Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, May 22, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5S/20/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823100295
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Petráň Vinczeová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100295.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Petráň

Vinczeovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu Mgr. Denisy Slivovej a JUDr. Petra Molčana v
právnej veci žalobcu: PELO SK, s.r.o., so sídlom Pružina 501, 018 22 Pružina, IČO: 53 588 177, právne
zastúpený: JUDr. Róbert Fatura, advokát, s. r. o., so sídlom Centrum 18/23, 017 01 Považská Bystrica,
IČO: 46 528 644, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 1887/10, 040
01 Košice-Staré Mesto, IČO: 00 166 405, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. NIP/
NIP_PO/ BEZ/2023/3495, O-130/2023 zo dňa 31.05.2023, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Banskej Bystrici žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

Prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu

1) Inšpektorát práce Trenčín (ďalej aj len „prvostupňový správny orgán“ alebo „Inšpektorát práce“)
rozhodnutím č. IPTN/IPTN_PRAV ODD/ROZ/2023/1091, 380/2022/2.0/B zo dňa 21.03.2023 podľa

ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení
zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o inšpekcii práce“) uložil žalobcovi pokutu
v sume 2.000,- EUR za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na
§ 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o nelegálnej práci“),
ktorého sa žalobca ako zamestnávateľ dopustil tým, že porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým,

že dňa 17.06.2022 v čase o 12:35 h využíval na kontrolovanej prevádzke Záhradný svet, Považská Teplá
585, 017 05 Považská Bystrica závislú prácu fyzickej osoby A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý vykonával
závislú prácu – pomocný pracovník a nemal s ním založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného
predpisu – zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákonník
práce“).

2) Prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v období od 17.06.2022 do

13.12.2022 vykonal u žalobcu ako zamestnávateľa výkon inšpekcie práce týkajúci sa prevádzky
Záhradný svet, Považská Teplá 585, 017 01 Považská Bystrica. O výsledku výkonu inšpekcie práce
bol spísaný protokol č. ITN-145-35-2.3/P-A25-22 zo dňa 23.08.2022 (ďalej aj len „protokol“) a Dodatok
č. 1 zo dňa 13.12.2022 k protokolu. Obsah protokolu bol dňa 23.08.2022 prerokovaný so štatutárnymorgánom žalobcu (konateľom Ing. Miroslavom Štefinom). Dňa 26.08.2022 splnomocnený právny
zástupca zaslal do elektronickej schránky Inšpektorátu prácu vyjadrenie k protokolu, na základe ktorého
inšpektorka práce dňa 13.12.2022 vyhotovila Dodatok č. 1 k protokolu, ktorý bol žalobcovi doručený

v ten istý deň. Pri výkone inšpekcie práce bolo zistené jedno, a to vyššie uvedené porušenie právneho
predpisuzostranyžalobcu.Zuvedenéhodôvodubolodoelektronickejschránkyžalobcudňa10.02.2023
zaslané oznámenie o začatí správneho konania o uložení pokuty, ku ktorému sa žalobca nevyjadril. Z
dôvodu, že sa žalobca k začatiu správneho konania nevyjadril, prvostupňový správny orgán mal za to,
že žalobca nemá ďalšie dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť konanie v danej veci.

3) Prvostupňový správny orgán konštatoval, že pri rozhodovaní o uložení pokuty vzal do úvahy najmä
skutočnosť, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že na prevádzke Záhradný svet,
Považská Teplá 585, 017 05 Považská Bystrica dňa 17.06.2022 v čase o 12:35 h využíval závislú prácu
fyzickej osoby, a to A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý vykonával závislú prácu ako pomocný pracovník,
hoci s ním žalobca nemal založený pracovnoprávny vzťah v zmysle Zákonníka práce. Správny orgán

v predmetnom prípade vychádzal zo zoznamu kontrolovaných osôb na uvedenej prevádzke, spísanom
dňa 17.06.2022 o 12:35 h, v ktorom sú uvedené dve fyzické osoby, vykonávajúce závislú prácu
pre žalobcu: 1. C. D., nar. XX.XX.XXXX, druh práce – predavačka, pracovnoprávny vzťah založený
pracovnou zmluvou s nástupom do práce od 01.04.2021 a 2. A. B., nar. XX.XX.XXXX, druh práce
– pomocný pracovník, bez uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu. Výkonom inšpekcie práce a

overovaním v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou
poisťovňou bolo zistené, že zamestnankyňa C. D. mala so žalobcom uzatvorený pracovnoprávny vzťah
a bola účastníkom sociálneho poistenia prihláseným do tohto registra poistencov. Ďalej bolo overovaním
v registri poistencov a sporiteľov dôchodkového sporenia zistené, že fyzická osoba A. B., nebola v tomto
registri prihlásená ako zamestnanec žalobcu.

4) Na základe vyššie uvedenej skutočnosti bola dňa 17.06.2022 s A. B. spísaná zápisnica o podaní
informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku, do ktorej na nasledovné
otázky menovaný takto odpovedal: „Otázka: S kým ste sa dohodli, že budete vykonávať prácu na tomto
pracovisku ? Ako ste sa k tejto práci dostali ? Odkiaľ ste sa o nej dozvedeli ? Pre koho pracujete ?

Odpoveď: Dohodol som sa s konateľom Ing. Štefinom, mojím susedom. O práci som sa dozvedel od
suseda. Ďalšia otázka: Dohodli ste sa na tom ústne alebo písomne ? Máte uzatvorenú pracovnú zmluvu
alebo dohodu? Ak áno – s kým konkrétne ? Akú prácu vykonávate ? Odpoveď: Dohodol som sa
ústne. Nemám uzatvorený žiadny pracovnoprávny vzťah. Odburiňujem priestory v rámci kontrolovanej
prevádzky. Bola položená aj otázka: Kedy ste prišli na toto pracovisko a začali vykonávať prácu ?

Odpoveď: Prišiel som dnes, t. j. 17.06.2022 o cca 12:35 h. Na otázku: Kto Vám zadeľuje prácu, kto
Vám povie, čo máte urobiť, kto Vám dáva pokyny? Bola podaná odpoveď: Prácu mi zadelil konateľ Ing.
Štefina. Na otázku: Na akej výške mzdy, resp. odmeny ste sa dohodli a s kým? Odpovedal A. B.: S
konateľom som sa na odmene nedohodol. Na ďalšiu otázku: Bolo Vám poskytnuté pracovné náradie,
prípadne pracovné oblečenie? Bola daná odpoveď: Oblečenie je moje, náradie som zatiaľ nepotreboval.

Na poslednú otázku, či si eviduje svoj príchod a odchod na pracovisku, ak áno, akým spôsobom a kde
sa evidencia nachádza, odpovedal: Nie“.

5)Dňa17.06.2022savkontrolovanejprevádzkenachádzalaajzamestnankyňaC.D.,nar.XX.XX.XXXX,
s ktorou inšpektorky práce taktiež spísali zápisnicu o podaní informácie, do ktorej sa vyjadrila

nasledovne: „Na otázku: Od akého dátumu, resp. koľko dní vykonáva závislú prácu - pomocného
pracovníka A. B. ? Odpovedala: A. B. tu začal pracovať len dnes, t.j. 17.06.2022 cca od 12:30 hod. Na
ďalšiu otázku: Akú prácu vykonáva ? bola daná odpoveď: Odburiňuje priestory v rámci prevádzky. Na
otázku: Vie o jeho prítomnosti na pracovisku konateľ ? Bolo odpovedané: Áno, vie.

6) V ďalšom texte odôvodnenia rozhodnutia poukázal prvostupňový správny orgán v súvislosti so
správnym deliktom, za ktorý je vedené správne konanie na ustanovenie § 1 ods. 3 Zákonníka
práce, podľa ktorého závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom
pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom
pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom

vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Definíciu závislej
práce obsahuje ustanovenie § 1 ods. 2 Zákonníka práce, v ktorom sa ustanovuje, že na určenie, či
ide o závislú prácu, alebo o iný právny vzťah, je potrebné naplniť súbor základných identifikačných
znakov závislej práce. Pokiaľ ide o znak nadriadenosť zamestnávateľa a podriadenosť zamestnancaprvostupňový správny orgán uviedol, že v pracovnoprávnom vzťahu vystupuje jedna zo strán ako tá,
ktorá prácu prideľuje a druhá zmluvná strana ako tá, ktorá prácu musí vykonať. Z tohto hľadiska jedna
strana – zamestnávateľ má zároveň postavenie strany nadriadenej a druhá strana – zamestnanec má

postavenie strany podriadenej. Vzťah nadriadenosti a podriadenosti spočíva v podriadenom postavení
zamestnanca vo vzťahu k zamestnávateľovi a nadriadenom postavení zamestnávateľa, ktorého účelom
je, aby zamestnávateľ mal možnosť riadiť samotný výkon práce, určoval čo, kedy, kde a ako sa má
vykonávať a aby zamestnanec bol povinný riadiť sa pokynmi vydanými zamestnávateľom. Samotná
nadriadenosť zamestnávateľa a podriadenosť zamestnanca predstavuje oprávnenie zamestnávateľa

dávať zamestnancovi pokyny k výkonu práce, kontrolovať výkon práce, taktiež je to skutočnosť, že
zamestnanec nie je oprávnený rozhodovať o priebehu pracovného procesu. Uvedený znak možno
považovať za osobnú závislosť zamestnanca voči zamestnávateľovi, ktorá je determinovaná druhom
požadovanej práce, čo v prejednávanom prípade bola práca pomocného pracovníka. Taktiež výkonom
inšpekcie práce bolo preukázané naplnenie ďalších znakov závislej práce – predmetná práca bola
vykonávaná osobne zamestnancom A. B., ktorého inšpektori práce kontrolovali priamo pri výkone práce.

Práce vykonával na základe zadelenia žalobcu, súčasne bola práca vykonávaná v mene žalobcu,
nakoľko ju zamestnanec nevykonával vo svojom mene. Pracovný čas bol určený žalobcom, nakoľko si
ho zamestnanec neurčil svojvoľne, ale na danom pracovisku sa nachádzal za účelom výkonu práce.

7) K vyjadreniu žalobcu k Protokolu, v ktorom je uvedené, že A. B. mal nastúpiť do práce dňa 20.07.2022,

pričom na deň 17.06.2022 konateľ žalobcu nenariadil A. B. dostaviť sa do prevádzkarne Záhradný
svet, s tým, že sa tam nachádzal z vlastného rozhodnutia, alebo ako zákazník, prvostupňový správny
orgán poukázal na registračný list fyzickej osoby zo Sociálnej poisťovne, podľa ktorého A. B. bol do
registrapoistencovprihlásenýuždňa17.06.2022včaseo14:01h,sdátumomvznikupracovnoprávneho
vzťahu 17.06.2022 (Dohoda o pracovnej činnosti – poznámka prvostupňového správneho orgánu). Z

uvedeného teda podľa presvedčenia prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že nie je pravdou
tvrdenie žalobcu, podľa ktorého mal A. B. nastúpiť do práce odo dňa 20.07.2022. Pokiaľ ide o tvrdenie
žalobcu, že závislá práca sa musí vykonávať v pracovnom pomere, alebo v obdobnom pracovnom
vzťahu, prvostupňový správny orgán poukázal na § 1 ods. 3 Zákonníka práce, podľa ktorého závislá
práca môže byť vykonávaná aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Týmto iným pracovnoprávnym

vzťahom sú dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru – dohoda o vykonaní práce,
dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov, upravené v § 223 a nasl. Zákonníka
práce. Naviac, A. B. bol prihlásený do registra poistencov a sporiteľov dôchodkového sporenia vedeného
Sociálnou poisťovňou ešte dňa 17.06.2022, a to podľa registračného listu fyzickej osoby na dohodu o
pracovnej činnosti. K mzde, príp. odmene za vykonanú prácu prvostupňový správny orgán doplnil, že

mzda alebo odmena za vykonanú prácu nie je s účinnosťou od 01.03.2015 znakom závislej práce.

8) Pokiaľ ide o navrhované opätovné vypočutie zamestnancov A. B. a C. D., aby im bolo možné položiť
otázky zo strany žalobcu, prvostupňový správny orgán uviedol, že v prejednávanej veci nenariadil
ústne pojednávanie za účelom vypočutia navrhovaných osôb. Správny orgán v tejto súvislosti poukázal

na rozhodovaciu činnosť slovenských súdov, napr. na rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.
73/123/2017 zo dňa 12.06.2019, podľa ktorého vo veciach týkajúcich sa nelegálneho zamestnávania je
v zásade potrebné vychádzať z prvotných informácií získaných od fyzických osôb, resp. pracovníkov
priamo na pracovisku, pretože títo do zápisníc o podaní informácie spísaných s inšpektormi práce
podávajú spontánne vyjadrenia a poskytujú informácie, ktoré nie sú skreslené, ale zodpovedajú

skutočnému stavu veci – ide teda o jedinečný dôkazný prostriedok. Prvostupňový správny orgán
s poukazom na uvedené priložil prvotným informáciám získaným na pracovisku, ktoré boli podané
spontánne bez toho, aby boli akokoľvek ovplyvnené, vyššiu dôkaznú silu. Taktiež prvostupňový správny
orgán poukázal na skutočnosť, že pred samotným spísaním zápisnice o podaní informácie boli
fyzické osoby inšpektormi práce poučené o povinnosti na požiadanie Inšpektorátu práce poskytnúť

informácie potrebné na výkon inšpekcie práce podľa ustanovenia § 16 ods. 5 zákona o inšpekcii
práce, ďalej boli oboznámené s ustanoveniami § 20 ods. 1 a ods. 2 zákona o inšpekcii práce a
s povinnosťou podať pravdivé a úplné vysvetlenie pred orgánom štátnej správy. V zápisniciach o
podaní informácie je klauzula, podľa ktorej fyzická osoba svojím podpisom potvrdzuje, že porozumela
poučeniuainšpektorovipráceposkytlapravdivéinformácie,pričompoučeniebolomenovanýmiosobami

vlastnoručne podpísané. Prvostupňový správny orgán v danej veci zdôraznil, že zvolil administratívnu
formu konania, čím postupoval v prejednávanej veci v súlade so správnym poriadkom, pričom takýto
postup je v súlade aj s právnym názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo
262/2015 zo dňa 01.12.2016, z ktorého vyplýva, že správny orgán sa má riadiť správnym poriadkoma teda nariadiť ústne pojednávanie len v prípade, ak tak ustanoví osobitný predpis alebo v prípade,
ak to vyžaduje povaha veci. Obdobný záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Sžo/223/2015 zo dňa 23.02.2017.

9) V kontexte vyššie uvedeného Inšpektorát práce ďalej zdôraznil, že podľa § 21 ods. 1 prvá veta zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Správny poriadok“),
správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k
objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný predpis. Účastník konania nemá právny nárok na nariadenie

ústneho pojednávania, ak z osobitného predpisu nevyplýva opak. Zákon o inšpekcii práce ako osobitný
predpis povinnosť nariadiť ústne pojednávanie správnemu orgánu v konaní o uložení pokuty za iný
správny delikt neustanovuje. V súvislosti s nenariadením ústneho pojednávania prvostupňový správny
orgán poznamenal i to, že v deň začatia výkonu inšpekcie práce boli s fyzickými osobami spísané
zápisnice o podaní informácie, ktoré po náležitom poučení poskytli pravdivé informácie. Uvedené
zápisnice spolu s ďalšími dokladmi, uvedenými v protokole a v Dodatku č. 1 k protokolu mu poskytli

dostatočný podklad pre vyhodnotenie skutkového stavu a rozhodnutie.

10) Správny orgán mal na základe vyššie uvedených skutočností za objektívne zistené a preukázané,
že závislá práca A. B. bola vykonávaná pre žalobcu, a to bez uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu.
Keďže žalobca k začatiu správneho konania nepredložil žiadne skutočnosti a dôkazy, ktoré by boli v

rozpore so zisteným nedostatkom, ktorý je predmetom správneho konania, prvostupňový správny orgán
uzavrel, že pri rozhodovaní a ukladaní pokuty vychádzal zo skutkového stavu zisteného počas výkonu
inšpekcie práce, vychádzal z dokladov a listín, ktoré sú uvedené v protokole a v Dodatku č. 1 k protokolu.
Konštatoval, že pri rozhodovaní o uložení pokuty zhodnotil všetky dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom s prihliadnutím na predložené

doklady a uvedené skutočnosti dôvodne dospel k záveru, že správny delikt, spočívajúci v porušení
ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci bol objektívne
zistený a preukázaný. Pokiaľ ide o mieru zavinenia, prvostupňový správny orgán uviedol, že správne
delikty právnických osôb, sú správnymi deliktami postihovanými bez ohľadu na zavinenie. Ide o tzv.
objektívnu zodpovednosť, pri ktorej správny orgán preukazuje len porušenie právnej povinnosti zo strany

účastníka konania, nie zavinenie. To znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k porušeniu
došlo, bez ohľadu, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie alebo opomenutie. Pre vznik objektívnej
zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt je nepodstatné, či k pochybeniu došlo zavinením
určitých okolností, zavinením iných zamestnancov alebo iných subjektov ako zamestnávateľa. Berúc
na zreteľ tieto vyššie uvedené skutočnosti považoval prvostupňový správny orgán sankčný postih za

legitímny, dostatočne skutkovo i právne podložený. V priebehu konania sa nevyskytli žiadne skutočnosti,
ktoré by zodpovednosť žalobcu vylučovali alebo znižovali.

11) Vo vzťahu k samotnej výške uloženej sankcie, prvostupňový správny orgán poukázal na to, že
podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce uloží pokutu

zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v rozsahu od
2.000,- Eur do 200.000,- Eur a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne,
najmenej 5.000,- Eur.

12) Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty za porušenia právnych predpisov zo strany žalobcu zohľadnil

jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliadol v súlade s ustanovením § 19 ods. 6
zákona o inšpekcii práce na: a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov –
prvostupňovýsprávnyorgánpovažovalporušeniezákazunelegálnehozamestnávaniazostranyžalobcu
za závažné, nakoľko išlo o závažné porušenie základných povinností žalobcu, ktoré mohlo mať za
následok závažné sociálne dopady, napríklad aj v prípade pracovného úrazu a ohrozenia zamestnanca

pri absencii úrazového poistenia, závažnosť spočíva aj v tom, že pri neuzatvorení pracovnoprávneho
vzťahu sa fyzická osoba neskôr nemôže účinne domáhať ochrany v oblasti pracovnoprávnych vzťahov,
na čo prvostupňový správny orgán pri určovaní výšky sankcie prihliadol v neprospech žalobcu; b) počet
zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa – prvostupňový
správny orgán prihliadol pri ukladaní pokuty na skutočnosť, že žalobca v čase výkonu inšpekcie práce

realizoval predmet svojej činnosti prostredníctvom dvoch zamestnancov, pričom riziká sú v prípade
porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania irelevantné, prvostupňový správny orgán prihliadol na
to, že išlo o malého zamestnávateľa, čo sa prejavilo i vo výške sankcie, ktorú za dané porušenie
uložil; c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb – žalobca v tomto prípade naplnil skutkovúpodstatu ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci vo
vzťahu k jednému zamestnancovi, s čím príslušný právny predpis spája povinnosť uloženia sankcie
vo forme pokuty v minimálnej výške 2.000,- Eur; d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností

je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý
výskyt nedostatku – prvostupňový správny orgán zobral do úvahy skutočnosť, že v tomto prípade išlo o
úzko zameraný výkon inšpekcie práce, t.j. nedostatky v iných oblastiach, ktoré spadajú do kompetencie
inšpekcie práce neboli predmetom zisťovania; e) opakované zistenie toho istého nedostatku – v tomto
prípade sa nejednalo o opakované zistenie nedostatku, na čo prvostupňový správny orgán prihliadol v

prospech žalobcu.

13) Po zhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností vyhodnotil prvostupňový správny orgán
výšku pokuty za primeranú, nakoľko plní funkciu výchovnú aj represívnu a má postihovať protiprávne
konanie, preto je žiaduce, aby bola citeľná aj v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu. Nemôže
sa jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel. Uložená

pokuta plní tiež preventívnu úlohu, musí mať silu odradiť účastníka konania od protiprávneho postupu,
príp. zanedbania plnenia povinností. Čo sa týka výšky pokuty, prvostupňový správny orgán doplnil,
že v tomto prípade ide o obligatórne ukladanie pokút zo strany inšpektorátov práce, bez možnosti
liberácie. Prvostupňový správny orgán mal za to, že výška sankcie, uloženej v dolnej hranici zákonom
stanovenej sadzby, je dostatočná a v tomto prípade nie je potrebné uložiť vyššiu sankciu. Prvostupňový

správnyorgánprihliadolajnaveľkosťzamestnávateľa,atedamalzáujemnazachovanípodnikateľského
subjektu. Pri ukladaní pokuty prvostupňový správny orgán zobral do úvahy porušenie povinnosti, ako
aj následok, ktorým je naplnenie skutkovej podstaty nelegálneho zamestnávania a nedodržanie zákazu
nelegálneho zamestnávania tak, ako je to stanovené v zákone o nelegálnej práci. Pri určovaní výšky
pokuty podľa svojho presvedčenia dostatočne prihliadal na práva samotného žalobcu, ale zároveň

dodržal aj svoju povinnosť chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb –
zamestnancov a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa názoru prvostupňového správneho
orgánu takto určená pokuta je dostatočne odôvodnená, nevybočuje z medzí ustanovených zákonom
a plní svoj výchovný aj represívny účel. Inšpektorát práce mal za to, že pokuta uvedená vo výroku
prvostupňového rozhodnutia je primeranou za stav zistený pri výkone inšpekcie práce u žalobcu.

Druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu

14) Keďže sa žalobca s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu nestotožnil, podal proti nemu
v zákonom stanovenej lehote odvolanie o ktorom rozhodol žalovaný ako odvolací orgán v zmysle

ustanovenia § 59 ods. 2 Správneho poriadku rozhodnutím č. NIP/NIP_PO/BEZ/2023/3495,
O-130/2023 zo dňa 31.05.2023 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu práce
Trenčín, IPTN/IPTN_PRAV ODD/ROZ/ 2023/1091, 380/2022/2.0/B zo dňa 21.03.2023 potvrdil.

15) V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný v prvom rade opísal priebeh konania pred

prvostupňovým správnym orgánom. Poukázal na to, že v podanom odvolaní žalobca namietal, že A. B.
bol s konateľom žalobcu dohodnutý na tom, že ho zamestná po tom, ako zmaturuje a skončí školu, no
A. B. nemal mať odkiaľ vedomosť, že pracovnoprávny vzťah má uzatvoriť s inou spoločnosťou než je
žalobca, a to spoločnosťou P.E.L.O., s.r.o., IČO: 44 034 425, pričom bude vykonávať pomocné stavebné
práce. A. B. sa s konateľom žalobcu pozná, sú susedia. Do práce mal nastúpiť dňa 20.07.2022, a to v

zmysle dohody o vykonaní práce. Ďalej žalobca uviedol, že v deň kontroly, t.j. dňa 17.06.2022 konateľ
žalobcu nenariadil A. B. dostaviť sa do prevádzkarne Záhradný svet a taktiež nemal vedomosť o tom,
že by mu takýto pokyn dal iný zamestnanec žalobcu, resp. spoločnosti P.E.L.O., s.r.o. A. B. sa na
prevádzkenachádzalsámzvlastnéhorozhodnutia,aleboakozákazník.Vzhľadomktomu,ževminulosti
v období pred Vianocami vypomáhal na prevádzke žalobcu pri predaji vianočných stromčekov, poznal

sa so zamestnankyňou C. D.. Táto zamestnankyňa však nemá vedomosti o ďalších zamestnancoch
spoločnosti, nemusí mať vedomosť ani o tej skutočnosti, že konateľ žalobcu je konateľom v dvoch
spoločnostiachspodobnýmnázvom.Žalobcamalzato,žepripodanívysvetleniasaC.D.mohlapomýliť,
nemusela vedieť o tom, že A. B. mal vykonávať prácu pre iný subjekt ako je žalobca, a už vonkoncom
nemohla mať vedomosť o tom, či je A. B. prihlásený v registri Sociálnej poisťovne. Žalobca ďalej tvrdil,

že neporušil ustanovenia zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní., keďže nevyužíval
závislú prácu A. B.. Žalobca konštatoval, že pri prerokovaní protokolu o výsledku inšpekcie práce
mu pracovníčky Inšpektorátu práce odmietli poskytnúť k nahliadnutiu zápisnice o podaní vysvetlenia
kontrolovaných osôb, a to A. B. a taktiež C. D.. Keďže jedným zo znakov závislej práce je, že sa mávykonávať podľa pokynov zamestnávateľa, žalobca zdôraznil, že on pokyn A. B., aby vykonával nejakú
činnosťnaprevádzkeZáhradnýsvetdňa17.06.2022nedalavzmysleprotokoluanižiadnunevykonával,
lebo keď mal začať vykonávať prácu, v tom momente začala kontrola Inšpektorátu práce. Ak by A. B.

na prevádzke vykonával nejakú prácu, je to jeho exces, za ktorý nemôže zodpovedať žalobca.

16) Žalovaný konštatoval, že preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, zhodnotil právny
a skutkový stav, vyhodnotil predložené dôkazné listiny a posúdil, či prvostupňový správny orgán pri
svojom konaní a rozhodovaní postupoval v súlade s platnými procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi

ustanoveniami. Po dôslednom preskúmaní predmetného individuálneho správneho aktu a predloženého
odvolacieho spisu, dospel s ohľadom na zistené skutočnosti a popísaný skutkový stav k právnemu
záveru, že prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu
§ 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.

17) Žalovaný mal za preukázané všetky znaky závislej práce vykonávanej kontrolovanou fyzickou

osobou zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka práce a vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a
podriadenosti zamestnancov voči žalobcovi, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa
pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Práca vyššie
uvedenej fyzickej osoby nemôže byť podľa názoru žalovaného kvalifikovaná inak ako závislá práca.
Pokiaľ ide o znak nadriadenosť zamestnávateľa a podriadenosť zamestnanca žalovaný uviedol, že

v pracovnoprávnom vzťahu vystupuje jedna zo strán ako tá, ktorá prácu prideľuje a druhá zmluvná
strana ako tá, ktorá prácu musí vykonať. Z tohto hľadiska jedna strana – zamestnávateľ má zároveň
postavenie strany nadriadenej a druhá strana – zamestnanec má postavenie strany podriadenej.
Vzťah nadriadenosti a podriadenosti spočíva v podriadenom postavení zamestnanca vo vzťahu k
zamestnávateľovi a nadriadenom postavení zamestnávateľa, ktorého účelom je, aby zamestnávateľ mal

možnosť riadiť samotný výkon práce, určoval čo, kedy, kde a ako sa má vykonávať a aby zamestnanec
bol povinný riadiť sa pokynmi vydanými zamestnávateľom. Samotná nadriadenosť zamestnávateľa a
podriadenosť zamestnanca predstavuje oprávnenie zamestnávateľa dávať zamestnancovi pokyny k
výkonu práce, kontrolovať výkon práce, taktiež je to skutočnosť, že zamestnanec nie je oprávnený
rozhodovať o priebehu pracovného procesu. Uvedený znak možno považovať za osobnú závislosť

zamestnanca voči zamestnávateľovi, ktorá je determinovaná druhom požadovanej práce, čo v
prejednávanom prípade bola práca pomocného pracovníka.

18) Taktiež výkonom inšpekcie práce mal žalovaný za preukázané naplnenie ďalších znakov závislej
práce – predmetná práca bola vykonávaná osobne zamestnancom A. B., ktorého inšpektori práce

kontrolovalipriamoprivýkonepráce.Prácevykonávalnazákladezadeleniažalobcu,súčasnebolapráca
vykonávaná v mene žalobcu, nakoľko ju zamestnanec nevykonával vo svojom mene. Pracovný čas bol
určený žalobcom, keďže si ho zamestnanec neurčil svojvoľne, ale na danom pracovisku sa nachádzal
za účelom výkonu práce.

19) K vyjadreniu žalobcu k protokolu, v ktorom je uvedené, že A. B. mal nastúpiť do práce dňa
20.07.2022, pričom na deň 17.06.2022 konateľ žalobcu nenariadil A. B. dostaviť sa do prevádzkarne
Záhradný svet s tým, že sa tam nachádzal z vlastného rozhodnutia, alebo ako zákazník, prvostupňový
správny orgán správne podľa žalovaného poukázal na registračný list fyzickej osoby zo Sociálnej
poisťovne, podľa ktorého A. B. bol do registra poistencov prihlásený už dňa 17.06.2022 v čase o 14:01

h, s dátumom vzniku pracovnoprávneho vzťahu 17.06.2022 (na základe Dohody o pracovnej činnosti).

20) K tvrdeniu žalobcu, že závislá práca sa musí vykonávať v pracovnom pomere, alebo v obdobnom
pracovnom vzťahu, žalovaný poukázal na znenie ustanovenia § 1 ods. 3 Zákonníka práce, podľa ktorého
závislá práca môže byť vykonávaná aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Týmto iným pracovnoprávnym

vzťahom sú dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru – dohoda o vykonaní práce,
dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov, upravené v § 223 a nasl. Zákonníka
práce. E., A. B. bol prihlásený do registra poistencov a sporiteľov dôchodkového sporenia vedeného
Sociálnou poisťovňou ešte dňa 17.06.2022, podľa registračného listu fyzickej osoby – na dohodu
o pracovnej činnosti. Čo sa týka mzdy, príp. odmeny za vykonanú prácu žalovaný rovnako ako

prvostupňový správny orgán poukázal na to, že mzda alebo odmena za vykonanú prácu nie je s
účinnosťou od 01.03.2015 znakom závislej práce.21) Pokiaľ sa jedná o navrhované opätovné vypočutie zamestnancov A. B. a C. D., druhostupňový
správny orgán sa i v tomto smere plne stotožnil s odôvodnením rozhodnutia prvostupňového správneho
orgánu, keď prvotným informáciám získaným na pracovisku, ktoré boli podané spontánne bez toho, aby

boli akokoľvek ovplyvnené prikladá vyššiu dôkaznú silu.

22) Žalovaný uviedol, že mal za preukázané, že znaky závislej práce (definovanej v § 1 ods. 2 Zákonníka
práce) boli v predmetnej veci naplnené, nakoľko vyššie menovaný zamestnanec žalobcu vykonával
pre žalobcu prácu, ktorá bola činnosťou realizovanou osobne zamestnancom, pre zamestnávateľa,

podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene (tu žalovaný poukázal na skutočnosť, že menovaný bol
v rozhodujúcom čase činný, čo dokazuje, že sa jedná o pracovisko žalobcu, čiže o výkon práce v
jeho mene a na jeho účet), v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Predmetné konštatovanie
vychádza z viacerých dokladov, z ktorých je preukázateľná nielen prítomnosť menovaného na
kontrolovanom pracovisku (zachytená napr. v protokole), ale aj skutočnosť, že uvedená fyzická osoba
vykonávala pre žalobcu závislú prácu tak, ako to skonštatoval aj prvostupňový správny orgán.

23) Žalovaný ďalej poukázal na to, že prvostupňový správny orgán v rozhodnutí o uložení pokuty ani v
protokole neuvádza skutočnosť, že sa C. D. vyjadrovala k tomu, pre akú spoločnosť má A. B. vykonávať
prácu. V protokole o výsledku inšpekcie práce je iba konštatované, že C. D. sa do zápisnice vyjadrila,
že A. B. vykonáva prácu pomocného pracovníka od dnes, t j. 17.06.2022 od cca 12:30 h. Uviedla, akú

prácu vykonáva, a na otázku, či o jeho prítomnosti vie konateľ, odpovedala kladne.

24) K námietke žalobcu, že pri prerokovaní Protokolu mu bolo odmietnuté poskytnutie zápisníc o podaní
informácie k nahliadnutiu, žalovaný konštatoval, že žalobcu uvedené žiadnym spôsobom nepreukázal.
Naviac, z prerokovania protokolu zo dňa 23.08.2022 bol Inšpektorátom práce vyhotovený obrazový

a zvukový záznam, z ktorého nevyplývajú skutočnosti uvádzané žalobcom o odmietnutí poskytnutia
zápisníc k nahliadnutiu.

25) Žalovaný konštatoval, že sa zaoberal hodnotením správnych úvah, ktorými sa prvostupňový správny
orgán pri svojom konaní a rozhodovaní v súvislosti s týmto správnym deliktom riadil a po zhodnotení

otázky, či tieto správne úvahy boli pre zistený skutkový stav postačujúce, dospel k záveru, že tieto
boli pre záver urobený prvostupňovým správnym orgánom dostatočné a že v danom prípade bola
relevantnýmidôkazmijednoznačnepreukázanáprítomnosťznakovzávislejpráce,atoprítomnosťznaku
nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, znaku výkonu práce v mene a podľa
pokynov zamestnávateľa, znaku v pracovnom čase určenom zamestnávateľom ako i znaku výkonu

práce osobne zamestnancom. Príslušné ustanovenie zákona o inšpekcii práce ani zákona o nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní, nedávajú správnym orgánom možnosť využiť tzv. materiálny korektív,
upustiť od potrestania za tento správny delikt alebo odpustiť uloženie pokuty, ale výslovne ukladajú
povinnosť sankcionovať konanie, ktoré naplní znaky skutkovej podstaty správneho deliktu nelegálneho
zamestnávania v minimálnej sume 2.000,- Eur, a ak sa jedná o nelegálne zamestnávanie dvoch a

viacerých fyzických osôb súčasne, najmenej 5.000,- Eur, pričom neumožňujú prihliadnuť na motív,
následky, ani dodatočné odstránenie nedostatku inak ako pri stanovovaní výšky pokuty. Inšpektorát
práce nemá možnosť pokutu za uvedené porušenie zákonného zákazu neuložiť a ako správny orgán
môže konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl.
2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Správny orgán sa pri ukladaní pokuty musí riadiť dikciou zákona

o inšpekcii práce a je povinný pristúpiť k uloženiu sankcie ex offo, t. j. akonáhle bolo zistené spáchanie
správneho deliktu nelegálneho zamestnávania.

26) Žalovaný uviedol, že žalobca nepredložil nijaké dôkazy, ktoré by po vecnej alebo právnej stránke
spochybnili, prípadne vyvrátili zistené porušenie povinností. Po komplexnom posúdení predmetného

právneho prípadu mal za to, že prvostupňový správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia
vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a z relevantných listinných dôkazov, ktoré boli
predložené k výkonu inšpekcie práce. Prvostupňový správny orgán pri určovaní výšky pokuty prihliadal
na zákonné relevantné skutočnosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 a
§ 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Žalovaný sa ako odvolací správny orgán stotožnil s právnym

názorom Inšpektorátu práce, ktorý na základe zisteného nedostatku rozhodol o uložení pokuty tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia a v jeho odôvodnení. Dospel k záveru, že
argumentácia žalobcu nebola dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a žalobca
nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci.Správna žaloba – žalobné body

27) Správnou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.07.2023 sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia, majúc za to, že
žalovaný vec nesprávne právne posúdil.

28) Žalobca poukázal na to, že Inšpektorát práce Trenčín na základe vykonanej kontroly zistil, že na

kontrolovanom pracovisku PELO SK, s.r.o., Pružina 501, 018 22 Pružina sa nachádzali dve osoby, a to
C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: F. G. XXX, druh práce: predavačka, pracovná zmluva s nástupom
do práce od 01.04.2021 a A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Pružina 501 vykonávajúci činnosť
ako pomocný pracovník, ktorý nemal uzatvorenú so žalobcom pracovnú zmluvu, no podľa názoru
Inšpektorátu práce Trenčín túto uzatvorenú mal mať, keďže mal s A. B. zriadený zmluvný vzťah v zmysle
Zákonníkapráce.Overenímvregistripoistencovpracovníčkyvykonávajúcekontroluzistili,žeA.B.nebol

v ňom uvedený ako zamestnanec žalobcu. Žalobca so závermi správneho orgánu nesúhlasil a uviedol,
že A. B. v predchádzajúcom období pracoval pre žalobcu a na prevádzke sa v daný deň nachádzal. A.
B. bol s konateľom žalobcu dohodnutý na tom, že ho zamestná po tom, ako zmaturuje, no A. B. nemal
mať odkiaľ vedomosť, že pracovno-právny vzťah mal uzatvoriť s inou spoločnosťou ako žalobcom, a to
spoločnosťou P.E.L.O., s.r.o., IČO: 44 034 425, pričom mal vykonávať pomocné stavebné práce. A. B.

sa s konateľom spoločnosti pozná, sú susedia. Do práce mal nastúpiť dňa 20.07.2022, a to v zmysle
dohody o vykonaní práce. V deň kontroly, t.j. dňa 17.06.2022 konateľ žalobcu nenariadil A. B. dostaviť
sa do prevádzkarne Záhradný svet a taktiež nevie o tom, že by mu takýto pokyn dal iný zamestnanec
žalobcu, resp. spoločnosti P.E.L.O., s.r.o., IČO: 44 034 425. Žalovaný tvrdil, že kontrolovaná prevádzka
je obchodná a ktokoľvek tam môže kedykoľvek vstúpiť a odísť. A. B. sa na prevádzke nachádzal sám z

vlastného rozhodnutia, alebo ako zákazník. Vzhľadom k tomu, že v minulosti v období pred Vianocami
vypomáhal na prevádzke žalobcu pri predaji vianočných stromčekov, poznal sa so zamestnankyňou
C. D.. Táto zamestnankyňa však nemá vedomosti o ďalších zamestnancoch spoločnosti, nemusí mať
vedomosť ani o tej skutočnosti, že konateľ žalobcu je konateľom v dvoch spoločnostiach s podobným
názvom. Pri podaní vysvetlenia sa C. D. mohla z uvedeného dôvodu pomýliť, nemusela vedieť o tom,

že A. B. mal vykonávať prácu pre iný subjekt než je žalobca a už vonkoncom nemohla mať vedomosť
o tom, či je A. B. prihlásený v registri poistencov Sociálnej poisťovne.

29) Pomocné práce spočívajúce v odburiňovaní, aké mal vykonávať A. B., pre žalobcu vykonáva iný
zamestnanec, a to H. I.. Podľa žalobcu je nelogické, aby zadelil prácu, ktorú má vykonávať iná osoba

práve A. B., ktorý pre neho nepracuje a má pracovať pre inú spoločnosť.

30) Žalobca mal porušiť zákon o nelegálnom zamestnávaní tým, že dňa 17.06.2022 v čase od 12:35
hod., do začatia konania inšpekcie práce, teda do 17.06.2022 do 12:35 hod., využíval prácu fyzickej
osoby A. B., nar. XX.XX.XXXX. Protokol o výsledku kontroly pôsobí podľa žalobcu chaoticky.

31) Žalobca mal za to, že neporušil ustanovenia zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní,
keďže nevyužíval závislú prácu A. B.. A. B. mal pri podaní vysvetlenia pracovníčkam Inšpektorátu práce
povedať, že má pracovať pre spoločnosť PELO SK, s. r. o. a že ho tam poslal zamestnávateľ. Obsah
zápisu výpovede nezodpovedá realite a ani tomu, čo povedal pracovníčkam na mieste samom. Žalobca

podotkol, že pri prerokovaní protokolu o výsledku inšpekcie pracovníčky odmietli žalobcovi poskytnúť k
nahliadnutiu zápisnice o podaní vysvetlenia kontrolovaných osôb, a to A. B. a taktiež C. D..

32) Žalobca v závere podanej žaloby poukázal na to, že jedným zo znakov závislej práce je, že sa
má vykonávať podľa pokynov zamestnávateľa. V kontexte uvedeného žalobca opätovne zdôraznil, že

on pokyn A. B. aby vykonával nejakú činnosť na prevádzke Záhradný svet dňa 17.06.2022 nedal.
Ak by A. B. na prevádzke vykonával nejakú prácu, je to jeho exces za ktorý nemôže zodpovedať
žalobca. Ďalším zo znakom závislej práce je, že sa musí vykonávať výlučne v pracovnom pomere,
alebo obdobnom pracovnom vzťahu. Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi
zamestnávateľomazamestnancom,pričomvpracovnejzmluvemusíbyťdohodnutámzda.Keďžepodľa

tvrdení uvedených v protokole A. B. nemal dohodu na mzde, takáto pracovná zmluva by bola neplatná
a teda nemohol vykonávať závislú prácu, lebo nemal založený pracovný pomer so žalobcom. Taktiež
žalobca namietal, že navrhoval opätovne vypočuť A. B. s tým, že mu chcel klásť otázky, pričom s týmtonávrhom sa žalovaný podľa názoru žalobcu žiadnym spôsobom nevyporiadal, a tak bolo žalobcovi
znemožnené vykonávať jemu prináležiace práva.

33) Výšku pokuty žalobca nerozporoval.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe (duplika)

34) Žalovaný v podaní zo dňa 12.09.2023 poukázal na to, že žalobca v podanej žalobe namieta v

zásade rovnaké skutočnosti, ako v priebehu správneho konania, obsah žaloby je z prevažnej časti
totožný s obsahom jeho vyjadrenia v správnom konaní, s ktorého obsahom sa žalovaný vysporiadal. Z
toho dôvodu žalovaný zotrval na skutočnostiach, ktoré uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
Žalovaný identicky ako vo svojom žalobou napadnutom rozhodnutí považoval námietky žalobcu, vrátane
jeho záverov za irelevantné a neodôvodnené a uviedol, že žalobca nepredložil nijaké dôkazy, ktoré by po
vecnej, prípadne právnej stránke spochybnili, resp. vyvrátili zistené porušenie povinnosti. Z uvedeného

dôvodu mal po komplexnom posúdení predmetného právneho prípadu za to, že prvostupňový správny
orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a z
relevantných listinných dôkazov, ktoré boli predložené k výkonu inšpekcie práce.

35) K tvrdeniu žalobcu, že s A. B. mal byť uzatvorený pracovnoprávny vzťah s inou spoločnosťou

ako žalobcom, a to v zmysle dohody o vykonaní práce, s tým, že do práce mal nastúpiť 20.07.2022,
žalovaný uviedol, že menovaný bol do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového
sporenia prihlásený dňa 17.06.2022 s dátumom vzniku pracovnoprávneho vzťahu 17.06.2022, z čoho
vyplýva nesprávnosť tvrdenia žalobcu.

36) Žalobca ďalej v žalobe poukazuje na podanie vysvetlenia C. D., ktorá podľa jeho vyjadrenia sa mohla
pomýliť, nemusela vedieť o tom, že A. B. mal vykonávať práce pre iný subjekt ako je žalobca. K tomu
žalovaný uviedol, že C. D. sa v zápisnici o podaní informácie nevyjadrovala o tom, pre akú spoločnosť A.
B. vykonával práce, taktiež sa nevyjadrila ani jej nebola položená otázka, či je menovaný zamestnanec
prihlásený v registri poistencov Sociálnej poisťovne.

37) Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že práce spočívajúce v odburiňovaní, aké mal vykonávať A. B. pre
žalobcu, vykonával iný zamestnanec (H. I.) poznamenal, že uvedené neznamená, že rovnaké práce
nemohol vykonávať aj A. B., žalovaný považoval uvedené tvrdenie žalobcu za účelové.

38) Žalovaný taktiež poukázal na to, že inšpektori práce kontrolovali zamestnanca priamo pri výkone
práce, pričom mal súčasne za to, že táto práca napĺňala všetky znaky závislej práce v zmysle § 1
ods. 2 Zákonníka práce. Zákonník práce výslovne prikazuje, že ak sú naplnené znaky závislej práce,
je potrebné na jej vykonávanie dojednať buď pracovný pomer, alebo obdobný pracovný vzťah, a
výnimočne za podmienok ustanovených Zákonníkom práce sa môže závislá práca vykonávať aj v inom

pracovnoprávnom vzťahu, t. j. na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

39) Žalobca po ďalšie uviedol, že nakoľko A. B. podľa tvrdení v protokole nemal dohodu o mzde,
pracovná zmluva by bola neplatná, a teda nemohol vykonávať závislú prácu, keďže nemal založený
pracovný pomer so žalobcom. Ako je vyššie uvedené, závislú prácu je možné vykonávať aj v inom

pracovnoprávnom vzťahu. Zároveň v zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka práce, kde sa nachádzajú znaky
závislej práce vyplýva, že mzda alebo odmena za prácu nie je s účinnosťou od 01.03.2015 znakom
závislej práce.

40) K žalobnej námietke, podľa ktorej sa správne orgány nevysporiadali s návrhom na opätovné

vypočutie A. B. žalovaný zdôraznil, že prvostupňový správny orgán v rozhodnutí o uložení pokuty uviedol
stanovisko, pre ktoré nenariadil ústne pojednávanie spojené s výsluchom svedka, pričom žalovaný sa
s názorom prvostupňového správneho orgánu plne stotožnil.
41)Ohľadomvýškyuloženejsankciemalžalovanýzato,žezostranyprvostupňovéhosprávnehoorgánu
bola uložená sankcia náležite zdôvodnená, s prihliadnutím na osobitosti a špecifiká daného prípadu a

za plnej akceptácie zákonných kritérií, vyplývajúcich mu z ustanovenia § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii
práce a z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce.42) Žalovaný uviedol, že skutkový stav bol riadne preukázaný, je podložený dôkazmi a zodpovedajúci
skutočnosti porušovania právnych predpisov zo strany žalobcu. Naposledy uvedené argumenty žalobcu
považoval žalovaný za konštrukcie smerujúce k presadeniu možnosti jeho obrany voči uloženiu sankcie

za porušenie právnych predpisov. Žalovaný konštatoval, že obidve napadnuté rozhodnutia boli vydané
v súlade s hmotnoprávnym a procesnoprávnym predpisom. Žalovaný ďalej uviedol, že ako odvolací
správny orgán v zmysle § 59 ods. 1 Správneho poriadku, preskúmal rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu v celom rozsahu, zhodnotil právny a skutkový stav, vyhodnotil predložené dôkazné
listiny a posúdil, či prvostupňový správny orgán pri svojom konaní a rozhodovaní postupoval v súlade s

platnýmiprocesnoprávnymiahmotnoprávnymiustanoveniami.Podôslednompreskúmanípredmetného
rozhodnutia a odvolacieho spisu, dospel s ohľadom na zistené skutočnosti a popísaný skutkový stav k
právnemu záveru, že prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal, že zo strany žalobcu došlo
k porušeniu uvedených právnych predpisov.

43) Žalovaný sa nestotožnil s názorom žalobcu a mal za to, že pri rozhodovaní o uložení pokuty prihliadal

na všetky vyjadrenia a doklady predložené žalobcom, ktoré boli podkladom na zákonné rozhodnutie
vo veci samej. Žalovaný, ako aj prvostupňový orgán, posudzoval každý dôkaz jednotlivo a všetky vo
vzájomnej súvislosti a vysporiadal sa s námietkami žalobcu. Žalovaný podotkol, že žalobca ani v konaní
vedenom na druhom stupni neuviedol také relevantné skutočnosti a nedoplnil také relevantné dôkazy,
s ktorými by sa žalovaný nebol vysporiadal a s ktorými by žalobca preukázal konkrétne porušenie,

resp. ohrozenie jeho subjektívnych práv alebo preukázal, že žalovaný svojím postupom porušil základne
zásady správneho konania, najmä zásadu materiálnej pravdy, vyhľadávaciu zásadu, zásadu práva na
obhajobu a že by pri hodnotení dôkazov porušil zásadu voľného hodnotenia dôkazov v intenciách
ustanovenia § 34 ods. 5 Správneho poriadku. Žalovaný s ohľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby
Správny súd v Banskej Bystrici správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

44) Na dupliku žalovaného žalobca ďalej nereagoval.

Konanie pred správnym súdom

45) Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej iba ako „správy súd“) ako vecne a miestne príslušný preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane jemu predchádzajúceho prvostupňového
rozhodnutia, ako aj postup orgánov verejnej správy viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v zmysle § 134
ods. 1 SSP, ale aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) SSP, keďže predmetná správna žaloba je
žalobou vo veciach správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP) a dospel k záveru, že žaloba nebola podaná

dôvodne, preto ju podľa § 190 SSP zamietol. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 22.05.2025.

46) Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že správny orgán prvého stupňa vykonal v období
od 17.06.2022 do 13.12.2022 u žalobcu inšpekciu práce podľa § 7 ods. 3 písm. a/ zákona o inšpekcii
práce. Pri výkone inšpekcie práce Inšpektorát práce zistil, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu

povinnosti stanovenej predpismi, ktoré upravujú zákaz nelegálneho zamestnávania. Toto porušenie je
uvedené v protokole o výsledku inšpekcie práce č. ITN-145-35-2.3/p-A25-22 zo dňa 23.08.2022 v znení
jeho Dodatku č. 1 zo dňa 13.12.2022 (ďalej aj protokol), v časti Nelegálne zamestnávanie. Na základe
uvedeného prvostupňový správny orgán začal správne konanie vo veci uloženia pokuty. Rozhodnutím
prvostupňového správneho orgánu zo dňa 21.03.2023 bola žalobcovi uložená pokuta podľa § 19 ods.

2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce vo výške 2.000,- Eur za porušenie povinnosti zakotvenej v §
3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. Na základe žalobcom podaného
odvolania, žalovaný stotožňujúc sa s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu odvolanie žalobcu
zamietol v celom rozsahu.

Relevantné zákonné ustanovenia

47) Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

48) Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP, v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych
dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len
"žalobné body").49) Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je
ustanovené inak.

50) Podľa § 195 ods. 1 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a
dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia
alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie

otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v
ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie,
c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné
použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie
a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.

51) Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

52) Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej

správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,

e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

53) Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona
č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o inšpekcii práce“), inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním
1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a

skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok
žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili
15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie,
2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy,
3.právnychpredpisovaostatnýchpredpisovnazaisteniebezpečnostiaochranyzdraviapriprácivrátane

predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia,
4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania,
5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv,
6. osobitného predpisu zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu
a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho

práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo
štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca
alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj,
7. osobitného predpisu zamestnávateľom, ktorý ustanovuje povinnosti pri vysielaní zamestnancov na
výkon prác pri poskytovaní služieb,

54) Podľa § 13 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce, v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného
zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním
povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.

Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené
alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je
podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.55) Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 Zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce uloží pokutu
zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur
do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej

5 000 eur.

56) Podľa § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1
a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na
a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,

b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,
c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a)
prvého bodu,
d)skutočnosť,čizistenéporušeniepovinnostíjedôsledkomneúčinnéhosystémuriadeniaochranypráce
u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,
e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

57) Podľa § 21 ods. 3 veta prvá Zákona o inšpekcii práce, na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1
písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19
a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

58) Podľa 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní),
nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je
podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah
alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.

59) Podľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, právnická osoba a fyzická
osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba
nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.

60)Podľa§1ods.2zákonač. 311/2001Z.z.Zákonníkapráce(ďalejlen„Zákonníkpráce“),závislápráca
je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne
zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase
určenom zamestnávateľom.

61)Podľa§1ods.3Zákonníkapráce,závisláprácamôžebyťvykonávanávýlučnevpracovnompomere,
v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v
inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom
vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

62) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu práv alebo právom chránených záujmov
fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Správny súd rozhoduje
nazákladevčaspodanejžaloby,pričompredmetsúdnehoprieskumujevdispozíciižalobcu(správnysúd
je v zmysle § 134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ustanovené inak). Žalobca
musí v zákonom stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych

skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body),
a to v zmysle § 182 ods. 1, písm. e) SSP. Výnimkou z tejto zásady je správna žaloba vo veciach
správneho trestania, kde v zmysle § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania
viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v prípadoch vymedzených písm. a) až e) daného ustanovenia.
Správny súd ďalej v prípade správnej žaloby vo veciach správneho trestania podľa § 197 SSP vychádza

zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, pričom môže doplniť dokazovanie vykonané
orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.
63) Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie
Inšpektorátu práce o uložení pokuty vo výške 2.000,- Eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej
z ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom

zamestnávaní, konkrétne za porušenie povinnosti bližšie obsiahnutej v bode 1 tohto rozhodnutia súdu.

64) Správny súd posúdil žalobu žalobcu ako správnu žalobu vo veciach správneho trestania, pretože
sa týka rozhodovania orgánov verejnej správy o sankcii za porušenie povinností uložených žalobcovivšeobecne záväzným právnym predpisom, a to v podobe uloženia pokuty. Išlo teda o rozhodovanie
orgánu verejnej správy o vyvodzovaní administratívnej zodpovednosti za protiprávne konanie (správny
delikt).

65) Správny poriadok (§ 32 ods. 1), ktorý sa vzťahuje na konanie podľa § 19 Zákona o inšpekcii práce
(správne delikty), ukladá orgánu verejnej správy povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci.
Úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú
vec rozhodujúci význam. Pokiaľ ide o administratívne trestanie, t.j. konanie, v rámci ktorého príslušné

orgány verejnej správy objasňujú okolnosti svedčiace o spáchaní určitého protiprávneho konania a
za toto preukázané protiprávne konanie ukladajú v zmysle príslušných zákonov tresty a iné zákonné
opatrenia deliktuálne zodpovedným osobám, na takéto osobitné správne konania sa v zmysle ustálenej
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu SR i Najvyššieho súdu SR vzťahujú
zásady trestného konania, ktoré musia orgány verejnej správy pri objasňovaní správnych deliktov
dodržiavať a v ich zmysle viesť príslušné konanie, vrátane vyhodnotenia zisteného skutkového stavu

veci. Medzi zásady trestného konania, vo vzťahu k dokazovaniu možno zaradiť zásadu vyhľadávaciu,
zásadu voľného hodnotenia dôkazov a zásadu zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností.
Bremeno presného a úplného objasnenia stavu veci teda spočíva na orgáne verejnej správy. Orgán
verejnej správy je povinný vykonať zisťovanie z úradnej povinnosti, nemôže byť viazaný len na podklady,
ktoré mu poskytnú účastníci konania. Dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania
najavo, vrátane toho, čo uviedol účastník konania.

66) V tomto prípade bolo vykonanou inšpekciou práce u žalobcu zistené porušenie Zákonníka práce,
ktoré boli zdokumentované v Protokole o výsledku inšpekcie práce č. IZA-35-30-2.3/P-B24,25-21 zo

dňa 12.08.2021. Protokol a Dodatok č. 1 k protokolu obsahuje sumár zistených skutkových okolností,
ako aj vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu, aj uvedenie úvah, ktoré ovplyvnili hodnotenie
dôkazov v nadväznosti na použitie právnych predpisov, podľa ktorých orgán verejnej správy postupoval.
V Protokole sú opísané všetky skutočnosti zistené z vykonaných dôkazov. Protokol podľa názoru
správneho súdu nepôsobí chaoticky tak, ako to namietal žalobca.

67) Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré
jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žalovaný postupoval v súlade s platnou právnou
úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a zákonné. Námietky žalobcu v
správnej žalobe sú obdobné ako námietky v odvolacom konaní, s ktorými sa žalovaný riadne vysporiadal

v napadnutom rozhodnutí. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav
veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa správny súd stotožnil.

68) Žalobca primárne namietal, že z jeho strany nedošlo k porušeniu zákona o nelegálnej práci
a nelegálnom zamestnávaní, keďže osoba A. B. sa na kontrolovanej prevádzke žalobcu mal nachádzať

sám z vlastného rozhodnutia, alebo ako zákazník, bez predošlej dohody so žalobcom za účelom
vykonania pomocných prác na kontrolovanej prevádzke žalobcu. Tieto námietky vyhodnotil súd ako
nedôvodné, ničím nepreukázané.

69) Správny súd uvádza, že účelom zákona o inšpekcii práce a zákona č. 82/2005 Z.z. je ochrana

pracovného trhu pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním, a preto i výklad a aplikácia
príslušných ustanovení zákona má vychádzať z jeho zmyslu a účelu. Medzi hlavné úlohy inšpekcie práce
patrí vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie právnych predpisov patriacich do vecnej pôsobnosti
inšpekcie práce a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv. Takto rámcovo vymedzený sankčný
inštitút predstavuje jeden zo základných atribútov dozorného orgánu, prostredníctvom ktorého sa

uplatňuje donucovací, ale aj preventívny charakter inšpekcie práce. V preskúmavanej veci bol príslušný
prvostupňový správny orgán oprávnený vykonať u žalobcu kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho
zamestnávania a v prípade zistenia pochybenia bolo jeho povinnosťou uložiť žalobcovi sankciu za
zistený správny delikt.

70) Z právnej úpravy aplikovanej v predmetnej veci, t.j. zákona č. 82/2005 Z.z. vyplýva, že za nelegálne
zamestnávanie sa podľa § 2 ods. 2 písm. a) považuje také konanie právnickej osoby, ktorá využíva
závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký
pomer podľa osobitného predpisu. V danom prípade žalobca ako zamestnávateľ využíval závislú prácufyzickej osoby – A. B.. Uvedené mal správny súd preukázané z odpovedí tak A. B., ako i C. D., ktoré boli
obsiahnuté v zápisniciach o podaní informácie zo dňa 17.06.2022. Je pravdou, že žalobca odpovede
týchto osôb obsiahnuté v uvedených zápisniciach napáda, avšak v žalobe obsiahnuté argumenty

žalobcusprávnysúdvyhodnotilakovšeobecnéanepresvedčivé.Súduniejezrejmé,prečobyobevyššie
uvedené osoby inšpektorom práce poskytli skreslené stanoviská k osobe A. B., tak ako to naznačoval
žalobcajednakvpodanomodvolanívočiprvostupňovémurozhodnutiu,akoivsamotnejsprávnejžalobe.

71) Ohľadom námietky žalobcu, že s A. B. mal byť uzatvorený pracovnoprávny vzťah, a to so

spoločnosťou P.E.L.O., s.r.o., teda s inou spoločnosťou, než je spoločnosť žalobcu, a to v zmysle
dohody o vykonaní práce, pričom uvedená osoba mala podľa dohody so žalobcom nastúpiť do
vyššie uvedenej spoločnosti až dňa 20.07.2022, správny súd konštatuje, že predmetnú argumentáciu
vyhodnotil ako nepresvedčivú, keďže menovaná fyzická osoba bola do registra poistencov a sporiteľov
starobnéhodôchodkovéhosporeniaprihlásenáuždňa17.06.2022sdátumomvznikupracovnoprávneho
vzťahu 17.06.2022, teda v deň vykonania kontroly u žalobcu. Správnemu súdu nie je vychádzajúc

z argumentácie žalobcu zrejmé prečo sa jej pracovná činnosť nezačala až od 20.07.2022.

72) Vo vzťahu k námietke žalobcu, že vysvetlenia jeho zamestnankyne C. D. mohli spočívať v omyle,
správny súd konštatuje, že argumenty žalobcu boli i v tomto prípade nepresvedčivé. Práve naopak,
správny súd vyhodnotil odpovede zamestnankyne žalobcu v prvom rade za autentické, jednoznačné

a presvedčivé.

73) Ďalej správny súd k námietke žalobcu, že práce spočívajúce v odburiňovaní, aké mal vykonávať
A. B. pre žalobcu vykonával jeho iný zamestnanec, a to H. I. konštatuje, že tento argument žalobcu
nevyhodnotil rovnako ako presvedčivý. Keďže na základe tohto tvrdenia nemožno dospieť k záveru, že

A. B. pre žalobcu nemohol vykonávať žalobcom zadelené práce na kontrolovanej prevádzke.

74) Správny súd vychádzajúc tak z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ako
i žalovaného uvádza, že práca A. B., ktorého inšpektori práce kontrolovali priamo pri výkone práce
skutočne napĺňala znaky závislej práce v zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka práce. To, že A. B. nemal dohodu

o mzde neznamená, že nemohol vykonávať závislú prácu pre žalobcu v inom pracovnoprávnom vzťahu,
pričom mzda za prácu nie je znakom závislej práce.

75) K žalobnej námietke, podľa ktorej sa správne orgány nevysporiadali s návrhom na opätovné
vypočutie A. B. správny orgán konštatuje, že sa s touto námietkou náležite vysporiadal tak prvostupňový

správny orgán, ako i žalovaný. Správny súd dopĺňa, že správne orgány ako vierohodné a podstatné
vyhodnotili prvotné informácie zo dňa 17.06.2022 získané tak od A. B., ako aj od C. D., osôb, ktoré
boli prítomné na kontrolovanej prevádzke žalobcu, pretože tieto informácie boli podané spontánne
a bez prípravy, bez možnosti dohody na obsahu so žalobcom, po poskytnutí potrebného poučenia,
vrátane následkov za nepravdivé, resp. zavádzajúce alebo neúplné podanie informácie a bez toho,

aby boli akokoľvek ovplyvnené. Tento dôkaz vo vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi
odôvodňuje jednoznačný záver o spáchaní správneho deliktu zo strany žalobcu.

76) Správny súd ďalej považuje za nevyhnutné poukázať na to, že zákon č. 82/2005 Z.z. v spojení
so zákonom o inšpekcii práce konštruuje zodpovednosť za správny delikt nelegálneho zamestnávania

na princípe objektívnej zodpovednosti bez možnosti liberácie a pre príslušné orgány verejnej správy
zakotvuje povinnosť každé zistené protiprávne konanie sankcionovať bez možnosti zohľadnenia
materiálneho korektívu. Je preto bezpredmetné či k pochybeniu zo strany žalobcu došlo z nedbanlivosti.

77) V preskúmavanej veci správny orgán prvého stupňa uložil žalobcovi pokutu vo výške 2.000,-

Eur, teda na dolnej hranici zákonom stanovenej sankcie. Pokiaľ ide o uloženú sankciu, správny súd
v prvom rade uvádza, že žalobca nenamietal výšku uloženej pokuty, ani správny súd nežiadal o
sankčnú moderáciu (§ 198 SSP). Žalobnú argumentáciu smeroval výlučne k otázke (ne)porušenia
pracovnoprávnych predpisov. Správny súd nezistil porušenie zásad ukladania trestov. Uložená pokuta
je vzhľadom na všetky okolnosti prípadu podľa presvedčenia správneho súdu primeraná a plní úlohu

výchovnú, represívnu ako aj preventívnu, pričom výšku uloženej pokuty možno hodnotiť ako adekvátnu
a dostatočne odôvodnenú. Pri uložení pokuty bolo zo strany správnych orgánom zohľadnené osobitosti
a špecifiká daného prípadu, za plnej akceptácie zákonných kritérií, vyplývajúcich z ustanovenia § 19
ods. 6 zákona o inšpekcii práce a z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce.78) Pretože v danom prípade ide o správnu žalobu vo veciach správneho trestania, správny súd
preskúmal, či nie je daný niektorý z dôvodov podľa § 195 písm. a) až e) SSP, keď existuje výnimka

z viazanosti správneho súdu v žalobe uplatnenými žalobnými dôvodmi, pričom nezistil dôvod pre
preskúmanie žaloby nad rozsah a dôvody žaloby podľa § 195 SSP.

79) Keďže záver žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho
deliktu, ktoré sa mu kladú za vinu vyhodnotil správny súd ako opodstatnený, po preskúmaní

napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa a
konania, ktoré im predchádzalo, z dôvodov uvedených v správnej žalobe, dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

80) O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého

správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca
vkonaníúspešnýnebol,správnysúdmunáhradutrovkonanianepriznal.Rovnakosprávnysúdnepriznal
náhradu trov konania ani žalovanému keďže mal za to, že neboli splnené podmienky pre jej priznanie
podľa § 168 SSP, t.j. výnimočnosť situácie.

81) Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139
ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak
bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia.
Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred

správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí

byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.