Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 18, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2S/56/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106474
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Katarína Haviarová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106474.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mgr. Kataríny

Haviarovej(sudkyňaspravodajkyňa)ačlenovsenátuJUDr.PetraPirošaaJUDr.MiroslavyŠtefčekovej,v
právnej veci žalobcu: BILLA s.r.o., so sídlom Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, IČO: 31 347 037, právne
zast.: TaylorWessing e/n/w/c advokáti s. r. o., so sídlom Panenská 6, 811 03 Bratislava, IČO: 35 905
832, proti žalovanej: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická
17, 842 13 Bratislava – mestská časť Karlova Ves, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovanej č. 3113/2018-2 zo dňa 13. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Návrh žalobcu na sankčnú moderáciu z a m i e t a.

III. Žalobcovi ani žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Dňa 31.01.2018 vykonali inšpektori Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy (ďalej aj len
„RVPS“) Zvolen plánovanú úradnú kontrolu potravín v prevádzkarni supermarket BILLA filiálka 411,

Železničná 3111/4, 963 01 Krupina. Pri kontrole boli zistené nedostatky v hygiene prevádzkových
priestorov a zariadení, zistené bolo nezabezpečenie oddeleného skladovania nezlučiteľných druhov
výrobkov vzájomne ovplyvňujúcich bezpečnosť a kvalitu, umiestňovanie na trh troch druhov
potravinárskych výrobkov po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti a umiestňovanie na trh piatich
druhov potravín nevhodných na ľudskú spotrebu. Všetky skutočnosti zistené počas úradnej kontroly
boli uvedené do Záznamu o úradnej kontrole potravín č. ZV/2018/Ko,Lu,Kr,Šp/02 zo dňa 31.01.2018,
zároveň boli zaznamenané aj fotograficky. S obsahom Záznamu bol oboznámený vedúci predajne,

ktorý ku kontrolným zisteniam podal vyjadrenie v tom zmysle, že o výsledku kontroly bude informovať
vedenie spoločnosti. Na základe týchto zistení začala RVPS Zvolen správne konanie a účastníkovi
konania dala možnosť vyjadriť sa k podkladu pre rozhodnutie. Účastník konania sa vyjadril listom zo
dňa 26.03.2018, v ktorom uviedol, že odstránil zistené nedostatky, stiahol nevyhovujúce potraviny z
predaja a zlikvidoval ich. Zároveň poukázal na to, že sa nejednalo o úmyselné konanie zamestnancov,
ale išlo len o zlyhanie ľudského faktora. RVPS Zvolen vydala dňa 05.04.2018 rozhodnutie č. j. RVPSZV/
RK/2018/000386/02-021-1, ktorým uznala žalobcu zodpovedným za spáchanie správnych deliktov

podľa § 28 ods. 2 písm. o), § 28 ods. 4 písm. a) a § 28 ods. 4 písm. i) zákona č. 152/1995 Z. z.
o potravinách v znení účinnom od 01.07.2022 (ďalej ako „zákon č. 152/1995 Z. z.“ alebo „zákon o
potravinách“) a uložila mu úhrnnú pokutu 100 000,00 Eur podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28
ods. 7 zákona o potravinách. Na základe podaného odvolania odvolací orgán rozhodnutím č. 1538/2018zo dňa 07.06.2018 zrušil rozhodnutie RVPS Zvolen o uložení pokuty zo dňa 05.04.2018 a vec vrátil
prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu nesprávneho posúdenia minulosti
účastníka konania a opakovanosti konania, čo malo za následok uloženie pokuty v nesprávnej sadzbe.

2. Regionálna veterinárna a potravinová správa Zvolen (ďalej len „prvostupňový orgán“ alebo
„RVPS Zvolen“) rozhodnutím č. RVPSZV/RK/2018/000386/02-021 zo dňa 26.07.2018 žalobcu ako
prevádzkovateľa potravinárskeho podniku uznala zodpovedným zo spáchania správnych deliktov podľa
§ 28 ods. 2 písm. o) v spojení s § 28 ods. 6, § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 8 a § 28 ods. 4

písm. i) v spojení s § 28 ods. 8 zákona o potravinách a uložila mu podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení
s § 28 ods. 8 zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách úhrnnú pokutu vo výške 1 000 000,00 Eur za
nedostatky zistené úradnou kontrolou potravín, vykonanou dňa 31.01.2018 v prevádzkarni: supermarket
BILLA filiálka 411, v Krupine, teda za to, že opakovane umiestňoval na trh potraviny nevhodné na
ľudskú spotrebu, opakovane umiestňoval na trh potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti,
opakovane nezabezpečil požadovanú hygienu potravinárskych priestorov a zariadení a nezabezpečil

oddelené skladovanie nezlučiteľných druhov výrobkov vzájomne ovplyvňujúcich bezpečnosť a kvalitu.

3. Na základe odvolania žalobcu žalovaná ako odvolací orgán rozhodnutím č. k. 3113/2018
zo dňa 22.10.2018 zamietla odvolanie žalobcu a rozhodnutie RVPS Zvolen č. RVPSZV/
RK/2018/000386/02-021 zo dňa 26.07.2018 potvrdila. Po podaní správnej žaloby na preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia č. k. 3113/2018 zo dňa 22.10.2018 Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny
súd rozsudkom č. k. 24S/71/2019-533 zo dňa 08.03.2023 rozhodnutie žalovanej č. k. 3113/2018 zo dňa
22.10.2018arozhodnutieRVPSZvolenč.j. RVPSZV/RK/2018/000386/02-021zodňa26.07.2018zrušil
a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

4. Po vrátení veci na ďalšie konanie prvostupňový orgán zaslal žalobcovi list č. RVPSZV/RK/2018/
000386/02-021-2 zo dňa 29.05.2023, označený ako „Upovedomenie o pokračovaní v správnom konaní“,
vktoromhoopätovneoboznámilspredmetomprejednávanejveci,jejpredbežnýmskutkovýmaprávnym
posúdením ako aj zmenou právnej úpravy - novelizáciami zákona o potravinách, ktoré majú zásadný
vplyv na konanie a podľa ktorých bude správny orgán postupovať a vyzval žalobcu, aby sa pred vydaním

rozhodnutia v lehote 10 dní od doručenia upovedomenia vyjadril k podkladu rozhodnutia. Žalobca
sa k podkladu pre rozhodnutie vyjadril listom zo dňa 09.06.2023. Prvostupňový orgán nariadil ústne
pojednávanie na deň 03.07.2023, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

5. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. j.: RVPSZV/RK/2018/000386/02-021-5 zo dňa 24.07.2023
(ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie prvostupňového orgánu“) žalobcu ako
prevádzkovateľa potravinárskeho podniku uznal zodpovedným zo spáchania správnych deliktov podľa
§ 28 ods. 2 písm. p) v spojení s § 28 ods. 7 a § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 8, 9 zákona

o potravinách a uložil mu podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 9 zákona o potravinách
úhrnnú pokutu vo výške 40 000,00 Eur, za nedostatky zistené úradnou kontrolou potravín vykonanou
dňa 31.01.2018 v prevádzkarni: supermarket BILLA filiálka 411, v Krupine, teda za to, že umiestňoval
na trh potraviny nevhodné na ľudskú spotrebu, nezabezpečil požadovanú hygienu potravinárskych
priestorov a zariadení a nezabezpečil oddelené skladovanie nezlučiteľných druhov výrobkov vzájomne

ovplyvňujúcich bezpečnosť a kvalitu; konanie v časti vedenej pre porušenie zákazu umiestňovať na trh
potraviny po uplynutom dátume minimálnej trvanlivosti zastavil.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

6. Na základe odvolania žalobcu žalovaná rozhodnutím č. k. 3113/2018-2 zo dňa 13.10.2023 (ďalej ako
„rozhodnutie žalovanej“ alebo aj „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Správny poriadok“)
odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie v časti I. výroku zmenila čo do vymedzenia času
spáchania prvého zisteného skutku vo výroku aj odôvodnení prvostupňového rozhodnutia a podľa § 28

ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 9 zákona o potravinách v znení účinnom od 01.07.2022 uložila
žalobcovi pokutu vo výške 35 000,00 Eur. V ostatných častiach zostal výrok prvostupňového rozhodnutia
nezmenený.7. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí uviedla, že z dôkazov, ktoré boli zistené a získané zákonným
spôsobom počas úradnej kontroly potravín dňa 31.01.2018 v prevádzkarni Supermarket BILLA fil. 411,
Železničná 3111/4, 963 01 Krupina, bolo podľa nej dostatočne preukázané, že žalobca:

- v rozpore s § 4 ods. 1, § 6 ods. 5 písm. a) zákona o potravinách v znení účinnom od 01. 07. 2022 a
článkom 14 ods. 1, ods. 2 písm. b) a ods. 5 Nariadenia (ES) č. 178/2002 v čase úradnej kontroly potravín
dňa 31.01.2018 od 8.45 hod. do 14.00 hod. v hore uvedenej prevádzkarni umiestňoval na trh až do ich
stiahnutia (13.00 hod.) 5 druhov čerstvého ovocia a zeleniny nevhodných na ľudskú spotrebu v celkovom
množstve 3,068 kg a v celkovej hodnote 7,81 Eur, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného

správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách v znení účinnom od 01.07.2022. Tiež
boli splnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 8, 9 zákona o potravinách v
znení účinnom od 01.07.2022.
- v rozpore s § 4 ods. 1, § 10 písm. a), b), § 12 ods. 1 písm. b) zákona o potravinách v znení účinnom
od 01.07.2022, Prílohou II Kapitoly I ods. 1, Prílohou II Kapitola V ods. 1 písm. a) Nariadenia (ES) č.
852/2004 nezabezpečil požadovanú hygienu prevádzkových priestorov a zariadení, čím naplnil všetky

znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. p) zákona o potravinách v
znení účinnom od 01.07.2022. Tiež boli splnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby aj podľa §
28 ods. 7 zákona o potravinách v znení účinnom od 01.07.2022.
- porušil povinnosti toho, kto skladuje potraviny a zložky na ich výrobu, dodržiavať ustanovenia
osobitného predpisu a zabezpečiť oddelené skladovanie nezlučiteľných druhov výrobkov vzájomne

ovplyvňujúcich bezpečnosť a kvalitu podľa § 10 písm. d) zákona o potravinách v znení účinnom od
01.07.2022, a to tým, že v čase úradnej kontroly potravín vykonanej dňa 31.01.2018 od 8.45 hod. do
14.00 hod. v hore uvedenej prevádzkarni bolo zistené v skladových priestoroch spoločné umiestnenie
vzájomne nezlučiteľných druhov výrobkov - potravín, drogériového tovaru, krmiva pre zvieratá. Týmto
konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. p)

zákona o potravinách v znení účinnom od 01.07.2022.

8. Podľa názoru žalovanej bolo vyššie uvedené konanie žalobcu posúdené prvostupňovým orgánom
po skutkovej a právnej stránke správne, až na presné vymedzenie času spáchania prvého uvedeného
skutku. Ohľadom konania, ktoré prvostupňový orgán zastavil, pretože odpadol dôvod konania začatého

na podnet správneho orgánu, uviedla, že s takýmto postupom súhlasí.

9. K námietkam žalobcu žalovaná uviedla, že ide o rovnaké námietky (porušenie subjektívnych práv
žalobcu počas výkonu úradnej kontroly potravín), ako žalobca uplatňoval aj v predchádzajúcom súdnom
konaní, pričom z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/71/2019-533 zo dňa

08. 03. 2023 vyplýva, že ich súd ako dôvodné nevyhodnotil (bod 47 až 58) a stotožnil sa s argumentáciou
správnych orgánov. Žalovaná sa však v napadnutom rozhodnutí znovu zaoberala žalobcom uvedenými
námietkami, ktoré následne jednotlivo posúdila a vyhodnotila. Námietky týkajúce sa vymedzenia času
spáchania správneho deliktu podľa § § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách a vyhodnotenia
niektorých kritérií pri určení výšky pokuty uznala, ostatné námietky odmietla ako neopodstatnené.

10. Ohľadom výšky pokuty stanovenej v prvostupňovom rozhodnutí uviedla, že táto nebola vzhľadom
na určené hľadiská stanovená správne. Po zohľadnení všetkých zákonných kritérií a okolností prípadu
preto žalovaná uložila pokutu vo výške 35 000,00 Eur, pričom svoju správnu úvahu pri určení jej výšky
podrobne odôvodnila. Podľa žalovanej pokutu určenú prvostupňovým správnym orgánom vo výške

40 000,00 Eur bolo potrebné znížiť z dôvodu nesprávne vyhodnotenej minulosti, ktorú prvostupňový
správny orgán zohľadnil pri určení pokuty ako priťažujúcu okolnosť. Žalovaná znížila pokutu na
35 000,00 Eur, pričom mala za to, že takto určená pokuta nevybočuje z medzí ustanovených zákonom,
je vzhľadom na jej represívno-výchovnú funkciu, ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené medze
(sadzba od 4 000,00 Eur do 2 000 000,00 Eur) pokutou primeranou a zároveň pokutou zodpovedajúcou

zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

11.Žalobcasavčaspodanousprávnoužaloboudomáhalpreskúmaniazákonnostirozhodnutiažalovanej

a prvostupňového rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej správy nižšieho stupňa
na ďalšie konanie. Ako dôvody zrušenia rozhodnutí žalobca uviedol, že rozhodnutie žalovanej vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP), je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosťanedostatokdôvodov(§191ods.1písm.d)SSP),zistenieskutkovéhostavuorgánomverejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP), a došlo
k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok
vydanie nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP).

12. Žalobca v prvom rade namietal porušenie jeho subjektívnych práv počas výkonu úradnej kontroly
potravín. Uviedol, že bolo porušené jeho právo na ochranu súkromia a nedotknuteľnosť obydlia,
právo byť oboznámený o účele úradnej kontroly pred jej uskutočnením, právo byť poučený o právach
a povinnostiach kontrolovaného subjektu. Namietal tiež, že došlo k porušeniu základných princípov,

ktoré musia uplatňovať orgány verejnej správy pri výkone svojich právomocí, k nerešpektovaniu
zásad na zrozumiteľné zaznamenanie procesného postupu a skutočnosť, že de facto došlo k aplikácii
koncentračnej zásady v konaní žalovaného. Žalobca konštatoval, že podnikateľ pri výkone kontrol
nemôžebyťpozbavenýprávanaspravodlivýproces,vrátaneprávabyťriadnepoučený,právanavrhovať
dôkazy, práva byť vypočutý, atď.. Poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ, pričom uviedol, že
práva garantované v článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd môžu byť interpretované

ako zahŕňajúce právo pre obchodnú spoločnosť na rešpektovanie jej obchodného sídla, priestorov jej
organizačných zložiek, ako aj jej profesionálnych či obchodných priestorov. Z rozsudku Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 7Sžo/262/2015 zo dňa 27.09.2017 vyplýva, že nemožno vylúčiť, že úradné kontroly
môžu zasahovať aj do práva na súkromie. Podľa žalobcu, Záznam z úradnej kontroly neobsahuje
žiadnu zmienku o tom, že by zástupcovia na začiatku kontroly, resp. pred prvým úkonom poučili

zástupcu podnikateľa BILLA s.r.o. o účele kontroly. O údajnom ústnom poučení/oboznámení účelu
pred začatím úradnej kontroly v zázname neexistuje žiadna zmienka. Žalovaná neumožnila vykonať
navrhovaný výsluch svedkov na potvrdenie alebo vyvrátenie jeho tvrdenia o oboznámení o účele
kontroly pred jej začatím. Ďalej namietal, že zástupca žalobcu nebol nielen na začiatku úradnej kontroly,
ale ani v jej priebehu vôbec poučený o svojich právach a povinnostiach, pričom nie je povinnosťou

podnikateľa poznať všetky práva a povinnosti. V zmysle rozhodovacej praxe slovenských súdov,
vykonávanie prešetrovania správnym orgánom pred začatím konania je procesný postup, v rámci
ktorého musí postupovať orgán verejnej správy primerane podľa Správneho poriadku a základných
pravidiel správneho konania. Podľa RVPS je však aplikácia princípov Správneho poriadku na úradné
kontroly vylúčená. Aj formálne nedostatky v procesnom postupe pred začatím konania vedú k tomu,

že kontrola/inšpekcia mimo správneho konania nebola vykonaná v súlade so základnými pravidlami
správneho konania. Namietal nesprávnosť zápisu v Zázname, že úradná kontrola sa vykonáva podľa
§ 21 ods. 1 písm. d) zákona o potravinách, ktoré ustanovenie však upravuje len to, že regionálne
a veterinárne správy sú orgánmi štátnej správy na úseku kontroly. Keďže úradné kontroly sa v zmysle §
18 ods. 3 zákona o potravinách vykonávajú podľa osobitného predpisu, ktorým je európske Nariadenie

č. 882/2004, žalobca nemohol jednoduchým nahliadnutím do príslušného právneho predpisu zhodnotiť
zákonnosť zásahu správneho orgánu, v dôsledku čoho išlo o nezákonný zásah do práv žalobcu. Tiež
uviedol, že žalovaná uplatňuje koncentračnú zásadu, keď na neskoršie námietky účastníka konania,
uplatnené najmä v odvolaní, opakovane neprihliadla a odkazovala na neuplatnenie námietok počas
úradnej kontroly, resp. bezprostredne po jej skončení.

13. Žalobca tiež v rámci námietok voči porušeniu jeho subjektívnych práv počas výkonu úradnej kontroly
potravín namietal aj vyhotovenie fotografickej dokumentácie z kontroly súkromným fotoaparátom. Podľa
žalobcu, dôkazy získané počas predmetnej kontroly sú nezákonnými dôkazmi, ktoré nemôžu byť v
správnom konaní použité.

14. Žalobca ďalej namietal porušenie jeho subjektívnych práv v správnom konaní, keď podľa neho
si žalovaná ako správny orgán nesplnila zákonnú povinnosť zaslať žalobcovi výzvu pred vydaním
rozhodnutia. Žalobca namietal, že došlo k porušeniu § 33 ods. 2 Správneho poriadku, na použitie
ktorého odkazuje ustanovenie § 31 ods. 2 zákona o potravinách. Tak prvostupňový ako aj odvolací

orgán musí postupovať v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Namietal, že žalovaná žalobcu
neinformovala postupom podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku (a ani iným spôsobom), v nadväznosti
na čo sa tak žalobca o doplnení dokazovania dozvedel až z napadnutého rozhodnutia. Podľa žalobcu,
bez ohľadu na skutočnosť k akým záverom doplnené dokazovanie žalovanú viedlo, teda či tieto nové
dôkazy boli vo výsledku na prospech alebo neprospech žalobcu, ako aj bez ohľadu na skutočnosť,

či predmetom dokazovania boli skutočnosti, ktoré boli alebo mohli byť žalobcovi známe alebo ktoré
mohli byť považované za skutočnosti známe správnemu orgánu z jeho činnosti, považuje žalobca toto
opomenutie zaslania výzvy podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku zo strany žalovanej za zarážajúcevzhľadom na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 8. marca 2023, sp. zn.
24S/71/2019-533 (bod 60).

15. Namietal tiež nepreskúmateľnosť rozhodnutí, keď sa žalovaná ako odvolací orgán v napadnutom
rozhodnutí nevysporiadala s viacerými námietkami, ktoré žalobca uviedol v odvolaní, resp. sa s nimi
vysporiadala len formálne bez toho, aby tým prispela k objasneniu veci a tým podporila správnosť svojich
záverov. Týmito nevysporiadanými námietkami boli najmä námietka žalobcu voči nedostatočnému
obsahu služobného preukazu kontrolóra v kontexte plnenia poučovacej povinnosti o právach a

povinnostiach kontrolóra vo vzťahu ku kontrolovanej osobe, námietka ohľadom práva kontrolovanej
osoby podať námietky proti priebehu kontroly a obsahu záznamu o úradnej kontrole ako takému a s
tým spojeným právom správneho súdneho prieskumu rozhodnutia o takýchto námietkach, námietka vo
vzťahu k právu na splnenie požiadaviek na odôvodnenie rozhodnutia, a ďalšie. Podľa žalobcu je preto
napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť a zmätočnosť.

16. Žalobca ďalej namietal výšku uloženej pokuty a navrhol sankčnú moderáciu. Uviedol, že podľa
napadnutého rozhodnutia, správne delikty, ktorých sa mal dopustiť majú spočívať, v:
a) umiestňovaní 5 druhov čerstvého ovocia a zeleniny nevhodných na ľudskú spotrebu v celkovom
množstve 3,068 kg a v celkovej hodnote 7,81 EUR (ďalej aj len „Správny delikt A“),
b) nezabezpečení požadovanej hygieny prevádzkových priestorov a zariadení, nakoľko v chladiacom

boxe na mliečne výrobky, v prípravovni mrazených pekárskych polotovarov, za chladiacim pultom
na predaj mäsových výrobkov bolo zistené znečistenie kanálových vpustí v podlahe mechanickými
nečistotami; v sklade VŽP zistené znečistenie podlahy nečistotami a potečenou tekutinou, na vonkajšej
rampe zistené znečistenie mechanickými nečistotami, v prípravovni mrazených pekárskych polotovarov
zistené znečistenie umývadla, zásuvky, podlahy mechanickými nečistotami, omrvinkami, v umývadle

uložená rolka papierových utierok; na predajnej ploche v chladiacej vitríne na džúsy, kvasenú kapustu
zistené znečistenie regálu potečenou tekutinou; v priestore predaja lahôdok, mäsových výrobkov zistené
znečistenie regálov na odkladanie čistých nádob čistiacim práškom potečenou tekutinou a znečistenie
mechanickými nečistotami líšt na chladiacich vitrínach (ďalej aj len „Správny delikt B“),
c) spoločným umiestnením vzájomne nezlučiteľných druhov výrobkov - potravín, drogériového tovaru,

krmiva pre zvieratá, v skladových priestoroch (ďalej aj len „Správny delikt C“).

17. V súvislosti so Správnym deliktom A žalobca konštatoval, že už jednoduchým porovnaním hodnoty
hnilobou dotknutého čerstvého ovocia a zeleniny (7,81 Eur) je zrejmé, že sankcia vo výške 35.000,00
Eur je neprimeraná (a to navzdory použitiu absorbčnej zásady). Navyše, žalovaná žiadnym spôsobom

nezohľadňovala (resp. takúto skutočnosť nedeklarovala vo svojom rozhodnutí), v akom rozsahu bolo
dotknuté čerstvé ovocie a zelenina hnilobou zasiahnuté (napr. celé plody alebo len ich nejaká časť)
a ani v akom štádiu hnilobného procesu boli tieto produkty, keď bola hniloba zistená. Prvostupňový
orgán ani žalovaná nepreukázali predovšetkým štádium hniloby. Preto je na mieste pre účely ukladania
trestu (sankcie) vychádzať z predpokladu, že hnilobným proces bol vo svojom samotnom počiatku

a rozsah zásahu hnilobou jednotlivých plodov bol len marginálny. Poukázal pritom aj na prevenčnú
povinnosť v zmysle § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, v
zmysle ktorého platí, že: „Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na
majetku, na prírode a životnom prostredí.“. Vo vzťahu k Správnemu deliktu B možno aplikovať rovnaké
závery. Žalovaná opätovne vychádzala zo zistenia výskytu tekutín, nečistôt a podobne, avšak už ďalej

vôbec nezohľadňovala množstvo, resp. rozsah a povahu týchto nedostatkov. S ohľadom na vady v
postupe pri zabezpečovaní fotodokumentácie v rámci kontroly, ako aj zohľadňujúc obsah Záznamu z
vykonanej kontroly, je preto na mieste pre účely ukladania trestu (sankcie) vychádzať z predpokladu, že
sa jednalo len o marginálne nedostatky, s ktorými neboli a nemohli byť spojené žiadne reálne negatívne
následky. Pri posudzovaní Správneho deliktu C podľa žalobcu žalovaná vychádzala len zo samotnej

skutočnosti, že bolo identifikované spoločné umiestnenie vzájomne nezlučiteľných druhov výrobkov v
skladových priestoroch. Samotná skutočnosť, či naozaj išlo o výrobky, ktoré by nepriaznivo ovplyvňovali
potraviny alebo ktoré by ohrozovali alebo narúšali zachovanie výživovej hodnoty, kvality a bezpečnosť,
ako ani rozsah v akom takéto ohrozenie alebo narušenie nastalo však žalovaná nezohľadňovala.
Opätovne, berúc na zreteľ i vady v postupe pri zabezpečovaní fotodokumentácie v rámci kontroly, ako

aj zohľadňujúc obsahu záznamu z vykonanej kontroly, je preto na mieste vychádzať z predpokladu, že
sa jednalo len o nezlučiteľnosť formálnu, s ktorou neboli spojené žiadne reálne negatívne následky.
Žalobca zdôraznil, že so žiadnym zo správnych deliktov, ktoré sú mu kladené za vinu nebol zistený a
zdokladovanýpreukázateľnýnegatívnynásledoknaživotazdraviespotrebiteľov.Nazákladeuvedenýchskutočností mal žalobca za to, že primeraná výška pokuty s ohľadom na povahu spáchaných správnych
deliktov je podľa názoru žalobcu vo výške 4.000,00 Eur, t. j. na najnižšej prípustnej výške ukladanej
sankcie v zmysle § 27 ods. 9 zákona o potravinách.

Vyjadrenie žalovanej

18. Žalovaná vo svojom vyjadrení zopakovala priebeh administratívneho konania a vyjadrila sa
k námietkam žalobcu, ktoré vymedzila nasledovne:

- porušenie subjektívnych práv žalobcu počas výkonu úradnej kontroly potravín,
- porušenie subjektívnych práv žalobcu v správnom konaní,
- nepreskúmateľnosť rozhodnutí,
- neprimeranosť sankcie.
Konštatovala, že európska legislatíva zakotvuje povinnosť, aby členské štáty vynucovali potravinové
právo, aby sledovali a overovali, či prevádzkovatelia dodržiavajú vo všetkých fázach výroby, spracovania

a distribúcie príslušné požiadavky tohto práva a príslušných predpisov. Na tento účel je potrebné
organizovať úradné kontroly. Úlohy orgánov úradnej kontroly sú upravené v § 18 zákona o potravinách.
Postup pri vykonávaní úradnej kontroly je upravený v § 20 ods. 7, ods. 8, § 23 ods. 11 zákona
o potravinách. Osobitným predpisom, ktorý upravuje spôsob vykonávania úradných kontrol potravín
je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29.04.2004 o úradných kontrolách

uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva
a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá v platnom znení.

19. K tvrdenému porušeniu subjektívnych práv žalobcu počas úradnej kontroly potravín žalovaná
uviedla, že nesúhlasí so žalobcom, že judikatúra nevylúčila možnosť aplikovať právo na ochranu

súkromia podnikateľa aj pri výkone úradnej kontroly potravín v jeho prevádzkarni a poukázala na
jednoznačne vymedzené zákonné právo vykonávať úradné kontroly potravín bez predchádzajúceho
ohlásenia, bez akéhokoľvek povolenia a súhlasu ďalšieho orgánu, s vymedzeným oprávnením
zamestnancov orgánu úradu kontroly potravín vstupovať v prevádzkovom čase, aj mimo prevádzkového
času do priestorov, v ktorých sa zdržiavajú osoby a v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa

s nimi alebo sa umiestňujú na trh. Uviedla, že prevádzkareň, v ktorej sa umiestňujú na trh potraviny,
nemožno považovať za obydlie s garantovanou ochranou súkromia a nedotknuteľnosti, ktorá by v tomto
prípade bola v rozpore so záujmom ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín.
Poukázala na právnu teóriu, podľa ktorej právnické osoby sa môžu dovolávať ustanovení Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd len v obmedzenom rozsahu. Označila za nepravdivé

tvrdenie žalobcu, že bolo porušené jeho právo na nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 8 Dohovoru, resp.
Ústavy, pretože také právo právnickej osobe ani neprináleží. Nebolo porušené ani dotknuté žiadne
právo žalobcu na ochranu súkromia. Inšpektori pri výkone kontroly nijako nezasahovali do súkromnej
sféry žalobcu, vykonávali len kontrolu v prevádzkových častiach objektu filiálky žalobcu. Poukázala na
rozhodovaciu prax správnych súdov, ako aj Najvyššieho súdu SR, tiež na nález Ústavného súdu SR sp.

zn. II. ÚS 792/2016 zo dňa 09.05.2017, z ktorého okrem iného vyplýva, že sťažovateľka ako právnická
osoba, v tomto prípade v čiastkovej sfére týkajúcej sa ochrany obydlia, ktoré svojou podstatou patrí
v zásade iba jednotlivcovi (napr. II. ÚS 259/5, III. ÚS 172/2010), nemôže mať garantované právo na
súkromie podľa čl. 8 Dohovoru a čl. 16 Ústavy SR, keďže ide o kontrolu zabezpečenia ochrany zdravia
v prevádzkových obchodných priestoroch (a skladoch), kde sú na trh umiestňované potraviny s cieľom

ich predaja konečnému spotrebiteľovi.

20. Žalovaná nesúhlasila ani s tvrdením žalobcu, že došlo k porušeniu jeho práva byť oboznámený
o účele zásahu správneho orgánu (úradnej kontroly potravín) pred jeho uskutočnením a práva byť
poučený o právach a povinnostiach. Poukázala na Manuál pre výkon plánovaných úradných kontrol

prevádzkovateľov potravinárskych podnikov – obchodná sieť, účinný od 01.11.2016 a Pokyn ŠVPS
SR č. 11/2012, ktorým sa stanovujú pravidlá výkonu úradnej kontroly potravín podľa zákona č.
152/1995 Zb., ktorý obsahuje aj formu úradného záznamu, vypracovanú v súlade s požiadavkou
určenou v čl. 9 ods. 1 až 3 nariadenia (ES) č. 882/2004. Podľa týchto pravidiel sa úradné kontroly
potravín vykonávajú bez predchádzajúceho oznámenia prevádzkovateľovi s výnimkou výkonu auditov.

Pred začatím úradnej kontroly sa inšpektori preukazujú služobným preukazom alebo poverovacím
dokladom a ústne oznamujú prevádzkovateľovi účel kontroly, ktorý následne aj uvedú v úradnom
zázname. V danom prípade sa inšpektori pred začatím kontroly preukázali služobnými preukazmi, na
ktorých sú jasne a zreteľne uvedené ich identifikačné údaje a oprávnenia a ústne oznámili prítomnémuvedúcemu prevádzkarne účel kontroly. Následne vykonali kontrolu a spísali záznam, v ktorom sa
zodpovedný zamestnanec kontrolovanej prevádzkarne vyjadril, že o výsledku kontroly bude informovať
nadriadených. V Zázname o úradnej kontrole potravín č. ZV/2018/Ko,Lu,Kr,Šp/02 zo dňa 31.01.2018

sú uvedené všetky vyžadované náležitosti, pričom celý postup bol podrobne zaznamenaný, a to nielen
poukázaním na zistené nedostatky, ale popísaním všetkých zistení, a to pozitívnych aj negatívnych.
Zdôraznila, že neexistuje žiadny právny predpis, ktorý by inšpektorom ukladal povinnosť vyhotovovať
pred začatím kontroly osobitný záznam o oboznámení prevádzkovateľa s účelom kontroly. Úradný
záznam spĺňal všetky náležitosti vyplývajúce z osobitného predpisu – nariadenia ES č. 882/2004, ako aj

vnútorného predpisu – pokynu ŠVPS SR č. 11/2012. Podľa žalovaného nie je aplikovateľná judikatúra
týkajúca sa hospodárskej súťaže, keďže v posudzovanej veci ide o potravinové právo – ochranu zdravia
spotrebiteľa, a nie o ochranu hospodárskej súťaže, preto samotný výkon kontroly sa riadi úplne inými
princípmi a postupmi.

21. K žalobnej námietke, že žalobca nebol poučený o svojich právach a povinnostiach na začiatku

kontroly, ani v jej priebehu, pričom nie je povinnosťou podnikateľa poznať všetky práva a povinnosti
a je povinnosťou správneho orgánu poučiť podnikateľa pri každom svojom zásahu a rozsahu o jeho
právach a povinnostiach a o právomociach kontrolórov, žalovaná uviedla, že nie je zrejmé, ktoré práva
a povinnosti mal žalobca v tejto súvislosti na mysli. Podľa žalovanej, k porušeniu žiadnych povinností
zo strany správneho orgánu nedošlo. Žalobcovi, ktorý pôsobí na trhu potravín viac ako 20 rokov a túto

činnosť realizuje v množstve prevádzok na celom území Slovenskej republiky, v ktorých sa niekoľkokrát
ročne vykonávajú úradné kontroly potravín, je známy inštitút námietok proti uloženým opatreniam, ktorý
ajvyužíval.Právavtejtooblastisúmupravidelneozrejmovanévrozhodnutiachorgánovúradnejkontroly
potravín. Žalobca bol náležite poučený o svojich právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Správneho
poriadku vo fáze, kedy nadobudol postavenie účastníka správneho konania. Žalovaná nesúhlasila tiež

s tvrdením, že správne orgány odmietli základné princípy, ktoré musia uplatňovať pri výkone svojich
právomocí. Vzhľadom na zmätočné tvrdenia žalobcu bolo povinnosťou správneho orgánu zdôvodniť,
prečo sa úradné kontroly potravín vykonávajú podľa osobitného predpisu a nie podľa všeobecných
predpisov o správnom konaní. Žalovaná nesúhlasila ani so žalobnou námietkou, že RVPS neoprávnene
aplikovala koncentračnú zásadu, keď zákonnosť kontroly odôvodnila tým, že vedúci prevádzky po

skončení kontroly do úradného záznamu nenamietal priebeh kontroly, jej výsledky a uložené opatrenie.
Uviedla, že zákon o potravinách umožňuje proti uloženým opatreniam podať námietky bezprostredne
po jej kontrole alebo v lehote 5 dní od jej skončenia, preto bol správny orgán povinný uviesť, že
prevádzkovateľ toto svoje právo nevyužil. To však neznamená, že sa nezaoberal následným vyjadrením
žalobcu.

22. Žalovaná nesúhlasila so spochybňovaním zákonnosti celej úradnej kontroly potravín iba z dôvodu
nepoužitia zhotovenej fotodokumentácie ako dôkazného prostriedku. Výsledky úradných kontrol má
správny orgán povinnosť zaznamenať spôsobom a vo forme určenej v osobitnom predpise, teda
v písomnej podobe. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä dôkazy zaznamenané v správach z úradných

kontrol. Fotodokumentácia počas výkonu úradnej kontroly bola vyhotovená vlastným súkromným
fotoaparátom, preto odvolací správny orgán nesúhlasil s jeho použitím ako dôkazu v správnom konaní.
Táto skutočnosť však nespôsobuje nezákonnosť celej kontroly, keď zistené nedostatky boli riadne
a nepochybne zdokumentované písomným spôsobom v úradnom zázname, čo je pre posúdenie veci
postačujúce.

23. Ohľadom namietaného porušenia subjektívnych práv žalobcu v správnom konaní, keď žalobca
namietal, že došlo k porušeniu jeho práv ako účastníka správneho konania tým, že mu odvolací orgán
pre vydaním rozhodnutia nedal možnosť vyjadriť sa k podkladu pre rozhodnutie, napriek tomu, že
rozhodoval na základe dodatočne zabezpečených dôkazov o minulosti žalobcu ako prevádzkovateľa

potravinárskeho podniku, žalovaná uviedla, že so všetkými relevantnými podkladmi pre vydanie
rozhodnutia bol žalobca oboznámený prvostupňovým orgánom, bola mu daná možnosť vyjadriť sa na
základe zaslaných výziev aj počas nariadeného ústneho pojednávania. Uviedla tiež, že správny orgán
(tak prvostupňový, ako aj druhostupňový) nebol povinný pred vydaním rozhodnutia o uložení sankcie
oboznamovať žalobcu s predbežným hodnotením jednotlivých kritérií pre uloženie pokuty (§ 28 ods. 10

zákona o potravinách – závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa,
opakovanosť protiprávneho konania). Prehľad o kontrolách vykonaných v dotknutej prevádzkarni v
sledovanom období a ich výsledkoch, ktoré si vyžiadal odvolací orgán/žalovaná od prvostupňového
orgánu, slúžil na preskúmanie jeho postupu pri hodnotení minulosti a opakovanosti konania žalobcu.24. Ohľadom námietky nepreskúmateľnosti rozhodnutí z dôvodu, že sa žalovaná nevysporiadala s
viacerými námietkami uplatnenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, žalovaná uviedla,

že skutočnosť, že ako odvolací orgán nepovažovala všetky námietky odvolateľa za opodstatnené,
neznamená, že ich riadne neposúdila alebo ich posúdila len formálne. Zvlášť keď ide o námietky,
ktoré v procese predchádzajúceho správneho a aj súdneho konania boli niekoľkokrát vyhodnocované
prvostupňovým správnym orgánom, druhostupňovým správnym orgánom ako aj samotným súdom
(služobné preukazy inšpektorov, nesplnená poučovacia povinnosť). Navyše, samotnému žalobcovi musí

byť známa početná judikatúra, ktorá všetky jeho námietky o nezákonnosti kontrol orgánmi úradnej
kontroly potravín odmieta ako neopodstatnené. Podľa žalovanej, Správny poriadok neustanovuje ako
postupovaťpriformuláciiodôvodneniaajenasprávnomorgáne,abyspôsob,ktorýzvolí,jasneodôvodnil
postup správneho orgánu v prejednávanej veci (nie iba reagoval na námietky účastníka konania).

25. K navrhnutej sankčnej moderácii uloženej pokuty uviedla, že zmenila pokutu určenú prvostupňovým

orgánom vo výške 40 000,00 Eur a uložila žalobcovi pokutu vo výške 35 000,00 Eur s prihliadnutím na
určenú sadzbu a kritériá vymedzené v § 28 ods. 10 zákona o potravinách – závažnosť, trvanie, následky
protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa, opakovanosť protiprávneho konania. Všetky tieto
kritériá riadne posúdila a vyhodnotila poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. Podľa žalovanej, rozsah,
v akom boli čerstvé ovocie a zelenina zasiahnuté hnilobou, štádia hniloby sú pre posúdenie veci

irelevantné, keďže konkrétna zelenia a ovocie sa kvalifikujú ako nevhodné na ľudskú spotrebu aj
pri nepatrnom výskyte hniloby. Prevenčná povinnosť spotrebiteľov nie je zákonným hľadiskom, ktoré
je správny orgán povinný zohľadňovať, navyše ako už žalovaná uviedla, je neprijateľné prenášať
zodpovednosť za kúpu nebezpečných potravín na samotného spotrebiteľa, ktorý je podľa úvah žalobcu
v rámci všeobecnej prevenčnej povinnosti povinný kontrolovať kupovaný tovar. Charakter a značný

rozsah hygienických nedostatkov a nedostatkov v skladoví potravín je jasne zdokumentovaný. Žalobca
navyše ignoruje všetky skutočnosti, ktoré môžu byť posúdené ako priťažujúce okolnosti a tiež fakt, že
recidíva konania bola preukázaná s poukázaním na viaceré rozhodnutia. Žalovaná preto s návrhom
na určenie sankcie na úplne spodnej hranici zákonného rozpätia vo výške 4 000,00 Eur nesúhlasila.
Navrhla správnu žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

Replika žalobcu k vyjadreniu žalovaného

26. V replike žalobca nesúhlasil s vyjadreniami žalovanej, poukazoval na nepochopenie jeho
argumentácie v správnej žalobe a opakovane uvádzal argumenty uvedené už v správnej žalobe

o nesprávnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia a postupu žalovanej.

27. Žalovaná oprávnenie podať dupliku nevyužila.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

28. Uznesením č. k. 2S/56/2023-190 zo dňa 09.04.2024, právoplatným dňa 12.04.2024, správny súd
zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z dôvodov uvedených v uvedenom
uznesení.

29. Správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy, vrátane konania,
ktoré ich vydaniu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

30. Správny súd vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože

žalobca v žalobe uviedol, že nežiada o nariadenie pojednávania a žalovaný tiež o nariadenie
pojednávania nežiadal. Nariadenie pojednávania nebolo potrebné ani z iných dôvodov podľa § 107
ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho
správneho súdu dňa 12.06.2025. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18.06.2025 (§ 137 ods. 3 SSP).

31. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z. z. v znení platnom do 30.04.2019; Tento zákon ustanovuje a)
povinnosti prevádzkovateľa potravinárskeho podniku 1) (ďalej len "prevádzkovateľ") v záujme podpory
a ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín, b) práva a povinnosti osôb vo vzťahu kpotravinám, c) organizáciu, pôsobnosť a právomoc orgánov úradnej kontroly potravín podľa osobitných
predpisov.

32. Podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách v znení platnom do 30.04.2019; Prevádzkovatelia sú povinní
na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky
upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi.

33. Podľa § 18 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 v znení platnom do 30.04.2019;

(1) Úradná kontrola potravín sa vykonáva a) na všetkých stupňoch výroby, spracúvania potravín a
ich distribúcie, b) nad dovozom potravín z tretích krajín a vývozom, c) nad dodržiavaním podmienok
zdravotnej spôsobilosti podľa osobitných predpisov 9ad) určujúcich požiadavky na osobnú hygienu
a hygienu osôb priamo alebo nepriamo zúčastnených na výrobe potravín, manipulácii s nimi a ich
umiestnení na trh, d) nad dodržiavaním zákazu klamlivej reklamy potravín.
(2) Úradnou kontrolou potravín sa overuje dodržiavanie požiadaviek ustanovených týmto zákonom a

osobitnými predpismi v oblastiach a na účel uvedený v odseku 1; neuplatňuje sa, ak ide o metrologickú
kontrolu a metrologický dozor, veterinárne kontroly podľa osobitného predpisu, ako aj kontrolu krmív
podľa osobitného predpisu.
(3) Orgány uvedené v § 21 ods. 1 písm. b) až d) vykonávajú úradnú kontrolu potravín podľa osobitného
predpisu.

34. Podľa § 20 ods. 7, 8, 9, 10, 11 zákona o potravinách v znení platnom do 30.04.2019;
(7) Zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín sa pri výkone dozornej činnosti preukazujú
služobným preukazom alebo poverovacím dokladom.
8) Zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín sú pri výkone

kontroly oprávnení a) vstupovať v prevádzkovom čase a mimo prevádzkového času do priestorov,
v ktorých sa preukázateľne zdržiavajú osoby a v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s
nimi alebo sa umiestňujú na trh, b) požadovať od prevádzkovateľov vysvetlenie, informácie, údaje,
doklady a iné písomnosti potrebné na výkon kontroly a nazerať do nich a vyhotovovať z nich kópie
alebo výpisy, ako aj vyhotovovať fotografickú dokumentáciu, ak to považujú za potrebné; ak sú tieto

súčasťou obchodného tajomstva, zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín sú povinní o týchto
skutočnostiach zachovávať mlčanlivosť.
(9) Zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín sú oprávnení
na základe skutočností zistených úradnou kontrolou potravín ukladať na mieste opatrenia podľa odseku
12, § 19 ods. 2 a opatrenia podľa osobitných predpisov.

(10)Opatreniepodľaodseku9oznámizamestnanecorgánuúradnejkontrolypotravínústnepríslušnému
zodpovednému zamestnancovi prevádzkovateľa a bezodkladne o ňom vyhotoví záznam o úradnej
kontrole potravín.
(11) Ak prevádzkovateľ nesúhlasí s uloženým opatrením, môže proti nemu podať ústne námietky, ktoré
orgán úradnej kontroly potravín uvedie v zázname podľa odseku 10 alebo ich môže podať písomne do

piatich pracovných dní. Podané námietky nemajú vo vzťahu k uloženým opatreniam odkladný účinok.
O podaných námietkach rozhodne vedúci zamestnanec príslušného orgánu úradnej kontroly potravín
do piatich pracovných dní odo dňa ich podania. Písomné vyhotovenie rozhodnutia o námietkach sa
doručuje prevádzkovateľovi a je konečné.

35. Podľa čl. 3 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 882/2004 zo dňa 29.04.2004;
o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového
a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a starostlivosti o zvieratá (ďalej len "Nariadenie"),
členské štáty zabezpečia, aby sa pravidelne vykonávali úradné kontroly na základe rizika a s vhodnou
frekvenciou, aby sa tak dosiahli ciele tohto nariadenia.

Podľa čl. 3 bod 2 Nariadenia; úradné kontroly sa budú uskutočňovať bez predchádzajúceho
upozornenia, okrem takých prípadov ako je audit, kedy je predchádzajúce informovanie
prevádzkovateľov v oblasti krmív a potravín potrebné. Úradnej kontroly sa môžu uskutočniť aj ad hoc.
Podľa čl. 3 bod 7 Nariadenia; ak členský štát zistí pri kontrole na mieste určenia alebo počas skladovania
alebo prepravy nedodržiavanie predpisov, príjme primerané opatrenia. Súčasťou týchto opatrení môže

byť aj návrat do členského štátu pôvodu.
Podľa čl. 4 body 1 Nariadenia; na účely úradných kontrol uvedených v tomto nariadení, budú členské
štáty menovať zodpovedné príslušné orgány.Podľa čl. 9 bod 1 až 3 Nariadenia; príslušný orgán bude písať správy o úradných kontrolách, ktoré
vykonal. Tieto správy budú obsahovať opis účelu úradnej kontroly, použitých kontrolných metód,
výsledkov úradnej kontroly a prípadnej akcie, ktorú musí príslušný prevádzkovateľ uskutočniť. Príslušný

orgán poskytne príslušnému prevádzkovateľovi kópiu správy uvedenej v ods. 2, minimálne v prípade
nedodržiavania predpisov.
Podľačl.10bod1Nariadenia;úlohysúvisiacesúradnýmikontrolamisabudúvovšeobecnostivykonávať
s využitím vhodných kontrolných metód a techník, ako je monitoring, dozor, overovanie, audit, inšpekcia,
odoberanie vzoriek a analýza.

36. Podľa § 28 ods. 2 písm. p) zákona o potravinách v znení platnom v čase spáchania správneho
deliktu; Orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi
pokutu od 100 eur do 100 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi porušuje
zásady správnej výrobnej praxe, povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovania s
nimi a pri ich umiestňovaní na trh.

37. Podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách v znení platnom v čase spáchania správneho
deliktu; orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu
od 1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi vyrába alebo
umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu

alebo sú skazené.

38. Podľa § 28 ods. 6 zákona o potravinách v znení platnom v čase spáchania správneho deliktu; ak do
jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opätovnému
porušeniu tých istých povinností, za ktoré bola pokuta uložená podľa odsekov 1 až 3, orgán úradnej

kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku výšky súm uvedených v odsekoch 1 až 3.

39. Podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách v znení platnom v čase spáchania správneho deliktu; ak do
jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému
porušeniu tých istých povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly

potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4.

40. Podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách v znení platnom v čase spáchania správneho deliktu; ak do
jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému
porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 7, orgán úradnej kontroly potravín

uloží pokutu od 1 000 000 eur do 5 000 000 eur.

41. Podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách v znení platnom v čase spáchania správneho deliktu; orgán
úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho
konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie.

42. Podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách v znení zákona č. 211/2022 Z. z. platnom od 01.07.2022; ak
do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opätovnému
porušeniu tých istých povinností, za ktoré bola pokuta uložená podľa odsekov 1 až 3, orgán úradnej
kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku výšky súm uvedených v odsekoch 1 až 3.

43. Podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách v znení zákona č. 211/2022 Z. z. platnom od 01.07.2022;
ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k
opakovanému porušeniu tých istých povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4, orgán
úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4.

44. Podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách v znení zákona č. 211/2022 Z. z. platnom od 01.07.2022;
ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k
opakovanému porušeniu povinnosti, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 8, orgán úradnej
kontroly potravín uloží pokutu až do štvornásobku sadzby pokuty podľa odseku 4.

45. Podľa § 28 ods. 10 zákona o potravinách v platnom znení; orgán úradnej kontroly potravín pri určení
výškypokutyprihliadanazávažnosť,trvanie,následkyprotiprávnehokonania,minulosťprevádzkovateľa
24b) a na to, či ide o opakované protiprávne konanie. Ak sa prevádzkovateľ dopustí podvodnýchalebo klamlivých praktík, 25) orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada aj na
hospodársku výhodu, ktorú mohol prevádzkovateľ protiprávnym konaním získať. 25a

46. Podľa § 31ai ods. 1 zákona o potravinách v platnom znení; Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. júla 2022; konanie o uložení pokuty podľa § 28 a 29, ktoré sa začalo a právoplatne
neskončilo do 30. júna 2022 sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. júla 2022.

47. Predmetom súdneho prieskumu v tejto veci je rozhodnutie žalovanej, ktorým zmenila rozhodnutie

prvostupňového orgánu o uložení pokuty vo výške 40 000,00 Eur tak, že žalobcovi podľa § 28 ods.
4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 9 zákona o potravinách v znení účinnom od 01.07.2022 uložil
pokutu vo výške 35 000,00 Eur. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 31.01.2018 bola
vykonaná úradná kontrola potravín v prevádzkami supermarket BILLA s.r.o. filiálka 411 v Krupine
metódou inšpekcie. Výsledkom úradnej kontroly boli zistenia, na základe ktorých začala RVPS Zvolen
správne konanie, výsledkom ktorého bolo prvostupňové administratívne rozhodnutie, ktoré žalovaná

napadnutým rozhodnutím čiastočne zmenila a uznala žalobcu zodpovedným zo spáchania správnych
deliktov podľa § 28 ods. 4 písm. a) a § 28 ods. 2 písm. p) zákona č. 152/1995 Z. z., pretože opakovane
umiestňoval na trh potraviny nevhodné na ľudskú spotrebu, opakovane nezabezpečil požadovanú
hygienu potravinárskych priestorov a zariadení a nezabezpečil oddelené skladovanie nezlučiteľných
druhov výrobkov vzájomne ovplyvňujúcich bezpečnosť a kvalitu.

48. Žalobca v prvom rade namietal porušenie jeho subjektívnych práv počas výkonu úradnej kontroly
potravín, a to práva na ochranu súkromia a nedotknuteľnosť obydlia, práva byť oboznámený o účele
úradnej kontroly pred jej uskutočnením, práva byť poučený o právach a povinnostiach kontrolovaného
subjektu. Namietal tiež, že došlo k odmietnutiu základných princípov, ktoré musia uplatňovať orgány

verejnej správy pri výkone svojich právomocí, k nerešpektovaniu zásad na zrozumiteľné zaznamenanie
procesnéhopostupuaskutočnosť,žedefactodošlokaplikáciikoncentračnejzásadyvkonanížalovanej.

49. Správny súd chce v prvom rade poukázať na právnu úpravu týkajúcu sa úradných kontrol v oblasti
potravín. Organizáciu, pôsobnosť a právomoc orgánov úradnej kontroly potravín upravuje zákon o

potravinách (§ 1 ods. 1 písm. c) zákona č. 152/1995 Z. z.). Podľa § 21 zákona o potravinách je
orgánom štátnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín aj Štátna veterinárna a potravinová správa
a regionálne veterinárne a potravinové správy s odkazom na ustanovenie § 6 zákona o veterinárnej
starostlivosti.

50. Osobitným predpisom, ktorý upravuje spôsob vykonávania úradných kontrol potravín, je Nariadenie
(ES) č. 882/2004 z 29.04.2004. Podľa pravidiel uvedených v Nariadení sa úradné kontroly vykonávajú
bez predchádzajúceho oznámenia prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku s výnimkou výkonu
auditu (čl. 3 bod 2 Nariadenia). Pred začatím výkonu úradnej kontroly potravín sa inšpektori
preukazujú služobným preukazom alebo poverovacím dokladom a ústne oznamujú prevádzkovateľovi

potravinárskeho podniku alebo jeho pracovníkovi účel kontroly, ktorý následne aj písomne uvedú
do úradného záznamu. Správny súd poukazuje na to, že zo Záznamu o úradnej kontrole zo dňa
31.01.2018 vyplýva, kto vykonal úradnú kontrolu (ktorí inšpektori a ktorej RPVS), pričom v Zázname
sú uvedené ich mená a čísla služobných preukazov. Tiež je v ňom uvedené, že tento Záznam bol
prerokovaný s vedúcim filiálky, ktorý Záznam podpísal a v zázname podal vyjadrenie: „O výsledku

kontroly bude informovať vedenie spoločnosti". Z uvedeného podľa správneho súdu vyplýva, že žalobca
bol prostredníctvom zodpovedných zamestnancov (vedúceho filiálky) oboznámený s účelom kontroly,
ktorýbolvčasekontrolyzodpovednýzachodprevádzkarne,abolspôsobilývyjadriťsaktomu,čipriebeh
úradnej kontroly zodpovedá obsahu Záznamu. Je pritom v záujme samotného žalobcu ako subjektu
podnikajúceho v oblasti potravinového práva, aby zodpovedné osoby v jeho jednotlivých prevádzkach

mali takú odbornú zdatnosť, aby vedeli poskytnúť súčinnosť pri vykonanej kontrole a vedeli posúdiť
obsah záznamu o úradnej kontrole aspoň v tom smere, že skutočnosti uvedené v zázname zodpovedajú
tomu, ako kontrola reálne prebehla.

51. Čo sa týka spôsobu oznámenia účelu úradnej kontroly, je potrebné uviesť, že neexistuje žiadny

právny predpis, ktorý by inšpektorom ukladal povinnosť vyhotovovať pred začatím kontroly osobitný
záznam o oboznámení prevádzkovateľa s účelom kontroly. Úradný záznam sa vyhotovuje až po
skončení fyzickej kontroly priestorov, potravín, dokumentácie a zachytáva priebeh kontroly od začiatku
do jej ukončenia (ide o záznam z priebehu celého vykonaného úkonu). Zodpovedný zamestnanec, akmá nejaké výhrady k postupu inšpektorov, tieto námietky môže popísať v zázname z predmetnej úradnej
kontroly. Tiež nie je v žiadnom právnom predpise určené, že úradné kontroly potravín sa majú vykonávať
za účasti osoby oprávnenej konať v mene kontrolovaného subjektu. Úradné kontroly sa vykonávajú bez

predchádzajúceho ohlásenia, aby sa nezmaril ich účel.

52. Ohľadom námietky porušenia poučovacej povinnosti správny súd uvádza, že toto tvrdenie nie je
správne. Hoci v Zázname o úradnej kontrole potravín zo dňa 31.01.2018 nie je explicitne uvedené
poučenie v zmysle § 20 ods. 11 zákona o potravinách o tom, že ak by žalobca nesúhlasil s uloženými

opatreniami, môže voči týmto podať ústne námietky, ktoré sa uvedú v zázname, alebo môže podať
námietky písomne do piatich pracovných dní, je potrebné poukázať na to, že žalobcovi, ktorý pôsobí
na trhu potravín taký dlhý čas (viac ako 20 rokov) a túto činnosť realizuje v množstve prevádzok na
celom území Slovenskej republiky, kde sa niekoľkokrát ročne vykonávajú úradné kontroly potravín, je
zrejmé, že mu je známy inštitút námietok proti uloženým opatreniam, ktorý aj využíval. Správny súd
ohľadom tejto námietky tiež poukazuje na skutočnosť, že je nekonkrétna, keď v nej žalobca neuvádza,

aké konkrétne poučenie očakával a aký dopad na jeho subjektívne práva by absencia tohto konkrétneho
poučenia mala.

53. Správny súd tiež poukazuje na to, že úradná kontrola potravín sa nevykonáva v zmysle Správneho
poriadku, ale postupuje sa podľa Nariadenia (ES) č. 882/2004 z 29.04.2004, na použitie ktorého

odkazuje zákon o potravinách. Kontrola potravín je presne definovaný proces, ktorého účelom je
zistiť/preveriť splnenie zákonom stanovených povinností zo strany kontrolovaných subjektov, s ktorým
je logicky spojené aj jeho zachytenie predpísanou formou a náležité oboznámenie tohto obsahu
zodpovednej osobe - subjektu, ktorý má právo namietať, či vysvetleniami a informáciami dopĺňať jeho
obsah. Úradná kontrola potravín predstavuje kontrolnú činnosť, ktorá v sebe zahŕňa obstarávanie

podkladov pre vydanie rozhodnutia, a teda nejde o rozhodovaciu činnosť, ktorá je administratívnym
konaním,ktorésazačínadoručenímupovedomeniaozačatíadministratívnehokonaniaavtomtokonaní
je vyvodzovaná zodpovednosť za porušenie povinností. Proces úradnej kontroly potravín teda nie je
administratívnym konaním, a preto sa naň nevzťahujú ustanovenia Správneho poriadku. Inšpektori, ktorí
vykonávali predmetnú kontrolu, tak neboli povinní poučovať zodpovedného zamestnanca žalobcu pri jej

výkone o procesných právach podľa Správneho poriadku.

54. Žalobca tiež namietal porušenie práva na spravodlivý proces, a to, že bolo zasiahnuté do
jeho súkromia a obydlia a bol porušený čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. K tomuto správny súd uvádza, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že by úradná

kontrola potravín, vykonaná dňa 31.01.2018, bola nezákonná, že by zodpovedný zamestnanec na
kontrolovanej prevádzke nebol upovedomený o začiatku kontroly a že by neboli zamestnanci žalobcu
prítomní pri výkone úradnej kontroly potravín. Zo Záznamu o úradnej kontrole zo dňa 31.01.2018
je zrejmé, že zamestnanci poskytli inšpektorom súčinnosť a zodpovedný zamestnanec žalobcu
(vedúci predajne) prevzal Záznam o úradnej kontrole, pričom voči nemu nevzniesol žiadne námietky.

Inšpektori pri výkone kontroly nijako nezasahovali do súkromnej sféry žalobcu, ale vykonávali kontrolu v
prevádzkových častiach objektu kontrolovanej prevádzky. Postupovali zákonným spôsobom v rozsahu
svojej pôsobnosti, kontrolnej činnosti, ktoré vykonávali s cieľom zistiť, či právnická osoba dodržala
predpisy potravinového práva. Je potrebné poukázať pritom na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 4Asan/29/2018 zo dňa 13.11.2019, podľa ktorého prevádzkareň, kde sú umiestňované potraviny s

cieľom predaja konečnému spotrebiteľovi, nemôže byť považovaná za miesto s garantovanou ochranou
súkromia a nedotknuteľnosti obydlia, pretože by to išlo nad rámec dikcie čl. 8 Dohovoru. Zásahom do
práv garantovaných čl. 8 Dohovoru sa v obdobných veciach opakovane zaoberal aj Najvyšší správny
súd SR, ktorý v rozsudku sp. zn. 1Asan/24/2019 zo dňa 29.09.2021 odkázal na predchádzajúcu
rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR k otázkam ohľadom začatia úradnej kontroly, priebehu kontroly,

zaznamenávaniu jej priebehu, k otázkam namietaného porušenia práva na súkromie a nedotknuteľnosti
obydlia (rozsudky sp. zn. 1Asan/32/2018 zo dňa 30.06.2020, sp. zn. 4Asan/29/2018 zo dňa 13.11.2019).
Dokonca, v rozhodnutí sp. zn. 7Sžo/262/2015 zo dňa 27.09.2017 Najvyšší súd SR vo vzťahu k takýmto
žalobným námietkam uskutočnil aj test proporcionality a nedospel k záveru, že by výkonom úradnej
kontroly potravín v prevádzke právnickej osoby došlo k zásahu do práv garantovaných čl. 8 Dohovoru.

55. Ďalšie žalobné body, ktorými žalobca namietal nezákonnosť úradnej kontroly, rovnako nie sú
dôvodné. Nariadenie (ES) č. 882/2004 z 29.04.2004 je priamo aplikovateľným aktom práva EÚ.
Zákon o potravinách a prípadne ďalšie osobitné predpisy (napr. zákon o veterinárnej starostlivosti)v podstate len precizujú „potravinové právo“ upravené v právnych aktoch Európskej únie a proces
kontroly v oblasti potravinového práva a riešia otázky právomoci a kompetencie príslušných orgánov.
Postup orgánov kontroly (inšpektorov) bol v prejednávanej veci v súlade aj s citovanými ustanoveniami

Nariadenia. Záznam z úradnej kontroly potravín obsahuje všetky skutočnosti, ktoré sú nariadením ako
právne záväzným aktom EÚ vyžadované, je dostatočne zrozumiteľný a spĺňa požiadavky vyžadované
Nariadením. Je potrebné tiež poznamenať, že ani tvrdenie o de facto aplikovaní koncentračnej zásady,
nie je dôvodné, keďže v následnom administratívnom konaní bol žalobca poučený o svojich právach,
vrátane možnosti vyjadriť sa k zisteniam v priebehu úradnej kontroly o potravinách, ako podkladu

rozhodnutia.

56. Ďalšie žalobné body, ktoré sa týkali porušenia subjektívnych práv žalobcu v správnom konaní,
považuje správny súd tiež za nedôvodné. Žalobca namietal, že sa nemal možnosť vyjadriť k podkladom
napadnutého rozhodnutia, a to bez ohľadu na skutočnosť, k akým záverom doplnené dokazovanie
žalovanú viedlo, teda či tieto nové dôkazy boli vo výsledku na prospech alebo neprospech žalobcu, ako

aj bez ohľadu na skutočnosť, či predmetom dokazovania boli skutočnosti, ktoré boli alebo mohli byť
žalobcovi známe alebo ktoré mohli byť považované za skutočnosti známe správnemu orgánu z jeho
činnosti, ako aj s ohľadom na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 8. marca
2023, č. k. 24S/71/2019-533 (bod 60).

57. Správny súd k uvedenému uvádza, že po zrušení rozhodnutí žalovanej a prvostupňového orgánu
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 8. marca 2023, č. k. 24S/71/2019-533, v súlade
s týmto rozsudkom RVPS Zvolen zaslala žalobcovi Upovedomenie o pokračovaní v správnom konaní
č. RVPSZV/RK/2018/ 000386/02-021-2 zo dňa 29.05.2023, v ktorom ho opätovne oboznámila s
predmetom prejednávanej veci, jej predbežným skutkovým a právnym posúdením, ako aj zmenou

právnej úpravy - novelizáciami zákona o potravinách, ktoré majú zásadný vplyv na konanie a podľa
ktorých bude správny orgán postupovať, pričom dala žalobcovi možnosť, aby sa pred vydaním
rozhodnutia v lehote 10 dní od doručenia Upovedomenia vyjadril k podkladu rozhodnutia. Žalobca sa
vyjadril listom zo dňa 09.06.2023. Následne RVPS Zvolen listom č. RVPSZV/RK/2018/000386/02-021-3
zo dňa 15.06.2023 RVPS Zvolen oboznámila žalobcu s nariadením ústneho pojednávania na deň

03.07.2023. Ústne pojednávanie sa uskutočnilo v daný deň v sídle RVPS Zvolen, pričom jeho priebeh
bol zaznamenaný v zápisnici č. RVPSZV/RK/2018/000386/02-021-4, z ktorej vyplýva, že ústneho
pojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, ktorý sa k veci vyjadril, avšak nepredniesol žiadne
nové stanoviská, vyjadrenia či návrhy. Správny súd má za to, že týmto prvostupňový orgán splnil
svoju zákonnú povinnosť a žalobca mal možnosť vyjadriť sa k novému rozhodnutiu vo veci tak vo

vyjadrení k Upovedomeniu o pokračovaní v správnom konaní ako aj na ústnom pojednávaní konanom
dňa 03.07.2023. Pokiaľ žalobca namietal, že aj žalovaná pred vydaním napadnutého rozhodnutia mala
žalobcuvyzvaťnavyjadrenie,tentopostuppodľasprávnehosúduneboldôvodný.Žalovanározhodovala
o odvolaní žalobcu, pričom nedopĺňala dokazovanie o nové dôkazy. Žalovaná si vyžiadala len prehľad o
kontrolách vykonaných v dotknutej prevádzkarni v sledovanom období a ich výsledkoch, ktorý slúžil na

preskúmanie postupu prvostupňového orgánu pri hodnotení minulosti a opakovanosti konania žalobcu,
keďže jeho správna úvaha v tomto smere podľa nej nebola správna. Išlo pritom o kontroly uvádzané v
odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, ktoré boli vykonané v prevádzkarni žalobcu, úradné záznamy
má k dispozícii a rozhodnutia o uložení sankcií mu boli doručené do vlastných rúk. Tieto žalobné
námietky preto správny súd považoval za nedôvodné.

58. Ohľadom namietanej fotodokumentácie, správny súd uvádza, že táto zachytáva skutkový stav z
úradnej kontroly, ako bol zachytený v písomnej podobe v Zázname z úradnej kontroly. V predmetnej
veci bola fotodokumentácia vykonaná súkromným fotoaparátom, preto, žalovaná vylúčila tento
dôkaz z podkladov rozhodnutia. Na druhej strane, ako konštatovala aj žalovaná, takto zhotovená

fotodokumentácia môže slúžiť iba podporne ako ďalší dôkaz popri Zázname o úradnej kontrole,
ktorý je podkladom rozhodnutia vydaného v administratívnom konaní. Treba poukázať tiež na to, že
žalobca v zásade namietal spôsob zabezpečenia dôkazu a z tohto dôvodu jeho nepoužiteľnosť, avšak
nenamietalnesúladfotodokumentáciesoskutkovýmstavomzachytenýmvpísomnejpodobevZázname
z vykonanej úradnej kontroly o potravinách.

59. K námietke žalobcu ohľadom neprimeranosti výšky uloženej pokuty správny súd uvádza, že
žalovaná posúdila výšku pokuty v nadväznosti na všetky zákonom stanovené hľadiská, uviedla, čo
považovalazapoľahčujúceapriťažujúceokolnosti,odôvodnilazvýšeniesankcieoprotipredchádzajúcimpokutám (1 000,- Eur, 5 000,- Eur a 20 000,- Eur), zohľadnila skutočnosť, že doteraz uložené sankcie
svoj výchovný cieľ nesplnili, posúdila postavenie žalobcu na obchodnom trhu vo vzťahu k možnosti
uplatňovania prístupu k prijímaniu preventívnych opatrení zabezpečujúcich vysokú úroveň ochrany

zdravia ľudí a ochrany záujmov spotrebiteľov vo vzťahu k potravinám. Odôvodnila aj uloženie pokuty
žalobcovi v rozpätí zákonom definovanej sadzby, pričom zobrala do úvahy, že uložená pokuta má plniť
nielen represívny, ale aj výchovný a preventívny účel, ako aj skutočnosť, že od zistenia nedostatkov
uplynul už dlhší čas (viď strany 37 až 41 napadnutého rozhodnutia). Výška uloženej pokuty 35 000,-
Eur nepredstavuje ani neprimeraný odskok od pokút, ktoré boli žalobcovi doposiaľ uložené za porušenie

zákona o potravinách na dotknutej prevádzke (vzhľadom na uloženie pokuty tejto prevádzke vo výške
20 000,- Eur), čo tiež vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

60. Rozhodovanie o výške pokuty sa realizuje vo sfére voľného správneho uváženia (diskrečného
práva orgánu verejnej správy), t. j. v rámci zákonom povolenej voľnosti orgánu verejnej správy. Orgán
verejnej správy pri ukladaní pokuty postupoval správne. Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami

veci a obsahom administratívneho spisu, správny súd zastáva názor, že orgán verejnej správy svoju
diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného rámca, pokuta bola uložená vo výške 35 000,- Eur, pričom
spodná hranica sadzby bola 4 000,00 Eur a horná hranica sadzby bola vo výške 2 000 000,00 Eur. Z
tohto rámca nijakým spôsobom nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneužil, pri určení výšky uloženej
pokuty vychádzal zo zásad a kritérií obsiahnutých v ustanovení § 28 ods. 10 zákona o potravinách.

Správna úvaha pri ukladaní pokuty bola správna a spĺňa kritéria preventívnej aj represívnej funkcie.
Žalovaná nevybočila z medzí a hľadísk zákona a výšku pokuty dostatočne odôvodnila. Výška pokuty
nie je neprimeraná povahe skutku. Žalobca tiež nepreukázal, že by uložená pokuta mala mať pre neho
likvidačný charakter. Ústavný súd ČR v plenárnom náleze zo dňa 13.08.2002, sp. zn. Pl. ÚS 3/02
uviedol, že v prípade podnikajúcich osôb je vylúčený taký zásah, v dôsledku ktorého by bola zničená

ich majetková základňa pre ďalšiu podnikateľskú činnosť. Neprípustné sú teda také pokuty, ktoré majú
likvidačný charakter, pod ktorými ústavný súd rozumie také prípady, v ktorých pokuta natoľko presiahne
možné výnosy z podnikania, že sa podnikateľská činnosť v podstate stane bezúčelnou a bude smerovať
iba k úhrade uloženej pokuty, a to po značné časové obdobie. Žalobca však neosvedčil, že by zaplatenie
predmetnej pokuty vo výške 35 000,- Eur malo pre neho likvidačný charakter. Vzhľadom na znenie ust.

§ 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách v znení účinnom od 01.07.2022 je zrejmé, že prvostupňový
orgán pri zistení porušení zákona, za ktoré bola pokuta uložená, nemal možnosť využitia správnej úvahy
v rozhodovaní o tom, či žalobcovi pokutu uloží, ale len v akej výške mu ju uloží, keďže v zmysle ust. §
28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách musí pokutu uložiť v tam uvedenom rozmedzí.

61. Žalobca navrhol znížiť pokutu s poukázaním na skutočnosť, že hnilobný proces u ovocia a zeleniny
bol v počiatočnom štádiu, na hodnotu hnilobou dotknutého ovocia a zeleniny, prevenčnú povinnosť
spotrebiteľov, marginálnosť hygienických nedostatkov, s ktorými neboli spojené žiadne reálne negatívne
následky, formálnu nezlučiteľnosť spoločného skladovania výrobkov v skladových priestoroch, ako
aj vzhľadom na nepreukázaný negatívny následok na život a zdravie spotrebiteľov. K uvedenému

správny súd konštatuje, že to, v akom štádiu bol proces hniloby na ovocí, je pre posúdenie veci
irelevantné. Totiž, pri akomkoľvek výskyte hniloby sa ovocie a zelenina kvalifikujú ako nevhodné na
ľudskú spotrebu. Nie je pritom na mieste tvrdenie žalobcu o prevenčnej povinnosti spotrebiteľov, keďže
nie je možné prenášať zodpovednosť za kúpu nebezpečných potravín na samotného spotrebiteľa,
ktorý nie je povinný kontrolovať kupovaný tovar. Tvrdenia žalobcu, že išlo len o nepatrné nedostatky,

keďže hniloba bola len v počiatočnom štádiu, nemá pre posúdenie závažnosti konania žiadny význam.
Čo sa týka nedostatkov na ovocí a zelenine ako aj v skladoví potravín, ich charakter a rozsah bol
riadne a dostatočne zdokumentovaný. Navyše, správny súd poukazuje na to, že je potrebné prihliadať
na všetky zákonom stanovené hľadiská, ktoré majú vplyv na určenie výšky pokuty, a to závažnosť,
následky, trvanie, minulosť a opakovanosť protiprávneho konania, čo žalovaná urobila a svoje úvahy

riadne a podrobne odôvodnila. Na základe uvedených skutočností správny súd zamietol návrh žalobcu
na sankčnú moderáciu podľa § 198 ods. 1 SSP.

62. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovanej v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré mu

predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj po posúdení kritérií uvedených v ustanovení § 195
ods. 1 písm. a) až e) SSP, kedy správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a
dôvodmi žaloby, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňovérozhodnutie sú v súlade so zákonom, sú riadne odôvodnené a preskúmateľné, a preto podľa § 190 SSP
žalobu zamietol ako aj zamietol žalobcom alternatívne podaný návrh na uloženie sankčnej moderácie.

63. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že náhradu trov účastníkom konania nepriznal,
keďže vo vzťahu k žiadnemu z účastníkov konania nezistil dôvod na ich priznanie. Žalobca nemal
v konaní úspech, preto mu právo na náhradu trov konania nepatrí podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.
Žalovaná síce v konaní úspešná bola, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny súd
nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by jej mali byť trovy konania voči neúspešnému žalobcovi

priznané. Zaplatenie eventuálnych trov konania žalovanej nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať
(§ 168 SSP).

64. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
64. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku
alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §
439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote do jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej

sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.