Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 11, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/61/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620201622
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7620201622.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek

senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
v C. D. XXX, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Urban, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Uhrova 18 proti žalovaným: 1. E. F., nar. X.XX.XXXX, bytom v D. G., H., B. E. XXX, 2. B. E., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom v I., prechodne bytom v J. H. D. XXX, obaja zastúpení SOUKENÍK –
ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané,
o určenie neplatnosti časti závetu a o určenie neplatnosti vydedenia, o odvolaní žalovaných proti
rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 9.2.2024 č.k. 1C/21/2020-488 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedeným v záhlaví tohto
rozhodnutia výrokom I. určil, že dôvody vydedenia žalobkyne uvedené poručiteľkou B. F. G. I., nar.
XX.X.XXXX, naposledy bydliskom C. XX, zomr. dňa 3.11.2018 v listine o vydedení spísanej formou
notárskej zápisnice pod spisovou značkou N 564/2018, Nz 33173/2018 dňa 8.10.2018 nie sú dané.
Výrokom II. určil, že závet poručiteľky B. F. G. I., nar. XX.X.XXXX, naposledy bydliskom C. XX, zomr.

dňa 3.11.2018, spísaný formou notárskej zápisnice pod spisovou značkou N 564/2018, Nz 33173/2018
dňa 8.10.2018, ktorým poručiteľka vylúčila žalobkyňu z dedičstva po nej, je u žalobkyne v rozsahu,
zodpovedajúcom žalobkyni zo zákona pripadajúceho dedičského podielu, neplatný. Výrokom III. určil,
že vydedenie žalobkyne a jej potomkov poručiteľkou B. F. G. I., nar. XX.X.XXXX, naposledy bydliskom C.
XX, zomr. dňa 3.11.2018 v listine o vydedení spísanej formou notárskej zápisnice pod spisovou značkou
N 564/2018, Nz 33173/2018 dňa 8.10.2018, je neplatné. Výrokom IV. rozhodol, že žalobkyňa má právo
na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozhodol tak v poradí druhým rozsudkom, ktorým vyhovel žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala
určenia, že dôvody vydedenia, ktoré uviedla poručiteľka B. F., jej matka v liste o vydedení nie sú dané,
určenia neplatnosti časti závetu, spísaného touto poručiteľkou a tiež určenia neplatnosti vydedenia.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa žalobu oprela o tvrdenie, že
dôvod vydedenia uvedený poručiteľkou v listine o vydedení, ktorou ju poručiteľka vydelila ako jednu

zo zákonných dedičov ako jej dcéru, nie sú dané. Žalobkyňa má za to, že dôvody uvedené v listine
o vydedení sú len fingované. Poručiteľka za života previedla všetok svoj majetok na žalovaného v 1.
rade a v čase spísania listiny o vydedení viedla so žalobkyňou dva spory, ktorými sa domáhala vrátenia
daru a určenia vlastníckeho práva. Listinou o vydedení si chcela len poistiť, že v prípade úspechu vtýchto sporoch nebude mať žalobkyňa na nehnuteľnosti, ktoré sa stali predmetom týchto konaní nárok,
čo nevedela dosiahnuť úkonmi za svojho života. Vzťahy medzi ňou a poručiteľkou boli dobré, pričom
žili v susedných rodinných domoch so spoločným dvorom. O matku sa starala vždy keď potrebovala

pomoc, túto pomoc jej poskytla aj keď o to požiadala. Keď poručiteľka spadla a mala zlomenú chrbticu,
v nemocnici ju navštevovala z troch detí výlučne žalobkyňa. Privolala jej záchranku keď potrebovala
pomoc, po operácii osobne poručiteľke pichala injekcie do brucha. Bola ju navštíviť po operácii kolena
v Košiciach a jej priateľ ju doviezol autom z nemocnice domov. Na požiadanie jej robila nákupy, nosila
lieky. Nikdy pomoc neodmietla. Poručiteľke pomáhali aj dvaja synovia žalobkyne. Vzťahy sa narušili až

v polovici roka 2016 po tom, čo poručiteľka začala vyvolávať spory medzi nimi. Poručiteľka odstavila
žalobkyňu od pitnej vody, zabránila jej v prístupe k spoločnému WC, bránila jej v inštalácii suchého
WC. Poručiteľka začala ignorovať žalobkyňu a jej deti, prestala sa s nimi rozprávať, neodpovedala na
pozdrav. Neskôr vyvolala dva spory vedené pred Okresným súdom Spišská Nová Ves. Žalobkyňa bola
voči poručiteľke pasívna, verila, že poručiteľka s provokáciami a vyvolávaním konfliktov časom prestane.
Poručiteľka neskôr sama vyhlásila, že nechce, aby ju žalobkyňa navštevovala a pokusy o komunikáciu

ignorovala. Žalobkyňa pritom nedala poručiteľke príčinu, aby sa takto k nej správala.

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 137 C.s.p., §
469aods.1písm.a/,b/,ods.2,§477Občianskehozákonníka,berúcdoúvahyprávnynázorodvolacieho
súdu vyslovený v uznesení zo dňa 20.9.2023 sp.zn. 9Co/106/2022, ktorým bol zrušený skorší rozsudok

súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, preto jej vyhovel.

5. V prvom rade sa súd prvej inštancie zaoberal tým, či žalobkyňa má na požadovanom určení naliehavý
právny záujem v zmysle § 137 C.s.p. a dospel k záveru, že tento vyplýva z výroku uznesenia Okresného
súduSpišskáNováVesvkonanívedenompodsp.zn.9D/179/2018,ktorýmbolažalobkyňaodkázanána

podanie žaloby o určenie, že dôvody vydedenia žalobkyne uvedené poručiteľkou nie sú dané. Týmto je
daná aj aktívna legitimácia žalobkyne a pasívna legitimácie žalovaných, ktorí sú súrodencami žalobkyne
a dedičmi po poručiteľke B. F..

6. Vychádzajúc z obsahu listiny o vydedení súd prvej inštancie zistil, že poručiteľka ako dôvod vydedenia

uviedla, že žalobkyňa sa o ňu v hrubom rozpore s dobrými mravmi nestarala v starobe a chorobe, zatiaľ
čo poručiteľka sa o žalobkyňu a jej deti v minulosti viac ako 20 rokov starala, že žalobkyňa už vyše dvoch
rokov o poručiteľku neprejavuje záujem. V súčasnosti ani nevie (žalobkyňa), že je (poručiteľka) ťažko
chorá, ani sa na to len neopýta, hoci videla ako ťažko sa premiestňovala z motorového vozidla o báriách,
nakoľko ju pritom fotila, a videla to aj na kamerových záznamoch. V súčasnosti (v čase spísania závetu

a listiny) sa o poručiteľku starajú len jej dve deti B. a E., ktorí obaja bývajú ďaleko od domova. Janka
v Galante a Štefan v Kladne, no zariadili si to tak, aby sa o ňu postarali. A. K. ju namiesto pomoci po
príchode od lekára fotila cez okno aj so svojím druhom, ktorý sa k nej nasťahoval pred dvoma rokmi, p.
L. B., nar. XX.XX.XXXX. Obaja jej posledné dva roky neustále robia naprieky, natáčajú si ju, fotia, robia
na ňu grimasy, no nič jej nepomohli. Druh jej dcéry, pán B. sa jej tiež po návrate z liečenia vyhrážal,

že načo sa sem vrátila, keď tu nič nevlastní, a že za chvíľu aj tak bude po nej. Vtedy ani nevedela,
aký je jej zdravotný stav vážny, no trpela okolnosťami, ktoré sa každý deň diali na dvore, keď nebol
doma jej syn, alebo dcéra B.. Dokonca sa bála priviesť k sebe domov akúkoľvek návštevu, pretože oni
si každého fotili, natáčali, vyhrážali sa mu, nadávali na neho. Napríklad aj na elektrikárov, keď k nim
prišli opraviť elektrinu. Dcéra A. K., G. F. dokonca dňa 04.01.2008 napadla rodinného priateľa pána

M. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom C. XX, keď poručiteľke v zime prišiel pomôcť a išiel do stodoly
pre drevo na kúrenie, o čom je aj zápis na Okresnom riaditeľstve policajného zboru v Spišskej Novej
Vsi, odbore poriadkovej polície. Ju by nikdy nenapadlo vôbec sa opýtať či poručiteľke netreba s niečím
pomôcť. S dcérou A. K. po neustálej tyranii začala aj spor o vrátenie daru, keď zistila, že dom, ktorý jej
dovolili užívať, medzičasom v rámci kolaudačného konania, ktorého sa nezúčastnila, napísala na seba.

Z uvedeného dôvodu dokonca s A. K. viedla poručiteľka v čase spísania závetu a listiny dva spory, v
ktorých bola poručiteľka žalobkyňou a ona žalovanou, pričom ide o nasledovné konania:
- o vrátenie daru, ktorým je spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam evidovaným v k.ú. C., evidovaným
na liste vlastníctva č, 609, pričom ide o pozemok, parcela reg. „C" Č. 334/1 o výmere 176 m2, spoločne
s jeho príslušenstvom, studňou a pozemok, parcela reg. „C" 334/4 o výmere 33 m2 spoločne s jeho

príslušenstvom, hospodárskou budovou bez súpisného čísla (sypancom). Konanie je vedené práve z
dôvodu, že sa A. K., spoločne s jej druhom, voči poručiteľke správajú v hrubom rozpore s dobrými
mravmi. Začali si nárokovať na stodolu, ktorú celý život užívala na uskladnenie dreva a zablokovali jej
do nej vstup, ktorý sa vždy využíval, pričom bola nútená využívať zadný vstup, kde bol nebezpečnýzostup, hoci vedia, že má problémy s chrbticou a ťažko sa jej chodí. Zakázali vnukom komunikovať s
poručiteľkou a títo ju vôbec nenavštevujú, hoci bývajú len o dva metre od nej. Nikdy jej nepomohli ani
len s drevom, či s nákupmi, a už vôbec nie s odvozom napr. k lekárovi, na liečenie; čí do mesta.

- o určenie vlastníckeho práva k domu (toho času súpisné číslo 123, a k stodole, ktorá sa nachádza na
pozemku, pare. reg. „C“ č. 334/3), ktorý A. K. nikdy nevlastnila a poručiteľka bola v domnienke, že v ňom
len býva, ale ona ho zdedila v dedičskom konaní po jej nebohom manželovi, na základe osvedčenia o
dedičstve 8D/207/2010-43, 1Dnot 304/2010 zo dňa 27 04.2011, v zmysle ktorého mala zdediť nielen
rodinný dom č 42, ale i príslušenstvo k nemu. A. K. síce so súhlasom súrodencov tento dom toho času

užívala, avšak za podmienky, že sa doživotne postará o poručiteľku - jej matku, čo nesplnila. Na dome
A. len vykonala nejakú rekonštrukciu a skolaudovala ho na svoje meno, bez jej prítomnosti na miestnych
zisťovaniach v kolaudačnom konaní.
Tento stav fakticky trvá dva roky. Jej dcéra A. K., G. F., nemá záujem o jej osobu, preto má za to, že
nie je morálne, aby bola jej dedičom. V listine o vydedení poručiteľka určila, že dôsledky vydedenia
sa vzťahujú aj na potomkov žalobkyne. Závetom odkázala všetok svoj majetok žalovanému v 1. rade

a žalovanej v 2. rade, každému z nich rovnakým dielom.

6. Vychádzajúc z listiny o vydedení vyvodil, že poručiteľka dôvody vydedenia žalobkyne založila na
dôvodoch vyplývajúcich z ust. § 469a ods. 1 písm. a/, b/ Občianskeho zákonníka, podľa ktorého môže
poručiteľ vydediť potomka, ak v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v

chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch. Rovnako to môže poručiteľ urobiť vtedy, ak
potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

7. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že listina o vydedení nebola spochybnená z hľadiska formálnych
a materiálnych náležitostí, preto dokazovanie zameral na jej obsahové náležitosti z hľadiska existencie

danosti dôvodov vydedenia, vyplývajúcich z ust. § 469a ods. 1 písm. a/, b/ Občianskeho zákonníka,
uvedených poručiteľkou.

8. Z dokazovania na súde prvej inštancie vykonaného listinnými dôkazmi, výpoveďami strán sporu
a svedeckými výpoveďami súdu prvej inštancie vyplynulo, že v rozhodnom období (posledné dva roky

pred spísaním závetu a listiny o vydedení dňa 8.10.2018 poručiteľkou) vzťahy medzi žalobkyňou a jej
matkou – poručiteľkou boli narušené, čoho dôkazom sú aj prebiehajúce súdne spory vedené na podnet
poručiteľky na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. 2C/44/2017 a 11C/44/2017 voči žalobkyni.

9. Predmetom konania vedeného pod sp.zn. 2C/44/2017 bolo vrátenie daru, pričom žalobu podala

darkyňa – poručiteľka B. F. voči A. B., svojej dcére (žalobkyňa v našom konaní). Súd prvej inštancie
žalobu žalobkyne – poručiteľky, ktorej právnymi nástupcami sa stali B. E. a E. F. (žalovaní v našom
konaní) zamietol a Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 22.8.2023 sp.zn. 2Co/133/2022 rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil. Súd v tomto konaní s poukazom na § 630 Občianskeho zákonníka skúmal,
či v danom prípade nastali zákonné dôvody zo strany darkyne (poručiteľky) domáhať sa vrátenia daru

voči obdarovanej (žalobkyni v našom konaní) z dôvodu, že obdarovaná sa k nej alebo členom jej
rodiny mala správať tak, že hrubo porušovala dobré mravy. V tomto konaní súd konštatoval, že medzi
poručiteľkou a žalovanou dochádzalo pravidelne pri vzájomných stretnutiach k spoločensky nežiadúcej
vzájomnej komunikácii, ktorú však nemožno spravodlivo a objektívne kvalifikovať ako hrubé porušenie
dobrých mravov zo strany žalovanej, ktoré umožňuje v zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka

domáhať sa vrátenia daru. Z týchto dôvodov súd žalobu právoplatne zamietol.

10. Po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k záveru, že dôvody
vydedenia tak, ako tieto boli uvedené poručiteľkou v listine o vydedení jednak neboli preukázané, alebo
svojou intenzitou správania sa žalobkyne voči poručiteľke nenapĺňajú zákonné požiadavky vyplývajúce

z ust. § 469a ods. 1 písm. a/, b/ Občianskeho zákonníka, pre ktoré by mohol poručiteľ svojho potomka
vydediť. Niektoré z dôvodov uvedených poručiteľkou smerovali voči manželovi žalobkyne, preto pre
posúdenie dôvodnosti právneho úkonu vydedenia a závetu sú irelevantné.

11. V súvislosti s dôvodom vydedenia vyplývajúcim z ust. § 469a ods. 1 písm. a/ Občianskeho zákonníka,

teda neposkytnutie pomoci za podmienok tam uvedených súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa
nemala v rozhodnom období vedomosť o vážnosti zdravotného stavu poručiteľky. Súd prvej inštancie
ustálil, že výsledky vykonaného dokazovania svedčia o tom, že poručiteľka nebola odkázaná na pomoc
v starobe a chorobe na žalobkyňu. Poručiteľke, nebohej B. K. v rozhodnom období poskytoval pomoc jejpriateľ p. B. a tiež ďalšie jej dve deti – žalovaní, pričom žalovaný v 1. rade sa písomne zaviazal postarať
sa o svoju matku (poručiteľku) v darovacej zmluve zo dňa 28.5.2016, ktorou mu poručiteľka ako darkyňa
darovala nehnuteľnosti v jej výlučnom vlastníctve. Tvrdenia žalovaného v 1. rade o existujúcom ústnom

záväzku žalobkyne postarať sa o svoju matku – poručiteľku v konaní neboli preukázané. O takomto
záväzku nesvedčí žiaden listinný dôkaz a nesvedčí o ňom ani žiaden iný dôkaz vykonaný v konaní.
Naopak, písomný záväzok žalovaného v 1. rade vyplývajúci z darovacej zmluvy zo dňa 28.5.2016
postarať sa o svoju matku – darkyňu podľa názoru súdu prvej inštancie skôr svedčí o pravdivosti
tvrdení žalobkyne o tom, že k takejto povinnosti postarať sa o poručiteľku sa nezaviazala. Samotná

okolnosť, kedy sa žalobkyňa o chorobe matky dozvedela, teda či sa tak stalo pred jej pohrebom alebo
až po pohrebe, a či sa o týchto okolnostiach hovorilo v krčme 2 mesiace pred smrťou poručiteľky je
podľa názoru súdu prvej inštancie pre daný spor irelevantné, pretože ide o obdobie po spísaní listiny
o vydedení.

12. Pokiaľ ide o dôvod vydedenia vyplývajúci z ust. § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka,

t.j. neprejavovanie opravdivého záujmu potomka o poručiteľa súd prvej inštancie z vykonaného
dokazovania zistil, že v rozhodnom období vzťahy medzi žalobkyňou a jej matkou – poručiteľkou neboli
harmonické, bolo tomu tak od mája 2016, kedy spolužitie na jednom dvore sa stalo konfliktným. Išlo
však o vzájomné konflikty a hádky, do ktorých sa zapájali navyše aj žalovaní 1/, 2/ (súrodenci žalobkyne)
a tiež priateľ poručiteľky p. B. a manžel žalobkyne p. B.. Nebolo pochýb o tom, čo nakoniec vyplynulo

aj z výsledkov dokazovania v konaní vedenom pred Okresným súdom Spišská Nová Ves pod sp. zn.
2C/44/2017, že žalovaná sa nezdravila svojej matke, nerozprávala sa s ňou, avšak išlo o konanie
vzájomné, teda o určitý spôsob komunikácie medzi žalobkyňou a poručiteľkou vzhľadom na situáciu
v rodine. V tej súvislosti súd prvej inštancie zistil, že v máji 2016 poručiteľka odpojila žalobkyňu od vody,
čím ju chcela potrestať za to, že nebola spokojná s výberom jej partnera. V tomto zmysle sa vyjadrila aj

nebohá B. F., keď vo svojej výpovedi uviedla, že žalobkyňu odstavila od pitnej vody, keďže pri privádzaní
vody darling hučal a žalobkyňa napriek jej upozorneniam tento darling používala aj v neskorých nočných
hodinách, čím ju rušila a z tohto dôvodu nemohla spať. Nakoľko túto situáciu poručiteľka nevedela
vyriešiť inak, žalobkyňu odpojila od vody, kým sa nedohodnú. Z týchto dôvodov žalobkyňa zamedzila
poručiteľke vstup do stodoly, v ktorej mala uskladnené drevo na kúrenie. Výsledkom týchto nehôd bolo

uzavretie dohody o užívaní nehnuteľnosti medzi žalobkyňou a poručiteľkou dňa 13.6.2016, v ktorej
sa žalobkyňa okrem iného zaviazala umožniť poručiteľke bez akýchkoľvek obmedzení užívať stodolu
a prístup k uskladnenému drevu. Z dôkazov vykonaných pred súdom prvej inštancie, ale aj v konaní
vedenom pod sp. zn. 2C/44/2017 súdu prvej inštancie vyplynulo, že od mája 2016 žalobkyňa už nerobila
poručiteľke nákupy, keďže nebola o to požiadaná. Žalobkyňa sa vyjadrila v tom zmysle, že jej matka

– poručiteľka odmietala jej pomoc, pričom k tomu nemala žiadne dôvody a súčasne prestala aj ich
vzájomná komunikácia.

13. Tieto skutočnosti potvrdil aj svedok A. K. a manžel žalobkyne L. B.. Takýto záver vyplýva aj
z výpovede poručiteľky v konaní vedenom pod sp. zn. 2C/44/2017, ktorá na pojednávaní dňa 18.1.2018

uviedla,ževlete2016začalzažalobkyňouchodiťjejpartnerzAnglickaL.B.,ktorýsaknejvoktóbri2016
aj nasťahoval. Poručiteľka uviedla, že „odkedy prišiel pán B., nemám pokoj a trvám na tom, že všetko
sťahujem späť, ja chcem mať pokoj. Čo robia vo vzťahu k mojej osobe je neznesiteľné – kamera, telefón,
fajčí vonku, smrad je na dvore, som obmedzovaná v pohybe po dvore, dcéra mi s ničím nepomôže“.

14. Súd prvej inštancie tak vyvodil, že nezáujem žalobkyne o matku, poručiteľku bol v značnej miere
ovplyvnený správaním samotnej poručiteľky – neb. B. F.. Neposkytovanie pomoci zo strany žalobkyne
preto vyhodnotil ako nezavinené neprejavenie kvalifikovaného záujmu.

15. Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne p. G. súd prvej inštancie uviedol, že táto nemala bezprostredné

informácie o príčinách nezhôd medzi žalobkyňou a jej matkou, išlo o informácie sprostredkované, preto
na jej výpoveď neprihliadol.

16. Pokiaľ ide o výpoveď svedka A. K., ktorý sa vyjadril, že nemal vedomosť o zdravotnom stave
matky žalobkyne, táto bola potvrdená výpoveďou žalovaného, ktorý uviedol, že neinformoval žalobkyňu

o zdravotnom stave matky. V tej súvislosti vypovedal aj svedok L. B., ktorý uviedol, že spolu so
žalobkyňou pomáhali poručiteľke, ktorá ich pomoc začala odmietať po r. 2016. Keďže to k ničomu
neviedlo, prestali s tým.17. Pokiaľ ide o svedkov M. B., N. G. (navrhnutí žalovanými), A. K. a L. B. (navrhnutí žalobkyňou) súd
tieto výpovede vyhodnotil tak, že vypovedali v prospech strany, ktorá navrhla ich vypočutie.

18. Na záver súd prvej inštancie uviedol, že podľa jeho názoru spúšťačom nedorozumení medzi
žalobkyňou a jej matkou bol vzťah žalobkyne a jej priateľa, toho času manžela – p. B., v dôsledku čoho
došlo k narušeniu vzťahov medzi nimi. Podľa názoru súdu prvej inštancie nezhody medzi žalobkyňou
a poručiteľkou boli takého charakteru, že do budúcna k ich zlepšeniu by nedošlo, keďže p. L. B. sa stal
manželom žalobkyne.

19. Na základe týchto úvah dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, preto jej v celom rozsahu vyhovel.

20. O trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. vychádzajúc zo zásady úspechu
a žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania voči žalovaným.

21. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalovaní z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/, g/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhli, aby rozsudok zmenil tak, že
žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovaným náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania. Vytkli súdu prvej inštancie jeho nesprávny záver, že v danom prípade je irelevantné, kedy sa
žalobkyňa dozvedela o zlom zdravotnom stave poručiteľky, keďže malo ísť o obdobie po spísaní listiny

o vydedení. Podľa názoru žalovaných svedok A. K. potvrdil, že o chorobe poručiteľky sa žalobkyňa
dozvedela dávno pred spísaním notárskej zápisnice, čo znamená, že žalobkyňa klamala, keď uviedla,
že o chorobe sa dozvedela až po pohrebe poručiteľky. Žalobkyňa v tomto konaní a ani v konaní vedenom
pod sp.zn. 2C/44/2017 nikdy nespochybnila, že rukopisy predložené žalovanými písala poručiteľka.
Skutočnosti,ktoréžalobkyňanepoprelajepotrebnépovažovaťzanesporné.Zaarbitrárneazavádzajúce

je potrebné považovať konštatovanie súdu, že poručiteľka nebola odkázaná na pomoc v chorobe
a starobe na žalobkyňu. Poručiteľka v konaní vedenom pod sp.zn. 2C/44/2017 uviedla, že žalobkyňa
sa mala vyjadriť: „som tu nezostala preto, aby som ti robila slúžku a nemám písomne v darovacej
zmluve uvedené, že sa mám o teba starať“. Pred E. a B. (žalovaní) sa poručiteľka vyjadrila, že „v dome
so súp. č. XXX môže žalobkyňa bývať a keď bude niečo potrebovať na starosť, že jej pomôže. Žiaľ

bohu bolo to len ústne. Stále mi dcéra vykrikuje, že nemám tam čo robiť, že nemajú tam čo obiť iní,
teda priateľ a deti, zakazovala chodiť po dvore svojej sestre, ktorá prišla s priateľkou, aj bratovi E..
Priateľ žalobkyne položil otázku „načo chodíš do kostola“, a žalobkyňa z okna zakričala „chodí tam
jazyk vyvaľovať“.“ Navyše aj v notárskej zápisnici (strana 2) sama poručiteľka uvádza, že žalobkyňa
so súhlasom súrodencov dom užívala, avšak za podmienky, že sa doživotne postará o mňa, jej matku,

čo nesplnila... Z vyššie uvedeného vyplýva, čo súd prvej inštancie neposúdil, že žalobkyňa prevzala
na seba ústny záväzok doopatrovať svoju mamu – poručiteľku, teda poskytovať jej potrebnú pomoc
v chorobe a starobe. Túto skutočnosť potvrdili aj žalovaní a svedkyňa p. G.. Pokiaľ poručiteľka uzavrela
podobný záväzok o doopatrovaní aj so žalovaným v 1. rade to neznamená, že skorší ústny záväzok
žalobkyne zanikol. Poručiteľka síce na pojednávaní dňa 18.1.2018 sp.zn. 2C/44/2017 uviedla: „viac

som žalovanú nežiadala o pomoc, pretože sa ku mne neozývala, nekomunikovala, keď som sa aj ja
ozvala, od žalovanej som odpoveď nedostala. Ešte zakazuje aj svojim deťom, aby sa ku mne ako
kbabkeozývali“,ztohovyplýva,žeporučiteľkaneodmietlapomocodžalobkyne,aležalobkyňajejžiadnu
pomoc neposkytovala a svoju matku ignorovala. Skutočnosť, že poručiteľke nepomáhajú ani s drevom,
ani s nákupmi potvrdila aj žalobkyňa pri svojej odpovedi na pojednávaní dňa 30.3.2022. Poukázali na

nevierohodnosť svedka p. B., preto na túto výpoveď súd nemal prihliadať. Navyše p. B. sa k žalobkyni
prisťahoval až v októbri 2016. Nestotožnili sa so záverom súdu prvej inštancie uvedeným v bode 85
rozsudku, keďže ním popísané vzťahy medzi poručiteľkou a žalobkyňou nemožno subsumovať pod
bežný spôsob komunikácie. Zo strany žalobkyne boli na adresu poručiteľky (po období 05/2016) použité
slovné ataky, nadávky, urážky, vyhadzovanie z dvora, domu. Žalobkyňa o svoju matku stratila definitívny

záujem, ktorý do smrti ani neprejavovala. Stalo sa tak napriek tomu, že ústnym záväzkom sa zaviazala
poskytovať matke pomoc v chorobe a starobe. Už pred spísaním notárskej zápisnice mala vedomosť,
že poručiteľka je ťažko chorá. Nestotožňujú sa s tým, že by nezáujem žalobkyne o matku bol ovplyvnený
správaním samotnej poručiteľky, ako nesprávne konštatoval súd prvej inštancie v bode 94 rozsudku.
Skutočnosť, že poručiteľka odpojila žalobkyňu od vody bola dôsledkom toho, že žalobkyňa púšťala

vodu vo večerných hodinách, v dôsledku čoho hučal darling a poručiteľku to rušilo v spánku. Predtým
žalobkyňu poprosila, aby od takého konania upustila. Poručiteľke nie je možné pričítať, že znemožnila
žalobkyni vstup do dvora, keďže toho času bol vlastníkom nehnuteľnosti žalovaný v 1. rade. Dôvodom,
prečo sa žalobkyňa začala nežiaduco správať voči svojej matke, nebol p. B., ale skutočnosť, že sadozvedela o tom, že poručiteľka dom so súp. č. XX v k.ú. C. darovala svojmu synovi (žalovanému v 1.
rade). Odvtedy žalobkyňa začala vykrikovať svojej mame, na čo tam prišla, že tam nič nemá, že všetko
dala bratovi... Žalobkyni nebránili žiadne objektívne okolnosti pomáhať poručiteľke. Poručiteľka takúto

pomoc skutočne potrebovala a bola na ňu odkázaná (trpela zdravotnými problémami, potrebovala chodiť
k lekárom a pod.). Pred smrťou sa stala ležiacou pacientkou. Žalobkyňa neuviedla ani jeden prípad,
kedy by poručiteľka výslovne uviedla, že pomoc od nej odmieta. Preto nie je daný dôvod vydedenia
uvedený v § 469a ods. 1 písm. a/ Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k dôvodu vyplývajúcemu z ust.
§ 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka žalovaní uviedli, že sama žalobkyňa pri výsluchu dňa

30.3.2022 uviedla, že za posledné 2 roky pred smrťou matku nenavštívila. Potvrdila tak, že o svoju
mamu dlhodobo, nepretržite a trvalo nejavila žiaden opravdivý záujem, pričom od nej bývala len 3 m
cez dvor a videla, že jej zdravotný stav sa rapídne zhoršuje. Dokonca zakázala aj svojim synom, aby
sa zdravili babke. H. sa odmietla s poručiteľkou rozprávať, ignorovala ju, pričom keď sa poručiteľka
k nej prihovorila a niečo od nej chcela, odvrkla jej s uštipačnými poznámkami a urážkami na jej adresu.
Nestotožňujú sa so záverom súdu prvej inštancie, že poručiteľka v značnej miere prispela k tomu, že

medzi ňou a žalobkyňou neexistoval skutočný vnútorný, resp. citový vzťah. Konanie vedené pod sp.zn.
11C/44/2017 začalo dňa 27.6.2017 a konanie vedené pod sp.zn. 2C/44/2017 začalo dňa 12.9.2017,
teda oveľa neskôr ako sa žalobkyňa začala správať nežiaduco voči svojej matke. V týchto konaniach
sa poručiteľka domáhala len svojich práv vo vzťahu k žalobkyni. Navyše v konaní vedenom pod sp.zn.
11C/44/2017 sa právoplatne potvrdilo, že stodola patrila poručiteľke a že dom so súp. č. 123 si žalobkyňa

privlastnila a zapísala na svoje meno neoprávnene. Vytkli súdu prvej inštancie, že rozsudok je arbitrárny
(svojvoľný), že výsledky vykonaného dokazovania nemajú oporu v skutkových záveroch súdu prvej
inštancie. Súd upriamil pozornosť len na žalobkyňu, jej syna A. K. a manžela p. B., teda konal izolovane,
len v prospech žalobkyne. Nezaoberal sa výsluchmi žalovaných, výsluchmi poručiteľky z iných konaní
a svedeckou výpoveďou p. G.. Rozsudok je nepreskúmateľný, nakoľko závery súdu sú len opisné

a prebraté vo väčšine z konania vedeného pod sp.zn. 2C/44/2017, pričom tam sa posudzoval iný
predmet konania. Žalobkyňa bola dôvodne poručiteľkou vydedená, preto je platný aj závet poručiteľky.

22. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Uplatnila náhradu
trov odvolacieho konania. Žalovaní v odvolaní len účelovo hyperbolizujú predchádzajúce tvrdenia,

ktoré boli žalobkyňou popreté. Svedok p. K. hovoril len o tom, o čom sa hovorilo v krčme, že
poručiteľku priviezla sanitka a nie o konkrétnej diagnóze. V čase spísania listiny o vydedení žalobkyňa
nemala vedomosť o tom, že poručiteľka je chorá. Žalovaní poukazujú na časové obdobie, ktoré je pre
konanie irelevantné. Svoje vyjadrenia len hyperbolizujú. Poručiteľka zvládala bežné životné situácie
a venovala sa aj práci v záhradke. Údajné zápisky poručiteľky súd vyhodnotil ako nedôveryhodné

dôkazy. S týmito zápiskami sa zjavne manipulovalo a nebolo preukázané, že ich písala poručiteľka.
Navyše vznikli po spísaní listiny o vydedení, keď sa poručiteľka dostala do dôkaznej núdze po podaní
iných žalôb. Žalobkyňa tvrdenia uvedené v zápiskoch opakovane poprela a poukazovala na ich vady.
Tvrdenia poručiteľky o tom, že žalobkyňa jej mala niečo vykrikovať poprela a tieto sa ani nepreukázali.
Žalovaní sa spoliehajú na neustále opakovanie nepravdivých a vymyslených tvrdení, ktoré boli správne

vyhodnotené súdom prvej inštancie ako nepreukázané. V prvom rade žalovaný 1/ sa písomne zaviazal
poskytnúť poručiteľke starostlivosť a opateru. Táto skutočnosť vylučuje odkázanosť poručiteľky na
pomoc žalobkyne. Žalobkyňa nikdy neprevzala záväzok „doživotne sa postarať“ o poručiteľku. A už
vôbec to nebolo preto, aby mohla užívať stavbu so súp. č. 123. Všetky tieto skutočnosti žalobkyňa
v priebehu konania poprela, keďže nemajú ani vnútornú logiku. Žalobkyňa začala nehnuteľnosť so

súp. č. 123 užívať cca 30 rokov pred podaním žalôb zo strany poručiteľky, kedy poručiteľka žiadnu
pomocnepotrebovala,malavlastnúdomácnosť.Nehnuteľnosťsosúp.č.123postavilaazveľadilasama.
Poručiteľka ignorovala žalobkyňu a jej synov napriek pokusom o komunikáciu.

23. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaných bez nariadenia

pojednávaniavzmysleust.§385ods.1zák.č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„C.s.p.“)
v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel
k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.

24. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 11.6.2025 o 9.45 hod.

vpojednávacejmiestnostič.dv.210/II.poschodie,pričommiestoačasverejnéhovyhláseniarozhodnutia
boli zverejnené dňa 5.6.2025 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ust. § 219 ods. 3 C.s.p.25. Žalovaní v odvolaní namietajú odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/
C.s.p., teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú

vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

26. Odvolací súd po preskúmaní odvolania zistil, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.

27. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového
stavu vyvodil aj správny právny záver. Nedopustil sa nesprávneho procesného postupu, ktorým by

znemožnilstraneuskutočňovaťjejpatriaceprocesnépráva,konanienetrpívadou,ktorábymohlamaťza
následoknesprávnerozhodnutievoveci.Rozsudokniejedaninepreskúmateľný,keďžesúdrozhodnutie
odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p., keď jeho odôvodnenie dáva odpoveď na relevantné otázky
súvisiace s predmetom konania. Odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá štruktúre odôvodnenia tak, ako
má na mysli spomínané zákonné ustanovenie. Nemožno prisvedčiť odvolateľom, že by odôvodnení

napadnutého rozhodnutia sa súd nevyporiadal s tvrdeniami nimi uvedenými, resp. len opisoval závery
súdu prebraté z konania vedeného pod sp.zn. 2C/44/2017.

28. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na
tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

29. K dôvodom uvedeným v napadnutom rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaných odvolací súd
dopĺňa nasledovné:

30. Vychádzajúc z obsahu listiny o vydedení, spísanej formou notárskej zápisnice dňa 8.10.2018 je

zrejmé, že poručiteľka vydedila žalobkyňu z dôvodov podľa § 469a ods. 1 písm. a/, b/ Občianskeho
zákonníka, pričom poručiteľka časovo a vecne iniciovala dôvody spísania listiny o vydedení ku dňu
8.10.2018akobdobiumupredchádzajúcemu,ktoréšpecifikovalanaobdobie„vyšedvochrokovspätne“,
preto správne súd prvej inštancie zameral dokazovanie na skúmanie tohto rozhodného obdobia (viac
ako dva roky spätne pred spísaním závetu dňa 8.10.2018), a teda či dôvody vydedenia uvedené v tejto

listine poručiteľkou sú dané a tiež, či poručiteľka bola odkázaná v rozhodnom čase pred spísaním
listiny o vydedení žalobkyne na jej pomoc a či žalobkyňa zavinila svojim správaním odmietavý postoj
poručiteľky voči nej.

31. Správne postupoval súd prvej inštancie, pokiaľ sa zaoberal jednotlivými dôvodmi vydedenia

uvedenými v notárskej zápisnice zo dňa 8.10.2018 sp.zn. N 564/2018, Nz 33173/2018, v ktorej
poručiteľka uviedla, že žalobkyňa sa o ňu v hrubom rozpore s dobrými mravmi nestala v starobe
a chorobe, zatiaľ čo ona sa o ňu a jej deti starala v minulosti viac ako 20 rokov, že už vyše dvoch rokov
neprejavuje o ňu záujem. V súčasnosti ani nevie (žalobkyňa), že je (poručiteľka) ťažko chorá, ani sa
na to len neopýta, hoci videla ako ťažko sa premiestňovala z motorového vozidla o barlách, nakoľko ju

pritom fotila a videla to aj na kamerových záznamoch. V súčasnosti sa o ňu starajú jej dve deti – B. a E.,
ktorí obaja bývajú ďaleko od domova. Žalobkyňa namiesto pomoci po príchode od lekára fotila cez okno
aj so svojim druhom, ktorý sa k nej nasťahoval pred dvoma rokmi p. L. B.. Obaja jej posledné dva roky
neustále robia naprieky, natáčajú si ju, fotia, robia na ňu grimasy, no nič jej nepomohli. Druh jej dcéry,
p. B. sa jej tiež po návrate z liečenia vyhrážal, že na čo sa sem vrátila, keď tu nič nevlastní, a že za

chvíľu aj tak bude po nej. Vtedy ani nevedela, aký je jej zdravotný stav vážny, no trpela okolnosťami,
ktoré sa každý deň diali na dvore, keď nebol doma jej syna alebo dcéra B.. Dokonca sa bála priviesť
k sebe domov akúkoľvek návštevu, pretože oni si každého fotili, natáčali, vyhrážali sa mu, nadávali na
neho. Napr. aj na elektrikárov, keď k nim prišli opraviť elektrinu. Dcéra A. napadla rodinného priateľa p.
M. B., keď poručiteľke v zime prišiel pomôcť a išiel do stodoly na drevo na kúrenie, o čom je aj zápis na

OO PZ v Spišskej Novej Vsi. Ju by nikdy nenapadlo vôbec sa opýtať, či poručiteľke netreba s niečím
pomôcť. S dcérou A. po neustálej tyranii začala aj spor o vrátenie daru, keď zistila, že dom, ktorý jej
dovolili užívať, medzičasom v rámci kolaudačného konania, ktorého sa zúčastnila, napísala na seba.
S dcérou A. v čase spísania závetu a listiny vedie dva spory o vrátenie daru a o určenie vlastníckehopráva. Tento stav fakticky trvá dva roky. Jej dcéra A. nemá záujem o jej osobu, preto má za to, že nie
je morálne, aby bola jej dedičom.

32. Ako už konštatoval odvolací súd vo svojom skoršom rozhodnutí, ktorým bol zrušený prvý rozsudok
súdu prvej inštancie, skutková podstata § 469a ods. 1 písm. a/ Občianskeho zákonníka predpokladá
neposkytnutie pomoci poručiteľovi v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, potrebnosť
takejto pomoci a zároveň rozpor takéhoto správania potomka (spočívajúceho v neposkytnutí potrebnej
pomoci) s dobrými mravmi, teda rozpor s etickými a kultúrnymi pravidlami všeobecne uznávanými

v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť
a vzájomné rešpektovanie. Skúmanie týchto predpokladov musí byť posudzované so zreteľom na všetky
zistené okolnosti konkrétneho prípadu. Musí byť napr. brané do úvahy nielen to, či pre toho, kto bol
poručiteľom vydedený, bolo objektívne možné pomoc v danej dobe poručiteľovi poskytnúť a či potrebná
pomoc nebola poručiteľom bezdôvodne odmietaná, ale aj to, aký bol vzťah poručiteľa a vydedeného
potomka od jeho vzniku, t.j. od narodenia potomka (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo

123/2009).

33. Skutková podstata § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka zase predpokladá absenciu
prejavu skutočného záujmu potomka o poručiteľa. V tomto smere je potrebné považovať za významné,
či vzťah medzi poručiteľom a potomkom mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen

predstieraného, formálneho. Existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných
vonkajších prejavov, napr. z osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka
a poručiteľa a pod., pričom pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia v tomto ustanovení
uvedený, nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti,
za ktorých k vydedeniu došlo, najmä, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto

kvalifikovaného záujmu. Tento dôvod vydedenia totiž vyžaduje, aby neprejavovanie opravdivého záujmu
bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu. Záujem, ktorý by potomok mal
o poručiteľa prejavovať, treba posudzovať s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. Pokiaľ je
skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem dôsledkom toho, že poručiteľ
neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že by neprejavovanie tohto záujmu

potomkom mohlo byť dôvodom na jeho vydedenie. O neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľa
v zmysle tohto ustanovenia sa nejedná v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný
samotným poručiteľom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo 173/1996).

34. Správne súd prvej inštancie zameral dokazovanie na preskúmanie jednotlivých dôvodov vydedenia,

uvedených poručiteľkou v listine o vydedení z hľadiska aplikácie ust. § 469a ods. 1 písm. a/, b/
Občianskeho zákonníka na daný prípad.

35. Súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 191 C.s.p.

36. Hodnotenie dôkazov, tak ako má na mysli spomínané zákonné ustanovenie je činnosťou
súdu, v rámci ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich hodnovernosti, pravdivosti, zákonnosti
a dôležitosti. Zo znenia ust. § 191 C.s.p. vyplývajú základné pravidlá, podľa ktorých súd pristupuje
k hodnoteniu vykonaných dôkazov. Najskôr hodnotí dôkazy jednotlivo a následne takto zhodnotené

dôkazy porovnáva v ich vzájomnej súvislosti, pričom v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami
nesmie existovať logický rozpor. V rámci hodnotenia dôkazov je súd povinný prihliadnuť na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania. Okrem toho pri hodnotení
dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi
skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a pod.

37. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku vysvetlil, k akým skutkovým záverom
na základe vykonaných dôkazov dospel, ako postupoval pri hodnotení dôkazov, ku ktorým dôkazom
prihliadol a ktoré dôkazy z konkrétnych dôvodov nepovažoval za vierohodné.

38. Nemožno prisvedčiť odvolateľom, že by súd prvej inštancie nezobral do úvahy výpovede žalovaných,
výpoveď poručiteľky v konaní vedenom pod sp. zn. 11C/44/2017 a tiež výpoveď svedkyne p. G..
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že z týchto vykonaných dôkazov označených
žalovanými súd prvej inštancie vychádzal, hodnotil ich jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislostis ostatnými vykonanými dôkazmi, vrátane výpovede p. G., ktorú vyhodnotil ako nevierohodnú,
predovšetkýmztohodôvodu,žetátosvedkyňanedisponovalabezprostrednýmiinformáciamiopríčinách
nezhôdmedzižalobkyňouajejmatkou(poručiteľkou),keďsavyjadrilakinformáciámsprostredkovaným.

Preto opodstatnene túto výpoveď vyhodnotil ako nevierohodný dôkaz.

39. V súdenej veci vykonaným dokazovaním aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo preukázané,
čo nakoniec v konaní ani nebolo sporné, že poručiteľka a žalobkyňa, ktoré boli matkou a dcérou
a ktoré obývali susedné nehnuteľnosti so spoločným dvorom takto v susedstve spolunažívali v dobrých

vzťahoch, navzájom si pomáhali a za toto obdobie viac ako 20 rokov medzi nimi žiadne vážne nezhody
nevznikli. K narušeniu vzťahov medzi nimi došlo až v máji 2016, od kedy sa spolužitie na jednom dvore
medzinimistalokonfliktným,išlovšakokonfliktyvzájomné.Predovšetkýmišlooslovnékonfliktyahádky,
pričom do týchto konfliktov sa zapájali aj súrodenci žalobkyne (žalovaný 1,2), priateľ poručiteľky p. B.
a manžel žalobkyne p. B.. Možno sa len stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že tieto nezhody
boli vzájomné, avšak iniciátorom týchto nezhôd bola samotná poručiteľka, ktorá v máji 2016 odpojila

žalobkyňu od vody, čím ju podľa vlastných slov chcela potrestať za to, že nebola spokojná s výberom jej
partnera. K narušeniu vzťahov medzi poručiteľkou a žalobkyňou prispelo aj to, že poručiteľka darovacou
zmluvouzodňa28.5.2016previedlanasvojhosynaE.F.(žalovanéhov1.rade)nehnuteľnosti,vlastnícky
jej patriace. V tomto období sa do konfliktov zapojili aj žalovaní, druh poručiteľky p. B. a t.č. priateľ
žalovanej p. B.. Zapojenie sa širšej rodiny a rodinných príslušníkov do tohto konfliktu tento konflikt len

prehĺbilo, čo sa prejavilo tak, že sa narušila bežná forma komunikácie medzi zúčastnenými, bežnými
sa stali slovné hádky, nadávky, robenie si napriek a pod. V júni 2017 poručiteľka iniciovala dva súdne
spory vedené voči žalobkyni a voči jej záujmom, ktorými sa domáhala vrátenia daru voči žalobkyni,
pričom išlo o nehnuteľnosti darované jej 3.1.2014 (nehnuteľnosti, na ktorých stál rodinný dom užívaný
žalobkyňou) a tiež konanie o určenie vlastníckeho práva vo vzťahu k rodinnému domu, ktorý žalobkyňa

užívala od r. 1994 v domnení, že jej vlastnícky patrí. Niet pochýb o tom, že iniciovanie týchto dvoch
konaní poručiteľkou voči žalobkyni, aj keď na to mala plné právo domáhať sa ochrany svojich práv
súdnou cestou, viedlo k zhoršeniu vzťahov medzi nimi. Žalobkyňa bola toho názoru, ako uviedla aj
v samotnej žalobe, že pokiaľ ju jej matka vydedila, urobila tak s úmyslom, aby prišla o rodinný dom
a pozemky, na ktorých stojí, pokiaľ by nebola v súdnych konaniach voči nej úspešnou. Niet pochýb

o tom, že takéto konanie poručiteľky žalobkyňa mohla vnímať negatívne a takéto konanie poručiteľky
neprispelo k zlepšeniu vzájomných vzťahov.

40. Vo svetle všetkých týchto zistených okolností, týkajúcich sa prejednávanej veci správne ustálil
súd prvej inštancie, že žalobkyňa ako potomok poručiteľky nemala možnosť o ňu prejaviť opravdivý

záujem, ktorý by ako potomok prejaviť mala, keďže poručiteľka sama nemala záujem sa s ňou stýkať
a udržiavať s ňou harmonické príbuzenské vzťahy. Ani podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa
nemala reálnu možnosť o poručiteľku prejaviť opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mala prejaviť,
keďže poručiteľka o takýto blízky príbuzenský vzťah nestála, je zrejmé, že sa jej nezáujem žalobkyne
osobne citovo nedotýkal, že jej tento stav bol ľahostajný a nakoniec k nemu aj sama prispela tým, že bola

iniciátorom mnohých konfliktov medzi nimi. V danom prípade preto správne ustálil súd prvej inštancie,
že neprejavenie opravdivého záujmu žalobkyne ako potomka o poručiteľku nebolo ňou zavinené.

41. Odvolací súd považuje za správny záver súdu prvej inštancie, že poručiteľka v rozhodnom čase
nebola odkázaná na pomoc žalobkyne, keďže túto jej poskytoval žalovaný v 1. rade, ktorý sa k takémuto

záväzku „postarať sa o poručiteľku“ zaviazal v darovacej zmluve uzavretej dňa 28.5.2016, teda
v rozhodnom období. Nemožno preto uzavrieť, že by poručiteľka bola na pomoc žalobkyne odkázaná.
Tvrdenia žalovaných o tom, že žalobkyňa sa mala ústne zaviazať o poručiteľku sa v rozhodnom
období postarať, je potrebné považovať za nepreukázané, keďže žalobkyňa tieto tvrdenia spochybnila
a žalovaní v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno. Pokiaľ ide o rukopisy, predložené žalovanými

a ktoré by mali byť rukou písané poručiteľkou, žalovaní tieto listinné dôkazy síce súdu predložili, avšak
v konaní nebolo bezpečne preukázané, že by išlo o rukopisy písané poručiteľkou a kedy ich vyhotovila.
Samotná skutočnosť, či sa žalobkyňa dozvedela o chorobe poručiteľky pred jej smrťou alebo až po jej
smrti je z hľadiska súdom ustáleného skutkového stavu irelevantná.

42. Zo všetkých týchto dôvodov odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu
prvej inštancie, ktorý určil, že dôvody vydedenia nie sú dané, že vydedenie žalobkyne a jej potomkov je
neplatné a tiež na to nadväzujúce určenie, že závet poručiteľky, ktorým vylúčila žalobkyňu z dedičstva ponej, je u žalobkyne v rozsahu zodpovedajúcom zo zákona pripadajúceho dedičského podielu, neplatný,
vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny.

43. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešným
žalovaným.

44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).