Uznesenie – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, July 23, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3Sf/46/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100850
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100850.4

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobcu: PharmaComp s.r.o., so sídlom Bystrická 901,
966 81 Žarnovica, IČO: 47 358 203, zastúpený advokátom JUDr. Bohumilom Novákom, ml., so sídlom
974 01 Banská Bystrica, Horná 27, proti žalovanému : Daňový úrad Banská Bystrica, so sídlom Nová
13, 974 04 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. 102233471/2024 zo
dňa 07.08.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Banská Bystrica, ako správca dane, konajúci na základe zákona č. 35/2019 Z. z. o
finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákon
o finančnej správe“), zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „Daňový poriadok“) a zákona č. 222/2004 Z. z.
o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákon o DPH“) vydal dňa 18.06.2024

rozhodnutie č. 101739248/2024, ktorým podľa ustanovenia § 155 ods. 1 písm. f) bod 4 Daňového
poriadku uložil žalobcovi, ako daňovému subjektu, pokutu vo výške 4.567,30 eur za správny delikt podľa
§ 154 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie
november 2021 vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa Zákona o DPH
(ďalej „prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy“, alebo len „prvostupňové rozhodnutie“).

2. Voči prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy podal žalobca odvolanie datované dňa
06.08.2024. Dňa 07.08.2024 vydal žalovaný, postupujúc podľa ustanovenia § 73 odseku 4 písm. a) a §
73 ods. 5 Daňového poriadku Oznámenie o zamietnutí odvolania č. 102233471/2024 (ďalej „napadnuté
opatrenie“, alebo „druhostupňové rozhodnutie žalovaného“), ktorým žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho
odvolanie podané proti rozhodnutiu č. 101739248/2024 zo dňa 18.06.2024 zamieta pre neprípustnosť
podľa § 72 ods. 8 písm. a) Daňového poriadku, lebo bolo podané po určenej lehote.

Súdne konanie - správna žaloba

3. Správnou žalobou doručenou dňa 14.10.2024 Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej
„správny súd“), sa žalobca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu domáhal preskúmania
zákonnosti opatrenia žalovaného č. 102233471/2024 zo dňa 07.08.2024 a jeho zrušenia a vrátenia veci

žalovanému na ďalšie konanie. Druhostupňové rozhodnutie žalovaného je opatrením podľa § 3 odsek 1
písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej „SSP“). Vrámci žalobných bodov žalobca uviedol, že napadnuté opatrenie považuje za nezákonné a tvrdí, že bol
týmto opatrením ukrátený na svojich právach a žiada, aby správny súd preskúmal zákonnosť uvedeného
opatrenia v celom rozsahu, pretože finančná správa preskúmanie opatrenia odmietla. Žalobca proti

napadnutému opatreniu podal v rámci administratívneho konania odvolanie, pretože Daňový poriadok
nepozná pojem opatrenie, iba pojem rozhodnutie, pričom z opatrnosti, pre dodržanie zákonnej lehoty,
podal aj túto správnu žalobu.

4. V rámci žalobnej argumentácie žalobca namietal, že správca dane nesprávne určil koniec lehoty

na podanie odvolania proti rozhodnutiu o uložení pokuty č. 101739248/2024 zo dňa 18.06.2024.
Uvedené rozhodnutie bolo doručené do osobnej elektronickej schránky fyzickej osoby A. B. C., ktorý
ako advokát je zástupcom žalobcu, ako daňového subjektu. Prvostupňové rozhodnutie bolo doručené
fikciou doručenia tak, ako uvádza aj žalovaný, dňa 05.07.2024. Žalobca poukázal na dikciu zákonného
ustanovenia § 32 ods. 9 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov
verejnej moci (zákon o e-Governmente) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „Zákon o e-

Governmente“), v zmysle ktorého ak k elektronickému doručeniu dôjde v deň štátneho sviatku alebo
v deň pracovného pokoja, lehota na konanie alebo na vykonanie úkonu, ktorej začiatok je spojený s
okamihom elektronického doručenia, začne plynúť najbližší nasledujúci pracovný deň. V nadväznosti
na toto zákonné ustanovenie potom žalobca tvrdí, že deň doručenia - 05.07.2024 - bol piatok, deň
pracovného pokoja a lehota na podanie odvolania začala plynúť až najbližší nasledujúci pracovný

deň, teda v pondelok 08.07.2024. Posledným dňom zákonnej lehoty tak bol deň 06.08.2024, kedy
aj bolo podané odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, čo uvádza a nespochybňuje
aj žalovaný, správca dane. Z uvedených dôvodov je napadnuté opatrenie žalovaného, ktorým
oznámil žalobcovi, že zamieta jeho odvolanie ako neprípustné z dôvodu, že bolo podané po určenej
lehote, nezákonné, pretože správca dane určil posledný deň lehoty nesprávne a žalobcom podané

odvolanie proti rozhodnutiu o uložení pokuty zo dňa 18.06.2024, podané dňa 06.08.2024, bolo podané
v zákonom stanovenej lehote a nie je teda neprípustné. Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté
opatrenie žalovaného v tejto veci je nulitné, t. j. nevyvolávajúce žiadne právne účinky, pretože v tejto
veci nevystupuje pobočka žalovaného smerom dovnútra daňového úradu, ale vystupuje ako verejný
orgán navonok, čo je v rozpore so zákonom. Žalobca tvrdil, že pobočka daňového úradu pri vydávaní

napadnutého opatrenia konala v rozpore so zákonom a preto je správnou žalobou napadnuté opatrenie
žalovaného nezákonné s nutnosťou zrušiť ho a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

5. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe žalobcu namietal predovšetkým splnenie procesných
podmienok konania a navrhol postupom podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP správnu žalobu odmietnuť,
pretože sa domnieval, že zákonná lehota na podanie správnej žaloby podľa § 181 ods. 1 SSP nebola
žalobcom dodržaná.

6. K žalobným dôvodom správnej žaloby žalovaný uviedol, že žalobcovi bola uložená pokuta zo
zisteného rozdielu na dani po vykonanej daňovej kontrole na DPH za zdaňovacie obdobie november
2021 rozhodnutím č. 101739248/2024 zo dňa 18.06.2024 vo výške 4.567,30 eur. Rozhodnutie bolo
žalobcovi doručené dňa 05.07.2024. Proti rozhodnutiu sa žalobca mohol odvolať v lehote do 30
dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Proti rozhodnutiu sa žalobca odvolal, odvolanie bez zákonných

náležitostí bolo žalovanému doručené dňa 06.08.2024 pod č. 6/15167826/2024 v znení: „Odvolanie
proti rozhodnutiu Daňového úradu Banská Bystrica pob. Žiar nad Hronom č. 101739248/2024 z
18.06.2024. Dňa 05.07.2024 bolo žalovanému doručené označené rozhodnutie, ktorým nám daňový
úrad uložil pokutu vo výške 4.567,30 € za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) zákona č.
563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov – uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie

november 2021 vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý sme mali právo si uplatniť podľa zákona č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Proti uvedenému rozhodnutiu
podávame odvolanie v celom rozsahu“. Postup žalovaného pri vybavovaní odvolania je upravený v §
72 a § 73 Daňového poriadku a v súlade s týmito zákonnými ustanoveniami odvolanie žalobcu bolo
vyhodnotené ako podané 1 deň po lehote na podanie odvolania. Pri ďalšom postupe sa žalovaný

riadil príslušnými ustanoveniami § 72 ods. 8 písm. a) a § 73 ods. 4 písm. a) Daňového poriadku
a bolo žalobcovi zaslané oznámenie o zamietnutí odvolania podľa § 73 ods. 5 Daňového poriadku.
Oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 12.08.2024. Následne dňa 14.10.2024 bolo žalovanému
doručené podanie žalobcu označené ako „odvolanie“ č. 6/18243626/2024 proti oznámeniu o zamietnutíodvolania č. 102233471/2024 zo dňa 07.08.2024, pričom žalovaný dal do pozornosti súdu, že podanie
bolo doručené až 63 dní po doručení zamietnutia odvolania. Z ustanovenia § 72 ods. 1 Daňového
poriadku vyplýva, že odvolanie možno podať proti rozhodnutiu. Žalovaný má za to, že oznámenie o

zamietnutí odvolania nie je rozhodnutím a teda proti nemu nie je možné podať podľa Daňového poriadku
odvolanie ani v zákonnej 30 dňovej lehote. V predmetnom odvolaní žalobca namietal, že žalovaný
nesprávne určil koniec lehoty na podanie odvolania, odvolávajúc sa na Zákon o e-Governmente“,
konkrétne na ustanovenie § 32 ods. 9 tohto zákona, v zmysle ktorého by sa začiatok plynutia lehoty
na odvolanie mal posunúť na 08.07.2024. Žalovaný uviedol, že aj keď podanie zo dňa 14.10.2024

nebolo odvolaním v súlade s právnymi predpismi Daňového poriadku a bolo podané zjavne po zákonnej
lehote, žalovaný sa podaním zaoberal s prihliadnutím na práva a právom chránené záujmy daňového
subjektu v zmysle § 3 ods. 1 Daňového poriadku. Vzhľadom k uvedenému, z dôvodu úzkej súčinnosti s
daňovým subjektom, ako aj dodržania lehoty na podanie odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu,
v záujme vysporiadania sa so skutočnosťami, tvrdenými v podaní zo dňa 14.10.2024, žalovaný sa
opätovne zaoberal podaným odvolaním zo dňa 06.08.2024, pričom prihliadol aj na tvrdenie žalobcu v

súvislosti s ustanovením § 32 ods. 9 Zákona o e-Governmente. Nakoľko odvolanie zo dňa 06.08.2024
neobsahovalo všetky náležitosti podľa § 72 ods. 4 Daňového poriadku, žalovaný postupom podľa § 72
ods. 5 Daňového poriadku výzvou pod č. 103256533/2024 zo dňa 12.11.2024 vyzval žalobcu, aby v
lehote do 15 dní od doručenia výzvy odstránil nedostatky podania, doručeného dňa 06.08.2024 vo veci
odvolania proti rozhodnutiu Daňového úradu Banská Bystrica č. 101739248/2024 z 18.06.2024 (ďalej

aj ako „výzva“). Výzva bola daňovému subjektu doručená dňa 29.11.2024. Vo výzve žalovaný uviedol,
že odvolanie je potrebné doplniť nasledovne: a) dôvody podania odvolania, b) dôkazy preukazujúce
odôvodnenosť odvolania, c) navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na
vyššie uvádzané skutočnosti bol žalobca vo výzve upozornený na následky nevyhovenia tejto výzvy a
to, že v prípade, že výzve nebude vyhovené v požadovanom rozsahu a v určenej lehote, podľa § 13 ods.

9 Daňového poriadku sa bude podanie (podanie nazvané ako Odvolanie proti rozhodnutiu Daňového
úradu Banská Bystrica, pobočka Žiar nad Hronom č. 101739248/2024 z 18.06.2024) považovať za
nepodané.Vovýzveboloďalejdaňovémusubjektuoznámené,žeoznámenieč.102233471/2024zodňa
07.08.2024 o zamietnutí odvolania má týmto považovať za bezpredmetné. Žalobca na výzvu reagoval
tým spôsobom, že dňa 13.12.2024 zaslal podanie č. 6/21354889/2024, nazvané Vyjadrenie k výzve

a odmietol doplniť odvolanie, namietal nulitu výzvy, uviedol, že ju považuje za nezákonnú, následne
navrhol druhostupňovému orgánu ju vyhlásiť za nulitnú. Po posúdení vyjadrenia žalobcu k výzve, ktorým
neboli odstránené nedostatky podania - Odvolanie proti rozhodnutiu č. 101739248/2024 z 18.06.2024,
žalovaný zaslal žalobcovi oznámenie podľa § 13 ods. 9 Daňového poriadku č. 100120145/2025 o
tom, že odvolanie proti rozhodnutiu Daňového úradu Banská Bystrica č. 101739248/2024 z 18.06.2024

sa považuje za nepodané. V tomto oznámení žalovaný žalobcovi podrobne vysvetlil svoj postup vo
veci odvolania a vyjadril sa aj k námietkam žalobcu vo veci namietanej vecnej príslušnosti. V zmysle
uvedeného žalovaný považuje svoj postup v konaní v podobe vydania tohto oznámenia za súladný s
ustanovením § 72 ods. 5, v spojení § 13 ods. 8 až 10 Daňového poriadku, keďže citované ustanovenie
explicitne stanovuje postup prvostupňového orgánu v prípade absencie zákonných náležitostí odvolania

(§ 72 ods. 5 Daňového poriadku). Rovnako tak nastáva zákonom predpokladaný účinok, v zmysle
ktorého sa podanie považuje za nepodané a v takomto prípade príslušný orgán túto skutočnosť len
oznámi žalobcovi.

7. S poukazom na vyššie popísanú genézu následného procesného postupu žalovaného v

rámci administratívneho konania potom žalovaný poznamenal, že napriek tomu, že v podaní č.
6/18243626/2024, t.j. v odvolaní proti oznámeniu o zamietnutí odvolania, sa žalobca domáhal uznania
toho, že lehota na podanie odvolania proti pokute bola dodržaná, žalobca vo vyjadrení sa k výzve zo
dňa 12.11.2024 neuviedol žiadne doplnenie chýbajúcich náležitostí svojho podania tak, aby odvolanie
žalobcu mohlo byť ďalej riadne riešené v odvolacom konaní. Naopak, svojim vyjadrením k výzve napáda

písomnosti žalovaného ako úkony, vydané niekým neexistujúcim z dôvodu uvádzania pobočky Žiar
nad Hronom v záhlaví dokumentu. Žalovaný považuje za zarážajúce, že žalobca namiesto opravy
svojho podania tak, aby korešpondovalo so zákonnými požiadavkami citovaných ustanovení Daňového
poriadku a mohlo byť ďalej vecne preskúmané ako odvolanie, zvolil cestu „nespolupráce“ a na
výzvu žalovaného nereagoval. Žalovaný poznamenal, že takéto konanie vyvoláva otázky vo vzťahu

k posúdeniu skutočného zámeru žalobcu vo veci podaného odvolania voči rozhodnutiu o pokute.
Žalovaný považoval za dôležité poukázať na postup správcu dane aj po 14.10.2024 s cieľom pokračovať
v konaní po podaní odvolania voči rozhodnutiu o pokute.8. Pokiaľ žalobca namieta v rámci žalobných bodov, že opatrenie žalovaného bolo vydané niekým
„neexistujúcim“ a preto ho žalobca v zmysle Daňového poriadku považuje za nulitné a nevyvolávajúce
žiadne právne účinky, k svojej vecnej príslušnosti žalovaný citoval ustanovenie § 5 ods. 6 Zákona o

finančnejspráveapoukázalnazáveryvyplývajúcezrozsudkuNajvyššiehosúduSRsp.zn.2Sžf/25/2016
zo dňa 23.05.2018, v zmysle ktorých pobočka daňového úradu a kontaktné miesto daňového úradu
sú organizačnou zložkou daňového úradu, z čoho vyplýva, že „v danej veci rozhodol vecne príslušný
správca dane a predmetný dodatočný platobný výmer podpísala osoba, poverená, na daný úkon.“
Žalovaný odmieta tvrdenie žalobcu, že svojim konaním ukrátil žalobcu na jeho právach. Žalovaný nielen

že neporušil základné práva žalobcu, ale tým, že akceptoval podanie – Odvolanie proti rozhodnutiu
Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Žiar nad Hronom označené ako „Oznámenie o zamietnutí
odvolania“ č. 102233471/2024 z 07.08.2024, začal konať vo veci odvolania proti prvostupňovému
rozhodnutiu a zaslal žalobcovi výzvu na odstránenie nedostatkov odvolania, vytvoril podmienky pre
riadny priebeh odvolacieho konania, keby žalobca svoje neúplné odvolanie doplnil o predpísané
náležitosti, čo sa však nestalo. Navyše žalovaný opakovane zdôraznil, že

vo výzve zo dňa 12.11.2024 bolo žalobcovi oznámené, že Oznámenie č. 102233471/2024 zo dňa
07.08.2024 o zamietnutí jeho odvolania má týmto považovať za bezpredmetné. Už z tohto vyplýva, že
ak má oznámenie o zamietnutí odvolania považovať za bezpredmetné žalobca, tak je považované
za bezpredmetné aj z pohľadu žalovaného. V zmysle uvedeného už nie je možné zrušiť Oznámenie
o zamietnutí odvolania č. 102233471/2024 z 07.08.2024, pokiaľ už je považované za bezpredmetné.

Z vyššie uvedenej časovej postupnosti v konaní má žalovaný za to, že v danej veci postupoval plne
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, inými zákonmi a ostatnými všeobecne
záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky a nie v rozpore s právom Európskej únie a
s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ak v prípade oznámenia o
zamietnutí odvolania nejde o rozhodnutie v zmysle Daňového poriadku, nemôže ho z vlastného, alebo

iného podnetu preskúmať druhostupňový orgán, konanie nemôže byť na návrh účastníka konania
alebo z úradnej moci obnovené, nemôže sa na účely správy daní považovať za nulitné. Uvedené
však neznamená, že v pôvodnom konaní nie je možné pokračovať bez toho, aby oznámenie o
zamietnutíodvolaniabolozrušenésúdom.Takýtovýkladbyznamenal,žeakbysprávcadanedodatočne
zistil, že odvolanie nemalo byť zamietnuté, nebolo by možné vo veci ďalej konať (ak daňový subjekt

zmešká lehotu na podanie žaloby pričom od 01.06.2023 už nejde o nečinnosť). Žalovaný sa chcel
zaoberať podaným odvolaním zo dňa 06.08.2024, k čomu bezpochyby smerovali aj vykonané úkony v
administratívnom konaní zo strany žalovaného, smerujúce k vecnému preskúmaniu podania žalobcu,
označeného ako odvolanie. Žalobca však žalovanému požadovanú súčinnosť neposkytol a svoje
podanie, označené ako odvolanie, nedoplnil napriek tomu, že mu boli zrejmé dôsledky, plynúce z

neposkytnutia súčinnosti v tom smere, že takéto podanie nebude spôsobilé na jeho vecné preskúmanie.
Žalobca svoje podanie doplniť výslovne odmietol, čím prejavil vôľu neskúmať vecne jeho podanie,
označené ako odvolanie a to i napriek tomu, že sa ďalšieho postupu vo veci podanou žalobou voči
žalovanému výslovne dožadoval. Z princípu subsidiarity vyplýva, že administratívne opravné konanie
má prednosť pred konaním na správnom súde. Vzhľadom na uvedené skutočnosti aj v prípade zrušenia

oznámenia o zamietnutí odvolania sa žalovaný už podaným odvolaním v administratívnom konaní
zaoberať nemôže, keďže žalobca podanie, označené ako odvolanie, o predpísané náležitosti výslovne
odmietol doplniť a nastúpili zákonné následky v zmysle ustanovenia § 72 ods. 5, v spojení § 13 ods.
8 až 10 Daňového poriadku. Žalovaný z uvedených dôvodov navrhuje, aby správny súd žalobu podľa
§ 98 písm. d) SSP odmietol; alternatívne, v prípade, ak by sa správny súd nestotožnil s návrhom

na odmietnutie žaloby podľa § 98 písm. d) SSP, žalovaný navrhuje, aby správny súd v zmysle § 99
písm. g) SSP konanie uznesením zastavil z dôvodu, že odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a
nejde o prípady ustanovené v písm. c) a d). V prípade, ak by sa správny súd nestotožnil s návrhom
žalovanéhonaodmietnutiežalobyanisnávrhomnazastaveniekonania,žalovanýnavrhuje,abysprávny
súd postupom podľa § 190 SSP zamietol žalobu ako nedôvodnú.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného - replika

9. Správny súd zaslal vyjadrenie žalovaného žalobcovi s tým, že vzhľadom na jeho obsah ho súčasne
vyzval na zaujatie procesného stanoviska, či s prihliadnutím na navrhovaný procesný postup žalovaným

v jeho vyjadrení k správnej žalobe podľa § 99 písm. g) SSP a dôvody, pre ktoré navrhuje žalovaný tento
procesný postup, naďalej trvá na podanej správnej žalobe.10. Na výzvu správneho súdu na zaujatie stanoviska k navrhovanému procesnému postupu žalobca
uviedol, že na podanej žalobe v plnom rozsahu trvá. Uviedol, že napadnuté opatrenie žalovaného do
dnešného dňa nie je zákonne zrušené, a to s rôznymi výhovorkami na základe nezákonného postupu

žalovaného, ktoré žalovaný uvádza aj vo svojom vyjadrení. Potvrdzuje tým podstatu správnej žaloby, že
odvolanie proti rozhodnutiu o udelení pokuty bolo podané v zákonnej lehote. Tým je určené, že podstata
sporuvtejtovecinasprávnomsúdejepreobestranynesporná,podanásprávnažalobajeopodstatnená,
pretože odvolanie bolo podané v zákonnej lehote. Napadnuté rozhodnutie musí byť zrušené, aby bolo
možné procesne pokračovať v konaní, čo doteraz neurobil správca dane a ani jeho nadriadený orgán.

Preto na podanej správnej žalobe žalobca trvá a žiada, aby správny súd posúdil vec a určil, či zruší sám
napadnuté opatrenie, alebo určí, že je vo veci povinný konať druhostupňový orgán vo veci podaného
odvolania proti oznámeniu o zamietnutí odvolania, ktoré je riadnym rozhodnutím. Po podaní odvolania
sa správca dane začal tváriť, že sa na ním vydané rozhodnutie neprihliada a konal vo veci ďalej, ako
keby rozhodnutie o zamietnutí odvolania neexistovalo, čo žalobca aj namietal, pretože takýto postup
je svojvoľný a nezákonný. Rozhodnutie nemožno zrušiť tým, že sa ten, kto ho vydal, začne tváriť, že

akože neexistuje a pokračuje ďalej v konaní akoby nič. Výsledkom takéhoto svojvoľného a nezákonného
postupu žalovaného je len to, že napadnuté opatrenie v tejto veci dodnes nebolo zrušené žiadnym zo
zákonných postupov. Preto žiada správny súd, aby konal vo veci podanej žaloby, aby výsledkom konania
nasprávnomsúdebolozrušenienapadnutéhoopatrenia,príp.stanoveniepovinnostidaňovýmorgánom,
aby sa s napadnutým opatrením zaoberali ako s riadnym rozhodnutím vo veci a o odvolaní žalobcu

daňové orgány riadne rozhodli. Postup žalovaného, ktorý vo vyjadrení obhajuje ako jednoduchý a rýchly,
je nezákonný, svojvoľný, neodborný a nesprávny, zároveň bráni riadnemu zákonnému pokračovaniu
v konaní, v ktorom by si mohol daňový subjekt riadne uplatňovať svoje práva. Žalovaný sa rozhodol
svojvoľne sa tváriť, že nevydal nezákonné opatrenie (uviedol, že sa naň teda zrazu nebude prihliadať
– hoci žalobca podal proti nemu odvolanie aj správnu žalobu), akoby sa nič nestalo, aby tak zahladil

svoje zjavné pochybenia, neodborný a aj nezákonný postup, ktorý si sám aj uznáva.

11. V podstate obsahovo zhodné bolo aj procesné stanovisko obsiahnuté v replike žalobcu, v ktorej
zopakoval, že postup žalovaného vo veci je nielen svojvoľný a nezákonný, ale zjavne aj úmyselný
a účelový s cieľom zakryť zjavne nezákonné rozhodnutie o zamietnutí jeho odvolania, a to nie

postupom v súlade s právnymi predpismi, ale úplne svojvoľne vymysleným postupom, obviňujúc pri
tom žalobcu z „nespolupráce“ pri takomto nezákonnom postupe. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie
bolo ukončené rozhodnutím o zamietnutí odvolania, nie je v takomto konaní možné pokračovať bez
toho, aby bolo toto rozhodnutie najprv zrušené, čo sa doteraz nestalo. Zamestnanci žalovaného sa
„rozhodli v konaní len tváriť, akoby sa nič nestalo, žiadne rozhodnutie nevydali a veselo pokračovali,

akoby nič.“ Takýto postup je svojvoľný a porušujúci žalobcove práva na legálne konanie; takýto postup
je aj v rozpore s judikatúrou správnych súdov vo veciach preskúmavania rozhodnutí o zamietnutí
odvolania podľa Daňového poriadku. Všetky úkony vykonané v ukončenom konaní je nutné považovať
za nulitné a správny súd v tomto konaní na ne ani nemôže prihliadať. Tvrdenie žalovaného v jeho
vyjadrení k správnej žalobe, že odvolanie akceptoval a z tohto dôvodu pokračoval v ukončenom

konaní, je klamstvo žalovaného, ktoré je v rozpore so skutočným právnym stavom. Vo veci nikdy
žalovaný neuviedol, že odvolanie akceptoval. Neuviedol pri tom žiadny právny predpis, ktorý dovoľuje
žalovanému považovať vydané oznámenia (ktoré je navyše oznámením riadneho rozhodnutia o
zamietnutí odvolania) za bezpredmetné. Ide o zjavnú ukážku svojvoľného postupu orgánu verejnej
správy. Dôvodom je zakrytie nezákonného zastavenia konania, keď správca dane nesprávne počítal

plynutie lehôt. Žalovaný neuviedol, podľa akého ustanovenia právneho predpisu môže správca dane
určovať, ktoré jeho oznámenia sú bezpredmetné, a aké majú takéto oznámenia o bezpredmetnosti jeho
vlastných úkonov právne účinky. Práve postup, ktorý presadzuje žalovaný vo vyjadrení, teda keby sa
aj žalobca tváril akoby nič a doplnil by dôvody odvolania, legitimizoval by tým nezákonný a svojvoľný
postup správcu dane, ktorý je zjavne jeho bežnou praxou.

12. Na repliku žalobcu duplika žalovaného podaná nebola.

Posúdenie veci správnym súdom

13. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.14. Podľa § 119 SSP; správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

15. Podľa § 177 ods. 1 SSP; správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

16. Podľa § 99 SSP; správny súd konanie uznesením zastaví, ak

a) žalobca vzal žalobu späť skôr, ako správny súd vo veci rozhodol,
b) zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na
odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1,
c) preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo
medzitým zrušené na základe protestu prokurátora; ak rozhodnutie o proteste prokurátora bolo následne
napadnuté na správnom súde v inom konaní inou osobou, správny súd uznesením konanie zastaví len

so súhlasom žalobcu,
d) preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo
medzitým zrušené alebo zmenené na základe mimoriadneho opravného prostriedku; ak zrušujúce
rozhodnutie vydané v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku bolo následne na správnom súde
napadnuté v inom konaní inou osobou alebo zmeňujúce rozhodnutie vydané v konaní o mimoriadnom

opravnom prostriedku bolo následne napadnuté na správnom súde v inom konaní tým istým žalobcom,
správny súd uznesením zastaví konanie len so súhlasom žalobcu,
e) žalobca po prerušení konania podľa § 100 ods. 2 písm. c) zostal nečinný dlhšie ako šesť mesiacov,
f) žalobca nevyčerpal pred podaním žaloby postupy ustanovené týmto zákonom pri jednotlivých typoch
konania,

g) odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d),
h) tak ustanoví tento zákon alebo osobitný predpis.

17. Podľa § 72 ods. 1 a 2 Daňového poriadku; proti rozhodnutiu možno podať odvolanie, ak tento zákon
neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice.

Odvolanie sa podáva orgánu, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté (ďalej len "prvostupňový
orgán").

18. Podľa § 72 ods. 3 Daňového poriadku; odvolanie možno podať do 30 dní odo dňa doručenia
rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, ak tento zákon neustanovuje inak; najneskôr do uplynutia

tejto lehoty možno podané odvolanie zmeniť alebo doplniť.

19. Podľa § 72 ods. 4 Daňového poriadku; odvolanie musí obsahovať okrem náležitostí podľa § 13 aj
a) označenie prvostupňového orgánu,
b) číslo rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje,

c) dôvody podania odvolania,
d) dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania, ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor s právnymi
predpismi; ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy,
e) navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

20. Podľa § 72 ods. 5 Daňového poriadku; ak odvolanie neobsahuje zákonom predpísané náležitosti,
prvostupňový orgán postupuje podľa § 13 ods. 8 až 10, pričom lehota na odstránenie nedostatkov
odvolania nesmie byť kratšia ako 15 dní.

21. Podľa § 72 ods. 8 Daňového poriadku; odvolanie je neprípustné, ak

a) je podané po určenej lehote,
b) nie je podané oprávnenou osobou,
c) smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia.

22. Podľa § 73 ods. 4 Daňového poriadku; prvostupňový orgán odvolanie zamietne, ak

a) je neprípustné,
b) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nemožno podať odvolanie.23. Podľa § 73 ods. 5 Daňového poriadku; prvostupňový orgán bez zbytočného odkladu písomne
oznámi účastníkovi konania zamietnutie odvolania podľa odseku 4.

24. Správny súd, vzhľadom na námietku žalovaného a v poradí ako prvý alternatívne navrhovaný
procesný postup podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP, teda odmietnutie správnej žaloby žalobcu ako
oneskorene podanej, považuje za potrebné v prvom rade uviesť, že nie je procesný priestor pre toto
navrhované rozhodnutie súdu. Z obsahu elektronickej doručenky obsiahnutej v administratívnom spise
žalovaného je zrejmé, že správnou žalobou napadnuté opatrenie žalovaného bolo doručené právnemu

zástupcovi žalobcu dňa 12.08.2024. Zákonná lehota dvoch mesiacov od oznámenia opatrenia orgánu
verejnej správy na podania správnej žaloby podľa § 181 ods. 1 SSP tak v konkrétnej veci uplynula
dňa 12.10.2024, avšak keďže tento deň pripadol na sobotu, v súlade s dikciou ustanovenia § 69 ods.
5 SSP je posledným dňom zákonnej lehoty na podanie správnej žaloby najbližší nasledujúci pracovný
deň – teda pondelok 14.10.2024. Správna žaloba žalobcu bola podaná na správny súd dňa 14.10.2024
elektronicky cez e-portál verejnej správy, avšak bez kvalifikovanej autorizácie. Podanie vo veci samej

- správna žaloba, podaná dňa 14.10.2024 v elektronickej forme neautorizovaná podľa osobitného
predpisu kvalifikovaným elektronickým podpisom, bola následne správnemu súdu listinne dodatočne
doručená so všetkými formálnymi náležitosťami vrátane podpisu v lehote podľa § 56 ods. 2 SSP (dňa
15.10.2024), čím právne účinky (a teda aj včasnosť) podanej správnej žaloby zostávajú zachované.
Správna žaloba žalobcu bola podaná v zákonnej lehote.

25. Po konštatovaní včasnosti podanej správnej žaloby sa správny súd zameral na skúmanie danosti
podmienok konania. Elementárnou podmienkou konania o správnej žalobe žalobcu v správnom súdnom
konaní je danosť spôsobilého predmetu správneho súdneho prieskumu. Je pritom nutné zdôrazniť,
že správny súd je povinný podmienku konania, ktorou je danosť a spôsobilosť súdneho prieskumu,

skúmať v ktoromkoľvek štádiu konania, pretože nemožno vylúčiť, že nastane procesná situácia, kedy
v čase začatia správneho súdneho konania (v čase podania správnej žaloby) spôsobilý predmet
súdneho prieskumu síce existoval, avšak v dôsledku rôznych objektívnych alebo subjektívnych okolností
relevantných z hľadiska súdneho prieskumu, v neskoršom štádiu konania predmet súdneho prieskumu
zanikol, čím aj zanikne dôvodnosť vedenia správneho súdneho konania. Takáto situácia nastáva

spravidla v konaní, v ktorom je predmetom súdneho prieskumu preskúmavanie rozhodnutia orgánu
verejnej správy, ktorého platnosť bola obmedzená konkretizovaným a špecifikovaným časovým úsekom,
respektíve súčasťou výroku rozhodnutia bolo určité právo alebo povinnosť, realizovateľnosť ktorých
bola obmedzená do konkrétneho času, respektíve platnosť a účinnosť rozhodnutia orgánu verejnej
správy bola viazaná na ďalšiu podmienku alebo okolnosť, ktorá s konečnou platnosťou zanikla a tým

nemohla vyvolať vykonateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy obsahujúceho výrok nadväzujúci na
vykonaniealeboexistenciukonkrétnejpodmienkyalebookolnosti.Natietookolnostipretosprávnysúdje
povinný prihliadať ex offo v ktoromkoľvek štádiu konania z úradnej povinnosti. Okrem vyššie uvedených
(pomerne často sa vyskytujúcich) okolností majúcich za následok neskoršie konštatovanie zániku
spôsobilého predmetu správneho súdneho prieskumu, však nemožno vylúčiť ani celkom výnimočné

a ojedinelé špecifické okolnosti konkrétnej veci, pri ktorých zvážení je nutné vyvodiť záver, že v čase,
kedy by správny súd mal o merite správnej žaloby vecne rozhodnúť, už objektívne odpadol dôvod na
pokračovanie v správnom súdnom konaní.

26. Procesná norma SSP, upravujúca zákonné dôvody na zastavenie správneho súdneho konania, v

ustanovení § 99 písm. a) až h) SSP takýto špecifický dôvod zastavenia správneho súdneho konania,
kedy spôsobilý predmet súdneho prieskumu zanikol v priebehu súdneho konania, explicitne neobsahuje,
avšak Správny súdny poriadok už výslovne spojil „odpadnutie dôvodu pokračovať v konaní“ (pod
ktorý možno subsumovať aj odpadnutie predmetu prieskumu), s povinnosťou správneho súdu zastaviť
konanie podľa § 99 písm. g) SSP. Správny súd poukazuje na rozsiahlu a ustálenú judikatúru vyšších

súdnych autorít v tejto otázke (napr. uznesenia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1Svk/63/2022 zo dňa 29.10.2024 a sp. zn. 3Svk/21/2021 zo dňa 30.11.2022, ako aj uznesenia
správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/1/2019 zo dňa 27.3.2019, sp.
zn. 3Sžo/14/2016 zo dňa 21.6.2017, sp. zn. 7Sžo/136/2015 zo dňa 30.11.2016, sp. zn. 7Sžo/279/2015
zo dňa 16.05.2017, sp. zn. 5Sžo/64/2014 zo dňa 16.12.2014, sp. zn. 9Sžp/11/2013 zo dňa 26.11.2014),

ale v neposlednom rade aj stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.
Snj 72/2013 zo dňa 24.6.2014). Zásadný právny názor majúci vplyv na zmenu v rozhodovacej praxi
správnych súdov pri posudzovaní zastavenia konania v súvislosti s odpadnutím dôvodu súdneho
prieskumu priniesol aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý (napr. nálezy sp. zn. III. ÚS 274/2018 zodňa 13.11.2018, sp. zn. III. ÚS 416/2018 zo dňa 16.1.2019, sp. zn. III. ÚS 418/2018 zo dňa 29.1.2019
a sp. zn. I. ÚS 529/2019 zo dňa 19.1.2021), skonštatoval nasledujúce právne závery : „Podľa § 99
písm. g) SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní

a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d). Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu takýto
dôvod nastane najmä vtedy, ak zaniknú účinky napadnutého rozhodnutia, opatrenia, či iného zásahu. ...
Ako príklad zastavenia konania z dôvodu odpadnutia predmetu prieskumu možno uviesť stratu účinkov
preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia, no bez jeho formálneho zrušenia, na základe protestu
prokurátora alebo mimoriadneho opravného prostriedku. O takýto prípad pôjde najmä pri faktickej

konzumácii týchto účinkov alebo uplynutí lehoty, na ktorú bolo rozhodnutie alebo opatrenie orgánu
verejnej správy vydané, resp. pri inom následnom administratívnom postupe.“ Napokon správny súd
poukazuje na názor vyslovený v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 502/2015,
podľa ktorého „správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu
verejnej správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany
zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými slovami, správne súdnictvo v systéme

právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na
dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Účelom správneho
súdnictvaniejenápravanezákonnostivoverejnejspráve,aleúčinnáochranasubjektívnychprávfyzickej
alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná.“

27. Uvedené stanoviská vyšších súdnych autorít je možné aplikovať aj na predmetnú vec. Je preto
nevyhnutné mať prioritne na zreteli subsidiaritu správneho súdnictva v systéme ochrany subjektívnych
práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb, kedy súdny prieskum zákonnosti
rozhodnutí, opatrení, prípadne postupu orgánov verejnej správy je v rámci správneho súdnictva možný
len v prípade, pokiaľ nie je možné docieliť účinnú nápravu v rámci administratívneho správneho konania

orgánmi verejnej správy.

28. Z obsahu predloženého administratívneho spisu žalovaného správny súd mal verifikované
skutočnosti tvrdené žalovaným v jeho vyjadrení k správnej žalobe. Daňový úrad Banská Bystrica,
pobočka Žiar nad Hronom, vydal dňa 18.06.2024 rozhodnutie č. 101739248/2024, ktorým žalobcovi,

ako daňovému subjektu, uložil pokutu vo výške 4.567,30 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1
písm. g) Daňového poriadku za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november
2021 vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa Zákona o DPH. Voči
tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie datované dňa 06.08.2024 so stručným obsahom: „Dňa
05.07.2024 nám bolo doručené označené rozhodnutie, ktorým nám daňový úrad uložil pokutu vo výške

4.567,30 € za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších
predpisov - uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november 2021 vo výške, ktorá
je väčšia ako nárok, ktorý sme mali právo si uplatniť podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov. Proti uvedenému rozhodnutiu podávame odvolanie v celom
rozsahu.“ Následne žalovaný zaslal žalobcovi podanie - Oznámenie o zamietnutí odvolania datované

dňa 07.08.2024, ktorým mu oznámil, že zamieta jeho odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu o uložení
pokuty, nakoľko je toto odvolanie neprípustné podľa § 72 ods. 8 písm. a) Daňového poriadku, lebo je
podané po určenej lehote. Toto oznámenie o zamietnutí odvolania je aj predmetom súdneho prieskumu
v tejto veci, ako opatrenie orgánu verejnej správy. Z administratívneho spisu vyplýva, že toto oznámenie
bolo doručené žalobcovi dňa 12.08.2024. Následne z administratívneho spisu žalovaného vyplýva,

že voči tomuto rozhodnutiu označenému ako „Oznámenie o zamietnutí odvolania “ podal žalobca
žalovanému odvolanie datované dňa 14.10.2024. Správny súd pre úplnosť poznamenáva z hľadiska
časovej kontinuity, že toho istého dňa, teda 14.10.2024, bola procesne účinne podaná aj správna žaloba
na správny súd o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného, ktorým oznámil žalobcovi zamietnutie
jeho odvolania voči rozhodnutiu o uložení pokuty žalobcovi. Z obsahu administratívneho spisu ďalej

vyplýva, že dňa 12.11.2024 žalovaný zaslal žalobcovi Výzvu na odstránenie nedostatkov podania s tým,
že ho podľa § 13 ods. 8 Daňového poriadku vyzval, aby podanie doručené dňa 06.08.2024 (odvolanie
proti opatreniu žalovaného zo dňa 18.06.2024) doplnil o predpísané náležitosti odvolania podľa § 72
ods. 4 Daňového poriadku. Z výzvy vyplýva, že s poukazom na predmetné zákonné ustanovenie je
potrebné doplniť odvolanie o dôvody podania odvolania, dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania

a navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Následne žalovaný na odstránenie
nedostatkov podania určil žalobcovi lehotu 15 dní od doručenia tejto výzvy, s poučením, že v prípade,
že tejto výzve nevyhovie v požadovanom rozsahu a v určenej lehote, podľa § 13 ods. 9 Daňového
poriadku sa bude podanie považovať za nepodané. Súčasťou tejto výzvy bolo aj upovedomenie vnasledujúcom znení: „Oznámenie č. 102233471/2024 zo dňa 07.08.2024 o zamietnutí odvolania týmto
považujte za bezpredmetné.“ Správny súd ďalej z obsahu administratívneho spisu konštatuje, že táto
výzva bola doručená žalobcovi dňom 29.11.2024. Ďalej z administratívneho spisu žalovaného je zrejmé,

že na túto výzvu reagoval žalobca podaním označeným ako „Vyjadrenie k výzve Daňového úradu
Banská Bystrica, pobočka Žiar nad Hronom zo dňa 12.11.2024“, datované dňa 13.12.2024, v ktorom
uviedol, že predmetnú výzvu považuje za nulitnú podľa ustanovenia § 64 ods. 2 písm. a) Daňového
poriadku a namietal postup žalovaného ako svojvoľný a nezákonný. V závere svojho vyjadrenia
žalobca uviedol, že žiada, aby na základe § 64 ods. 3 Daňového poriadku rozhodol druhostupňový

orgán o nulite výzvy Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Žiar nad Hronom č. 103256533/2024
z 12.11.2024 podľa ustanovenia § 64 ods. 2 písm. a) Daňového poriadku. Následne je obsahom
administratívneho spisu žalovaného „Oznámenie“ datované dňa 13.01.2025 adresované žalobcovi,
ktorým žalovaný zhrnul zásadné skutočnosti predchádzajúce tomuto oznámeniu a konštatoval, že
žalobca vo svojom vyjadrení k výzve žalovaného svoje odvolanie doplniť odmietol, namietal nulitnú
výzvy, považuje ju za nezákonnú a navrhol ju druhostupňovým orgánom vyhlásiť za nulitnú. Následne

žalovaný ohľadom námietky nedostatku vecnej kompetencie pobočky daňového úradu, s poukazom na
§ 5 ods. 6 Zákona o finančnej správe, s poukazom na ustanovenie § 64 ods. 2 písm. a) Daňového
poriadku, a s poukazom na závery obsiahnuté v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2Sžf/25/2016 zo dňa 23.05.2018 uviedol, že právna úprava ustanovenia § 64 Daňového poriadku
ani nevymedzuje zákonné dôvody nulity výzvy na odstránenie nedostatkov podania druhostupňovým

orgánom, ktorá nie je rozhodnutím, a teda argumentácia daňového subjektu neobstojí z tohto dôvodu.
Zaslaním výzvy na odstránenie nedostatkov podania neboli daňovému subjektu upreté žiadne práva,
naopak bolo mu umožnené svoje neúplné odvolanie v požadovanom rozsahu a v určenej lehote
doplniť a umožniť jeho vybavenie, čo však odmietol. V závere oznámenia zo dňa 13.01.2025 potom
žalovanýzhrnul,žedaňovýsubjektsvojepodaniezodňa06.08.2024,akoodvolanie,ktoréneobsahovalo

dôvody podania odvolania, dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania, ani navrhované zmeny alebo
zrušenie napadnutého rozhodnutia, na výzvu správcu dane zo dňa 12.11.2024 nedoplnil, čím zabránil
jeho vybaveniu, vyhoveniu odvolania alebo postúpeniu odvolania odvolaciemu orgánu. Žalovaný potom
oznámil, že „S ohľadom na skutočnosť, že daňový subjekt svoje podanie doručené dňa 06.08.2024 vo
veci odvolania proti rozhodnutiu Daňového úradu Banská Bystrica č. 101739248/2024 z 18.06.2024

nedoplnil v stanovenej lehote a v stanovenom rozsahu, podanie zo dňa 06.08.2024 sa považuje za
nepodané.“ Toto oznámenie bolo doručené žalobcovi dňa 29.01.2025.

29. Konštatovaním týchto skutočností vyplývajúcich z administratívneho spisu žalovaného, s naliehavým
dôrazom na zásadu subsidiarity správneho súdnictva, je potom zrejmé, že súdne konanie pred

správnym súdom, ktorým žalobca žiada o súdny prieskum opatrenia žalovaného napadnutého správnou
žalobou o zamietnutí odvolania žalobcu ako podaného po určenej lehote, už v tomto štádiu vyššie
konštatovaného procesného postupu žalovaného v rámci administratívneho konania stratilo relevanciu.
V danej veci postupom orgánu verejnej správy bolo v rámci administratívneho konania vyhovené
žalobcovi a faktickým postupom žalovaného v rámci administratívneho konania bol účel sledovaný

žalobcom podaním správnej žaloby naplnený. Zámer žalobcu, ktorý premietol do žalobného návrhu,
na základe argumentov obsiahnutých v žalobných dôvodoch, svojím faktickým následným procesným
postupom už naplnil a realizoval orgán verejnej správy a tak rozhodnutie súdu, ktoré by „prikázalo“
orgánu verejnej správy konať a postupovať spôsobom, ktorým už ale fakticky aj konal z vlastnej
iniciatívyvrámciadministratívnehokonania,byboločistoformalistickéanenapĺňajúcesprávnoužalobou

sledovanýcieľ,ktorýmjezabezpečiťochranusubjektívnychprávaprávomchránenýchzáujmovžalobcu,
ak boli postupom alebo rozhodnutím (v konkrétnom prípade opatrením) orgánu verejnej správy v
administratívnom konaní porušené. Nie je možné prehliadať, že praktickým dôsledkom eventuálneho
vyhovenia správnej žalobe - a to zrušenia opatrenia žalovaného, ktorým odmietol odvolanie žalobcu
ako podané oneskorene, by žalovaný nemal inú možnosť, len v rámci administratívneho konania

zopakovať a teda „obživnúť“ celý svoj následný procesný postup, ktorý už ale realizoval a to výzvou
žalobcu na odstránenie neúplnosti odvolania a nedostatku obligatórne požadovaných náležitostí
odvolania v zmysle Daňového poriadku. Žalobca v rámci administratívneho konania, v ktorom sa
konvalidoval následným procesným postupom prvotný nesprávny záver žalovaného o oneskorene
podanom odvolaní, nereflektoval na túto výzvu a v stanovenej lehote nedoplnil svoje odvolanie

ozákonompožadovanénáležitosti,vdôsledkučohopotomvydalžalovanýďalšieopatrenie-Oznámenie
zo dňa 13.01.2025, ktorým upovedomil žalobcu, že z dôvodu nedoplnenia obligatórne požadovaných
náležitostí jeho odvolania v lehote, ktorá vyplývala z výzvy, považuje sa jeho podanie zo dňa 06.08.2024
za nepodané. Správny súd poznamenáva, že žalobca mal následne možnosť v rámci právnychprostriedkovúčinnejnápravyaochranysvojichprávpodaťvočitomutooznámeniu,akoopatreniuorgánu
verejnej správy, ktoré finalizovalo procesný postup žalovaného vo veci rozhodnutia o uložení pokuty,
samostatnú správnu žalobu.

30. Správnou žalobou navrhované zrušenie preskúmavaného opatrenia orgánu verejnej správy v
predmetnej veci po tom, čo už správnou žalobou sledovaný účel, cieľ a zámer žalobcu bol fakticky v
rámci administratívneho konania naplnený, by bolo v rozpore s požiadavkami vyslovenými aj v judikatúre
vyšších súdnych autorít, pretože by nemohlo dôjsť k naplneniu materiálnej ochrany práv žalobcu. V

čase správneho súdneho konania v tomto štádiu, v ktorom by súd mal eventuálne v zmysle žalobných
bodov o merite veci rozhodnúť, už neexistuje spôsobilý predmet súdneho preskúmania, pretože aj
hypoteticky, ak by súd v správnom súdnictve žalobcovi a ním podanej správnej žalobe vyhovel a
napadnuté opatrenie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie tak, ako to požaduje
v žalobnom návrhu žalobca, orgán verejnej správy by nemal inú možnosť, len svoje konanie v rámci
administratívneho konania opätovne „zopakovať“, čomu však bráni „finálne“ opatrenie žalovaného

vydané v administratívnom konaní o podanom odvolaní zo dňa 06.08.2024, teda Oznámenie zo dňa
13.01.2025, ktorým žalovaný upovedomil žalobcu, že jeho odvolanie považuje za nepodané.

31. Ako správny súd vyššie konštatoval, prípadné zrušenie preskúmavaného opatrenia žalovaného
v danom prípade by nepredstavovalo pre žalobcu reálnu možnosť dosiahnuť postup orgánu verejnej

správy v jeho prospech, takáto reálna možnosť mu fakticky už bola umožnená v rámci administratívneho
konania. Iný postup súdu by smeroval len k formálnemu zrušeniu opatrenia napadnutého správnou
žalobou bez toho, aby to dávalo žalobcovi ako účastníkovi administratívneho konania reálnu možnosť
dosiahnuť materiálne iné, pre neho výhodnejšie rozhodnutie resp. postup orgánu verejnej správy v jeho
prospech. Správny súd v tejto súvislosti v závere poukazuje na časť odôvodnenia nálezu Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 875/2016 zo dňa 28.02.2017, ktorý konštatoval : „Ústavný
súd pripomína sťažovateľovi potrebu reálneho dopadu súdneho rozhodnutia nielen na procesné práva
a povinnosti účastníka správneho konania, ale aj na jeho reálnu možnosť nielen privodiť vecne iné
či výhodnejšie postavenie, ale v tomto prípade vôbec na reálnu možnosť (administratívne) konanie
zopakovať.“ Taktiež v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 502/2015, zdôraznil

špecifickosť a subsidiaritu správneho súdneho konania, keď akcentoval, že „správne súdnictvo je
primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších
podobách. Len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských
aktivít verejnej správy. Inými slovami, správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť
naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej

nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Účelom správneho súdnictva nie je náprava
nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej alebo právnickej osoby,
voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná.“

32. Na podklade uvedených východísk, po tom, čo správny súd mal preukázané, že v priebehu

súdneho konania odpadol dôvod pokračovať v konaní vzhľadom na následný priebeh a procesný postup
žalovaného v rámci administratívneho konania po podaní správnej žaloby, s akcentom na subsidiaritu
správneho súdneho konania, správny súd konanie podľa § 99 písm. g) SSP zastavil.

33. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. b) SSP, podľa ktorého žiaden

z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené (výrok II.
uznesenia). Správny súd nezistil dôvody pre postup podľa § 171 SSP.

34. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147
ods. 2 SSP).

Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147
ods. 2 SSP).

Poučenie:

Doručené uznesenie je právoplatné (§ 151 ods. 2 SSP).Protitomutouzneseniujeprípustnákasačnásťažnosťvlehotejednéhomesiacaododňajehodoručenia.
Kasačná sťažnosť sa podáva Správnemu súdu v Banskej Bystrici. O kasačnej sťažnosti rozhoduje
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach
azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej
len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa ust. § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.