Decision was made at the court Okresný súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Žaneta Motyková
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 40Cb/52/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123362292
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Žaneta Motyková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:6123362292.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Žanetou Motykovou v spore žalobcu: A. B., C. XXX, XXX XX A.,
IČO: 17 844 835, právne zast.: JUDr. Anton Kupšo, advokát, Moyzesova 34, 022 01 Čadca, IČO: 35 675
071, proti žalovanému: Bartfeld Elektrotechnik s.r.o., Mikulovská 1536/17, 085 01 Bardejov, IČO: 50 155
342, právne zast.: JUDr. Martin Bašista, advokát, Štefánikova 8, 058 01 Poprad, IČO: 37 880 381, v
konaní o zaplatenie 4 822,50 Eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.378,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8 % ročne zo sumy 4.378,50 Eur od 27.05.2023 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 82 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca podal dňa 10.07.2023 na Okresnom súde Banská Bystrica návrh na vydanie platobného
rozkazu, v ktorom žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 4 822,50 Eur s
príslušenstvom ako aj nahradiť trovy konania. Svoj nárok odvodil od Zmluvy o dielo zo dňa 19.12.2022,
na základe ktorej pre žalovaného vykonával dielo vo forme výroby a montáže kovových komponentov.
Za vykonané práce vystavil žalovanému faktúru číslo 04/2023 so splatnosťou dňa 26.05.2023 vo výške
4 822,50 Eur, ktorá napriek dodatočnej výzve nebola zaplatená.
2. Okresný súd Banská Bystrica vo veci rozhodol dňa 25. júla 2023 platobným rozkazom sp. zn.
27Up/1210/2023.
3. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením, v ktorom
poukázal na skutočnosť, že dňa 19.05.2023 vyzval žalobcu na výkon prác na projekte pre nemeckého
zmluvného partnera, spoločnosť FMT Flexible Montagetechnik GmbH, pričom žalobca odmietol nastúpiť
na vykonávanie predmetných prác a preto si voči nemu v zmysle článku VIII. bod 5 uzatvorenej zmluvy
uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 6 000,- Eur a svojim písomným podaním zo dňa 15.06.2023 si
jednostranne započítal vzájomné pohľadávky v rozsahu, v akom sa vzájomne kryli. Zároveň namietal, že
žalobca nikdy nemal nárok na úhradu sumy vo výške 444,- Eur, pretože v zmysle článku VI. bod 6 zmluvy
ideonenárokovateľnúpoložku.Poukázalnaskutočnosť,žemuzostranyžalobcubolodoručenépodanie
zo dňa 25.04.2023 označené ako „Výpoveď“ z pracovného pomeru, v zmysle ktorého mal žalobca podľa
§ 67 Zákonníka práce dať výpoveď z pracovného pomeru, avšak toto podanie považuje žalovaný za
zmätočné a nejasné, nakoľko medzi sporovými stranami nikdy nedošlo k uzatvoreniu pracovnoprávneho
vzťahu. Žalobu považuje za nedôvodnú a navrhol ju zamietnuť.4. Žalobca vo svojej replike argumentoval, že výzvu na nástup do práce zo strany žalovaného považuje
za účelovú a to vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný mal vopred nahlásenú naplánovanú dovolenku, o
ktorejmalvedomosťtakžalovanýakoajpriamonemeckýobjednávateľ.Vzhľadomktejtoskutočnostimal
podľa názoru žalobcu žalovaný dostatočný časový priestor, aby na výkon potrebných prác zabezpečil
niekoho iného a má za to, že z jeho strany nedošlo k žiadnemu porušeniu zmluvy. Navyše, až do
nahlásenia predmetnej dovolenky žalovaný vždy prostredníctvom svojich zamestnancov z firemného
mailu zasielal jednotlivým pracovníkom, a teda aj žalobcovi, informácie ohľadne nástupu do práce a
výkonu práce, čo sa v tomto prípade nestalo. K svojmu podaniu zo dňa 25.04.2023 označeného ako
výpoveďzpracovnéhopomeruuviedol,ženaprieknesprávnemuoznačeniujepodľajehonázoruzrejmé,
čo tým žalobca myslel, aj keď to nesprávne označil. Poukázal na skutočnosť, že dňa 06.06.2023 odstúpil
od zmluvy zo žalovaným. Žalobca vo svojej replike nesúhlasil s udelenou zmluvnou pokutou, pretože má
za to, že neporušil počas trvania zmluvy ani jedno ustanovenie a preto žalovanému nárok na zmluvnú
pokutu nevznikol. Zároveň navrhol pokračovanie v konaní.
5. Dňa 06. 09. 2023 Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec na kauzálne príslušný Okresný súd
Prešov.
6. Žalovaný vo svojej duplike zo dňa 31.10.2023 označil argumentáciu žalobcu za účelovú, v rozpore
so zákonom a samotnou zmluvou. Bagatelizovaním alebo nedôvodným zľahčovaním nenastúpenia
žalobcu na výkon dohodnutých pracovných činností došlo podľa názoru žalovaného k jednoznačnému
porušeniu dojednaných zmluvných povinností žalobcu. Poukázal na skutočnosť, že v reakcii na výpoveď
žalobcu zo dňa 25.04.2023 mu zaslal oznámenie, v zmysle ktorého je pre žalovaného výpoveď
z pracovného pomeru zmätočná a nejasná a žalobcovi oznámil, že v prípade, ak má záujem o
ukončenie platnosti uzatvorenej zmluvy, môže postupovať podľa článku IX. uzatvorenej zmluvy, čím by
sa platnosť zmluvy skončila uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty. Zároveň žalobcovi oznámil, že
v zmysle uvedeného platnosť zmluvy o dielo naďalej trvala a nenastúpením na výkon práce napriek
predchádzajúcej výzve zo strany žalovaného došlo k jednoznačnému porušeniu zmluvných povinností
žalobcu, v dôsledku čoho vznikol žalovanému nárok na zmluvnú pokutu, ktorú si relevantným spôsobom
započítal.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 11.12.2023 a 13.03.2024, na ktorých právni zástupcovia
sporových strán zotrvali na svojich argumentáciách a súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými
dôkazmi a výsluchom svedka.
Z výsluchu svedka D. B. okrem iného vyplynulo, že čerpanie dovolenky pre seba ako aj pre žalobcu
zabezpečoval on a prax, ktorá bola zaužívaná so žalovaným spočívala v tom, že najskôr si zistili u
nemeckého dodávateľa, či ich v danom termíne bude potrebovať alebo súhlasí s tým, aby v danom
termíne prácu nevykonávali a následne si dovolenku nahlasovali u zamestnankyne žalovaného, pani E..
Pre pani E. bolo podľa tvrdení svedka dôležité jedine to, či s prípadnou dovolenkou súhlasí nemecký
partner. Vzhľadom ku skutočnosti, že nemecký partner súhlasil s dovolenkou pre svedka ako aj pre
žalobcu, pani E. im dovolenku schválila.
Právny zástupca žalovaného navrhoval, aby súd v rámci doplnenia dokazovania priamo oslovil a
spoločnosť FMT Flexible Montagetechnik GmbH o vyjadrenie, či po ukončení alebo v čase, ktorý
nasledoval po pracovnej činnosti pre Bartfeld Elektrotechnik, s.r.o. nevykonávala osoba A. B.
priamo alebo prostredníctvom iného subjektu (blízkej spriaznenej osoby) činnosť pre FMT Flexible
Montagetechnik GmbH. Súd však takýto návrh na doplnenie dokazovania zamietol, a to z dôvodu, že
samotnáskutočnosť,čižalobcapoukončeníspoluprácesožalovanýmvykonávalčinnosťprinemeckého
partnera nemá žiaden súvis s prejednávanou právnou vecou. V predmetnom konaní si totiž žalobca
uplatnil nárok na zaplatenie za ním vykonané práce zo zmluvného vzťahu medzi ním a žalovaným.
Žalovaným navrhované dokazovanie rovnako nijakým spôsobom nesúvisí ani so zmluvnou pokutou,
ktorú si žalovaný nárokoval od žalobcu za porušenie povinnosti nástupu do práce.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:
1. Žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili dňa 19.12.2022 Zmluvu o dielo v zmysle
dodatku číslo 1 a číslo 2, na základe ktorej sa v priebehu platnosti uzatvorenej zmluvy zhotoviteľ zaviazal
vykonávať pre objednávateľa dielo vo forme výroby a montáže kovových komponentov.2. Žalobca listom zo dňa 25.04.2023 označeným ako „Výpoveď“ z pracovného pomeru oznámil
žalovanému, že podľa § 67 Zákonníka práce mu dáva výpoveď z pracovného pomeru.
3. Žalobca čerpal dovolenku v období 15.05.2023 - 02.06.2023. Čerpanie dovolenky oznámil
nemeckému partnerovi, pre ktorého vykonával práce, spoločnosti FMT Flexible Montagetechnik GmbH
a táto bola následne odsúhlasená žalovaným prostredníctvom jeho zamestnankyne, pani E..
4. Dňa 12.05.2023 vystavil žalobca žalovanému faktúru číslo 04/2023 za ním vykonané práce v období
od 11.04.2023 do 12.05.2023 v celkovej výške 4 822,50 Eur, ktorá zahŕňala montážne práce za sumu 4
378,50 Eur a bonus vo výške 444,- Eur. Žalovaný predmetnú faktúru neuhradil.
5. Dňa 19.05.2023 zaslal žalovaný žalobcovi výzvu na vykonávanie prác na projekte pre zmluvného
partnera žalovaného, spoločnosť FMT Flexible Montagetechnik GmbH. Žalovaný na predmetnú výzvu
nereagoval a nenastúpil na výkon práce pre zahraničného partnera.
6. Písomným podaním zo dňa 06.06.2023 zaslal žalobca žalovanému odstúpenie od Zmluvy o dielo z
dôvodu, že žalovaný v rozpore s článkom VI. bod 3 nezaplatil žalobcovi faktúry za vykonané práce v
lehote štrnástich dní od ich doručenia.
7. Písomným podaním zo dňa 15.06.2023 žalovaný oznámil žalobcovi, že v prípade, ak má záujem o
ukončenie platnosti Zmluvy o dielo, túto je možné ukončiť spôsobom dojednaným v samotnej zmluve a
má za to, že platnosť zmluvy o dielo naďalej trvá. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca porušil Zmluvu
o dielo a napriek výzve nenastúpil na výkon práce pre zahraničného partnera si voči žalobcovi uplatnil
zmluvnú pokutu vo výške 6000,- Eur, ktorú si týmto písomným podaním jednostranne započítal.
Zistený skutkový stav súd podriadil pod nasledovné zákonné ustanovenia:
8. Podľa § 1 odsek 1,2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej ako „Obchodný zákonník“),
tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy
súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak
niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.
Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet,
podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
9. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 536 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať
určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie
určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej
opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie
vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve
dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu
uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
11. Podľa § 546 odsek 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo
určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa
obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
12. Podľa § 548 odsek 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v
čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok
na cenu vykonaním diela.
13. Podľa § 302 Obchodného zákonníka, odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie
zmluvnej pokuty.14. Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje
zmluva alebo tento alebo iný zákon.
15. Podľa § 351 odsek 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a
povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej
porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa
§262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán
alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.
16. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
17. Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky
z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
18. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie“), Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej
úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka
omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije
počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
Právne posúdenie veci:
19. V prejednávanej právnej veci bolo nesporné, že žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 14.11.2020
Zmluvu o dielo spolu s Dodatkom č. 1 a Dodatkom č. 2. Rovnako nie je sporným, že žalobca vykonal
montážne práce v rozsahu uplatnenom touto žalobou a nebola sporná ani cena za tieto práce vo výške
4 378,50 Eur. Sporným bol nárok vo výške 444,- Eur ako tzv. bonus a žalovaným uplatnená zmluvná
pokuta vo výške 6 000,- Eur, ktorú si započítal na žalobcom uplatnený nárok.
20. Predmetnú zmluvu uzatvorili žalobca a žalovaný ako podnikateľské subjekty pri výkone svojej
podnikateľskej činnosti, preto súd tento vzťah posudzoval ako obchodnoprávny a aplikoval na neho
ustanovenia Obchodného zákonníka. Súd uzatvorenú zmluvu právne posúdil ako zmluvu o dielo podľa
§ 536 a nasledujúce Obchodného zákonníka a to s poukazom na skutočnosť, že na základe tejto
zmluvy žalobca ako zhotoviteľ vykonal montážne práce pre žalovaného ako objednávateľa na stavbe
zahraničného partnera FMT Flexible Montagetechnik GmbH.
21. Pre posúdenie nároku žalobcu bolo prvoradým ustáliť, či žalobca svojím úkonom - "výpoveď" z
pracovného pomeru zo dňa 25.04.2023 ukončil právny vzťah medzi sporovými stranami. Súd poukazuje
na skutočnosť, že predmetná listina nie je súčasťou spisu a žiadna zo sporových strán ju ako
dôkaz v konaní nepredložila. Napriek uvedenému, vzhľadom na zhodné tvrdenia sporových strán,
táto skutočnosť v konaní nie je sporná. Vzhľadom ku skutočnosti, že súd nemohol posúdiť obsah
tejto listiny, z jej samotného označenia ako výpovede z pracovného pomeru podľa § 67 Zákonníka
práce nemohol dospieť k záveru, že išlo o platné skončenie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a
žalovaným.Medzisporovýmistranamineexistovalpracovnoprávnyvzťah,alezmluvnývzťahuzatvorený
podľa Obchodného zákonníka a preto tento právny vzťah nebolo možné ukončiť výpoveďou podľa
§ 67 Zákonníka práce. Uvedenému záveru nasvedčuje aj ďalšie správanie žalobcu, ktorý po takejto
"výpovedi“ nahlásil žalovanému dovolenku, teda postupoval tak, akoby k ukončeniu zmluvného vzťahu
medzi sporovými stranami nedošlo. Navyše, žalobca následne dňa 06.06.2023 zaslal žalovanému
odstúpenie od zmluvy. Ak by právny úkon zo dňa 25.04.2023 považoval za platný a účinný, nepristúpil
by k opätovnému ukončeniu zmluvného vzťahu, ktorý už raz ukončil. Napriek skutočnosti, že sa javí
vôľa žalobcu ukončiť zmluvný vzťah so žalovaným predmetnou listinou, táto bola po formálnej stránke
nesprávneoznačená.Súdsapretonestotožnilsargumentácioužalobcuotom,žeposudzovanoulistinou
bol ukončený zmluvný vzťah medzi ním a žalovaným, pretože súd nemal možnosť oboznámiť sa s
obsahom tejto listiny, posúdiť jej obsah, prípadne jej obsah vykladať v prospech žalobcu. Vzhľadom kuvedenému súd posúdil podanie žalobcu zo dňa 25.04.2023 ako absolútne neplatný právny úkon, v
dôsledku ktorého nedošlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.
22. Následnebolopotrebnévysporiadaťsasargumentáciousporovýchstránohľadnevýzvyžalovaného
voči žalobcovi zo dňa 19.05.2023, na základe ktorej mal podľa žalovaného žalobca nastúpiť do práce.
Súd opäť poukazuje na skutočnosť, že predmetná výzva nie je súčasťou spisu, avšak sporové strany
zhodne v konaní uviedli, že k takejto výzve došlo a preto považuje súd túto skutočnosť za nespornú.
Žalobca však v konaní argumentoval, že žalovanému oznámil čerpanie dovolenky v rozhodnom čase,
kedy ho žalovaný vyzval na nástup do práce a preto táto výzva nezakladala jeho povinnosť vykonávať
dojednané práce. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že Zmluva o dielo neupravuje spôsob,
akým by mal žalobca ako zhotoviteľ oznamovať žalovanému, že nemôže nastúpiť na výkon dojednaných
prác, prípadne čerpanie dovolenky a preto bolo potrebné vychádzať zo zaužívaného postupu a
obchodnej praxe, ktorú medzi sebou objednávateľ a zhotoviteľ mali. Z vykonaného dokazovania
jednoznačne vyplynulo, že ak jednotliví zhotovitelia vrátane žalobcu potrebovali čerpať dovolenku,
zhotovitelia prostredníctvom D. B. dovolenku nahlásili kontaktnej osobe u žalovaného, pani E.. Takto
zaužívaný postup nahlasovania dovoleniek medzi sporovými stranami vyplynul z výpovede svedka D.
B., pričom žalovaný túto skutočnosť nepoprel a v zmysle § 151 CSP neuviedol svoje vlastné skutkové
tvrdenia o týchto okolnostiach a v tejto súvislosti ani nenavrhol žiadne dokazovanie, ktoré by poprelo, že
by sporové strany takýmto spôsobom pri nahlasovaní dovoleniek postupovali, preto súd považoval tieto
skutočnosti za nesporné. Žalovaný síce spočiatku navrhoval v konaní vykonať dokazovanie výsluchom
pani E., avšak následne na takomto výsluchu netrval a v konaní predložil len jej čestné prehlásenie
zo dňa 15.02.2024, v ktorom však absentovalo akékoľvek popretie či vyvrátenie týchto skutočností, ba
dokonca žalovaný vo vzťahu zaužívanej praxi sporových strán ohľadne dovoleniek neuviedol vlastné
tvrdenia. Pani E. vo svojom čestnom prehlásení vo vzťahu k prejednávanej právnej veci uviedla, že čo
sa týka nemeckého zmluvného partnera FMT Flexible Montagetechnik GmbH, tento nemá právomoc
vstupovať do vzťahov medzi sporovými stranami a nemá sa vyjadrovať k udeľovaniu dovolenky alebo
iného typu činnosti. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že je pravdou, že zmluvný vzťah,
ktorý je základom prejednávaného právneho sporu, je vzťahom medzi žalobcom a žalovaným a preto
žalobca prostredníctvom D. B. dovolenku nahlásil priamo žalovanému, respektíve jeho zamestnankyni,
F. E.. Žalovaný túto skutočnosť právne relevantným spôsobom v zmysle ustanovení CSP nevyvrátil
a opak nepreukázal a preto má súd za preukázané, že žalobca spôsobom, ktorý mali medzi sebou
strany zaužívaný (v dôsledku absencie zmluvných dojednaní ohľadom dovolenky) nahlásil žalovanému
čerpanie dovolenky zo strany žalobcu. Samotná skutočnosť, že čerpanie dovolenky žalobca oznámil
aj nemeckému partnerovi (pre ktorého konkrétne zhotovoval dielo a s ktorým ohľadom vykonávaných
prác výlučne komunikoval) a že tento mal vedomosť o čerpaní dovolenky zo strany žalobcu nič nemení
na skutočnosti, že čerpanie dovolenky žalobca riadnym spôsobom nahlásil žalovanému ako svojmu
zmluvnému partnerovi a tento mu ju odsúhlasil. V tejto súvislosti súd len poukazuje na skutočnosť,
že aj keby nemecký partner nemal vedomosť o zamýšľanej dovolenke žalobcu a neudelil by na ňu
„súhlas“, v prípade, ak by bola riadne nahlásená žalovanému, tak ako to bolo v prejednávanej právnej
veci, išlo by o právne účinný spôsob nahlásenia dovolenky. Samotná skutočnosť, že v prejednávanej
právnej veci bolo v konaní predložené vyjadrenie nemeckého partnera o tom, že mal vedomosť o
čerpaní dovolenky zo strany žalobcu, len podporuje dôveryhodnosť argumentácie žalobcu, avšak je
právne irelevantná, pretože v konečnom dôsledku je dôležité to, že žalobca oznámil čerpanie dovolenky
svojmu zmluvnému partnerovi, spoločnosti Bartfeld Elektrotechnik s.r.o. a táto ju odsúhlasila. Navyše, z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že práce na predmetnej stavbe boli ukončené.
V súvislosti s akýmkoľvek nahlasovaním dovolenky zo strany žalobcu aj následným odsúhlasením zo
strany žalovaného pre súd vyvstáva otázka, prečo by mal v obchodnoprávnom vzťahu medzi dvoma
podnikateľmi žalobcovi akýmkoľvek spôsobom žalovaný odsúhlasovať dovolenku. Pre súd je mätúci
už samotný pojem dovolenky a jej čerpania ako klasických pracovnoprávnych pojmov a inštitútov
vymedzených v Zákonníku práce.
Navyše, súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, v zmysle ktorej žalovaný pri zasielaní výzvy zo dňa
19.05.2023nepostupovalspôsobom,ktorímalimedziseboustranysporuzaužívanýanezaslalžalobcovi
spolu s výzvou aj konkrétne údaje potrebné na nástup na výkon práce. Súd opätovne poukazuje na
skutočnosť, že spôsob, akým mal žalovaný vyzývať žalobcu k tomu, aby nastúpil na výkon prác, nie
je medzi stranami zmluvne vymedzený a zmluva o dielo neobsahuje ustanovenia, ktoré by jasným
a jednoznačným spôsobom ustanovili postup pri nástupe na výkon prác zo strany žalobcu ako ani
postup žalovaného pri vyzývaní na takýto nástup na výkon prác. Žalobca v konaní tvrdil, že bolo bežnou
praxou medzi zmluvnými stranami, že žalovaný zaslal žalobcovi výzvu na nástup na vykonávanie práca spolu s ňou zaslal aj mail, ktorým špecifikoval podmienky výkonu práce a teda kde bude žalovaný
ubytovaný, kto je kontaktná osoba v zahraničí a pod.. Súdu doručil niekoľko mailov, ktoré potvrdzujú
zasielanie takéhoto informačného mailu zo strany žalovaného pre žalobcu. Žalovaný tieto skutkové
tvrdenia žalobcu nepoprel ani neuviedol svoje vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach -
o spôsobe, ktorým vyzýval žalobcu na výkon prác a preto súd považoval žalobcom tvrdený a preukázaný
postup za nesporný. Vzhľadom k uvedenému výzva zo dňa 19.05.2023 nekopírovala obchodnú prax
medzi sporovými stranami a preto ju ani z tohto dôvodu nemožno považovať za spôsobilú vyvolať
zamýšľané účinky.
V zmysle uvedeného preto výzva žalovaného zo dňa 19.05.2023 nezakladala povinnosť žalobcu
nastúpiť na výkon prác a preto nemohlo dôjsť k porušeniu zmluvných povinností zo strany žalobcu.
Žalovanému tak nevznikol v tejto súvislosti nárok na zmluvnú pokutu vo výške 6 000,- Eur a z
uvedeného dôvodu preto nemohlo dôjsť k započítaniu pohľadávok, pretože na strane žalovaného žiadna
pohľadávka na zmluvnú pokutu nevznikla.
23. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný mal vedomosť o tom, že žalobca prejavil vôľu ukončiť
vzájomný zmluvný vzťah (napriek tomu, že súd vyhodnotil "výpoveď" ako neplatnú) a teda žalovaný si
bol plne vedomý, že vzájomný zmluvný vzťah vykazoval problémy v spolupráci, rovnako za situácie, že
mal vedomosť o dovolenke žalobcu a túto mu sám odsúhlasil a napriek tomu zaslal žalobcovi výzvu na
nástup do práce a to v podobe, ktorá nezodpovedala obchodnej praxi medzi sporovými stranami, keďže
neobsahovala potrebné údaje k nástupu do práce sa javí konanie žalovaného ako konanie v rozpore
s poctivým obchodným stykom.
24. Vzhľadom k uvedenému súd považuje nárok žalobcu vo výške 4 378,50 Eur, ktorý v konaní nebol
ani sporný, za dôvodný a preto žalovaného zaviazal na jeho úhradu tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.
25. Vo vzťahu k nároku vo výške 444,- Eur (tzv. bonus) uplatneného podľa článku VI. ods. 8
zmluvy o dielo sa súd stotožnil s argumentáciou žalovaného, v zmysle ktorej ide o nenárokovateľnú
položku, ktorú žalovaný môže, ale nemusí žalobcovi uhradiť a žalobcovi tak na takýto bonus nevzniká
automaticky nárok. Zmluvné strany sa v citovanom ustanovení jednoznačne dohodli, že objednávateľ
môže priznať zhotoviteľovi odplatu naviac vo forme bonusu k cene za vykonanie práce (náklady na
ubytovanie). Zmluvné strany si tak explicitne dojednali možnosť takejto úhrady, avšak v žiadnom
prípade predmetné ustanovenie nezakotvuje povinnosť žalovaného bonus v prospech žalobcu zaplatiť.
Rešpektujúc zmluvnú autonómiu a jasnú vôľu zmluvných strán vyjadrenú v predmetnom ustanovení súd
ustálil, že ide o nenárokovateľnú zložku a preto ju žalobcovi nepriznal a žalobu v tejto časti zamietol.
26. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný sa nesplnením dlhu dostal do omeškania, súd priznal
žalobcovi aj nárok na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4 378,50
Eur odo dňa nasledujúceho po splatnosti uplatnenej faktúry, t.j. od 27.05.2023 až do zaplatenia.
27. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
V spore bol úspešný žalobca, pričom pomer jeho úspechu predstavuje 82 % (91 % úspech mínus 9
% neúspech), preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 82 %,
nezistiac dôvody pre aplikáciu § 257 Civilného sporového poriadku. a
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného
súdu Prešov na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1
CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.