Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 17, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/164/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7723201856
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7723201856.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: JRD Rakovec, družstvo, Rakovec nad
Ondavou 389, IČO: 52 518 167, právne zastúpený: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o.,
so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1735/29, IČO: 50 120 000, proti žalovanému: D.K. AGRO,
spol. s.r.o., Rakovec nad Ondavou 285, IČO: 36 853 453, právne zastúpený: JUDR. JCLic. A. B., PhD,
s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južná trieda 28, IČO: 52 858 774, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 12. apríla 2024 sp.zn. 29C/15/2023

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 12. apríla 2024 č.k. 29C/15/2023-312.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 12. apríla
2024 č.k. 29C/15/2023-312 výrokom I. uložil žalovanému povinnosť, aby ako predávajúci uzatvoril kúpnu
zmluvu so žalobcom ako kupujúcim na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území C.
D. E., obec RAKOVEC NAD ONDAVOU, okres Michalovce - vedenej na LV č. XXX ako parcely registra
“E" parcelné číslo 1135, 1137,1153/1, 1250, 3331, 3404, 3571, 3572, 3627, na LV č. XXX ako parcely
registra " E "parcelné číslo 697 a 3445, na LV č. XXX ako parcely registra " E "parcelné číslo 1358,1359,

1561, 1679, 2003, 2112, 2374, 2431, 2559, 2564, 2809, 2824, 2825, 2913, 2964, 3191, 3296, a to v
nasledujúcom znení Kúpnej zmluvy:

čl. I
F. G.

H.:
Obchodné meno: D.K.AGRO, spol. s r.o.
Sídlo: C. D. E. I. XXX, XXX XX C. D. E.
IČO: 36 853 453
Registrácia: v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, Oddiel: Sro, Vložka č. 20717/V
Štatutárny orgán: J. K. L., konateľ
ďalej len ako Predávajúci" a to bez ohľadu na použitý gramatický tvar

KUPUJÚCI:
Obchodné meno: JRD Rakovec, družstvo
Sídlo: Rakovec nad Ondavou 389, 072 03 Rakovec nad OndavouIČO: 52 518 167
Registrácia: v Obchodnom registri vedenom Okresným súdom Košice I, oddiel Dr, vložka 1490/V
Štatutárny zástupca: J. B. G., predseda predstavenstva, B. B., člen predstavenstva

ďalej aj ako „ Kupujúci " a to bez ohľadu na použitý gramatický tvar

Predávajúci a Kupujúci spolu ďalej aj ako „zmluvné strany" resp. „ účastníci zmluvy“ jednotlivo ako
„zmluvná strana" resp. „ účastník zmluvy “

sa dohodli na nasledovných podmienkach tejto zmluvy:

článok II
ÚVODNÉ USTANOVENIA

1. Predávajúci je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností pod B3 o veľkosti

podielu 1 /3 na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území C. D. E., obec C. D. E., okres B.,
vedenej na LV č. XXX a to parcely registra " E":
parcelné číslo 1135, vo výmere 3176 m2, orná pôda
parcelné číslo 1137, vo výmere 6219 m2, orná pôda
parcelné číslo 1153/1, vo výmere 3027 m2, orná pôda

parcelné číslo 1250, vo výmere 4783 m2, orná pôda
parcelné číslo 3331, vo výmere 3097 m2, orná pôda
parcelné číslo 3404, vo výmere 12544 m2, orná pôda
parcelné číslo 3571, vo výmere 4404 m2, orná pôda
parcelné číslo 3572, vo výmere 3377 m2, orná pôda

parcelné číslo 3627, vo výmere 5820 m2, orná pôda
2. Predávajúci je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností pod B3 o veľkosti
podielu 1/3 na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území C. D. E., obec C. D. E., okres B.,
vedenej na LV č. XXX a to parcely registra " E " :parcelné číslo 697, vo výmere 4680 m2, orná pôda,
parcelné číslo 3445, vo výmere 5779 m2, orná pôda

3. Predávajúci je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností pod B3 o veľkosti
podielu 1/3 na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území C. D. E., obec RAKOVEC NAD
ONDAVOU, okres B., vedenej na LV č. XXX a to parcely registra " E ":
parcelné číslo 1358, vo výmere 1331 m2, orná pôda
parcelné číslo 1359, vo výmere 1303 m2, orná pôda

parcelné číslo 1561, vo výmere 962 m2, orná pôda
parcelné číslo 1679, vo výmere 1761 m2, orná pôda
parcelné číslo 2003, vo výmere 1596 m2, orná pôda
H. I. XXXX, vo výmere 1735 m2, orná pôda
parcelné číslo 2374, vo výmere 5889 m2, orná pôda

parcelné číslo 2431, vo výmere 3128 m2, orná pôda
parcelné číslo 2559, vo výmere 1483 m2, orná pôda
parcelné číslo 2564, vo výmere 334 m2, orná pôda
parcelné číslo 2809, vo výmere 1129 m2, trvalý trávny porast
parcelné číslo 2824, vo výmere 124 m2, trvalý trávny porast

parcelné číslo 2825, vo výmere 516 m2, trvalý trávny porast
parcelné číslo 2913, vo výmere 2589 m2, orná pôda
parcelné číslo XXXX, vo výmere 973 m2, orná pôda
parcelné číslo 3191, vo výmere 1169 m2, orná pôda
parcelné číslo 3296, vo výmere 2387 m2, orná pôda

4. Zmluvné strany sa dohodli, že nehnuteľnosť v ČI. II ods. 1 až ods. 3 Zmluvy ďalej v texte Zmluvy
uvedené aj ako „ nehnuteľnosť " a to bez ohľadu na použitý gramatický tvar.

Článok III

PREDMET ZMLUVY1. Predmetom tejto Zmluvy je prevod vlastníckeho práva predávajúceho k nehnuteľnostiam
špecifikovaným v ČI. II ods. 1 až ods. 3 Zmluvy do vlastníctva kupujúceho, v zmysle ust. § 588 a nasl.
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

2. Predávajúci predáva a odovzdáva kupujúcemu:
časť spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti bližšie špecifikovanej v ČI. II ods. 1 tejto Zmluvy
v podiele 1/2, čo predstavuje spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6 k celku, časť spoluvlastníckeho
podielu k nehnuteľnosti bližšie špecifikovanej v ČI. II ods. 2 tejto Zmluvy v podiele 1/2, čo predstavuje
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6 k celku, časť spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti bližšie

špecifikovanej v ČI. II ods. 3 tejto Zmluvy v podiele 1/2, čo predstavuje spoluvlastnícky podiel o veľkosti
1/6 k celku.
3. Kupujúci nehnuteľnosti v podieloch bližšie špecifikovaných v Čl. III ods. 2 Zmluvy do svojho vlastníctva
v celosti prijíma a preberá.

Článok IV
VYHLÁSENIA PREDÁVAJÚCEHO

1. Predávajúci prehlasuje, že je vlastníkom Nehnuteľnosti v podieloch bližšie špecifikovaným v čl. II ods.
1 až ods. 3 Zmluvy a že na nej neviaznu žiadne dlhy, reštitučné nároky, žiadne vecné bremená záložné

zmluvy, nájomné či iné práva tretích osôb, či iné právne vady.
2. Predávajúci prehlasuje, že ku dňu uzatvorenia tejto Zmluvy má zaplatené všetky dane, poplatky, či
odvody spojené s Nehnuteľnosťou a že k tomuto dňu rovnako neboli na jeho ťarchu vydané žiadne
platobné výmery vymeriavajúce daň spojené s Nehnuteľnosťou, ktorá k tomuto dňu nebola zaplatená,
ani nehrozí, že by sa stal daňovým dlžníkom z dôvodu ručenia, resp. z iného dôvodu.

3. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ by sa ukázalo, že prehlásenie obsiahnuté v predchádzajúcich
ustanoveniach nie sú pravdivé alebo pokiaľ by predávajúci porušil svoj záväzok obsiahnutý v ČI. IV ods.
2 tejto Zmluvy, zaväzuje sa predávajúci na svoje náklady okamžite odstrániť chybný stav.
4. Predávajúci prehlasuje, že nehnuteľnosť je prevádzaná v stave takom v akom stojí a leží a ako je
tento kupujúcemu známy.

Článok V
VYHLÁSENIA KUPUJÚCICH

1. Kupujúci vyhlasuje, že sa so stavom nehnuteľnosti osobne oboznámil a to obhliadkou na mieste

samom a akceptuje stav nehnuteľnosti.
2. Kupujúci je oprávnený po uzatvorení tejto zmluvy a zaplatení kúpnej ceny vstupovať na nehnuteľnosť.

Článok VI

KÚPNA CENA

1. Zmluvné strany sa dohodli, že celková kúpna cena za nehnuteľnosť o výmere 14219,166 m2, je vo
výške 2.310,61 €, ktorú sa kupujúci zaväzuje uhradiť v prospech predávajúceho najneskôr do 7 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Zmluvné strany sa výslovne dohodli, že kúpna cena podľa tohto článku zmluvy je pevná a nemenná.
3. Zmluvné strany vyhlasujú, že s výškou kúpnej ceny uvedenej v ČI. VI ods. 1 Zmluvy a so spôsobom
jej úhrady súhlasia.

Článok VII
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

1. Zmluvné strany vyhlasujú, že ich zmluvná voľnosť nie je ničím obmedzená.
2. Zmluvné strany obsahu zmluvy porozumeli, je vyjadrením ich vôle. Prejav vôle predávajúceho je

nahradený rozhodnutím súdu o tejto Zmluve.
3. Návrh na vklad z tejto zmluvy je oprávnený podať Kupujúci, na čo ho Predávajúci osobitne
splnomocňuje touto Zmluvou, znáša aj náklady na poplatkoch z návrhu na vklad. Prejav vôlepredávajúceho a uzavretie tejto Zmluvy sú preukázané právoplatným rozsudkom súdu, ktorý bude k
návrhu na vklad pripojený.

Za predávajúceho: JRD Rakovec, družstvo Za kupujúceho: D. K. AGRO, spol. s.r.o. J. K. L., konateľ

Výrokom II. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe doručenej súdu dňa 11.5.2023, ktorým sa žalobca domáhal uloženia
povinnosti žalovanému prejaviť vôľu uzatvoriť kúpnu zmluvu s odôvodnením, že je podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej pod B1 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3 nachádzajúcej
sa v katastrálnom území C. D. E., obec RAKOVEC NAD ONDAVOU, okres B., špecifikovaných
v žalobe (tak ako sú špecifikované aj vo výroku preskúmavaného rozhodnutia). Na základe kúpnej

zmluvy M./XXXX z.d. XX.XX.XXXX- I. XXX/XX, (ďalej len ako „Kúpna zmluva“ ) pôvodný spoluvlastník
ako predávajúci previedol svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam na žalovaného. Predmetnou
kúpnou zmluvou došlo k porušeniu zákonného predkupného práva žalobcu podľa § 140 Občianskeho
zákonníka, keďže pôvodný spoluvlastník ako predávajúci neponúkol žalobcovi ako jedinému ďalšiemu
spoluvlastníkovi nehnuteľnosti svoj podiel na predaj, vôbec ho o úmysle odpredať neinformoval, ani o

podmienkach, za ktorých plánoval nehnuteľnosť predať. Žalobca dňa 04.05.2023 odoslal žalovanému
ponuku na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti za rovnakých podmienok, za akých
ich nadobudol v zmysle predmetnej kúpnej zmluvy. Žalobca uvádza, že pri porušení zákonného
predkupného práva podielového spoluvlastníka podľa §140 Občianskeho zákonníka platí, že konkrétne
právne následky porušenia predkupného práva sú závislé od druhu porušeného predkupného práva.

Občiansky zákonník v § 603 ods. 3 stanovuje pri porušení predkupného práva primárne (všeobecné)
pravidlo, ktorým je oprávnenému daná možnosť na nadobúdateľovi domáhať sa buď ponúknutia veci
na kúpu alebo toho, aby mu zostalo predkupné právo zachované. Právna teória i prax je jednotná v
názore, že následky ustanovenia § 603 ods. 3 OZ sa uplatnia v prípade porušenia vecného predkupného
práva. Sekundárnym (špeciálnym) oprávnením z porušenia predkupného práva je právo oprávneného

na reparáciu protiprávneho stavu do právneho stavu, aký tu bol pred jeho porušením - t. j. navrátením
do pôvodného stavu, k čomu môže slúžiť inštitút dovolania sa relatívnej neplatnosti (§ 40a OZ). Pokiaľ
sa oprávnený v zmysle § 603 ods. 3 OZ bude domáhať toho, aby mu bola vec ponúknutá na kúpu,
má možnosť podať žalobu o nahradenie vôle povinného. Uvedené nároky(všeobecné a špeciálny) sa
vzájomne vylučujú, čo znamená, že oprávnený sa musí rozhodnúť, ktorý z nich uplatňuje. Má za to, že

naplnil všetky predpoklady a zákonné podmienky pre to, aby súd vyhovel jeho žalobe a rozhodnutím
nahradil prejav vôle žalovaného uzatvoriť kúpnu zmluvu.

3. Právne vec posúdil podľa § 116, § 40a, § 140, § 602 ods. 1, § 603 ods. 1 až 3, § 605 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky zákonník alebo OZ).

4.1. V konaní nebolo sporné, že predávajúci N. H., nar. XX.X.XXXX uzavrel so žalovaným ako
kupujúcim dňa 24.11.2017 kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam, vklad ktorej do
Katastra nehnuteľnosti povolil Okresný úrad Michalovce, Katastrálny odbor pod číslom M.- XXXX/XXXX
dňa XX.X.XXXX . Predmetom tejto kúpnej zmluvy boli okrem iných nasledovné nehnuteľnosti:

- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3 k celku k nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Michalovce
katastrálnym odborom na LV č. XXX, nachádzajúcej sa v k.ú. C. D. E., a to: parcela reg. E: parc. č.
1135, výmera 3176 m2, druh pozemku orná pôda, parc.č. 1137, výmera 6219 m2, druh pozemku orná
pôda, parc.č. 1153/1, výmera 3027 m2, druh pozemku orná pôda, parc.č. 1250, výmera 4783 m2, druh
pozemku orná pôda, parc.č. 3331, výmera 3097 m2, druh pozemku orná pôda, parc.č. 3404, výmera

12544 m2, druh pozemku orná pôda, parc.č. 3571, výmera 4404 m2, druh pozemku orná pôda, parc.č.
3572, výmera 3377 m2, druh pozemku orná pôda, parc.č. 3627, výmera 5820 n2, druh pozemku orná
pôda.
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3 k celku k nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Michalovce
katastrálnym odborom na LV č. XXX, nachádzajúcej sa v k.ú. C. D. E., a to: parcela reg. E: parc. č. 697,

výmera 4680 m2, druh pozemku orná pôda, parc. č. 3445, výmera 5779 m2, druh pozemku orná pôda.
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3 k celku k nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Michalovce
katastrálnym odborom na LV č. XXX, nachádzajúcej sa v k.ú. C. D. E., a to: parcela reg. E: parc. č.
1358, výmera 1331 m2, druh pozemku orná pôda, parc. č. 1359, výmera 1303 m2, druh pozemku ornápôda, parc.č. 1561, výmera 962 m2, druh pozemku orná pôda, parc.č. 1679, výmera 1761 m2, druh
pozemku orná pôda, parc. č. 2003, výmera 1596 m2, druh pozemku orná pôda, parc.č. 2112, výmera
1735 m2, druh pozemku orná pôda, parc. č. 2374, výmera 5889 m2, druh pozemku orná pôda, parc.

č. 2431, výmera 3128 m2, druh pozemku orná pôda, parc.č. 2559, výmera 1483 m2, druh pozemku
orná pôda, parc. č. 2564, výmera 334 m2, druh pozemku orná pôda, parc. č. 2809, výmera 1129 m2,
druh pozemku trvalý trávny porast, parc.č. 2824, výmera 124 m2, druh pozemku trvalý trávny porast,
parc.č. 2825, výmera 516 m2, druh pozemku trvalý trávny porast, parc.č. 2913, výmera 2589 m2, druh
pozemku orná pôda, parc.č. 2964, výmera 973 m2, druh pozemku orná pôda, parc.č. 3191, výmera

1169 m2, druh pozemku orná pôda, parc.č. 3296, výmera 2387 m2, druh pozemku orná pôda.
4.2. Rovnako nespornou skutočnosťou bolo aj to, že predávajúci a kupujúci nie sú navzájom blízkymi
osobami v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka.

5. Vo vzťahu k prejednávanej veci sa súd prioritne vysporiadal s námietkou premlčania vznesenou
žalovaným na pojednávaní dňa 14.2.2024. Mal za to, že nárok žalobcu nie je premlčaný, nakoľko

všeobecná trojročná premlčacia doba začína plynúť pri nároku na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy
dňom uzavretia zmluvy. V prejednávanej veci však žalobca uplatňuje nárok na nahradenie prejavu vôle,
kedy začiatok plynutia premlčacej doby sa viaže k momentu povolenia vkladu vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností. Vklad do katastra nehnuteľnosti bol realizovaný dňa 12.5.2020, žaloba bola
podaná dňa 11.5.2023, t.j. v trojročnej premlčacej dobe, a tak súd uzavrel, že nárok nie je premlčaný.

Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.5.2022, sp.zn. 7Cdo/269/2019
publikované pod R 53/2022, v ktorom konštatuje: „Oprávnenie spoluvlastníka, ktorého predkupné právo
bolo porušené domáhať sa od nadobúdateľa, aby mu vec ponúkol na predaj v zmysle §603 ods.
3 Občianskeho zákonníka vzniká až momentom, keď nadobúdateľ nadobudol vlastnícke právo k
nehnuteľnosti, keďže až týmto momentom je s predmetnou nehnuteľnosťou oprávnený nakladať.“

6. Následne sa súd zaoberal tým, či skutočne došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu. Z
vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný ako kupujúci a právny predchodca
žalovaného H. N. ako predávajúci VI. uzavreli dňa 24.11.2017 kúpnu zmluvu (č.l.40-52), ktorej
predmetom bol okrem iných predaj spoluvlastníckych podielov nehnuteľností, okres B., obec: Rakovec

nad Ondavou, katastrálne územie: C. D. E. evidované na LV č. XXX,XXX O. XXX. Kúpna cena podľa
článku III. u predávajúceho N. H. bola vo výške 7 150 eur, ktorá bola podľa článku IV zaplatená
kupujúcim predávajúcemu pred podpisom zmluvy. Vklad bol povolený dňa 12.5.2020, číslo vkladu:
M. XXXX/XXXX. Konanie o návrhu na vklad bolo prerušené z dôvodu, že návrh mal nedostatky, na
odstránenie ktorých boli účastníci konania vyzvaní a zároveň bolo rozhodnuté o vrátení správneho

poplatku za návrh na vklad. Žalovaný svojim postojom sa podľa názoru súdu významne podieľal na
tom, že vznikla situácia, že od podania návrhu na vklad X.XX.XXXX až do povolenia samotného
vkladu XX.X.XXXX uplynula doba 3 rokov, počas ktorej sa menili aj vlastnícke pomery podielnikov na
jednotlivých nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom tohto konania. Žalovaný namietal, že uzatvorením
kúpnej zmluvy v roku 2017 pôvodný vlastník, ktorý mal previesť na žalovaného svoj spoluvlastnícky

podiel nemal objektívne možnosť ponúknuť žalobcovi spoluvlastnícky podiel, nakoľko žalobca v tom
čase nebol na liste vlastníctva . Žalovaný si podľa názoru súdu všetkých vyššie uvedených skutočností
vedomý bol, bol účastníkom vkladového konania, ktoré sa viedlo skoro 3 roky, navyše on sám požiadal
Okresný úrad Michalovce o vrátenie správneho poplatku za návrh na vklad. Konanie bolo prerušené z
dôvodu nedostatkov návrhu, ktoré bol povinný žalovaný ako účastník konania odstrániť. Žalobca JRD

Rakovec, družstvo sa stalo spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností až na základe kúpnej zmluvy
zo dňa XX.XX.XXXX M. - XXXX/XXXX, I. -193/19. V tom období žalovaný vlastníkom spoluvlastníckych
podielov predmetných nehnuteľností ešte nebol. Pokiaľ by bolo vkladové konanie vedené riadne,
prípadné nedostatky odstránené včas, správny orgán mal rozhodnúť o vklade do 30 dní, t.j. do 4.1.2018,
ako je uvedené v rozhodnutí Okresného úradu Michalovce, zo dňa 11.11.2019.

7. Tvrdenie žalobcu, že N. H. ako podielový spoluvlastník a právny predchodca žalovaného porušil
predkupné právo B. H., právneho predchodcu žalobcu, žalovaný nerozporoval. (žalovaný sa vyjadroval
výlučne na pojednávaní, žiadne iné vyjadrenia listinnými dôkazmi nepredložil). Teda podľa súdu nebolo
sporné medzi stranami ani to, že pôvodný spoluvlastník ako právny predchodca žalovaného neponúkol

B. H. ako právnemu predchodcovi žalobcu na predaj svoj spoluvlastnícky podiel na predmetných
nehnuteľnostiach. Následne došlo na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX pod M. -XXXX/XXXX,
I. - XXX/XX ku nadobudnutiu spoluvlastníckych podielov na strane žalobcu. Súd pritom vychádzal zúvahy, že porušením predkupného práva možno rozumieť, že ten, kto mal povinnosť vec oprávnenému
ponúknuť na predaj, toto právo oprávneného nerešpektoval a vec predal niekomu inému.

8. Žalovaný taktiež namietal, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie takejto žaloby, nie
je vlastníkom (aj keď na LV to zatiaľ nebolo označené), lebo existuje právoplatný rozsudok Krajského
súdu, ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu Michalovce 7C/28/2021 tak, že kúpna zmluva zo dňa
29.10.2019 pod č. 388/2019 je neplatná. Súd sa však stotožnil s vyjadrením žalobcu, že rozsudok v
konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 7C/28/2021, ktorý bol zmenený rozhodnutím Krajského

súdu v Košiciach 5Co/65/2022 sa týka nehnuteľností bližšie špecifikovaných na LV č. XXXX, XX,
XXXX, ktoré nie sú predmetom tohto konania. Súd poukázal na to, že na LV č. XXX,XXX O. XXX je
žalobca vedený ako spoluvlastník na základe kúpnej zmluvy M. XXXX/XXXX F. XX.XX.XXXX. Čiastočnú
neplatnosť zmluvy treba posudzovať v zmysle § 41 OZ rovnako ako čiastočnú neplatnosť ktoréhokoľvek
právnehoúkonu.Akjetedaneplatnálenčasťzmluvyatútočasťmožnoodostatnejplatnejčastiprávneho
úkonu oddeliť, potom je prípustné, aby platná časť zmluvy bola registrovaná a návrh na registráciu bol

zamietnutý, len pokiaľ ide o oddeliteľnú neplatnú časť úkonu (podľa platnej úpravy, aby bol vklad do
katastra nehnuteľností povolený, len pokiaľ ide o platnú časť zmluvy a návrh na vklad bol zamietnutý,
pokiaľ ide o neplatnú časť zmluvy). Súd s poukazom na ust. § 35 OZ dospel k záveru o možnosti
oddeliť neplatnú časť zmluvy od zvyšku zmluvy. Žaloba o nahradenie prejavu vôle smeruje výlučne voči
nadobúdateľovi, ktorým je v danom prípade žalobca, preto podľa názoru súdu žalobca je aktívne vecne

legitimovaným subjektom.

9. Súd vychádzal z úvahy, že podielový spoluvlastník, ktorý uplatňuje svoj nárok z porušeného
predkupného práva má právo voľby, ktorý so zákonom upravených spôsobov uplatnenia nároku
z porušeného predkupného práva využije (vyslovene relatívnej neplatnosti zmluvy, aby mu nadobúdateľ

nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za akých ich kúpil od
pôvodného podielového spoluvlastníka, alebo sa môže uspokojiť s tým, že mu zostáva predkupné právo
voči nadobúdateľovi). Nemá pritom možnosť uplatniť viaceré nároky súčasne, prípadne ich uplatniť
v podobe eventuálnych žalobných návrhov. Žalobca využil druhý spomínaný inštitút, keď podal žalobu
o nahradenie prejavu vôle, pretože pôvodný podielový spoluvlastník bol povinný ponúknuť žalobcovi na

predaj svoj podiel, a to predtým ako došlo k prevodu na žalovaného. Na základe výzvy oprávneného
vzniká nadobúdateľovi právna povinnosť ponúknuť oprávnenému vec kúpiť za podmienok, za ktorých
mu mala vec pôvodne ponúknuť povinná osoba. Žalobca si výzvou zo dňa 3.5.2023 u žalovaného
ako nadobúdateľa spoluvlastníckych podielov uplatnil právo, aby mu nadobudnuté spoluvlastnícke
podiely ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za akých ich nadobudol od predávajúceho N.

H.. Keďže si nadobúdateľ túto povinnosť nesplnil, oprávnenému (žalobcovi) nič nebránilo na súde sa
domáhať, aby jeho prejav vôle v tomto smere bol nahradený súdnym rozhodnutím podľa ust. § 229 CSP.

10. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že pán N. H. pri prevode spoluvlastníckeho
podielu 1/3 v žalobe špecifikovaných nehnuteľností porušil predkupné žalobcu tým, že uzavrel dňa

24.11.2017 kúpnu zmluvu so žalovaným, ktorou predal svoje spoluvlastnícke podiely úhrnom na prevod
14219,166 m2 spolu za dohodnutú kúpnu cenu 2.310,61 Eur a podmienok vyplývajúcich z kúpnej
zmluvy,ktorejvkladbolpovolenýpodsp.zn.M.-XXXX/XX OkresnýmúradomMichalovce,katastrálnym
odborom dňa XX.X.XXXX. Súd mal dokazovaním tiež preukázané, že žalovaný je na liste vlastníctva č.
XXX, XXX O. XXX, podielovým spoluvlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností vo veľkosti 1/3.

11. Na záver súd konštatoval, že hodnotil aj samotnú formuláciu žalobného petitu, pričom podľa názoru
súd je takýto petit vykonateľný, preto nemal pochybnosti o jeho správnosti, ako aj jeho súlade so
zákonom. V konaní o nahradenie prejavu vôle - konkrétneho právneho úkonu, súd môže žalobe len
vyhovieť alebo ju zamietnuť, nemôže vykonať žiadne zásahy do žalobného petitu.

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods. 1 a
2 CSP. Žalobca dosiahol v konaní plný úspech , a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania vo
výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.14.1. Žalovaný má za to, že nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu, a to s poukazom na
právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5Co/65/2022, právoplatný dňa 12.4.2023,

ktorým odvolací súd určil, že kúpna zmluva zo dňa 29.10.2019 pod číslom V-3884/2019 je neplatná
(kúpna zmluva, na základe ktorej mal žalobca nadobudnúť vlastnícke podiely vo veľkosti 1/3 k celku).
Žalobcazdôraznil,žeaksúdrozhodoloneplatnostikúpnejzmluvy,taksatýmzrušujezmluvaodpočiatku
a nemožno uvažovať len o čiastočnej neplatnosti zmluvy. Aj z rozhodovacej praxe krajských súdov a
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyvyplýva,žesa nemožnodovolávaťčiastočnejneplatnostizmluvy

o prevode nehnuteľnosti žalobou podľa ust. § 137 písm. d/ CSP. Súdy konštatovali, že nemožno hovoriť
o neplatnosti časti právneho úkonu vo vzťahu k nejakému podielu, ale relatívne neplatný je úkon ako
taký, teda celá kúpna zmluva bez ohľadu na to, či sa iní spoluvlastníci domáhali vyslovenia relatívnej
neplatnosti právneho úkonu (rozsudok NS SR sp.zn. 8Cdo/208/2019, R 5/2022). S týmito argumentmi
žalovaného sa súd prvej inštancie dostatočne nevysporiadal a nerešpektoval podľa žalovaného ustálenú
rozhodovaciu prax odvolacích súdov a dovolacieho súdu. Zároveň s poukazom na ust. § 30 ods.

5 katastrálneho zákona žalobca má za to, že pre účely katastrálneho konania, pokiaľ sa dôvod
neplatnosti týkal niektorého z právnych úkonov uvedených v priloženej zmluve tieto nemožno od seba
oddeliť. Z uvedeného dôvodu hoci sa výrok rozhodnutia 5Co/65/2022 týka iných listov vlastníctva,
podľa žalovaného to spôsobuje neplatnosť tohto právneho úkonu síce v čiastočnom rozsahu, ale táto
neplatnosť nastáva od počiatku, teda aj v čase zápisu do katastra nehnuteľností, už táto zmluva bola

čiastočne neplatná, a preto žalobcovi nesvedčí zápis v katastri. S uvedeným sa súd prvej inštancie
rovnako nevysporiadal.
14.2. Žalovaný opakovane poukazoval na skutočnosť, že právo domáhať sa nahradenia prejavu vôle
právnemu predchodcovi žalobcu B. H. vôbec nevzniklo, a to s dôrazom na skutočnosť, že oprávnenie
domáhať sa od nadobúdateľa, aby mu vec ponúkol na predaj, vzniká až momentom, keď nadobúdateľ

nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, čo v danom prípade bolo XX.X.XXXX, kedy bol žalovaný
zapísaný ako vlastník v katastri nehnuteľností. Z uvedeného vyplýva, že v čase, keď B. H. prevádzal na
JRD Rakovec (žalobcu) spoluvlastnícke podiely (v roku 2019), objektívne nemohol na neho previesť aj
právo domáhať sa nahradenia prejavu vôle, pretože v tom čase týmto právom nedisponoval. Súd prvej
inštancie vôbec nebral tieto argumenty do úvahy a riadne sa s nimi nevysporiadal.

14.3.Ďalejžalovanýzdôraznil,žekúpnazmluva,ktorounadobudolspoluvlastníckepodielybolauzavretá
dňa XX.XX.XXXX a návrh na vklad bol podaný dňa X.XX.XXXX, pričom žalobca sa stal vlastníkom
spoluvlastníckeho podielu až na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, teda podielovým
spoluvlastníkom sa stal až neskôr, a v čase kúpy žalobca mal vedomosť o tom, že na listoch vlastníctva
jeevidovanáplomba.Včaseuzatvoreniakúpnejzmluvyvroku2017pôvodnývlastník,ktorýmalpreviesť

na žalovaného svoj spoluvlastnícky podiel objektívne nemal možnosť ponúknuť žalobcovi predkupné
právo, lebo žalovaný nebol evidovaný na predmetných listoch vlastníctva a nebolo možné, aby bolo
uplatnené predkupné právo, resp. ponúknutý tento spoluvlastnícky podiel. Ani s touto argumentáciou sa
súd prvej inštancie nevysporiadal.
14.4. Za nesprávne považuje skutkové zistenia a právne závery vo vzťahu k posúdeniu námietky

premlčania, keď súd konštatoval, že nárok žalobcu nie je premlčaný vychádzajúc z úvahy, že premlčacia
doba pri uplatnení nároku na nahradenie prejavu vôle začína plynúť od momentu povolenia vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Žalovaný považuje nárok žalobcu za premlčaný v celom
rozsahu, má za to, že všeobecná trojročná premlčacia doba v tomto prípade začala plynúť dňom
nasledujúcim po uzatvorení kúpnej zmluvy, teda dňa 25.11.2017 a v čase podania žaloby už uplynula.

V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/37/2007 a uznesenie Ústavného súdu SR
sp. zn. I. ÚS 148/2013, uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR 4/2008). Súd sa
ani s touto námietkou dôsledne nevysporiadal.

15.1. K podanému odvolaniu sa žalobca vyjadril písomne tak, že sa v plnom rozsahu stotožňuje

s rozsudkom a jeho odôvodnením a považuje ho za vecne správny, preto navrhol, aby odvolací súd
rozsudok potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
15.2. Žalobca má za to, že v spore je aktívne vecne legitimovaný, nakoľko je spoluvlastníkom
predmetných nehnuteľností, ktoré nadobudol zmluvou z XX.XX.XXXX. Ak by aj následne neplatnosťou
zmluvy prešlo vlastníctvo opäť na pôvodného vlastníka, prešli na neho aj oprávnenia z porušenia

predkupného práva v zmysle uznesenia NS SR sp. zn. 3Cdo/239/2019.
Zároveň poukázal na to, že z výroku rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/65/2022 vyplýva,
že neplatnosť kúpnej zmluvy sa týka len presne špecifikovaných nehnuteľností vo výroku rozsudku
(zapísaných na LV č. XXXX, XX, XXXX) a netýka sa nehnuteľností, ktoré sú vedené na LV č. XXX,XXX, XXX, ktoré sú predmetom tohto sporu. Dôvod neplatnosti sa vzťahuje len na časť kúpnej zmluvy,
ktorú možno oddeliť od ostatného obsahu právneho úkonu vzhľadom na jeho povahu a obsah. Zároveň
žalobca uviedol, že je podané dovolanie proti rozsudku sp. zn. 5Co/65/2022, pričom s poukazom na iné

rozhodnutia v obdobných veciach (dovolacieho súdu sp.zn. 4Cdo/238/2022 a 5Cdo/62/2023, Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/170/2023) je podľa žalobcu vysoký predpoklad, že dovolací súd zruší
rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/65/2022.
15.3. Žalobca má za to, že žaloba bola podaná pred uplynutím premlčacej lehoty, ktorá podľa neho
začala plynúť až zápisom vlastníckeho práva žalovaného do katastra nehnuteľností, v ktorej súvislosti

poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/26/2019, v zmysle ktorého spoluvlastník, ktorého právo
bolo porušené uzatvorením kúpnej zmluvy je oprávnený domáhať sa od nadobúdateľa, aby mu vec
ponúkol na predaj vzniká až momentom, keď nadobúdateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti,
keďže až týmto momentom je s predmetnou nehnuteľnosťou oprávnený nakladať.

16. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na svojom tvrdení o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie

žalobcu s poukazom na neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorou nadobudol spoluvlastnícky podiel, pretože
nemožnouvažovaťlenočiastočnejneplatnostizmluvy.Rovnakozotrvalnanázore,žeprávodomáhaťsa
nahradenia prejavu vôle právnemu predchodcovi žalobcu vôbec nevzniklo, ako aj na tvrdení, že žalobca
mal vedomosť v čase kúpy o evidencii plomby, pričom pôvodný vlastník v čase prevodu vlastníctva na
žalovaného (v roku 2017) nemal možnosť ponúknuť svoj podiel žalobcovi, ktorý nebol evidovaný na

liste vlastníctva. Súd prvej inštancie sa s uvedenými námietkami nevysporiadal a jeho rozhodnutie je
arbitrárne.

17. Žalobca v odvolacej duplike zotrval na svojom vyjadrení považujúc rozhodnutie za vecne správne.
Zotrval na názore, že je aktívne vecne legitimovaným na podanie žaloby, dôvod neplatnosti sa vzťahuje

len na časť právneho úkonu, ktorú je možné oddeliť od ostatného obsahu.

18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. §

379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP)
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

19. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd, v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

20. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 17.06.2025 o 09.40 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 207, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 11.06.2025 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

21. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP, t.j.
že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b/), konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d/), súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).

22. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

23. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, súd prvej inštancie
vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších
dôkazovnebolopotrebné.Vykonanédôkazyvyhodnotilpodľaustanovenia§191ods.1,2CSP.Nemožno
súdu vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových
strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti,

ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor,
prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP. Z týchto dôkazov súd dospel k správnym skutkovým zisteniam.
Súd prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, nemožno muvytknúť,žebynazistenýskutkovýstavaplikovalnesprávnezákonnéustanoveniaalebopoužitézákonné
ustanovenia nesprávne vyložil. Nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, súd rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne

správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

24. Odvolací súd bral zreteľ aj na to, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou
je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva
na spravodlivý proces (patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu), preto súdne

rozhodnutie musí dať jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.
Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria pre
odôvodnenie rozhodnutí a preto ho nemožno považovať za nedostatočne odôvodnený. Odôvodnenie
rozsudku zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Následnosti jednotlivých častí
odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne, zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú

interpretačnú presvedčivosť. Súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, na základe
ktorých v spore rozhodol a závery, ktoré prijal primerane a zrozumiteľne vysvetlil. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne
záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Za porušenie
základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno

považovať to, že súd nerozhodol v zmysle návrhov žalovaného a neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa
jeho predstáv. Súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil svoje úvahy, na základe ktorých dospel k záveru,
že žalobcom uplatnený nárok vyplývajúci z porušenia predkupného práva je dôvodný. V danom prípade
tak nedošlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP ako sa domnieval
odvolateľ.

25. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu,
na základe ktorej dospel k svojmu záveru s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné
ustanovenia,ktoréaplikovalvprejednávanejveciaodôvodnenierozsudkudávaodpoveďajnaodvolacie

námietky žalovaného, keďže boli už uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie.

26. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné
rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalovaného nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a
nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Žalovaný vo svojom odvolaní (v jeho podstatnej

časti) len zopakoval svoje námietky a argumenty prednesené pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa
v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie vyporiadal.

27. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o dôvodnosti uplatneného nároku. Na
zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací

súd uvádza nasledovné:

28.Predmetomkonaniavtuprejednávanejvecijenárokžalobcuuplatnený titulomporušeniazákonného
predkupného práva v zmysle § 140 OZ v spojení s ust. § 603 ods. 3 OZ.

29. V danej veci súd rozsudkom žalobe v celom rozsahu vyhovel, keď uložil žalovanému povinnosť
uzatvoriť so žalobcom kúpnu zmluvu, znenie ktorej bolo súčasťou výroku súdneho rozhodnutia.

30. Podstatou odvolacích námietok bolo nesprávne posúdenie
1. aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vzhľadom na

- rozhodnutie súdu o neplatnosti kúpnej zmluvy, na základe ktorej mal žalobca nadobudnúť vlastnícke
podiely
- nemožnosť prevodu práva domáhať sa nahradenia prejavu vôle z právneho predchodcu žalobcu na
žalobcu, pretože v tom čase právny predchodca týmto právom nedisponoval
- vznik predkupného práva žalobcu až na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.10.2019

2. námietky premlčania (v závislosti od ustálenia začiatku plynutia premlčacej doby)31. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka (OZ), ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú
spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, § 117). Ak sa spoluvlastníci
nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

32. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení§
49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda

účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

33. V ustanovení § 140 OZ je upravené zákonné predkupné právo, ktoré má vecno-právny charakter.
Ak niektorý zo spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť na niekoho iného, musí ho

najskôr ponúknuť na kúpu všetkým ostatným spoluvlastníkom. Z hľadiska obsahu, účinkov a výkonu
treba aj na predkupné právo vyplývajúce z § 140 OZ aplikovať uplatnením analógie legis v zmysle
§ 853 OZ všeobecnú úpravu o predkupnom práve, zaradenú do 8. časti druhej hlavy II. oddielu
OZ (§ 602 až § 606 OZ.). Ustanovenia, ktoré sa týkajú iba zmluvného predkupného práva, sa
nepoužijú. Súdna prax je jednotná v závere, že právna úprava platná pre zmluvné predkupné právo sa

použije podporne aj tam, kde zákonom stanovené predkupné právo neobsahuje osobitnú úpravu (viď
napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/224/2008, 3Cdo/262/2009, 4Cdo/334/2009,
5Cdo/211/2009, 2Cdo/13/2018 a ďalšie, ktoré judikovali, že z hľadiska obsahu, účinkov a výkonu treba
aj na predkupné právo vyplývajúce z § 140 OZ aplikovať uplatnením analógie legis podľa ust. § 853
OZ všeobecnú úpravu o predkupnom práve zaradenú do 8. časti druhej hlavy II. oddielu OZ, t. j. § 602

až § 606).

34. Podľa § 603 ods. 3 OZ, ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa
domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj alebo mu zostane predkupné právo zachované.

35. V zmysle citovaných ustanovení porušenie predkupného práva nemá za následok absolútnu
neplatnosť zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu. Spoluvlastník, ktorý je oprávnený z
predkupného práva, má pri porušení povinností zo strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného
práva na výber, či sa bude domáhať:
a) vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu

(§ 40a OZ); jeho žaloba musí v takom prípade smerovať voči všetkým účastníkom zmluvy o
prevode spoluvlastníckeho podielu, pri ktorej bolo porušené jeho predkupné právo, lebo tí sú pasívne
legitimovaní,
b) voči nadobúdateľovi, aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých
podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka; ak nadobúdateľ jeho výzve

nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby
bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa; žalobe vyhovujúce rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade
chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa (§ 229 CSP), alebo
c) sa uspokojí s tým, že mu zostáva predkupné právo, avšak už voči nadobúdateľovi.
Zákon v uvedených ustanoveniach ponecháva oprávnenému spoluvlastníkovi voľbu, či vôbec, prípadne

ktoré z týchto riešení zvolí (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/173/2010).

36. V prejednávanej veci si žalobca, považujúc sa za osobu oprávnenú z predkupného práva uplatnil
nárok vyplývajúci z ust. § 603 ods. 3 OZ, uvedený v predchádzajúcom odseku pod písm. b), t. j. domáha
sa od žalovaného, aby s ním uzavrel kúpnu zmluvu za rovnakých podmienok, za akých túto uzavrel

on s predchádzajúcim podielovým spoluvlastníkom (od ktorého jeho podiel nadobudol) a keďže túto
povinnosť nesplnil dobrovoľne, podal žalobu na nahradenie prejavu vôle žalovaného uzavrieť kúpnu
zmluvu na takto získaný spoluvlastnícky podiel, t. j. za rovnakých podmienok, za akých nadobudol
spoluvlastnícky podiel.

37. Súd hodnotil aj samotnú formuláciu žalobného petitu, pričom správne uzavrel, že takýto petit je
vykonateľný a súladný so zákonom.

38. Podľa § 229 CSP právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahradzujú tento prejav.39. Žalobca sa v prejednávanom spore domáha uloženia povinnosti žalovanému uzavrieť s ním kúpnu
zmluvu za rovnakých podmienok, ako ju uzatvoril žalovaný.

40.1. Prvotná judikatúra zastávala názor, že oprávnený, ktorého predkupné právo bolo porušené,
má právo len na nahradenie jednostranného právneho úkonu povinného z predkupného práva
adresovaného oprávnenému, teda na nahradenie nedostatku vôle nadobúdateľa ponúknuť vec ku kúpe.
Postupne, najmä v prípadoch, kedy predmetom predkupného práva bola nehnuteľnosť, sa tento právny

názor menil a súdna prax pripustila žaloby, ktorými sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd
nahradí prejav vôle uzavrieť s ním kúpnu zmluvu, keď v petite žaloby, respektíve vo výroku rozsudku
bol obsiahnutý text zmluvy, vychádzajúci z rovnakých podmienok, ako sú v zmluve, na základe ktorej
žalovaný vec nadobudol a ktorou bolo porušené predkupné právo.
40.2. „Ustanovenie § 229 CSP je pôvodne normou exekučného práva. V prvom rade teda musí
byť judikovaná povinnosť a následne zákonná fikcia nahrádza potrebu núteného výkonu. Logická

postupnosťvšakvychádzazjudikovanejpovinnostiurobiťprejavvôle,naktorúnadväzujezjednodušenie
výkonu prostredníctvom fikcie. Z historického a systematického hľadiska toto ustanovenie nepredstavuje
konštitutívne nahrádzanie vôle, ale zjednodušenie výkonu judikovanej povinnosti. Charakter žaloby ako
žaloby na plnenie vyplýva z hmotnoprávnej vecnej legitimácie týchto žalôb, ako aj z procesného rámca.
Z hľadiska vecnej legitimácie je zrejmé, že úspešná žaloba o urobenie prejavu vôle uplatňuje právo

na splnenie záväzku, ktorého obsahom je práve urobenie prejavu vôle. Ide teda o žalobu uplatňujúcu
splnenie povinnosti.506 Rovnaký záver vyplýva aj z procesnoprávneho kontextu. Komentované
ustanovenie „zjednodušuje“ výkon povinnosti judikovanej rozsudkom, pretože exekúciu nahrádza
fikciou. Ide teda o povinnosť, nie o určenie skutočnosti. Aj samotná dikcia citovaného ustanovenia
potvrdzuje, že ide o rozsudok „ukladajúci povinnosť“.“ (Civilný sporový poriadok, Števček, a kol., C.H.

Beck, 2 vydanie, 2022)
40.3. „V praxi sa taktiež objavuje otázka formulácie petitu. Správne formulovaný petit (napr. v prípade
povinnosti uzavrieť zmluvu zo zmluvy o budúcej zmluve) má znieť: „Žalovaný je povinný uzavrieť
kúpnu zmluvu tohto znenia: … “508 Podľa niektorých názorov tomuto typu žaloby zodpovedajú rovnako
petit požadujúci „uloženie povinnosti uzatvoriť zmluvu“ aj petit, ktorým sa „nahradzuje vyhlásenie vôle

žalovaného uzatvoriť zmluvu“.509 Podľa nášho názoru je doktrinálne správny výrok formulovaný na
uloženie povinnosti. Vzhľadom na prax a materiálnu ochranu práv v civilnom procese však zrejme
nie je dôvod nevyhovieť aj žalobe formulovanej na „nahradenie prejavu vôle“.510 V každom prípade
je potrebné, aby text predmetného prejavu vôle bol v žalobe presne predformulovaný. Nepostačí
všeobecne formulovaný petit napr. na „uzatvorenie kúpnej zmluvy“, obsah tejto zmluvy musí byť v petite

vymedzený.“ (Civilný sporový poriadok, Števček, a kol., C.H. Beck, 2 vydanie, 2022)

41. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že žalobca uplatnil prípustný prostriedok ochrany
jeho práv.

42. Námietky žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu súd prvej inštancie vyhodnotil ako
nedôvodné, s ktorým záverom sa odvolací súd stotožňuje.

43. Odvolací súd vychádza z úvahy, že práva a povinnosti z právneho vzťahu z predkupného práva
vznikajú okamihom, keď jeden zo spoluvlastníkov (povinná osoba) chce svoj podiel scudziť a previesť ho

nainúnežblízkuosobuatedajepovinnýponúknuťsvojpodielnavecinakúpuostatnýmspoluvlastníkom
ako oprávneným osobám.

44. V preskúmavanej veci bolo preto potrebné ustáliť či je žalobca osobou oprávnenou z porušeného
predkupného práva, a teda či uvedené predkupné právo bolo sporným prevodom vlastníctva

z právneho predchodcu žalovaného na žalovaného porušené priamo voči žalobcovi (ak bol v čase
prevodu podielovým spoluvlastníkom žalobca), resp. či toto právo bolo porušené voči jeho právnemu
predchodcovi (ak bol v čase prevodu podielovým spoluvlastníkom právny predchodca žalobcu) a či
následne došlo k jeho prevodu/prechodu na žalobcu.

45. Pre rozhodnutie v otázke či došlo priamo k porušeniu predkupného práva žalobcu je nevyhnutné
posúdiť či žalobca nadobudol status spoluvlastníka na sporných nehnuteľnostiach, ak áno kedy sa tak
stalo.46. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobca sa stal vlastníkom
spoluvlastníckeho podielu na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX zapísanej v katastri
nehnuteľností pod č. M. XXXX/XXXX.

47. V tejto súvislosti je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal
s tvrdením žalovaného o neplatnosti uvedenej kúpnej zmluvy (ktorý poukazoval na právoplatné
rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5Co/65/2022, ktorým odvolací súd určil, že kúpna zmluva
zo dňa XX.XX.XXXX pod číslom M./XXXX je neplatná), keď správne bral zreteľ na to, že rozhodnutie

Krajského súdu v Košiciach 5Co/65/2022 sa týka nehnuteľností bližšie špecifikovaných na LV č. XXXX,
XX, XXXX, ktoré nie sú predmetom tohto konania. Uvedené rozhodnutie sa netýka nehnuteľností na LV
č. XXX,XXX O. XXX (ku ktorým je žalobca vedený ako spoluvlastník na základe kúpnej zmluvy pod č. M.
XXXX/XXXX z XX.XX.XXXX), pričom aj podľa odvolacieho súdu je možné oddeliť neplatnú časť zmluvy,
na ktorú sa vzťahuje súdne rozhodnutie, od zvyšku zmluvy na základe nasledujúcich úvah:

48.1. Občiansky zákonník pripúšťa (§ 41) neplatnosť len časti právneho úkonu, teda aj kúpnej zmluvy
vtedy, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, okrem prípadu ak z povahy
právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, vyplýva, že túto časť
nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
48.2. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že okrem situácie, keď sa jedná o jeden právny úkon

(a posudzuje sa neplatnosť úkonu alebo jeho časti) v praxi často dochádza aj ku kumulácii právnych
úkonov v jednej listine, kedy je treba skúmať každý právny úkon osobitne a neplatnosť jedného z
nich treba posudzovať aj z toho hľadiska, či popri tejto neplatnosti obstojí platnosť ostatných právnych
úkonov (pritom je potrebné skúmať, či ide o právne úkony od seba navzájom oddeliteľné a spôsobilé na
samostatnú existenciu, alebo či je nevyhnutné zmluvu chápať ako jeden nedeliteľný celok).

49. V oboch vyššie uvedených prípadoch (v prípade ak je neplatná len časť zmluvy ako jedného
právneho úkonu a túto časť možno od ostatnej platnej časti právneho úkonu oddeliť, aj v prípade ak sa
jedná o časť zmluvy obsahujúcej viac právnych úkonov, ktoré sú spôsobilé na samostatnú existenciu)
je v zmysle § 41 OZ prípustné, aby bolo rozhodnuté o jej neplatnosti súdnym rozhodnutím a platná časť

zmluvy bola registrovaná v katastri a len oddeliteľná neplatná časť (v zmysle rozhodnutia) registrovaná
nebola.

50. V preskúmavanom prípade sa jedná o situáciu kedy jednou kúpnou (zo dňa 29.10.2019)
došlo k prevodu vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom medzi žalobcom ako kupujúcim a

predávajúcimi vo vzťahu k viacerým nehnuteľnostiam, teda došlo k zahrnutiu viacerých právnych
úkonov na jednej listine, pri ktorých z hľadiska § 35 ods. 2 OZ ide o právne úkony od seba
navzájom oddeliteľné a spôsobilé na samostatnú existenciu, preto nie je nevyhnutné zmluvu chápať ako
jeden nedeliteľný celok. Z uvedeného dôvodu sa výrok rozhodnutia 5Co/65/2022 týka iba neplatnosti
časti zmluvy zo dňa 29.10.2019, a to vo vzťahu k určitým nehnuteľnostiam (vo výroku rozsudku

špecifikovaných listov vlastníctva), čo nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy. Zmluva v ostatnej časti
(mimo LV špecifikovaných vo výroku rozsudku 5Co/65/2022) je platná, a to aj v časti právneho úkonu,
ktorým žalobca nadobudol podiely na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom tohto sporu.

51. 1. V konaní vedenom pred Okresným súdom Michalovce pod sp. zn. 7C/28/2021 (v ktorom

rozhodoval KS KE pod sp.zn. 5Co/65/2022) sa žalobca P. B. domáhal určenia (relatívnej) neplatnosti
kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX (M. XXXX/XXXX F. XX.XX.XXXX, I. XXX/XX), ktorou previedol
B. H. na JRD Rakovec, družstvo (v preskúmavanej veci žalobca) svoje spoluvlastnícke podiely na
nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú Rakovec nad Ondavou, obec C. D. E., E. B., ktoré sú
zapísané, ako parcely registra „E“ na LV č. XXXX parcelné č. 1238, o veľkosti 288/57120 k celku; na LV

č. XX - parcelné č. 1239 o veľkosti 420/57120 k celku a na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa na LV
č. XXXX parcelné č. 1240 o veľkosti 420/57120 k celku, v dôsledku porušenia jeho predkupného práva.
51.2. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp.zn. 5Co/65/2022 zo dňa 2.3.2023 zmenil rozsudok
Okresného súdu Michalovce zo dňa 6. decembra č.k. 7C/28/2021 - 255 tak, že určil, že je neplatná kúpna
zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, ktorou žalovaný v 1.rade (B. H.) previedol na žalovaného v 2. rade (JRD

Rakovec, družstvo) svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom
území C. D. E., obec C. D. E., E. B., zapísaných na LV č. XXXX ako parcela reg. „E“ č. 1238 o výmere
7528 m2, orná pôda, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 420/57120 k celku, na LV č. XX ako parcela
reg. „E“ č. 1239 o výmere 388850 m2, orná pôda, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 420/57120k celku a na LV č. XXXX ako parcela reg. „E“ č. 1240 o výmere 3323 m2, vodná plocha, vo veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 420/57120 k celku, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Michalovce,
katastrálny odbor, pod č.k. M./XXXX, I. XXX/XX.

52. Nedôvodne žalobca namieta, že nemožno uvažovať len o čiastočnej neplatnosti zmluvy a nemožno
sa dovolávať čiastočnej neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti žalobou podľa ust. § 137 písm. d/
CSP. Pokiaľ poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. 8Cdo/208/2019, R 5/2022, odvolací súd zdôrazňuje,
že názor vyslovený v uvedenom rozhodnutí nemožno aplikovať na preskúmavaný prípad, nakoľko sa

jedná o iné skutkové okolnosti. Je potrebné zdôrazniť, že najvyšší súd v rozhodnutí 8Cdo/208/2019
konštatoval, že nemožno hovoriť o neplatnosti časti právneho úkonu vo vzťahu k nejakému podielu, ale
relatívne neplatný je úkon ako taký, teda celá kúpna zmluva bez ohľadu na to, či sa iní spoluvlastníci
domáhali vyslovenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Riešil teda odlišnú situáciu, a to, či je
možné určiť čiastočnú relatívnu neplatnosť právneho úkonu vo vzťahu iba k jednému z podielových
spoluvlastníkov, pričom vyslovil, že dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu (kúpnej zmluvy)

len jedným z viacerých podielových spoluvlastníkov (bez ohľadu na veľkosť jeho podielu) spôsobuje
neplatnosť celej kúpnej zmluvy vo vzťahu k jednej nehnuteľnosti. Uvedené vyplýva aj z dovolateľom
položenej právnej otázky (ktorú pripustil a riešil dovolací súd), a to či pri existencii viacerých dotknutých
spoluvlastníkov aktivita iba jedného z nich postačuje na to, aby bol celý právny úkon vyhlásený za
neplatný alebo či kroky takéhoto spoluvlastníka sú účinné iba v rozsahu, ktorý zodpovedá pomeru jeho

podielu k podielom ostatných dotknutých spoluvlastníkov (k danej nehnuteľnosti).

53. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR z 01. decembra 2022 sp. zn. 4Cdo 20/2021 v zmysle
ktorého „Pokiaľ sa žalobca v dôsledku porušenia jeho predkupného práva domáha nahradenia prejavu
vôle žalovaného uzavrieť s ním kúpnu zmluvu o prevode dvoch samostatných pozemkov, ktoré v rámci

zistených skutkových okolností nemusia podliehať spoločnému režimu, a žalobný petit je perfektný iba
vo vzťahu k jednému pozemku (z hľadiska všetkých podstatných náležitostí kúpnej zmluvy), súd nemôže
žalobu ako celok zamietnuť; jej zamietnutie prichádza do úvahy iba v časti týkajúcej sa pozemku, vo
vzťahu ku ktorému žalobný návrh nie je perfektný.“

54. Nedôvodná je preto námietka odvolateľa, že žalobca nenadobudol spoluvlastnícky podiel
k predmetným nehnuteľnostiam na základe zmluvy zo dňa 29.10.2019. Zmluva je v časti týkajúcej sa
sporných nehnuteľností platná a žalobca nadobudol spoluvlastnícke právo vkladom do katastra pod č.
M. XXXX/XXXX K. XX.XX.XXXX.

55. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalovaného, že žalobca nemá právo domáhať sa nahradenia
prejavu vôle, pretože v sa stal spoluvlastníkom až na základe zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, t.j. jeho
predkupné právo vzniklo až na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX.

56.1. Odvolací súd dáva za pravdu žalovanému, že zákonné predkupné právo má iba spoluvlastník

podielu, preto uvedené právo vznikne až okamihom vzniku vlastníckeho práva zápisom vlastníctva k
nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy v katastri nehnuteľností (na základe rozhodnutia o povolení
vkladu). V danom prípade sa žalobca stal vlastníkom spoluvlastníckeho podielu až na základe kúpnej
zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX zapísanej v katastri nehnuteľností pod M. XXX/XXXX, na základe čoho až
vtedy vzniklo priamo žalobcovi zákonné predkupné právo vo vzťahu k ostatným podielom.

56.2. V čase predchádzajúcom uzavretiu kúpnej zmluvy pred dňom XX.XX.XXXX (pri ktorej malo
dôjsť k porušeniu predkupného práva podielového spoluvlastníka), keď mala byť realizovaná ponuková
povinnosť, ani v čase uzavretia kúpnej zmluvy dňa XX.XX.XXXX (medzi právnym predchodcom
žalovaného a žalovaným) žalobcovi nesvedčil status spoluvlastníka predmetných nehnuteľností. Teda
v čase pred uzatvorením (resp. ku dňu uzatvorenia) kúpnej zmluvy dňa XX.XX.XXXX žalobca

nedisponoval predkupným právom, preto právny predchodca žalovaného nemal voči nemu ponukovú
povinnosť a teda nedošlo priamo k porušeniu jeho predkupného práva.

57. Zároveň však treba poukázať na to, že v rozhodujúcom období (pred uzatvorením a ku dňu
uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX) bol podielovým spoluvlastníkom podielov, ktoré

boli následne prevedené na žalobcu, právny predchodca žalobcu, jemu svedčil status spoluvlastníka
predmetných nehnuteľností, preto právny predchodca žalovaného mal voči nemu ponukovú povinnosť.
Pretože v konaní nebolo ani tvrdené ani preukázané, že právny predchodca žalovaného si splnilponukovú povinnosť voči právnemu predchodcovi žalobcu možno konštatovať, že došlo k porušeniu
predkupného práva právneho predchodcu žalobcu.

58.1. V nadväznosti na uvedené je potrebné upriamiť pozornosť na to, že právny predchodca žalobcu
previedol kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX svoj vlastnícky podiel na žalobcu a spolu s tým prešlo
na žalobcu aj právo domáhať sa nárokov vyplývajúcich z porušeného predkupného práva.
58.2. K uvedenej otázke sa vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3Cdo
239/2012 zo dňa XX. XXXXXXX XXXX, publikovanom v zbierke rozhodnutí a stanovísk NS SR pod č.

7/2016 nasledovne: „Ak po právnom úkone porušujúcom predkupné právo podielového spoluvlastníka
ten spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, prevedie svoj spoluvlastnícky podiel na
tretiu osobu, stáva sa nadobúdateľ prevedeného podielu ex lege nielen podielovým spoluvlastníkom
spoločnej veci, ale zároveň aj osobou oprávnenou z predkupného práva viazaného na spoluvlastnícky
podiel. V dôsledku toho prechádzajú na neho aj oprávnenia pôvodného spoluvlastníka vyplývajúce z
nerešpektovania jeho predkupného práva. Pri tom nie je právne významné, či prevodca v čase, keď bol

ešte podielovým spoluvlastníkom, svoje oprávnenia vyplývajúce z porušenia predkupného práva uplatnil
alebo neuplatnil.“
58.3. Najvyšší súd vychádzal z úvahy, že kým pri zmluvnom predkupnom práve (§ 602 až 606 OZ)
ide o právo spojené iba s osobou oprávneného, v prípade zákonného predkupného práva podielových
spoluvlastníkov (§ 140 OZ) ide o vecné právo, ktoré je späté so spoluvlastníckym podielom. V dôsledku

prevodu spoluvlastníckeho podielu prechádzajú na jeho nadobúdateľa nielen oprávnenia pôvodného
spoluvlastníka vyplývajúce z vlastníctva (t.j. oprávnenie vec v rozsahu spoluvlastníckeho podielu držať,
disponovať s ňou, užívať ju a požívať z nej úžitky), ale aj oprávnenia pôvodného spoluvlastníka
vyplývajúce z nerešpektovania jeho predkupného práva.

59. Vzhľadom na vyššie uvedené teda síce možno súhlasiť so žalovaným, že v čase uzatvorenia
kúpnej zmluvy nebolo možné ponúknuť žalobcovi podiel na odkúpenie, uvedené však neznamená,
že žalobca v čase začatia súdneho konania (a v čase výzvy na plnenie povinnosti z porušenia
predkupnéhopráva)nebolnositeľomhmotnoprávnehooprávnenia,t.j.neboloprávnenýdomáhaťsa,aby
mu spoluvlastnícke podiely k sporným nehnuteľnostiam boli ponúknuté na kúpu (v dôsledku porušeného

predkupného práva).

60. Nedôvodne preto odvolateľ namieta, že nedošlo k prevodu práva domáhať sa nahradenia prejavu
vôle z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu (keďže týmto právom v čase uzatvorenia kúpnej
zmluvy medzi nimi ešte nedisponoval). Odvolací súd má za to, že kúpnou zmluvou zo dňa 29.10.2019

prešlo na žalobcu spolu s vlastníctvom podielu aj právo domáhať sa nárokov vyplývajúcich z
porušeného predkupného práva všeobecne (ako jeden celok obsahujúci všetky zákonom upravené
nároky). Následne po tom, ako prešli nároky vyplývajúce z porušeného predkupného práva na žalobcu,
mal žalobca možnosť výberu z vyššie uvedených zákonných možností (domáhať sa vyslovenia
relatívnej neplatnosti celého právneho úkonu, alebo žiadať, aby mu príslušný podiel bol ponúknutý na

kúpu, alebo ponechať si predkupné právo voči nadobúdateľovi).

61. Odvolací súd na tomto mieste dáva do pozornosti, že kým k porušeniu práva dochádza vždy
uzavretím spornej zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu (pred ktorou nebol podiel
ponúknutý spoluvlastníkovi), ktorým momentom vzniká všeobecné právo z porušenia predkupného

práva, každý z jednotlivých zákonných nárokov (domáhať sa vyslovenia relatívnej neplatnosti úkonu
alebo žiadať, aby mu príslušný podiel bol ponúknutý na kúpu) potom vzniká osobitne a osobitne plynie
aj premlčacia doba vo vzťahu k týmto nárokom, pretože začiatok ich plynutia je ustálený odlišne.

62.1. Ak sa spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva, chce domáhať vyslovenia relatívnej

neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu (§ 40a OZ), tento nárok mu
vzniká- môže si ho prvý krát uplatniť- dňom uzatvorenia zmluvy a preto aj trojročná premlčacia doba
začína plynúť dňom podpisu zmluvy o prevode podielu.
62.2. Uvedené vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2008, sp. zn. 4 Cdo 37/2007,
v zmysle ktorého právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu vyplývajúce z ustanovenia

§ 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti podľa § 140 OZ, je len jedným z nárokov spoluvlastníka,
ktoré mu vznikajú porušením jeho zákonného predkupného práva. Ako iné právo sa premlčuje vo
všeobecnejtrojročnejpremlčacejdobevzmysleustanovenia§101 OZ.Všeobecnátrojročnápremlčacia
doba, ktorá podľa tohto ustanovenia plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, začínaplynúť objektívne. Podľa názoru dovolacieho súdu všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá podľa
tohto ustanovenia plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, začína plynúť objektívne.
Predmetné právo (nárok) možno vykonať, resp. uplatniť po prvý raz v deň, kedy nárok dosiahol vo

svojom vývoji najvyššie procesné štádium, ktorým je právo (nárok) podať žalobu na súde (tzv. actio
nata). Toto právo nijako nezávisí od subjektívnej vedomosti oprávneného subjektu o podstate práva
a o jeho výkone (uplatnení). V danom prípade nárok uplatniť predkupné právo, a teda aj dovolať sa
relatívnej neplatnosti právneho úkonu, vznikol 26. novembra 1998, kedy bola (podpísaním zmluvnými
stranami) uzavretá kúpna zmluva, ktorou bolo porušené predkupné právo žalobkyne. Toto právo bolo

porušené už v okamihu, kedy došlo k vzniku právneho úkonu (kúpnej zmluvy), lebo vtedy vznikol právny
dôvod (titulus), ktorý je základom porušenia predkupného práva. Okamih, kedy došlo k porušeniu práva,
nemožno posúvať až do dňa zápisu (vkladu) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, pretože
ide už o modus, ktorým sa úradne završuje súkromnoprávny úkon a ktorý má právny význam pre
prevod vlastníckeho práva (nie pre právny úkon sám osebe). Z tohto dôvodu je v týchto prípadoch aj
naďalej použiteľná doterajšia judikatúra (R 50/85), podľa ktorej všeobecná trojročná premlčacia doba na

dovolaniesarelatívnejneplatnostiprávnehoúkonuzačínaplynúťdňom,kedydošlokuzavretiuprávneho
úkonu.
62.3. V preskúmavanom prípade vo vzťahu k prípadnému dovolaniu sa relatívnej neplatnosti právneho
úkonu premlčacia doba začala plynúť 25.11.2017 a uplynula 25.11.2020.

63.1. Ak sa spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva, chce domáhať voči nadobúdateľovi,
aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich
kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka, toto oprávnenie mu vzniká až od momentu, kedy sa
nadobúdateľ stal vlastníkom podielu a aj trojročná premlčacia doba začína plynúť dňom nadobudnutia
vlastníckeho práva.

63.2. Uvedené vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2022, sp. zn. 7 Cdo 269/2019
publikovaného v zbierke rozhodnutí a stanovísk NS SR pod č. 53/2022, ktorého právna veta znie:“
Oprávnenie spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené (§ 140 OZ) domáhať sa od
nadobúdateľa, aby mu vec ponúkol na predaj v zmysle § 603 ods.3 OZ vzniká až momentom, keď
nadobúdateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, keďže až týmto momentom je s predmetnou

nehnuteľnosťou oprávnený nakladať (§ 123 OZ).“
63.3. Najvyšší súd tu vychádzal z úvahy, že závery prijaté Najvyšším súdom SR, sp. zn. 4Cdo/37/2007
v súvislosti so začatím plynutia premlčacej lehoty spoluvlastníka na dovolanie sa relatívnej neplatnosti
zmluvy z dôvodu porušenia predkupného práva, nemožno uplatniť na obmedzenie práva spoluvlastníka
požadovať od nadobúdateľa, aby mu ponúkol spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti na kúpu, a

to z dôvodu, že toto právo súvisí s nadobudnutím vlastníckeho práva. Kým dovolávať sa relatívnej
neplatnosti právneho úkonu možno aj pred vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností,
keď tento zápis nemá vplyv na plynutie premlčacej lehoty pre námietku relatívnej neplatnosti,
pri zmluvnom prevode nehnuteľnosti sa vlastníctvo nadobúda vkladom do katastra nehnuteľnosti,
resp. právoplatným rozhodnutím o povolení vkladu. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti preto nevzniká

podpisom zmluvy, ale až na základe následného zápisu práva do katastra nehnuteľností. Aj keď právo
spoluvlastníka bolo porušené už uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy, avšak oprávnenie domáhať
sa od nadobúdateľa, aby mu vec ponúkol na predaj v zmysle § 603 ods.3 OZ mu vzniká až
momentom, keď nadobúdateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, keďže až týmto momentom
je s predmetnou nehnuteľnosťou oprávnený nakladať. Nadobúdateľ sa uzavretím samotnej zmluvy

nestáva spoluvlastníkom nehnuteľnosti, a preto nemôže byť ani držiteľom práv vyplývajúcich z § 123 OZ.
Mal za to, že ak by pripustil iný výklad § 101 OZ vo vzťahu k začatiu plynutia premlčacej lehoty podľa
§ 603 ods. 3 OZ, tak by spoluvlastníkom, ktorých predkupné právo bolo porušené, bez ich zavinenia
mohla uplynúť premlčacia lehota na podanie žaloby podľa § 603 ods.3 OZ, keďže ak by bola takáto
žaloba podaná po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorou bolo predkupné právo porušené, ale pred vkladom

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, teda v momente keď by poukazom na § 133 ods. 2 OZ
spoluvlastníkom nehnuteľnosti bol ešte pôvodný spoluvlastník, tak táto žaloba by bola zamietnutá pre
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko by nesmerovala voči spoluvlastníkovi veci. Poukázal
aj na to, že z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/37/2007, tiež vyplýva, že právo (nárok)
môže byť vykonané resp. uplatnené po prvý raz v deň, kedy nárok dosiahol vo svojom vývoji najvyššie

procesné štádium, ktorým je právo (nárok) podať žalobu na súde (tzv. actio nata). Z vyššie uvedeného
vyplýva, že žalobcovi toto právo vzniklo až zápisom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, a nie
dňom uzatvorenia kúpnej zmluvy.63.4. V danom prípade premlčacia doba pre uplatnenie nároku voči žalovanému ako nadobúdateľovi,
aby žalobcovi nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých
ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka, začala plynúť 12.5.2020 a uplynula 12.5.2023.

64. S poukazom na uvedené si žalobca mohol ku dňu uplatnenia nárokov z porušeného predkupného
práva, t.j. ku dňu výzvy na ponúknutie nadobudnutého spoluvlastníckeho podielu na kúpu zo dňa
3.5.2023, vybrať zo zákonných možností, avšak so zohľadnením vzniku nároku na uplatnenie tej ktorej
možnosti a plynutia premlčacích dôb.

65. Ku dňu 3.5.2023 už bol žalovaný zapísaný v katastri ako podielový spoluvlastník, preto si žalobca
mohol vybrať možnosť domáhať voči nemu, aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na
kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka. Tak
ako už bolo uvedené nemožno súhlasiť so žalovaným, že nemohlo dôjsť k prevodu práva domáhať
sa nahradenia prejavu vôle z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu, pretože v čase uzatvorenia

kúpnej zmluvy právny predchodca žalobcu týmto právom nedisponoval. Nadobudnutím vlastníctva
k nehnuteľnosti na žalobcu prešiel len všeobecný nárok vyplývajúci z porušenia predkupného práva
a žalobca mal možnosť voľby medzi zákonom upravenými oprávneniami (možnosťami).

66.1. Nedôvodná bola aj námietka premlčania, čo vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia. Správne

súd konštatoval, že nárok žalobcu (ktorý sa domáhal nahradenia prejavu vôle voči žalovanému ako
nadobúdateľovi,abysožalobcomuzatvorilkúpnuzmluvuanadobudnutýspoluvlastníckypodiel naneho
previedol za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka) nie
je premlčaný vychádzajúc z úvahy, že premlčacia doba pri uplatnení nároku na nahradenie prejavu vôle
začína plynúť od momentu povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. (s poukazom

na 7Cdo 269/2019), t.j. začala plynúť 12.5.2020 a uplynula 12.5.2023.
66.2. S poukazom na vyššie uvedené nemožno súhlasiť so žalovaným, že všeobecná trojročná
premlčacia doba v tomto prípade začala plynúť dňom nasledujúcim po uzatvorení kúpnej zmluvy, teda
dňa 25.11.2017 a v čase podania žaloby už uplynula. Tak ako je vyššie uvedené na daný prípad
nemožno aplikovať rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/37/2007 a uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I.

ÚS 148/2013, riešiace otázku premlčania relatívnej neplatnosti.

67. Žaloba bola doručená súdu 11.5.2023, pred márnym uplynutím premlčacej doby.

68. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil v zmysle

ust. § 387 CSP.

69. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

70. Žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho
konania a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnému žalobcovi v plnom
rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, zohľadňujúc ust. § 251 CSP.

71. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).