Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, July 29, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-4Sa/5/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8021200106
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Slavomír Podhorský

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8021200106.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom Mgr. Slavomírom Podhorským, v právnej veci žalobcu: Petra

Dražinská, nar. 18.04.1992, trvale bytom Hendrichovce 67, 082 35, Hendrichovce, právne zastúpeného
Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, proti
žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 82576-2/2020-BA zo dňa 15. decembra 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 82576-2/2020-BA zo dňa
15.12.2020, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov č. 8311-110/2020-PO zo dňa
02.10.2020 a vec v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Žalobca si nárok na úrazový príplatok uplatnil prostredníctvom listu zo dňa 21. augusta 2017, ktorý
nazval „Žiadosť o začatie konania o priznanie úrazovej dávky (úrazový príplatok)“ a tlačiva „Potvrdenie o
dočasnej pracovnej neschopnosti, diel 1. A), č. O 978398“ (ďalej len „potvrdenie o DPN“), vystaveného

dňa 19. júla 2016, MUDr. Soňou Smatanovou, všeobecný 1ekár, Poliklinika Sekčov, Jurkovičova 19,
Prešov (ďalej len „ošetrujúca lekár“), ktorým bola žiadateľka uznaná za dočasne práceneschopnú (ďalej
len „DPN“) odo dňa 18. júla 2016. V potvrdení o DPN bola pôvodne ako dôvod vzniku DPN uvedená
„choroba“. Dňa 28. septembra 2016 však ošetrujúca lekárka zmenila dôvod vzniku DPN z „choroba“ na
„pracovný úraz“.

2. Správny orgán prvého stupňa v predmetnej veci oslovil dňa 3. novembra 2017 aj ošetrujúcu lekárku,

ktorú požiadal o vyjadrenie, na základe akých skutočností zmenila v potvrdení o DPN dôvod vzniku DPN,
z choroby na pracovný úraz, ktorá dňa 23. novembra 2017 poznamenala, že DPN žiadateľky odo dňa
18. júla 2016 do dňa 16. júla 2017 bola na následky pracovného úrazu zo dňa 15. júla 2016 z dôvodu, že
žiadateľka pocítila prasknutie v krku pri dvíhaní bremena v práci. Ako dôkaz predložila Lekársku správu
nález z neurologickej pohotovostnej služby zo dňa 16. júla 2016, Lekársku správu nález z ortopedickej
pohotovostnej služby zo dňa 15. júla 2016 a Lekársku správu nález z neurochirurgickej kliniky zo dňa
28. júla 2016.

3. Dňa 12. decembra 2017 bol správnemu orgánu prvého stupňa doručený z Inšpektorátu práce v
Prešove list zo dňa 12. decembra 2017, v ktorom sa uvádza, že na základe podnetu žiadateľky bola
u zamestnávateľa vykonaná inšpekcia práce, z ktorej bol vypracovaný záznam zo dňa 15. novembra2016. Konštatoval, že vzhľadom na rozpor medzi tvrdeniami žiadateľky a zamestnávateľa, ktoré sa
vykonanou inšpekciou nedajú jednoznačne potvrdiť, bolo žiadateľke doporučené, aby sa uspokojenia
svojich nárokov vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov domáhala súdnou cestou podaním žaloby

na vecne a miestne príslušný súd. Záverom Inšpektorát práce v Prešove poznamenal, že Inšpekciou
práce sa nepodarilo preukázať súvislosť medzi zdravotným stavom žiadateľky a plnením pracovných
povinností.

4. Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov rozhodnutím č. 16324-22/2017-PO zo dňa 12.12.2017 (ďalej

len „skoršie rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa) podľa § 83, § 85, § 87 v súlade s § 8
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení) rozhodla tak,
že nepriznala žalobcovi nárok na úrazový príplatok za DPN odo dňa 18.07.2016 do 16.07.2017. Proti
tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 30967-2/2018-
BA zo dňa 15. februára 2018 (ďalej len „skoršie rozhodnutie žalovaného“), ktorým odvolanie žalobcu
zamietlo a rozhodnutie zo dňa 12. decembra 2017 potvrdilo. Následne podal žalobca správny žalobu

o preskúmanie skoršieho rozhodnutia žalovaného, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove (ďalej aj
„predchádzajúci správny súd“) rozsudkom č.k. 8Sa/31/2018-82 zo dňa 29.01.2019, a to tak, že zrušil
skoršie rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovaný na ďalšie konanie. V zrušovacom rozhodnutí
predchádzajúci správny súd poukázal na to, že žalovaný je povinný sa vysporiadať so všetkými
námietkami žalobcu, najmä, s jeho návrhmi na vykonanie dokazovania (výsluch ošetrujúcej lekárky

žalobcu, svedkov udalosti), vysporiadať sa dôsledne s vyjadrením žalobcu o priebehu tvrdeného
pracovnéhoúrazuzodňa15.07.2016,sprihliadnutímnalekárskesprávy,ktorémalžalovanýkdispozícii,
najmä lekárske správy, ktoré žalobca predložil, v ktorých sa lekári vyjadrujú v prospech záveru, že
u žalobcu sa jednalo o pracovný úraz“, znovu vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne a
presvedčivo odôvodniť.

5. Následne Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov, rozhodnutím č. 8311-110/2020-PO zo dňa 02.10.2020
(ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa) podľa § 83, § 85, § 87 opätovne rozhodla
tak, že žalobca, ktorý bol uznaný za DPN odo dňa 18.07.2016 do 16.07.2017, nemá nárok na úrazový
príplatok.

6. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, ktoré bolo doručené dňa
06.11.2020. Žalobca mal za to, že rozhodnutie je nezákonné, nakoľko núti žalobcu k podaniu určovacej
žaloby z dôvodu, že zamestnávateľ žalobcu odmietol uznať úraz zo dňa 15.07.2016 za pracovný úraz.
Zvýraznil, že zamestnávateľ nepredložil žiaden relevantný dôkaz na podporu svojich tvrdení. Poukázal

na zrušovací rozsudok správneho súdu, v zmysle ktorého bolo na zamestnávateľovi, aby preukázal
existenciu liberačných dôvodov. Mal za to, že na základe predložených dôkazov žalobca preukázal, že
úraz zo dňa 15.07.2016 je pracovným.

7. Rozhodnutím č. 82576-2/2020-BA zo dňa 15.12.2020 („preskúmavané rozhodnutie žalovaného“)

rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu
prvého stupňa tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon
o sociálnom zabezpečení) odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu potvrdil.

8. Žalovaný konštatoval, že základnou podmienkou vzniku nároku na úrazový príplatok je uznanie za
DPN v dôsledku pracovného úrazu, a teda pre poškodenie zdravia, ktoré vzniklo pri plnení pracovných
úloh, v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo pri odvracaní
škody hroziacej zamestnávateľovi. Ako uvádza ustanovenie § 195 ods. 1 Zákonníka práce, za takéto
poškodenie zdravia zodpovedá zamestnávateľ. Avšak zamestnávateľ počas celého priebehu konania

tvrdí, že úraz ktorý žalobca utrpel dňa 15. júla 2016 nie je pracovným, a tak, ak žalobca s týmto
stanoviskom zamestnávateľa nesúhlasil, ide podľa žalovaného o spor medzi ním a zamestnávateľom,
ktorý však nie je kompetentná riešiť Sociálna poisťovňa, ale podľa § 14 Zákonníka práce spory medzi
zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú
súdy.

9. Poukázal tiež na tú skutočnosť, že správny orgán prvého stupňa viackrát počas konania upozornil
žalobcu, že v tomto prípade ide o pracovnoprávny spor a žalobca má právo domáhať sa určenia, čiúraz zo dňa 15. júla 2016 je pracovným prostredníctvom určovacej žaloby, na ktorej podanie Sociálna
poisťovňa nie je legitimovaná, t. j. oprávnená. Preto považoval námietku žalobcu za bezpredmetnú.

10. Žalovaný zdôraznil, že správny orgán prvého stupňa po zrušení a vrátení veci v súlade s právnym
názorom predchádzajúceho správneho súdu vykonal rozsiahle dokazovanie, a to zadovážením
listinných dôkazov (stanovisko posudkovej lekárky pobočky, stanovisko Inšpektorátu práce v Prešove,
stanovisko zamestnávateľa žalobcu a ošetrujúcej lekárky) a výsluchom svedkov (ošetrujúcej lekárky,
pána Babinčáka, pána Čuchrana, pána Dražínského, žalobcu a pani Poníkovej). Išlo o osoby, ktoré

žalobca v odvolaní zo dňa 11. januára 2018 žiadal vypočuť v súvislosti s úrazom zo dňa 15.07.2016.

11. Konštatoval, že z vykonaného rozsiahleho dokazovania sa nepodarilo žiadnym hodnoverným
spôsobom vyvrátiť tvrdenie zamestnávateľa, že úraz, ktorý žalobca utrpel dňa 15. júla 2016 nie je
pracovný. Vypočutí svedkovia, príbuzní žalobcu, resp. zákazníci, či zamestnanci zamestnávateľa, ktorí
si na predmetný úraz nepamätajú úplne presne) neuviedli podľa žalovaného skutkové okolnosti, ktoré

by mohli bez pochybností založiť tvrdenie, že žalobca utrpel u zamestnávateľa dňa 15. júla 2016
pracovný úraz. Sporným je podľa jeho názoru aj dej vzniku svedkami opisovaného úrazu. Poukázal
na judikatúru Najvyššieho súdu SR v tejto veci a konštatoval, že má za to, že na uznanie úrazu za
pracovný je oprávnený jedine zamestnávateľ. Pracovný charakter úrazu preto nemožno preukázať ani
tvrdením ošetrujúcej lekárky, resp. iných lekárov, ako sa domnieva žalobca. Mal za to, že ošetrujúca

lekárka nezisťovala do úplných detailov to, čo predchádzalo poškodeniu krčnej chrbtice a že súvislosť
poškodenia zdravia s plnením pracovných povinností sa nepodarilo preukázať ani Inšpektorátu práce
v Prešove.

12. Na základe takto zisteného skutkového stavu dospela Sociálna poisťovňa, ústredie, k záveru, že

odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

II.
Správna žaloba

13. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného.
Namietal, že žalovaný nerešpektoval právne záväzný názor predchádzajúceho správneho súdu
(Krajského súdu v Prešove), že žalovaný na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, že napadnuté rozhodnutie je

arbitrárne, nakoľko nemá oporu v administratívnom spise a že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne
odôvodnené. Žiadal, aby správny súd zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa a aby vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Zároveň požiadal o priznanie nároku na náhradu trov konania.

14. Zdôraznil tú skutočnosť, že žalovaný nerešpektoval právne záväzný názor predchádzajúceho
správneho súdu, keď citoval zo zrušovacieho rozsudku sp. zn. 8Sa/31/2018 zo dňa 29.01.2019, ktorý
uviedol, že s poukazom na nález Ústavného súdu SR, na ktorý poukazoval žalobca už v odvolaní
(I. US 87/2014-43 zo dňa 10. septembra 2014) je povinný správny orgán prvého stupňa vysporiadať
sa s otázkou či došlo k pracovnému úrazu v rámci rozhodovania o predbežnej otázke, pričom tejto

povinnosti sa nemôže vzdať odkázaním žalobcu na podanie určovacej žaloby. Z uvedeného je podľa
žalovaného zrejmé, že správny súd konštatoval právomoc (povinnosť) žalovaného, aby sa vysporiadal
v rámci konania o predbežnej otázke s otázkou, či úraz žalobcu je úraz pracovný a za týmto účelom
vykonal potrebné dokazovanie. Aj napriek vyššie uvedenému sociálna poisťovňa viackrát, opakovane
vyzývala žalobcu na podanie určovacej žaloby pod hrozbou vydania nepriaznivého rozhodnutia pre

žalobcu, čím sa odklonila od vyššie citovaného rozhodnutia.

15. Svoje konanie žalovaný odôvodnil tým, že medzi žalobcom a bývalým zamestnávateľom pretrváva
spor o tom, či úraz žalobcu je úrazom pracovným, nakoľko bývalý zamestnávateľ (bez predloženia
relevantnýchdôkazov)popieravznikpracovnéhoúrazužalobcu.Vdôsledkuuvedenéhodospelžalovaný

k záveru, že nie je možné presne a úplne zistiť skutočný stav vec. Žalovaný naďalej tvrdí (aj napriek
vyššie citovanému rozhodnutiu), že nie je oprávnený v rámci konania o priznaní úrazových dávok určiť,
či je predmetný úraz žalobcu pracovným, a teda z toho dôvodu nepriznal žalobcovi nárok na úrazové
dávky.16. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že nie je možné jednoznačne zistiť skutočnosti, ktoré by boli
spôsobilé vyvrátiť opakované vyhlásenie zamestnávateľa, že úraz zo dňa 15.07.2016 nie je pracovným

úrazom. Poukázal na tú skutočnosť, že žalobca predložil do konania viaceré dôkazy, ktoré preukazovali
existenciu pracovného úrazu, boli to predovšetkým listinné dôkazy a svedecké výpovede, ktoré boli
zabezpečené v konaní: - Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavené MUDr. Smatanovou
(z uvedeného vyplýva, že žalobca bol uznaný dočasne za práce neschopného z dôvodu pracovného
úrazu s diagnózou S 13.0/1, M 501),

- Stanovisko MUDr. Smatanovej, ktorá vystavila žalobcovi dočasnú práce neschopnosť (v stanovisku
ošetrujúca lekárka odôvodnila zmenu pôvodnej diagnózy z G54.2 na S13.0/1 a zároveň potvrdila vznik
pracovného úrazu žalobcu),
- Lekársky nález MUDr. Jána Bánociho (lekársky nález potvrdil poúrazový stav žalobcu – pracovný
úraz, na základe tohto nálezu upravila MUDr. Smatanová pôvodné potvrdenie o dočasnej pracovnej
neschopnosti žalobcu),

- Stanovisko posudkového lekára žalovaného č. listu 191184-1/2019-PO zo dňa 06.06.2019 (v
uvedenom posudkový lekár žalovaného potvrdil správnosť vystavenej dočasnej pracovnej neschopnosti
žalobcu, pričom ako dôvod určil pracovný úraz),
- SMS správa adresovaná žalobcom vedúcej zamestnávateľa Valérii Zborovskej (preukazuje nahlásenie
pracovného úrazu zamestnávateľovi),

- Výsluch MUDr. Smatanovej (MUDr. Smatanová potvrdila svoje predchádzajúce písomné stanovisko),
- Výsluch Petra Babinčáka (v rámci výsluchu uviedol: „...raz mu mohla práve žiadateľka (žalobca)
povedať, že sa zranila v pivnici.“),
- Výsluch Stanislava Čuchranu (v rámci výsluchu uviedol: „...dňa 15.07.2016 sedel ako stály zákazník
za pultom na lavici, odkiaľ mal výhľad na vstup do pivnice, kde sa narážajú sudy. ...Keď vyšla z pivnice

povedala, že ju seklo v chrbtici, mala slzy v očiach).
- Výsluch pána Dražinského (pracoval za žalobcu po tom ako v dôsledku pracovného úrazu nemohla
ďalej vykonávať svoju prácu),
- Výsluch pani Dražinskej - svokra žalobcu (viezla žalobcu na ošetrenie do nemocnice),
- Výsluch Jolany Poníkovej – kolegyne žalobcu (žalobca jej volal po pracovnom úraze, aby ho prišla

zastúpiť do práce, zároveň pani Poníkova potvrdila po príchode do práce zlý zdravotný stav žalobcu,
ako aj to, že za žalobcu vykonával prácu jej manžel).

17. Mal za to, že naproti tomu zamestnávateľ žalobcu do konania neuviedol žiaden relevantný dôkaz,
ktorý by ho zbavoval zodpovednosti za pracovný úraz žalobcu, resp. ktorý by preukazoval, že úraz,

ktorý sa stal žalobcovi nie je pracovný. Zamestnávateľ žalobcu len odmietol formálne bez akéhokoľvek
dôkazu, že by mal byť zodpovedný za pracovný úraz.

18. Mal za to, že žalobca preukázal dostatočným spôsobom na základe vykonaných dôkazov, že úraz,
ktorý sa stal žalobcovi dňa 15.07.2016 je úrazom pracovným. Žalovaný však na základe uvedených

dôkazov dospel až k absurdnému záveru, že úraz žalobcu nie je možné považovať za pracovný, pričom
k tomuto záveru žalovaný dospel len na základe vyjadrenia zamestnávateľa žalobcu.

19. Považoval preskúmavané rozhodnutie žalovaného za arbitrárne a nedostatočne odôvodnené.
Žalovaný podľa žalobcu žiadnym spôsobom neodôvodnil svoj záver, že úraz žalobcu nie je pracovným

úrazom, ale len formálne uviedol, že nemá právomoc určiť, či je úraz pracovný alebo nie je, čo je
však v rozpore s právnym názorom predchádzajúceho správneho súdu. Mal za to, že bolo povinnosťou
žalovaného, aby sa v rámci dávkového konania vysporiadal so všetkými spornými skutočnosťami a
svoje závery následne dostatočne odôvodnil. Uvedené však žalovaný nevykonal, čo je v rozpore s
ustanovením § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení.

III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe

20. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v
preskúmavanom rozhodnutí a uviedol, že zistenie skutkového stavu bolo presné a úplné. Zopakoval,
že zamestnávateľ počas celého priebehu konania tvrdil, že úraz, ktorý žalobca utrpel dna 15. júla
2016 nie je pracovným, a tak, ak žalobca s týmto stanoviskom zamestnávateľa nesúhlasil, ide o spormedzi ním a zamestnávateľom, ktorý však nie je kompetentná riešiť Sociálna poisťovňa, ale podľa §
14 Zákonníka prace spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych
vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy. Mal za to, že rozhodnutie o ňom spadá výlučne do

kompetencie všeobecného súdu, ktorý jediný môže po vykonaní dokazovania záväzne určiť, že tvrdenie
zamestnávateľa o neuznaní predmetného úrazu za pracovný je nesprávne a úraz zo dna 15. júla 2016 je
pracovným úrazom. Súd však koná len na základe návrhu účastníckych strán tohto sporu, t. j. žalobcu,
resp. zamestnávateľa, a teda tzv. určovacej žaloby. Sociálna poisťovňa nemá ani vecnú legitimáciu na
podanie takej určovacej žaloby. Konštatoval, že pre pobočku žalovaného ako prvostupňový organ bolo

záväzné opakované vyhlásenie zamestnávateľa, ktorý neuznal uraz zo dna 15. júla 2016 za pracovný.

21. Poukázal na tú skutočnosť, že ani doplnením dokazovania sa nepodarilo zistiť skutočnosti,
ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť opakovane vyhlásenie zamestnávateľa, že úraz zo dna 15. júla
2016 nie je pracovným úrazom, ktorý by žalobca utrpel pri plnení pracovných povinností. Vypočutí
svedkovia (príbuzní žalobcu, resp. zákazníci či, zamestnanci zamestnávateľa, ktorí si na predmetný úraz

nepamätajú úplne presne) neuviedli skutkové okolnosti, ktoré by mohli bez pochybností založiť tvrdenie,
že žalobca utrpel u zamestnávateľa dna 15. júla 2016 pracovný uraz, a to aj s poukazom na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Szso/44/2011 zo dňa 24. novembra 2011, v zmysle ktorého úraz nemožno
automaticky označiť za pracovný ani v prípade, ak sa stal v pracovnom čase a na pracovisku. Navyše
podľa žalovaného je sporný aj dej vzniku svedkami opisovaného úrazu (či k nemu došlo ťahaním sudu,

jeho zdvíhaním alebo prekladaním). V opise pracovných činností zamestnancov zo dňa 1. januára 2015
je pritom v bode 8 zakázané zamestnancom sudy dvíhať a nosiť.

22. Bol toho právneho názoru, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by vyvrátil tvrdenia
žalovaného. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby správny súd žalobu zamietol podľa § 190 Správneho

súdneho poriadku.

IV.
Replika žalobcu

23. Žalobca v celom rozsahu nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného uvedenými vo vyjadrení k žalobe. Mal
za to, že príslušná pobočka Sociálnej poisťovne bola (je) povinná sa vysporiadať so skutočnosťou, či
došlo k pracovnému úrazu v konaní v rámci rozhodovania o predbežnej otázke a nemohla sa svojej
povinnostizbaviťtým,žeodkázalžalobcunapodanieurčovacejžalobynavšeobecnýsúd.Zákonvtomto

prípade podľa žalobcu neumožňuje Sociálnej poisťovni, aby arbitrárne odkázala žalobcu na podanie
žalobynacivilnýsúdvýlučnenazákladeničímnepodloženéhotvrdeniazamestnávateľa,žeúrazžalobcu
nie je úrazom pracovným. Príslušná pobočka Sociálnej poisťovne je v rámci dávkového konania povinná
zistiť okolnosti a posúdiť, či v rámci daného konania má žiadateľ postavenie zamestnanca, ktorý utrpel
pracovný úraz – t. j. má povinnosť ustáliť, či došlo k pracovnému úrazu a za tým účelom vykonať

dokazovanie. V tomto smere opätovne odkázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I.
ÚS 87/2014-43 zo dňa 10.09.2014.

24. Poukázal tiež na to, že vyššie uvedený názor Ústavného súdu si Najvyšší súd Slovenskej republiky
opakovanie osvojil v rámci viacerých rozsudkov, napríklad v rámci rozsudku sp. zn. 9Sžso/26/2015, ako

aj v rozsudku sp. zn. 10Sžso/74/2015. Konštatoval, že to, či ide, alebo nejde o pracovný úraz nie je
závislé od rozhodnutia akéhokoľvek orgánu. Podstatný je samotný sled skutočností, ktoré buď nastali
alebo nenastali. Mal za to, že jednoznačne preukázal, že k pracovnému úrazu došlo.

25. Konštatoval, že poškodenie zdravia žalobcu nenastalo doma v rámci jeho voľného času ale práve

v práci u bývalého zamestnávateľa pri manipulácií so sudmi. Predmetné sudy neprekladal len tak z
vlastnej ľubovôle ale z dôvodu plnenia svojej pracovnej úlohy, nakoľko žalobca u zamestnávateľa
vykonával pozíciu barmanky. Samotný fakt, že zamestnávateľ popiera existenciu pracovného úrazu
podľa právneho názoru žalobcu nič neznamená. Považoval za potrebné uviesť, že zodpovednosť
zamestnávateľa za pracovný úraz je objektívna, tzn. zamestnávateľ zodpovedá vždy za pracovný

úraz svojho zamestnanca, ibaže sa svojej zodpovednosti zbaví celkom alebo čiastočne. A teda je
na zamestnávateľovi aby preukázal, že za úraz žalobcu nezodpovedá. Napriek tomu zamestnávateľ
do konania nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by potvrdzoval jeho tvrdenie, a to, že úraz žalobcu nebolpracovný. Zo strany zamestnávateľa došlo k len formálnemu odmietnutiu svojej zodpovednosti za vznik
pracovného úrazu žalobcu.

26. Mal za to, že napriek skutočnosti, že žalobca do konania predložil množstvo dôkazov, ktoré
preukazujú existenciu jej pracovného úrazu (lekársky nález MUDr. Jána Bánociho, Stanovisko
posudkového lekára žalovaného č. 191184-1/2019-PO zo dňa 06.06.2019, SMS správu adresovanú
manželke zamestnávateľa vedúcej pani Zborovskej, výsluchy MUDr. Smatanovej, Petra Babinčáka,
Stanislava Čuchranu, pána Dražinského, pani Dražinskej, Jolany Poníkovej), žalovaný aj napriek

rozsiahlosti predložených dôkazov dospel k záveru, že úraz žalobcu nie je pracovným. Svoj záver však
žiadnym spôsobom neodôvodňuje a ponecháva ho na formálnom konštatovaní, že nie je oprávnený
určiť, či je alebo nie je úraz pracovný.

27. Mal za preukázané, že žalovaný svoje závery zakladá na ničím nepodloženom tvrdení
zamestnávateľa žalobcu, pričom účelovo odmieta prihliadnuť na skutočnosti, ktoré jej v súvislosti s

pracovným úrazom poskytol žalobca. Bol toho právneho názoru, že na základe predložených dôkazov
žalobca preukázal, že úraz zo dňa 15.07.2016 je pracovný, je poškodenou osobou v zmysle ust. § 83
zákonač. 461/2003Z.z.,poškodeniezdraviamuvzniklopriplnenípracovnýchúlohprezamestnávateľa,
a teda v zmysle podmienok ustanovených zákonom č. 461/2003 Z. z. má nárok na úrazové dávky.
Zároveň z vyššie uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že na konanie v dávkových veciach (konanie o

úrazových dávkach) je kompetentný žalovaný a práve on je oprávnená zistiť skutočný stav veci a vyriešiť
otázku (ne)existencie pracovného úrazu. Zastával názor, že žalovaný bol povinný sa vysporiadať s
danou skutočnosťou a nemal sa svojej povinnosti zbavovať odkazovaním žalobcu na podanie určovacej
žaloby na príslušný civilný súd.

V.
Prerušenie konania do rozhodnutia Veľkého senátu v súvisiacej veci

28. Správny súd uznesením č.k. PO-4Sa/5/2021-91 zo dňa 09.09.2024 prerušil konanie do rozhodnutia

Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. 19SVs/3/2024, a to
z dôvodu, že v prejednávanej právnej veci bolo potrebné posúdiť otázku preukázania existencie
pracovného úrazu žalobcu dňa 15.07.2016 pre účely priznania úrazovej dávky podľa zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení za situácie, keď zamestnávateľ prehlásil, že sa o pracovný úraz nejedná.
Obdobná právna vec totožného žalobcu, vedená t. č. v rámci kasačného konania na Najvyššom

správnom súde pod sp. zn. 7Ssk/69/2022, s právnou otázkou totožnou ako je v tu prejednávanej veci,
bola uznesením zo dňa 06.02.2024 postúpená veľkému senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky, veci bola pridelená sp. zn. 19SVs/3/2024.

29. Rozsudkom sp. zn. 19SVs/3/2024 zo dňa 09.12.2024 Veľký senát Najvyššieho správneho súdu SR

rozhodol tak, že zmenil rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 3Sa/5/2021-70 zo dňa 13.01.2022, a to
tak, že zrušil rozhodnutie ústredia žalovaného z 23.12.2020 č. 82557-2/2020-BA, a rozhodnutie pobočky
žalovaného v Prešove z 02.10.2020, č. 8311-108/2020-PO, a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

30. V odôvodnení Veľký senát konštatoval, že otázka, či určitý úraz možno považovať za pracovný

úraz na účely § 8 zákona č. 461/2003 Z. z., je otázkou samotného zákona o sociálnom poistení, takže
posudzovať ju patrí žalovanému. Za prejudiciálnu otázku v zmysle § 198 zákona č. 461/2003 Z. z.,
od ktorej riešenia by bolo závislé rozhodnutie žalovaného v dávkovom konaní, nemožno bez ďalšieho
považovať ani otázku, či je skutočne daná zodpovednosť zamestnávateľa za pracovný úraz. Účinné
zbavenie sa tejto zodpovednosti je negatívnou podmienkou vzniku nároku na dávku, ktorá musí byť

takisto splnená, aby tento nárok vznikol (porov. § 109 ods. 1 cit. zák.). Nie je povinnosťou zamestnanca
(poškodeného) domáhať sa a dokazovať, že zamestnávateľ za poškodenie zdravia zodpovedá. Takéto
(pozitívne) vyslovenie zodpovednosti zamestnávateľa nie je podmienkou nároku na úrazové dávky.
Naopak,jevecouzamestnávateľaliberovaťsa(zbaviťsazodpovednosti),atýmvzmyslecit.§110ods.2
vylúčiť vznik tohto nároku, pričom zamestnávateľ musí preukázať zákonné podmienky takejto liberácie.

31. Uznesením č.k. PO-4Sa/5/2021-104 zo dňa 08.04.2025 správny súd rozhodol o pokračovaní
v konaní po odpadnutí dôvodu, pre ktorý bolo konanie prerušené.VI.
Relevantná právna úprava

32. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

33. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

34. Podľa § 23 ods. 2 písm. a) SSP sudca na správnom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách

v sociálnych veciach.

35. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

36. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

37.Podľa§191ods.1SSPsprávnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,

f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

38. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie
žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

39. Podľa § 8 ods. 1, 4, 5, 6 a 7 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pracovný úraz podľa tohto

zákona je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým,
náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré a) zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16
utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných
úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní
škody hroziacej zamestnávateľovi, b) fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 utrpela pri činnostiach

uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. (4) Plnenie pracovných
úloh alebo služobných úloh podľa odsekov 1 a 2 je a) výkon pracovných povinností vyplývajúcich z
pracovného pomeru alebo služobných povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru
alebo služobného pomeru, b) iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a c) činnosť, ktorá
je predmetom pracovnej cesty alebo služobnej cesty. (5) V priamej súvislosti s plnením pracovných

úloh alebo služobných úloh zamestnanca podľa odsekov 1 a 2 je a) úkon potrebný na výkon práce a
úkon počas práce zvyčajný alebo potrebný pred začiatkom práce alebo po jej skončení; tieto úkony nie
sú cesta do zamestnania a späť, okrem cesty súvisiacej s vykonávaním služobnej pohotovosti podľa
osobitného predpisu, 27) stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení ani cesta
na ne a späť, s výnimkou uvedenou v písmene b), b) vyšetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení

vykonané na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení pri prvej pomoci a cesta
na ne a späť, c) účasť zamestnanca na vzdelávaní, prehlbovaní kvalifikácie alebo na jej zvyšovaní,
na ktorých sa zamestnanec zúčastnil na príkaz zamestnávateľa, vrátane školenia alebo vzdelávania
organizovaného odborovou organizáciou alebo vyšším odborovým orgánom pre zamestnancov a prefunkcionárov výboru odborovej organizácie, ak sa na nich zúčastňujú so súhlasom alebo s vedomím
zamestnávateľa, d) povinná účasť zamestnanca na rekondičnom pobyte alebo v priamej súvislosti s
ňou. (6) V priamej súvislosti s činnosťou fyzických osôb uvedených v § 17 ods. 2 sú úkony potrebné na

výkon tejto činnosti a zvyčajné úkony počas tejto činnosti; odsek 5 písm. a) časť vety za bodkočiarkou
platí rovnako. (7) Pracovný úraz a choroba z povolania nie je služobný úraz a choroba z povolania, ktoré
vznikli pri výkone služby policajta a profesionálneho vojaka alebo v súvislosti s nimi.

40. Podľa § 83 zákona č. 461/2003 Z. z., poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je

zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný
úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.

41. Podľa § 85 zákona č. 461/2003 Z. z. zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16, ktorý v dôsledku
pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne práceneschopného, má nárok na
úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak má nárok na náhradu príjmu pri

dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu 51) alebo nárok na výplatu nemocenského
z nemocenského poistenia.

42. Podľa § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. na konanie vo veciach sociálneho poistenia
sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa

nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto
zákonom.

43. Podľa § 195 zákona. č. 461/2003 Z. z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním
rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné

podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov
konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej
zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci
objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech,
alebo v neprospech účastníka konania.

44. Podľa § 196 ods. 1, 3, 6, 7 zákona č. 461/2003 Z. z. dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a
objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania
a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických
osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe

z činnosti Sociálnej poisťovne. (3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca
podľa osobitného predpisu, 96a) ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie
potrebný znalecký posudok. (6) Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich
tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná
zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú

potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. (7) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne
hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

45. Podľa § 209 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 461/2003 Z. z. (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so

všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. (2) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a
poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom
rozsahu. (3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa
ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí

ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu
lehotu. (4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti
bolipodkladomnarozhodnutie,akýmiúvahamibolavedenáprihodnotenídôkazovapripoužitíprávnych
predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

VII.
Konanie pred správnym súdom46. S účinnosťou ku dňu 1. júna 2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3
ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z

Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorý je od 01.06.2023
daná právomoc správnych súdov. V predmetnej veci je preto na konanie od 01.06.2023 príslušný
Správny súd v Košiciach.

47. Správny súd v Košiciach ako súd správny konajúc podľa zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny

poriadok(ďalejlen„SSP“)vkonaníosprávnejžalobevsociálnychveciach(§199anasl.SSP)preskúmal
správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa v právnych medziach správnej žaloby v sociálnych veciach (§ 203 ods. 1 SSP), ako aj priebeh
administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu a na pojednávaní (v súlade s § 107 ods.
2 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná a rozhodnutie žalovaného, ako aj
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je preto potrebné zrušiť v zmysle ustanovenia § 191 ods.

1 písm. c) a d), ods. 3 písm. a) SSP a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie
v zmysle ustanovenia § 191 ods. 4 SSP.

48. Pojednávanie dňa 29.07.2025 správny súd vykonal v neprítomnosti žalobcu aj žalovaného.
Žalobca podaním doručeným správnemu súdu dňa 13.06.2025 ospravedlnil neúčasť svoju, ako aj

svojho právneho zástupcu a zároveň súhlasil s prejednaním veci bez ich prítomnosti. Žalovaný sa
podaním doručeným správnemu súdu dňa 12.06.2025 taktiež ospravedlnil z predmetného pojednávania
a zároveň súhlasil s rozhodnutím veci bez jeho účasti.

VIII.
Právny názor správneho súdu

49. Predmetom preskúmania správneho súdu v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného č.
82576-2/2020-BA zo dňa 15.12.2020 („preskúmavané rozhodnutie žalovaného“), ktorým rozhodol

žalovaný ako príslušný odvolací orgán o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého
stupňa tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení odvolanie žalobcu
v celom rozsahu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Správny orgán
prvého stupňa rozhodol o nepriznaní nároku žalobcu na úrazový príplatok za obdobie dočasnej
práceneschopnosti odo dňa 18.07.2016 do 16.07.2017.

50. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal toho, aby bolo preskúmavané rozhodnutie zrušené
a vrátené žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. V žalobe žalobca namieta nesprávne
právne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP) a nepreskúmateľnosť (arbitrárnosť) napadnutého
rozhodnutia pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP).

51. Súd sa najprv zaoberal tými námietkami žalobcu, v prípade ktorých preukázania by bolo žalobou
napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné preverovanie
zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého rozhodnutia
podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho prieskumu

(obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). Správny súdny poriadok v
ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní
preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú
následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok
dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa správny

orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie
neodôvodní. Z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou
náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi.
Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z
odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov

na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto
náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo
vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie
nejasné alebo protirečivé.52. Žalobca v tejto súvislosti predovšetkým namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného v tej
súvislosti, že žalovaný žiadnym spôsobom neodôvodnil svoj záver, že úraz žalobcu nie je pracovným

úrazom, ale len formálne uviedol, že nemá právomoc určiť, či je úraz pracovný alebo nie je. S uvedenou
námietkou žalobcu sa správny súd stotožňuje.

53. Správny súd zvýrazňuje, že je potrebné, aby správny orgán náležite dbal na dostatočné, jasné,
zrozumiteľné, presvedčivé a úplné zdôvodnenie s uvedením konkrétnych argumentov, na základe

ktorých bol záver vyvodený, čo v danom prípade v spisovom materiáli absentuje. Je vecou správneho
orgánu vyžadovať, aby dôkazy, ktoré sú podkladom pre jeho ďalšie rozhodovanie boli po obsahovej
stránke náležite vyčerpávajúce a boli tak relevantným podkladom pre vyvodenie právnych záverov
samotného správneho orgánu, aby boli zachované práva posudzovaných osôb.

54. Správny súd poukazuje na to, že odôvodnenie rozhodnutia je popri jeho výrokovej časti ďalšou

a nemenej dôležitou náležitosťou rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie
skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri
použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol. Odôvodnenie musí nadväzovať na výrokovú
časť rozhodnutia a musí byť s ňou v súlade. Správny orgán je povinný v odôvodnený v odôvodnení
rozhodnutia uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, t. j. opísať predmet

konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádza pri vydaní rozhodnutia,
ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov, príp. s námietkami k vykonaným dôkazom. V
odôvodnení rozhodnutia správny orgán musí uviesť i záver o tom, t. j. skutočnosti, na základe čoho
považoval za nepochybne zistené posúdiť ich právny význam, vysloviť úsudok o predmete konania
a uviesť, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy citované vo výroku rozhodnutia.

Pri právnom posúdení veci však nestačí iba citácia právneho predpisu alebo odkaz naň, ale je
potrebné, aby sa vyložil obsah právnej normy tak, aby bol účastníkom konania zrejmý vzťah medzi
skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 15.03.2011 v konaní pod sp. zn. 3Sžo/83/2010).

55. Rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa tieto zákonom
požadované náležitosti neobsahuje, v dôsledku čoho ich súd posúdil ako nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov neznamená len absolútny nedostatok
odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov. Aby súd mohol
žalobou napadnuté rozhodnutie v rozsahu v dôvodoch žaloby náležite preskúmať, musí byť výrok

rozhodnutia správneho orgánu riadne a dostatočne odôvodnený. V opačnom prípade je možné súdny
prieskum napadnutého rozhodnutia zrealizovať. Po oboznámení sa s obsahom žalobou napadnutého
rozhodnutia žalovaného správny súd dospel k záveru, že žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia
nedostatočne vysporiadal so žiadosťou žalobcu o priznanie úrazového príplatku pre úraz zo dňa
21.08.2017.

56. Správny súd musí konštatovať, že z rovnakých dôvodov už rozhodnutie žalovaného bolo zrušené
aj skorším rozsudkom predchádzajúceho správneho súdu – rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k.
8Sa/31/2018-82 zo dňa 29.01.2019. Treba súhlasiť s konštatovaním, že žalovaný náležitým spôsobom
nezdôvodnil svoj záver, že úraz žalobcu nie je pracovným úrazom. Poukázal len na tú skutočnosť,

že zamestnávateľ žalobcu uvedenú skutočnosť poprel, žalobca nepodal určovaciu žalobu, na ktorej
podanie ho opakovane žalovaný a správny orgán prvého stupňa vyzývali, a preto nepreukázal, že
úraz je úrazom pracovným. Uvedené zjednodušené konštatovanie však správny súd nepovažoval za
dostatočné už aj vo svetle dôvodov, pre ktoré bolo predchádzajúce rozhodnutie žalovaného zrušené
predošlým správnym súdom. Je potrebné zvýrazniť, že už v tomto predchádzajúcom zrušovacom

rozhodnutí Krajského súdu v Prešove bolo výslovne poukázané na nález Ústavného súdu SR I. ÚS
87/2014-43 zo dňa 10.09.2014, v zmysle ktorého vyplýva, že ak sociálna poisťovňa rozhoduje o priznaní
úrazovej dávky, čo nepochybne patrí do jej právomoci, musí sa v rámci predbežnej otázky vysporiadať
so skutočnosťou, či došlo k pracovnému úrazu, keďže pracovný úraz je v takom prípade rozhodnou
právnou skutočnosťou a ako jedna z materiálnych podmienok tvorí imanentnú súčasť zákonnej dávkovej

schémy pre priznanie úrazovej dávky. Avšak žalovaný sa napriek uvedenému rozhodol nerešpektovať
právne záväzný názor predchádzajúceho správneho súdu, ako aj právny názor Ústavného súdu SR
vyplývajúci z uvedeného nálezu.57. Z obsahu administratívneho a súdneho spisu vyplýva, že žalobca žiadosťou zo dňa 21.
augusta 2017, doplnenou tlačivom „Žiadosť o úrazový príplatok“ dňa 20. septembra 2017 požiadal o
priznanie úrazového príplatku pre úraz zo dňa 15. júla 2016, ktorý utrpela na pracovisku prevádzky

zamestnávateľa RNDr. Imricha Zborovského, CSc. so sídlom: Hlavná 110, 080 01 Prešov, IČO: 45 329
265. Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov svojim prvostupňovým rozhodnutím rozhodla, že žalobca,
ktorý bol uznaný za dočasne práceneschopného odo dňa 18. júla 2016 do 16. júla 2017, nemá nárok
na úrazový príplatok a následne žalovaný preskúmavaným rozhodnutím, odvolanie žalobcu, vo veci
nepriznania nároku na úrazový príplatok za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti odo dňa 18. júla

2016dodňa16.júla2007,zamietolvcelomrozsahuapotvrdilrozhodnutieSociálnejpoisťovne,pobočka
Prešov.

58. Správny súd po preskúmaní pripojeného administratívneho spisu ustálil, že kľúčovou a pre
rozhodnutie vo veci zásadnou otázkou, ktorá bola medzi účastníkmi konania sporná, bola otázka
ustálenia, či dočasná pracovná neschopnosť žalobcu od 18. júla 2016 do 16. júla 2017 vznikla pre

pracovný úraz žalobcu zo dňa 15. júla 2016.

59.Právnaotázkapreukázaniaexistenciepracovnéhoúrazužalobcudňa15.07.2016preúčelypriznania
úrazovejdávkypodľazákonač.461/2003Z.z.osociálnompoisteníužbolariešenáNajvyššímsprávnym
súdom SR vo viacerých obdobných konaniach žalobcu. Na tomto mieste správny súd poukazuje na

judikatúruNajvyššiehosprávnehosúduSRkonkrétnenarozsudokVeľkéhosenátusp.zn.19SVs/3/2024
zo dňa 09.12.2024, kde kasačný súd vyslovil: „Otázka, či určitý úraz možno považovať za pracovný
úraz na účely § 8 zákona č. 461/2003 Z. z., je tak otázkou samotného zákona o sociálnom poistení,
takže posudzovať ju patrí žalovanému. Ako uviedol už ústavný súd v citovanom náleze I. ÚS 87/2014,
jej povinnosťou je posúdiť túto otázku predbežne v každom konaní, kde pracovný úraz je podmienkou

priznania určitej dávky. Žalovaný ju v takomto prípade musí posúdiť v celom rozsahu a musí ustáliť,
či úraz skutočne je pracovným úrazom. Na ten účel musí súlade s § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z. presne a úplne zistiť skutočný stav veci, na čo musí obstarať potrebné podklady na rozhodnutie.
Podľa odseku 2 tohto paragrafu môžu byť podkladmi rozhodnutia okrem dôkazov napríklad aj čestné
vyhlásenia, vyjadrenia alebo návrhy účastníkov konania, a podľa jeho odseku 4 musí organizačná zložka

pri posudzovaní veci objasňovať rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či
svedčiavprospechalebovneprospechúčastníkakonania.Podľa§196ods.7tohtozákonaorganizačná
zložka hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý osobitne a všetky vo vzájomnej súvislosti. Z
citovaných ustanovení tak vyplýva opak právneho názoru, vyjadreného v časti doterajšej judikatúry, že
žalovaná má byť viazaná vyhlásením zamestnávateľa, že úraz nie je pracovným úrazom, a že je v takom

prípade úlohou zamestnanca, aby toto vyhlásenie zamestnávateľa vyvrátil súdnym rozhodnutím.“

60. Veľký senát ďalej v citovanom rozsudku poukázal na tú skutočnosť, že za prejudiciálnu otázku
v zmysle § 198 zákona č. 461/2003 Z. z., od ktorej riešenia by bolo závislé rozhodnutie žalovanej v
dávkovom konaní, nemožno bez ďalšieho považovať ani otázku, či je skutočne daná zodpovednosť

zamestnávateľa za pracovný úraz. Účinné zbavenie sa tejto zodpovednosti je negatívnou podmienkou
vzniku nároku na dávku, ktorá musí byť takisto splnená, aby tento nárok vznikol (porov. § 109 ods.
1 cit. zák.). Poškodenému teda nevznikne nárok na úrazovú dávku, hoci by boli splnené aj všetky
ostatné zákonné podmienky, ak sa zamestnávateľ týmto spôsobom účinne zbavil svojej zodpovednosti.
Ak sa zamestnávateľ tejto zodpovednosti nezbavil, nemožno uvažovať o naplnení negatívnej podmienky

cit. § 110 ods. 2 zákona. Z toho potom vyplýva, že nie je povinnosťou zamestnanca (poškodeného)
domáhať sa a dokazovať, že zamestnávateľ za poškodenie zdravia zodpovedá. Takéto (pozitívne)
vyslovenie zodpovednosti zamestnávateľa nie je podmienkou nároku na úrazové dávky. Naopak,
je vecou zamestnávateľa liberovať sa (zbaviť sa zodpovednosti) a tým v zmysle cit. § 110 ods.
2 vylúčiť vznik tohto nároku. Takouto liberáciou však nemôže byť len samotný prejav (vyhlásenie)

zamestnávateľa, že odmieta zodpovednosť za pracovný úraz. Naopak, zamestnávateľ musí preukázať
zákonné podmienky takejto liberácie.

61.Veľkýsenátďalejuviedol,žepokiaľorganizačnázložkažalovanéhonímtvrdenéokolnostinásledným
dokazovaním aj dokáže, môže si v zmysle § 198 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. urobiť sám úsudok o

tom, či sa zamestnávateľovi liberácia podarila alebo nie. Ak žalovaný nedokáže túto otázku posúdiť sám,
môže zamestnávateľovi odporučiť, aby sa zbavenia zodpovednosti v rámci pracovnoprávneho vzťahu
domáhal na súde v civilnom sporovom konaní v zhode s § 14 Zákonníka práce (napríklad žalobou
o určenie, že nie je daná jeho zodpovednosť). Ak však zamestnávateľ vôbec nevyužije svoje právoliberovať sa v rámci dávkového konania (teda je nečinný alebo výslovne prejaví, že uznáva svoju plnú
zodpovednosť) alebo ak sa mu liberácia v rámci tohto konania nepodarí (teda ním tvrdené skutočnosti sa
dokazovanímnedokážualeboorganizačnázložkanaichzákladepostupompodľacit.§198nezistí,žeby

boli splnené zákonné predpoklady liberácie v zmysle § 196 ods. 1 Zák. práce), a ak ani nepodá uvedenú
žalobu,ktoroubysadomáhalzbaveniazodpovednosti,nemôžežalovanývychádzaťztoho,ženegatívna
podmienka § 110 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. je naplnená a nárok na úrazové dávky nevzniká.
Naopak, nezostane mu nič iné než vychádzať z toho, že táto negatívna podmienka sa nenaplnila a nárok
na úrazové dávky vznikol, ak sú splnené aj ostatné zákonné podmienky.

62.Žalovanývpreskúmavanomrozhodnutívychádzalzprávnehonázoru,žepovahaúrazu,ktorýúdajne
utrpel žalobca 15. júna 2016, je predbežnou otázkou v zmysle § 198 zákona č. 461/2003 Z. z., ktorej
riešenie patrí do právomoci súdov na základe § 14 Zákonníka práce. Takýto názor je podľa Veľkého
senátu nesprávny, pretože otázka, či tento úraz je pracovným úrazom v zmysle § 8 cit. zák., je otázkou
samotného zákona o sociálnom poistení a jej posúdenie tak patrí organizačným zložkám žalovaného.

V dôsledku tohto nesprávneho názoru sa však organizačné zložky považovali za viazané prejavom
zamestnávateľa žalobcu RNDr. Zborovského, CSc., že sporný úraz nie je pracovným úrazom. Hoci aj
vykonali určité dokazovanie, jeho výsledky pomeriavali vždy len voči tomuto vyhláseniu zamestnávateľa.
Takýmto postupom tomuto vyhláseniu v podstate priznali účinky prezumpcie (domnienky), ktorú sa
dokazovaním snažili len vyvracať. Takýto postup však nezodpovedá zásade voľného hodnotenia

dôkazov, ako vyplýva z cit. § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., ale ani požiadavke rovnako dôsledne
objasňovať všetky skutočnosti, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka, vyjadrenej v cit.
§ 195 ods. 4 tohto zák. Pokiaľ totiž organizačná zložka žalovanej kvôli svojmu nesprávnemu názoru
na výklad § 198 cit. zák. priznala vyhláseniu zamestnávateľa, ktorý ani nebol prítomný, keď sa úraz
mal stať, iný (väčší) význam v konaní než ostatným dôkazom, potom nehodnotila všetky rozhodné

skutočnosti rovnako dôkladne a každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomných súvislostiach.
Porušenie zákonných ustanovení o dokazovaní sa považuje za tzv. inú podstatnú (procesnú) vadu,
teda za podstatné porušenie ustanovení o konaní. Vzhľadom na to, že toto porušenie sa prejavilo
celkom mylným prístupom k hodnoteniu dôkazov, mohlo mať toto porušenie za následok aj nesprávne
rozhodnutie vo veci.

63. Správny súd zvýrazňuje tú skutočnosť, že právny názor vyjadrený v rozhodnutí Veľkého senátu
je v zmysle ustanovenia § 466 ods. 3 pre senáty Najvyššieho správneho súdu SR záväzný. Rovnako
uvedený právny názor musí byť rešpektovaný správnymi súdmi, pokiaľ sa týka posúdenia rovnakej
právnej otázky.

64. Z uvedeného právneho názoru následne vychádzal Najvyšší správny súd aj v ďalších konaniach,
ktorésatýkajúnárokužalobcuspojenýmsúrazovýmidávkamivspojitostisuznanímžalobcuzadočasne
práceneschopného odo dňa 18. júla 2016 do 16. júla 2017, a to v konaní sp. zn. 7Ssk/23/2024 zo dňa
29.01.2025, sp. zn. 7Ssk/50/2023 zo dňa 29.01.2025.

65.Vzmysleuvedenéhosprávnysúdkonštatuje,žepríslušnápobočkaSociálnejpoisťovnebolapovinná
vysporiadať sa s touto skutočnosťou v konaní v rámci rozhodovania o predbežnej otázke, pričom
tejto povinnosti sa nemohla zbaviť odkázaním žalobcu na podanie určovacej žaloby. Správny súd
poukazujevtejtosúvislostinato,žekontrolaadohľadnadvýkonomsociálnehozabezpečeniajezverená

súdom SR v rámci správneho súdnictva. Poskytnutie dávky sociálneho zabezpečenia by malo byť
učinené včas, keďže čas je v tomto prípade jedným z podstatných dôvodov, prečo nároky z poškodenia
zdravia pracovným úrazom uspokojuje štát z dávkového systému - poistenia zamestnávateľa. Účelom
dávky úrazového príplatku je nahradiť rozdiel medzi čistým príjmom, ktorý zamestnanec obvykle
dosahoval v čase, keď bol pracovne aktívny pred vznikom pracovného úrazu, a náhradou príjmu

alebo nemocenským, ktoré sa mu poskytujú počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti v dôsledku
pracovného úrazu alebo choroby z povolania, t. j. akútne kompenzovať náhle zníženie príjmu vplyvom
dočasnej pracovnej neschopnosti zapríčinenej pracovným úrazom. Pokiaľ by sa následne v rámci
civilného súdneho konania zamestnávateľ zbavil zodpovednosti za pracovný úraz žalobcu (súd nie
je viazaný rozhodnutím sociálnej poisťovne), je to dôvod na obnovu konania podľa § 221 ods. 1

písm. b) zákona o sociálnom poistení a následné zrušenie rozhodnutia o priznaní dávky. Výkon
sociálneho zabezpečenia spôsobom, že Sociálna poisťovňa hľadá nezákonné (procesné) dôvody ako
oddialiť vyplatenie dávky, nie je v súlade s ústavou garantovanými právami zamestnancov na hmotné
zabezpečenie občanov, ktorí nie z vlastnej viny nemôžu toto právo vykonávať a princípmi právnehoštátu. Pri posudzovaní predbežnej otázky príslušná pobočka Sociálnej poisťovne, je povinná riadiť
sa najmä ustanoveniami § 195 a nasl. zákona o sociálnom poistení za účelom presného a úplného
zistenia skutočného stavu. Sociálna poisťovňa musí dbať na to, aby jej rozhodnutia a konania, ktoré

im predchádzajú, boli úplné, presvedčivé a vzbudzovali dôveru v spravodlivosť. Taktiež závery v nich
vyslovenénesmúbyťvpríkromrozporespredloženýmipodkladmibezracionálnehoaakceptovateľného
základu.

66. Správny súd ma za to, že záver žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správneho orgánu

prvého stupňa, že žalobcovi nepriznáva nárok na úrazový príplatok za obdobie dočasnej pracovnej
neschopnosti odo dňa 18. júla 2016 do dňa 16. júla 2017, nie je v odôvodnení dostatočne presvedčivo
zdôvodnený, a takýto záver nevyplýva zo zisteného skutkového stavu. Správny súd preto považuje
rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné a zároveň je toho názoru, že žalovaný a správny orgán
prvého stupňa vec nesprávne právne posúdili.

67. Správny súd na základe uvedeného konštatuje, postup orgánov verejnej správy nemožno vyhodnotiť
ako zákonný. V preskúmavanej veci tak správny súd dospel k záveru, že žalovaný v predmetnej
veci nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem a preto nerozhodol zákonne, keď potvrdil
prvoinštančné rozhodnutie napadnuté odvolaním žalobcu. Z uvedených dôvodov správny súd vyhodnotil
námietky žalobcu obsiahnuté v správnej žalobe za dôvodné.

68. Z uvedeného dôvodu správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d)
SSP. Vzhľadom na tú skutočnosť, že rovnakými vadami trpí aj rozhodnutie pobočky žalovaného ako
správny orgán prvého stupňa, správny súd v zmysle ustanovenia § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil
zároveň aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Správny súd v zmysle ustanovenia § 191

ods. 4 SSP súčasne vyslovil, že vec sa vracia správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.
a rozhodnutie

69. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa zhodnotiť,
či žalobca 15. júla 2016 skutočne utrpel tvrdený úraz, a ak áno, ako, kedy a kde ho utrpel a či takto

zistené skutočnosti napĺňajú jednotlivé znaky pojmu pracovný úraz, ako ich vymedzuje opakovane
citovanéavyloženéustanovenie§8zákonač.461/2003Z.z.,atiežsúpovinnívytvoriťzamestnávateľovi
priestor na prípadnú liberáciu. Následne ustáliť, aké mal tento pracovný úraz následky, či žalobcu možno
považovať za poškodeného podľa § 83 zákona č. 461/2003 Z. z. a či sú na základe toho splnené
podmienky nároku na úrazový príplatok, podľa čoho potom rozhodnú o žiadosti žalobcu.

70. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 SSP, podľa ktorých správny
súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalovanému prizná správny súd podľa
pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania

iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia
možno priznať len výnimočne. Žalobca bol v konaní úspešný, správny súd mu preto priznal právo na
úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku.

71. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným

uznesením podľa § 175 ods. 2 Správneho súdneho poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolsképrávnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/,
c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a
z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d/ návrh výroku rozhodnutia

(sťažnostný návrh).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v
správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,
aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom

rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ

poukáže na svoje podania pred správnym súdom.