Rozsudok – Dôchodky ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, July 22, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: TT-44Sa/3/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2022200063
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Michaláč

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:2022200063.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Marekom Michaláčom v právnej veci žalobcu:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: A. C. XX/XX, D., práv. zast.: JUDr. Juraj Jurovský, advokát so sídlom:
Vajanského 1955/58, Piešťany, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10,
Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 18. januára 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. mája 2021 Sociálna poisťovňa, ústredie
(ďalej aj ako „správny orgán prvého stupňa“) v zmysle § 70 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „ZSP“) zamietla žalobcovu žiadosť
o invalidný dôchodok. Žalobcovu žiadosť zamietla z dôvodu, že žalobcu nepovažovala za invalidného
v zmysle § 71 ods. 1 ZSP.

2. Voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že
sa odvoláva proti rozhodnutiu a nesúhlasí s posúdením jeho zdravotného stavu. S poukazom na svoje
konkrétne zdravotné potiaže žiadal o opätovné posúdenie zdravotného stavu a zvýšenie invalidného
dôchodku. K odvolaniu pripojil kópiu napadnutého rozhodnutia a odborného lekárskeho posudku zo dňa
6. mája 2021.

3. Žalovaná Sociálna poisťovňa (prostredníctvom Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne)

rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. januára 2022 podľa § 215 ods. 4, § 218 ods. 2 179 ods. 1
písm. b/ ZSP odvolanie žalobcu zamietla a v celom rozsahu potvrdila rozhodnutie orgánu prvého stupňa.

4. Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila podľa § 218 ods. 1, 2, § 71 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 a 8 a 153 ods.
5 ZSP a vecne tým, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený
posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava dňa 6. júla 2021.

5. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava odvolaniu nevyhovel,
a preto predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave. Z dôvodu prekážky na strane posudkového lekára sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave (jeho dlhodobej práceneschopnosti), bolzdravotný stav žalobcu posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne so
sídlom v Banskej Bystrici.

6. V odvolacom konaní žalobca predložil posudkovému lekárovi ústredia Sociálnej poisťovne so
sídlom v Banskej Bystrici dňa 11. októbra 2021 ďalšie lekárske nálezy, ktoré boli zohľadnené pri
posúdení jeho zdravotného stavu. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie
so sídlom v Banskej Bystrici posúdil zdravotný stav žalobcu v jeho neprítomnosti, na základe dostupnej
dokumentácie, dňa 21. decembra 2021, s nasledovným záverom:

7. „Pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u 54-účastnlka konania
s odborným vzdelaním a pravidelnej liečbe somatických ochorení v predchorobí, posudkový lekár
považuje za rozhodujúce ochorenie stav po prekonanom nepenetrujúcom srdcovom infarkte v marci
2019. Pri jeho zistení bol stav riešený revaskularizačným zákrokom pri pozitívnej koronarografii, a
to implantáciou stentu s dobrým efektom v marci 2019. Potvrdené bolo jednocievne postihnutie,
klinicky trvalé v kompenzovanom stave v korelácii s neinvazívnymi vyšetreniami. Elektrokardiografické

(EKG) vyšetrenie je bez dynamiky, echokardiografické vyšetrenie (ECHOKG) z februára 2020 bez
poruchyfunkciemyokardu,subjektívnebezkardiologickejsymptomatiky,objektívnejekardiopulmonálne
kompenzovaný stav. Takto je stav hodnotený aj v poslednom kardiologickom vyšetrení z októbra 2021,
čomu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 35% - stav po
revaskularizačnej operácii s dobrým funkčným výsledkom.

Pridružené somatické ochorenia, uvedené v anamnéze a diagnostickom závere, neodôvodňujú
percentuálne zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nakoľko v záujme
diagnostického upresnenia sú plánované ďalšie vyšetrenia, zamerané na gastrointestinálny trakt. Aj keď
sú rozhodujúce klinické nálezy bez výraznejších zmien, a to aj gastroskopiou dokumentovaná je mierna
anémia s poklesom hemoglobínu (128), bez klinických prejavov krvácania. Celiakia v diagnostickom

riešení v detstve nevyžadovala ďalšie pravidelné gastroenterologické kontroly. Bolesti chrbtice sú
podmienené miernymi degenerativnymi zmenami verifikovanými rôntgenologicky v krčnej a driekovej
časti chrbtice, bez významnejšieho neurodeficítu. Pri pretrvávajúcich bolestiach pravého ramena je za
diagnostickým účelom v pláne MR vyšetrenie, podľa výsledku ktorého bude upravovaná prípadná liečba
(konzervatívna, chirurgická).“

8. Rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu je zaradené do kapitoly IX - choroby obehovej sústavy,
oddiel A - srdcové choroby, položka 8 - stavy po srdcových operáciách, písmeno a) - s dobrým funkčným
výsledkom, podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 35 % (rozpätie: 25% - 35%). Za iné ochorenia nebola zvýšená miera

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože sú posudkovo nezávažné.

II. Žaloba a jej dôvody

9. Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 18. januára 2022 podal žalobca prostredníctvom právneho
zástupcu žalobu a žiadal, aby súd napadnuté druhostupňové rozhodnutie žalovanej ako aj rozhodnutie
orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil a žalobcovi priznal náhradu trov konania a trovy právneho
zastúpenia. Svoju žalobu odôvodnil podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/ a f/ zákona č. 162/2015 Z.z.

Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP“).

10. V žalobe žalobca namieta, že miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac
ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dôvodí pri tom tým, že rozhodnutie žalovanej a
Odborný lekársky posudok, okrem iných ďalších ochorení, ignoruje totiž ďalšie závažné celoživotné

zdravotné postihnutie žalobcu - Celiakiu (črevná malabsorpcia - Kapitola X, oddiel: C, položka 3. Prílohy
4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v znení neskorších predpisov), v dôsledku ktorého malo
byť v tejto veci žalobcu žalovanou aplikované ustanovenie § 71 odseku 8) ZSP a to určená miera poklesu
schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie (35 %) malo byť
zvýšené o ďalších až o 10 %.

11. Žalovaná tak nezobrala do úvahy toto ďalšie závažné zdravotné postihnutie žalobcu, napriek tomu,
že k rozhodnutiu o odvolaní žalobcu mala lekársky odborný nález zo dňa 02.12.2021 (MUDr. E. B.).
V tomto ohľade žalobca predkladá do konania posledný odborný nález zo dňa 22.12.2021 (MUDr. E.B., gastroenterológ ). Z uvedeného lekárskeho nálezu vyplýva celoživotná diagnóza ochorenia Celiakia
(K90.0) so súvisiacimi klinickými nálezmi.

12. Žalobca ďalej namieta, že posudkový lekár žalovanej, posudzoval žalobcu v jeho neprítomnosti bez
osobného vyšetrenie žalobcu, bez komplexných vyšetrení a ich záverov.
III. Vyjadrenia žalovanej

13. Žalovaná v písomnom vyjadrení navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Podotkla,
že činnosť posudkových lekárov sociálneho poistenia žalovanej spočíva v náležitom objektívnom a
nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobcu, a to na základe vyšetrenia žalobcu, z
doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov.

14. Pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený sú

neodôvodnené, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie
správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní.

15. Žalovaná poukazuje na povinnosť žalobcu preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný
dôchodok v rámci dokazovania, kedy je žalobca povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.

Žalobca je teda povinný predložiť odborné lekárske nálezy zo všetkých vyšetrení, ktoré podstúpil,
do vydania rozhodnutia odvolacieho orgánu. Pričom žalobca ani v odvolacom konaní nepredložil
také listinné dôkazy (najmä odborné lekárske nálezy), ktorými by spochybnil úplnosť, objektivitu a
presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní a
ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili.

16. Žalovaná uvádza, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov
na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo
veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené v § 153 ZSP posudkovým lekárom
sociálneho poistenia žalovanej.

17. Zdravotný stav žalobcu bol posúdený v jeho neprítomnosti, pretože z dôvodu pandemickej krízovej
situácie sa posúdenie zdravotného stavu za osobnej účasti v súlade s § 293eu zákona č. 461/2003 Z. z.
v znení zákona č. 66/2020 Z. z. (účinnosť od 2. apríla 2020) v spojení s § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003
Z. z. nevykonáva.

18. V tejto súvislosti žalovaná poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.
20Sa/1/2021 zo dňa 8. marca 2022, bod 42 až 45, z ktorého vyplýva, že posudkový lekár žalovanej,
ústredie nemal povinnosť vykonať posúdenie zdravotného stavu žalobkyne za jej účasti. Súčasne
z ustanovenia § 71 ods. 4 ZSP vyplýva, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa

posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia
a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho doterajšieho vývoja
ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov.

19. Žalovaná sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho

riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa.

IV. Replika žalobcu

20. V replike na vyjadrenie žalovanej žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na dôvodoch
žaloby, ako aj na žalobnom návrhu. Žalobca upozorňuje, že žalovaný nezobral do úvahy toto ďalšie
závažné zdravotné postihnutie žalobcu (Celiakia - črevná malabsorpcia), napriek tomu, že k rozhodnutiu
o odvolaní žalobcu mal lekársky odborný nález zo dňa 02.12.2021. Je nepochybné, že žalovaný bez

akéhokoľvek odborného a právneho odôvodnenia, napriek tomu, že v odborných lekárskych nálezoch,
citovaných v samotnom Rozhodnutí žalovaného (strana 4, prvý odsek), je uvádzané, že žalobca má
ďalšie zdravotné postihnutie - Celiakiu toto ďalšie závažné zdravotné postihnutie žalobcu ignoroval a
nezvýšil tak mieru poklesu schopnosti žalobcu podľa ustanovenia § 71 ods. 8 ZSP o ďalších až 10 %.21.Ďalejžalobcapoukazujenato,žežalovanývosvojomvyjadrenítaktiežneuvádzažiadnestanoviskok
poslednému odbornému lekárskemu nálezu zo dňa 21.12.2021, priloženému k správnej žalobe, ktoré je

odbornýmposúdenímďalšiehozdravotnépostihnutiažalobcu.Ajtýmtoodbornýmlekárskymnálezomzo
dňa 21.12.2021 je potvrdená závažnosť ďalšieho zdravotného postihnutia žalobcu, na základe ktorého
v zmysle ustanovenia § 71 odseku 8 ZSP, mala byť zvýšená určená miera poklesu schopnosti žalobcu
vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie o ďalších až 10 %. Z uvedeného
lekárskeho nálezu vyplýva celoživotná diagnóza ochorenia Celiakia (K90.0) so súvisiacimi klinickými

nálezmi.

V. Relevantná právna úprava

22. Podľa § 71 ods. 1 ZSP, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

23. Podľa § 71 ods. 2 ZSP, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie

ako jeden rok.

24. Podľa § 71 ods. 3 ZSP, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním
telesnej, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným
stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri

posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia,
ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

25. Podľa § 71 ods 4 ZSP, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia

liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

26. Podľa § 71 ods. 5 ZSP, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe
č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

27. Podľa § 71 ods. 6 ZSP, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa
určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého

zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

28. Podľa § 71 ods. 7 ZSP, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa nesčítavajú.

29. Podľa § 71 ods. 8 ZSP, určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za
rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

30. Podľa § 71 ods. 9 ZSP, ak v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. nie je uvedené zdravotné

postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu
schopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťvpercentáchpodľatakéhozdravotnéhopostihnutiauvedeného
v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

31. Podľa § 153 ods. 5 ZSP, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva

posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia
ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový
lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený
požiada.IV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

32. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z.z. bol
s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z
Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane

prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci
podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a rozhodnutie
orgánu prvého stupňa, ako aj postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) a vo veci dospel
k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne.

33. Správny súd v Bratislave rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené

podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP.

34. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovanej č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 18. januára 2022, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila
rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorým táto zamietla žiadosť žalobcu o priznanie

invalidného dôchodku.

35. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané na podklade posudku posudkového lekára sociálneho poistenia
žalovanej, pobočka Trnava zo dňa 6. mája 2021, podľa ktorého nie je žalobca invalidný podľa §
71 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 35
%.

36. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu je postihnutie

podľa Kapitoly IX - choroby obehovej sústavy, Oddiel A – Srdcové choroby, Položka 8 – Stavy
po srdcových operáciách, písmeno a/. Toto rozhodujúce postihnutie ani percentuálna miera poklesu
schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť v jeho dôsledku určená vo výške 35%, nebolo tak
v administratívnom ani v prejednávanom súdnom konaní sporné.

37. Sporným medzi účastníkmi konania zostalo, či v zmysle § 71 ods. 8 ZSP, závažnosť ostatných
zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu. Žalobca
v prvom rade poukazuje na to, že trpí aj iným ochorením (ďalším zdravotným postihnutím) – Celiakiou,
ktoré však žalovanej rozhodnutie ako aj odborný posudok nezákonne opomenulo, pričom jeho dôsledku
mala byť aplikáciou § 71 ods. 8 ZSP, miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť

zvýšená o ďalších 10%. Žalovaná v tejto súvislosti pochybila, keď nezobrala toto iné ochorenie
nedostatočne za týmto účelom posúdila.

38. V prvom rade tunajší súd poukazuje na to, že jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný
dôchodok, jeho zvýšenie, ale aj podmienkou pri prehodnotení nároku invalidného dôchodku je

invalidita poistenca. Podmienky, za ktorých sa považuje poistenec za invalidného upravuje § 71
ZSP. Posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného
potenciálu je vecou výlučne odbornou (medicínskou), na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo
veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť poistencov posudzuje Sociálna
poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia v zmysle § 153

ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 ZSP s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový
lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153
ods. 5 ZSP). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická
osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je

rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, zároveň so zreteľom na závažnosť
aj ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe,
súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár
objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru.Posudok je teda podstatným dôkazom, na ktorý je súd odkázaný, keďže sám nedisponuje potrebnými
odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú
oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok (porovnaj závery

rozhodnutia NS SR sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.1015). Práve preto, že posudok posudkových
lekárok pobočky ako aj ústredia je podkladom rozhodnutia žalovanej, je potrebné, aby posudok bol
dostatočne určitý, úplný a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý, pričom v danom prípade posudky
posudkových lekárov žalovanej všetky tieto atribúty spĺňajú. V tejto súvislosti zároveň tunajší súd
poukazuje na § 153 ods. 5 ZSP, podľa ktorého lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár

sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia.

39. Žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej je vydané v súlade so zákonom, na základe riadne
zisteného skutočného stavu veci, obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, vec bola správne
právne posúdená, pričom rozhodnutie žalovanej a ani rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej
správy netrpí ani vadou nepreskúmateľnosti. Odborné posudky spĺňali požiadavku úplnosti, celistvosti

a presvedčivosti, a posudkový lekári sa vysporiadali so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, ako
aj v odvolaní žalobcom doloženými lekárskymi nálezmi, čo je spravidla rozhodujúcim dôkazom pre
posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.

40. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým

lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici, pričom žalobcom
v odvolacom konaní predložené lekárske nálezy boli zohľadnené pri posúdení jeho zdravotného stavu
(lekársky nález z 02.12.2021, lekársky nález z 12.11.2021, lekársky nález z 07.12.2021). Posudkový
lekár pri vyhotovovaní odborného lekárskeho posudku zobral na zreteľ a medzi podklady na posúdenie
zdravotného stavu žalobcu na určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zahrnul

všetky prepúšťacie správy a lekárske vyšetrenia žalobcu nachádzajúce sa v administratívnom spise.
Medzi podklady zahrnul aj tie lekárske nálezy predložené v odvolacom konaní žalobcom. Pričom
na po ich zhodnotení dospel k záveru, že „Pridružené somatické ochorenia, uvedené v anamnéze
a diagnostickom závere, neodôvodňujú percentuálne zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť, nakoľko v záujme diagnostického upresnenia sú plánované ďalšie vyšetrenia,

zamerané na gastrointestinálny trakt. Aj keď sú rozhodujúce klinické nálezy bez výraznejších zmien, a
to aj gastroskopiou dokumentovaná je mierna anémia s poklesom hemoglobínu (128), bez klinických
prejavov krvácania. Celiakia v diagnostickom riešení v detstve nevyžadovala ďalšie pravidelné
gastroenterologické kontroly. Bolesti chrbtice sú podmienené miernymi degenerativnymi zmenami
verifikovanými rôntgenologicky v krčnej a driekovej časti chrbtice, bez významnejšieho neurodeficítu. Pri

pretrvávajúcich bolestiach pravého ramena je za diagnostickým účelom v pláne MR vyšetrenie, podľa
výsledku ktorého bude upravovaná prípadná liečba (konzervatívna, chirurgická).“ Teda, že u žalobu sa
nenachádzajú iné zdravotné ochorenia, ktoré by opodstatňovali aplikáciu § 71 ods. 1 ZSP, zvýšenie
mieri poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. Pričom ani v rámci súdneho konania
žalobca nepredložil súdu také dôkazy, ktoré by mohli spochybniť úplnosť, objektivitu a presvedčivosť

posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia a ktoré by závery prijaté v posudkoch posudkových
lekárov sociálneho poistenia spochybnili, alebo vyvrátili. Pokiaľ žalobca v súdnom konaní predložil
súdu ako dôkaz odborný nález z 22.12.2021 gastroenterológa MUDr. E. B., tento odborný nález
bol vydaný až po vydaní posledného lekárskeho posudku vo veci žalobcu (21.12.2021), pričom
vadministra-tívnomkonanínebolanidovydaniažalobounapadnutéhorozhodnutiapredložený.Zároveň

z administratívneho spisu súdu vyplýva, že skutočnosť, že žalobca trpí Celiakou, bola posudkovým
lekárom známa a túto aj vo svojich odborných lekárskych posudkoch zohľadnili, nakoľko medzi
podkladmi z ktorých posudkový lekári vychádzali sa nachádza taktiež aj Gastroenterologické vyšetrenie
žalobcu z 02.12.2021 (gastroenterológa MUDr. E. B.).

41. Správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že posúdenie tak rozsahu zdravotného postihnutia
ako aj jeho následkov na schopnosť poistenca vykonávať zárobkovú činnosť si vyžaduje odborné
lekárske znalosti, a preto je zverené posudkovým lekárom žalovanej v zmysle § 153 ods. 3 písm. a/
ZSP. Posudkoví lekári žalovanej v rámci svojej praxe posúdia množstvo individuálnych prípadov, a to
im dáva poznanie (v dôsledku porovnávania jednotlivých vecí), teda schopnosť rozpoznať jednotlivé

špecifiká zdravotných postihnutí a ich dopad na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
u jednotlivých poistencov. Vzhľadom na uvedené je skupina námietok žalobcu ohľadom posúdenia
zdravotného stavu a určenia závažnosti ostatných zdravotných postihnutí žalobcu nedôvodná. Správny
súd si uvedomuje nepriaznivú zdravotnú a s tým súvisiacu životnú situáciu žalobcu, avšak subjektívnepocity žalobcu nemôžu mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, ktorého súčasťou je aj
odborný posudok o invalidite vypracovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia.

42. Pokiaľ sa však žalobcovi po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia zhorší zdravotný stav, čo by
vedel preukázať novými lekárskymi správami, či nálezmi vydanými po právoplatnosti preskúmavaného
rozhodnutia v tomto konaní, môže opätovne požiadať Sociálnu poisťovňu o invalidný dôchodok, pričom
v novom konaní môže predložiť všetky dokumenty preukazujúce zhoršenie jej zdravotného stavu.

43. Čo sa týka osobnej prítomnosti žalobcu pri posudzovaní jeho zdravotného stavu, tunajší súd
poukazuje na to, že skutočnosť, že jeho zdravotný stav bol posúdený v jeho neprítomnosti súvisel
v danom čase s prijatými opatrenia v čase pandemickej krízovej situácie, v súlade s § 153 ods. 5, §
293eu ZSP.

44. S poukazom na uvedené považuje súd napadnuté rozhodnutie žalovanej za vecne správne, a preto

žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

45. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že žalovanej nepriznal
právo na náhradu trov konania napriek tomu, že mala úspech vo veci. Keďže žalovanej voči žalobcovi
nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho
súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie

vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná
na kasačnom súde (§ 444 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu
je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom

spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o
dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439

ods. 3 SSP).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanecalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).