Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, July 2, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-11S/84/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4018200357
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:4018200357.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu

Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. D. XX, XXX XX E., právne zastúpený JUDr. Pavol Gráčik, advokát, so sídlom Farská 40, 949
01 Nitra, IČO: 51 721 554, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Nitra,
so sídlom Novozámocká 3976/67D, 949 05 Nitra, za účasti: 1/ Quntar Slovak Logistics I s.r.o., so sídlom
Cez panské 4006/5, 949 01 Nitra, IČO: 36 836 494, právne zastúpený: RUŽIČKA AND PARTNERS
s. r. o., so sídlom Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 36 863 360, 2/ MH Invest, s.r.o., so sídlom
Mlynské Nivy 44/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 724 530, právne zastúpený: JUDr. Allan Böhm, advokát,

so sídlom Jesenského 2, Bratislava, IČO: 30 845 238, 3/ Quntar Slovak Logistics II s.r.o., so sídlom
Cez panské 4006/5, 949 01 Nitra, IČO: 50 902 296, právne zastúpený: RUŽIČKA AND PARTNERS s.
r. o., so sídlom Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 36 863 360, 4/ Združenie domových samospráv, so
sídlom Rovniankova 14, 851 02 Bratislava, korešpondenčná adresa: Námestie SNP 13, P. O. BOX 218,
Bratislava,IČO:31820174,5/MestoNitra,Štefánikovatrieda60,94901Nitra,IČO:00308307,6/Obec
Lužianky, Rastislavova 266, 951 41 Lužianky, 7/ Prologis Slovak Republic Management s.r.o., so sídlom
Diaľničná cesta 24, 903 01 Senec, IČO: 36 837 539, právne zastúpený: RUŽIČKA AND PARTNERS s.

r. o., so sídlom Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 36 863 360, proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-
NR-OVBP2-2018/013066-2 zo dňa 19.02.2018, takto,

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Správny súd ďalším účastníkom konania nárok na náhradu trov konania
n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Stavebný úrad rozhodnutím č. SP 4284/2017-018-Ing.Tá/Ja zo dňa 13.06.2017 v spojení s
rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2017/031672-2 zo dňa 21. 08. 2017 povolil stavbu „Logistický park
Nitra - Hala DC1.“ Spoločnosť Quntar Slovak Logistics I s.r.o. (predtým ProLogis Slovak Republic
IV., s.r.o.) podala dňa 19.09.2017 na mesto Nitra, ako príslušný stavebný úrad, žiadosť o vydanie

stavebného povolenia na zmenu stavby „Logistický park Nitra - Hala DC1 - Strategický park Nitra“ pred
jej dokončením v rozsahu stavebných objektov: SO 101 Hala DCl, SO 101.1 AIR INTERNATIONAL,
SO 101.2 EBERSPACHER, SO 101.3 IESA, SO 101.4 KOSIŤ, SO 101.5 KUKÁ, SO 101.6 RICOR, SO
101.7 GRUPO ANTOLIN, SO 101.8 PLASTIC OMNIUM INERGY, v rozsahu prevádzkových súborov PS101.1 AIR INTERNATIONAL, PS 101.2 EBERSPACHER, PS 101.3 IESA, PS 101.4 KOSIŤ, PS 101.5
KUKÁ, PS 101.6 RICOR, PS 101.7 GRUPO ANTOLIN, PS 101.8 PLASTIC OMNIUM INERGY, SO 105
VN, SO 105.1 Transformačná stanica DC 1, SO 114 Sadové úpravy.

2. Stavebný úrad rozhodnutím č. SP 15186/2017-013-Ing.Já zo dňa 20.11.2017 povolil zmenu stavby
pred jej dokončením „Logistický park Nitra - Hala DC1 – Strategický park Nitra“. Voči uvedenému
prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.

3. Žalovaný (predtým Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky) rozhodnutím č. OU-NR-
OVBP2-2018/013066-2 zo dňa 19.02.2018 odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

II.
Správna žaloba

4. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 16.05.2018 sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia.

5. Žalobca v podanej žalobe poukazoval (časť III.1 žaloby) na podstatnú skutočnosť a to, že Mesto

Nitra nie je vecne príslušný správny orgán, majúc pritom za to, že na uskutočňovanie stavby, ktorá je
významnou investíciou podľa osobitného predpisu, vykonáva pôsobnosť stavebného úradu vo veciach
územného konania a stavebného konania okresný úrad v sídle kraja. Na tomto základe bol na prvom
stupni, pokiaľ by sa jednalo o významnú investíciu, vecne príslušným v tomto konaní okresný úrad v
sídle kraja, pokiaľ by sa o významnú investíciu nejednalo, v žiadnom prípade nemohlo byť preskočené

územné konanie.

6. V ďalšej časti žaloby (časť III.2) žalobca poukázal na nezákonnosť celého procesu vydávania
napadnutého rozhodnutia s ohľadom na nenaplnenie podmienok podľa § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v relevantnom znení (ďalej len

„Stavebný zákon“) a absenciu územného rozhodnutia a územného plánu zóny, ktorý by zahŕňal aj
strategický park (časť III.3).

7. Žalovaný nerešpektoval § 33 ods. 2 zákona č 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
v relevantnom znení (ďalej len „Správny poriadok“) a nedal žalobcovi možnosť vyjadriť sa k podkladom

rozhodnutia. V konaní taktiež nebola dodržaná lehota na vydanie rozhodnutia podľa § 49 ods. 2
Správneho poriadku
8. Za nedostatočné považoval žalobca (časť III.4) podklady týkajúce sa dopravného napojenia stavieb
a hlavne vyústenia dopravy na cestu I/64. Uviedol tiež, že úsek cesty I/64 s napojením na rýchlostnú
komunikáciu R1A nebol dopravne a kapacitne vyriešený tak, aby vyhovoval plynulosti cestnej dopravy

pre celý areál strategického parku a daný úsek cesty nebol predmetom posudzovania vplyvov na životné
prostredie ani v rámci zisťovacieho konania podľa príslušných ustanovení zákona č. 24/2006 Z. z. o
posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v relevantnom
znení (ďalej len „zákon o EIA“).

9. Žalobca namietal, že vo veci neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona o EIA (časť III.5 a 6)
na strategický park ako taký, ktorého súčasťou bola aj povoľovaná stavba. Orgány verejnej správy sa
nevysporiadali ani s námietkou žalobcu ohľadom kapacity parkovacích miest.

10. K tvrdenému porušeniu práva na nahliadnutie do spisov a vyhotovenia fotokópie administratívneho

spisu žalobca uviedol, že postupom podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení účinnom v rozhodnom
čase (ďalej len „infozákon“) požiadal o zaslanie fotokópie celého administratívneho spisu, pričom
správny orgán v postavení povinnej osoby žiadosti nevyhovel s odôvodnením, že mal postupovať podľa
§ 23 Správneho poriadku, ktoré je vo vzťahu k infozákonu osobitným ustanovením.

III.
Vyjadrenie žalovaného11.Právnypredchodcažalovanéhovpísomnomvyjadrenízodňa02.07.2018zotrvalnasvojomprávnom
názore uvedenom v napadnutom rozhodnutí a navrhol žalobu zamietnuť.

12. Právny predchodca žalovaného poukázal na to, že Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej
republiky v liste č. 14263/2017/SV/26323 zo dňa 30.03.2017 uviedlo, že ak sa do priestoru existujúceho
strategického parku umiestňujú stavby, ktoré nezískali na základe individuálneho osvedčenia štatút
významnej investície alebo stavby, umiestnením ktorých sa nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie

a výškové usporiadanie priestoru a svojim účelom užívania sú súčasťou strategického parku, nie je
potrebné pre ich umiestnenie vydávať samostatné územné rozhodnutie. Ak sa teda stavba nachádza
v areáli strategického parku, t. j. na pozemkoch uvedených v osvedčeniach o významnej investícii, nie
je potrebné vydávať územné rozhodnutie. Dotknutá stavba je v súlade s platnou územnoplánovacou
dokumentáciou mesta Nitra, v katastrálnom území ktorej sa realizuje a príslušná územnoplánovacia
dokumentácia spĺňa podmienky ustanovené v § 32 ods. 2 Stavebného zákona, územie je dostatočne

zregulované územnoplánovacou dokumentáciou a sú splnené aj ďalšie podmienky stanovené v
predmetnom ustanovení. Vzhľadom na vydané osvedčenia, ako aj s prihliadnutím na to, že uvedená
stavba je umiestnená v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, ktorá spĺňa zákonné
podmienky, je nepochybné, že postup podľa § 32 ods. 2 Stavebného zákona bol odôvodnený.

13. Rozhodnutia, ktoré sú predmetom žaloby, sa týkali zmeny stavby pred jej dokončením. Z uvedeného
dôvodu sa prvostupňový orgán, ako aj pôvodný žalovaný, v konaní zaoberali len predmetnými zmenami.
Dopravnénapojenieaniďalšieskutočnostivsúvislostisdanouproblematikounebolipredmetomkonania
o zmene stavby pred jej dokončením. Stavebný úrad v danom prípade zaviazal stavebníka, že stavba
nemôže byť daná do užívania skôr, ako budú dané do užívania podmieňujúce objekty stavby z hľadiska

užívania schopnosti stavby ako celku, t.j. po vydaní kolaudačného rozhodnutia na dopravné stavby (SO
207 komunikácia a spevnené plochy) a vodné plochy povoľované špeciálnymi stavebnými úradmi.

14.KnámietkežalobcuoneposudzovanístrategickéhoparkuakocelkupodľazákonaoEIA,predchodca
žalovaného uviedol, že nie je príslušným orgánom, ktorý mal určiť, či sa uvedená stavba „Logistický

park Nitra – Hala DC1 – Strategický park Nitra“ mala posudzovať podľa zákona o EIA alebo nie, ale
je výlučne povoľujúcim orgánom. Stavebný úrad ako aj žalovaný boli viazaní obsahom rozhodnutí
vydaných v zisťovacom konaní.

15. K žalobnej argumentácii ohľadom počtu parkovacích miest sa predchodca žalovaného nevyjadril,

pretože stavebný objekt SO 107 komunikácia a spevnené plochy (parkoviská) povoľoval špeciálny
stavebný úrad v inom stavebnom konaní.

16.Pokiaľžalobcanamietalpostupsprávnychorgánovvsúvislostisprávomúčastníkaadministratívneho
konania na nahliadnutie do spisu a na vyhotovenie fotokópie spisového materiálu, podľa predchodcu

žalovaného samostatné administratívne konanie o sprístupnenie informácii podľa infozákona nebolo
súčasťou vedeného stavebného konania.

V.

Ďalší priebeh súdneho konania

17. Ďalší účastník konania 4. rade vo vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Nitre dňa 22.10.2018
považoval žalobu za dôvodnú a žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť.

18. Ďalší účastníci konania v 1. a 3. rade v spoločnom vyjadrení zo dňa 20.05.2019 a ďalší účastník
konania 7. rade vo vyjadrení zo dňa 14.05.2019 uviedli, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané správne
a v súlade s právnymi predpismi, nedošlo k pochybeniam, ktoré by zakladali dôvody na ich zmenu alebo
zrušenie súdom a žiadali žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

19. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 11S/84/2018 – 672 zo dňa 03.11.2021 súdne konanie
prerušil do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na Krajskom súde v Nitre pod
sp. zn. 11S/163/2017, predmetom ktorého bolo preskúmanie rozhodnutia prvostupňového orgánu č.
SP 4284/2017-018—Ing. Tá/Ja zo dňa 13.06.2017 v spojení s rozhodnutím žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2017/031672-2 zo dňa 15. augusta 2017, ktorým stavebný úrad povolil stavbu „Logistický park
Nitra – Hala DC1“ v rozsahu stavebných objektov SO.101 Hala DC1, SO.104 Vonkajší plynovod, SO.105
VN (SO.105.01 Trafostanica DC1, SO.105.4 Spínacia stanica, SO.105.5.5 Vnútroareálové rozvody VN),

SO.106 Areálové rozvody NN, SO.108 Vrátnica, SO.109 Prístrešok na bicykle, SO.111 Oplotenie areálu
a SO.113 HTÚ. Správny súd v Bratislave rozsudkom sp.zn. NR-11S/163/2017 zo dňa 28.08.2024 žalobu
zamietol. Správny súd v Bratislave uznesením sp. zn. NR-11S/84/2018 zo dňa 20.02.2025 rozhodol
o pokračovaní v konaní.

20. Dňa 15.10.2021 bolo Krajskému súdu v Nitre doručené podanie žalobcu označené ako vyjadrenie
– rozšírenie žalobného dôvodu podľa § 134 ods. 2 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“). Podľa tvrdenia žalobcu v administratívnom
konaníakožalovanýrozhodovalvylúčenýatýmajprerozhodovanieneoprávnenýsprávnyorgán,pričom
skutočnosti týkajúce sa prednostu Okresného úradu Nitra F. G. H., ktorý riadil úrad v rokoch 2016
– 2020, sa žalobca mal dozvedieť až v roku 2021. Žalobca predovšetkým namietal, že tento správny

orgán vydal stavebné povolenie na jemu vyvlastnených pozemkoch pre MH Invest s.r.o., rozčleňoval
jeho pozemky pre následné správne a vyvlastňovacie konanie a celkovo riadil Okresný úrad Nitra,
odbor starostlivosti o životné prostredie, ktorý žalobcovi spôsobil v súvislosti s vyvlastňovaním výrazné
majetkové ujmy. Na vyvlastnených pozemkoch mala byť realizovaná mimoúrovňová križovatka, a F. G.
H. mal eminentný záujem na úspešnom vedení a zrealizovaní výstavby strategického parku, v ktorých

vystupovala spoločnosť MH Invest, s.r.o. ako stavebník. F. G. H. sa stal dňa 02.06.2021 prokuristom
spoločnosti MH Invest s.r.o.

21. Dňa 24.02.2025 bol správnemu súdu doručený procesný návrh ďalšieho účastníka konania v 4.
rade, v ktorom uviedol, že predmetom žaloby je rozhodnutie o odvolaní žalobcu a ďalšieho účastníka

konania v 4. rade (Združenia domových samospráv). Žalobca v súdnom konaní mal vystupovať ako
zainteresovaná verejnosť, to znamená ako subjekt sui generis a v dôsledku tejto skutočnosti by mal
žalobca a ďalší účastník v 4. rade tvoriť nerozlučné procesné spoločenstvo. Z uvedeného dôvodu ďalší
účastník konania v 4. rade žiadal, aby súd určil, či žalobca a ďalší účastník konania v 4. rade sú
účastníkmi nielen podľa § 32 ods. 3 písm. a) SSP ale aj podľa § 32 ods. 3 písm. b) SSP.

VI.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

22. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý
začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods.
1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu

v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná
právna vec, do 31.05.2023 vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 21S/50/2023, prešla na
základe uvedenej zmeny právnej úpravy na Správny súd v Bratislave (ďalej „správny súd“) a v súlade
s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom
pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 4S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn.

NR-11S/84/2024. Na základe dodatku č. 4 k Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024
účinného od 21.05.2024 senát 4S koná a rozhoduje v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto rozsudku.

23. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 SSP preskúmal
napadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobných dôvodov a na pojednávaní konanom dňa 02.07.2025

vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol.

24. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023,
konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.
júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

25. Podľa § 32 ods. 1 stavebného zákona, ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť
využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým
jea) rozhodnutie o umiestnenie stavby,
b) rozhodnutie o využití územia,
c) rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme,

d) rozhodnutie o stavebnej uzávere.

26. Podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona, územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie
strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané
osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a

funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce
alebo z územného plánu zóny.

27. Podľa § 117 ods. 2 stavebného zákona, stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu
je preneseným výkonom štátnej správy.

28. Podľa § 1 ods. 8 zákona č. 175/1999 Z. z., osvedčením o významnej investícii je doklad držiteľa
osvedčenia, že stavba je významnou investíciou.

29. Podľa § 1 ods. 11 zákona č. 175/1999 Z. z., strategickým parkom sa rozumie súhrn
a) pozemkov nachádzajúcich sa v jednom katastrálnom území alebo vo viacerých bezprostredne

susediacich katastrálnych územiach, ktorých celková výmera predstavuje najmenej 250 ha, a
b) stavieb na nich sa nachádzajúcich, ktoré sú potrebné na realizáciu investícií v oblasti priemyselnej
výroby, služieb, činností v oblasti výskumu a vývoja.

30. Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté

rozhodnutie o zmene stavby pred jej dokončením, ktorej samotná realizácia bola povolená iným
rozhodnutímprvostupňovéhoorgánuažalovanéhoažalobnénámietkyžalobcusmerovalipredovšetkým
proti skutočnostiam, ktoré boli predmetom posudzovania prvostupňového orgánu, ako aj žalovaného,
v konaní o vydanie stavebného povolenia a nie v konaní o zmene stavby pred jej dokončením. Samotné
stavebné povolenie, ktorým bola realizácia stavby povolená, bolo predmetom samostatného súdneho

prieskumu v konaní vedenom na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. NR-11S/163/2017. Žalobca
v oboch konaniach uviedol takmer totožné žalobné body, ktoré Správny súd v Bratislave v konaní sp.
zn. NR-11S/163/2017 posúdil, pričom podanú žalobu rozsudkom zo dňa 28.08.2024 zamietol. Správny
súd stotožniac sa s právnym názorom vysloveným v uvedenom rozsudku k totožným žalobným bodom,
týmto v súlade s ustanovením § 140 SSP uvádza podstatnú časť jeho odôvodnenia, vrátane číselného

označenia bodov odôvodnenia:

37. K námietke žalobcu týkajúcej sa nenaplnenia podmienok podľa § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.
s tým, že v tejto veci bolo potrebné vydať najskôr územné rozhodnutie správny súd poukazuje na záver
NSS SR v rozsudku 7Svk/13/2022 zo dňa 31.05.2023 v ktorom uviedol, že podľa § 32 ods. 2 zákona

č. 50/1976 Zb. sa územné rozhodnutie nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu
územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii
podľa zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií
a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak priestorové usporiadanie územia a
funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce

alebo z územného plánu zóny. Jazykový výklad tohto ustanovenia môže zvádzať k záveru, že územné
rozhodnutie sa nevyžaduje len na stavbu, ktorá je súčasťou strategického parku, ak tento strategický
park je - ako celok - významnou investíciou. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky
sa však jazykový výklad normy podľa potreby musí doplniť aj inými metódami výkladu, predovšetkým
výkladom jej účelom (porov. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 171/05, III.

ÚS 341/07, III. ÚS 72/2010, I. ÚS 351/2010 a ďalšie). Ustanovenie § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.
bolo doplnené zákonom č. 254/2015 Z.z., ktorého účelom bolo „zefektívnenie rozhodovacích procesov
v súvislosti s významnými investíciami“ (porov. Národná rada Slovenskej republiky, VI. volebné obdobie,
tlač 1782 - dôvodová správa). K tomuto ustanoveniu dôvodová správa výslovne uvádzala, že pre
„územie, ktoré je dostatočne zaregulované územným plánom obce alebo zóny, a ktoré zároveň je

určené na umiestnenie strategického parku, alebo na prípravu územia na realizáciu strategického parku
významnej investície, sa nevyžaduje územné konanie“.38. Podľa § 37 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. sa v územnom konaní posudzuje návrh umiestnenia stavby
predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území
a jeho dôsledkov. Ustanovenie § 32 ods. 2. zákona č. 50/1976 Zb. však zreteľne vychádza z toho, že

ak je určité územie dostatočne jasne upravené územným plánom obce alebo zóny (jeho regulatívmi
priestorového usporiadania a funkčného využívania, porov. § 139a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.) a ak
sa zároveň rozhodlo, že toto územie sa pripraví pre strategický park a že táto príprava je významnou
investíciou podľa zákona č. 175/1999 Z.z., sú pomery tohto územia dostatočne jasné a nie je potrebné
ich skúmať v územnom konaní z hľadísk uvedených v § 37 ods. 2. Zohľadňujúc uvedený účel tak

ustanovenie § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. treba vykladať tak, že len ak je určené určité územie,
kde sa má vybudovať strategický park, a príprava tohto územia je uznaná za významnú investíciu, nie
je potrebné územné rozhodnutie nielen pre stavby, ktoré sú súčasťou tejto prípravy územia (§ 1 ods. 12
zákona č. 175/1999 Z.z.), ale ani pre žiadnu stavbu v zmysle § 1 ods. 11 písm. b/ uvedeného zákona,
ktorá bude v tomto strategickom parku umiestnená, a to aj keď takáto stavba sama osebe nie je uznaná
za významnú investíciu.

39. Opačný výklad navyše neprichádza do úvahy ani preto, lebo by vo výsledku viedol až k
nepoužiteľnosti časti ustanovenia § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. Ako už bolo uvedené, ustanovenia
§ 1 ods. 11 a 12 zákona č. 175/1999 Z.z. rozlišujú medzi strategickým parkom a prípravou územia preň.
Strategický park podľa § 1 ods. 11 zahŕňa nielen stavby, ale aj pozemky [písm. a)]. Podľa § 1 ods. 2 a 3

uvedeného zákona však významnou investíciou môže byť vždy a jedine stavba, nie pozemky. Pretože
strategickýparkjesúborpozemkovastavieb,strategickýparkakotakýzásadnenemôžebyťvýznamnou
investíciou. Pokiaľ by sa ustanovenie § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. vykladalo tak, že územné
rozhodnutie sa nevyžaduje na (1) umiestnenie strategického parku, na ktorý bolo vydané osvedčenie o
významnej investícii, ani na (2) prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané

osvedčenie o významnej investícii, potom by prvú alternatívu reálne nebolo možné naplniť. Nebolo by
totiž dobre možné vydať osvedčenie o významnej investícii na celý strategický park, pretože ten ako
súbor pozemkov a stavieb ňou ani nemôže byť. Významnou investíciou môžu byť len stavby, a to podľa
§ 1 ods. 12 zákona č. 175/1999 Z.z. aj stavby súvisiace s prípravou územia pre vznik strategického
parku. Už tým, že sa tieto stavby uznajú za významnú investíciu a celé územie strategického parku je

dostatočne zregulované územným plánom obce alebo zóny, je dostatočne zrejmé aj celkové územné
riešenie strategického parku. Preto sa podľa podaného výkladu nemusí vyžadovať územné rozhodnutie
pre žiadnu budúcu stavbu v jeho rámci. Navyše, aj pre územné aj stavebné konanie platia rovnaké
zásady správneho konania. Ak nie je územné konanie, prenášajú sa tak povinnosti správneho orgánu z
územného konania do stavebného konania a účastník konania týmto postupom nie je na svojich právach

ukrátený.

40. Splnená pritom bola aj ďalšia zákonná podmienka § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.,
pretože umiestnenie výstavby strategického parku nebolo v rozpore s platnou územnoplánovacou
dokumentáciou mesta Nitra, keďže vyplývalo z územného plánu mesta (bez potreby vypracovania

územného plánu zóny), ktorý bol schválený Všeobecne záväzným nariadením mesta Nitra č. 3/2003 v
znení dodatkov č. 1 až 5. Samotná skutočnosť, že v územnom pláne sú príslušné lokality označené s
funkčným využitím „priemyselný park sever“ a nie „strategický park“ je bez právneho významu, keďže
územný plán bol v danom rozsahu prijatý skôr, než bol termín „strategický park“ normatívne zavedený
(rozsudok NSS SR sp. zn. 6Sžk/19/2021 zo dňa 29.9.2022).

41. Pre aplikáciu § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. sa nevyžaduje, aby územný plán priamo podrobne
riešil umiestnenie strategického parku. Podstatné je, že z územného plánu nevyplýva také priestorové
usporiadanie územia, s ktorým by bol Strategický park v rozpore, napr. rekreačná funkcia. V územnom
plánemestaNitrajevýslovnárezerváciaúzemianapriemyselnúvýrobu.Ztohodôvodunebolopotrebné,

aby bol vypracovaný aj územný plán zóny.

42. K námietke žalobcu týkajúcej sa dopravného napojenia povoľovaných stavieb správny súd
poukazujenavydanéstavebnépovolenie,vktoromjevbode17uvedené,žepovoľovanástavbanemôže
byťdanádoužívaniaskôr,akobudúdanédoužívaniapodmieňujúceobjekty,t.j.povydaníkolaudačného

rozhodnutia na dopravné stavby. Dopravné napojenie nebolo predmetom tohto stavebného konania,
ani projektovej dokumentácie a ani nesúvisí s jej realizáciou. Ako vyplynulo z obsahu napadnutých
administratívnych rozhodnutí a administratívneho spisu posúdenie dopravnej kapacity bolo vykonané vrámci povoľovacích konaní pre infraštruktúru areálu Strategického parku Nitra. Preskúmavané stavebné
povolenie nerieši dopravné napojenie ani výstavbu komunikácie a spevnených plôch.

43. K námietke žalobcu týkajúcej sa skutočnosti, že zisťovacie konanie v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z.
sa malo týkať celej stavby Strategického parku a nie len navrhovanej činnosti Prologis Park Nitra správny
súd uvádza, že táto námietka sa netýka zákonnosti rozhodnutia žalovaného a ani prvostupňového
rozhodnutia. Námietky, ktoré sa týkajú konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, nemajú
v stavebnom konaní relevanciu. Ide o samostatné druhy konaní, ukončené vydaním administratívneho

rozhodnutia, ktoré je spôsobilé samostatného súdneho prieskumu, a preto je prieskum skôr vydaných
rozhodnutí, ktoré sú pre správny orgán záväzné, vylúčený s poukazom na § 27 SSP. Zisťovacie konanie
navrhovanejčinnostiPrologisParkNitra(predmetomktorejbolavýstavbatrochhálDC1,DC2,DC3)bolo
ukončené druhostupňovým rozhodnutím č. OU-NR-OOP4-2017/005739-4 zo dňa 10.02.2017, pričom
toto rozhodnutie prešlo súdnym prieskumom, keď Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 11S/69/2017-329
zo dňa 23.06.2021 v spojení s opravným uznesením č.k. 11S/69/2017-452 zo dňa 12.01.2022 žalobu

zamietol a NSS SR rozsudkom sp.zn. 3Svk/12/2022 zo dňa 27.06.2023 podanú kasačnú sťažnosť
zamietol. Navyše, zákon č. 24/2006 Z.z. nepozná pojem strategický park, preto nie je možné viesť
ani zisťovacie konanie v rámci tohto zákona, ktoré by sa týkalo strategického parku. Predmetný zákon
upravuje zisťovacie konanie o posudzovaní strategických dokumentov a ich vplyvov (strategickým
dokumentom sa rozumie návrh plánu alebo programu), resp. konanie o posudzovaní činností, ale nie

konanie o posudzovaní strategických parkov.

44. K námietke žalobcu ohľadom parkovacích miest správny súd uvádza, že tieto boli povoľované v inom
stavebnom konaní špeciálnym stavebným úradom, a preto táto námietka nie je v konaní o stavebnom
povolení pre stavbu Logistický park Nitra - Hala DC1 relevantná.

45. K námietke žalobcu ohľadom práva na nahliadnutie do spisu správny súd uvádza, že v oznámení o
začatí stavebného konania mu bolo oznámené, že môže prísť nahliadnuť do spisu v úradných hodinách
- oznámené miesto a čas. Správny súd nespochybňuje právo žalobcu žiadať o vyhotovenie fotokópie
administratívneho spisu a právo túto fotokópiu i dostať, ale je toho názoru, že vyhotovenie fotokópie tak

obsiahleho spisu, ako je v predmetnej veci, vyžadovalo poskytnutie istej nevyhnutnej miery súčinnosti zo
stranysamotnéhožalobcu,spočívajúcejminimálnevnahliadnutídospisuaoznačenílistín,ktorýchkópie
žiada vyhotoviť. Žalobca takúto súčinnosť neposkytol a nevyužil ani možnosť nahliadnuť do pokladov,
teda do administratívneho spisu. Je potrebné zdôrazniť, že v správnom konaní sa okrem iného uplatňuje
i zásada hospodárnosti a správne orgány dbajú o to, aby konanie prebiehalo hospodárne a za použitia

najvhodnejších prostriedkov. Zásada hospodárnosti (procesnej ekonómie) vyjadruje požiadavku, aby
správny orgán v konaní použil také prostriedky, ktoré sú jednoduché, účinné a nezvyšujú náklady.
Právo účastníka konania vo svojej veci nahliadať do spisov a podkladov je v pomere špeciality k
všeobecnému právu na prístup k informáciám podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. a právne
konzumuje jeho všeobecné právo na poskytnutie informácií. Z uvedeného vyplýva, že právo účastníka

správneho konania na oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia je širšie a za podmienok ustanovených
Správnym poriadkom zahŕňa prístup k podkladom správneho rozhodnutia, ktoré správny orgán použil
na rozhodnutie.

46. K poslednej námietke žalobcu ohľadom nedodržania lehôt na vydanie rozhodnutia správny súd

uvádza, že nedodržanie procesných lehôt nepredstavuje nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu.
Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu
privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka [rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Sž 98-102/02 (R 122/2003)].

31. Problematika žalobcom namietanej príslušnosti stavebného úradu bola taktiež vyriešená viacerými
rozhodnutiami Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ako aj správnych súdov. Správny
súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Svk/1/2021 zo
dňa 30.03.2023, v ktorom uviedol: „24. Riešenie nastolenej otázky sa pritom podľa kasačného súdu

nachádza priamo vo vydanom Osvedčení, na ktoré krajský súd niekoľkokrát v rámci napadnutého
rozsudku poukázal. Podľa údajov v ňom uvedených, toto bolo vydané ďalšiemu účastníkovi 2/ ako
stavebníkovi významnej investície, ktorý sa tým stal jeho držiteľom (§ 1 ods. 9 zákona č. 175/1999
Z.z.) a bol tým pádom povinný ako aj oprávnený postupovať podľa režimu zákona č. 175/1999 Z.z.Ako správne poukázali sťažovatelia, citovaný zákon nepozná prevod alebo prechod osvedčenia na
iné subjekty. Rovnako správne poukázali na webové sídlo Ministerstva hospodárstva SR, ktoré vedie
zoznam vydaných osvedčení o významných investíciách, pričom osvedčenie, ktoré by bolo vydané pre

stavebníka (ďalšieho účastníka 1/), ako jeho držiteľa, sa v tomto zozname nenachádza. 25. Z ďalšieho
obsahu Osvedčenia je zrejmé, že bolo vydané na stavbu „Vybudovanie strategického parku“, ktorej
cieľom je zabezpečiť prípravu územia v súlade s § 1 ods. 12 zákona č. 175/1999 Z. z. V citovanom
ustanovení zákonodarca bližšie vymedzuje, že prípravou územia sa rozumejú činnosti nevyhnutné
na zabezpečenie následnej realizácie strategického parku, a to usporiadanie vlastníckych vzťahov,

výstavba alebo pokračovanie výstavby pozemných komunikácií, výstavba alebo pokračovanie výstavby
dráhy alebo jej súčasti, výstavba alebo pokračovanie výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a
zariadení, alebo iné obdobné prípravné činnosti. 26. S konkretizáciou na prejednávanú vec, pod stavbou
„Vybudovaniestrategickéhoparku“,ktorájevýznamnouinvestíciou,sarozumietedaibaprípravaúzemia
pre následnú realizáciu jednotlivých a už samostatných stavieb v réžii rôznych stavebníkov, ktoré v
súhrne vytvoria strategický park. Kasačný súd upozorňuje, že nemožno zamieňať pojmy „strategický

park“ a „príprava územia na zabezpečenie realizácie strategického parku“, čo napokon vyplýva aj z
ustanovení § 1 ods. 11 a 12 zákona č. 175/1999 Z.z., keď tieto dve etapy odlišuje. Kým príprava
územia na zabezpečenie realizácie strategického parku pojmové znaky významnej investície spĺňa,
to isté nemožno tvrdiť už o samotnom strategickom parku, ktorý má byť na pripravenom území
následne vybudovaný. 27. Tým, že ďalší účastník 2/ má usporiadať vlastnícke vzťahy k pozemkom

potrebným na realizáciu významnej investície, na ktorých následne vybudoval celú infraštruktúru ako
aj ďalšie súvisiace stavby a zariadenia (z vlastnej činnosti kasačného súdu mu je známe, že to boli
najmä elektrické stanice a rozvody, kanalizácia a pod.), Osvedčenie takpovediac vyčerpal. Následne
umiestňované stavieb hál resp. iných budov, ktorých stavebníkom nie je ďalší účastník 2/ ale iné subjekty
a ktoré nesúvisia s prípravou územia na realizáciu strategického parku, nemožno podľa kasačného

súdu považovať za súčasť významnej investície tak, ako je vymedzená v predmetnom Osvedčení. 28.
Kasačný súd preto uzatvára, že povoľovaná stavba nespĺňa kritériá významnej investície stanovené
zákonom č. 175/1999 Z. z. a rovnako sa na ňu nevzťahuje Osvedčenie o významnej investícii vydané
Ministerstvom hospodárstva SR pre ďalšieho účastníka 2/. V dôsledku uvedeného preto konštatuje, že
vo veci konal a Stavebné povolenie vydal na to príslušný Stavebný úrad určený podľa § 119 ods. 1

Stavebného zákona, keďže nebolo možné postupovať podľa úpravy obsiahnutej v § 117b Stavebného
zákona.“

32. Pokiaľ žalobca namietal rozsah preskúmania stavebného povolenia (prvostupňového rozhodnutia)
odvolacím orgánom v rozpore s § 59 ods. 1 Správneho poriadku, správny súd uvádza, že pripisované

pochybenie z obsahu predloženého administratívneho spisu, no najmä z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, nevyplýva. Odvolací správny orgán síce majoritnú časť odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia venoval popisu konkrétnych odvolacích námietok účastníka konania a úvah a záverov
stavebného úradu či samotného odvolacieho správneho orgánu k nim, uvedené však neznamená, že
prieskum odvolacieho orgánu nebol vykonaný plnohodnotne tak, ako to vyplýva z § 59 ods. 1 správneho

poriadku. Odvolací správny orgán v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (okrem iného) uviedol
aj to, že v odvolacom konaní nevyšli najavo žiadne skutkové a právne okolnosti, vady či prekážky, ktoré
by bránili vydaniu stavebného povolenia.

33. V súvislosti s vyššie uvádzanými právnymi závermi správny súd dáva do pozornosti totožné

vyhodnotenie prejednávanej problematiky aj v rozsudku Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 5S/4/2024
zo dňa 28.11.2024 vo veci týkajúcej sa stavby „Logistický park Nitra – Hala DC2“ a rozsudku sp. zn.
NR-21S/50/2023 zo dňa 30.04.2025 vo veci týkajúcej sa stavby „Logistický park Nitra – Hala DC3“, ktoré
boli umiestňované v rovnakom strategickom parku, ako Hala DC1. Správny súd odkazuje aj na rozsiahlu
judikatúru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v rámci ktorej opakovane posudzoval

totožne žalobné námietky žalobcu, a to napr. v rozsudku sp. zn. 3Svk/13/2022 zo dňa 21.11.2023, sp.
zn. 5Sžk/26/2020 zo dňa 28.09.2022, sp. zn. 6Sžk/19/2021 zo dňa 29.9.2022, sp. zn. 3Svk/13/2022
zo dňa 21.11.2023, sp. zn. 10Sžk/40/2020 z 23.02.2022, sp. zn. 1Sžk/38/2020 z 24.09.2021, sp. zn.
1Sžk/48/2020 zo 16.02.2022, sp. zn. 3Svk/12/2022 zo dňa 27.06.2023.

34. Správny súd námietku žalobcu uvedenú v podaní doručenom dňa 15.10.2021 posúdil ako námietku
vznesenú po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie námietok (koncentračná zásada) a nestotožnil
sa s tvrdením, že ide o rozšírenie žalobného dôvodu v súlade s § 134 ods. 2 písm. b) SSP. Nad
rámec uvedeného však správny súd uvádza, že samotná skutočnosť, že bývalý prednosta Okresnéhoúradu Nitra sa stal v júni 2021 prokuristom spoločnosti MH Invest, s.r.o. nemožno vyhodnotiť tak,
že rozhodnutia Okresného úradu Nitra, ktoré boli vydané v čase výkonu funkcie prednostu F. H., sú
rozhodnutiami, ktoré vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený. Oprávnenosť orgánu vo veci

konať je daná jeho vecnou príslušnosťou upravenou v príslušných zákonných ustanoveniach, a pokiaľ
má účastník konania dôvodné podozrenie, že osoba, ktorá vydala rozhodnutie, bola neoprávnenou
osobou, resp. zaujatou osobou, môže uplatniť námietku zaujatosti v správnom konaní. Argumentácia
žalobcu o zaangažovanosti prednostu okresného úradu na rozhodovacom procese aj s ohľadom na to,
že ním uvádzané skutočnosti mali nastať až po vydaní administratívneho rozhodnutia preto nemohla

obstáť (obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Svk/25/2022 zo
dňa 27.04.2023).

35. Správny súd vyhodnotil ako bezpredmetný aj procesný návrh ďalšieho účastníka konania v 4. rade,
ktorým sa domáhal, aby súd určil, či žalobca a ďalší účastník konania v 4. rade sú účastníkmi nielen
podľa § 32 ods. 3 písm. a) SSP ale aj podľa § 32 ods. 3 písm. b) SSP, v zmysle ktorého sú ďalšími

účastníkmi konania tí, na ktorých sa pre nerozlučné spoločenstvo práv a povinností so žalobcom alebo
účastníkmi administratívneho konania musí tiež vzťahovať rozhodnutie správneho súdu. Nerozlučné
spoločenstvo (§ 77 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ) je procesné spoločenstvo, v
ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto
vystupujeakožalobcaalebožalovanýaprocesnýúkonjednéhoznichplatíipreostatných.SSPnepozná

inštitút nerozlučného spoločenstva, ktoré by bolo založené iba titulom podania spoločného odvolania
voči rozhodnutiu správneho orgánu, a to ani v prípade zainteresovanej verejnosti. V prípade ďalšieho
účastníka konania v 4. rade a žalobcu neboli v odvolacom konaní posudzované ich spoločné práva
apovinnosti,zktorýchbyvyplývalanutnosťvzťahovaťrozsudoksprávnehosúduajnaprávaapovinnosti
ďalšieho účastníka konania v 4. rade. Ďalší účastník konania v 4. rade, ako predstaviteľ zainteresovanej

verejnosti, mal možnosť podať vo svojom mene vlastné odvolanie a následne samostatnú žalobu a
vznášať vlastné žalobné námietky. I v prípade, ak by ďalší účastník konania v 4. rade nevyužil svoje
práva v tomto súdnom konaní, resp. sa vzdal svojho účastníctva podľa § 32 ods. 4 SSP, nebránilo by to
správnemu súdu žalobu riadne prejednať a rozhodnúť o nej.

36. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia, ako aj obsahu
administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové
rozhodnutie, boli vydané v súlade s platnými právnymi predpismi, a preto správnu žalobu ako nedôvodnú
zamietol podľa § 190 SSP.

37. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal
právonanáhradutrovkonania,pretoženezistildôvod,nazákladektoréhomožnospravodlivoodžalobcu
požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ani
ďalším účastníkom konania podľa § 169 SSP, pretože im neuložil takú povinnosť, v dôsledku ktorej by
im v konaní vznikli trovy.

38. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca

od doručenia tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).