Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava III

Judgement was issued by JUDr. Tatiana Pastieriková

Legislation area – Obchodné právo

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zmeňujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoKR/30/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1123204288
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1123204288.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek
senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci žalobkyne 1/: AOP FOND, SICAV,
a.s., Na příkopě 854/14, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 241 99 591, žalobkyne
2/: NOVA Green Energy, SICAV, a.s.,
Na příkopě 854/14, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 087 89 622, žalobkyne 3/: NOVA

Real Estate, investiční fond s proměnným základním kapitálem, a.s., Na příkopě 854/14, Nové Město,
110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 043 31 869, žalobkyne 4/: PV-Projekt, s. r. o., Laurinská 18,
811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 45 281 106, zastúpených HAVEL & PARTNERS
s.r.o., advokátska kancelária, Žižkova 7803/9, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 36
856 584, proti žalovanej: Arca Investments, a.s., Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 975 041,
zastúpenej Matejka Friedmannová s.r.o., Dunajská 48, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto,

IČO: 47 248 998, o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu, o odvolaní žalobcov 1/ - 4/ proti II.
výroku rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k.
B1-25Cbi/9/2023-825 zo dňa 28. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k.
B1-25Cbi/9/2023-825 zo dňa 28. marca 2025 v napadnutej časti II. výroku mení tak, že :

Žiadnej zo sporových strán sa náhrada trov konania nepriznáva.

II. Žiadnej zo sporových strán sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) I. výrokom žalobu žalobkýň v celom
rozsahu zamietol. II. výrokom zaviazal žalobkyne spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanej trovy
konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Mestským súdom Bratislava

III samostatným uznesením.
Rozhodol tak s poukazom na §§ 255 ods. 1, 2, 262 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len CSP), 157 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len ZKR).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobkyne sa žalobou z 12.05.2023 doručenou

súdu 12.05.2023 domáhali určenia, že reštrukturalizačný plán žalovanej týkajúci sa reštrukturalizačného
konania vedeného Mestským súdom Bratislava III pod sp. zn. B1-33R/5/2021 je voči žalobkyniam vo
vzťahu k ich v žalobe bližšie identifikovaným pohľadávkam neúčinný. V žalobe okrem iného uviedli,
že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo 17.04.2023 sp. zn. 33R/5/2021, ktoré bolo zverejnené
v Obchodnom vestníku č. 81/2023 27.04.2023 bol potvrdený reštrukturalizačný plán a ukončená
reštrukturalizácia žalovanej.Žalovaná sa k žalobe žalobkýň vyjadrila podaním z 18.09.2023, v ktorom navrhla žalobu žalobkýň
zamietnuť.

3. Súd nariadil pojednávanie na 28.03.2025, na ktorom sa zúčastnila len žalovaná. Žalobkyne sa
pojednávania nezúčastnili, hoci boli na pojednávanie riadne predvolané, neprítomnosť neospravedlnili,
a preto súd pojednával v ich neprítomnosti. Žalovaná zotrvala na tom, že žalobu je potrebné zamietnuť.
Žalovaná podaním z 24.03.2025 žiadala odročiť pojednávanie a konanie prerušiť. Súd tejto žiadosti
nevyhovel, o čom žalovanú elektronicky informoval, pričom táto správa bola žalovanej doručená

25.03.2025. Na pojednávaní žalovaná súdu uviedla, že na prerušení konania netrvá, a preto súd
osobitne o tomto návrhu žalovanej nerozhodoval.

4. Nie je sporné, že Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. 33R/5/2021 zo 17.04.2023 vo výroku II.
potvrdil reštrukturalizačný plán žalovanej v znení, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza 16.01.2023;
spomenuté uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 81/2023 27.04.2023. Ústavný súd

Slovenskejrepublikyalenálezomsp.zn.III.ÚS294/2024z02.10.2024zrušiluznesenieOkresnéhosúdu
Bratislava I (terajší Mestský súd Bratislava III) sp. zn. 33R/5/2021 zo 17.04.2023, ktorým bol potvrdený
reštrukturalizačný plán žalovanej. Následne Mestský súd Bratislava III uznesením B1-33R/5/2021 z
12.03.2025zamietolreštrukturalizačnýplánžalovanejvznení,oktoromhlasovalaschvaľovaciaschôdza
16.01.2023; označené uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 53/2025 18.03.2025.

5. Súd uviedol, že podľa § 157 ods. 1 ZKR účastník plánu, ktorý hlasoval proti prijatiu plánu a uplatnil
do zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu, alebo účastník plánu,
ktorý môže byť poskytovateľom štátnej pomoci, má právo sa do 15 dní od zverejnenia uznesenia o
potvrdení plánu v Obchodnom vestníku domáhať, aby súd určil neúčinnosť plánu voči nemu, ak a)

pohľadávky zaradené do rovnakej skupiny ako jeho zistená pohľadávka sa majú podľa plánu uspokojiť
v inej miere alebo iným spôsobom, čím sa veriteľom týchto pohľadávok poskytla oproti nemu výhoda,
b) majetkové práva akcionárov zaradené do rovnakej skupiny ako jeho majetkové právo akcionára sa
majú podľa plánu uspokojiť v inej miere alebo iným spôsobom, čím sa akcionárom týchto majetkových
práv poskytla oproti nemu výhoda, c) predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú pohľadávku do skupiny,

ako požiadal (§ 145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom
vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní, d) predkladateľ plánu nezaradil
jeho zistenú zabezpečenú pohľadávku do skupiny pre zabezpečené pohľadávky v rozsahu, v akom
požiadal (§ 145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom
vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní, e) splnením potvrdeného plánu

dôjde k poskytnutiu neoprávnenej štátnej pomoci.

6. V § 157 ZKR je jednoznačne uvedené, že žalovať o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu
možno do 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku. Okresný súd
Bratislava I uznesením sp. zn. 33R/5/2021 zo 17.04.2023 vo výroku II. potvrdil reštrukturalizačný plán

žalovanej v znení, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza 16.01.2023; spomenuté uznesenie bolo
zverejnené v Obchodnom vestníku č. 81/2023 27.04.2023. V rámci reštrukturalizácie žalovanej ale
nastala významná zmena majúca vplyv na výsledok tohto sporu, ktorú predstavuje nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 294/2024 z 02.10.2024, ktorým došlo k zrušeniu uznesenia
Okresného súdu Bratislava I (terajší Mestský súd Bratislava III) sp. zn. 33R/5/2021 zo 17.04.2023,

ktorýmbolpotvrdenýreštrukturalizačnýplánžalovanej.Ďalšímdôležitýmfaktomje,ženásledneMestský
súd Bratislava III uznesením B1-33R/5/2021 z 12.03.2025 zamietol reštrukturalizačný plán žalovanej v
znení, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza 16.01.2023. V čase vyhlásenia rozsudku je teda stav
taký, že neexistuje súdom potvrdený reštrukturalizačný plán žalovanej, a teda žaloba žalobkýň stratila
opodstatnenie a podaná žaloba nemá žiadny význam - rozhodnutie by bolo nevykonateľné. Žalobkyne

pritom boli vyzvané výzvou z 05.02.2025, ktorá im bola doručená 10.02.2025, či na podanej žalobe
vzhľadom na vyššie označené rozhodnutie ústavného súdu trvajú. Žalobkyne na túto výzvu nereagovali.
Keďže neexistuje súdom potvrdený reštrukturalizačný plán žalovanej (reštrukturalizačný plán žalovanej
bol zamietnutý), žaloba žalobkýň stratila vo svojom celom rozsahu opodstatnenie a navrhované určenie
je nevykonateľné, súd žalobu žalobkýň ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. V prípade opätovného

schválenia plánu žalovanej súdom, majú žalobkyne možnosť podať novú žalobu.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP, teda podľa zásady úspechu v spore. Žalovaná mala v spore plný úspech, pretože súd žalobužalobkýň v celom rozsahu zamietol. Súd preto priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania voči
žalobkyniam v celom rozsahu 100 %.
O výške tejto náhrady bude rozhodnuté Mestským súdom Bratislava III samostatným uznesením po

právoplatnosti rozsudku.

8. Proti II. výroku rozsudku podali žalobkyne odvolanie.
Uviedli, že žalobkyne sa žalobou v konaní pred Mestským súdom Bratislava III, sp. zn. B1-25Cbi/9/2023,
domáhali určenia, že reštrukturalizačný plán žalovanej týkajúci sa reštrukturalizačného konania

vedeného Mestským súdom Bratislava III po sp. zn. B1-33R/5/2021, je voči žalobcom vo vzťahu k ich
pohľadávkam neúčinný.
Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. III. ÚS 294/2024 z 2.10.2024 zrušil uznesenie
Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 33R/5/2021 z 17.4.2023, ktorým bol potvrdený reštrukturalizačný
plán žalovaného („Rozhodnutie ÚS SR“).
Následne Mestský súd Bratislava III viazaný právnym názorom Ústavného súdu uznesením

B1-33R/5/2021 z 12.3.2025 reštrukturalizačný plán žalovanej zamietol.
Prvostupňový súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP, teda podľa zásady úspechu v spore. Prvostupňový súd usúdil, že žalovaný mal v spore plný
úspech, pretože súd žalobu žalobkýň v celom rozsahu zamietol.
Súd na základe vyššie uvedenej úvahy priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania voči Žalobcom

v plnom rozsahu 100 %.

Žalobkyne s predmetnou úvahou prvostupňového súdu nesúhlasia a majú za to, že: (1) žalobkyne
objektívne procesne nezavinili zastavenie konania, a preto nemôžu znášať povinnosť náhrady
trovy konania voči žalovanej; prvostupňový súd postupoval arbitrárne a rozsudok je vo výroku II.

nepreskúmateľný, súd v odôvodnení uviedol, že postupuje na základe ustanovení § 255 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 CSP, avšak fakticky a materiálne postupoval podľa § 256 ods. 1 CSP; (2) Nie je možné
hovoriť o úspechu žalovanej v prvostupňovom konaní; (3) ide o špecifický predmet sporu, ktorý má
základ v ZKR, pričom bolo nutné skúmať otázku nároku na náhradu trov konania individuálne vzhľadom
na povahu a predmet sporu, prvostupňový súd nedostatočne preskúmal charakter a osobitné atribúty

zastavenia konania z dôvodu neexistencie súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu a rozhodol o
trovách konania iba formalisticky a rigidne, pričom ignoroval § 257 CSP, ktorý pamätá práve na situácie
ako je táto, kedy zmenený stav konania vedúci k zamietnutiu žaloby nemožno pričítať za vinu žiadnej
strane a už vôbec nie žalobcovi, nakoľko jeho žaloba bola v čase podania dôvodná.
Po prvé, žalobkyne procesne nezavinili zastavenie konania, a preto prvostupňový súd nebol oprávnený

zaviazať ich na náhradu trov konania voči žalovanej.

Zastavenie konania nespočíva v nesprávnom procesnom konaní žalobkýň, ktoré by neuniesli dôkazné
bremeno alebo nesprávne procesne postupovali v predmetnom konaní. Žalobkyne de facto žiadnym
úkonom neprispeli a ani nemohli prispieť k zastaveniu prvostupňového konania a nemôžu znášať

následky objektívneho zastavenia konania z dôvodu rozhodnutia ÚS SR a neskôr Mestského súdu
Bratislava III v nadväzujúcom konaní v podobe povinnosti náhrady trov konania žalovanej v tomto - vo
svojej podstate odlišnom konaní.

Po druhé, nie je možné hovoriť o úspechu žalovanej v predmetnom spore. Z tohto dôvodu rovnako

teda nie je možné žalovanú „odmeniť“ náhradou trov konania. Reštrukturalizačný plán žalovanej bol
zrušený rozhodnutím súdu, čo zapríčinilo nutnosť zastavenia tohto konania o jeho neúčinnosť vo vzťahu
k žalobcom. Žalovaná nedosiahla v predmetnom konaní teda žiaden úspech a zamietnutie žaloby
nebolo následkom stotožnenia sa konajúceho súdu s argumentáciou žalovanej, ale bolo následkom
objektívnych skutočností (rozhodnutie ÚS SR).

Po tretie, prvostupňový súd sa kvalifikovane nezaoberal povahou a predmetom sporu a pri rozhodovaní
o nároku na náhradu trov konania nezohľadnil individuálne osobitosti predmetného konania.

Žalobkyne majú za to, že v predmetnom prípade mal prvostupňový súd postupovať v konaní

tak, že s prihliadnutím na špecifické okolnosti nemal priznať žiadnej zo strán nárok na náhradu
trov prvostupňového konania. V justičnej praxi prevažuje dominantný názor, že žiadnej zo strán
sporu nemožno pričítať procesné zavinenie na zastavení konania v prípadoch, kedy počas
prebiehajúceho konania dôjde k vyhláseniu konkurzu (vzhľadom na dôsledky na priebeh súdnehokonania žalobkyne považujú predmetné posúdenie za analogicky aplikovateľné i na rozhodnutie o
neúčinnosti reštrukturalizačného plánu). Žalobkyne odkazujú napríklad na Uznesenie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 14.9.2011, sp. zn. 7M Cdo/4/2010.

Po štvrté - žalobkyne sú preto presvedčené, že súd mohol a mal na danú vec aplikovať § 257 CSP
a žalovanej (nikomu) nemal priznať náhradu trov konania, pretože objektívna zmena stavu po podaní
žaloby nastala bez pričinenia žalobkýň alebo žalovanej (ak za zamietnutie reštrukturalizačného plánu
ústavným súdom vôbec niekto zodpovedá, tak skôr žalovaná, o koho plán sa jednalo).

Vzhľadom na vyššie uvedené žalobkyne žiadajú odvolací súd, aby výrok II. rozsudku Mestského súdu
Bratislava III zo dňa 28.3.2025, sp. zn. B1-25Cbi/9/2023 zrušil a rozhodol tak, že žiadnej zo strán
neprizná nárok na náhradu trov konania.

9. K odvolaniu sa vyjadrila žalovaná.

Uviedla, že k zamietnutiu žaloby došlo z dôvodu procesnej pasivity žalobkýň, keď odignorovali výzvu
súdu, odignorovali vytýčené pojednávanie a bez akéhokoľvek ospravedlnenia sa ho nezúčastnili, ak
by sa žalobkyne správali hospodárne, reagovali na výzvu súdu a vzali žalobu späť, súd by rozhodol o
zastavení konania, pričom by s určitosťou zohľadnil okolnosti späťvzatia žaloby. Naopak, žalobkyne sa
správali procesne pasívne a súd nemal inú možnosť ako žalobu zamietnuť, čoho následkom je úspech

žalovanej v spore. Je nesporné, že po vydaní vyššie uvedeného nálezu ÚS SR stratila žaloba žalobcov,
ako aj celé predmetné konanie opodstatnenie.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhla, aby Krajský súd v Bratislave vydal nasledovné
rozhodnutie: Súd rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B1-25Cbi/9/2023 zo dňa 28.03.2025
potvrdzuje. Žalovanému priznáva voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100 %.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1,
2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania a po
oboznámení sa s obsahom spisu súdu, s dôvodmi odvolania žalobkýň, vyjadrením žalovanej dospel k

záveru, že boli naplnené odvolacie dôvody.

11. Podľa § 157 ods. 1 ZKR účastník plánu, ktorý hlasoval proti prijatiu plánu a uplatnil do zápisnice
zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu, alebo účastník plánu, ktorý môže
byť poskytovateľom štátnej pomoci, má právo sa do 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu

domáhať, aby súd určil neúčinnosť plánu voči nemu, ak
a) pohľadávky zaradené do rovnakej skupiny ako jeho zistená pohľadávka sa majú podľa plánu uspokojiť
v inej miere alebo iným spôsobom, čím sa veriteľom týchto pohľadávok poskytla oproti nemu výhoda,
b) majetkové práva akcionárov zaradené do rovnakej skupiny ako jeho majetkové právo akcionára sa
majú podľa plánu uspokojiť v inej miere alebo iným spôsobom, čím sa akcionárom týchto majetkových

práv poskytla oproti nemu výhoda,
c) predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú pohľadávku do skupiny, ako požiadal (§ 145), čím sa dostal
do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného
uspokojenia v konkurznom konaní,
d) predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú zabezpečenú pohľadávku do skupiny pre zabezpečené

pohľadávky v rozsahu, v akom požiadal (§ 145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol
bez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní,
e) splnením potvrdeného plánu dôjde k poskytnutiu neoprávnenej štátnej pomoci.

12. Podľa § 196 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné

konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“).

13. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

14. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17.04.2023
sp. zn. 33R/5/2021, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 81/2023 27.04.2023 bol potvrdený
reštrukturalizačný plán a ukončená reštrukturalizácia žalovanej.Žalobkyne v súlade s § 157 ods. 1 ZKR sa žalobou z 12.05.2023 doručenou súdu 12.05.2023 domáhali
určenia, že reštrukturalizačný plán žalovanej týkajúci sa reštrukturalizačného konania vedeného
Mestským súdom Bratislava III pod sp. zn. B1-33R/5/2021 je voči žalobkyniam vo vzťahu k ich v žalobe

bližšie identifikovaným pohľadávkam neúčinný.
Ústavný súd Slovenskej republiky ale nálezom sp. zn. III. ÚS 294/2024 z 02.10.2024 zrušil uznesenie
Okresného súdu Bratislava I (terajší Mestský súd Bratislava III) sp. zn. 33R/5/2021 zo 17.04.2023,
ktorým bol potvrdený reštrukturalizačný plán žalovanej. Následne Mestský súd Bratislava III uznesením
B1-33R/5/2021 z 12.03.2025 zamietol reštrukturalizačný plán žalovanej v znení, o ktorom hlasovala

schvaľovacia schôdza 16.01.2023; označené uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č.
53/2025 18.03.2025.
V čase vyhlásenia rozsudku neexistoval súdom potvrdený reštrukturalizačný plán žalovanej, a teda
žaloba žalobkýň stratila opodstatnenie a podaná žaloba nemá žiadny význam - rozhodnutie by bolo
nevykonateľné.

15. Odvolací súd dodáva, že v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje
predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 CSP). Predtým, než všeobecný súd dospeje k záveru
o potrebe aplikácie § 257 CSP je potrebné ustáliť otázku procesného úspechu sporových strán, keďže
účelom tohto ustanovenia je odstránenie neprimeranosti tvrdosti voči strane sporu, ktorá nemala v
konaní úspech v záujme dosiahnutia spravodlivosti. Náhradu trov konania v prípade, ak dôjde k

zastaveniu konania, upravuje ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila
zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie muselo
byť zastavené, postupuje sa podľa ustanovenia § 265 ods. 1 CSP, ktorý predpokladá zodpovednosť
za zavinenie tej strany sporu, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Preto ak

žalobca vezme návrh späť, v zásade platí, že zastavenie konania zavinil a je preto povinný hradiť trovy
konania žalovanému.
V danom prípade žalobcovia nezobrali žalobu späť, preto skúmanie procesného úkonu, ktorý mal
za následok zastavenie konania nie je možné. Súd z dôvodu, že žaloba stratila zamietnutím
reštrukturalizačného plánu žalovanej Mestským súd Bratislava III uznesením č.k. B1-33R/5/2021 z

12.03.2025, na základe nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 294/2024 z 02.10.2024 opodstatnenie,
žalobu správne zamietol. To však neznamená, že nie je možné použiť § 257 CSP a žiadnej zo sporových
strán nepriznať trovy konania.

16. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v

prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255a
nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov
celkomalebosčastineprizná.Musíísťocelkomvýnimočnýprípad,ktorýmusíbyťvrozhodnutíajnáležite
odôvodnený (uznesenie II. ÚS/113/2019 zo dňa 6. júna 2019).

17. K ustanoveniu § 257 CSP odvolací súd uvádza, že súd výnimočne neprizná náhradu trov konania,
ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku zo zásady
zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1
CSP). Súd podľa neho nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej
strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy

nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani
exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým
vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu
napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 17/2009, sp. zn. 5 Cdo 67/2010 či sp. zn. 3
MCdo 46/2012) ustanovenie § 257 nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú

možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,
či v prejednávanej veci existujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné
pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 preto nie
je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov

podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia
o určitom druhu nárokov. Priamo z textu zákonného ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa neho
rozhodovať iba vo výnimočných prípadoch. Zmyslom predmetného zákonného ustanovenia je, že ak
súd zvolí postup podľa neho, nemôže žiadnej zo strán (ani úspešnej, ani neúspešnej) priznať náhradutrov konania. Ak súd má v úmysle použiť moderačné právo alebo ak ho niektorá zo strán navrhne, musí
súd umožniť protistrane, aby sa k tomu vyjadrila (k zámeru aj k dôkazom). Nie je možné, aby súd dospel
k vnútornému presvedčeniu, že je potrebné aplikovať ustanovenie § 257, a strane, ktorá by inak trovy

získala, to neoznámil a táto by sa to dozvedela až z rozhodnutia. Súd v prípade použitia ustanovenia
§ 257 je povinný „vytvoriť procesný priestor“ umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k
prípadnému použitiu tohto ustanovenia. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd vo
svojom rozhodnutí riadne a presvedčivo odôvodniť, pretože v opačnom prípade by mohlo ísť o postup,
ktorý by mohol mať znaky svojvôle. S dôvodmi hodnými osobitného zreteľa však nemožno zamieňať

skutočnosť, že žalovaný svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania.

18. Žalobkyne tvrdia, že procesne nezavinili zastavenie konania, a preto nemôžu znášať povinnosť
náhrady trovy konania voči žalovanej. Zastavenie konania nespočíva v nesprávnom procesnom konaní
žalobkýň, ktoré by neuniesli dôkazné bremeno alebo nesprávne procesne postupovali v predmetnom
konaní, nie je možné hovoriť ani o úspechu žalovanej v predmetnom spore, objektívna zmena stavu po

podaní žaloby nastala bez pričinenia žalobkýň, súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania
nezohľadnil individuálne osobitosti predmetného konania.
Žalovaná uviedla, že k zamietnutiu žaloby došlo z dôvodu procesnej pasivity žalobkýň, keď odignorovali
výzvu súdu, odignorovali vytýčené pojednávanie a bez akéhokoľvek ospravedlnenia sa ho nezúčastnili,
ak by sa žalobkyne správali hospodárne, reagovali na výzvu súdu a vzali žalobu späť, súd by rozhodol

o zastavení konania, pričom by s určitosťou zohľadnil okolnosti späťvzatia žaloby. Naopak, žalobkyne
sa správali procesne pasívne a súd nemal inú možnosť ako žalobu zamietnuť.

19. Napriek tomu odvolací súd zastáva názor, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa na použite §
257 CSP a žiadnej zo sporových stráne nepriznať náhradu trov konania.

Po vydaní uznesenia Okresným súdom Bratislava I zo 17.04.2023 sp. zn. 33R/5/2021, ktoré bolo
zverejnené v Obchodnom vestníku č. 81/2023 27.04.2023 a ktorým bol potvrdený reštrukturalizačný
plán a ukončená reštrukturalizácia žalovanej, žalobkyne v súlade s § 157 ods. 1 ZKR (ak nesúhlasili
s jeho schválením) museli podať žalobu o určenie, že reštrukturalizačný plán žalovanej týkajúci sa
reštrukturalizačného konania vedeného Mestským súdom Bratislava III pod sp. zn. B1-33R/5/2021 je

voči žalobkyniam vo vzťahu k ich v žalobe bližšie identifikovaným pohľadávkam neúčinný. Nie je zrejmé,
kto by bol v konaní úspešný, či žalobkyne alebo žalovaná. Po náleze Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
294/2024 z 02.10.2024 a následného zamietnutia reštrukturalizačného plánu žalovanej Mestským súd
Bratislava III uznesením B1-33R/5/2021 z 12.03.2025, stratila žaloba opodstatnenie.

20.Odvolacísúdkonštatuje,žežiadnazostránnezavinilazamietnutiežaloby,pretorozsudokMestského
súdu Bratislava III č.k. B1-25Cbi/9/2023-825 zo dňa 28. marca 2025 v napadnutej časti II. výroku zmenil
v zmysle § 257 CSP tak, že žiadnej zo sporových strán nepriznal náhradu trov konania.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti

na § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP a 257 CSP tak, že žiadnej zo sporových strán nepriznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

22. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v

rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.