Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Správny súd Bratislava

Judgement was issued by Mgr. Jana Ondrejková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/258/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201532
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201532.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členiek

senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. (spravodajkyňa) a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu:
FERONA Slovakia, a.s., so sídlom Bytčická 12, 011 45 Žilina, IČO: 36 401 137, zastúpeného: JUDr.
Ľubica Masárová, advokátka, so sídlom Landererova 6, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101356132/2020 zo dňa 25.08.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia

1. U žalobcu bola vykonaná daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za
zdaňovacieobdobiejanuáraždecember2011,sozačiatkomkontrolydňa21.10.2014.Zdôvoduzaslania
žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií, predmetom ktorých bolo preverenie dodania tovaru do
iného členského štátu, správca dane dvakrát prerušil daňovú kontrolu v období od 23.06.2015 do
17.12.2015 a druhýkrát od 22.01.2016 do 12.04.2016. Pred vypracovaním protokolu správca dane

oboznámil žalobcu dňa 13.05.2016 so zistenými skutočnosťami a tieto boli spísané v zápisnici o
ústnom pojednávaní. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 103307066/2016
z 08.06.2016 za vybrané zdaňovacie obdobia, vrátane obdobia október 2011.

2. Na základe výsledkov daňovej kontroly bolo v nadväzujúcom vyrubovacom konaní vydané
rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej len „správca dane“) č. 100361670/2020
zo dňa 05.02.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5

zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume
2 100,77 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2011. Správca dane v
odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období
vprípadevystavenejfaktúryprezahraničnéhoodberateľaPROFEETHUNGARYKFT.zadodanietovaru
- betonárska oceľ rôznych rozmerov do iného členského štátu nesplnil podmienky oslobodenia od dane
podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o DPH“), porušil § 69 ods. 1 nadväzne na § 19 ods. 1 a § 13 ods.1 písm. c) zákona o DPH a to
z dôvodu, že nebolo preukázané dodanie tovaru do iného členského štátu.3. Na podklade žalobcom podaného odvolania rozhodoval žalovaný v odvolacom konaní a vydal
rozhodnutie č. 101356132/2020 zo dňa 25.08.2020, právoplatné dňa 03.09.2020 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“ a spolu s prvostupňovým rozhodnutím aj ako „napadnuté rozhodnutia“), ktorým podľa §

74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí
konštatoval, že námietky uvádzané žalobcom v odvolaní nie sú dôvodné a nezistil žiadny dôvod na
to, aby sa odchýlil od relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení prvostupňového
rozhodnutia. Žalovaný sa stotožnil so závermi prvostupňového rozhodnutia v celom rozsahu považujúc
právne posúdenie veci správcom dane za správne. Poukázal na správcom dane zistené skutočnosti, že

aniprepravcoviaaniodberateľvMaďarskunepreukázaliskutočnévykonanieprepravytovaruodžalobcu
k odberateľovi. Ďalej na to, že predložené potvrdenie o realizácii obchodu nespĺňa náležitosti v zmysle
§ 43 ods. 5 písm. c) ani písm. a) zákona o DPH. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa vyjadril
k jednotlivým odvolacím námietkam a konštatoval, že žalobca ako dodávateľ tovaru do iného členského
štátu Európskej únie nepreukázal, že tovar v Maďarskej republike prevzal nadobúdateľ spoločnosť
PROFEET HUNGARY KFT.

II. Správna žaloba

4. Žalobca sa žalobou zo dňa 02.11.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 03.11.2020,
domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia, a tiež aby vec bola vrátená

žalovanému na ďalšie konanie z dôvodov najmä podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) zákona č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).

5. Žalobca namietal nedodržanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly a s tým súvisiacu nezákonnosť
postupu a rozhodnutia správcu dane pri opakovanom (druhom) prerušení daňovej kontroly. Podľa

žalobcu mal správca dane prerušiť daňovú kontrolu dňom odoslania žiadosti o medzinárodnú výmenu
informácií (ďalej aj ako „MVI“), pokračovať dňom doručenia odpovede a požadovať informácie
bezprostredne súvisiace s daňovou kontrolou. Správca dane mohol už počas prvého prerušenia daňovej
preverovať prepravu tovaru do iného členského štátu, ako aj samotné dodanie u odberateľov, keďže mal
od začiatku k dispozícii informácie o všetkých tuzemských aj zahraničných dodávateľoch a odberateľoch

a zodpovedajúce daňové doklady. Podľa správcu dane tento odpoveď na žiadosť o MVI č. 768055/2015
obdržal dňa 17.12.2015, od kedy aj určil okamih pominutia dôvodov na prvé prerušenie daňovej kontroly,
s čím však žalobca nesúhlasil, podľa neho bola odpoveď obdržaná už dňa 30.11.2015. Rovnako aj
odpoveď na žiadosť o MVI č. 1794753/2015 bola obdržaná už dňa 31.03.2016 a nie dňa 12.04.2016. Pre
nerešpektovanie maximálnej dĺžky trvania daňovej kontroly namietal žalobca nezákonnosť protokolu a

tým aj nezákonnosť rozhodnutia vo veci samej.

6. Žalobca namietal porušenie práva na informácie a práva na obhajobu týkajúce sa administratívneho
spisu z daňovej kontroly, keď mu nebol predložený chronologický a žurnalizovaný spis, z ktorého by
vyplývalo, aké všetky listiny sú obsahom spisu a odkedy sú jeho súčasťou. Svoje tvrdenie o manipulácii

so spisom dôvodil žalobca tým, že správca dane odôvodnil zaslanie žiadosti o MVI na PROFEED
HUNGARY KFT. v decembri 2015 tým, že sa nemohol uspokojiť s výsledkami zistení o preprave z
odpovede na žiadosť o MVI č. VAT HU 58661 SK 17140/14/Merc zo dňa 24.02.2014, avšak podľa
úradného záznamu správcu dane tento dôkaz obstaral do spisu až dňa 18.04.2016. Podľa spisu správca
dane žiadosťou č. 102960147/2016 požiadal Daňový úrad Bratislava o zaslanie všetkých písomností zo

spisu daňového subjektu FERRO CORE, a. s. ohľadom maďarského odberateľa PROFEET HUNGARY
KFT. Z úradného záznamu č. 103038512/2016 podľa žalobcu vyplýva, že správca dane vybral z
uvedeného spisu iba dôkazy na jeho ťarchu. Žalobca, odvolávajúc sa na rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie C- 189/18 (body 51 až 58) namietal porušenie jeho práva na obhajobu vo vzťahu
k dôkazom obstaraným zo spisu kontrolovaného daňového subjektu FERRO CORE, a.s., pretože

žalobcovi neboli sprístupnené z uvedeného spisu všetky dôkazy obstarané v súvislosti s odberateľom
PROFEET HUNGARY KFT.

7. Ďalej žalobca namietal nesprávne a nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne
posúdenie veci. Podľa žalobcu skutkové závery, ku ktorým žalovaný a správca dane dospeli, nemajú

oporu vo vykonaných dôkazoch, resp. sú s nimi v rozpore. Žalobca nesúhlasil s tým, že by nebolo
preukázané dodanie tovaru odberateľovi PROFEET HUNGARY KFT. do Maďarska, že si riadne neoveril
zahraničného odberateľa a že mu bola pričítaná na ťarchu nekontaktnosť zahraničného odberateľa a
jeho konateľa a skutočnosť, že zahraničná správa nedisponuje jeho účtovnými dokladmi, ďalej že učasti preverovaných prepravcov prostredníctvom MVI títo buď nespolupracovali alebo uviedli, že nemajú
dokumentáciu a preto sa k preprave nevedia vyjadriť, že na predložených CMR dokladoch je v časti
miesta vykládky tovaru uvedená adresa odberateľa, pritom na uvedenej adrese sa nenachádzajú sklady,

preto nebolo možné zistiť presné miesto vykládky tovaru. Žalovaný a správca dane pri vyhodnotení
dôkazov porušili podľa žalobcu zásadu zákonnosti a zásadu voľného hodnotenia dôkazov, nevyhodnotili
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a ignorovali skutočnosti svedčiace v prospech žalobcu.

8.Žalobcatvrdil,žesplnilhmotnoprávnepodmienkypreoslobodeniedodávoktovarudoinéhočlenského

štátu, nakoľko previedol právo nakladať s tovarom ako vlastník na odberateľa a preukázal zákonnými
dôkazmi požadovanými v § 43 ods. 5 zákona o DPH, že tovar bol prepravený do iného členského štátu.
V tejto súvislosti poukázal na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. C-409/04 Teleos, C-
l84/05 Twoh International, C-273/11 Mecsek-Gabona Kft. Podľa žalobcu celý rad na seba nadväzujúcich
dôkazov, ktoré v daňovom konaní predložil, preukazuje, že dotknuté vozidlá vstúpili do skladov žalobcu,
naložili fakturovaný tovar, s týmto opustili sklady žalobcu a pohybovali sa bez prestávky až na štátnu

hranicu, a teda prepravili tovar do Maďarskej republiky. Išlo o faktúru, CMR, potvrdenie o realizácií
obchodu, doklad preukazujúci úhradu za odobratý tovar, doklady, na ktorých je presná identifikácia
prepravcu a EČV vozidla, objednávky tovaru, kúpnu zmluvu, inšpekčné certifikáty k tovaru, vážny lístok
k nakládke tovaru v sklade žalobcu, ktorý obsahuje EČV vozidla, dátum a čas vstupu a výstupu vozidla,
váženú hmotnosť a hmotnosť na dodacom liste, ktoré zodpovedajú tovaru a jeho množstvu uvedenému

na CMR a faktúre. Pohyb vozidiel bol zo skladu žalobcu až na štátnu hranicu potvrdený výpisom z
mýtnychbránposkytnutýchNDS,pričomporovnanímčasovýchúdajovjezrejmé,ževozidlosnaloženým
tovarom pokračovalo bez prestávky priamo na hranicu Maďarskej republiky (ktorú aj prekročili). Žalobca
tiež namietal, že neuvedenie presného miesta vykládky tovaru nespochybňuje platnosť CMR, pretože
prepravcovia poznali presné miesto vykládky, a toto im zadával odberateľ pri objednávke prepravy.

Žalobca namietal aj spochybnenie existencie osoby konateľa odberateľa I. Fazakasa, ktorého nebolo
možnékontaktovaťniekoľkorokovporealizáciiobchodov.Ďalejžalobcauviedol,žeodberateľasipreveril
vo všetkých dostupných databázach. Daňové orgány podľa žalobcu pochybili aj v tom, že nepreverili
všetkých prepravcov pre odberateľa, síce spochybňovali všetku prepravu tovaru do Maďarska.

9. Žalobca namietal aj porušenie jeho práva na spravodlivý proces podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky pre absenciu riadneho odôvodnenia rozhodnutia, pre jeho arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť.
Žalobca tiež namietal, že daňové orgány nevykonali výsluchy navrhovaných svedkov (A. B., p. C.),
pričom odmietnutie svedeckých výpovedí odôvodnil žalovaný tým, že ich žalobca nenavrhol už vo
vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly.

III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu, ďalší priebeh súdneho konania

10. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 11.12.2020 zotrval na svojich záveroch
uvedených v napadnutom rozhodnutí a navrhol žalobu zamietnuť. K námietke nedodržania lehoty na

vykonanie daňovej kontroly uviedol, že relevantným dátumom odkedy pominuli dôvody prerušenia
daňovej kontroly je dátum, kedy správca dane príjme odpoveď z oddelenia CLO a nie dátum, kedy
bola odpoveď doručená oddeleniu CLO na Finančnom riaditeľstve Slovenskej republiky, pretože toto
oddelenie je len koordinátor medzinárodnej administratívnej spolupráce a jeho úkony sa nemôžu
považovať za úkony správcu dane v zmysle daňového poriadku. K námietkam žalobcu o porušení jeho

práva na informácie a práva na obhajobu ohľadom administratívneho spisu žalovaný uviedol, že daňový
poriadok, ani interné predpisy žalovaného neukladajú správcovi dane povinnosť predkladať daňovému
subjektu spísaný obsah spisu (zoznam listín alebo čísla spisu). Do písomností, na základe ktorých
vykonáva správca dane dožiadanie, je daňový subjekt oprávnený nazrieť najskôr po tom, ako sa získa
výsledok dožiadania, ktorý je použiteľný ako dôkaz. Žalovaný poukázal na to, že k postupu správcu dane

podal žalobca sťažnosť podľa § 5 zákona o sťažnostiach, ktorá bola zamietnutá.

11. Ďalej žalovaný nesúhlasil ani s námietkami žalobcu o nesprávnom a nedostatočnom zistení
skutkového stavu a nesprávnom právnom posúdení veci. Žalovaný mal za to, že sa v napadnutom
rozhodnutí dostatočne vyjadril aj k CMR dokladom od žalobcu, na ktorých nie je uvedené konkrétne

miesto vykládky tovaru. Ako miesto vykládky je uvedené Ferona a. s. prevádzka Košice a nakládka
Košice Slovensko. Z týchto údajov nie je zrejmé, kde bol tovar vyložený, keď v časti tovar prevzal je
pečiatkou uvedený názov spoločnosti PROFEET HUNGARY KFT. a z odpovede maďarskej daňovej
správy na žiadosť o MVI vyplýva, že reálne miesto vykládky tovaru nebolo možné zistiť, lebospoločnosť PROFEET HUNGARY KFT. bola nekontaktná, jej sídlo je len virtuálna adresa a spoločnosť
tu nevykonávala podnikateľskú činnosť a nemala tu ani skladovacie priestory. Žalovaný sa tiež
vyjadril k preprave tovaru, spoločnosti B.B.Z. – TRANSPORT KFT je nekontaktná a ďalšie prepravné

spoločnosti v predmetnom zdaňovacom období prepravu nevykonávali; z čoho nemali daňové orgány
preukázané, že tovar opustil územie Slovenska. V preverovanom období bol konateľom spoločnosti
PROFEET HUNGARY KFT. rumunský občan pán Imre Fazakas, ktorý nekomunikoval so správcom
dane, nepreberal písomnosti, pričom podľa zistení rumunskej polície osoba rumunského občana Imre
Fazakas neexistuje v evidencii obyvateľov. Žalobca ako dodávateľ tovaru do iného členského štátu

Európskej únie nepreukázal, že tovar v Maďarskej republike prevzal nadobúdateľ PROFEET HUNGARY
KFT. Odberateľ s maďarským daňovým úradom nekomunikuje, daňové priznanie nepodal a v sídle sa
nezdržiava. Napokon mal žalovaný za to, že k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces nedošlo,
napadnuté rozhodnutia považoval za dostatočne odôvodnené.

12. V replike zo dňa 12.01.2021 žalobca zotrval na dôvodoch uvedených v podanej žalobe, ktoré

v zásade zopakoval. Dodal, že žalovaný sa nevyjadril k jeho námietke o nezákonnosti opakovane
prerušenej daňovej kontrole. Nesúhlasil s argumentáciou žalovaného ohľadom dňa (momentu)
pominutia dôvodov prerušenia daňovej kontroly. Namietal, že zo spisu mu nevyplýva, že by žalovaný
požiadal o preklady odpovedí na žiadosti o MVI súdnym prekladateľom.

13. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.

IV. Relevantná právna úprava

14. Podľa prechodného ustanovenia § 493e SSP, „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa

dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“

15. Podľa § 119 prvá veta SSP, „Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej
správy, ak tento zákon neustanovuje inak.“

16. Podľa § 134 ods. 1 SSP, „Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.“

17. Podľa § 190 SSP, „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“

18. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH (v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia,
t. j. účinnom do 03.09.2020), oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského
štátu, „Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného
členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo

na účet nadobúdateľa, ak
a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte,
alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a
b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje
identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.“

19. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH (v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia,
t. j. účinnom do 03.09.2020), „Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od
dane podľa odsekov 1 až 4
a) kópiou faktúry,

b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým
podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou
ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo
odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,
prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,

c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná
dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať
1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,
prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,2. množstvo a druh tovaru,
3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,
alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,

4.menoapriezviskovodičapozemnéhomotorovéhovozidlauvedenépaličkovýmpísmomajehopodpis,
5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a
d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,
dokladom o platbe za prepravu tovaru.“

V. Právne posúdenie veci správnym súdom

20. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny
súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v
Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.

júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety dňa 6. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie
senátu 5S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“) a následne v súlade s
rozvrhom práce na rok 2024 v znení dodatkov č. 1, č. 2, č. 3 a č. 4 účinného od 21.05.2024 náhodným
výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 8S správneho súdu.

21. Nakoľko správna žaloba bola podaná dňa 03.11.2020, t. j. konanie bolo začaté a neskončené
do 30.06.2023, správny súd s odkazom na § 493e SSP v platnom znení v tomto súdnom konaní
postupuje a rozhoduje podľa SSP v znení účinnom do 30.06.2023. Správny súd ako súd príslušný
na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP),

oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 SSP), obsahovala
zákonom stanovené náležitosti (§ 57, § 182 SSP), po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu
a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov
(§ 134 ods. 1 SSP v spojení s § 183 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho
vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP v znení

účinnom do 30.06.2023) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 SSP), za
splnenia procesných podmienok vec prejednal na pojednávaní dňa 29.05.2025 (§ 107 ods. 1 SSP), a po
preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

22. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že v plnom rozsahu trvá na podanej žalobe. Čo

sa týka namietaného neukončenia daňovej kontroly v zákonnej lehote z dôvodu nesprávne určeného
momentu ukončenia prerušenia daňovej kontroly, uviedla, že žalobca si je vedomý, že Najvyšší správny
súd Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) už vyjasnil túto situáciu a že tento žalobný argument
nie je dôvodný, ale naďalej trvá na tom, že druhé prerušenie daňovej kontroly bolo nezákonné, a že
všetky skutočnosti mohli byť preverované počas prvého prerušenia a daňové orgány mali na to všetky

informácie od začiatku. Čo sa týka nepriznania práva na oslobodenie dane pre odberateľa PROFEET
HUNGARY KFT. Zotrvala na podaných žalobných námietkach, poukázala na to, že žalobca predložil
nielen zákonom vyžadované listiny preukazujúce splnenie hmotnoprávnych podmienok, ale aj listiny
nad jeho rámec, ktoré jednoznačne preukazujú, že dodal tovar svojmu odberateľovi, napokon jeho
prevzatie v skladoch žalobcu nespochybňovali ani daňové orgány, ale odignorovali ďalšie nadväzujúce

dôkazy, ktoré nemožno vyhodnotiť inak, ako že tovar bol prepravený na územie Maďarska. Poukázala
na rozhodnutie NSS SR sp. zn. 1Sžfk/39/2021, v ktorom sa riešila obdobná situácia ohľadom dopravy
a potvrdení o doprave, ako aj na ďalšie súvislosti týkajúce sa vykonaných dôkazov a ich hodnotenia
daňovými orgánmi.

23. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ako
aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, a to v medziach žalobných bodov, v rámci ktorých žalobca
primárne napádal nedodržanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly, porušenie práva na informácie
a práva na obhajobu týkajúce sa administratívneho spisu, nepriznanie práva na oslobodenie od dane
pri dodaní tovaru odberateľovi PROFEET HUNGARY KFT., porušenie práva na spravodlivý proces i

nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.

24. Ako prvé sa súd zaoberal námietkami o nedodržaní lehoty na vykonanie daňovej kontroly.
Z administratívneho spisu správny súd zistil, že daňová kontrola u žalobcu začala dňa 21.10.2014, boladvakrát prerušená podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, a to od 23.06.2015 do 17.12.2015 (5
mesiacov a 25 dní) a od 22.01.2016 do 12.04.2016 (2 mesiace a 22 dní). Počas prerušenia daňového
konania neplynú lehoty podľa daňového poriadku (§ 61 ods. 5), teda ani lehota na vykonanie daňovej

kontroly v zmysle § 46 ods. 10 daňového poriadku. Daňová kontrola bola skončená dňa 10.06.2016
doručením protokolu žalobcovi (§ 46 ods. 9 písm. a/ daňového poriadku). Jednoročná lehota na
vykonanie daňovej kontroly, po započítaní prerušenia konania, uplynula dňa 06.07.2016. Z dôvodu, že
žalobca prevzal protokol dňa 10.06.2016, jednoročná lehota na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46
ods. 10 prvá veta daňového poriadku bola zachovaná a tak námietka žalobcu o nedodržaní zákonnej

lehoty na vykonanie daňovej kontroly je nedôvodná.

25. Ďalej z administratívneho spisu vyplýva, že odpoveď č. 768055/2015 bola doručená správcovi dane
dňa17.12.2015 e-mailom a odpoveď č. 1794753/2015 dňa 12.04.2016 e-mailom, obe od oddelenia CLO,
ktoré je zriadené na Finančnom riaditeľstve Slovenskej republiky ako koordinátor pre medzinárodnú
výmenu informácií. Je pravda, že v predmetných odpovediach je na formulári uvedený dátum zaslania

odpovede pri žiadosti č. 768055/2015 deň 30.11.2015 a pri žiadosti č. 1794753/2015 deň 31.03.2016,
avšak dátumy doručenia nikde nie sú uvedené. Preukázaný dátum doručenia konečnej odpovede
správcovi dane vo veci dožiadania pod č. 768055/2015 je dátum, ktorý uviedol správca dane v oznámení
zo dňa 18.12.2015, a teda 17.12.2015 a vo veci dožiadania pod č. 1794753/2015 je dátum, ktorý uviedol
správca dane v oznámení zo dňa 15.04.2016, a teda 12.04.2016. Od týchto dátumov (od 17.12.2015 pri

prvom prerušení a od 12.04.2016 pri druhom prerušení) bolo potrebné pokračovať vo výkone daňovej
kontroly, pretože od týchto dátumov pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená (§
61ods.4daňovéhoporiadku).Súddávadopozornosti,žerelevantnýmdátumomprepominutiedôvodov,
pre ktoré sa konanie prerušilo, je v danom prípade dátum obdržania požadovanej informácie v rámci
MVI správcom dane, ktorým je podľa § 4 ods. 1 daňového zákona daňový úrad, od koordinátora

medzinárodnej administratívnej spolupráce, v danom prípade oddelenia CLO, Finančného riaditeľstva
SR, preto dátumy pominutia dôvodov sú uvedené správcom dane správne.

26. Rovnako súd nevidel nezákonnosť v opakovanom prerušení daňovej kontroly, čo správca dane
vysvetlil tým, že považoval za potrebné doplniť dokazovanie na preverenie zdaniteľných obchodov

pre zahraničného odberateľa, keďže zahraniční prepravcovia prepravu nepotvrdili a s dovtedajšími
výsledkami sa nevedel uspokojiť. Predmetná žiadosť o MVI bola pritom zameraná na zisťovanie
informácií súvisiacich s predmetom daňovej kontroly a zároveň nešlo o opakované zisťovanie totožných
informácií. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie tunajšieho Správneho súdu v Bratislave sp.
zn. BA-1S/239/2020 zo dňa 12.12.2024 v skutkovo a právne obdobnej veci týkajúce sa rovnakej daňovej

kontroly len iného zdaňovacieho obdobia, z ktorého k otázke zákonnosti opakovaného prerušenia
kontroly cituje relevantné závery:

„48. Oprávnenie správcu dane prerušiť daňovú kontrolu a úvaha s tým spojená, majú svoje limity,
determinované odôvodnenosťou a účelnosťou prerušenia daňovej kontroly v konkrétnom prípade.

Hranice v tomto smere určuje správcovi dane predovšetkým zásada proporcionality, v zmysle
ktorej je správca dane povinný v každom jednom prípade individuálne zhodnotiť a posúdiť nutnosť
prerušenia daňovej kontroly, ako aj povahu a obsah informácií, ktoré môžu byť potencionálne získané
prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií. Opierajúc sa o vyššie uvedené východiská správny
súd konštatuje, že prerušenie daňovej kontroly musí byť vykonané v súlade so zákonom, t. j. musí byť

účelné a nevyhnutné na preukázanie takých skutočností, ktoré nie sú správcovi dane v čase prerušenia
daňovej kontroly známe a ktoré majú relevantný vplyv na zistenie potrebných skutočností, za účelom
ktorých je daňová kontrola realizovaná.

49. Z obsahu rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že je v nich obsiahnutá špecifikácia dôvodov a

správnaúvahaotom,zakéhodôvoduaakývýznammalodruhéprerušeniepredmetnejdaňovejkontroly,
ako aj správna úvaha daňových orgánov použitá pri vyvodzovaní záverov vyplývajúcich zo zistení
získaných touto medzinárodnou výmenou informácií. Prvostupňové, ako aj druhostupňové rozhodnutie
daňových orgánov obsahuje, aké zistenia vyplynuli z tohto postupu a aký vplyv mali tieto zistenia
na konečné posúdenie veci. Na základe žiadosti o MVI č. 1794753/2015, zameranej na preverenie,

či reálne došlo k uskutočneniu intrakomunitárnych zdaniteľných obchodov maďarskému odberateľovi
PROFEET HUNGARY KFT., správca dane zistil, že DIČ tejto spoločnosti bolo zrušené dňa 14.08.2013,
spoločnosť bola nedostupná na sídle, konateľom spoločnosti bol v preverovanom období Fazakas
Imre (od 23.02.2011), ktorý bol taktiež nekontaktný a nepredložil doklady, na adrese sídla spoločnostisa nachádzala spoločnosť poskytujúca sídla a nenachádzali sa tam vhodné priestory na skladovanie
kovového materiálu. Z uvedeného vyplýva, že predmetná žiadosť o MVI bola zameraná na preukázanie
skutočností, za účelom ktorých bola daňová kontrola vykonávaná, a teda správca dane ňou zisťoval

informácie, ktoré súvisia s predmetom daňovej kontroly a zároveň nešlo o opakované zisťovanie
totožných informácií, keď predchádzajúcou žiadosťou o MVI správca dane preveroval uskutočnenie
prepravy tovaru do iného členského štátu odberateľovi PROFEET HUNGARY KFT. a podmienky
prepravy u prepravcov. Správny súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že sa správca dane s jeho námietkou
o nezákonnosti druhého prerušenia daňovej kontroly nevysporiadal. Z obsahu strany 26 prvostupňového

rozhodnutia vyplýva odôvodnenie správcu dane ohľadom zaslania ďalšej žiadosti o MVI tým, že v danom
prípade správca dane považoval za potrebné doplniť dokazovanie na preverenie zdaniteľných obchodov
pre zahraničného odberateľa, nakoľko žalobca deklaroval, že v zdaňovacích obdobiach apríl – október
2011 dodal tovar oslobodený od dane pre odberateľa v inom členskom štáte PROFEET HUNGARYKFT.,
pre ktorého mali tovar prepraviť zahraniční prepravcovia, ktorí však prepravu nepotvrdili, z ktorého
dôvodu sa správca dane „neuspokojil s výsledkami zistení týkajúcich sa prepravy tovaru a zároveň

z dôvodu, že sa nemohol jednoznačne oprieť o fakty, ktorými disponoval z doručenej žiadosti o
medzinárodnú výmenu informácií č. VAT_HU_58661_SK_17140/14/Merc zo dňa 24.02.2014, ktorá
sa týkala odberateľa PROFEET HUNGARY KFT., pretože ňou maďarský správca dane informoval
a preveroval skutočnosti súvisiace s rokom 2012. Zo žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií
č. VAT_HU_58661_SK_17140/14/Merc zo dňa 24.02.2014 vyplýva len to, že sa kontrolóri nemohli

skontaktovať so spoločnosťou PROFEET HUNGARY KFT. ani na sídle a ani cez konateľa spoločnosti,
správcovi dane neboli predložené žiadne doklady, spoločnosť nepredložila daňové priznanie DPH za
obdobie 2012Q4. Rovnako aj v dotknutej žiadosti o MVI je uvedené, že z dôvodu, že všetky odpovede
maďarskej finančnej správy, týkajúce sa žiadosti o preverenie uskutočnenia prepravy tovaru do iného
členskéhoštátuapodmienokprepravyuprepravcovB.B.Z.–D.E.,C.F.G.F.E.,bolicharakteru–nebolo

možné vykonať preverenie, správca dane nadobudol pochybnosti, či skutočne došlo k uskutočneniu
intrakomunitárnych zdaniteľných obchodov, z ktorého dôvodu realizoval vyžiadanie informácii ohľadom
odberateľa PROFEET HUNGARY KFT. Pokiaľ teda správca dane nadobudol dôvodné pochybnosti o
obchodných transakciách daňového subjektu s osobou z iného členského štátu, plní tým svoje úlohy
vyplývajúce mu zo zákona pre naplnenie účelu správy daní, keď overuje podklady potrebné pre správne

a úplné zistenie dane. Ide o zákonom predpokladanú činnosť správcu dane, prostredníctvom ktorej
získava informácie o zahraničnom odberateľovi/dodávateľovi tovaru. Samotné skutočnosti a z nich
vyplývajúceaneodstránenépochybnostisprávcudanesú,najmäpriintrakomunitárnomdodaní,riadnym
titulom na podanie žiadostí o MVI.

50. Z uvedeného vyplýva, že správca dane medzinárodnou výmenou informácií preveroval skutočnosti
týkajúce sa splnenia podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného
členského štátu pre dotknutého odberateľa v zmysle § 43 zákona o DPH, skutočnosti týkajúce sa
prepravy tovaru do iného členského štátu a skutočnosti týkajúce sa posúdenia miesta dodania tovaru.

51. Zároveň správny súd dodáva, že účelnosť a dôvodnosť prerušenia daňovej kontroly nemožno
posudzovať podľa výsledkov medzinárodnej výmeny informácií z dôvodu, že správca dane nemôže
vopred predpokladať obsah zistených skutočností z jednotlivých odpovedí, ich vzájomné súvislosti a ani
skutočnosť,čitaktozískanéinformáciebudúmaťavakomrozsahu,vplyvnasprávneurčeniedane,resp.
či tieto informácie vôbec využije pri rozhodovaní vo veci (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 4Sžfk/62/2018 zo dňa 02.07.2019).“

27. Za nedôvodnú považoval správny súd aj námietku žalobcu, že mu bolo odňaté právo nahliadnuť
do úplného žurnalizovaného spisu správcu dane. Správnemu súdu bol predložený administratívny
spis žurnalizovaný s chronologickým obsahom a očíslovaním listov, a preto správnemu súdu nie je

zrejmé, ktoré listiny nemali byť žalobcovi predložené. Z ustanovení daňového poriadku pritom ani
nevyplýva povinnosť pre správcu dane predkladať žalobcovi spis žurnalizovaný s označením listín a s
chronologickým zoznamom.

28. Čo sa týka samotného splnenia podmienok na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona

o DPH, správny súd sa stotožnil s argumentáciou správcu dane aj žalovaného, že žalobca
nepreukázal rozhodujúcu podmienku pre oslobodenie od dane a to, že tovar bol reálne prepravený
z tuzemska do iného členského štátu (t. j. nie len na hranicu), a že nadobúdateľom deklarovaného
dodania sporného tovaru – betonárska oceľ je spoločnosť PROFEET HUNGARY KFT., ktorá jedeklarovaná na odberateľských faktúrach ako odberateľ, pretože tvrdenia žalobcu a ním predložené
doklady nepreukazujú splnenie týchto podmienok. Žalobca v tomto prípade nepreukázal vierohodnosť
predložených dokladov, aj keď predložil doklady, na ktoré v žalobe poukazuje, avšak tieto reálne plnenie

toho, čo bolo v dokladoch uvádzané, nepreukázali.

29. Hmotnoprávne podmienky oslobodenia od dane pri dodávkach do iného členského štátu aj spôsob
preukazovania dodania tovaru do iného členského štátu upravuje § 43 ods. 1 a ods. 5 zákona o
DPH. Musí ísť o dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského

štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet
nadobúdateľa, ak nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v
inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a tento nadobúdateľ je
identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v
inom členskom štáte dodávateľovi. Ustanovenie § 43 ods. 5 zákona o DPH vymenúva jednotlivé doklady
potrebné na preukázanie splnenia podmienky oslobodenia od platenia DPH v závislosti od toho, či bolo

dodanietovaruvykonanéalebozabezpečenédodávateľomaleboodberateľom.Pokiaľsižalobcauplatnil
oslobodenie od dane, bolo jeho povinnosťou preukázať splnenie podmienok stanovených v § 43 ods.
5 zákona o DPH. Zo záverov rozhodnutia SD EÚ vo veci C-409/04 (Teleos) vyplýva, že nadobudnutie
tovaru v rámci spoločenstva sa podmieňuje splnením dvoch podmienok, a to jednak prechodom práva
nakladať s hnuteľnou vecou ako vlastník pre nadobúdateľa a jednak odoslaním alebo prepravou takejto

veci nadobúdateľovi do miesta určenia predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet do členského
štátu iného ako ten, z ktorého tovar bol vyexpedovaný alebo transportovaný. Aby mohol byť zdaniteľný
obchod spočívajúci v dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu oslobodený od daňovej
povinnosti, musia byť uvedené podmienky splnené kumulatívne.

30.Správnysúdznapadnutéhorozhodnutiaaadministratívnehospisuzistil,žežalobcavkontrolovanom
zdaňovacom období október 2011 vyhotovil faktúru za dodanie tovaru – betonárska oceľ rôznych
rozmerov do iného členského štátu pre zahraničného odberateľa PROFEET HUNGARY KFT. V kúpnych
zmluvách medzi žalobcom a zahraničným odberateľom bolo dohodnuté, že odvoz zo Slovenska do
Maďarska zaistí odberateľ ako kupujúci. Z predložených medzinárodných nákladných listov CMR

vyplynulo, že prepravu tovaru mala vykonať spoločnosti B.B.Z. – TRANSPORT KFT. Z obsahu CMR
dokladov vyplýva, že v časti 3 miesto vykládky je uvedená „Ferona a.s. prevádzka Košice“ a subjekt,
ktorý tovar prevzal, je v časti 24 uvedený PROFEET HUNGARY KFT., 1156 Bp. Sárfü u. 3.1/A,
opatrený pečiatkou. Podľa informácií získaných na základe MVI však sídlo spoločnosti je len virtuálna
adresa, kde táto spoločnosť nevykonávala podnikateľskú činnosť a nemala tam ani žiadne skladovacie

priestory. Ohľadom preverenia uskutočnenia prepravy tovaru, týkajúcej sa odberateľských faktúr pre
odberateľa PROFEET HUNGARY KFT., realizovanej prepravcom B.B.Z. - TRANSPORT KFT. správca
dane zistil, že spoločnosť B.B.Z. - TRANSPORT KFT. je v deregistračnej procedúre, predchádzajúci
konateľ si nesplnil daňové povinnosti, neposkytol doklady. Žiadosťou o MVI zameranou na preverenie,
či došlo reálne k uskutočneniu intrakomunitárnych zdaniteľných obchodov maďarskému odberateľovi

PROFEETHUNGARY KFT., správca dane zistil, že DIČ spoločnosti bolo zrušené dňa 14.08.2013,
spoločnosť bola nedostupná na sídle, konateľ bol taktiež nekontaktný a nepredložil doklady, na adrese
sídla spoločnosti sa nachádzala spoločnosť poskytujúca sídla a nenachádzali sa tam vhodné priestory
na skladovanie kovového materiálu. Zo správy prezídia Policajného Zboru, NAKA, národná jednotka
finančnej polície, expozitúra Stred, Banská Bystrica vo vzťahu k odberateľovi PROFEET HUNGARY

KFT. vyplýva, že podľa zistení rumunskej polície osoba rumunského občana A. H. (konateľ spoločnosti)
neexistuje v evidencii obyvateľov Rumunska a je s vysokou mierou pravdepodobnosti fiktívnou identitou.
Na základe všetkých zistených skutočností správca dane dospel k záveru, že nebolo preukázané, že
skutočne došlo k realizácií obchodov medzi žalobcom ako dodávateľom a maďarským odberateľom
PROFEET HUNGARY KFT. tak, ako to bolo deklarované na odberateľských faktúrach, nakoľko nebolo

preukázané, že predmetný tovar bol skutočne prepravený z územia Slovenska na územie Maďarskej
republiky. Z uvedeného dôvodu žalobca podľa správcu dane nesplnil podmienky oslobodenia od dane
v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH a bol preto povinný znášať zaťaženie daňou z pridanej hodnoty.

31. Správny súd opäť poukazuje na závery rozhodnutia tunajšieho Správneho súdu v Bratislave sp. zn.

BA-1S/239/2020 zo dňa 12.12.2024 reagujúce na ďalšie námietky žalobcu, s ktorými sa stotožňuje a sú
aplikovateľné aj na tento prípad (aj na toto zdaňovacie obdobie) a to:„66. Správny súd konštatuje, že bolo povinnosťou žalobcu predložiť dôkazy preukazujúce oprávnenosť
jeho nároku na oslobodenie od DPH podľa § 43 zákona o DPH. Doklady, ktoré žalobca predložil za
účelom preukázania oslobodenia od dane nemožno aj vzhľadom na vyššie uvedené zistenia správcu

dane považovať za vierohodné doklady, ktoré reálne preukazujú prepravu tovaru z tuzemska do iného
členského štátu. Medzinárodné nákladné listy CMR neboli riadne vyplnené, preprava nebola riadne
potvrdená osobou, ktorá by bola preukázateľne oprávnená konať za prepravcu či odberateľa, nebolo
potvrdené ani prepravenie tovaru deklarovaného na faktúrach do iného členského štátu. Dodacie listy
neboli potvrdené odberateľom uvedeným na faktúre a ani žiadnou inou osobou, ktorá by bola oprávnená

za odberateľa konať.

67. Správny súd nedal za pravdu žalobcovi, že by nekontaktnosť prepravcov v čase preverovania
skutočností vyplývajúcich z dokladov CMR mala byť jediným dôkazom o neuskutočnení prepravy
podľa dokladov CMR. V rámci vykonania dokazovania daňové orgány riadne opísali dokazovanie
vedené smerom k prepravcom a riadne ozrejmili, k akým záverom dospeli. Nekontaktnosť prepravcov

len prispela ako ďalší dielčí dôkaz k záveru správcu dane, ktorý potvrdil aj žalovaný v napadnutom
rozhodnutí. Nie je sporným z vážneho systému žalobcu, ktoré vozidlá vstúpili do jeho areálu a presný čas
opustenia areálu, aj že boli vozidlá zachytené v mýtnom systéme, ale naďalej zostalo nepreukázaným
zo strany žalobcu dodanie tovaru do iného členského štátu.

68. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť
dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred
daňovými orgánmi. Ak žalobca argumentuje v žalobe, že všetky podstatné doklady predložil, správny
súd musí konštatovať, že nepostačuje iba formálna existencia faktúr, resp. dodacích listov CMR, ktoré
sú aj podľa názoru správneho súdu nedostatočné, neúplné a reálne nepreukazujú konkrétnu príslušnú

prepravu z tuzemska do Maďarska. V danom prípade mal prepravu zabezpečiť odberateľ, bolo preto
povinnosťou žalobcu ako dodávateľa preukázať dodanie tovaru z územia Slovenskej republiky do iného
členského štátu s poukazom na obsah § 43 ods. 5 písm. c) zákona o DPH.69. Z § 43 ods. 5 zákona
o DPH vyplýva, že splnenie podmienok pre oslobodenie od dane je povinný preukázať platiteľ, ktorý
oslobodenie od dane uplatňuje. Je potrebné uviesť, že splnenie podmienok stanovených v § 43 ods. 1 a

ods. 5 zákona o DPH pre oslobodenie od dane musí byť súčasné. Správny súd súhlasil s argumentáciou
správcu dane aj žalovaného, že žalobca nepreukázal rozhodujúcu podmienku pre oslobodenie od dane
a to, že tovar bol reálne prepravený z tuzemska do iného členského štátu (t. j. nie len na hranicu), a že
nadobúdateľom deklarovaného dodania sporného tovaru – betonárska oceľ je spoločnosť PROFEET
HUNGARY KFT., ktorá je deklarovaná na odberateľských faktúrach ako odberateľ, pretože tvrdenia

žalobcu a ním predložené doklady nepreukazujú splnenie týchto podmienok. V daňovom konaní je
povinnosťou daňového subjektu preukázať oprávnenosť jeho nárokov, čo sa týka otázky vierohodnosti
predložených dokladov, čo žalobca v tomto prípade nepreukázal, aj keď predložil doklady, na ktoré v
žalobe poukazuje, avšak tieto reálne plnenie toho, čo bolo v dokladoch uvádzané nepreukázali. Zároveň
správny súd zastáva názor, že správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly nepožadoval od

žalobcu žiadny doklad nad rámec uvedeného zákonného ustanovenia.

71. Správny súd nedal za pravdu žalobcovi, že došlo k porušeniu zásady zákonnosti a zásady
voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotenie dôkazov neznamená mechanické preberanie informácií či
bezvýhradné akceptovanie dokladov, resp. údajov v nich uvedených. Z administratívneho spisu je

zrejmé, že správca dane dostatočne vyčerpal svoje dôkazné bremeno, keď preveril všetky skutočnosti,
týkajúce sa predmetných faktúr. Hoci je to práve správca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom
konaní, pričom hodnotenie získaných dôkazov podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia
dôkazov), neznamená to, že môže jednotlivé dôkazy vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí
posudzovať získané dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, pričom je povinný prihliadať

na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku).

72. Podľa názoru správneho súdu nebolo porušené ani právo žalobcu na obhajobu vo vzťahu k dôkazom
obstaraným zo spisu kontrolovaného daňového subjektu FERRO CORE, a. s. Správny súd mal za to,
že dokumenty ohľadom daňovej kontroly, týkajúcej sa daňového subjektu FERRO CORE, a. s., správca

dane použil len ako písomné listiny, ku ktorým sa žalobca vyjadriť mohol. Žalobca síce namietal, že mu
neboli sprístupnené zo spisu uvedeného daňového subjektu všetky dôkazy, ale presne nešpecifikoval,
aké konkrétne dôkazy mu neboli sprístupnené z daňovej kontroly úplne iného daňového subjektu, v
ktorom on nebol priamym účastníkom daňového konania.73. Správny súd nedal za pravdu žalobcovi, že by daňové orgány ignorovali informácie od
maďarských daňových orgánov, že odberateľ podal daňové priznanie za zdaňovacie obdobie a

deklaroval IC nadobudnutie od žalobcu. Práve naopak, odvolávajúc sa na odpoveď zo žiadosti
MVI VAT_SK_32287A/15/ PETP_HU_80049442_20150616_AF_RI_R zo dňa 09.03.2016 ohľadom
odberateľa PROFEET HUNGARY KFT. žalovaný uzavrel, že nie je možné určiť, či sa jednalo o tovar–
betonársku oceľ, lebo takto to konštatoval aj maďarský správca dane nemajúci k dispozícii žiadne
doklady.

75. Správny súd pokladá za neopodstatnený poukaz žalobcu na rozsudok Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/39/2023 zo dňa 28.04.2023, nakoľko právna vec riešená
v predmetnom rozsudku sa týka skutkovo odlišnej situácie. Z uvedeného rozsudku vyplýva, že v
predmetnej veci bola vierohodnosť CMR dokladov spochybnená z dôvodu nezrovnalosti pri uvedení
miesta vykládky na tomto doklade. Pri položke miesto vykládky bola pripojená pečiatka odberateľa s

adresou jeho registrového sídla, ktoré bolo len virtuálne, avšak podľa ďalších dôkazov mal byť tovar
dodaný na inej adrese v tom istom meste. Uskutočnenie prepravy tovaru z tuzemska do Českej republiky
v danom prípade však potvrdzovali aj ďalšie vykonané dôkazy, okrem iného aj výpoveď svedka –
vodiča vozidla, ktorý prepravu tovaru potvrdil, pričom v rámci výpovede uviedol aj to, že fakturačné
miesto podľa CMR a skutočné miesto vykládky tovaru sa nemuselo vždy zhodovať. Preto kasačný

súd dospel v predmetnom rozsudku k záveru, že hoci sa v rámci MVI nepotvrdilo dodanie tovaru na
adresu registrovaného sídla odberateľa, a tovar mal byť dodaný na inú adresu v rámci mesta Praha,
pri existencii dôkazov preukazujúcich dodanie tovaru odberateľovi a uskutočnenie fyzickej prepravy
tovaru z tuzemska do Českej republiky, nejde o dostatočný podklad k záveru orgánov finančnej správy
o spochybnení vierohodnosti CMR a neuskutočnení deklarovaného dodania tovaru pre odberateľa

v Českej republike. O takýto prípad však v preskúmavanej veci nešlo, keď skutočnosť, že doklady
CMR neboli riadne vyplnené a že sídlo odberateľa bolo virtuálne, len prispela ako ďalší dielčí dôkaz k
záveru správcu dane, že v konaní žalobca nepreukázal, že dotknutý tovar bol skutočne prepravený z
územia Slovenska na územie Maďarskej republiky. Ako už správny súd uviedol, v preskúmavanej veci
neboli medzinárodné nákladné listy CMR riadne vyplnené, v sídle odberateľa sa nenachádzali skladové

priestoryaodberateľtuaninevykonávalpodnikateľskúčinnosť,prepravatovarunebolariadnepotvrdená
osobou, ktorá by bola preukázateľne oprávnená konať za prepravcu či odberateľa, nebolo potvrdené ani
samotné prepravenie tovaru deklarovaného na faktúrach do iného členského štátu, dodacie listy neboli
potvrdené odberateľom uvedeným na faktúre a ani žiadnou inou osobou, ktorá by bola oprávnená za
odberateľa konať. Preto správny súd dospel k záveru, že správca dane vykonaným dokazovaním vyvrátil

žalobcom predkladané dôkazy o splnení zákonom stanovených podmienok na oslobodenie od dane.“

32. Nie je dôvodná ani žalobná námietka o tom, že daňové orgány nepreverili všetkých prepravcov
pre odberateľa, keďže podstatné je, že boli preverovaní prepravcovia, ktorí mali realizovať prepravu
v predmetnom zdaňovacom období (t. j. C. - D. E..).

33. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu, že správca dane nevykonal
ním navrhnuté dokazovanie vo vyrubovacom konaní. Správny súd vychádzal z toho, že v rámci
vyrubovacieho konania môže daňový subjekt navrhovať vykonanie takých dôkazov, resp. označiť
výlučne také dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré objektívne nemohol predložiť v priebehu daňovej

kontroly (§ 46 ods. 8 daňového poriadku). Súd nezistil z podania žalobcu žiadny dôvod, pre ktorý
by nemohol navrhnúť ako dôkaz výsluch svedkov (A. B., p. C.) ešte počas trvania daňovej kontroly.
Výklad žalobcu o tzv. bezhraničnom práve dávať návrhy na výsluchy svedkov kedykoľvek počas
daňového konania s poukazom na článok 48 ods. 2 Ústavy SR súd nepovažoval za korešpondujúci s
predpismi daňového práva (ktoré nie sú v rozpore s uvedeným článkom Ústavy SR). Žalovaný celkom

správne poukázal na § 45 ods. 1 písm. c) daňového poriadku, z ktorého vyplýva právo daňového
subjektu predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr do dňa
jej ukončenia, ako aj na nadväzujúci § 46 ods. 8 daňového poriadku, v zmysle ktorého nemožno odpustiť
zmeškanie lehoty uvedenej vo výzve na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole a na označenie
dôkazov preukazujúcich tvrdenia daňového subjektu, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej

kontroly. V zmysle uvedených ustanovení daňového poriadku postupovali správca dane aj žalovaný, keď
uviedli, že dodatočné navrhovanie výsluchov svedkov vo vyrubovacom konaní, o ktorých mal daňový
subjekt vedomosť už počas daňovej kontroly a vedel o tom, že disponujú informáciami o priebehu
obchodov, možno považovať za rozporné s uvedenými ustanoveniami zákona a za účelové. Žalobcoveprávo navrhovať dôkazy počas daňovej kontroly tak bolo dodržané, čo vyplýva aj z administratívneho
spisu, teda žalobcovi jeho právo vyplývajúce z daňového poriadku upreté nebolo. Pasivitu žalobcu v
rámci vedenej daňovej kontroly nemožno zhojiť navrhnutím týchto dôkazov až v priebehu vyrubovacieho

konania, lebo by sa tým poprel účel daňovej kontroly a koncentračnej zásady pri predkladaní dôkazov v
rámci daňovej kontroly (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.II. ÚS 218/2024 zo dňa
24.04.2024, rozsudok NSS SR sp.zn. 5Sfk/27/2021 zo dňa 28.06.2023).

34. V súvislosti s prejednávanou vecou súd poukazuje na skutkovo aj právne obdobné veci identických

účastníkov konania za iné zdaňovacie obdobia roku 2011, ktoré boli predmetom konania pred tunajším
správnym súdom, s ktorými sa súd stotožňuje, a z ktorých niektoré časti uvádza priamo aj v
tomto rozsudku a v ktorých správny súd rozhodol z rovnakých dôvodov o zamietnutí žaloby, a to
najmä rozsudky Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/239/2020 zo dňa 12.12.2024, sp. zn.
BA-6S/238/2020 zo dňa 19.09.2024, na ktoré v zmysle § 140 SSP odkazuje.

35. V závere správny súd dodáva, že nemá povinnosť zaoberať sa všetkými namietanými skutočnosťami
žalobcu, ale len tými, ktoré boli rozhodujúce pre vydanie napadnutých rozhodnutí.

36. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti
napadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných bodov,

neprisvedčilnámietkamžalobcu,avychádzajúczvyššieuvedenýchskutočnostíacitovanýchustanovení
zákonov dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

37. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal
právonanáhradutrovkonania,pretoženezistildôvod,nazákladektoréhomožnospravodlivoodžalobcu

požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania, ani nezistil žiadny výnimočný dôvod.

38. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať v lehote 30 dní odo dňa

jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 145 ods. 2 písm. a/
SSP v znení účinnom do 30.06.2023).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a)
označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,

ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnostizastúpenýadvokátomvzmysle§449ods.1SSP.Kasačnásťažnosťainépodaniasťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a)
má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo b) ide o konania o správnej žalobe podľa §

6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.