Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, May 28, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3S/35/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106369
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106369.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej

Rúfusovej a členov senátu JUDr. Andrey Soukupovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Ing. Matúša
Škarbalu, v právnej veci žalobcu: Považská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Nová 133, 017 46
PovažskáBystrica,IČO:36672076,právnezastúpený:AdvokátskakanceláriaLUKAJKA&PARTNERS
s. r. o., so sídlom Jesenského 7713/12, 911 01 Trenčín, IČO: 52 471 420, proti žalovanému: Národný
inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, IČO: 00 166 405, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. O – 212/2023, č. sp.: NIP/NIP_PO/BEZ/2023/2989 zo dňa 26.09.2023, takto

r o z h o d o l :

I.Súd správnu žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. V období od 30.03.2022 do 18.08.2022 vykonal Inšpektorát práce Trenčín (ďalej len „orgán verejnej
správy prvého stupňa“) výkon inšpekcie práce u zamestnávateľa Považská vodárenská spoločnosť,
a.s., Nová 133, 017 46 Považská Bystrica, IČO: 36 672 076 (ďalej aj ako „účastník konania“ alebo
„žalobca“), týkajúci sa pracoviska (staveniska): „Oprava – združený VDM O 100/20 pri Dvore Dohňany
Poľnohospodárskeho družba Mestečko, Dohňany 669“. O výsledku výkonu inšpekcie práce bol spísaný
protokol č. ITN-037-41-

2 3S/35/2023

2.2/P-A22,24,25-22 zo dňa 18.08.2022. O výsledku inšpekcie práce bol informovaný príslušný zástupca
zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Obsah protokolu bol prerokovaný dňa
18.08.2022 so štatutárnym orgánom žalobcu, zastúpeným A. B. C., predsedom predstavenstva a A.
D. E., členom predstavenstva A. B. C. a A. D. E. ku všetkým zisteným skutočnostiam a nedostatkom

uvedeným v protokole uviedli, že zistené nedostatky berú na vedomie a budú odstránené v stanovených
termínoch, o čom zašlú kontrolnému orgánu informáciu. Protokol prevzal A. B. C. dňa 18.08.2022, čo
potvrdil svojím podpisom.

2. Správne konanie začalo na základe oznámenia o začatí správneho konania o uložení pokuty (za
jeden zistený nedostatok) zo dňa 09.11.2022, ktoré bolo v tento deň účastníkovi konania aj doručené.
K oznámeniu o začatí správneho konania sa účastník konania vyjadril podaním zo dňa 29.11.2022.

Následne došlo dňa 15.12.2022 k úprave výroku správneho deliktu, za ktorý bolo vedené správne
konanie za porušenie: - účastník konania porušil ustanovenie § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006
Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“) v nadväznosti na § 8 ods. 1 písm. a) a bod 10.1písm. a) Prílohy 3.B oddiel II. Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 396/2006 Z. z. o minimálnych
bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko a na bod 5.6 písm. b) Prílohy č. 2 Vyhlášky
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 147/2013 Z. z. (ďalej len „vyhláška

č. 147/2013 Z. z.“), ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon
niektorých pracovných činností v znení neskorších predpisov ku dňu 30.03.2022 na kontrolovanom
pracovisku (stavenisku), nachádzajúcom sa v zastavanom území obce Dohňany: „Oprava – združený
VDM O 100/20 pri Dvore Dohňany Poľnohospodárskeho družstva Mestečko, Dohňany 669“ tým, že v

záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky
okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, nakoľko nevykonal žiadne opatrenia na ochranu proti zavaleniu
vo výkope, keďže výkop ryhy priamo pri hlavnej ceste mal hĺbku viac ako 1,68 m, a ktorý mal zvislé steny,
bol bez debnenia, paženia a nebol svahovaný na sklon, pričom dňa 30.03.2022 v čase medzi 10:50 hod
a 11:30 hod vykonával v tomto výkope práce zamestnanec B. E., nar. XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo

dňa 03.01.1984 v znení dohôd o zmene pracovných podmienok zo dňa 01.08.2016 a zo dňa 30.12.2021,
ktorý bol bez ochranného rámu, bezpečnostnej klietky, rozpernej konštrukcie, o uvedenom stave bola
inšpektormi práce vyhotovená fotodokumentácia. Oznámenie o úprave výroku bolo účastníkovi konania
doručené dňa 19.12.2022, pričom sa k nemu nevyjadril.

3. Orgán verejnej správny prvého stupňa rozhodnutím č. IPTN/IPTN_PRAV ODD/ROZ/2023/980 zo dňa
04.01.2023 rozhodol o uložení pokuty, voči ktorému sa účastník konania odvolal a na základe jeho
odvolania žalovaný v poradí prvým rozhodnutím č.
3 3S/35/2023

NIP/NIP_PO/BEZ/2023/2989 zo dňa 16.03.2023 zrušil prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil orgánu
verejnej správy prvého stupňa na nové konanie.

4. Následne orgán verejnej správy prvého stupňa oznámil účastníkovi konania dňa 04.04.2023

pokračovanie správneho konania, ku ktorému sa účastník konania vyjadril písomnosťou zo dňa
17.04.2023 a ktorým zároveň doručil návrh na vykonanie dôkazov. Orgán verejnej správy prvého
stupňa účastníkovi konania písomnosťou zo dňa 27.04.2023 oznámil nariadenie ústneho pojednávania
spojeného s výsluchom svedkov, ktoré sa uskutočnilo dňa 25.05.2023 v priestoroch orgánu verejnej
správy prvého stupňa a ktorého sa zúčastnil i právny zástupca účastníka konania.

5. Orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím č. IPTN/IPTN_PREV ODD/ROZ/2023/980 zo dňa
10.07.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uložil účastníkovi konania pokutu vo výške 1 600
Eur podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. b) bod 1 v nadväznosti na § 19 ods. 3 písm. d) zákona č.
125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a

nelegálnomzamestnávaníaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov(ďalej
len „zákon o inšpekcii práce“) za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovení: - § 6 ods. 1 písm.
a) zákona o BOZP v nadväznosti na § 8 ods. 1 písm. a) a bod 10.1 písm. a) Prílohy 3.B oddiel II.
Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 396/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných
požiadavkách na stavenisko a na bod 5.6 písm. b) Prílohy č. 2 vyhlášky č. 147/2013 Z. z., ktorou sa

ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s
nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností v znení
neskorších predpisov, ktorého sa zamestnávateľ Považská vodárenská spoločnosť, a.s., Nová 133, 017
46 Považská Bystrica, IČO: 36 672 076 ku dňu 30.03.2022 na kontrolovanom pracovisku (stavenisku),
nachádzajúcom sa v zastavanom území obce Dohňany: „Oprava – združený VDM O 100/20 pri Dvore

Dohňany Poľnohospodárskeho družstva Mestečko, Dohňany 669“ dopustil tým, že v záujme zaistenia
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa
práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci, nakoľko nevykonal žiadne opatrenia na ochranu proti zavaleniu vo výkope, keďže výkop ryhy
priamo pri hlavnej ceste mal hĺbku viac ako 1,68 m, a ktorý mal zvislé steny, bol bez debnenia, paženia

a nebol svahovaný na sklon, pričom dňa 30.03.2022 v čase medzi 10:50 hod a 11:30 hod vykonával
v tomto výkope práce zamestnanec B. E., nar. XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 03.01.1984 v
znení dohôd o zmene pracovných podmienok zo dňa 01.08.2016 a zo dňa 30.12.2021, ktorý bol bezochranného rámu, bezpečnostnej klietky, rozpernej konštrukcie, o uvedenom stave bola inšpektormi
práce vyhotovená fotodokumentácia.

6. V odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa zhrnul priebeh administratívneho
konania, obsah vyjadrení účastníka konania, dôkazy, ktoré účastník konania navrhol vykonať a ktoré
orgán verejnej správy vykonal. Uviedol, že pri vyvodzovaní administratívnoprávnej zodpovednosti za
správny delikt uvedený vo výroku prvostupňového
4 3S/35/2023

rozhodnutia vychádzal zo skutočnosti, že účastník konania na pracovisku nevykonal žiadne opatrenia
na ochranu zamestnanca B. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorý vo výkope vykonával práce, proti zavaleniu
vo výkope, nakoľko výkop ryhy priamo pri hlavnej ceste mal hĺbku viac ako 1,68 m (podľa vyhotovenej
fotodokumentácie prevyšovala výšku tohto zamestnanca), výkop mal zvislé steny, bol bez debnenia,

paženia a nebol svahovaný na sklon, zamestnanec nachádzajúci sa vo výkope bol bez ochranného
rámu,bezpečnostnejklietky,rozpernejkonštrukcie.Otomtoskutkovomstavebolainšpektormiprácedňa
30.03.2022 vyhotovená fotodokumentácia. Poznamenal, že inšpektori namerali rozličnú hĺbku výkopu,
blízko kríženia potrubí to bolo 1,68 m, výkop pokračuje priamo pri hlavnej ceste, kde nebola hĺbka
meraná pre zvýšené nebezpečenstvo, avšak na tomto mieste výkopu vykonával práce B. E., pričom

hĺbka výkopu prevyšovala jeho výšku. Orgán verejnej správy sa v rozhodnutí vysporiadal i s tvrdeniami
účastníka konania prednesenými v priebehu administratívneho konania. V odôvodnení ďalej podrobne
opísal priebeh vyhotovovania fotodokumentácie z výkonu inšpekcie a podal výklad jednotlivých záberov,
ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Písomnosťou zo dňa 06.06.2023 orgán verejnej správy
prvého stupňa zaslal právnemu zástupcovi účastníka konania podklad k administratívnemu konaniu

na oboznámenie a vyjadrenie. Konkrétne sa jednalo o časť projektovej dokumentácie, týkajúcej
sa staveniska „Oprava - združený VDMO100/20 pri Dvore Dohňany Poľnohospodárskeho družstva
Mestečko, Dohňany 669“, s názvom „Rozšírenie prevádzkarne - výroba mliečnych výrobkov PD
Mestečko“, obsah - Podrobná situácia a Pozdĺžny profil N-LB6, na ktorých sa nachádzajú údaje o
hĺbke osadenia dna potrubí v mieste výkonu prác zamestnancami účastníka konania dňa 30.03.2023.

Právnemu zástupcovi bola predmetná písomnosť doručená dňa 07.06.2023, pričom k zaslanému
podkladu sa právny zástupca v lehote určenej v písomnosti nevyjadril. Z časti projektovej dokumentácie,
zaslanej účastníkovi konania na oboznámenie a vyjadrenie možno odvodiť, že hĺbky výkopov nie sú
v predmetnej ryhe v podstate niekde na úrovni do 1,20 m hĺbky, ako uvádzali predvolané a vypočuté
osoby (zamestnanci účastníka konania), ale vždy viac. Z výkresu, v ktorom je zachytená situácia

(výkres: Podrobná situácia, číslo výkresu 2, diel: Vodovodná prípojka) možno jednoznačne priradiť
situáciu potrubí v teréne a v projekte, resp. na mape. V mieste napojenia je (podľa výkresu: Pozdĺžny
profil N-LB6, číslo výkresu 5, diel: Vodovodná prípojka) projektovaná hĺbka dna potrubia 1,50 m
(staničenie 0,0 m), pri vodomernej šachte (najbližšie ďalšie staničenie) 1,40 m. Teda v celom úseku,
kde pracovali pracovníci v deň kontroly to bolo viac ako 1,20 m i 1,30 m (hodnota podľa vyhlášky).

Hĺbka výkopu je pochopiteľne ešte väčšia, kvôli potrebe voľného priestoru na manipuláciu s rúrou
potrubia a inými prvkami napojenia a rovnako pre zvyčajnú vrstvu lôžka (podsypu) pod potrubím, v
mieste spojenia potrubí je uvedená 1,65 m. Hĺbku potrubia je pritom potrebné určiť pomerne presne,
nakoľko ide o napojenie 2 potrubí, ktoré sa musia vzájomne vhodným spôsobom priestorovo stretnúť.
Hlavné potrubie pritom už bolo uložené v zemi a jeho polohu, ani výšku, či hĺbku, nebolo možné

meniť. Uvedené skutočnosti v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia orgán verejnej správy prvého
stupňa konfrontoval s vyhotovenou fotodokumentáciou a uzavrel, že účastník konania, ktorý je správca
vodovodu (hlavný vodovod pri ceste) mal vedomosť o existencii uvedenej projektovej dokumentácie
(odpoveď A. F. počas výsluchu dňa 25.05.2023). Ak bola stavba kolaudovaná, o jej kolaudácii mal byť
tiež informovaný. Údaje o hĺbkach

5 3S/35/2023

potrubí preto účastník konania mal k dispozícii a mal ich využiť aj pri plánovaní zaistenia bezpečnosti
a ochrany zdravia svojich zamestnancov pri práci. Účastník konania však preukazoval hĺbku výkopu do

1,20 m len na základe pocitového hodnotenia svojich zamestnancov, ktorí sa vo výkope necítili ohrození,
čo je samo o sebe nebezpečné, nakoľko tento výkop bol zjavne hlbší ako 1,5 m, hlbší aj ako výška B.
E., a naviac tesne priliehal k hlavnej ceste za plnej premávky (niekoľko vozidiel je na záberoch), čím
môže dochádzať k nečakaným otrasom.7. Orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že pri posudzovaní naplnenia znakov skutkovej
podstaty uvedeného správneho deliktu vychádzal z podkladov a z preverenia skutkového stavu veci. Mal

nepochybne preukázané, že v čase výkonu inšpekcie práce neboli dodržané bezpečnostné povinnosti
účastníka konania vo vzťahu k ochranným zariadeniam. Zo všetkých uvedených skutočností vyplýva, že
účastník konania v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nevykonával opatrenia so
zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pretože u účastníka konania boli vykonávané práce

bez použitia ochranných zariadení. Taktiež poukázal na to, že účastník konania je povinný neustále
kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, čo mu
vyplýva z ustanovenia § 9 zákona o BOZP. Uvedené poznamenal len okrajovo, nakoľko nesankcionoval
porušenie tejto povinnosti.

8. V prejednávanom prípade bolo za závažné porušenie povinností zo strany účastníka konania

považované porušenie uvedené v ustanovení § 19 ods. 3 písm. d) zákona o inšpekcii práce, t. j.
nezabezpečenie ochranného zariadenia alebo bezpečnostného zariadenia na zaistenie bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci, konkrétne sa jednalo o nezabezpečenie pracoviska – výkopu ochranným
zariadenímprotizavaleniuzamestnancavovýkope,t.j.pozostávajúcezdebnenia,paženiastienvýkopu,
svahovania na sklon, vybavenia ochranným rámom, bezpečnostnou klietkou, rozpernou konštrukciou.

Daný skutkový stav bol teda klasifikovaný ako závažný, pričom zákon v takomto prípade ustanovuje
obligatórnu povinnosť vo vzťahu k uloženiu sankcie. V zmysle zákona o inšpekcii práce pri ukladaní
pokuty za tieto porušenia právnych predpisov zohľadnil orgán verejnej správy prvého stupňa jej
preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliadol v súlade s ustanovením § 19 ods. 6
zákona o inšpekcii práce na: a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov

- závažnosť porušenia - nezabezpečenie ochranného zariadenia už sám zákonodarca definoval ako
závažné porušenie povinností a to v ustanovení § 19 ods. 3 písm. d) zákona o inšpekcii a zároveň tým,
že určil minimálnu výšku sankcie za takýto správny delikt, ktorú je v určenom rozpätí správny orgán
povinný obligatórne uložiť, správny orgán ďalej dopĺňa, že účastník konania nevykonal žiadne opatrenia
na ochranu proti zavaleniu vo výkope, čím bol zamestnanec vystavený nebezpečenstvu a ohrozeniu

životaazdraviapripráci,nakoľkovdôsledkuabsentujúcehoochrannéhozariadeniamoholzamestnanec
utrpieťpracovnýúrazvdôsledkuzavalenia,zasypaniazeminou,pričomtietoúrazyzväčšasúzávažného
charakteru, uvedené skutočnosti vyhodnotil správny orgán v neprospech účastníka konania pri určovaní
výšky sankcie; b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa
6 3S/35/2023

vyskytujú v činnosti zamestnávateľa – správny orgán prihliadol pri ukladaní pokuty na skutočnosť, že
zamestnávateľ realizoval predmet svojej činnosti prostredníctvom 211 zamestnancov, t. j. jedná sa o
veľkého zamestnávateľa, ktorému pokuta bola uložená vo výške uvedenej vo výroku rozhodnutia z

dôvodu, aby bola citeľná v jeho majetkovej sfére, pokiaľ sa jedná o riziká, správny orgán uvádza,
že u zamestnávateľa sa vyskytujú viaceré riziká - stavebné, dopravné, manipulácia, biologické
faktory pracovného prostredia, biologické faktory pracovného prostredia, najzávažnejšia sú riziká
súvisiace so zemnými prácami, veľkosť zamestnávateľa a riziká, vyskytujúce sa v činnosti účastníka
konania boli vyhodnotené v neprospech účastníka konania pri určovaní výšky sankcie; c) počet

nelegálnezamestnanýchfyzickýchosôb–nelegálnezamestnávaniezostranyúčastníkakonanianebolo
zistené, na čo správny orgán prihliadol v prospech účastníka konania pri určovaní výšky sankcie; d)
skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce
u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, správny orgán uvádza, že systém riadenia
ochrany práce je zavedený, avšak nie na dostatočnej úrovni, prehliadnutie jasného nebezpečenstva

svedčí o chybách v aplikácii systému riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci priamo pri výkone
činnosti, uvedené kritérium vyhodnotil správny orgán v neprospech účastníka konania pri určovaní výšky
sankcie; e) opakované zistenie toho istého nedostatku – v tomto prípade sa nejednalo o opakované
zistenie nedostatku, na čo správny orgán prihliadol v prospech účastníka konania pri určovaní výšky
sankcie. Po zhodnotení všetkých kritérií podľa zákona o inšpekcii práce, z ktorých tri boli vyhodnotené v

neprospech účastníka konania a dve v prospech účastníka konania, je výška pokuty primeraná, nakoľko
plní funkciu výchovnú aj represívnu a má postihovať protiprávne konanie, preto je žiaduce, aby bola
citeľná aj v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu. Pri ukladaní pokuty prihliadol orgán verejnej
správy prvého stupňa na závažnosť zistených nedostatkov a na následky z nich vyplývajúce. V tomtokonkrétnom prípade sa sankcia ukladá za 1 prípad porušenia zákona. Vzhľadom k tejto skutočnosti bola
stanovená výška pokuty v sume, ktorá je uvedená vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Účastník
konania neposkytol žiadne dôkazy, ktoré by nasvedčovali tomu, že k porušeniu, za ktoré sa pokuta

ukladá, nedošlo.

9. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal účastník konania odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
rozhodnutím č. NIP/NIP_PO/BEZ/2023/2989 zo dňa 26.09.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)
tak, že podľa ustanovenia § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) odvolanie účastníka konania zamietol a
prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení zhrnul priebeh administratívneho konania a obsah
podanéhoodvolaniaúčastníkakonania,pričommalzato,žetentonepredložilžiadnerelevantnédoklady,
ktorými by mohol zistené skutočnosti pri výkone inšpekcie spochybniť, resp. vyvrátiť a ktoré by mohli
byť spôsobilé na zrušenie uloženej pokuty. Účastník konania vo svojom odvolaní sa odvolával na
nepriaznivú finančnú situáciu, pričom žalovaný poukázal na možnosť uzatvorenia dohody o splátkach.

Po právoplatnosti rozhodnutia môže účastník konania požiadať orgán verejnej správy prvého stupňa o
uzatvorenie dohody o splátkach, pričom jeho žiadosti vyhovie, ak budú splnené zákonné podmienky pre
jej uzatvorenie. Podľa žalovaného
7 3S/35/2023

orgán verejnej správy prvého stupňa vo svojom rozhodnutí bližšie popísal všetky kritériá a okolnosti,
na ktoré pri rozhodovaní o výške pokuty prihliadol a vyhodnotil priťažujúce a poľahčujúce okolnosti,
pričom svoje rozhodnutie pokiaľ ide o výšku sankcie náležite odôvodnil s prihliadnutím na zákonné
kritériá stanovené v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce a jeho odôvodnenie sa neprieči ani

obsahu spisu, a ani zásadám logického myslenia. Opakovanú námietku účastníka konania ohľadne
fotodokumentácie skutkového stavu, podľa ktorej nie je z nej zrejmý prameň dôkazu, s odkazom na
odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia považoval za neopodstatnenú. S uvedenou námietkou sa
orgán verejnej správy prvého stupňa vysporiadal už pri vydaní prvostupňového rozhodnutia, pričom
žalovaný sa s uvedeným stotožnil a nepovažoval za potrebné rekapitulovať argumentáciu. V ustanovení

§ 12 ods. 1 zákona o inšpekcii práce sú upravené oprávnenia inšpektora práce pri výkone inšpekcie
práce, konkrétne v písmene a) je uvedené oprávnenie vstupovať voľne a kedykoľvek do priestorov
a na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce a v nevyhnutnom rozsahu na súkromné pozemky
a komunikácie, podľa písmena f) ide o oprávnenie používať technické prostriedky na zhotovenie
fotodokumentácie, audiovizuálnych záznamov a zvukových záznamov a na sťahovanie digitálnych

údajov zo záznamových zariadení motorových vozidiel a z kariet vodičov potrebných na výkon
inšpekcie práce, ak ich použitie nezakazujú osobitné predpisy. Uviedol, že orgán verejnej správy
prvého stupňa doplnil dokazovanie o ústne pojednávania, ktorého závery vyhodnotil v odôvodnení
svojho rozhodnutia. Rovnako možno relevantne konštatovať naplnenie skutkovej podstaty doplneným
dokazovaním zo strany orgánu verejnej správy prvého stupňa, a to doplnením dokazovania o

projektovú dokumentáciu týkajúcu sa staveniska „Oprava - združený VDMO100/20 pri Dvore Dohňany
Poľnohospodárskeho družstva Mestečko, Dohňany 669“. Rovnako hĺbku výkopu možno vyvodiť z
Protokoluovýsledkuinšpekciepráce,kdeinšpektoriprácepriamovdeňvýkonuinšpekcieprácevykonali
meranie hĺbky výkonu pred samotným konštatovaním uvedeného porušenia právnych predpisov. Na
základeuvedenéhomožnopodľanázoružalovanéhokonštatovaťneopodstatnenosťnámietokúčastníka

konania ku vykonanému dokazovanniu a rovnako možno prijať záver o tom, že skutkový stav bol
zistený úplne, dôkladne a dostatočne, pričom podklady nachádzajúce sa v administratívnom spise a
odôvodnenie vydaného rozhodnutia poskytujú oporu výroku odvolaním napadnutého prvostupňového
rozhodnutia o uložení pokuty. Žalovaný sa zároveň v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal s procesnými
námietkami účastníka konania, ktoré považoval za nedôvodné.

10. V závere napadnutého rozhodnutia uviedol, že na základe zistení inšpektorov práce pri výkone
inšpekcie práce a listinných dôkazov bolo prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty vydané v súlade
s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi, v ktorom bol správne posúdený skutkový stav a
vec bola správne právne posúdená, rovnako pokuta uložená v dolnej zákonom stanom stanovenej

hranici vo výške 1 600 Eur bola riadne odôvodnená, jej výška je vzhľadom na zistené nedostatky
primeraná. Účastník konania nepredložil žiadne relevantné doklady, ktorými by zistené skutočnosti
pri výkone inšpekcie práce spochybnil, resp. vyvrátil a ktoré by mohli byť spôsobilé na zrušenieprvostupňového rozhodnutia. Odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty netrpí
vadou nezákonnosti
8 3S/35/2023

a nepreskúmateľnosti. Žalovaný majúc na zreteli všetky tieto skutočnosti dospel k záveru, že v
prejednávanom prípade je potrebné stotožniť sa s právnym názorom orgánu verejnej správy prvého
stupňa, ktorý vo veci účastníka konania rozhodol. Mal za to, že argumentácia účastníka konania nie je

dôvodom na zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia a účastník konania nepredložil žiadne
nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci.
Správna žaloba – žalobné body
11. Správnou žalobou vo veci správneho trestania, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia a ich následného
zrušenia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zisteného skutkového stavu

orgánom verejnej správy na riadne posúdenie veci, pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre jeho
nezrozumiteľnosť a z dôvodov, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

12. Žalobca zhrnul skutkový stav zistený orgánom verejnej správy, pričom namietal, že vo výroku

prvostupňového rozhodnutia je konštatované porušenie vyhlášky č. 147/2013 Z. z., avšak za uvedené
porušenie nezačalo správne konanie o uložení pokuty zo dňa 09.11.2022. Tvrdil, že ani nové
prvostupňové rozhodnutie neobsahuje dôkazy, ktoré by bez dôvodných pochybností preukázali
porušenie právnych predpisov, keďže je plné hypotéz, dohadov a predpokladov, a to napr. na strane 7
prvostupňového rozhodnutia: „...výkop ryhy priamo pri hlavnej ceste mal hĺbku viac ako 1,68 m (podľa

vyhotovenej fotodokumentácie prevyšovala výšku tohto zamestnanca)…“, na strane 10 prvostupňového
rozhodnutia sa len hypoteticky preukazuje hĺbka, v ktorej sa práce mali vykonávať: „Nie je síce jasne
vidieť celú hĺbku, je však zjavné (aj zo záberov 23, 24), že dno hlbšej časti je hlbšie aspoň o dĺžku
nohy B. E. od chodidla po koleno. Zo snímky 23 možno odvodiť, že potrubie hlavného vodovodu siaha
skoro až po spodný okraj bokov bedier B. E.. ...“. Namietal, že vo výroku prvostupňového rozhodnutia

sa uvádza, že „...výkop ryhy priamo pri hlavnej ceste mal hĺbku viac ako 1,68 m...“ uvedené tvrdenie
však nebolo žiadnym relevantným spôsobom, podporeným preskúmateľným dôkazom preukázané.
Výrok prvostupňového rozhodnutia považoval za neurčitý, nejasný, nezrozumiteľný a zmätočný. Ďalej
namietal absenciu prameňov dôkazov a to technických zariadení, použitých na merania a vyhotovenie
fotodokumentácie, pričom priložená fotodokumentácia je bez výpovednej hodnoty, nakoľko z nej nie

je zrejmé kto a kedy ju vyhotovil. V žalobe taktiež namietal nedostatočné odôvodnenie výšky uloženej
pokuty.

13. Žalobca namietal, že vzhľadom na to, že mal vypracované bezpečnostné postupy a zamestnanci sú
o nich preukázateľne oboznámení, zamestnanec B. E. sa nemohol nachádzať vo výkope ryhy v hĺbke

a šírke, pri ktorej by bolo potrebné debnenie, paženie alebo pri ktorej by mal byť svahovaný. Pokiaľ by
sa aj napriek tomu vo výkope nachádzal, konal by tak nie len bez príkazu žalobcu a v danom prípade
dokonca v rozpore s príkazmi a
9 3S/35/2023

postupmi zamestnávateľa (v takom prípade by vedome konal v rozpore s bezpečnostnými pracovnými
postupmi a ustanovením § 12 ods. 2 písm. a/ zákona o BOZP, nakoľko nemal na sebe potrebné
OOPP – ochrannú prilbu. Zamestnanec by týmto konaním podľa žalobcu porušil interné predpisy
o bezpečnostných pracovných postupoch a o pravidlách o prideľovaní OOPP na pracovisku

kontrolovaného subjektu).

14. Žalobca zdôraznil, že uloženie pokuty za porušenie právneho predpisu resp. vyhlášky č. 147/2013
Z. z. bez toho, aby správne konanie začalo vo vzťahu ku kontrolovanému subjektu aj za toto porušenie,
považuje za zásadné porušenie hmotnoprávnych a procesnoprávnych právnych noriem. Zo strany

žalovaného tým dochádza najmä k porušeniu čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, čl. 12 ods. 4 Ústavy SR a čl. 13
ods. 1 Ústavy SR.15. Žalobca tvrdil, že žalovaný doposiaľ nepreukázal objasnenie prameňa dôkazu, tzn. akým technickým
zariadením bola vyhotovená fotodokumentácia a akým technickým zariadením boli vykonané merania
hĺbky a ďalších technických parametrov a meraní. Žalobcovi doposiaľ nie je z rozhodnutia zrejmé, aký

technický prístroj bol na zhotovenie fotodokumentáciu použitý a či tento prístroj spĺňal všetky technické
požiadavky na realizáciu takejto dokumentácie. Pokiaľ sa žalovaný odvoláva na merania, ktoré mali
byť vykonané počas výkonu inšpekcie práce, mal by podľa žalobcu v prvom rade preukázať, akým
technickým zariadením boli tieto merania vykonané. Žalobcovi nie je z rozhodnutia zrejmé, aký technický
prístroj bol na meranie použitý a či tento prístroj spĺňal všetky technické požiadavky na realizáciu takých

meraní. Z tohto dôvodu nie je ani možné preskúmať stav týchto technických prístrojov a zariadení t.j. či
spĺňali všetky technické požiadavky na merania a vyhotovenie a realizáciu fotodokumentácie. Vzhľadom
na uvedené považoval žalobca vyhotovenú fotodokumentáciu za nezákonný dôkaz.

16. Ďalej namietal odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré podľa žalobcu nie je presvedčivé
a nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, tak ako to bolo aj v prípade vydaného

prvostupňového rozhodnutia. Tvrdil, že v rozhodnutí žalovaného absentuje uvedenie a hodnotenie
konkrétnych dôkazov preukazujúcich jednotlivé zistenia ohľadom porušení ustanovení zákona o
bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Žalovaný síce v predmetnom rozhodnutí uviedol dôkazy, ktoré
vykonal, avšak tieto dôkazy hodnotil len jednotlivo, nie všetky vo vzájomnej súvislosti. Zároveň podľa
nášho názoru absentuje i vysvetlenie, akými správnymi úvahami bol orgán verejnej správy vedený pri

ich hodnotení a ktoré konkrétne dôkazy vzal do úvahy a ako tento skutkový stav z vecného hľadiska a
po právnej stránke posúdil.

17. V závere správnej žaloby žalobca poukázal na neprimeranosť výšky uloženej pokuty orgánom
verejnej správy prvého stupňa. Odôvodnenie výšky uloženej pokuty je podľa žalobcu zo strany

žalovaného nedostatočné a nevzbudzuje presvedčivosť v správnosť dosiahnutých záverov. Orgán
verejnej správy prvého stupňa sa mal pri určovaní výšky pokuty vysporiadať s ustanovením § 19 ods.
6 zákon o inšpekcii práce, čo neurobil.
10 3S/35/2023

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
18. Žalovaný sa nestotožnil so žalobnými dôvodmi uvedenými v predmetnej správnej žalobe žalobcu,
čo sa týka právneho a skutkového posúdenie veci. Z dôkazov založených v administratívnom
spise, vykonaných v priebehu administratívneho konania a zo správnej úvahy orgánov verejnej
správy uvedenej v oboch rozhodnutiach bolo vo veci jednoznačne preukázané porušenie a z veci

jednoznačne vyplývajú zistenia, že sa žalobca ako zamestnávateľ dopustil porušenia uvedeného vo
výroku prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný sa následne vyjadril k jednotlivým žalobným námietkam
žalobcu, ktoré boli žalobcom prezentované identicky už aj v priebehu administratívneho konania.

19. Prvostupňové rozhodnutie ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaný považoval za dostatočne

odôvodnené a nevidel dôvod ich označenia za nezákonné, výšku uloženej pokuty 1 600 Eur považoval
za adekvátnu, pričom v danom prípade boli dodržané všetky zásady správneho konania a poukázal na
znenie ustanovenia § 3 ods. 1 až 5 ako aj § 33 ods. 1 a 2 Správneho poriadku.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika žalobcu)

20. V úvode žalobca vyjadril nesúhlas s vyjadrením žalovaného a opätovne zdôraznil žalobné námietky,
ktoré predniesol už v rámci správnej žaloby. Zotrval na tom, že zistenia žalovaného uvedené v
napadnutom rozhodnutí vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, napadnuté rozhodnutie
žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, zistenia skutkového stavu orgánom verejnej
správy sú nedostatočné na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní

pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo
opatrenia orgánu verejnej správy.

Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu (duplika žalovaného)
21. Žalovaný zopakoval, že považuje prvostupňové rozhodnutie za skutkovo aj právne správne a

v celom rozsahu sa sním stotožnil. Zdôraznil, že rozhodnutie bolo vydané na základe relevantne
získaných dôkazov, ktoré sú obsahom administratívneho spisu a boli vykonané v administratívnom
konaní, pričom sú popísané v rozhodnutí o uložení pokuty, ako aj v napadnutom rozhodnutí žalovaného.Podľa žalovaného žalobca ani v súdnom konaní neuviedol také skutočnosti a nedoplnil také dôkazy, s
ktorými by sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí už nevysporiadal.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom
22. Správny súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 28.05.2025 v súlade s § 107 ods. 1
zákona č 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“)
v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho
neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu zotrval na

11 3S/35/2023

argumentácii uvedenej v správnej žalobe a vo vyjadrení zo dňa 12.02.2024. Ďalej uviedol, že žalovaný
nevykonal výsluch navrhovaných svedkov, a to zamestnanca p. B. E., ďalej zamestnanca B. E. a
majstra A. G. F.. Zdôraznil, že žalobcovi bolo vytýkané porušenie povinnosti uvedenej vo vyhláške č.

147/2013 Z.z., pričom vo vzťahu k uvedenému porušeniu nebolo začaté administratívne konanie. Ďalej
vytýkal nedostatočné dokazovanie, ktoré by dosvedčovalo porušenie, najmä nedostatočné vykonanie
merania a použitých meracích prístrojov ako aj vyhotovenie fotografií, z ktorých nie je zrejmé akým
zariadením, kým a na akom mieste boli vykonané. V závere namietal nedostatočné odôvodnenie
rozhodnutí, nedostatočné vymedzenie skutku vo výroku rozhodnutia a aj výšku uloženej pokuty.

23. Správny súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa
§ 13 ods. 1 SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce
rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane ich postupu v administratívnom konaní, a to
v rozsahu žalobných námietok, ale aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) SSP, keďže predmetná

správna žaloba je žalobou v oblasti správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP) a dospel k záveru, že
správna žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

24.Podľa§6ods.1písm.a)zákonaoBOZP,jezamestnávateľvzáujmezaisteniabezpečnostiaochrany
zdravia pri práci povinný vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v

súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

25. Podľa ustanovenia § 8 ods. 1 písm. a) Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 396/2006 Z. z. o
minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko zamestnávateľ na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na stavenisku v súlade s požiadavkami podľa § 6 prijíma

opatrenia, najmä pri plnení všeobecných zásad podľa § 7, v súlade s bezpečnostnými a zdravotnými
požiadavkami na stavenisko uvedenými v prílohe č. 3.

26. Podľa ustanovenia prílohy 3.B oddiel II bod 10.1 písm. a) Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.
396/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko pri výkopoch,

v šachtách, tuneloch a pri vykonávaní prác pod zemou sa musia vykonať vhodné bezpečnostné
opatrenia, ktoré pozostávajú z vhodného ochranného zariadenia, napríklad debnenia, vystuženia alebo
svahovania.

27. Podľa ustanovenia Prílohy č. 2 bod 5.6 písm. b) vyhlášky č. 147/2013 Z. z., pri stavebných prácach

sa nesmie vstupovať do strojom vykopaných výkopov, ktoré nie sú zabezpečené podľa bodu 5.5, bez
vhodnej ochrany, najmä ochranného rámu, bezpečnostnej klietky, rozpernej konštrukcie.

28. Podľa bodu č. 5.5 Prílohy č. 2 vyhlášky č. 147/2013 Z. z., zvislé steny ručne kopaných výkopov sa
musia zabezpečiť proti zavaleniu od hĺbky väčšej ako 1,3 m v zastavanom území

12 3S/35/2023

obce a od hĺbky väčšej ako 1,5 m v nezastavanom území obce. Ak do týchto výkopov vstupujú osoby,
výkopy musia mať svetlú šírku najmenej 0,8 m, ak slovenská technická norma neurčuje väčšiu svetlú

šírku výkopu. V zeminách nesúdržných, podmáčaných alebo inak náchylných na zosunutie a v miestach,
kde treba rátať s opakovanými otrasmi, sa steny výkopov musia zabezpečiť aj pri menších hĺbkach
výkopu.29. Podľa § 19 ods. 2 písm. b) bod 1. zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce uloží pokutu, ak
tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je
zamestnávateľom, za závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1

písm. a) od 1 000 Eur do 200 000 Eur.

30. V zmysle § 19 ods. 3 písm. d) zákona o inšpekcii práce, je závažné porušenie povinností
vyplývajúcichzpredpisovuvedenýchv§2ods.1písm.a)nezabezpečenieochrannéhozariadeniaalebo
bezpečnostného zariadenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo nezabezpečenie

fungovania tohto ochranného zariadenia alebo bezpečnostného zariadenia.

31. Podľa § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov
1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na závažnosť
zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, počet zamestnancov zamestnávateľa a
riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak

ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, skutočnosť, či zistené porušenie povinností
je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý
výskyt nedostatku, opakované zistenie toho istého nedostatku.

32. Správny súd dáva do pozornosti, že v konaniach vo veciach správneho trestania je pre rozhodnutie

správneho súdu základom skutkový stav zistený orgánom verejnej správy, ktorým však nie je viazaný
(§ 120 písm. b) SSP). Správny súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových
otázkach len tým, čo zistil orgán verejnej správy, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich
obsahuahodnoteniazoznámychhľadískzávažnosti,zákonnostiapravdivosti.Správnysúdtedacelkom
samostatne a nezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení urobených orgánom verejnej

správy, a ak pritom zistí skutkové či (procesné) právne deficity, môže reagovať tým, že uloží orgánu
verejnej správy ich odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám. Správny súd môže
doplniť dokazovanie aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný. Z povahy správneho
súdnictva vyplýva, že potreba dokazovania pred správnym súdom musí byť ponechaná výlučne na
úvahe správneho súdu, keďže správny súd nie je súdom skutkovým. Z dôvodu vyváženosti delenia moci

medzi mocou výkonnou, reprezentovanou orgánmi verejnej správy, a mocou súdnou musí byť základom
pre rozhodnutie správneho súdu skutkový stav zistený orgánom verejnej správy, vo vzťahu ku ktorému
môže byť dokazovanie správnym súdom zopakované alebo doplnené. Inak povedané, nemôže ísť o
dokazovanie nad mieru signifikantnú pre správne súdnictvo.
13 3S/35/2023

33. Správny súd konštatuje, že žalobcom uvedené žalobné body nie sú relevantné privodiť zrušenie
žalobou napadnutého rozhodnutia. Nad rozsah žalobných bodov správny súd posudzoval, či v konaní
pred orgánom verejnej správy nedošlo k niektorej z vád vymedzených v § 195 písm. a) až e) SSP, pričom

správny súd konštatuje, že nezistil ani niektorú z týchto vád, ktoré by odôvodňovali postupovať v zmysle
§ 196 SSP a následne by mohli viesť k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného.

34. V prvom rade správny súd uvádza, že v rámci správnej žaloby žalobca označil ako ďalšieho
účastníka konania 1/ orgán verejnej správy prvého stupňa, ktorý však v administratívnom konaní nemal

postavenie účastníka konania v zmysle § 32 ods. 3 písm. c) SSP. Jeho rozhodnutie nie je rozhodnutím
predpokladaným ustanovením § 27 ods. 1 SSP, teda podkladovým rozhodnutím pre iné rozhodnutie
orgánu verejnej správy, ktoré samostatne súdnemu prieskumu nepodlieha. Prvostupňové rozhodnutie
orgánu verejnej správy bolo správnym súdom preskúmané v spojení s napadnutým rozhodnutím
žalovaného, pretože vo vzťahu k výsledku administratívneho konania o správnom delikte žalobcu

predstavuje jeden celok. Dôvodom na jeho prieskum nebol žalobcom navrhovaný postup podľa § 27 ods.
1 SSP, a preto nemal orgán verejnej správy prvého stupňa, teda Inšpektorát práce Trenčín, postavenie
účastníka konania.

35. Žalobnú námietku žalobcu, ktorou namietal, že rozhodovanie orgánu verejnej správy prvého stupňa

o uložení pokuty nezačalo na základe konštatovania o porušení vyhlášky č. 147/2013 Z. z. správny súd
vyhodnotil ako nedôvodnú. Administratívne konanie v prejednávanej veci začalo na základe oznámenia
o začatí konania o uložení pokuty zo dňa 09.11.2022 vo veci porušenia ustanovenia § 6 ods. 1
písm. a) zákona o BOZP v nadväznosti na § 8 ods. 1 písm. a) a bod 10.1 písm. a) Prílohy 3.Boddiel II. Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 396/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných
a zdravotných požiadavkách na stavenisko, ktorého sa účastník konania ku dňu 30.03.2022 na
kontrolovanom pracovisku (stavenisku): „Oprava – združený VDM O 100/20 pri Dvore Dohňany

PoľnohospodárskehodružstvaMestečko,Dohňany669“dopustiltým,ževzáujmezaisteniabezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a
v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci, nakoľko dňa 30.03.2022 v čase o 11:00 hod vykonával zamestnanec B. E., nar. XX.XX.XXXX,
pracovná zmluva zo dňa 03.01.1984 v znení dohôd o zmene pracovných podmienok zo dňa 01.08.2016

a zo dňa 30.12.2021 prácu vo výkope ryhy, pričom neboli vykonané žiadne opatrenia na ochranu proti
zavaleniu vo výkope – zvislé steny výkopu boli bez debnenia, paženia a nebol svahovaný, o čom bola
inšpektorom práce vyhotovená fotodokumentácia. Podaním zo dňa 15.12.2023 označeným ako „úprava
výroku správneho deliktu“ bolo žalobcovi dostatočne určito a jasne oznámené nové znenie porušenia
povinností, ktoré korešponduje so znením výroku prvostupňového rozhodnutia ako aj napadnutého
rozhodnutia žalovaného, pričom bolo uvedené pôvodné znenie a následne nové znenie: „Za porušenie

povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a) zákona o BOZP v nadväznosti na § 8 ods. 1
písm. a) a bod 10.1 písm. a) Prílohy 3.B oddiel II. Nariadenia vlády
14 3S/35/2023

Slovenskej republiky č. 396/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách
na stavenisko a na bod 5.6 písm. b) Prílohy č. 2 vyhlášky č. 147/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú
podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi
súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností v znení
neskorších predpisov ku dňu 30.03.2022 na kontrolovanom pracovisku (stavenisku), nachádzajúcom

sa v zastavanom území obce Dohňany: „Oprava – združený VDM O 100/20 pri Dvore Dohňany
Poľnohospodárskeho družstva Mestečko, Dohňany 669“ tým, že v záujme zaistenia bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v
súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
nakoľko nevykonal žiadne opatrenia na ochranu proti zavaleniu vo výkope, keďže výkop ryhy priamo

pri hlavnej ceste mal hĺbku viac ako 1,68 m, a ktorý mal zvislé steny, bol bez debnenia, paženia a
nebol svahovaný na sklon, pričom dňa 30.03.2022 v čase medzi 10:50 hod a 11:30 hod vykonával
v tomto výkope práce zamestnanec B. E., nar. XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 03.01.1984 v
znení dohôd o zmene pracovných podmienok zo dňa 01.08.2016 a zo dňa 30.12.2021, ktorý bol bez
ochranného rámu, bezpečnostnej klietky, rozpernej konštrukcie, o uvedenom stave bola inšpektormi

práce vyhotovená fotodokumentácia.“ Týmto podaním bol žalobca zároveň v zmysle ustanovenia §
33 Správneho poriadku poučený o možnosti vyjadriť sa k uvedenej úprave výroku v lehote 7 dní od
doručenia tohto oznámenia. Uvedené bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 19.12.2022,
pričom na oznámenie nereagoval.

36. Ďalej správny súd poukazuje na nedôvodnosť žalobnej námietky týkajúcej sa namietania
nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť. Žalobca v tejto časti žaloby poukázal na
porušenie ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku na základe čoho považoval výrok rozhodnutia
formulovaný neurčito, nejasne nezrozumiteľne a zmätočne, čo malo za následok nezákonnosť
rozhodnutia správneho orgánu pre vady jeho výroku, ako aj odôvodenia. Konkrétne namietal rozpor

vo výroku, že žalobca „nevykonal žiadne opatrenia na ochranu proti zavaleniu vo výkope“ no zároveň
v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia sú uvedené opatrenia žalobcom vykonané, ako školenia
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len „BOZP“), pridelené a používané OOPP a pod.

37. V tejto súvislosti žalobca upresnil, že mal vypracované bezpečnostné postupy a zamestnanci s nimi

boli preukázateľne oboznámení. Preto dôvodil, že sa zamestnanec B. E. nemohol nachádzať vo výkope
ryhy v hĺbke a šírke, pri ktorej bolo potrebné debnenie, paženie alebo pri ktorej mal byť svahovaný. Ak
sa tam nachádzal, konal podľa žalobcu v rozpore s príkazmi a postupmi zamestnávateľa, čím porušil
interné predpisy zamestnávateľa.

38. Správny súd uvádza, že podľa § 147 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný sústavne zaisťovať
BOZP zamestnancov v súlade s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie BOZP. Táto jeho povinnosť
vychádza zo zásady prevencie, ktorá prestupuje celou oblasťou BOZP, a jej cieľom je odstránenie, a ak
to nie je možné, tak aspoň minimalizácia15 3S/35/2023

rizikových faktorov. Zaisťovanie BOZP je zásadný proces, ktorý nikdy nie je ukončený a ku ktorému je
nutné neustále sa vracať, keďže porušenie jeho základných princípov býva v praxi častým dôvodom
vzniku negatívnych udalostí, napríklad vzniku pracovného úrazu zamestnanca (teda škody na jeho
zdraví), ako aj škody na majetku zamestnávateľa (napr. havária technických zariadení a pod.). Správny
súd dodáva, že porušenie niektorej z povinností zamestnanca, napríklad porušenie ustanovenia §

12 ods. 2 písm. a) zákona o BOZP, na ktoré poukazoval aj žalobca v rámci správnej žaloby, môže
byť zamestnávateľom vyhodnotené ako porušenie pracovnej disciplíny, a to buď ako menej závažné
porušenie pracovnej disciplíny alebo ako závažné porušenie pracovnej disciplíny v zmysle Zákonníka
práce.

39. Uvedené však nemá vplyv na vyvodzovanie administratívno – právnej zodpovednosti

zamestnávateľa, ako právnickej osoby objektívne zodpovednej za porušenie povinností v oblasti BOZP.
Celková zodpovednosť zamestnávateľa za zaistenie BOZP je podľa Zákonníka práce objektívna a
neprenosná. V konaní bolo preukázané porušenie povinností žalobcu v oblasti bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci, pričom ide o objektívnu zodpovednosť, ktorá vzniká bez ohľadu na jeho zavinenie,
t. j. k subjektívnym predpokladom správneho deliktu v zmysle § 19 ods. 2 písm. b) bod 1. zákona o

inšpekcii nepatrí zavinenie. Predpokladom zodpovednosti žalobcu je len preukázanie porušenia právnej
povinnosti (protiprávneho konania). V danom prípade sa jedná o zodpovednosť za správny delikt, ktorá
má objektívny charakter, ale nie absolútny. Objektívna zodpovednosť je obmedzená tým, že vždy je
v príčinnej súvislosti s plnením nejakej zákonom uloženej povinnosti, nejde teda o zodpovednosť za
zavinenie, ale ani o zodpovednosť za výsledok. V danom prípade boli naplnené obligatórne znaky

správneho deliktu u žalobcu, za spáchanie ktorého bol sankcionovaný. Správny súd dáva do pozornosti,
že na uvedené povinnosti žalobcu, ktorý je povinný neustále kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie
predpisovvoblastiBOZPpoukazovalvosvojomrozhodnutíiorgánverejnejsprávyprvéhostupňa,avšak
len okrajovo, nakoľko žalobca nebol sankcionovaný za porušenie povinnosti uvedenej v ustanovení §
9 zákona o BOZP.

40. Zodpovednosť zamestnávateľa za správny delikt je objektívna, čo v praxi znamená, že
zamestnávateľ je zodpovedný za porušenie zákona tým, že došlo k porušeniu zákonných povinností,
a to bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie alebo opomenutie. Orgán
verejnej správy preukazuje len porušenie právnej povinnosti, nie zavinenie zamestnávateľa. Objektívnu

zodpovednosť ponesie aj v prípade, ak sa tak stalo neúmyselne (v dôsledku nedostatočnej vedomosti
zamestnávateľa, prípadne jeho zamestnancov), či vinou jeho zamestnancov alebo aj iných okolností.
Vzhľadom na právnu konštrukciu tejto zodpovednosti je preto nepodstatné, z akých dôvodov alebo
za akých okolností došlo k porušeniu zákonných povinností, rozhodujúce je preukázanie porušenia
týchto povinností, pričom zamestnávateľ sa zodpovednosti za preukázané porušenie nemôže zbaviť.

Zodpovednosť za spáchanie správneho deliktu je objektívnou zodpovednosťou, ktorej by sa žalobca
vedel zbaviť len v prípade, že by právny predpis upravujúci túto zodpovednosť (v danom prípade zákon
o BOZP) vymedzoval konkrétne liberačné dôvody, medzi ktoré by
16 3S/35/2023

boli zahrnuté aj také skutkové okolnosti, ktoré uvádza žalobca v správnej žalobe. Zákon o BOZP
nevymedzuje liberačné dôvody, ktoré by bolo možné zohľadniť v žalobcom namietaných skutočnostiach.

41. Pokiaľ žalobca vytýkal žalovanému, resp. orgánu verejnej správy prvého stupňa nesprávne

závery týkajúce sa nedostatočne zisteného skutkového stavu, ku ktorým dospel pri rozhodovaní,
súd nepovažuje túto žalobnú námietku za dôvodnú. V tejto súvislosti žalobca namietal nezákonnosť
zhotovenej fotodokumentácie a vykonaného merania hĺbky a šírky výkopu inšpektormi orgánu verejnej
správy.

42. Z vykonaného dokazovania, najmä výsluchov svedkov - jednotlivých zamestnancov žalobcu
prítomných pri výkone inšpekcie práce dňa 30.03.2022, ako aj z protokolu z výkonu inšpekcie a časti
projektovej dokumentácie nemal správny súd preukázanú dôvodnosť uvedenej žalobnej námietky.
Žalobca v rámci správnej žaloby poukázal na stranu 7 prvostupňového rozhodnutia, kde je k hĺbkevýkopu uvedené, že „výkop ryhy priamo pri hlavnej ceste mal hĺbku viac ako 1,68 m (podľa vyhotovenej
fotodokumentácie prevyšovala výšku zamestnanca)“ a ďalej poukázal na stranu 10 prvostupňového
rozhodnutia, kde orgán verejnej správy uviedol, že „Nie je síce vidieť jasne celú hĺbku, je však zjavné

(aj zo záberov 23 a 24), že dno hlbšej časti je hlbšie aspoň o dĺžku nohy B. E. od chodila po koleno. Zo
snímky 23 možno odvodiť, že potrubie hlavného vodovodu siaha skoro až po spodný okraj bokov bedier
B. E....“. Uvedené namietal v spojitosti s tým, že žalobcovi nebolo z prvostupňového rozhodnutia zrejmé,
aký technický prístroj bol použitý na zhotovenie fotodokumentácie a akým technickým prístrojom boli
vykonané merania hĺbky výkopu.

43. Správny súd uvádza, že zo záverov inšpektorov orgánu verejnej správy prvého stupňa uvedených v
Protokole č. ITN-037-41-2.2/P-A22, 25-22 zo dňa 18.08.2022, konkrétne na strane 6 až 7 mal správny
súd preukázané, že výkop mal rozličnú hĺbku, minimálna meraná na konci vzdialenom od cesty bola
1,46 m, blízko kríženia potrubí 1,68 m a priamo pri hlavnej ceste nebola hĺbka meraná pre zvýšené
nebezpečenstvo. V Protokole je tiež uvedené, že podľa vyhotovenej fotodokumentácie prevyšovala

výšku dospelého muža (B. E.). Uvedené zistenia zástupcovia žalobcu pri prerokovaní Protokolu o
výsledku inšpekcie nenamietali, zistené nedostatky zobrali na vedomie a uviedli, že budú odstránené a
zašlú kontrolnému orgánu informácie o ich odstránení. Ani výsluchy jednotlivých svedkov navrhnutých
žalobcom v priebehu administratívneho konania nepreukázali nesprávnosť údajov ohľadom meraní
hĺbky výkopu. Svedok A. G. F. uviedol, že výkop nemeral, no podľa neho nebol vyšší ako 1,2 m. Počas

výkonu kontroly vykonával administratívne práce na prevádzke vodovodov v Púchove. K otázke, či
mali k dispozícii technickú dokumentáciu vodovodov obsahujúcu polohopisné a výškopisné údaje o
vetvách vodovodu a jednotlivých zariadeniach uviedol, že má k dispozícii, ale výškové údaje nemajú v
geometrickom informačnom systéme, majú siete, majú všetko zakreslené, je to neuskutočniteľné, aby sa
to tam dalo zakresliť. Zároveň potvrdil, že mali k dispozícii projektovú dokumentáciu prípojky vodovodu.

Svedok B. E. uviedol, že z jeho
17 3S/35/2023

pohľadu bol výkop dostatočne široký a plytký, a preto začali robiť svoju prácu. Uviedol, že má

niekoľkoročnú prax a vždy, ak má pocit, že je výkop hlbší ako 1,2 - 1,3 m tak si ho odmeria, no tu bol
podľanehoabnormálneširoký.Danývýkopnemeral,bolpodľanehodostatočneširoký,atedabezpečný.
Svedok H. E. uviedol, že nie je odborník, aby posudzoval hĺbku, vykonával pomocné vodárenské práce
a neodpovedal na otázku inšpektorov, kto mal zistiť a posúdiť hĺbku výkopu, pretože to nevie. Potvrdil,
že má vedomosť, že zamestnanci nesmú vstupovať do výkopu, ak sa im zdá nebezpečný, ale výkop

považoval za dostatočne široký. Svedok B. E. uviedol, že výkop bol široký 3 m, o čom má orgán verejnej
správy fotografiu a vidieť na nej, kto stojí vo výkope a myslel si, že výkop mala zabezpečiť firma, ktorá
ho realizovala. Nevedel sa vyjadriť k hĺbke, mal ju merať majster a bolo to okolo 1,2 m. K vykonanému
dokazovaniu právny zástupca žalobcu požiadal o lehotu 5 dní na vyjadrenie sa k výsluchom, čomu orgán
verejnej správy vyhovel, avšak právny zástupca žalobcu sa v stanovenej lehote nevyjadril. Správny

súd mal z výsluchov jednotlivých svedkov preukázané, že v čase výkonu prác dňa 30.03.2022 nikto z
prítomných zamestnancov žalobcu nevedel uviesť výšku výkopu, túto si nepremerali pred vstupom do
výkopu a odvolávali sa na dostatočnú šírku výkopu, ktorá však v zmysle Prílohy č. 2 vyhlášky č. 147/2013
Z.z.,ktorousastanovujúpodrobnostinazaisteniebezpečnostiaochranyzdraviapristavebnýchprácach
a prácach s nimi súvisiacich nie je upravená. Neboli preukázané tvrdenia žalobcu, že jeho zamestnanci

potvrdili, že výkop mal hĺbku 1,2 m, nakoľko nikto z prítomných výkop nemeral a jeho hĺbku hodnotili len
na základe subjektívneho pocitu o bezpečnosti pri prácach vo výkope. Navyše zamestnanec žalobcu
A. G. F. potvrdil, že mali k dispozícii projektovú dokumentáciu k stavbe. V tejto súvislosti za nedôvodnú
považoval správny súd i námietku právneho zástupcu žalobcu prednesenú na nariadenom pojednávaní,
nakoľko nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že orgán verejnej správy nevykonal výsluch navrhnutých

svedkov, zamestnanca B. E., B. E. a majstra A. G. F..

44. Správny súd dáva žalobcovi do pozornosti dôkaz – časť projektovej dokumentácie týkajúcej
sa staveniska „Oprava - združený VDMO100/20 pri Dvore Dohňany Poľnohospodárskeho družstva
Mestečko, Dohňany 669“, na ktorých sa nachádzajú údaje o hĺbke osadenia dna potrubí v mieste výkonu

prác zamestnancami žalobcu dňa 30.03.2022. Uvedená dokumentácia tvorila podklad k rozhodnutiam
orgánov verejnej správy a v priebehu administratívneho konania bola právnemu zástupcovi žalobcu
doručená, mal možnosť sa s ňou oboznámiť a prípadne predložiť alebo navrhnúť dôkazy na doplnenie
dokazovania v zmysle Správneho poriadku. Súčasťou projektovej dokumentácie bol aj výkres, z ktoréhovyplýva, že je potrebné pri prácach pomerne presne určiť hĺbku potrubia, pričom v mieste spojenia
potrubí je uvedená vo výkrese hĺbka 1,65 m. Uvedené merania potvrdili aj inšpektori orgánu verejnej
správy prvého stupňa, ktorí do Protokolu zo dňa 18.08.2022 uviedli jednotlivé merania, namerali

hĺbku až 1,68 m, pričom pre zvýšené nebezpečenstvo nevykonali meranie v hĺbke, kde v tom čase
vykonával práce zamestnanec žalobcu pán B. E.. Orgán verejnej správy prvého stupňa sa pomerne
rozsiahlo vysporiadal s hĺbkou výkopu v spojitosti s časťou projektovej dokumentácie a v spojení s
vyhotovenou fotodokumentáciou svoje závery o hĺbke výkopu náležite odôvodnil. Žalobca v priebehu
administratívneho konania ani

18 3S/35/2023

súdneho konania nerozporoval relevantnými dokladmi alebo dôkazmi údaje týkajúce sa vykonaných
meraní inšpektorov orgánu verejnej správy, nakoľko len vyjadril svoj nesúhlas s týmito zisteniami.

45. Správny súd uvádza, že žalobca fotodokumentáciu v priebehu administratívneho konania ako aj v
rámci správnej žaloby označil za nezákonný dôkaz, nakoľko nie je zrejmé akým technickým zariadením
bola vyhotovená. V zmysle § 12 ods. 1 písm. f) zákona o inšpekcii sú inšpektori oprávnení pri výkone
inšpekcie používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, audiovizuálnych záznamov a
zvukovýchzáznamovanasťahovaniedigitálnychúdajovzozáznamovýchzariadenímotorovýchvozidiel

a z kariet vodičov potrebných na výkon inšpekcie práce, ak ich použitie nezakazujú osobitné predpisy.
Zo zákona o inšpekcii nevyplýva povinnosť orgánu verejnej správy identifikovať konkrétny technický
prístroj (či už fotoaparát alebo mobilný telefón vybavený fotoaparátom). Navyše v administratívnom
spisesanachádzakompletnáfotodokumentáciaspolusdialógovýmioknamiovlastnostiachjednotlivých
fotografií, teda o čase vyhotovenia fotografií, veľkosti záberu a pod., z výkonu inšpekcie dňa 30.03.2022,

ktorá bola právnemu zástupcovi zaslaná na vyjadrenie v priebehu administratívneho konania.

46. Žalobca ďalej namietal neprimeranosť výšky uloženej pokuty orgánom verejnej správy prvého
stupňa, nakoľko nepostupoval v súlade s ustanovením § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii, keď neprihliadol
na finančnú situáciu žalobcu, ktorý bol v roku 2022 v strate, ktorú mohol overiť z verejne dostupných

zdrojov. Správny súd uvádza, že finančná situácia objektívne zodpovedného subjektu za porušenie
ustanovení zákona o inšpekcii, resp. zákona o BOZP sa nezohľadňuje v zmysle ustanovenia § 19 ods.
6 zákona o inšpekcii pri určovaní výšky pokuty za správny delikt. Navyše z rozhodnutia orgánu verejnej
správy prvého stupňa vyplýva, ktoré skutočnosti zohľadnil v prospech a ktoré v neprospech žalobcu pri
určení výšky pokuty 1 600 Eur zo zákonného rozsahu sadzby od 1 000 Eur do 200 000 Eur. Vzhľadom

na uvedené nepovažoval správny súd za dôvodnú ani námietku žalobcu ohľadom absencie správnej
úvahy orgánu verejnej správy, ktorou by sa orgán verejnej správy riadil pri určovaní výšky pokuty. Vo
vzťahu k uloženej sankcii za porušenie zákonom uložených povinností správny súd zdôrazňuje, že pri
existencii objektívnej zodpovednosti za správny delikt, po preukázaní porušenia zákonnej povinnosti na
úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vznikla orgánu verejnej správy zákonná povinnosť uložiť

žalobcovi sankciu vo forme peňažnej pokuty.

47. Správny súd nezistil porušenie základných zásad trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré
je potrebné použiť na správne trestanie v zmysle § 195 písm. c) SSP. Nebolo tvrdené žalobcom a ani
súdom zistené, že by žalobcovi za to isté porušenie právnych predpisov bola už uložená pokuta, alebo

iná majetková sankcia iným orgánom podľa osobitných predpisov, čo je neprípustné v zmysle § 19 ods. 5
zákona o inšpekcii práce. Pokuta bola uložená v zákonom stanovenej tak objektívnej, ako aj subjektívnej
lehote v zmysle § 19 ods. 4 zákona o inšpekcii práce. Pri určovaní výšky pokuty boli zohľadnené kritériá
uvedené v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Napokon pokuta bola uložená vo výške 1 600 Eur,
19 3S/35/2023

pričomnajnižšiamožnávýškauloženejpokutypodľa§19ods.2písm.b)je1000Eur,pričomžalovanýsa
stotožnil s rozhodnutím orgánu verejnej správy, ktorý prihliadol aj na skutočnosť, že žalobca nepredložil
žiadne relevantné doklady, ktorými by zistené skutočnosti pri výkone inšpekcie spochybnil, resp. vyvrátil.

Vzhľadom na uvedené súd správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú v zmysle § 190 SSP zamietol.48. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

49. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na
náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.

50. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku
alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP
v znení účinnom od 1. júla 2023).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2
SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v
lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná
sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a 20 3S/35/2023

iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.