Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, July 29, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-7Sa/101/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022201446
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Michaláč

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201446.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Markom Michaláčom v právnej veci žalobcov: 1/

Hamilton&Cos.r.o.,sosídlomStaréGrunty24,Bratislava,IČO:46069097,2/HamiltonClub,s.r.o.,so
sídlom Staré Grunty 24, Bratislava, IČO: 46 907 378, obaja právne zastúpení: Weis & Partners s.r.o., so
sídlom Priemyselná 1/A, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, so sídlom Tomášikova
46, Bratislava, v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP1-2022/111349-003 zo dňa 01. augusta 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1.Prvostupňovýmrozhodnutímč.OU-BA-OWS2-2022/029661-025zodňa06.júna20212Okresnýúrad
Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správ (ďalej aj ako „správny orgán prvého stupňa“) v zmysle §
52 ods. 1, § 55 ods. 1, § 74 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. j/ zákona č. 372/1990 Zb, o priestupkoch v znení
neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o priestupkoch“) konanie o priestupku podľa § 21a ods. 1
písm. c/ zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len ako „ZSI“), ktorý sa má týkať porušení povinností ustanovenej ZSI na návrh žalobcov

(ďalej aj ako „navrhovateľov“), ktorého sa mala dopustiť obvinená: Mgr. Katarína Korgová, tým, že na
Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky, navrhovateľom dňa 26.08.2021 na ich žiadosť podľa
ZSI zo dňa 17.08.2021 oznámila informáciu, že ich žiadosť nespadá pod právny režim ZSI, pričom podľa
navrhovateľov boli porušené ustanovenia § 17, § 18 ods. 2, 3 a 4 a § 19 ods. 2 a 3 ZSI, zastavil. Súčasne
uložil žalobcom podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch s poukázaním na Vyhlášku Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky č. 411/2006 Z. z. v znení vyhlášky 531/2008 Z.z. povinnosť uhradiť štátu trovy
konania vo výške XX,- eur na účet Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

2. Svoje rozhodnutie vecne odôvodnil tým, že konania zastavil nakoľko sa žalobcovia nedostavili na
ústne pojednávanie bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu, hoci boli riadne a včas
predvolaní, preto správny orgán rozhodol tak, že konanie o priestupku v zmysle § 76 ods. 1 písm. j/
zákona o priestupkoch zastavil.

3. Voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa podali žalobcovia odvolanie. Orgán verejnej

správy prvého stupňa nevyhovel odvolaniu žalobcov zo dňa 04.05.2022, a preto ho spolu so spisovým
materiálom predložil na Okresný úrad Bratislava, Odbor opravných prostriedkov.4. Žalovaný Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov rozhodnutím č. OU-BA-
OOP1-2022/111349-003 zo dňa 01. augusta 2022 podľa § 52 ods. 2 správneho poriadku odvolanie
žalobcu zamietla a potvrdila rozhodnutie orgánu prvého stupňa.

5.Svojerozhodnutiežalovanáodôvodnilapodľa§79ods.1,§76ods.1písm.j/zákonaopriestupkoch,§
59ods.1,§32ods.1,§46,§47ods.3zákonač.71/1967Zb.správnehoporiadku(ďalejlenako„správny
poriadok“ a vecne tým, že prvostupňový správny orgán postupoval pri odôvodňovaní rozhodnutia v
súlade s § 34 ods. 5 správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej

úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a svoje rozhodnutie v
súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku riadne a vecne správne odôvodnil.

6. Odvolací orgán mal za to, že prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď konanie o
priestupku podľa § 76 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch zastavil.

7. Odvolací orgán nezistil žiadne procesné pochybenia, ktoré by boli dôvodom pre zrušenie rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu, a preto sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu, ktoré zodpovedajú obsahu spisu, a tieto dôvody si aj odvolací orgán
osvojil ako svoje vlastné.

8. Nakoľko z predloženého administratívneho spisu bolo nepochybné, že navrhovatelia boli riadne a
včas listom zo dňa 24.02.2022, ktorý si prevzali dňa 25.02.2022 predvolaní na ústne pojednávanie
priestupku na deň 14.03.2022, pričom sa na ústne pojednávanie nedostavili, pričom súčasne svoju
neúčasť náležité neospravedlnili, prvostupňový správny orgán nemal inú zákonnú možnosť, iba konanie
pre neúčasť navrhovateľov na ústnom pojednávaní priestupku podľa § 76 ods. 1 písm. j/ zákona o

priestupkoch zastaviť. Ďalej uviedol, že ustanovenie § 76 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch je
kogentnou právnou normou, a teda neumožňuje v danom prípade prvostupňovému správnemu orgánu v
situácii, keď sa navrhovateľ nedostavil na ústne pojednávanie priestupku bez náležitého ospravedlnenia
alebo bez dôležitého dôvodu postupovať inak, len konanie z tohto dôvodu zastaviť.

9. Žalovaný taktiež poukázal, že ustanovenie § 76 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch nedovoľuje
prejednať priestupky podľa § 21a ods. 1 zákona o slobode informácii v neprítomnosti navrhovateľa,
keď výslovne uvádza povinnosť správneho orgánu konanie v prípade nedostavenia sa navrhovateľa
na ústne pojednávanie bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu zastaviť. Správny
orgán sa teda nemôže sám rozhodnúť, či v takomto prípade konanie zastaví, alebo bude v konaní

o priestupku pokračovať ale v prípade splnenia podmienok uvedených v tomto ustanovení musí z
úradnej povinnosti konanie zastaviť. V prípade náležitého ospravedlnenia alebo neúčasti navrhovateľa z
dôležitého dôvodu je povinný vytýčiť nové ústne pojednávanie priestupku, a teda ani v takomto prípade
nemôže vo veci rozhodnúť bez účasti navrhovateľa na ústnom pojednávaní priestupku (na rozdiel
v prípade neúčasti obvineného, ktorý sa môže rozhodnúť, či sa na ústnom pojednávaní priestupku

zúčastníalebonie§74ods.1zákonaopriestupkoch).Ajzvyššieuvedenýchdôvodovtedaprvostupňový
správny orgán nemohol vyhovieť žiadosti navrhovateľov, a vo veci meritórne rozhodnúť napriek tomu,
že sa navrhovatelia odmietli dostaviť na ústne pojednávanie priestupku z odôvodnením, že nemajú
záujem sa zúčastniť osobne alebo v zastúpení ústneho pojednávania, keďže vo svojom podaní zo dňa
01.10.2021 detailne opísali skutok a vypočutie navrhovateľov alebo ich právnych zástupcov nemôže do

konania priniesť žiadne nové skutočnosti.

10. K odôvodneniu neúčasti navrhovateľov ďalej uviedol, že nie je úlohou účastníkov konania prípadne
iných predvolaných osôb hodnotiť, potrebu alebo nevyhnutnosť ich účasti na ústnom pojednávaní
priestupku. Súčasne uviedol, že podľa § 21 ods. 2 správneho poriadku je povinnosťou správneho

orgánu predvolať si na ústne pojednávanie priestupku všetkých účastníkov konania, a teda v danom
prípade okrem obvinenej aj navrhovateľov, ktorý sú účastníkmi konania podľa § 72 písm. d/ zákona o
priestupkoch. Podľa § 41 ods. 1 správneho poriadku je síce povinnosťou správneho orgánu predvolať
si osoby, osobná účasť ktorých pri prejednávaní veci je nevyhnutná, toto ustanovenie sa však
predovšetkým týka svedkov, znalcov a pod. účastníkov konania si musí správny orgán predvolať vždy,

už len pre to, aby si mohli uplatniť svoje práva. Právny orgán sa teda nemôže rozhodnúť, že niektorého
účastníka konania si na ústne pojednávanie priestupku a to z akýchkoľvek dôvodov nepredvolá, ale vždy
si musí predvolať všetkých účastníkov konania. Prejednať priestupok môže iba v prípade uvedenom v §
74 ods. 1 zákona o priestupkoch, a teda ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadnepredvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu obvinený
z priestupku.

11. Ďalej odvolací orgán považoval za potrebné uviesť, že priestupky na úseku práva na prístup
k informáciám podľa § 21a ods. 1 zákona o slobode informácií môže správny orgán prejednať v
zmysle § 21a ods. 3 zákona o slobode informácií iba na základe podaného návrhu na prejednanie
priestupku. V tomto prípade ide o tzv. návrhový priestupok, kde záujem na prejednanie priestupku zo
strany navrhovateľa je vyšší ako záujem spoločnosti na prejednanie tohto priestupku. Z toho mimo iné

vyplýva aj vyššia zodpovednosť navrhovateľa a jeho aktívna účasť na prejednávaní priestupku, z ktorej
potom vyplýva aj „sankcionovanie“ navrhovateľa v prípade jeho nedostavenia sa na ústne pojednávanie
priestupku zastavením konania podľa § 76 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch. Je teda len na
navrhovateľovi, ktorý má dispozičnú právomoc na prejednanie takéhoto priestupku, či podá návrh na
prejednanie priestupku a v prípade podania návrhu je povinný rešpektovať všetky zákonné ustanovenia
viažuce sa k prejednávaniu takéhoto priestupku.

12. K námietkam navrhovateľov, že v zmysle ustanovenia § 59 ods. 4 zákona o priestupkoch, malo
byť objasňovanie priestupku ukončené do dňa 6.11.2021, a na dĺžku konania, odvolací orgán uviedol,
že tieto námietky nemajú žiaden vplyv na zákonnosť zastavenia konania podľa § 76 ods. 1 písm. j/
zákona o priestupkoch. Ďalej mal za potrebné uviesť, že objasňovanie priestupkov podľa § 59 ods.

1 zákona o priestupkoch, je procesný postup pred začatím konania. Nakoľko v prípade návrhových
priestupkov podľa § 68 ods. 1 zákona o priestupkoch je v zmysle § 18 ods. 2 správneho poriadku dňom
doručenianávrhusprávnemuorgánupríslušnémuvovecirozhodnúťzačatékonanie,vovecinávrhových
priestupkov sa nevykonáva objasňovanie priestupku podľa § 59 zákona o priestupkoch. Čo sa týka
dĺžky konania prvostupňový správny orgán vo veci rozhodol v rámci riadne predĺžených lehôt podľa §

49 ods. 2 správneho poriadku, pričom dĺžka konania nezávisí iba na samotnom správnom orgáne ale
aj na konaní a postojoch účastníkov konania v danom prípade aj navrhovateľoch, ktorí svojim konaním,
keď sa opakovane odmietli dostaviť na ústne pojednávanie priestupku prispeli k dĺžke konania.

II. Žaloba a jej dôvody

13. Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 01. augusta 2022 podali žalobcovia prostredníctvom právneho
zástupcužalobuažiadali,abysúdnapadnutédruhostupňovérozhodnutiežalovanéhoakoajrozhodnutie

orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil a žalobcom priznal náhradu trov konania. Svoju žalobu
odôvodnil tým, že adresovali žalovanému dňa 1.10.2021 Oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich
tomu, že došlo k spáchaniu priestupku na úseku práva na prístup k informáciám.

14. Žalovaný listom zo dňa 15.10.2021 požiadal Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky o

oznámenie skutočností, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie o oznámení žalobcov zo dňa
1.10.2021. Následne žalovaný listom zo dňa 2.12.2021 informoval žalobcov o jeho žiadosti adresovanej
Odboru opravných prostriedkov, Referát vnútorných vecí žalovaného o predĺženie lehoty na prejednanie
priestupkovej veci a na vydanie rozhodnutia o oznámení žalobcov zo dňa 1.10.2021.

15. Žalovaný následne listom zo dňa 4.1.2022 a neskôr aj listom zo dňa 11.1.2022 predvolal žalobcov
na ústne prejednanie priestupku v priestoroch sídla žalovaného, ktoré nariadil na deň 19.1.2022 o 10:00
hod.. Žalobcovia listom zo dňa 13.1.2022 odpovedali na predmetné predvolania s argumentáciou o
nadbytočnosti osobnej prítomnosti žalobcov, resp. ich spoločného právneho zástupcu, pre objasnenie
priestupku, a o nehospodárnosti nariaďovania ústneho prejednania priestupku.

16. Žalobcovia v predmetnom liste žalovaného informovali, že vo svojom podaní zo dňa 1.10.2021
detailne opísali skutok, ktorým podľa nich mal byť spáchaný prejednávaný priestupok, a osobné
vypočutie žalobcov či osobné vypočutie ich spoločného právneho zástupcu nemôže do konania o
priestupku priniesť žiadne nové informácie ohľadom skutkových okolností prípadu, keďže žalobcovia

vo svojom oznámení zo dňa 1.10.2021 informovali žalovaného o všetkých im známych skutkových
okolnostiach prípadu. Ďalší postup žalovaného v konaní preto podľa žalobcov závisel výlučne od
právneho posúdenia prípadu zo strany žalovaného, k čomu nie je vypočutie žalobcov či vypočutie ich
spoločného právneho zástupcu ani nevyhnutné, a ani nemôže žiadnym spôsobom prispieť k objasneniuskutku, ktorého prejednanie je predmetom konania o priestupku. Pre právne posúdenie prípadu podľa
žalobcov nie je nevyhnutné vypočuť žalobcov či ich spoločného právneho zástupcu, a vypočutie
žalobcov, ani ich spoločného právneho zástupcu nemá na právne posúdenie veci zo strany žalovaného

žiaden vplyv.

17. Žalovaný následne listom zo dňa 7.2.2022 informoval žalobcov o jeho žiadosti adresovanej
Odboru opravných prostriedkov, Referát vnútorných vecí žalovaného o opätovné predĺženie lehoty na
prejednanie priestupkovej veci a na vydanie rozhodnutia o oznámení žalobcov zo dňa 1.10.2021. Listom

zo dňa 11.2.2022 žalovaný reagoval na list žalobcov zo dňa 13.1.2022, pričom napriek argumentácii
žalobcov žalovaný v predmetnom liste trval na ústnom prejednaní priestupku a žalobcov upovedomil,
že za predmetným účelom ich opätovne predvolá na nový termín ústneho prejednanie priestupku.

18. Listom zo dňa 15.2.2022 žalobcovia reagovali na list žalovaného zo dňa 11.2.2022, v ktorom
žalobcovia upozornili žalovaného na nesprávny úradný postup a na náklady, ktoré žalobcom

predmetným nesprávnym úradným postupom žalovaného vznikajú, čím žalovaný spôsobuje žalobcom
škodu, náhradu ktorej si žalobcovia môžu uplatniť voči žalovanému v konaní podľa ustanovení zákona
č. 514/2003 Z. z..

19. Žalovaný na list žalobcov zo dňa 15.2.2022 žiadnym spôsobom nereagoval a v zmysle svojho

predchádzajúceho listu zo dňa 11.2.2022 žalobcov iba bez ďalšieho listom zo dňa 24.2.2022 opätovne
predvolal na ústne prejednanie priestupku v priestoroch sídla žalovaného, ktoré tentokrát nariadil na
deň 14.3.2022 o 9:00 hod.. Opätovné predvolanie pritom obsahovalo argumentáciu plne totožnú s
argumentáciou žalovaného v jeho predchádzajúcom liste zo dňa 11.2.2022, ktorým žalovaný predvolal
žalobcov na ústne prejednanie priestupku v predmetnej veci po prvýkrát. Na list žalovaného zo dňa

11.2.2022 už pritom žalobcovia reagovali listom zo dňa 15.2.2022, v ktorom sa vyjadrili aj k ich
prípadnému ďalšiemu predvolávaniu na ústne prejednanie priestupku, preto žalobcovia považovali za
nadbytočné reagovať aj na nový list žalovaného, ktorý neobsahuje žiadnu novú argumentáciu, ku ktorej
by sa ešte žalobcovia doposiaľ nevyjadrili.

20. Žalobcovia namiesto vlastnej nadbytočnej reakcie na duplicitný úkon žalovaného očakávali reakciu
žalovanéhonaichlistzodňa15.2.2022,keďžebezreakciežalovanéhonalistžalobcovzodňa15.2.2022
by žalobcovia v ďalšom svojom liste nemohli uviesť žiadne nové skutočnosti, či vyjadrenia vzhľadom k
tomu, že ani žalovaný v opätovnom predvolaní žalobcov neuviedol žiadne nové skutočnosti či tvrdenia,
ku ktorým by sa žalobcovia doposiaľ nevyjadrili, a žalovaný v ňom ani nerozporoval tvrdenia žalobcov v

ich liste zo dňa 15.2.2022, v ktorom žalobcovia namietali nehospodárnosť a neúčelnosť osobnej účasti
žalobcov, či ich spoločného právneho zástupcu na ústnom prejednaní priestupku.

21. Žalobcovia majú za to, že ich osobná účasť, či osobná účasť ich spoločného právneho zástupcu nie
je spôsobilá priviesť do konania o priestupku žiadne nové informácie a že pre rozhodnutie o oznámení

žalobcov zo dňa 1.10.2021 nie je zo strany žalovaného nevyhnutné, účelné, ani hospodárne predvolávať
žalobcov, či ich spoločného právneho zástupcu na ústne prejednanie priestupku. Nedostavením sa na
ústne prejednanie priestupku, o ktorom môže žalovaný rozhodnúť aj bez predvolávania žalobcov, či ich
spoločného právneho zástupcu, nie je podľa žalobcov možné zaviniť vznik trov priestupkového konania.
Ak by sa aj žalobcovia alebo ich spoločný právny zástupca dostavili na ústne prejednanie priestupku,

nemohli by žalovanému poskytnúť žiadne nové skutkové tvrdenia či vyjadrenia, ktoré by žalovanému
doposiaľ neposkytli vo svojich písomných podaniach zo dňa 1.10.2021, zo dňa 12.1.2022, či zo dňa
15.2.2022.

22. Žalobcovia preto dňa 10.3.2022 podali sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú Odboru opravných

prostriedkov, Referát vnútorných vecí žalovaného a v rovnaký deň žalobcovia podali aj sťažnosť na
prieťahy v konaní a podnet prokurátorovi na vykonanie opatrení za účelom odstránenia zistených
nedostatkov a porušení zákona, pričom predmetné podanie adresovali Okresnej prokuratúre Bratislava
III. Listom zo dňa 14.3.2022 žalovaný informoval žalobcov o postúpení ich sťažnosti prednostovi
žalovaného. Listom zo dňa 15.3.2022 Okresná prokuratúra Bratislava III informovala žalobcov o prijatí

listu žalobcov zo dňa 10.3.2022 a o jeho postúpení na Okresnú prokuratúru Bratislava I. Listom zo dňa
17.3.2022 Okresná prokuratúra Bratislava I potvrdila prijatie listu žalobcov zo dňa 10.3.2022 a jeho
postúpenie z Okresnej prokuratúry Bratislava III na Okresnú prokuratúru Bratislava I.23. Napriek uvedenému žalovaný rozhodnutím č. OU-BA-OVVS2-2022/029661-025 zo dňa 6.4.2022
rozhodol o zastavení priestupkového konania a o povinnosti žalobcov uhradiť trovy priestupkového
konania v sume vo výške XX,- eur z dôvodu nedostavenia sa žalobcov, resp. ich spoločného právneho

zástupcu, na ústne prejednanie priestupku nariadené žalovaným na dňa 14.3.2022 o 9:00 hod..
Žalobcovia majú vzhľadom na doposiaľ uvedené za to, že žalovaný nepostupoval vo veci správne,
keď rozhodol o zastavení konania napriek skutočnosti, že on sám žiadnym spôsobom nereagoval na
list žalobcov zo dňa 15.2.2022, v ktorom žalobcovia žalovaného opätovne upozornili na nadbytočnosť,
nehospodárnosť a neúčelnosť predvolávania a osobnej prítomnosti žalobcov, resp. ich spoločného

právneho zástupcu, ktorá nie je spôsobilá prispieť k objasneniu priestupku, ako aj na nesprávny
úradný postup žalovaného a na náklady, ktoré žalobcom vznikajú predmetným nesprávnym úradným
postupom žalovaného, čím žalovaný spôsobuje žalobcom škodu, náhrady ktorej sa žalobcovia môžu
domáhať voči žalovanému podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z.. Žalobcovia preto podali dňa
4.5.2022 odvolanie proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-BA-OVVS2-2022/029661-025 zo dňa 6.4.2022
o zastavení priestupkového konania a o povinnosti žalobcov uhradiť trovy priestupkového konania v

sume vo výške XX,- eur.

24. Z vyššie uvedeného jasne vyplýva, že prítomnosť žalobcov, či ich spoločného právneho zástupcu na
ústnom pojednávaní za účelom prejednania priestupkovej veci nie je nevyhnutná a ústne pojednávanie
je možné uskutočniť aj bez prítomnosti žalobcov či ich spoločného právneho zástupcu. Predvolania

žalobcov a ich spoločného právneho zástupcu na ústne pojednávanie teda boli vykonané v rozpore
s ustanovením § 41 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. a žalobcovia, ani ich spoločný právny zástupca,
nie sú vzhľadom na uvedené povinní dostaviť sa na takto nariadené ústne pojednávanie, keďže ich
výsluch nemôže žiadnym spôsobom prispieť k objasneniu veci. Práve prvok nevyhnutnosti osobného
vypočutia pritom zakladá predpoklady pre vznik oprávnenia správneho orgánu vynucovať účasť na

ústnom pojednávaní.

25. Žalobcovia preto majú za to, že aj napriek skutočnosti, že sa žalobcovia, ani ich spoločný právny
zástupca, na takto nariadené ústne pojednávanie nedostavili, zo strany žalovaného nebolo možné
konanie zastaviť v zmysle ustanovenia § 76 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch, keďže predvolanie

žalobcov a ich spoločného právneho zástupcu na ústne pojednávanie nebolo vykonané riadne, keďže
predmetné predvolanie bolo vykonané v rozpore s platným právom. Pre nedostavenie sa žalobcov a
ich spoločného právneho zástupcu na takto nariadené ústne pojednávanie preto žalobcom ani nebolo
možné zo strany žalovaného uložiť povinnosť uhradiť trovy spojené s prejednaním priestupku v zmysle
ustanovenia § 79 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb..

26. Žalovaný opiera napadnuté rozhodnutia o argument, v zmysle ktorého keďže ide o konanie, ktoré
je možné začať iba na návrh, nie je o ňom možné rozhodovať v rozkaznom konaní, a preto žalovaný
konanie zastavil po tom, čo sa žalobcovia, resp. ich spoločný právny zástupca, nedostavili na ústne
prejednaniepriestupku.Uvedenéjesícepravdou,avšakskutočnosť,ževoveciniejemožnérozhodnúťv

rozkaznom konaní, žalovanému nijako nebráni rozhodnúť vo veci bez účasti žalobcov, či ich spoločného
právneho zástupcu na ústnom prejednaní priestupku a uvedené taktiež nepreukazuje ani nevyhnutnosť
ústneho prejednania priestupku. V rozkaznom konaní rozhoduje správny orgán na základe návrhu,
resp. z vlastného podnetu, alebo z podnetu iného orgánu verejnej moci, a to bez osobnej prítomnosti
účastníkov a bez akýchkoľvek ich vyjadrení vo veci.

27. V predmetnom konaní mal žalovaný k dispozícii vyjadrenia všetkých účastníkov konania a napriek
uvedenému odmietol rozhodnúť o podaní žalobcov zo dňa 1.10.2021 mimo rozkazného konania bez
osobného vypočutia žalobcov, resp. ich spoločného právneho zástupcu, aj keď je ich vypočutie vo veci
nadbytočné a neúčelné, keďže nie je spôsobilé bližšie objasniť priestupok, čím sa ich predvolávanie

a vypočutie stáva aj nehospodárnym. Žalobcovia pritom prostredníctvom svojho spoločného právneho
zástupcu odpovedali na každé podanie žalovaného, s výnimkou predvolania zo dňa 24.2.2022, ktoré
žalovaný uskutočnil napriek listu žalobcov zo dňa 15.2.2022, v ktorom sa žalobcovia v nadväznosti
na list žalovaného zo dňa 11.2.2022 vyjadrili k ďalšiemu predvolávaniu žalobcov na ústne prejednanie
priestupku, a na ktorý žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval a napriek uvedenému žalobcov, resp.

ich spoločného právneho zástupcu, bez ďalšieho opätovne predvolal na ústne prejednanie priestupku.

28. Žalobcovia pritom žalovaného listom zo dňa 15.2.2022 informovali, že Ministerstvo zdravotníctva
Slovenskej republiky odpovedalo na žiadosť žalobcov o sprístupnenie informácií zo dňa 17.8.2021oznámením, že podľa Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky nejde o informácie, ktoré spadajú
pod režim zákona č. 211/2000 Z. z., preto žiadosť žalobcov vybaví mimo režimu predmetného zákona.
V lehote určenej zákonom č. 211/2000 Z. z. teda žalobcovia neobdržali od Ministerstva zdravotníctva

Slovenskej republiky žiadnu z nimi požadovaných informácií a na postup Ministerstva zdravotníctva
Slovenskej republiky sa tak v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. nazerá ako na vydanie fiktívneho
rozhodnutia o zamietnutí žiadosti žalobcov, a to bez ohľadu na právny názor Ministerstva zdravotníctva
Slovenskej republiky, podľa ktorého žalobcovia požiadali o informácie, ktorých poskytnutie, resp.
sprístupnenie nespadá pod režim zákona č. 211/2000 Z. z..

29. Podľa žalobcov je teda výlučne na právnom posúdení žalovaného, či žiadosť žalobcov o poskytnutie
informácií zo dňa 17.8.2021 adresovaná Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky spadá pod
režim zákona č. 211/2000 Z.z., pričom osoby konajúce v mene Ministerstva zdravotníctva Slovenskej
republiky sa mohli dopustiť priestupku pri vybavovaní predmetnej žiadosti žalobcov jedine v prípade,
ak žiadosť žalobcov posúdili nesprávne ako žiadosť, ktorej vybavenie nespadá pod režim zákona č.

211/2000 Z. z., a teda jedine od tohto právneho posúdenia závisí aj rozhodnutie žalovaného o návrhu na
prejednanie priestupku, ktorého sa mohli osoby konajúce v mene Ministerstva zdravotníctva Slovenskej
republikydopustiťjedinevprípade,akžiadosťžalobcovposúdilinesprávneakožiadosť,ktorejvybavenie
nespadápodrežimzákonač.211/2000Z.z..Vďalšíchobdobnýchkonaniachpredžalovanýmposudzuje
žalovaný aj mierne odlišné situácie žalobcov, kde napríklad došlo k poskytnutiu informácií zo strany

povinnej osoby, avšak buď po lehote určenej zákonom č. 211/2000 Z.z., alebo odpoveď povinnej osoby
nezodpovedá otázky žalobcov v celom rozsahu ich žiadosti. Ak aj povinná osoba poskytne žalobcom v
lehote odpoveď na ich žiadosť, avšak odpoveď povinnej osoby nezodpovedná otázky žalobcov v celom
rozsahu ich žiadosti, potom v rozsahu, v ktorom podľa žalobcov nedošlo k poskytnutiu požadovaných
informácií, ide v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. opäť o vydanie fiktívneho rozhodnutia o zamietnutí ich

žiadosti, a teda potenciálne aj o spáchanie priestupku zo strany povinnej osoby v prípade, ak žalovaný
posúdi odpoveď povinnej osoby ako neúplnú

30. Žalobcovia preto žalovaného listom zo dňa 15.2.2022 informovali, že vyššie uvedené myšlienkové
pochody by mali byť súčasťou predmetu činnosti žalovaného pri posudzovaní návrhu na prejednanie

priestupku, a nie súčasťou obrany žalobcov proti zjavne nesprávnemu postupu žalovaného, ktorý
svojímnehospodárnymkonanímnedôvodnenavyšujenákladyžalobcovnavybavenieichpodaní.Ďalšie
konanie žalovaného o podaniach žalobcov malo spočívať výlučne v právnom posúdení skutočnosti, či
vybavenie žiadosti žalobcov spadá pod režim zákona č. 211/2000 Z. z. a ak áno, či povinná osoba
poskytla žalobcom odpoveď na ich žiadosť v lehote určenej zákonom č. 211/2000 Z.z. a ak áno, či

odpoveď povinnej osoby zodpovedá otázky žalobcov v celom rozsahu ich žiadosti. Žalovaný pritom
dokáže predmetné otázky zodpovedať aj na základe posúdenia obsahu podania žalobcov zo dňa
1.10.2021 a písomných vyjadrení účastníkov priestupkového konania, a teda pre rozhodnutie o podaní
žalobcov zo dňa 1.10.2021 nie je zo strany žalovaného nevyhnutné, účelné, ani hospodárne predvolávať
žalobcov či ich spoločného právneho zástupcu na ústne prejednanie priestupku.

31.Podľažalobcovnedostavenímsanaústneprejednaniepodaniažalobcovzodňa1.10.2021,oktorom
môže žalovaný rozhodnúť aj bez predvolávania žalobcov, či ich spoločného právneho zástupcu, nie je
možné ani zaviniť vznik trov priestupkového konania. Ak by sa aj žalobcovia alebo ich spoločný právny
zástupcadostavilinaústneprejednanienávrhu,nemohlibyžalovanémuposkytnúťžiadnenovéskutkové

tvrdenia, či vyjadrenia, keďže všetky informácie, ktorými o predmete priestupkového konania disponujú,
už žalovanému uviedli vo svojich doterajších písomných podaniach zo dňa 1.10.2021, zo dňa 12.1.2022
a zo dňa 15.2.2022. Predmetom ďalšieho konania zo strany žalovaného teda malo byť už iba právne
posúdenie vyššie uvedených otázok. Nie je pritom úlohou účastníkov konania suplovať žalovaného
a poskytovať mu vlastné právne posúdenie veci, ani žalovanému objasňovať, akými myšlienkovými

pochodmi by sa mal pri prejednávaní návrhu na prejednanie priestupku uberať, či aké právne otázky
je potrebné v konaní posúdiť, aby mohol rozhodnúť o návrhu na prejednanie priestupku. Navyše, ak
mal žalovaný akékoľvek otázky ohľadom skutkového stavu veci, ktoré podľa neho neboli zodpovedané
písomnými podaniami účastníkov priestupkového konania, mohol predmetné otázky položiť už v rámci
doterajších písomných podaní žalovaného zo dňa 15.10.2021, zo dňa 2.12.2021, zo dňa 4.1.2022, zo

dňa 11.1.2022, zo dňa 7.2.2022, zo dňa 11.2.2022 či zo dňa 24.2.2022.

32. Žalobcovia preto majú za to, že žalovaný svojím nehospodárnym konaním sám vytváral zbytočné
trovy konania o priestupku, a tým spôsoboval, a napadnutými rozhodnutiami aj naďalej spôsobujeúčastníkom konania škodu, náhrady ktorej sa bude možné domáhať voči žalovanému podľa ustanovení
zákona č. 514/2003 Z. z. Vzhľadom na uvedené majú žalobcovia za to, že postup žalovaného
pri prejednávaní podania žalobcov zo dňa 1.10.2021 bol nesprávny, nehospodárny a neúčelný.

Preto proti rozhodnutiu Okresného úradu Bratislava, Odbor všeobecnej vnútornej správy č. OU-BA-
OVVS2-2022/029661-025 zo dňa 6.4.2022, doručenému spoločnému právnemu zástupcovi žalobcov
dňa 19.4.2022, ktorým žalovaný rozhodol o zastavení priestupkového konania a o povinnosti
žalobcov uhradiť trovy priestupkového konania, ako aj proti na neho nadväzujúcemu rozhodnutiu
Okresného úradu Bratislava, Odbor opravných prostriedkov, Referát vnútorných vecí č. OU-BA-

OOP1-2022/111349-003 zo dňa 1.8.2022, doručenému spoločnému právnemu zástupcovi žalobcov dňa
15.8.2022, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcov zo dňa 4.5.2022, a ktorým potvrdil rozhodnutie
Okresného úradu Bratislava, Odbor všeobecnej vnútornej správy č. OU-BA-OVVS2-2022/029661-025
zo dňa 6.4.2022.

33. Žalobcovia v žalobe popísali dôvody, pre ktoré považujú napadnuté rozhodnutia za

nepreskúmateľné, a pre ktoré majú žalobcovia za to, že vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu
hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo
zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že odvolací
súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne

interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne
aplikoval (NSSR sp. zn. 2M Cdo 4/2009).

34. Podľa žalovaného je oznamovateľ priestupku povinný dostaviť sa na predvolanie bez ohľadu na to, či
svojou osobnou prítomnosťou môže prispieť k objasneniu priestupku, alebo nie, čo je podľa žalobcov v

rozpore s účelom a zmyslom predvolania na ústne prejednanie priestupku vyplývajúceho z ustanovenia
§ 41 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., ktorý sa podľa žalovaného nevzťahuje na oznamovateľa. Žalobcom
ale nie je zrejmé, z ktorých ustanovení ktorého právneho predpisu uvedené žalovaný vyvodzuje. V
predmetnom smere žalovaný zároveň uvádza, že podľa žalovaného musí správny orgán vždy predvolať
účastníkov konania na ústne prejednanie, už len preto, aby si mohli uplatniť svoje práva. Uvedené však

podľa žalobcov nevysvetľuje, prečo žalovaný opätovne predvolával žalobcov ako oznamovateľov, ak
títo súhlasili s prejednaním priestupkového konania bez ich prítomnosti, ani prečo žalovaný zastavil
konanie pre nedostavenie sa žalobcov ako oznamovateľov na ústne prejednanie priestupkovej veci,
ak žalobcovia súhlasili s prejednaním priestupkovej veci bez ich prítomnosti. Žalovaný v odôvodnení
rozhodnutia zo dňa 1.8.2022 uvádza aj ďalšie nelogické tvrdenia, napríklad, keď na začiatku poslednej

strany rozhodnutia uvádza, že vo veci návrhových priestupkov sa podľa žalovaného nevykonáva
objasňovanie priestupku podľa ustanovení § 59 zákona č. 372/1990 Zb.. V zmysle ustanovenia § 59 ods.
1 zákona č. 372/1990 Zb. sa pritom objasňovanie priestupkov koná buď na základe vlastného zistenia
správnych orgánov, alebo na základe zistenia orgánov oprávnených objasňovať priestupky, alebo na
základe oznámenia fyzickej osoby alebo právnickej osoby, teda aj v prípade žalobcov.

35.Vžiadnomustanovenísprávnehoporiadku,anivinomprávnompredpise,niejestanovenápovinnosť
účastníkov priestupkového konania dostaviť sa na ústne prejednanie priestupku, ak ich osobná účasť
pri prejednávaní priestupkovej veci nie je nevyhnutná, teda ak je možné uskutočniť konanie o oznámení
priestupku aj bez osobnej účasti účastníka konania. Predmetom skúmania správneho súdu by preto

mala byť najmä otázka, či bolo možné zo strany žalovaného konať a rozhodovať o oznámení žalobcov
zo dňa 1.10.2021 aj bez osobnej účasti žalobcov na ústnom prejednaní priestupku. Skutočnosti, že
zo strany žalovaného bolo možné konať a rozhodovať o oznámení žalobcov zo dňa 1.10.2021 aj bez
osobnej účasti žalobcov na ústnom prejednaní priestupku svedčí aj fakt, že žalovaný predvolával na
ústne prejednanie priestupku oznamovateľov (žalobcov) ako právnické osoby, a nie konkrétnu fyzickú

osobu konajúcu v mene žalobcov, ktorá by mala žalovanému objasniť skutkové okolnosti priestupkovej
veci. Aj z uvedeného je zrejmé, že ani žalovaný nemal jasno v tom, čo by ešte žalobcovia ako
oznamovatelia mohli v konaní objasniť. Predmetná skutočnosť je daná aj tým, že skutkové okolnosti
priestupkovej veci boli v čase vydania napadnutých rozhodnutí žalovaného dostatočne objasnené,
a pre rozhodnutie v priestupkovej veci zo strany žalovaného už stačilo iba právne posúdiť, či na

základe žalovanému známych skutkových okolností veci mohlo zo strany Ministerstva zdravotníctva
Slovenskejrepublikydôjsťkspáchaniupriestupkunaúsekuprávanaprístupkinformáciám.Kposúdeniu
predmetnej otázky nie je výsluch žalobcov či ich spoločného právneho zástupcu nie len že nevyhnutný,
ale vo vzťahu k uvedenému žalobcovia či ich spoločný právny zástupca ani nemôžu žalovanémuposkytnúť žiadne relevantné informácie za predpokladu, že žalovaný od žalobcov neočakával, že
žalovanému poskytnú aj právne posúdenie veci, keďže právne posúdenie veci je úlohou správneho
orgánu a nie žalobcov ako oznamovateľov. V tomto smere poukazujú na publikáciu Doc. JUDr. A. B.,

PhD., s názvom „Správny poriadok - Komentár s novelou účinnou od 1.1.2004. Prvé vydanie. Šamorín,
Heuréka 2004“ na stranu 169 - 170.

36. Ak sa teda účastník napriek predvolaniu nedostaví bez relevantného ospravedlnenia na ústne
prejednanie priestupku, správny orgán mu môže uložiť povinnosť nahradiť trovy zavinené účastníkom

konania (trovy ďalšieho ústneho pojednávania, ak vo veci nie je možné rozhodnúť bez osobného
vypočutia účastníka konania), správny orgán môže účastníka konania dať predviesť (ak vo veci nie je
možné rozhodnúť bez osobného vypočutia účastníka konania), alebo môže správny orgán účastníkovi
konania uložiť poriadkové opatrenie (t.j. môže účastníkovi konania uložiť pokutu, ak vo veci nie je možné
rozhodnúť bez osobného vypočutia účastníka konania).

37. Sankciou za nedostavenie sa účastníka konania, ktorého osobné vypočutie nie je pre ďalšie
konanie a rozhodovanie o priestupkovej veci nevyhnutné, nemôže byť ani uloženie povinnosti
náhrady trov ďalšieho ústneho pojednávania, ani predvedenie účastníka konania na ďalšie ústne
prejednanie priestupkovej veci, ani uloženie pokuty ako poriadkového opatrenia pre sťažovanie postupu
konania, keďže ak osobné vypočutie účastníka konania nie je pre ďalšie konanie a rozhodovanie

o priestupkovej veci nevyhnutné, takýto účastník konania ani nemôže nedostavením sa na ústne
prejednanie priestupkovej veci sťažiť postupu konania o priestupkovej veci. Nedostavenie sa účastníka
konania na ústne prejednanie priestupkovej veci, ktorého osobné vypočutie nie je pre ďalšie konanie
a rozhodovanie o priestupkovej veci nevyhnutné, môže mať jediný negatívny dôsledok pre predmetnú
osobu, a to, že nebude môcť na ústnom prejednaní priestupkovej veci uplatniť svoje práva, ak sa

predmetného ústneho prejednania priestupkovej veci nezúčastní, čoho si je takáto osoba plne vedomá,
ak podobne ako žalobcovia v konaní vyhlási, že nemá záujem osobne sa zúčastniť ústneho prejednania
priestupkovej veci. Napriek uvedenému žalovaný pravdepodobne posúdil osobnú účasť žalobcov, resp.
ich spoločného právneho zástupcu, na ústnom prejednaní priestupkovej veci ako nevyhnutnú, keď v
dôsledku nedostavenia sa žalobcov, resp. ich spoločného právneho zástupcu, na ústne prejednanie

priestupku, konanie v priestupkovej veci zastavil napriek tomu, že žalobcovia v reakcii na predvolanie zo
strany žalovaného písomne informovali žalovaného, že nemajú záujem dostaviť sa na ústne prejednanie
priestupkovej veci. Zo strany správneho súdu bude preto potrebné v konaní o tejto žalobe posúdiť najmä
otázku, či bolo zo strany žalovaného možné konať v priestupkovej veci a rozhodovať o nej aj bez osobnej
účastižalobcovnaústnomprejednanípriestupkovejveci,alebožalovanýbezosobnejúčastižalobcovna

ústnom prejednaní priestupkovej veci nemohol o oznámení žalobcov zo dňa 1.10.2021 rozhodnúť inak,
než konanie zastaviť a žalobcom uložiť povinnosť náhrady trov priestupkového konania s odôvodnením,
že žalobcovia, resp. ich spoločný právny zástupca, sa nedostavili na ústne prejednanie priestupkovej
veci bez relevantného ospravedlnenia napriek tomu, že boli na toto pojednávanie riadne predvolaní.

38. Žalobcovia poukazujú aj na skutočnosť, že v zmysle ustanovenia § 59 ods. 4 zákona č. 372/1990
Zb. malo byť objasňovanie priestupku na základe podania žalobcov zo dňa 1.10.2021 ukončené do dňa
6.11.2021, pričom v predmetnom smere žalovaný žalobcov napriek ich žiadostiam žiadnym spôsobom
neinformoval o akýchkoľvek relevantných dôvodoch, pre ktoré nebolo zo strany žalovaného objektívne
možné dodržať zákonnú lehotu, t. j. rozhodnúť o podaní žalobcov zo dňa 1.10.2021 bezodkladne, resp.

do 30 dní, eventuálne do 60 dní od začatia priestupkového konania, ak by žalovaný posúdil vec z
akéhokoľvek dôvodu ako zvlášť zložitú, čím došlo k protiprávnemu konaniu aj zo strany žalovaného
(Košičiarová, S. Správny poriadok. Komentár. Šamorín: Heuréka, 2013, s. 244.; Jakab, R. Nečinnosť
v správnom konaní).

III. Vyjadrenia žalovaného

39. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý poukazuje na to, že v danom prípade bol predmetom

konania priestupok na úseku práva na prístup k informáciám podľa § 21a ods. 1 ZSI. V zmysle §
21a ods. 3 ZSI takýto priestupok možno prejednať len na návrh postihnutej osoby, jej zákonného
zástupcu alebo opatrovníka (ďalej len „navrhovateľ"). Navrhovateľ je účastníkom konania o priestupku.
V danom prípade bol podaný návrh na prejednanie priestupku podľa § 21a ods. 3 ZSI a nie oznámenieo priestupku tak ako to uvádza na niektorých miestach žaloby žalobca. Podstatným rozdielom medzi
návrhom na prejednanie priestupku a oznámením priestupku, okrem toho, že tzv. návrhové priestupky,
akým je aj priestupok podľa § 21a ods. 1 ZSI nemožno prejednať bez podania návrhu, ktorý musí mať

náležitosti podľa § 21 a ods. 4 ZSI a nestačí iba obyčajné oznámenie o spáchaní priestupku je to, že
na základe podaného návrhu je správny orgán povinný takýto priestupok prejednať. Súčasne v prípade
návrhových priestupkov v zmysle § 18 ods. 2 správneho poriadku dňom, keď podanie účastníka konania
(v danom prípade návrh na prejednanie priestupku) došlo správnemu orgánu bolo začaté konanie o
priestupku. Správny orgán v prvom stupni je povinný v zmysle § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch konať

o priestupku ústne pojednávanie. V zmysle § 21 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný
na ústne pojednávanie priestupku prizvať (predvolať) všetkých účastníkov konania. Ustanovenie § 21
ods. 2 správneho poriadku je kogentnou právnou normou, a teda neumožňuje správnemu orgánu sa
rozhodnúť, či na ústne pojednávanie predvolá účastníkov konania, prípadne si vybrať ktorých predvolá,
ale vždy musí na ústne pojednávanie priestupku predvolať všetkých účastníkov konania. Ustanovenie §
41 ods. 1 správneho poriadku, podľa ktorého si správny orgán predvolá osoby, osobná účasť ktorých pri

prejednávaní veci je nevyhnutná, na ktoré sa odvoláva žalobca v žalobe, sa týka iných osôb (svedkov,
znalcovapod.),nievšakúčastníkovkonania,ktorýchpredvolaniejevždyvzmysle§21ods.2správneho
poriadku obligatórne. V prípade iných osôb ako účastníkov konania je na zvážení správneho orgánu, či
osobná účasť týchto osôb na ústnom pojednávaní priestupku je nevyhnutná, a teda či si takúto osobu
predvolá alebo nie. Nepredvolanie účastníka konania na ústne pojednávanie priestupku by bolo proti

obsahu a účelu samotného ústneho pojednávania, keď práve na ústnom pojednávaní môžu účastníci
konania bezprostredne realizovať svoje procesné práva.

40. Tento právny názor v podstate potvrdil aj sám žalobca v podanej žalobe pod bodom 5.4 kde uviedol,
že Doc. JUDr. A. B., PhD., vo svojej publikácii s názvom „Správny poriadok - Komentár s novelou

účinnou od 1.1.2004. Prvé vydanie. Šamorín, Heuréka 2004“ uvádza na strane 169 nasledovné: „V
správnom konaní treba dbať o to, aby sa osoby zbytočne nepredvolávali, a tým nezaťažovali (§ 3 ods. 3)
1. Či je potrebné osobu predvolať, posudzuje správny orgán vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu.
Túto možnosť však nemá, ak mu správny poriadok alebo osobitný zákon výslovne ukladá povinnosť
osobu prizvať (t.j. predvolať). Podľa § 21 ods. 2 správneho poriadku je správny orgán povinný prizvať

na ústne pojednávanie všetkých účastníkov konania; podľa § 38 ods. 3 na miestnu obhliadku prizve
účastníka konania a osobu oprávnenú nakladať s predmetom obhliadky.“ Z uvedenej citácie priamo
vyplýva, že v prípade, ak správny poriadok alebo osobitný zákon výslovne ukladá povinnosť osobu
prizvať (t.j. predvolať), správny orgán nemá možnosť posudzovať, či je potrebné osobu predvolať alebo
nie, pričom sa výslovné odvoláva na § 21 ods. 2 správneho poriadku, podľa ktorého je povinnosťou

správneho orgánu na ústne pojednávanie prizvať účastníkov konania. Tuje potrebné znova zdôrazniť, že
žalobcovia mali v konaní o priestupku postavenie navrhovateľov, a teda účastníkov konania podľa § 72
písm. d) zákona o priestupkoch a nie oznamovateľov tak ako to nesprávne na viacerých miestach žaloby
nesprávneuvádzajúžalobcovia.Zuvedenéhopodľažalovanéhovychádzaajomylžalobcovopovinnosti
ich predvolania a povinnosti dostaviť sa na ústne pojednávanie priestupku. Zákon o priestupkoch a ani

správny poriadok žiadnym spôsobom legálne nedefinujú oznamovateľa priestupku. Vo všeobecne za
oznamovateľa možno považovať osobu, ktorá orgánu oprávnenému vo veci konať uviedla informácie
o tom, že mal byť spáchaný priestupok. Takáto osoba by následne podľa okolností mohla byť v rámci
konania o priestupku predvolaná a vypočutá ako svedok. V takom prípade by sa na túto osobu vzťahoval
a správny orgán by si ju predvolal podľa § 41 ods. 1 správneho poriadku. Nakoľko však priestupky na

úseku prístupu k informáciám nemôže správny orgán prejednať podľa § 67 ods. 1 zákona o priestupkoch
z úradnej povinnosti, ale v zmysle § 21a ods. 3 zákona o slobode informácií iba na návrh navrhovateľa,
ktorý je účastníkom konania, žalobcovia v danom prípade, aj keď prvostupňovému správnemu orgánu
v návrhu „oznámili“ spáchanie priestupku nie sú oznamovatelia, ale účastníci konania – navrhovatelia.

41. Z uvedeného vyplýva, že správny orgán prvého stupňa nielenže nepochybil, keď si na ústne
pojednávanie predvolal žalobcov ako účastníkov konania - navrhovateľov, ako aj ich spoločného
splnomocneného zástupcu, ale konal výslovne v zmysle správneho poriadku. Naopak, nepredvolaním
navrhovateľov, ako účastníkov konania na ústne pojednávanie priestupku by postupoval v rozpore s
ustanovením § 21 ods. 2 správneho poriadku, čo by malo za následok porušenie procesných práv

navrhovateľov ako účastníkov konania. Na ústne pojednávanie priestupku si prvostupňový správny
orgán v súlade s § 21 ods. 1 správneho poriadku predvolal obvinenú a navrhovateľov, pričom o
predvolaní upovedomil aj splnomocneného zástupcu navrhovateľov. Predvolanie na ústne pojednávanie
priestupku bolo navrhovateľom ako aj ich splnomocnenému zástupcovi doručené dňa 12.01.2022.Súčasťou predvolania navrhovateľov bolo aj poučenie mimo iné aj o tom, že sú povinní dostaviť sa na
ústne pojednávanie, ak boli riadne a včas predvolaní, v opačnom prípade, ak sa nedostavia na ústne
pojednávanie bez náležitého ospravedlnenia alebo dôležitého dôvodu bude podľa § 76 ods. 1 písm.

j/ zákona o priestupkoch konanie zastavené a bude im uložená povinnosť podľa § 79 ods. l zákona o
priestupkoch uhradiť trovy konania.

IV. Replika žalobcov

42. V replike na vyjadrenie žalovaného žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu zotrvali na
dôvodoch žaloby, ako aj na žalobnom návrhu. Žalobca vníma zásadnú rozdielnosť právnych názorov
strán konania vo vnímaní pojmov prizvať a predvolať. Zatiaľ čo podľa žalovaného ide o totožné pojmy,

podľa žalobcu majú predmetné pojmy rôzny význam a zákon s nimi spája rôzne dôsledky. Žalobca
preto vníma ako nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci ustáliť, či majú byť pojmy prizvať a predvolať
v rámci prejednávanej veci vnímané ako synonymá, alebo majú predmetné pojmy rôzny význam nie
len z pohľadu ich gramatického výkladu, ale aj z pohľadu ich teleologického výkladu. Slová použité v
právnej norme majú najčastejšie v právnom jazyku rovnaký význam ako v bežnom spisovnom jazyku.

Výnimkou sú legálne definície, ktorých význam je ustanovený priamo v texte právneho predpisu, a ktoré
sú všeobecne záväzné, ako aj definície podané orgánom aplikujúcim právo, ktorých záväznosť, ale nie je
všeobecná. Napriek tomu sa gramatický výklad v aplikačnej praxi používa až v prípade, ak neprichádza
do úvahy použitie iných metód výkladu, napríklad výkladu systematického alebo historického alebo
najideálnejšie v spojení s výkladom logickým, teleologickým, či inými. Preto viac než na rozdielnosť

gramatického výkladu pojmov prizvať a predvolať bude potrebné sústrediť sa na ich iný výklad, aj keď
zo samotného gramatického výkladu predmetných pojmov je zrejmé, že tieto z pohľadu gramatického
výkladu nemajú rovnaký význam. Najspoľahlivejším výkladom sa javí teleologický, teda výklad podľa
účelu predmetných pojmov, ktorý je možné skúmať najmä pri zameraní sa na dôsledky, ktoré zákon
spája s predmetnými pojmami. V predmetnom smere sa teda javí ako najvhodnejšie pre rozhodnutie vo

veci rozobrať si bližšie relevantné právne predpisy

43. Rozdiel medzi významom pojmov prizvať a predvolať teda spočíva v skutočnosti, či je osobná
účasť osoby na úkone nevyhnutná, teda či je jej povinnosťou, alebo právom dostaviť sa na úkon. Ak je
osobná účasť osoby na plánovanom úkone nevyhnutná pre rozhodnutie vo veci, správny orgán takúto

osobu v zmysle ustanovenia § 41 zákona č. 71/1967 Zb. predvolá na plánovaný úkon a predvolaný
osoba je povinná dostaviť sa na predmetný úkon riadne a včas. Ak osobná účasť osoby na plánovanom
úkone nie je nevyhnutná pre rozhodnutie vo veci, správny orgán takúto osobu prizve na plánovaný
úkon a umožní jej tak uplatniť na predmetnom úkone jej práva. Z predmetného rozlíšenia potom
vyplýva aj určité obmedzenie správneho orgánu v možnosti predvolať osobu na plánovaný úkon, pričom

rozhodujúcim kritériom pre oprávnenie (a zároveň povinnosť) správneho orgánu predvolať osobu na
plánovaný úkon je nevyhnutnosť jej osobnej účasti na predmetnom úkone pre rozhodnutie vo veci.
Inak povedané, osobu, ktorej osobná účasť na plánovanom úkone nie je nevyhnutná, správny orgán
nie je oprávnený predvolať, ale je povinný ju k takémuto úkonu prizvať a umožniť jej tak uplatniť
na predmetnom úkone jej práva. Ak teda nebola osobná účasť žalobcov na ústnom pojednávaní v

priestupkovej veci nevyhnutná pre rozhodnutie vo veci, žalovaný nebol oprávnený predvolať žalobcov na
predmetné ústne pojednávanie, ale bol povinný ich na predmetné ústne pojednávanie prizvať a umožniť
im tak uplatniť na predmetnom ústnom pojednávaní ich práva. O skutočnosti, že osobná účasť žalobcov
na predmetnom ústnom pojednávaní nie je nevyhnutná pre rozhodnutie vo veci, svedčí aj fakt, že na
predmetné ústne pojednávanie bol predvolávaný spoločný právny zástupca žalobcov a nie žalobcovia.

Aj z logiky veci pritom vyplýva, že vo vzťahu k žalobcom ani len nie je možné identifikovať žiadnu
fyzickú osobu, ktorej osobná účasť by mohla byť nevyhnutná pre rozhodnutie vo veci, keďže žalobcami
sú právnické osoby, pričom žiadna z fyzických osôb konajúcich v mene žalobcov nemala žiaden vplyv
na spáchanie priestupku, či na jeho priebeh. Vyhodnotenie priestupkovej veci teda spočíva výlučne na
právnom posúdení skutkového stavu ustáleného predchádzajúcimi písomnými podaniami účastníkov

priestupkového konania. Z uvedeného je zrejmé, že osobná účasť žalobcov na ústnom pojednávaní
nie je nevyhnutná pre rozhodnutie vo veci. Žalovaný preto nemohol žalobcov riadne predvolať na ústne
pojednávanie, ak ich osobná účasť na ústnom pojednávaní nie je nevyhnutná pre rozhodnutie vo veci.
Žalovaný nemohol žalobcov riadne predvolať na ústne pojednávanie, keďže žalobcovi nie je možné nútiťk ich osobnej účasti na ústnom pojednávaní, ak aj bez ich osobnej účasti je možné uskutočniť predmetné
ústne pojednávanie a rozhodnúť v priestupkovej veci.

44. Žalovaný teda zastavil priestupkové konanie z dôvodu, že žalobcovia sa nedostavili na ústne
pojednávanie a podľa žalovaného svoju neúčasť riadne neospravedlnili. To však nie je pravdou, keďže
žalobcovia vo svojich písomných podaniach opakovane uviedli, že nemajú záujem o ich osobnú účasť
na pojednávaní, keďže nemajú ako prispieť k rozhodnutiu o veci, keďže skutkové okolnosti prípadu nie
sú sporné a úlohou žalovaného bolo iba právne posúdiť skutkový stav ustálený z písomných podaní.

Žalovaný považuje účasť žalobcov na ústnom pojednávaní napriek tomu za nevyhnutný predpoklad
pre vydanie rozhodnutia v priestupkovej veci. Žalovaný preto vyjadrenie žalobcov neakceptoval ako
ospravedlnenie ich neúčasti na ústnom pojednávaní a vyjadrenia žalobcov v predmetnom smere ani
neboli myslené ako ospravedlnenie ich neúčasti na ústnom pojednávaní, keďže žalobcovia nemali
záujem o odročenie termínu ústneho pojednávania, ale o jeho uskutočnenie bez prítomnosti žalobcov.
Trvanie žalovaného na osobnej účasti žalobcov na ústnom pojednávaní nemá žiadne relevantné právne,

či faktické odôvodnenie a žalovaný predmetným postupom iba trestá žalobcov za podanie návrhu
na prejednanie priestupku tým, že žalobcom bezdôvodne navyšuje náklady spojené s prejednaním
priestupkovej veci predvolávaním žalobcov na ústne pojednávanie napriek tomu, že žalobcovia nemajú
ako prispieť k rozhodnutiu vo veci. Žalobcom nie je zrejmé, ako žalovaný dospel k záveru, že bez
prítomnosti žalobcov na ústnom pojednávaní nemôže rozhodnúť v priestupkovej veci, rozhodnutie o

ktorej si vyžaduje iba jednoduché právne posúdenie skutkového stavu ustáleného predchádzajúcimi
písomnými podaniami účastníkov priestupkového konania. Ani vo svojom vyjadrení zo dňa 21.12.2023
žalovaný neposkytol žiadne relevantné právne, či faktické odôvodnenie jeho trvania na osobnej účasti
žalobcov na ústnom pojednávaní.

V. Relevantná právna úprava

45. Podľa čl. 1 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je

zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

46. Podľa čl. 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať
iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

47. Podľa § 41 správneho poriadku, správny orgán predvolá osoby, osobná účasť ktorých pri
prejednávaní veci je nevyhnutná.

48. Podľa § 76 ods.1 písm. j/ zákona o priestupkoch, Správny orgán konanie o priestupku zastaví,
ak sa v ňom zistí, že navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť alebo sa nedostavil na

ústne pojednávanie bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu, hoci bol riadne a včas
predvolaný.

49. Podľa § 21a ods. 1 písm. a/ ZSI, Priestupku sa dopustí ten, kto vedome vydá a zverejní nepravdivé
alebo neúplné informácie.

50. Podľa § 21a ods. 3 písm. a/ ZSI, priestupok podľa odseku 1 možno prejednať len na návrh postihnutej
osoby, jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka (ďalej len „navrhovateľ"). Navrhovateľ je účastníkom
konania o priestupku.

51. Podľa § 79 ods.1 zákona o priestupkoch Občanovi, ktorý bol uznaný vinným z priestupku, ako
aj navrhovateľovi, ak bolo konanie začaté na jeho návrh zastavené podľa § 76 ods. 1 písm. a), b),
c) alebo j), uloží sa povinnosť uhradiť trovy spojené s prejednaním priestupku. Trovy konania sa
uhrádzajú paušálnou sumou, ktorú ustanoví Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky po dohode s
Ministerstvom financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

VI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom52. Správny súd v Bratislave v prvom rade odkazuje na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych
súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“), ktorým boli

zriadené správne súdy (medzi nimi aj Správny súd v Bratislave), ktoré v zmysle ustanovenia § 3 ods.
1 citovaného zákona začali svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zákona o správnych
súdoch zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna
2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc
správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave

na Správny súd v Bratislave.“ Správny súd v Bratislave teda začal konať vo všetkých veciach v ktorých
je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, v ktorých do 31. mája 2023 konali Krajský súd
v Bratislave, Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Trnave.

53. Predmetná vec bola na podklade podanej správnej žaloby pôvodne iniciovaná na Krajskom súde
v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 7Sa/101/2022. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto

veci príslušný Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“). Na základe zák. č. 151/2022 Z.z.
bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z
Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane
prejednávanej veci.

54. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10, §13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny
poriadok (ďalej len ako „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré jeho
vydaniu predchádzalo, a to v rozsahu žalobných bodov vymedzených žalobcom (§ 134 SSP), a dospel
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, v dôsledku čoho ju postupom podľa § 190 SSP zamietol.

55. Správny súd o žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 29. júla 2025, nakoľko boli splnené
podmienky podľa §137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia
ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle
správneho súdu.

56. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

57. Podľa § 23 ods. 2 písm. a/ SSP účinného do 30. júna 2023, sudca na správnom súde koná a
rozhoduje o správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo

opatreniu o priestupku.

58. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zamietnuté
odvolaniežalobcovapotvrdenérozhodnutieorgánuverejnejsprávyprvéhostupňa,ktorýmbolovzmysle
§ 76 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch zastavené konanie, začaté na návrh žalobcov týkajúce sa

porušenia povinností ustanovenej ZSI, obvinenej Mgr. B. B..

59. Spornou otázkou medzi účastníkmi konania je, či v danom prípade bolo zákonné po tom, čo sa
navrhovatelia nedostavili na ústne pojednávanie priestupku bez náležitého ospravedlnenia alebo bez
dôležitého dôvodu konanie zastaviť podľa § 76 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch.

60. Zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu je zrejmé, že v preskúmavanej veci
bolo dňa 06.10.2022 na správny orgán prvého stupňa doručené oznámenie žalobcov o skutočnostiach
nasvedčujúcich spáchanie priestupku a návrh na jeho prejednanie, v ktorom navrhovateľ v podstate
popísal priebeh konania osôb konajúcich v mene Ministerstva zdravotníctva SR, ktorým by mohli byť

porušené ustanovenia ZSI, kvalifikované ako priestupok na úseku práva na prístup k informáciám podľa
ust. § 21a ods. 1 písm. c/ ZSI a § 42a ods. 1 zákona o priestupkoch.

61. Dňa 14.12.2021 správny orgán spísal úradný záznam o tom, že zamestnanec správneho orgánu
kontaktoval obvinenú z priestupku Mgr. B. B., za účelom dohodnúť sa s ňou o dni ústneho prejednania

priestupku, ktorá uviedla, že je dlhodobo práceneschopná, najmenej do začiatku januára roku 2022.

62. Ďalej správny orgán listom zo dňa 04.01.2022 predvolal navrhovateľov a obvinenú Mgr. B. B. na
ústne prejednanie priestupku dňa 19.01.2022. Súčasťou predvolania navrhovateľov bolo aj poučeniemimo iné aj o tom, že sú povinní dostaviť sa na ústne pojednávanie, ak boli riadne a včas predvolaní,
v opačnom prípade, ak sa nedostavia na ústne pojednávanie bez náležitého ospravedlnenia alebo
dôležitého dôvodu bude podľa § 76 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch konanie zastavené a bude im

uložená povinnosť podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch uhradiť trovy konania.

63. V spisovom materiáli je tiež založená odpoveď advokátskej kancelárie Weis & Partners, s.r.o.
(právnych zástupcov navrhovateľov), na ústne prejednanie priestupku zo dňa 13.01.2022 s tým, že sa
navrhovatelia nemajú záujem zúčastniť ústneho prejednania priestupku. Ďalej uviedli, že vo svojom

návrhu detailne opísali skutok, ktorým mal byť spáchaný priestupok ako aj všetky potrebné informácie
a ich osobné vypočutie neprispeje k objasneniu spáchaného priestupku.

64. Listom zo dňa 13.01.2022 obvinená Mgr. B. B. požiadala správny orgán o ospravedlnenie jej neúčasti
na ústnom prejednaní priestupku z dôvodu pretrvávajúcej práceneschopnosti spolu s dokladom o tejto
skutočnosti.

65. Listom zo dňa 11.02.2022 správny orgán informoval advokátsku kanceláriu Weis & Partners, že
neúčasť navrhovateľov na ústnom prejednaní priestupku dňa 13.01.2022 neospravedlňuje, nakoľko v
jeho odpovedi zo dňa 13.01.2022 neuviedol také závažné dôvody, ktoré tomu bránili zúčastniť sa tohto
úkonu, s tým že navrhovateľ priestupku je povinný sa dostaviť na predvolanie na ústne prejednanie,

nakoľko si to vyžaduje povaha úkonu. Zároveň informoval navrhovateľov o tom, že na pojednávaní
sa správny orgán pokúsi odstrániť nezrovnalosti, ktoré sú medzi návrhom na prejednanie priestupku
a prílohami a listinnými materiálmi doposiaľ do konania predloženými zo strany obvinenej a Ministerstva
zdravotníctva SR.

66. K listu správneho orgánu zo dňa 11.02.2022 sa navrhovatelia vyjadrili podaním zo dňa 15.02.2022,
splnomocnený zástupca navrhovateľov taktiež uviedol, že trvajú na tom, že ich osobná účasť nie je
potrebná na prejednaní veci, lebo ich návrh je zrozumiteľný a otázky ohľadne skutkového stavu veci,
ktoré doposiaľ neboli zodpovedané písomnými podaniami účastníkov konania, mohol správny orgán
položiť v rámci svojich doterajších písomných podaní.

67. Listom zo dňa 24.02.2022 prvostupňový správny orgán vytýčil ústne pojednávanie priestupku na deň
14.03.2021, na ktoré si predvolal obvinenú, navrhovateľov a o predvolaní upovedomil splnomocneného
zástupcu navrhovateľov. Predvolanie bolo doručené obvinenej dňa 01.03.2022, navrhovateľom dňa
25.02.2022 a upovedomenie splnomocnenému zástupcovi navrhovateľov dňa 10.03.2021. V predvolaní

boli navrhovatelia a ich splnomocnení poučení, že majú povinnosť dostaviť sa na ústne pojednávanie,
ak bolí riadne a včas predvolaní, v opačnom prípade, ak sa nedostavia na ústne pojednávanie bez
náležitého ospravedlnenia alebo dôležitého dôvodu bude podľa § 76 ods. 1 písm. j/ konanie zastavené
a bude im uložená povinnosť podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch uhradiť trovy konania.

68. Na ústne pojednávanie priestupku dňa 14.03.2022 v čase 09.00 hod. sa navrhovatelia, ich
splnomocnený zástupca a ani obvinená nedostavili.

69. Následne dňa 06.04.2022 prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie, ktorým konanie o
priestupku podľa § 76 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch z dôvodu, že navrhovatelia sa nedostavili

na ústne pojednávanie bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu, hoci boli riadne a
včas predvolaní zastavil.

70. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že boli splnené podmienky § 76 ods.
1 písm. j/ zákona o priestupkoch.

71. Správny súd v Bratislave dáva žalobcovi do pozornosti, že v zmysle čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy
SR je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Základnou premisou materiálneho
právneho štátu prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány,
orgány územnej samosprávy, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok.

72. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho
právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V
právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právnaistota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 Ústavy,
sa osobitný dôkaz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých
štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (ÚS

17/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365;
zhodne I.ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999,
s. 382, I.ÚS 10/98)“. (I.ÚS 54/02. Nález z 13. novembra 2002. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného
súdu SR 2002 – II. polrok, s. 750).

73. Z uvedeného vyplýva, že pre zabezpečenie materiálneho právneho štátu nie je len povinnosťou
mocenských orgánov štátu konať a rozhodovať v súlade so zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy, ale
aj povinnosťou každej fyzickej ako aj právnickej osoby je konať v súlade so zákonom, a preto je jej
povinnosťou nielen poznať svoje práva, ale jej povinnosťou je aj bez výhrady povinnosti ustanovené
v právnom predpise dodržiavať.

74. Zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu je v danom prípade jednoznačne
zrejmé, že žalobcovia sa na pojednávanie správneho orgánu prvého stupňa nedostavil a svoju neúčasť
na toto pojednávanie neospravedlnil dôležitým dôvodom, ktorý by im bránil dostaviť sa na správny
orgán. V tejto súvislosti tunajší súd poukazuje na to, že v liste správneho orgánu zo dňa 11.02.2022
adresovaný právnemu zástupcovi žalobcov, správny orgán uviedol, z akého dôvodu považuje osobnú

účasť žalobcov na pojednávaní veci za dôležitú (pokus o odstránenie nezrovnalosti, ktoré sú medzi
návrhomnaprejednaniepriestupkuaprílohamialistinnýmimateriálmidoposiaľdokonaniapredloženými
zo strany obvinenej a Ministerstva zdravotníctva SR), teda nie je možné ani teoreticky akceptovať
námietku žalobcov o tom, že ich osobná prítomnosť na pojednávaní neprispeje k objasneniu nimi
tvrdeného spáchaného priestupku. Zároveň súd dodáva, že nie je na posúdení žalobcov, aby za správny

orgán rozhodovali tom, koho prítomnosť na nariadenom pojednávaní je nevyhnutná a koho nie je, o čom
svedčí aj znenie ustanovenia § 41 správneho poriadku (Správny orgán predvolá osoby, osobná účasť
ktorých pri prejednávaní veci je nevyhnutná). Žalobcovia boli taktiež správnym orgánom riadne poučený
o následkoch nedostavenia sa na nariadené pojednávanie – práve zastavením konania v zmysle § 71
ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch.

75. V nadväznosti na uvedené súd poukazuje na to, že zo zákonnej úpravy ustanovenej v § 76
ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch potom vyplývala zákonná povinnosť správneho orgánu prvého
stupňa priestupkové konanie začaté na návrh žalobcu zastaviť. Súčasne prvostupňovému správnemu
orgánu z právnej úpravy ustanovenej v § 79 ods. 1 zákona o priestupoch vyplývala zákonná povinnosť

zaviazať žalobcu k úhrade štátu trovy správneho konania, keďže neboli preukázané skutočnosti hodné
osobitného zreteľa (§ 79 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb.). Tieto skutočnosti žalobcovia nielenže
v správnom konaní a to ani v odvolacom správnom konaní nepreukázali, ale nadôvažok ich ani
netvrdili. Vychádzajúc z uvedeného aj podľa názoru tunajšieho súdu zhodne s názorom odvolacieho
orgánu verejnej správy, skutkový záver, ku ktorému zo skutkových skutočností správny orgán prvého

stupňa dospel, a to že žalobcovia sa nedostavili na riadne a včas nariadené ústne pojednávanie
správneho orgánu prvého stupňa a svoju neúčasť riadnym spôsobom neospravedlnili, čo bolo dôvodom
pre zastavenie priestupkového konania, čím vznikla zákonnosť povinnosť prvostupňového správneho
orgánu rozhodnúť o úhrade štátu trovy správneho konania, je logický záver majúci podklad v skutkových
zisteniach.

76. Pokiaľ žalobcovia namietali, že v danom prípade bolo povinnosťou správneho orgánu sa vecou,
napriek ich neúčasti na pojednávaní správneho orgánu, zaoberať, vec prejednať v merite, súd
nepovažoval ani túto námietku za dôvodnú. Povinnosťou správneho orgánu v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy
bolo postupovať v konaní v súlade so zákonom, a preto pokiaľ správny orgán zistil, že žalobcovia sa

na nariadené ústne pojednávanie nedostavili, bez riadneho ospravedlnenia, postupoval v súlade s § 76
ods. 1, písm. j/ zákona o priestupkoch, keď priestupkové konanie zastavil.

77. Ohľadom uloženej povinnosť uhradiť štátu trovy spojené s prejednaním priestupku, tunajší súd
poukazuje na to, že zákon o priestupkoch má úpravu trov konania obsiahnutú v ust. § 79 zákona,

v zmysle ktorého zákonného ustanovenia v zásade platí, že navrhovateľ priestupkového konania znáša
trovy spojené s prejednaním priestupku za situácie, že konanie bolo zastavené podľa § 76 ods. 1 písm.
a/, b/, c/ alebo j/ zákona o priestupkoch, konštatoval, že v týchto prípadoch mu teda správny orgán
uloží povinnosť zaplatiť štátu trovy vo výške ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisoma len výnimočne sa od takéhoto uloženia trov môže upustiť, a to za predpokladu, že tu existujú a boli
preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by takýto postup odôvodňovali.

78. V danej veci mal súd preukázané, že predmetom súdneho preskúmavacieho konania bolo
priestupkové konanie, ktoré začalo na návrh žalobcov právoplatné zastavené podľa § 76 ods. 1 písm.
j/ zákona o priestupkoch, čo následne zakladá povinnosť správnych orgánov postupovať, pokiaľ ide
o trovy spojené s prejednaním priestupku, podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch. Podľa názoru súdu
v zmysle uvedenej právnej úpravy správne orgány aj konali a v súlade s citovanou právnou úpravou

im uložili povinnosť zaplatiť štátu trovy v sume 16,- eur, majúc za to, že existencia dôvodov hodných
osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 79 ods. 3 zákona o priestupkoch nebola
zistená a žalobcami ani nikdy tvrdená a preukázaná.

79. Na záver tunajší súd poukazuje na to, že „..súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj ,,ESĽP“)
pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú
(García Ruiz c. Španielsku z 21.1.1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.

zn. I. ÚS 736/2016 z 5. decembra 2017)“.

80. S poukazom na uvedené považuje súd napadnuté rozhodnutie žalovaného za vecne správne, a
preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

81. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že žalovanému nepriznal
právo na náhradu trov konania napriek tomu, že mal úspech vo veci. Keďže žalovanému voči žalobcom
nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcov spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho
súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná
na kasačnom súde (§ 444 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu
je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.

1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o
dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439

ods. 3 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec

alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).