Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 14, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/99/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723101175
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:0723101175.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: J. C., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX, t.č. Y. a Y. E., proti žalovaným: 1. Ústav na výkon trestu odňatia
slobody a Ústav na výkon väzby, IČO: 00 738 271, Gucmanova 670/19, Leopoldov, 2. Generálne
riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, IČO: 00 212 008, Šagátova 1, Bratislava, 3. Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, IČO: 00 166 073, Račianska 71, Bratislava, o žalobe z dôvodu
porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovaným v 1., 2. a 3. sa nárok na náhradu trov konanian e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 01.11.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 03.11.2021,
v spojení s jej doplnením zo dňa 19.01.2022 a 09.09.2022, vylúčenou na samostatné konanie v časti
antidiskriminačnej žaloby uznesením Správneho súdu v Bratislave č.k BA-8Sa/94/2021-81 zo dňa
25.10.2023, postúpenou v časti antidiskriminačnej žaloby tunajšiemu súdu dňa 14.11.2023, výlučne v
časti postúpenej antidiskriminačnej žaloby domáhal, aby súd zaviazal žalovaných, aby upustili od svojho
diskriminačného konania a napravili protiprávny stav, resp. obnovili stav pred zásahom a aby ich zaviazal
zaplatiť žalobcovi titulom nemajetkovej ujmy sumu 200.000,- eur, ako aj priznania náhrady trov konania.

2.Antidiskriminačnúžalobužalobcaodôvodniltým,ženapádapostupžalovanéhov1.radeažalovaného
v 2. rade, ktorí mu nezabezpečili správnu neodkladnú zdravotnú starostlivosť službou dopravy na
základe prvotne určeného termínu na 20.06.2021 do určeného miesta očkovania v VKOC Kúpele
Piešťany S1, na očkovanie vakcínou Sputnik V a na základe druhotne určeného termínu na 31.07.2021
do určeného miesta očkovania v Epidemiologická ambulancia ŽSK S1 v Žiline, na očkovanie vakcínou
Sputnik V. Žalobca ďalej uviedol, že občania v každom štáte vo svete sú v ťažkej životnej situácii v

dôsledku šíriacej sa koronavirovej infekcie, ktorá má názov SARS-CoV-2 a ktorá spôsobuje smrteľné
ochorenie Covid 19. Vláda SR zabezpečila pre všetkých svojich občanov, vrátane tých, ktorí sú
väznení, vakcíny, ktoré sú používané v každom štáte vo svete. Medzi ne patrí aj vakcína vyvinutá
a vyrobená Ruskou federáciou - Sputnik V, na očkovanie ktorou sa môže prihlásiť každý plnoletý
občan na štátnej internetovej stránke. Každý občan vníma obrovské úsilie vlády SR a ostatných,
ktorí podporujú občanov, aby sa dali zaočkovať, lebo účinne zabezpečí, aby sa občan nenainfikoval
a pokiaľ sa nainfikuje, tak bude chránený pred smrteľným ochorením Covid 19. Toto presvedčenie

má aj žalobca a podporuje toto úsilie, vo výsledku ktorého sa dali očkovať jeho príbuzní. Žalobca
sa tiež rozhodol očkovať a to výlučne vakcínou Sputnik V. Jeho dôvody sú aj tieto: je mysľou aj
telom - geneticky Slovan, vo výsledku toho je pre neho Ruská federácia, Materská Slovanská Ruská
federácia. Od pradávna sa Materská Slovanská Ruská federácia najlepšie vyzná vo vývoji a výrobezbraní. Z vývoja, výroby tými najlepšími vlasteneckými vedcami vyvíjajúcimi zbrane z najlepších a
distribúcie vakcíny Sputnik V do celého sveta, preto žalobca prirodzene cíti vlastenecké odhodlanie
a úsilie v podobe získať uznanie a prestíž za účinné zachránenie zdravia a života ľudí. Na základe

týchto skutočností je žalobca presvedčený, že tak ako sa mohli všetci ľudia aj v 2. svetovej vojne
najviac spoľahnúť na vlastenecké odhodlanie a úsilie Materskej Slovanskej Ruskej federácie, tak sa
môžu spoľahnúť aj na to, ktorého výsledkom je vakcína Sputnik V. Ostatným vakcínam ako Pfizer či
Moderna ani nemožno objektívne priznať akýkoľvek štátny alebo národný pôvod, lebo ich predávajú
súkromné firmy, ktoré vlastnia zbohatlíci zo západu. Výber vakcíny Sputnik V je nielen na základe jej

účinnosti/kvality, ale aj jej prípadných vedľajších účinkov. Žalobca sa preto registroval na príslušnej
štátnejinternetovejstránkenaočkovanievakcínouSputnikVadňa18.06.2021o17:11muboloznámený
pridelený termín očkovania na dňa 20.06.2021 a miesto očkovania v V KOC Kúpele Piešťany S1.
Vzápätí o 17:39 bola táto skutočnosť oznámená žalovanému v 1. rade. Dňa 20.06.2021 mu však
nebola zabezpečená žiadna neodkladná zdravotná starostlivosť službou dopravy do príslušného miesta
očkovania. Žalobca na príslušnej štátnej internetovej stránke opäť požiadal o pridelenie termínu a miesta

na očkovanie vakcínou Sputnik V. Následne požiadal písomnou žiadosťou žalovaného v l. rade a 2.
rade o nápravu nesprávne/žiadnej poskytnutej neodkladnej zdravotnej starostlivosti a zároveň o jej
poskytnutie na druhotne pridelený termín a miesto na očkovanie vakcínou Sputnik V, o ktoré požiadal.
Žalovaný v 1. rade a 2. rade ju vybavili spôsobom, o ktorom ho informovali svojimi písomnosťami.
Z nich vyplýva, že dôvod jej neposkytnutia/nezabezpečenia je interný predpis vydaný generálnym

riaditeľom ZVJS č. 23/2021, podľa ktorého očkovanie väznených občanov „neregistrovanými vakcínami“
ako Sputnik V, nepovolil/zakázal. Dňa 29.07.2021 o 12:06 mu bol opäť oznámený pridelený termín
očkovania na dňa 31.07.2021 a miesto očkovania v Epidemiologická ambulancia ŽSK S1 v Žiline.
Vzápätí o 12:57 bola táto skutočnosť oznámená žalovanému v l. rade. Dňa 31.07.2021 mu však
opäť nebola poskytnutá/zabezpečená žiadna neodkladná zdravotná starostlivosť službou dopravy/

prepravy do príslušného miesta očkovania. Následne už nebolo možné na príslušnej štátnej internetovej
stránke požiadať o pridelenie ďalšieho termínu a miesta na očkovanie vakcínou Sputnik V. Každý
občan, a to aj občan vo väzení, vrátane žalobcu, má právo na zdravotnú starostlivosť a štát má
povinnosť prostredníctvom svojich orgánov verejnej moci mu ju poskytnúť/zabezpečiť, a to bez priamej
alebo nepriamej diskriminácie v súlade s dobrými mravmi. Zdravotná starostlivosť je aj poskytnutie/

zabezpečenie očkovania žalobcu vakcínou Sputnik V aj v štádiu prevencie s cieľom predĺžiť mu život
a zvýšiť kvalitu jeho života proti zdraviu a život ohrozujúcej/poškodzujúcej rýchlo sa šíriacej nákaze
infekcie SARS-CoV-2, čím sa stáva správne poskytnutou/zabezpečenou neodkladnou zdravotnou
starostlivosťou. Jej poskytnutie/zabezpečenie žalovanými nespočívalo v nejakých viacpočetných
predoperačných vyšetreniach kvalifikovaným personálom na pokročilých medicínskych zariadeniach

vyžadujúcich finančne drahé úhrady žalovanými alebo zdravotnou poisťovňou a zároveň v chirurgickej
operácii na nejakom špecializovanom pracovisku trvajúcom hodiny času a úsilia celého tímu lekárov
špecialistov povolaných z celej Slovenskej republiky vyžadujúcej finančne drahé úhrady žalovanými
alebo zdravotnou poisťovňou. Jej poskytnutie/zabezpečenie žalovanými spočívalo iba a zároveň len v
poskytnutí/zabezpečení služby dopravy/prepravy žalobcu v pridelený termín a do prideleného miesta

očkovania na očkovanie vakcínou Sputnik V. Takúto službu poskytujú/zabezpečujú dennodenne v
rámci celej Slovenskej republiky. Ako málo mu stačilo poskytnúť/zabezpečiť v tak dôležitej zdravotnej
starostlivosti. Dôvod jej neposkytnutia/nezabezpečenia žalovanými nespočíval v: 1. Technickej prekážke
v podobe chýbajúceho potrebného príslušného dopravného prostriedku a potrebných príslušných
príslušníkov, 2. Nedostatku času na jej prípravu a realizáciu od momentu oznámenia pridelený termín

a miesto očkovania, 3. Obrovskej neprekonateľnej vzdialenosti do prideleného miesta očkovania, 4.
Bezpečnostnej prekážke v podobe reálnej hrozby úteku žalobcu počas jej poskytovania/zabezpečenia,
5. Zdravotnej prekážke v podobe zlého zdravotného stavu žalobcu, 6. Finančnej prekážke v podobe
extrémne drahej finančnej úhrady jej nákladov žalovanými alebo zdravotnou poisťovňou. Dôvod jej
neposkytnutia/nezabezpečenia žalovanými spočíval v: každý občan bol svedkom zákerného skrytého

aj neskrytého nepriateľského úsilia proti Materskej Slovanskej Ruskej federácii a jej vakcíne Sputnik V,
páchaného niektorými politikmi, predstaviteľmi orgánov verejnej moci a ďalších štátnych aj neštátnych
inštitúcií až po jednotlivcov z médií ako televízie, rádia, vydavateľstvá novín a časopisov až po
internetové spravodajské portály a sociálne siete. Žalobca považuje za zločin jednotlivca v pozícií
predstaviteľa žalovaného v 2. rade, ktorý vydal rozkaz č. 23/2021, ktorým aj žalobcovi nepovolil/

zakázal sa dať očkovať vakcínou Sputnik V. Je založený na abstraktnom, iluzórnom a irelevantnom
argumente, že nebola povolená/registrovaná štátnym ústavom pre kontrolu liečiv a európskou liekovou
agentúrou. Za prvé - tieto inštitúcie nezakázali očkovanie vakcínou Sputnik V, len nerozhodli vo veci
samej/nevedeli ju posúdiť; Za druhé - nemá odbornosť na posudzovanie akýchkoľvek stanovísk týchtoinštitúcií a svojvoľne z nich vytvárať vlastnú dedukciu a zneužívať ju nanucovaním aj žalobcovi v podobe
nepovolenia/zakázania dať sa očkovať vakcínou Sputnik V; Za tretie - nemá jurisdikciu nadraďovať sa
spochybňovanímaporušovanímrozhodnutiavládySR.Nazákladetýchtoskutočnostíjeuvedenýrozkaz

nulitný a tým neúčinný. Je diskriminačný a jedná sa o priamu diskrimináciu zaobchádzaním so žalobcom
ako väzneným občanom menej priaznivo, a to neposkytnutím/nezabezpečením mu neodkladnej
zdravotnej starostlivosti službou dopravy/prepravy ho v pridelený termín do prideleného miesta na
očkovanie ním vybranou vakcínou Sputnik V, ako zaobchádzajú s inými väznenými občanmi viac
priaznivo, ktorým poskytujú/zabezpečujú neodkladnú zdravotnú starostlivosť nielen službou dopravy/

prepravy ich v pridelené termíny do pridelených miest na očkovanie nimi vybranými vakcínami Pfizer/
Biontech, Astrazeneca, Moderna a Johnson and Johnson, ale aj pohodlne v mieste/väznici ich
pobytu. Nepriamu diskrimináciu navonok / falošne neutrálnym / nezaujatým predpisom RGR ZVJS
č. 23/2021, ktorý žalobcu znevýhodňuje neposkytnutím/nezabezpečením mu neodkladnej zdravotnej
starostlivosti službou dopravy/prepravy ho v pridelený termín do prideleného miesta na očkovanie ním
vybranou vakcínou Sputnik V, v porovnaní s inými väznenými občanmi, ktorých zvýhodňuje poskytnutím/

zabezpečením im neodkladnej zdravotnej starostlivosti nielen službou dopravy/prepravy ich v pridelené
termíny do pridelených miest na očkovanie nimi vybranými vakcínami Pfizer/Biontech, Astrazeneca,
Moderna a Johnson and Johnson, ale aj pohodlne v mieste/väznici ich pobytu. Priama a nepriama
diskriminácia žalobcu ako väzneného občana je založená na jeho inom zmýšľaní (subjektívny dôvod),
a to Slovanskom a jeho národnostnom pôvode Slovanskom/príslušnosti k národnosti Slovanskej/rode

Slovanskom (objektívny dôvod), v spoločnom výsledku ktorých cíti dôveru v účinnosť/kvalitu vlastnej
vakcíny Sputnik V a prijíma jej prípadné vedľajšie účinky v podobe smrti. Z dôvodu právnej opatrnosti
žalobcauvádza,žejediskriminovanýpriamouajnepriamoudiskrimináciouzdôvoduinéhoobčianskeho/
spoločenského postavenia, a to odsúdený/väzeň oproti slobodným občanom, ktorým bola poskytnutá/
zabezpečená neodkladná zdravotná starostlivosť očkovaním nimi vybranou vakcínou Sputnik V na

základe ich iného zmýšľania samostatne alebo aj v spojení s ich pôvodom. Jediné, čím budú žalovaní
zakrývať porušenie všetkých žalobcových uvedených zákonných, Ústavou SR a Európskym dohovorom
garantovaných práv a ich povinností, je § 11 ods. 6 písm. a) z.č. 576/2004 Z.z. v spojení s § 4
ods. 2 z.č. 475/2005 Z.z. v nich uvedenou formuláciou, že nemá právo na slobodný výber lekára a
zdravotníckeho zariadenia. Ani to neobstojí, lebo žalobca si slobodne vybral vakcínu/liek, a nie lekára

a zdravotnícke zariadenie. Záver: Žalovaní vzhľadom na ich vzájomnú hierarchiu, napadnuté postupy a
rozhodnutia/opatrenia/iné zásahy sú spoločne zodpovední za porušenie práva žalobcu na poskytnutie
neodkladnejzdravotnejstarostlivostibezpriamejanepriamejdiskriminácie,založenejnainomzmýšľaní,
národnostnom pôvode/príslušnosti k národnosti/rode a inom (spoločenskom/občianskom) postavení, v
súlade s dobrými mravmi, službou dopravy/prepravy ho v pridelený termín do prideleného miesta na

očkovanie vakcínou Sputnik V, ktorého výkon/uplatnenie mu boli povinní poskytnúť/zabezpečiť podľa
ich povinností. To v dôsledku ich nesprávneho právneho posúdenia a neúčinného právneho predpisu
(RGR ZVJS č. 23/2021) napadnutými postupmi a rozhodnutiami/opatreniami/inými zásahmi, nesplnili,
nedodržali, neučinili a nevykonali. Proti tomu sa bráni žalobca touto žalobou. Vo vzťahu k neposkytnutiu
mu neodkladnej zdravotnej starostlivosti žalovaným v l . rade a 2. rade podal sťažnosť podľa z.č. 4/2001

Z.z., ktorá bola vyhodnotená ako neopodstatnená, a to aj následná žiadosť o prešetrenie jej vybavenia.
Vo vzťahu k neposkytnutiu mu neodkladnej zdravotnej starostlivosti žalovaným v 1. rade a 2. rade, podal
žalobca sťažnosť podľa z.č. 4/2001 Z.z. aj Ministerstvu spravodlivosti SR, ktoré ju odložilo z dôvodu, že
vraj z nej nie je zrejmé, na čo sa žalobca sťažuje. Žalobca podal aj žiadosť o vykonanie dohľadu nad
neposkytnutím mu zdravotnej starostlivosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou podľa § 17

ods. 3 písm. a) z.č. 576/2004 Z.z., ktorú v rozpore so svojou zákonnou povinnosťou postúpil žalovanému
v 2. rade. Podal aj podnet príslušnému prokurátorovi Krajskej prokuratúry v Trnave podľa z.č. 153/2001
Z.z., ktorý ako nedôvodný odložil. Podal opakovaný podnet Generálnemu prokurátorovi. Podal aj
sťažnosť Verejnej ochrankyni práv podľa z.č. 564/2001 Z.z.. Žalobu podáva z dôvodu právnej opatrnosti
podľa dvoch druhov žaloby podľa ust. § 177 a § 252 Správneho súdneho poriadku, vrátane aj ako žalobu

proti diskriminácii pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Náhradu nemajetkovej ujmy žalobca žiada za
spôsobený dlhotrvajúci stres, úzkosť, ktoré sú psychickým utrpením s fyzickým zdravotným následkom,
vystavenie riziku nákazy koronavirovou infekciou SARS-Cov-2, z toho nasledujúceho vystavenia riziku
ochorenímCovid19aztohonasledujúcehovystaveniarizikuťažkéhozdravotnéhonásledkualebosmrti.

3. Žalovaný v 1. rade sa k žalobe vyjadril v tom zmysle, že žalobca sa žalobou domáha preskúmania
„postupov/opatrení/rozhodnutí” (aj z dôvodu antidiskriminácie) z titulu údajných zásahov do jeho
chránených práv, ktorými sa už zaoberali aj iné kompetentné orgány v iných konaniach, a ktoré ich
uznali za nedôvodné. Na základe vyššie uvedených dôvodov je žalovaný v 1. rade toho názoru, žepodanie žaloby v tomto konaní predstavuje zneužitie práva v zmysle čl. 5 CSP. Žalovaný v 1. rade
poukazoval na ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 4/2001 Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže, §
11 ods. 2 a 6 písm. a) zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti. Žalobca ako osoba vo výkone

trestu odňatia slobody nemá zákonom priznané subjektívne právo na výber lekára a zdravotníckeho
zariadenia, resp. zákon jasne stanovuje, že toto právo má žalobca obmedzené. Bližšie podmienky
očkovania osoby vo výkone trestu odňatia slobody upravuje RGR č. 23/2021, ktorým sa upravuje
postup pri očkovaní proti ochoreniu Covid-19 v ZVJS v tom čase platnom znení. Citovaný rozkaz bol
vydaný za účelom úpravy jednotného postupu a pravidiel očkovania proti danému ochoreniu. V súlade

s § 2 RGR č. 23/2021 vakcinačným centrom zboru bola v žalobcom namietanom období nemocnica
pre obvinených a odsúdených, v ústavoch a na Generálnom riaditeľstve zboru sa zriadili vakcinačné
miesta. Predmetné skutočnosti boli opakovane ústne aj písomne oznamované žalobcovi. Lustráciou k
veci sa vzťahujúcich podkladov vyplynulo, že dňa 18.06.2021 bol žalovanému v 1. rade doručený e-
mail, obsahom ktorého bola informácia o pridelení termínu žalobcovi na očkovanie sa vakcínou Sputnik
V na deň 20.06.2021 o 12.35 hod. s miestom očkovania VKOC Kúpele Piešťany. Z komunikácie s

vedúcim právneho odboru Národného centra zdravotníckych informácií vyplynulo, že odosielateľom e-
mailu a zároveň registrátorom osoby žalobcu na očkovanie sa vakcínou Sputnik V mala byť sestra
odsúdeného, keďže vzhľadom na vtedajší aktuálny status žalobcu (osoba vo výkone trestu odňatia
slobody) a s tým súvisiacu nemožnosť prístupu na internet, sa legálne nemohol žalobca prihlásiť cez
internetovú sieť na daný termín očkovania. Nie je teda pravdou tvrdenie žalobcu o tom, že sa registroval

on. V rámci pohovoru s vedúcou oddelenia výkonu trestu ústavu dňa 22.06.2021 bolo žalobcovi v
súvislosti s výberom vakcíny a k zákonnej možnosti očkovania osoby vo výkone trestu odňatia slobody
uvedené, že v súlade s platným interným predpisom, ktorý upravuje postup pri očkovaní proti ochoreniu
Covid-19 v ZVJS, sa v ústavoch zriaďujú vakcinačné miesta. Vakcinačné miesta používajú dostupné
registrované vakcíny, ktoré sú zároveň schválené pre použitie Európskou liekovou agentúrou a následne

aj Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv s tým, že aktuálne dostupné schválené druhy vakcín a ich určenie
pre jednotlivé rizikové skupiny sú vakcíny COMIRNATY, COVID-19 Vaccine Moderna, VAXZERVRIA,
COVID 19 Vaccine Janssen. K možnostiam vakcinácie osoby vo výkone trestu odňatia slobody dostal
sťažovateľ aj vyrozumenie z GR ZVJS zo dňa 28.06.2021 a vyjadrilo sa tiež zdravotnícke zariadenie
žalovaného v 1. rade v prípise zo dňa 12.07.2021. Žalovaný v 1. rade Záznamom o prešetrení sťažnosti

č. ÚVTOSaÚVV-sť-OaO-51-9/13-2021 zo dňa 02.08.2021 prešetril ako neopodstatnenú časť sťažnosti
žalobcu týkajúcu sa neposkytnutia očkovacej vakcíny Sputnik V. Súdom uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody a jeho výkon predstavuje jeden z najzávažnejších zásahov štátu do základných práv a
slobôd človeka, kedy tak štát činí legitímne v zmysle Ústavy SR a príslušných zákonov na účely ochrany
kvalifikovaných záujmov. Záujem na ich ochrane prevažuje nad osobným záujmom páchateľov trestných

činov. Odsúdený nemá počas výkonu trestu právo slobodne si vybrať lekára a zdravotnícke zariadenie.
Žiadnaväznenáosobanebolaočkovanáprotisvojejvôli.Konkrétnedruhyapočtyočkovacíchvakcínboli
na základe požiadaviek jednotlivých ústavov prideľované zboru Ministerstvom zdravotníctva SR. Druhy
aplikovaných vakcín sú uvedené v Prílohe č. I k RGR č. 23/2021; vakcína Sputnik V medzi nimi nebola.
Žiadateľ o očkovanie bol vždy vopred informovaný, ktoré druhy vakcín sú aktuálne k dispozícii a bolo na

jeho dobrovoľnom rozhodnutí, či očkovanie podstúpi; možnosť výberu bola len z pridelených dostupných
vakcín. V zmysle RGR č. 23/2021 sa očkovanie vykonávalo na vakcinačných miestach, ktoré boli pre
väznené osoby zriadené v ústavoch zboru. Nakoľko zbor nedisponoval vakcínou Sputnik V, nebolo
z bezpečnostných dôvodov možné individuálne zabezpečovať eskorty väznených osôb do civilných
očkovacích centier, ktoré aplikovali vakcínu Sputnik V. Takéto eskorty by boli jednak neekonomické

a personálne a administratívne by zaťažovali jednotlivé ústavy. Podľa názoru žalovaného v l. rade
aplikáciu vakcíny Sputnik V žalobcovi na očkovacom mieste a v termíne, na ktorý ho zaregistrovala
súkromná osoba (jeho sestra) na základe jeho želania nemožno ani z laického pohľadu považovať
za neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Žalovaný v 1. rade ani jednej väznenej osobe nezabezpečoval
individuálnu eskortu do civilného očkovacieho centra za účelom očkovania proti ochoreniu Covid-19.

Podľa názoru žalovaného v 1. rade zo žaloby nevyplýva, ktorým konkrétnym postupom, opatrením
alebo zásahom žalovaného v 1. rade a ostatných žalovaných mal byť žalobca vo svojom postavení
znevýhodnený oproti ostatným osobám vo výkone trestu odňatia slobody resp. v ktorých konkrétnych
situáciách sa s jeho osobou zaobchádzalo menej priaznivo než s inými osobami v porovnateľnej situácii
t.j. s osobami vo výkone trestu odňatia slobody. Žalovaný v 1. rade nespochybňuje skutočnosť, že v

konaní pred súdom je žalovaný povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania,
avšak len za podmienky, že žalobca oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať,
že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo. Žalobca v žiadnom prípade nepreukázal t.j.
nepredložil súdu žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné odvodiť, že bola zo strany žalovaného v1. rade porušená zásada rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k jeho osobe pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti. V prvom rade žalobca nepreukázal pri namietaní diskriminácie, že existuje (existoval)
rozdiel v zaobchádzaní s jeho osobou vo vzťahu k očkovaniu proti ochoreniu Covid-19 v porovnaní

s inými osobami, ktoré sa nachádzali v rovnakej alebo podobnej situácii t.j. osobami vo výkone
trestu odňatia slobody. Súčasne nepreukázal, že daným konaním mu vznikla určitá nevýhoda, ako
i nepreukázal, že medzi dôvodom údajného rozdielneho zaobchádzania a vzniknutou nevýhodou
existuje kauzálna súvislosť. Porovnávanie sa s osobami neobmedzenými na osobnej slobode vo
vzťahu k postupu žalovaného v 1. rade pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nemôže predstavovať

diskrimináciu zo strany žalovaného v l. rade. Žalobcovi ako odsúdenému na oddiele doživotných trestov
zákon nestanovuje právo na svojvoľné určenie si, kedy, kde a akou vakcínou sa zaočkuje. V zmysle
zákona a príslušných podzákonných predpisov má žalobca právo sa rozhodnúť dať zaočkovať, avšak
nemá právo na výber očkovacej látky vzhľadom na to, že v ústavoch naprieč celým Slovenskom sa
v rozhodnom čase používali len registrované očkovacie látky. Žalovaný v 1. rade zastáva názor, že
žalobcovi nebola „údajným” porušovaním práv zo strany žalovaných značným spôsobom znížená jeho

dôstojnosť, spoločenská vážnosť, spoločenské uplatnenie a ani neutrpel žiadnu ujmu na osobnosti
spočívajúcej v znížení jeho dôstojnosti alebo vážnosti v značnej miere a nenastala príčinná súvislosť
údajného zásahu žalovaných s ujmou, ktorú ani bližšie neodôvodnil a nepreukázal. Žalobca nepreukázal
existenciu a ani výšku uplatňovanej nemajetkovej ujmy, keďže neurčité všeobecné konštatovania o jeho
subjektívnychpocitochneodôvodňujú,akýmspôsobombolaspôsobenánemajetkováujma,automaticky

tak ani nezakladajú nárok na náhradu nemajetkovej ujmy a nezbavujú žalobcu povinnosti hodnoverne
preukázať vznik nemajetkovej ujmy v jednotlivých oblastiach života. Záverom žalovaný v l. rade navrhol
žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalobcovi náhradu trov konania nepriznať.

4. Žalovaný v 2. rade sa k žalobe vyjadril v tom zmysle, že zo žaloby nie je zrejmé, v čom vidí žalobca

zásah žalovaných do jeho práv; svoje tvrdenia neoprel o konkrétne dôkazy. Takýto postup žalobcu
(označovať žalovaných bez náležitého zdôvodnenia) považuje žalovaný v 2. rade za zneužitie práva a
za šikanózny výkon práv, nakoľko tvrdenia v žalobe uvedené sú čisto subjektívne, ničím nepodložené,
nepreukázané a zmätočné. Žalobca žiada upustenie diskriminačného konania a požaduje od všetkých
žalovaných „spoločne rovnakým dielom“ náhradu nemajetkovej ujmy, avšak konkrétne neuviedol, v čom

vidí zásah žalovaného v 2. rade do jeho práv (priama resp. nepriama diskriminácia a diskriminačný
dôvod) a na základe čoho si voči nemu uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy a ani to, ako dospel k
jej vyčísleniu. Generálne riaditeľstvo a každý ústav je samostatnou rozpočtovou organizáciou štátu a
má postavenie právnickej osoby s vlastnou právnou subjektivitou. Generálne riaditeľstvo a ústavy sú
zriadené na základe zriaďovacích listín Ministerstva spravodlivosti SR ako rozpočtové organizácie a

sú zapísané v Registri organizácií, ktorý vedie Štatistický úrad SR podľa zákona č. 540/2001 Z.z. o
štátnej štatistike; ich základným poslaním je zabezpečovať plnenie úloh Ministerstva spravodlivosti SR
v oblasti štátnej správy väzenstva. Vzhľadom na skutočnosť, že výkon trestu žalobcu v čase údajných
diskriminačných zásahov do jeho práv zabezpečoval a aj v súčasnosti zabezpečuje ústav Leopoldov
(od 27.03.2018), zo žaloby nevyplýva, akým konkrétnym konaním generálne riaditeľstvo zasiahlo

do žalobcových práv, žalovaný v 2. rade je toho názoru, že žalobca nepreukázal vecnú legitimáciu
generálneho riaditeľstva ako žalovaného. Sám žalobca v žalobe uvádza, že k porušovaniu jeho práv
dochádzalo v ústave Leopoldov. Žalovaný v 2. rade zastáva názor, že v súvislosti s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti počas výkonu trestu žalobcu nespôsobil, a ani príslušníci zboru s miestom
výkonu služby, či zamestnanci zboru s miestom výkonu práce na generálnom riaditeľstve, nespôsobili

žalobcovi žiadnu ujmu, resp. neoprávnený zásah do jeho práv, z čoho vyplýva, že žalovaný v 2. rade
nie je nositeľom pasívnej vecnej legitimácie v danom spore. Za účelom úpravy jednotného postupu
a pravidiel očkovania proti ochoreniu COVID-19 v zbore, bol vydaný interný predpis zboru - RGR
č. 23/2021, ktorým sa upravuje postup pri očkovaní proti COVID-19 v Zbore väzenskej a justičnej
stráže. Vydaním tohto predpisu sa nemohlo jednať o nepriamu diskrimináciu žalobcu, nakoľko sa

vzťahuje aj na všetkých odsúdených (t.j. komparátory). Žalobca ani netvrdil, ani nepreukázal, že sa malo
jednať o znevýhodňujúce konanie v porovnaní s inými ľuďmi alebo skupinou ľudí v rovnakom alebo
v obdobnom postavení, t.j. odsúdenými (komparátormi). Porovnávanie sa s osobami neobmedzenými
na osobnej slobode vo vzťahu k možnosti očkovania sa vakcínou Sputnik V, nemôže predstavovať
diskrimináciu žalobcu zo strany žalovaných. Priamy výkon trestu odsúdených a v rámci neho aj

zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti pre odsúdených zabezpečujú príslušné ústavy a nie generálne
riaditeľstvo. Generálne riaditeľstvo nemohlo porušiť práva žalobcu namietaným antidiskriminačným
konaním, nakoľko v súvislosti s očkovaním, resp. neumožnením očkovania ním preferovanou vakcínou
nekonalo vo vzťahu k žalobcovi a ani neovplyvňovalo priamo konanie ústavu vo vzťahu k nemu. VydanieRGR č. 23/2021 nepredstavovalo vo vzťahu k žalobcovi v porovnaní s inými osobami v jeho obdobnom
postavení znevýhodňujúce konanie. Žalovaný v 2. rade zastáva názor, že žalobcovi nebola „údajným“
porušovaním práv zo strany žalovaných značným spôsobom znížená jeho dôstojnosť, spoločenská

vážnosť, spoločenské uplatnenie a ani neutrpel žiadnu ujmu na osobnosti spočívajúcej v znížení jeho
dôstojnosti alebo vážnosti v značnej miere a nenastala príčinná súvislosť údajného zásahu žalovaných
s ujmou, ktorú ani bližšie neodôvodnil a nepreukázal. Žalovanému v 2. rade zo žaloby nie je zrejmé, ako
žalobca dospel k uplatňovanej náhrade nemajetkovej ujmy. Žalobca nepreukázal existenciu a ani výšku
uplatňovanejnemajetkovejujmy,keďženeurčitévšeobecnékonštatovaniaojehosubjektívnychpocitoch

neodôvodňujú, akým spôsobom bola spôsobená nemajetková ujma, automaticky tak ani nezakladajú
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy a nezbavujú žalobcu povinnosti hodnoverne preukázať vznik
nemajetkovej ujmy v jednotlivých oblastiach života. Záverom žalovaný v 2. rade žiadal, aby súd žalobu
v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.

5. Žalovaný v 3. rade sa k žalobe vyjadril v tom zmysle, že pokiaľ žalobca za žalovaného v 3. rade

označuje Ministerstvo spravodlivosti SR, žaloba smeruje voči subjektu, ktorý nie je pasívne vecne
legitimovaný. Vo vzťahu k tvrdenému zásahu do žalobcových práv, žalovaný v 3. rade zdôrazňuje, že
žalobcovi evidentne nebolo znemožnené postúpiť očkovanie. Žalobca vyjadruje svoju nespokojnosť
s tým, že nemohol byť očkovaný vakcínou Sputnik V, čo evidentne nebolo umožnené ani ostatným
väzňom, čo nespochybňuje ani žalobca, keď tvrdí, že interný predpis vydaný generálnym riaditeľom

ZVJS č. 23/2021, zakázal/nepovolil očkovanie väzneným občanom „neregistrovanými vakcínami“.
Záverom možno skonštatovať, že žalobca má síce právo sa rozhodnúť dať sa zaočkovať, ale
nemá právo na výber očkovacej látky, keďže v ústavoch sú používané len registrované vakcíny.
Žalovaný v 3. rade k uvedenému odkazuje aj na ustanovenie § 4 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z.z.
o výkone trestu odňatia slobody a poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR I. ÚS 473/2019 zo

dňa 09.06.2020. Výkon trestu odňatia slobody je vzhľadom na svoju povahu nezlučiteľný s výkonom
niektorých základných ľudských práv, ako je sloboda pohybu, či sloboda vyberať si lekára a zdravotnícke
zariadenia. Pokiaľ je zákonom aprobovaný zásah do slobody výberu lekára, potom nemôže postup
ústavu na výkon trestu odňatia slobody v súlade s týmto zákonom zakladať diskrimináciu žalobcu.
Pokiaľ sa žalobca cítil/cíti byť poškodeným zo strany ÚVTOS Leopoldov/GR ZVJS v dôsledku porušenia

zásady rovnakého zaobchádzania v zmysle antidiskriminačného zákona, žalovaný v 3. rade nie je
pasívne vecne legitimovaným subjektom pre uplatnenie nárokov vyplývajúcich z tohto zákona. Z
hľadiska určenia subjektu porušovateľa zásady rovnakého zaobchádzania nemožno ústredný orgán
štátnej správy pre súdy a väzenstvo stotožňovať s odlišnými subjektmi, ktoré majú samostatnú právnu
subjektivitu a nesú vlastnú zodpovednosť za prípadné nedodržiavanie tejto zásady. Žalovaný v 3.

rade sa bezpochyby žalobcom vytýkaného konania (znemožnenia sa zaočkovať vakcínou Sputnik V)
nedopustil, a preto nemôže byť ani osobou povinnou, či už na upustenie od konania odporujúceho
zásade rovnakého zaobchádzania, odstránenie (napravenie) protiprávneho stavu, ani osobou povinnou
poskytnúť žalobcovi primerané zadosťučinenie, resp. náhradu nemajetkovej ujmy. Pokiaľ teda žalobca
ako žalovaného v konaní označil Ministerstvo spravodlivosti SR, označil subjekt, ktorý nie je pôvodcom

konania, ktoré žalobca považuje za porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, a teda nemôže byť
ani subjektom pasívne legitimovaným pre konanie o ochranu pred týmto zásahom. Ako žalobca dospel
k záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a predovšetkým k uplatňovanej
výške náhrady (200.000,- eur), nie je v tomto prípade zo žaloby žiadnym spôsobom zrejmé, pričom
požadovanú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch žalovaný v 3. rade za rozhodne primeranú

nepovažuje. Záverom žalovaný v 3. rade navrhol žalobu voči nemu zamietnuť.

6. Žalobca v replike uviedol, že vyjadrenia žalovaných sú nedôvodné/neopodstatnené a možno ich
charakterizovať ako manipulatívny alibizmus. Dôvodnosť/opodstatnenosť žaloby preukazuje aj odborná
štúdia preukazujúca, že v dôsledku zlého postupu štátu a jeho orgánov počas pandémie zomrelo viac

ako 21.000 občanov, z ktorých mnohí zomreli aj vo väzení ako následok znemožnenia väzneným
občanom očkovať sa vakcínou Sputnik V.

7. Žalovaný v 2. rade sa v duplike vyjadril, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy a ani netvrdí žiadne
relevantnéskutočnosti,žebysagenerálneriaditeľstvodopustilovočinemuantidiskriminačnéhokonania.

Ním predložený dôkaz s názvom „Nadúmrtnosť na COVID-19 v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky
(roky 2020 - 2022)“ potvrdzuje správnosť očkovania ako prevenciu voči ochoreniu COVID-19 a
nepotvrdzuje jeho tvrdenia, že práve neumožnením očkovať sa vakcínou Sputnik V došlo k nadmernýmúmrtiam. Žalobca ako osoba vo výkone trestu odňatia slobody mal možnosť očkovať sa vakcínami,
ktorými Zbor väzenskej a justičnej stráže disponoval.

8. Ako dôkazy žalobca predložil nasledovné listinné dôkazy: žiadosti o prešetrenie vybavenia
sťažnostizodňa03.01.2023,10.04.2023,01.01.2023,02.01.2023,06.06.2023,02.10.2022,11.07.2022,
05.06.2023, odborná štúdia.

9. Ako dôkazy žalovaný v 1. rade predložil nasledovné listinné dôkazy: e-mailová komunikácia s NCZI,

záznam z pohovoru so žalobcom dňa 22.06.2021, odpoveď zo dňa 12.07.2021, odpoveď zo dňa
28.06.2021, Záznam o prešetrení sťažnosti zo dňa 02.08.2021, RGR č. 23/2021 s prílohami č. 1-11.

10. Ako dôkazy žalovaný v 2. rade predložil nasledovné listinné dôkazy: RGR č. 23/2021 s prílohami č.
1-11, kópia spisu č. GR ZVJS-684/12-2021, kópia spisu č. GR ZVJS-zdr-179-1/27-2021,

11. Žalovaný v 3. rade dôkazy nepredložil.

12. Podľa § 307 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), antidiskriminačný
spor je spor, ktorý sa týka porušenia zásady rovnakého zaobchádzania podľa predpisov o rovnakom
zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou.

13. Podľa § 314 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak s tým žalobca súhlasí.

14. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia

pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

15. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami, pričom vo veci rozhodol bez

nariadenia pojednávania, keďže strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania výslovne
súhlasili. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP.
Miestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkubolooznámenénaúradnejtabulisúduanawebovejstránke
súdu v zákonnej lehote, strany sporu na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomné.

16. Z nesporných skutkových tvrdení a vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

17. Žalobca vykonáva trest odňatia slobody v Y. (ďalej len „Y.“). Podľa Rozkazu generálneho riaditeľa
ZVJS č. 23, ktorým sa upravuje postup pri očkovaní proti ochoreniu COVID-19 v Zbore väzenskej a
justičnejstrážezodňa04.06.2021(ďalejlen„RGRč.23/2021“)savakcinačnémiestazriaďujúvústavoch

a na generálnom riaditeľstve zboru a tieto zabezpečia očkovanie o.i. obvinených a odsúdených (§ 2),
pričom používajú dostupné registrované vakcíny, ktoré sú zároveň schválené pre použitie Európskou
liekovou agentúrou a následne aj Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv s tým, že aktuálne dostupné
schválené druhy vakcín a ich určenie pre jednotlivé rizikové skupiny sú uvedené v prílohe č. 1 (§
3). V Prílohe č. 1 k RR č. 23/2021 sa uvádzajú vakcíny COMIRNATY, COVID-19 Vaccine Moderna,

VAXZERVRIA, COVID 19 Vaccine Janssen.

18. Podľa § 2 ods. 1 až 5 zákona č. 4/2001 Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „ZoZVJS“),
zbor organizačne tvoria a) generálne riaditeľstvo, b) ústavy na výkon väzby, ústavy na výkon trestu
odňatia slobody, ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých a nemocnica pre obvinených

a odsúdených (ďalej len „ústav“). (1) Generálne riaditeľstvo a ústavy zriaďuje a zrušuje Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). (2) Generálne riaditeľstvo riadi a kontroluje
ústavy. (3) Ústavy vykonávajú svoju činnosť podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov.1) (4)
Generálne riaditeľstvo a ústavy sú rozpočtové organizácie. (5)

19. Poznámka 1) odkazuje príkladmo na zákon č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 221/2006 Z.z. o výkone
väzby v znení neskorších predpisov.20. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoRP“), rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie
môžu vo vlastnom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa odo dňa svojho zriadenia.

21. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej
správy (ďalej len „kompetenčný zákon“), ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky je ústredným
orgánom štátnej správy pre súdy a väzenstvo.

22. Podľa čl. 12 ods. 1 a 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy SR (ďalej len „ÚSR“), ľudia sú slobodní a rovní
v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a
nezrušiteľné. (1) Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez
ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný
alebosociálnypôvod,príslušnosťknárodnostialeboetnickejskupine,majetok,rodaleboinépostavenie.
Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. (2)

23. Podľa čl. 40 ÚSR, každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú
občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré
ustanoví zákon.

24. Podľa čl. 13 ods. 2 až 4 ÚSR, medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok
ustanovených touto ústavou len zákonom. (2) Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia
platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. (3) Pri obmedzovaní základných
práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na
ustanovený cieľ. (4)

25. Podľa § 1 zákona č. 475/2005 Z.z o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „ZoVTOS“), tento zákon ustanovuje spôsob výkonu trestu odňatia slobody (ďalej len
„výkon trestu“), práva a povinnosti odsúdených a dozor a kontrolu nad výkonom trestu.

26.Podľa§3ods.2ZoVTOS,všetkyprávaustanovenétýmtozákonomsazaručujúvšetkýmodsúdeným
v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania.1)

27. Poznámka 1) odkazuje na zákon č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach
a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)

v znení neskorších predpisov.

28. Podľa § 4 ods. 1 a 2 ZoVTOS, počas výkonu trestu je odsúdený povinný podrobiť sa obmedzeniam
tých základných práv a slobôd, ktorých výkon by bol v rozpore s účelom výkonu trestu alebo
ktoré sa nemôžu vzhľadom na výkon trestu uplatniť. Odsúdený je obmedzený najmä v práve na

nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, slobode pohybu a pobytu, zachovaní listového tajomstva a
tajomstva dopravovaných správ a iných písomností, v práve slobodnej voľby povolania a v práve na
nakladanie s vecami osobnej potreby. (1) Počas výkonu trestu odsúdený nemá právo na štrajk, slobodne
sa zhromažďovať a združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach, zakladať odborové
organizácie a združovať sa v nich, slobodne si vybrať lekára a zdravotnícke zariadenie. Odsúdený

nemôže vo výkone trestu zakladať politické strany, politické hnutia a združovať sa v nich a nemôže
vykonávať volené a iné verejné funkcie. (2)

29. Podľa § 5 ods. 3 ZoVTOS, ak zdravotný stav odsúdeného vyžaduje zdravotnú starostlivosť, ktorú
nemožno poskytnúť v ústave, poskytne sa v potrebnom rozsahu v nemocnici. Ak nemožno poskytnúť

zdravotnú starostlivosť ani v nemocnici, poskytne sa na nevyhnutne potrebný čas v inom zdravotníckom
zariadení; stráženie odsúdeného zabezpečuje Zbor väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „zbor“) okrem
odsúdeného umiestneného v otvorenom oddelení.

30. Podľa § 31 ods. 1 ZoVTOS, odsúdený má právo na zdravotnú starostlivosť za podmienok

ustanovených osobitnými predpismi.20)

31. Poznámka 20) odkazuje príkladmo na zákon č. 576/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon
č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.32. Podľa § 11 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

len „ZoZS“), každý má právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. (1) Právo na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti vrátane
cezhraničnej zdravotnej starostlivosti9a) sa zaručuje rovnako každému v súlade so zásadou rovnakého
zaobchádzania v zdravotnej starostlivosti a pri poskytovaní tovarov a služieb ustanovenou osobitným
predpisom.10) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodov

pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, štátnej príslušnosti, príslušnosti k národnosti
alebo etnickej skupine, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti,
jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu,
zdravotného postihnutia, veku, majetku, rodu alebo iného postavenia. (2) Každý, kto sa domnieva, že
jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého
zaobchádzania, môže sa domáhať právnej ochrany na súde podľa osobitného zákona.11) (4)

33. Podľa § 11 ods. 6 písm. a) ZoZS, každý má právo na výber poskytovateľa. Toto právo sa nevzťahuje
na a) osobu, ktorá je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone detencie.

34. Podľa § 2 ods. 3 ZoZS, neodkladná zdravotná starostlivosť (ďalej len „neodkladná starostlivosť“)

je zdravotná starostlivosť, ktorá sa poskytuje osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu, ktorá
bezprostredne ohrozuje jej život alebo niektorú z jej základných životných funkcií, bez rýchleho
poskytnutia zdravotnej starostlivosti môže vážne ohroziť jej zdravie, spôsobuje jej náhlu a neznesiteľnú
bolesť, ktorej bezprostredné neliečenie by mohlo viesť k ohrozeniu jej života alebo zdravia, alebo
spôsobuje náhle zmeny správania a konania, pod ktorých vplyvom osoba bezprostredne ohrozuje seba

alebo svoje okolie. Neodkladná starostlivosť je aj taká zdravotná starostlivosť, ktorá sa poskytuje pri
pôrode a pri vyšetrení, diagnostike a liečbe rýchlo sa šíriacej a život ohrozujúcej nákazy, ak existuje
dôvodné podozrenie, že osoba môže byť zdrojom takejto rýchlo sa šíriacej a život ohrozujúcej nákazy.
Súčasťou neodkladnej starostlivosti je neodkladná preprava osoby do zdravotníckeho zariadenia,
ak si zdravotný stav tejto osoby vyžaduje poskytovanie neodkladnej starostlivosti počas prepravy

do zdravotníckeho zariadenia alebo medzi zdravotníckymi zariadeniami, neodkladná preprava darcu
ľudského orgánu alebo príjemcu ľudského orgánu, ak si ich zdravotný stav vyžaduje poskytovanie
neodkladnej starostlivosti počas prepravy, neodkladná preprava zdravotníckych pracovníkov, ktorí
vykonávajú činnosti súvisiace s odberom ľudského orgánu, ak by odklad ich prepravy mohol ohroziť
život alebo zdravie príjemcu ľudského orgánu alebo by mohol viesť k nezvratnému poškodeniu

ľudského orgánu určeného na transplantáciu, a neodkladná preprava ľudského orgánu určeného na
transplantáciu, ak by odklad prepravy tohto ľudského orgánu mohol ohroziť život alebo zdravie príjemcu
ľudského orgánu alebo by mohol viesť k nezvratnému poškodeniu tohto ľudského orgánu. Neodkladnú
prepravu vykonávajú poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby;1) neodkladnú prepravu vykonáva
v rámci poskytovania špecifickej zdravotnej starostlivosti1b) aj vojenské zdravotníctvo, ak sú splnené

požiadavky na materiálno-technické vybavenie a personálne zabezpečenie ambulancie záchrannej
zdravotnej služby ustanovené osobitným predpisom.1c)

35. Podľa § 1 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane
pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) (ďalej len

„ADZ“), tento zákon upravuje uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania a ustanovuje prostriedky
právnej ochrany, ak dôjde k porušeniu tejto zásady.

36. Podľa § 2 ods. 1 ADZ, dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze
diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti

alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a
rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho
pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej
protispoločenskej činnosti.

37. Podľa § 2a ods. 1 až 3 ADZ, diskriminácia je priama diskriminácia, nepriama diskriminácia,
obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih; diskriminácia je aj pokyn na diskrimináciu
a nabádanie na diskrimináciu. (1) Priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom
sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlozaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii. (2) Nepriama diskriminácia je navonok neutrálny
predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v
porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo

prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na
dosiahnutie takého záujmu. (3)

38. Podľa § 3 ods. 1 a 2 ADZ, každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v oblasti
pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti,

poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní. (1) Zásada rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1
sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi.1) (2)

39. Poznámka 1) odkazuje príkladmo na zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších
predpisov, zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších

predpisov, zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, zákon č. 576/2004
Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

40. Podľa § 9 ods. 1 až 3 ADZ, každý má podľa tohto zákona právo na rovnaké zaobchádzanie a

ochranu pred diskrimináciou. (1) Každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že
je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním
zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého
zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol
primeranézadosťučinenie;akideonedodržaniezásadyrovnakéhozaobchádzaniazdôvoduoznámenia

kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, môže sa tiež domáhať neplatnosti právneho úkonu,
ktorého účinnosť bola podľa osobitného predpisu pozastavená. (2) Ak by primerané zadosťučinenie
nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom
znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá
domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch

určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo
k jej vzniku. (3)

41. Podľa § 11 ods. 1 a 2 ADZ, konanie vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého
zaobchádzania sa začína na návrh osoby, ktorá namieta, že jej právo bolo dotknuté porušením zásady

rovnakého zaobchádzania (ďalej len „žalobca“). Žalobca je povinný v návrhu označiť osobu, o ktorej
tvrdí, že porušila zásadu rovnakého zaobchádzania (ďalej len „žalovaný“). (1) Žalovaný je povinný
preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu skutočnosti, z
ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo. (2)

42. Vzhľadom na námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie vznesené v konaní sa súd prednostne
zaoberal touto otázkou.

43. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strán sporu v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom
dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej

povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku sporu tvrdí, pričom súd
žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak
uvedené žalobca v konaní nepreukáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je
iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.

6Cdo/214/2011 zo dňa 18.01.2012). Vecná legitimácia je teda stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa
ktorého je strana sporu subjektom práva či povinnosti, ktorá je predmetom konania. Nedostatok vecnej
legitimácie je dôvodom na zamietnutie žaloby. Zároveň, otázka vecnej legitimácie nie je vadou žaloby a
súd nie je povinný vyzvať žalobcu na odstraňovanie vád žaloby v tomto smere. Je vecou žalobcu, aby
požiadavke vyplývajúcej z hmotného práva vyhovel a riadne označil žalovaného.

44. Pokiaľ ide o žalovaného v 3. rade, žalobca svojou žalobou namietal: a) priamu diskrimináciu, ku
ktorej malo dôjsť tým, že nemal zabezpečenú neodkladnú zdravotnú starostlivosť službou prepravy
na očkovanie vakcínou Sputnik V (ktorú prepravu však žalovaný v 3. rade zabezpečiť nemohol), b)nepriamu diskrimináciu, ku ktorej malo dôjsť rozkazom GR ZVJS č. 23/2021 (ktorý však žalovaný v 3.
rade nevydal). Keďže žalobca v prípade žalovaného v 3. rade žaloval subjekt, ktorému z hmotného
práva nevyplývajú voči žalobcovi povinnosti tvrdené v žalobe, súd žalobu proti žalovanému v 3. rade vo

výroku I. rozsudku zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.

45. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení zákona súd následne
dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná ani vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade, a to z nasledovných
dôvodov.

46. Za diskrimináciu sa považuje znevýhodňujúce konanie, kedy sa v tej istej situácii zaobchádza
s jedným človekom alebo skupinou ľudí inak ako s iným, a to na základe jeho odlišností. Priamou
diskrimináciou je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo
ako s inou osobou v porovnateľnej situácii, t.j. priamo sa znevýhodňuje určitá osoba pre jej určitú
vlastnosť alebo danosť. Nepriamou diskrimináciou je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn

alebo prax znevýhodňujúce osobu v porovnaní s inou osobou, t.j. čo navonok môže vyzerať ako rovnaké
zaobchádzanie, avšak v skutočnosti má diskriminačný efekt; nie však, ak takýto predpis, rozhodnutie,
pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a
nevyhnutné na jeho dosiahnutie.

47.Vkonaníotzv.antidiskriminačnejžalobesúdposudzuje,čivočižalobcovidošlozostranyžalovaného
k diskriminačnému konaniu relevantnému podľa ustanovení zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom
zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou (antidiskriminačný zákon) a
či je opodstatnená požiadavka žalobcu, aby žalovanému bola uložená niektorá z povinností, ktorá v
zmysle tohto zákona môže viesť k odstráneniu diskriminácie a napraviť resp. zmierniť jej dôsledky.

Diskriminácia je cielené konanie subjektu voči určitej skupine osôb, ku ktorej patrí aj diskriminovaná
osoba, a ktoré sleduje rozdielne zaobchádzanie s týmito osobami oproti iným osobám v obdobných
situáciáchbezobjektívnehoarozumnéhozdôvodnenia.Dodržiavaniezásadyrovnakéhozaobchádzania
spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu napr. pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy,
príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie,

manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného
alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality
alebo inej protispoločenskej činnosti.

48. Z ustanovenia § 11 ods. 2 ADZ vyplýva, že žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu

rovnakého zaobchádzania v prípade, ak žalobca oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne
usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo. V konaní o antidiskriminačnej
žalobemusížalobcaprioritneuniesťbremenotvrdeniatýkajúcesaskutočností,zktorýchmožnoodvodiť,
že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii, resp. k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania.
Žalobca teda musí tvrdiť také skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usúdiť, že k porušeniu zásady

rovnakého zaobchádzania došlo a súčasne musí tvrdiť, že pohnútkou diskriminačného konania je
niektorý z dôvodov uvedených v ustanovení § 2 ods. 1 ADZ. Až následne sa presúva dôkazné bremeno
na žalovanú stranu, ktorá má právo preukazovať svoje tvrdenia, že neporušila zásadu rovnakého
zaobchádzania (porovnaj napr. uznesenie ÚS SR sp.zn. IV. ÚS 16/2009 zo dňa 30.04.2009). Žalobca v
tomto konaní však súdu neoznámil také skutočnosti, z ktorých by bolo možné dôvodne usudzovať, že k

porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo, a preto nedošlo ani k presunu dôkazného bremena
na žalovaných.

49. Povinnosťou žalobcu bolo tvrdiť a preukázať, že sa s ním zaobchádzalo odlišne v porovnaní s
inou porovnateľnou osobou, ktorá je na tej istej pozícii ako žalobca, t.j. iný odsúdený v tom istom

ústave. Žalobca však predovšetkým netvrdil, že by s ním pri zabezpečení očkovania v rámci výkonu
trestu odňatia slobody bolo zaobchádzané inak ako s ostatnými odsúdenými v porovnateľnej situácii,
a že by iným (konkrétnym) odsúdeným nachádzajúcim sa v tom istom ústave bol zabezpečený
prevoz na očkovanie vakcínou Sputnik V. Už len z tohto dôvodu nemôže byť žaloba opodstatnená a
nemožno z nej dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo. Žalobcom

uvádzané osoby (neobmedzené na osobnej slobode, t.j. na slobode) nie sú porovnateľnými osobami. Z
uvedeného potom ale nevyplýva, že by bolo k žalobcovi pristupované odlišne ako k iným odsúdeným
umiestneným v ÚVTOS Leopoldov, a nie je možné preto považovať prístup žalovaného v 1. rade
k žalobcovi za diskriminačný, keďže nebol preukázaný rozdielny prístup k jednotlivcovi oproti inémujednotlivcovi v porovnateľnej situácii. Ak by aj bol rozdielny prístup iných ústavov v rozhodnom období
pri zabezpečovaní očkovania proti COVID-19 pre odsúdených, tento by nebolo možné zohľadňovať,
pretože sa berie do úvahy iba zaobchádzanie so žalobcom menej priaznivo v porovnaní s inými

odsúdenými v tom istom ústave (v porovnateľnej situácii). Súd však dodáva, že žalobcom nebol ani
tvrdený iný prístup v iných konkrétnych ústavoch.

50. Pokiaľ ide o vydanie a uplatňovanie RGR ZVJS č. 23/2021, súd mal za to, že jeho vydanie a
uplatňovanie nie je možné považovať za naplnenie predpokladov nepriamej diskriminácie v zmysle §

2a ods. 2 ADZ.

51. Predovšetkým, v zmysle § 4 ods. 2 ZoVTOS, počas výkonu trestu odňatia slobody nemá odsúdený
právo o.i. na slobodný výber lekára a zdravotníckeho zariadenia. Vzhľadom na to je umožnenie
očkovania odsúdeným vo výkone trestu odňatia slobody iba v rámci vakcinačných miest a iba
registrovanými vakcínami vymenovanými v danom príkaze resp. jeho prílohe objektívne odôvodnené

sledovaním oprávneného záujmu a je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu (§ 2a
ods. 3 ADZ). Zároveň sa príkaz vzťahuje na všetkých odsúdených, nielen na žalobcu, a preto nemôže
ísť o diskrimináciu. Nemožno súhlasiť ani s argumentáciou žalobcu, že v prípade očkovania proti
ochoreniu COVID-19 ide o neodkladnú starostlivosť, keď nejde o náhlu zmenu zdravotného stavu. Čo
je neodkladnou starostlivosťou upravuje ustanovenie § 2 ods. 3 ZoZS, pričom očkovanie sa medzi

vymenovanou neodkladnou zdravotnou starostlivosťou neuvádza, ale ide jednoznačne o preventívne
opatrenie.

52. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že žalobca v konaní neuniesol bremeno tvrdenia
či už o priamej alebo nepriamej diskriminácii zo strany žalovaných vo vzťahu k poskytovaniu zdravotnej

starostlivostivočijehoosobeoprotiinýmosobámvporovnateľnejsituácii(t.j.oprotiodsúdenýmvÚVTOS
Leopoldov), a ani dôkazné bremeno, z ktorého dôvodu súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, a to ako v
časti negatórnej žaloby (upustenie od diskriminačného konania a napravenie protiprávneho stavu), ako
aj v časti satisfakčnej žaloby (finančné zadosťučinenie).

53. Hoci v zmysle § 311 CSP môže súd v prípade antidiskriminačného sporu vykonať aj tie dôkazy, ktoré
žalobca nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, vzhľadom na absenciu relevantných
skutkových tvrdení v žalobe, ktoré by mohli viesť k dôvodnosti žaloby, by bolo akékoľvek dokazovanie
nadbytočné, a preto súd ďalšie dokazovanie nevykonal. Súd dodáva, že k postúpenej žalobe neboli
priložené dôkazy v nej uvádzané, avšak z dôvodu nedôvodnosti žaloby s prihliadnutím na skutkové

tvrdenia žalobcu neboli uvedené dôkazy vymenované v žalobe pre rozhodnutie vo veci potrebné a
nemohli by viesť k inému rozhodnutiu vo veci.

54. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

55. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

56. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

57. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré

upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého
ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)

58.PodľaČl.17CSP,súdpostupujevkonanítak,abyvecbolačonajrýchlejšieprejednanáarozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.59. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP
a čl. 4 ods. 2 CSP, čl. 17 CSP, keď žalovaným v 1.-3. rade, ktorí by inak na náhradu trov konania

mali nárok, pretože boli v konaní plne úspešní, nárok na náhradu trov konania vo výroku II. rozsudku
nepriznal, pretože im v konaní žiadne trovy nevznikli. Žalovaní neboli zastúpení advokátom, nevznikla im
poplatková povinnosť ani trovy súvisiace s účasťou na pojednávaní, z čoho je zrejmé, že niet akých trov,
ktoré by im mohli byť nahradené, keď žalovaní náhradu trov konania ani nežiadali. Súd mal pritom za to,
ževsúladesčl.17základnýchprincípovCSP,t.j.vsúladesprincípomrýchlostiahospodárnostikonania,

bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovaných uvedeným spôsobom za použitia
čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t.j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.