Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 12, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 60Cb/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123450950
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Krošlák Cmerová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:6123450950.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Evou Krošlák Cmerovou v právnej veci žalobcu: UniCredit Leasing

Slovakia, a.s., IČO: 35 730 978, so sídlom Šancov 1/A, 814 99 Bratislava, právne zastúpený: Malata,
Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., IČO: 47 239 921, so sídlom Twin City Tower, Mlynské Nivy 10,
821 09 Bratislava, proti žalovanému: V Star Lines, s.r.o., IČO: 45 566 739, so sídlom: Pomlejská cesta
2205/2A, 931 01 Šamorín, právne zastúpený: JUDr. Norbert Kálman, Advokátska kancelária so sídlom
Sv. Beňadika 30/B, 949 01 Nitra, o zaplatenie sumy 49.664,34 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovanýje povinnýzaplatiťžalobcovisumuvovýške49.664,34eurspolusúrokomzomeškaniavo
výške 12,00 % ročne zo sumy 49.664,34 eur od 22.03.2023 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením

pohľadávky vo výške 40,00 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 22.11.2023, domáhal voči
žalovanémuzaplateniasumy49.664,34eurspríslušenstvomataktiežsadomáhalnáhradytrovkonania.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 06.02.2020 uzatvoril so Žalovaným Leasingovú zmluvu
č. 4115403708. Hlavným účelom leasingovej zmluvy bolo prefinancovanie osobného vozidla/dodávky

MERCEDES-BENZ Sprinter Tourer 319 CDI Standard, VIN: A.. Kúpna cena predmetu leasingu bola
82 200,00 EUR s DPH pričom Žalovaný sa zaviazal splácať leasing v pravidelných mesačných
splátkach v celkovom počte 60 splátok, pričom akontácia bola dojednaná vo výške 12 330,00 EUR
a splátky vo výške 1 613,27 EUR. Neoddeliteľnou súčasťou Leasingovej zmluvy boli aj Obchodné
podmienky pre finančný leasing motorových vozidiel ako aj splátkový kalendár. Žalovaný porušil
podmienky leasingovej zmluvy keď nedodržal platobnú disciplínu na ktorú sa zaviazal v dôsledku čoho
Žalobca vypovedal leasingovú zmluvu ku dňu 22.09.2021. Súčasťou odstúpenia bola tiež výzva na

vrátenie predmetu financovania a poučenie o zániku užívacieho práva. Žalovaný si výzvu na vrátenie
prevzal 27.09.2021. Žalovaný bol v ukončení zmluvy poučená o zániku užívacieho práva a explicitne
vyzvaný, aby Predmet financovania bezodkladne pristavil. Napriek tomu však predmet financovania
nevydal.UvedenýmkonanímsúčasnevzniklaŽalobcovivočiŽalovanémupohľadávkatitulompredčasne
ukončenejleasingovejzmluvy.ŽalobcavyúčtovalŽalovanémuvšetkynároky,ktorémuvzniklivsúvislosti
s predčasne ukončenou leasingovou zmluvou. Celková výška nároku predstavovala sumu 49 664,34
Eur. Žalobca si uplatnil okrem istiny aj zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po vystavení

finančného vysporiadania ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo
výške 40,00 EUR.3. Žalobca spolu so žalobou doručil súdu Kúpnu/lízingovú zmluvu 4115403708 zo dňa 06.02.2020,
PreberacíprotokolkuKúpnej/Lízingovejzmluve4115403708,Splátkovýkalendár,Obchodnépodmienky
prenajímateľa pre finančný lízing motorových vozidiel zo dňa 06.02.2020, Odstúpenie od lízingovej

zmluvy zo dňa 22.09.2021 s doručenkou, Protokol o finančnom vysporiadaní lízingovej zmluvy č.
4115403708 z dôvodu porušenia podmienok lízingovej zmluvy zo dňa 21.03.2023.

4. Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania vo veci rozhodol platobným rozkazom
sp. zn. 34Up/989/2023 zo dňa 05.12.2023, ktorým vyhovel žalobe v celom rozsahu. Proti platobnému

rozkazu podal žalovaný odpor, v dôsledku čoho došlo k zrušeniu platobného rozkazu.

5. V podanom odpore proti platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že nárok žalobcu neuznáva v celom
rozsahu. Dodal, že vo veci medzi žalobcom a žalovaným prebieha súdne konanie, kde žalovaný v tejto
veci vystupuje ako žalobca a proti žalovanému UniCredit Leasing vedie spor o určenie, že vzájomné

právaapovinnostizanikli.KonaniejevedenénaMestskomsúdeBratislavaIII.sp.značka63Cb/35/2023.
Z uvedeného dôvodu žalovaný neuznáva platobný rozkaz a nárok žalobcu namieta v celom rozsahu.
Žalovaný k platobnému rozkazu nepriložil žiadne listiny.

6. V replike žalobca uviedol, že Žalovaný nepoprel žiadne skutkové tvrdenia uvádzané

Žalobcom. Žalovaný uviedol, že mal iniciovať konanie o určenie vzájomných práv a povinností avšak
tieto žiadnym spôsobom nešpecifikoval. V tejto súvislosti je potrebné uvedomiť si, že Obchodný
zákonník predpokladá zdatnosť podnikateľa a jeho dobrú profesionálnu úroveň. Podnikateľ nesie plné
podnikateľské riziko. Predpokladá sa, že bude vo vzťahoch s inými podnikateľmi presadzovať svoj
záujem, využívať možnosti, ktoré mu právna úprava poskytuje, usilovať o dosiahnutie čo najväčšieho

zisku a zlepšovať svoju pozíciu na trhu. Poctivý obchodný styk je v porovnaní s pojmom dobré mravy
pojmom užším. Právna teória upozorňuje tiež na tú skutočnosť, že strana, ktorá namieta určité zmluvné
ustanovenie, ho pôvodne akceptovala a až dodatočne odmieta dohodu dodržať. Viera oprávnenej strany
v platne dojednané zmluvné ustanovenie nemôže byť bez ďalšieho narušená. Žalobca zdôrazňuje, že
za náležité odôvodnenie odporu a vymedzenie namietaných skutočností zodpovedá výlučne Žalovaný.

Samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy
vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje
tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom,
ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce
žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.

Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V
priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní
dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú
teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na
nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.

(Uznesenie NS SR z 31. mája 2010, sp. zn. 6 Cdo 81/2010). Aplikované na sporové konanie o zaplatenie
peňažného dlhu, ak Žalobca ako veriteľ preukáže právny titul, čo v danom
prípade Žalobca spoľahlivo preukázal predložením listinných dôkazov je potom na Žalovanom ako
dlžníkovi aby preukázal, že vzniknutý dlh zaplatil alebo že dlh mal byť stanovený v inej výške. Dôkazné
bremeno sa v takom prípade presúva na Žalovaného a to napriek tomu, že ide o tvrdenie Žalobcu

(porovnaj Uznesenie KS v Žiline, sp.zn. KSZA 9 Co 720/2014 zo dňa 07.10.2014). Právo na spravodlivé
súdne konanie vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy neznamená právo na to, aby bol účastník konania
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp. s
jeho právnymi názormi. Neúspech v súdnom konaní nemožno považovať za porušenie tohto základného
práva (napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 67/06). Z uvedených dôvodov Žalobca zotrváva na podanej žalobe a

tejto žiada v celom rozsahu vyhovieť.

7. Žalovaný v replike uviedol, že namieta titul od ktorého žalobca odvodzuje svoje právo
domáhať sa úhrady vyššie uvedenej sumy, za ktorý titul zrejme považuje jednostranný právny
úkon — odstúpenie od zmluvy č. 4115403708, ktoré odstúpenie malo byť žalovanému doručené

27.09.2021, v dôsledku ktorého doručenia mala byť vyššie uvedená zmluva zrušená. Dôvody neplatnosti
vyššie uvedeného právneho úkonu — odstúpenia od zmluvy žalovaný uviedol jednak vo vyjadrení
k žalobe v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. značkou 60Cb/115/2023 ako aj v
konaní v procesnom postavení žalobcu vedenom na Mestskom súde Bratislava III. pod sp. značkou63Cb/35/2023. Žalovaný má za to, že žalobca svoj nárok opiera o absolútne neplatný právny úkon
a je toho názoru, že žaloba o zaplatenie vyššie uvedenej sumy je nedôvodná a tejto žalobe nie
je možné vyhovieť. Vyčíslená suma tak ako sa jej žalobca domáha nie je ničím zdôvodnená a zo

samotného žalobcom produkovaného dôkazu označeného ako protokol o finančnom vysporiadaní je
zrejmé, že žalobca konštatoval nesplatenie jednej splátky vo výške 1 613,27 EUR a aj to spätne s
niekoľkomesačným odstupom od odstúpenia od zmluvy pritom je možné sa domnievať, že vymáhaná
suma sa viaže k zníženiu hodnoty predmetu leasingu od začiatku trvania leasingu k dobe odstúpenia
od leasingovej zmluvy z dôvodov, ktoré žalovaný neakceptuje a má za to, že odstúpenie od zmluvy

ako jednostranný právny úkon je absolútne neplatným právnym úkonom. Uvedený dôvod žalovaný
považuje za neakceptovateľný nakoľko leasingové splátky boli do odstúpenia od zmluvy uhrádzané a je
logické, že obsahovali v sebe úhradu nájomného za predmet leasingu ako aj úhradu časti kúpnej ceny,
ktorej posledná splátka mala byť vo výške predpokladanej zmluvou, preto nie je možné zmenu hodnoty
predmetu leasingu počas trvania zmluvného vzťahu považovať za záväzok žalovaného zo Zmluvy č.
4115303708. Žalovaný poukazuje pre prípad, že by súd odstúpenie od zmluvy považoval za platný

právny úkon, že odstúpenie od zmluvy žalobca doručil žalovanému 27.09.2021. Odstúpením od zmluvy
sazmluvazrušujesúčinkamiodpočiatku.Žalobcasvojeprávo,ktorémumalosvedčiťzúčinkovzrušenia
zmluvy mohol prvýkrát uplatniť 28.09.2021. V súvislosti s uvedeným žalovaný z opatrnosti poukazuje
na ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka podľa ktorého, sa právo o vydanie plnenia zo zrušenej
zmluvy premlčuje v lehote 2 rokov kedy sa mohlo právo uplatniť prvýkrát. Žalovaný konštatuje, že k

premlčaniu nároku žalobcu došlo 28.09.2023, ktorého premlčania sa domáha. Vzhľadom na účinné
dovolanie sa premlčania žalobca nemôže uplatniť svoje právo o zaplatenie vyššie uvedenej sumy aj
keby táto bola správna a titul zákonný. V súvislosti s uvedeným žalovaný poukazuje na to, že svoje
domnelé právo žalobca uplatnil návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorý návrh bol doručený súdu
22.11.2023, t.j. po uplynutí 2 ročnej lehoty, na ktorú poukazuje žalovaný vyššie. Žalovaný v súvislosti

s uvedeným poukazuje aj na konanie vedené pod sp. značkou 60Cb/115/2023 v ktorom konaní sa
žalobca považuje za vlastníka veci ku ktorej sa viaže jeho domnelá pohľadávka, ktorej zaplatenia sa
domáha v tomto konaní. Preto neprichádza do úvahy námietka, že by žalovaný sa mohol účinne domôcť
premlčania uplatňovaného práva žalobcom až po splnení povinnosti, tak ako sa to domáha žalobca v
konaní 60Cb/115/2023. Žalobu žiada zamietnuť ako nedôvodnú.

8. Žalobca v ďalšom písomnom podaní zdôraznil, že Obchodný zákonník predpokladá
zdatnosť podnikateľa a jeho dobrú profesionálnu úroveň. Podnikateľ nesie plné podnikateľské riziko.
Predpokladása,žebudevovzťahochsinýmipodnikateľmipresadzovaťsvojzáujem,využívaťmožností,
ktoré mu právna úprava poskytuje, usilovať o dosiahnutie čo najväčšieho zisku a zlepšovať svoju

pozíciu na trhu. Poctivý obchodný styk je v porovnaní s pojmom dobré mravy pojmom užším. Právna
teória upozorňuje tiež na tú skutočnosť, že strana, ktorá namieta určité zmluvné ustanovenie, ho
pôvodne akceptovala a až dodatočne odmieta dohodu dodržať. Viera oprávnenej strany v platne
dojednané zmluvné ustanovenie nemôže byť bez ďalšieho narušená. Žalobca predložil právoplatné
rozhodnutieOkresnéhosúduBratislavaIspis.zn.:25Cb/115/2021,ktorýmsúdzamietolžalobuourčenie

neplatnosti odstúpenia od zmluvy. V zmysle právnej teórie je predmet konania potrebné chápať ako
žalobný nárok spolu so skutkovým odôvodnením, z ktorého by mal žalobný návrh vyplývať. K takémuto
názoru sa prikláňa prevažná väčšina predstaviteľov právnej teórie. Winterová tvrdí, že širšie chápanie
predmetukonania„napomáhapririešeníotázkytotožnostižalôb...“ Rechbergerzastávanázor,že„výrok
samotný len výnimočne stačí na individualizovanie nároku....“. Podľa Macura „je daná identita sporu

za predpokladu, že vecný návrh (žalobný petit) a skutkový obsah prednesený k jeho opodstatneniu
sú totožné“. Napokon aj Najvyšší súd SR tvrdí, že „za tú istú vec v zmysle § 159 ods. 3 OSP treba
v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera
o ten istý právny dôvod, vyplývajúci z totožného skutkového stavu“ (Uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 27. novembra 2003, sp. zn. 2 Cdo 105/03, publikované pod R 15/2005). Žalobca

preto poukazuje na základný obsah princípu materiálnej rovnosti a princípu právneho štátu, ktorého
obsahom jevytvorenieprávnejistoty,ženaurčitúprávnerelevantnúotázkusapriopakovanívrovnakých
podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06), je
legitímny očakávaním žalobcu, že obdobne bude jeho nárok posúdený aj v predmetnom konaní (ak tu
nie sú skutkové okolnosti osvedčujúce zánik nároku a pod.). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť

všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ
ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL.
ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Možno teda konštatovať, že „miera samostatnosti“ posúdenia
analogickej právnej otázky v každom jednotlivom konaní je limitovaná práve zásadou materiálnejrovnosti a princípu právneho štátu. Žalobca má za to, že ak bolo na základe rovnakých skutkových
okolností rozhodnuté o platnosti odstúpenia od leasingovej zmluvy, nie je daný žiaden dôvod pre odlišné
rozhodovanie v prejednávanom prípade. Ďalej je potrebné dať na zreteľ, že Ústavný súd vo svojej

judikatúre opakovane uvádza potrebu teleologického výkladu právnych noriem. Nález Ústavného súdu
SR IV. ÚS 15/2014 zo dňa 28.04.2014, uvádza: „Ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane pripomína,
že prílišný právny formalizmus a prehnané nároky na formuláciu zmluvy nemožno z ústavnoprávneho
hľadiska akceptovať, lebo evidentne zasahujú do zmluvnej slobody občana vyplývajúcej z princípu
zmluvnej voľnosti (autonómie vôle) podľa čl. 2 ods. 3 ústavy. Ústavný súd zároveň zdôrazňuje, že

jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nevedie k neplatnosti zmluvy,
pred takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti, ak do úvahy prichádzajú obidva výklady. Je tak
vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním
spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie
zásadou. Taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci
k neplatnosti zmluvy pred výkladom nezakladajúcim jej neplatnosť, preto nie je ústavne konformná a

je v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z čl. 1 ústavy (k tomu pozri I. ÚS 242/07, I. ÚS
243/07, IV. ÚS 340/2012, podobne aj nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 625/03 zo 14.
apríla 2005). Ako ústavne nesúladné (porušujúce základné práva) ústavný súd hodnotí aj rozhodnutia
všeobecných súdov, ktorými boli zákony a podzákonné úpravy (vrátane noriem týkajúcich sa výkladu
alebo platnosti právneho úkonu) interpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti napr.

v dôsledku prílišného formalizmu (IV. ÚS 192/08, IV. ÚS 1735/07, I. ÚS 26/2010). Žalobca má za to,
že leasingová zmluva bola uzatvorená platne a rovnako platne bolo následne od tejto odstúpené z
dôvodu porušenia povinnosti platiť splátky. Okrem už právoplatného rozhodnutia o platnosti odstúpenia
od zmluvy Žalobca poukazuje na to, že: Podľa čl. 11. písm. a) Obchodných podmienok: „Lízingový
prenajímateľ je oprávnený odstúpiť od lízingovej zmluvy, uzatvorenej s lízingovým nájomcom a túto takto

predčasne zrušiť v prípade pri omeškaní s platením podľa čl. 4 týchto Podmienok a/alebo inej platby
po dobu dlhšiu ako 30 dní u ktorejkoľvek s lízingovým nájomcom uzavretej lízingovej zmluvy alebo
inej zmluvy, uzavretej medzi lízingovým prenajímateľom a lízingovým nájomcom“ . Podľa čl. 6 písm.
a) Obchodných podmienok: „Omeškanie v platení splátok a ostatných platieb stanovených v lízingovej
zmluve a článku 4 Podmienok sa považuje za podstatné porušenie lízingovej zmluvy“. Podľa čl. 4 písm.

l) Obchodných podmienok: „Lízingový nájomca je povinný zaplatiť lízingovému prenajímateľovi všetky
náklady, ktoré lízingovému prenajímateľovi vzniknú v súvislosti s vymáhaním a uplatnením všetkých
pohľadávok voči lízingovému nájomcovi, a to vrátane odmien a honorárov, vyplatených tretím osobám,
oprávneným vykonávať úkony v súvislosti s vymáhaním pohľadávok.“ Právo na spravodlivé súdne
konanie vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy neznamená právo na to, aby bol účastník konania pred

všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho
právnymi názormi. Neúspech v súdnom konaní nemožno považovať za porušenie tohto základného
práva (napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 67/06). Žalobca vzhľadom na uvedené trvá na podanej žalobe.

9. Na pojednávaní konanom na Okresnom súde Trnava dňa 14.11.2024 právny zástupca

žalobcu uviedol, že zotrváva na svojej žalobe v celom rozsahu, považuje ju za dôvodnú, pridŕža
sa svojich doterajších vyjadrení a žiada aby jej bolo vyhovené v celom rozsahu. Právny zástupca
žalovaného uviedol, že neexistuje relatívne neplatný právny úkon odstúpenia od zmluvy a žalovaný od
zmluvy odstúpil. Právny úkon odstúpenia od zmluvy podľa ustálenej judikatúry a výkladu nevyžaduje
odôvodnenie takéhoto právneho úkonu. Účinky takéhoto právneho úkonu nastávajú doručením

účastníkovi právneho úkonu voči ktorému účastník právneho úkonu odstúpenie od právneho úkonu
vykonávajúceho sa domáha. Žalovaný preukázal, že od zmluvy odstúpil, žalobca nepreukázal, že
aplikoval jediný zákonom prípustný nástroj zamedzujúci vzniku účinku odstúpenia od zmluvy, t.j. nepodal
žalobu o neplatnosť takéhoto právneho úkonu, resp. po prijatí CSP žalobu o určení, že povinnosti a
práva z právneho úkonu naďalej na strane účastníkov právneho úkonu trvajú. Z tohto dôvodu žalovaný

poukazuje na včas a účinne vznesenú námietku premlčania, pričom sa nezbavuje práva namietať aj
aktívnu legitimáciu vo veci vlastníctva, od vlastníctva ktorej veci svoj nárok žalobca odvodzuje, tak
ako to vzniesol v konaní 60Cb/115/2023. Právo domáhať sa plnenia zo zmluvy, ktorá bola odstúpením
od nej účinne zrušená, uplynula vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehote, jedná sa o úkon podľa
občianskeho práva a preto po včasnej, riadnej námietke premlčania, ktorú je možné podať do uznesenia

súdu, ktorým ukončuje dokazovanie vo veci, čo doposiaľ spravené nebolo, nie je možné priznať to
právo. Podanej žalobe nie je možné vyhovieť, s tým, že vzhľadom na námietku premlčania nie je
potrebné sa meritom veci zaoberať, preto navrhuje žalobu zamietnuť a úspešnému žalovanému priznať
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že nakoľkožalovaný porušil podmienky leasingovej zmluvy, neplatil splátky a nedodržal platobnú disciplínu, žalobca
odstúpil od leasingovej zmluvy, vyzval na vrátenie predmetu, nakoľko došlo k zániku aj užívacieho práva.
Žalobca spoľahlivo preukázal užívací titul. Žalovaný si odstúpenie prevzal dňa 27.9.2021, pričom v

tejto spojitosti by sme poukázali, že nakoľko ide o obchodno-právny vzťah, kde žalovaný vystupoval
pod IČO ako právnická osoba, premlčacia doba je 4 roky, takže nárok žalobcu bol uplatnený včas.
Právny zástupca žalovaného ďalej poukázalo na to, že sa jednalo o jeden nedoplatok vo výške 1.617,44
eur, ktorý nedoplatok ani nedoplatkom nebol, je možné hovoriť o oneskorenej splátke a žalobca
oneskorenú splátku zaúčtoval do mesiaca, v ktorej tá splátka bola poukázaná a umelo vytvoril v mesiaci,

v ktorom nebola poukázaná splátka nedoplatok, na ktorý sa odvolal pri právnom úkone nazvanom
odstúpenie od zmluvy. Odstúpiť od zmluvy nemohol, lebo 22.9.2021 bola zmluva už zrušená účinným
odstúpením od zmluvy zo strany žalovaného. Odstúpiť od zmluvy je možné len od platnej zmluvy,
nie od neexistujúcej. Dôvod odstúpenia od zmluvy sa viaže na oneskorené plnenie, ktoré považoval
žalovaný za úhradu bezdôvodného obohatenia podľa §107 OZ a nie o plnenie zo zrušenej zmluvy.
V prípade ak by súd považoval listinu zo dňa 22.09.2021 za jednostranný právny úkon, ktorému by

priznal relevanciu platného právneho úkonu podľa §34-38 občianskeho zákonníka, tento právny by
nemohol byť platný pre jeho rozpor s dobrými mravmi, pretože odvolávať sa s odstupom 5 mesiacov na
oneskorenú úhradu o 20 dní v období covid a iných objektívnych skutočností nie je možné akceptovať.
Uvedenú námietku vznáša z opatrnosti ako prostriedok procesnej právnej obrany. Trvá na premlčaní.
Právny zástupca žalobcu poukázal na bod 11 obchodných podmienok, ktorý hovorí, že leasingový

prenajímateľ je oprávnený odstúpiť od leasingovej zmluvy v prípade omeškania s platbou po dobu
dlhšiu ako 30 dní. V dôsledku tohto prišlo k odstúpeniu od zmluvy, žalobca spoľahlivo preukázal
právny titul a je na žalovanom ako dlžníkovi, aby preukázal, že dlh zaplatil, alebo tento je v inej
výške. Právny zástupca žalovaného reagoval, že obdobie v ktorom mal dlh vzniknúť je obdobie už
bez právnej úpravy vzťahov medzi žalovaným a žalobcom. Zmluva bola zrušená odstúpením zo strany

žalovaného, na ktorý právny úkon, ktorý účinky vyvolal, žalobca nijak relevantne nereagoval. Súd v
tomto konaní nemôže ako predbežnú otázku vyriešiť neplatnosť právneho úkonu odstúpenia od zmluvy
žalovaným, musí rešpektovať, že k zrušeniu zmluvy došlo a záväzky zo zmluvy neboli rozhodnutím
súdu prikázané účastníkom právneho úkonu v dôsledku neplatnosti právneho úkonu zrušujúceho právny
úkon, ktorý upravoval vzťahy účastníkov konania. V tomto smere poukázal na rozsudok NS SR sp. zn.

1CdO/48/2010, uznesenie NS SR 4Cdo/111/2008, ktorý považuje za najuniverzálnejší pre posúdenie
tejto veci, rozsudok NS SR 2Cdo/311/2008, čo do kvality právnych úkonov podporne poukázal na
rozsudokNSSR6Sžo/229/2010.Niejemožnéakceptovaťargumentáciužalobcu,žežalovanýsaocitolv
omeškaní plnenia zo zmluvy a preto ustanovenie tejto zmluvy umožňovalo žalobcovi od zmluvy odstúpiť,
nakoľko v tom čase keď sa žalovaný dostal podľa žalobcu do omeškania, spôsobom ako uviedol vyššie,

tzv. obskočením splátky, už právny úkon - zmluva bola zrušená. Právny zástupca žalobcu poukázal
na bod 6 obchodných podmienok, kde žalobca odstúpil od zmluvy v dôsledku podstatného porušenia
leasingovej zmluvy zo strany žalovaného. Žalovaný bol v omeškaní splátky splatnej k 5.8.2021, 5.9.2021
a jeho platobná disciplína nebola dobrá. Platnosť tohto odstúpenia bola potvrdená ako platne právny
úkon rozsudkom 25Cb/115/2021 a pokiaľ ide o obchodné podmienky, tieto boli neoddeliteľnou súčasťou

zmluvy. Odstúpenie zo strany žalovaného nie je súčasťou ani prílohou jeho vyjadrení. Právny zástupca
žalovaného ďalej uviedol, že 25.3.2020 žalovaný odstúpil od zmluvy, na tento právny úkon žalovaný
nijako nereagoval, t.j. účinky sú stále, ku dnešnému dňu zachované, t.j. zmluva je zrušená. K uzatvoreniu
zmluvy: nie k 25.3.2020 ale k 6.2.2020. žalovaný disponuje listinou, že dňa 30.9.2021 dlhuje 1617,44
eur, t.j. hodnotu jednej splátky, nikdy nebol v omeškaní 30 dní a keby aj bol, ten dôvod sa nemohol

použiť, lebo v čase 22.9.2021, právny úkon od ktorého odstupuje žalobca, bol už zrušený. Z týchto
nedorozumení a problémov komunikácie vznikol aj problém nezaplatenia, neplatenia ceny, vydania veci.
Proti žalobe o vydanie veci sa zle bráni, pretože vlastnícke práva sú nepremlčateľné. Právny zástupca
žalobcu v rámci záverečnej reči uviedol, že zotrváva na žalobnom návrhu a žiada súd aby bolo žalobe
v plnom rozsahu vyhovené. Právny zástupca žalovaného v rámci záverečnej reči uviedol, že navrhujem

žalobu zamietnuť a priznať trovy.

10. Súd na pojednávaní s odkazom na § 181 ods. 2 C.s.p. konštatoval v prejednávanej veci,
ktoré zo skutkových tvrdení strán sporu považuje za nesporné: existencia zmluvného vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným, žalovaný nedodržal platobnú disciplínu, výška nároku a ktoré považuje

za sporné: premlčanie nároku. Na pojednávaní súd uviedol aj predbežný právny názor, v zmysle ktorého
sa mu žaloba javila ako podaná dôvodne. Žalovaný nedodržal platobnú disciplínu v dôsledku čoho
žalobca odstúpil od zmluvy. K otázke premlčania súd uvádza, že na predmetnú vec sa vzťahuje 4 ročná
premlčacia lehota a teda k premlčaniu nároku nedošlo.11.Súdnapojednávanívykonaldokazovanieoboznámenímsalistinnýmidôkazmi,atopredovšetkýmso
žalobou a s prílohami, s vyjadrením strán a ich prílohami ako aj s obsahom celého spisového materiálu

a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

12. Z vykonaného dokazovania vyplynulo a medzi stranami to ani nebolo sporné, že Žalobca
ako Leasingový prenajímateľ dňa 06.02.2020 uzatvoril so Žalovaným ako Leasingovým nájomcom
Leasingovú zmluvu č. 4115403708. Dodávateľom predmetu leasingu bola obchodná spoločnosť Motor-

Car Bratislava, spol. s.r.o. Hlavným účelom leasingovej zmluvy bolo prefinancovanie osobného vozidla/
dodávky MERCEDES-BENZ Sprinter Tourer 319 CDI Standard, VIN: A.. Kúpna cena predmetu leasingu
bola 82.200,00 EUR s DPH. Žalovaný sa zaviazal splácať leasing v pravidelných mesačných splátkach,
celkový počet splátok bol 60, dojednaná akontácia bola vo výške 12.330,00 EUR. Výška splátok
bola dohodnutá vo výške 1 613,27 EUR/splátka. Neoddeliteľnou súčasťou Leasingovej zmluvy boli
aj Obchodné podmienky pre finančný leasing motorových vozidiel spolu so splátkovým kalendárom.

Žalovaný porušil podmienky leasingovej zmluvy, keď nedodržal platobnú disciplínu (omeškal sa
s úhradou splátky), v dôsledku čoho Žalobca písomne odstúpil od leasingovej zmluvy dňa 22.09.2021,
nakoľko v zmysle článku 11. Predčasné ukončenie leasingovej zmluvy došlo k naplneniu písm. aa)
Obchodných podmienok prenajímateľa pre finančný leasing motorových vozidiel (2017/01/FL/N) zo
dňa 06.02.2020. Obsahom odstúpenia bola tiež výzva adresovaná žalovanému, aby vrátil predmet

financovania. Bolo mu oznámené, že podľa leasingovej zmluvy sa stávajú zostávajúce leasingové
splátky a ostatné platby ihneď splatnými. Žalovaný si výzvu na vrátenie prevzal dňa 27.09.2021.
Žalovaný bol vyzvaný, aby Predmet financovania bezodkladne pristavil, napriek tomu ale predmet
financovania nevydal. Súd má za to, že Žalobcovi vznikla voči Žalovanému pohľadávka titulom
predčasne ukončenej leasingovej zmluvy. Žalobca vyúčtoval Žalovanému všetky nároky, ktoré mu vznikli

v súvislosti s predčasne ukončenou leasingovou zmluvou a to v Protokole o finančnom vysporiadaní
lízingovej zmluvy č. 4115403708 z dôvodu porušenia podmienok lízingovej zmluvy, kde nesplatená
istina predstavuje: 45.913,46 eur, nedoplatok na splátkach bol vo výške 1.613,27 eur, nedoplatok
na zmluvných pokutách/úrokoch z omeškania: 4,17 eur, nefakturované náklady:700 eur, odúročená
prirážka: 1.433,44 eur, pričom zisk/strata z predaja predmetu financovania bol vo výške 45.913,46 eur.

Celkové vyúčtovanie je 58.847,03 eur, preplatok 0,00 eur a nedoplatok je práve vo výške 49.664,34 eur,
čo je aj žalovaná istina.

13. Žalovaný v konaní účinne nepoprel žiadne skutkové tvrdenia uvádzané Žalobcom. Pokiaľ
žalovaný tvrdí, že odstúpenie od zmluvy ako jednostranný právny úkon je absolútne neplatným

právnym úkonom, súd uvádza, že s argumentáciou žalovaného v tejto otázke sa nemožno stotožniť.
Leasingová zmluva bola uzatvorená platne a rovnako platne bolo následne od tejto leasingovej zmluvy
žalobcom odstúpené z dôvodu porušenia povinnosti platiť splátky. Súd v tejto súvislosti poukazuje na
čl. 11. písm. a) Obchodných podmienok: „Lízingový prenajímateľ je oprávnený odstúpiť od lízingovej
zmluvy, uzatvorenej s lízingovým nájomcom a túto takto predčasne zrušiť v prípade pri omeškaní s

platením podľa čl. 4 týchto Podmienok a/alebo inej platby po dobu dlhšiu ako 30 dní u ktorejkoľvek
s lízingovým nájomcom uzavretej lízingovej zmluvy alebo inej zmluvy, uzavretej medzi lízingovým
prenajímateľom a lízingovým nájomcom“ . Podľa čl. 6 písm. a) Obchodných podmienok: „Omeškanie
v platení splátok a ostatných platieb stanovených v lízingovej zmluve a článku 4 Podmienok sa
považuje za podstatné porušenie lízingovej zmluvy“. Podľa čl. 4 písm. l) Obchodných podmienok:

„Lízingový nájomca je povinný zaplatiť lízingovému prenajímateľovi všetky náklady, ktoré lízingovému
prenajímateľovi vzniknú v súvislosti s vymáhaním a uplatnením všetkých pohľadávok voči lízingovému
nájomcovi, a to vrátane odmien a honorárov, vyplatených tretím osobám, oprávneným vykonávať úkony
vsúvislostisvymáhanímpohľadávok.“Právnyzástupcažalobcusprávnepoukázalnabod6obchodných
podmienok, v zmysle ktorých žalobca odstúpil od zmluvy v dôsledku podstatného porušenia leasingovej

zmluvy zo strany žalovaného. Právny zástupca žalobcu zdôraznil, že žalovaný bol v omeškaní splátky
splatnej k 5.8.2021, 5.9.2021 a jeho platobná disciplína nebola dobrá. Tieto skutkové tvrdenia žalovaný
účinne nerozporoval. Nad rámec uvedeného súd uvádza, že do konania bolo žalobcom predložené
právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I, sp. zn.: 25Cb/115/2021, ktorým súd zamietol
žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy. Dôvodom zamietnutia určovacej žaloby týkajúcej sa

určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy bola jej procesná neprípustnosť.

14. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že to on odstúpil od zmluvy ešte dňa 25.3.2020, teda skôr, akood zmluvy odstúpil žalobca, toto svoje tvrdenie nijako nekonkretizoval a ani ho nepreukázal - nepredložil
žiadne dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia. Odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného nie je
súčasťou ani prílohou jeho vyjadrení.

15. Pokiaľ žalovaný namieta, že nárok uplatnený žalobou je premlčaný, nakoľko na
prejednávanú vec je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a to konkrétne 2-ročnú
premlčaciu lehotu uvedenú žalovaným v replike/3-ročnú premlčaciu lehotu uvedenú žalovaným na
pojednávaní vo veci, súd uvádza, že v danom prípade ide o vzťah medzi dvoma podnikateľmi a teda

sa na prejednávanú vec vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka a z neho vyplývajúca 4-ročná
premlčacia lehota. Žalovaným uplatnená námietka premlčania uplatnená žalovaným je teda nedôvodná.
Odstúpenie od zmluvy žalobcu bolo žalovanému doručené dňa 27.09.2021. Žalobca svoje právo mohol
prvýkrát uplatniť 28.09.2021. Žalobu podal dňa 22.11.2023, teda v rámci zákonnej 4-ročnej lehoty. Nárok
žalobcu premlčaný nie je.

16. Zhrnúc vyššie uvedené možno konštatovať, že žalovaný porušil podmienky leasingovej
zmluvy, dostal sa do omeškania so splácaním (nedodržal pracovnú disciplínu), v dôsledku čoho žalobca
odstúpil od leasingovej zmluvy, zostávajúce leasingové splátky a ostatné platby sa stali splatnými a
tiež vyzval žalovaného na vrátenie predmetu leasingu, nakoľko došlo aj k zániku užívacieho práva.
Žalobca bez dôvodných pochybností preukázal jeho nárok. Žalovaný odstúpenie od zmluvy prevzal dňa

27.9.2021, nakoľko ide o obchodno-právny vzťah, kde žalovaný vystupoval pod IČO-m ako právnická
osoba, premlčacia doba je 4 roky. Nárok žalobcu bol uplatnený včas.

17. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len
„Obchodnýzákonník“)tátočasťzákonaupravujezáväzkovévzťahymedzipodnikateľmi,akpriichvzniku

je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

18. Podľa ustanovenia § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v
prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

19. Podľa ustanovenia § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo
veriteľa (§ 370) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená
od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto
porušení dozvedela.

20. Podľa ustanovenia § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka, na účely tohto zákona je porušenie
zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase
bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností,
za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom
porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.

21. Podľa ustanovenia § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zmluva
zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený
druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu
druhej strany.

22. Podľa ustanovenia § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zanikajú
všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu
škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby
tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa

prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

23. Podľa ustanovenia § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, strana, ktorej pred odstúpením od
zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške
dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá

odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

24. Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplníriadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok
zanikne iným spôsobom.

25. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím
premlčacej doby ustanovenej zákonom.

26. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka, premlčaniu podliehajú všetky
práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

27. Podľa ustanovenia § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie
povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne
premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

28. Podľa ustanovenia § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na

súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon
neustanovuje niečo iné.

29. Podľa ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé
práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

30. Podľa ustanovenia § 394 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach, ktoré vznikajú
odstúpením od zmluvy, plynie premlčacia doba odo dňa, keď oprávnený od zmluvy odstúpil.

31. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením

peňažnéhozáväzkualebojehočasti,vznikáveriteľovi,ktorýsisplnilsvojezákonnéazmluvnépovinnosti,
právopožadovaťznezaplatenejsumyúrokyzomeškaniavovýškedohodnutejvzmluve,atobezpotreby
osobitného upozornenia.

32. Podľa ustanovenia § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola

dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej
republiky nariadením.

33. Podľa ustanovenia § 369c Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi
okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s

uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

34. Podľa ustanovenia § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

35. V zmysle čl. 8 základných princípov Civilného sporového poriadku, strany sporu sú povinné označiť
skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s
princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

36. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí
podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie
dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

37. Podľa § 149 Civilného sporového poriadku, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami
procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na
vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

38. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať

podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa ods. 2 na zistenie podstatných a
rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.39. V zmysle § 151 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré
protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa
týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak

je popretie neúčinné.

40.Podľa§185ods.1,ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku,súdrozhodne,ktoréznavrhnutýchdôkazov
vykoná. Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak
tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné

dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

41. Podľa § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo.

42.Vzmysle§215ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku,súdrozhodnenazákladezistenéhoskutkového
stavu.

43. Civilný sporový poriadok (čl. 8 Základných princípov, § 132 ods. 1, § 150 ods. 1) ako zákonný
procesný predpis, ktorým sa riadi civilné sporové konanie, je postavený na zásade kontradiktórnosti

sporu dvoch rovnocenných strán, ktorý je potom ovládaný prejednacím princípom. Ten spočíva v tom, že
tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného prípadu a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto
skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie
skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov
leží zásadne na stranách a ukladá im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Strana

má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné
tvrdenia a dôkazy. Nie je jeho povinnosťou a nemá ani právo vykonávať dokazovanie o rozhodujúcich
skutočnostiach bez návrhu strán sporu. Neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena vedie
k strate sporu. Dôkazné prostriedky možno navrhovať spôsobom a v lehotách v zmysle Civilného
sporového poriadku v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

44. Vzhľadom ku skutočnosti, že predmetné konanie má charakter kontradiktórneho a sporového
konania, kedy sú to práve sporové strany, ktorých zaťažuje povinnosť uviesť súdu skutočnosti
osvedčujúce vznik a dôvodnosť uplatneného nároku, resp. v prípade obrany, uviesť súdu skutočnosti
uplatnený nárok spochybňujúce, resp. úplne vylučujúce. Túto povinnosť právna teória označuje ako

povinnosť unesenia bremena tvrdenia, na ktoré následne nadväzuje aj povinnosť unesenia dôkazného
bremena. Znamená to, že sporové strany sú povinné nielen tvrdiť určité relevantné skutočnosti, ale
zároveň na ich preukázanie sú povinné označiť dôkazy. V prípade, že neunesú dôkazné bremeno, ani
bremeno tvrdenia, nemôžu byť v konaní úspešní.

45. Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd zo skutočnosti, že zo strany
žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy, čím v zmysle § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, žalobcovi
vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení istiny aj úroky z omeškania, preto súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 12,00 % ročne zo sumy 49.664,34 eur od
22.03.2023 do zaplatenia. Súd dodáva, že výška istiny ani úrokov nebola žalovaným rozporovaná.

46. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobca v konaní ako veriteľ
preukázal právny titul, pričom jeho skutkové tvrdenia podložil relevantnými listinnými dôkazmi. Žalovaný
v konaní nepreukázal, že mu vzniknutý dlh nevznikol, že vzniknutý dlh zaplatil alebo že dlh mal byť v
inej výške. Na základe uvedeného súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

47. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.
Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne

a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.
11. 2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).48. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

50. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

51. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

52. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a
žalobcovi ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške
ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku

na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).