Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 20, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/106/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620201622
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7620201622.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek
senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
v C. D. XXX, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Urban, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Uhrova 18 proti žalovaným 1/ E. F., nar. X.XX.XXXX, bytom v D. G., H., B. E. XXX, 2/ B. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom v I. H. D. XXX, obaja zastúpení SOUKENÍK – ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom v J., E.

XX, v konaní o určenie, že dôvody vydedenia žalobkyne nie sú dané, o určenie neplatnosti časti závetu
a o určenie neplatnosti vydedenia, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová
Ves zo dňa 10.6.2022 č.k. 1C/21/2020-342 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zamietol žalobu, ktorou

sa žalobkyňa domáhala určenia, že dôvody vydedenia nie sú dané, určenia neplatnosti časti závetu
a určenia neplatnosti vydedenia. Žalovaným priznal plnú náhradu trov konania s tým, že o výške týchto
trov rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré
vydá vyšší súdny úradník.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa bola uznesením Okresného súdu

Spišská Nová Ves zo dňa 18.2.2020 sp. zn. 9D/179/2018-67 odkázaná, aby v lehote jedného mesiaca
od právoplatnosti uznesenia podala žalobu na Okresný súd Spišská Nová Ves o určenie, že dôvody
vydedenia uvedené poručiteľkou v listine o vydedení spísanej formou notárskej zápisnice pod sp. zn.
N564/2018, Nz33173/2018 dňa 8.10.2018, nie sú dané.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa žalobu oprela o tvrdenie, že dôvod vydedenia uvedený

poručiteľkou v listine o vydedení, ktorou ju poručiteľka vydelila ako jednu zo zákonných dedičov, ako
jej dcéru, nie sú dané. Žalobkyňa má za to, že dôvody uvedené v listine o vydedení sú len fingované.
Poručiteľka za života previedla všetok svoj majetok na žalovaného v 1. rade a v čase spísania listiny
o vydedení viedla so žalobkyňou dva spory, v ktorých sa domáhala vrátenia daru a určenia vlastníckeho
práva. Listinou o vydedení si chcela len poistiť, že v prípade úspechu v týchto sporoch nebude mať
žalobkyňa na nehnuteľnosti, ktoré sa stali predmetom týchto konaní nárok, čo nevedela dosiahnuť

úkonmi za svojho života. Vzťahy medzi ňou a poručiteľkou boli dobré, pričom žili v susedných rodinných
domoch so spoločným dvorom. O matku sa starala vždy keď potrebovala pomoc, túto pomoc jej poskytla
a aj keď o to požiadala. Keď poručiteľka spadla a mala zlomenú chrbticu, v nemocnici ju navštevovala,
z troch detí výlučne žalobkyňa. Privolala jej záchranku, keď potrebovala pomoc, po operácii osobne
poručiteľke pichala injekcie do brucha. Bola ju navštíviť po operácii kolena v Košiciach a jej priateľ
ju doviezol autom z nemocnice domov. Na požiadanie jej robila nákupy, nosila lieky. Nikdy pomoc

neodmietla. Poručiteľke pomáhali aj dvaja synovia žalobkyne. Vzťahy sa narušili až v polovici roka 2016
po tom, čo poručiteľka začala vyvolávať spory medzi nimi. Poručiteľka odstavila žalobkyňu od pitnejvody, zabránila jej v prístupe k spoločnému WC, bránila jej v inštalácii suchého WC. Poručiteľka začala
ignorovať žalobkyňu a jej deti, prestala sa s nimi rozprávať, neodpovedala na pozdrav. Neskôr vyvolala
dva spory pred Okresným súdom Spišská Nová Ves. Žalobkyňa bola voči poručiteľke pasívna, verila, že

poručiteľkasprovokáciamiavyvolávanímkonfliktovčasomprestane.Poručiteľkaneskôrsamavyhlásila,
že nechce, aby ju žalobkyňa navštevovala a pokusy o komunikáciu ignorovala. Žalobkyňa pritom nedala
poručiteľke príčinu, aby sa takto k nej správala.

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 469a ods.

1 písm. a/, b/, ods. 2 § 477 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto
ju zamietol.

5. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že v prvom rade zameral pozornosť na zistenie, či žalobkyňa
má na požadovanom určení naliehavý právny záujem v zmysle § 137 C.s.p. a dospel k záveru, že
tento vyplýva z výroku uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp. zn.

9D/179/2018, ktorým bola žalobkyňa odkázaná na podanie žaloby o určenie, že dôvody vydedenia
žalobkyneporučiteľkouniesúdané.Týmtojedanáajaktívnalegitimáciažalobkyneapasívnalegitimácie
žalovaných, ktorí sú súrodencami žalobkyne a dedičmi po poručiteľke B. F..

6. Vychádzajúc z listiny o vydedení, poručiteľka túto založila na dvoch dôvodoch vydedenia, a to

v rozpore s dobrými mravmi neposkytnutie poručiteľovi potrebnej pomoci v chorobe, v starobe a v iných
závažných prípadoch a že potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje o ňu opravdivý záujem, ktorý by ako
potomok prejavovať mal.

7. V súvislosti so skúmaním, či dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení sú dané súd prvej

inštancie uviedol, že z dokazovania pred ním vykonaného mal za preukázané, že spolužitie žalobkyne
a jej matky – poručiteľky nebolo harmonické, čoho dôkazom sú aj prebiehajúce súdne spory vedené na
Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 2C/44/2017 a 11C/44/2017.

8. V tej súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že mu sa javí rozporná výpoveď žalobkyne, keď na

jednom mieste výpovede (č.l. 236) uviedla, že o chorobe mamy sa dozvedela až po jej pohrebe a na
druhej strane (výpoveď na č.l. 339) uviedla, že dva mesiace pred smrťou matky vedela, že je chorá,
ale ju nenavštívila. Súd prvej inštancie tiež po tom, ako sa oboznámil s výpoveďou žalobkyne v konaní
vedenom pod sp. zn. 2C/44/2017 a po tom, ako žalobkyňa v tomto konaní popísala svoju starostlivosť
o matku v období od mája 2016 uzavrel, že otáznym sa mu javí, čo bránilo žalobkyni matku navštíviť

vo vedľajšom dome.

9. Pokiaľ ide o výpoveď svedka K. B. – manžela žalobkyne v súvislosti s jeho uvedením, že „babka
bola čiperná žena, kopala na záhradke a nosila si drevo“ uviedol, že sa mu javí maximálne necitlivé
nechať starú ženu v jej veku robiť takéto práce. Výpoveď tohto svedka sa javila súdu ako nedôveryhodná

v tom smere, že podľa jeho tvrdenia sa žalobkyňa o chorobe matky dozvedela až po pohrebe, od ľudí
zúčastnených na pohrebe, žalobkyňa však podľa vlastných tvrdení o chorobe svojej matky dozvedela
skôr, preto z dôvodov týchto nepresností a rozporov vo výpovedi tohto svedka z jeho výpovede
nevychádzal.

10. Podľa súdu z výpovede svedkyne G. vyplynulo, že poručiteľka ťažko znášala postoj žalobkyne,
pričom svedkyňa popísala poručiteľku ako nekonfliktný typ. Podľa výpovede tejto svedkyne žalobkyňa
mame nepomáhala, nejavila o ňu záujem, pričom poručiteľka očakávala, že žalobkyňa ako dcéra príde
za ňou.

11. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že medzi súrodencami bol antagonistický
postoj, čo vyplynulo zo skutočnosti, že žalobkyňa zviedla priateľa žalovanej, s ktorým žalovaná žila. Toto
tvrdenie žalobkyňa nepoprela. Vyplynulo to aj z výpovede svedkyne G..

12. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že z výsledkov vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobkyňa

neprejavovala o matku záujem, tobôž nie opravdivý a vyjadrenia žalobkyne a jej syna, či manžela
žalobkyne o tom, že poručiteľka bola čiperná žena a pomoc nepotrebovala hodnotil ako účelové. Podľa
názoru súdu dieťa a zvlášť dcéra, ktorá žije s matkou, síce v rôznych nehnuteľnostiach, ale na jednom
dvore a javí o matku opravdivý záujem, navštívi ju, prehovorí s ňou, a to i za podmienky, že matka sauzavrela do seba a nekomunikovala so žalobkyňou ani s jej deťmi. Za zvlášť hrubý nezáujem žalobkyne
o poručiteľku súd vyhodnotil, že hoci žalobkyňa minimálne dva mesiace pred úmrtím poručiteľky mala
vedomosťojejchorobe,neprejavilaoporučiteľkuzáujem,dokoncaanipoúmrtíporučiteľkyniktozčlenov

rodiny žalobkyne nepomohol vyniesť truhlu s poručiteľkou.

13.Podľanázorusúdužalobkyninebrániližiadneobjektívneprekážkyposkytnúťporučiteľkepomocaani
zo strany poručiteľky nezistil žiadne zásadné odmietanie poskytnutia pomoci žalobkyňou. Len samotný
fakt, že poručiteľka prestala so žalobkyňou a jej deťmi komunikovať bez toho, aby bolo preukázané, že

žalobkyňa i jej deti vyvinuli akékoľvek úsilie na zblíženie sa s poručiteľkou, nemožno usúdiť, že žalobkyni
i jej deťom čokoľvek bránilo v pomoci poručiteľke.

14. Na základe týchto úvah žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že dôvody vydedenia
uvedené v listine o vydedení nie sú dané, zamietol.

15. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala určenia, že závet poručiteľky v časti, ktorým vylúčila žalobkyňu
z dedičstva po nej v rozsahu, zodpovedajúcom zákonnému dedičskému podielu je neplatný, ani v tomto
rozsahu žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol. Závet, obsahom ktorého je aj listina o vydedení spĺňa
všetky zákonné náležitosti, a keďže došlo k dôvodnému vydedeniu žalobkyne, žaloba ani v tejto časti
neobstojí. Listina o vydedení sa týka aj potomkov žalobkyne, u ktorých nie je potrebné uviesť dôvod

vydedenia.

16. O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalovaným priznal plnú
náhradu trov konania.

17. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm.d/,f/ah/C.s.p.aodvolaciemusúdunavrhla,abyrozsudokzrušilavrátilvecsúduprvejinštanciena
ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo aby rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. Uplatnila náhradu
trovprvoinštančnéhoaodvolaciehokonania.Sodôvodnímbodu60.napadnutéhorozsudkusastotožnila
v tom zmysle, že v tomto konaní bolo potrebné skúmať vzťah poručiteľky a žalobkyne a vyhodnotiť,

či správanie žalobkyne naplnilo jeden z dôvodov vydedenia. Podľa názoru žalobkyne v konaní nebolo
preukázané také jej správanie, ktoré by napĺňalo dôvody vydedenia. Pokiaľ ide o dôvod vydedenia
vyplývajúci z § 469a ods. 1 písm. a/ Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie sa nevyporiadal
s dvomi základnými argumentmi uvedenými žalobkyňou. Poručiteľka totiž nebola odkázaná na pomoc
žalobkyne, nakoľko žalovaný v 1. rade sa zaviazal poručiteľke v súvislosti s darovacou zmluvou zo dňa

28.5.2016 poskytnúť pomoc v starobe a chorobe. Tento záväzok vznikol dva a pol roka pred spísaním
listiny o vydedení, teda v čase, kedy poručiteľka a žalobkyňa mali medzi sebou dobré vzťahy. Preto
poručiteľka nebola na pomoc žalobkyne odkázaná. Poručiteľka darovala všetok svoj nehnuteľný majetok
žalovanému v 1. rade, čím žalobkyňu prakticky vydedila a neskôr robila aktívne kroky proti žalobkyni
(odpojenie od vody, od WC, znemožnenie prenosu suchého WC, podanie dvoch žalôb voči žalobkyni).

Naviac zo strany poručiteľky išlo o zásadné odmietnutie poskytnutia pomoci zo strany žalobkyne a jej
synov. V listine o vydedení poručiteľka neuviedla jeden konkrétny prípad, kedy jej žalobkyňa odmietla
pomôcť. Z výpovede svedkov L. a B. vyplynulo, že poručiteľka ponúknutú pomoc odmietala, na pozdrav
neodpovedala a ignorovala žalobkyňu a jej rodinných príslušníkov. Súd vyhodnotil výpovede týchto
svedkov selektívne. Žalobkyňa pritom uviedla, že jej syn pri výpovedi sa nevyjadroval o chorobe alebo

o pobyte v nemocnici, čo súd nevzal do úvahy. Samotná poručiteľka v listine o vydedení uviedla „v
súčasnosti ani nevie, že som ťažko chorá“. Toto tvrdenie sa pritom týkalo žalobkyne. Poukázala na
závery odvolacieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2Co/192/2020 v súvislosti s posudzovaním
správania sa poručiteľky vo vzťahu k žalobkyni (bod 29. odôvodnenia). Podľa žalobkyne nebol naplnený
dôvod vydedenia podľa spomínaného § 469a ods. 1 písm. a/ Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide

o druhý dôvod vydedenia v zmysle § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka súd nesprávne
vyhodnotil správanie sa žalobkyne ako neprejavenie opravdivého záujmu zo strany potomka vo vzťahu
k poručiteľke, nakoľko toto bolo zavinené poručiteľkou. Poručiteľka vyjadrila nesúhlas s partnerom
žalobkyne (terajším manželom), a preto „trestala“ žalobkyňu za to, že ju neuposlúchla. Žalobkyňa a jej
synovia sa snažili o komunikáciu s poručiteľkou, no tá ich ignorovala, preto s ňou radšej nekomunikovali.

Súd dospel k neprávnemu záveru o tom, že žalobkyňa vedela o chorobe poručiteľky skôr. Ona
vedela len o pobyte v nemocnici a tiež to, že poručiteľka sa vrátila. Žalobkyňa nemala o chorobe
poručiteľky vedomosť, čo vyplynulo aj z vyjadrení žalovaných. Súd nesprávne vyhodnotil výpoveď
svedka K. B. a nesprávne pri svojich záveroch vychádzal z výpovede svedkyne G.. Táto svedkyňanebola osobne prítomná pri ničom podstatnom, pričom sama uviedla, že si len „vypočula rozhovory“. Pri
svojej výpovedi hovorí o svojich úvahách a domnienkach. Súd nesprávne vyhodnotil hrubý nezáujem
žalobkyne o poručiteľku. Právne významným pre takýto záver je len konanie ku dňu spísania listiny

o vydedení, pričom súd odkazuje na udalosť, ktorá sa mala odohrať po spísaní tejto listiny o vydedení
a dokonca až po smrti poručiteľky. Ide o konanie, ktoré pre výsledok rozhodnutia nie je podstatné.
Žalobkyňa má za to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil a nevysporiadal
so všetkými argumentmi ňou uvedenými. Rozhodnutie je preto nepreskúmateľné.

18. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu navrhli potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Uplatnili náhradu
trov odvolacieho konania. Stotožnili sa so skutkovými a právnymi dôvodmi napadnutého rozsudku, ktorý
považujú za správny. Súd sa náležité vyporiadal so všetkými relevantnými otázkami. Správne vyhodnotil
výpovede strán sporu a svedkov. Na strane žalobkyne neboli vykonaným dokazovaním zistené žiadne
objektívneprekážky,ktorébyjejbrániliposkytnúťpomocporučiteľke.Poručiteľkapritompomocskutočne
potrebovala. Žalobkyňa jej bola najbližšie. Žalobkyňa si bola dobre vedomá svojho záväzku doopatrovať

a dochovať mamu, k čomu uvádzala, že to nie je na papieri. Žalobkyňa sa zaviazala matku doopatrovať
a postarať sa o ňu v starobe v súvislosti s možnosťou bývať v dome so súp. č. 123. Išlo o ústny
záväzok. V konaní vedenom pod sp. zn. 2C/44/2017 žalobkyňa sama vypovedala, že od vody ju odpojil
jej brat (žalovaný v 1. rade), pričom aj toto dávala za vinu poručiteľke, hoci to nebola pravda. Žalobkyňa
nemala trvalo a dlhodobo žiaden opravdivý záujem o svoju matku. Nielenže sa o ňu nezaujímala, ale

ju ignorovala, nenavštevovala ju, nekomunikovala s ňou, robila jej naprieky, správala sa arogantne,
používala vulgarizmy.

19. Žalobkyňa v reakcii na vyjadrenie žalovaných zotrvala na svojej odvolacej argumentácii. Tvrdenia
žalovaných o ústnych dohodách o doopatrovaní matky z jej strany sa nepotvrdili.

20. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia
pojednávaniavzmysleust.§385ods.1zák.č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„C.s.p.“)
v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru,
že odvolanie je opodstatnené.

21. Súd prvej inštancie sa dopustil procesnej vady konania, keď v dôsledku nedostatočného
(nepreskúmateľného) odôvodnenia rozhodnutia došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý
proces.

22. Odôvodnenie rozhodnutia je obsahovou náležitosťou písomného vyhotovenia rozhodnutia, ktoré má
stručne, jasne, výstižne a presvedčivo uviesť, čoho a z akých dôvodov sa žalobca domáhal, ako sa
vyjadril žalovaný a vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval za (ne) preukázané, z ktorých dôkazov (ne)
vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).

23. Požiadavka, aby rozhodnutie bolo riadne odôvodnené, patrí medzi základné atribúty spravodlivého
procesu. Jej účelom je medzi iným zabezpečiť transparentnosť, legitimitu a kontrolovateľnosť súdneho
rozhodnutia. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť.

24. Vychádzajúc z listiny o vydedení je zrejmé, že poručiteľka dôvody vydedenia žalobkyne založila

na dôvodoch vyplývajúcich z ust. § 469a ods. 1 písm. a/, b/ Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
môžeporučiteľvydediťpotomka,akvrozporesdobrýmimravmineposkytolporučiteľovipotrebnúpomoc
v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch. Rovnako to môže poručiteľ urobiť vtedy, ak
potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

25. O neposkytnutie pomoci za podmienok uvedených v písm. a/ spomínaného ustanovenia pôjde najmä
vtedy, keď dedič poručiteľovi, odkázanému na pomoc v chorobe a starobe neposkytol potrebnú pomoc,
hoci o tejto odkázanosti poručiteľa vedel a so zreteľom na svoje objektívne možnosti a schopnosti mu
pomoc mohol poskytnúť. Potreba pomoci na strane poručiteľa a objektívna možnosť dediča poručiteľovi
pomoc poskytnúť sa musí v každom konkrétnom prípade posudzovať osobitne. Treba to posúdiť z

hľadiska, či dedičovo správanie bolo v rozpore s dobrými mravmi. K naplneniu tohto dôvodu vydedenia
nestačí,žeporučiteľbolchorý,dosiaholvek,ktorýmožnooznačiťakostarobualebosaocitolvinejťažkej
životnej situácii (dedič mu neposkytol pomoc v iných závažných prípadoch, napr. pri živelnej pohrome,
ohrození života, zdravia a pod.). Potreba pomoci potomka závisí aj na tom, či nie je iná osoba, od ktorejmožno predovšetkým očakávať poskytovanie takejto pomoci a ktorá túto pomoc aj reálne poskytuje a
poskytovať môže, pretože má pre to lepšie podmienky ako potomok, ktorého sa vydedenie týka. Pri
odkázanosti poručiteľa na pomoc je nevyhnutné, aby potomok mal reálnu možnosť poručiteľovi potrebnú

pomoc poskytovať, teda, či jej poskytovanie nevylučuje napr. zdravotný stav potomka a iné objektívne
skutočnosti.

26. Pri úvahe, či ide o dôvod vydedenia uvedený v písm. b/ spomínaného ustanovenia, t.j.
neprejavovanie opravdivého záujmu potomka o poručiteľa treba považovať za významný vzťah medzi

poručiteľom a potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen
predstieraného, formálneho. Existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných
vonkajších prejavov, napr. z osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka
a poručiteľa a pod., pričom pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia v tomto ustanovení
uvedený, nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti,
za ktorých k vydedeniu došlo. Najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa

nebránili objektívne okolnosti, prípadne či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto
kvalifikovaného záujmu. Tento dôvod vydedenia totiž vyžaduje, aby neprejavovanie opravdivého záujmu
bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu. Záujem, ktorý by potomok mal
prejavovať o poručiteľa treba posudzovať s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. Pokiaľ je
skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, dôsledkom toho, že poručiteľ

neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že by neprejavovanie tohto záujmu
potomkom mohlo byť dôvodom na jeho vydedenie. O neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľa
v zmysle tohto ustanovenia sa nejedná v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný
samotným poručiteľom (rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo/176/96).

27. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie je potrebné vytknúť, že z jeho odôvodnenia nevyplývajú úvahy,
ktoré boli relevantné pre výsledok konania z hľadiska aplikácie vyššie spomínaného ust. § 469a ods.
1 písm. a/, b/ Občianskeho zákonníka, čo zakladá nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia z hľadiska
jeho zákonnosti a vecnej správnosti.

28. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nemožno zistiť, akým spôsobom súd postupoval pri
posudzovanírozhodnýchskutočnostívprejednávanejvecipriposudzovanídanostijednotlivýchdôvodov
vydedenia. Žiadnym spôsobom sa nevyjadril k otázke, či poručiteľka bola odkázaná na pomoc v chorobe
a v starobe, či tu bola iná osoba, od ktorej bolo možné predovšetkým očakávať poskytnutie takejto
pomoci poručiteľke a či táto osoba aj reálne pomoc poskytovala, ale tiež, či žalobkyni v prejavovaní

opravdivého záujmu o poručiteľku nebránili objektívne okolnosti prípadne, či z jej strany nešlo
o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu.

29. Aj keď odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje čiastkového úvahy súdu pri posudzovaní
dôveryhodnosti výpovedí žalobkyne a svedkov, súdu prvej inštancie je potrebné vytknúť, že tieto

výpovede hodnotí izolovane bez toho, aby jednotlivé vykonané dôkazy (výpovede účastníkov a svedkov)
porovnával v ich vzájomnej súvislosti. V rámci hodnotenia dôkazov je pritom povinný súd prihliadnuť
na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu. Pri hodnotení dôkazov
je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi
skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a pod. Z formulácie ust. § 191 C.s.p. možno

vyvodiť, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôvody hodnotiť a zdôvodniť, prečo niektoré z nich
pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prečo
sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať vôbec. Súd prvej inštancie sa v tejto súvislosti
žiadnym spôsobom nevyrovnal s argumentáciou žalobkyne, ktorú uviedla v súvislosti s hodnotením
výpovedí svedkov p. G., A. L. a K. B.. Navyše je súdu prvej inštancie tiež potrebné vytknúť, že pri

hodnotení jednotlivých dôkazov mal prihliadať len na skutočnosti, ktoré predchádzali časovo spísaniu
listinu o vydedení a týkajú sa konkrétneho časového obdobia, na ktoré poručiteľ v listine o vydedení
poukazuje, nie na skutočnosti, ktoré nasledovali po tomto, pre vec nevýznamnom období.

30. Pre posúdenie danosti dôvodov vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. a/. b/ Občianskeho zákonníka

bolo potrebné zaoberať sa tým, či správanie žalobkyne môže byť považované za odporujúce dobrým
mravom s prihliadnutím sa na správanie poručiteľky k nej ako dieťaťu. Za konanie v rozpore s dobrými
mravmi totiž nemožno považovať nezáujem potomka za situácie, keď tento nezáujem bol v značnej
mierevyvolanýsamotnýmporučiteľom.Ajkeďsúdvnapadnutomrozsudkukonštatoval,ževzťahymedziporučiteľkou a žalobkyňou neboli harmonické, rovnako ako vzťahy medzi jednotlivými súrodencami
a v tej súvislosti dospel k záveru, že žalobkyňa neprejavovala o matku opravdivý záujem a tiež, že
nezistil zásadné odmietnutie poskytnutia pomoci zo strany žalobkyne poručiteľkou, žiadnym spôsobom

sa nevyporiadal s tvrdeniami žalobkyne uvedenými v žalobe ale tiež v priebehu konania a to, že jej
odmietavý postoj vo vzťahu k matke bol vyvolaný konaním samotnej poručiteľky, ktorá odmietaním jej
partnera, vedením súdnych konaní voči nej a iným správaním sama v značnej miere prispela k tomu,
že medzi nimi neexistoval skutočný vnútorný, resp. citový vzťah.

31. Súdu prvej inštancie je potrebné podľa názoru odvolacieho súdu tiež vytknúť, že nezameral
dokazovanie na zodpovedanie otázky, čo bolo dôvodom toho, že vzájomný vzťah medzi žalobkyňou a jej
matkou sa narušil až v polovici roka 2016, ktorý dovtedy vykazoval znaky štandardného vzťahu. Bolo
preto pre rozhodnutie súdu významným zistiť, čo bolo konkrétnym dôvodom narušenia vzťahov medzi
žalobkyňou a poručiteľkou, keďže v tejto otázke sa vyjadrenia žalobkyne a žalovaných rozchádzali.
Zároveň bolo potrebné zodpovedať otázku, či išlo o také nezhody, ktoré v budúcnosti boli spôsobilé

ovplyvniť vzťahy medzi matkou a dcérou. Až následne bolo možné zodpovedať otázku, či dôvody
vydedenia boli dané a teda, či neprejavovanie záujmu zo strany žalobkyne k poručiteľke nemožno
vyhodnotiť ako odmietnutie poskytnutia pomoci poručiteľkou.

32. Z týchto dôvodov odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. zrušil rozsudok a vrátil

vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

33. Úlohou súdu prvej inštancie bude po doplnení dokazovania v potrebnom rozsahu opätovne vo
veci rozhodnúť tak, aby jeho rozhodnutie bolo preskúmateľné, a teda aby zodpovedalo požiadavkám
vyplývajúcim z ust. § 220 ods. 2 C.s.p.

34. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 C.s.p.).

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).