Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, December 30, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 18C/40/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123230765
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Vitteková PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:6123230765.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dominikou Vittekovou PhD. v spore žalobkyne: A. B., nar.

X.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX, zast. JUD. Michal Feciľak, advokát so sídlom Jesenná 8, 080 05
Prešov, proti žalovanému: D. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. G. XXXX/XX, XXX XX E., zast. JUDr.
Lucia Šafranová Verešpejová, advokátka so sídlom Hlavná 133, 080 01 Prešov, o zaplatenie 2372,84
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 148,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 %
ročne zo sumy 148,35 eur od 10.9.2022 do 2.2.2023 a vo výške 7,50 % ročne zo sumy 148,35 eur od
3.2.2023 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica v súlade s
§ 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia
istiny vo výške 2372,84 eur s príslušenstvom. Nárok odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. H., zapísaných na LV č. XXXX, vo veľkosti spoluvlastníckeho

podielu v 1/2, a to okrem iných aj: - parc. KN-C č. 2172/29 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 193
m2; - parc. KN-C č. 2179/5 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 128 m2; - parc. KN-C č. 2172/25
– zastavaná plocha a nádvorie o výmere 62 m2; - parc. KN-C č. 2179/7 – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 44 m2 a - parc. KN-C č. 2179/24 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 140 m2 (ďalej
tiež len „predmetné nehnuteľnosti“). Žalovaný je výlučným vlastníkom stavieb nachádzajúcich sa v kat.
úz. H. zapísaných na LV č. XXXX, a to stavby maštale so súpisným číslom 11616 nachádzajúcej sa
okrem iných aj na pozemku žalobcu parc. KN-C č. 2179/7 a stavby maštale (hospodárskej budovy) so

súpisným číslom 15001 nachádzajúcej sa okrem iných aj na pozemku žalobcu parc. KN-C č. 2179/5.
Žalovaný užívaj parcelu v jeho vlastníctve v tomto rozsahu: časť parc. KN-C č. 2172/29 - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 193 m2, v rozsahu 18 m2 tým, že táto časť pozemku susedí so stavbou
žalovaného so súpisným číslom 15001 (z východnej časti) a žalovaný užíva túto časť pozemku na
prístup k svojej stavbe a aj ako skladovaciu a parkovaciu plochu. Jedna sa o časť pozemku vyznačenú
v prílohe – „Plocha B“ o veľkosti 18 m2; parc. KN-C č. 2179/5 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
128 m2 na ktorej je postavená stavba vo vlastníctve žalovaného so súpisným číslom 15001, zapísaná

na LV č. XXXX, kat. úz. H.; parc. KN-C č. 2172/25 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 62 m2
tým, že tento pozemok žalovaný užíva v celku na prístup k stavbe a aj ako parkovaciu a skladovaciu
plochu; parc. KN-C č. 2179/7 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 44 m2 na ktorej je postavená
stavba vo vlastníctve žalovaného so súpisným číslom 11616, zapísaná na LV č. XXXX, kat. úz. H.; časťparc. KN-C č. 2172/24 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 140 m2, v rozsahu 22 m2 tým, že
táto časť pozemku susedí so stavbou žalovaného so súpisným číslom 11611 (západná časť stavby) a
žalovaný užíva túto časť pozemku na prístup k svojej stavbe a aj ako skladovaciu a parkovaciu plochu.

Jedná sa o časť pozemku vyznačenú v prílohe - „Plocha A“ o veľkosti 22 m2. Spolu teda žalovaný
užíva pozemky žalobcu v celkovej výmere 274 m2, pričom na spoluvlastnícky podiel žalobcu pripadá
výmera 137 m2. Keďže žalovaný užíva pozemky žalobcu bez právneho dôvodu - bez toho, aby mali
so žalobcom uzatvorenú nájomnú zmluvu (alebo inú zmluvu), na jeho úkor sa bezdôvodne obohacuje.
Touto žalobou sa žalobca domáha náhrady za obmedzenie svojho vlastníckeho práva žalovanými v

celkovej výmere 137 m2 za obdobie od 03.02.2021 do 02.02.2023 (vrátane). Znalecký ústav Technickej
univerzity v Košiciach, Stavebná fakulta súkromným znaleckým posudkom č. 19 z 11.09.2017 (ďalej tiež
„znalecký posudok TUKE č. 19“ stanovil VŠH parcely KN-C č. 2172/29 – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 193 m2, parcely KN-C č. 2179/5 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 128 m2, parcely
KN-C č. 2172/25 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 62 m2, parcely KN-C č. 2179/7 – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 44 m2, a parcely KN-C č. 2179/24 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere

140 m2, nachádzajúcich sa v kat. úz. H. v roku 2017 vo výške 8,66 eur/m2 pozemku/rok. Žalobca mal
za to, že z takto stanovej VŠH nájmu za rok 2017 je možné vychádzať aj v rozhodnom období od
03.02.2021 do 02.02.2023, a to najmä s prihliadnutím na notoricky známu skutočnosť, že hodnota nájmu
nehnuteľností má v zásade stúpajúcu tendenciu. Jeho nárok za užívanie pozemkov v jeho vlastníctve za
užívanie pozemkov vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu v 1/2 o výmere 137 m2, tak v zmysle záverov

znaleckého posudku TUKE č. 19 za žalované obdobie od 03.02.2021 do 02.02.2023 predstavuje sumu
vo výške 2372,84 eur (8,66 eur/m2 x 137 m2 pozemku x 2 roky). Na základe zaslanej výzvy žalovaný
navrhol vychádzať pri stanovení VŠH nájmu v zmysle rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn.
18 Co 10/2020 zo dňa 21.10.2020, v ktorom vychádzal súd pri stanovení VŠH nájmu zo sumy 0,10
Eura za 1 m2/rok. Výška nájmu za roky 2020, 2021 a 2022 činí podľa žalovaného sumu 41,10 EUR,

ktorú mu poukázal poštovou poukážkou. Poukázaná suma je však podľa jeho názoru neadekvátna.
Okrem istiny vo výške 2372,84 eur [čo za 2 žalované roky (730 dní kalendárnych dní) predstavuje
sumu 3,2505 eur/denne] si voči žalovanému uplatnil aj úrok z omeškania nasledovne vo výške 5,50%
ročne zo sumy 1.768,25 eur odo dňa 10.09.2022 do zaplatenia, ktorý žalobca požaduje s poukazom
na predžalobnú výzvu zo dňa 15.08.2022, ktorá bola žalovanému doručená dňa 02.09.2022, v ktorej

ho vyzval na zaplatenie dlžnej sumy vypočítanej ku dňu 31.07.2022. Nárok žalobcu uplatňovaný v
predmetnom návrhu od 03.02.2021 ku dňu 31.07.2022 (v zmysle výzvy) predstavuje sumu 1.768,25
eur (544 dní x 3,2505 eur/denne) a úrok z omeškania vo výške 7,50% ročne zo sumy 604,59 eur odo
dňa 03.02.2023 do zaplatenia, nárok žalobcu uplatňovaný v predmetnom návrhu od 01.08.2022 do
02.02.2023 predstavuje sumu 604,59 EUR (186 dní x 3,2505 eur/denne).

2. V predmetnom upomínacom konaní bol dňa 9.3.2023 vydaný platobný rozkaz sp. zn. 15Up/250/2023,
proti ktorému žalovaný podal včas odpor.

3. V podanom odpore namietal, že užíva len parcely C KN č. 2179/5 a 2197/7, na ktorých sú situované

jeho stavby a čiastočne parcelu C KN č. 2172/25. Je pravdou, že časť pozemku susedí s jeho budovou,
ale vyznačenú časť (Plocha B) vôbec nevyužíva a neslúži ako prístup k jeho budove. Dvere do budovy
a prístup má len zo susednej parcely E 906/1, ktorá je vo vlastníctve manželov D., ktorú má riadne
prenajatú. Žalobcom predložené fotografie sú úplne zavádzajúce. Uviedol, že užíva len parcelu C KN č.
2179/5 (na ktorej má situovanú budovu s.č. 15001) o výmere 128 m2, parcelu C KN č. XXXX/X (na ktorej

má situovanú budovu s.č. 11616) o výmere 44 m2, a parcelu C KN č. 2172/25 o výmere 62 m2, čo spolu
predstavuje výmeru 234 m2. Na spoluvlastnícky podiel žalobcu vo veľkosti 1 tak pripadá výmera 117 m2.

Na znalecký posudok TUKE č. 19 nemožno podľa jeho názoru prihliadať a takto nebolo na neho
prihliadané už vo viacerých konaniach vedených pred tunajším súdom, napr.: pod sp. zn. 29C/79/2009

v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove 18Co/13/2016-786 v spojení s rozhodnutím
Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS/687/2017; sp. zn. 9C/7/2012, ako aj pred Krajským súdom v Prešove
pod sp. zn. 22Co/1/2020 to z nasledujúcich dôvodov: pri určovaní výšky nájmu mala byť zohľadňovaná
právna úprava zákona č. 504/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2008, keďže sporné pozemky sú
zastavané stavbami na poľnohospodárske účely (aj v prejednávanej veci sú stavby žalovaného

poľnohospodárskymi stavbami postavenými do 24.6.1991 – maštaľami, a tak sa na ne vzťahuje režim
citovaného zákona č. 504/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2008), tento znalecký posudok porovnáva
neporovnateľné, keď vychádza zo zmlúv uzavretých na stavby v priemyselnej časti mesta, ktoré sa
týkajú prenájmu spevnených parkovacích plôch, nebytových priestorov a pod. a nie neupraveného aneprístupného pozemku, znalecký posudok je nepresvedčivý, ďalej žalobcu ako zadávateľ predmetného
posudku vo svojej objednávke zo dňa 13.6.2017 požadoval vypracovanie posudku nasledovne: ,,žiadam
Vás o určenie VŠH nájmu pozemku pred poškodením – pred stavebnou úpravou pozemkov, tzn. akú

peňažnú čiastku by bolo potrebné vynaložiť za prenájom porovnateľných – nezastavaných pozemkov
v k.ú. H.“. V tomto spore žalobca od neho požaduje bezdôvodné obohatenie za užívanie žalobcovho
pozemku pod jeho budovami. Je preto nemožné porovnávať nájomné pod budovou (s čím sa znalec v
posudku vôbec nezaoberal, keďže mu to vylučovala objednávka) s nájmom nezastavaného pozemku.
Dodal, že na posudzovaných pozemkoch sú umiestnené stavby vybudované v rokoch 1961 až 1966, na

ktoré je nevyhnutné brať zreteľ. Na jednej strane tieto stavby svojim charakterom determinujú využitie
pozemku a na druhej strane obmedzujú vlastníka pozemku vo výbere nájomcu. Vlastník pozemku nemá
možnosť si vybrať iného záujemcu (a zvyšovať tak aj cenu nájmu), môže uzatvoriť nájomnú zmluvu
len s vlastníkom stavby. V ďalšom uviedol, že Znalecký ústav porovnával priemyselné pozemky a
objekty, hoci predmetom oceňovania mali byť len nezastavané pozemky a nie nebytové priestory. Vo
väčšine posudzovaných zmlúv sa pozemok prenajímal ako súčasť nájmu objektu. Poukázal na špecifiká

porovnávaných nájomných resp. podnájomných zmlúv, z ktorých je zrejmé, že porovnávacia metóda
nebola vhodná na určenie všeobecnej ceny nájmu. Zmluva o nájme nebytových priestorov č. 14/2005
(príloha č. 12 ZP) - z bodu 2.1 zmluvy vyplýva, že predmetom boli nebytové priestory nachádzajúce sa v
objekte prenajímateľa a nie pozemky. Dodatok č. 2 (príloha č. 13 ZP) - predmetom nájmu boli nebytové
priestory – kancelárie, ku ktorým boli poskytované služby (el. energia, dodávka tepla, upratovanie

spoločných priestorov, vrátnik), nájom parkovacej a skladovacej plochy. Zmluva o nájme nebytových
priestorov Ing. Kaňuk – JUMART, s.r.o. (príloha č. 14) - predmetom nájmu boli nebytové priestory
(sklad), prístrešok a miesto na parkovanie a uskladnenie. Z čl. IX vyplýva, že parkovacie miesta mali byť
zaznačené v geometrickom pláne a nájomca bol povinný ich vyznačiť. Zmluva o podnájme NOSTROMo,
s.r.o. – MZ-STAV Prešov, s.r.o. (príloha č. 15) a NOSTROMo, s.r.o. – INGSTAV GV s.r.o. (príloha č.

19) - predmetom nájmu v obidvoch prípadoch sú nebytové priestory (výrobný priestor, kancelárie a
skladovacie priestory) a vonkajší priestor užívaný ako dvor. Z čl. IV. vyplýva, že v cene podnájmu je
zahrnutý výkon strážnej služby, včítane nočnej hliadky objektov, vývoz odpadu, odpratávanie snehu
v zimnom období, vodné a stočné. Zmluvy o nájme pozemkov súvisiacich s výstavbou a užívaním
pozemných komunikácií (prílohy č. 16 a 17 ZP) - v obidvoch prípadoch sa zmluvy uzatvárali len na 2

mesiace a v obidvoch prípadoch sa predmet nájmu predával nájomcovi, pričom náhrada sa vyplácala až
po povolení vkladu z kúpnej zmluvy (viď čl. 5). Uviedol tiež, že nie je pravdivý údaj uvedený v znaleckom
posudku TUKE č. 19, podľa ktorého ide o pozemky vzdialené 200 m od pozemku posudzovaného,
pretože táto vzdialenosť je viac ako 1,5 km. Zároveň nie je pravdivý údaj o tom, že najbližšia zastávka
MHD sa nachádza vo vzdialenosti 200 m, keďže táto zastávka sa nachádza vo vzdialenosti viac ako 1

km. V znaleckom posudku TUKE č. 19 je zároveň uvedené, že na hospodárskom dvore sa nachádza
voda, elektrina a kanalizácia. Areál štátneho majetku je bez inžinierskych sietí, resp. staré existujúce
rozvody sú nefunkčné a neupotrebiteľné. Taktiež sa nestotožnil s tvrdením znaleckého ústavu, že ide o
pozemkysvýraznýmzáujmomokúpu.Tototvrdenieniejezostranyznaleckéhoústavuničímpodložené,
pretože ponuky realitných kancelárií tvoriace súčasť posudku, ktoré ponúkajú pozemky v k. ú. H. za

cenu 49 eur/m2 sa týkajú územia Tichej doliny. Ide o oblasť Prešova určenú na individuálnu výstavbu
rodinných domov s novovybudovanými inžinierskymi sieťami a prístupovými komunikáciami. Sporné
pozemkypredstavujúareálbývaléhoštátnehomajetku,rokybolanaňomrealizovanápoľnohospodárska
výroba, a tak pozemok vykazuje viaceré ,,environmentálne“ vady (zvýšený výskyt močoviny a pod.).
Navyše je bez inžinierskych sietí a bez riadneho prístupu. Žalobca má prístup na svoje pozemky len cez

pozemky tretích osôb, pričom nemá zriadené právo prechodu vo svoj prospech, nemá uzatvorenú ani
nájomnúzmluvusvlastníkmidotknutýchpozemkov.ZhlavnejcestyII.triedySolivar–ZlatáBaňažalobca
potrebuje prejsť najprv cez areál súkromného Družstva AGROPLUS PREŠOV (predmetné družstvo v
blízkej budúcnosti plánuje vybudovať rampu s čipom len pre oprávnené osoby) a neskôr cez parcely vo
vlastníctve tretích osôb, t.j. parcelu E KN 907 (spoluvlastníci: manželia H., A. H., I. J. – správa SPF), E

KN č. 906 (vlastník K. B.), E KN č. 905/1 (vlastníci manželia Marcinoví). Za účelom svojho prístupu má s
predmetným družstvom uzatvorenú dohodu a s manželmi D. zmluvu o prenájme č. 1/04/2022. Žalobca
ho vyzval k náhrade za užívanie pozemkov podaním zo dňa 15.8.2022 a on uhradil obvyklé nájomné
vo výške 0,10 eur za 1m2/rok.

4. V súlade s § 14 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní podal žalobca návrh na pokračovanie
v konaní na tunajšom súde ako súde príslušnom na prejednanie veci podľa a zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). K podanému odporu sa vyjadril v tom smere, že
námietky žalovaných týkajúce sa (ne)užívania časti parc. KN-E č. 2 906 zo západnej a východnej stranybudovy kravína neobstoja, nakoľko sú nepravdivé. V konaní predložil ortofoto snímky a fotografie, z
ktorých je zrejmé, že na pozemku žalobcu v časti „plochy A“ (západná strana kravína) sa za oplotením
(predeľujúcim pozemok žalobcu) nachádza rôzny materiál, ktorého časť je o. i. prikrytá plachtou

tyrkysovej farby. Žalovaní tvrdia, že „plochu A“ nepotrebujú na prístup k budove kravína a materiál
uskladnený v tejto časti im nepatrí. Uskladnenie tohto materiálu na pozemku žalobcu však nemožno
poprieť. Z fotografie, ktorá zachytáva pozemky nachádzajúce sa južne od jeho pozemku, resp. južne od
kravínažalovaných,plynie,žesatamnachádzajúrôznepracovnémechanizmy,čikoparôznehoodpadu.
Na túto časť pozemkov však neexistuje iný prístup, než cez predmetný pozemok žalobcu parc. KN-E

3 č. 906, preto zo strany žalovaných nie je dôvodné tvrdiť, že pozemok žalobcu nevyužívajú. Z ďalšej
fotografie, ktorá zachytáva časť „plochy B“ je zrejmé, že žalovaní majú zriadený vybetónovaný vstup
do budovy kravína (prvé dvere na ľavej budove) nachádzajúci sa na jeho pozemku. Ak teda žalovaní
nevyužívajú jeho pozemok v časti „plochy B“, nemajú dôvod v tejto časti mať zriadený vstup do svojej
budovy. Mal za to, že laické námietky žalovaných založené na ich subjektívnej nespokojnosti so závermi
znaleckého posudku TUKE č. 19 nemôžu samé o sebe spochybniť jeho hodnovernosť. Čo sa týka

kúpnych zmlúv, ktoré žalovaní predložili v rámci podaného odporu, žalobca poukázal na skutočnosť, že
v nich dosiahnuté kúpne ceny ani zďaleka nedosahujú skutočné trhové ceny nehnuteľností - pozemkov
v meste Prešov, nakoľko sa jedná o stavebné pozemky, na ktoré sa minimálne od roku 2015 vzťahuje
regulatív RL A.4, a teda funkčne predstavujú polyfunkčnú plochu občianskej vybavenosti / výroby.
Takéto pozemky sa v meste Prešov pohybujú v cenovom rozpätí od cca 90 do cca 120 eur/m2 .

Mal za to, že v prejednávanej právnej veci je aplikácia zák. č. 504/2003 Z. z. vylúčená, pretože v
predmetnom areáli (v ktorom sa pozemok žalobcu nachádza) sa nevykonáva žiadna poľnohospodárska
(ani iná s ňou súvisiaca) činnosť, pričom podľa platného a účinného územného plánu mesta Prešov
je areál z hľadiska jeho funkčnosti polyfunkčnou plochou občianskej vybavenosti a výroby. Predmetný
pozemok žalobcu nie je reálne využívaný ako poľnohospodárska pôda alebo na poľnohospodárske

účely, či na poľnohospodársku činnosť (a ani na žiadnu činnosť súvisiacu s poľnohospodárstvom), o
čom okrem iného svedčia aj skutočnosti, že predmetný pozemok (a aj celý areál družstva Agroplus
Prešov, v ktorom sa predmetné pozemky žalobcu nachádzajú) bol v rozhodnom období (a v súčasnosti
stále sú) súčasťou plochy, ktorá je platným a záväzným územným plánom mesta Prešov určená ako
polyfunkčné plochy občianskej vybavenosti a výroby, ďalej predmetný pozemok žalobcu sa nachádza

v intraviláne mesta Prešov a ako taký nemá ani stanovenú tzv. hodnotu BPEJ (bonitovaná pôdno-
ekologická jednotka), ktorá slúži pre výpočet ceny pôdy v zmysle vyhlášky bývalého MP SR č. 38/2005
Z. z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav a napokon regulatív
územného plánu RL A.4 uvádza, že poľnohospodárska živočíšna výroba je na predmetnom pozemku
neprípustná. Tvrdenie žalovaných o poľnohospodárskej pôde je preto výslovne nesprávne, a pokiaľ je

ichnehnuteľnosťdoposiaľstáleevidovanáakokravín,natentoúčeljunemožnovyužívať(avskutočnosti
ani takto užívaná nie je); a teda s poukazom na vyššie uvedené je možné konštatovať, že aplikácia zák.
č. 504/2003 Z. z. na prejednávanú právnu vec (predmetný pozemok) sa explicitne prieči účelu a zmyslu
tohto zákona. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 81/2017.

5. V duplike žalovaní uviedli, že časť parc. EKN 906 zo západnej a východnej strany kravína nepotrebujú
naužívanieanijunevyužívajú,niesúvlastníkomoplotenia,animateriáluuloženéhozaním, anikameňa.
Oplotenie a materiál za ním, ale aj kamene boli tam uložené v čase, keď kúpili budovu. Oplotenie nebolo
predmetom kúpy a nie je ich vlastníctvom, ani tam uložený materiál a kamene. Za uskladnenie materiálu,
ktorý im nepatrí, nemôžu niesť zodpovednosť. Užívajú prístupovú komunikáciu, ktorá je vybudovaná

okolo budovy súp. č. 11612. Pozemok medzi budovami súp. č. 11612 a s.č. 11614, označený ako plocha
B, nevyužívajú. Pokiaľ ide o vybetónovaný vstup do budovy na foto DSCN0517 v časti plochy „B“, tento
prístup nie je nimi využívaný na vstup do budovy a oni majú vstup do budovy v jej prednej časti. Popreli
skutkové tvrdenia, že nimi predložené zmluvy nedosahujú skutočné trhové ceny. Skutočnou trhovou
cenou je cena dosiahnutá dohodou medzi účastníkmi právneho vzťahu a nemôžu byť podhodnotené.

Poukázali na to, že regulatív RL A.4 – plocha občianskej vybavenosti / výroby platí až od schválenia
VZN č. 5/2023, schválený 27.2.2023. Nesúhlasili s tvrdením, že ich námietky nemôžu spochybniť závery
znaleckého posudku TU KE č. 19. Mali za to, že predmetný pozemok je poľnohospodárskym pozemkom
podľa 1 ods. 2 písm. b) zákona č. 504/2003 Z.z. , pretože je zastavaný stavbou kravína. Vyhl. 38/2005
Z.z. nie je možné aplikovať v tejto veci, pretože táto upravuje hodnotu pozemkov pre účely pozemkových

úprav. Podľa zák. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy je určené, čo tvorí
poľnohospodársku pôdu (§2 písm. b) a čo je bonitovanou pôdno-ekologickou jednotkou (§2, písm. c).
Zo žiadneho ust. cit. zákonom nevyplýva, že BPEJ sú určené iba pozemky v extraviláne.6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, obhliadkou na mieste samom, fotografiami,
znaleckým posudkom TUKE č. 19/2017, znaleckým posudkom Ing. Evy Orgovánovej č. 52/2014,
znalecký posudkom Ing. Pavla Jurka č. 101/2024, výsluchom súdnych znalcov, grafickou identifikáciou

parciel a ďalšími listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav:

7. Z výsluchu žalovaného plynie, že žalobkyňa na pozemkoch nikdy nebola, dostavila sa tam až vtedy,
keď so susedmi dali všetko svojpomocne do poriadku. Pozemky označené na grafickej identifikácii ako
plocha B sú nepoužiteľné, sú tam žumpy. Pri rekonštrukcii budovy pôvodný otvor zanechala umiestnil

tam dvere, ktoré sa však nevyužívajú (čl. 12). Do areál chodí hocikto a vyvážať tam smetie cez
deň, nakoľko v noci brána zavretá. Autá na fotografiách nesúvisia s jeho podnikateľskou činnosťou,
nevie uviesť, čie sú do auta. Pozemok nie je oplotený, teda môže tam prísť hocikto. Predtým, ako sa
začal venovať poľnohospodárskej činnosti, podniká v oblasti faktoring a predaj tovaru. Autá, ktoré sú
zaparkované, ktoré vidno na fotografiách čl. 15, 16 tam už nie sú pričom si nepamätal, ako dlho boli
tieto autá na nehnuteľnosti zaparkované, možno 3 týždne, mesiace. Spolu s vlastníctvom nehnuteľnosti

nadobudol aj vlastnícke právo k hnuteľným veciam, ktoré sa nenachádzajú. Nehnuteľnosť kúpil v roku
2018 a boli v nej dvere z áut a on túto nehnuteľnosť upratuje, vynáša ich pred budovu. Žalovaný na
predloženie katastrálnej mape naznačil, akým spôsobom dochádza k svojej nehnuteľnosti (čl. 250).

8. Žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, vo veľkosti

spoluvlastníckeho podielu v 1/2, kat. úz. H., a to parc. KN-C č. 2172/29 – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 193 m2; - parc. KN-C č. 2179/5 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 128 m2; - parc. KN-C
č. 2172/25 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 62 m2; - parc. KN-C č. 2179/7 – zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 44 m2 a - parc. KN-C č. 2179/24 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 140 m2.

9. Žalovaný je výlučným vlastníkom stavieb nachádzajúcich sa v kat. úz. H. zapísaných na LV č. XXXX,
a to stavby maštale so súpisným číslom 11616 nachádzajúcej sa okrem iných aj na pozemku žalobcu
parc. KN-C č. 2179/7 a stavby maštale (hospodárskej budovy) so súpisným číslom 15001 nachádzajúcej
sa okrem iných aj na pozemku žalobcu parc. KN-C č. 2179/5.

10. Zo znaleckého posudku č. 19 Technickej univerzity v Košiciach, Stavebná fakulta vyhotoveným E.
A. A. L., M. plynie hodnota nájmu za parc. KN-C č. 2172/29 , KN-C č. 2179/5, KN-C č. 2172/25, KN-C
č. 2179/7 na rok 2017 vo výške 8,66 eur.

11. Z predložených fotografií plynie, že na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobkyne parkujú motorové

vozidlá (čl. 13-16).

12. Výzvou zo dňa 15.08.2022 bol žalovaný vyzvaný na úhradu žalobkyni sumu vo výške 3061,94 eur
titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetných nehnuteľností v zmysle záverov znaleckého
posudku TUKE č. 19. Výzvu si prevzal dňa 02.09.2022.

13. Dňa 09.09.2022 žalovaný odpovedal na výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia v tom smere,
že výška nájomného za užívanie 137 m2 činí 13,70 eur ročne, čo spolu za roky 22 021 a 2022 činí 41,10
eur vychádzajúc z priemerného nájmu poľnohospodárskej pôdy v kat. úz. H..

14. Výzvou zo dňa 11.01.2023 bol žalovaný opätovne vyzvaný na vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške 3020,84 eur. Zásielku si prevzal dňa 19.01.2023.

15.Výzvouzodňa14.01.2020 žalobkyňavyzvalaA.I.L.navydaniebezdôvodnéhoobohateniavovýške
1209,65 eur v zmysle záverov znaleckého posudku TUKE č. 19. Táto suma bola žalobkyni uhradená

poštovou poukážkou dňa 27.01.2022.

16. Z územnoplánovacej informácie mesta Prešov z 16.5.2023 vyplýva, že podľa platného územného
plánu mesta Prešov sa pozemok E KN par. č. 906 a pozemky C KN parc. č. 2172/31, 2176/4, 2172/29,
2179/5, 2179/13, 2172/25, 2179/7, 2172/24 kat. úz. H. nachádzajú na polyfunkčné ploche, pre ktorú platí

regulatív RL A.4 Polyfunkčné plochy občianska vybavenosť/výroby a zároveň v chránenom ložiskovom
území Solivar, pre ktoré platí regulatív RL 11.11 Chránené ložiskové územie (CHLÚ) Solivar.17. Žalovanému bola faktúrovaná Družstvom AGROPLUS Prešov suma vo výške 107,09 eur za mesiac
06/2023, a to za refundáciu nákladov elektrickej energie, distribučné straty 4%, za užívanie, správ
trafostanice, za služby spojené s evidenciou vstupov motorových vozidiel a osôb.

18. Z LV č. XXXX kat. úz. H. plynie, že vlastníčkou ornej pôdy KN-E parc. č. 904 o výmere 2019 je D.
C.. Z potvrdenia podpísaného D. C. plynie, že táto prevzala dňa 15.10.2018 od žalovaného za rok 2017
- 6 mesiacov čiastku výšky 15 eur a za rok 2018 čiastku vo výške 30 eur a za rok 2019 čiastku vo výške
55 eur, a to za nájom pozemku KN-E č. 907, hospodársky dvor Solivar.

19. Z vyjadrenia Družstva AGROPLUS Prešov zo dňa 26.4.2023 adresovaného žalovanému vyplýva,
že k stavbám v jeho vlastníctve je prístup možný iba cez areál Družstva AGROPLUS Prešov. Pripojenie
na verejné siete nasledovné: elektrická energia - je možnosť iba cez trafostanicu vlastníctve družstva,
vodovodná prípojka iba cez prípojku vo vlastníctve družstva, napojenie na verejnú kanalizáciu nie je
zabezpečené, plynová prípojka nie je zabezpečená.

20. Z protokolu o skúške č. 9158/2023 Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu, veterinárny
a potravinový ústav v Dolnom Kubíne, skúšobné laboratórium Dolný Kubín plynie, že dodaná vzorka
pitnej vody zo studne z miesta odberu: Areál Agrodružstva Plus Prešov nie je v súlade s požiadavkami
vyhlášky č. 91 ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 13. marca 2023, ktorou sa ustanovujú

ukazovatele a limitné hodnoty kvality pitnej vody a kvality teplej vody, postup pri monitorovaní pitnej
vody, manažment rizík systému zásobovania pitnou vodou a manažment rizík domových rozvodových
systémov.

21. Mesto Prešov vyrubilo žalovanému daň z nehnuteľností za rok 2023 vo výške 248,18 eur ako za

stavby na poľnohospodársku produkciu.

22. Zo živnostenského registra že žalovaný má počínajúc 16.09.2022 rozšírený predmet podnikania
okrem iného aj o poskytovanie služieb v poľnohospodárstve a záhradníctve, poskytovanie služieb
súvisiacich so starostlivosťou o zvieratá.

23. Zo zmluvy o prenájme č. 2/1/2022 uzavretej medzi žalovaným ako nájomcom a I. D. a N. D. ako
prenajímateľmi, predmetom, ktorej je orná pôda a parcely E číslo 905/1, zapísaná na LV číslo XXXX k.ú.
H., od 1.1.2022 na neurčitú dobu plynie cena nájmu vo výške 0,10 eur/m2, teda 34,70 eur ročne.

24. Do konania boli predložené aj vyjadrenia súdnych znalcov A. C. D. a A. N. K., ktorý uviedli,
že vyhotoviť znalecký posudok nemôžu, nakoľko cena nájmu za poľnohospodársku pôdu je určená
zákonom č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskej pôdy.

25. Na fotografiách na čl. 259 až 278 sú odfotené objekty, ktoré boli porovnávacím podkladom pre

vyhotovenie znaleckého posudku TUKE č. 19.

26. Na fotografia na čl. 283 až 288, 293 je zaznamenaná časť pozemkov tvoriacich predmet žaloby.

27. Z faktúry č. 2022001 plynie, že žalovaný fakturoval oranie pozemku s dátumom dodania 31.10.2022

sumu vo výške 100 eur, ďalšími faktúrami faktúroval oranie pozemku dňa 15.11.2023 vo výške 300
eur, dňa 17.11.2023 vo výške 150 eur , kosenie pozemku s dátumom dodania 30. novembra 2020 vo
výške 50 eur, tiež 22.05.2023 vo výške 100 eur, dňa 02. augusta 2023 vo výške 200 eur. z ďalších
predložených pokladničných dokladov plynie, že v roku 2023 žalovaný si fakturoval činnosti ako kosenie
trávy, výrez drevín, mulčovanie.

28. Súčasťou zápisnice o obhliadke na mieste samom sú fotografie na čl. 314 až 335, z ktorých
plynú možností vstupov do budovy, vizualizácia nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne,
existencia žúmp, existencia tekutiny nachádzajúca sa pod budovou, interiér stavieb a v jednej z nich sa
nachádzajúce poľnohospodárske stroje.

29. Vlastníctvo týchto poľnohospodárskych strojov Zetor 7245 a Zetor 7745 žalovaného plynie,
z predložených kúpnych zmlúv.30. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX A. O. P., predmetom, ktorého je stanovenie všeobecnej
hodnoty všeobecná hodnota nájmu nehnuteľnosti LV č. XXXX parc. č. 2172/24, 2172/25, 2172/29,
2179/5, 2179/7 kat. úz. H., plynie, že hodnota nájmu za obdobie od 03.02.2021 - 31.12.2021 činí

sumu 0,70 eur/rok, za rok 2022 činí sumu vo výške 1,027 eur/ za rok 2021 činí sumu 0,859 eur/
rok, za rok 2022 činí sumu 1,027 eur/rok a za rok 2023 činí sumu 0,110 eur/rok. Hodnotu koeficientu
stanovila vo výške 0,4. Redukujúci mi faktormi, ktoré vplývajú na zníženie hodnoty ohodnocovaného
pozemku so nezabezpečený prístup z verejnej komunikácie, tvar pozemku - jeho šírka len a 5 m, žiadna
možnosť investičného zámeru z dôvodu výmery a tvaru pozemku a možná kontaminácia pozemku z

predchádzajúceho chovu hospodárskych zvierat čo však pri miestnej vizuálnej obhliadke nebolo možné
zistiť na celom ohodnocovanom pozemku okrem pozemku na parcele číslo 2179/5, kde sa pod budovou
nachádza zrejme močovina a kaly z predchádzajúceho chovu zvierat v pôvodnej maštali – viditeľné cez
časť odkrytej obvodovej steny tejto stavby (viď fotografie v prílohe).

31. Zo Zborníka prednášok zo seminára k vyhláške MS SR č. 492/2004 Z.z. Žilinskej univerzity v Žiline,

Ústav súdneho inžinierstva z novembra 2010 vyplýva, že pokiaľ ide o faktor porovnávania stanovený
percentuálnou zrážkou, táto vyjadruje hodnotu, o ktorú má posudzovaný pozemok lepšie alebo horšie
charakteristiky oproti porovnateľnému pozemku. Odporúčaná hodnota intervalu percentuálnej zrážky je
0 % až 30%. v prípade percentuálnej zrážky väčšej ako 30% sa odporúča nájsť vhodnejší porovnateľný
pozemok.

32. Zo znaleckého posudku č. 101/2024 A. E. I., predmetom, ktorého je stanovenie všeobecnej hodnoty
pozemkov a nájmov za obdobie rokov 2021-2024, a to pozemkov parc. č. 2172/24, plynú závery, že
všeobecná hodnota nájmu za rok 2021 činí sumu 0,859 eur/rok, za rok 2022 činí sumu 1,027 eur/rok a za
rok 2023 činí sumu 1,111 eur/rok. Súdny znalec v rámci koeficientu povyšujúcich faktorov zohľadnila, že

ide pozemky s výrazným zvýšeným záujmom o kúpu. Pokiaľ ide o koeficient redukujúcich faktorov, tieto
zmysle záverov znaleckého posudku sa nevyskytujú.

33. Zo znaleckého posudku ZNALCI s.r.o. č. 66/2017, a to zo strany 8, plynie, že súhlasia s hodnotou
koeficientu redukujúcich faktorov 0,90 so zdôvodnením problematický prístup, menší záujem o kúpu.

34. Zo stránky bazos.sk plynie, že sú v ponuke investičné pozemky nachádzajúce sa v časti Solivar
na predaj vo výške 65-69 eur/m2.

35. Z výsluchu súdnej znalkyne A. O. P. plynie, že zotrváva na záveroch svojho znaleckého posudku. Ide

o úzky, dlhý pás, čiastočne zastavaný stavbou, teda nejedná sa o voľný pozemok na zástavbu a voľný
priechodný. Je fakt, že sa v danom areáli nachádzajú apartmány, avšak sa nachádzajú na vysporiadanie
pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o prístup, je priechodný len pár metrov s tým,
že je potrebné prejsť v ďalšom po nehnuteľnosti vo vlastníctve iných subjektov. Čo sa týka kontaminácie,
vzorka kontaminácie nebola dodaná ani jej, avšak už voľným okom bolo zrejmé, že voda pod budovou

nie je spodnou vodou. Bol tam kal, zápach, povrch bol mastný. Pozerala sa jej studňu, kde vizuálne
zhodnotila, že nie je využiteľná, nejedná sa o prameň. Všeobecná hodnota nehnuteľnosti je to, čo dáte
na voľný trh, preto má za to, že cena má byť tak, ako ju určila. Nenašla porovnateľné pozemky, prešla si
databázu, čo tvorí 25 rokov. Nenašla takú nehnuteľnosť, na ktorej by bol neexistujúci prístup z vlastného
pozemku, navyše by bol kontaminovaný pri najväčšej miere objektivity. Volila návratnosť 30 rokov ako

strednú cestu. Všetky pozemky v areáli, tieto si prezrela aj v katastri a sú tam vlastnícke stavy spred
desiatich, dvadsiatich rokov s tým, že sú tam aj nadobúdacie tituly kúpna zmluva, dedičské rozhodnutie.
Aj uvedené zohľadnila, keďže tam tých 20 rokov nebol žiaden pohyb, a to ani prevod vlastníckeho
podielu. Vo vzťahu ku koeficientu intenzity využitia pozemku uviedla, že je to podštandard. Ak by na
nehnuteľnosti neboli stavby, prístup na nehnuteľnosť by tam bol vo vzťahu k tým 5m, avšak pokiaľ ide o

investičný zámer, ťažko by bol realizovať, nakoľko ťažké stroje by sa tam nedostali taká neho ako zmysle
stavebného zákona. Pokiaľ ide o pozemky na Sekčove, ktoré sú rovnako v 5 až 10 metrovom úzkom
páse, nemá všetky informácie, ale vie o tom, že je tam investičný zámer, tak sa tu posudzuje ako celok.
V predmetnej veci je situácia iná, vlastnícke práva neboli 10,15,20 rokov menené, vlastníci sa nevedia
dohodnúť, neexistuje investičný zámer. V danom areáli rozdiel nielen vo vlastníctve pozemkov, ale aj vo

vlastníctve budov. Pokiaľ ide o vhodnosť parkovania, parkovanie by malo byť verejne prístupné tak pre
vjazd ako aj výjazd, na daných fotografiách to vníma, že odparkované auto je užívateľa stavby.36. Z výsluchu A. E. I. plynie, že Vychádzal z toho, že ide o polyfunkčnú lokalitu podľa aktuálneho
územného plánu, slúži na občiansku vybavenosť. V danom areáli sa realizuje výroba, preto sa
nemôžeme baviť o poľnohospodárskej výrobe v tejto lokalite. Rozprával sa v danom areáli s ľuďmi, nikto

nerealizuje poľnohospodársku výrobu, každý robí obchod, biznis. Povyšujúcich faktor - zvýšený záujem
o kúpu aplikoval, nakoľko porovnal susediace nehnuteľnosti na druhej strane, na realitných portáloch
zistil, že majú polyfunkčné využitie a predávali sa za 69 eur/m2. Má za to, že v budúcnosti je táto lokalita
lukratívna. Apartmány vo vedľajšej budove sa predávali za 1750 eur za 1 m2 podlahovej plochy bytu.
Bral areál ako celok, všetky pozemky sú stavané tak, že sa musí prechádzať cez susedné, a teda

cudzie pozemky. K rozdielnostiam povyšujúcich faktorov uviedol, že zohľadnil infláciu. K vode a pod
budovou uviedol, že to nie je spodná voda, je to dažďová voda, keďže na nehnuteľnosti nie sú urobené
klampiarske práce, zvody. Tvar pozemku je úzky a dlhý, avšak on areál berie ako celok, postačuje jeden
geometrickýplánabudúcevyužitiepodohodevlastníkovbyboloiné.Zotrvalnatom,čovypracoval,snáď
by vzal do úvahy skutočnosť, že nezohľadnil tvar pozemku a v danom prípade by to snáď mohol upraviť
koeficientom 0,9. Nesprávne uvedená hodnota dani z príjmu by zmenila hodnotu pozemku minimálne,

išlo by o niekoľko desatín bodov, mohlo by to byť okolo 0,2 eur na 1 m2. V roku 2024 došlo k označeniu
plomby na liste vlastníctva, čo svedčí o tom, že bude realizovaný predaj apartmánového bytu v danej
lokalite.

37. Obvyklá výška nájomného za rok 2021 na základe § 1 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme

poľnohospodárskych pozemkov pre kat. úz. H. činí sumu 32,66 eur/ha a za rok 2022 činí sumu 35,03
eur/ha.

38. Zistený skutkový stav takto právne posúdil:

Podľa § 451 ods. 1 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z., pozemok na poľnohospodárske účely podľa tohto zákona je
taký pozemok alebo jeho časť, ktorý je
a) poľnohospodárskou pôdou,2)

b) evidovaný v katastri nehnuteľností v registri „C“ ako zastavaná plocha a nádvorie, slúžiaci
na poľnohospodárske účely alebo pozemok zastavaný stavbou slúžiacou na poľnohospodárske účely,
alebo
c) iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely; ustanovenia osobitného predpisu9) tým nie
sú dotknuté.

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z.z., obvyklou výškou nájomného za
užívanie poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní podniku (ďalej len „obvyklá výška nájomného“)
sa na účely tohto zákona rozumie údaj o výške nájomného za 1 ha poľnohospodárskej pôdy, ktorý
každoročne k 30. júnu za predchádzajúci rok zverejňuje príslušný okresný úrad pre každé katastrálne

územie z údajov, ktoré zistí z evidencie dohodnutého a zaplateného nájomného podľa § 14 ods. 3 ako
priemernú výšku nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní podniku.

Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z. , na vznik zmluvy o nájme pozemku podľa § 1 ods. 2 písm.
b) na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo

o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak, je najmenej
dvojnásobok obvyklej výšky nájomného v danom katastrálnom území. Obdobne sa určí výška odplaty
za užívanie pozemku bez nájomnej zmluvy v areáli poľnohospodárskeho podniku zastavanom stavbami
na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, ak slúži na poľnohospodárske účely.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

39. Je nesporným, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, na ktorých sú postavené
stavby (pôvodne maštale) vo vlastníctve žalovaného.

40.Žalovanýnespochybnilaktívnulegitimáciužalobkyne,pokiaľideonáhraduzaužívanienehnuteľnosti

v spoluvlastníctve žalobkyne (C-KN č. 2179/5 o výmere 128 m2, C-KN č. 2179/7 o výmere 44 m2 a C-
KN č. 2172/25 o výmere 62 m2) zastavanej stavbami v jeho vlastníctve a čiastočne parcely. Na ňu
pripadajúci podiel činil 117 m2.

41. Podľa názoru žalovaného žalobkyni nesvedčí aktívna legitimácia, pokiaľ ide o náhradu za užívanie
plochy A v grafickom znázornení s poukazom na záver, že v tejto časti sa nachádza cesta, ktorej

vlastníkom žalobca nie je a rovnako, že tieto priestory neužíva.

42. Žalobkyňa túto skutočnosť spochybnila a mala za to, že ide iba o povrchovú úpravu pozemku v jeho
vlastníctve, čo podľa jej názoru malo vyplynúť aj z obhliadky na mieste samom.

43.Vkonanípredsúdomnemôžesudcariešiťodbornéotázky,atoanivtedy,akbydisponovalpotrebnou
odbornou kvalifikáciou.

44.Kotázkecharakteruaprávnemuposúdeniukomunikáciesúdpoznamenáva,žekomunikáciatvorená
len nespevneným povrchom alebo len kamennou drťou či slabou vrstvou asfaltu bude spravidla len

súčasťou pozemku. Komunikácia však môže byť podľa názoru judikatúry najvyšších súdnych autorít
tiež samostatnou vecou odlišnou od pozemku, na ktorom sa nachádza, a to v prípade, že je stavbou v
zmysle občianskeho práva, ktorá môže byť samostatným predmetom vlastníctva (porov. tiež rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 31 Cdo 691/2005 z 11.10.2006). Za samostatnú stavbu podľa
§119ods.2OZpovažujeNajvyššísúdSlovenskejrepublikytzv.objazdovúkomunikáciucit.:„Knámietke

žalobcu spočívajúcej v tom, že odvolací súd nesprávne právne vec posúdil v otázke výkladu § 120 OZ,
dovolací súd uvádza, že súčasťou veci podľa tohto zákonného ustanovenia je všetko, čo k nej podľa
povahy náleží a nemôže byť oddelené bez toho, aby sa tým vec ako celok znehodnotila (znehodnotením
veci treba rozumieť stav, keď hlavná vec v porovnaní so stavom pred oddelením jej súčasti, slúži síce
pôvodnému účelu, ale menej kvalitne alebo mu už nemôže slúžiť vôbec). Súčasť veci nie je samostatnou

vecou v právnom zmysle; zdieľa právny režim veci, ku ktorej patrí. Ak patrí k pozemku, musí byť na
ňom umiestnená. Súčasť veci preto nemôže byť spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov,
pokiaľ zákonom nie je stanovené inak. To okrem iného znamená, že súčasť veci prechádza na nového
nadobúdateľa aj vtedy, ak v zmluve o prevode takéto veci nie sú vôbec uvedené. Rovnako to platí aj
pri nadobúdaní vlastníckeho práva rozhodnutím štátneho orgánu, resp. pri nadobúdaní vlastníctva napr.

udelenímpríklepu,okrem,akzvýrokurozhodnutiavyplýva,žesarozhodnutienasúčasťvecinevzťahuje.
Stavba, ako výsledok určitej stavebnej činnosti, ktorá je spôsobilá byť predmetom občianskoprávnych
vzťahov, nie je podľa § 120 ods. 2 OZ súčasťou pozemku. Súdna prax však považuje za súčasť pozemku
aj niektoré vonkajšie úpravy na ňom umiestnené, predovšetkým oporné múry, záhradné vodovody,
vodovodné a kanalizačné prípojky (podľa zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných

kanalizáciách je potrebné vychádzať z toho, že od 1.11.2002 už naďalej nie sú súčasťou pozemku,
na ktorom sú umiestnené; tvoria samostatný predmet právnych vzťahov; zákon určuje aj kto je ich
vlastníkom a upravuje prechod ich vlastníctva pri zmene vlastníctva k nehnuteľnosti), spevnené a
odstavné plochy (napr. parkovisko). Súčasťou pozemku sú aj trvalé porasty. Súdna prax však za súčasť
pozemku nepovažuje vedľajšie stavby, medzi ktoré patrí aj studňa, septik a oplotenie (súdna prax ich

vždy považovala za príslušenstvo veci), ani cesty a rozvody elektriny. V posudzovanej veci odvolací súd
dospel k správnemu záveru, že stavby inventúrne vedené v účtovníctve žalobcu ako hmotný investičný
majetok, a to spevnené plochy, spevnené plochy príjazdovej cesty Lieskovec, vodovod a sadové úpravy
sú súčasťou pozemku, na ktorom sú umiestnené. Za správny treba považovať aj jeho záver, že na
žalovaného nadobudnutím vlastníckeho práva k pozemku, prešli spolu s pozemkom aj jeho vyššie

vymenované súčasti a to aj vtedy, ak neboli uvedené v listine svedčiacej o nadobudnutí vlastníctva k
pozemku a že užívaním týchto vecí žalovaným, od okamihu nadobudnutia vlastníctva k nim, nemohla
žalobcovi vzniknúť žiadna majetková ujma. Potiaľ možno s rozhodnutím odvolacieho súdu súhlasiť. V
prípade septiku, studní, oplotenia, objazdovej cesty parc. č. X., zemných rozvodov elektriny, odvolacísúd dospel k nesprávnemu záveru, že tieto sú súčasťou pozemku. Uvedené vedľajšie stavby (septik,
studne a oplotenie) treba považovať v zmysle § 121 OZ za príslušenstvo veci a ak sú pevne spojené so
zemou (studňa vytvorená z betónových skruží, septik, ak nejde o nádrž z umelej hmoty alebo železnú

nádrž) ide o veci nehnuteľné. Veci tvoriace príslušenstvo inej hlavnej veci majú, na rozdiel od súčasti
veci, povahu samostatnej veci v právnom zmysle a teda môžu byť aj samostatným predmetom právnych
vzťahov. V prípade, ak príslušenstvom hlavnej veci je nehnuteľnosť (vedľajšia stavba), je základným
predpokladom, aby príslušenstvo prešlo spolu s hlavnou vecou na inú osobu, vyjadrenie vôle účastníkov
právneho vzťahu, vykonať prevod aj tohto príslušenstva a to v písomnej forme. Ak takýto prejav vôle

chýba (prejav vôle nebol vykonaný dostatočne určite a zrozumiteľne), príslušenstvo na nadobúdateľa
hlavnej veci neprechádza. Obdobne to platí aj v prípade, ak dochádza k prechodu vlastníctva k hlavnej
veci na základe rozhodnutia štátneho orgánu, resp. ak sa hlavná vec nadobúda na dražbe udelením
príklepu.“(porov.uznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyz30.8.2012, sp.zn.6Cdo18/2011).

45.Nadrámecuvedenéhosúdpoukazujenajudikatúručeskýchsúdovvychádzajúcuzobdobnejprávnej

úpravy.
„Za dané situace je otázkou, zdali je současné těleso ulice součástí předmětného pozemku či je věcí
samostatnou v právním slova smyslu. Nejvyšší soud přitom v minulosti připustil, že pozemní komunikace
může být s ohledem na své provedení věcí samostatnou v právním slova smyslu. Pokud by se následně
ukázalo (aniž by chtěl dovolací soud jakkoliv předjímat výsledky dalšího dokazování), že na předmětném

pozemku se nachází samostatná věc v právním slova smyslu, pak by omezení vlastnického práva
žalobce nejspíše nevyplývalo z tvrzené kategorizace pozemku jakožto veřejného prostranství, nýbrž ze
skutečnosti, že je na předmětném pozemku umístěna stavba jakožto samostatná věc.“ (rozhodnutie
Najvyšieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/2378/2016 ).
Vrchní soud v Praze sp. zn. 3 Cdo 40/93 (Právní rozhledy, 1993, č. 5), který zvažoval, zda panelová

vozovka je stavbou, a uvedl: „V tomto případě jde obvykle o hraniční situaci. Podle svého způsobu
provedení může být takováto vozovka součástí pozemku (a tudíž nikoliv stavbou - srov. § 120 odst.
2 ObčZ). Tak je tomu zpravidla tehdy, jsou-li silniční panely pouze položeny na zhutněném podloží,
apopřípaděvyspároványavodorovněvyrovnánybalenoudrtí.Právětakvšakmůžebýtstavbou-jestliže
tomu odpovídá způsob provedení, zejména pak provedení podloží ve smyslu příslušných stavebních

předpisů. Posouzení, zda provizorní panelová vozovka je stavbou i součástí pozemku ve smyslu závěrů
uvedených shora, je otázkou právní přesto, že se soud při jejím řešení obvykle neobejde bez součinnosti
znalce.“
NSS ČR, sp. zn. 5As/62/2008 - Pro posouzení otázky, zda je účelová komunikace (§ 7 zákona č.
13/1997 Sb., o pozemních komunikacích) stavbou spojenou se zemí pevným základem, tj. samostatnou

nemovitou věcí, nebo zda je součástí pozemku, na němž se nachází, jsou rozhodná stejná hlediska jako
vpřípadějinýchpozemníchkomunikací.Pokudjestavebníprovedeníúčelovékomunikacetakové,želze
jednoznačně vymezit, kde končí pozemek a začíná stavba, a pokud zároveň nelze stavební provedení
účelové komunikace odstranit bez jejího zničení či zásadního zhoršení její sjízdnosti či schůdnosti, půjde
o samostatnou nemovitou věc ve smyslu § 119 odst. 2 občanského zákoníku, která je samostatným

předmětem právních vztahů.
ÚS ČR sp.z. III.ÚS 2280/18 - 14. Ústavní soud se pojmem stavby z hlediska občanskoprávního a z
hlediska stavebního práva ve svých rozhodnutích již dříve zabýval a např. ve svém usnesení sp. zn. II.
ÚS 1351/10 ze dne 15. 11. 2011 dospěl k závěru, že nesplňuje-li výsledek stavební činnosti pojmové
znaky stavby jako věci nemovité, je vlastníkem předmětné komunikace vlastník pozemku, na kterém

se komunikace nachází. V citovaném usnesení Ústavní soud konstatoval, že aby posuzovaná účelová
komunikace představovala věc nemovitou, konkrétně stavbu spojenou se zemí pevným základem,
je v prvé řadě třeba, aby byla schopna být vůbec věcí ve smyslu § 118 odst. 1 zákona č. 40/1964
Sb., občanský zákoník, ve znění účinném do 31. 12. 2013, tedy být "vymezitelným kusem vnějšího
světa" [nález sp. zn. II. ÚS 529/05 ze dne 19. 6. 2007 (N 97/45 SbNU 379)], který tvoří samostatnou věc,

nikoli součást věci jiné, v daném případě pozemku. Ústavní soud dále uvedl, že o takový vymezitelný kus
vnějšího světa nemůže jít dle konstantní judikatury tam, kde povrch pozemku byl zpracován navrstvením
přírodních stavebních materiálů tak, že nelze určit jasnou hranici, kde končí pozemek a začíná stavba
(např. u tenisového dvorce - viz rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 28. 2. 2006 sp. zn 22 Cdo 1118/2005,
obdobně dosavadní judikatura posoudila i jiné případy zpevnění povrchu pozemku vrstvením různých

přírodních materiálů - typicky šlo u parkovišť a kurtů o různé štěrky, makadam, živce, antuku apod.).
Obdobně ve svém nálezu sp. zn. IV. ÚS 42/01 ze dne 17. 4. 2002 (N 48/26 SbNU 39) Ústavní soud
dospěl k závěru, že zpevněná asfaltová plocha - parkoviště nemá z hlediska občanskoprávního povahu
stavby. 15. V posuzované věci bylo v řízení před obecnými soudy prokázáno, že základ předmětnéhochodníku z technologického hlediska původně tvořila struska, později štěrk či jiná drť, horní vrstva pak
byla dokončena několikacentimetrovým asfaltovým povrchem, na jedné straně chodník je stavebně
ohraničen plechovou ohradou, za níž pokračuje pozemek parc. č. 1972/89 a tvoří podnikatelský areál

vedlejší účastnice. Ústavní soud na základě spisového materiálu včetně v něm obsažené fotografické
dokumentace dospěl k závěru, že na rozdíl od shora uvedených případů není konkrétní předmětný
chodník pouhým zpevněním povrchu pozemku vrstvením přírodních materiálů či zpevněnou asfaltovou
plochou, nýbrž samostatnou (stavbou) věcí v občanskoprávním smyslu, a jako takový je součástí místní
komunikace [§ 12 odst. 4 zákona č. 13/1997 Sb., o pozemních komunikacích, ve znění pozdějších

předpisů (dále jen "zákon č. 13/1997 Sb.")], jejímž vlastníkem je podle § 9 odst. 1 tohoto zákona obec,
na jejímž území místní komunikace leží, tedy stěžovatelka. Jde o zákonem předvídaný případ, kdy se
nachází stavba místní komunikace (jíž je chodník součástí) na cizím pozemku (§ 17 odst. 2 zákona č.
13/1997 Sb.).
Komentár Mgr. Jiřího Králika Ph.D. sudcu NS ČR k rozhodnutiu NS ČR sp. zn. 22Cdo/818/2019 - Tatáž
literatura při vědomí absence zákonné definice stavby v občanském zákoniku nabízí „typické znaky

pojmu stavba ve smyslu občanskoprávním“ s tím, že obecně lze typické znaky pojmu stavba ve smyslu
občanskoprávním vymezit takto: jedná se o
1.
výsledek stavební činnosti člověka, který
2.

má materiální povahu,
3.
je vymezitelný vůči okolnímu pozemku,
4.
má samostatnou hospodářskou funkci (účel) a

5.
vyznačuje se kompaktností materiálu.
Publikované rozhodnutí naznačuje určitý vývoj, kterým za posledních cca 25 let judikatura procházela
a který v praxi směřoval k tomu, že určité typy činností byly považovány spíše za pouhé ztvárnění
povrchu pozemků než za samostatné nemovité věci (tenisové kurty, parkoviště, chodníky, manipulační

plochy). V posledním období se však rozhodovací praxe Nejvyššího soudu v poměrech posuzování
právní povahy parkoviště vrátila k východiskům a zdůraznila, že ani parkovišti nelze upřít povahu
samostatné věci, jde-li o stavbu. Praxe v dřívějším období považovala parkoviště za součást pozemku
typicky v případech, kdy se jednalo pouze o upravenou plochu, která sloužila k parkování vozidel. Nikdo
by však zřejmě nepochyboval o povaze parkoviště jako samostatné věci tam, kde by bylo konstruováno

jako několikapatrový objekt taktéž sloužící k parkování vozidel. Proto judikatura posledního období
klade důraz při posuzování samostatnosti či nesamostatnosti objektů právě na jejich povahu jakožto
stavby. Z těchto východisek vychází i právě publikované rozhodnutí. Jak ovšem zdůrazňuje, posuzování
některých případů je i při stanovení východisek pořád hraniční a závisí na individuálních okolnostech
jednotlivého případu.

KS v Hradci Králové sp. zn. 20Co/450/2008 - Odvolací soud považuje za vhodné učinit závěrem zmínku
o povaze odstraňované věci. V soudní praxi bylo dlouhou dobu nejisté, zda komunikace spočívající
v živičném povrchu položeném na pozemku je samostatnou stavbou či pouhou úpravou pozemku.
Původně převládal názor tento (22Cdo 1911/2000), posléze onen (31Cdo 691/2005). Okresní soud se
v posuzovaném případě nevyjádřil k této otázce zcela jednoznačně. Z jeho rozhodnutí lze však spíše

dovodit,žeasfaltovouplochupovažovalvsouladusestaršíjudikaturoujenzavýsledekstavebníčinnosti.
Odvolací soud je – i s ohledem na znění § 17 odst. 2 zák. č. 13/1997 Sb., který rozlišuje mezi stavbou
místní komunikace a pozemkem pod ní – toho názoru, že v daném případě o stavbu jde. Zároveň však
nepřisuzujevyřešenítétootázkyžádnýzásadnívýznam.Aťjižpředstavujetělesoasfaltového(živičného)
povrchu stavbu či jen úpravu pozemku, v každém případě je žalovaný povinen tento výsledek stavební

činnosti z pozemku žalovaného odstranit, neboť jej zřídil neoprávněně (§ 126 odst. 1, § 135c obč.zák.).

46. Právne posúdenie veci je úlohou súdu, a teda, či komunikácia nesporne nachádzajúca na pozemku v
spoluvlastníctve žalobkyne je súčasťou veci alebo samostatnou vecou v právnom slova zmysle Ako bolo
vyššie naznačené, v prípade komunikácie (cestného telesa) je potrebné z prípadu na prípad skúmať,

či ide alebo nejde o stavbu aj v zmysle občianskoprávnych predpisov, no súd na tento účel musí mať
dostatočný skutkový základ.47. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy
neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, a to aj z
dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení podľa

§ 132 ods. 1 CSP. Keďže žalobca nepreukázal, že komunikácia nachádzajúca sa na jeho pozemku je
súčasť veci, súd musí nevyhnutne konštatovať, že v tejto časti užívania neuniesol dôkazné bremeno,
že mu svedčí aktívna legitimácia na podanie žaloby.

48. Súd považuje pre rozhodovanie v tejto veci ďalej za žiaduce zacitovať z monografie JUDr. Petra

Lavického: Důkazní břemeno v civilním řízení soudním- Přehledně tedy lze rozlišit tři možné výsledky
dokazování:
1. skutkový přednes bude prokázán, tj. soudce nabude vnitřního přesvědčení o pravdivosti tohoto
skutkového přednesu ve smyslu závěrů obsažených v předchozí kapitole věnované míře důkazu;
2. skutkový přednes bude vyvrácen, tj. soudce nabude vnitřního přesvědčení, že skutkový přednes není
pravdivý;

3. skutkový přednes zůstane neobjasněn, což znamená, že bylo provedeno dokazování veškerými
dostupnýmidůkaznímiprostředky(pozn.súdunaúčelykontradikórnehoprocesuzavedenéhovprávnom
poriadkuSlovenskejrepubliky–dôkazminavrhnutýmistranamisporu),dalšízjišťovánískutkovéhostavu
již není možné, a soudce přesto po zhodnocení důkazů a všeho, co vyšlo v řízení najevo, nenabude ani
vnitřního přesvědčení o jeho pravdivosti, ale ani opačného přesvědčení o jeho nepravdivosti.

Stav,kdysoudvyčerpalveškerémožnostiobjasňovánískutkovéhostavu,aplnýdůkazprávněvýznamné
skutečnosti přesto nebyl podán (tj. soudce nenabyl vnitřního přesvědčení odpovídajícího požadované
míře důkazu), se označuje jako non liquet. Na rozdíl od variant prokázáno – vyvráceno soud nemůže
učinit ani závěr, že skutkový přednes je pravdivý, ale ani že je nepravdivý, resp. ani že určitá skutečnost
existuje, ale ani že neexistuje. Tato skutečnost možná nastala, ale možná také ne. Skutková nejistota

se významně promítne též do oblasti právního posouzení, neboť činí nejasným rovněž to, zda mohou
být vyvozeny právní následky, jež jsou spojeny se skutkovou podstatou, jejíž znak zůstal neobjasněn.
Stav non liquet může nastat bez ohledu na rozsah provedeného dokazování. Okolnost, že soudce
vyslechl k určité skutečnosti pět svědků navržených stranou žalující a stejný počet svědků navržených
stranou žalovanou, v žádném případě neznamená, že by soudce byl povinen přiklonit se na jednu nebo

nadruhoustranu.Anitaktorozsáhlédokazovánínemusínavoditusoudcevnitřnípřesvědčení,žetvrzení
o skutečnosti, která je předmětem dokazování, je, či není pravdivé. Na tom, jak upozorňuje Leipold, nic
samozřejmě nemění ani zásada volného hodnocení důkazů, kterou nelze chápat tak, že si soud volnou
úvahou vybere, zda určité tvrzení považovat za prokázané, nebo vyvrácené. Takový závěr může učinit
jenom tehdy, pokud jeho vnitřní přesvědčení dosáhne hranice vyplývající z míry důkazu. Jakékoliv nižší

přesvědčení nastoluje stav non liquet. Situace non liquet se týká pouze skutkového stavu. Lze o něm
uvažovat u skutečností, které jsou právně významné pro posouzení věci, a které zároveň vyžadují
podání důkazu. Ve sporném řízení důkazu nebudou vyžadovat skutečnosti doznané nebo nepopřené.
Právně významné skutečnosti, které jsou mezi stranami nesporné, předmětem dokazování v civilním
sporném řízení zásadně nebudou, leda by soud považoval za nutné tak učinit (např. pro pochybnosti

o tom, zda shodné skutkové přednesy stran o těchto skutečnostech mohou být pravdivé).

49. Z predložených fotografií ani vykonanou obliadkou súd nemôže realizovať spoľahlivý právny záver,
či komunikácia je samostatnou vecou alebo nie, nakoľko súdu nie je zrejmé, či ide iba o spevnenú plochu
(napríklad niekoľko centimetrová vrstva asfaltu, makadamu, prípadne iného materiálu), resp. či cestné

teleso má podložie a ďalšie potrebné vrstvy vrátane iných úprav, čo by znamenalo, že ide o samostatnú
vec v právnom slova zmysle, o to viac, ak je zjavné, že komunikácia bola postavená v dávnej dobe, čo
spôsobilo aj jej značné upotrebenie, čo na právne posúdenie vplyv mať nemohlo.

50. Keďže nebolo geodeticky zamerané cestné teleso (komunikácia), súd musí vychádzať z neunesenia

dôkazného bremena aj vo zvyšnej časti užívania plochy A (v časti, na ktorej nie je umiestnená
komunikácia) žalovaným reflektujúc na jeho výpoveď, že hnuteľné veci (dvere od áut) v jeho vlastníctve
vypratáva zo svojej budovy odkladá ich vedľa na predmetné nehnuteľnosti v spoluvlastníctve žalobkyne
(teda v určitej časti plochy B nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve využíval).

51. Užívanie plochy B žalovaným nebolo v konaní preukázané za žalované obdobie, nakoľko k tomuto
záveru nestačí preukázanie, že dvere z budovy smerujú (majú výstup) priamo na pozemok v
spoluvlastníctvežalobkyne.Navstupavýstupzbudovymážalovanýajinédvere,ktoré,akoplyniezjeho
výsluchu, využíva. Ich existencia bola zistená ako obhliadkou na mieste samom. Súd pri rozhodovanítotiž nemôže vychádzať z domnienky, že by konkrétne dvere mali byť užívané, a to viac za situácie,
že žalovaný užívanie plochy vyslovene B poprel s výnimkou kosenia a vstupu pri rekonštrukcii budovy.
Kosenie trávy na účely ochrany majetku pred prípadným požiarom, ak sa o svoje vlastníctvo nestará

vlastník, napriek tomu, že vlastníctvo zaväzuje, však nie je užívaním pozemku, za ktorý by žalobkyni
mala patriť náhrada. Pokiaľ ide o vstup na túto časť pri rekonštrukcii budovy, súd poznamenáva, že
žalovanýjevlastníkombudovyodroku5.4.2017a17.4.2019(podľaúdajunaLV),pričomčasovýhorizont
rekonštrukcie nebol v konaní preukázaný (v tomto smere žalobkyňa žalovanému otázky pri výsluchu
nepoložila), preto užívanie nehnuteľnosti v jej podielového spoluvlastníctve nebolo za žalované obdobie

preukázané.

52. S poukazom na uvedené má súd za preukázanú aktívnu legitimáciu žalobkyne len v časti užívania
plochy zastavenej stavbou (maštaľami) a parcely C-KN č. 2172/25 o výmere 62 m2, využívanie ktorej
nerozporuje, t.j. spolu na žalobkyňu pripadajúci podiel vo výmere 117 m2.

53. Pokiaľ ide výšku uplatnenej náhrady, a teda dôvodnosť aplikácia zákona č. 504/2003 Z.z. súd
poukazujenajudikatúrunajvyššíchsúdnychautorít,vzmyslektorejcit.:„22.Dovolacísúdpopreskúmaní
veci dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám
kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Vo svojom rozhodnutí mal odvolací súd síce za preukázané,
že predmetný pozemok vo vlastníctve žalobcov je pozemkom zastaveným stavbou (žalovanej) na

poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, v dôsledku čoho konštatoval, že v danom prípade výšku
nájomného je potrebné určiť podľa § 10 zákona č. 504/2003 Z.z., nevysporiadal sa však s otázkou
využívania sporného pozemku na poľnohospodárske účely žalovanou, ktorú namietali žalobcovia vo
svojom odvolaní. V tejto súvislosti dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že výšku bezdôvodného
obohatenia vyjadruje peňažná čiastka, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste

a čase za porovnateľné užívanie veci. Pokiaľ je výška obvyklého nájomného v danom mieste a čase
závislá aj na účele a spôsobe užívania, treba prihliadnuť aj na podstatu (spôsob a rozsah) faktického
užívania subjektom, ktorý sa bezdôvodne obohatil (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 30. júla 2008 sp.zn. 3 Cdo 252/2007). Výška tohto bezdôvodného obohatenia zodpovedá
obvyklému nájomnému, ktoré by žalobcom, ako vlastníkom nehnuteľnosti musela žalovaná zaplatiť, ak

by užívala nehnuteľnosť na základe nájomnej zmluvy a v danom prípade bola táto výška nájomného
stanovená podľa § 10 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z., ktorý sa však vzťahuje na pozemok uvedený
v § 1 ods. 2 písm. a/ alebo písm. c/ tohto zákona, nie však na pozemok zastavený stavbou na
poľnohospodárske účely (§ 1 ods. 2 písm. b/ tohto zákona). Pokiaľ by odvolací súd postupoval pri
stanovení výšky bezdôvodného obohatenia podľa § 10 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z., najmä druhej

vety, dospel by k záveru o potrebe zodpovedania a vo svojom odôvodnení premietnutia, či pozemok vo
vlastníctve žalobcov definovaný ako „pozemok na poľnohospodárske účely“ (§ 1 ods. 2 písm. b/ zákona
č. 504/2003 Z.z.) slúži na poľnohospodárske účely, resp. na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti
pri prevádzkovaní podniku žalovanou (§ 7 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z.). Jeho rozhodnutie preto malo
ozrejmiť skutkové a právne závery takým spôsobom, aby strana sporu nemusela hľadať odpoveď na

pre vec rozhodujúce skutočnosti v rovine dohadov a aby mohla skutkovo aj právne proti rozhodnutiu
argumentovať. Keďže odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu uvedené obsahové náležitosti nemá,
možno skonštatovať, že je nepreskúmateľné.“ (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4Cdo/137/2019 z 29.4.2020).

54. Je nespornou skutočnosťou, že pozemok v spoluvlastníctve žalobkyne je zastavaný stavbami vo
vlastníctvežalovaného.Úlohousúdubolo,vzhľadomnanámietkyžalobkyneustáliť,čipredmetnástavba
slúži na poľnohospodárske účely.

55. Zo zoznamu odporúčaných označení najčastejšie používaných voľných živností a ich obsahové

vymedzenie plynie cit.: „V rámci živnostenského oprávnenia je možné vykonávať najmä tieto činnosti:
1. Poskytovanie služieb pre poľnohospodárstvo, záhradníctvo, rybárstvo, lesníctvo a poľovníctvo.
Chov vybraných druhov zvierat (chov laboratórnych a exotických zvierat, vtáctva, akvarijných rybičiek,
priadky morušovej, chov, spracovanie a obchodovanie s chránenými živočíchmi). Poznámka: Súčasťou
živnostenského oprávnenia nie sú vlastné chovy. Poskytovanie služieb v poľnohospodárstve

a záhradníctve (pestovanie, spracovanie a obchodovanie s chránenými rastlinami, pestovanie
a rozmnožovanie akvarijných rastlín, poskytovanie služieb poľnohospodárskou technikou (strojmi,
mechanizmami a náradím), pozberové úpravy rastlinných komodít, sušenie dekoračných rastlín, údržba,
montáž, prevádzkovanie závlahových systémov, melioračných zariadení, vykonávanie parkových,sadových a záhradných úprav s výnimkou krajinno-architektonických sadovníckych diel, vyžínanie
trávy, výrez nežiadúcich krovín). Poznámka: V rozsahu tejto živnosti nie je možné vykonávať napr. :
Poľnohospodárstvo - rastlinnú výrobu (činnosť nie je živnosťou). Aplikáciu prípravkov na ochranu rastlín

alebo iných prípravkov (viazaná živnosť). Uskutočňovanie krajinno-architektonických sadovníckych diel
(viazaná živnosť). Súčasťou živnostenského oprávnenia nie je aplikácia prípravkov na ochranu rastlín
registrovaných a povolených ÚKSUP-om. Poskytovanie služieb súvisiacich so starostlivosťou o zvieratá
(kozmetické úpravy zvierat - čistenie, strihanie, kŕmenie, pasenie, ustajňovanie, odchyt túlavých zvierat a
odchytávanieholubov,paznechtovaniedobytka,podkúvaniekonízverenýchdoopatery,prevádzkovanie

hotela a útulku pre zvieratá - kŕmenie, bežná hygiena, venčenie, strihanie oviec, výcvik psov a mačiek).
Poznámka: V rozsahu tejto živnosti nie je možné vykonávať napr.: Insemináciu (viazaná živnosť).
Poľnohospodárstvo - živočíšnu výrobu (činnosť nie je živnosťou). Odborné práce pri šľachtiteľskej a
plemenárskej činnosti v chove hospodárskych zvierat (činnosť nie je živnosťou). Veterinárne činnosti
(činnosť nie je živnosťou). Poskytovanie služieb v lesníctve a poľovníctve (poskytovanie služieb lesnou
technikou: strojmi, mechanizmami a náradím, preparovanie živočíchov, úprava poľovníckych trofejí,

ťažba, porez, približovanie dreva a povoznícke služby - manipulácia s drevom a jeho skladovanie na
skládkach, vykonávanie ochrany drevín (výrezy nežiadúcich vetiev, nátery a pod.).

56. Žalovaný v konaní preukázal, že je nielen držiteľom živnostenského oprávnenia v predmete
podnikania, okrem iného aj poskytovanie služieb v poľnohospodárstve a záhradníctve, a to od

16.9.2022, ale tiež že poľnohospodársku činnosť pri prevádzkovaní podniku skutočne vykonáva, čo
plynie z predložených pokladničných blokov počínajúc od 31.10.2022 (najstarší doklad o vyfaktúrovaní
podnikateľskej činnosti – oranie pozemku).

57. S poukazom na vyššie citovanú judikatúru najvyšších súdnych autorít má súd za to, že aplikácia

§ 1 ods. 3 v spojení s ust. § 10 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z. je dôvodná od 31.10.2022,
nakoľko nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne sú zastavené stavbou slúžiacou na
poľnohospodárske činnosti, teda na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti pri prevádzkovaní podniku
žalovaného, čo plynie z predmetu jeho podnikania.

58. Súd ustálil uvedené súhlasiac s argumentáciou žalobkyne, že samotná držba živnostenského
oprávnenia nemôže viesť k záveru, že žalovaný vykonáva podnikateľskú činnosť v danej oblasti.
Analogicky súd vníma toto posúdenie cez § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého
podnikateľom je osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, teda nie za situácie, že
iba je držiteľom tohto oprávnenia.

59. Aplikácia ust. § 1 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z.z. v spojení s ust. § 10 ods. 2 zákona č. 504/2003
Z.z. je majúc na zreteli vyššie uvedené daná za obdobie od 31.10.2022 do 2.2.2023 (koniec žalovaného
obdobia).

60. Ustanovenie § 451 Občianskeho zákonníka vyjadruje všeobecnú zásadu občianskeho
práva, podľa ktorej sa nikto nesmie bezdôvodne obohacovať na úkor iného. Bezdôvodné
obohatenie je pritom chápané ako záväzok (§ 489 Občianskeho zákonníka), z ktorého vzniká
tomu, kto sa obohatil, povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a tomu, na ktorého
úkor k obohateniu došlo, právo požadovať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia.

O obohatenie ide vtedy, ak sa plnením niekomu dostalo majetkovej hodnoty vyjadrenej tým,
že v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktív (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka) alebo
k zníženiu pasív (§ 454 Občianskeho zákonníka). Vecnou legitimáciou (či už aktívnou alebo
pasívnou) je stav, ktorý vyplýva z hmotného práva. Kto je v rámci zodpovednosti za
bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný, vyplýva z § 451 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Je ním ten, ktorého majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil alebo
u ktorého nedošlo k zmenšeniu majetku, aj keď k tomu malo v súlade s právom dôjsť. Tak je
tomu preto, že predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí
vydať, nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav
obohatenia (presun majetkových hodnôt), ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok

neuznáva. Aktívne legitimovaným subjektom k uplatneniu práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia (§ 456 Občianskeho zákonníka) je ten, na ktorého úkor bolo bezdôvodné
obohatenie získané.61. Užívanie cudzieho majetku bez právneho dôvodu s povinnosťou
vydať bezdôvodné obohatenie predstavuje všeobecné pojatie právneho princípu, ktorý je treba
aplikovať na vopred bližšie neurčené prípady (§ 451 Občianskeho zákonníka). Pri posudzovaní veci

je treba rovnako vychádzať zo všeobecného chápania vlastníckeho práva ako práva, ktoré môže byť
obmedzené len so súhlasom vlastníka, inak len na základe zákona, čo nie je prípad v súdenej veci.

62. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia, je rovnajúce sa výške obvyklého
nájomnéhovdanommiesteačasezaporovnateľnýpozemok,t.j.zaobdobieod3.2.2021do30.10.2022.

63. Ako už bolo vyššie uvedené za obdobie od 31.10.2022 do 2.2.2023 je výška nájomného stanovená
zákonom č. 504/2003 Z.z.

64. Na účely zistenia nájomného v danom mieste a čase za porovnateľný pozemok (podľa právneho
posúdenia súdom za obdobie od 3.2.2021 do 30.10.2022) boli do konania predložené viaceré

znalecké posudky. Nájomné stanovené zákonom nemožno aplikovať, keďže žalovaný v tomto období
nevykonával poľnohospodársku činnosť pri prevádzkovaní podniku, preto je aplikácia ust. § 1 ods. 3
zákona č. 504/2003 Z.z. vylúčená.

65.Pravidláhodnoteniadôkazovsúupravenévčlánku15ZákladnýchprincípovCSP,akoajv§191CSP.

Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy (tzv. voľné hodnotenie dôkazov), a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Žiaden dôkaz pritom nemá predpísanú zákonnú silu. Pri
hodnotení znaleckého posudku platí, že hodnoteniu nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej
správnosti; súd však hodnotí presvedčivosť posudku čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické
odôvodnenieznaleckéhonálezuajehosúladsostatnýmivykonanýmidôkazmi.Zjudikátupublikovaného

pod R 45/1984 vyplýva, že ak má súd pri rozhodovaní k dispozícii dva znalecké posudky s rozdielnymi
závermi o tej istej otázke, musí zhodnotiť, ktorý z nich a z akých dôvodov vezme za podklad svojho
rozhodnutia a z akých dôvodov nevychádza zo záveru druhého znaleckého posudku.

66. I keď má znalecké dokazovanie špecifický charakter a zvláštne postavenie medzi dôkaznými

prostriedkami, zostáva jeden z možných dôkazov. Tak ako ostatné dôkazy i znalecký posudok súd musí
podrobiť hodnoteniu. Znalecký posudok preto musí spojovať vysokú odbornosť so zrozumiteľnosťou
slovného vyjadrenia, záveru a postupu, akým k nemu dospel, aby súd, prípadne iný orgán, pre ktorý je
posudok určený, bol schopný pochopiť jeho dôkazný výzvam, aj keď sám nemal odborné vedomosti. Ak
sa uvedené zásady nedodržia, prestal byť rozsudok, či iné rozhodnutie, výsledkom rozhodovania súdu

(sudcu), ale ide iba o „znalecké rozhodnutie“, kde súd len deklaruje za svoj záver niekoho iného (porov.
rozhodnutie Najvyššieho súdu slovenskej republiky 1Mobdo V 11/2008).

67. V zmysle prílohy č. 3 prílohy vyhl. č. 492/2004 Z.z. (písm. G) plynie, že všeobecnú hodnotu ročného
nájmu za pozemok možno stanoviť porovnávaním alebo výpočtom podľa vzťahu

7CA5E6E7

file_0.wmf

kde:
VŠHPOZMJ – všeobecná hodnota pozemku na mernú jednotku [€/m2],
k – úroková miera, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],

kN – koeficient zohľadňujúci daňové zaťaženie daňou z príjmu, ktorý sa rovná (100+N)/100, kde N
vyjadruje náklady spojené s dosiahnutím hrubého výnosu (daň z príjmu v percentách),
n – obdobie predpokladanej návratnosti investície, spravidla v intervale 15 až 40 rokov, v závislosti od
ekonomických, polohových a fyzických faktorov.
Pri stanovení všeobecnej hodnoty nájmu za pozemok porovnávaním sa dodržujú rovnaké zásady ako

pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemku podľa časti E bodu E.1.

68. Z Prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z. z. tiež plynie cit.:Povyšujúce faktory
kZ
– nevyskytujú sa

1,00
– pozemky určené územným plánom na vyššie využitie, než na aké slúžia v súčasnosti (napríklad
nezastavané stavebné pozemky, zmena funkcie zóny sídla a pod.),
–obchodnépozemkyvmiestachsosilnýmturistickýmruchom,aktonebolozohľadnenévkoeficientekS,
– pozemky s výrazne zvýšeným záujmom o kúpu, ak to nebolo zohľadnené vo zvýšenej východiskovej

hodnote,
– iné faktory (napríklad tvar pozemku, výmera pozemku, druh možnej zástavby, sadové úpravy pozemku
a pod.)
1,01 - 3,00

Povyšujúce faktory možno použiť, ak už neboli zohľadnené vo východiskovej hodnote alebo v
predchádzajúcich koeficientoch.

file_1.wmf

SHAPE \* MERGEFORMAT file_2.wmf

SHAPE \* MERGEFORMAT file_3.wmf

Redukujúce faktory
kR
– nevyskytujú sa
1,00
–aksavnajbližšomčasepodľaplatnéhoúzemnéhoplánupredpokladánižšístupeňvyužitiaakodoteraz,

– spád emisií a vplyv zápachu z priemyselnej výroby, uskladnenia surovín, odpadov, z výroby potravín,
z poľnohospodárskej výroby a pod.,
– rušivý hluk z cestnej, leteckej alebo železničnej dopravy v obytných oblastiach,
– ekologické zaťaženie pozemku,
– ak sa v blízkosti obytnej, administratívnej alebo rekreačnej zóny nachádzajú rušivo pôsobiace

priemyselné zariadenia,
– pri mimoriadnom zatienení obytných miest (les, skaly, severné úbočie a pod.), svahovitosť terénu,
hladina podzemnej vody, únosnosť základovej pôdy,
– ochranné pásma zo zákona, stavebná uzávera,
– stavba pod povrchom pozemku,

– závady viaznuce na pozemku (napríklad právo priechodu alebo prejazdu, ochranné pásmo a pod.),
– vplyv časového vývoja minulých období,
– iné faktory (napríklad tvar pozemku, výmera pozemku, druh možnej zástavby, nezabezpečený prístup
z verejnej komunikácie, chránené územia, obmedzujúce regulatívy zástavby a pod.)
0,20 - 0,99

Redukujúce faktory možno použiť, ak už neboli zohľadnené vo východiskovej hodnote alebo v
predchádzajúcich koeficientoch.
Pri závadách viaznucich na pozemku sa hodnota koeficientu redukujúcich faktorov stanoví s ohľadom

na predpokladanú hodnotu závady.
Pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemku na účely vyporiadania vlastníckych práv k pozemku medzi
vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku sa pri hodnotení redukujúcich faktorov neprihliada na záťaže
spôsobené vlastníkom stavby (napríklad stavba na cudzom pozemku a pod.).

69. Súd neprihliadal na závery znaleckého posudku TUKE č. 19/2017 predloženého žalobkyňou ako
prílohu k žalobe, nakoľko sa stotožňuje so závermi súdov v konaní vedenom na tunajšom súde pod
sp. zn. 9C 7/2012 a v tomto smere poukazuje na odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu sp. zn.
20Co 83/2018 z 29.9.2019 cit.: „15. Odvolací súd vzhľadom na to, že Technická univerzita v Košiciachznaleckým posudkom č. 19 zo dňa 11.09.2017 i keď s použitím spravodlivej metódy - porovnávacia
metóda, ale s použitím cien nájmu za nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v tzv. „top“ cenovej zóne oproti
nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania. Použitím cien nájmu neporovnateľných nehnuteľností

sa posudok Technickej univerzity stal nepresvedčivým, pretože porovnával cenu nájmu predmetnej
nehnuteľnosti, ktorá svojim umiestnením a využitím je neporovnateľná s cenami nehnuteľností,
ktoré použil pre výpočet nájmu. 16. Technická univerzita pri vyhotovovaní znaleckého posudku
vychádzala konkrétne z cien za nájom nehnuteľnosti nachádzajúcich sa na ulici Petrovianskej, Jesennej
nachádzajúcich sa pri diaľničnom privádzači smerom na Košice, pričom predmetná nehnuteľnosť sa

nachádza v opačnej časti katastrálneho územia H., a ak súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci
samej vychádzal z hodnoty určenej znaleckým posudkom Znalci, s.r.o., postupoval správne pretože iný
znalecký posudok na stanovenie ceny nájmu porovnateľnou metódou mu predložený od strán sporu do
skončenia dokazovania vo veci nebol.“

70. Žalobkyňa sa tiež dôvodne bránil proti znaleckému posudku vypracovaným súdnou znalkyňou A.

O. P. č. XX/XXXX, že jeho závery nekorešpondujú s jej zisteným skutkovým stavom. Súdna znalkyňa
totiž pri posúdení koeficientu redukujúcich faktorov v rozpätí od 0,2 – 1,0 stanovila hodnotu koeficientu
vo výške 0,4 a konštatovala cit.: „Hodnotu koeficientu stanovila vo výške 0,4. Redukujúci mi faktormi,
ktoré vplývajú na zníženie hodnoty ohodnocovaného pozemku so nezabezpečený prístup z verejnej
komunikácie, tvar pozemku - jeho šírka len a 5 m, žiadna možnosť investičného zámeru z dôvodu

výmery a tvaru pozemku a možná kontaminácia pozemku z predchádzajúceho chovu hospodárskych
zvierat (čo však pri miestnej vizuálnej obhliadke nebolo možné zistiť na celom ohodnocovanom pozemku
okrem pozemku na parcele číslo 2179/5, kde sa pod budovou nachádza zrejme močovina a kaly
z predchádzajúceho chovu zvierat v pôvodnej maštali – viditeľné cez časť odkrytej obvodovej steny
tejto stavby (viď fotografie v prílohe).“ Súd uvádza, že z pravdepodobnosti (možnosti) kontaminácie

pôdy nemôže vychádzať. Táto otázka musí byť v konaní preukázaná, čo sa v súdenej veci nestalo.
Napokom znalkyňa aj pri svojom výsluchu uviedla, že výsledky o kontaminácii vody jej neboli
predložené,vychádzalalenzvizuálnejobhliadky.Vtomtosmeresúdpoukazuje,ževizuálnouobhliadkou
nemožno zistiť kontamináciu pôdy, čo napokon plynie aj z písomného znaleckého posudku cit.: „možná
kontaminácia pozemku z predchádzajúceho chovu hospodárskych zvierat“.

71. S poukazom na uvedené súd musí nevyhnutne konštatovať dôvodnosť námietok žalobcu proti
znaleckému posudku v tomto smere, ktorého nepodložené závery týkajúce sa možnej kontaminácie
skresľujú výsledky znaleckého skúmania, preto z týchto záverov súd nemohol vychádzať.

72. V zmysle § 15 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov je sadzba dane z príjmov právnickej
osoby za roky 2021 – 2023 vo výške 19%.

73. Súdny znalec Ing. Pavel Jurko v posudku pri výpočte hodnoty nájmu vychádzal zo sadzby dane
z príjmu vo výške 20%, čo je v rozpore s právnou úpravou. Už len s ohľadom na uvedenú skutočnosť je

znalecký posudok vo veci nepoužiteľný, keďže výsledná hodnota nájomného za použitia nesprávneho
koeficientu daňového zaťaženia nemôže byť správna. Na veci nič nemení ani konštatovanie súdneho
znalca pri výsluchu, že táto skutočnosť by zmenila hodnotu pozemku len minimálne, o niekoľko desatín
bodov, mohlo by to byť okolo 0,2 eur/m2.

74. Rovnako však zo záverov znaleckého posudku Ing. Pavla Jurka nie je zrejmé, ako sa súdny znalec
vyporiadal so skutočnosťou, že pozemok vo vlastníctve žalobcu má nezabezpečený prístup z verejnej
komunikácie, čo je nesporná skutočnosť plynúca aj z vykonanej obhliadky, pričom Príloha č. 3 k vyhláške
č. 492/2004 Z.z. s uvedenou skutočnosťou priamo ako s redukujúcim faktorom počíta. V tomto smere
je znalecký posudok nezrozumiteľným, keďže skutočnosti, ako sa súdny znalec s touto okolnosťou

vyporiadal, z neho neplynú. Pritom pri výsluchu už súdny znalec zmenil svoje odborné závery v smere,
že mohol by túto skutočnosť zohľadniť ponižujúcim faktorom 0,9.

75. Už len záverom súd poznamenáva, že súdni znalci pri výpočte do vzorca stanoveného vyhláškou
použili rozdielne úrokové miery, čo rovnako výsledky oboch znaleckých posudkov robí odlišnými.

76. V súdenej veci boli zo strany strán sporu predložené znalecké posudky, ktoré vykazujú vyššie
uvedené nedostatky, ktoré strany sporu dôvodne namietali, preto z nich súd nemohol vychádzať.77. Vzhľadom k tomu, že strany sporu nemali návrhy na doplnenie dokazovania v tomto smere a súd
v kontradiktórnom procese v zásade nemôže vykonávať dôkazy bez návrhu (aplikácia výnimky z tohto
pravidla nebola dôvodná), musel vychádzať z nespornej hodnoty nájmu, pretože výsledky vykonaného

dokazovania nedávali súdu inú možnosť.

78. Súd vychádzal zo záveru, že predloženými znaleckými posudkami nebola preukázaná všeobecná
hodnoty nájmu. Žalobca vychádzal zo všeobecnej hodnoty nájmu vo výške 8,66 eur/m2/ rok (znalecký
posudok TUKE č. 19) a žalovaný zo všeobecnej hodnoty nájmu vo výške 0,770 eur/m2/rok 2021, 1,027

eur/m2/rok 2022. Vychádzajúc z nespornej hodnoty súd musel konštatovať, že vychádzal z všeobecnej
hodnoty nájmu vo výške 0,770 eur/m2/rok 2021, 1,027 eur/m2/rok 2022 ako jedinej nespornej hodnoty
v zmysle, že takúto hodnotu nájmu za ten ktorý rok podľa zhodných tvrdení strán sporu určite
nájom dosahoval. Ako už bolo vyššie uvedené vykonaným dokazovaním nebola preukázaná vyššia
hodnota vzhľadom na nemožnosť prihliadania súdu na závery znaleckých posudkov napriek výsluchu
a konfrontácie súdnych znalcov.

79. Majúc na zreteli tieto východiská súd konštatuje, že za obdobie od 3.2.2021 do 30.10.2022 patrí
žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 0,770 eur/m2/rok 2021 a 1,027 eur/m2/rok 2022. Za rok
2021 (3.2.2021 – 31.12.2021) patrí žalobkyni náhrada za 117 m2 vo výške 74,50 eur. Za rok 2022
(1.1.2022 – 30.10.2022) patrí žalobkyni náhrada za 117 m2 vo výške 99,75 eur.

80. Obvyklá výška nájmu v zmysle ust. § 1 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z.z. pre kat. úz. H. za rok 2022
činí sumu 32,66 eur/ha a za rok 2023 činí sumu 35,03 eur/ha. V súlade s ust. § 10 ods. 2 zákona č.
504/2003 Z.z. činí sumu za rok 2022 vo výške 65,32 eur/ha a za rok 2023 vo výške 70,06 eur/ha, čo
je dvojnásobok obvyklej výšky nájmu.

81. Na výmeru 117 m2 pripadá obvyklá výška nájmu v zmysle ust. § 10 ods. 2 zákon č. 504/2003 Z.z.
na rok 2022 vo výške 0,76 eur a na rok 2023 vo výške 0,82 eur. Zohľadňujúc žalované obdobie pre rok
2022 od 31.10.2022 do 31.12.2022 činí obvyklá výška nájmu sumu 0,13 eur a pre rok 2023 od 1.1.2023
do 2.2.2023 činí 0,07 eur.

82. Žalobkyňa by mal s poukazom na vyššie uvedené nárok na náhradu za užívanie vo výške 174,45
eur (74,50 eur + 99,75 eur + 0,13 eur + 0,07 eur).

83. Bolo však nevyhnutné zohľadniť platbu žalovaného v prospech žalobkyne. Žalovaný argumentoval,

žejepotrebnéodčítaťsumuvovýške41,10eur,čopodľanázorusúduniejemožné.Jetomutakzdôvod,
že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že uvedené suma mala byť poskytnutá náhrada za roky 2020,
2021 a 2022, a to suma vo výške 13,70 eur za každý jeden rok. Účel a predmet platby bol stanovený
priamo žalovaným.

84. Predmetom konania je však obdobie od 3.2.2021 do 2.2.2023, preto súd musel túto skutočnosť
zohľadniť. Na rok 2021 (za obdobie od 3.2.2021 do 31.12.2021) činí suma vo výške 12,46 eur a za rok
2022 celá započítaná suma vo výške 13,70 eur, spolu vo výške 26,10 eur.

85. Poukazujúc na uvedené súd priznal žalobkyni náhradu vo výške 148,35 eur (174,45 eur – 26,10

eur), ktorú sumu zaviazal žalovaného uhradiť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

86. Žalobkyni bolo preto dôvodné priznať aj úrok z omeškania zo sumy 148,35 eur v súlade s
ustanovením § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vo výške 5,50 % ročne odo dňa 10.9.2022 do
2.2.2023 a 7,50% ročne odo dňa 3.2.2023 do zaplatenia.

87. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

88. Súd musí konštatovať, že žiadna zo strán sporu nedosiahla väčšinový úspech, a to z dôvodu, že
súd žalované obdobie rozdelil na to, kde výška závisela od úvahy súdu (od 3.2.2021 do 30.10.2022),
čo predstavuje čiastočný úspech žalobkyne a obdobie, kde pri náhrade súd vychádzal z obvyklej výškynájmu v zmysle zákona č. 504/2003 Z.z. (31.10.2022 do 2.2.2023), čo predstavuje čiastočný úspech
žalovaného. Rovnako musel súd zohľadniť, že žalobkyňa bola čiastočne neúspešná aj v nepreukázaní
náhradyzaužívanieplochyAaBvgrafickomznázornení.Pretostranámsporusúdnáhradutrovkonania

nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.