Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, August 8, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 6Sf/50/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100866
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100866.1

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: LUMARKT, s.r.o., so sídlom Hutnícka 1, 040 01 Košice,
IČO: 36 216 631, právne zastúpený advokátom: JUDr. Eugen Kostovčík, so sídlom Gelnická 33, 040
11 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, vo veci preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 103011453/2024 z
18.10.2024, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou 17.12.2024 Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“) sa
žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103011453/2024 z 18.10.2024,
ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia Daňového úradu Košice (ďalej len „správca dane“) č.
101719979/2024 zo 17.06.2024 o vyrubení žalobcovi rozdielu dane v sume 73 244,88 Eur na dani z

pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie január 2018, a z dôvodu nezákonnosti ich
zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie, so žiadosťou žalobcu priznať mu náhradu trov
konania.

2. Samostatným podaním doručeným správnemu súdu 07.07.2025 žalobca navrhol priznať správnej
žalobe odkladný účinok, ktorý návrh odôvodnil tvrdením, že okamžitým výkonom žalobou napadnutého

rozhodnutia mu hrozí značná hospodárska a finančná škoda a v konečnom dôsledku aj závažná ujma
s vážnym nenapraviteľným následkom. Žalobca uviedol, že správca dane vykonal daňové kontroly pre
daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia december 2015, január 2016, október 2017, január a
február 2018, február 2019, január 2021, február 2021, máj 2019, január 2018 a január až december
2020, pričom v ich dôsledku jemu vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie
obdobia predstavuje sumu 1 797 920,46 Eur. Žalobca uviedol, že daň za december 2015 v sume 58

620,66 Eur; za január 2016 v sume 87 967,62 Eur a za február 2019 v sume 41 435,04 Eur bola
zaplatená a vyrubená daň za január 2018 v sume 73 244,48 Eur je splatná 18.11.2025. Uviedol, že je
obchodnou spoločnosťou, ktorá existuje viac ako 32 rokov; predmetom podnikania je veľkoobchodná
činnosť kúpy a predaja konzervovaných potravín, oleja, cukroviniek a iných potravinárskych výrobkov
(káva, cukor, cestoviny a iné.); poukázal, že situáciu na trhu výrazne ovplyvnila pandémia COVID,
vojna na Ukrajine, ako aj zvyšovanie cien energií a aktuálne trpí trh nedostatkom surovín na výrobu

konzervovanýchpotravín,nedostatkomobalovéhomateriálu,akoajcelkovýmnedostatkomtovaru,preto
je žalobca nútený disponovať väčšou sumou financií na bankovom účte, aby vedel pružne reagovať na
ponuky zahraničných spoločností (stáva sa pravidlom, že tovar je potrebné uhradiť vopred, prípadne v
krátkej dobe splatnosti). Kým v rokoch 2019-2021 dosahoval žalobca zisky v priemere 220 000,- Eur
ročne, tak v roku 2022 bola výsledkom jeho hospodárenia strata vo výške 284 446,- Eur, čo žalobca
odôvodnil tým, že v roku 2022 nadobudli právoplatnosť rozhodnutia o vyrubení rozdielu DPH v celkovej

výške 288 094,18 Eur. Následne v roku 2023 nadobudli právoplatnosť ďalšie dve rozhodnutia o vyrubení
žalobcovi rozdielu dane v celkovej výške 135 300,66 Eur, čím žalobca k 31.12.2023 dosiahol stratuvo výške 106 350,- Eur. Žalobca ku dňu 31.12.2024 vykázal stratu vo výške 270 254,- Eur, čo bolo
ovplyvnené aj zaúčtovaním rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane za zdaňovacie obdobie január 2021 vo
výške 92 967,58 Eur a za január 2018 vo výške 73 244,88 Eur. Z dôvodu neúnosnej finančnej situácie

preto žalobca požiadal banku o zvýšenie kontokorentného úveru o 400 000,- Eur, avšak banka jeho
žiadosť neakceptovala a kontokorentný úver navýšila len o 200 000,- Eur; následne z dôvodu zlých
výsledkov hospodárenia v roku 2024 toto navýšenie banka nepredĺžila a suma 200 000,- Eur musela byť
v dvoch splátkach uhradená. V období január až máj 2025 príjmy žalobcu za predaj tovaru predstavovali
sumu 2 964 043,- Eur a výdaje žalobcu za rovnaké obdobie predstavovali sumu 3 693 513,- Eur, z toho

platby za nákup tovaru cca 2 373 907,- Eur (64,3%), odvody dane z pridanej hodnoty vrátane úrokov za
odloženie splatnosti 420 864,- Eur (11,4%), úhrada miezd a odvodov za zamestnancov 196 276,- Eur
(5,3%), platby za prijaté služby cca 420 874,- Eur (11,4%) a splátky úveru v banke 250 000,- Eur (6,8
%), ostatné platby predstavovali úroky a poplatky banke. Žalobca poukázal na skutočnosť, že vzhľadom
k nepriaznivým hospodárskym výsledkom zapríčinených aj negatívnym dopadom vyrubených daní
došlo k zníženiu jeho raitingu u zahraničných poisťovní a jeho negatívnemu posudzovaniu obchodnými

partnermi. Svoju situáciu žalobca riešil vložením finančných prostriedkov vo forme pôžičky od spoločníka
v sume 250 000,- Eur. Zdôraznil, že nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na svoje
fungovanie a je tu opodstatnená obava, že sa dostane do druhotnej platobnej neschopnosti, čím nebude
schopný uhrádzať svoje splatné záväzky, vrátane nevyplatenia miezd, neodvedenia odvodov z miezd,
neuhradeniabežnýchdaňovýchpovinností.Nezaplatenímzanákuptovarovaslužiebdôjdekzastaveniu

týchto dodávok a hrozbe pokút a sankcií, pričom žalobca si do dnešného dňa udržiaval svoje dobré
meno na trhu práve aj plnením si svoji záväzkov v lehote splatnosti. Žalobca zdôraznil, že jeho 33
rokov budované dobré meno na trhu je tým ohrozené; poukázal žalobca na celkový dopad takejto
hroziacej situácie pri neodkladnom výkone napadnutého rozhodnutia aj v spojení s inými rozhodnutiami
žalovaného, čo ohrozí zdroje príjmov tak jeho zamestnancov ako aj ďalších na jeho činnosť naviazaných

spolupracujúcich subjektov. Tvrdil, že využil všetky možnosti, aby si zabezpečil dostatok finančných
prostriedkov na fungovanie (odklad zaplatenia dane, navýšenie úverových zdrojov, pôžička zo strany
spoločníka, zníženie nákladov na nevyhnutné) a poukázal, že právoplatné a vykonateľné rozhodnutia,
ktorými bolo uložené peňažné plnenie sú podľa § 89 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku exekučným
titulom, pričom v daňovom exekučnom konaní nie je možné navrátenie do pôvodného stavu. Majetok

predanýformoudražby,ktorýjezaloženývprospechsprávcudane,užnebudenikdyvbudúcnostimožné
získať späť a to ani za predpokladu, že žalobca bude v súdnom konaní úspešný. Záverom žalobca
vyjadril názor, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom
a poukázal na to, že správny súd za takmer identických skutkových okolností priznal odkladný účinok
správnej žalobe žalobcu v konaniach vedených pod sp. zn. KE-6S/21/2023, KE-6S/16/2023, 3Sf/9/2023,

4Sf/7/2024 a 6Sf/5/2023.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení konštatoval neopodstatnenosť a nepodloženosť návrhu žalobcu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe; vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu, ktorým za primárnu
príčinu svojich nepriaznivých hospodárskych výsledkov označil rozhodnutia o vyrubení dane a nie iné

skutočnosti na ktoré taktiež poukázal vo svojom návrhu (pozn. COVID-19, vojna na Ukrajine a iné). V
tejto súvislosti žalovaný uviedol, že samotná výška vyrubenej dane sama o sebe neosvedčuje hrozbu
závažnej ujmy na strane žalobcu; priznanie odkladného účinku správnej žalobe neslúži na zlepšenie
nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu záväzkov. Žalovaný
osobitne zdôraznil nevyhnutný negatívny dopad výkonu právoplatného rozhodnutia na podnikateľské

činnosti akéhokoľvek subjektu, pričom tieto následky možno všeobecne predpokladať. Taktiež zdôraznil
absenciu odôvodnenia danosti verejného záujmu pre priznania odkladného účinku žalobe a tiež to,
že verejným záujmom je práve riadne zaplatenie, resp. výber dane, pričom dôvody opísané žalobcom
považoval žalovaný za individuálny prínos pre žalobcu nie však za verejný záujem.

4. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), podanie správnej
žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5.Podľa§185písm.a)SSP,správnysúdmôže,akosobitnýpredpisneustanovujeinak,nanávrhžalobcu
a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým

výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu

verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. V prvom rade je nevyhnutné poznamenať, že účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe,
ktorousažalobcadomáhasúdnehoprieskumurozhodnutiaorgánuverejnejsprávy,jeposkytnúťochranu
tomu, voči komu toto rozhodnutie orgánu verejnej správy smeruje (žalobca), avšak priznanie odkladného
účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych
účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a je tak zabezpečovacím procesným

prostriedkom. Jedná sa teda o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho
prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku
okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v priamej príčinnej
súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

9. Existenciu, resp. hrozbu nastolenia uvedených negatívnych dôsledkov, ktoré by mohli reálne nastať
v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorého prieskumu
sa žalobca domáha, je v konaní o návrhu na vydanie tohto mimoriadneho procesného inštitútu povinný
nie len tvrdiť, ale predovšetkým predloženými konkrétnymi dôkazmi aj osvedčiť predkladateľ tohto

návrhu, t.j. dôkazné bremeno nesie žalobca. Pre vyhovenie návrhu je však v tomto smere nepostačujúce
len nepodložené tvrdenie o hrozbe závažnej ujmy, značnej škody, či inom vážnom nenapraviteľnom
následku pre žalobcu, ale táto hrozba musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním
predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol na tento účel vykonať a vyhodnotiť.

10. V uvedených súvislostiach je nevyhnutné mať taktiež na zreteli, že správny súd pri rozhodovaní
vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava zákonnosť správnou žalobou
napadnutého rozhodnutia, ale posudzuje výhradne účinky výkonu takéhoto rozhodnutia na status
žalobcu, ktorý sa jeho vydania domáha. Preto sa správny súd pri tomto rozhodovaní musí obmedziť
iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého rozhodnutia na žalobcu, bez toho

aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd môže buď iba správnej žalobe
odkladný účinok priznať alebo takýto návrh zamietnuť, avšak nie je oprávneným autoritatívne nahradiť
svojim rozhodnutím rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré oprávnenie správny súd nemá ani pri
rozhodovaní vo veci samej.

11. V danom prípade žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa cit. § 185 písm.
a) SSP, ktoré predpokladá na vyhovenie takémuto návrhu štyri kumulatívne podmienky a to dve
procesného charakteru (vyžaduje sa podanie návrhu na priznanie odkladného účinku žalobcom a
prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky sú hmotnoprávneho charakteru (existencia
hrozby závažnej ujmy alebo značnej hospodárskej škody alebo finančnej škody alebo závažnej ujmy

na životnom prostredí alebo iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu odkladného
účinku s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto zákonných podmienok, tak
nesplneniektorejkoľvekznichvedie(beznutnostizaoberaťsavtakomprípadeeštesplnenímostatných)
k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe.

12. Po oboznámení sa so správnou žalobou, ktorej dôvody je nutné vnímať v jednotnom kontexte
aj s návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd ustálil, že žalobca v
tomto prípade nepochybne splnil dve vyššie zmienené zákonné procesné podmienky, preto správny
súd pristúpil k preskúmaniu splnenia aj hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe.

13. V rámci skúmania splnenia prvej hmotnoprávnej podmienky správny súd konštatuje, že žalobca
neosvedčil naplnenie predpokladov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca odôvodnil
návrh na priznanie odkladného účinku. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnežalobe odôvodnil hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody a zo s poukazom
na celkovú výšku jemu vyrubeného rozdielu na dani z pridanej hodnoty v sume 1 797 920,46 Eur
za jednotlivé kontrolované zdaňovacie obdobia s tým, že ak bude povinný uhradiť túto sumu v

jednotlivýchdátumochsplatnostivzmyslepríslušnýchrozhodnutísprávcudane,dostanesadoplatobnej
neschopnosti a nebude schopný uhrádzať svoje záväzky. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení
správnemu súdu nepredložil žiaden dôkaz. Tvrdenia žalobcu obsiahnuté v návrhu sa tak dostávajú do
roviny čisto hypotetickej a abstraktnej, keďže, ako už bolo uvedené žalobca nijako neosvedčil svoju
ekonomickú a finančnú situáciu, ako ani ďalšie nevyhnutné náležitosti (napr. poskytnutie mu pôžičky

spoločníkom p. A.), na základe ktorých by správny súd mohol uveriť a preveriť pravdivosť a reálnosť
jeho tvrdení a vyvodiť konštatovať dôvodnosť návrhu žalobcu.

14.Vtejtosúvislostijenevyhnutnéopakovanepoukázať,žepriznanieodkladnéhoúčinkujevýnimočným
inštitútom, ktorý slúži na prelomenie právnych účinkov právoplatného a vykonateľného rozhodnutia
orgánu verejnej správy, a to len v zákonom predvídaných a odôvodnených prípadoch ak žalobcovi

hrozí v príčinnej súvislosti s bezodkladným výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia
závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
Musí byť teda zrejmé, že tvrdená ujma (škoda) nastane práve v dôsledku výkonu napadnutého
rozhodnutia. Inštitút odkladného účinku neslúži na ochranu žalobcu pred akýmkoľvek následkom
spojeným s výkonom rozhodnutia, pričom je prirodzené, že výkon rozhodnutia orgánu verejnej správy,

ktoré je spojené s peňažným plnením (v danom prípade vyrubený rozdiel dane na dani z pridanej
hodnoty v sume 73 244,88 Eur, pozn.) nepochybne vždy zasiahne majetkovú sféru povinného subjektu
a pritom pôjde vždy o negatívny dopad na jeho majetkovú sféru, či podnikateľskú činnosť, avšak na
priznanie odkladného účinku žalobe ustanovenie § 185 písm. a) SSP predpokladá, aby v dôsledku
výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia povinný subjekt pocítil mimoriadny dopad na majetkovú či

podnikateľskú sféru, t.j. aby dopad bol až tak závažný, že by došlo k vážnym (nezvratným) následkom
vedúcim k ochromeniu, či k ukončeniu podnikateľskej činnosti dotknutého subjektu, prípadne k inému
nenapraviteľnému následku. Súčasne je nutné preukázanie, že neexistuje iné menej radikálne riešenie,
ako sa vyrovnať s dôsledkami napadnutého rozhodnutia (napr. platenie záväzku v splátkach, dočasné
zníženie nákladov, možnosť úveru, pôžičky od konateľa). V intenciách uvedeného je nevyhnutné

konštatovať, že tvrdenia žalobcu o negatívnom vplyve bezodkladného výkonu rozhodnutia na jeho
majetkovú sféru, avšak bez osvedčenia zásadného (až devastačného) charakteru tohto dopadu na jeho
podnikateľskú činnosť, ktorému nie je možné zabrániť iným menej radikálnym spôsobom, nie je možné
bez ďalšieho priznať odkladný účinok správnej žalobe. Ako už bolo uvedené, osvedčiť (nie len tvrdiť, ale
aj preukázať) tieto zákonné predpoklady je povinný sám žalobca, ktorý je v tomto prípade povinný uniesť

bremeno tvrdenia. Správny súd preto v tomto prípade od žalobcu legitímne očakával, aby v návrhu na
priznanie odkladného účinku uviedol nie len konkrétne tvrdenia a skutočnosti, ale aby tieto a podložil
konkrétnym dôkazmi a súčasne, aby preukázal príčinnú súvislosť medzi hroziacou ujmou a napadnutým
rozhodnutím a nemožnosť zabrániť tvrdenému následku inými spôsobmi. Súčasne je potrebné uviesť,
že pri rozhodovaní o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je v prvom rade nevyhnutné skúmať

dopad bezodkladného výkonu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia na žalobcu. Ako vyplýva
z návrhu žalobcu žalobou napadnuté rozhodnutie bude vykonateľné (splatnosť vyrubeného rozdielu
dane na dani z pridanej hodnoty nastane) až 18.11.2025, t.j. keďže žalobcovi toho času nehrozí
výkon rozhodnutia, ktoré je predmetom tohto konania, nie je splnená jedna zo základných podmienok
hypotézy § 185 písm. a) SSP, v zmysle ktorého súd môže na návrh žalobcu priznať žalobe odkladný

účinok, ak by okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia hrozila žalobcovi značná
škoda. Argumentum a contrario, aj keby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok v zmysle návrhu
žalobcu, táto skutočnosť by nemala priamy vplyv na aktuálnu hospodársku situáciu žalobcu, keďže ide
o pohľadávku, na ktorej úhradu žalobca nie je ešte povinný.

15. Z dôvodu nepreukázania jednej z hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku
žalobe v tomto konaní, správny súd už nemal za potrebné skúmať splnenie druhej hmotnoprávnej
podmienky a to, či by priznanie odkladného účinku žalobe bolo alebo nebolo v rozpore s verejným
záujmom.

16. Na základe uvedených dôvodov, správny súd uzavrel, že návrhu žalobcu na priznanie odkladného
účinkusprávnejžalobeniejemožnévyhovieť,pretotentonávrhpostupompodľacit.§188SSPzamietol.17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 [§ 139 ods. 4
SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP].

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).