Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 9, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 14Sas/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100290
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100290.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL.M., v právnej

veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., D. E.: Ústredie práce,
sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností
Žilina, so sídlom J. M. Hurbana 16, 010 01 Žilina, IČO: 30 794 536, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2024/2972 zo dňa 26.02.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na
kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Žilina č. UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2024/2972 zo dňa
26.02.2024 a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina č. ZA1/OPPKTZPaPC/PPnK/

SOC/2023/102180-5 zo dňa 10.11.2023 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa
na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu
(100 %), v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude
vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina č. ZA1/OPPKTZPaPC/PPnK/
SOC/2023/102180-5 zo dňa 10.11.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) prvostupňový správny
orgán podľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, §
2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov nevyhovel žiadosti podanej žalobcom a nepriznal mu peňažný príspevok
na opatrovanie fyzickej osoby, ktorou je syn žalobcu - maloletý F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D.

XXX, XXX XX C. D..

2. Podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia bol komplexný posudok č. ZA1/OPPnKTZPaPČ/
SOC/2023/102461-7, č. z. 2023/422764 zo dňa 30.10.2023, v ktorom sa uvádza, že maloletý F. B.
je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, má mieru funkčnej poruchy 90 %, ale v oblasti
kompenzácií mu nebol navrhnutý peňažný príspevok na opatrovanie. Z medicínskeho hľadiska sa
u maloletého jedná o poruchy psychického vývoja detí – Aspergerov syndróm. Chôdza je samostatná,

možná aj na dlhšie vzdialenosti, pri chôdzi nepoužíva ako oporu žiadnu zdravotnícku pomôcku.
Maloletý potrebuje pomoc inej osoby pri obliekaní, niektorých úkonoch osobnej hygieny a pri stravovaní.
Schopnosť vykonávať úkony starostlivosti o domácnosť je u zdravotne postihnutého dieťaťa vzhľadom
k veku nehodnotiteľná. Tieto činnosti zabezpečujú rodinní príslušníci (matka, otec).3. Prvostupňový správny orgán poukázal na § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. s tým, že
požadovaný príspevok možno indikovať u fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorých

stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby dosahuje stupeň V alebo VI. U maloletého bol
stupeň odkázanosti určený na II. stupeň. V oblasti mobility, orientácie, komunikácie a sebaobsluhy
nemá v súčasnosti také sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré by si vyžadovali
kompenzáciu.

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom upriamil
pozornosťnaproblémysynavškole,problémovésprávanie,neschopnosťorientácievpriestoreavčase,
z dôvodu ktorých je odkázaný na celodennú starostlivosť a dozor dospelej osoby, je tiež 3-krát denne
medikovaný. Pri mimoškolských aktivitách, cestovaní na rôzne podujatia, potrebuje mať stále pri sebe
dozor, ktorý vie odhadnúť jeho reakcie na danú situáciu. Nedodržuje pitný režim, pre zaujatosť určitou
činnosťou zabúda na jedlo. Na odporúčanie pedopsychiatra maloletý F. bude navštevovať školu len na

20 hodín týždenne. K odvolaniu priložil aktuálne pedopsychiatrické vyšetrenie a tiež správu zo školy
zo 16.11.2023, podľa ktorej si z dôvodu problémového správania musel syna vyzdvihnúť predčasne
z vyučovania. Zároveň požiadal o osobnú účasť syna pri posudzovaní jeho zdravotného stavu.

5. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán rozhodnutím č. UPS/US7/

SSVODPPKPC1/SOC/2024/2972 zo dňa 26.02.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že
odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

6.Vodôvodnenínapadnutéhorozhodnutiaodvolacíorgánuviedol,žezobsahuspisovéhomateriálubolo
zistené, že žalobca podal dňa 28.08.2023 žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie

svojho maloletého syna. Uviedol, že v odvolacom konaní bol opätovne prehodnotený zdravotný
stav maloletého a na základe lekárskeho nálezu, všetkých predložených aktuálnych odborných
lekárskych nálezov nachádzajúcich sa v spisovej dokumentácii prvostupňového správneho orgánu,
ako aj lekárskeho nálezu z pedopsychiatrickej ambulancie zo dňa 02.11.2023 doloženého k odvolaniu
a záznamu o vyzdvihnutí žiaka rodičom zo školského zariadenia zo dňa 16.11.2023 vypracoval

posudkový lekár žalovaného lekársky posudok č. ZA/2024/3442-2 zo dňa 23.01.2024.

7. Podľa tohto lekárskeho posudku je miera funkčnej poruchy maloletého 90 % v zmysle prílohy č. 3 ,
časti IV.1. d) k zákonu č. 447/2008 Z. z., preto sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným
postihnutím. Z medicínskeho hľadiska ide o poruchu psychického vývoja detí - Aspergerov syndróm.

Žalovaný poukázal na to, že určovanie miery funkčnej poruchy a posudzovanie zdravotného stavu na
účely kompenzácií patrí do výlučnej právomoci posudkových lekárov. Poukázal na to, že určená miera
funkčnej poruchy nemá vplyv na indikovanie požadovaného peňažného príspevku. Žalovaný je toho
názoru, že v konkrétnom prípade posudkový lekár sa vysporiadal so všetkými predloženými listinnými
dôkazmi medicínskeho charakteru, ktoré boli predložené a vykonal ich hodnotenie v súlade s platnými

právnymi predpismi.

8. Žalovaný poukázal na to, že žalobca ako zákonný zástupca maloletého písomne požiadal o osobné
posúdenie zdravotného stavu maloletého posudkovým lekárom, avšak pri telefonickom kontakte dňa
09.01.2024 túto žiadosť odvolaciemu správnemu orgánu nepotvrdil. Maloletý bol dňa 11.12.2023 osobne

posúdený posudkovým lekárom na prvostupňovom správnom orgáne. V konkrétnom prípade teda
posudkový lekár odvolacieho správneho orgánu vykonal posúdenie zdravotného stavu maloletého
bez jeho prítomnosti vzhľadom k tomu, že nemal pochybnosti o správnosti diagnostického záveru
v predloženom lekárskom náleze, ako aj v ďalších doložených odborných lekárskych vyšetreniach
a nebolo potrebné overiť ich objektívnosť alebo úplnosť. K uvedenému žalovaný uviedol aj to, že

takýto postup nemá vplyv na kvalitu vykonávania lekárskej posudkovej činnosti, nakoľko predmetom
tejto činnosti primárne nie je vyšetrovať a diagnostikovať osoby, ale vykonať hodnotenie na základe
predložených odborných lekárskych nálezov.

9. Žalovaný opätovne poukázal na lekársky posudok zo dňa 23.01.2024, z ktorého vyplýva, že v

prípade žalobcu ide o 10 ročné dieťa, ktoré je v starostlivosti pedopsychiatra pre Aspergerov syndróm,
v klinickom náleze oslabená tolerancia na záťaž a výdrž pri cielených aktivitách, sociálna neobratnosť,
obavy zo zlyhania, stereotypné záujmy. Psychologickým vyšetrením z novembra 2022 aktuálny výkon
v intelektových skúškach dosahuje pásmo priemeru, jednotlivé intelektové schopnosti sú široko anerovnomerne rozložené od pásma nadpriemeru po pásmo nižšieho priemeru. V odvolacom konaní
doložené nové vyšetrenie z novembra 2023, ktoré dokumentuje aktuálne zhoršený stav, upravuje sa
liečba. Je potrebné počkať na efekt liečby. Dieťa je samostatne mobilné, bez porúch kontinencie,

navštevuje bežnú školu. Nie sú prítomné poruchy vnímania, nie je zaradené do dialyzačného alebo
transplantačného programu, neprebieha u neho onkologická liečba. V záveroch k jednotlivým druhom
odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím posudkový lekár konštatuje, že maloletý
nespĺňa kritériá odkázanosti na opatrovanie podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z., nakoľko jeho
odkázanosť na pomoc inej fyzickej osoby nedosahuje stupeň V alebo VI.

10. Počet bodov pri jednotlivých činnostiach sebaobsluhy podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z. z.
posudkový lekár žalovaného určil nasledovne: maloletý F. B. je pri väčšine úkonov stravovania a pitného
režimu odkázaný na pomoc inej osoby (0 bodov), je schopný vykonávať všetky úkony vyprázdňovania
močového mechúra (10 bodov), je schopný vykonávať všetky úkony vyprázdňovania hrubého čreva
(10 bodov), je schopný vykonávať všetky úkony osobnej hygieny (10 bodov), je schopný vykonávať

všetky úkony celkového kúpeľa (10 bodov), na pomoc inej osoby je odkázaný minimálne pri dvoch
úkonoch obliekania a vyzliekania (5 bodov), je schopný vykonávať všetky úkony zmeny polohy, sedenia
a státia (10 bodov), je schopný samostatného pohybu po schodoch (10 bodov), je schopný vykonávať
všetky úkony pohybu po rovine (10 bodov), je schopný vykonávať všetky úkony orientácie v prirodzenom
prostredí (10 bodov), na pomoc je odkázaný minimálne pri dvoch úkonoch dodržiavania liečebného

režimu (5 bodov) a na dohľad počas dňa je odkázaný minimálne pri troch činnostiach (5 bodov),
napríklad pri úkonoch stravovania a pitného režimu, obliekaní a vyzliekaní a dodržiavaní liečebného
režimu. Celkový dosiahnutý počet bodov pri určovaní stupňa odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby
pre nezaopatrené dieťa v porovnaní s deťmi rovnakého veku bez zdravotného postihnutia je 95, čo
predstavuje stupeň odkázanosti II.. Uvedené znamená, že v súčasnosti maloletý nie je odkázaný na

opatrovanie v súlade s legislatívnymi kritériami.

11. Na základe vyššie uvedeného bol dňa 13.02.2024 vydaný komplexný posudok č. ZA/2024/3442-4
– CAV, v ktorom sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia maloletého žalovaný nenavrhol
kompenzovať peňažným príspevkom na opatrovanie.

12. Žalovaný tiež s poukazom na § 14 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. uviedol, že rodič zabezpečujúci
starostlivosti je povinný poskytovať maloletému dieťaťu komplexnú starostlivosť, vrátane pomoci -
dohľadu pri cestovaní prostriedkami verejnej hromadnej dopravy, sprevádzanie do školy, na rôzne
aktivity a podobne. Taktiež je potrebné poznamenať, že maloletý má vydaný preukaz fyzickej

osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, preto môže v kontakte so spoločenským
prostredím využívať výhody a uplatňovať si zľavy plynúce z vyhotoveného preukazu fyzickej osoby
s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom. Po preukázaní sa vyššie citovaným preukazom
sú občania povinní uvoľniť uvedené miesto fyzickej osobe, ktorá je držiteľom predmetného preukazu.
Taktiež uvedená fyzická osoba by mala byť prostriedkoch verejnej hromadnej dopravy sprevádzaná

sprievodcom (čo v konkrétnom prípade vyplýva aj z rodičovských povinností zákonného zástupcu
maloletého). To znamená, že by nemala cestovať samostatne. V tejto súvislosti je taktiež potrebné
poukázať na participáciu rodiny vzájomne si pomáhať, ktorú upravuje zákon o rodine.

13. Podľa názoru žalovaného v rámci odvolacieho konania boli vyhodnotené všetky predložené odborné

lekárske nálezy a správy a zistený skutkový stav veci bol premietnutý do vyhotoveného lekárskeho
posudkuanásledneajkomplexnéhoposudkuodvolaciehoorgánu,ktorýdospelkzáveru,žerozhodnutie
prvostupňového orgánu bolo vydané v súlade s príslušnými platnými právnymi predpismi a nenašiel
dôvod pre jeho zmenu alebo zrušenie.

Správna žaloba, žalobné body

14. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia
v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a navrhoval obe tieto rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť orgánu

verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie a to z dôvodu, že rozhodnutia vychádzajú
z nesprávnych skutkových zistení z dôvodu nedostatočného poučenia účastníka konania, tiež z
nesprávneho vyhodnotenia a právneho posúdenia zdravotných a sociálnych dôsledkov zdravotného
postihnutia mal. F. B., pričom došlo k príliš formalistickému a diskriminačnému výkladu aplikovanýchzákonných noriem v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, Dohovorom OSN o právach dieťaťa
a Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ako aj správnym poriadkom a v
konečnom dôsledku aj so zákonom č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého

zdravotného postihnutia.

15. Správnou žalobou sa žalobca domáhal aj preskúmania a zrušenia rozhodnutí týkajúcich sa
nepriznania peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením
prevádzky osobného motorového vozidla maloletému F. B., avšak Uznesením Správneho súdu v

Banskej Bystrici sp. zn. 14Sas/3/2024 zo dňa 02. apríla 2025 bola vec v danej časti vylúčená
na samostatné konanie s tým, že táto vylúčená vec sa bude viesť pod novou spisovou značkou
(30Sas/17/2025). Predmetom konania vo veci sp. zn. 14Sas/3/2024 tak zostalo len preskúmanie
rozhodnutí týkajúcich sa peňažného príspevku na opatrovanie.

16. V správnej žalobe žalobca uviedol, že peňažný príspevok na opatrovanie jeho syna žiadal z dôvodu,

žeprejavyťažkéhozdravotnéhopostihnutiajehosyna-Aspergerovsyndróm(ťažkáforma)kombinovaný
s ADHD a hyperkinetickou poruchou, sa zhoršili, postupne prichádzali problémy v škole, ktorú maloletý
navštevoval každý deň za pomoci asistenta učiteľa a ďalších primeraných úprav. Už v máji 2023 bol
stav syna taký, že pedopsychiatrička odporučila skoršie ukončenie ročníka. Od decembra 2023 škola
pristúpila aj k zníženiu rozsahu dochádzky potom, čo usúdila, že stupňujúce sa agresívne prejavy syna

žalobcu už nie je schopná ďalej zvládať a to ani s prijatými podpornými opatreniami. Syn potrebuje
pomoc inej fyzickej osoby pri všetkých činnostiach nad rámec bežnej potreby pomoci dieťaťa v jeho
veku, čo je vyjadrené okrem iného aj potrebou pomoci asistenta učiteľa počas celého vzdelávacieho
procesu, pričom pre zhoršený zdravotný stav a zvýrazňujúce sa problémy v socializácii a adaptácii musí
ostať oproti rovesníkom na domácom vzdelávaní (čiastočnom), čo vyžaduje prítomnosť dospelej fyzickej

osoby aj počas bežného pracovného dňa a času. Žalobca ako rodič musí starostlivosť o maloletého
syna zabezpečovať denne spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s tým, aby sa zamestnal čo i len na polovičný
úväzok. Syn potrebuje nadmernú pomoc inej fyzickej osoby v tak širokom rozsahu, ktorý nezodpovedá
jeho veku, pričom ide tiež o špecifickú pomoc, respektíve pomoc za špecifických podmienok, nakoľko
syn nie je schopný vzhľadom na svoju diagnózu akceptovať pomoc od ktorejkoľvek osoby. Vzhľadom na

svoje ťažké zdravotné postihnutie syn potrebuje pomoc pri sebaobslužných úkonoch, ktorá je zvýšená
oproti potrebe pomoci v prípade dieťaťa rovnakého veku bez zdravotného postihnutia. Tiež vzhľadom
na ťažkú formu Aspergerovho syndrómu potrebuje maloletý neustály dohľad inej fyzickej osoby pri
všetkých činnostiach a to dohľad, ktorý nie je svojím rozsahom a náročnosťou na pozornosť dospelej
fyzickej osoby porovnateľný s bežným dohľadom vykonávaným nad dieťaťom v rovnakom veku, ale ide

o nesmierne náročný a vyčerpávajúci dohľad.

17. Žalobca tiež uviedol, že syna je nevyhnutné voziť do školy autom z dôvodu, že syn vzhľadom na
ťažkézdravotnépostihnutiealekárskymiadiagnostickýmisprávamipotvrdenýťažkýstav,častévýbušné
reakcie, agresivitu, impulzivitu, sa v kontakte s nekontrolovaným sociálnym prostredím s množstvom

vonkajších podnetov ako sú prostriedky verejnej hromadnej dopravy dostáva do neovládateľného stavu
s reakciou vo forme heteroagresívnych a autoagresívnych prejavov.

18. Podľa žalobcu správne orgány nezohľadnili viaceré objektívne skutočnosti týkajúce sa zdravotného
stavu syna žalobcu a dôsledkov jeho ťažkého zdravotného stavu. Namietal, že zo strany správnych

orgánov neboli rešpektované ustanovenia § 3 ods. 2, § 3 ods. 5 a § 46 ods. 1 a 3 správneho poriadku.

19. Vo vzťahu k posúdeniu odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby žalobca namietal, že správne
orgány sa zamerali výlučne na mechanickú schopnosť jeho syna vykonať konkrétne sebaobslužné
úkony, no už nie na funkčnosť maloletého pri využívaní týchto schopností primerane svojmu veku,

pričom je zrejmé, že rozhodujúce skutočnosti nespočívajú v tom, či je žalobcov syn schopný mechanicky
vykonať úkony, nakoľko jeho ťažké zdravotné postihnutie nie je telesné ale duševné, ale či je schopný
primerane svojmu veku si osvojiť, kedy ich vykonať, ako ich vykonať, aby napríklad si neublížil alebo
neublížil svojmu okoliu, ako celkovo sa správať v kontakte so spoločenským prostredím. Z tohto
dôvodu potreba zvýšenej starostlivosti spočíva v nadmernej potrebe neustáleho dohľadu a neustálej

pomoci a podpory pri jeho akejkoľvek bežnej dennej činnosti. Podľa žalobcu jeho syn uvedeného nie je
schopný, čo má byť preukázané v lekárskych správach, ale aj vyplývať zo skutočnosti, že maloletému
bol priznaný nárok na pomoc asistenta učiteľa a škola tiež musí zabezpečovať množstvo ďalších
špecifických podmienok na to, aby maloletý dokázal so svojimi rovesníkmi v škole fungovať a aj to len vobmedzenom rozsahu. Pokiaľ je potrebné v škole vytvárať takéto špeciálne podmienky pre maloletého
za účasti značného počtu osôb - profesionálov, ktoré štát v prípade pobytu v škole uznal a platí,
žalobcanerozumie,prečovprípadezabezpečovaniastarostlivostijehoosoboumimoškolyštátvpodobe

posudkových lekárov tvrdí, že ide o bežnú rodičovskú starostlivosť, ktorú má zvládnuť popri zamestnaní
bez potreby podpory vo forme opatrovateľského príspevku.

20. Podľa názoru žalobcu orgány verejnej správy zámerne použili príliš formalistický výklad ustanovení
zákona č. 447/2008 Z. z. tak, aby mu peňažný príspevok na opatrovanie nepriznali. Pritom však

nezohľadnili, že aj v zmysle existujúcej judikatúry je nutné zákon vykladať v súlade s právami zaručenými
v Ústave Slovenskej republiky a dohovoroch, ktorými je Slovenská republika viazaná. Orgány verejnej
správy tiež podľa žalobcu nezohľadnili, čo je účelom zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
ťažkého zdravotného postihnutia, v tomto smere žalobca poukázal na § 2 ods. 1, ods. 2 zákona č.
447/2008 Z. z..

21. Podľa žalobcu jeho syn má oproti dieťaťu v jeho veku značné znevýhodnenie, ktoré by malo byť
kompenzovateľné, pričom žalobca poukazoval na § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. a na § 49
ods. 12 zákona č. 448/2008 Z. z.. Vzhľadom na to, že charakter ťažkého zdravotného postihnutia syna
žalobcu je duševný a nie telesný, dôsledky zdravotného postihnutia nespočívajú v telesnom obmedzení,
ale práve v schopnosti maloletého správne funkcie svojho tela používať, čím je odkázaný na pomoc

inej fyzickej osoby, ktorú je možné podradiť pod potrebu dohľadu. Žalobca poukázal na správy SCŠPP
Žilina zo dňa 18.05.2021 a 17.10.2022 a namietal, že posudkoví lekári si z predložených správ vybrali
len niektoré časti, ktoré im sedeli do odôvodnenia nepriznania nároku na kompenzáciu, teda nešlo o
riadne posúdenie všetkých skutočností. Pokiaľ orgány verejnej správy na hlavné ťažkostí a prejavy
ochorenia žalobcovho syna neprihliadajú a odvolávajú sa na to, že nemá telesné obmedzenie, žalobca

má zato, že výkladom a aplikáciou zákona o kompenzáciách znevýhodňujú a diskriminujú osoby s
duševnými postihnutiami čo sa týka ich prístupu k pomoci štátu vo forme kompenzácie oproti telesným
alebo zmyslovým postihnutiam. Žalobca je tiež toho názoru, že orgány verejnej správy spôsobom,
ktorým vykonávajú posudkovú činnosť, diskriminujú jeho syna z dôvodu veku, keď sociálne dôsledky
a odkázanosť, ktorá mu vyplýva z jeho ťažkého zdravotného postihnutia, riadne nezohľadňujú a

subsumujú ju pod odkázanosť, ktorá mu vyplýva z veku, čím mu z dôvodu veku apriori bránia dosiahnuť
pomoc vo forme kompenzácií.

22. Žalobca uviedol, že podľa zákona o kompenzáciách platí, že sociálny dôsledok ťažkého zdravotného
postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v

porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých
podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama. Je zrejmé,
že syn žalobcu také obmedzenia má a oproti rovesníkom ich sám nevie prekonať, preto vyžaduje
zvýšenú podporu zo strany personálu v škole a rodičov doma, čo je rozsiahlo popísané v inštrukciách
pre učiteľov a rodičov z jednotlivých diagnostických správ, pričom všetko je to starostlivosť, ktorá nie je

typická pre dieťa jeho veku, ale ide o nadmernú starostlivosť.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

23. Žalovaný v jeho vyjadrení k správnej žalobe žiadal, aby správny súd podľa § 190 Správneho súdneho

poriadku správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko napadnuté rozhodnutie považuje za vecne
správne a závisiace výlučne od posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby a posúdenia príslušnej
odkázanosti posudkovým lekárom správneho orgánu a následne sociálnym pracovníkom správneho
orgánu.

24. Popísal priebeh administratívneho konania, uviedol, že posudkový lekár zohľadnil kompletnú
zdravotnú dokumentáciu žalobcu, vrátane lekárskej správy z pedopsychiatrického vyšetrenia zo dňa
02.11.2023, ktorú žalobca priložil k odvolaniu a zobral do úvahy aj v odvolaní doložený záznam zo
dňa 16.11.2023 o vyzdvihnutí žiaka zo školského vyučovania. Žalovaný zopakoval obsah napadnutého
rozhodnutia,vymenovallekárskesprávy,ktorébolizohľadnenévrámciposudzovaniazdravotnéhostavu

maloletého a zopakoval závery posudkového lekára žalovaného uvedené v lekárskom posudku zo
dňa 23.01.2024. Uviedol, že žalobca je v súčasnosti v porovnaní s deťmi rovnakého veku sebestačný
pri väčšine bežných denných činností, pomoc inej fyzickej osoby vyžaduje pri stravovaní a pitnom
režime (bod 1), osobnej hygiene (bod 4), obliekaní a vyzliekaní (bod 6), dodržiavaní liečebného režimu(bod 11) a vyžaduje čiastočný dohľad (bod 12, a to pri úkonoch zaradených v bode 1, 6 a 11).
Tieto činnosti boli vo vzťahu k zdravotnému stavu, veku a rozumovej vyspelosti dieťaťa posudkovým
lekárom žalovaného zohľadnené a premietnuté do výsledku lekárskej posudkovej činnosti. V oblasti

komunikácie a orientácie je maloletý bez porúch (orientácia v čase a priestore je primeraná). Chôdza je
samostatná, bez zdokladovaných oporných ortopedických pomôcok. Je bez poruchy kontinencie. Dieťa
je v súčasnej dobe odkázané na sprievod inej fyzickej osoby v kontakte so spoločenským prostredím,
čo je kompenzované vyhotovením preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so
sprievodcom.

25. Žalovaný poukázal na to, že podrobné zhodnotenie odkázanosti maloletého na pomoc inej fyzickej
osoby urobil posudkový lekár žalovaného po zhodnotení všetkých doložených objektívnych lekárskych
nálezov, odborných vyšetrení a správ podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z. z.. Žalovaný opísal
jednotlivé úkony v rámci sebaobsluhy podľa citovanej prílohy zákona s tým, že pri jednotlivých oblastiach
podčiarknutím zdôrazňoval tie úkony, pri ktorých maloletý vyžaduje pomoc inej fyzickej osoby. Súčet

dosiahnutých bodov predstavoval 95, čo prislúcha stupňu odkázanosti II. a odkázanosti na pomoc inej
fyzickej osoby v rozsahu 2 až 4 hodín denne.

26. Žalovaný tiež uviedol, že posudkový lekár skutočnosť týkajúcu sa duševného ochorenia maloletého
na základe preskúmania doložených medicínskych nálezov a objektívnych zistení vyhodnotil tak, že

v prípade maloletého sa nejedná o duševné ochorenie s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity,
neovládateľného alebo nepredvídateľného správania. Maloletý je primerane orientovaný (priestorom a
časom), intelektovo v pásme priemeru, samostatne mobilný, poruchy kontinencie sú neprítomné. Je
nespochybniteľné, že menovaný trpí poruchou psychického vývoja detí - Aspergerovým syndrómom,
ale táto skutočnosť automaticky neznamená, že sa jedná o dieťa odkázané na opatrovanie podľa § 14

ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. (tzn. že je odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a nepretržitý dohľad
pri väčšine činností sebaobsluhy/celodenný dohľad/). Z titulu uvedeného ochorenia nebola výsledkom
lekárskej posudkovej činnosti preukázaná táto skutočnosť. U fyzických osôb s diagnózou Aspergerov
syndróm je posudzovanie odkázanosti na určitú formu kompenzácie výlučne individuálne. Tieto osoby
majú rôzne potreby, schopnosti, zručnosti, ktoré nie je možné paušalizovať.

27. Žalovaný uviedol, že prvé pedopsychiatrické vyšetrenie maloletý absolvoval dňa 12.04.2021.
K pôvodnej žiadosti zo dňa 28.08.2023 bolo žalobcom okrem iných ako najaktuálnejšie doložené
pedopsychiatrické vyšetrenie zo XX.XX.XXXX – G. H. I.. D. J. K. L. M. L. menovaného javil
ako pomerne stabilizovaný, indikovanú medikáciu toleroval. Žalovaný citoval z predmetnej lekárskej

správy. Podľa psychologického vyšetrenia z 28.11.2022 aktuálny výkon v intelektových skúškach
dosahuje u maloletého pásmo priemeru, jednotlivé intelektové schopnosti sú široko a nerovnomerne
rozložené od pásma nadpriemeru po pásmo nižšieho priemeru. Až v odvolacom konaní doložené nové
pedopsychiatrické vyšetrenie zo dňa 02.11.2023 dokumentuje aktuálne zhoršený stav maloletého, načo
bola psychiatričkou upravená liečba s tým, že je potrebné počkať na efekt liečby. Následne ako príloha

správnej žaloby bolo doložené pedopsychiatrické vyšetrenie maloletého zo dňa 06.02.2024 – G. H. I., z
ktorého vyplýva, že došlo u maloletého k stabilizácii zdravotného stavu. Žalovaný citoval z predmetnej
lekárskej správy a uviedol, že vo vzťahu k vyšetreniu zo dňa 02.11.2023 možno konštatovať, že sa
jednalo o akútny stav, ktorý bol momentálne ovplyvňovaný prebiehajúcou medikamentóznou liečbou (jej
zmenou). Nejednalo sa teda o stav trvalý, ale o stav prechodný, čomu nasvedčuje i samotné kontrolné

vyšetrenie zo dňa 06.02.2024. Ako doporučovala sama psychiatrička, bolo potrebné počkať na efekt
liečby, s čím sa stotožňoval aj posudkový lekár žalovaného.

28. Žalovaný poukázal na terminologické vymedzenie pojmov zdravotné postihnutie a sociálny dôsledok
ťažkého zdravotného postihnutia a konštatoval, že v konkrétnom prípade adekvátna psychologická

psychiatrická starostlivosť v spojitosti s výchovou a špeciálnym pedagogickým vedením prispieva k
pozitívnemu vývoju dieťaťa a dokáže dostatočne eliminovať dôsledky vyplývajúce zo zdravotného
znevýhodnenia. Dôkazom toho je aj kontrolné pedopsychiatrické vyšetrenie zo dňa 06.02.2024,
ktoré potvrdzuje, že v konkrétnom prípade nie sú prítomné vážne komplikácie vyplývajúce z
duševného ochorenia, medzi ktoré možno jednoznačne zaradiť často sa opakujúce prejavy agresivity,

neovládateľného alebo nepredvídateľného správania a s tým následne súvisiaca nesebaobslužnosť,
problémy s orientáciou a podobne.29. Žalovaný ďalej uvádzal, že maloletý v čase posudzovania navštevoval piaty ročník základnej školy
v C. D., teda v mieste svojho bydliska, pričom do školy ho vozí otec osobným motorovým vozidlom a to
5-krát do týždňa. Podľa vyjadrenia základnej školy v C. D. zo dňa 08.12.2023 (príloha súdnej žaloby)

maloletý má na základe doporučenia CPP o pedopsychiatričky skrátené vyučovanie v rozsahu štyroch
vyučovacích hodín denne. Počas prestávok má k dispozícii asistenta učiteľa a tento čas môže tráviť
v oddychovom kútiku vedľa triedy. Žalovaný poukazoval na to, že prvostupňovým správnym orgánom
bola vykonaná sociálna posudková činnosť a vypracovaný posudkový záver zo dňa 27.10.2023, ktorý
si žalovaný v rámci správneho konania zobral ako ďalší z podkladov pre vyhotovenie komplexného

posudku. Zobral do úvahy aj ďalšie doklady (posudkový záver žalovaného zo dňa 08.02.2024) a správy,
ktoré obsahuje administratívny spis. V komplexnom posudku zo dňa 13.02.2024 sa žalovaný primárne
zaoberal tou oblasťou, ktorá bola predmetom odvolania. K ostatným formám kompenzácii sa žalovaný
správny orgán nevyjadroval.

30. Žalovaný poukázal na to, že maloletý je držiteľom preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným

postihnutím so sprievodcom, avšak uvedená skutočnosť automaticky nezakladá nárok fyzickej osoby s
ťažkým zdravotným postihnutím na odkázanosť na opatrovanie. V tejto súvislosti žalovaný poukazoval
na participáciu rodiny vzájomne si pomáhať, ktorú upravuje zákon o rodine, ako aj na skutočnosť, že pri
posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej
fyzickej osoby sa neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosti o

domácnosťaleboprirealizovanízákladnýchsociálnychaktivít,ktorévyplývajúzrodičovskejstarostlivosti
poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku.

31. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe poukazoval na doložené odborné lekárske nálezy, najmä
pedopsychiatrické vyšetrenie z 02.11.2023, ako aj z nich vyplývajúcu odkázanosť maloletého na

opatrovanie, žalovaný zdôraznil, že uvedenú skutočnosť nie je možné posudzovať izolovane, pretože
zdravotný stav správny orgán hodnotí komplexne a teda všetky lekárske nálezy a správy jednotlivo ako
aj vo vzájomnej súvislosti. Vyjadrenia odborných lekárov majú odporúčací charakter, tento však nie je
určujúci, komplexnosť posúdenia zdravotného stavu na účely odkázanosti je vo výlučnej kompetencii
posudkového lekára správneho orgánu. Žalovaný tak považuje za neopodstatnenú námietku žalobcu,

že správny orgán nebral do úvahy lekárske správy priložené účastníkom konania, z ktorých vyplýva
potrebakompenzácieťažkéhozdravotnéhopostihnutiapeňažnýmpríspevkomnaopatrovanie.Žalovaný
namietal, že nie každý zdravotný stav možno automaticky považovať za taký, ktorý spĺňa kritéria ťažkého
zdravotného postihnutia vyžadujúceho opatrovanie.

32. Námietky žalobcu ohľadom nesprávneho a nie komplexného zhodnotenia zdravotného stavu
maloletého posudkovým lekárom považuje žalovaný za neopodstatnené, má zato, že posudkový lekár
vykonal posúdenie aktuálneho zdravotného stavu maloletého a vyhodnotil všetky predložené lekárske
nálezy, odborné vyšetrenia a správy. Posudkový lekár vychádzal z dostupných časovo najaktuálnejších
lekárskych nálezov a vyšetrení a to jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti a zobral do úvahy vplyv

ochorení maloletého na jednotlivé konkrétne úkony (činnosti) sebaobsluhy vyplývajúce z prílohy č. 3
k zákonu č. 448/2008 Z. z.. Stupeň odkázanosti II. určený posudkovým lekárom s počtom bodov 95
podľa žalovaného zodpovedá skutočnému skutkovému stavu veci. Keďže odkázanosť maloletého na
pomoc inej fyzickej osoby nedosahuje stupeň V alebo VI, nie sú splnené legislatívne kritériá na priznanie
peňažného príspevku na opatrovanie.

33. Žalovaný sa nestotožňuje ani s názorom žalobcu o tom, že maloletý je odkázaný na nepretržitý
dohľad pri bode 12 prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z., čomu by zodpovedal stupeň odkázanosti
na pomoc inej fyzickej osoby VI. Podľa posúdenia zdravotného stavu maloletého tento je odkázaný
na dohľad iba pri troch činnostiach uvedených v bodoch 1 až 11 uvedenej prílohy a to stravovanie a

pitný režim, obliekanie a vyzliekanie a dodržiavanie liečebného režimu. Posudkový lekár žalovaného
sa v danej veci prakticky stotožnil s posudkovou lekárkou prvostupňového správneho orgánu, pretože
v lekárskych nálezoch, vyšetreniach a správach maloletý nemal zdokumentované žiadne pohybové
poruchy (poruchy pohyblivosti horných a dolných končatinách, poruchy jemnej motoriky a úchopu),
zmyslové poruchy, poruchy kontinencie a duševné poruchy závažného charakteru. Žalovaný následne

vymenoval úkony zaradené pod body 1, 4, 6 a 11 prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z., ktoré
maloletý nevie sám vykonávať a skonštatoval, že čo sa týka dohľadu (bod 12 prílohy č. 3), u
maloletého bola preukázaná potreba dohľadu pri činnostiach uvedených v bodoch 1, 6 a 11. Podľa
vyjadrenia posudkového lekára žalovaného pri uvedených činnostiach maloletý vyžaduje dohľad naviacod zdravých detí jeho veku. Žalovaný uviedol, že z lekárskych nálezov predložených žalobcom
nevyplývajú žiadne také postihnutia maloletého, ktoré by indikovali nepretržitý dohľad inej fyzickej osoby
pri vykonávaní jednotlivých činností podľa bodov 1 až 11 prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z. z., nebolo

preukázané, že by maloletý potreboval nepretržitý dohľad pri väčšine činností predmetnej prílohy.

34. Vo vzťahu k lekárskym správam predloženým žalobcom k správnej žalobe žalovaný uviedol, že
okrem dvoch všetky boli už súčasťou administratívneho spisu, a teda už boli predmetom posudzovania
v rámci prvostupňového aj druhostupňového konania. Pôvodný administratívny spis neobsahoval

iba pedopsychiatrické vyšetrenie zo dňa 06.02.2024 - G. H. I., detská psychiatrička a správu z
diagnostického vyšetrenia zo Súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva Žilina zo dňa
24.05.2021 – G. I. N., D.. E. uviedol, že predmetné dve lekárske správy neboli žalobcom doložené
do administratívneho spisu a podotkol, že je len na rozhodnutí účastníka konania, ktoré lekárske
vyšetrenia v správnom konaní predloží. V správnom konaní bola predložená časovo aktuálnejšia správa
z diagnostického vyšetrenia zo súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva Žilina a to zo

dňa 28.11.2022 – G. G. E., D., z ktorej pri posudzovaní zdravotného stavu maloletého správne orgány
vychádzali.

35. K dokladom pripojeným k správnej žalobe týkajúcim sa problematického správania maloletého v
škole, žalovaný uviedol, že k uvedeným incidentom došlo vtedy, keď nebol prítomný v škole asistent

učiteľa, ktorý tam mal byť. Na základe odporúčaní psychologičky je potrebné uvedené zo strany
Základnej O. K. C. D. eliminovať a hlavne počas prestávok zabezpečiť dieťaťu spoločnosť asistenta
učiteľa, aby sa predchádzalo vypätým situáciám medzi deťmi. Žalovaný tiež poukázal na to, že pri
posudzovaní zdravotného stavu posudkový lekár nie je viazaný návrhmi a odporúčaniami jednak
odborných lekárov, psychiatrov, poprípade psychológov, špeciálnych pedagógov a jednak nie je viazaný

ani návrhmi žiadateľa o peňažný príspevok. V tomto smere žalovaný poukázal aj na rozsudok Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 26Sa/15/2019 zo 06.10.2021 a na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 9Sžo/63/2016 z 29.11.2017.

36. K námietke žalobcu, že správne orgány ho nevyzvali, aby sa vyjadril k podkladom rozhodnutia,

žalovaný poukázal na § 33 ods. 2 správneho poriadku a § 53 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z.,
podľa ktorého sa § 33 ods. 2 správneho poriadku na konanie vo veciach kompenzácie nevzťahuje a
skonštatoval, že nebolo povinnosťou žalovaného vyzvať žalobcu, aby sa pred vydaním rozhodnutia
vyjadroval k jeho podkladom. Zákon č. 447/2008 Z. z. ustanovuje pre správny orgán viaceré povinnosti,
ktoré majú byť zárukou ochrany práv účastníkov konania - povinnosť posudkového lekára pozvať

fyzickú osobu na osobné posúdenie, ak o to ustanoveným spôsobom požiada, kde mal možnosť
informovaťposudkovéholekáraosubjektívnychiobjektívnychťažkostiachvyplývajúcichzozdravotného
postihnutia. Žalovaný teda uviedol, že žalobca mal možnosť požiadať o osobnú účasť pri posudzovaní
zdravotného stavu jeho maloletého syna v zmysle § 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z., kde mohol
vyjadriť aj svoje námietky alebo nesúhlas s výsledkami lekárskej posudkovej činnosti. Túto zákonnú

možnosť žalobca využil, konkrétne v rámci odvolacieho konania na I. stupni (tzn. na Úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny Žilina) - bolo posudkovým B. G. H. P. dňa 11.12.2023 vykonané osobné
posúdenie zdravotného stavu mal. F. B. (tzn. za jeho účasti). Následne pri telefonickom kontakte dňa
09.01.2024 túto žiadosť žalobca odvolaciemu správnemu orgánu (žalovanému) nepotvrdil (tzn. už
netrval na osobnom posúdení syna mal. F. posudkovým lekárom).

37. Žalovaný poukázal aj na to, že v rámci sociálnej posudkovej činnosti má tiež fyzická osoba s ťažkým
zdravotným postihnutím podľa § 13 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z. z. právo vyjadrovať svoje potreby
a návrhy na riešenie svojej sociálnej situácie, pričom správny orgán je na základe žiadosti podanej
ustanoveným spôsobom povinný pred vypracovaním komplexného posudku prerokovať s fyzickou

osobou sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia v oblasti kompenzácie a navrhované druhy
peňažných príspevkov na kompenzáciu a to v zmysle § 55 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z.. Uvedené
ustanovenie však v konkrétnom prípade nebolo naplnené, nakoľko žalobca si svoje právo neuplatnil a
o takéto prerokovanie zákonom ustanoveným spôsobom nepožiadal. Žalovaný ďalej poukázal aj na to,
že sociálna posudková činnosť na úrovni prvostupňového správneho orgánu bola vykonaná za osobnej

účasti maloletého a jeho otca, ktorí podpísali aj posudkový záver zo dňa 27.10.2023, z ktorého záver
žalovaný citoval.38. K námietke žalobcu o tom, že správne orgány nevykonali riadne dokazovanie v predmetnej
veci, žalovaný uviedol, že žalobca nekonkretizoval dôvody, pre ktoré považuje vykonané dokazovanie
správnymi orgánmi za nedostatočné. Uvedená námietka je len všeobecným konštatovaním a teda je

neodôvodnená. Poukázal na to, že v zmysle § 32 ods. 2 správneho poriadku rozsah a spôsob zisťovania
podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Žalovaný tiež považuje za neopodstatnené námietky
uvedené v správnej žalobe o nedostatočne zistenom stave veci a o nepreskúmateľnosti rozhodnutí
správnych orgánov, má zato, že v napadnutom rozhodnutí, lekárskom posudku, posudkovom závere,
komplexnom posudku, ktoré sú jeho podkladom, dôsledne, logicky a zrozumiteľne odôvodnil svoj záver,

prečo žalobcovi nepriznal požadovaný peňažný príspevok.

39. K žalobným námietkam ohľadom porušenia práv podľa Dohovoru OSN o právach dieťaťa a
Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím žalovaný uviedol, že žalobca neuvádza
a nekonkretizuje, v čom mali byť postupom správnych orgánov porušené jeho práva a práva jeho
syna. Skutočnosť, že žalobca má iný názor na posúdenie veci ako uviedli správne orgány vo svojich

rozhodnutiach ešte neznamená, že žalobca a jeho maloletý syn boli ukrátení na svojich právach.
Jednotlivé články uvedených dohovorov neupravujú posudzovanie, navrhnutie a následne poskytovanie
peňažných príspevkov na kompenzáciu, takáto úprava bola transformovaná do zákonných predpisov,
v konkrétnom prípade do zákona č. 447/2008 Z. z. a ustanovenia tohto zákona žalobcom uvádzaným
dohovorom nijako neodporujú a neodporujú ani Ústave Slovenskej republiky. Žalovaný tiež zdôraznil, že

účelom peňažných príspevkov nie je zabezpečovať základné životné potreby, napríklad riešiť hmotnú
núdzu.

40.Knámietkežalobcu,žepostupomarozhodnutímprvostupňovéhoorgánuanáslednežalovanéhoboli
porušené práva žalobcu ustanovené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (právo na súdnu a inú právnu ochranu),

žalovaný uviedol, že žalobca podal žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie,
rozhodnutím prvostupňového orgánu jeho žiadosti nebolo vyhovené, žalobca podal odvolanie, o tomto
odvolaní rozhodol žalovaný, na čo následne žalobca podal správnu žalobu. Z uvedeného postupu je
zrejmé, že nedošlo k porušeniu práva žalobcu v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

41. K námietke žalobcu, že žalovaný správny orgán sa nevysporiadal so všetkými námietkami
uvedenými v odvolaní, žalovaný uviedol, že na všetky podstatné okolnosti prípadu dal žalobcovi
odpoveď.VzáveresvojhovyjadreniažalovanýdaldopozornostirozsudokKrajskéhosúduvTrenčínesp.
zn. 28Sa/33/2018 zo dňa 31.07.2019, bod 35, z ktorého vyplýva, že metodológia zisťovania odkázanosti
fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach je striktne upravená v prílohe

č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z. z., pričom ide o kogentné ustanovenia a správny orgán sa od nich
nemôže odchýliť a nemôže ich ani upravovať podľa vlastného uváženia doplnením nových položiek
alebo ignorovaním tých, ktoré uvedená príloha ustanovuje. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný
považuje žalobný návrh za nedôvodný.

Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

42. K vyjadreniu žalovaného, ktoré bolo žalobcovi doručené zo strany správneho súdu dňa 05.08.2024,
žalobca repliku nepodal, k veci sa viac nevyjadril, iba požiadal správny súd, aby na prejednanie veci
nariadilpojednávanie,pričomvšakuviedol,žejehomožnostidostaviťsanasúdsúzdôvodustarostlivosti

o ťažko zdravotne postihnutého syna značne obmedzené a preto požiadal o vykonane pojednávania
formou videokonferencie, aby sa mohol tohto pojednávania zúčastniť online z priestorov bližšie k jeho
bydlisku, napr. zo súdu v Žiline.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

43. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) ako vecne príslušný podľa § 10 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne
príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP, preskúmal zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ako aj
postup, ktorý predchádzal ich vydaniu, pričom podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP vo veci nariadil

pojednávanie, na ktorom došlo aj k vyhláseniu rozsudku. Pojednávanie sa uskutočnilo prostredníctvom
videokonferencie dňa 09.07.2025.44. Podľa § 117 ods. 3 SSP, ak sa na zaručenie spravodlivého procesu nevyžaduje fyzická prítomnosť
účastníka konania na pojednávaní, správny súd umožní účastníkovi konania účasť na pojednávaní
prostredníctvom videokonferencie alebo iných prostriedkov komunikačnej technológie, a to aj v na to

určených priestoroch súdu, ktorý je účastníkovi konania najbližšie. Žalobca požiadal o uskutočnenie
pojednávania formou videokonferencie tak, aby sa ho mohol zúčastniť online z priestorov bližšie k jeho
bydlisku, napr. zo súdu v Žiline, nakoľko z dôvodu starostlivosti o jeho ťažko zdravotne postihnutého
syna sú jeho možnosti dostaviť sa na súd v Banskej Bystrici značne obmedzené. Keďže v danom
prípade išlo o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnej veci, správny súd nie je podľa § 203 ods. 2 SSP

viazaný žalobnými bodmi a preskúmava tak napadnuté rozhodnutie aj nad rámec dôvodov namietaných
žalobcom, tiež s prihliadnutím na skutočnosť, že ide o vec, v ktorej je podľa § 135 ods. 1 SSP pre
rozhodnutiesprávnehosúdurozhodujúcistavvčasevydanianapadnutéhorozhodnutiaanaprejednanie
veci nebol daný žiadny iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP než to, že o jeho nariadenie požiadal žalobca,
vo veci nebolo vykonávané dokazovanie, ku ktorému by sa mal žalobca vyjadrovať a správny súd
nepovažoval za potrebné žalobcu v konaní osobne vyslúchnuť, pre zaručenie spravodlivého procesu

sa fyzická prítomnosť účastníka konania na pojednávaní nevyžadovala a tak správny súd vyhodnotil,
že sú splnené zákonné podmienky na uskutočnenie pojednávania formou videokonferencie podľa §
117 ods. 3 SSP. Správny súd nedisponuje technickým zariadením na uskutočnenie videokonferencie
(tzv. telemost), preto požiadal o súčinnosť iné súdy. Žalobca tak počas pojednávania bol prítomný na
Krajskom súde v Žiline a ostatné osoby, vrátane žalovaného a zákonnej sudkyne boli prítomné na

Okresnom súde Banská Bystrica, pracovisko upomínacieho a exekučného konania.

45. Na pojednávaní žalobca uviedol, že nesúhlasí so záverom posudkového lekára žalovaného, tento
vôbec nezdiagnostikoval jeho syna, syn nevie cestovať sám, nemá prehľad o čase. Hodiny síce pozná,
ale nevie sa v čase orientovať. Užíva lieky na pozornosť ráno a večer. Má nepredvídateľné správanie,

niekedy ho niečo tak rozruší, že ho to uvedie do amoku. V záchvate amoku ide až kým neskolabuje, nie
je možné ho nijako zastaviť, treba odpútať pozornosť. Sú to veľmi stresové situácie. Je v starostlivosti
pedopsychiatra, pani C. I. K. G.. Túto pani doktorku považuje žalobca za odborníka v danej oblasti a
nerozumie záverom posudkového lekára, ktorý ignoruje jej odporúčania. V minulosti žalobca so synom
absolvovali rozličné terapie, avšak finančné prostriedky sa už vyčerpali a v súčasnosti si ich nemôžu

dovoliť. Maloletý v štvrtom a piatom ročníku nedokázal v škole fungovať, mal skrátené vyučovanie na 4
vyučovacie hodiny a školský rok vždy končil v máji, nakoľko už bol tak vyčerpaný. Žalobca musel ostať
doma a bez príjmu sa musel o neho starať. Keď idú k lekárovi, maloletý je prakticky neošetriteľný pacient.
Pracovať môže žalobca len na znížený pracovný čas, nemôže sa zamestnať na 8 hodín denne. Syn
musí byť stále pod dohľadom. K sebaobslužným činnostiam ešte uviedol, že syn má veľmi zlú jemnú

motoriku. Táto je neskutočne slabá, takmer nulová. Má tiež problémy s orientáciou v čase a v priestore.
Posudkoví lekári ignorujú odporúčania odborných lekárov. Podľa žalobcovho názoru nemajú skúsenosť
s psychiatrickými diagnózami a mal by rozhodovať posudkový lekár, ktorý má vzdelanie v príslušnom
odbore. Čo sa týka integrácie v škole, táto v škole v C. D. absolútne nefungovala. Veľakrát žalobcovi
volali zo školy, aby po syna prišiel. Niekedy po druhej, niekedy po tretej hodine, aj 4- až 6-krát mesačne

mu volali, aby si prišiel syna vyzdvihnúť. Nevedeli ho vôbec zvládnuť, až nakoniec musel žalobca so
synom ostať doma. Tento rok syna preložili do špeciálnej školy v Bytči, kam ho musí každý deň voziť.
Vo zvyšku žalobca zotrval na podanej žalobe.

46. Žalovaný na pojednávaní zotrvával na svojom rozhodnutí, ktoré vydal, aj na svojom názore, že

odkázanosť bola správne posúdená. V odvolacom konaní bol opätovne preskúmaný zdravotný stav
maloletého s tým, že bola zohľadnená kompletná zdravotná dokumentácia, všetky dôkazy hodnotili
jednotlivo, aj vo vzájomných súvislostiach. Poukázal aj na posudkový záver prvostupňového správneho
orgánu zo dňa 27.10.2023, pri ktorom otec maloletého, teda žalobca, sa vyjadroval, že maloletý
potrebuje pomoc len pri niektorých sebaobslužných úkonoch, ako je obliekanie a jedenie. Ani z

medicínskychdokladovnachádzajúcichsavspisenevyplýva,žebymaloletýbolodkázanýnanepretržitý
dohľad alebo na pomoc pri všetkých nevyhnutných životných úkonoch v porovnaní so zdravým dieťaťom
jeho veku. Aspergerov syndróm nemožno zamieňať s mentálnou retardáciou. Dieťa je inteligentné,
čo dokumentujú všetky nálezy. Pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby musí posudkový lekár
striktne postupovať podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. a musí túto odkázanosť zhodnotiť podľa

uvedených kritérií v porovnaní so zdravým dieťaťom rovnakého veku. Do úkonov, pri ktorých dieťa
potrebuje pomoc, nemožno započítať tie, pri ktorých každý rodič je povinný aj zdravému dieťaťu pomoc
poskytovať. Pri posudzovaní zdravotného stavu maloletého sa posudkoví lekári zhodli, že jeho stupeň
odkázanosti je II., pričom na opatrovanie treba stupeň V. alebo VI. Nebola tu teda ani len hraničnásituácia, že by sa k tomuto približoval a preto nespĺňa podmienky odkázanosti na opatrovanie. Dieťa je
integrované v bežnej škole, kde dosahuje veľmi dobré výsledky. Zdôraznil, že posudkoví lekári nie sú
viazaní návrhmi odborných lekárov, tí nemajú zase skúsenosti s posudkovými činnosťami. Vo zvyšnej

časti žalovaný zotrval na svojom vyjadrení k správnej žalobe, na správnosti napadnutého rozhodnutia
a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

47. Po prejednaní veci a pri zohľadnení skutočnosti, že predmetná vec je konaním v sociálnej veci
a správny súd tak nie je viazaný výlučne žalobnými bodmi podľa § 203 ods. 2 SSP, správny súd dospel

k záveru, že napadnuté rozhodnutie, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie je potrebné
pre ich nezákonnosť zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

48. Podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení relevantnom pre
prejednávanú vec (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z. z.“), posudková činnosť na účely kompenzácie je

lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť.

49. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár
príslušného orgánu, sociálny pracovník príslušného orgánu a iní prizvaní odborníci najmä z oblasti
stavebníctva, architektúry, ergoterapie a pomôcok.

50. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je
a) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné
postihnutie fyzickej osoby,
b) určovanie miery funkčnej poruchy,

c) posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku
ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia,
d) posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
e) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie,
f) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným

postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6,
g) posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.

51. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár
príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä

s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou
v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a
dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom
príslušného orgánu.

52. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový
lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely
parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej
osobyvykonávaťopatrovanieaposudzovaniafyzickejschopnostiapsychickejschopnostifyzickejosoby
s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len „lekársky nález“),

ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1. Pri výkone lekárskej
posudkovejčinnostiposudkovýlekárvychádzaajzelektronickýchzdravotnýchzáznamovvelektronickej
zdravotnej knižke fyzickej osoby.

53. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z., ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach

kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá
nie je obsahom lekárskeho nálezu alebo ktorá nie je zaznamenaná v elektronickej zdravotnej knižke,
posudkový lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku.

54. Podľa § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z., posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na

posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho
z predloženého lekárskeho nálezu, odborného lekárskeho nálezu lekára so špecializáciou v príslušnom
špecializačnom odbore alebo z elektronických zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižkefyzickej osoby alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných
prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby.

55. Podľa § 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z., posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na
posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním
žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom.

56. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z., fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je

odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa
osobitného predpisu.

57. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., opatrovanie na účely tohto zákona je pomoc fyzickej
osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie podľa § 14 ods. 4, ak tento
zákon neustanovuje inak.

58. Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., účelom opatrovania je zabezpečiť pomoc fyzickej osobe
s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a
pri realizovaní sociálnych a vzdelávacích aktivít.

59. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím ktorá
dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná
na opatrovanie, osobne opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno fyzickej osobe, ktorá
opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie.

60. Podľa § 40 ods. 2 písm. b) bod 2. zákona č. 447/2008 Z. z., rozsah opatrovania ustanovený v § 14
ods. 4 sa považuje za splnený aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná
na opatrovanie je osobou, ktorá navštevuje školské zariadenie alebo školu, a fyzická osoba ju opatruje
po jej návrate zo školského zariadenia alebo zo školy.

61. Podľa § 40 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., fyzickou osobou na účely poskytovania peňažného
príspevku na opatrovanie je manžel, manželka, rodič alebo fyzická osoba, ktorá prevzala dieťa do
starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu, alebo fyzická osoba,
ktorú súd ustanovil za opatrovníka fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, dieťa, starý rodič,
vnuk, vnučka, súrodenec, nevesta, zať, svokor, svokra, švagor, švagriná, neter, synovec. Za nevestu sa

považuje aj ovdovená žena po synovi svokry alebo svokra a za zaťa sa považuje aj ovdovený muž po
dcére svokry alebo svokra.

62. Predmetom prieskumu v posudzovanej veci bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým tento zamietol
odvolanie žalobcu a v celom rozsahu potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový správny

orgán nevyhovel žiadosti žalobcu a nepriznal mu peňažný príspevok na opatrovanie jeho maloletého
syna F. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej aj len „maloletý“ alebo „syn žalobcu“).

63. Opatrovanie na účely zákona č. 447/2008 Z. z. je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným
postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie podľa § 14 ods. 4, ak tento zákon neustanovuje inak,

pričom účelom opatrovania je zabezpečiť pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri
úkonochsebaobsluhy,priúkonochstarostlivostiodomácnosťaprirealizovanísociálnychavzdelávacích
aktivít.

64. Z obsahu spisového materiálu je nepochybné a nebolo to ani sporné, že syn žalobcu je

fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa lekárskeho posudku má maloletý mieru
funkčnej poruchy 90 % pre ochorenie Aspergerov syndróm. Spornou sa v konaní stala len otázka, či je
syn žalobcu odkázaný na opatrovanie.

65. Správny súd poukazuje na to, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby, jej miery funkčnej

poruchy, či stupňa odkázanosti, patrí do kompetencie posudkových lekárov, nakoľko ide o otázky
vyžadujúce si odborné medicínske znalosti, ktorými sudcovia či správne orgány bežne nedisponujú.
Uvedené však znamená, že lekársky posudok, ktorý je podkladom komplexného posudku a následnerozhodnutia správneho orgánu, je kľúčovým dôkazom v konaní a preto musí byť úplný, presvedčivý,
logický a náležite odôvodnený, aby boli jeho závery preskúmateľné.

66. Podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol komplexný posudok zo dňa 13.02.2024,
v ktorom sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia maloletého neboli navrhnuté kompenzovať
formou peňažného príspevku na opatrovanie. Stupeň odkázanosti maloletého na pomoc inej fyzickej
osoby bol určený na stupeň II., v dôsledku čoho žalovaný konštatoval, že syn žalobcu nespĺňa
legislatívne kritériá odkázanosti na peňažný príspevok na opatrovanie. Podkladom pre vyhotovenie

komplexného posudku bol lekársky posudok zo dňa 23.01.2024.

67. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom lekárskeho posudku zo dňa 23.01.2024, ktorý bol
podkladom komplexného posudku a následne aj napadnutého rozhodnutia žalovaného však správny
súd dospel k záveru, že tento posudok je nepreskúmateľný a nespĺňa kritériá presvedčivosti a náležitého
odôvodnenia.

68. Správny súd nerozporuje skutočnosť, ktorú tvrdil aj žalovaný, že metodológia zisťovania odkázanosti
fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach je striktne upravená v prílohe č.
3 k zákonu č. 448/2008 Z. z., pričom ide o kogentné ustanovenia a správny orgán sa od nich nemôže
odchýliť a nemôže ich ani upravovať podľa vlastného uváženia doplnením nových položiek alebo

ignorovaním tých, ktoré uvedená príloha ustanovuje. Avšak v záujme preskúmateľnosti rozhodnutia
orgánu verejnej správy (žalovaného) je potrebné, aby z lekárskeho posudku, ktorý bol podkladom
pre jeho vydanie respektíve pre vydanie komplexného posudku, na základe, ktorého bolo napadnuté
rozhodnutie vydané, boli identifikovateľné závery posudkového lekára a dôvody, na základe ktorých k
nim dospel, respektíve závery posudkového lekára by nemali byť v rozpore s lekárskymi správami, z

ktorých posudkový lekár vychádzal.

69. Ako uviedol a na pojednávaní opakovane zdôrazňoval samotný žalovaný, u fyzických osôb
s diagnózou Aspergerov syndróm je posudzovanie odkázanosti na určitú formu kompenzácie
výlučne individuálne. Tieto osoby totiž majú rôzne potreby, schopnosti, zručnosti, ktoré nie je

možné paušalizovať. Napriek tomu lekársky posudok zo dňa 23.01.2024 obsahuje len veľmi strohé
odôvodnenie, ktoré dostatočným spôsobom neobjasňuje závery posudkového lekára. K odkázanosti
maloletého na opatrovanie sa v podstate posudkový lekár nijako bližšie nevyjadril, len skonštatoval,
že maloletý nie je odkázaný na opatrovanie inou fyzickou osobou a pripojil k posudku zoznam
sebaobslužných činností podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z., v ktorom zvýraznil, ktoré úkony

sebaobsluhy žalobca nevie sám vykonávať a potrebuje pri nich pomoc inej fyzickej osoby.

70. Z tejto prílohy vyplýva, že maloletý je pri väčšine úkonov stravovania a pitného režimu odkázaný na
pomoc inej osoby (0 bodov), je schopný vykonávať všetky úkony vyprázdňovania močového mechúra
(10 bodov), je schopný vykonávať všetky úkony vyprázdňovania hrubého čreva (10 bodov), je schopný

vykonávať všetky úkony osobnej hygieny (10 bodov), je schopný vykonávať všetky úkony celkového
kúpeľa (10 bodov), na pomoc inej osoby je odkázaný minimálne pri dvoch úkonoch obliekania a
vyzliekania (5 bodov), je schopný vykonávať všetky úkony zmeny polohy, sedenia a státia (10 bodov), je
schopný samostatného pohybu po schodoch (10 bodov), je schopný vykonávať všetky úkony pohybu po
rovine (10 bodov), je schopný vykonávať všetky úkony orientácie v prirodzenom prostredí (10 bodov), na

pomoc je odkázaný minimálne pri dvoch úkonoch dodržiavania liečebného režimu (5 bodov) a na dohľad
počas dňa je odkázaný minimálne pri troch činnostiach (5 bodov), napríklad pri úkonoch stravovania
a pitného režimu, obliekaní a vyzliekaní a dodržiavaní liečebného režimu. Celkový dosiahnutý počet
bodov pri určovaní stupňa odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby tak predstavuje podľa lekárskeho
posudku 95, čomu prislúcha stupeň odkázanosti II..

71. Lekársky posudok je však vnútorne rozporný a nedostatočne odôvodnený. Nie je z neho napríklad
zrejmé, ako posudkový lekár dospel k záveru, že maloletý nemá problémy s orientáciou v prostredí
(bod 10.). V tomto smere posudkový lekár žiadnu činnosť, pri ktorej by maloletý potreboval pomoc,
nezvýraznil, určil mu 10 bodov za danú oblasť. Avšak z lekárskej správy, ktorá bola podkladom

lekárskeho posudku a ktorú posudkový lekár výslovne v posudku aj citoval, vyplýva, že maloletý
nezvláda orientáciu v priestore.72. V lekárskej správe G. I., pedopsychiatričky maloletého, zo dňa 02.11.2023, priloženej k odvolaniu
žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu a citovanej samotným posudkovým lekárom žalovaného
v posudku zo dňa 23.01.2024, vyplýva okrem iného aj to, že ani po medikácii nie je zdravotný stav

maloletého stabilizovaný, dieťa vyžaduje dohľad a usmernenie a odborná lekárka výslovne odporúčala
prideliť kompenzácie z toho vyplývajúce – opatrovateľský príspevok. Hoci posudkový lekár nie je viazaný
návrhmi odborných lekárov, je však prinajmenšom potrebné, aby v prípade, že takéto návrhy zo strany
odborných lekárov sú prednesené, posudkový lekár odôvodnil, prečo na takýto návrh neprihliadol, resp.
ako sa s takýmto návrhom vysporiadal a z akých dôvodov. K uvedenému v danej veci nedošlo.

73. V lekárskej správe G. I., pedopsychiatričky maloletého, zo dňa 02.11.2023 sa tiež výslovne uvádza,
že maloletý „nezvláda orientáciu v priestore“ a práve túto časť posudkový lekár aj citoval vo svojom
posudku zo dňa 23.01.2024. Ak teda na jednej strane posudkový lekár cituje z lekárskej správy
maloletého,žetentonezvládaorientáciuvpriestore,nonadruhejstranevlekárskomposudkunevyznačí
v kategórii orientácia v priestore žiadne obmedzenie maloletého a v odôvodnení lekárskeho posudku

takúto diskrepanciu nevysvetlí, je jeho záver nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a táto vada sa
následne prenáša aj do komplexného posudku a napadnutého rozhodnutia.

74. Pokiaľ žalovaný v jeho vyjadrení k správnej žalobe uvádzal, že zdravotný stav maloletého na základe
lekárskej správy G. I. zo dňa 02.11.2023 bol len aktuálne zhoršený, bola mu upravená liečba s tým,

že je potrebné počkať na efekt liečby, správny súd poukazuje na to, že lekárska správa G. I. nie je
jedinou, v ktorej sa konštatuje, že maloletý má resp. aj v minulosti mal problémy s orientáciou. Už
v roku 2021, keď bolo rozhodované o vydaní preukazu ŤZP maloletému, sa v komplexnom posudku
prvostupňového správneho orgánu zo dňa 02.11.2021 uvádzalo, že maloletý „má narušenú orientačnú
schopnosť v dôsledku Aspergerovho syndrómu“. Z uvedeného je zrejmé, že maloletému bol preukaz

ŤZP osoby so sprievodcom vydaný práve z dôvodu, že má problémy s orientáciou v priestore, pričom
tieto problémy s orientáciou sú u maloletého spôsobené výslovne jeho ochorením, nie jeho vekom.
Hoci zdravotný stav sa môže vplyvom času meniť a posudkový lekár vychádza z najaktuálnejších
lekárskych správ a nálezov, nakoľko aj komplexný posudok z roku 2021 je súčasťou administratívneho
spisu a teda v administratívnom spise je dlhodobejšie konštatované, že už aj v minulosti mal maloletý

problémy s orientáciou, rovnako tak vzhľadom na to, že samotný žalovaný v konaní poukazoval
na to, že syn žalobcu je držiteľom preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so
sprievodcom a problémy žalobcovho syna s orientáciou v priestore boli potvrdené aj najaktuálnejším
lekárskym vyšetrením G. I. zo dňa 02.11.2023, bolo potrebné, aby sa posudkový lekár k tejto otázke
bližšie vyjadril a odôvodnil svoje závery, pokiaľ zastával názor, že maloletý problém s orientáciou

v priestore nemá. Pokiaľ žalovaný na pojednávaní uviedol, že vo vzťahu k vyšetreniu zo dňa 02.11.2023
možno konštatovať, že sa jednalo o akútny stav, ktorý bol momentálne ovplyvňovaný prebiehajúcou
medikamentóznou liečbou (jej zmenou), správny súd poukazuje na to, že z predmetnej lekárskej správy
vyplýva, že ani po predchádzajúcej medikácii nie je zdravotný stav maloletého stabilizovaný a tiež, že
zmena liečby nastala až v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu maloletého a teda nebola jeho

príčinou ako to tvrdil žalovaný.

75. Obdobne v lekárskom posudku zo dňa 23.01.2024 posudkový lekár nezvýraznil v bode 10,
že by maloletý mal problém s orientáciou čase, ktorá je tiež jednou z položiek tohto bodu
sebaobslužných činností, no z výsledkov sociálnej posudkovej činnosti, napríklad z posudkového záveru

už prvostupňového správneho orgánu zo dňa 27.10.2023 vyplýva, že maloletý sa nevie orientovať v
čase (strana 2 posudkového záveru).

76. V správnej žalobe žalobca namietal tiež skutočnosť, že maloletý má problematické správanie,
agresívne prejavy, výbušné reakcie, dostáva sa do neovládateľného stavu s reakciou vo forme

heteroagresívnych a autoagresívnych prejavov a aj práve z dôvodu týchto prejavov jeho ochorenia má
ťažkosti s vykonávaním samoobslužných činností, t. j. niektoré úkony samoobsluhy je síce schopný
mechanicky vykonať, avšak v dôsledku svojho duševného postihnutia nie je schopný si ich primerane
svojmu veku osvojiť a vykonať ich tak, aby pritom neublížil sebe alebo svojmu okoliu. K tomuto sa
žalovaný vyjadril vo vyjadrení k správnej žalobe tak, že v prípade maloletého sa nejedná o duševné

ochorenie s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného
správania, pričom v tomto smere odkazoval na záver posudkového lekára žalovaného v posudku zo dňa
23.01.2024. Žalovaný tak neuznával, že by žalobca vyžadoval nepretržitý dohľad, respektíve zvýšenú
pomoc inej fyzickej osoby pri väčšine činností sebaobsluhy v dôsledku svojho ochorenia. K tomutosprávny súd uvádza, že záver posudkového lekára žalovaného o tom, že maloletý netrpí duševným
ochorením s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného
správania, je absolútne nepreskúmateľný. Uvedenú skutočnosť posudkový lekár len jednou vetou

konštatuje v záveroch svojho posudku, avšak bez akéhokoľvek odôvodnenia.

77. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správny súd konštatuje, že sa v ňom
nachádza množstvo listín a lekárskych správ, z ktorých vyplýva agresivita a problémové správanie
žalobcu a to už od roku 2021 (od ktorého podľa vyjadrenia žalovaného posudkový lekár komplexne

hodnotil zdravotný stav maloletého). Prejavy agresívneho správania dokumentuje jednak už vyššie
uvádzaná lekárska správa pedopsychiatričky maloletého G. I. zo dňa 02.11.2023, z ktorej posudkový
lekár žalovaného vo svojom posudku výslovne cituje a okrem iného cituje aj časť, v ktorej sa uvádza, že
vzhľadom na ťažkú formu Aspergerovho syndrómu má maloletý výrazne narušené sociálne fungovanie,
prejavy impulzivity, výbušnosti až agresivity. Záver posudkového lekára je tak v priamom rozpore s
uvedenou lekárskou správou, ktorá bola podkladom pre jeho vydanie. Hoci správny súd nie je oprávnený

robiť medicínske závery a uvedená lekárska správa nemusí mať prednosť pred inými lekárskymi
správami, resp. nemožno ju posudzovať izolovane, avšak je potrebné vzhľadom na takéto rozdiely, aby
ich posudkový lekár žalovaného náležite vysvetlil a objasnil v odôvodnení svojho posudku, ako sa s
týmito skutočnosťami vysporiadal.

78. Ďalšie listiny nachádzajúce sa v administratívnom spise, v ktorých je dokumentované problémové
správanie maloletého a impulzivita, je napríklad aj lekársky posudok zo dňa 23.09.2021. Obdobne
z posudkového záveru zo sociálnej posudkovej činnosti zo dňa 04.10.2021 vyplýva, že v dôsledku
ťažkého zdravotného postihnutia maloletý máva amoky, je agresívny, ničí, bije - vtedy, keď má hnev,
nerešpektuje nikoho. V správe z diagnostického vyšetrenia zo dňa 17.10.2022 sa tiež uvádza, že

maloletý „sám seba vníma negatívne, bije sa, ubližuje sám sebe, používa slovné útoky, má nevhodné
správanie, nerešpektuje všetky predstavené autority, zákazy a tresty nefungujú“. V uvedenej správe sa
uvádza aj to, že adaptácia maloletého v škole prebehla s problémami, v škole mu robia ťažkosti najmä
zmeny a sociálna oblasť, „ťažkosti u neho sa objavujú v správaní, začali sa stupňovať najmä v treťom
ročníku, kedy začal mať agresívne prejavy voči spolužiakom, aktuálne občas aj voči niektorým učiteľom

- ak ho niečo nahnevá, rozruší“. Nadväzovanie kontaktov má oslabené, má ťažkosti s rešpektovaním
autorít, počas vyučovania vykrikuje. V lekárskom náleze na účely konania vo veciach kompenzácie,
preukazu a parkovacieho preukazu zo dňa 09.07.2023 sa tiež konštatuje u maloletého emočná labilita
a afektivita. Na problémové správanie a agresívne prejavy poukazoval aj žalobca v jeho odvolaní, ku
ktorému priložil aj záznam o vyzdvihnutí žiaka rodičom zo školského vyučovania zo dňa 16.11.2023. V

tomto zázname sa uvádza, že „žiak (rozumej maloletý - pozn. správneho súdu) fyzicky napádal svojich
spolužiakov, následne došlo k fyzickej potýčke s nimi. Dostal sa do amoku zúrivosti a tým sa stala
situácia nezvládnuteľná natoľko, že nemohol pokračovať vo vyučovacom procese.“ Záver posudkového
lekára o tom, že maloletý nemá stavy uvedené v § 14 ods. 6 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z., t. j.
duševné poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného

správania, je vzhľadom na vyššie uvedené absolútne nepreskúmateľný a nemá oporu v dôkazoch
nachádzajúcich sa v administratívnom spise, prípadne je s nimi priamo v rozpore.

79. S námietkou žalobcu o tom, že hoci maloletý niektoré úkony sebaobsluhy dokáže mechanicky
vykonať, avšak nie je schopný si ich osvojiť alebo ich vykonávať tak, aby neublížil sebe alebo okoliu,

resp. že počas agresívnych prejavov svojho ochorenia maloletý nie je schopný takéto úkony vôbec
vykonávať a je schopný ich vykonávať len v „ideálnom stave“, t. j. keď práve nenastúpia uňho prejavy
agresivity, neovládateľného alebo nekontrolovateľného správania, sa podľa názoru správneho súdu
žalovaný v napadnutom rozhodnutí náležite nevysporiadal. Prítomnosť či absencia duševných porúch
závažného charakteru resp. duševných chorôb sprevádzaných prejavmi agresivity, neovládateľným

alebo nepredvídateľným správaním, bola v lekárskom posudku ako aj v komplexnom posudku
posudzovaná nielen pre účely rozhodovania o peňažnom príspevku na kompenzáciu zvýšených
výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, ale aj v súvislosti s
peňažným príspevkom na opatrovanie. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uvádza, že syn žalobcu
nemá zdokumentované pohybové poruchy, zmyslové poruchy, poruchy kontinencie a duševné poruchy

závažného charakteru, preto sa žalovaný nestotožnil s argumentáciou žalobcu o tom, že maloletý je
odkázaný na nepretržitý dohľad pri bode 12. prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z.. Z uvedeného možno
vyvodiť, že aj podľa samotného žalovaného duševné poruchy závažného charakteru môžu mať za
následok potrebu dohľadu podľa bodu 12. prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z., preto bolo potrebnésa s touto skutočnosťou vysporiadať s prihliadnutím na listiny nachádzajúce sa v administratívnom
spise, ktoré dokumentujú poruchy správania žalobcovho syna a s prihliadnutím na skutočnosť, že
podľa lekárskych správ sa u syna žalobcu jedná o ťažkú formu Aspergerovho syndrómu. Keďže ide

o medicínske otázky, bolo potrebné, aby sa s predmetnými otázkami vysporiadal posudkový lekár
žalovaného v jeho posudku, čo sa však v prejednávanej veci nestalo.

80. K námietkam žalobcu o porušení jeho práv podľa Dohovoru OSN o právach dieťaťa a Dohovoru OSN
o právach osôb so zdravotným postihnutím, možno súhlasiť s tým, čo uvádzal žalovaný, že jednotlivé

článkyuvedenýchdohovorovneupravujúposudzovanie,navrhnutieanásledneposkytovaniepeňažných
príspevkov na kompenzáciu, takáto úprava bola premietnutá do zákona č. 447/2008 Z. z. a ustanovenia
tohto zákona žalobcom uvádzaným dohovorom nijako neodporujú a neodporujú ani Ústave Slovenskej
republiky.

81. Avšak námietky žalobcu o porušení jeho procesných práv v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu

napadnutého rozhodnutia, správny súd vyhodnotil ako dôvodné a okrem už vyššie uvedených dôvodov
pristúpil k zrušeniu napadnutého rozhodnutia aj pre nerešpektovanie procesných práv žalobcu. Správny
súd poukazuje na to, že v konaniach o správnej žalobe v sociálnych veciach, ak je žalobcom fyzická
osoba, podľa § 203 ods. 2 SSP správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi a teda aj bez toho, aby
žalobca namietal porušenie jeho procesných práv, je správny súd povinný overiť, či práva žalobcu v

konaní pred orgánmi verejnej správy boli zachované. V prejednávanej veci žalobca porušenie svojich
práv aj výslovne namietal a uvedenú skutočnosť ako žalobný bod aj výslovne uvádzal, hoci ako právny
laik poukazoval sčasti na nepresne označené ustanovenia právnych predpisov. Uvedené však nijako
nezbavuje správny súd povinnosti prihliadnuť na prípadné vady administratívneho konania spočívajúce
v nedodržaní procesného postupu pred vydaním napadnutého rozhodnutia.

82. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ustanovenie § 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z.,
podľa ktorého posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak
o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami
podpísanej zaručeným elektronickým podpisom.

83. Jednou zo žalobných námietok žalobcu bolo, že v konaní pred správnymi orgánmi neboli zachované
jeho procesné práva a poukazoval pritom na ustanovenia správneho poriadku. Žalovaný v jeho
vyjadrení k správnej žalobe k tejto námietke žalobcu uviedol, že podľa § 53 ods. 2 zákona č.
447/2008 Z. z. sa ustanovenie § 33 ods. 2 správneho poriadku na konanie vo veciach kompenzácie

nevzťahuje a skonštatoval, že nebolo povinnosťou žalovaného vyzvať žalobcu, aby sa pred vydaním
napadnutého rozhodnutia vyjadroval k jeho podkladom. Žalovaný dal do pozornosti, že zákon č.
447/2008 Z. z. ustanovuje pre správny orgán viaceré povinnosti, ktoré majú byť zárukou ochrany práv
účastníkov konania - povinnosť posudkového lekára pozvať fyzickú osobu na osobné posúdenie, ak
o to ustanoveným spôsobom požiada, kde mal žalobca možnosť informovať posudkového lekára o

subjektívnych i objektívnych ťažkostiach vyplývajúcich zo zdravotného postihnutia maloletého. Žalovaný
teda uviedol, že žalobca mal možnosť požiadať o osobnú účasť pri posudzovaní zdravotného stavu
jeho maloletého syna v zmysle § 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z., kde mohol vyjadriť aj svoje
námietky alebo nesúhlas s výsledkami lekárskej posudkovej činnosti. Túto zákonnú možnosť podľa
tvrdenia žalovaného žalobca využil a žalovaný poukázal na to, že v rámci odvolacieho konania

na I. stupni (tzn. na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina) bolo posudkovým lekárom dňa
11.12.2023 vykonané osobné posúdenie zdravotného stavu mal. F. B.. Následne pri telefonickom
kontakte dňa 09.01.2024 túto žiadosť žalobca žalovanému podľa tvrdenia žalovaného nepotvrdil (tzn.
už netrval na osobnom posúdení jeho syna posudkovým lekárom žalovaného). Posudkový lekár
odvolacieho správneho orgánu (žalovaného) tak vykonal posúdenie zdravotného stavu maloletého

bez jeho prítomnosti vzhľadom k tomu, že nemal pochybnosti o správnosti diagnostického záveru
v predloženom lekárskom náleze, ako aj v ďalších doložených odborných lekárskych vyšetreniach
a nebolo potrebné overiť ich objektívnosť alebo úplnosť. K uvedenému žalovaný uviedol aj to, že
takýto postup nemá vplyv na kvalitu vykonávania lekárskej posudkovej činnosti, nakoľko predmetom
tejto činnosti primárne nie je vyšetrovať a diagnostikovať osoby, ale vykonať hodnotenie na základe

predložených odborných lekárskych nálezov.

84. Správny súd z obsahu žalobcom podaného odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu zistil, že
žalobca výslovne požiadal a to písomnou formou v texte jeho odvolania o osobnú účasť maloletéhosyna pri posudzovaní jeho zdravotného stavu. V zmysle § 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z.
z. tak bolo povinnosťou posudkového lekára žalovaného pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej
zdravotného stavu, čo však posudkový lekár žalovaného neurobil. Podľa názoru správneho súdu

nemožno akceptovať, že k riadnemu splneniu tejto povinnosti došlo osobným posúdením pred
posudkovým lekárom prvostupňového správneho orgánu dňa 11.12.2023, pretože uvedená požiadavka
bola žalobcom prednesená v odvolacom konaní, vzťahovala sa teda k posudzovaniu zdravotného stavu
žalobcovho syna v rámci odvolacieho konania a teda aj posudzovania zdravotného stavu maloletého
posudkovým lekárom odvolacieho orgánu (žalovaného). Posudkový lekár žalovaného však vykonal

posúdenie zdravotného stavu žalobcovho syna bez jeho prítomnosti a žalovaný to v napadnutom
rozhodnutí ospravedlňoval tým, že žalobca pri telefonickom rozhovore údajne svoju žiadosť o osobnú
účasť maloletého pri posudzovaní zdravotného stavu nepotvrdil. Takáto argumentácia žalovaného nie
je ničím podložená, neexistuje o tom žiadny dôkaz, ktorý by uvedené tvrdenie preukazoval, obsah
telefonického rozhovoru nemožno preukázať a napokon, pokiaľ žalobca výslovne písomne požiadal
o osobnú účasť pri posudzovaní zdravotného stavu, teda urobil tak zákonom predpísaným spôsobom,

nebolo jeho povinnosťou telefonicky takúto svoju žiadosť ešte dodatočne žalovanému potvrdzovať.
Správny súd je na základe uvedeného jednoznačne toho názoru, že vykonanie posudzovania bez
osobnej účasti maloletého napriek existencii riadnej písomnej žiadosti žalobcu podanej v súlade so
zákonom, bolo závažným procesným pochybením žalovaného, ktoré mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia.

85. Aj keď sa žalovaný snažil túto skutočnosť ospravedlniť tým, že posudzovanie zdravotného stavu
bez účasti posudzovanej osoby nemá vplyv na kvalitu vykonávania lekárskej posudkovej činnosti,
nakoľko predmetom tejto činnosti primárne nie je vyšetrovať a diagnostikovať osoby, ale vykonať
hodnotenie na základe predložených odborných lekárskych nálezov, treba si uvedomiť zmysel a účel

ustanovenia § 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z.. V konaniach vo veciach kompenzácie sa neaplikujú
niektoré ustanovenia správneho poriadku (napr. § 33 ods. 2 správneho poriadku), avšak procesné práva
účastníka takéhoto konania sú garantované inými zákonnými ustanoveniami, medzi ktoré patrí napríklad
ust. § 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z.. Práva účastníka konania je nutné rešpektovať a pokiaľ teda
žalobca zákonom predpísaným spôsobom požiadal o posúdenie zdravotného stavu za účasti jeho a jeho

syna, bolo povinnosťou posudkového lekára (aj posudkového lekára žalovaného) toto rešpektovať a
osobnú účasť im umožniť. Ak tak posudkový lekár neurobil, išlo o vadu v procesnom postupe v konaní
pred správnymi orgánmi, ktorá mohla mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

86. K argumentácii žalovaného v tom smere, že lekárska správa pedopsychiatričky maloletého G. I.

zo dňa 06.02.2024 potvrdzuje, že u maloletého došlo k stabilizácii zdravotného stavu, správny súd
uvádza,žetátolekárskasprávanebolasúčasťouzdravotnejdokumentácie,ktorúposudzovalposudkový
lekár žalovaného. Táto lekárska správa bola žalobcom priložená až k správnej žalobe, kedy sa s ňou
žalovaný po prvýkrát oboznámil, ako to vyplýva aj z jeho vyjadrenia k správnej žalobe. Uvedenou
lekárskou správou tak nemôže žalovaný spätne potvrdzovať závery, z ktorých vychádzal v čase vydania

napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uvádzal, že u maloletého sa v
novembri 2023 malo jednať len o prechodne zhoršený stav, ani takéto konštatovanie žalovaného nemá
oporu v administratívnom spise. Pokiaľ žalovaný mal za to, že na riadne posúdenie zdravotného stavu
žalobcovho syna bolo potrebné vyčkať efekt liečby, správny súd poukazuje na to, že v zmysle lekárskej
správy MUDr. Bullovej zo dňa 02.11.2023 tento efekt mal byť známy ešte predtým ako bolo vydané

napadnuté rozhodnutie, dokonca ešte pred vypracovaním posudku posudkovým lekárom žalovaného,
avšak ani žalovaný ani posudkový lekár žalovaného sa na tento efekt liečby nedopytovali a to napriek
povinnosti posudkového lekára spolupracovať s príslušnými lekármi v zmysle § 11 ods. 2 zákona č.
447/2008 Z. z. a napriek povinnosti žalovaného spoľahlivo zisťovať stav veci.

87. K argumentácii žalovaného ohľadom participácie rodiny vzájomne si pomáhať v zmysle zákona
o rodine a k poukazovaniu na skutočnosť, že pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby
s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby sa neprihliada na potrebu pomoci
pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosti o domácnosť alebo pri realizovaní základných
sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú v rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe

rovnakého veku, správny súd uvádza, že vyššie uvedené nerozporuje, avšak je potrebné rozlišovať,
či nedostatky pri vykonávaní úkonov sebaobsluhy sú dôsledkom nedostatku veku alebo dôsledkom
ťažkého zdravotného postihnutia konkrétnej osoby. Preto napríklad, ak z lekárskych správ vyplýva, žemaloletý v dôsledku svojho ochorenia nezvláda orientáciu v priestore, nemožno to pripisovať jeho veku
a túto skutočnosť potom pri posudzovaní zdravotného stavu nezohľadňovať.

88. K judikatúre, na ktorú poukazoval žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe, správny súd uvádza, že
táto judikatúra nie v žiadnom rozpore s vyššie uvedeným právnym názorom správneho súdu. Správny
súd si je vedomý toho, že zdravotný stav je potrebné hodnotiť komplexne, všetky lekárske nálezy a
správy jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti a tiež, že sa jedná o vysoko špecializovanú odbornú
činnosť, ktorá je zverená posudkovým lekárom úradu a žalovaného, avšak uvedené nič nemení na tom,

že práve vzhľadom na absenciu medicínskeho vzdelania správneho súdu a s tým spojenú významnosť
lekárskeho posudku posudkového lekára úradu a žalovaného musí lekársky posudok, ktorý je kľúčovým
dôkazom v konaní, byť riadne odôvodnený, preskúmateľný, logický, presvedčivý, nesmú v ňom byť
vnútorné rozpory a musí vychádzať z lekárskej dokumentácie obsiahnutej v spise. Lekársky posudok
zo dňa 23.01.2024, ktorý bol podkladom komplexného posudku a následne napadnutého rozhodnutia
však tieto kritériá podľa názoru správneho súdu v tu prejednávanej veci nespĺňal.

89. K námietkam účastníkov konania ohľadom kompetencie posudkového lekára na vydanie lekárskeho
posudku, správny súd uvádza, že nijako nespochybňuje odbornosť posudkových lekárov žalovaného
resp. prvostupňového správneho orgánu, správny súd sa stotožňuje s tým, že posudzovanie
zdravotného stavu na účely kompenzácií je zákonom zverené posudkovým lekárom úradov

a žalovaného (ústredia), nie ošetrujúcim lekárom a je pravdou, že G. I. ako pedopsychiatrička nie je
posudkovou lekárkou a posudkový lekár tak jej názorom alebo odporúčaním nie je viazaný, avšak
je potrebné, aby sa posudkový lekár riadnym spôsobom vysporiadal s lekárskymi správami odbornej
lekárky a tieto komplexne s ostatnými lekárskymi správami a nálezmi posúdil, pričom svoje závery
je posudkový lekár povinný riadne odôvodniť, k čomu v danej veci nedošlo. Uvedené viedlo k vade

nepreskúmateľnosti lekárskeho posudku, ktorá sa automaticky preniesla aj do komplexného posudku
a napadnutého rozhodnutia.

90. Žalobca navrhoval, aby správny súd zrušil aj prvostupňové rozhodnutie, pričom správny súd dospel
k záveru, že aj toto rozhodnutie je celkom stručné, jeho odôvodnenie pozostáva len z niekoľkých viet,

ktoré sú zväčša len citáciou zákonných ustanovení alebo kopírovaním záveru posudkovej činnosti bez
náležitého odôvodnenia, preto aj toto rozhodnutie je zaťažené vadou nepreskúmateľnosti.

91. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. d) a g) SSP napadnuté
rozhodnutie a podľa § 191 ods. 3 SSP aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie zrušil a podľa

§ 191 ods. 4 SSP vrátil vec orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

92. V ďalšom konaní bude potrebné, aby posudkový lekár opätovne posúdil zdravotný stav maloletého
a aby riadnym spôsobom odôvodnil svoje závery. Následne správny orgán znova rozhodne a svoje
závery taktiež riadnym spôsobom odôvodní, pričom bude dbať o zachovanie procesných práv účastníka

konania.

93. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 a nasl. SSP. Žalobca bol v konaní pred
správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

P o u č e n i e :
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasaená s?ažnos?, ktorú môže poda? úeastník konania, ak bolo

rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasaená s?ažnos? musí by? podaná v lehote jedného mesiaca od dorueenia rozhodnutia Správneho
súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasaená s?ažnos? sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1
SSP). O kasaenej s?ažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.Pod3a § 440 SSP: (1) Kasaenú s?ažnos? možno odôvodni? len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako úeastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) úeastník konania nemal spôsobilos? samostatne kona? pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr zaealo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúeený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil úeastníkovi konania, aby uskutoenil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasaeného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasaenej s?ažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

(2) Dôvod kasaenej s?ažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že s?ažovate3
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v eom spoeíva nesprávnos? tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasaenej s?ažnosti nemožno vymedzi? tak, že s?ažovate3 poukáže na
svoje podania pred správnym súdom.

V kasaenej s?ažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania pod3a § 57 uvies?: a) oznaeenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo s?ažovate3ovi dorueené, c)
opísanie rozhodujúcich skutoeností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov pod3a § 440
sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia (s?ažnostný návrh). S?ažnostné body možno meni? len do
uplynutia lehoty na podanie kasaenej s?ažnosti.

Kasaenú s?ažnos? podanú v listinnej podobe je potrebné predloži? v potrebnom poete rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založi? do súdneho spisu a aby každý ialší
úeastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný poeet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

S?ažovate3 alebo opomenutý s?ažovate3 v prípade konania o správnej žalobe pod3a § 6 ods. 2 písm.
c/ SSP (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí by? v konaní o kasaenej s?ažnosti zastúpený
advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).