Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 23, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 20Sa/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1023200868
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Jitka Mlynarčíková, PhD.,

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:1023200868.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Jitkou Mlynarčíkovou, PhD., LL.M.,

v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XX/XX, XXX XX E., proti žalovanému:
Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, Trnavská cesta 52, 826 45 Bratislava, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu: ÚVZSR/OLP/1688/10653/2023 zo dňa
31. 03. 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva Dolný Kubín (ďalej len „prvostupňový správny orgán“)
bolodňa09.04.2021postúpenéoznámenieOkresnéhoriaditeľstvaPolicajnéhozboruvDolnomKubíne,
odbor poriadkovej polície, obvodné oddelenie Policajného zboru v Tvrdošíne o konaní majúcom znaky
priestupku podľa § 56 ods. 1 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného
zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane verejného zdravia“).
Prvostupňový správny orgán vydal dňa 09. 04. 2021 rozkaz č. A/2021/00515 – HV, ktorým uznal žalobcu

za vinného zo spáchania priestupku na úseku verejného zdravotníctva podľa § 56 ods. 1 písm. f)
zákona o ochrane verejného zdravia, ktorého sa dopustil dňa 03. 04. 2021 okolo 19:20 hod. tým, že sa
pohyboval v interiéri predajne supermarketu Lidl v E. bez prekrytia horných dýchacích ciest (respirátora),
pričom žalobca svojím konaním porušil vyhlášku Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky
č. 133, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k povinnosti prekrytia horných
dýchacích ciest zo dňa 19. 03. 2021, s účinnosťou od 22. 03. 2021, vydanú na zamedzenie šírenia
ochorení COVID-19 spôsobených koronavírusom (SARS-CoV-2) v Slovenskej republike, zverejnenú vo

Vestníku vlády Slovenskej republiky v čiastke č. 51 zo dňa 19. 03. 2021 (ďalej len „vyhláška Úradu
verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. 133“). Za uvedený priestupok bola žalobcovi uložená
pokuta podľa § 56 ods. 3 zákona o ochrane verejného zdravia a § 13 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) vo výške 100 eur. Proti
rozkazu podal žalobca odpor zo dňa 06. 05. 2021, čím došlo k jeho zrušeniu v súlade s § 87 ods. 4
zákona o priestupkoch. Prvostupňový správny orgán upovedomil žalobcu o začatí správneho konania
v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších

predpisov (ďalej len „správny poriadok“) vo veci uloženia pokuty podľa § 6 ods. 3 písm. l) a § 57 ods. 41
písm.a)zákonaoochraneverejnéhozdravia,ktoréhosažalobcadopustiltým,žeporušilvyhláškuÚradu
verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. 133 zo dňa 19. 03. 2021, t.j. podľa § 48 ods. 4 písm. r)
zákona o ochrane verejného zdravia si riadne neprekryl horné dýchacie cesty použitím respirátorana verejnosti v interiéri budovy. Prvostupňový správny orgán nariadil vo veci ústne pojednávanie, ktoré
sa uskutočnilo dňa 09. 06. 2022 v neprítomnosti žalobcu, o čom bola vyhotovená zápisnica z ústneho
pojednávania.

2. Rozhodnutím č. A/2022/00045 HV, A/2021/00515 – HV zo dňa 26. 07. 2022 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) uznal prvostupňový správny orgán žalobcu za vinného z priestupku na tom istom
skutkovom základe ako bolo uvedené v rozkaze, za čo mu podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o
priestupkoch v spojení s § 56 ods. 3 zákona o ochrane verejného zdravia uložil pokutu 100 eur.

V odôvodnení prvostupňový správny orgán zhrnul priebeh administratívneho konania, citoval § 48
ods. 4 písm. r), § 51 ods. 1 písm. a), § 56 ods. 1 písm. f) a ods. 3, § 59b zákona o ochrane
verejného zdravia. Ďalej skonštatoval, že záväznosť opatrení Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej
republiky s účinnosťou od 14. 10. 2010 upravoval zákon č. 286/2020 Z. z.. Poukázal na Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL ÚS 8/2021 - 143, ktorý uviedol, že všeobecne záväzný právny
predpis Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky alebo Regionálneho úradu verejného

zdravotníctva vydávaný podľa § 59b ods. 1 zákona o ochrane verejného zdravia sa označuje názvom
vyhláška a nadobúda platnosť dňom vyhlásenia vo Vestníku vlády Slovenskej republiky. Všeobecne
záväzné právne predpisy určujú, ktorým osobám sa ukladajú práva, resp. povinnosti, pričom tieto
právne predpisy sú záväzné pre všetky osoby, ktoré sú v nich určené na základe všeobecných
znakov. Prvostupňový správny orgán uzavrel, že priestupok žalobcu bol v dostatočnom rozsahu

zdokumentovaný príslušníkmi Policajného zboru Okresného riaditeľstva policajného zboru v Dolnom
Kubíne, odborom poriadkovej polície, obvodným oddelením Policajného zboru v Tvrdošíne v oznámení
o spáchaní priestupku. Z vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. 133 vyplýva,
že žalobca má plniť uložené opatrenia tak, že mal vstúpiť a pobudnúť v interiéri supermarketu Lidl
výhradne s prekrytými hornými dýchacími cestami. Tým, že žalobca v interiéri supermarketu Lidl nemal

prekryté horné dýchacie cesty a odmietol si nasadiť respirátor, nesplnil nariadené opatrenie pri ohrození
verejného zdravia podľa § 48 ods. 4 písm. r) zákona o ochrane verejného zdravia, čím porušil ust.
§ 2 ods. 1 citovanej vyhlášky, pričom v prejednávanej veci nebola zistená žiadna z výnimiek z uloženej
povinnosti. Z hľadiska zavinenia prvostupňový správny orgán skonštatoval priamy úmysel. Žalobca
nevykonal nápravu prekrytia horných dýchacích ciest ani potom, čo bola na miesto privolaná hliadka

Policajného zboru a bol vyzvaný na upustenie od protiprávneho konania. Prvostupňový správny orgán
pri určovaní druhu uloženej sankcie vychádzal z § 11 zákona o priestupkoch v spojení s § 56 ods. 1
písm. f) zákona o ochrane verejného zdravia, pričom zohľadnil i to, že žalobca aj napriek mimoriadnej
situácii, ktorá bola na území Slovenskej republiky, vedome odignoroval platné a účinné opatrenia,
čím nerešpektoval orgány štátnej správy a ohrozoval tak zdravie ostatných okolo seba, príslušníkov

Policajného zboru, ako aj seba samého. Výšku pokuty prvostupňový správny orgán označil za primeranú
k zistenému porušeniu, pričom táto bola uplatnená v dolnej hranici, čím je naplnený sankčný
aj preventívny účel. Vo vzťahu k závažnosti a spôsobu protiprávneho konania prvostupňový správny
orgán konštatoval, že žalobca spáchal priestupok aktívnym konaním, na verejne prístupnom mieste,
v supermarkete Lidl v Tvrdošíne. Zdôraznil, že na zabránenie vzniku a šírenia ochorení spôsobených

koronavírusom je potrebné dodržiavať všetky protiepidemické opatrenia, ktoré vydáva orgán verejného
zdravotníctva s tým, že jedným z preventívnych opatrení je prekrytie horných dýchacích ciest. V čase,
kedy sa žalobca dopustil priestupku bola vzhľadom na mimoriadne nepriaznivú epidemiologickú
situáciu z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19 na celom Slovensku, platná a účinná vyhláška
Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. 133, ktorá nariaďovala osobám na prekrytie

horných dýchacích ciest použiť respirátor. Žalobca túto povinnosť vedome nedodržal a pohyboval sa
v supermarkete bez prekrytia horných dýchacích ciest, čím priamo vystavil zamestnancov supermarketu
Lidl v E. a zákazníkov infekcii COVID-19 a možnému ohrozeniu ich zdravia a života. Prvostupňový
správny orgán nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by závažnosť priestupku znižovali.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 18. 08. 2022, ktoré žalovaný
rozhodnutím č. ÚVZSR/OLP/1688/10653/2023 zo dňa 31. 03. 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)
zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že prvostupňový správny orgán
ako vecne a miestne príslušný orgán podľa § 3 ods. 1 písm. c) a § 6 ods. 1, ods. 3 písm. l) v spojení
s prílohou č. 1 zákona o ochrane verejného zdravia v súlade s § 55 ods. 1 zákona o priestupkoch

v konaní o priestupku na úseku verejného zdravotníctva, ktorého sa dopustil žalobca vydal prvostupňové
rozhodnutie, v ktorom uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku na úseku verejného zdravotníctva
podľa § 56 ods. 1 písm. f) zákona o ochrane verejného zdravia. Žalovaný poukázal na odôvodnenie
prvostupňového rozhodnutia a uviedol obsah odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu.Žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán postupoval pri rozhodovaní o priestupku správne,
prvostupňové rozhodnutie riadne odôvodnil, skutočnosti a podklady, na základe ktorých bola pokuta
uložená boli dostatočne opísané a zistené, skutková podstata priestupku bola naplnená a výška uloženej

sankcie náležite odôvodnená. K odvolacím argumentom žalobcu uviedol, že opatrenie používania
preventívnych a ochranných pomôcok bolo nariadené podľa § 59b zákona o ochrane verejného
zdravia, a to vo vyhláške Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. 133, a preto uvedené
obmedzenie je dané na základe zákona o ochrane verejného zdravia, ktorý prešiel riadnym legislatívnym
procesom v zákonodarnom orgáne Slovenskej republiky a bol vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej

republiky. Nedodržaním týchto opatrení dochádza k naplneniu skutkovej podstaty priestupku na úseku
verejného zdravotníctva podľa § 56 ods. 1 písm. f) zákona o ochrane verejného zdravia. Žalovaný
uzavrel, že má za to, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť, ktorá mu bola uložená zákonom o
ochrane verejného zdravia, a to v § 51 ods. 1 písm. f) a to tým, že nedodržal opatrenie nariadené
vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. 133. Žalovaný poukázal na závery
Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 550/2021 Z. z., č.k. PL. ÚS 8/2021-143 z 01. 12.

2021, v zmysle ktorých je ust. § 59b zákona o ochrane verejného zdravia v súlade s čl. 123
Ústavy Slovenskej republiky, pretože Ústava Slovenskej republiky predpokladá vyhlásenie všeobecne
záväzných právnych predpisov zákonom stanoveným spôsobom, čo Vestník vlády Slovenskej republiky
ako zákonom predpokladaný publikačný nástroj spĺňa. Žalovaný ďalej uviedol, že Úrad verejného
zdravotníctva Slovenskej republiky je orgánom štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou aj jeho

právomoc na vydávanie všeobecne záväzných právnych predpisov - vyhlášok je daná zákonom
o ochrane verejného zdravia, podľa ktorého v zmysle § 5 ods. 4 písm. k) Úrad verejného zdravotníctva
Slovenskej republiky je podľa § 12 zákona o ochrane verejného zdravia oprávnený vydávať opatrenia
na predchádzanie ochoreniam a podľa § 48 ods. 4 zákona o ochrane verejného zdravia opatrenia
pri ohrození verejného zdravia. Podľa § 59b zákona o ochrane verejného zdravia, ak je potrebné

nariadiť opatrenia podľa § 12 alebo § 48 ods. 4 na celom území Slovenskej republiky, v určitej
časti jej územia alebo pre skupinu inak ako jednotlivo určených osôb, nariaďuje ich Ministerstvo
zdravotníctva Slovenskej republiky, Úrad verejného zdravotníctva (žalovaný) alebo Regionálny úrad
verejného zdravotníctva všeobecne záväzným právnym predpisom. Ust. § 59b zákona o ochrane
verejného zdravia výslovne splnomocňuje orgány verejného zdravotníctva na vydanie týchto všeobecne

záväzných právnych predpisov, ktorými sa nariadia jednotlivé potrebné opatrenia podľa § 12, resp.
§ 48 ods. 4 zákona o ochrane verejného zdravia. Orgány výkonnej moci sú oprávnené na vydávanie
všeobecne záväzných právnych predpisov iba na základe a v medziach zákonného splnomocnenia.
Zákon preto musí predstavovať dostatočne presne upravený základný rámec k priznaným oprávneniam
a povinnostiam a technické, či expertné otázky, ktoré zásadným spôsobom neovplyvňujú samotné

zákonné oprávnenie alebo povinnosť sa prenechávajú na konkretizáciu vykonávacím predpisom.
Vyhláška ako vykonávací právny predpis potom svojím charakterom upravuje technické, či expertné
otázky, ktoré môžu podliehať častým zmenám. Základným rámcom pre nariaďovanie opatrení (formou
vyhlášky) je v tomto prípade samotný zákon o ochrane verejného zdravia, ktorý upravuje na jednej
strane, ktorý orgán je splnomocnený na vydanie opatrení a na strane druhej upravuje aj rozsah týchto

opatrení. Všeobecne záväzný právny predpis Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky
a Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ktorý je vydávaný podľa § 59b ods. 1 zákona o ochrane
verejného zdravia, sa označuje názvom vyhláška a nadobúda platnosť dňom vyhlásenia vo Vestníku
vlády Slovenskej republiky. Z ust. § 59b ods. 2 zákona o ochrane verejného zdravia vyplýva,
že na všeobecne záväzné právne predpisy vydávané Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej

republiky a Regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva sa nevzťahuje zákon č. 400/2015 Z. z.,
a preto tieto v súlade s § 59b ods. 3 zákona o ochrane verejného zdravia nadobúdajú vo forme
vyhlášky platnosť dňom vyhlásenia vo Vestníku vlády Slovenskej republiky a účinnosť dňom vyhlásenia,
ak v nich nie je ustanovený neskorší dátum nadobudnutia účinnosti (§ 59b ods. 4 zákona o ochrane
verejného zdravia). Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tiež uviedol, že od 12. 03. 2020

od 06:00 hod. bola na území Slovenskej republiky vyhlásená mimoriadna situácia (krízová situácia)
z dôvodu ohrozenia verejného zdravia II. stupňa v dôsledku infekčného ochorenia COVID-19. Podľa
§ 3 ods. 1 zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva (ďalej len „zákon o civilnej
ochrane obyvateľstva“) sa mimoriadnou situáciou rozumie obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia
následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok, ktorá je vyhlásená podľa tohto zákona,

počas nej sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík
ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej
udalosti. Zákon o ochrane verejného zdravia a ani zákon o civilnej ochrane obyvateľstva nevylučujú,
aby i po vyhlásení mimoriadnej situácie mal Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republikypôsobnosť na nariaďovanie opatrení pri ohrození verejného zdravia podľa § 12 a § 48 ods. 4 zákona
o ochrane verejného zdravia, a to aj po vyhlásení mimoriadnej situácie. Žalovaný uzavrel, že odvolacie
námietky žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu sú nedôvodné. Napadnuté rozhodnutie žalovaného

bolo žalobcovi doručené dňa 19. 04. 2023 a jeho splnomocnenkyni F. C. G. dňa 02. 05. 2023.

Správna žaloba

4.Žalobcapodalvzákonomstanovenejlehotesprávnužalobu(19.06.2023)naKrajskýsúdvBratislave,

ktorý vec postúpil Uznesením č. k. 13Sa/7/2023-30 zo dňa 01. 08. 2023 Správnemu súdu v Banskej
Bystrici, kde je vec vedená pod sp. zn. 20Sa/4/2023. Žalobca správnu žalobu odôvodnil nedostatkom
vecnej pôsobnosti prvostupňového správneho orgánu podľa § 6 ods. 3 písm. l) zákona o ochrane
verejného zdravia na prejednanie priestupku spáchaného porušením povinností uložených podľa § 5
ods. 4 písm. k) zákona o ochrane verejného zdravia a nedostatkom vecnej pôsobnosti žalovaného
podľa § 5 ods. 4 písm. i) zákona o ochrane verejného zdravia ako odvolacieho orgánu vo veci, v

ktorej je sám vecne príslušný ako správny orgán prvého stupňa na prejednanie priestupku spáchaného
porušením povinností uložených podľa § 5 ods. 4 písm. k) zákona o ochrane verejného zdravia.
Žalobca poukázal na § 5 správneho poriadku, v zmysle, ktorého je v prejednávanom prípade vecná
pôsobnosť určená osobitným zákonom, ktorým je zákon o ochrane verejného zdravia, podľa ktorého
v zmysle § 56 ods. 5 priestupky prejednáva a pokuty za ne ukladá v rozsahu svojej pôsobnosti

Úrad verejného zdravotníctva (§ 5 ods. 4 písm. k), x), ods. 6 zákona o ochrane verejného zdravia)
a Regionálny úrad verejného zdravotníctva (§ 6 ods. 3 písm. e), l), ods. 6 zákona o ochrane verejného
zdravia), t.j. orgán, ktorý opatrenie nariadil, prejedná v prvom stupni jeho porušenie. Porušenie opatrenia
Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky nariadeného podľa § 5 ods. 4 písm. k) zákona
o ochrane verejného zdravia prejedná a pokutu uloží Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky

podľa § 5 ods. 4 písm. x) zákona o ochrane verejného zdravia a nie Regionálny úrad verejného
zdravotníctva podľa § 6 ods. 3 písm. l) zákona o ochrane verejného zdravia. Odvolacím orgánom vo
veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje Úrad verejného zdravotníctva je podľa § 4 ods. 1 písm. c)
zákona o ochrane verejného zdravia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Regionálny úrad
verejného zdravotníctva rozhodol právnu vec patriacu do pôsobnosti Úradu verejného zdravotníctva

Slovenskej republiky podľa § 5 ods. 4 písm. k), x) zákona o ochrane verejného zdravia a Úrad verejného
zdravotníctva Slovenskej republiky na tomto nezákonnom stave postavil ďalšiu nezákonnosť, nakoľko
vo veci, v ktorej má pôsobnosť správneho orgánu prvého stupňa rozhodol ako odvolací orgán.

5. Žalobca ďalej namietal nedostatok právneho základu v spojení s nedostatkom právnej kvalifikácie

skutku, pričom zdôraznil, že povinnosť prekrytia horných dýchacích ciest neexistuje v žiadnom zákone
Národnej rady Slovenskej republiky a opatrenie je tak nariadené k povinnosti, ktorá neexistuje. Podľa
žalobcu právny akt označený ako vyhláška Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č.
11/2020 V.v., ukladajúci podľa § 48 ods. 4 písm. r) zákona o ochrane verejného zdravia všetkým osobám
povinnosť riadneho prekrytia horných dýchacích ciest s použitím respirátora alebo iné preventívne

ochranné pomôcky, trpí nedostatkom právneho základu povinnosti uloženej zákonom na prekrytie
horných dýchacích ciest, nakoľko takáto povinnosť nie je uložená žiadnym zákonom Národnej rady
SlovenskejrepublikyvyhlásenomvZbierkezákonovSlovenskejrepubliky.Nedostatokprávnehozákladu
je vadou, ktorá má za následok nulitu aktu a v prípade nulity právneho aktu nemožno uvažovať
o prezumpcii správnosti aktu (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 323/2016

zo dňa 18. 05. 2016, Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžr/52/2016 zo dňa
12. 12. 2018).

6.Žalobcanapokonnavrhol,abysprávnysúdrozhodnutiežalovanéhoaprvostupňovérozhodnutiezrušil
a konanie o priestupku zastavil, pričom si uplatnil nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Vyjadrenie žalovaného

7. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 05. 01. 2024 navrhol, aby správny súd správnu
žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol a napadnuté rozhodnutia správnych orgánov potvrdil. Žalovaný

poukázal na odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ako i na odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia žalovaného, pričom argumentáciu žalobcu v správnej žalobe označil
za zmätočnú a nedôvodnú. Žalovaný uviedol, že priestupok žalobcu na úseku verejného zdravotníctva,
zktoréhobolžalobcauznanývinným,bolvdostatočnomrozsahuzistenýazdokumentovanýpríslušníkmiPolicajného zboru Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dolnom Kubíne, odbor poriadkovej
polície, obvodné oddelenie Policajného zboru v Tvrdošíne v oznámení o spáchaní priestupku. Žalovaný
zotrval na tom, že žalobca svojím konaním porušil ust. § 2 ods. 1 vyhlášky Úradu verejného

zdravotníctva Slovenskej republiky č. 133, v ktorom bolo všetkým osobám nariadené riadne prekrytie
horných dýchacích ciest použitím respirátora na verejnosti vo všetkých priestoroch interiérov budov
a prostriedkov verejnej dopravy, žalobca nepreukázal žiadnu z výnimiek z uloženej povinnosti, ktoré
sú uvedené v § 2 ods. 2 a ods. 3 citovanej vyhlášky. Tvrdenie žalobcu, že neexistuje povinnosť
prekrytia horných dýchacích ciest žalovaný označil za právny názor žalobcu bez ohľadu na ktorý je

žalobca povinný dodržiavať povinnosti vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov.
Vyhláška Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. 133 bola vydaná a zverejnená v súlade
s § 59b zákona o ochrane verejného zdravia a má povahu všeobecne záväzného právneho predpisu
a v čase spáchania priestupku žalobcom dňa 03. 04. 2021 bola platná a účinná.

Replika žalobcu

8. Žalobca v replike zo dňa 19. 04. 2024, podanej emailom prostredníctvom splnomocnenej C. F. C.
G., so sídlom na ul. Kuzmányho 57 v Košiciach (č.l. 69 súdneho spisu), ktorá bola následne doručená
správnemu súdu prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. dňa 02. 05. 2024, zotrval na skutkových
tvrdeniach a právnych dôvodoch uvedených v podanej správnej žalobe. Uviedol, že je povinný

dodržiavať povinnosti vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré však musia mať
formu zákona. Vyhláška Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. 133 je podzákonný
právny akt, ktorý nemá povahu všeobecne záväzného právneho predpisu, pričom aj keby išlo
o všeobecne záväzný právny predpis, podstatné je to, že neexistuje zákonná povinnosť prekrytia
horných dýchacích ciest. Porušenie povinnosti uloženej iba podzákonným aktom objektívne nie je

priestupkom.

9. Správny súd žiadosťou o poskytnutie súčinnosti zo dňa 14. 06. 2024 požiadal Slovenskú advokátsku
komoru o zaslanie rozhodnutia, resp. o uvedenie skutočností, na podklade, ktorej došlo k vyčiarknutiu
advokátky F. C. G. zo zoznamu advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou (č.l. 71 súdneho

spisu). V reakcii na žiadosť správneho súdu Slovenská advokátska komora podaním zo dňa 20. 06. 2024
správnemu súdu oznámila, že C. F. C. G., naposledy so sídlom Advokátskej kancelárie Kuzmányho 57,
040 01 Košice bola zo zoznamu advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou vyčiarknutá
na základe rozhodnutia prvého disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory sp. zn. DS
I.-71/2021:1388/2021 zo dňa 12. 09. 2022, ktorým bolo predmetnej advokátke uložené disciplinárne

opatrenie vyčiarknutie zo zoznamu advokátov. Slovenská advokátska komora ďalej uviedla, že F. C.
G. mala s účinnosťou od 16. 02. 2021 až do vyčiarknutia zo zoznamu advokátov pozastavený výkon
advokácie. Slovenská advokátska komora predložila správnemu súdu Rozhodnutie I. disciplinárneho
senátu Slovenskej advokátskej komory sp. zn. DS I.-71/2021:1388/2021 zo dňa 12. 09. 2022, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 07. 12. 2022 a vykonateľnosť dňa 22. 12. 2022 (č.l. 75 súdneho spisu).

10. Správny súd uznesením sp. zn. 20Sa/4/2023 zo dňa 22. 07. 2024 nepripustil zastúpenie H. F.
C. G., C., so sídlom Kuzmányho č. 57, 040 01 Košice, nakoľko táto s poukazom na jej vyčiarknutie
zo zoznamu advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou s účinnosťou od 07. 12. 2022 nie je
oprávnená poskytovať právne služby v postavení advokáta a správnemu súdu súčasne nebolo tvrdené

ani preukázané kumulatívne splnenie podmienok vyplývajúcich z § 51 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Uznesenie správneho súdu sp.
zn. 20Sa/4/2023 zo dňa 22. 07. 2024 nadobudlo právoplatnosť dňa 08. 08. 2024. Proti predmetnému
uzneseniu správneho súdu sp. zn. 20Sa/4/2023 zo dňa 22. 07. 2024 bola žalobcom prostredníctvom
JUDr. Adriany Krajníkovej podaná kasačná sťažnosť zo dňa 01. 09. 2024. Uznesením Najvyššieho

správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Stk/12/2024 zo dňa 27. 03. 2025 bola kasačná sťažnosť
odmietnutá a žiadnemu z účastníkov nebolo priznané právo na náhradu trov konania. Správny súd
v rámci ďalšieho postupu vo veci konal priamo so žalobcom ako účastníkom konania rešpektujúc jeho
právo na prejednanie veci a na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
s poukazom na princíp „denegatio iustitiae“.

11. Správny súd opätovne doručil vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe zo dňa 05. 01. 2024
na repliku žalobcovi, nakoľko replika datovaná dňa 19. 04. 2024, doručená správnemu súdu dňa 19. 04.
2024 emailom a dňa 02. 05. 2024 prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. bola B. F. C. G. ako osobou,ktorá nemala oprávnenie, a preto na ňu správny súd nemôže prihliadať. Opätovné doručenie vyjadrenia
žalovaného k správnej žalobe na repliku žalobcu bolo žalobcovi doručené dňa 27. 06. 2025. Žalobca
v stanovenej lehote desiatich dní od opätovného doručenia vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe

replikudodňa07.07.2025nepodal.Dňa21.07.2025bolosprávnemusúduprostredníctvomSlovenskej
pošty, a.s. doručené podanie žalobcu B. F. C. G. I. J. 27. 06. 2025 ako reakcia na opätovné doručenie
vyjadreniažalovanéhoksprávnejžalobežalobcovinarepliku,vG.F.C.G.prezentovalasvojestanovisko
spochybňujúce záver o dôvodnosti a zákonnosti jej vyčiarknutia zo zoznamu advokátov s tým, že nie je
daný dôvod na „opakovanú repliku“. Správny súd uvádza, že na predmetné podanie zo dňa 27. 06. 2025,

doručenésprávnemusúdupolehotenavyjadreniesažalobcukvyjadreniužalovanéhoksprávnejžalobe
prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. dňa 21. 07. 2025 (č.l. 136 – 148 súdneho spisu) neprihliadol,
nakoľko zastúpenie H. F. C. G. K. B. L. L. B. (M. správneho súdu č.k. 20Sa/4/2023-91 zo dňa 22. 07.
2024 v spojení s uznesením Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Stk/12/2024 zo
dňa 27. 03.2025).

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

12. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Správny súd

ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach správneho trestania preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, oboznámil sa
s administratívnym spisom, v medziach vznesených žalobných námietok a vyjadrení účastníkov konania
prednesených v písomných vyjadreniach preskúmal napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy,
a to i nad rámec vznesených žalobných námietok postupom podľa § 195 SSP a dospel k záveru, že

podaná správna žaloba nie je dôvodná. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a
rozsudok verejne vyhlásil dňa 23. 07. 2025 postupom podľa § 137 ods. 3 SSP vyvesením skráteného
písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli správneho súdu, keďže účastníci nežiadali
nariadenie pojednávania a ani správny súd nevzhliadol iný dôvod na nariadenie pojednávania podľa §
107 ods. 1 SSP. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené od 14. 07. 2025.

13. Podľa § 493e SSP (v platnom znení) konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia
podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

14. Podľa § 23 ods. 2 písm. a) SSP (v znení účinnom do 30. 06. 2024) sudca na správnom súde koná

a rozhoduje o správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo
opatreniu o priestupku.

15. Podľa § 135 ods. 1 SSP (v znení účinnom do 30. 06. 2023) na rozhodnutie správneho súdu
je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania

opatrenia orgánu verejnej správy.

16. Podľa § 177 ods. 1 SSP (v znení účinnom do 30.06.2023) správnou žalobou sa žalobca môže
domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu
orgánu verejnej správy.

17. Podľa § 190 SSP (v znení účinnom do 30. 06. 2024) ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia
alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

18. Podľa § 194 ods. 1 a 2 SSP (v znení účinnom do 30. 06. 2024) (1) Správnym trestaním sa na účely

tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o
sankcii za iné podobné protiprávne konanie. (2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na
konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

19. Podľa § 195 SSP (v znení účinnom do 30. 06. 2024) správny súd nie je vo veciach správneho

trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy
bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy
za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v
nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnejlehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo
za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného
poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa

Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj naukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide
o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej
správy.

20. Podľa § 197 SSP (v znení účinnom do 30. 06. 2024) správny súd vychádza zo skutkového stavu

zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to
aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.

21. Podľa § 2 písm. a), b), h) zákona o ochrane verejného zdravia na účely tohto zákona a) verejné
zdravotníctvo je systém zameraný na ochranu, podporu a rozvoj verejného zdravia, b) verejné zdravie
je úroveň zdravia spoločnosti, ktorá zodpovedá úrovni poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ochrany

a podpory zdravia a ekonomickej úrovni spoločnosti, h) prevencia ochorení a iných porúch zdravia je
systém opatrení zameraných na vylúčenie, prípadne zníženie rizika výskytu ochorení a iných porúch
zdravia, na ktoré v rozhodujúcej miere vplývajú životné, pracovné a sociálno-ekonomické podmienky a
spôsob života, a opatrení zameraných na ochranu, podporu a rozvoj verejného zdravia.

22. Podľa § 5 ods. 4 písm. k) zákona o ochrane verejného zdravia úrad verejného zdravotníctva
Slovenskej republiky nariaďuje opatrenia na predchádzanie ochoreniam podľa § 12 a opatrenia pri
ohrození verejného zdravia podľa § 48 ods. 4, ak ich treba vykonať v rozsahu presahujúcom územnú
pôsobnosť regionálneho úradu verejného zdravotníctva.

23. Podľa § 6 ods. 3 písm. l) zákona o ochrane verejného zdravia regionálny úrad verejného
zdravotníctva prejednáva priestupky a iné správne delikty, ukladá pokuty a povinnosť nahradiť náklady
podľa § 56 až 58.

24. Podľa § 48 ods. 4 písm. r) zákona o ochrane verejného zdravia úrad verejného zdravotníctva alebo

regionálny úrad verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia nariaďuje opatrenia, ktorými sú:
používanie preventívnych a iných ochranných pomôcok.

25. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane verejného zdravia (v znení účinnom v čase vydania
vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. 133) plniť opatrenia na predchádzanie

ochoreniam podľa § 12 ods. 2 písm. a), d) až h) a opatrenia pri ohrozeniach verejného zdravia podľa § 48
ods. 4 písm. a) až d), f) až i), n), r), t), u), y) a z) nariadené príslušným orgánom verejného zdravotníctva;
to neplatí v prípade povinného očkovania, ak sú známe kontraindikácie,

26. Podľa § 56 ods. 1 písm. f) zákona o ochrane verejného zdravia (v znení účinnom v čase spáchania

priestupku dňa 03. 04. 2021) priestupku na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí ten, kto nesplní
nariadené opatrenie pri ohrozeniach verejného zdravia podľa § 4 ods. 1 písm. g) alebo § 48 ods. 4 písm.
a) až d), f) až i), n), r), t), u), y) a z).

27. Podľa § 56 ods. 3 zákona o ochrane verejného zdravia za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť

pokutu do 1 659 eur a v blokovom konaní do 99 eur, ak odsek 2 alebo odsek 4 neustanovuje inak. Za
nepodrobenie sa povinnému očkovaniu možno uložiť pokutu v súhrnnej výške 331 eur.

28. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ochrane verejného zdravia priestupky podľa tohto zákona prejednávajú
v rozsahu svojej pôsobnosti úrad verejného zdravotníctva, regionálny úrad verejného zdravotníctva a

orgány verejného zdravotníctva uvedené v § 3 ods. 1 písm. d) až g), ak odsek 4 neustanovuje inak. Na
priestupky a na ich prejednávanie sa vzťahuje osobitný predpis (zákon o priestupkoch).

29. Podľa § 57 ods. 43 zákona o ochrane verejného zdravia (v znení účinnom v čase vydania
prvostupňového rozhodnutia) orgán verejného zdravotníctva pri určení výšky pokuty prihliada na

závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. Pri opakovanom porušení možno
pokutu zvýšiť až na dvojnásobok.30. Podľa § 59 ods. 1 zákona o ochrane verejného zdravia orgány verejného zdravotníctva v konaní
o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb
postupujú podľa všeobecných predpisov o správnom konaní (správny poriadok), ak tento zákon

neustanovuje inak. To platí aj pre nariadenie opatrení podľa § 12 a § 48 ods.4, ak § 59b neustanovuje
inak.

31. Podľa § 59b ods. 1 zákona o ochrane verejného zdravia (v znení účinnom v čase vydania vyhlášky
Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. 133) ak je potrebné nariadiť opatrenia podľa §

12 alebo § 48 ods. 4 na celom území Slovenskej republiky, určitej časti jej územia alebo pre skupinu
inak ako jednotlivo určených osôb, nariaďuje ich ministerstvo zdravotníctva [§ 4 ods. 1 písm. g)], úrad
verejného zdravotníctva [§ 5 ods. 4 písm. k)] alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva [§ 6 ods. 3
písm. e)] všeobecne záväzným právnym predpisom.

32. Podľa § 59b ods. 1 zákona o ochrane verejného zdravia (v znení účinnom v čase vydania

vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. 133) na všeobecne záväzné právne
predpisy vydávané podľa odseku 1 ministerstvom zdravotníctva sa vzťahuje osobitný právny predpis o
tvorbe a vyhlasovaní právnych predpisov; tento predpis sa nevzťahuje na všeobecne záväzné právne
predpisy vydávané podľa odseku 1 úradom verejného zdravotníctva a regionálnym úradom verejného
zdravotníctva.

33. Podľa § 59b ods. 3 zákona o ochrane verejného zdravia (v znení účinnom v čase vydania vyhlášky
Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. 133) všeobecne záväzný právny predpis úradu
verejného zdravotníctva a regionálneho úradu verejného zdravotníctva vydávaný podľa odseku 1
sa označuje názvom vyhláška a nadobúda platnosť dňom vyhlásenia vo Vestníku vlády Slovenskej

republiky.

34. Podľa § 59b ods. 4 zákona o ochrane verejného zdravia (v znení účinnom v čase vydania vyhlášky
Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. 133)
vyhláška úradu verejného zdravotníctva a regionálneho úradu verejného zdravotníctva nadobúda

účinnosť dňom vyhlásenia, ak v nej nie je ustanovený neskorší deň nadobudnutia účinnosti.

35. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým
zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol žalobca uznaný vinným
zo spáchania priestupku na úseku verejného zdravotníctva podľa § 56 ods. 1 písm. f) zákona

o ochrane verejného zdravia, za čo mu prvostupňový správny orgán podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona
o priestupkoch v spojení s § 56 ods. 3 zákona o ochrane verejného zdravia uložil pokutu vo výške
100 Eur.

36. V rámci žalobných bodov žalobca v podstatnom namietal nedostatok vecnej pôsobnosti Úradu

verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Dolnom
Kubíne vec prejednať a rozhodnúť a nedostatok právneho základu na uloženie povinnosti, za ktorú
bol žalobca sankcionovaný, t.j. povinnosti prekryť horné dýchacie cesty respirátorom. Správny súd sa
zaoberal nad rámec žalobných dôvodov aj aplikáciou § 195 SSP.

37. Správny súd sa prioritne zaoberal otázkou záväznosti vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva
Slovenskej republiky č. 133, najmä či táto je všeobecne záväzným právnym predpisom pre žalobcu. V
predmetnej veci bola aplikovaná vyhláška žalovaného č. 133 publikovaná vo Vestníku vlády Slovenskej
republiky dňa 19. 03. 2021, čiastka 51/2021, konkrétne § 2 ods. 1 tejto vyhlášky, v zmysle ktorého
„sa podľa § 48 ods. 4 písm. r) zákona (pozn. správneho súdu – zákona o ochrane verejného zdravia)

všetkým osobám nariaďuje riadne prekrytie horných dýchacích ciest (nos a ústa) použitím respirátora
na verejnosti vo všetkých priestoroch interiérov budov a prostriedkoch verejnej dopravy.“ Uvedenú
vyhlášku vydal žalovaný v súlade s § 59b ods. 1 zákona o ochrane verejného zdravia (v znení
účinnom v čase vydania vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. 133), v zmysle
ktorého „ak je potrebné nariadiť opatrenia podľa § 12 alebo § 48 ods. 4 na celom území Slovenskej

republiky, určitej časti jej územia alebo pre skupinu inak ako jednotlivo určených osôb, nariaďuje ich
ministerstvo zdravotníctva [§ 4 ods. 1 písm. g)], úrad verejného zdravotníctva [§ 5 ods. 4 písm. k)]
alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva [§ 6 ods. 3 písm. e)] všeobecne záväzným právnym
predpisom“, pričom podľa odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia „všeobecne záväzný právnypredpis úradu verejného zdravotníctva (...) vydávaný podľa odseku 1 sa označuje názvom vyhláška
a nadobúda platnosť dňom vyhlásenia vo Vestníku vlády Slovenskej republiky.“ Uvedené ustanovenie
bolo predmetom prieskumu pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, ktorý Nálezom PL. ÚS 8/2021

zo dňa 01. 12. 2021 nevyhovel návrhu na vyslovenie nesúladu § 59b ods. 1 v časti „úrad verejného
zdravotníctva [§ 5 ods. 4 písm. k)] alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva [§ 6 ods. 3 písm. e)]“,
§ 59b ods. 2 v časti „tento predpis sa nevzťahuje na všeobecne záväzné právne predpisy vydávané
podľa odseku 1 úradom verejného zdravotníctva a regionálnym úradom verejného zdravotníctva“, § 59b
ods. 3, 4, 5 a 6 a § 63l zákona o ochrane verejného zdravia s Ústavou Slovenskej republiky a ústavným

zákonom č. 227/2002 Z. z.. Tento nález bol v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej
republiky publikovaný pod číslom 6/2021 a tiež i v Zbierke zákonov Slovenskej republiky – právny
predpis č. 550/2021 Z. z.. Správny súd poukazuje na právnu vetu Nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky PL. ÚS 8/2021 zo dňa 01. 12. 2021 v znení: „Úrady verejného zdravotníctva sú tak, ako
vyžaduječl.123ústavy,zákonomzriadenéorgányštátnejsprávy,ktorésúzákonomoochraneverejného
zdravia splnomocnené vydávať vyhlášky. Vyhlášky sú v súlade s ústavou vyhlasované spôsobom,

ktorý ustanovuje zákon, pričom týmto zákonom je zákon o ochrane verejného zdravia, podľa ktorého
sa vyhlášky úradu verejného zdravotníctva vyhlasujú publikáciou, uverejnením vo Vestníku vlády.
Publikácia vyhlášok vo Vestníku vlády je tiež v súlade s princípom právneho štátu, pretože vyhlášky
sú formálne aj prakticky dostupné adresátom právnych noriem. Vyhlášky nemusia byť publikované v
Zbierke zákonov podľa ústavného zákona o bezpečnosti štátu, pretože tento ústavný zákon má vlastný

režim publikácie rozhodnutí a preto publikácia vyhlášok vo Vestníku vlády nie je v nesúlade s týmto
ústavným zákonom. Ustanovenie § 59b zákona o ochrane verejného zdravia je preto v napadnutých
častiach súladné s referenčnými normami, ktorými sú ustanovené podmienky na vydávanie všeobecne
záväzných právnych predpisov orgánmi štátnej správy.“

38. V zmysle vyššie uvedeného je žalovaný orgánom verejnej moci, ktorý v súlade s Ústavou Slovenskej
republiky môže vydávať všeobecne záväzné predpisy – vyhlášky, na úseku verejného zdravotníctva.
Pokiaľ ide o obsah týchto všeobecne záväzných právnych predpisov, zákonné limity sú stanovené v §
12 alebo § 48 ods. 4 zákona o ochrane zdravia. Podľa § 48 ods. 4 písm. r) zákona o ochrane verejného
zdravia môže žalovaný pri ohrození verejného zdravia nariadiť opatrenie spočívajúce v používaní

preventívnych a iných ochranných pomôcok. V súlade s týmto zákonným zmocnením bolo nariadené
opatrenie v § 2 ods. 1 vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. 133, za porušenie
ktorého bol žalobca preskúmavanými rozhodnutiami sankcionovaný. Žalovaný pri vydávaní vyhlášky č.
133 postupoval v medziach zákona, keďže pri ohrození verejného zdravia ochorením COVID-19 nariadil
povinnosť používať preventívnu a ochrannú pomôcku – respirátor, ktorým sa na účely vyhlášky Úradu

verejného zdravotníctva č. 133 rozumie „určený výrobok filtračná tvárová polmaska bez výdychového
ventilu kategórie FFP2, ktorá je osobným ochranným prostriedkom podľa osobitného predpisu alebo
výrobok KN95 alebo N95 alebo iný výrobok, pre ktorý vydal Úrad pre normalizáciu, metrológiu a
skúšobníctvo Slovenskej republiky rozhodnutie o uvedení určeného výrobku na trh bez posudzovania
zhody podľa osobitného predpisu.“ Žalobca bol ako fyzická osoba povinný takto nariadené opatrenie

rešpektovať podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane verejného zdravia. Vstup do interiéru predajne
supermarketu Lidl bol podmienený riadnym prekrytím horných dýchacích ciest použitím respirátora, čo
žalobca nevykonal, a preto pokiaľ tak žalobca neurobil, dopustil sa priestupku podľa § 56 ods. 1 písm.
f) zákona o ochrane verejného zdravia.

39. Správny súd pre úplnosť dodáva, že na preskúmanie súladu všeobecne záväzného nariadenia či
všeobecne záväzného právneho predpisu s Ústavou Slovenskej republiky je oprávnený výlučne len
Ústavný súd Slovenskej republiky, v zmysle čl. 125 ods. 1 písm. c) a d) Ústavy Slovenskej republiky.
Správny súd v priebehu správneho súdneho konania, ani z vyjadrení žalobcu, či žalovaného nedospel
k názoru, že by mal konanie podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP prerušiť a obrátiť sa na Ústavný súd

Slovenskej republiky s návrhom na konanie o súlade právnych predpisov.

40. K druhej žalobnej námietke, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané správnym orgánom nie
vecne príslušným, správny súd odkazuje na § 6 ods. 3 písm. l) zákona o ochrane verejného zdravia,
ktoré uvádza, ktorý správny orgán na úseku verejného zdravia je oprávnený prejednať priestupky, kde

zákonodarca výslovne ukladá oprávnenie prejednávať priestupky a iné správne delikty, ukladať pokuty a
povinnosti nahradiť náklady podľa § 56 až 58 zákona o ochrane verejného zdravia regionálnym úradom
verejného zdravotníctva. Nakoľko skutok sa stal v E., t.j. v obvode Regionálneho úradu verejného
zdravotníctva Dolný Kubín, bol miestne, ako i vecne príslušným prejednať priestupok v prvom stupniRegionálny úrad verejného zdravotníctva Dolný Kubín. Jeho vecná príslušnosť vyplývala priamo zo
zákona o ochrane verejného zdravia. Oprávnenie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky
rozhodovať o odvolaní Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Dolný Kubín ako prvostupňového

správneho orgánu vyplýva z § 5 ods. 4 písm. i) zákona o ochrane verejného zdravia. Na základe
uvedeného, správny súd túto žalobnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú a nemajúcu vplyv na
zákonnosť napadnutých rozhodnutí správnych orgánov.

41. Správny súd uvádza, že v posudzovanej veci ide o správnu žalobu vo veciach správneho

trestania podľa § 194 ods. 1 SSP, keďže bolo rozhodované o priestupku, kedy správny súd nie
je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby za podmienok stanovených v § 195 SSP. Preskúmaním
napadnutých rozhodnutí správnych orgánov a administratívneho spisu správny súd nezistil žiaden z
dôvodov nezákonnosti podľa uvedeného zákonného ustanovenia, v zmysle ktorého: „Správny súd nie
je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového
stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav,

ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s
administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti
za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť
zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady
trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o

dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie
sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili
z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.“ Správny súd dopĺňa, že účelom zákonodarcu, ktorý
umožnil okrem iného aj Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (žalovanému) vydávať
vyhlášky, ktorými sa ukladajú povinnosti bolo vyriešenie situácie v čase, ak dochádza k ohrozeniu života,

zdravia ľudí v dôsledku pandémie, v čase vyhláseného mimoriadneho stavu, mimoriadnej situácie,
resp. núdzového stavu, ktorý bol vyhlásený z dôvodu šíriacej sa pandémie koronavírusu COVID-19. V
dôsledku opatrení vydávaných žalovaným mohlo dôjsť k zásahu do výkonu niektorých práv fyzických
osôb, ich obmedzeniam a tieto boli len v nevyhnutnom rozsahu a sledovali legitímny cieľ, ktorým bola
predovšetkým ochrana života a zdravia. Na základe dosiahnutých vedeckých poznatkov zistených v

čase šírenia koronavírusu COVID – 19, bola zavedená povinnosť prekrývať horné dýchacie cesty
respirátorom z dôvodu, aby sa zamedzilo šíreniu koronavírusu a rovnako, aby sa ochránil život a zdravie
jednotlivcov. Táto povinnosť chránila zdravie nielen toho, kto túto povinnosť splnil, ale aj ostatných ľudí
a tak sa malo napomáhať k dosahovaniu cieľa, ktorým bolo zamedzenie šírenia koronavírusu. Správny
súd v tomto ohľade nie je oprávnený ani posudzovať účelnosť jednotlivých vyhlášok a opatrení, nakoľko

tie vychádzali z najnovších odborných poznatkov a odborníkov z oblasti epidemiológie, verejného
zdravotníctva prípadne ďalších oblastí v danom čase.

42. Správny súd uvádza, že ku dňu rozhodovania o správnej žalobe sa podľa Uznesenia vlády
Slovenskej republiky č. 286/2024 Z. z. zo dňa 06. 11. 2024, účinného od 08. 11. 2024 (ďalej len

„Uznesenie vlády SR“) v zmysle čl. I a II odpúšťajú doteraz nevykonané sankcie alebo ich zvyšky
uložené právoplatným rozhodnutím za priestupky spáchané v období od 12.03. 2020 od 6.00 hod.
do 15. 09. 2023 do 6.00. hod. v súvislosti s protipandemickými opatreniami zavedenými z dôvodu
ochorenia COVID-19 spôsobeného koronavírusom SARS-CoV-2. Nariaďuje sa, aby sa nezačínalo a
ak sa začalo, aby sa zastavilo konanie o priestupkoch spáchaných v období od 12. 03. 2020 od 6.00

hod. do 15. 09. 2023 do 6.00 hod. v súvislosti s protipandemickými opatreniami zavedenými z dôvodu
ochorenia COVID-19 spôsobeného koronavírusom SARS-CoV-2. Správny súd uvádza, že o amnestii vo
veciach priestupkov na rozdiel od trestných činov, kde je amnestia v kompetencii prezidenta Slovenskej
republiky, rozhoduje vláda Slovenskej republiky (čl. 119 písm. l), čl. 121 Ústavy Slovenskej republiky).
Podľa § 90 zákona o priestupkoch amnestiu vo veciach priestupkov, ktorých prejednávanie patrí do

pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky, udeľuje vláda Slovenskej republiky uznesením, ktoré sa
vyhlasuje v Zbierke zákonov. Z doslovného textu citovaného Uznesenia vlády SR vyplýva, že amnestiou
vo veciach priestupkov v období od 12. 03. 2020 od 6:00 hod. do 15. 09. 2023 do 06:00 hod. nezaniká
zodpovednosťzaprotiprávnekonania,ktorénapĺňajúznakypriestupkovvsúvislostisprotipandemickými
opatreniami zavedenými z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeného koronavírusom SARS-CoV-2.

Amnestia vlády Slovenskej republiky sa vzťahuje na uložené, doteraz nevykonané sankcie alebo ich
zvyšky, t.j. amnestiou zaniká právomoc správneho orgánu na vymáhanie sankcie. To znamená, že
zaniká právo správneho orgánu nariadiť výkon rozhodnutia podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku. Ak sa
výkonrozhodnutiaužuskutočňuje,taksprávnyorgánjepovinnýodvýkonurozhodnutiaupustiť.Súčasnesprávny súd uvádza, že konanie o priestupku na úseku verejného zdravotníctva sa v súlade s § 18 ods.
2 správneho poriadku začalo dňom, keď prvostupňový správny orgán urobil voči žalobcovi prvý úkon,
pričom predmetné konanie pred správnymi orgánmi bolo ukončené vydaním napadnutého rozhodnutia,

ktoré nadobudlo právoplatnosť. Vzhľadom na to, že v tu prejednávanej veci je konanie o uložení sankcie
– pokuty za spáchanie priestupku podľa § 56 ods. 1 písm. f) zákona o ochrane verejného zdravia
právoplatne skončené, článok II. Uznesenia vlády SR sa na uvedené konanie nevzťahuje. Správny súd
pre úplnosť dodáva, že ku dňu rozhodovania o správnej žalobe nemal vedomosť o tom, že by Národná
rada Slovenskej republiky schválila vládny návrh zákona o náprave krívd spôsobených fyzickým osobám

v súvislosti s protipandemickými opatreniami a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorý bol vrátený prezidentom Slovenskej republiky.

43.Kdruhuavýškesankcie,správnysúduvádza,žezapriestupokuvedenýv§56ods.1písm.f)zákona
o ochrane verejného zdravia možno uložiť pokutu do výšky 1 659,- Eur, v blokovom konaní do výšky
99,- Eur pričom, prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný výšku tejto pokuty uložili na dolnej hranici

sadzby.Výškusankcie(100,-Eur)zdôvodnilitým,žezohľadňujeskutočnosť,žeideoporušeniezákonnej
povinnosti žalobcom a uložená sankcia spĺňa predpokladaný sankčný, ale aj preventívny účel. Okres
E. sa v čase spáchania skutku žalobcom nachádzal v 3. stupni varovania v súlade s Alert systémom
pre monitorovanie vývoja epidémie a prijímanie protiepidemických opatrení v závislosti od intenzity
šírenia COVID-19 s účinnosťou od 29. 03. 2021, v rámci ktorého platila na území E. v tom čase platná

vyhláškaÚraduverejnéhozdravotníctvaSlovenskejrepublikyč.133.Zcharakterudruhuavýškysankcie
nevyplýva,žebysprávneorgányvybočilizozákonnéhorámcaauložilivýškupokutyneprimeraneprísnu.
Správny súd nezistil ani porušenie základných zásad trestného konania ani zásad ukladania trestov
uplatniteľných aj pri posudzovaní sankcie uloženej za dotknutý priestupok.

44. Žalobcom uplatnené žalobné námietky neboli dôvodné a správny súd ani v rámci ex offo prieskumu
nezistil iný dôvod nezákonnosti napadnutých rozhodnutí správnych orgánov, a preto správnu žalobu ako
nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

45. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že žiadnemu z účastníkov konania trovy nepriznal,

a to z dôvodu, že žalobca v konaní nemal úspech, a preto mu nepatrí náhrada trov konania v zmysle
§ 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalovaný bol síce v konaní úspešný, avšak správny súd aplikujúc
ustanovenie § 168 SSP nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by bolo možné spravodlivo žiadať
od žalobcu, aby žalovanému uhradil vzniknuté trovy v súvislosti s týmto súdnym konaním.

Poučenie:

P o u č e n i e:Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom
súde v Banskej Bystrici v lehote tridsať dní od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty
nemožno odpustiť. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a
z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v
správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,
aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom
rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové
skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej
kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP). Sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná
sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).