Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trnava

Judgement was issued by Mgr. Patrícia Železníková

Legislation area – Rodinné právo

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zmenené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/30/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2517203588
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2517203588.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek
senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, C. B., nar. XX.XX.XXXX, D. B., nar. XX.XX.XXXX a o maloleté dieťa E. B., nar.
XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Piešťany, so sídlom Krajinská 5053, 921 01 Piešťany, deti rodičov matka: F. C. B., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom G. XXX, XXX XX G., zastúpená: Advokátska kancelária Lányiová, s.r.o., so sídlom Nám.
sv. Michala 11, 920 01 Hlohovec, IČO: 47 258 535, a otec: F. H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B.
XXX, XXX XX B., za účasti Okresnej prokuratúry Piešťany, so sídlom Vážska 3580/28, 921 01 Piešťany,
v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a o trovách štátu, na odvolanie matky
proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 16.12.2024, č.k. PN-13P/122/2017-932, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že :

Matka je povinná zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 1.198,20 eur, a to v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 30,- eur vždy do 20. dňa v mesiaci s účinnosťou od mesiaca
nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozhodnutia pod stratou výhody splátok.

Otec je povinný zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 498,20 eur, a to a to do 15 dní odo dňa
právoplatnosti tohto uznesenia.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 16.12.2024, č.k. PN-13P/122/2017–932 uložil matke
povinnosťzaplatiťštátunáhradutrovkonaniavovýške848,20eur,ktoréjejpovolilsplácaťvpravidelných

mesačnýchsplátkachvovýške30eurvždydo20.dňavmesiacisúčinnosťouodmesiacanasledujúceho
od právoplatnosti uznesenia pod stratou výhody splátok (výrok I.), uložil otcovi povinnosť zaplatiť štátu
náhradu trov konania vo výške 848,20 eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia (výrok II.).

2.Súdprvejinštanciesvojerozhodnutieprávnezdôvodnilčl.4ods.1,§255ods.1aods.2,§257zákona

č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“),čl.4ods.1,§58ods.1,2zákonač.161/2015
Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a vecne tým, že v priebehu konania vznikli štátu
trovy konania titulom znaleckého dokazovania a bolo nevyhnutné vyriešiť otázku ich náhrady. Uviedol,
že pre účely rozhodovania o náhrade trov konania štátu, sa štát považuje za stranu sporu. Konštatoval,
že v tomto prípade ide o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, ktorá bola v záujme
obidvoch rodičov. V zmysle rozhodovacej praxe si má pri takomto type konania každá zo strán znášať

trovykonaniasamaresp.natrováchvzniknutýchinýmsubjektom(akosúrodičia)sapodieľaťvrovnakom
rozsahu. Vykonané znalecké dokazovanie bolo v záujme obidvoch rodičov, teda otec aj matka malina celom konaní rovnaký záujem, preto by povinnosť nahradiť trovy štátu mali mať obaja v rovnakom
rozsahu. Z uvedeného dôvodu otcovi aj matke uložil povinnosť zaplatiť štátu trovy konania každému
vo výške 848,20 eur, s poukazom na uznesenie zo dňa 03.06.2024, č.k. PN-13P/122/2017-930, ktorým

upravil učtáreň Okresného súdu Trnava, aby poukázala znalcovi PhDr. Andrejovi Benkovičovi, znalečné
vovýške960,56euraznalcoviMUDr.VladimíroviGarajoviCSc.znalečnévovýške735,84eur,ktorébolo
zo štátnych rozpočtových prostriedkov vyplatené dňa 06.08.2024. Zohľadniac zárobkové a majetkové
pomery matky, že je invalidnou dôchodkyňou, poberá invalidný dôchodok cca 310,20 eur mesačne, je
vlastníčkou rodinného domu v G. a motorového vozidla, nedisponuje úsporami, má pôžičky vo výške

31.000 eur a 50.000 eur od dvoch fyzických osôb, o ktoré sa stará, s mesačnými splátkami po 100 eur
mesačne a má vyživovaciu povinnosť k 4 deťom (33 eur, 33 eur, 32,11 eur a 32,11 eur), a povolil jej
zaplatiť štátu náhradu trov konania v splátkach.

3.Protiuzneseniusúduprvejinštanciepodalavzákonnejlehoteodvolaniematkanavrhujúc,rozhodnutie
zmeniť a vo vzťahu k jej osobe nepriznať štátu náhradu trov konania. Uviedla, že ich manželstvo bolo

rozvedené na návrh otca, ktorý jej po rozvode neumožňoval stretávať sa s deťmi. V tomto konaní
ustanovení znalci nezabezpečili, aby sa s deťmi skutočne stretla. Uviedla, že súd od nej nežiadal zložiť
preddavok na znalecké dokazovanie. Namietala, že súd v uznesení nesprávne uvádza výšku splátok jej
pôžičiek (vo výške 100 eur každému veriteľovi), ktoré sú mesačne 100 eur jednému a 200 eur mesačne
druhému, pričom súd nezohľadnil jej výdavky vrátane výživného na deti. Dňa 03.05.2023 doručila súdu

tlačivo pre dokladovanie jej pomerov, s návrhom na oslobodenie od súdnych poplatkov. Jej príjem bol
v tom období 270,70 eur mesačne, a výdavky 776,22 eur mesačne, okrem splátok pôžičiek 300 eur od
fyzických osôb, o ktoré sa osobne stará. Považovala by za šikanózne, aby splácala sumu 848,20 eur po
30 eurových splátkach. Dala do pozornosti jej aktuálny príjem 310,20 eur, z čoho platí 300 eur mesačne
na pôžičky a uvedené osobné náklady a je odkázaná na príležitostné finančné dary.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec navrhujúc ho zmeniť a
oslobodiť ho od povinnosti nahradiť trovy konania. Uviedol, že konanie začalo na návrh matky, a jej návrh
bol zamietnutý, teda bola neúspešná. Bol názoru, že o trovách konania by malo byť rozhodnuté podľa
úspechu strán v konaní. Nesúhlasil s odôvodnením, že je to v záujme oboch rodičov. V jeho záujme,

ako aj detí (v tom čase neplnoletých) bolo a je, aby neboli vystavované súdnym sporom, ktoré museli
absolvovaťopakovane,akonásledoktakmer100podanímatkynasúdy,ÚPSVaR,políciu,ombudsmana
a ďalšie inštitúcie. Znalecký posudok v tomto konaní iba potvrdil jeho tvrdenia. Z uvedeného dôvodu
pokladal rozhodnutie o povinnosti uhradiť štátu náhradu trov konania voči nemu za znevýhodňujúce.

5. Predseda Okresného súdu v Trnave podaním zo dňa 29.01.2025 sa vyjadril k odvolaniam matky a
otca, navrhujúc odvolaciemu súdu rozhodnutie potvrdiť ako vecne a právne správne. Uviedol, že ani
jeden z účastníkov konania nenamieta vznik trov štátu, ktoré v konaní vznikli so znaleckým dokazovaním
súdom ustanovenými znalcami z odboru psychológia a z odboru zdravotníctvo a farmácia, ktorým bolo
vyplatené znalečné spolu v sume 1.696,40 eur (960,56 eur a 735,84 eur) zo štátnych prostriedkov.

Uviedol, že vzniknuté trovy štátu majú uhradiť účastníci konania a v tomto prípade obaja rodičia
rovnakým dielom, v konaní, v ktorom predmetom konania bola úprava práv a povinností rodičov k
maloletým deťom.

6. Okresná prokuratúra vo vyjadrení k odvolaniam rodičov zo dňa 03.02.2025, navrhla napadnuté

uznesenie potvrdiť ako vecne správne. Súd prvej inštancie riadne skúmal osobné, sociálne a majetkové
pomery oboch rodičov a v odôvodnení uznesenia sa vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými
pre rozhodnutie.

7. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca zo dňa 06.02.2025 namietala, že jej nebolo umožnené sa s deťmi

stretávať od apríla 2017 pre ich manipulácie otcom, a nikto sa nezaoberal psychickým týraním detí a ich
manipuláciou. Súd v odôvodnení uviedol, že pri rozhodovaní môže prihliadnuť aj na skutočnosť, či nejde
o šikanózny návrh, pričom ňou podaný návrh bol dôvodný pre nedodržiavanie súdneho rozhodnutia
otcom.

8. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky zo dňa 10.02.2025 uviedol, že v konaní o rozvod manželstva,
ktoré inicioval, náklady na znalca znášal sám. Aj keď bol styk matky s deťmi určený, jej konanie
spôsobovalo konflikty a neskôr nutnosť zmeny rozhodnutia. Nespochybňoval znalecký posudok,
vyjadrenia znalcov sa zakladajú na pravde. Doteraz bola matka vo všetkých súdnych konaniachoslobodená od súdnych poplatkov. Ak by bola donútená aspoň čiastočne znášať dôsledky svojho
konania, bolo by ušetrené množstvo prostriedkov štátu. Nepovažoval za šikanózne, aby znášala
dôsledky svojho konania.

9. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca, okresnej prokuratúry a predsedu súdu, zo dňa 28.02.2025,
uviedla, že vypracovaný znalecký posudok nemal zásadný význam na obnovenie jej vzťahov s deťmi
a len konštatoval aktuálnu situáciu. Namietala, že nežiadala vypracovanie znaleckého posudku aj z
dôvodu ekonomickej situácie, napriek tomu súd dal vypracovať znalecký posudok, neberúc do úvahy,

že nebude môcť jeho náhradu uhradiť. Súdom určený splátkový kalendár nezohľadňuje jej ekonomickú
situáciu.

10. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, §
66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 CSP, dospejúc
k nasledujúcim záverom.

11. Podľa § 49 ods. 1 CMP účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde
o trovy konania, ktoré platí štát.

12. Podľa § 49 ods. 2 CMP súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky na oslobodenie

od súdneho poplatku, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý nariadil súd
o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme.

13. Podľa § 49 ods. 3 CMP spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní.

14. Podľa § 58 ods. 1 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

15. Podľa § 58 ods. 2 CMP, o nároku štátu na náhradu trov konania a o výške náhrady trov konania
štátu môže súd rozhodnúť samostatným uznesením aj po vydaní rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

16. V konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku je povinnosť platiť trovy konania založená na
záujmovej zásade. Znamená to, že priebežne počas celého konania si každý účastník sám zo svojho
platí všetky trovy konania, ktoré vznikajú osobne jemu alebo jeho zástupcovi. Trovami v tomto prípade
rozumieme to, čo spadá pod dikciu ustanovenia § 251 CSP, ako aj § 47 a § 48 CMP. Trovy dôkazu

začleňujeme medzi trovy konania v súlade s ustanovením § 251 CSP. Najčastejšími trovami dôkazov
sú svedočné (§ 258 ods. 1 CSP), znalečné (§ 253 ods. 2, § 260 CSP) a náhrada účelne vynaložených
hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov tretej osoby, ktorej súd uložil pri dokazovaní nejakú
povinnosť, najmä aby predložila listinu (§ 259 CSP). Trovy, ktoré sa spájajú s vykonaním dôkazného
prostriedku platí v súlade s ustanovením § 49 ods. 1 CMP ten, komu v konaní vznikajú. Výnimku

predstavujú len trovy, ktoré v súlade s daným ustanovením platí štát. Štát platí odmenu notára a jeho
hotové výdavky pri likvidácii dedičstva v rozsahu, v akom výťažok z likvidácie nepostačuje na úhradu
odmeny notára a jeho hotových výdavkov, v prípade predĺženého dedičstva, v prípade, že dedičské
konanie bolo zastavené pre nemajetnosť (§ 50 ods. 3 a 4 CMP), tlmočné spojené s právom účastníka
konať vo svojej materčine (§ 155 ods. 3 CSP), trovy dôkazov v konaní o spôsobilosti na právne úkony

(§ 251 ods. 1 CMP) a trovy dôkazov v konaní o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom
zariadení (§ 271 CMP). Od vyššie uvedených prípadov musíme odlíšiť situácie, keď trovy konania síce
platí štát, avšak v rozsahu ustanovenia § 57 CMP môže žiadať o ich náhradu. Môže ísť napríklad
o situácie, keď bolo nariadené znalecké dokazovanie vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa,
avšak ani jeden z účastníkov nezložil preddavok na trovy tohto dôkazu. Predtým ako dôjde k vykonaniu

dôkazného prostriedku, môže súd uložiť účastníkovi, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, pričom ide
o fakultatívnu možnosť súdu. Ak teda bolo nariadené znalecké dokazovanie vo veciach starostlivosti
súdu o maloletých, avšak ani jeden z účastníkov nezložil preddavok na trovy tohto dôkazu (alebo jeden
z nich), súd môže rozhodnúť, že účastníkov zaviaže na náhradu trov konania, ktoré vznikli štátu a ktoré
nebolikrytépreddavkom.Zhľadiskadokazovaniavprípadoch,kdesauplatňujepodľaCMPvyšetrovacia

zásada,niejepodmienkouvykonaniadôkazusamotnézloženiepreddavku.Súdmôžepotomrozhodnúť,
ktorého z účastníkov zaviaže na náhradu trov konania, ktoré vznikli štátu.17. Odvolací súd z obsahu spisového materiálu zistil, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa
21.08.2018, č.k. 13P/122/2017-142 ustanovil v konaní znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická
psychológia detí, klinická psychológia dospelých PhDr. Andreja Benkoviča a znalca z odboru

zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Vladimíra Garaja CSc. a zaviazal otca na
zaplatenie preddavku vo výške 700 eur, ktorý otec zložil dňa 27.08.2018.

18. Uznesením zo dňa 15.04.2019, č.k. 13P/122/2017-366, (právoplatné dňa 15.05.2019) priznal
znalcoviPhDr.AndrejoviBenkovičoviodmenuzavypracovanieznaleckéhoposudkuč.95/2018vovýške

1.360,56 eur, a vyplatil mu sumu 400 eur z preddavku zloženého otcom.

19. Uznesením zo dňa 15.04.2019, č.k. 13P/122/2017-368 (právoplatné dňa 15.05.2019) priznal
znalcovi MUDr. Andrejovi Garajovi CSc. odmenu za vypracovanie znaleckého posudku č. 1/2019 vo
výške 1.035,84 eur, a vyplatil mu suma 300 eur z preddavku zloženého otcom.

20. Uznesením zo dňa 03.06.2024, č.k. PN-13P/122/2017-930, súd prvej inštancie upravil učtáreň
Okresného súdu Trnava, aby poukázala znalcovi PhDr. Andrejovi Benkovičovi, znalečné vo výške
960,56 eur a znalcovi MUDr. Vladimírovi Garajovi CSc. znalečné vo výške 735,84 eur, v oboch prípadoch
zo štátnych rozpočtových prostriedkov, predmetné sumy im boli vyplatené dňa 06.08.2024.

21. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie priznal štátu náhradu trov konania titulom refundácie
znalečného ( 960,56 eur + 735,84 eur) spolu vo výške 1.696,40 eur, ktoré vyplatil zo štátnych
rozpočtových prostriedkov. Tieto rozdelil medzi rodičov v pomere 50:50 a každému z nich uložil
povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 848,20 eur.

22. Po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia sa odvolací súd stotožnil s názorom
súdu prvej inštancie v tom, že v predmetnej veci bolo dôvodné pomerným spôsobom rozhodnúť o
náhrade trov štátu, spočívajúcich v náhrade výdavkov vyplatených znalcom zo štátnych finančných
prostriedkov, v časti, ktorá nebola pokrytá z preddavku zaplateného otcom v sume 700 eur. Odvolací
súd zhodne ako súd prvej inštancie považuje v tomto prípade za potrebné prihliadať na predmet konania,

ktorým je konanie vo veci starostlivosti o maloleté deti, v rámci ktorého v záujme maloletých detí
a vyporiadania vzťahov v rodine súd nariadil znalecké dokazovanie za účelom zistenia dôvodov vážne
narušených vzťahov medzi matkou a maloletými deťmi, nerealizácie ich styku, a či je daná potreba
zmeny rozhodnutia o osobnej starostlivosti detí v súlade s ich najlepším záujmom. Rovnako zdôrazňuje,
ževkonaniachvovecimaloletýchdetísúdpostupujevsúladesust.§35a36CMP,tedazisťujeskutočný

stav veci a vykonáva dokazovanie aj vlastnou činnosťou, teda aj nad rámec navrhovaných dôkazov
účastníkmikonania.Pokiaľsúdprvejinštanciepristúpilknariadeniuznaleckéhodokazovania,naktorého
vypracovanie ustanovil znalca z odboru psychológia a znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, a svoj
postup v rozhodnutí o ich ustanovení aj odôvodnil, odvolací súd konštatuje, že je vecou súdu aký postup
pri vykonávaní dokazovania a ustanovení znalca v konaní zvolí. Odvolací súd je rovnako ako súd prvej

inštancie s prihliadnutím na § 49 ods. 1 CMP v spojení s § 57 CMP toho názoru, že v predmetnej veci
bolo nevyhnutné rozhodnúť o náhrade trov štátu spočívajúcich v náhrade výdavkov vyplatenej súdnym
znalcom, pretože v danom prípade sa nejedná o trovy konania, ktoré znáša štát.

23. Odvolacie námietky oboch rodičov odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Z uznesenia súdu prvej

inštancie zo dňa 21.08.2018, č.k. 13P/122/2017-142 je zrejmé, že potreba znaleckého dokazovania
vyplynula z dovtedajšieho priebehu konania, preto námietka matky, že nežiadala nariadiť znalecké
dokazovanie je nedôvodná v celom rozsahu, rovnako ako namietanie záverov znaleckých posudkov.
Námietku matky, že súdom prvej inštancie bolo nariadené znalecké dokazovanie bez toho, aby jej súd
uložil povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu, odvolací súd nevyhodnotil ako dôvodnú vzhľadom

na skutočnosť, že uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy dôkazu je v zmysle § 49 ods. 2 CMP
iba fakultatívnou možnosťou súdu. Pokiaľ matka svoje odvolanie odôvodnila tým, že uloženie povinnosti
uhradiť štátu trovy konania by považovala za šikanózne, v rozpore s dobrými mravmi, vzhľadom na jej
aktuálny zdravotný a finančný stav, poukazujúc na súdu doručené tlačivo pre dokladovanie jej pomerov
s návrhom na oslobodenie od súdnych poplatkov, odvolací súd udáva, že nezistil pochybenie súdu

prvej inštancie pri rozhodovaní, ktorý dostatočne vzhliadol na pomery matky. Tu odvolací dopĺňa, že
súd prvej inštancie správne vyhodnotil zárobkové a majetkové pomery matky a tie potom premietol
do svojho rozhodnutia, ktorým umožnil matke náhradu trov konania štátu zaplatiť v splátkach. Po
vyhodnotení dôvodov žiadosti matky (ktoré zároveň tvorili aj súčasť odvolania) na oslobodenie odsúdnych poplatkov ani odvolací súd nevzhliadol dôvod na to, aby pri rozhodovaní o náhrade trov štátu
zohľadnilsociálnepomerymatky,ktorébyodôvodňovalijejoslobodenieodsúdnychpoplatkov.Pokiaľide
o majetkové a zárobkové pomery matky a ňou prezentované náklady treba poukázať na fakt, že matkou

vynakladané mesačné výdavky ktoré vyčíslila na svoje osobné potreby vo výške 776,22 eur mesačne
a splátky jej pôžičiek 300 eur (bez ich akéhokoľvek odôvodnenia a preukázania), nezodpovedajú jej
príjmu z invalidného dôchodku 310,20 eur. Pokiaľ matka v Tlačive uvádza, že sa osobne fyzicky
stará o dve osoby 85 rokov a 89 rokov (príprava a podávanie jedál, vozenie po lekároch, bankách,
návštevách, správa účtov, platí im poplatky, rieši opravy v ich nehnuteľnostiach, robí nákupy, varí,

pečie, upratuje, perie), je zrejmé, že matka má možnosti a schopnosti si vlastnou prácou čiastočne
zabezpečiť aj iný príjem, ako je príjem z invalidného dôchodku. Matkou uvádzané jej mesačné náklady
a neprimerané vysoké splátky pôžičiek, nezodpovedajú ňou deklarovanému príjmu, pričom matka
ich dôvodnosť náležite nepreukázala. Odvolací súd má za to, že matkou deklarované pomery na jej
strane, neodôvodňujú pri rozhodovaní o trovách štátu prijatie úvahy o tom, že osobné, majetkové a
finančné pomery matky jej náhradu trov štátu neumožňujú uhradiť. Naviac, matke bolo súdom prvej

inštancie povolené túto zaplatiť v splátkach po 30 eur mesačne, čo jej dáva dostatočný priestor aj na
úhradu svojich vysokých osobných mesačných nákladov. Odvolací súd nemohol zohľadniť ani námietku
otca, že je dôvodné priznať náhradu trov konania štátu podľa úspechu strán, vzhľadom na charakter
mimosporového konania, v ktorom bolo v záujme oboch rodičov vykonať znalecké dokazovanie.

24. Odvolací súd je v zhode so súdom prvej inštancie v tom, že v predmetnej veci bolo nevyhnutné
pomerným spôsobom rozhodnúť o náhrade trov štátu, spočívajúcich v náhrade výdavkov vyplatených
súdnym znalcom zo štátnych finančných prostriedkov, nekrytých preddavkom na trovy znaleckého
dokazovania, uhradenými v priebehu konania otcom, keďže v danom prípade sa nejedná o trovy
konania, ktoré znáša štát a potreba nariadenia znaleckého dokazovania vyplynula z priebehu konania.

Odvolací súd sa stotožnil aj s určením lehôt na zaplatenie náhrady trov konania štátu rodičom nad rámec
zákonnom ustanovenej lehoty troch dní v súlade s § 234 ods. 2 CSP, v spojení s § 232 ods. 3 CSP, a to
na strane otca v dĺžke 15 dní a na strane matky s úhradu trov vo forme splátok.

25. Odvolací súd však v danom prípade zistil pochybenie súdu prvej inštancie v tom, že pri určení

výšky náhrady trov konania štátu na ktorej sa majú rodičia podieľať rovnakým dielom, v napadnutom
uznesení pri konečnom výpočte nezohľadnil už otcom zaplatený preddavok vo výške 700 eur, ktorý
otec zložil dňa 27.08.2018 (v zmysle uznesenia zo dňa 21.08.2018, č.k. 13P/122/2017-142). Odmena
znalcovi PhDr. Andrejovi Benkovičovi bola za znalecký posudok priznaná vo výške 1.360,56 eur, z ktorej
časť vo výške 400 eur mu bola uhradená z preddavku zloženého otcom (v zmysle uznesenia zo dňa

15.04.2019, č.k. 13P/122/2017-366), a odmena znalcovi MUDr. Garajovi CSc. bola za znalecký posudok
priznaná vo výške 1.035,84 eur, z ktorej časť vo výške 300 eur mu bola uhradená z preddavku zloženého
otcom (v zmysle uznesenia zo dňa 15.04.2019, č.k. 13P/122/2017-368). Odmena za znalecké posudky
teda celkovo činí sumu 2.396,40 eur, tzn. každému z rodičov pripadá spravodlivo uhradiť 1.198,20 eur.
Keďže otec uhradil preddavok v sume 700 eur (z ktorého bolo dňa 30.03.2022 vyplatené PhDr. Andrejovi

Benkovičovi 400 eur a MUDr. Andrejovi Garajovi 300 eur), je potrebné otca zaviazať uhradiť trovy štátu
za znalecké dokazovanie ktoré bolo vyplatené zo štátnych rozpočtových prostriedkov v celkovej výške
1.696,40 eur (uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 03.06.2024 č.k. PN-13P/122/2017-930), v sume
498,20 eur (1.198,20 eur – 700 eur) a matku, ktorá nezložila preddavok na znalecké dokazovanie, je
potrebné zaviazať uhradiť trovy štátu za znalecké dokazovanie v sume 1.198,20 eur (ktorá predstavuje

polovicu celkovej odmeny priznanej súdom prvej inštancie súdnym znalcom za vypracované znalecké
posudky).

26. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.