Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 17, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/33/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424200039
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4424200039.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu JUDr.

Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX. XX.
XXXX, bytom C. D., E. XXXX/XX, zastúpená Mgr. Helenou Farkašovou, advokátkou, so sídlom Nové
Zámky, Žerotínova bašta 1, proti žalovaným: 1. F. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D., H. XXX/XX, 2.
B. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D., H. XXX/XX, 3. B. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., J. XXX/
XX, žalovaní v 1. až 3. rade zastúpení: JUDr. Ema Zacharová, advokát s. r. o., so sídlom Nové Zámky,
Forgáchova bašta 5676/7, IČO: 47 237 023, o zaplatenie 9 544,63 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 22. októbra 2024 č. k. 5C/6/2024-146

v spojení s opravným uznesením zo dňa 1. apríla 2025 č. k. 5C/6/2024-180 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1., 2. a 3. rade priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne o zaplatenie 9 544,63 eura
s príslušenstvom voči žalovaným v 1., 2. a 3. rade zamietol (I.). Žalovaným v 1., 2. a 3. rade priznal
voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (II.) a štátu priznal nárok na náhradu trov

konania voči žalobkyni v rozsahu 100% (III.).

1.1. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 451 ods. 1, 2, § 456, § 101, § 107 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, ako aj zisteným skutkovým stavom.

1.2. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa je starou matkou žalovaných v 2. a 3. rade po nebohej
dcére K. G. a žalovaný v 1. rade je jej zať (manžel jej zosnulej dcéry K. G.). Z dedičského spisu

16D/139/2021 súd zistil, že K. G. zomrela dňa XX. XX. XXXX a dedičmi po poručiteľke boli žalovaní
v 1. až 3. rade, dedičstvo predĺžené nebolo, jeho čistá hodnota bola vo výške 93 197,06 eura. Dedičské
konanie bolo ukončené dedičským uznesením Okresného súdu Nové Zámky 16D/139/2021-48 zo dňa
11. 03. 2021, ktorým bola schválená dohoda dedičov, podľa ktorej dedičstvo nadobudol žalovaný v 1.
rade voči ustupujúcim dedičom bezodplatne.

1.3. Z potvrdenia J. J., I. (založenej na č. l. 8 – 10) bolo preukázané, že poručiteľka K. G. vybrala dňa

18. 01. 2021 z vkladnej knižky J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, patriacej žalobkyni, sumu 9 544,63
eura, pričom bolo preukázané tvrdenie žalobkyne, že jej dcéra K. G. túto sumu vybrala v čase, keď bola
hospitalizovaná v nemocnici. Žalobkyňa tvrdila, že výber bol zrealizovaný bez jej vedomia. Keďže jejdcéra K. G. dňa XX. XX. XXXX zomrela, žalovaní v 1. až 3. rade sú povolaní dediť po poručiteľke, a preto
si žalobkyňa svoj nárok uplatnila voči dedičom.

1.4. Napriek rozsiahlemu dokazovaniu nebolo preukázané, že peniaze, ktoré nebohá dcéra žalobkyne
vybrala z jej knižky, odovzdala žalobkyni alebo použila podľa nejakého konkrétneho pokynu žalobkyne.
Rovnako nebolo preukázané ani to, že by existoval relevantný právny titul, podľa ktorého by K. G. bola
oprávnenásiuvedenépeniazeponechať.Súdmápretozato,žeK.G.sanaúkoržalobkynebezdôvodne
obohatila a bola by povinná toto bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka

vydať. Keďže dcéra žalobkyni zomrela, povinnosť z tohto vzťahu založeného bezdôvodným obohatením
poručiteľky prešla na jej právneho nástupcu, ktorý zodpovedá za dlhy poručiteľa podľa § 470 ods. 1, 2
OZ do výšky nadobudnutého dedičstva. V danom prípade je to žalovaný v 1. rade, ktorý zdedil všetok
majetok podľa schválenej dedičskej dohody, ktorý je vyšší ako dlh poručiteľky. Z titulu bezdôvodného
obohatenia, ktoré malo vzniknúť na strane nebohej dcéry žalobkyni – poručiteľky K. G., je po jej smrti
pasívne vecne legitimovaný z hľadiska hmotnú-právnej úpravy (§ 470 ods. 1, 2 OZ) len žalovaný v 1.

rade, ktorý v zmysle schválenej dedičskej dohody reálne zdedil všetok majetok po poručiteľke. Žalovaní
v 2. a 3. rade ako dedičia po poručitelia po poručiteľke žiaden majetok nezdedili, preto nezodpovedajú
ani za dlhy poručiteľky a nie sú v konaní pasívne vecne legitimovaní.

1.5. Žalovaný v 1. rade vzniesol voči nároku žalobkyne námietku premlčania. Súd nárok žalobkyne

posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, a preto na vec aplikoval ust. § 107 ods. 1, 2
OZ. V prípade nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je z hľadiska § 107 ods. 1, 2 OZ potrebné
rozlišovať 2-ročnú subjektívnu premlčaciu dobu, ktorá pri bezdôvodnom obohatení plynie odo dňa, kedy
sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, súčasne
sa však právo najneskôr premlčí za 3 roky a pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení za 10 rokov odo

dňa, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. Keďže oprávnený sa o bezdôvodnom obohatení nemôže
dozvedieť skôr ako vzniklo, ani subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr ako objektívna,
súčasne však musí byť žaloba podaná aj v objektívnej premlčacej dobe. V tejto veci bola žaloba podaná
dňa 04. 01. 2024 a s poukazom na zistený skutkový stav, súd mal za preukázané, že k bezdôvodnému
obohateniu došlo dňa 18. 01. 2021, kedy dcéra žalobkyne (G. G.) vybrala peniaze z vkladnej knižky

a od uvedeného dátumu začala plynúť 3-ročná objektívna premlčacia doba, ktorá ale do podania žaloby
na súd - do dňa 04. 01. 2024 neuplynula. To znamená, že žaloba bola podaná v 3-ročnej objektívnej
premlčacej dobe. Žaloba však nebola podaná v 2-ročnej subjektívnej premlčacej dobe, ktorá sa ráta od
času, kedy sa oprávnená osoba dozvedela, že sa na jej úkor niekto obohatil. Svedkyňa A. B. pred súdom
potvrdila, že dňa 01. 06. 2021 bola s babkou – žalobkyňou v banke, kde zistili, že zostatok na vkladnej

knižke je 15 eur a zároveň zistili, že výber peňazí uskutočnila K. G. dňa 18. 01. 2021. Súd mal teda za
preukázané, že žalobkyňa už 01. 06. 2021 sa dozvedela, kto peniaze v žalovanej sume z vkladnej knižky
vybral a kto sa na jej úkor obohatil. V tom čase vedela aj to, že jej dcéra K. G. zomrela a dedičské konanie
bolo ukončené 11. 03. 2021, kedy bol známy aj právny nástupca po poručiteľke, ktorý zodpovedá za jej
dlhy. Napriek uvedenému, bola žaloba podaná na súde až dňa 04. 01. 2024, t. j. po uplynutí 2-ročnej

premlčacej doby, ktorá začala plynúť žalobkyni dňa 18. 01. 2021, kedy sa v banke dozvedela, kto a v akej
výške sa mal na jej úkor obohatiť. Táto subjektívna premlčacia doba žalobkyni uplynula 18. 01. 2023
a žaloba bola na súde podaná až 04. 01. 2024, teda po uplynutí 2 rokov od začatia plynutia premlčacej
doby. Súd, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným v 1. rade prihliadol a z tohto dôvodu
žalobu zamietol. Pokiaľ ide o aplikáciu 10-ročnej objektívnej premlčacej doby, súd túto vylúčil, keďže

v konaní nebolo preukázané, že by K. G. mala záujem sa obohatiť na úkor žalobkyne úmyselne.

1.6. Vzhľadom na uvedené, súd žalobu voči žalovaným v 1., 2. a 3. rade v celom rozsahu zamietol,
pričom voči žalovanému v 1. rade bola žaloba zamietnutá z dôvodu zániku vymáhateľnosti peňažného
nároku akceptovaním včas podanej námietky premlčania a voči žalovaným v 2. a 3. rade bola žaloba

zamietnutá pre nedostatok ich vecnej legitimácie.

1.7. O trovách účastníkov súdu rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovaným v 1. až 3. rade, ktorí boli
úspešní v konaní, priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči neúspešnej žalobkyni.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalobkyňa, ktorá sa domáhala
jeho zmeny a vyhovenia žalobe v celom rozsahu, ako aj priznania náhrady trov konania v rozsahu 100%.
Pokiaľ súd prvej inštancie voči žalovanému v 1. rade zamietol žalobu z dôvodu zániku vymáhateľnosti
peňažného nároku pre akceptovanie podanej námietky premlčania a voči žalovaným v 2. a 3. radezamietolžalobuprenedostatokichvecnejpasívnejlegitimácie,podľajejnázorusúdrozhodolspôsobom,
ktorý nie je súladný so zákonom.

2.1. Po smrti jej dcéry K. G., niekedy v roku 2021 spolu s jej vnučkou A. B. navštívila pobočku Slovenskej
sporiteľne, a. s. Nové Zámky, kde mala založenú vkladnú knižku. Kedy to presne bolo, si už nespomína.
Zamestnankyňa banky jej oznámila, že na vkladnej knižke je zostatok 15 eur, a to z dôvodu, že niekedy
pred jej návštevou jej dcéra - nebohá K. G. vybrala z vkladnej knižky všetky jej peniaze. Túto skutočnosť
jej však ničím nedokladovala. Aj to, že táto návšteva sa uskutočnila dňa 01. 06. 2021 uviedla len jej

vnučka A. B. ako svedkyňa pri svojom výsluchu. Na základe tohto zistenia splnomocnila menovanú
vnučku A. B., aby zistila, kedy nebohá dcéra vybrala peniaze z vkladnej výške a v akej výške. Na
základe jej žiadosti 20. 01. 2023 adresovanej J. J., I. jej prišiel list 23. 01. 2023, kde jej bolo oznámené,
že dňa 18. 01. 2021 na základe telefonického zahlásenia bol uskutočnený výber v hotovosti vo výške
9 544,63 eura, a to osobou K. G.. Nestotožňuje sa so záverom súdu, že subjektívna lehota jej začala
plynúť 01. 06. 2021. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok NS SR 1Cdo 67/2011, v zmysle ktorého

oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil až vtedy,
keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia, to znamená, kedy nadobudne relevantnú vedomosť o rozsahu
bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, či o týchto skutočnostiach
sa mohol dozvedieť skôr.

2.2. Vychádzajúc z uvedeného, je presvedčená, že nadobudla relevantnú vedomosť o rozsahu jej

nároku a o osobe, voči ktorej jej vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia až dňa 23. 01.
2023, kedy obdržala oficiálnu informáciu od Slovenskej sporiteľne, a. s. o tom, kto a koľko peňazí vybral
z jej vkladnej knižky. Má preto za to, že dňom 23. 01. 2023 jej začala plynúť subjektívna premlčacia
doba, ktorá končí dňom 23. 01. 2025, čo znamená, že žalobu podala včas.

2.3. Pokiaľ súd žalobu voči žalovaným v 2. a 3. rade zamietol pre nedostatok ich vecnej pasívnej
legitimácie, má za to, že títo sú zákonnými dedičmi po nebohej K. G.. Skutočnosť, že dedičstvo po
nebohej prevzal len žalovaný v 1. rade ako pozostalý manžel, nemá vplyv na toto konanie.

3. K podanému odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadrili žalovaní v 1. až 3. rade, ktorí uviedli, že

žalobkyňa poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR 1Cdo 67/2011 a napriek tomu podľa ich názoru
sa žalobkyňa dozvedela o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, že na jej úkor sa mala obohatiť
dnes už nebohá K. G. dňa 01. 06. 2021, tak ako to určil súd prvej inštancie. Popierajú, že by k tomu
potrebovala ďalšiu informáciu od Slovenskej sporiteľne, I.. Na pojednávaní dňa 18. 07. 2024 samotná
žalobkyňa uviedla, že okrem nej a K. G. nemal nikto iný dispozičné oprávnenie. Teda dňa 01. 06. 2021,

keď bola v J. J., I. sa dozvedela, že má na vkladnej knižke 15 eur, a teda ostatné peniaze vybrala K.
G., keďže ich nevybrala sama žalobkyňa. Nič jej preto nebránila podať žalobu voči dedičom už vtedy,
keď podľa § 460 OZ sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Podľa § 11 OZ zmena v osobe veriteľa
alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Súd preto vznesenú námietku premlčania musel
akceptovať.

3.1. Je skutočnosťou, že neb. K. G. už nemôže objasniť dôvod, pre ktorý vybrala peniaze, ani spôsob,
ako s peniazmi naložila, keďže dňa XX. XX. XXXX zomrela. Vedia však, že ich matka sa žalobkyne bála
a nikdy jej proti jej vôli nič nevykonala. Sú presvedčení, že keby nebola zomrela, žalobkyňa by sa ničoho
nedomáhala, pretože dala na výber pokyn. Dedičským rozhodnutím po neb. K. G. bolo preukázané, že

celé dedičstvo nadobudol žalovaný v 1. rade, a teda žalovaní v 2. a 3. rade nie sú pasívne legitimovaní,
a preto súd aj voči nim správne žalobu zamietol z tohto dôvodu. Táto skutočnosť vyplýva z ust. § 470
OZ, v zmysle ktorého zodpovednosť za dlhy nie je spojená s osobami, ktoré sú zákonnými dedičmi.

4. K podanému vyjadreniu žalovaných sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá zotrvala na svojom

odvolacom návrhu, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel. Je toho
názoru,žerozsudokNSSR1Cdo67/2011jasneazrozumiteľneriešiotázkupremlčaniaprávanavydanie
bezdôvodného obohatenia. Je naďalej presvedčená o tom, že relevantnú vedomosť o rozsahu jej nároku
a o osobe, voči ktorej jej vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nadobudla až dňa 23.01. 2023, kedy obdržala oficiálnu informáciu od J. J., a. s., o tom, kedy, kto a koľko peňazí vybral z jej
vkladnej knižky. Týmto dňom jej začala plynúť subjektívna 2-ročná premlčacia doba, ktorá končí dňa 23.
01. 2025, a preto žalobu podala včas.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas a
oprávnenou osobou, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalobkyne (§ 379 a § 380 odsek
1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku a po
prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie je potrebné podľa § 387 odsek 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

6. Predmetom konania je nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 9 544,63 eura s príslušenstvom od
žalovaných v 1., 2. a 3. rade titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa svoj nárok odôvodňovala
tým, že žalovaný v 1. rade je jej zať a žalovaní v 2. a 3. rade sú jej vnuci po nebohej dcére K. G., ktorá
zomrela dňa XX. XX. XXXX. Žalobkyňa v priebehu konania tvrdila, že bola majiteľkou vkladnej knižky

pod názvom SPORO bonus č. J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedenej v SLSP, I.. V čase, keď bola
hospitalizovaná vo Fakultnej nemocnici Nové Zámky a následne umiestnená do Zariadenia sociálnych
služieb bol z tejto vkladnej knižky vykonaný výber finančnej hotovosti v sume 9 544,63 eura, a to dňa 18.
01. 2021 dnes už nebohou jej dcérou K. G.. Žalobkyňa tvrdila, že nedala svojej dcére pokyn na výber
takejtosumy.Tútosumuodsvojejdcéryneobdržala,akeďžejejdcéradňaXX.XX.XXXXzomrela,nemá

vedomosť o tom, ako sa naložilo s uvedenými finančnými prostriedkami. Žalovaní v 1. až 3. rade na jej
výzvu o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 9 544,63 eura reagovali tak, že nemajú vedomosť
o tom, akým spôsobom K. G. uvedené finančné prostriedky použila.
6.1. Súd prvej inštancie podanú žalobu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade zamietol pre premlčanie
nároku a vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3. rade žalobu zamietol pre nedostatok ich vecnej pasívnej

legitimácie. V konaní bolo preukázané, že v dedičskom konaní vedenom na OS Nové Zámky pod č.
16D/139/2021, v ktorom bola schválená dohoda dedičov dňa 11. 03. 2021, dedičstvo po poručiteľke K.
G., zomr. XX. XX. XXXX nadobudol žalovaný v 1. rade voči odstupujúcim dedičom bezodpatne.

7. Podľa § 387 odsek 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

7.1. Podľa § 387 odsek 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

8. Podľa § 380 odsek 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

9. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotno-právnu, tak aj procesno-právnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho
súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem
prípadov uvedených v § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní
fakticky svojim dispozičným úkonom vymedzil nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti

odvolacieho súdu. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej
inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania odvolací súd pri
svojom rozhodovaní o odvolaní nemôže prihliadať, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd preto
pri rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote
na podanie odvolania, ale zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo.

10. Odvolací súd, preskúmavajúc napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie z hľadiska rozsahu
a vymedzených dôvodov podaného odvolania žalobkyne, dospel k záveru, že podané odvolanie nebolo
spôsobilé privodiť zmenu, resp. zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v prospech odvolateľky.
Odvolanie podané žalobkyňou vyhodnotil odvolací súd za nedôvodné, a vzhľadom na to, že súd prvej

inštancie správne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správne právne závery napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 odsek 1, 2 CSP potvrdil.11. Žalobkyňa v podanom odvolaní namietala, že záver súdu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, že jej
nárok je premlčaný nie je v súlade so zákonom, pričom poukázala v tejto súvislosti aj na rozsudok NS
SR 1Cdo 67/2011.

11.1. V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje 2-ročnú
subjektívnu a 3-ročnú, resp. 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že pokiaľ
skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno
oprávnenému priznať. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa

oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil.
Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne
(fakticky) došlo. Súdna prax v tejto spojitosti už dávnejšie dôvodila, že začiatok plynutia objektívnej
premlčacej doby je nezávislý od akejkoľvek subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom
obohatení a viaže sa len na jedinú rozhodujúcu okolnosť, ktorou je vznik bezdôvodného obohatenia
(porovnaj R 25/1986). Názor, že plynutie objektívnej premlčacej doby je upravené bez akejkoľvek

závislosti na subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení získanom na jeho úkor
sa naďalej uplatňuje aj v súčasnej rozhodovacej praxi súdov (rozsudok NS SR 1MCdo 16/2011 zo dňa
11. 12. 2013).

11.2. Zákon pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby predpokladá to, kedy sa dotknutá osoba

dozvedela o bezdôvodnom obohatení a kto ho získal. Nie teda čas, odkedy sa dozvedieť mala a mohla,
s poukazom na to, že mala poznať právo. Právny poriadok slovo „vedieť mal a mohol“ pritom obsahuje
v iných prípadoch, no na účely začiatku premlčacej doby ich nestanovil. Každý je povinný poznať právo,
no nikomu nemožno nanútiť povinnosť, aby to právo vedel aj správne aplikovať. Za rozhodujúci začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je

potrebné považovať deň, keď sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho
úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal
možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby
na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná (preukázaná), nielen
predpokladanávedomosťoprávneného(pozrirozhodnutiaNSSRsp.zn.3Cdo145/2004,1Cdo67/2011,

R 25/1986).

12. Z vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že zo Slovenskej sporiteľne, a. s. z vkladnej
knižky č. J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorej vlastníčkou bola žalobkyňa, došlo dňa 18. 01. 2021
k výberu sumy 9 544,63 eura, a to K. G. (dcérou žalobkyne), ktorá následne dňa XX. XX. XXXX zomrela.

Žalobkyňa v priebehu celého konania tvrdila, že výber bol zrealizovaný bez jej vedomia, a to v čase
jej hospitalizácie v nemocnici. V konaní sa nepreukázalo, či uvedená finančná čiastka bola odovzdaná
žalobkyni alebo bola použitá podľa nejakého pokynu žalobkyne, ani akým spôsobom s touto sumou
nebohá K. G. naložila. Žalobkyňa na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 18. 07. 2024 uviedla,
že výber peňazí z vkladnej knižky zistila vtedy, keď išla do J. J., a. s. spolu so svojou vnučkou A. B..

Uviedla,žetoboloniekedyvjanuári2023alebo2022,neviepresnekedyanaotázkuprávnejzástupkyne
žalovaných, koľko bývala v domove v H. v čase, keď bola zisťovať stav peňazí v J. J., I. žalobkyňa
uviedla, že si nepamätá, ale mohlo to byť asi 2 – 3 mesiace. Na pojednávaní dňa 22. 10. 2024 bola
vypočutá svedkyňa A. B., ktorá uviedla, že išla s babkou (žalobkyňou) dňa 01. 06. 2021 do banky, kde
zistili, že zostatok na vkladnej knižke je 15 eur a tiež im bolo povedané, že tieto dňa 18. 01. 2021 vybrala

K. G.. Jednalo sa o sumu, ktorá je predmetom tejto žaloby. Žalobkyňa jej vtedy povedala, že to chce
riešiť a že sa chce dostať k týmto peniazom. Tak to spočiatku začali riešiť cez Centrum právnej pomoci,
až napokon skončili na súde. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie správne
ustálil, že k bezdôvodnému obohateniu došlo dňa 18. 01. 2021, kedy dcéra žalobkyne vybrala peniaze
z vkladnej knižky a od uvedeného dňa začala plynúť objektívna premlčacia lehota, ktorá do podania

žaloby na súde dňa 04. 01. 2024 neuplynula. Zároveň však bolo potrebné skúmať plynutie subjektívnej
premlčacej lehoty, keď žalovaní v konaní vzniesli námietku premlčania, na ktorú súd musel prihliadnuť.

V zmysle vyššie citovaného § 107 odsek 2 OZ pre plynutie 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby je
rozhodujúci okamih, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho

úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. V tomto smere sa odvolací súd stotožňuje
s názorom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa sa už dňa 01. 06. 2021 (po tom, čo sa dostavili so svojou
vnučkou A. B. do J. J., I.) dozvedela, že peniaze vo výške žalovanej sumy boli z jej vkladnej knižky
vybraté, a rovnako sa dozvedela, kto tieto finančné prostriedky dňa 18. 01. 2021 vybral, pričom akouviedla svedkyňa, žalobkyni bolo oznámené, že s peniazmi na účte uvedeného dňa disponovala jej
dcéra K. G.. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by dispozičné oprávnenie k uvedenej vkladnej
knižke žalobkyne mala iná osoba, bolo vylúčené, pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že peniaze nevybrala, sa

domnievať, že tieto prostriedky mohla vybrať iná osoba. Žalobkyni tak subjektívna premlčacia lehota
začala plynúť od jej skutočnej vedomosti, v akej výške a kto sa na jej úkor obohatil, a to dňom 01. 06.
2021, kedy sa dostavila do J. J., I. a skončila plynúť dňa 01. 06. 2023. Keďže žaloba bola na súde
podaná až dňa 04. 01. 2024, to znamená po uplynutí 2 rokov, odkedy sa žalobkyňa dozvedela, že došlo
na jej úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, je potrebné konštatovať, že žaloba bola

podaná po uplynutí 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby, a vzhľadom na účinne vznesenú námietku
premlčania zo strany žalovaných, nebolo možné následne priznať uplatnenú pohľadávku žalobkyňou.
Premlčaním sa rozumie márne plynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, čo znamená
výrazne oslabenie subjektívneho práva účastníka, keďže premlčaním jeho nárok síce nezaniká, avšak
nemôže byť súdom priznaný, ak povinný pred súdom čelí uplatnenému právu námietkou premlčania
(rozsudok NS ČR 21Cdo 2958/2007).

Pokiaľ súd prvej inštancie teda zamietol žalobu proti žalovanému v 1. rade pre dôvodne vznesenú
námietku premlčania, je jeho rozhodnutie a záver správny.

13. Ďalšia odvolacia námietka žalobkyne smerovala voči žalovaným v 2. a 3. rade, voči ktorým bola

žaloba zamietnutá pre nedostatok ich vecnej pasívnej legitimácie. Má za to, že aj títo sú, ako deti
nebohej K. G., zákonnými dedičmi a skutočnosť, že dedičstvo po nebohej prevzal žalovaný v 1. rade
ako pozostalý manžel nemá vplyv na toto konanie.

14. Vychádzajúc z ust. § 470 odsek 1, 2 OZ, je nesporné, že dedičstvo sa nadobúda poručiteľovou

smrťou, z čoho vyplýva, že okamihom smrti poručiteľa vstupuje dedič na jeho miesto a stáva sa
subjektom všetkých práv poručiteľa, ako aj povinností, ktoré smrťou nezanikajú. Dedenie nemá byť pre
dediča majetkovým rizikom, preto dedič zodpovedá za pasíva dedičstva iba do výšky nadobudnutého
dedičstva. Ak je viac dedičov, zodpovedajú podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli k cene celého
dedičstva. Pod pojmom „dedič“ v zmysle § 470 OZ nemožno rozumieť každého, komu svedčí niektorý

z dôvodov dedenia, ani tých, ktorí boli síce spôsobilí dediť a dedičstvo neodmietli, ale v skutočnosti
z dedičstva nič nenadobudli. Z hľadiska tohto zákonného ustanovenia dedičom je iba ten, kto na
základeprávoplatnéhorozhodnutiasúdudedičstvoalebojehočasťnadobudol,pritomnezáležínatom,či
dedičstvo nadobudol in nature, alebo vo forme peňažnej výplaty od preberajúceho dediča. Z uvedeného
možno dôvodiť, že pre určenie dediča zodpovedajúceho za primerané náklady pohrebu poručiteľa alebo

za jeho dlhy je rozhodujúce uznesenie súdu o dedičstve, lebo len na jeho podklade vyjde najavo, kto
z potenciálnych dedičov sa stal skutočným právnym nástupcom poručiteľa ohľadne jeho majetku, príp.
jednotlivých častí tohto majetku.

15. V danej veci bolo preukázané, že z pripojeného dedičského spisu 16D 139/2021, že v dedičskej

veci po nebohej K. G., zomr. XX. XX. XXXX boli povolaní ako zákonní dedičia žalovaný v 1. rade
ako manžel a žalovaní v 2. a 3. rade ako deti poručiteľky. Dedičstvo nebolo predlžené, jeho čistá
hodnota bola 93 197,06 eura a bolo ukončené uznesením č. k. 16D 139/2021-48 zo dňa 11. 03. 2021,
ktorým bola schválená dohoda dedičov, podľa ktorej dedičstvo po nebohej nadobudol žalovaný v 1.
rade voči ustupujúcim dedičom bezodplatne. Z uvedeného možno dôvodiť, že uvedené rozhodnutie bolo

rozhodujúce pre určenie, kto vstupuje na miesto poručiteľa a stáva sa subjektom všetkých práv, ako aj
povinnostíporučiteľa.Keďžežalovanív2.a3.radezdedičstvaničnenadobudli,nemôžuanizodpovedať
za prípadné dlhy poručiteľky, a preto, pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaní v 2. a 3.
rade nezodpovedajú za dlhy poručiteľky a nie sú v konaní pasívne vecne legitimovaní, jeho záver je
správny a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné aj voči žalovanému v 2. a 3. rade pre nedostatok

vecnej pasívnej legitimácie ako vecne správny potvrdiť.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 odsek 1 a § 255 odsek 1 CSP
a úspešným žalovaným v 1., 2. a 3. rade priznal voči neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).