Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, June 25, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-3S/22/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8021200265
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8021200265.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Daráková (sudkyňa

spravodajkyňa) a členov senátu: JUDr. Pavol Tkáč a Mgr. Roman Die, v právnej veci žalobcu: BEST
MEATs.r.o.,sosídlomJenisejská45A,04012Košice-Nadjazerom,IČO:46645217,právnezastúpený
advokátskou kanceláriou: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Prievozska 4 ,
821 09 Bratislava – Staré Mesto, IČO: 51 003 848, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 100414044/2021 z 10.03.2021 vo veci určenia rozdielu v sume nadmerného odpočtu DPH
za zdaňovacie obdobie august 2014 a jemu predchádzajúceho administratívneho konania, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu zamieta.

II. Žalovanému nepriznáva voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou 17.05.2021 pôvodne Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský
súd“), sa žalobca domáhal, aby po preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. 100414044/2021 z
10.03.2021, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Prešov (ďalej len „správca dane“) č.
101732175/2020 z 12.11.2020, vo veci určenia žalobcovi rozdielu v sume nadmerného odpočtu vo výške
35 953,17 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie august 2014, aby

boli tieto rozhodnutia pre ich nezákonnosť zrušené a vec vrátená správcovi dane na nové konanie a
rozhodnutie, a žalobcovi aby bol priznaný nárok na náhradu trov konania.

2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva
v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach
(ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobcu, v zmysle rozvrhu

práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, pridelené senátu
správneho súdu „6S.“

Administratívne konanie

3. Správca dane na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 9701401/5/5157897/2014/Dra z
24.11.2014, ktoré bolo splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručené 27.11.2014, vykonal u žalobcu

daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za
zdaňovacie obdobie august 2014 a to so začiatkom jej vykonania dňa 25.11.2014.Závery daňovej kontroly správca dane sumarizoval v protokole z daňovej kontroly č. 21162730/2015
z 03.11.2015 (ďalej len „protokol“), ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v
protokole doručený žalobcovi 19.11.2015.

4. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 101732175/2020 z 12.11.2020 správca dane určil žalobcovi
rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške 35 953,17 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie august 2014, o ktorú sumu správca dane žalobcovi znížil ním v daňovom priznaní uplatnený
nadmerný odpočet zo sumy 88 204,92 Eur na sumu 52 251,75 Eur, z ktorej sumy nadmerného odpočtu

priznaného správcom dane vo vyrubovacom konaní, bola žalobcovi do 10 dní od skončenia daňovej
kontroly vrátená suma 6 749,05 Eur a zostatok v sume 45 502,70 Eur mal byť použitý podľa § 55 ods.
6 a 7 zákona č. 563/2009 Z.z. alebo mal byť použitý podľa § 79 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z.z. alebo
mal byť vrátený podľa § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. do desiatich dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
V priebehu daňovej kontroly mal správca dane pochybnosti o žalobcom uplatnenom nadmernom

odpočte na DPH:
- z odberateľskej faktúry č. 1620140012 z 28.08.2014 vystavenej žalobcom ako dodávateľom pre
spoločnosť HYDINA SK s.r.o. za predaj polyfunkčného domu v Banskej Bystrici s prenesením daňovej
povinnosti na kupujúceho (t.j. na HYDINA SK s.r.o.), v ktorej súvislosti mal žalobca správcovi dane
predložiť kúpno-predajnú zmluvu o predaji, návrh na vklad do katastra nehnuteľností, LV k nehnuteľnosti,

preberací protokol - po vykonanom dokazovaní, kedy žalobca predložil iba návrh na vklad bez podpisu
a dátumu podpísania, pričom ostatné požadované listiny nepredložil (na faktúre nebolo uvedené na
základe ktorého zákonného ustanovenia žalobca preniesol daňovú povinnosť na kupujúceho a správca
dane iba predpokladal využitie § 69 ods. 12 písm. c) zákona č. 222/2004 Z.z., pričom predmetná faktúra
nebola v daňovom priznaní vôbec uvádzaná).

Správca dane v súvislosti s touto faktúrou uzavrel, že keďže je predmetná nehnuteľnosť ku dňu
vypracovania protokolu stále vedená na LV ako vlastníctvo žalobcu (daňového subjektu), tak podľa
správcu dane táto nehnuteľnosť nebola odpredaná v zdaňovacom období august 2014, teda k
uskutočneniu zdaniteľného obchodu uvádzaného v predmetnej faktúre v tomto období nedošlo, avšak
toto zistenie nemá vplyv na výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu v kontrolovanom zdaňovacom období.

- z dodávateľskej faktúry č. 3020140093 - č. 52140195 z 31.08.2014 od dodávateľa HYDINA
SLOVENSKO s.r.o., prefakturovanie pripojovacieho poplatku za pripojenie žalobcu v zmysle zmluvy
o pripojení k distribučnej sústave Stredoslovenskej energetiky - Distribúcia, a.s., Žilina [celková
fakturovaná suma 4 379,76 Eur, z toho základ dane 3 649,80 Eur a 20 % DPH v sume 729, 96 Eur], v
ktorej súvislosti mal žalobca správcovi dane predložiť zmluvu o pripojení č. 4300011015 z 19.05.2014,

uviesť komu patrí odberné miesto, aké objekty sú na odberné miesto napojené, kto zaplatil zálohu s
faktúrou o jej vyfakturovaní, kto objednal a prevzal odberné miesto - z predloženej zmluvy z 19.05.2014
medzi Stredoslovenskou energetikou - Distribúcia, a.s. na jednej strane a HYDINA SLOVENSKO s.r.o.
na strane druhej bolo zistené, že odberné miesto č. 9170688 sa nachádza na adrese A. B. XX, C. a je
naň napojený objekt ČOV (čistička odpadových vôd) s tým, že spoločnosť HYDINA SLOVENSKO s.r.o.

zaplatila zálohu za pripojenie tohto odberného miesta v hotovosti na účet Stredoslovenskej energetiky
- Distribúcia a.s. dňa 20.05.2014, avšak faktúra k zaplateniu tejto zálohy vystavená spoločnosťou
Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. v máji 2014 nebola predložená a za účelom overenia, či
z toho istého zdaniteľného plnenia nebolo uplatnené opakované odpočítanie dane, žalobca nepredložil
ani účtovnú evidenciu za zdaňovacie obdobie máj 2014, avšak na, spoločnosťou Stredoslovenská

energetika - Distribúcia, a.s. predloženej faktúre č. 4125507145 z 18.08.2015 bola po odpočítaní
zaplatenej zálohy uhradenej cit. „20.05.2015“ uvedená DPH v sume 0,- Eur.
Správca dane v súvislosti s touto faktúrou uzavrel, že žalobca nepredložením správcom dane
požadovaných dôkazov k predmetnej faktúre, nepreukázal splnenie všetkých podmienok pre uplatnenie
si odpočítania dane a preto správca dane, kvôli porušeniu § 49 ods. 1 v spojení s § 51 ods. 1 písm. a)

zákona č. 222/2004 Z.z., neuznal žalobcom uplatnené odpočítanie dane z predmetnej faktúry v sume
729, 96 Eur.
- z dodávateľskej faktúry č. 3020140095 - č. 52140196 z 12.09.2014 od dodávateľa HYDINA
SLOVENSKO s.r.o., prefakturácia na základe dohody o platbách za odobratú, ale zatiaľ nevyfakturovanú
elektrinu a to na základe faktúry od Stredoslovenskej energetiky a.s. vystavenej pre HYDINA

SLOVENSKO s.r.o. č. 130000887553 z 23.06.2014 s rozpisom platieb od 07/2014 do 12/2014 na
odberné miesto č. 9170688 [celková fakturovaná suma 1 744,- Eur, z toho základ dane 1 453,33
Eur a 20 % DPH v sume 290,67 Eur], v ktorej súvislosti mal žalobca správcovi dane predložiť
dohodu resp. zmluvu o tejto prefakturácii so spoločnosťou HYDINA SLOVENSKO s.r.o., uviesťčinnosť vykonávanú v kontrolovanom období 08/2014 na odbernom mieste, predložiť zmluvu medzi
Stredoslovenskou energetikou a.s. ako dodávateľom el. energie a žalobcom ako prevádzkovateľom
ČOV v Lieskovci - žalobca predložil dohodu o refakturácii platieb za dodávku elektrickej energie medzi

ním a spoločnosťou HYDINA SLOVENSKO s.r.o. z 26.05.2015, ako aj kópiu zmluvy z 19.05.2014
medzi Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. a spoločnosťou HYDINA SLOVENSKO s.r.o. na
odber el. energie pre odberné miesto č. 9170688; žalobca nešpecifikoval akú činnosť vykonával v
kontrolovanom zdaňovacom období august 2014 na tomto odbernom mieste a predložil aj dobropis
č. 5214029 z 31.08.2014, na ktorom nebol podpis zodpovedného pracovníka ani pečiatka spoločnosti

HYDINA SLOVENSKO s.r.o. a nebol na ňom uvedený ani dôvod jeho vystavenia a ktorý mal byť
vystavený dňa 31.08.2014 k faktúre č. 52140196 z 12.09.2014, t.j. dobropis bol vyhotovený pred
vyhotovením faktúry.
Správca dane v súvislosti s touto faktúrou uzavrel, že žalobca nepredložením správcom dane
požadovaných dôkazov k predmetnej faktúre, nepreukázal splnenie všetkých podmienok pre uplatnenie
si odpočítania dane a preto správca dane, kvôli porušeniu § 49 ods. 1 v spojení s § 51 ods. 1 písm. a)

zákona č. 222/2004 Z.z., neuznal žalobcom uplatnené odpočítanie dane z predmetnej faktúry v sume
290,67 Eur.
- z dodávateľskej faktúry č. 3020140083 - č. 1408124 z 13.08.2014 od dodávateľa B - spol.,
s.r.o. za dodávku a montáž technológie odpadových vôd [celková fakturovaná suma 209 595,26
Eur, z toho daňový základ 174 662,72 Eur a 20 % DPH v sume 34 932,54 Eur], v ktorej

súvislosti mal žalobca správcovi dane predložiť zoznam konkrétnych časti dodanej technológie a
súpis vykonaných montážnych prác za august 2014, preberací protokol, projektovú dokumentáciu
a vyjadrenie obce Lieskovec a stanovisko Okresného úradu Zvolen, odboru životného prostredia k
projektovej dokumentácii - žalobca okrem faktúry predložil kópiu súpisu dodanej technológie, ktorý
súpis neobsahuje dátum ani údaj o jeho pôvodcovi, ani údaj o tom, kto za dodávateľa dodal a kto

prevzal vybavenie za odberateľa; ďalej žalobca predložil sprievodnú správu k projektu rekonštrukcie
čistiarneodpadovýchvôd(ČOV)prebitúnokvlokaliteLieskovskácestaZvolen,akoajtechnickúsprávuk
projektuakprojekturekonštrukciekstavebnýmúpravámexistujúcichobjektov,pričompodľasprievodnej
správy k rekonštrukcii spracovanej vo februári 2014 bol objednávateľom rekonštrukcie žalobca a malo
sa jednať o dokumentáciu pre účely stavebného povolenia, pričom v správach je uvádzané, že bitúnok

na Lieskovskej ceste Zvolen v danom období neprodukuje odpadové vody, avšak v blízkej budúcnosti sa
plánujerekonštrukciabitúnkuajehouvedeniedoprevádzky,čobudespôsobovaťprodukciuodpadových
vôd, ktoré budú dopravené do existujúcej ČOV v lokalite Lieskovec, avšak keďže objekty ČOV sú
nefunkčné a schátralé, je potrebné riešiť jej rekonštrukciu na plánovaný objem výroby hydinárni. Iné
doklady žalobcom ku kontrole predložené neboli.

Správca dane v súvislosti s touto faktúrou zistil, že čistička odpadových vôd (ČOV) je stavbou
vodohospodárskeho diela, na realizáciu ktorej je potrebné stavebné povolenie podľa stavebného zákona
s tým, že podľa zistení správcu dane v zdaňovacom období august 2014, žalobca nemal príslušným
stavebným úradom vydané stavebné povolenie na realizáciu ČOV a nemal vydané ani vodoprávne
rozhodnutie na vodnú stavbu príslušným orgánom štátnej vodnej správy, žalobca nepredložil ani žiadnu

zmluva o dielo ani inú obdobnú zmluva o realizácii tejto stavby ČOV, ani o jej odovzdaní či kolaudácii.
Podľa nájomnej zmluvy z 01.02.2014 uzavretej medzi spoločnosťou HYDINA SLOVENSKO s.r.o.
ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom, boli predmetom nájmu nehnuteľností, t.j. pozemky,
stavby a technológie ČOV v katastrálnom území A., okres Zvolen s tým, že nájomná zmluva bola
uzavretá na dobu určitú do 31.12.2020 a účelom nájmu bolo dočasné prenechanie prenajímateľom

nájomcovi do dočasného užívania prevádzky ČOV, pričom prenajímateľ súhlasil s opravou a prípadne s
rekonštrukciou ČOV nájomcom (t.j. žalobcom). Podľa zistení správcu dane, ani Obecný úrad Lieskovec
a ani Okresný úrad Zvolen, odbor starostlivosti o životné prostredie nemali vedomosť o vykonávaní
rekonštrukcie ČOV, aj keď vzhľadom na charakter fakturovaných čiastok za vykonané práce sa jednalo
o väčší zásah, ktorý podliehal minimálne oznámeniu; súčasne Obecný úrad Lieskovec (ďalej len „obec“)

oznámil, že 17.02.2015 mu bola doručená žiadosť spoločnosti EUROSERVIS SLOVENSKO s.r.o. ako
generálneho projektanta, o vyjadrenie k projektovej dokumentácii vo veci umiestnenia cit. „Hydinársko
spracovateľský podnik Hydina Slovensko, Kanalizácia a ČOV“, na základe čoho obec vydala záväzné
stanoviskoč.182/OcÚ/2015z25.02.2015,vktoromsúhlasilabezpripomienoksumiestnenímoznačenej
stavby a s predloženou projektovou dokumentáciou, pričom investorom bola HYDINA SLOVENSKO

s.r.o. nie žalobca, pričom v bode 2.2 časti 2. technickej správy bolo uvedené, že zariadenie ČOV je
schatralé, nefunkčné po dobe svojej životnosti a už nezodpovedá požiadavkám a nárokom pre čistenie
vyprodukovaných odpadových vôd v obnovenej prevádzke hydinársko-spracovateľského podniku, preto
je potrebné riešiť jej rekonštrukciu na plánovaný objem výroby v hydinárni t.j. podľa záveru správcu danez uvedeného nevyplýva, že by bolo dodané nové technologické zariadenie pre ČOV; obdobne v časti
2.1 projektovej dokumentácie týkajúcej sa kanalizácie je uvedené, že pôvodná prítoková kanalizácia na
ČOV je v nevyhovujúcom stave. Správca dane poukázal, že v danej veci vypočul aj bývalého konateľa

B - spol., s.r.o. D. B., ktorá spoločnosť mala byť dodávateľom technológie na rekonštrukciu ČOV pre
žalobcu, pričom tento svedok nevedel bližšie špecifikovať predmet dodávky pre žalobcu s odôvodnením,
že všetko zabezpečoval jeho dodávateľ, ktorým mala byť podľa jeho vyjadrenia na ústnom pojednávaní
spoločnosť ARGUS plus, s.r.o., no neskôr telefonicky a listom oznámil, že to mala byť spoločnosť
FeMa Trade, s.r.o., odpovede svedka neboli konkrétne, nepopísal priebeh a realizáciu deklarovaných

obchodov, nepredložil k nim žiadne doklady s tým, že ich odovzdal zástupkyni nového spoločníka, avšak
potvrdenie o odovzdaní dokumentácie nemal k dispozícii, preto jeho výpoveď správca dane vyhodnotil
ako irelevantnú. Správca dane uviedol, že svedkom označená spoločnosť FeMa Trade, s.r.o., resp. jej
zástupcovia boli nekontaktnými.
Na základe uvedených skutočností správca dane uzavrel, že nebolo preukázaným, žeby došlo k
obchodom deklarovaným na základe faktúry č. 1408124, v auguste 2014 nemohla byť uskutočnená

dodávka technológie a jej montáž žalobcovi tak, ako bolo deklarované v tejto faktúre od spoločnosti B -
spol., s.r.o., pretože ak by to tak bolo, tak v technickej správe vypracovanej spoločnosťou EUROSERVIS
SLOVENSKO s.r.o. by to bolo uvedené, preto z dôvodu nepreukázania splnenia všetkých podmienok
pre uplatnenie si odpočítania dane správca dane, kvôli porušeniu § 49 ods. 1 v spojení s § 51 ods. 1
písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., neuznal žalobcom uplatnené odpočítanie dane z predmetnej faktúry

v sume 34 932,54 Eur.
Správca dane tak zo všetkých troch vyššie označených faktúr neuznal žalobcom uplatnené odpočítania
dane v celkovej sume 35 953,17 Eur (729, 96 + 290,67 + 34 932,54).
V ďalšej časti svojho rozhodnutia sa správca dane venoval jednotlivým námietkam žalobcu (daňového
subjektu) k protokolu s tým, že ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu o údajnom nezákonnom

postupe správcu dane, keď oznámenie o začatí daňovej kontroly nedoručil žalobcovi pred dňom začatia
daňovej kontroly uvedeným v tomto oznámení a ktorým dňom bol 25.11.2014, pričom oznámenie o
daňovej kontrole bolo žalobcovi doručené 27.11.2014, v ktorej súvislosti správca dane uviedol, že jeho
postup bol v súlade s § 46 ods. 2 daňového poriadku, ktorý neukladá povinnosť správcovi dane doručiť
oznámenieozačatídaňovejkontrolydaňovémusubjektupreddňomzačatiakonaniakontroly,uvedeným

v tomto oznámení a správca dane tiež uviedol, že keďže mal informáciu z iných predchádzajúcich
daňových kontrol, že na sídle žalobcu sa nikto nezdržiava a žalobca mal ustanoveného na daňové
konanie zástupcu s pobytom v Novej Ľubovni, preto správca dane zvolil spôsob začatia daňovej kontroly
nie spísaním zápisnice, ale zaslaním oznámenia. Nedôvodnou vyhodnotil správca dane aj námietku
žalobcu, že neskorším doručením žalobcovi oznámenia o začatí daňovej kontroly ako bol deň jej začatia

mali byť znemožnené žalobcovi realizovať procesné práva a povinnosti predkladať písomné vyjadrenia,
záznamy a doklady s odôvodnením správcu dane, že tieto procesné práva a povinnosti môže žalobca
(daňový subjekt) realizovať počas celej daňovej kontroly a tieto nie sú závislé odo dňa začatia daňovej
kontroly. Správca dane neuznal za dôvodnú ani námietku žalobcu o nezákonnom vykonaní daňovej
kontroly, keďže nebola vykonaná v priestoroch žalobcu, ale v priestoroch správcu dane pričom žalobca

uviedol, že v priestoroch správcu dane je možné uskutočniť len výnimočne individuálne právne úkony
ako je napr. výsluch svedka, prevzatie a odovzdanie dokladov daňového subjektu, prípadne spísanie
zápisnice o ústnom pojednávaní s tým, že ak začala daňová kontrola pred doručením oznámenia
daňovému subjektu je evidentné, že daňová kontrola nemohla začať v priestoroch daňového subjektu
a preto takýto postup správcu dane podľa žalobcu bol nezákonným, v ktorej súvislosti správca dane

uviedol, že oznámenie o začatí daňovej kontroly malo všetky zákonné náležitosti s poukazom, že
správca dane zisťuje skutočnosti pre správne určenie dane z účtovných podkladov predložených
daňovým subjektom, ktoré môže predložiť daňový subjekt aj v priestoroch správcu dane, čím nie je
narušený účel výkonu daňovej kontroly. Ďalšou námietkou žalobcu bol výklad § 3 ods. 6 daňového
poriadku, podľa ktorého pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu s dodatkom

žalobcu, že keďže oznámenie o začatí daňovej kontroly nemôže byť považované za konkrétny právny
úkon, ale toto ma iba formálny charakter, tak podľa žalobcu správca dane nevykonal žiaden konkrétny
úkon pre zabezpečenie účelu daňovej kontroly, ktorá reálne nezačala, pričom v uvedenej súvislosti
správca dane poukázal na správny výklad § 3 ods. 6 daňového poriadku, ktorým sa od 01.01.2014
doplnilo všeobecné pravidlo proti zneužívaniu v boji proti podvodom a to tzv. obsah pred formou, čím

sa správcovi dane umožnilo, aby pri správe daní bral do úvahy vždy skutočný stav veci ktorý posudzuje
podľa jeho obsahu a nie podľa názvu.
V ďalšej námietke žalobca namietal, že Oznámenie o zisteniach správcu dane z 28.10.2015 mu bolo ako
daňovému subjektu doručené 16.11.2015, v ktorom oznámení správca dane žalobcovi neurčil lehotu navyjadrenie sa k týmto zisteniam a ktorá lehota mala byť s poukazom na § 27 ods. 1 daňového poriadku
minimálne 8 dní, avšak keďže toto oznámenie bolo žalobcovi doručené až po tom, ako správca dane
03.11.2015 vydal už protokol z daňovej kontroly, ktorý bol tak vydaný ešte počas žalobcovi plynúcej

doby na vyjadrenie sa k zisteniam správcu dane čím bolo podľa žalobcu porušené jeho zákonné právo
vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo
navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, správca dane týmto postupom porušil
§ 47 písm. h) a i) daňového poriadku, podľa ktorého protokol musí obsahovať aj vyjadrenie daňového
subjektu s dodatkom žalobcu, že ak by správca dane zachoval jeho právo ako daňového subjektu

vyjadriť sa k zisteniam uvedeným v oznámení o zisteniach a určil by žalobcovi lehotu na toto vyjadrenie
minimálne v trvaní 8 dní, tak v tom prípade by správca dane nestihol koniec lehoty na vykonanie daňovej
kontroly, ktorý koniec pripadal na deň 25.11.2015, keďže daňová kontrola začala 25.11.2014, preto má
žalobca za to, že správca dane konal v úmysle účelovo s úmyslom porušiť jeho právo vyjadrovať sa
k priebehu daňovej kontroly a k zisteným skutočnostiam a to s cieľom, aby stihol ukončenie daňovej
kontroly v zákonom stanovenej lehote jedného roka odo dňa jej začatia, ktorým postupom správca dane

podľa žalobcu porušil čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, preto aj protokol z daňovej kontroly je
podľa žalobcu v dôsledku porušenia daňového poriadku neprávoplatný a nemôže vyvolávať právny stav
ukončenia daňovej kontroly. Žalobca trvá na tom, že daňová kontrola začala nezákonným postupom
správcu dane a protokol z nej, bol vydaný v rozpore s daňovým poriadkom a s Ústavou SR, v ktorom
dôsledku daňová kontrola nebola ukončená v súlade s daňovým poriadkom v lehote do jedného roka

odo dňa jej začatia. S uvedenou námietkou sa správca dane a vysporiadal poukazom na § 45 ods.
1 písm. f) daňového poriadku, podľa ktorého má daňový subjekt právo vyjadrovať sa k postupom a
zisteniam správcu dane počas celej doby trvania daňovej kontroly s tým, že aj žalobca tak mohol
učiniť počas trvania celej daňovej kontroly od 25.11.2014 do 19.11.2015 a to bez ohľadu na akúkoľvek
lehotu a požadovať, aby jeho vyjadrenia boli uvedené v protokole, toto však žalobca nevyužil. Dňa

22.09.2015 správca dane poslal žalobcovi výzvu z 21.09.2015 na predloženie dôkazov, ktorá bola
daňovému subjektu doručená 09.10.2015 s tým, že vyhovel žiadosti žalobcu o predĺženie lehoty v nej
určenej, následne žalobca 28.10.2015 predložil správcovi dane kópie niektorých dôkazov, avšak bez
akýchkoľvek ďalších vyjadrení, na ktoré dôkazy správca dane prihliadol, t.j. žalobcovi bolo umožnené
počas celej daňovej kontroly predkladať svoje vyjadrenia s tým, že v Oznámenie k zisteniam správcu

dane je len zhrnutím výsledkov, ktoré správca dane zasiela daňovému subjektu ešte pred odoslaním
protokolu z daňovej kontroly, preto považuje aj túto námietku žalobcu za neopodstatnenú.
Na námietku žalobcu, že správca dane ohľadne štvrtej faktúry vo veci dodania technologického
zariadenia pre ČOV v Lieskovci svoje závery v zdaňovacom období august 2014 založil na zisteniach
zo zdaňovacieho obdobia jún 2014, sa správca dane vysporiadal konštatovaním, že v zdaňovacom

období jún 2014 deklaroval žalobca odpočítanie dane z dvoch faktúr od spoločnosti B - spol., s.r.o.,
ktorých predmetom bola cit. „Dodávka a montáž technologického zariadenia na ČOV“ a cit. „Dodávka
montáž technológie odpadových vôd“ a v pre toto konanie rozhodnom zdaňovacom období august 2014
si uplatňoval odpočet DPH z faktúry od identickej spoločnosti za cit. „Dodávka a montáž technológie
odpadových vôd“, s dodatkom, že správca dane v rámci daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie jún

2014 získal dôkazy od obce Lieskovec a od Slovenskej inšpekcii životného prostredia, a keďže všetky
tri faktúry od spoločnosti B - spol., s.r.o. sa týkali rovnakého deklarovaného obchodu, tak z dôvodu
nezaťažovania obce a štátneho orgánu o opätovnú identickú informáciu, správca dane využil v súlade s
daňovým poriadkom získané dôkazy pri daňovej kontrole za jún 2014 aj pri daňovej kontrole za august
2014, preto aj túto námietku považoval správca dane za neopodstatnenú.

V ďalšom žalobca namietal, že správca dane nevyhodnotil doklady predložené k daňovej kontrole
za august 2014 s tým, že ak by tak urobil zistil by, že predmetom dodávky bol tovar konkrétne
„Dodávka technológií odpadových vôd“ a nie „Montáž technológie odpadových vôd“, t.j. dotknutá faktúra
neobsahuje v predmete dodania „montáž“ technológie, ako to uvádza správca dane, ktoré tvrdenie
žalobcu považuje správca dane za nesprávne s počudovaním, že správca dane nemá vedomosť z

čoho vychádzal žalobca pri písaní tejto námietky, keďže na faktúre, ktorú mal k dispozícii správca
dane od dodávateľa B - spol., s.r.o. je uvedený predmete fakturácie cit. „Dodávka a montáž technológií
odpadových vôd“, preto je táto námietka žalobcu nedôvodná. V uvedenej súvislosti žalobca dodal,
že skutočnosť, že sa jednalo iba o dodávku tovaru a nie aj o montáž, mala vyplývať aj z výpovede
niekdajšieho konateľa spoločnosti B - spol., s.r.o. D. B., ktorý potvrdil, že dotknutá faktúra bola vystavená

za dodanie technológie biologickej čističky odpadových vôd obstaranej pre žalobcu od spoločnosti
ARGUS Plus, spol. s.r.o., za ktorú vystupoval prokurista E. F., pričom tento svedok neskôr predložil
písomné doplnenie svojej výpovede, v ktorom poukázal na nezrovnalosť vo svojej výpovedi s tým, že
tovar mal obstarať spoločnosť FeMa Trade s.r.o. za ktorú konal E. F., ktorú skutočnosť správca dane,podľa žalobcu dostatočne nepreveril, keďže správca dane síce zaslal dožiadanie za účelom preverenia
deklarovaných obchodov so spoločnosťou FeMa Trade s.r.o., ktoré dožiadanie bolo vybavené iba
konštatovaním o nekontaktnosti tejto spoločnosti, ktorá bola neznáma na adrese sídla, avšak dožiadaný

finančný orgán už nekontaktoval E. F., preto podľa žalobcu správca dane nedostatočne zistil skutkový
stav. Aj s uvedenou argumentáciou sa správca dane vysporiadal svojím nesúhlasom s poukazom, že
v skutočnosti svedok odpovedal iba na časť otázky, ktorá bola smerovaná na dve faktúry, v ktorých
predmete sa uvádza, že ide o dodávku a montáž technologického zariadenia na ČOV, t.j. konkrétne
na otázku cit. „o aký druh tovaru, služby išlo, kto konkrétne ich vykonal, boli tovar a služby uvedené

v predmetnej faktúre skutočne dodané uvádzanému odberateľovi“, svedok uviedol, že cit. „Išlo o
technológiu biologickej čističky odpadových vôd. Predmet technológie som obstaral od spoločnosti
ARGUS Plus, spol. s.r.o., Drieňová 34, Bratislava. Technológia bola dodaná odberateľovi BEST MEAT.“,
t.j. odpoveď svedka nebola úplná,, nie je pravdou, že by sa vyjadril, že nedodal službu v podobe montáž
technológie, iba definoval aké technologické zariadenie žalobcovi dodal, neuviedol, že išlo viaceré
dodávky technológie, ani nevysvetlil prečo išlo viaceré dodávky a čím sa od seba líšili, technológiu

neopísal neviedol jej časti, žiadna odpoveď svedka nebola konkrétna, nepopísal priebeh a realizáciu
deklarovaných obchodov s tým, že svedok neskôr opravil dodávateľa, ktorý mal predmetnú technológiu
dodať zo spoločnosti ARGUS Plus, spol. s.r.o. na spoločnosť FeMa Trade s.r.o., ani jedna z uvedených
spoločností nebola správcom dane kontaktná preto sa nepodarilo preveriť reálnosť týchto obchodov s
tým, že prokurista spoločnosti FeMa Trade s.r.o.je bezdomovec, a ani FeMa Trade s.r.o. ani B - spol.,

s.r.o. nemali žiadnych zamestnancov, ani žiadny majetok, sú nekontaktné. Správca dane označil za
nepravdivé tvrdenie žalobcu, že nebol vypočutý konateľ FeMa Trade s.r.o., E. F., ktorému bolo zaslané
predvolanie, avšak toto sa vrátilo správcovi dane s poznámkou neprevzaté v odbernej lehote s tým,
že v registri obyvateľov správca dane zistil, že jeho adresa je Mesto Košice z čoho vyplýva, že ide o
bezdomovca. Správca dane nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu, že konateľ B - spol., s.r.o. D. B. potvrdil

dodanie tovaru žalobcovi, pretože spoločnosť B - spol., s.r.o. nepreukázala reálnosť týchto obchodov
žiadnym účtovníctvom a vyjadrenie jej konateľa bolo iba všeobecného charakteru, z iných daňových
kontrol správca dane zistil, že v rozhodnom zdaňovacom období spoločnosť B - spol., s.r.o. obchodovala
so spoločnosťami Podtatranská hydina a.s. a HYDINA SLOVENSKO s.r.o. a to s komoditami ako krmivo,
sójový extrahovaný škrob, mäsové výrobky, kurčatá, syry a v tom istom zdaňovacom období uzavrela

zmluvu so žalobcom na dodávku a montáž čistiarni odpadových vôd a to za stavu, kedy B - spol., s.r.o.
nemala žiadnych zamestnancov, ani materiálno-technické vybavenie rovnako ako aj jej dodávateľ FeMa
Trade s.r.o., na základe týchto skutočností správca dane považoval výpoveď konateľa B - spol., s.r.o.
za neopodstatnenú.
Správca dane konštatoval, že žalobca síce tvrdí že predmetom faktúry č. 1408124 bola iba dodávka

tovaru nie však montáž technológie odpadových vôd, aj napriek tomu, že vo faktúre je uvedené
že jej predmetom je „Dodávka a montáž technológie odpadových vôd“, pričom správca dane počas
daňovej kontroly zaslal žalobcovi výzvu č. 20855238/2015, aby žalobca predložil zoznam konkrétnych
časti dodanej technológie, súpis vykonaných montážnych prác za august 2014, ako aj preberací
protokol, projektovú dokumentáciu a vyjadrenie Obce Lieskovec a Okresného úradu Zvolen k projektovej

dokumentácii k dielu ČOV Lieskovec, t.j. správca dane vyzval žalobcu na predloženie dôkazov za
účelom vyvrátenia pochybností správcu dane o realizácii tohto zdaniteľného obchodu. Žalobca síce
predložil súpis technológie na ČOV, ako aj technickú a sprievodnú správu projektu rekonštrukcie
spracovanú vo februári 2014, avšak žalobca neuviedol, že súpis montážnych prác nemôže predložiť,
pretože montážne práce neboli uskutočnené, tiež nepredložil vyjadrenia Obce Lieskovec a Okresného

úradu Zvolen odboru životného prostredia k projektovej dokumentácii, preto mal správca dane za
to, že samotný súpis technológie ktorým žalobca deklaruje dodanie tovaru, nie je relevantným a
dostatočným dôkazom, bez dôkazov o povolení alebo ohlásenia rekonštrukcie ČOV s tým, že pokiaľ
ide o predloženú technickú a sprievodnú správu k projektovej dokumentácii, správca dane nepopiera,
že projektová dokumentácia mohla byť vo februári 2014 vypracovaná, čo však neznamená, že bola

aj realizovaná, keďže Obecný úrad Lieskovec poskytol správcovi dane informáciu, že 17.02.2015
spoločnosť EKOSERVIS SLOVENSKO s.r.o. podala žiadosť o vyjadrenie k projektovej dokumentácii
pre stavbu cit. „Hydinársko spracovateľský podnik Hydina Slovensko v Lieskovci, kanalizácia a ČOV“,
t.j. súhlas na realizáciu ČOV dostala až spoločnosť EKOSERVIS SLOVENSKO s.r.o. vo februári 2015.
Žalobca počas daňovej kontroly ani vo svojom vyjadrení k protokolu neuviedol, za akým účelom teda

realizoval obchodnú transakciu so spoločnosťou B - spol., s.r.o., pre účely akej rekonštrukcie, kedy
začala, kedy bola ukončená, kto ju realizoval s tým, že tieto nejasnosti uvedené už v protokole žalobca
nevysvetlil a tieto žalobca nevysvetlil ani na výzvu č. 20855238/2015, v ktorej dal správca dane žalobcovimožnosť objasniť nedostatky zdaniteľného obchodu, avšak predloženými listinnými dôkazmi žalobca
tieto pochybnosti nevyvrátil.
S tvrdením žalobcu, že nie je vylúčené, aby v auguste 2014, žalobca mohol nakúpiť technológiu na ČOV,

ktorú mohla použiť spoločnosť EKOSERVIS SLOVENSKO s.r.o. vo februári 2015, kedy žiadala stavebný
úrad o vyjadrenie k projektovej dokumentácii, čomu podľa žalobcu nasvedčuje aj fakt, že správca dane
v protokole z daňovej kontroly DPH 08/2014 uznal za dôvodné faktúry od dodávateľskej spoločnosti
SBK, s.ro. Vranov nad Topľou vystavené za prácu autožeriavom, ak aj faktúru za výkon stavebného
dozoru na stavbe hydinová farma Čaklov, hala č. 15, sa správca dane vysporiadal konštatovaním, že

bolo na žalobcovi ako daňovom subjekte, aby preukázal, že mohol v auguste 2014 nakúpiť technológiu
ČOV, čo však žalobca neurobil a túto skutočnosť uvádza iba ako svoju domnienku, zatiaľ čo správca
dane preukázal, že spoločnosť EKOSERVIS SLOVENSKO s.r.o. požiadala Obecný úrad Lieskovec a
príslušný stavebný úrad o vyjadrenie k rekonštrukcii ČOV, ktorej vlastníkom bola spoločnosť Hydina
Slovensko s.r.o., takže žalobca ako daňový subjekt nemal dôvod nakupovať technológiu na čističku
odpadových vôd (ČOV) už v auguste 2014 s tým, že žalobca okrem faktúry od dodávateľa nepredložil

žiadny iný relevantný dôkaz potvrdzujúci uvedený nákup t.j. nepreukázal svoje tvrdenia. Ohľadne
žalobcom zmieňovaných faktúr spoločnosti SBK, s.ro. Vranov nad Topľou, správca dane uviedol, že
tieto nesúvisia s deklarovaným obchodom žalobcu a navyše obec Čaklov sa nachádza vo Vranovskom
okrese, zatiaľ čo obec Lieskovec kde mala byť dodaná sporná technológia ČOV sa nachádza v okrese
Zvolen, ktoré sú niekoľko kilometrov od seba vzdialené.

Akonedôvodnúvyhodilsprávcadaneajnámietkužalobcu,podľaktorejakmalsprávcadanepochybnosti
o dodaní technológie pre ČOV mal vykonať miestne zisťovanie na stavbe Hala č. 15 hydinová farma
Čaklov, keďže podľa správcu dane žalobca spája technológiu ČOV s výrobnou halou v Čaklove,
ohľadne ktorej podľa zistenia správcu dane z rozhodnutia Slovenskej inšpekcie životného prostredia č.
6482-30628/2013/Pal,Wit/571540113 vyplýva, že odpadové vody z tejto priemyselnej haly sa odvádzajú

do podzemnej polyetylénovej žumpy, ktorej obsah je vyvážený cisternovými vozidlami na zneškodnenie
na základe obchodnej zmluvy do zariadenia prevádzkovaného oprávnenou osobou, preto podľa správcu
dane technologické zariadenie pre ČOV nemohlo byť žalobcom zakúpené pre účely tejto haly v Čaklove.
Správca dane uzavrel, že daňový subjekt (žalobca) neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepredložil
dostatočné dôkazy o uskutočnení zdaniteľných obchodov.

Rozhodnutie správcu dane bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené 16.11.2020.

5. O odvolaní žalobcu (odvolacie námietky sa týkali iba spochybnenia záverov správcu dane ohľadne
dodávateľskej faktúry č. 3020140083 - č. 1408124 z 13.08.2014 od dodávateľa B - spol., s.r.o.), proti
rozhodnutiu správcu dane, rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. 100414044/2021 z

10.03.2021, ktorým rozhodnutie správcu dane potvrdil.
K odvolacej námietke týkajúcej sa nedostatočného zistenia skutkového stavu správcom dane ohľadne
obchodu deklarovaného žalobcom na základe faktúry č. 3020140083 - č. 1408124 z 13.08.2014 od
dodávateľa B - spol., s.r.o. za dodávku a montáž technológie čističky odpadových vôd (ČOV), žalovaný
uviedol, že zo správcom dane zistených skutočností vyplynulo, že spoločnosť B - spol., s.r.o. sa

správa tak, aby jej zdaniteľné obchody nemohli byť preverené; je nekontaktná, na adrese sídla nesídli;
nemá žiadnych zamestnancov, nevlastní žiaden hmotný majetok; nereaguje na písomnej žiadosti a
predvolania od správcu dane; nepodala daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2014; jej bývalý
konateľ D. B., ktorý bol konateľom aj v rozhodnom období august 2014 (od 31.10.2013 do 30.10.2014
a od 31.10.2014 spoločnosť nemá žiadneho konateľa) síce pri ústnom pojednávaní 24.02.2015, síce

potvrdil preverovaný zdaniteľný obchod, avšak svoje tvrdenie nepodporil žiadnymi dôkazmi, uviedol,
že účtovníctvo spoločnosti odovzdal v Maďarsku zástupcovi majiteľa spoločnosti G. H., avšak doklad
o odovzdaní nemal, nevedel bližšie vysvetliť a uviesť podrobnosti o predmetnej dodávke, pričom
najprv tvrdil, že jeho dodávateľom technológie ČOV bola ARGUS Plus, spol. s.r.o., za ktorú vystupoval
prokurista E. F., ale následne písomne oznámili správcovi dane, že to bola spoločnosť FeMa Trade

s.r.o. s prokuristom E. F.. Ohľadne spoločnosti FeMa Trade s.r.o. správca dane zistil, že naposledy
podala daňové priznanie k dani z príjmu za rok 2013 a ohľadne DPH podala daňové priznanie za
december 2014; obchodné aktivity v roku 2014 vyvíjala iba 6 mesiacov od apríla do septembra 2014;
nemala žiadnych zamestnancov, ani žiadne materiálno-technické zabezpečenie; podľa obchodného
registra bol Ivan Blažo jej konateľ od 20.01.2014 do 30.05.2014, od ktorého dňa bol konateľom C. I.

z Maďarska, funkciu prokuristu E. F. vykonával od 11.07.2014 do 27.08.2014. Žalovaný podotkol, že
podľa zistení správcu dane spoločnosti B - spol., s.r.o. a FeMa Trade s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom
období august 2014 preukázateľne nevykonávali skutočnú hospodársku činnosť, reálne nenadobúdali
tovar a tento tak ani nemohli dodávať ďalším zdaniteľným subjektom s dodatkom žalovaného, žepodľa poznatkov správcu dane z daňových kontrol vykonaných u iných subjektov a to Podtatranská
hydina a.s. a Hydina Slovensko s.r.o. je zrejmé, že spoločnosti B - spol., s.r.o. a FeMa Trade s.r.o.
boli umelo včlenené do obchodných reťazcov sa účelom vystavovania faktúr bez zodpovedajúceho

vecného plnenia pre odberateľov, na účely odpočítania DPH. Správca dane zdôraznil, že žalobca si už
v zdaňovacom období jún 2014 uplatnil odpočítanie DPH z dvoch dodávateľských faktúr od spoločnosti
B - spol., s.r.o. a to za dodávka a montáž technologického zariadenia na čističku odpadových vôd a za
dodávku a montáž technológie odpadových vôd, pričom žalobca v tom čase nemal stavebné povolenie
na realizáciu vodohospodárskeho diela - čističky odpadových vôd a nemal ani vydané rozhodnutie

na vodnú stavbu príslušným obvodným úradom životného prostredia s dodatkom, že obec Lieskovec
až 25.02.2015 vydala pre spoločnosť EKOSERVIS SLOVENSKO s.r.o. súhlasné záväzné stanovisko
s projektovou dokumentáciou a s umiestnením stavby „Hydinárskou spracovateľský podnik Hydina
Slovensko v Lieskovci, kanalizácia a ČOV“, ktorej investorom bola Hydina Slovensko s.r.o.. Žalovaný
konštatoval neopodstatnenosť odvolacej námietky žalobcu o nedostatočne správcom dane zistenom
skutkovom stave s tým, že správca dane nepriznal žalobcovi ním uplatnený nadmerný odpočet DPH zo

spornej faktúry z dôvodu, že nebolo preukázané, že reálne došlo k deklarovanému obchodu a teda, že
došlo k vzniku daňovej povinnosti.
Vsúvislostisodvolacíminámietkamiohľadnerozloženiadôkaznéhobremenažalovanýuviedol,žeprávo
odpočítať si daň z pridanej hodnoty pri službe a tovare vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare
alebo službe vznikla daňová povinnosť za predpokladu, že tieto tovary alebo služby platiteľ použije

na dodávky svojich tovarov a služieb a daň bola voči nemu uplatnená iným platiteľom. Zdôraznil, že
v daňovom konaní pri dôkaznej povinnosti daňového subjektu platí prejednávacia nie vyhľadávacia
(vyšetrovacia) zásada, t.j. správca dane nemusí z úradnej moci vyhľadávať a zisťovať skutočnosti, ktoré
by mohli byť podkladom k tomu, aby daňový subjekt mohol v konaní uplatniť nároky na napr. zníženie
daňovej povinnosti, priznanie odpočítania dane, oslobodenie od dane a pod., ale povinnosťou správcu

dane je nároky daňového subjektu prerokovať a umožniť daňovému subjektu ich existenciu preukázať
relevantnýmidôkazmi,ktorémápodľazákonadaňovýsubjektpovinnosťpredložiťaažnáslednesprávca
dane posudzuje závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a je v jeho kompetencii aj posúdiť ich
vierohodnosť a rozhodnúť o ich dôkaznej preukaznosti. V uvedenej súvislosti žalovaný zdôraznil, že v
daňovom a ani vo vyrubovacom konaní žalobca ako daňový subjekt nepredložil žiadnu dokumentáciu o

realizácii a odovzdaní stavby, napr. projektovú dokumentáciu, povolenie na rekonštrukciu stavby a pod.,
ani kolaudačné rozhodnutie a tiež nepodal vysvetlenie k dôvodu rekonštrukcie ČOV ani jeho vlastnícky
vzťah k nehnuteľnosti. Žalobcom predložená sprievodná technická správa k stavbe s názvom „Projekt
rekonštrukcie čistiarní odpadových vôd pre bitúnok v lokalite Lieskovská cesta, Zvolen“ vypracované
pre účely stavebného povolenia vo februári 2014 spoločnosťou EKOSERVIS SLOVENSKO s.r.o., nie

sú dôkazom o dodaní a montáži technológie čističky odpadových vôd.
Žalovaný podotkol, že faktúra je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH použiteľná iba vtedy, ak údaje
v nich uvedené odrážajú skutočnosť, t.j. musí odrážať reálne uskutočnenie svojho obsahu s tým, že
nepostačuje, ak si daňový subjekt uplatňuje nárok na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry iba jej
predložením,pretožeuskutočneniezdaniteľnéhoobchodujepotrebnépreukázaťnielenpoformálnej,ale

aj po obsahovej stránke, v ktorom zmysle je podľa § 24 daňového poriadku dôkazné bremeno na strane
daňového subjektu (žalobcu), ktorý má povinnosť v daňovom konaní preukázať všetky ním tvrdené
skutočnosti a správca dane tieto dôkazy posudzuje s tým, že správca dane, ktorý má pochybnosti o tom
či bola predmetná služba alebo tovar dodané nie je povinný dokazovať jej nedodanie, ale daňový subjekt
musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného obchodu osobou uvedenou vo faktúrach pokiaľ sa z

nich uplatňuje odpočítanie dane s tým, že ak daňovník dôkazné bremeno neunesie nemôže byť úspešný
pri uplatnení si nároku na odpočet DPH.
Napokon vo vzťahu k námietke žalobcu, podľa ktorej žalobcovi nie je známy dôvod začatia daňovej
kontroly, ktorú z toho dôvodu považuje za nezákonnú a svojvoľnú, žalovaný uviedol, že správca dane
pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade s daňovým poriadkom pričom v tomto prípade daňová

kontrola začala na základe oznámenia správcu dane o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku
navrátenienadmernéhoodpočtu,ktoréoznámeniez24.11.2014obsahujevšetkyzákonnénáležitosti,t.j.
deň začatia daňovej kontroly, miesto jej výkonu a kontrolované zdaňovacie obdobie. Vykonanie daňovej
kontroly umožňuje priamo daňový poriadok za účelom správneho zistenia dane a zabezpečenia jej
úhrady, t.j. pri daňovej kontrole správca dane preveruje či si daňový subjekt svoju daňovú povinnosť

riadne splnil alebo či si správne uplatnil nárok na vrátenie dane, tj. v danom prípade daňová kontrola
začala podľa § 46 ods. 2 daňového poriadku. Súčasne žalovaný poukázal, že daňová kontrola môže
začať aj bez oznámenia o začatí daňovej kontroly, čo však nie je daný prípad, a to podľa § 46 ods. 3
daňového poriadku spísaním zápisnice o začatí daňovej kontroly, ktorý spôsob správca dane volí v tomprípade, ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú OČTK alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné
alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené s tým, že v zápisnici o začatí daňovej
kontroly sa nemusí uvádzať ani dôvod jej začatia.

Podľa žalovaného, správca dane v danom prípade postupoval pri výkone daňovej kontroly v súlade so
zákonom s cieľom zistiť objektívnu pravdu za úzkej súčinnosti so žalobcom ako daňovým subjektom,
ktorému vytvoril dostatočné podmienky na realizáciu jeho práv a pritom prihliadol na všetko, čo vyšlo v
daňovom konaní najavo. Žalovaný vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu, podľa ktorej, správca
dane použil závery zistení z iných daňových kontrol aj napriek tomu, že rozhodnutia v týchto iných

daňových kontrolách neboli právoplatné, pretože boli napadnuté žalobami s tým, že žalovaný uviedol, že
ako dôkaz možno použiť podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku aj protokoly z iných daňových kontrol a ak
je rozhodnutie v daňovomkonaní predmetom preskúmania súdom, tak takéto rozhodnutie je právoplatné
a tvrdenie o nezákonnosti takéhoto rozhodnutia z dôvodu jeho napadnutia žalobou je predčasné z
dôvodu na súde neukončeného konania.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočnosti mal žalovaný za to, že rozhodnutie správcu dane

je zákonné a riadne odôvodnené.
Rozhodnutie žalovaného bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené 15.03.2021.

Konanie pred správnym súdom

6.Žalobcasvojuvčaspodanú[keďžeposlednýdeňlehoty15.05.2021pripadalnasobotu,takposledným
dňom lehoty na podanie správnej žaloby bol najbližší nasledujúci pracovný deň, t.j. 17.05.2021, pozn.]
správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného č. 100414044/2021 z 10.03.2021, ako aj proti jemu
predchádzajúcemu rozhodnutiu správcu dane odôvodnil týmito námietkami, ktoré majú mať za následok
nezákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí:

- nedostatočné zistenie skutkového stavu správcom dane - tým, že správca dane majúc vedomosť o tom,
že subdodávateľom technológie ČOV bola spoločnosť FeMa Trade s.r.o., v mene ktorej konal prokurista
E.F.,tohtosvedkanepredvolalanevypočul;tým,žesprávcadanesámžiadnymspôsobomnepreveroval
obchodný prípad, resp. dodávku tohto tovaru a teda nepreveroval reálne a skutočné jeho dodanie,
ale daný prípad posudzoval len formálne; tým, že správca dane miestnym zisťovaním alebo iným

spôsobom neodstránil rozpor spočívajúci v tvrdení na jednej strane bývalého konateľa dodávateľskej
spoločnosti B - spol., s.r.o., ktorý pri ústnom pojednávaní vyhlásil, že predmetom dodania bolo iba
dodanie technológie ČOV a nie aj jej montáž, čo ma vyplývať aj z textu uvedeného na faktúre, podľa
ktorého cit. „fakturujeme vám nasledujúci tovar...“ na jednej strane a označením faktúry na strane druhej;
tým, že správca dane nešpecifikoval, v akom čase bola spoločnosť FeMa Trade s.r.o. nekontaktná,

keďže jej nekontaktnosť bola zistená až na základe dožiadania správcu dane a tým, že obchodný partner
s odstupom niektorých rokov sa stal nekontaktný samo o sebe nemôže byť dôvodom pre odopretie
nepriznania nároku na nadmerný odpočet DPH a túto skutočnosť ani nemožno pripísať v neprospech
daňového subjektu; tým, že správca dane neoprávnene spochybnil obchod medzi spoločnosťou B -
spol., s.r.o. a žalobcom ohľadne dodania technológie ČOV, aj keď už vo februári 2014 spoločnosť

EKOSERVIS SLOVENSKO s.r.o. predložila príslušnému stavebnému úradu projektovú dokumentáciu
za účelom realizácie rekonštrukcie ČOV, ktorú skutočnosť na základe dožiadania potvrdil aj stavebný
úrad a v súvislosti so situáciou ktorou správca dane nerealizoval dôkazné prostriedky, napr. miestne
zisťovanie o existencii ČOV priamo v Lieskovci kde by zistil, že jej technológia bola dodaná, resp. si
správcadaneodžalobcualeboodjehododávateľaB-spol.,s.r.o.aleboodstavebnéhoúradunevyžiadal

stavebnú dokumentáciu k projektu s dodatkom, že ani absencia platnosti povolenia na osobitné užívanie
vôd ešte neznamená, že obchodná spolupráca medzi žalobcom a spoločnosťou HYDINA SLOVENSKO
s.r.o., žalobcom a B - spol., s.r.o. bola iba fiktívna a nároky z nej vyplývajúce za neoprávnené; tým, že
správca dane svoje rozhodnutie založil na svedeckej výpovedi bývalého konateľa spoločnosti B - spol.,
s.r.o., ktorý si nespomínal s odstupom času, čo bolo presne predmetom dodania a túto svoju svedeckú

výpoveď neskôr zmenil s dodatkom, že len samotná zmena v svedeckej výpovede, ktorý navyše nebol
rozhodujúcim svedkom nemôže byť dôvodom pre odopretie nároku daňovému subjektu;
V súvislosti s uvedeným bodom žalobca sumarizoval, že on disponuje faktúrou so všetkými
náležitosťami, jej vystavenie dodávateľ potvrdil a táto bola predložená správcovi dane, ako aj ďalšie
doklady objektivizujúce hodnovernosť uplatneného nároku, avšak správca dane dôkazy hodnotil

selektívne, bral do úvahy len dôkazy v neprospech daňového subjektu (žalobcu) a to bez odôvodnenia,
pričom správca dane nevykonal jediný dôkaz, ktorým by preveril existenciu a hodnovernosť obchodu.
Správca dane vydal predčasne protokol z daňovej kontroly v čase, keď žalobcovi ešte plynula lehota na
vyjadrenie sa k zisteniam počas daňovej kontroly t.j. v čase, kedy správca dane nemohol mať vedomosťči žalobca nepredloží nové dôkazné prostriedky, prípadne tvrdenia ktoré by mohli mať vplyv na daňové
konanie;
- nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného a správcu dane - s poukazom, že správca dane mal

na viacerých miestach svojho rozhodnutia na označenie žalobcových dodávateľov a subdodávateľov
používať pojmoslovie ako zmiznutý obchodník, nárazník, účelovo vložená spoločnosť, ktoré pojmoslovie
v zmysle judikatúry vyšších súdnych autorít svedčí o zapojení sa daňového subjektu do daňového
podvodu, avšak existenciu daňového podvodu správca dane v danom prípade žiadnym spôsobom
nepreukázal, hoc má v tomto smere dôkazné bremeno a ani neodôvodnil;

- neuvedenie dôvodu výkon daňovej kontroly - s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn, I. ÚS 1835/07 z 18.11.2008 podľa ktorého, správca dane môže uskutočniť daňovú
kontrolu len vtedy, ak ma konkrétnymi skutočnosťami podložené podozrenie, že daňový subjekt, u
ktoréhosazačaladaňovákontrolapravdepodobnesvojudaňovúpovinnosťnesplnilalebosplnilvmenšej
miere; žalobca má za to, že v danom prípade je správcom dane vykonaná u neho daňová kontrola
nezákonnou, pretože v tomto prípade v zmysle označeného judikátu absentuje konkrétny dôvod daňovej

kontroly, v ktorom dôsledku je aj protokol z daňovej kontroly nezákonným a nemožno naň prihliadať,
pretože uvedenú vadu daňového konania nie je možné dodatočne napraviť. Podľa žalobcu dôvod
daňovej kontroly nemôže byť špecifikovaný len s poukazom na príslušné zákonné ustanovenie, ale musí
byť odôvodnený konkrétnymi skutkovými okolnosťami; výkon daňovej kontroly sa nemôže uskutočňovať
len na základe svojvôle daňového orgánu, ale musí existovať a daňovému subjektu byť oznámené

konkrétne dôvody, ktoré sú už na začiatku daňovej kontroly známe, inak by sa jednalo o svojvôľu. V
uvedenej súvislosti žalobca uviedol, že už pôsobí viac ako 10 rokov a všetky svoje daňové povinnosti
riadne a včas plní, čo správca dane ignoruje s tým, že žalobca by si nedovolil vykonávať obchodnú
činnosťvrozporesozákonom,keďžecit.„...jepodneustáloukontroloudaňovýchorgánov.“Bezdôvodné
vykonanie daňovej kontroly za rozhodné zdaňovacie obdobie v danom prípade považuje žalobca zo

strany správcu dane voči nemu za šikanózne a za prejav svojvôle, pretože správca dane začal daňovú
kontrolu len z dôvodu, že mal takúto kompetenciu, t.j. zneužil svoju právomoc a spôsobil tým žalobcovi
závažnú majetkovú ujmu dodatočným vyrubením dane;
- suplovanie činnosti OČTK správcom dane - v prípade ustálenia daňového podvodu žalobca poukázal
na potrebu, aby správca dane tento preukázal a odôvodnil jeho objektívne a subjektívne skutočností

svedčiace o tomto daňovom podvode s tým, že podľa žalobcu cit. „... Správca dane a rovnako žalovaný
tvrdia, že sa žalobca s plným vedomím a priamo zúčastňoval na konaní poznačenom podvodom, t.j. na
deklarovaných obchodných transakciách - dodávkach tovaru v mene obchodnej spoločnosti REVITAL
Trade, ARGUS Plus, FeMa Trade a B-spol pre žalobcu.“ Podľa žalobcu správca dane a žalovaný
zastupujú úlohy OČTK a rozhodujú o vine a nevine žalobcu v časti naplnenia skutkovej podstaty

hospodárskeho trestného činu podvodu v oblasti správy daní s dodatkom, že len súd môže rozhodnúť
o zamietnutí práva na odpočet DPH z dôvodov podvodného konania a len súd môže rozhodnúť, či
došlo za účasti daňového subjektu k podvodnému daňovému konaniu. Podľa žalobcu cit. „Z odôvodnení
rozhodnutí žalovaného a Správcu dane je zrejmé, že v priebehu celého správneho konania konajúce
správneorgánynazeralinažalobcuakonaprávoplatneodsúdenéhopáchateľatrestnéhočinupodvoduv

oblastidaní...“Žalobcupoukázal,ževzmyslejudikatúrycit.„Samotnéneodvedeniedane,ktoréžalovaný
vzal za podvodné konanie, podvodom v zmysle judikatúry SD EÚ nie je.“;
- nepreskúmateľné aplikovanie pojmu personálne prepojené osoby - podľa žalobcu správca dane
a žalovaný objektívnymi skutočnosťami neodôvodňujú personálnu prepojenosť spoločností HYDINA
SLOVENSKO s.r.o., HYDINA SK s.r.o., BEST MEAT s.r.o. (t.j. žalobca) a Podtatranská hydina a.s. skrz

osobu J. K. H., ktoré spoločnosti finančné orgány začleňujú do podvodného reťazca, t.j. správne orgány
nedôvodne využívajú inštitút „personálne prepojených osôb“ s tým, že žalobca v ďalšom opisuje ktoré
osoby a v akom čase boli konateľmi a spoločníkmi v označených spoločnostiach a v rozhodnom období
roku 2015 pre ktorý sa viedla daňová kontrola;
- nesúlad v skutkových zisteniach - žalobca považuje za rozporuplné, keď správca dane na jednej strane

preveruje celý podľa neho podvodný obchodný reťazec a na druhej strane tvrdí, že žalobca je ten, kto
má preukazovať uskutočnenie zdaniteľného obchodu osobou uvedenou na faktúre;
- neprimeraná dĺžka vyrubovacieho konania - žalobca poukázal, že od doručenia mu protokolu z daňovej
kontroly 19.11.2015 malo vyrubovacie konanie trvať maximálne do 19.01.2016, avšak správca dane vo
veci rozhodol až 12.11.2020, pričom z jeho rozhodnutia, ako ani z rozhodnutia žalovaného nevyplýva,

že by správcovi dane bola poskytnutá predĺžená lehota na rozhodnutie, preto podľa žalobcu bol správca
dane takmer 4 roky nečinný a nevykonal žiadny úkon smerujúci k rozhodnutiu, ktorý postup správcu
dane je nezákonný, ako aj rozhodnutie v ňom vydané, ktorý je potrebné zrušiť;- nepreskúmateľnosť rozhodnutia z dôvodu vád konania - vada spočívajúca v nevysporiadaní sa
správcom dane s tým, ktoré skutočnosti mal za preukázané, ktoré dôkazy boli podkladom pre jeho
rozhodnutie a ako sa vysporiadal s dôkazmi navrhovanými žalobcom s dodatkom, že cit. „Nárok

žalobcu bol objektivizovaný aj odpoveďami v rámci medzinárodnej výmeny informácií (? - pozn. súdu),
ktoré nie len že potvrdili nárok žalobcu na odpočítanie dane, ale takisto aj vyvrátili nad akúkoľvek
pochybnosť postavenie spoločnosti TrueCom, s.r.o. (? - pozn. súdu) ako nárazníkovej a umelo včlenenej
spoločnosti.“; - vada nedôvodného prenesenia dôkazného bremena na žalobcu, ktorý ma za to, že svoje
dôkazné bremeno predložením faktúr uniesol, t.j. preukázal dodanie mu tovaru a na preukázanie opaku

z dôvodu skutočnosti, ktoré by nastali u jeho dodávateľa a subdodávateľov znáša dôkazné bremeno
správca dane, pretože nie je úlohou žalobcu ako daňového subjektu, aby zabezpečoval dôkazy týkajúce
sa jeho dodávateľov alebo subdodávateľov a správca dane nemôže od neho vyžadovať dokumenty,
ktoré nie je daňový subjekt oprávnený mať vo svojej držbe, daňový subjekt teda nie je zodpovedný za
nesprávne vedenú evidenciu jeho dodávateľmi a subdodávateľmi s poukazom, že zmysle judikatúry,
ak má správca dane pochybnosti o uskutočnenom obchode, tak tieto pochybnosti musí správca dane

preukázať,pretožesamapochybnosťniejespôsobilávyvrátiťdôkaznúsituáciu.Vtejtosúvislostižalobca
tiež uviedol cit. „Nepredloženie účtovníctva odlišným daňovým subjektom nemôže mať za žiadnych
okolností dopad na žalobcu.“ s tým, že žalobca správcovi dane predložil zmluvy, ktorých predmetom
boli realizované obchody, ako aj doklady preukazujúce pohyb tovaru, názvy obchodných spoločností s
ktorými žalobca spolupracoval a rovnako uviedol aj kúpne ceny spočívajúce v uvedení súm, v akých

sa konkrétne zdaniteľné plnenia poskytovali; - vada spočívajúca v nevyhodnotení dôkazov svedčiacich
v prospech žalobcu, v ktorej súvislosti žalobca poukázal že správca dane neprihliadal na svedecké
výpovede svedčiace v prospech žalobcu v súvislosti s obchodovaním so spoločnosťou TrueCom, s.r.o.
(? - pozn. súdu) s dodatkom, že žiadny právny predpis neukladá obchodnému partnerovi žalobcu, aby
mal zamestnancov, t.j. ak obchodný partner žalobcu nemal zamestnancov žiadny predpis neurčuje

žalobcovi, aby toto preskúmaval, t.j. aby preskúmaval personálne a materiálno-technické vybavenie
svojho dodávateľa. V tejto súvislosti žalobca poukázal, že systém obchodovania, sprostredkovania
a skladovania tovaru môže byť založený na tom, že konateľ spoločnosti je spôsobilý tieto aktivity
obstarať telefonicky aj sám so svojím obchodným partnerom aj bez zamestnancov. Žalobca tu tiež
uviedol, že cit. „... v predmetnej veci preukázanie reálneho zdaniteľného obchodu žalobcom spočíva v

predložení dokumentácie, založenej na spojení rôznych dokladov, najmä daňového dokladu, zmluvy,
ktorej predmetom je prijatie alebo poskytnutie zdaniteľného plnenia, dokladu preukazujúceho reálnu
prepravu tovaru, listinu preukazujúcu uskladnenie tovaru, svedecké výpovede konateľa alebo osoby
zodpovednej za realizáciu predmetného obchodu.“, ktoré doklady žalobca aj predložil v uvedenom
rozsahu, ktorý možno od neho spravodlivo požadovať s dodatkom žalobcu, že ak niektoré formy

spolupráce vykazovali neštandardný charakter ich účelom bolo zabezpečiť plynulosť obchodovania
s tovarom ktorý má špecifický charakter a vyžaduje si rýchlu a precíznu logistiku (ČOV? - pozn.
súdu), pričom neštandardnosť obchodnej spolupráce neznamená automaticky jej nezákonnosť; -
vada spočívajúca v nekonkretizovaní dôvodov, ktoré tvorí podklad pre rozhodnutie správcu dane
a žalovaného, v ktorom dôsledku ich rozhodnutia nemajú zákonom požadované náležitosti a sú

nepreskúmateľnými.
Žalobca žiadal, aby správny súd vo veci rozhodol po nariadení pojednávania.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe žalobcu zotrval na svojom presvedčení, že správca dane
dostatočne zistil skutkový stav, tento riadne vyhodnotil a svoje závery odôvodnil zákonným spôsobom

s dodatkom, že z rozhodnutia správcu dane vyplýva, že sa vyjadril obsiahlo aj k jednotlivým námietkam
žalobcu. V súvislosti so žalobnými námietkami žalovaný podotkol, že v danom prípade tak správca dane,
ako ani žalovaný nekonštatovali daňový podvod, ale uzavreli, že žalobca pri uplatňovaní si odpočítania
dane z faktúry č. 1408124 od spoločnosti B - spol., s.r.o., nepreukázal, že k faktúrou deklarovanému
obchodu reálne aj došlo a teda, že došlo k vzniku daňovej povinnosti s dodatkom, že spoločnosti B -

spol., s.r.o. (dodávateľ žalobcu) a FeMa Trade s.r.o. (subdodávateľ žalobcu) v rozhodnom zdaňovacom
období preukázateľne nevykonávali žiadnu hospodársku činnosť, nenadobúdali právo k tovaru a teda
tento nemohli dodávať ani ďalším osobám. V nadväznosti na tvrdenie žalobcu v žalobe, že správca dane
nahrádzal činnosť OČTK, žalovaný poukázal aj napriek identite pojmoslovia, na potrebu rozlišovania
daňovéhopodvoduvzmysletrestnéhokonaniaavzmysledaňovéhokonaniasdodatkom,žepoužívanie

identického pojmoslovia neznamená identitu významu týchto pojmov. V ďalšom žalovaný zotrval na
záverochžalobounapadnutéhorozhodnutiaktorépovažujezazákonné,pretonavrholžalobuzamietnuť.
Žalovaný žiadal o nariadenie pojednávania.8. Žalobca vo svojom stanovisku (replika) k vyjadreniu žalovaného označil za nepravdivé tvrdenie
žalovaného o tom, že správca dane vykonal dostatočné dokazovanie s tým, že ak správca dane
mal za to, že dodávateľom technológie bola pre žalobcu spoločnosť sama FeMa Trade s.r.o., mal

správca dane vypočuť bývalého jej konateľa, čo však správca dane nevykonal a teda nezistil dostatočne
skutkový stav veci. V ďalšom žalobca zopakoval v žalobe už uvedenú argumentáciu o tom, že neobstojí
tvrdenie správcu dane, že spoločnosť FeMa Trade s.r.o. bola nekontaktnou s tým, že správca dane mal
konkretizovať kedy sa táto spoločnosť stala nekontaktnou s dodatkom žalobcu, že nekontaktnosť jeho
obchodného partnera nemožno pripísať na ťarchu žalobcu; že správca dane mal obchodnú transakciu

s touto spoločnosťou preveriť inými dôkaznými prostriedkami; že je nedôvodný záver správcu dane
o nerealizovaní obchodu žalobcu spoločnosťou B - spol., s.r.o., keďže už vo februári spoločnosť
EKOSERVIS SLOVENSKO s.r.o. predložila príslušnému stavebnému úradu projektovú dokumentáciu
za účelom realizácie rekonštrukcie ČOV, čo potvrdil aj stavebný úrad; že správca dane nevykonal
miestne zisťovanie priamo v ČOV v Lieskovci; že správca dane vydal predčasne protokol z daňovej
kontroly; že nedostatočne zistil skutkový stav veci.

9. Žalovaný k stanovisku (replika) žalobcu, už svojom vyjadrení (duplika) zotrval na svojich dovtedajších
vyjadreniach o náležitom zistení skutkového stavu a náležitom vysporiadaní sa so všetkými námietkami
žalobcu správcom dane v napadnutom rozhodnutí.

10. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“;
viď vyššie) následne už konal vo veci od 01.06.2023 senát správneho súdu.

11. Na prejednanie veci správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 25.06.2025, na ktoré boli
riadne a včas predvolaní obaja účastníci konania, avšak keďže právny zástupca žalobcu svoju neúčasť

neospravedlnilažalovanýsvojuneprítomnosťospravedlnil24.06.2025sosúhlasomkonaťarozhodnúťv
jehoneprítomnosti,správnysúdpostupompodľa§114zákonač.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadok,
vec prejednal a vo veci rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania.

Právne východiská pre rozhodnutie

12. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Konania začaté
a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;
ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“

13. Podľa § 177 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správnou žalobou sa žalobca môže
domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu
orgánu verejnej správy.“

14. Podľa § 190 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia

alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“

15. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“) v znení účinnom
k 11/2014, kedy začala daňová kontrola (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „Správca
dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.“

16. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 a 4 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Daňový
subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v

daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli

zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,

protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.“

17. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Daňovou
kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane

alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je
nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.“

18. Podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Daňový
subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo
vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo (f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným

skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k
nim.“

19. Podľa § 46 ods. 1, 2, 3 a 8 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „(1)
Daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie

o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly,
druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie.
Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie
daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu
nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto

skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový
termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o výkone
daňovej kontroly.
(2) Ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
alebojehočasti,daňovákontrolajezačatávdeňspísaniazápisniceozačatídaňovejkontrolyalebovdeň

uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto
výkonu daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu
na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch
ich nepredloženia.

(3) Správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa odseku 1, ak to
ustanovuje osobitný predpis, alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom
konaní alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené
alebo zničené. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej kontroly zamestnanec správcu dane spíše
zápisnicu o začatí daňovej kontroly; v zápisnici o začatí daňovej kontroly musí byť uvedený deň začatia

daňovejkontroly,miestovykonávaniadaňovejkontroly,dôvodzačatiadaňovejkontroly,predmetdaňovej
kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie.
(8) Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej
kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená
podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný

daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok
podľaosobitnýchpredpisov,zašlesprávcadanespolusprotokolomkontrolovanémudaňovémusubjektu
aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo
výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má
kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce

jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt
predložíajlistinnédôkazy.Zmeškanielehotynemožnoodpustiť.Aksadaňovoukontrolourozdielvsume,
ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na
ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela.
Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho

mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.“20. Podľa § 47 písm. h) a i) daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „Protokol musí
obsahovať (h) preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov; (i) vyjadrenia kontrolovaného
daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f).“

21. Podľa § 65 ods. 1, 2 a 4 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Orgán príslušný
narozhodnutievdaňovomkonanírozhodnebezodkladne,najneskôrvšakdoôsmichdníododňazačatia
konania, ak to povaha vecí pripúšťa a je tak možné urobiť na základe dokladov predložených daňovým
subjektom; inak rozhodne do 30 dní odo dňa začatia konania. V osobitne zložitých prípadoch orgán

príslušný na rozhodnutie rozhodne do 60 dní.
(2) Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu alebo iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu
prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote do 60 dní, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe
písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Ak rozhoduje druhostupňový orgán,
môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť ministerstvo,
a ak rozhoduje ministerstvo, minister.“

(4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú, ak tento zákon neustanovuje inak.“

22. Podľa prvej vety § 68 ods. 1 a 3 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Ak
tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po
dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia

daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela.
(3) Ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa
§ 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov
ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt
nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe

písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo
miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok
a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a
o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj
opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej

zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu.“

23. Podľa § 19 prvých dvoch viet ods. 1 a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty
(ďalej len „zákon o DPH“) v znení účinnom ku dňu (31.08.2014) vzniku daňovej povinnosti (ďalej len „v
znení účinnom v rozhodnom čase“) „(1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania

tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
(2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.“

24.Podľa§49ods.1a2písm.a)zákonaoDPHvzneníúčinnomvrozhodnomčase„(1)Právoodpočítať
daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová

povinnosť.
(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na
dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daň (a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú
byť platiteľovi dodané.“

25. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Právo na
odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak (a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm.
a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.“

Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom

26. V tomto prípade žalobca svoje žalobné námietky o nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia
žalovaného č. 100414044/2021 z 10.03.2021, ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia správcu dane
č. 101732175/2020 z 12.11.2020, vo veci určenia žalobcovi rozdielu v sume 35 953,17 Eur na dani

z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie august 2014, skoncentroval do troch
tematických okruhov a to (i) žalobné námietky týkajúce sa žalovaným a správcom dane nedostatočne
zisteného skutkového stavu - nevykonanie miestneho zisťovania; nevypočutie prokuristu subdodávateľa
FeMa Trade s.r.o. E. F.; pripísanie na ťarchu žalobcovi nekontaktnosť subdodávateľa FeMa Trades.r.o. a dodávateľa B - spol., s.r.o.; neoprávnené spochybnenie obchodu medzi spoločnosťou B - spol.,
s.r.o. a žalobcom ohľadne dodania technológie ČOV a v tej súvislosti správcom dane jednostranné a
selektívne hodnotenie dôkazov len v neprospech daňového subjektu (žalobcu), pričom správca dane

nevykonal jediný dôkaz, ktorým by preveril existenciu a hodnovernosť obchodu; (ii) žalobné námietky
týkajúce sa nezákonného procesného postupu správcu dane a žalovaného - neuvedenie dôvodu na
vykonanie daňovej kontroly a jej začatie pred doručením Oznámenia o jej začatí; predčasné vydanie
protokolu z daňovej kontroly v čase, keď žalobcovi ešte mala plynúť lehota na vyjadrenie sa k zisteniam
správcu dane z daňovej kontroly a neprimeraná dĺžka vyrubovacieho konania a napokon (iii) žalobné

námietky týkajúce sa neunesenia dôkazného bremena správcom dane vo veci usvedčenia žalobcu z
účasti na podvodnom daňovom konaní - používanie pojmoslovia ako zmiznutý obchodník, nárazník,
účelovo vložená spoločnosť či personálne prepojené osoby hoc správca dane existenciu daňového
podvodného konania nepreukázal; suplovanie činnosti OČTK správcom dane a nedôvodné prenesenie
dôkazného bremena na žalobcu pri preukazovaní daňového podvodu, t.j. správca dane nemôže od
žalobcu vyžadovať dokumenty, ktoré nie je daňový subjekt oprávnený mať vo svojej držbe, daňový

subjekt teda nie je zodpovedný za nesprávne vedenú evidenciu jeho dodávateľmi a subdodávateľmi.

27. Prv než by sa bol správny súd zaoberal jednotlivými žalobnými námietkami žalobcu je nutné
poznamenať, že správny súd skrz tieto námietky posúdil zákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí
a to nie len v intenciách explicitného znenia zákonných mantinelov citovaných právnych predpisov, t.j.

daňového poriadku a zákona o DPH, ale aj Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom
systéme dane z pridanej hodnoty, ktorou bol v záujme budovania jednotného trhu v podmienkach EÚ
zavedený jednotný systém DPH, pričom tieto posúdil aj v rámci interpretačnej praxe týchto predpisov
podanej Súdnym dvorom EÚ, ktorého závery sú pre národné interpretačné verzie smerodajné a to
práve v záujme budovania spoločného a jednotného daňového systému [mutatis mutandis rozhodnutie

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 86/2022-12 z 15.02.2022; body 22 a 23].
Správny súd tiež poznamenáva, že jeho úlohou je skrze žalobné námietky iba posúdiť zákonnosť žalobu
napadnutých rozhodnutí z hľadiska zákonnej udržateľnosti v nich orgánmi verejnej moci prezentovaných
názorov, t.j. skúmať, ako a či sa orgán verejnej moci v rozsahu svojej kompetencie vysporiadal s už
pred ním žalobcom prednesenými námietkami v napadnutom rozhodnutí, a teda úlohou správneho

súdu nie je svojou argumentačnou činnosťou nahrádzať rozhodovaciu činnosť orgánov verejnej moci.
Inými slovami, správny súd skúma či sa orgán verejnej moci (žalovaný) s námietkami žalobcu
vysporiadal zákonne udržateľným spôsobom a nie je úlohu správneho súdu svojou činnosťou nahrádzať
odôvodňujúcu argumentačnú platformu žalobou napadnutých rozhodnutí. Z uvedeného dôvodu bolo
nevyhnutným v časti tohto rozhodnutia, venovanej priebehu administratívneho konania v reakcii na

charakter žalobných námietok v podrobnostiach uviesť obsah žalobou napadnutých rozhodnutí (t.j.
nejedná sa o bezdôvodné zahlcovanie tohto rozhodnutia pre vec nepodstatným textom), ako aj podstatu
odvolacích námietok žalobcu pred orgánmi finančnej správy, aby bolo zrejmým, či žalobca svoje
námietky uplatnil už aj pred orgánmi finančnej správy a ako sa s nimi tieto orgány vysporiadali.

28. Pre kompaktnosť veci je tiež nevyhnutným úvodom uviesť, že žalobou napadnutými rozhodnutiami
nebol žalobcovi priznaný, ním v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie august 2014 uplatnený
nadmerný odpočet DPH v sume celkovo 35 953,17 Eur a to z troch správcom dane spochybnených
faktúr, konkrétne - 1/ z dodávateľskej faktúry č. 3020140093 - č. 52140195 z 31.08.2014 (neuznaný
nadmerný odpočet v sume 729,96 Eur) od dodávateľa HYDINA SLOVENSKO s.r.o. - prefakturovanie

pripojovacieho poplatku za pripojenie žalobcu v zmysle zmluvy o pripojení k distribučnej sústave
Stredoslovenskej energetiky - Distribúcia, a.s., Žilina; 2/ z dodávateľskej faktúry č. 3020140095
- č. 52140196 z 12.09.2014 (neuznaný nadmerný odpočet v sume 290,67 Eur) od dodávateľa
HYDINA SLOVENSKO s.r.o. - prefakturácia na základe dohody o platbách za odobratú, ale zatiaľ
nevyfakturovanú elektrinu a 3/ z dodávateľskej faktúry č. 3020140083 - č. 1408124 z 13.08.2014

(neuznanýnadmernýodpočetvsume34932,54Eur)oddodávateľaB-spol.,s.r.o.zadodávkuamontáž
technológie odpadových vôd (ČOV).
Keďže predmetom žalobných námietok žalobcu boli závery správcu dane a žalovaného iba v súvislosti
s v poradí treťou zo zmienených faktúr č. 3020140083 - č. 1408124 z 13.08.2014 (neuznaný nadmerný
odpočet v sume 34 932,54 Eur) od dodávateľa B - spol., s.r.o. za dodávku a montáž technológie

odpadových vôd (ČOV), a žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil (a to ani v odvolacom konaní
pred žalovaným) závery správcu dane vo vzťahu k neuznaniu mu nadmerného odpočtu z prvých dvoch
zmienených faktúr, preto predmetom záujmu aj správneho súdu v zmysle § 134 ods. 1 SSP súcviazaného žalobnými bodmi, boli žalobou napadnuté rozhodnutia tiež iba vo vzťahu k poslednej (tretej)
zo zmienených faktúr.

29. Úvodom, v súvislosti so žalobnou argumentáciou žalobcu, sa správnemu súdu žiada podotknúť,
že v súdnom konaní kvalifikovane právne zastúpený žalobca, sa svojím odôvodnením síce rozsiahlej
žaloby, ale vo veľkom rozsahu žalobných námietok míňal so zisteniami a závermi správcu dane
ustálenými práve v súvislosti s, v tomto konaní preskúmavaným iba zdaňovacím obdobím august 2014,
keďže žalobca žalobné námietky cielil aj na závery správcu dane a žalovaného zrejme aj v súvislosti

s inými zdaňovacími obdobiami (žalobca podal identickú žalobu proti rozhodnutiam žalovaného za
rôzne zdaňovacie obdobia, pozn. údu), založenými na závere o zistení daňového podvodného konania
pri obchodovaní žalobcu, v rôznych kombináciách, so spoločnosťami REVITAL Trade s.r.o.; HYDINA
SLOVENSKO s.r.o.; HYDINA SK s.r.o.; Podtatranská hydina a.s. či TrueCom, s.r.o., aj v rozhodnom
období roku 2015 pre ktorý sa viedla daňová kontrola - uvedené konštatovania však nesúvisia s, v
tomto konaní, preskúmavanými rozhodnutiami vo veci daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie august

2014, avšak práve v nadväznosti na tieto konštatovania žalobca formuloval v žalobe aj svoju tretiu
skupinu žalobných námietok (viď vyššie), ktoré však nie sú a nemôžu byť v príčinnej súvislosti s v
tomto konaní žalobou napadnutými rozhodnutiami týkajúcimi sa iba zdaňovacieho obdobia august 2014.
V zdaňovacom období august 2014, ako už bolo uvedené, sú predmetom záujmu správneho súdu
iba závery finančných orgánov v súvislosti s faktúrou č. 1408124 z 13.08.2014, ktorá neosvedčuje

obchodovanie žalobcu ani s jednou z vyššie zmienených obchodných spoločností, ktoré by podľa
finančných orgánov mali byť so žalobcom v interakcii v rámci daňového podvodného konania.
Správny súd uvádza, že v žalobou napadnutých rozhodnutiach týkajúcich sa zdaňovacieho obdobia
august 2014, sa daňové orgány otázkou daňového podvodu ani zaoberať nemuseli, pretože tieto
svoje rozhodnutia jednoznačne založili na závere, že žalobca nesplnil už hmotnoprávne podmienky na

priznanie mu ním uplatneného nadmerného odpočtu DPH. Totižto daňové orgány sú povinné najsamprv
skúmať či daňový subjekt (v tomto prípade žalobca), splnil hmotnoprávne podmienky na priznanie mu
odpočtu DPH a v prípade zistenia, že už tieto hmotnoprávne podmienky daňový subjekt nesplnil, už
daňové orgány neskúmajú aj podvodné konanie. A contrario, iba v prípade zistenia, že daňový subjekt
splnil hmotnoprávne podmienky na priznanie mu nadmerného odpočtu DPH (čo nie je daný prípad,

pozn.), správca dane v okolnostiach dokazovaním zistených skutočností ešte skúma a vyhodnocuje
účasť alebo vedomosť daňového subjektu o podvodnom daňovom konaní.
V uvedenej súvislosti správny súd argumentačne podporne poukazuje napr. na rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/83/2020 z 31.05.2022 (bod 87., pozn.) podľa ktorého cit. „Kasačný
súd opakovane zdôrazňuje, že vo všeobecnosti je potrebné rozlišovať medzi preukazovaním splnenia

hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet dane či podmienok na oslobodenie od DPH
na jednej strane a dokazovaním daňového podvodu alebo účasti daňového subjektu na ňom na
strane druhej (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C- 281/20 zo dňa 11.
novembra 2021, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021,
bod 36). Platí pritom, že právo na odpočet možno odmietnuť priznať vtedy, ak sa nepreukáže splnenie

jeho materiálnych podmienok, ale aj vtedy ak sa preukáže (je nesporné) splnenie hmotnoprávnych
podmienok práva na odpočet dane, a súčasne sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že
zdaniteľná osoba sa priamo podieľa, resp. vedela alebo mala vedieť, že sa dotknutým plnením podieľa
na daňovom podvode deklarovaného dodávateľa alebo iného subjektu v reťazci dodaní (rozhodnutie
Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 45 - 49).

(...) Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet či
oslobodenia od DPH ťaží primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto právo (vo
veci Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 34), v prípade preukazovania
daňového podvodu je dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto
konania musí dostatočne preukázať inak než len na základe domnienok (rozhodnutia Súdneho dvora

Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 54; vo veci Crewprint Kft,
C-611/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 37, 43).“
Vzhľadom k uvedenému, tak tretia skupina žalobných námietok žalobcu týkajúca sa nedostatočného
zaoberania sa daňovými orgánmi daňovým podvodným konaním, je irelevantnou, pretože, ako už bolo
uvedené, v tomto prípade daňové orgány svoje žalobou napadnuté rozhodnutia založili už na nesplnení

žalobcom hmotnoprávnych podmienok na priznanie mu nadmerného odpočtu DPH v zdaňovacom
období august 2014 z faktúry č. 1408124 z 13.08.2014.30. Pokiaľ ide o rozsah hmotnoprávnych podmienok, je nutné uviesť, že pod nich sa subsumuje tak
formálna podmienka, spočívajúca v povinnosti kontrolovaného daňového subjektu predložiť správcovi
dane za príslušné kontrolované zdaňovacie obdobie všetky účtovné podklady, ktoré je daňový subjekt

povinný viesť podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve (napr. faktúry a pod.), a jednako tu
možno subsumovať aj materiálne podmienky ohľadne identifikácie (vymenovania) ktorých, správny súd
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/141/2022 z 25.04.2024 (bod.
21, pozn.) podľa ktorého cit. „Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú
požiadavky, aby (i) daňový subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby,

na ktorých zakladá právo na odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou
osobou a požiadavka, (iii) aby zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely
svojich vlastných zdaniteľných plnení (čl. 168 písm. a) Smernice Rady č. 2006/112/ES, ale aj rozhodnutia
SD EÚ vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; vo veci L. M. H., C-610/19
zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra
2021, bod 24). Formálne podmienky priznania práva na odpočet zodpovedajú najmä náležitostiam

faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice Rady č. 2006/112/ES, rozhodnutia SD EÚ vo veci Senatex GmbH,
C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 29; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3.
septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021,
bod 24).“
Z uvedeného je teda zrejmým, že ak daňové orgány ustálili, že žalobca v tomto prípade nesplnil

hmotnoprávne podmienky na priznanie nadmerného odpočtu DPH, mohli mať na mysli situáciu, že
žalobca nesplnil buď formálnu podmienku (predloženie účtovných dokladov) alebo situáciu, že žalobca
nesplnil niektorú z uvedených materiálnych podmienok. V danom prípade daňové orgány v podstate
konkretizovali, že žalobca síce predložením faktúry č. 1408124 z 13.08.2014 formálnu podmienku
splnil (ako to tvrdí aj sám žalobca) a toto nie je sporným, no žalobca nesplnil všetky materiálne

podmienky a to konkrétne nesplnil v poradí druhú a tretiu z vyššie menovaných, keďže neuniesol
dôkazné bremeno preukázania, že faktúrou č. 1408124 z 13.08.2014 jemu fakturovaný tovar a služba
(dodanie a montáž ČOV) v súvislosti s dodaním ktorých mu mala vzniknúť daňová povinnosť, mu boli vo
faktúre deklarovaným dodávateľom (B - spol., s.r.o.) aj skutočne dodané, a taktiež neuniesol dôkazné
bremeno preukázať, že tento tovar a službu použil na svoje, resp. ním v rámci podnikania poskytované

vlastné zdaniteľné plnenia, a teda že nebol iba ich konečným konzumentom (adresátom, spotrebiteľom).

31. K otázke rozsahu dôkazného bremena daňového subjektu (v danom prípade je to žalobca, pozn.),
ohľadne preukazovania splnenia hmotnoprávnych podmienok na priznanie nadmerného odpočtu DPH,
pri preukazovaní ktorých, ako už bolo vyššie uvedené, spočíva ťarcha dôkazného bremena práve na

daňovom subjekte (viď bod 87. vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.
8Sžfk/83/2020 z 31.05.2022, pozn.), zaujal svoje stanovisko aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. I.
ÚS 377/2018 zo 14.11.2018, podľa ktorého cit. „... daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné
povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti
realizujútak,žedaňovýsubjektpodáriadnevyplnenédaňovépriznanie(povinnosťtvrdiť),pričomspolus

nímpredložísprávcovidanepísomnédoklady,ktoréjepodľaprávnychpredpisovpovinnýviesť(dôkazná
povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú.
Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní
vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno
konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom

subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných
dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k
presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické
vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej.“
Nadväzne, aj podľa cit. § 24 ods. 1 c) daňového poriadku, daňový subjekt je povinný nie len predkladať

správcovi dane dokumenty, ktoré je povinný viesť podľa osobitných predpisov, ale je povinný aj cit.
„preukazovať“ cit. „... vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.“
V uvedenej súvislosti správny súd argumentačne podporne poukazuje napr. aj na rozhodnutie
Najvyššieho správneho súdu SR (taktiež vo veci žalobcu, pozn.) sp. zn. 4Sfk/141/2022 z 25.04.2024
(bod. 24, pozn.) podľa ktorého cit. „Z ustanovenia § 24 ods. 1 daňového poriadku vyplýva, že

z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti práva na odpočet DPH je dôkazným bremenom na preukázanie
splnenia hmotnoprávnych podmienok prioritne zaťažený práve daňový subjekt, ktorý si toto právo
uplatňuje. Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou
faktúrou a zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vznikupochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje
tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v

Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn.
6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020)“.

32. Inými slovami v intenciách už uvedeného, tak bez ďalšieho neobstojí žalobná námietka žalobu, že

samotným predložením faktúry č. 1408124 z 13.08.2014 z ktorej si za zdaňovacie obdobie august
2014 žalobca uplatnil nadmerný odpočet DPH, si už splnil v celom rozsahu svoju dôkaznú povinnosť,
pretože povinnosťou žalobcu (a aj v jeho záujme, keďže to bol práve žalobca, kto si uplatnil nadmerný
odpočet DPH) bolo tiež preukázať aj dôveryhodnosť (pravdivosť) v predloženej faktúre uvádzaných
skutočností a to, že v označenej faktúre deklarovaný tovar a služba v podobe dodania a montáže
technológie čistiarne odpadových vôd (ČOV) bola žalobcovi spoločnosťou B - spol., s.r.o. aj skutočne

dodaná, čo však žalobca neučinil, t.j. ich dodanie nepreukázal a ani na preukázanie ich dodania žiadne
dôkazy nenavrhol, napr. žalobca nepredložil CMR doklady o preprave technológie ČOV, keďže zaiste
takúto rozsiahlu technológiu, ktorá mala byť podľa vyjadrenia žalobcu určená pre podnikateľské účely,
t.j. pre prevádzku hydinárne v Lieskovci, zaiste bolo potrebné k žalobcovi previesť (dopraviť) alebo
nepredložil napr. fotodokumentáciu tejto ČOV ak ňou, ako tvrdí, žalobca skutočne disponoval a bola mu

dodaná alebo nepredložil doklady o jej skladovaní, či doklady o úhrade za dodaný tovar a službu alebo
doklady, na predloženie ktorých žalobcu vyzval sám správca dane, ako povolenie stavebného úradu
a príslušného orgánu štátnej správy na rekonštrukciu ČOV, dodací list, kolaudačné rozhodnutie ČOV,
zmluvu o dielo a pod., za účelom preukázania, že žalobca použil jemu dodaný tovar (ČOV) na vlastné
podnikateľské zdaniteľné plnenie a pod., t.j. správca dane za účelom uvedeného vytvoril žalobcovi aj

dostatočný procesný priestor.
V súvislosti s uvedeným správny súd podotýka, že o tom, aké doklady mohol a mal žalobca správcovi
dane predložiť na preukázanie svojho nároku, žalobca nemohol byť neznalým, keďže napokon v žalobe
sám žalobca (aj keď evidentne v spojitosti s iným zdaňovacím obdobím) uviedol cit. „... v predmetnej veci
preukázanie reálneho zdaniteľného obchodu žalobcom spočíva v predložení dokumentácie, založenej

na spojení rôznych dokladov, najmä daňového dokladu, zmluvy, ktorej predmetom je prijatie alebo
poskytnutie zdaniteľného plnenia, dokladu preukazujúceho reálnu prepravu tovaru, listinu preukazujúcu
uskladnenie tovaru, svedecké výpovede konateľa alebo osoby zodpovednej za realizáciu predmetného
obchodu.“, t.j. žalobca mal predstavu, akými dokladmi by mohol vo faktúre uvedené skutočnosti
preukázať, no v danom prípade zdaňovacieho obdobia august 2014 tak neurobil.

Namiesto toho, aby žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno aj preukázať ním tvrdené a to, že
technológia ČOV mu bola dodaná a že vykonal jej rekonštrukciu, sa snaží namietať, že toto mal
preukazovať správca dane, t.j. podľa žalobcu správca dane mal napr. vykonať obhliadku na mieste
samom, aby sa presvedčil, že ČOV bola žalobcovi dodaná o ktorej skutočnosti žalobca už predložil
faktúru. V interakcii na uvedené a v súvislosti s už zmienenou problematikou prenosu dôkazného

bremena, správny súd v konkrétnostiach veci uvádza, že v prvom rade je to žalobca (daňový
subjekt), ktorý musí predkladať dôkazy na preukázanie existencie jeho nárok preukazujúcich skutočnosti
(dokazovanie existujúceho) a nie správca dane, ktorého úlohou nie je vyhľadávať v prospech daňového
subjektu existujúce a jeho nárok podporujúce skutočnosti (nie správca dane mal dokazovať, že ČOV
bola dodaná, ale žalobca), pretože správca dane svoje dokazovanie zameriava práve na spochybnenie

existencie týchto skutočností (dokazovanie neexistencie, resp. spochybnenie existujúceho). K tomu, aby
však správca dane mohol preverovať pravdivosť tvrdeného, musia byť najprv o tvrdenom predložené
dôkazy a až po ich predložení správca dane logicky môže tieto dôkazy preveriť a prípadne ich váhu,
úplnosť či dôveryhodnosť ne/spochybniť, t.j. nie je úlohou správcu dane, aby prioritne on vyhľadával
dôkaz a následne tento preveroval, ale správca dane môže preveriť iba ten dôkaz, ktorý mu bol daňovým

subjektom predložený.

33. V konkrétnostiach veci tak správca dane preveroval jemu žalobcom predložené dôkazy a to v prvom
rade faktúru č. 1408124 z 13.08.2014, ktorú preveril vypočutím niekdajšieho konateľa D. B. (konateľ
od 31.10.2013 do 30.10.2014) v nej označeného žalobcovho dodávateľa B - spol., s.r.o. (t.j. pôvodcu

faktúry), ktorá spoločnosť mala žalobcovi technológiu ČOV a jej rekonštrukciu podľa faktúry dodať,
pričom tento svedok dodanie tohto tovaru žalobcovi na ústnom pojednávaní 24.02.2015 síce slovne
potvrdil, avšak nevedel už uviesť žiadne konkrétnosti, t.j. čo konkrétne bolo žalobcovi dodané, či to bola
ibatechnológiaČOValeboajjejrekonštrukcia,ktoakedytovarprepravil,nevedelsvojetvrdeniapodporiťani žiadnou účtovnou dokumentáciou s tým, že ju odovzdal svojmu nástupcovi v Maďarsku Attilovi
Korbelimu (doklad o odovzdaní nemal), a v tomto smere svedok pri ústnom pojednávaní na preukázanie
svojho tvrdenia o dodaní technológie ČOV žalobcovi iba uviedol, že predmetnú technológiu pre žalobcu

obstaral od spoločnosti ARGUS plus, s.r.o., pričom svedok dodatočne písomne svoju výpoveď revidoval
a uviedol, že to nebola spoločnosť ARGUS plus, s.r.o., ale spoločnosť FeMa Trade, s.r.o.. V tomto štádiu
by sa mohlo javiť, že správca dane mal tvrdenie žalobcu o dodaní mu technológie ČOV v auguste
2014 preukázané nie len žalobcom predloženou faktúrou, ale aj výpoveďou niekdajšieho konateľa
dodávateľskej spoločnosti B - spol., s.r.o., avšak tieto tvrdenia neboli preukázané žiadnym faktickým

dôkazom a navyše správca dane vyhodnotil výpoveď konateľa B - spol., s.r.o. za nedôveryhodnú kvôli
zisteniu, že spoločnosť B - spol., s.r.o. (na faktúre označený dodávateľ žalobcu) obchodovala aj v
rozhodnom období august 2014 so spoločnosťami Podtatranská hydina a.s. a HYDINA SLOVENSKO
s.r.o. a to s komoditami ako krmivo, sójový extrahovaný škrob, mäsové výrobky, kurčatá, syry a v tom
istom zdaňovacom období paradoxne uzavrela zmluvu so žalobcom na dodávku a montáž čistiarne
odpadových vôd (ČOV) a to za stavu, kedy B - spol., s.r.o. nemala žiadnych zamestnancov, ani

materiálno-technické vybavenie rovnako ako aj jej dodávateľ FeMa Trade s.r.o..
T.j. po uvedenom preverovaní prvého zo žalobcom predložených dôkazov, mal správca dane k dispozícii
ibafaktúrouasvedkomB.stálenepreukázanéibatvrdenédodanietechnológieČOVžalobcovivauguste
2014 a taktiež mal k dispozícii aj indície, že o dodaní tejto technológie ČOV by mohli mať dôkazy
spoločnosť B - spol., s.r.o. a svedkom označený jej subdodávateľ FeMa Trade, s.r.o., preto správca dane

pristúpil aj k prevereniu týchto indícii, no bezúspešne kvôli nekontaktnosti označených spoločností, ako
aj nekontaktnosti prokuristu FeMa Trade, s.r.o. Ivana Blaža (prokurista od 11.07.2014 do 27.08.2014),
ktorý mal v danej veci podľa vyššie uvedeného svedka konať, ktorému sa však nepodarilo doručiť
predvolanie správcu dane k ústnemu pojednávaniu [predvolanie z 01.04.2016, správcom dane bolo
svedkovi odoslané 04.04.2016, na pošte uložené 07.04.2016 a ako nedoručené vrátené správcovi

dane 28.04.2016 s poznámkou „neprevzaté v odbernej lehote“] a správca dane výzvou z 26.04.2016
doručenou Registru obyvateľov SR 27.04.2016, že menovaný má ako bezdomovec evidovanú adresu
iba všeobecne na mesto Košice. Vzhľadom k uvedenému, podľa správneho súdu neobstojí žalobná
námietka žalobcu, žeby bol správca dane opomenul vypočuť svedka E. F., a neobstojí ani námietka,
žeby správca dane pripisoval žalobcovi na ťarchu nekontaktnosť jeho dodávateľa (B - spol., s.r.o.) a

subdodávateľa (FeMa Trade, s.r.o.), pretože v tejto súvislosti správca dane v rozhodnutí iba uvádzal
dôvody kvôli ktorým sa mu nepodarilo dokazovaním nahradiť procesnú aktivitu žalobu pri predkladaní
dôkazov a overiť si žalobcom tvrdené skrz iné subjekty, kvôli dôvodom ktorým správca dane vyzýval
žalobcu na predloženie ďalších dôkazov tvrdeného. Na tomto mieste má správny súd za potrebné tiež
podotknúť, že je síce pravdou, že správca dane sa na jednom mieste svojho rozhodnutia zmieňuje o

tom, že podľa jeho poznatkov z daňových kontrol vykonaných u iných subjektov a to u Podtatranská
hydina a.s. a Hydina Slovensko s.r.o. boli spoločnosti B - spol., s.r.o. a FeMa Trade s.r.o. umelo včlenené
do obchodných reťazcov za účelom vystavovania faktúr bez zodpovedajúceho vecného plnenia pre
odberateľov, na účely odpočítania DPH, čo však neznamená, žeby aj v tomto skúmanom prípade
bol správca dane konštatoval zapojenie sa žalobcu v zdaňovacom období august 2014 do daňového

podvodu s týmito spoločnosťami, ako sa mylne domnieva žalobca, ale týmto poznatkom z iných
daňových kontrol správca dane iba ilustroval charakter predmetných spoločností vysvetľujúci možno aj
dôvodichnekontaktnostivdanejveci.Okremtohovsúvislostisnekontaktnosťoužalobcovhododávateľa
(B - spol., s.r.o.) a subdodávateľa (FeMa Trade s.r.o.) je nutné dodať, že tak ako už bolo uvedené, ich
nekontaktnosť správca dane nepripisoval na ťarchu žalobcu, len poukázal, že by malo byť v prvotnom

rade v záujme samotného žalobcu, ako daňového subjektu, ktorý si uplatňuje právo na nadmerný
odpočet DPH, aby tento svoj nárok aj vedel preukázať a teda, aby za tým účelom náležite vo svojom
účtovníctve uchovával všetky možné dokumenty k prijatému a realizovanému plneniu, a nespoliehal sa v
tomtosmerenasúčinnosťsvojichobchodnýchpartnerov,žeoniuvedenépreukážu,pretoževprípadeich
nekontaktnosti, v konečnom dôsledku zodpovednosť za nepreukázanie uplatneného nároku na odpočet

DPH bude znášať samotný daňový subjekt tento nárok si uplatňujúci (t.j. žalobca).
Teda po preverení aj uvedených indícii mal správca dane k dispozícii stále iba žalobcom, faktúrou a
niekdajším konateľom dodávateľa (D. B.) proklamované iba nepodložené tvrdenie o dodaní technológie
ČOV žalobcovi v auguste 2014, avšak keďže žalobca správcovi dane predložil aj sprievodnú a technickú
správu k projektu rekonštrukcie ČOV vypracovaného vo februári 2014 a nájomnú zmluvu uzavretú

01.02.2014 medzi HYDINA SLOVENSKO s.r.o. ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom o
prenájme nehnuteľností, t.j. pozemkov, stavieb a technológie ČOV v katastrálnom území A., okres
Zvolen, z ktorej malo vyplývať, že prenajímateľ súhlasí aj s rekonštrukciou ČOV žalobcom, správca
dane preveril aj tieto dôkazy, s poukazom na pravdepodobnosť, že žalobca naozaj mohol predmetnúČOV v auguste 2014 rekonštruovať a preto ju zakúpil. Avšak keďže správca dane v tom čase už
v súvislosti s u žalobcu vykonanou daňovou kontrolou aj za zdaňovacie obdobie jún 2014, mal k
dispozícii zistenia podľa ktorých si žalobca už aj v zdaňovacom období jún 2014 z dvoch faktúr od

identického dodávateľa (B - spol., s.r.o.) s súčasne pre identický predmet plnenia, t.j. cit. „Dodávka a
montáž technologického zariadenia na ČOV“ a cit. „Dodávka montáž technológie odpadových vôd.“,
ako bolo uvedené aj vo faktúre č. 1408124 z 13.08.2014 uplatnil nadmerný odpočet, t.j. celkovo si
tak s touto augustovou faktúrou žalobca uplatnil odpočet DPH z hľadiska predmetu plnenia z troch
identických faktúr od identického dodávateľa, a súčasne mal správca dane informáciu z odpovede

na jeho dopyt adresovaný už v súvislosti s daňovou kontrolou u žalobcu za jún 2014 Obecnému
úradu Lieskovec a Okresnému úradu Zvolen, odboru životného prostredia, podľa ktorej označené úrady
nemali vedomosť o rekonštrukcii ČOV pre hydináreň Lieskovká cesta Zvolen, keďže táto stavba im
aj napriek jej charakteru a rozsahu nebola ani len oznámená a ani nedali na jej realizáciu súhlas a
o jej povolenie požiadala tieto úrady až 17.02.2015 spoločnosť EUROSERVIS SLOVENSKO s.r.o.,
pričom podľa ňou predloženej projektovej dokumentácie, bola predmetná vo februári 2015 ČOV v

dezolátnom a nepoužiteľnom stave, preto, aj podľa správneho súdu správca dane a stotožniac sa s
ním aj žalovaný konštatoval danosť objektívnej dôvodnej pochybnosti o skutočnom dodaní žalobcovi
vo faktúre č. 1408124 z 13.08.2014 deklarovaného tovaru - technológie ČOV a služby - rekonštrukcie
ČOV. Uvedenú preukázanú pochybnosť správca dane odôvodnil nemožnosťou dodania žalobcovi
technológie ČOV už v auguste 2014, tobôž ak už táto technológia mala byť žalobcovi identickým

dodávateľom dokonca 2x dodaná už aj v júni 2014 a navyše v tom čase príslušné úrady neschválili
a ani nemali vedomosť o rekonštrukcii predmetnej ČOV, takže ani žalobca nemal dôvod vynakladať
nie malú investíciu (209 595,26 Eur) na v tom čase neistý projekt. Tento hodnotiaci záver správcu
dane bol verifikovaný, označeným úradom adresovanou žiadosťou až vo februári 2015 spoločnosťou
EUROSERVIS SLOVENSKO s.r.o., ktorá žiadala o povolenie a stanovisko k rekonštrukcii predmetnej

ČOV z dôvodu jej dezolátneho stavu, t.j. ak by sa zakladalo na pravde, že žalobca rekonštruoval
predmetnú ČOV už v auguste 2014, tak je vylúčené aby už vo februári 2015 bola v dezolátnom,
nepoužiteľnom stave. V tomto smere podľa správneho súdu, tak ako to uzavrel aj žalovaný nezaváži
ani dodatočne žalobcom vykonštruované tvrdenie, že uvedené nie je v rozpore s tým, že žalobca mohol
zakúpiť technológiu ČOV už v auguste 2014, ktorá mohla byť použitá až v roku 2015, pretože, ako

už bolo uvedené, žalobca napriek vedomosti o existencii uvedenej objektívne preukázanej pochybnosti
správcu dane, v dôsledku ktorej sa dôkazné bremeno zo správcu dane prenieslo späť na žalobcu, o
fyzickej existencii technológie ČOV nepredložil žiadny dôkaz (napr. fotodokumentáciu, CMR doklady,
skladiskové listy a pod), hoci bol z hľadiska dokazovania v dôsledku prenosu dôkazného bremena naň
na ťahu žalobca, aby dôvodné pochybnosti správcu dane vyvrátil alebo oslabil, ktorý efekt v tomto

smere nemohla mať žalobcom predložená sprievodná správa o opise technológie ČOV alebo projektová
dokumentácia k jej rekonštrukcii z februára 2014, pretože samotná existencia projektu alebo všeobecne
dostupný opis technológie ČOV ešte neznamená, že táto technológia ČOV bola žalobcom aj skutočne
kúpená, alebo ako to konštatoval žalovaný samotná existencia projektu ešte bez ďalšieho neznamená,
že tento bol aj realizovaný.

Záverom na tomto mieste správny súd podotýka, že využitie správcom dane poznatkov a informácii
ním získaných pre účely daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie jún 2014, kvôli opätovnému
nezaťažovaniuobceaštátnehoorgánusožiadosťouoidentickúinformáciu,ajpreúčelydaňovejkontroly
za zdaňovacie obdobie august 2014, nemá žiadny vplyv na zákonnosť rozhodnutia správcu dane, keďže
podľa cit. § 24 ods. 4 daňového poriadku, dôkazom môže byť všetko, čo nebolo získané v rozpore so

všeobecne záväznými právnymi predpismi a čo môže prispieť k objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane, pričom nezákonnosť získania tohto dôkazu žalobca nespochybnil, nenamietal
ani nepreukázal. Okrem toho v okolnostiach veci je vzhľadom na už uvedené, podľa správneho súdu
irelevantnou, t.j. bez reálneho dopadu na výsledok daňovej kontroly, žalobcom rozvinutá polemika, či
predmetom faktúry č. 1408124 z 13.08.2014 bolo iba dodanie technológie ČOV alebo aj jej montáž,

pretože ako už bolo uvedené, správca dane úspešne preukázal dôvodnú pochybnosť už ohľadne
dodania samotnej technológie ČOV, čo v konečnom dôsledku znamená aj spochybnenie jej montáže
(bez existencie samotnej technológie, je len logické, že táto nemôže byť ani zostavená, zmontovaná, či
rekonštruovaná). A navyše žalobca svoju argumentáciu, že predmetom faktúry č. 1408124 z 13.08.2014
bolo skutočné dodanie technológie ČOV podporil tvrdením o výstavbe haly č. 15 hydinovej farmy

Čaklov, ktorá stavba aj podľa konštatovania správcom dane, vôbec nesúvisia s deklarovaným obchodom
žalobcuvoznačenejfaktúre,keďžeprevádzkahalyvČaklovemalazabezpečenýodvododpadovýchvôd
nie do ČOV, ale do centrálnej „odpadovej jamy“ odkaľ bola vyvážaná oprávnenou osobou a navyše obecČaklov nachádzajúca sa vo Vranovskom okrese je niekoľko kilometrov vzdialená od obce Lieskovec v
okrese Zvolen.

34. Z uvedených dôvodov správca dane kvôli porušeniu § 49 ods. 1 v spojení s § 51 ods. 1 písm.
a) zákona č. 222/2004 Z.z., keďže žalobca pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok na
uplatnenie si odpočtu DPH neuniesol svoje dôkazné bremeno, aj podľa správneho súdu absolútne
zákonne neuznal žalobcom uplatnené odpočítanie dane z predmetnej faktúry č. 1408124 z 13.08.2014
v sume 34 932,54 Eur tak, ako to vo svojom žalobou napadnutom rozhodnutí ustálili aj žalovaný.

35. Správny súd sa zaoberal preskúmaním zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí, v príčinnej
súvislosti s im predchádzajúcim procesným postupom správcu dane a žalovaného aj v interakcii na
druhú skupinu žalobných námietok žalobcu, týkajúcich sa žalobcom namietaného ich nesprávneho
procesného postupu.
V súvislosti s námietkou neuvedenia dôvodu na vykonanie daňovej kontroly, správny súd podotýka, že

daňová kontrola je významným nástrojom na zabezpečenie správneho výberu daní, na prevenciu pred
daňovými únikmi a na podporu daňovej disciplíny s cieľom ochrany verejných financií za súčasného
zabezpečenia rovnakých podmienok pre všetkých daňovníkov a v tomto zmysle je zákonodarcom
všeobecne zadefinovaný dôvod resp. účel každej daňovej kontroly v cit. § 44 ods. 1 daňového poriadku,
podľa ktorého je jej dôvodom zisťovanie alebo preverovanie skutočnosti rozhodujúcich pre správne

určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Uvedený univerzálny dôvod je daný
pri každej daňovej kontrole, bez potreby jeho formálneho memorovania v listine deklarujúcej začatie
daňovej kontroly, ktorou je Oznámenie o začatí daňovej kontroly (v danom prípade Oznámenie o začatí
daňovej kontroly z 24.11.2014), ktorej obligatórnymi náležitosťami podľa cit. § 46 ods. 1 daňového
poriadkujeuvedeniedňazačatiadaňovejkontroly(vdanomprípade25.11.2014),miestovýkonudaňovej

kontroly (v dnom prípade v priestoroch správcu dane), druh kontrolovanej dane (v danom prípade DPH)
a kontrolované zdaňovacie obdobie (v danom prípade august 2014), t.j. v prípade takéhoto začatia
daňovej kontroly obligatórnou náležitosťou Oznámenia o jej začatí nie je dôvod jej vykonania, ako sa
mylne domnieva žalobca a ktorý dôvod je už generálne daný v cit. § 44 ods. 1 daňového poriadku, pričom
v danom prípade navyše bol tento dôvod správcom dane špecifikovaný aj v Oznámení o začatí daňovej

kontroly ako cit. „... zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti..“ Za
účelom dosiahnutia v cit. § 44 ods. 1 daňového poriadku uvedeného dôvodu daňovej kontroly sa daňový
subjekt môže aj náhodne ocitnúť v kontrolovanej vzorke daňových subjektov podľa interných algoritmov
správcu dane s cieľom skontrolovať (overiť) ako daňový subjekt dodržiava právne predpisy na úseku
správy daní. Podľa cit. § 46 ods. 3 daňového poriadku je dôvod obligatórnou (povinnou) náležitosťou

iba Zápisnice o začatí daňovej kontroly, ktorou správca dane začína daňovú kontrolu keď ju vykonáva
na požiadanie OČTK alebo tak ukladá osobitný zákon alebo ak má správca dane dôvodné podozrenie,
že účtovné alebo iné doklady kontrolovaného daňového subjektu budú pozmenené, čo ale nebol daný
prípad žalobcu, preto uvedená prvá námietka žalobcu je nedôvodnou.
V poradí druhou žalobnou námietkou procesného charakteru je námietka, že Oznámenie o začatí

daňovej kontroly (ďalej len „Oznámenie“) z 24.11.2014 bolo žalobcovi doručené 27.11.2014, t.j. už po
uplynutí dňa 25.11.2014, ktorý bol v tomto Oznámení správcom dane určený ako deň začatia daňovej
kontroly, ktorým nesprávnym postupom bol žalobca podľa jeho tvrdenia ukrátený na svojich právach.
V tejto súvislosti správny súd uvádza, že je síce neštandardný uvedený postup správcu dane, kedy
v Oznámení o začatí daňovej kontroly určil jej začiatok už dňom nasledujúcim po dni vyhotovenia

tohto Oznámenia, neberúc pritom na zreteľ potrebu časovej rezervy na doručovanie tohto Oznámenia
daňovému subjektu s cieľom, aby daňovému subjektu neukrajoval z v tomto Oznámení správcom dane
určenej lehoty na predložene podkladov pre účel daňovej kontroly (v danom prípade 20 dní od začatia
daňovejkontroly),avšaktentopostupvdanomprípadežalobcunajehohmotnýchčiprocesnýchprávach
žiadnym spôsobom nepoškodil a žalobca toto ani nekonkretizoval, preto je aj táto žalobná námietka

neopodstatnenou.
Ako neopodstatnenú správny súd vyhodnotil aj v poradí tretiu žalobnú námietku z tejto skupiny námietok
procesného charakteru, podľa ktorej správca dane vydal protokol z daňovej kontroly predčasne, pretože
v tom čase žalobcovi ešte mala plynúť lehota na vyjadrenie sa k zisteniam správcu dane z daňovej
kontroly. Daňový poriadok totižto neupravuje žiadne osobitné právo ani povinnosť daňového subjektu na

vyjadrenie sa k súhrným zisteniam správcu dane ešte pred vydaním protokolu, pretože daňový subjekt
sa má právo vyjadrovať k zisteniam správcu dane priebežne počas celej daňovej kontroly a sumárne
sa k všetkým zisteniam vyjadruje po ich sumarizácii v protokole, ktorý sa daňovému subjektu doručujes výzvou na vyjadrenie, a ktorý zákonný postup správca dane dodržal aj v tomto prípade bez dotyku
na právach žalobcu.

36. Napokon sa z druhej skupiny procesných námietok správny súd zaoberal aj žalobnou námietkou o
žalobcom tvrdenom prekročení správcom dane lehoty vyrubovacieho konania.
V súvislosti s touto žalobnou námietkou, správny súd uvádza, že, ako už bolo zmienené vyššie, žalobca
v odvolacom konaní pred žalovaným nenamietal, správcom dane prekročenie lehoty vyrubovacieho
konania, z ktorého dôvodu sa správny súd s ňou nebol povinný ani zaoberať, keďže sa s ňou pre jej

absenciu aj v odvolacom konaní nezaoberal ani žalovaný, a teda správny súd, ktorý v tomto konaní
preskúmava práve rozhodnutie žalovaného, tak v tomto smere ani nemá v rámci žalobou napadnutého
rozhodnutia čo preskúmať.
Avšak aj napriek tomu, správny súd nad rámec podotýka, že uvedená námietka žalobcu o nezákonnosti
žalobou napadnutých rozhodnutí z dôvodu prekročenia lehoty na rozhodnutie správcu dane vo
vyrubovacom konaní, keďže žalovaný správcovi dane lehotu na rozhodnutie podľa cit. § 65 ods. 1 a

2 daňového poriadku nepredlžil, pričom protokol z daňovej kontroly bol žalobcovi doručený s výzvou
na vyjadrenie 27.11.2014, avšak správca dane rozhodol vo vyrubovacom konaní až 12.11.2020, by
bola aj tak nedôvodnou. Je síce pravdou, že podľa cit. § 65 daňového poriadku je správca dane
povinný rozhodnúť najneskôr v lehote 60 dní od začatia vyrubovacieho konania, a ak tak nie je schopný
učiniť, je povinný požiadať druhostupňový orgán o predĺženie lehoty na rozhodnutie, čo správca dane v

danom prípade nevykonal, avšak správny súd dáva do pozornosti, že podľa cit. § 65 ods. 4 daňového
poriadku sa odseky 1 až 3 tohto ustanovenia použijú iba ak daňový poriadok neustanovuje inak, t.j. len v
prípadoch, ak na úkon nie je určená iná zákonná lehota, ktorá v tomto prípade na vydanie rozhodnutia vo
vyrubovacom konaní je však osobitne upravená v cit. § 68 ods. 3 daňového poriadku, a to tak, že správca
dane vo vyrubovacom konaní cit. „... vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice.“

V danom prípade z administratívneho spisu správny súd zistil, že posledná zápisnica vo vyrubovacom
konaní, po preskúmaní žalobcom vo vyjadrení k protokolu uvádzaných skutočností, bola správcom dane
spísaná 29.10.2020 a žalobou napadnuté rozhodnutie bolo správcom dane prijaté 12.11.2020 a teda v
súlade s vyššie cit. § 68 ods. 3 daňového poriadku bola lehota 15 dní na jeho vydanie dodržaná.
Okrem toho sa správnemu súdu v uvedenej súvislosti žiada uviesť, že aj keby teoreticky (čo nie je daný

prípad) správca dane prekročil lehotu vyrubovacieho konania, tak z hľadiska charakteru tohto konania,
v ktorom sa len na skutkovom podklade ustálenom už v protokole z daňovej kontroly číselne vyrubuje
daňovému subjektu daň, tak by toto prekročenie lehoty, podľa správneho súdu, nebolo spôsobilým mať
vplyvnazákonnosťrozhodnutiazvyrubovaciehokonania.Inýmislovami,medzinezákonnýmprocesným
postupom správcu dane spočívajúcim v prekročení zákonnej lehoty vyrubovacieho konania na jednej a

zákonnosťou rozhodnutia z vyrubovacieho konania, podľa správneho súdu nie je možné identifikovať
príčinnú súvislosť, ktorá by mala mať za následok zrušenie tohto rozhodnutia správcu dane.
V uvedenej súvislosti správny súd argumentačne podporne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
správnehosúduSRsp.zn.4Sfk/11/2022z25.04.2024,podľaktoréhocit.„Vtejtosúvislostidávakasačný
súd do pozornosti, že účelom správneho súdnictva je poskytovať ochranu právam a právom chráneným

záujmom fyzických a právnických osôb (§ 2 ods. 1 SSP), ak tieto môžu byť porušené nezákonným
rozhodnutím/postupom/(ne)činnosťou orgánov verejnej správy (§ 6 ods. 1 SSP). Pre potreby plnenia
predmetných účelov zákonodarca poskytuje správnym súdom penzum prostriedkov, ktoré sú oprávnené
využiť - medzi inými aj právomoc zrušiť právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy (§ 191 ods.
1 SSP). V tejto súvislosti však sám zákonodarca v ustanovení § 191 ods. 1 SSP vykonal váženie a

vymedzil povahu nedostatkov (nezákonností), ktoré môžu viesť správny súd ku zrušeniu žalovaného
rozhodnutia ako aj podmienky, za ktorých tak správny súd môže urobiť.
Kasačný súd sa nezhoduje so sťažovateľom v tom, že akákoľvek nezákonnosť má byť správnym súdom
bez ďalšieho sankcionovaná zrušením žalovaného rozhodnutia. V prípade namietaného porušenia
lehoty a postupu jej predĺženia podľa § 65 Daňového poriadku kasačný súd konštatuje, že ide o procesnú

lehotu a procesné ustanovenie (ustanovenie o konaní pred správcom dane), keďže limituje časový
aspekt procesu vedenia vyrubovacieho konania. V súlade s ustanovením § 191 ods. 1 písm. g) SSP
môže porušenie procesného pravidla (ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy) viesť k
zrušeniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy len v prípade, ak je (i) podstatné a (ii) ak
mohlo mať vplyv na správnosť výroku vo veci samej (mohlo mať za následok vydanie nezákonného

rozhodnutia vo veci samej). Ustanovenie § 191 ods. 1 písm. g) SSP vymedzuje zásady posudzovania
procesných nedostatkov v postupoch/konaniach orgánov verejnej správy a vychádza pritom z toho, že
„procesné nedostatky v postupoch správneho orgánu môžu byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia len
v prípade, ak mohli mať vplyv na jeho správnosť a zákonnosť. Rozhodnutie nemožno zrušiť len preto,aby sa zopakoval proces v záujme odstránenia jeho formálnych nedostatkov, pokiaľ by takýto postup
nemohol privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka konania (rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sž 98-102/02 zo dňa 17. decembra 2002, publikované ako R

122/2003; sp. zn. 8 Sžh 1/2010 zo dňa 20. mája 2010, publikované ako R 103/2011 a iné) (rozhodnutie
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžk 27/2020 zo dňa 16. decembra 2021,
bod 38).
Zohľadňujúc vyššie uvedené sa kasačný súd stotožňuje s názorom správneho súdu, že porušenie
poriadkovej (procesnej) lehoty na vydanie rozhodnutia či procesného postupu pri jej predĺžení v zásade

nemá povahu takej nezákonnosti, ktorá by mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia vo veci samej. Nejde
teda o takú procesnú nezákonnosť, ktorá by ovplyvňovala alebo aspoň mohla ovplyvniť správnosť
meritórnych záverov príslušného orgánu - v tomto prípade správcu dane. Sťažovateľom namietaná
procesná vada (porušenie poriadkovej lehoty na vydanie rozhodnutia) preto nemohla podľa § 191 ods.
1 písm. g) SSP viesť k zrušeniu rozhodnutia žalovaného.
Vyššie uvedené závery kasačného súdu pritom nespochybňujú záväznosť § 65 Daňového poriadku

ako ani povinnosť príslušných orgánov túto lehotu a postup rešpektovať. Na druhej strane je však
potrebné akceptovať, že zákonodarca tak v Daňovom poriadku ako ani v SSP s porušením predmetného
ustanovenia nespája preklúziu - zánik právomoci rozhodnúť či povinnosť vydať rozhodnutie v prospech
účastníka konania, ako nesprávne argumentuje sťažovateľ. Porušenie povinnosti vydať rozhodnutie
v zákonom stanovenej lehote zákonodarca sankcionuje prostredníctvom osobitných typov právnych

prostriedkovasúdnychkonaní,ktorýchúčelomjeuložiťzáväznúpovinnosťvydaťrozhodnutie(opatrenie
proti nečinnosti podľa § 66 Daňového poriadku či žaloba proti nečinnosti podľa § 242 a nasl. SSP),
prípadne prostredníctvom vzniku práva na náhradu škody alebo ujmy, ktorá v dôsledku porušenia
zákonných lehôt, resp. nečinnosti orgánu verejnej správy vznikla (§ 9 ods. 1 a nasl. zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov).“

37. Všetky uvedené konštatovania boli podkladom pre záver správneho súdu o neopodstatnenosti aj
tejto druhej skupiny žalobných námietok žalobcu.

38. Čo sa týka ďalších prípadných žalobných námietok správny súd dáva do pozornosti, že právo na
riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania,
čo jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto
súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie

rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. rozsudok ESĽP Garcia
Ruiz v. Španielsko z 21.01.1999, taktiež uznesenia ÚSSR sp. zn. III. ÚS 95/06 a III. ÚS 260/06).

39. Správny súd má za to, že po vykonaní rozsiahleho dokazovania daňové orgány v súlade s daňovým
poriadkom správne zistili skutkový stav, ktorý vo svojich rozhodnutiach dôkladne a rozsiahlo opísali;

dôkazy vyhodnotili vo vzájomných súvislostiach, ako aj z nich vyvodený právny záver. Podľa názoru
správneho súdu, preto žalobou napadnuté rozhodnutia daňových orgánov spĺňajú zákonné požiadavky
na ich formálne náležitosti i vecný obsah a správny súd v nich nezistil žiadnu nelogickú či nezákonnú
úvahu, ktorá bola podkladom pre ich skutkové a právne závery.

40. Po zhodnotení všetkých relevantných skutočností, dospel správny súd k záveru, že žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane, vychádzajú
z dostatočne zisteného, logicky vyhodnoteného a riadne právne posúdeného skutkového stavu, preto
správny súd postupom podľa § 190 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023, správnu žalobu žalobcu
ako nedôvodnú zamietol tak, ako to je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.

41. Podľa § 163 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva
na správnom súde.“

42. Podľa § 168 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Žalovanému prizná správny súd podľa
pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania
iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia
možno priznať len výnimočne.“43. Podľa § 175 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „O nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

44. O náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným rozhodol správny súd podľa cit. § 168
SSP, pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní úspešnému
žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo
požadovať (žalovaný vyjadrovaním sa v konaní vykonával iba činnosť na úseku jemu zverenej správy

vecí verejných), správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.

45. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach

v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku [§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v spojení s § 145 ods. 2 písm. a)
SSP v ich znení účinnom do 30.06.2023]. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. (§ 493e SSP
v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).