Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 17, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-4Sa/7/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200232
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7022200232.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Martinom Ľudevítom Fafaľákom, v právnej veci žalobcu: A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXX, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. Filip Gaľa, advokát so sídlom:
Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Minister vnútra
Slovenskej republiky, so sídlom: Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. SPSČ-PO3-2022/001317-003 zo dňa 15.03.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Stručný priebeh administratívneho konania

1.MinisterstvovnútraSlovenskejrepubliky,sekciapersonálnychasociálnychčinností,akoprvostupňový
správny orgán rozhodnutím č. SPSČ-OSZ-55.232-2/2021-VZ zo dňa 25.11.2021 priznala žalobcovi
odchodné vo výške 21.899,91 €.

2. Žalobca podal voči rozhodnutiu správneho orgánu odvolanie, pričom žalovaný – Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, Minister vnútra, rozhodnutím č. SPSČ-PO3-2022/001317-003 zo dňa 15.03.2022

odvolanie v celom rozsahu zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil, pričom žalobca podal
proti uvedenému rozhodnutiu správnu žalobu doručenú Krajskému súdu v Košiciach dňa 16.05.2022.

Stručné zhrnutie relevantných častí napadnutých rozhodnutí

3. Správny orgán na prvom stupni svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca doručil žiadosť

o priznanie odchodného dňa 31.08.2021, pričom jeho služobný pomer skončil dňom 31.07.2021.
Poukázal na ust. § 143z ods. 1, § 33 ods. 2, § 143ac ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „SZPV“). Na
výpočet odchodného bola žalobcovi podľa § 58 SZPV zhodnotená doba trvania služobného pomeru
26 rokov a 171 dní. Základom pre výpočet odchodného je priemerný mesačný služobný plat vo výške
1.904,34 €, priznaná suma odchodného predstavuje jedenásť a pol násobok.

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie
zo dňa 15.12.2021, v ktorom sa domáhal, aby mu bolo priznané odchodné vypočítané zo skutočnej
zhodnotenej doby trvania služobného pomeru. Podstatou odvolania bolo žalobcovo presvedčenie,
že mu mala byť započítaná doba služobného pomeru aj za obdobie od 1.11.1989 do 15.2.1997,kde pracoval v ZŤS Prakovce, š.p., kedy na začiatku uvedeného obdobia došlo k uzavretiu dohody
o zmene pracovnej zmluvy, na základe ktorej bol zaradený do požiarnickej pozície: technik strojník. Ďalej
v odvolaní žalobca odôvodňoval, prečo by sa mal aj počas uvedeného obdobia považovať za požiarnika

(štúdium požiarnického kurzu, 24 hodinové zmeny, školenia, absolvovanie výcviku, atď.), resp. že bol
jednoznačne súčasťou Závodného požiarneho útvaru.

5. Žalovaný správny orgán v napadnutom rozhodnutí reagujúc na námietky odvolateľa poukázal na to,
že už prvostupňový správny orgán požiadal Krajské riaditeľstvo AaZZ v Košiciach o zaujatie stanoviska

k otázke zamestnania odvolateľa v ZŤS Prakovce, š.p., ktorý v odpovedi zo dňa 12.01.2022 uviedol, že
v rozhodnej dobe tam nebol zriadený Závodný požiarny útvar. Poukázal tiež na rozhodnutie OS ZPO
Spišská Nová Ves č. PO-326/6-1991/Sv zo dňa 06.05.1991, z ktorého je bez pochybnosti preukázané,
že v ZŤS Prakovce, š.p. bol zriadený DZPZ a nie ZPÚ. V podniku bola zriadená jednotka PO v súlade
s § 65 ods. 1 písm. c) zákona č. 126/1985 Zb., a to DZPZ a v zmysle § 68 ods. 3 tohto zákona
v ňom boli zaradení pracovníci, ktorí vykonávali túto službu ako svoje povolanie. Vychádzajúc zo znenia

ustanovenia § 58 ods. 1 písm. r) SZPV, dobou rozhodujúcou na vznik nároku na dávku výsluhového
zabezpečenia je výkon zamestnania v ZPÚ a nie v DZPZ. Skutočnosť, že v podniku bol zriadený DZPZ
je preukázaná aj v rozkaze náčelníka OS ZPO Spišská nová Ves vo veciach personálnych č. 5 zo dňa
20.07.1996, ktorým bol odvolateľa povýšený dňom 01.03.1993 do hodnosti práporčík „PO“ a z ktorého
vyplýva, že bol zaradený ako technik-strojník „DZPZ“.

6. Ďalej žalovaný poukázal na znenie § 106 zákona č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore,
ohľadom dĺžky odbornej praxe, ktorú nie je možné stotožňovať s dobou trvania služobného pomeru,
ktorá je rozhodujúca na posúdenie splnenia podmienok vzniku nároku na dávky výsluhového dôchodku,
pretože tu ide o dva samostatné, na sebe nezávislé inštitúty. Odvolateľom požadovanú dobu, ktorá bola

započítaná do odbornej praxe nemožno stotožňovať s dobou služobného pomeru. Poukaz odvolateľa na
existenciu denného poriadku a školení neobstojí, nakoľko povinnosť zúčastňovať sa platí aj pre členov
DZPZ. Žalovaný ďalej v rozhodnutí nesúhlasí s tým, že by bol zistený skutkový stav nedostatočne, keď
bol obstaraný podkladový materiál, ako aj stanovisko Krajského riaditeľstva HaZZ v Košiciach.

7. Ku ďalším námietkam žalovaný uviedol, že neexistoval právny dôvod na to, aby sa prvostupňový
správny orgán vysporiadal s otázkou, prečo nezapočítal pre nárok na odchodné dobu dôchodkového
poistenia,ktorániejeslužobnýmpomerom,povinnosťexistujeibavovzťahukudobe,ktorámácharakter
služobného pomeru. V uvedených intenciách postupovalo aj Krajské riaditeľstvo HaZZ v Košiciach, ktoré
v podkladoch pre vydanie rozhodnutia poukázalo práve a iba na takéto doby.

Podstatné zhrnutie žaloby a vyjadrenia k nej, replika, pojednávanie

8. Žalobca v žalobe namieta nesprávne právne posúdenie, nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť

alebo nedostatok dôvodov, nedostatočné zistenie skutkového stavu, rozpor skutkového stavu
s administratívnymi spismi a podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy.

9. Konkrétne v žalobe namieta:

- žalovaný si nesprávne osvojil záver o nezapočítaní doby trvania služobného pomeru žalobcu pred
dátumom 15.02.1997;
- u žalobcu sú naplnené všetky zákonné predpoklady stanovené v § 58 ods. 1 písm. r) SZPV, teda
existencia závodného požiarneho útvar a existencia zamestnania žalobcu v ňom, vymenovanie do
hodnosti, doba trvania je najmenej 10 rokov;

-dňa18.10.1989došlokuzavretiudohodyozmenepracovnejzmluvy,nazákladektorejbolsúčinnosťou
od 01.11.1989 zaradený do požiarnickej pozície technik – strojník, predložil aj prislúchajúcu pracovnú
náplň a jeho povolanie vyplýva aj z potvrdenia dojednaných pracovných podmienok;
- v roku 1990 riadne a úspešne absolvoval šesťtýždňový základný kurz nováčikov jednotiek PO
z povolania a následne bol rozkazom náčelníka menovaný do hodnosti rotný PO, neskôr povýšený

do hodnosti práporčík PO, pričom povyšovania boli vykonávané podľa prílohy k Úprave MV SSr č.
PO-114/3/1978 o hodnostiach pracovníkov PO a nie dobrovoľných členov;
- slúžil 24 hodinové nepretržité zmeny, časový limit výjazdu mali do jednej minúty, na pracovisku mali
zriadenú ohlasovňu požiarov, strojnú, protiplynovú, spojovaciu a povodňovú služby, denný poriadokzmenovej služby, robili sa školenia, praktický výcvik, revízie hydrantov a RHP, pravidelne absolvovali
výcvik v Protiplynovom výcvikovom stredisku, používali požiarnickú techniku, atď.;
- bol plnohodnotnou súčasťou štandardného závodného požiarneho útvaru so všetkými právami

a povinnosťami, zasahovali aj mimo priestoru závodu a zabezpečovali ochranu územia celého okresu
Gelnica, v roku 1996 prešiel bez akéhokoľvek prerušenia do jeho následného zamestnania, pričom mu
bola uznaná hodnosť, výcvik v Žiline aj ďalšie školenia;
- nikdy nebol členom dobrovoľného závodného požiarneho zboru a funkciu hasiča nikdy nevykonával
ako dobrovoľnú činnosť, jeho činnosť nie je možné hodnotiť podľa nepresných listín, ale podľa obsahu

jeho skutočne vykonanej práce;
- stanovisko Krajského riaditeľstva HZZ v Košiciach zo dňa 12.01.2022 je nepresné a nezodpovedá na
všetky položené otázky, pričom úrad sa v závere len „prikláňa“ k nemožnosti započítania doby.

10. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 07.07.2022 zotrval na svojej argumentácii, ktorú uviedol vo
svojom rozhodnutí, pričom vo vyjadrení v zásade nič nové, resp. nič, čo by bolo relevantným vo vzťahu

k veci samej neuviedol.

11. Rovnako tak žalobca vo svojej replike zo dňa 25.07.2022, konštatuje, že vyjadrenie žalovaného je len
zopakovaním odôvodnenia žalobcu, pričom sumarizuje svoju argumentáciu uvedenú v žalobe. Naviac
navrhol vypočutie troch svedkov – jeho bývalých kolegov.

12. Žalovaný na repliku žalobcu duplikou nereagoval.

13. Žiadny z účastníkov nežiadal nariadiť pojednávanie, pričom vzhľadom k tomu, že správny súd dospel
k záveru o nedôvodnosti návrhu na vypočutie svedkov, oznámil na úradnej tabuli súdu dátum, čas

a miesto verejného vyhlásenia rozsudku, načo dňa 17.04.2025 verejne vyhlásil rozsudok.

Výber z relevantnej právnej úpravy

14. Podľa čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo
nezávislé a nestranné súdy.

15. Podľa § 143z ods. 1 SZPV v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia Policajtovi
alebo profesionálnemu vojakovi, ktorého služobný pomer vznikol pred 1. májom 2013 a jeho služobný

pomer trvá aj po 30. apríli 2013, sa nárok na odchodné a jeho výšku posudzuje podľa predpisov účinných
do 30. apríla 2013 okrem základu na výpočet odchodného, ktorý sa určí podľa § 143ac ods. 1.

16. Podľa § 143ac ods. 1 písm. a) SZPV v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia
základ na výpočet odchodného, úmrtného, výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku

policajta a profesionálneho vojaka, ktorých služobný pomer vznikol pred 1. májom 2013 a skončí po
30. apríli 2013, sa u policajta zistí z priemerného mesačného služobného platu podľa § 60 ods. 2 a u
profesionálneho vojaka z priemerného mesačného služobného platu podľa § 60 ods. 4 dosiahnutého v
období posledných desiatich skončených kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru
(ďalej len „rozhodujúce obdobie na zistenie základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia“), a

to v príjmovo najlepšom skončenom kalendárnom roku služobného pomeru v rozhodujúcom období na
zistenie základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia, ak do 30. apríla 2013 služobný pomer
trval najmenej 15 skončených rokov.

17. Podľa § 58 ods. 1 písm. a), h) a j) SZPV v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia

dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na výsluhový príspevok, odchodné,
úmrtné, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a pre výšku týchto dávok je doba výkonu
základnej vojenskej služby alebo náhradnej vojenskej služby, alebo prípravnej vojenskej služby v
rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu, trvania služobného pomeru
hasiča, výkonu zamestnania ako príslušníka Zboru požiarnej ochrany.

18. Podľa § 58 ods. 1 písm. r) SZPV v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (uvádza
sa pre úplnosť ako ustanovenia, ktorého aplikácie sa domáhal žalobca) dobou trvania služobného
pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodoka invalidný výsluhový dôchodok a pre výšku týchto dávok je doba výkonu zamestnania v závodnom
požiarnom útvare do 31. marca 2002, ak bol zamestnanec vymenovaný do hodnosti, a ak doba trvania
služobného pomeru hasiča podľa písmena h), doba trvania výkonu zamestnania podľa písmena i), j)

alebo k) alebo súčet týchto dôb je najmenej desať rokov.

19.Podľa§65ods.1zákonač.126/1985Zb.opožiarnejochranejednotkamipožiarnejochranysú:písm.
a) jednotka Zboru požiarnej ochrany, ktorá je zložená z príslušníkov, písm. b) závodný požiarny útvar,
ktorý je zložený z pracovníkov právnickej osoby (ďalej len „pracovníci“), písm. c) dobrovoľný verejný

požiarny zbor a dobrovoľný závodný požiarny zbor, ktoré sú zložené z osôb, ktoré vykonávajú činnosť
v týchto jednotkách požiarnej ochrany dobrovoľne popri svojom zamestnaní (ďalej len „členovia“) a sú
spravidla členmi Dobrovoľnej požiarnej ochrany a iného občianskeho združenia.

20. Podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP) ak správny súd po preskúmaní
rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju

zamietne.

Právny názor správneho súdu

21. Správy súd v Košiciach ako súd správny s poukazom na špeciálne ustanovenia žaloby v sociálnych
veciach § 199-205 SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom
administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho
konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že podaná správna žaloba pôvodne
doručená na Krajský súd v Košiciach nie je dôvodná a je potrebné ju podľa § 190 SSP zamietnuť.

Podľa § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z., o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov prešiel výkon súdnictva od 01.06.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského
súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná
právomoc správnych súdov, a teda aj v prejednávanej veci.

22. Žalobca sa správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení
s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, nakoľko má za to, že vychádzajú z nesprávneho
právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy
bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ
napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a došlo k podstatnému porušeniu

ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy t. j., dôvody zrušenia podľa § 191 ods. 1 písm. c),
d), e), f), g) SSP.

23. Podstatou tohto konania bola námietka žalobcu, že do doby trvania služobného pomeru nebola v
súlade s § 58 ods. 1 písm. r) zákona č. 328/2002 Z. z., započítaná doba zamestnania od 01.11.1989

do 15.02.1997 v ZŤS Prakovce, š.p., v ktorom bol zriadený závodný požiarny útvar, bol vymenovaný
do hodnosti a trvanie jeho služobného pomeru ako hasiča bolo dlhšia ako 10 rokov. V jeho prípade boli
splnené podmienky pre posúdenie nároku na dávky výsluhového zabezpečenia aj za sporné obdobie.
Požiarnickú činnosť vykonával ako hlavné povolanie, nie je možné ju posudzovať prísne formalisticky,
ale podľa náplne práce, absolvovaných kurzov, menovaní a hodností.

24. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že Správny súd v Košiciach v obdobnej veci (de facto rovnakej,
čo do základnej otázky, právneho posúdenia či žalobných bodov), rovnakých účastníkov konania,
rozhodol rozsudkom č. k. KE-2Sa/7/2022-84 zo dňa 25.03.2025. V uvedenom konaní súd posudzoval
výšku výsluhového dôchodku a v tomto konaní súd posudzoval výšku odchodného. Správny súd sa

v tomto konaní plne stotožnil s dôvodmi a právnym posúdením uvedeného tohto rozhodnutia, avšak
vydaniu skráteného rozsudku bráni právna úprava (iný predmet konania), súd preto cituje viaceré časti
uvedeného rozsudku (ods. 25 až 31) a pre podrobnejšie vysvetlenie pridáva vlastné úvahy.

25. V súvislosti s posudzovaním zásadnej žalobnej námietky týkajúcej sa vyhodnotenia doby

zamestnania žalobcu v období, ktoré nebolo započítané do doby trvania služobného pomeru sa súd v
plnom rozsahu stotožnil so záverom prvostupňového správneho orgánu a žalovaného, podľa ktorého u
zamestnávateľa žalobcu v spornom období nebol zriadený závodný požiarny útvar, a preto nie je možné
žalobcovi do doby trvania služobného pomeru ako rozhodujúcu na vznik nároku na výsluhový príspevoka iné dávky a ich výšku v zmysle § 58 ods. 1 písm. a), h) a j) zákona č. 328/2002 Z. z., započítať dobu
jeho zamestnania od 01.11.1989 do 14.02.1997.

26. Správny súd poukazuje na záväzné stanovisko KR HaZZ č. KRHZ-KE-VO-32-001/2022 zo dňa
12.01.2022, doručeného na základe žiadosti žalovanému v odvolacom konaní za účelom posúdenia
zamestnania žalobcu v spoločnosti ZŤS Prakovce, nakoľko zriaďovacia listina sa nenachádzala v
žiadnom archíve, je bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že v ZŤS Prakovce v dobe výkonu
zamestnania žalobcom nebol zriadený závodný požiarny útvar. Uvedený záver vyplýva a je nesporne

preukázaný podkladmi označenými v tomto stanovisku, ktorými sú listiny v osobnom spise žalobcu,
stanovisko Okresnej správy požiarnej ochrany v Spišskej Novej Vsi č. PO-479/6-1993 a rozhodnutie
uvedeného úradu č. PO-326/6-1991/Sv zo dňa 06.05.1991, podľa ktorého obsahu v podniku ZŤS
Prakovce bol zriadený dobrovoľný závodný požiarny zbor (a nie závodný požiarny útvar). Týmto
rozhodnutím bolo ZŤS Prakovce uložené „zaradiť pre zvýšenie akcieschopnosti a skvalitnenie činnosti
dobrovoľného závodného požiarneho zboru, ktorý bol v organizácii vytvorený v sile dvoch družstiev, 1 +

12 pracovníkov, ktorí vykonávali službu v dobrovoľnom závodnom požiarnom zbore ako svoje povolanie
v zmysle § 70 až § 73 zákona č. 126/1985 Zb.“ V ZŤS Prakovce bola teda zriadená jednotka požiarnej
ochrany podľa § 65 ods. 1 písm. c) zákona č. 126/1985 Zb., a to dobrovoľný závodný požiarny zbor
a v zmysle § 68 ods. 3 tohto zákona boli v ňom zaradení pracovníci, ktorí vykonávali túto službu ako
svoje povolanie. Skutočnosť, že v spoločnosti ZŤS Prakovce bol zriadený dobrovoľný závodný požiarny

zbor, tak ako to vyplýva z uvedených ustanovení zákona č. 126/1985 Zb., je preukázaná aj rozkazom
náčelníka Okresnej správy Zboru požiarnej ochrany Spišská Nová Ves č. 11/91 zo dňa 11.07.1991,
ktorým bol žalobca vymenovaný do hodnosti rotný PO, a v ktorom sa uvádza, že žalobca je zaradený ako
technik-strojník DZPZ ZŤS Prakovce. O uvedenom svedčia aj ostatné písomnosti, na ktoré sa žalovaný
v napadnutom rozhodnutí odvoláva, a to rozkaz náčelníka Okresnej správy Zboru požiarnej ochrany

Spišská Nová Ves č. 5/93 zo dňa 20.07.1993 (žalobca bol zaradený ako technik-strojník DZPZ ZŤS
Prakovce), a Osobná evidenčná kartu príslušníka Zboru požiarnej ochrany (cit....„od 01.11.1989 v DZPZ
Prakovce“).

27. Žalovaný preto nepochybil, keď na základe uvedeného stanoviska KR HaZZ zo dňa 12.01.2022,

ďalej listín, ktoré boli podkladom na jeho vydanie, a ostatných vyššie uvedených dokumentov, ktoré
považoval za rozhodujúce uzavrel, že sporná doba zamestnania nebola služobným pomerom podľa §
58 zákona č. 328/2002 Z. z..

28. Skutočnosti uvádzané v čestných vyhláseniach spolupracovníkov žalobcu D. C., C. E. a A. F. zo dňa

08.12.2021 a v ich prílohách (pracovné zmluvy, náplne práce), tak ako sú súčasťou administratívneho
spisu a skutočnosti, ktoré menovaní uviedli vo svojich svedeckých výpovediach v súdnom konaní
(sp. zn. KE-2Sa/7/2022), nemajú relevantný vplyv na vyššie uvedené závery. Súd nespochybňuje
pracovnú náplň žalobcu a jeho spolupracovníkov, vážnosť ich povolania a významu pre zamestnávateľa
a verejnosť, avšak je potrebné rozlišovať pojmy „pracovný pomer“ a „služobný pomer“, nakoľko ich

právne definície nie sú totožné a nie je možné ich zamieňať. Pre priznanie nárokov podľa zákona
č. 328/2002 Z. z., v tomto prípade nárokov v zmysle § 58 ods. 1, je striktne dané, že dobou trvania
služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku je okrem iných aj doba trvania služobného pomeru
hasiča a doba výkonu zamestnania ako príslušníka Zboru požiarnej ochrany. Existencia týchto dôb v
prípade žalobcu nebola preukázaná.

29. K odbornej praxi, na ktorú žalobcu poukazoval v správnom konaní súd uvádza, že je nutné striktne
rozlišovať nároky plynúce z dĺžky započítanej odbornej praxe od nárokov vyplývajúcich z doby trvania
služobného pomeru, ktorý je rozhodný pre určenie výšky odchodného a výsluhového dôchodku (§ 58
zák. č. 328/2002 Z. z.), nakoľko ide o dva samostatné a rôzne na sebe nezávislé inštitúty (rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžso/52/2013 zo dňa 10.02.2015). Vychádzajú z
uvedeného sa súd stotožnil s právnym názorom žalovaného, že dĺžku odbornej praxe podľa ustanovení
zákona č. 315/2001 Z. z., nie je možné stotožňovať s dobou trvania služobného pomeru, ktorá je podľa
§ 58 zákona č. 328/2002 Z. z., rozhodujúca na posúdenie splnenia podmienok vzniku nároku na dávky
výsluhového zabezpečenia, pretože tieto právne inštitúty sú samostatné a na sebe nezávislé. Dobu

zamestnania od 01.11.1989 do 12.02.1997, podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia, ktorá
bola žalobcovi započítaná do doby započítateľnej odbornej praxe pre platové náležitosti podľa zákona
č. 315/2001 Z. z., tak nie je možné stotožňovať s dobou trvania služobného pomeru, ktorá je podľa §58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. rozhodujúca na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre výšku
tejto dávky.

30. Súd sa stotožnil aj so záverom žalovaného o posúdení školení a kurzov, ktoré žalobca pravidelne
absolvoval, ako odbornej prípravy, ktorej bol ako člen dobrovoľného závodného požiarneho zboru sa
povinný podľa § 72 ods. 3 a 4 zákona č. 162/1985 Zb. zúčastňovať.

31. Správny orgán prvého stupňa podľa súdu správne postupoval, keď sa v odôvodnení svojho

rozhodnutia vysporiadal iba s dobou dôchodkového poistenia, ktorá má charakter služobného pomeru,
ako s dobou rozhodujúcou na nárok na výsluhovú dávku. Neexistoval právny dôvod, pre ktorý
by bol prvostupňový správny orgán povinný vo svojom rozhodnutí hodnotiť aj dobu, ktorá nie
je služobným pomerom. Odvolaciu námietku týkajúcu sa v odvolaní namietaného nezapočítaného
obdobia, po zabezpečení relevantného stanoviska KR HaZZ v Košiciach zo dňa 30.12.2021 za účelom
posúdenia tejto námietky, náležite posúdil žalovaný v napadnutom rozhodnutí, v ktorom riadne zdôvodnil

nehodnotenie žalobcom namietaného obdobia, ako doby služobného pomeru rozhodujúceho na vznik
predmetného nároku.

32. Návrh na vypočutie svedkov súd nepovažoval za dôvodný. Svedkovia by nepochybne súdu ozrejmili
faktický výkon ich činnosti a potvrdili žalobcom tvrdené skutočnosti uvedené v žalobe. Koniec koncov,

bolo tomu tak aj vo vyššie uvedenom konaní Správneho súdu v Košiciach pod. sp. zn. KE-2Sa/7/2022,
kde uvedení svedkovia vypočutí boli. Správny súd však opakuje, že faktický výkon činnosti nie je
relevantným dôvodom pri priznávaní nárokov patriacich žalobcovi.

33. Absolvovanie kurzov, pracovné podmienky uvedené v dodatku k zmluve, resp. prislúchajúca

pracovná náplň, menovanie do hodnosti, povýšenie, následné uznanie hodnosti a povýšenia, dĺžka
smeny, výjazdy, zriadenie ohlasovne požiarov, existencia služieb, zmien, školení, praktického výcviku,
používanie techniky, zasahovanie aj mimo priestoru závodu, zabezpečovanie ďalšieho územia, etc. sú
všetko skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žalobca vykonával činnosť veľmi podobnú, azda by sa dalo
uviesť, že aj totožnú s prácou, ktorú vykonávali hasiči v závodných požiarnych útvaroch. Uvedené však

nijakonepreukazuje,ževdanomzávodebolzriadenýzávodnýpožiarnyútvar,čojepodmienkouzískania
nároku, ktorého sa domáha.

34. K žalobcovej námietke nepresnosti stanoviska Krajského riaditeľstva HZZ v Košiciach zo dňa
12.01.2022, pričom podľa názoru žalobcu tiež nezodpovedá na všetky položené otázky, pričom úrad sa

v závere len „prikláňa“ k nemožnosti započítania doby súd uvádza, že mu nie je zrejmé, aké konkrétne
otázky a akú konkrétnu nepresnosť mal žaloba na mysli, pričom možno bezpochyby konštatovať, že
z uvedeného stanoviska nevyplýva zhola nič ku prospechu toho, čo tvrdí žalobca. Krajské riaditeľstvo
HZZ v Košiciach nerozhoduje o započítaní sporného obdobia do trvania služobného pomeru, preto bol
výraz „prikláňa“ zvolený vhodne a správne.

35. Žalobca vo svojich podaniach opakovane tvrdí, že nebol členom dobrovoľného závodného
požiarneho zboru. Zo všetkých listín obsiahnutých v administratívnom spise, ktoré toto tvrdenie
nepotvrdzujú, resp. ho vyvracajú súd bez ďalšieho komentára poukazuje aj na vlastnou rukou
žalobcovou písaný životopis zo dňa 03.02.1997, kde žalobca uviedol: „1.11.1989 som nastúpil

k požiarnej ochrane DZPZ v Prakovciach“.

36. Správne orgány pri rozhodovaní o nárokoch žalobcu podľa SZPV, postupovali v súlade s jeho
ustanoveniami a správne posúdili dobu rozhodujúcu na výšku odchodného v zmysle § 58 uvedeného
zákona. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd konštatuje, že administratívny orgán vo veci

dostatočne zistil skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, z takto zisteného a ustáleného skutkového
stavu vyvodil aj správne právne závery a súdom neboli zistené v konaní pred správnymi orgánmi
žiadne pochybenia procesného charakteru, ktoré by boli takej miery závažnosti, že by spôsobovali
neplatnosť administratívneho rozhodnutia, resp. bránili preskúmaniu napadnutého rozhodnutia v
medziach uplatnených žalobných dôvodov, a to aj s prihliadnutím na ust. § 203 ods. 1 SSP. Vzhľadom

na tieto skutočnosti správny súd dospel k záveru, že podaná správna žaloba nie je dôvodná, a preto
túto žalobu v zmysle ustanovenia § 190 SSP zamietol.Záver

37. Podstatou konania bola otázka, či žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán mohol a mal

žalobcovi pre výpočet odchodného zhodnotiť aj dobu trvania služobného pomeru, ktorej sa domáhal,
a to od 01.11.1989 do 15.02.1997, kde pracoval v ZŤS Prakovce, š.p.. Z administratívneho spisu
a z predložených listín mal súd preukázané, že v danom podniku nebol zriadený závodný požiarny útvar,
teda žalobca v takomto útvare nemohol byť zaradený a žalovaný predmetnú dobu tým pádom žalobcovi
zhodnotiť nemal a nemohol, pričom na uvedenom nemôže nič meniť ani to, že žalobca v danom čase

a na danom mieste vykonával prácu s de facto rovnakou náplňou činnosti, ako keby závodný útvar
zriadený bol. V konaní bolo preukázané, že v podniku bol zriadený dobrovoľný hasičský zbor, je teda
správne a spravodlivé, aby žalobcovi za sporné obdobie neprislúchali nároky patriace len požiarnikom
zaradeným v závodných požiarnych útvaroch či jednotkách Zboru požiarnej ochrany, nakoľko by to bolo
aj voči nim diskriminačné.

Obiter dictum

38. Správny súd plne chápe, že žalobca môže byť oprávnene nespokojný s právnym posúdením,
keď fakticky celé obdobie vykonával v zásade tú istú prácu, avšak v konečnom dôsledku mu časť

z tohto obdobia nebola zhodnotená pre výpočet odchodného. Súd v danom smere poukazuje aj na
teleologický výklad zákona, keď účelom by nemohli byť rovnaké podmienky, resp. rovnaké nároky tak
pre dobrovoľných, ako aj profesionálnych hasičov. Týmto by strácala zmysel diferenciácia hasičov na
dobrovoľných a profesionálnych. V oboch prípadoch môže byť faktický výkon činnosti rovnaký, rozdielne
sú však práva a najmä povinnosti, pričom z uvedeného sa odvíja aj rozdiel v nárokoch.

39. Vigilantibus iura scripta sunt, t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným,
starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv. Každý by mal byť
znalý právnej úpravy bezprostredne sa dotýkajúcej jeho zamestnania. Bol to v prvom rade žalobca, ktorý
sa mal počas sporného obdobia domáhať svojho zaradenia tak, aby bolo nadovšetko zrejmé, že nie je

dobrovoľným hasičom.

40. Žalovaný vo svojom rozsiahlom vyjadrení k žalobe nepotrebne a neúčelne opakuje dôvody, ktoré
už uviedol vo svojom rozhodnutí. Správnemu súdu nie je zrejmé, komu takýmto opakovaním už raz
napísaného žalovaný prospeje, keď mrhá časom žalobcovým, súdnym aj svojím vlastným. Svetlým

momentom vyjadrenia však bolo konštatovanie žalovaného o tom, že sporná doba pracovného pomeru
mu nikde neprepadne, nikam sa nestratí, ale keďže ide o tzv. „civilnú“ dobu, bude mu zhodnotená
pri jeho posudzovaní na dôchodkovú dávku zo všeobecného systému sociálneho poistenia. Pod toto
konštatovanie sa podpisuje aj správny súd.

Trovy

41. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP a nepriznal náhradu
trov konania žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný. Vo vzťahu k žalovanému o trovách konania

rozhodol podľa § 168 SSP, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy
konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote
jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno

odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolsképrávnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/,
c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a
z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia

(sťažnostnýnávrh).Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti
(§ 445 ods. 2 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží

potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom
súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník

konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v
tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol

na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej
sťažnostialeboj/podaniebolonezákonneodmietnuté.Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenýv§440ods.1
písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod

kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským
súdom.