Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, June 24, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3Sf/13/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106107
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106107.2

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX
XX C., 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., 3/ FINECO TAX, k.s., so sídlom Mlynské
Nivy 36, 821 09 Bratislava, IČO: 47 242 787 a 4/ E. F. G. H., I., A., J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX,
XXX XX B., všetci právne zastúpení: FAIRSQUARE advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Lazaretská
3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 47 232 544, proti žalovanému: Daňový úrad Trenčín, pobočka Partizánske,

so sídlom Makarenkova 213/1, 958 29 Partizánske, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 101361692/2023 zo dňa 25.05.2023 a rozhodnutia č. 101367107/2023 zo dňa 25.05.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd spoločnú správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 101361692/2023 zo dňa 25.
mája 2023 odmieta.

II. Súd spoločnú správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 101367107/2023 zo dňa 25.

mája 2023 odmieta.

III. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Správca dane vykonal daňovú kontrolu na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok
2015 u daňového subjektu E. B., XXX XX C. XXX, nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX (ďalej aj len „E.
B.“). Vyrubovacie konanie bolo začaté dňa 11.10.2017, teda deň nasledujúci po dni doručenia protokolu
z tejto daňovej kontroly č. 101995590/2017 zo dňa 19.09.2017 a po doručení výzvy na vyjadrenie sa k
zisteniamuvedenýmvprotokoleč.102000479/2017zodňa20.09.2017.E.B.savyjadrildňa31.10.2017.

2. Správca dane vykonal u daňového subjektu E. B. aj daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty
(ďalej aj len „DPH“) za zdaňovacie obdobia marec 2015, apríl 2015, jún 2015 a december 2015.
Vyrubovacie konania boli začaté dňa 18.03.2021, teda deň nasledujúci po dni doručenia protokolu z
daňovej kontroly č. 100344360/2021 zo dňa 25.02.2021, ktorého súčasťou bola aj výzva na vyjadrenie
sa k zisteniam uvedeným v protokole. Na základe výsledkov vyrubovacieho konania boli vydané
rozhodnutia, ktoré správca dane zasielal splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu. Rozhodnutia

sa vracali v odbernej lehote ako neprevzaté a došlo k zmene v osobe splnomocneného zástupcu, preto
sa doručovali rozhodnutia novému zástupcovi, pričom dňa 29.11.2021 daňový subjekt E. B. zomrel a
zaniklo aj udelené plnomocenstvo.

3. Správca dane pokračoval vo vyrubovacích konaniach so žalobcom 1/ a žalobcom 2/ ako s dedičmi,
ktorí boli oznámení notárom JUDr. Andrejom Slezákom, Notársky úrad so sídlom Nám. Ľ. Štúra č. XXXX/

XX, XXX XX B. K. B., ktorý bol poverený prejednaním dedičstva po zomrelom E. B. (výzva správcudane č. 100984446/2022 zo dňa 21.04.2022 a odpoveď notára č. 6D/270/2021, Dnot 553/2021 zo dňa
02.05.2021).

4. Správca dane následne výzvou č. 102649494/2022 zo dňa 27.09.2022 vo vzťahu k dani z príjmov
fyzickej osoby a výzvou č. 102659246/2022 zo dňa 27.09.2022 vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty
vyzval žalobcov 1/ a 2/ ako právnych nástupcov pôvodného účastníka konania - daňového subjektu
E. B., aby si pre účely vyrubovacieho konania nasledujúceho po daňovej kontrole na dani z príjmov
fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2015 a pre účely vyrubovacích konaní na DPH za zdaňovacie

obdobia marec 2015, apríl 2015, jún 2015 a december 2015, zvolili spoločného zástupcu podľa § 9 ods.
10 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Daňový poriadok“) s tým, aby plnomocenstvo doručili alebo ho
udelili ústne do zápisnice v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Správca dane poučil žalobcu 1/ a žalobcu
2/ o tom, že ak výzve nebude vyhovené, správca dane určí spoločného zástupcu rozhodnutím, proti
ktorému nemožno podať odvolanie. Zároveň ich poučil, že nesplnením povinnosti nepeňažnej povahy

sa môžu dopustiť správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. j) Daňového poriadku, za ktorý správca
dane uloží pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku.

5. Na uvedené výzvy reagoval žalobca 1/ A. B. podaním zo dňa 31.10.2022, doručeným správcovi
dane dňa 03.11.2022, v ktorom namietal neurčitosť uvedených výziev s tým, že je vyzvaný na zvolenie

spoločného zástupcu vo vyrubovacích konaniach u daňového subjektu, ktorým nie je on. Uviedol, že
vo výzvach je uvedené ustanovenie § 9 ods. 10 Daňového poriadku, ale tento postup je nezákonný,
pretože nie je uvedené na základe akých ustanovení by mal byť on osobou, na ktorú sa toto ustanovenie
vzťahuje. Podľa žalobcu 1/ vo výzve neboli uvedené dôvody povinnosti, ktoré správca dane uvádza,
ani to, s ktorými inými osobami má túto povinnosť, pretože si nemôže spoločného zástupcu určiť sám.

Namietal, že nie je uvedené, na základe akých ustanovení má mať on a iné osoby údajné postavenie
osôb, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 9 ods. 10 Daňového poriadku. Zároveň bolo správcovi dane
predložené plnomocenstvo zo dňa 02.11.2022, ktorým žalobca 1/ A. B. udelil plnú moc na zastupovanie
pre daňového poradcu - žalobcu 3/ spoločnosť FINECO TAX, k. s., a to na zastupovanie v rozsahu
uvedených výziev č. 102649494/2022 zo dňa 27.09.2022 a č. 102659246/2022 zo dňa 27.09.2022,

vrátane oprávnenia ustanoviť substitučného zástupcu. Uviedol aj, že zástupcu si zvolil z toho dôvodu,
že bol donútený výzvami správcu dane a z obavy, že mu bude uložená pokuta až do výšky 3 000,- eur.
Uviedol aj, že má za to, že sa na neho nevzťahuje ustanovenie § 9 ods. 10 Daňového poriadku.

6. Žalobca 2/ D. B. reagoval na uvedené výzvy správcu dane podaním zo dňa 31.10.2022 tak, že vracia

zásielky, ktorých obsahom boli uvedené výzvy, nakoľko je na nich uvedená ako adresát iná osoba ako
on. Bolo taktiež predložené plnomocenstvo zo dňa 02.11.2022, ktorým žalobca 2/ D. B. splnomocnil
žalobcu 3/ - daňového poradcu spoločnosť FINECO TAX, k. s. na zastupovanie, pričom obsah tohto
plnomocenstva je rovnaký ako pri žalobcovi 1/.

7. Zároveň boli doručené aj substitučné plnomocenstvá zo dňa 08.12.2022, ktorým daňový poradca
spoločnosť FINECO TAX, k. s. udelil substitučné plnomocenstvo žalobcovi 4/ E. F. G. H., I., A., LL.M na
zastupovanie žalobcu 1/ A. B. a žalobcu 2/ D. B. v rozsahu výziev č. 102649494/2022 zo dňa 27.09.2022
a č. 102659246/2022 zo dňa 27.09.2022.

8. Podaním č. 6D/270/2021, Dnot 553/2021 zo dňa 08.12.2022 notár JUDr. Andrej Slezák doplnil
oznámenie okruhu dedičov a oznámil, že žalobca 1/ A. B. a žalobca 2/ D. B. boli podľa § 463 až 467
Občianskeho zákonníka poučení o práve dedičstvo odmietnuť, pričom dedičstvo neodmietli a stali sa
dedičmi. Z dôvodu procesnej náročnosti nebolo dedičské konanie právoplatne skončené.

9. Následne správca dane zaslal žalobcovi 1/ výzvu č. 103359176/2022 zo dňa 14.12.2022 vo vzťahu
k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2015 a výzvu č. 103359538/2022 zo dňa
14.12.2022 vo vzťahu k DPH za zdaňovacie obdobia marec 2015, apríl 2015, jún 2015 a december
2015. Taktiež zaslal žalobcovi 2/ výzvu č. 103359434/2022 zo dňa 14.12.2022 vo vzťahu k dani z príjmov
fyzickejosobyzazdaňovacieobdobierok2015avýzvuč.103359659/2022zodňa14.12.2022vovzťahu

k DPH za zdaňovacie obdobia marec 2015, apríl 2015, jún 2015 a december 2015. V obsahu uvedených
výziev správca dane poukázal na ustanovenie § 55 ods. 14 Daňového poriadku (Povinnosť zaplatiť daň,
ktorávzniklapredsmrťoufyzickejosoby,prechádzanadedičadovýškyhodnotynadobudnutéhomajetku
v dedičskom konaní. Povinnosť zaplatiť daň za právnickú osobu, ktorá zanikla s právnym nástupcom,prechádza na tohto zástupcu.) a na ustanovenie § 59 ods. 3 Daňového poriadku (Práva a povinnosti
účastníka daňového konania má aj ten, na koho podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu prešla z
dlžníka povinnosť alebo na koho prešli podľa osobitného predpisu záväzky za daňového dlžníka, alebo

od koho možno podľa tohto zákona vyžadovať plnenie za daňového dlžníka). Správca dane uviedol, že
vykonáva vyrubovacie konania na dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2015 a vyrubovacie konania na
DPH za zdaňovacie obdobia marec 2015, apríl 2015, jún 2015 a december 2015 u daňového subjektu E.
B. a že notár JUDr. Andrej Slezák poverený vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi E. B. podaním
z 08.12.2022 oznámil, že bol stanovený okruh dedičov v prvej dedičskej skupine: žalobca 1/ A. B. a

žalobca2/D.B..Správcadaneďalejpoukázalnaustanovenie§9ods.10Daňovéhoporiadku(Akurobilo
niekoľko daňových subjektov spoločné podanie alebo ak vystupujú spoločne v rovnakej veci, alebo ak
sú spoluvlastníkmi veci, ktorá je predmetom zdanenia, sú povinní zvoliť si spoločného zástupcu na účely
správy daní. Ak tak neurobia ani na výzvu, určí spoločného zástupcu správca dane a vyrozumie o tom
príslušné daňové subjekty. Proti rozhodnutiu o určení spoločného zástupcu nemožno podať odvolanie.)
Ďalej správca dane poukázal na to, že dedičia žalobca 1/ A. B. a žalobca 2/ D. B. sa stali účastníkmi

vyrubovacieho konania, teda vystupujú spoločne v rovnakej veci, a preto sú v zmysle citovaného § 9 ods.
10 Daňového poriadku povinní zvoliť si spoločného zástupcu. Na ustanovenie spoločného zástupcu boli
žalobca 1/ a žalobca 2/ vyzvaní v lehote 15 dní od doručenia výzvy s tým, že ak výzve v určenej lehote
nebude vyhovené, určí spoločného zástupcu správca dane rozhodnutím, proti ktorému nie je prípustné
odvolanie.

10. V nadväznosti na uvedené výzvy bolo žalobcami 1/ a 2/ doručené podanie zo dňa 18.01.2023, v
ktorom oznámili, že opätovne doručujú plnomocenstvá, ktoré si výzvami z decembra 2022 podľa nich
nadbytočne vynucuje správca dane, zotrvali na obsahu predložených podaní a doručili plnomocenstvá
na ich zastupovanie žalobcom 3/ - spoločnosťou FINECO TAX, k. s. zo dňa 18.01.2023, v ktorých sa

odvolali na obsah plnomocenstiev zo dňa 02.11.2022.

11. Podaním označeným ako „Vyžiadanie súhlasu“ č. 100895135/2023 zo dňa 28.03.2023 vo vzťahu k
dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2015 a č. 100904318/2023 zo dňa 29.03.2023
vovzťahukDPHzazdaňovacieobdobiamarec2015,apríl2015,jún2015december2015,správcadane

požiadal žalobcu 3/ spoločnosť FINECO TAX, k. s. o súhlas s jej ustanovením za spoločného zástupcu
pre žalobcu 1/ A. B. a žalobcu 2/ D. B. vo veci vyrubovacieho konania dani z príjmov fyzickej osoby za
zdaňovacie obdobie rok 2015 a vo veci vyrubovacích konaní DPH za zdaňovacie obdobia marec 2015,
apríl 2015, jún 2015 a december 2015, vedených u daňového subjektu E. B.. V tomto podaní správca
dane uviedol, že dedičmi E. B. ako poručiteľa v prvej dedičskej skupine sú žalobca 1/ A. B. a žalobca

2/ D. B., ktorí jednotlivo udelili plnomocenstvo žalobcovi 3/ FINECO TAX, k. s. ako daňovému poradcovi
v rozsahu výziev správcu dane č. 102649494/2022 a č. 102659246/2022 a v plnomocenstvách zo dňa
18.01.2023 deklarujú, že splnomocnili žalobcu 3/ a odkazujú na plnomocenstvá zo dňa 02.11.2022.
Podľa správcu dane teda žalobca 1/ a žalobca 2/ prejavili vôľu, aby ich zastupoval žalobca 3/. Nakoľko
ale z obsahu plnomocenstiev pre správcu dane nevyplývalo, že by si žalobca 1/ a žalobca 2/ ustanovili

žalobcu 3/ ako spoločného zástupcu, správca dane navrhol jeho ustanovenie za spoločného zástupcu,
a to pre vyrubovacie konanie vo vzťahu k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2015,
ako aj pre vyrubovacie konania vo vzťahu k DPH za zdaňovacie obdobia marec 2015, apríl 2015, jún
2015 a december 2015. Správca dane ešte poukázal na ustanovenie § 9 ods. 10 Daňového poriadku a
uviedol, že ak žalobca 3/ súhlasí s ustanovením za spoločného zástupcu, žiada písomný súhlas doručiť

v lehote 15 dní od doručenia žiadosti.

12. Obsahom administratívneho spisu je aj úradný záznam správcu dane č. 101141539/2023 zo dňa
26.04.2023, z obsahu ktorého vyplýva, že správcu dane telefonicky kontaktoval žalobca 4/ a žiadal o
nahliadnutie do administratívnych spisov (vo vzťahu k dani z príjmov aj vo vzťahu k DPH). Zamestnanci

správcu dane žalobcovi 4/ oznámili, že správca dane nemá súhlas od žalobcu 3/ na ustanovenie za
spoločného zástupcu za žalobcu 1/ a žalobcu 2/, ako aj to, že administratívne spisy sú na Krajskom
súde v Trenčíne.

13. Podaním zo dňa 27.04.2023 žalobca 3/ udelil súhlas v nasledujúcom znení: „V rozsahu vašej

žiadosti o súhlas s ustanovením spoločnosti FINECO TAX, k. s., Mlynské Nivy 36, 821 09 Bratislava za
spoločného zástupcu podľa § 9 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov zo dňa
29.03.2023 označenej ako Vyžiadanie súhlasu č. 100904318/2023 a doručené 12.04.2023 súhlasíme,
ak predtým udelené plné moci trpia vadou neurčitosti alebo inou vadou spôsobujúcou neplatnosťprávneho úkonu. Nedomnievame sa, že udelené plné moci trpia akoukoľvek vadou. Upozorňujeme,
že na uvedené plné moci sú naviazané ďalšie úkony splnomocneného zástupcu, pričom účinky týchto
úkonov sú postupom správcu dane ohrozené“.

14. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 101361692/2023 zo dňa 25.05.2023, ktorým podľa §
9 ods. 10 Daňového poriadku určil daňovým subjektom A. B. (žalobca 1/) a D. B. (žalobca 2/) pre účely
vyrubovacieho konania na dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2015 vedeného u daňového subjektu
E. B., a to až do právoplatného skončenia konania, spoločného zástupcu A. B. - žalobca 1/. Správca

dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vykonáva vyrubovacie konanie na dani z príjmov fyzickej
osoby za rok 2015 u daňového subjektu E. B.. G. E. B. ako poručiteľa v prvej zákonnej dedičskej
skupine sú žalobca 1/ A. B. a žalobca 2/ D. B.. Správca dane odkázal na ustanovenie § 9 ods. 10
Daňovéhoporiadkuauviedol,žežalobca1/ažalobca2/udelilijednotlivodňa06.11.2022plnomocenstvo
daňovému poradcovi - právnickej osobe FINECO TAX, k. s. (žalobca 3/) na zastupovanie v rozsahu
výziev správcu dane č. 102649494/2022 a 102659246/2022 a v plných mociach zo dňa 18.01.2023

deklarovali splnomocnenie daňového poradcu v rozsahu v ňom uvedenom, pričom odkazujú na predošlé
plné moci. Dedičia teda podľa správcu dane prejavili vôľu na ustanovenie žalobcu 3/ za svojho zástupcu.
Nakoľko z plných mocí zo dňa 06.11.2022 a 18.01.2023 jednoznačne nevyplýva, že žalobcovi 3/ -
spoločnosti FINECO TAX, k. s. bolo udelené plnomocenstvo aj ako spoločnému zástupcovi vo veci
vyrubovacieho konania týkajúceho sa dane z príjmov, správca dane navrhol žalobcu 3/ - spoločnosť

FINECO TAX, k. s., za spoločného zástupcu žalobcu 1/ a žalobcu 2/, a to až do právoplatného skončenia
konania. Správca dane žiadal od spoločnosti FINECO TAX, k. s. súhlas s ustanovením za spoločného
zástupcu, pričom súhlas doručený nebol, preto správca dane určil žalobcu 1/ za spoločného zástupcu.

15. Následne rozhodnutím č. 101367107/2023 zo dňa 25.05.2023 správca dane podľa § 9 ods. 10 určil

daňovým subjektom A. B. (žalobca 1/) a D. B. (žalobca 2) pre účely vyrubovacieho konania na DPH za
zdaňovacie obdobia marec 2015, apríl 2015, jún 2015 december 2015 vedených u daňového subjektu
E. B. spoločného zástupcu FINECO TAX, k. s. (žalobca 3/). V odôvodnení rozhodnutia správca dane
uviedol, že vykonáva vyrubovacie konanie na DPH za zdaňovacie obdobia marec 2015, apríl 2015,
jún 2015 a december 2015 u daňového subjektu E. B., ktorý zomrel XX.XX.XXXX a dedičmi E. B. ako

poručiteľa v prvej zákonnej dedičskej skupine sú A. B. - žalobca 1/ a D. B. - žalobca 2/. Správca dane
poukázal na ustanovenie § 9 ods. 10 Daňového poriadku a uviedol, že žalobca 1/ a žalobca 2/ jednotlivo
dňa 08.11.2022 udelili plnomocenstvo daňovému poradcovi - právnickej osobe FINECO TAX, k. s.
(žalobca 3/) na zastupovanie v rozsahu výziev správcu dane č. 102649494/2022 a č. 102659246/2022
a v plných mociach zo dňa 18.01.2023 deklarovali, že splnomocnili daňového poradcu v rozsahu v

ňom uvedenom, pričom odkazujú na predošlé plné moci. Dedičia prejavili vôľu na ustanovení žalobcu
3/ za svojho zástupcu, ale správcovi dane z plných mocí jednoznačne nevyplývalo, že spoločnosti
FINECO TAX, k. s. bolo udelené plnomocenstvo ako spoločnému zástupcovi vo veci vyrubovacieho
konania, preto správca dane navrhol ustanovenie tejto spoločnosti za spoločného zástupcu žalobcu
1/ a žalobcu 2/ vo veci vyrubovacieho konania na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2015, apríl

2015, jún 2015 a december 2015 vedeného u daňového subjektu E. B., a to až do právoplatného
skončenia konania. Správca dane poukázal na to, že listom č. 100904318/2023 zo dňa 29.03.2022
žiadal o súhlas spoločnosť FINECO TAX, k. s. s ustanovením za spoločného zástupcu pre žalobcov 1/
a 2/, pričom súhlas bol doručený dňa 27.04.2023 (podanie č. 6/08926289/2023), preto správca dane
ustanovil žalobcu 3/ ako spoločného zástupcu pre vyrubovacie konanie týkajúce sa DPH za zdaňovacie

obdobie marec 2015, apríl 2015, jún 2015 a december 2015.

Správne žaloby – žalobné body

16. Žalobcovia 1/ až 4/ podali spoločnú všeobecnú správnu žalobu, ktorou sa domáhali preskúmania

zákonnosti vyššie uvedených rozhodnutí o určení spoločného zástupcu žalobcom 1/ a 2/, a to
rozhodnutia žalovaného č. 10161692/2023 zo dňa 25.05.2023, ktorým bol určený žalobcovi 1/ a
žalobcovi 2/ ako spoločný zástupca žalobca 1/ pre účely vyrubovacieho konania na dani z príjmov
fyzickej osoby za rok 2015 vedeného u daňového subjektu E. B., ako aj rozhodnutia č. 101367107/2023
zo dňa 25.05.2023, ktorým bol žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ určený ako spoločný zástupca žalobca 3/

pre účely vyrubovacieho konania na DPH za zdaňovacie obdobia marec 2015, apríl 2015, jún 2015
a december 2015 vedeného u daňového subjektu E. B.. Žalobcovia uviedli, že podávajú spoločnú
správnu žalobu v zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku
v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“), pričom ide v podstate o dve spoločné všeobecnésprávnežaloby,nakoľkosažalobcoviadomáhajúprieskumudvochrozhodnutívydanýchvsamostatných
vyrubovacích konaniach.

17. Žalobcovia v správnej žalobe uviedli, že žalobcom 1/ a 2/ bol určený spoločný zástupca, pričom
do dňa smrti E. B. nebol právoplatným rozhodnutím vyrubený rozdiel dane a poukazovali aj na to, že
dedičské konanie nebolo právoplatne skončené. Poukázali aj na správne žaloby proti iným zásahom
orgánu verejnej správy, ktoré boli nimi podané v súvislosti s postupom žalovaného vo vyrubovacích
konaniach. Namietali procesný postup žalovaného pri vydaní Vyžiadaní súhlasu č. 100895135/2023

zo dňa 28.03.2023 a č. 100904318/2023 zo dňa 29.03.2023 (zaslané žalobcovi 3/), čo podľa žalobcov
nemalo oporu v Daňovom poriadku. Žalobcovia zdôvodňovali svoju aktívnu legitimáciu na podanie
žaloby resp. žalôb s tým, že ide o rozhodnutia preskúmateľné v rámci správneho súdnictva, pričom
v tejto súvislosti poukazovali na to, že Daňový poriadok proti týmto rozhodnutiam nepripúšťa opravný
prostriedok, ďalej dôvodili včasnosť podania správnej žaloby resp. žalôb, keď žalobcovi 1/ a 2/ boli
rozhodnutia doručené dňa 15.06.2023. Žalobcovia poukazovali na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, ktorý mal

žalovaný svojim postupom porušiť, dôvodili porušením práva na súdnu ochranu garantovaného v čl.
46 ods. 2 Ústavy SR a ako dôvody zrušenia rozhodnutí uvádzali : ust. § 199 ods. 1 písm. c) SSP
(nesprávne právne posúdenie), § 199 od. 1 písm. d) SSP (nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov), § 199 ods. 1 písm. e) SSP (nedostatočne zistený skutkový stav), § 199 ods.
1písm.f)SSP(rozporskutkovéhostavusobsahomadministratívnehospisu)a§199ods.1písm.g)SSP

(podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy). Žalobcovia argumentovali, že
voči ním neprebehlo žiadne formalizované administratívne konanie, že vyžiadania súhlasu predstavujú
typický faktický zásah, že boli vydané bez akejkoľvek opory v právnych predpisoch, že neboli splnené
predpoklady stanovené v § 9 ods. 10 Daňového poriadku pre ustanovenie spoločného zástupcu a že
postup žalovaného bol v rozpore aj s jeho interným predpisom „Informácia k zastupovaniu na základe

plnomocenstva“. Ďalej namietali, že nebolo žalobcovi 4/ umožnené nahliadnuť do administratívnych
spisov (dôkaz – zvukový záznam), namietali porušenie práva na právnu pomoc garantovaného v čl. 47
ods. 2 Ústavy SR tým, že im bolo znemožnené zastupovanie žalobcom 3/ a následne aj žalobcom 4/,
namietali nepreskúmateľnosť rozhodnutí, doručovanie rozhodnutí žalobcom 1/ a 2/ a nie ich zástupcovi,
namietali aj zásah do práva podnikať žalobcovi 3/ a 4/ postupom žalovaného, ako aj do práva vlastniť

majetok žalobcov 1/ a 2, pretože musia vynaložiť finančné prostriedky spojené so zastupovaním
žalobcom 3/, ktorý nemá dostatočnú vedomosť o prebiehajúcich konaniach na rozdiel od žalobcu 4/.

Vyjadrenie žalovaného k správnym žalobám

18. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že postup a rozhodnutia sú v súlade s Daňovým
poriadkom. Keďže z udelených plnomocenstiev nevyplývalo, že by si žalobcovia 1/ a 2/ určili žalobcu 3/
ako spoločného zástupcu, bolo potrebné žiadať žalobcu 3/ o udelenie súhlasu s určením za spoločného
zástupcu. Žalovaný ďalej uviedol, že poskytol žalobcom 1/ a 2/ dostatočný čas na to, aby si sami zvolili
spoločného zástupcu, pričom túto možnosť nevyužili. Žalovaný poukázal na ust. § 59 ods. 3 Daňového

poriadku s tým, že zisťoval okruh dedičov a notár oznámil, že žalobcovia 1/ a 2/ sa stali dedičmi
a dedičstvo neodmietli. Žalovaný vyzýval žalobcu 1/ a 2/ na oznámenie spoločného zástupcu, nakoľko
len oni si mohli zvoliť spoločného zástupcu. Boli splnené podmienky podľa § 9 ods. 10 Daňového
poriadku, keďže žalobca 1/ a žalobca 2/ spoločne vystupujú v rovnakej veci. Ďalej žalovaný poukázal
na ust. § 55 ods. 14 Daňového poriadku s tým, že na dediča prechádza povinnosť zaplatiť daň, ktorá

vznikla pred smrťou fyzickej osoby, a to do výšky hodnoty nadobudnutého majetku v dedičskom konaní,
v nadväznosti na právnu úpravu dedenia podľa Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 55 ods. 14
Daňového poriadku je potrebné podľa žalovaného vykladať extenzívne a pod pojmom povinnosť zaplatiť
daň treba rozumieť povinnosť zaplatiť daň v správnej výške, tak ako mala byť zaplatená alebo vyrubená
v zmysle právnych predpisov daňovým subjektom, ktorý zomrel, teda bez ohľadu na skutočnosť, či bola

vyrubená, alebo ak bola vyrubená v nesprávnej výške pred smrťou daňového subjektu. Daňový poriadok
upravuje prechod povinnosti zaplatiť daň v § 55 ods. 14 a pri uvedenom výklade musí byť zrejmé,
že táto povinnosť musela existovať pred smrťou daňového subjektu. Daňový poriadok neupravuje
právne nástupníctvo ani bližšie neupravuje práva a povinnosti právnych nástupcov fyzickej osoby, ktorá
zomrela. Úmrtie daňového subjektu nie je podľa daňových predpisov ani iných právnych predpisov

dôvodom pre zánik povinnosti zaplatiť daň alebo pre zánik daňového nedoplatku, a nie je dôvodom na
zastavenie konania. U fyzickej osoby k právnemu nástupníctvu dochádza smrťou poručiteľa, pričom na
dediča prechádzajú zásadne všetky práva a povinnosti poručiteľa a neprechádzajú iba tie, ktoré smrťou
zanikajú alebo prechádzajú na ďalšie subjekty. Právna úprava dedenia vychádza zo zásady univerzálnejsukcesie. Poručiteľove dlhy sú nielen povinnosti (záväzky), ktoré sa zakladajú na dôvode, ktorý nastal
ešte za života poručiteľa, ale aj povinnosti (záväzky), ktoré majú pôvod v právnom úkone, protiprávnom
úkone alebo iné právne skutočnosti, z ktorých by mal plniť (svojmu veriteľovi alebo inej oprávnenej

osobe) poručiteľ, keby tomu nezabránila jeho smrť. Okolnosť, kedy na základe takejto povinnosti vzniklo
veriteľovi právo na plnenie, nie je podstatná. Daň bola vyrubená za konkrétne zdaňovacie obdobie, v
konkrétnej výške a za uvedené zdaňovacie obdobie vykonaná daňová kontrola, výsledkom ktorej bolo
zistenie konkrétneho rozdielu dane. Príslušné hmotnoprávne predpisy upravujúce jednotlivé druhy daní
ustanovujú povinnosť podať daňové priznanie za určité zdaňovacie obdobie a lehoty na podanie tohto

daňového priznania. Daňový subjekt je povinný podať daňové priznanie, sám si daň vypočítať v správnej
výške a zaplatiť v lehote na podanie daňového priznania. Správca dane je oprávnený vykonať daňovú
kontrolu na zistenie alebo preverenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. V prípade,
ak sa daňovou kontrolou zistí rozdiel dane alebo suma nároku podľa osobitných predpisov, tak ex offo
začína vyrubovacie konanie. Išlo o povinnosť zaplatiť daň, ktorá vznikla pred smrťou daňového subjektu
a ktorá prechádza na dedičov. Prechod povinnosti zaplatiť daň zistenú daňovou kontrolou možno po

smrti daňového subjektu procesne realizovať len vo vyrubovacom konaní s dedičmi daňového subjektu.
Pokiaľ išlo o vyžiadanie súhlasu, tak žalovaný odkázal na ust. § 3 Daňového poriadku a na zásadu úzkej
spolupráce s daňovým subjektom, namietal, že zvukový záznam bol vyhotovený bez predchádzajúceho
upozornenia a že nahliadnutie do spisov nebolo možné z dôvodu, že boli na Krajskom súde v Trenčíne.
Žalovaný navrhoval správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Vyjadrenie žalobcov k vyjadreniu žalovaného (replika)

19. V podanej replike žalobcovia zotrvali na obsahu podanej správnej žaloby. Uviedli, že neexistuje
zákonný podklad, aby žalobca 1/ a žalobca 2/ boli účastníkmi vyrubovacích konaní. Pokiaľ žalovaný

poukazoval na ustanovenia Občianskeho zákonníka, tak tento predpis upravuje dedenie po
hmotnoprávnej stránke. Ak by sa malo aplikovať to, na čo poukazuje žalovaný, tak dlh by musel
existovať v čase úmrtia E. B. a tento by si bol žalovaný oprávnený prihlásiť do dedičského konania.
Žalobcovia ďalej namietali aplikáciu Občianskeho zákonníka na základe analógie vo verejnom práve,
čím dochádza k popretiu právneho dualizmu verejného a súkromného práva. Poukázali na ust. § 62

ods. 1 písm. h) Daňového poriadku, podľa ktorého daňové konanie možno zastaviť, ak odpadol dôvod
konania, čo je práve smrť pána E. B.. Žalovaný sa nemôže spoliehať na § 55 ods. 14 Daňového
poriadku ako na podklad procesného nástupníctva, pretože toto ustanovenie počíta s existenciou
povinnosti zaplatiť daň. Ak by povinnosť uhradiť daň už existovala, bola by prihlásená v dedičskom
konaní.Rozhodnutieovyrubenídanemákonštitutívnycharakterakeďžetakétoprávoplatnérozhodnutie

neexistuje, nevznikla povinnosť zaplatiť daň. Žalobcovia vyjadrili nesúhlas s argumentáciou žalovaného
o potrebe extenzívneho výkladu ust. § 55 ods. 14 Daňového poriadku a namietali aj to, že aj v prípade,
ak by existoval normatívny základ pre ich procesné nástupníctvo, tak pojem dedič nemožno rozširovať
na subjekty, ktoré sú domnelými dedičmi. Dedičom sa osoba stáva až konečným právoplatným
rozhodnutím, ktorým sa dedičské konanie končí, a preto aj konania závislé od dedičského konania

musia spočívať až do právoplatného skončenia dedičského konania. Žalobcovia ďalej namietali, že vo
verejnom práve je neprípustná analógia v neprospech adresáta výkonu verejnej správy a zhrnuli, že
absentuje normatívny základ pre procesné nástupníctvo, že neexistuje povinnosť zaplatiť daň, neboli
naplnené predpoklady pre to, aby žalobcovia 1/ a 2/ mohli byť považovaní za dedičov a že odpadol
dôvod daňového konania, preto ho bolo potrebné zastaviť.

Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcov (duplika)

20. V podanej duplike žalovaný v podstate zopakoval argumentáciu uvedenú vo vyjadrení k správnej
žalobe.

Posúdenie veci správnym súdom

21. Správny súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na žiadosť žalobcov podľa § 107 ods. 1
písm. a) SSP, ktoré bolo z procesných dôvodov v rámci zachovania zásady hospodárnosti konania

zrušené (§ 5 ods. 7 SSP), nakoľko správny súd dospel k záveru, že nie sú splnené procesné podmienky
konania. Záveru o nesplnení procesných podmienok konania nebráni skutočnosť, že správny súd už
nariadilnaprejednanievecipojednávanie,nakoľkopodľa§97SSPplatí,žeaktentozákonneustanovujeinak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

22. Podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR; (1) Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky. (2) Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej
správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví
inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných

práv a slobôd.

23. Podľa § 2 ods. 1 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalšíchveciachustanovenýchtýmtozákonom.(2)Každý,ktotvrdí,žejehoprávaaleboprávomchránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu

verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

24. Podľa § 6 ods. 1 SSP; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov

orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
25. Podľa § 7 písm. e) SSP; Správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

26. Podľa § 178 ods. 1 SSP; Žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

27. Podľa § 9 ods. 2, 3 a 10 Daňového poriadku; (2) Daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho
opatrovník sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva
udeleného písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Ak má zástupca trvalý pobyt alebo sídlo
mimo územia členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom
hospodárskom priestore (ďalej len "členský štát"), musí si zvoliť zástupcu na doručovanie s trvalým

pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky; inak sa budú písomnosti ukladať u správcu dane s
účinkami doručenia v deň ich vydania. (3) Ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje
sa také plnomocenstvo za všeobecné. Ak to vyplýva z obsahu plnomocenstva, môže za zástupcu,
ktorým je daňový poradca alebo advokát konať aj iná osoba; na také konanie udelí zástupca inej
osobe plnomocenstvo. Konanie inej osoby sa považuje za konanie zástupcu. V tej istej veci môže mať

daňový subjekt, zákonný zástupca alebo opatrovník len jedného zástupcu. Ak je zástupcom právnická
osoba, koná za zástupcu jej štatutárny orgán alebo osoba, ktorú tento orgán poveril. (10) Ak urobilo
niekoľko daňových subjektov spoločné podanie alebo ak vystupujú spoločne v rovnakej veci, alebo ak
sú spoluvlastníkmi veci, ktorá je predmetom zdanenia, sú povinní zvoliť si spoločného zástupcu na účely
správy daní. Ak tak neurobia ani na výzvu, určí spoločného zástupcu správca dane a vyrozumie o tom

príslušné daňové subjekty. Proti rozhodnutiu o určení spoločného zástupcu nemožno podať odvolanie.

28. Z citovaného čl. 46 ods. 2 Ústavy SR vyplýva, že správne súdnictvo je v Slovenskej republike
založené na princípe generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, teda v správnom súdnom konaní je
preskúmateľný každý individuálny správny akt orgánu verejnej správy, pokiaľ nie je zákonnou právnou

úpravou jeho prieskum vylúčený, pričom platí, že takýto správny akt (ktorý je z prieskumu vylúčený)
sa nesmie týkať základných práv a slobôd. Ústava SR teda zveruje v čl. 46 ods. 2 zákonodarcovi
kompetenciu vylúčiť ním zvolené rozhodnutia/opatrenia orgánov verejnej správy zo súdneho prieskumu
v správnom súdnictve a limitom tejto kompetencie je zákaz vylúčiť také rozhodnutia/opatrenia, ktoré sa
týkajú základných práv a slobôd.

29. V citovanom ustanovení § 7 písm. e) SSP je zákonodarcom vymedzená negatívna výluka súdnej
ochrany práve v zmysle splnomocnenia daného v čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, pričom platí, že sa
nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej,procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach
účastníka konania.

30. Správny súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že žalobcovia sa správnou žalobou
domáhajú prieskumu zákonnosti rozhodnutí žalovaného, ktoré majú procesnú povahu (nejde o konečné
rozhodnutia), ktoré nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcov (postup
žalovaného je preskúmateľný pri prieskume zákonnosti konečných rozhodnutí), nie sú spôsobilým
predmetom súdneho prieskumu, a preto správny súd správne žaloby odmietol podľa § 98 ods. 1 písm.

g) SSP ako neprípustné.

31. Pri vyhodnocovaní, či správnou žalobou napadnuté rozhodnutia sú spôsobilé súdneho prieskumu
v konaní pred správnym súdom, nemožno opomenúť jednu zo základných zásad, na ktorej je
vybudovaný systém správneho súdnictva, a to zásadu subsidiarity, ktorá nachádza podľa správneho
súdu svoj odraz aj v § 7 písm. e) SSP. Správne súdnictvo je založené na zásade subsidiarity

súdneho prieskumu, čo znamená, že súdna ochrana by mala nastúpiť až v okamihu, keď sa už
účastník administratívneho konania nemôže domôcť ochrany svojich práv v rámci administratívneho
konania. Konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania a správny
súd nie je oprávnený nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy a „vstupovať“ do administratívneho
konania inak ako prieskumom zákonnosti individuálnych správnych aktov, ktorých prieskum nie je

vylúčený (resp. prieskumom iných zásahov alebo poskytnutím ochrany pred nečinnosťou). Zo zásady
subsidiarity správneho súdnictva podľa správneho súdu vyplýva aj to, že predmetom prieskumu
v konaní pred správnym súdom by mali byť ako individuálne správne akty predovšetkým „konečné“
výsledky administratívnych konaní a postupov orgánov verejnej správy, po vyčerpaní riadnych
opravných prostriedkov v administratívnom konaní a „vstup“ správneho súdu v rámci jeho prieskumnej

činnosti do prebiehajúceho administratívneho konania by mal byť výnimočný (odlišný je prípad
nečinnosti orgánu verejnej správy alebo iného zásahu orgánu verejnej správy, kedy je akceptovaný
a potrebný „vstup“ správneho súdu aj do prebiehajúceho administratívneho konania). Výluka opatrení
a rozhodnutí procesnej povahy zo súdneho prieskumu v správnom súdnictve je odôvodnená ich
povahou a aj záujmom na hospodárnosti a rýchlosti administratívneho konania. Procesné rozhodnutia

a opatrenia priamo neovplyvňujú hmotnoprávny stav fyzických a právnických osôb, preto by sa v
záujme predchádzať neefektívnemu predlžovaniu administratívneho konania a jeho rozčleneniu na
viacero čiastkových otázok, mal súdny prieskum sústrediť na prieskum meritórneho, resp. konečného
rozhodnutia. Procesné rozhodnutia alebo opatrenia sú preskúmavané spravidla spolu s meritórnymi
resp. konečnými rozhodnutiami, a to ako vady alebo nedostatky konania predchádzajúce vydaniu

meritórneho rozhodnutia.

32. Prieskum rozhodnutí procesnej povahy, ktoré sú vydávané počas prebiehajúceho administratívneho
konania, by teda mal byť výnimočný a je obmedzený tým, že takýmto rozhodnutím muselo dôjsť k ujme
na subjektívnych právach fyzickej alebo právnickej osoby ako účastníka administratívneho konania.

Rozhodnutiami napadnutými spoločnou správnou žalobou resp. správnymi žalobami bol žalobcom
1/ a 2/ určený spoločný zástupca postupom podľa § 9 ods. 10 Daňového poriadku. Ustanovením
spoločného zástupcu žalobca 1/ a 2/ ale neprestali byť účastníkmi administratívnych (vyrubovacích)
konaní a naďalej sú oprávnení uplatňovať svoje práva (hmotnoprávnej aj procesnoprávnej povahy)
v konaniach vedených žalovaným a predniesť námietky voči postupu žalovaného (aj tie, ktoré súvisia

s tým, či s nimi má žalovaný konať ako s právnymi nástupcami pôvodného daňového subjektu, príp. či
je potrebné daňové konanie prerušiť do právoplatného skončenia dedičského konania).

33. Z argumentácie prednesenej žalobcami v podanej replike vyplýva, že by vo vzťahu k určeniu
spoločného zástupcu bolo potrebné riešiť najmä otázku, či žalobcovia 1/ a 2/ mali byť ako právni

nástupcovia pôvodného daňového subjektu vo vyrubovacích konaniach účastníkmi konania. Správny
súd potrebuje uviesť (aj keď to pre záver tohto rozhodnutia nie je podstatné), že v správnej žalobe
žalobcovia konkrétne námietky tohto charakteru nevznášajú, keď len uviedli, že daň nie je splatná
a dedičské konanie nebolo právoplatne ukončené, pričom podstatu ich žalobných námietok tvoria len
námietky týkajúce sa procesu ustanovenia spoločného zástupcu. Žalobcovia až v replike konkrétnymi

námietkami spochybňujú ich legitimáciu stať sa účastníkmi konania vo vyrubovacích konaniach (pri
prieskume rozhodnutí vo veci samej by išlo o rozširovanie správnej žaloby po zákonom stanovenej
lehote na jej podanie a v zmysle koncentračnej zásady by správny súd nemohol na tieto námietky
prihliadať – § 62 SSP). Ak by súd preskúmal aj otázky týkajúce sa účastníctva v konaní – či žalobcovia1/ a 2/ majú byť ako právni nástupcovia pôvodného daňového subjektu účastníkmi vyrubovacích
konaní alebo prípadne či bolo potrebné vyčkať na právoplatné skončenie dedičského konania (pretože
je to základná otázka, predchádzajúca otázke o určení spoločného zástupcu), zasiahol by tým do

prebiehajúcich administratívnych konaní takým spôsobom, že by sa to odrazilo aj v merite veci a podľa
správneho súdu riešenie týchto otázok presahuje rámec správnymi žalobami napadnutých procesných
rozhodnutí. Otázky týkajúce sa aj samotnej podstaty veci vedenej pred žalovaným – teda aj predmetu
administratívneho konania (v tomto prípade aj toho, či žalobcovia 1/ a 2/ majú byť účastníkmi konania
a majú znášať povinnosť, ktorú nesplnil ich právny predchodca, teda či im možno vyrubiť daň) podľa

správneho súdu nemožno riešiť pri prieskume zákonnosti procesného rozhodnutia o určení spoločného
zástupcu, ale až pri prieskume rozhodnutia, ktorým sa administratívne konanie končí, a to po vyčerpaní
riadnych opravných prostriedkov.

34. Správnou žalobou napadnuté rozhodnutia nie sú konečnými rozhodnutiami, nemajú za následok
ujmu na subjektívnych právach žalobcov, po ich vydaní nasleduje vydanie meritórneho resp. konečného

rozhodnutia (ktoré je spôsobilé privodiť ujmu žalobcom 1/ a 2/ na ich hmotnoprávnom postavení), pri
prieskume ktorého môžu žalobcovia namietať aj nesprávny postup žalovaného pri vydaní procesných
rozhodnutí o určení spoločného zástupcu, a aj iné námietky popísané vyššie, s ktorými sa žalovaný
bude musieť v rámci svojho postupu vysporiadať.

35. Správny súd považuje za potrebné pre úplnosť predostrieť aj ďalšiu úvahu, na základe ktorej dospel
k záveru o nespôsobilosti súdneho prieskumu, keď zvážil, že pri prieskume rozhodnutí napadnutých
správnou žalobou by správny súd zaviazal žalovaného ako správcu dane určitým záverom (v rámci
vysloveného právneho názoru) v jeho ďalšom procesnom postupe - pri zamietnutí správnej žaloby by
postup odobril a pri zrušení rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie by zaviazal správcu dane

na určitý procesný postup. Správca dane by potom v zmysle vysloveného právneho názoru správneho
súdu postupoval a ukončil by vyrubovacie konanie, pričom výsledky vyrubovacích konaní by taktiež
boli preskúmateľné na základe podaných správnych žalôb. Problematickým sa potom javí vyhodnotenie
procesného postupu správcu dane pri prieskume konečných rozhodnutí z vyrubovacích konaní, keď by
už vo vzťahu k čiastkovému postupu správcu dane, teda vo vzťahu k procesnému rozhodnutiu správcu

dane, bolo zaujaté stanovisko správnym súdom v rámci súdneho prieskumu procesného rozhodnutia
(a správny súd by napríklad pri prieskume zákonnosti konečného rozhodnutia mohol aj v dôsledku
iných procesných okolností, ktoré pri prieskume procesného rozhodnutia nie sú známe, vyhodnotiť
procesné rozhodnutie inak). Pri posudzovaní procesného rozhodnutia o určení spoločného zástupcu
nemožno riešiť pre vec zásadné otázky o tom, či žalobcovia 1/ a 2/ majú byť účastníkmi konania

ako právni nástupcovia pôvodného daňového subjektu ako ich právneho predchodcu, a ak áno, či
mal správca dane daňové konanie prerušiť do právoplatného skončenia konania o dedičstve a pod.
Tieto otázky súvisia s rozhodnutím o určení spoločného zástupcu, avšak presahujú rámec procesného
rozhodnutiaourčeníspoločnéhozástupcu.Navyševovzťahuktýmtootázkamaniprocesnérozhodnutia
napadnuté správnymi žalobami neobsahujú súvisiace odôvodnenie, nakoľko ich predmetom ani nebolo

ich zodpovedanie.

36. Ďalej správny súd vo vzťahu k otázke súdneho prieskumu procesných rozhodnutí orgánov verejnej
správy poukazuje aj na to, že v rámci ustálenej rozhodovacej činnosti súdov platí, že ani rozhodnutie
o námietke zaujatosti (podľa § 60 Daňového poriadku) nie je ako procesné rozhodnutie spôsobilým

predmetom súdneho prieskumu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 2Sžfk/34/2020 zo dňa 30.03.2020. Aj v zmysle tohto rozhodnutia je
umožnenýsúdnyprieskumibatakýchprocesnýchrozhodnutí,ktorémajúreálnydopadnahmotnoprávnu
situáciu účastníka konania, alebo ktoré nie sú vydávané v priebehu správneho konania, resp. sú
konečné, a teda po ich vydaní nenasleduje už vydanie žiadneho ďalšieho (nasledujúceho) meritórneho

rozhodnutia, v rámci ktorého by prípadné vady procesných rozhodnutí a opatrení orgánu verejnej správy
mohli byť preskúmané.

37. Odopretím súdneho prieskumu správnou žalobou napadnutých rozhodnutí nedôjde k odopretiu
prístupu k spravodlivosti (denegatio iustitiae), pretože účastníci konania (žalobca 1/ a 2/) sa budú môcť

domáhať prieskumu rozhodnutí vydaných vo vyrubovacom konaní a ešte predtým sa môžu brániť vo
vyrubovacích konaniach (aj cestou zástupcu) a môžu vznášať námietky (napr. že aj daňové konania
majú byť zastavené (smrťou E. B. odpadol dôvod na pokračovanie v konaní), príp. prerušené (doprávoplatného skončenia dedičského konania) a pod.), s ktorým sa správca dane vysporiada v rámci
svojho procesného postupu.

38. Podľa správneho súdu práve až konečnými rozhodnutiami vydanými vo vyrubovacích konaniach
môže dôjsť k zásahu do subjektívnych práv žalobcu 1/ a žalobcu 2/ (vyrubením alebo určením
dane) a procesnými rozhodnutiami o určení spoločného zástupcu k zásahu do ich subjektívnych práv
nedošlo, pretože naďalej sú účastníkmi administratívnych - vyrubovacích konaní, kde môžu uplatňovať
svoju obranu a prednášať návrhy a námietky (vychádzajúce z hmotnoprávnych aj procesnoprávnych

predpisov). Keďže nedošlo k zásahu do subjektívnych práv žalobcov 1/ a 2/ ako účastníkov
administratívneho konania, nemohlo dôjsť ani k zásahu do subjektívnych práv ich zástupcov, čo
potvrdzuje aj nasledujúca časť odôvodnenia tohto rozhodnutia.

39. Navyše sa správnemu súdu žiada ešte uviesť, že rozhodnutím č. 101361692/2023 zo dňa
25.05.2025 žalovaný ako správca dane určil žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ postupom podľa § 9 ods. 10

Daňového poriadku pre účely vyrubovacieho konania na dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2015
vedeného u daňového subjektu E. B. spoločného zástupcu, a to žalobcu 1/. Z podrobného popisu
administratívneho konania v úvodných častiach odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že žalovaný
vyzval žalobcu 3/ na vyjadrenie, či súhlasí s určením za spoločného zástupcu pre žalobcu 1/
a pre žalobcu 2/, a keďže žalobca 3/ súhlas nedoručil, správca dane určil ako spoločného zástupcu

žalobcu 1/. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca 3/ nebol účastníkom administratívneho konania a
rozhodnutím o určení spoločného zástupcu nijako správca dane nezasiahol do jeho subjektívnych práv,
ani do jeho práva na podnikanie. Nie je sporné, že žalobca 1/ a žalobca 2/ na základe výziev správcu
dane splnomocnili každý jednotlivo žalobcu 3/ na zastupovanie v daňových konaniach ako daňového
poradcu (plnomocenstva zo dňa 02.11.2022 a 18.01.2023), avšak na prednesenie žalobných námietok

týkajúcich sa postupu správcu dane vo vzťahu k tomuto zastupovaniu a vo vzťahu k prípadnému
porušeniu procesných práv by svedčala aktívna legitimácia len žalobcom 1/ a 2/ ako účastníkom
administratívneho konania a nie ich zástupcovi. Pokiaľ došlo rozhodnutím č. 101367107/2023 zo dňa
25.05.2023 k určeniu žalobcu 3/ ako spoločného zástupcu žalobcu 1/ a 2/ pre vyrubovacie konanie
týkajúce sa DPH za zdaňovacie obdobie marec 2015, apríl 2015, jún 2015 a december 2015 vedené u

daňového subjektu E. B., tak žalobcom 1/ a 2/ bol za spoločného zástupcu ustanovený subjekt, ktorého
si oni sami ako daňového poradcu zvolili na zastupovanie vo vyrubovacích konaniach.

40. Taktiež sa žiada vo vzťahu k žalobcovi 4/ uviesť, že aj z citovaného ustanovenia § 178 ods. 1
SSP vyplýva, že správnu žalobu môže podať fyzická osoba alebo právnická osoba vtedy, ak tvrdí,

že bola ako účastník administratívneho konania rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy
ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. V prejednávanom prípade žalobcovia
1/ a 2/ udelili plnomocenstvo na zastupovanie pre žalobcu 3/, ktorý následne udelil substitučnú plnú
moc na zastupovanie pre žalobcu 4/, a to tak pre vyrubovacie konanie týkajúce sa dane z príjmov,
akoajprevyrubovaciekonanietýkajúcesaDPH.Udelenímsubstitučnéhoplnomocenstvasaaležalobca

4/ nestal účastníkom administratívneho konania. Substitučný zástupca nie je účastníkom konania a koná
za zástupcu, ktorého si zvolil účastník administratívneho konania, pričom jeho konanie sa považuje
za konanie zástupcu (§ 9 ods. 3 Daňového poriadku). Je na vôli účastníka daňového konania, či využije
zákonnú možnosť ustanovenú v § 9 ods. 2 Daňového poriadku a zvolí si zástupcu na zastupovanie
vdaňovomkonaníačiudelísúhlasnato,abysajehozástupca,ktorýmjedaňovýporadcaaleboadvokát,

nechal zastupovať inou osobou (§ 9 ods. 3 Daňového poriadku). Tak zástupca účastníka konania
ako aj jeho substitučný zástupca ale nie sú účastníkmi konania, účastníkmi konania zostávajú len
zastúpení, a preto správca dane nijako nemohol zasiahnuť do práv žalobcov 3/ a 4/ ako zástupcov,
konkrétne ani do ich práva na podnikanie, pretože ich účasť v daňovom konaní je závislá od účastníkov
daňového konania (žalobcov 1/ a 2/) a postupom žalovaného ako správcu dane mohlo dôjsť len k

porušeniu ich procesných práv. Pokiaľ mal žalobca 4/ za to, že mu mali byť doručované rozhodnutia
ako účastníkovi konania, bolo namieste podať správnu žalobu opomenutého účastníka konania podľa
§ 179 a nasl. SSP. Na prednesenie žalobných námietok o porušení procesných práv pri realizácii
zastupovania zástupcom alebo substitučným zástupcom, prípadne pri doručovaní rozhodnutí, by (ako
už bolo uvedené) svedčala aktívna legitimácia len žalobcom 1/ a 2/ ako účastníkom administratívnych

konaní a nie ich zástupcom.

41. Pokiaľ žalobcovia namietali, že rozhodnutia mali byť doručované ich zástupcovi a nie im priamo,
žiada sa uviesť, že rozhodnutie č. 101367107/2023 zo dňa 25.05.2023 bolo doručované aj priamožalobcovi3/,pričom mubolodoručenédňa09.06.2023,pretobysprávnažalobavočitomutorozhodnutiu
(pri akceptovaní doručenia žalobcovi 3/ ako zástupcovi) bola podaná dňa 15.08.2023 oneskorene.

42. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého platí, že žiaden
z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. Správny súd
nezistil, že by boli podmienky na rozhodnutie o trovách konania podľa § 171 SSP pre zodpovednosť za
zavinenie odmietnutia správnej žaloby.

43. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 2, 3 SSP a
contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2
SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v
lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a

iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.