Rozsudok · Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov · Judgement

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 30Sas/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825100281
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0825100281.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL.M.,

v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., E. zast.
zákonným zástupcom – otcom: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale G. C. D. XXX, XXX XX C. D., proti
žalovanému:Ústrediepráce,sociálnychvecíarodiny,oddeleniepeňažnýchpríspevkovnakompenzáciu
ŤZP a posudkových činností Žilina, so sídlom J. M. Hurbana 16, 010 01 Žilina, IČO: 30 794 536, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2024/2973 zo dňa
26.02.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na

kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Žilina č. UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2024/2973 zo dňa
26.02.2024 a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina č. ZA1/OPPKTZPaPC/PPnK/
SOC/2023/102176-5 zo dňa 10.11.2023 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa
na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu
(100 %), v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude

vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina č. ZA1/OPPKTZPaPC/PPnK/
SOC/2023/102176-5 zo dňa 10.11.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) prvostupňový správny
orgán podľa § 38 ods. 1 písm. b) bod 2. zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na
kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov nevyhovel žiadosti podanej žalobcom - maloletým A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom

C. D. XXX, XXX XX C. D., v zastúpení jeho zákonným zástupcom – otcom F. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytomC.D.XXX,XXXXXC.D.anepriznalmupeňažnýpríspevoknakompenzáciuzvýšenýchvýdavkov
súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.

2. Podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia bol komplexný posudok č. ZA1/OPPnKTZPaPČ/
SOC/2023/102461-7, č. z. 2023/422764 zo dňa 30.10.2023, v ktorom sa uvádza, že maloletý A. B.
je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, má mieru funkčnej poruchy 90 %, ale v oblasti

kompenzácií mu nebol navrhnutý peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich
so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Z medicínskeho hľadiska sa u maloletého
jedná o poruchy psychického vývoja detí – Aspergerov syndróm. Chôdza je samostatná, možná aj na
dlhšie vzdialenosti, pri chôdzi nepoužíva ako oporu žiadnu zdravotnícku pomôcku. Podľa vyjadreniaotca maloletého maloletý necestuje prostriedkami verejnej hromadnej dopravy osôb, nakoľko nezvláda
situácie v týchto prostriedkoch. Podľa vyjadrenia otca je útočný, agresívny. Prepravu do školy a na
terapie mu zabezpečuje otec osobným motorovým vozidlom, ktorého je vlastníkom.

3. Prvostupňový správny orgán poukázal na § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. a konštatoval,
že maloletý klient nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v zmysle
uvedeného ustanovenia, je schopný premiestniť sa k prostriedkom verejnej hromadnej dopravy osôb,
nastupovať do nich a vystupovať z nich, udržať sa v nich počas jazdy a prepravovať sa v nich. Netrpí

ochorením podľa § 38 ods. 9 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z.. Vzhľadom k uvedenému prvostupňový
správny orgán nenavrhuje sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia maloletého kompenzovať
peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky
osobného motorového vozidla, nakoľko nie sú splnené legislatívne kritéria jeho indikovania.

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom zákonného zástupcu v zákonnej

lehote odvolanie, v ktorom poukazoval na to, že otec vozí syna každý deň do školy aj zo školy domov, na
terapie do mesta Žilina. Tiež, ak má nejakú mimoškolskú aktivitu, musí ho zaviesť tam aj späť a musí mu
byť aj ako doprovod vzhľadom na nepredvídateľné reakcie z nového prostredia. Posudkový lekár nevie
o správaní a reakciách maloletého v dopravných prostriedkoch. Cestovanie je aj časovo veľmi náročné
– otec musí vyzdvihnúť syna v škole a naobedovať sa s ním, cestovať do Žiliny na terapiu a potom sa

vrátiť domov. Ak by išiel prímestskou dopravou, bol by v škole asi len 2 hodiny a domov by sa vrátil
okolo 16 - 17 hodiny, keďže autobusy nepremávajú tak často ako MHD. Bol by potom preťažený a mal
by problém na druhý deň ísť do školy. K odvolaniu priložil aktuálne pedopsychiatrické vyšetrenie a tiež
správu zo školy zo dňa 16.11.2023, podľa ktorej si z dôvodu problémového správania musel otec syna
vyzdvihnúť predčasne z vyučovania. Tiež uvádzal, že na odporúčanie pedopsychiatričky bude žalobca

navštevovať školu len 20 hodín týždenne. Zároveň požiadal o osobnú účasť žalobcu pri posudzovaní
jeho zdravotného stavu.

5. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán rozhodnutím č. UPS/US7/
SSVODPPKPC1/SOC/2024/2973 zo dňa 26.02.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že

odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

6. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací orgán uviedol, že dňa 28.08.2023 podal
žalobca žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov
súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Dňa 30.10.2023 bol vydaný

prvostupňovým správnym orgánom komplexný posudok č. ZA1/OPPnKTZPaPČ/SOC/2023/102461-7,
č. z. 2023/422764, podľa ktorého je miera funkčnej poruchy žalobcu 90 %, preto sa považuje za fyzickú
osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Miera funkčnej poruchy bola stanovená v zmysle prílohy č.
3, časti IV.1.d) k zákonu č. 447/2008 Z. z.. Sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia žalobcu
neboli v uvedenom komplexnom posudku navrhnuté kompenzovať formou požadovaného peňažného

príspevku z dôvodu, že žiadateľ nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom
v zmysle § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. a taktiež z dôvodu, že u žalobcu sa nejedná o fyzickú
osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá by spĺňala podmienky podľa ustanovenia § 38 ods. 9
písm. b) uvedeného zákona. Podkladom pre vyhotovenie komplexného posudku bol lekársky posudok
prvostupňového správneho orgánu zo dňa 18.09.2023 a posudkový záver zo dňa 27.10.2023.

7. Žalovaný uviedol, že na základe podaného odvolania posudkový lekár žalovaného opätovne
prehodnotil zdravotný stav žalobcu, pričom na základe lekárskeho nálezu a všetkých predložených
aktuálnych odborných lekárskych nálezov nachádzajúcich sa v spisovej dokumentácii prvostupňového
správneho orgánu ako aj lekárskeho nálezu z pedopsychiatrickej ambulancie zo dňa 02.11.2023

doloženého k odvolaniu a záznamu o vyzdvihnutí žiaka rodičom zo školského zariadenia zo dňa
16.11.2023 vypracoval lekársky posudok č. ZA/2024/3442-2 zo dňa 23.01.2024.

8. Podľa tohto lekárskeho posudku je miera funkčnej poruchy maloletého 90 % v zmysle prílohy č.
3, časti IV.1.d) k zákonu č. 447/2008 Z. z., preto sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným

postihnutím. Z medicínskeho hľadiska ide o poruchu psychického vývoja detí - Aspergerov syndróm.
Žalovaný poukázal na to, že určovanie miery funkčnej poruchy a posudzovanie zdravotného stavu na
účely kompenzácií patrí do výlučnej právomoci posudkových lekárov. Ťažké zdravotné postihnutie je
zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %, určená miera funkčnej poruchy všaknemá vplyv na indikovanie požadovaného peňažného príspevku. Miera funkčnej poruchy sa určuje
v desiatkach percent podľa druhu zdravotného postihnutia s najvyšším percentuálnym ohodnotením
s tým, že túto možno zvýšiť o 10 % s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy, ktoré ovplyvňujú

zdravotné postihnutie tak, že spôsobujú znevýhodnenie, avšak v tomto prípade legislatívna podmienka
pre navýšenie miery funkčnej poruchy nebola splnená a preto posudkový lekár toto ustanovenie
neuplatnil. Žalovaný je toho názoru, že v konkrétnom prípade posudkový lekár sa vysporiadal so
všetkými predloženými listinnými dôkazmi medicínskeho charakteru, ktoré boli predložené a vykonal ich
hodnotenie v súlade s platnými právnymi predpismi.

9. Žalovaný poukázal na to, že zákonný zástupca žalobcu písomne požiadal o osobné posúdenie
zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom, avšak pri telefonickom kontakte dňa 09.01.2024 túto
žiadosť odvolaciemu správnemu orgánu nepotvrdil. Maloletý bol dňa 11.12.2023 osobne posúdený
posudkovým lekárom na prvostupňovom správnom orgáne. V konkrétnom prípade teda posudkový
lekár žalovaného vykonal posúdenie zdravotného stavu žalobcu bez jeho prítomnosti vzhľadom k tomu,

že nemal pochybnosti o správnosti diagnostického záveru v predloženom lekárskom náleze, ako aj
v ďalších doložených odborných lekárskych vyšetreniach a nebolo potrebné overiť ich objektívnosť
alebo úplnosť. K uvedenému žalovaný uviedol aj to, že takýto postup nemá vplyv na kvalitu
vykonávania lekárskej posudkovej činnosti, nakoľko predmetom tejto činnosti primárne nie je vyšetrovať
adiagnostikovaťosoby,alevykonaťhodnotenienazákladepredloženýchodbornýchlekárskychnálezov.

10. Žalovaný opätovne poukázal na lekársky posudok zo dňa 23.01.2024, z ktorého vyplýva, že v
prípade žalobcu ide o 10 ročné dieťa, ktoré je v starostlivosti pedopsychiatra pre Aspergerov syndróm,
v klinickom náleze je popisované oslabenie tolerancie na záťaž a výdrž pri cielených aktivitách, sociálna
neobratnosť, obavy zo zlyhania, stereotypné záujmy. Psychologickým vyšetrením z novembra 2022

aktuálny výkon v intelektových skúškach dosahuje pásmo priemeru, jednotlivé intelektové schopnosti
sú široko a nerovnomerne rozložené od pásma nadpriemeru po pásmo nižšieho priemeru. V odvolacom
konaní doložené nové vyšetrenie z novembra 2023 dokumentuje aktuálne zhoršený stav, upravuje sa
liečba. Je potrebné počkať na efekt liečby. Dieťa je samostatne mobilné, bez poruchy kontinencie,
navštevuje bežnú školu. Nie sú prítomné poruchy vnímania, nie je zaradené do dialyzačného alebo

transplantačného programu, neprebieha u neho onkologická liečba. V záveroch k jednotlivým druhom
odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím posudkový lekár konštatuje, že maloletý
nespĺňa legislatívne podmienky odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom
podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z.. Uviedol, že je výlučne v kompetencii posudkového lekára ako
špecializovaného lekára z medicínskeho hľadiska posúdiť, čo sa považuje za ťažkú poruchu mobility a

taktiež, čo sa považuje za duševné poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného
alebo nepredvídateľného správania, ako aj čo sa považuje za ťažké poruchy zvieračov pre vyhodnotenie
otázky, či je posudzovaná fyzická osoba odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom. V konkrétnom prípade posudkový lekár vyhodnotil, že žalobca je schopný na rovnakom
základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jeho prirodzenej dôstojnosti prepravovať sa

prostriedkamiverejnejhromadnejdopravyosôb.Vsúčasnostinemálekárskyminálezmidokumentovanú
ťažkú poruchu mobility - je schopný premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť,
nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z
vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, rovnako nemá dokumentované duševné poruchy s často sa
opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania ani ťažké poruchy

zvieračov podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z..

11. Ďalej podľa lekárskeho posudku zo dňa 23.01.2024 žalobca nespĺňa ani kritéria odkázanosti na
kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového
vozidla podľa § 14 ods. 10 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z., nakoľko nie je zaradený do

chronického dialyzačného programu alebo do transplantačného programu, nie je mu poskytovaná
akútna onkologická liečba a ani udržiavacia liečba pri hematoonkologickom ochorení - § 38 ods. 9 písm.
b) zákona č. 447/2008 Z. z.. Na základe záverov uvedených v druhostupňovom lekárskom posudku tak
žalovaný vydal komplexný posudok č. ZA/2024/3442/4 – CAV zo dňa 13.02.2024, v ktorom sociálne
dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia nenavrhol žalobcovi kompenzovať peňažným príspevkom

na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového
vozidla.12. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí dal do pozornosti, že zákon č. 447/2008 Z. z. v § 14 ods. 6
upravuje odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v troch prípadoch: ťažké
poruchymobility,duševnéporuchyaťažképoruchyzvieračov.Hocizákonbližšienešpecifikujekonkrétne

zdravotné postihnutia, pri duševných poruchách však upravil nielen určité sprievodné prejavy tohto
zdravotného postihnutia (agresivita, neovládateľné alebo nepredvídateľné správanie), ale aj ich intenzitu
(často sa opakujúce), kvôli ktorým fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nie je schopná
na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti
prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb, čo ju robí viazanou na individuálnu prepravu

osobným motorovým vozidlom. Navyše zo systematického výkladu § 14 ods. 6 písm. a) až c) citovaného
zákona je zrejmé, že zákonodarca sa týmto ustanovením snažil pokryť také zdravotné poruchy a stavy,
ktoré svojou intenzitou musia mať tak závažný vplyv na zdravotný stav fyzickej osoby, že spôsobujú
degradáciujejprirodzenejdôstojnosti,čímjepreňuindividuálnaprepravaosobnýmmotorovýmvozidlom
nevyhnutná. V konkrétnej veci podľa vyjadrenia posudkového lekára žalovaného je žalobca bez
závažnejšej poruchy mobility (postoj a chôdza sú samostatné), taktiež nemá závažnú duševnú poruchu

v zmysle § 14 ods. 6 písm. b) zákona č. 447/2008 Z .z. a nemá ani ťažkú poruchu zvieračov. Uvedené
závery posudkový lekár podľa žalovaného náležite odôvodnil v odôvodnení lekárskeho posudku zo dňa
23.01.2024.

13. Taktiež je podľa žalovaného potrebné poznamenať, že žalobca má vydaný preukaz fyzickej

osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, preto môže v kontakte so spoločenským
prostredím využívať výhody a uplatňovať si zľavy plynúce z vyhotoveného preukazu fyzickej osoby
s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom. Po preukázaní sa vyššie citovaným preukazom
sú občania povinní uvoľniť uvedené miesto fyzickej osobe, ktorá je držiteľom predmetného preukazu.
Taktiež uvedená fyzická osoba by mala byť v prostriedkoch verejnej hromadnej dopravy sprevádzaná

sprievodcom (čo v konkrétnom prípade vyplýva aj z rodičovských povinností zákonného zástupcu
maloletého).Toznamená,žebynemalacestovaťsamostatne.Vtejtosúvislostitiežžalovanýpoukazoval
na participáciu rodiny vzájomne si pomáhať, ktorú upravuje zákon o rodine.

14. Žalovaný ďalej uvádzal, že aj napriek tomu, že žalobca je odkázaný na sprievodcu, táto skutočnosť

automaticky nezakladá nárok na kladné posúdenie odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. V tejto súvislosti poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžsk/24/2017 zo dňa 30.01.2018.

15. Žalovaný teda dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo vydané v súlade s

príslušnými platnými právnymi predpismi a nenašiel dôvod pre jeho zmenu alebo zrušenie.

Správna žaloba, žalobné body

16. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia

v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a navrhoval obe tieto rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť orgánu
verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie a to z dôvodu, že rozhodnutia vychádzajú
z nesprávnych skutkových zistení z dôvodu nedostatočného poučenia účastníka konania, tiež z
nesprávneho vyhodnotenia a právneho posúdenia zdravotných a sociálnych dôsledkov zdravotného
postihnutia žalobcu, pričom došlo k príliš formalistickému a diskriminačnému výkladu aplikovaných

zákonných noriem v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, Dohovorom OSN o právach dieťaťa a
Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ako aj so správnym poriadkom a v
konečnom dôsledku aj so zákonom č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia.

17. Správnou žalobou sa žalobca domáhal aj preskúmania a zrušenia rozhodnutí týkajúcich sa
nepriznaniapeňažnéhopríspevkunaopatrovaniežalobcu,avšakUznesenímSprávnehosúduvBanskej
Bystrici sp. zn. 14Sas/3/2024 zo dňa 02. apríla 2025 bola tu prejednávaná vec vylúčená na samostatné
konanie s tým, že táto vylúčená vec sa následne viedla pod novou spisovou značkou 30Sas/17/2025
a predmetom konania sp. zn. 14Sas/3/2024 zostalo preskúmavanie rozhodnutí týkajúcich sa peňažného

príspevku na opatrovanie.

18. V správnej žalobe žalobca poukázal na prejavy jeho ťažkého zdravotného postihnutia - Aspergerov
syndróm (ťažká forma) kombinovaný s ADHD a hyperkinetickou poruchou s tým, že tieto sa zhoršili,postupne prichádzali problémy v škole, ktorú navštevoval každý deň za pomoci asistenta učiteľa a
ďalších primeraných úprav. Už v máji 2023 bol stav žalobcu taký, že pedopsychiatrička odporučila
skoršie ukončenie ročníka. Od decembra 2023 škola pristúpila aj k zníženiu rozsahu dochádzky po tom,

čousúdila,žestupňujúcesaagresívneprejavyžalobcuužniejeschopnáďalejzvládaťatoanisprijatými
podpornými opatreniami.

19. Nakoľko správnou žalobou žalobca spoločne napádal aj rozhodnutia orgánov verejnej správy
týkajúce sa nepriznania peňažného príspevku na opatrovanie, o ktorého priznanie žiadal jeho otec,

žalobca sa v odôvodnení správnej žaloby primárne zameral na skutočnosti týkajúce sa potreby
opatrovania a uvádzal predovšetkým námietky vo vzťahu k rozhodnutiam orgánov verejnej správy vo
veci peňažného príspevku na opatrovanie.

20. V súvislosti s rozhodnutiami orgánov verejnej správy vo veci peňažného príspevku na kompenzáciu
zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, žalobca

uvádzal, že potrebuje pomoc inej fyzickej osoby pri všetkých činnostiach nad rámec bežnej potreby
pomoci dieťaťa v jeho veku, čo je vyjadrené okrem iného aj potrebou pomoci asistenta učiteľa počas
celého vzdelávacieho procesu, pričom pre zhoršený zdravotný stav a zvýrazňujúce sa problémy v
socializácii a adaptácii musí ostať oproti rovesníkom na domácom vzdelávaní (čiastočnom), čo vyžaduje
prítomnosť dospelej fyzickej osoby aj počas bežného pracovného dňa a času.

21. Žalobca tiež uviedol, že je nevyhnutné ho voziť do školy autom z dôvodu, že vzhľadom na ťažké
zdravotné postihnutie a lekárskymi a diagnostickými správami potvrdený ťažký stav, časté výbušné
reakcie, agresivitu, impulzivitu v kontakte s nekontrolovaným sociálnym prostredím s množstvom
vonkajších podnetov ako sú prostriedky verejnej hromadnej dopravy, sa dostáva do neovládateľného

stavu s reakciou vo forme heteroagresívnych a autoagresívnych prejavov.

22. Podľa žalobcu správne orgány nezohľadnili viaceré objektívne skutočnosti týkajúce sa zdravotného
stavu žalobcu a dôsledkov jeho ťažkého zdravotného stavu. Namietal, že zo strany správnych orgánov
neboli rešpektované ustanovenia § 3 ods. 2, § 3 ods. 5 a § 46 ods. 1 a 3 správneho poriadku.

23. Podľa názoru žalobcu orgány verejnej správy zámerne použili príliš formalistický výklad ustanovení
zákona č. 447/2008 Z. z. tak, aby mu peňažný príspevok nepriznali. Pritom však nezohľadnili, že
aj v zmysle existujúcej judikatúry je nutné zákon vykladať v súlade s právami zaručenými v Ústave
Slovenskej republiky a dohovoroch, ktorými je Slovenská republika viazaná. Orgány verejnej správy tiež

podľa žalobcu nezohľadnili, čo je účelom zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia, v tomto smere žalobca poukázal na § 2 ods. 1, ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z..

24. Vo vzťahu k posúdeniu odkázanosti maloletého žalobcu na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom, žalobca poukazoval na ustanovenie § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. o

peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a konštatoval, že fyzická
osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej
prirodzenej dôstojnosti z dôvodu: a) ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej
dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom

počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, b) duševnej poruchy s často sa
opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania prepravovať sa
vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo c) ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom
verejnej hromadnej dopravy osôb.

25. V prípade tu žalobou napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy zdôvodnenie, prečo
žalobca nespĺňa podmienku prítomnosti duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity,
neovládateľného alebo nepredvídateľného správania, absentuje, nakoľko celé zdôvodnenie spočíva len
vnegatívnomvymedzení,žepodmienkunespĺňa.Takétoposúdenieodkázanostižalobcunaindividuálnu
prepravuosobnýmmotorovýmvozidlomnespĺňapožiadavkykladenénakvaliturozhodovaciehoprocesu

v správnom konaní.

26. Zákon stanovuje, že má ísť o duševnú poruchu s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity,
neovládateľného alebo nepredvídateľného správania, čo je u žalobcu v lekárskych správachjednoznačne dokumentované, tento má ťažkú duševnú poruchu - Aspergerov syndróm, ktorý sa
prejavuje aj emočnou nestabilitou, odbrzdeným správaním, narušenou adaptabilitou a pripravenosťou
reagovať agresívne, amokom.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

27. Žalovaný v jeho vyjadrení k správnej žalobe žiadal, aby správny súd podľa § 190 Správneho súdneho

poriadku správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko napadnuté rozhodnutie považuje za vecne
správne a závisiace výlučne od posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby a posúdenia príslušnej
odkázanosti posudkovým lekárom správneho orgánu a následne sociálnym pracovníkom správneho
orgánu.

28. Žalovaný popísal priebeh administratívneho konania, uviedol, že posudkový lekár zohľadnil

zdravotnú dokumentáciu žalobcu, všetky lekárske nálezy, odborné lekárske vyšetrenia a správy, vrátane
lekárskej správy z pedopsychiatrického vyšetrenia zo dňa 02.11.2023, ktorú žalobca priložil k odvolaniu
a pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu posudkový lekár zobral do úvahy aj v odvolaní doložený
záznam zo dňa 16.11.2023 o vyzdvihnutí žiaka zo školského vyučovania.

29. Žalovaný zopakoval obsah napadnutého rozhodnutia, vymenoval lekárske správy, ktoré boli
zohľadnené v rámci posudzovania zdravotného stavu žalobcu a zopakoval závery posudkového lekára
žalovaného uvedené v lekárskom posudku zo dňa 23.01.2024. Uviedol, že žalobca nespĺňa legislatívne
podmienky odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6
zákona č. 447/2008 Z. z. účinného do 30.06.2024.

30. Konštatoval, že odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom musí mať priamu príčinnú súvislosť práve s týmto ťažkým
zdravotným postihnutím. Ustanovenie § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. upravuje odkázanosť na
individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v troch prípadoch: ťažké poruchy mobility, duševné

poruchy a ťažké poruchy zvieračov. Daný zákon bližšie nešpecifikuje konkrétne zdravotné postihnutia,
kvôli ktorým fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom, je výlučne v kompetencii posudkového lekára posúdiť z medicínskeho
hľadiska, čo sa považuje za ťažkú poruchu mobility a taktiež, čo sa považuje za duševné poruchy s
častosaopakujúcimiprejavmiagresivity,neovládateľnéhoalebonepredvídateľnéhosprávania,akoajza

ťažké poruchy zvieračov. V prejednávanom prípade posudkový lekár vyhodnotil, že žalobca je schopný
na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jeho prirodzenej dôstojnosti
prepravovať sa prostriedkami verejnej hromadnej dopravy osôb. V súčasnosti nemá lekárskymi nálezmi
dokumentovanú ťažkú poruchu mobility, je schopný premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy
osôb a späť, nastupovať do tohto vozidla, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z neho, rovnako

nemá dokumentované duševné poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného
alebo nepredvídateľného správania, ani ťažké poruchy zvieračov. Podľa žalovaného sa posudkový lekár
žalovaného riadne vysporiadal s námietkou žalobcu uvádzanou v správnej žalobe o tom, že nebolo
špecifikované, z akého dôvodu nie je žalobca odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom.

31. Žalovaný konštatoval, že je nespochybniteľné, že žalobca trpí poruchou psychického vývoja
detí – Aspergerovým syndrómom, ale táto skutočnosť automaticky neznamená, že sa jedná o dieťa
odkázané na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. U fyzických osôb s uvedenou
diagnózou je posudzovanie odkázanosti na určitú formu kompenzácie výlučne individuálne, nakoľko

tieto osoby majú rôzne potreby, schopnosti, zručnosti, ktoré nie je možné paušalizovať. Žalovaný
poukázal na pedopsychiatrické vyšetrenie zo dňa 17.05.2023 – H. I. G. a na psychologické vyšetrenie
zo dňa 28.11.2022. Až v odvolacom konaní bolo doložené nové pedopsychiatrické vyšetrenie zo dňa
02.11.2023, ktoré dokumentuje aktuálny zhoršený stav žalobcu, pričom psychiatričkou bola upravená
liečba s tým, že je potrebné počkať na efekt liečby. Následne ako príloha správnej žaloby bolo priložené

pedopsychiatrické vyšetrenie žalobcu zo dňa 06.02.2024, z ktorého vyplýva, že došlo u maloletého k
stabilizácii zdravotného stavu. Vo vzťahu k vyšetreniu z 02.11.2023 možno teda konštatovať, že sa
jednalo o akútny stav, ktorý bol momentálne ovplyvňovaný prebiehajúcou medikamentóznou liečbou
(jej zmenou). Nejednalo sa teda o stav trvalý (trvalé zhoršenie zdravotného stavu bez možnosti jehoovplyvnenia medikamentóznou liečbou), ale o stav prechodný, čomu nasvedčuje i samotné kontrolné
vyšetrenie zo dňa 06.02.2024. Ako doporučovala sama psychiatrička, bolo potrebné počkať na efekt
liečby, s čím sa stotožňoval aj posudkový lekár žalovaného.

32. Žalovaný poukázal na terminologické vymedzenie pojmov zdravotné postihnutie a sociálny dôsledok
ťažkého zdravotného postihnutia a konštatoval, že v konkrétnom prípade adekvátna psychologická
a psychiatrická starostlivosť v spojitosti s výchovou a špeciálnym pedagogickým vedením prispieva
k pozitívnemu vývoju dieťaťa a dokáže dostatočne eliminovať dôsledky vyplývajúce zo zdravotného

znevýhodnenia. Dôkazom toho je aj kontrolné pedopsychiatrické vyšetrenie zo dňa 06.02.2024,
ktoré potvrdzuje, že v konkrétnom prípade nie sú prítomné vážne komplikácie vyplývajúce z
duševného ochorenia, medzi ktoré možno jednoznačne zaradiť často sa opakujúce prejavy agresivity,
neovládateľného alebo nepredvídateľného správania a s tým následne súvisiaca nesebaobslužnosť,
problémy s orientáciou a podobne.

33. Žalovaný uviedol, že ťažké zdravotné postihnutie je nedostatok telesných schopností, zmyslových
schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktoré z hľadiska predpokladaného vývoja
zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov a z medicínskeho hľadiska nie je predpoklad
zlepšenia zdravotného stavu.

34. So zreteľom na uvedené žalovaný konštatoval, že žalobca nespĺňa legislatívne podmienky
odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nemá dokumentovanú ťažkú
poruchu mobility, ťažkú poruchu zvieračov, ani duševné poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi
agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania. V oblasti orientácie - sa jedná
o Aspergerov syndróm, poruchu pozornosti a aktivity. Farmakoterapiu dobre toleruje. Toho času je

stav stabilizovaný. V škole má výbornú akademickú výkonnosť. Emočno-afektívna oblasť je labilnejšia,
redukovaná je výdrž pri aktivitách, prítomné sú stereotypné záujmy, neurotické obrany, sociálna
neobratnosť, obava zo zlyhania, vyžaduje podporné vedenie. Duševné ochorenie svojimi prejavmi
a intenzitou teda nemá taký závažný vplyv na zdravotný stav žalobcu, ktorý by vylučoval možnosť
využívania prostriedkov verejnej hromadnej dopravy osôb a podmieňoval odkázanosť na individuálnu

prepravu osobným motorovým vozidlom. Mobilita je u žalobcu zachovaná, chôdza samostatná, je
orientovaný, má osvojené hygienické návyky, je kontinentný.

35. Žalobca nespĺňa ani kritéria podľa § 14 ods. 11 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z., nakoľko nie je
zaradený do chronického dialyzačného programu alebo do transplantačného programu, neposkytuje sa

mu akútna onkologická liečba ani pri hematoonkologickom ochorení udržiavacia liečba.

36. Žalovaný ďalej uvádzal, že maloletý v čase posudzovania navštevoval piaty ročník základnej školy
v C. D., teda v mieste svojho bydliska, pričom do školy ho vozí otec osobným motorovým vozidlom a to
5-krát do týždňa. Podľa vyjadrenia základnej školy v C. D. zo dňa 08.12.2023 (príloha súdnej žaloby)

maloletý má na základe doporučenia CPP o pedopsychiatričky skrátené vyučovanie v rozsahu štyroch
vyučovacích hodín denne. Počas prestávok má k dispozícii asistenta učiteľa a tento čas môže tráviť v
oddychovom kútiku vedľa triedy. Uvedené vyplýva zo sociálnej posudkovej činnosti zo dňa 27.10.2023.

37. K námietke uvedenej v správnej žalobe poukazujúcej na doložené odborné lekárske nálezy najmä

na pedopsychiatrické vyšetrenie z 02.11.2023 a z neho vyplývajúcu odkázanosť žalobcu na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom, žalovaný zdôraznil, že uvedenú skutočnosť nie je možné
posudzovať izolovane, musí byť zhodnotená komplexne, vyjadrenie odborných lekárov v súvislosti
s jednotlivými odkázanosťami fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím majú odporúčací
charakter, tento však nie je určujúci a posúdenie zdravotného stavu a odkázanosti fyzickej osoby je

tak vo výlučnej kompetencii posudkového lekára. Žalovaný tak považoval za neopodstatnenú námietku
žalobcu o tom, že správny orgán niektoré lekárske správy predložené žalobcom nebral do úvahy.

38. Žalovaný poukázal na to, že žalobcovi bol vyhotovený preukaz ťažko zdravotne postihnutej osoby
v zmysle § 16 zákona č. 447/2008 Z. z. s tým, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným

postihnutím odkázanú na sprievodcu. Uvedená skutočnosť však automaticky nezakladá nárok na
kladné posúdenie odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. V tejto súvislosti
žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžsk/24/2017 zo dňa
30.01.2018. Ďalej uviedol, že žalobca môže v kontakte so spoločenským prostredím využívať výhody auplatňovať si zľavy plynúce z vyhotoveného preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
so sprievodcom. Taktiež žalobca by mal byť v prostriedkoch verejnej hromadnej dopravy sprevádzaný
sprievodcom, čo v konkrétnom prípade vyplýva aj z rodičovských povinností zákonného zástupcu

maloletého, to znamená, že by nemal cestovať samostatne.

39.Námietkyžalobcuonesprávnomaniekomplexnomzhodnoteníjehozdravotnéhostavuposudkovým
lekáromžalovanéhopovažuježalovanýzaneopodstatnené,pretožeposudkovýlekárvykonalposúdenie
aktuálneho zdravotného stavu žalobcu a vyhodnotil všetky predložené lekárske nálezy, odborné

vyšetrenia a správy, ktoré sa nachádzali v spisovej dokumentácii správnych orgánov ako aj tie, ktoré
boli predložené v rámci odvolacieho konania a to za obdobie od roku 2021 až do vydania rozhodnutia
žalovaného. Pri posúdení zdravotného stavu žalobcu tak podľa žalovaného nedošlo k opomenutiu
žiadnych dôkazov, všetky lekárske správy boli zhodnotené jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti.
40. Žalovaný opätovne uvádzal, že samotná miera funkčnej poruchy ťažkého zdravotného postihnutia
nemá vplyv na indikovanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so

zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Pokiaľ ide o stav vyplývajúci z duševného
ochorenia žalobcu, žalovaný opätovne uvádzal, že tento síce je nespochybniteľný, avšak svojimi
prejavmi, respektíve intenzitou nemá taký závažný vplyv na zdravotný stav posudzovanej fyzickej osoby,
ktorý by vylučoval možnosť využívania prostriedkov verejnej hromadnej dopravy osôb a podmieňoval
odkázanosť žalobcu na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.

41. Vo vzťahu k lekárskym správam predloženým žalobcom k správnej žalobe žalovaný uviedol, že
okrem dvoch všetky boli už súčasťou administratívneho spisu, a teda už boli predmetom posudzovania
v rámci prvostupňového aj druhostupňového konania. Pôvodný administratívny spis neobsahoval
iba pedopsychiatrické vyšetrenie zo dňa 06.02.2024 - H. I. G., detská psychiatrička a správu z
diagnostického vyšetrenia zo Súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva Žilina zo

dňa 24.05.2021 – Mgr. Barbora Hreusová, psychológ. Žalovaný uviedol, že predmetné dve lekárske
správy neboli žalobcom doložené do administratívneho spisu a podotkol, že je len na rozhodnutí
účastníka konania, ktoré lekárske vyšetrenia v správnom konaní predloží. V správnom konaní bola
predložená časovo aktuálnejšia správa z diagnostického vyšetrenia zo súkromného centra špeciálno-
pedagogického poradenstva Žilina a to zo dňa 28.11.2022 – Mgr. Michaela Žiaková, psychológ, z ktorej

pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu správne orgány vychádzali.

42. Žalovaný tiež poukázal na to, že pri posudzovaní zdravotného stavu posudkový lekár nie je viazaný
návrhmi a odporúčaniami jednak odborných lekárov, psychiatrov, poprípade psychológov, špeciálnych
pedagógov a jednak nie je viazaný ani návrhmi žiadateľa o peňažný príspevok. V tomto smere žalovaný

poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 26Sa/15/2019 zo 06.10.2021 a na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžo/63/2016 z 29.11.2017.
43. K námietke žalobcu, že správne orgány ho nevyzvali, aby sa vyjadril k podkladom rozhodnutia,
žalovaný poukázal na § 33 ods. 2 správneho poriadku a § 53 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z.,
podľa ktorého sa § 33 ods. 2 správneho poriadku na konanie vo veciach kompenzácie nevzťahuje a

skonštatoval, že nebolo povinnosťou žalovaného vyzvať žalobcu, aby sa pred vydaním rozhodnutia
vyjadroval k jeho podkladom. Žalovaný na tomto mieste dáva do pozornosti, že zákon č. 447/2008 Z.
z. ustanovuje pre správny orgán viaceré povinnosti, ktoré majú byť zárukou ochrany práv účastníkov
konania - povinnosť posudkového lekára pozvať fyzickú osobu na osobné posúdenie, ak o to
ustanoveným spôsobom požiada, kde mal možnosť informovať posudkového lekára o subjektívnych i

objektívnych ťažkostiach vyplývajúcich zo zdravotného postihnutia. Žalovaný teda uviedol, že žalobca
mal možnosť požiadať o osobnú účasť pri posudzovaní zdravotného stavu jeho maloletého syna v
zmysle § 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z., kde mohol vyjadriť aj svoje námietky alebo nesúhlas
s výsledkami lekárskej posudkovej činnosti. Túto zákonnú možnosť žalobca využil, konkrétne v rámci
odvolacieho konania na I. stupni (tzn. na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina) - bolo posudkovým

lekárom MUDr. Jozefom Korčekom dňa 11.12.2023 vykonané osobné posúdenie zdravotného stavu
žalobcu (tzn. za jeho účasti). Následne pri telefonickom kontakte dňa 09.01.2024 túto žiadosť zákonný
zástupca maloletého žalovanému nepotvrdil (tzn. už netrval na osobnom posúdení žalobcu posudkovým
lekárom).

44.Žalovanýtiežpoukázalnato,ževrámcisociálnejposudkovejčinnostimátiežfyzickáosobasťažkým
zdravotným postihnutím podľa § 13 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z. z. právo vyjadrovať svoje potreby
a návrhy na riešenie svojej sociálnej situácie, pričom správny orgán je na základe žiadosti podanej
ustanoveným spôsobom povinný pred vypracovaním komplexného posudku prerokovať s fyzickouosobou sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia v oblasti kompenzácie a navrhované druhy
peňažných príspevkov na kompenzáciu a to v zmysle § 55 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z.. Uvedené
ustanovenie však v konkrétnom prípade nebolo naplnené, nakoľko žalobca si svoje právo neuplatnil a

o takéto prerokovanie zákonom ustanoveným spôsobom nepožiadal. Žalovaný ďalej poukázal aj na to,
že sociálna posudková činnosť na úrovni prvostupňového správneho orgánu bola vykonaná za osobnej
účasti žalobcu a jeho otca, ktorí podpísali aj posudkový záver zo dňa 27.10.2023, z ktorého záver
žalovaný citoval.

45. K námietke žalobcu o tom, že správne orgány nevykonali riadne dokazovanie v predmetnej
veci, žalovaný uviedol, že žalobca nekonkretizoval dôvody, pre ktoré považuje vykonané dokazovanie
správnymi orgánmi za nedostatočné. Uvedená námietka je tak len všeobecným konštatovaním a teda je
neodôvodnená. Poukázal na to, že v zmysle § 32 ods. 2 správneho poriadku rozsah a spôsob zisťovania
podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Žalovaný tiež považuje za neopodstatnené námietky
uvedené v správnej žalobe o nedostatočne zistenom stave veci a o nepreskúmateľnosti rozhodnutí

správnych orgánov, má za to, že v napadnutom rozhodnutí, lekárskom posudku, posudkom závere,
komplexnom posudku, ktoré sú jeho podkladom dôsledne, logicky a zrozumiteľne odôvodnil svoj záver,
prečo žalobcovi nepriznal požadovaný peňažný príspevok.

46. K žalobným námietkam ohľadom porušenia práv podľa Dohovoru OSN o právach dieťaťa a

Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím žalovaný uviedol, že žalobca neuvádza
a nekonkretizuje, v čom mali byť postupom správnych orgánov porušené jeho práva. Skutočnosť, že
žalobca má iný názor na posúdenie veci ako uviedli správne orgány vo svojich rozhodnutiach ešte
neznamená, že žalobca bol ukrátený na svojich právach. Jednotlivé články uvedených dohovorov
neupravujú posudzovanie, navrhnutie a následne poskytovanie peňažných príspevkov na kompenzáciu,

takáto úprava bola transformovaná do zákonných predpisov, v konkrétnom prípade do zákona č.
447/2008 Z. z. a ustanovenia tohto zákona žalobcom uvádzaným dohovorom nijako neodporujú a
neodporujú ani Ústave Slovenskej republiky. Žalovaný tiež zdôraznil, že účelom peňažných príspevkov
nie je zabezpečovať základné životné potreby, napríklad riešiť hmotnú núdzu.

47. K námietke žalobcu, že postupom a rozhodnutím prvostupňového orgánu a následne žalovaného
boli porušené práva žalobcu ustanovené v článku 46 ods. 1 Ústavy SR (právo na súdnu a inú
právnu ochranu), žalovaný uviedol, že žalobca podal žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku
na opatrovanie, rozhodnutím prvostupňového orgánu jeho žiadosti nebolo vyhovené, žalobca podal
odvolanie, o tomto odvolaní rozhodol žalovaný, na čo následne žalobca podal správnu žalobu. Z

uvedeného postupu je zrejmé, že nedošlo k porušeniu práva žalobcu v zmysle článku 46 ods. 1
Ústavy SR. K námietke žalobcu, že žalovaný správny orgán sa nevysporiadal so všetkými námietkami
uvedenými v odvolaní, žalovaný uviedol, že na všetky podstatné okolnosti prípadu dal žalobcovi
odpoveď. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný považuje žalobný návrh za nedôvodný.

Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

48. K vyjadreniu žalovaného, ktoré bolo žalobcovi doručené zo strany správneho súdu dňa 05.08.2024,
žalobca repliku nepodal, k veci sa viac nevyjadril, iba požiadal správny súd, aby na prejednanie veci
nariadil pojednávanie, pričom však uviedol, že jeho možnosti dostaviť sa na súd sú značne obmedzené

a preto požiadal o vykonane pojednávania formou videokonferencie, aby sa mohol tohto pojednávania
zúčastniť online z priestorov bližšie k jeho bydlisku, napr. zo súdu v Žiline.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

49. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) ako vecne príslušný podľa § 10 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne
príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP, preskúmal zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ako aj
postup, ktorý predchádzal ich vydaniu, pričom podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP vo veci nariadil

pojednávanie, na ktorom došlo aj k vyhláseniu rozsudku. Pojednávanie sa uskutočnilo prostredníctvom
videokonferencie dňa 09.07.2025.50. Podľa § 117 ods. 3 SSP, ak sa na zaručenie spravodlivého procesu nevyžaduje fyzická prítomnosť
účastníka konania na pojednávaní, správny súd umožní účastníkovi konania účasť na pojednávaní
prostredníctvom videokonferencie alebo iných prostriedkov komunikačnej technológie, a to aj v na to

určených priestoroch súdu, ktorý je účastníkovi konania najbližšie. Žalobca požiadal o uskutočnenie
pojednávania formou videokonferencie tak, aby sa ho mohol zúčastniť online z priestorov bližšie k jeho
bydlisku, napr. zo súdu v Žiline, nakoľko jeho možnosti dostaviť sa na súd v Banskej Bystrici sú značne
obmedzené. Keďže v danom prípade išlo o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnej veci, pri ktorej
správny súd nie je podľa § 203 ods. 2 SSP viazaný žalobnými bodmi a preskúmava tak napadnuté

rozhodnutie aj nad rámec dôvodov namietaných žalobcom, tiež s prihliadnutím na skutočnosť, že
ide o vec, v ktorej je podľa § 135 ods. 1 SSP pre rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav
v čase vydania napadnutého rozhodnutia, ako aj s ohľadom na to, že na prejednanie veci nebol daný
žiadny iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP než to, že o jeho nariadenie požiadal žalobca, ani vo veci
nebolo vykonávané dokazovanie, ku ktorému by sa mal žalobca vyjadrovať a správny súd nepovažoval
za potrebné žalobcu v konaní osobne vyslúchnuť, pre zaručenie spravodlivého procesu sa fyzická

prítomnosť účastníka konania na pojednávaní nevyžadovala a tak správny súd vyhodnotil, že sú splnené
zákonné podmienky na uskutočnenie pojednávania formou videokonferencie podľa § 117 ods. 3 SSP.
Správny súd nedisponuje technickým zariadením na uskutočnenie videokonferencie (tzv. telemost),
preto požiadal o súčinnosť iné súdy. Zákonný zástupca žalobcu tak počas pojednávania bol prítomný
na Krajskom súde v Žiline a ostatné osoby, vrátane žalovaného a zákonnej sudkyne boli prítomné na

Okresnom súde Banská Bystrica, pracovisko upomínacieho a exekučného konania.

51. Na pojednávaní žalobca, v zastúpení jeho zákonným zástupcom, k veci uviedol, že má síce
kompenzačný preukaz so sprievodcom, ale tento prakticky nevyužíva. Musí cestovať autom, občas
skúša cestu prostredníctvom prostriedkov hromadnej dopravy len tak po dedine, ale nefunguje to.

Musí chodiť autom, časovo by to ani nešlo prostriedkami MHD, nakoľko sa rýchlo unaví a tie časové
rozostupy sú veľké. Do školy sa to inak ako autom ani nedá, ak by nemohol cestovať autom, musel
by zostať a vzdelávať sa z domu. Každý prípad Aspergerovho syndrómu je veľmi individuálny. Žalobca
sa síce dobre učí a má dobré známky, ale to s ním rodičia musia štyri hodiny denne sedieť. Žalovaný
to však považuje za povinnosť rodičov. Žalobca poukázal na to, že jeho diagnóza je neliečiteľná.

Liekmi sa dajú len stlmiť prejavy nekontrolovateľného správania. Lieky žalobca nemôže užívať sám,
musí byť stále pod dohľadom, všade kam cestuje, musia ísť autom, inak by išlo o sociálnu izoláciu
a o diskrimináciu. Zažil to napríklad na Základnej škole v C. D., keď automaticky žalobcu nechávali
doma len na základe rozhodnutia učiteľov. Žalobca je kolektívny, spoločenský, avšak má prejavy
neovládateľného a nekontrolovateľného správania.

52. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že je presvedčený, že konal v súlade s príslušnými platnými
právnymi predpismi a napadnuté rozhodnutie považuje za správne. Podmienkou pre požadovaný
príspevok je odkázanosť posudzovanej osoby na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
Žalobca, respektíve jeho zákonný zástupca, v odvolaní požiadal o osobnú účasť maloletého pri

posudzovaní jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom. Ak je takáto požiadavka daná, žalovaný
telefonicky kontaktuje danú osobu vzhľadom na lehoty, ktoré mu zo zákona plynú. V tomto prípade
žalobca, respektíve jeho právny zástupca, pri telefonickom kontakte nepotvrdil svoju žiadosť o osobnú
účasť maloletého pri posudzovaní jeho zdravotného stavu. Toto je zaznamenané aj v komplexnom
posudku a teda preukázané. Pokiaľ ide o samotné posúdenie odkázanosti na individuálnu prepravu

osobným motorovým vozidlom, žalobca je primerane mobilný, nemá poruchy zvieračov, takže do
úvahy prichádza len posúdenie jeho prípadnej odkázanosti na individuálnu prepravu z dôvodu
duševných porúch s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity a neovládateľného a nepredvídateľného
správania. Posudkový lekár hodnotí všetky medicínske podklady jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti
a vychádza zo všetkých skutočností uvedených v predmetných nálezoch. Vo vyšetreniach napr. z roku

2021 je popisovaný objektívny psychologický nález v tom smere, že dieťa je usmievavé, spokojné,
spolupracuje. Až v lekárskej správe z novembra 2023 sa dokumentuje zhoršenie zdravotného stavu,
kedy pedopsychiatrička zmenila liečbu a uviedla, že je potrebné počkať na efekt liečby. V tomto zmysle
postupoval aj posudkový lekár, nebolo možné zhodnotiť efekt liečby vzhľadom na veľmi krátky časový
odstup od zmeny zdravotného stavu. Záver posudkového lekára sa ukázal ako správny a odborný,

pretože v lekárskej správe z februára 2024, ktorú žalobca priložil k správnej žalobe, bol opisovaný
zdravotný stav žalobcu ako stabilizovaný a teda došlo k efektu liečby. Ďalej žalovaný uviedol, že pokiaľ
ide o diagnózu Aspergerov syndróm, v lekárskych správach má dieťa, teda žalobca, uvádzané len
ľahké prejavy tohto ochorenia. Z dlhoročných skúseností tak posudkový lekár ako aj sociálny posudkovýpracovník vedia, že takéto osoby vyštudujú základnú školu, strednú školu, vysokú školu, oženia sa,
vydajú sa, majú rodiny a vedú vlastne normálny bežný život. Preto sa žalovaný ohradzuje voči tomu,
ako je zákonným zástupcom žalobcu popisované ochorenie žalobcu a jeho prejavy, nakoľko žalovaný

dlhodobo pracuje s takýmito osobami, s touto diagnózou a vie to posúdiť. Pokiaľ ide o odporúčanie H.
G., žalovaný uviedol, že menovaná doktorka posudzuje mesačne päť detí s Aspergerovým syndrómom
a pravidelne odporúča, aké príspevky by mali byť týmto deťom priznané, avšak táto doktorka nie je
oprávnená posudzovať a navrhovať konkrétne príspevky. Ona má diagnostikovať a liečiť pacienta.
Žalovaný naďalej považuje svoje rozhodnutie za správne a navrhoval správnu žalobu ako nedôvodnú

zamietnuť.

53. Po prejednaní veci a pri zohľadnení skutočnosti, že predmetná vec je konaním v sociálnej veci
a správny súd tak nie je viazaný výlučne žalobnými bodmi podľa § 203 ods. 2 SSP, správny súd dospel
k záveru, že napadnuté rozhodnutie, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie je potrebné
pre ich nezákonnosť zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

54. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení relevantnom pre
prejednávanú vec (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z. z.“), ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné
postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.

55. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z., funkčná porucha je nedostatok telesných schopností,
zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného
vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.

56. Podľa § 8 ods. 1 písm. b) bod 2. zákona č. 447/2008 Z. z., v oblasti zvýšených výdavkov sa
kompenzujú zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.

57. Podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z., posudková činnosť na účely kompenzácie je
lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť.

58. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár
príslušného orgánu, sociálny pracovník príslušného orgánu a iní prizvaní odborníci najmä z oblasti
stavebníctva, architektúry, ergoterapie a pomôcok.

59. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je
a) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné
postihnutie fyzickej osoby,
b) určovanie miery funkčnej poruchy,
c) posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku

ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia,
d) posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
e) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie,
f) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6,

g) posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.

60. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár
príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä
s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou

v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a
dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom
príslušného orgánu.

61. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový

lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely
parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej
osobyvykonávaťopatrovanieaposudzovaniafyzickejschopnostiapsychickejschopnostifyzickejosoby
s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len „lekársky nález“),ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1. Pri výkone lekárskej
posudkovejčinnostiposudkovýlekárvychádzaajzelektronickýchzdravotnýchzáznamovvelektronickej
zdravotnej knižke fyzickej osoby.

62. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z., ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach
kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá
nie je obsahom lekárskeho nálezu alebo ktorá nie je zaznamenaná v elektronickej zdravotnej knižke,
posudkový lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku.

63. Podľa § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z., posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na
posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho
z predloženého lekárskeho nálezu, odborného lekárskeho nálezu lekára so špecializáciou v príslušnom
špecializačnom odbore alebo z elektronických zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke
fyzickej osoby alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných

prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby.

64. Podľa § 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z., posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na
posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním
žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom.

65. Podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z., fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je
odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom
základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu
a) ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať

dovozidlaverejnejhromadnejdopravyosôb,udržaťsavňompočasjazdyavystupovaťzvozidlaverejnej
hromadnej dopravy osôb,
b) duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo
nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo
c) ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb.

66. Podľa § 38 ods. 1 písm. b) bod 2. zákona č. 447/2008 Z. z., fyzickej osobe s ťažkým zdravotným
postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na
kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky, ak tento
zákon neustanovuje inak súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.

67. Podľa § 38 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z., zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky
osobného motorového vozidla na účely tohto zákona sú výdavky na pohonné látky, ktoré slúžia na
prevádzku osobného motorového vozidla, ktoré využíva
a) fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na individuálnu prepravu osobným

motorovým vozidlom na pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo na občianske
aktivity; podmienka využívania osobného motorového vozidla na pracovné aktivity je splnená aj vtedy,
ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím podniká, prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú
zárobkovú činnosť v mieste svojho trvalého pobytu, a podmienka využívania osobného motorového
vozidla na vzdelávacie aktivity je splnená aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím

má určený individuálny študijný plán, alebo
b) fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím zaradená do chronického dialyzačného programu
alebo do transplantačného programu alebo ktorej sa poskytuje akútna onkologická liečba a pri
hematoonkologickom ochorení aj udržiavacia liečba.

68. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení relevantnom
pre prejednávanú vec (ďalej len „správny poriadok“), v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal
s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

69. Predmetom prieskumu v posudzovanej veci bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým tento zamietol
odvolanie žalobcu a v celom rozsahu potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový správny
orgán nevyhovel žiadosti žalobcu podanej prostredníctvom jeho zákonného zástupcu a nepriznal mupeňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky
osobného motorového vozidla.

70. V úvode správny súd konštatuje, že zákon č. 447/2008 Z. z. upravuje (okrem iných) peňažný
príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného
motorového vozidla (§ 8 ods. 1 písm. b) bod 2., § 38 ods. 1 písm. b) bod 2.), pričom na priznanie tohto
nároku vyžaduje splnenie viacerých podmienok. Podľa § 38 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z. zvýšené
výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla na účely tohto zákona

sú výdavky na pohonné látky, ktoré slúžia na prevádzku osobného motorového vozidla, ktoré využíva:
a) fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom na pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo na občianske
aktivity; podmienka využívania osobného motorového vozidla na pracovné aktivity je splnená aj vtedy,
ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím podniká, prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú
zárobkovú činnosť v mieste svojho trvalého pobytu, a podmienka využívania osobného motorového

vozidla na vzdelávacie aktivity je splnená aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím
má určený individuálny študijný plán, alebo b) fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím zaradená
do chronického dialyzačného programu alebo do transplantačného programu alebo ktorej sa poskytuje
akútna onkologická liečba a pri hematoonkologickom ochorení aj udržiavacia liečba.

71. V tu prejednávanej veci je z obsahu spisového materiálu nepochybné a nebolo to ani sporné, že
v prípade žalobcu ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa lekárskeho posudku má žalobca
mieru funkčnej poruchy 90 % pre ochorenie Aspergerov syndróm a teda spĺňa podmienku podľa §
2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., v zmysle ktorého ťažkým zdravotným postihnutím je zdravotné
postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %. Vo veci nebolo sporné, že žalobca nespĺňa

podmienku podľa § 38 ods. 9 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z., nakoľko nie je zaradený do chronického
dialyzačného programu alebo do transplantačného programu a ani nie je osobou, ktorej sa poskytuje
akútna onkologická liečba resp. pri hematoonkologickom ochorení aj udržiavacia liečba.

72. Žalobca však zastával názor, že spĺňa podmienky podľa § 38 ods. 9 písm. a) zákona č. 447/2008

Z. z., t. j. že sa v jeho prípade jedná o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na
individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ktoré využíva na pracovné aktivity, vzdelávacie
aktivity,rodinnéaktivityalebonaobčianskeaktivity;pričompodmienkavyužívaniaosobnéhomotorového
vozidla na vzdelávacie aktivity je splnená aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím
má určený individuálny študijný plán. Svoju odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým

vozidlom žalobca odvodzoval od ustanovenia § 14 ods. 6 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z., teda, že trpí
duševným ochorením s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného a nepredvídateľného
správania. Žalovaný naproti tomu zastával názor, že žalobca zo zákonných podmienok uvedených v §
38 ods. 9 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z. nespĺňa podmienku odkázanosti na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom, ostatné podmienky v konaní nerozporoval a nespochybňoval ani účel

využívania osobného motorového vozidla.

73. Kľúčovou resp. jedinou spornou otázkou teda ostalo to, či žalobca je alebo nie je odkázaný
na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Vzhľadom na rozsiahlosť argumentácie
účastníkov konania správny súd sa zameral na podstatné námietky účastníkov konania a na uvedenú

spornú otázku ohľadom (ne)odkázanosti žalobcu na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom.

74. Podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je
odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom

základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu: a)
ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať
do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla
verejnej hromadnej dopravy osôb, b) duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity,
neovládateľného alebo nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej

dopravy osôb alebo c) ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy
osôb.75. Nebolo sporné v konaní, že žalobca nemá ťažkú poruchu mobility ani poruchu zvieračov. Žalobca
však trpí poruchou psychického vývoja detí (kap. IV.1.d prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z.) – tzv.
Aspergerovým syndrómom, poruchou pozornosti a aktivity, čo podľa žalobcu predstavuje ochorenie

podľa § 14 ods. 6 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z., teda duševnú poruchu s často sa opakujúcimi
prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania, v dôsledku ktorej nie je
schopný na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jeho prirodzenej
dôstojnosti prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb. Práve táto otázka bola jedinou
spornou skutočnosťou v prejednávanej veci. Žalovaný poukazoval na záver posudkového lekára

v posudku zo dňa 23.01.2024, ktorý ochorenie žalobcu nevyhodnotil ako ochorenie takej intenzity
resp. s takým následkom, aký vyžaduje zákonná úprava (často sa opakujúce prejavy agresivity,
neovládateľného alebo nepredvídateľného správania).

76. Na tomto mieste správny súd poukazuje na to, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby,
jej miery funkčnej poruchy, či posudzovanie jej odkázanosti, patrí do kompetencie posudkových lekárov,

nakoľko ide o otázky vyžadujúce si odborné medicínske znalosti, ktorými sudcovia či správne orgány
bežne nedisponujú. Uvedené však znamená, že lekársky posudok, ktorý je podkladom komplexného
posudku a následne rozhodnutia správneho orgánu, je kľúčovým dôkazom v konaní a preto musí byť
úplný, presvedčivý, logický a náležite odôvodnený, aby boli jeho závery preskúmateľné.

77. Podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného bol komplexný posudok, ktorého
podkladom bol lekársky posudok zo dňa 23.01.2024. Podľa žalovaného v tomto posudku posudkový
lekár náležite odôvodnil, prečo odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom
u žalobcu neurčil, resp. prečo jeho ochorenie nepovažoval za takého charakteru a intenzity, ako
má na mysli znenie § 14 ods. 6 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z.. Po dôkladnom oboznámení sa

s obsahom tohto posudku však správny súd dospel k záveru, že uvedený lekársky posudok nespĺňa
kritériá presvedčivosti a riadneho odôvodnenia. Podľa správneho súdu je uvedený posudok vo vzťahu
k predmetu sporu absolútne nepreskúmateľný.

78. Lekársky posudok obsahuje len veľmi stručné odôvodnenie resp. vyjadrenie posudkového lekára

a to, že: „Ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, 10 –ročný chlapec v starostlivosti
pedopsychiatra pre Aspergerov syndróm, v klinickom náleze oslabená tolerancia na záťaž a výdrž pri
cielených aktivitách, sociálna neobratnosť, obavy zo zlyhania, stereotypné záujmy. Psychologickým
vyšetrením z novembra 2022 aktuálny výkon v intelektových skúškach dosahuje pásmo priemeru,
jednotlivé intelektové schopnosti sú široko a nerovnomerne rozložené od pásma nadpriemeru po pásmo

nižšieho priemeru. V odvolacom konaní doložené nové vyšetrenie z novembra 2023, ktoré dokumentuje
aktuálne zhoršený stav, upravuje sa liečba. Je potrebné vyčkať efekt liečby. Nové vyšetrenia z kontrol
nedoložil. Dieťa samostatne mobilné, bez porúch kontinencie, navštevuje bežnú školu. Nie sú prítomné
poruchy vnímania. Nie je zaradené do dialyzačného ani transplantačného programu, neprebieha u neho
onkologická liečba.“

79. Následne posudkový lekár žalovaného skonštatoval záver, že: „Fyzická osoba s ťažkým zdravotným
postihnutím nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6
zákona č. 447/2008 Z. z., lebo nemá ťažkú poruchu mobility, je schopná premiestniť sa k vozidlu verejnej
hromadnej dopravy a späť, nastupovať, vystupovať z neho, udržať sa v ňom počas jazdy a taktiež nemá

stavy uvedené v § 14 ods. 6 písm. b) a písm. c) zákona č. 447/2008 Z. z.“ a záver, že: „nemá zdravotné
postihnutia uvedené v § 38 ods. 9 písm. b. zákona č. 447/2008 Z. z.“.

80. Z vyššie citovaného znenia lekárskeho posudku v kontexte skutočnosti, ktorá bola podstatou sporu
(posúdenie, či žalobcovo duševné ochorenie je takého charakteru a intenzity ako predpokladá ust. § 14

ods. 6 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z., ktorým je podmienené splnenie podmienky podľa § 38 ods.
9 písm. a) cit. zákona), vyplýva, že posudkový lekár žalovaného v podstate len stroho jedinou vetou
skonštatoval, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, lebo
nemá stavy uvedené v § 14 ods. 6 písmeno b) zákona č. 447/2008 Z. z., avšak v rámci odôvodnenia
posudku posudkový lekár sa ani len jedinou vetou bližšie k uvedenej otázke nevyjadril. Posudkový lekár

sa v odôvodnení svojho posudku vôbec nezaoberal tým, ako sa u žalobcu prejavuje jeho ťažká forma
Aspergerovho syndrómu. Okrajovo spomenul, že aktuálne má žalobca zhoršený stav a že treba vyčkať
efekt liečby, ale takéto odôvodnenie nemožno za žiadnych okolností vnímať ako postačujúce pre riadneodôvodnenie záverov lekárskeho posudku. Takéto odôvodnenie neposkytuje odpoveď na podstatnú
spornú skutočnosť, ani dostatočne bližšie neozrejmuje, ako posudkový lekár k svojmu záveru dospel.

81. Na prvej strane lekárskeho posudku pritom posudkový lekár sám cituje z poslednej
pedopsychiatrickejlekárskejsprávyvyhotovenejH.G.dňa02.11.2023,žežalobcamáaktuálnezhoršený
stav, nezvláda zmeny, má oslabenú toleranciu na záťaž, v správaní sa vyskytuje impulzivita, má
agresívne prejavy, neurotické obrany, je emočne labilný, afektivita kolísavá, oslabená koncentrácia aj
tenacita pozornosti, nezvláda orientáciu v priestore, ide o Aspergerov syndróm – ťažká forma, výrazne

narušené sociálne fungovanie, prejavy impulzivity, výbušnosti až agresivita.

82. Po citácii takejto lekárskej správy žalobcu nemožno potom len stroho uviesť, že žalobca nemá stavy
uvedené v § 14 ods. 6 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z., ale je potrebné bližšie takýto záver odôvodniť.
Pokiaľ sa posudkový lekár uvedeným nezaoberal preto, že to bral ako akýsi prechodný aktuálne
zhoršený stav, pri ktorom treba vyčkať efekt liečby, správny súd poukazuje na to, že v administratívnom

spise sa od roku 2021 (od ktorého podľa vyjadrenia žalovaného posudkový lekár komplexne hodnotil
zdravotný stav žalobcu) nachádza viacero dôkazov, lekárskych správ či skorších posudkov, z ktorých
je zrejmé, že žalobca mal aj v minulosti problémy s agresívnym správaním v dôsledku svojho ťažkého
zdravotného postihnutia.

83. Správny súd tiež konštatuje, že podľa § 11 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. posudkový lekár
pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v
špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore
pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so
špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu.

84. Neuniklo pozornosti správneho súdu, že v lekárskej správe citovanej posudkovým lekárom zo dňa
02.11.2023 z pedopsychiatrickej ambulancie H. G., v ktorej je žalobca dispenzarizovaný, sa uvádza,
že „telefonicky sa ohlásia o 3 týždne – efekt liečby ... kontrola 06.02.2024“. Posudkovému lekárovi
žalovanéhotakmuselobyťzrejmé,ževčasevypracovávaniajeholekárskehoposudku(dňa23.01.2024)

užmuselbyťefektliečbyžalobcuznámy,keďžeefektliečbymalbyťlekárkeoznámenýotritýždne.Podľa
názoru správneho súdu nemožno povinnosť posudkového lekára podľa § 11 ods. 2 zákona č. 447/2008
Z. z. a najmä povinnosť žalovaného spoľahlivo zisťovať stav veci obísť konštatovaním, že nová lekárska
správa nebola doložená, o to viac, keď z obsahu lekárskej správy je nepochybné, že ešte neprebehla
ďalšia kontrola žalobcu (plánovaná na 06.02.2024) a novou lekárskou správou tak žalobca v danom

čase nedisponoval. Napokon žalobca nemohol ani vedieť, kedy presne bude posudok posudkového
lekára vyhotovený, keďže posudzovanie jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom žalovaného sa
uskutočnilo bez jeho prítomnosti. Správny súd však poukazuje na skutočnosť, že v lekárskej správe
sa uvádzalo, že žalobca resp. jeho zákonný zástupca sa má pedopsychiatričke telefonicky ohlásiť
o tri týždne od vyšetrenia za účelom informovania o stave žalobcu (efektu liečby). Posudkový lekár

tak napriek tomu, že v čase vyhotovovania jeho posudku musel byť známy efekt liečby, sa na tento
efekt nedopytoval za účelom podania čo najpresnejšieho lekárskeho posudku a táto vada nebola ani
žalovaným v priebehu administratívneho konania odstránená.

85. Na jednej strane síce čiastočne možno prisvedčiť argumentu, že účastník administratívneho konania

má predložiť do konania jemu dostupné lekárske správy, resp. iné dôkazy, ktorými disponuje, avšak
uvedené nezbavuje správne orgány ich povinnosti spoľahlivo zisťovať stav veci a ani to nezbavuje
posudkovéholekárapovinnostivyplývajúcejmuzust.§11ods.2zákonač.447/2008Z.z.spolupracovať
s príslušnými lekármi.

86. Správny súd poukazuje aj na to, že v lekárskej správe H. G. zo dňa 02.11.2023 sa tiež
uvádza, že „u dieťaťa s ohľadom na prítomnosť Aspergerovho syndrómu – ťažkú formu, je výrazne
narušené jeho sociálne fungovanie, v tomto školskom roku (nastúpil do 5. ročníka) nezvláda zmeny,
prejavuje sa to v správaní impulzivitou, výbušnosťou až agresivitou voči okoliu, ani po medikácii
nie je stav dostatočne stabilizovaný, je potrebné redukovať školskú záťaž, dieťa naviac vyžaduje

dohľad a usmernenie dospelou osobou, odporúčam preto prideliť kompenzácie z toho vyplývajúce –
opatrovateľský príspevok.“87. Posudkovému lekárovi tiež musel byť známy, nakoľko bol priložený k odvolaniu žalobcu proti
prvostupňovému rozhodnutiu, záznam o vyzdvihnutí žiaka rodičom zo školského vyučovania zo dňa
16.11.2023, teda s časovým odstupom dva týždne od vyšetrenia pedopsychiatričky, v ktorom sa uvádza,

že „žiak (rozumej žalobca – pozn. správneho súdu) fyzicky napádal svojich spolužiakov, následne došlo
k fyzickej potýčke s nimi. Dostal sa do amoku zúrivosti a tým sa stala situácia nezvládnuteľná natoľko,
že nemohol pokračovať vo vyučovacom procese“.

88. Ako správny súd už konštatoval aj vyššie, v administratívnom spise sa nachádza aj množstvo

ďalších listín a lekárskych správ, z ktorých vyplýva agresivita a problémové správanie žalobcu. Prejavy
agresívneho správania dokumentuje jednak už citovaná lekárska správa pedopsychiatričky maloletého
H. G. zo dňa 02.11.2023, z ktorej posudkový lekár žalovaného vo svojom posudku výslovne cituje a
okrem iného cituje aj časť, v ktorej sa uvádza, že vzhľadom na ťažkú formu Aspergerovho syndrómu
má maloletý výrazne narušené sociálne fungovanie, prejavy impulzivity, výbušnosti až agresivity. Záver
posudkového lekára je tak v priamom rozpore s uvedenou lekárskou správou, ktorá bola podkladom

pre jeho vydanie. Hoci správny súd nie je oprávnený robiť medicínske závery a uvedenú lekársku
správu nemožno hodnotiť izolovane, je potrebné vzhľadom na takéto rozdiely, aby ich posudkový lekár
žalovaného náležite vysvetlil a objasnil v odôvodnení svojho posudku, ako sa s týmito skutočnosťami
vysporiadal.

89. Ďalšie listiny nachádzajúce sa v administratívnom spise, v ktorých je dokumentované problémové
správanie žalobcu a impulzivita, je napríklad aj lekársky posudok zo dňa 23.09.2021. Obdobne z
posudkovéhozáveruzosociálnejposudkovejčinnostizodňa04.10.2021vyplýva,ževdôsledkuťažkého
zdravotného postihnutia maloletý máva amoky, je agresívny, ničí, bije - vtedy, keď má hnev, nerešpektuje
nikoho. V správe z diagnostického vyšetrenia zo dňa 17.10.2022 sa tiež uvádza, že maloletý „sám

seba vníma negatívne, bije sa, ubližuje sám sebe, používa slovné útoky, má nevhodné správanie,
nerešpektuje všetky predstavené autority, zákazy a tresty nefungujú“. V uvedenej správe sa uvádza
aj to, že adaptácia žalobcu škole prebehla s problémami, v škole robia maloletému ťažkosti najmä
zmeny a sociálna oblasť, „ťažkosti u neho sa objavujú v správaní, začali sa stupňovať najmä v treťom
ročníku, kedy začal mať agresívne prejavy voči spolužiakom, aktuálne občas aj voči niektorým učiteľom

- ak ho niečo nahnevá, rozruší“. Nadväzovanie kontaktov má oslabené, má ťažkosti s rešpektovaním
autorít, počas vyučovania vykrikuje. V lekárskom náleze na účely konania vo veciach kompenzácie,
preukazu a parkovacieho preukazu zo dňa 09.07.2023 sa tiež konštatuje u maloletého emočná labilita
a afektivita. Na problémové správanie a agresívne prejavy poukazoval aj žalobca a poukazoval aj na
záznam o vyzdvihnutí žiaka rodičom zo školského vyučovania zo dňa 16.11.2023. V tomto zázname

sa uvádza, ako už bolo aj vyššie citované, že „žiak (rozumej maloletý- pozn. správneho súdu) fyzicky
napádal svojich spolužiakov, následne došlo k fyzickej potýčke s nimi. Dostal sa do amoku zúrivosti
a tým sa stala situácia nezvládnuteľná natoľko, že nemohol pokračovať vo vyučovacom procese.“
Záver posudkového lekára o tom, že maloletý nemá stavy uvedené v § 14 ods. 6 písm. b) zákona
č. 447/2008 Z. z., t. j. duševné poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného

alebo nepredvídateľného správania, je tak absolútne nepreskúmateľný a nemá oporu v dôkazoch
nachádzajúcich sa v administratívnom spise, prípadne je s nimi priamo v rozpore.

90. Pri takýchto záveroch odborných lekárov žalobcu a záznamoch zo školy či zo sociálnej posudkovej
činnosti a predchádzajúcej lekárskej posudkovej činnosti od roku 2021 do vydania lekárskeho posudku

dňa23.01.2024,niejepotommožnéuspokojiťsavodôvodnenílekárskehoposudkuposudkovéholekára
žalovaného s konštatovaním, že žalobca nemá stavy uvedené v § 14 ods. 6 písm. b) zákona č. 447/2008
Z. z. bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia a vysporiadania sa s prejavmi ochorenia žalobcu. Správny
súd nie je oprávnený na to, aby sám odpovedal na otázky medicínskeho charakteru, toto posúdenie
prináleží posudkovým lekárom, ktorí majú na to potrebné odborné vzdelanie, avšak z vyššie citovaných

dokumentov nachádzajúcich sa v administratívnom spise je zrejmé, že u žalobcu sa dlhodobo vyskytujú
problémy s agresívnym správaním v dôsledku jeho ťažkého zdravotného postihnutia a skôr sa javí, že
tieto sa s pribúdajúcim vekom žalobcu skôr stupňujú než stabilizujú, preto je potrebné, aby posudkový
lekár aj riadne odôvodnil svoj záver o tom, prečo podľa jeho odborného názoru nejde o stavy uvedené
v § 14 ods. 6 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z..

91. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že vo vzťahu k vyšetreniu zo dňa 02.11.2023 možno konštatovať, že sa
jednalo o akútny stav, ktorý bol momentálne ovplyvňovaný prebiehajúcou medikamentóznou liečbou
(jej zmenou), správny súd poukazuje na to, že z predmetnej lekárskej správy vyplýva, že ani popredchádzajúcej medikácii nie je zdravotný stav maloletého stabilizovaný a tiež, že zmena liečby nastala
až v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu maloletého a teda nebola jeho príčinou ako to tvrdil
žalovaný.

92. Správny poukazuje aj na to, že samotný žalovaný v jeho vyjadrení k správnej žalobe uvádzal,
že u fyzických osôb s diagnózou Aspergerov syndróm je posudzovanie odkázanosti na určitú formu
kompenzácie výlučne individuálne, nakoľko tieto osoby majú rôzne potreby, schopnosti, zručnosti, ktoré
nie je možné paušalizovať. Teda samotný žalovaný uvádzal, že v prípade predmetného ochorenia, ktoré

môže mať rôzne formy, je potrebné striktne individuálne posúdiť prejavy ochorenia u konkrétnej fyzickej
osoby a potreby takejto osoby, t.j. o to viac sa vyžaduje riadne odôvodnenie posúdenia zdravotného
stavu konkrétnej fyzickej osoby, no v tu prejednávanej veci k takémuto posúdeniu zjavne nedošlo.
Napokon to bol skôr žalovaný, ktorý sa na pojednávaní snažil paušalizovať prejavy ochorenia žalobcu
s ostatnými osobami s diagnózou Aspergerov syndróm, keď paušálne poukazoval na to, že takéto osoby
bežne vyštudujú školy, oženia/vydajú sa a žijú v podstate bežný život. Na tomto mieste správny súd

zdôrazňuje aj to, že hoci žalovaný na pojednávaní dňa 09.07.2025 namietal, že v prípade žalobcu by sa
malo jednať len o ľahké prejavy Aspergerovho syndrómu, správny súd konštatuje, že z lekárskych správ
žalobcu (napríklad z lekárskej správy pedopsychiatričky žalobcu MUDr. Bullovej zo dňa 02.11.2023)
nepochybne vyplýva, že žalobca trpí ťažkou formou Aspergerovho syndrómu.

93. K námietke žalovaného o tom, že žalobca má vydaný preukaz ťažko zdravotne postihnutej osoby
so sprievodcom a že môže využívať výhody a uplatňovať si zľavy plynúce z tohto preukazu, správny
súd túto skutočnosť nerozporuje, avšak je potrebné, aby posudkový lekár náležitým spôsobom posúdil,
či žalobca je schopný vzhľadom na prejavy svojho ochorenia vôbec prostriedkami verejnej hromadnej
dopravy osôb cestovať a aby svoje závery riadne odôvodnil, čo sa podľa názoru správneho súdu v danej

veci nestalo.

94. K námietkam účastníkov konania ohľadom kompetencie posudkového lekára na vydanie lekárskeho
posudku, správny súd uvádza, že nijako nespochybňuje odbornosť posudkových lekárov žalovaného
resp. prvostupňového správneho orgánu, správny súd sa stotožňuje s tým, že posudzovanie

zdravotného stavu na účely kompenzácií je zákonom zverené posudkovým lekárom úradov
a žalovaného (ústredia), nie ošetrujúcim lekárom a je pravdou, že H. G. ako pedopsychiatrička nie
je posudkovou lekárkou a posudkový lekár tak jej názorom alebo odporúčaním nie je viazaný, avšak
je potrebné, aby sa posudkový lekár riadnym spôsobom vysporiadal s lekárskymi správami odbornej
lekárky a tieto komplexne s ostatnými lekárskymi správami a nálezmi posúdil, pričom svoje závery je

posudkovýlekárpovinnýriadneodôvodniť,nielenstručneskonštatovať,žežalobcanemástavyuvedené
v § 14 ods. 6 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z..

95. K judikatúre, na ktorú poukazoval žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe, správny súd uvádza, že
táto judikatúra nie v žiadnom rozpore s vyššie uvedeným právnym názorom správneho súdu. Správny

súd si je vedomý toho, že zdravotný stav je potrebné hodnotiť komplexne, všetky lekárske nálezy a
správy jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti a tiež, že sa jedná o vysoko špecializovanú odbornú
činnosť, ktorá je zverená posudkovým lekárom úradu a žalovaného, avšak uvedené nič nemení na tom,
že práve vzhľadom na absenciu medicínskeho vzdelania správneho súdu a s tým spojenú významnosť
lekárskeho posudku posudkového lekára úradu a žalovaného musí lekársky posudok, ktorý je kľúčovým

dôkazom v konaní, byť riadne odôvodnený, preskúmateľný, logický, presvedčivý, nesmú v ňom byť
vnútorné rozpory a musí vychádzať z lekárskej dokumentácie obsiahnutej v spise. Lekársky posudok
zo dňa 23.01.2024, ktorý bol podkladom komplexného posudku a následne napadnutého rozhodnutia
však tieto kritériá podľa názoru správneho súdu v tu prejednávanej veci nespĺňal.

96. K argumentácii žalovaného v tom smere, že lekárska správa pedopsychiatričky maloletého H. G.
zo dňa 06.02.2024 potvrdzuje, že u maloletého došlo k stabilizácii zdravotného stavu, správny súd
uvádza,žetátolekárskasprávanebolasúčasťouzdravotnejdokumentácie,ktorúposudzovalposudkový
lekár žalovaného. Táto lekárska správa bola žalobcom priložená až k správnej žalobe, kedy sa s ňou
žalovaný po prvýkrát oboznámil, ako to vyplýva aj z jeho vyjadrenia k správnej žalobe. Uvedenou

lekárskou správou tak nemôže žalovaný spätne potvrdzovať závery, z ktorých vychádzal v čase vydania
napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uvádzal, že u maloletého
sa v novembri 2023 malo jednať len o prechodne zhoršený stav, ani takéto konštatovanie žalovaného
s prihliadnutím na vyššie citované listiny zo spisu nemá oporu v administratívnom spise. Pokiaľ žalovanýmal za to, že na riadne posúdenie zdravotného stavu žalobcu bolo potrebné vyčkať na efekt liečby,
správny súd poukazuje na to, že v zmysle lekárskej správy MUDr. Bullovej zo dňa 02.11.2023 tento efekt
mal byť známy ešte predtým ako bolo vydané napadnuté rozhodnutie, dokonca ešte pred vypracovaním

posudku posudkovým lekárom žalovaného, avšak ani žalovaný ani posudkový lekár žalovaného sa na
tento efekt liečby nedopytovali a to napriek povinnosti posudkového lekára spolupracovať s príslušnými
lekármi v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. a napriek povinnosti žalovaného spoľahlivo
zisťovať stav veci.

97. K námietkam žalobcu o porušení jeho práv podľa Dohovoru OSN o právach dieťaťa a Dohovoru OSN
o právach osôb so zdravotným postihnutím, možno súhlasiť s tým, čo uvádzal žalovaný, že jednotlivé
článkyuvedenýchdohovorovneupravujúposudzovanie,navrhnutieanásledneposkytovaniepeňažných
príspevkov na kompenzáciu, takáto úprava bola premietnutá do zákona č. 447/2008 Z. z. a ustanovenia
tohto zákona žalobcom uvádzaným dohovorom nijako neodporujú a neodporujú ani Ústave Slovenskej
republiky.

98. Avšak námietky žalobcu o porušení jeho procesných práv v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu
napadnutého rozhodnutia, správny súd vyhodnotil ako dôvodné. Žalovaný v priebehu súdneho
konania, vo vyjadrení k správnej žalobe aj na pojednávaní argumentoval, že hoci žalobca písomne
požiadal o posudzovanie jeho zdravotného stavu v jeho prítomnosti, túto svoju požiadavku údajne

žalovanému v telefonickom rozhovore dňa 09.01.2024 nepotvrdil, preto posúdenie jeho zdravotného
stavu posudkovým lekárom žalovaného sa uskutočnilo bez prítomnosti žalobcu. Správny súd k tomuto
uvádza, že priamo v odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu síce nie je uvedená požiadavka
na posúdenie jeho zdravotného stavu v jeho písomnosti, avšak túto požiadavku žalobca vzniesol
v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu vo veci žiadosti o priznanie peňažného príspevku na

opatrovanie.Nakoľkooobochveciachsavediespoločnýadministratívnyspisavovecisavykonávalolen
jedno spoločné posudzovanie zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom a bol vydaný spoločný
lekársky posudok zo dňa 23.01.2024, je nepochybné aj z vyjadrení samotného žalovaného, že mal zato,
že žiadosť o posúdenie zdravotného stavu žalobcu uvedená v jeho písomnej žiadosti sa vzťahovala
k obom konaniam vo veciach kompenzácií.

99. Správny súd poukazuje aj na to, že v konaniach o správnej žalobe v sociálnych veciach, ak je
žalobcom fyzická osoba, podľa § 203 ods. 2 SSP správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi a teda aj
bez toho, aby žalobca namietal porušenie jeho procesných práv, je správny súd povinný overiť, či práva
žalobcu v konaní pred orgánmi verejnej správy boli zachované. V prejednávanej veci žalobca porušenie

svojich práv aj výslovne namietal a uvedenú skutočnosť ako žalobný bod aj výslovne uvádzal, hoci
ako právny laik poukazoval sčasti na nesprávne označené ustanovenia právnych predpisov. Uvedené
však nijako nezbavuje správny súd povinnosti prihliadnuť na prípadné vady administratívneho konania
spočívajúce v nedodržaní procesného postupu pred vydaním napadnutého rozhodnutia.

100. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ustanovenie § 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z.,
podľa ktorého posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak
o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami
podpísanej zaručeným elektronickým podpisom.

101. Jednou zo žalobných námietok žalobcu bolo, že v konaní pred správnymi orgánmi neboli
zachované jeho procesné práva a poukazoval pritom na ustanovenia správneho poriadku. Žalovaný
v jeho vyjadrení k správnej žalobe k tejto námietke žalobcu uviedol, že podľa § 53 ods. 2 zákona č.
447/2008 Z. z. sa ustanovenie § 33 ods. 2 správneho poriadku na konanie vo veciach kompenzácie
nevzťahuje a skonštatoval, že nebolo povinnosťou žalovaného vyzvať žalobcu, aby sa pred vydaním

napadnutého rozhodnutia vyjadroval k jeho podkladom. Žalovaný dal do pozornosti, že zákon č.
447/2008 Z. z. ustanovuje pre správny orgán viaceré povinnosti, ktoré majú byť zárukou ochrany
práv účastníkov konania - povinnosť posudkového lekára pozvať fyzickú osobu na osobné posúdenie,
ak o to ustanoveným spôsobom požiada, kde mal žalobca možnosť informovať posudkového lekára
o subjektívnych i objektívnych ťažkostiach vyplývajúcich zo zdravotného postihnutia. Žalovaný teda

uviedol, že žalobca mal možnosť požiadať o osobnú účasť pri posudzovaní zdravotného stavu v
zmysle § 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z., kde mohol vyjadriť aj svoje námietky alebo nesúhlas s
výsledkami lekárskej posudkovej činnosti. Túto zákonnú možnosť podľa tvrdenia žalovaného žalobca
využil a žalovaný poukázal na to, že v rámci odvolacieho konania na I. stupni (tzn. na Úradepráce, sociálnych vecí a rodiny Žilina) bolo posudkovým lekárom dňa 11.12.2023 vykonané osobné
posúdenie zdravotného stavu žalobcu. Následne pri telefonickom kontakte dňa 09.01.2024 túto žiadosť
žalobca žalovanému podľa tvrdenia žalovaného nepotvrdil (tzn. už netrval na osobnom posúdení

posudkovým lekárom žalovaného). Posudkový lekár odvolacieho správneho orgánu (žalovaného) tak
vykonal posúdenie zdravotného stavu maloletého bez jeho prítomnosti vzhľadom k tomu, že nemal
pochybnosti o správnosti diagnostického záveru v predloženom lekárskom náleze, ako aj v ďalších
doložených odborných lekárskych vyšetreniach a nebolo potrebné overiť ich objektívnosť alebo úplnosť.
K uvedenému žalovaný uviedol aj to, že takýto postup nemá vplyv na kvalitu vykonávania lekárskej

posudkovej činnosti, nakoľko predmetom tejto činnosti primárne nie je vyšetrovať a diagnostikovať
osoby, ale vykonať hodnotenie na základe predložených odborných lekárskych nálezov.

102. Správny súd k tomuto uvádza, že pokiaľ žalobca výslovne požiadal a to písomnou formou, t. j.
zákonom predpísaným spôsobom, o osobnú účasť pri posudzovaní jeho zdravotného stavu, v zmysle
§ 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z. bolo povinnosťou posudkového lekára žalovaného pozvať

fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, čo však posudkový lekár žalovaného neurobil.
Podľa názoru správneho súdu nemožno akceptovať, že k riadnemu splneniu tejto povinnosti došlo
osobným posúdením pred posudkovým lekárom prvostupňového správneho orgánu dňa 11.12.2023,
pretože uvedená požiadavka bola žalobcom prednesená v odvolacom konaní, vzťahovala sa teda
k posudzovaniu zdravotného stavu žalobcu v rámci odvolacieho konania a teda aj jeho posudzovaniu

posudkovým lekárom odvolacieho orgánu (žalovaného). Posudkový lekár žalovaného však vykonal
posúdenie zdravotného stavu žalobcu bez jeho prítomnosti a žalovaný to v napadnutom rozhodnutí
ospravedlňoval tým, že žalobca pri telefonickom rozhovore údajne svoju žiadosť o osobnú účasť pri
posudzovaní zdravotného stavu nepotvrdil. Takáto argumentácia žalovaného nie je ničím podložená,
neexistuje o tom žiadny dôkaz, ktorý by uvedené tvrdenie preukazoval, obsah telefonického rozhovoru

nemožno preukázať a napokon, pokiaľ žalobca výslovne písomne požiadal o osobnú účasť pri
posudzovaní zdravotného stavu, teda urobil tak zákonom predpísaným spôsobom, nebolo jeho
povinnosťou telefonicky takúto svoju žiadosť ešte dodatočne žalovanému potvrdzovať. Žalovaný na
pojednávaní argumentoval, že skutočnosť, že žalobca nepotvrdil v telefonickom rozhovore svoju
požiadavku na osobnú účasť pri posudzovaní jeho zdravotného stavu je uvedená v komplexnom

posudku, teda nie je nepreukázaná, správny súd uvádza, že uvedenie tohto argumentu v komplexnom
posudku nie je dôkazom obsahu telefonického rozhovoru, ktorý mal prebehnúť dňa 09.01.2024 medzi
žalobcovým zákonným zástupcom a pracovníkom žalovaného. Stále sa jedná len o jednostranné
tvrdenie žalovaného, či už ho vyjadril v písomnej podobe v komplexnom posudku prípadne inom
dokumente vydanom žalovaným alebo ústne na pojednávaní. Správny súd je na základe uvedeného

jednoznačne toho názoru, že vykonanie posudzovania zdravotného stavu posudkovým lekárom
žalovaného bez osobnej účasti žalobcu napriek existencii riadnej písomnej žiadosti žalobcu podanej
v súlade so zákonom, bolo závažný procesným pochybením žalovaného, ktoré mohlo mať za následok
vydanie nezákonného rozhodnutia.

103. Aj keď sa žalovaný snažil neprizvanie žalobcu k posudzovaniu jeho zdravotného stavu ospravedlniť
tým, že posudzovanie zdravotného stavu bez účasti posudzovanej osoby nemá vplyv na kvalitu
vykonávania lekárskej posudkovej činnosti, nakoľko predmetom tejto činnosti primárne nie je vyšetrovať
adiagnostikovaťosoby,alevykonaťhodnotenienazákladepredloženýchodbornýchlekárskychnálezov,
treba si uvedomiť zmysel a účel ustanovenia § 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z.. V konaniach

vo veciach kompenzácie sa neaplikujú niektoré ustanovenia správneho poriadku (napr. žalovaným
uvádzaný § 33 ods. 2 správneho poriadku), avšak procesné práva účastníka takéhoto konania sú
garantované inými zákonnými ustanoveniami, medzi ktoré patrí napríklad ust. § 11 ods. 10 zákona
č. 447/2008 Z. z.. Práva účastníka konania je nutné rešpektovať a pokiaľ teda žalobca zákonom
predpísaným spôsobom požiadal o posúdenie zdravotného stavu za jeho účasti, bolo povinnosťou

posudkového lekára (aj posudkového lekára žalovaného) toto rešpektovať a osobnú účasť mu umožniť.
Ak tak posudkový lekár neurobil, išlo o vadu v procesnom postupe v konaní pred správnym orgánom,
ktorá mohla mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Správny súd však
poukazuje na to, že táto vada v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, nebola
jediným dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia.

104. Primárne vada absolútnej nepreskúmateľnosti záverov lekárskeho posudku, ktoré navyše nemajú
oporu v administratívnom spise resp. mu odporujú a ktoré sa následne len premietli do komplexného
posudku a do napadnutého rozhodnutia, zaťažila aj napadnuté rozhodnutie rovnakými vadami.105. Rovnakou vadou ako napadnuté rozhodnutie trpí aj prvostupňové rozhodnutie, ktoré nijako
neodôvodňuje, dokonca ani len nespomína (a to ani jedinou vetou), či resp. ako sa prvostupňový

správny orgán vysporiadal s otázkou, či žalobcovo duševné ochorenie je alebo nie je sprevádzané
často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania, ktoré by
mu neumožňovali prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb na rovnakom základe s
ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jeho prirodzenej dôstojnosti. Prvostupňové rozhodnutie
je veľmi stručné bez náležitého odôvodnenia a teda je tiež nepreskúmateľné.

106. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. d), f) a g) SSP napadnuté
rozhodnutie a podľa § 191 ods. 3 SSP aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie zrušil a podľa
§ 191 ods. 4 SSP vrátil vec orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

107. V ďalšom konaní bude potrebné, aby posudkový lekár opätovne posúdil zdravotný stav žalobcu

a zameral sa pritom aj na zisťovanie prejavov ochorenia žalobcu v súvislosti s možnosťou či
nemožnosťou cestovať prostriedkami verejnej hromadnej dopravy osôb a aby riadnym spôsobom
odôvodnil svoje závery, najmä závery ohľadom odkázanosti či neodkázanosti žalobcu na individuálnu
prepravuosobnýmmotorovýmvozidlom.Následnesprávnyorgánznovarozhodneasvojezáverytaktiež
riadnym spôsobom odôvodní, pričom bude dbať o zachovanie procesných práv žalobcu.

108. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 a nasl. SSP. Žalobca bol v konaní pred
správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

P o u č e n i e :
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasaená s?ažnos?, ktorú môže poda? úeastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).

Kasaená s?ažnos? musí by? podaná v lehote jedného mesiaca od dorueenia rozhodnutia Správneho
súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasaená s?ažnos? sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1
SSP). O kasaenej s?ažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Pod3a § 440 SSP: (1) Kasaenú s?ažnos? možno odôvodni? len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako úeastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) úeastník konania nemal spôsobilos? samostatne kona? pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr zaealo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúeený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil úeastníkovi konania, aby uskutoenil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasaeného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasaenej s?ažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasaenej s?ažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že s?ažovate3

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v eom spoeíva nesprávnos? tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasaenej s?ažnosti nemožno vymedzi? tak, že s?ažovate3 poukáže na
svoje podania pred správnym súdom.

V kasaenej s?ažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania pod3a § 57 uvies?: a) oznaeenie

napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo s?ažovate3ovi dorueené, c)opísanie rozhodujúcich skutoeností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov pod3a § 440
sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia (s?ažnostný návrh). S?ažnostné body možno meni? len do
uplynutia lehoty na podanie kasaenej s?ažnosti.

Kasaenú s?ažnos? podanú v listinnej podobe je potrebné predloži? v potrebnom poete rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založi? do súdneho spisu a aby každý ialší
úeastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný poeet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

S?ažovate3 alebo opomenutý s?ažovate3 v prípade konania o správnej žalobe pod3a § 6 ods. 2 písm.
c/ SSP (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí by? v konaní o kasaenej s?ažnosti zastúpený
advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on May 9, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… , Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 9, 2025

Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 9, 2025