Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, May 30, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-4Sa/49/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200813
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavel Ištók

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200813.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave sudcom Mgr. Pavlom Ištókom, v právnej veci žalobkyne: A. B., bytom B.

C. XXX, D. C., zastúpená Advokátskou kanceláriou Mgr Karol Haťapka, s.r.o., so sídlom Vretenová
4, 841 04 Bratislava, IČO: 466 061 22, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v
Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka:
OkresnáprokuratúraIII,sosídlomVajnorská1317/47,Bratislava,opreskúmaniezákonnostirozhodnutia
žalovaného č. KRPZ-BA-KDI21-36/2019-P z 20.03.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívneho konania

1. Rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Senci č. ORP-30/DI?SC-2018 z 25.07.2019
(ďalej aj rozhodnutie o proteste prokurátora alebo prvostupňové rozhodnutie), okresné riaditeľstvo
vyhovelo protestu prokurátora podanému proti rozhodnutiu Okresného riaditeľstva Policajného zboru
Senec, Okresného dopravného inšpektorátu, Oddelenia výkonu služby a dopravných nehôd (OR PZ
Senec) ev. č. bloku G 0429889 z 23.01.2018, ktorým bola žalobkyni uložená pokuta vo výške 20 € za

priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch porušením § 4 ods. 1 písm.
c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.

2. Proti uvedenému rozhodnutiu o proteste prokurátora podala žalobkyňa odvolanie, v ktorej namietala,
že rozhodnutie je zmätočné , pričom v prípade žalobkyne bola jej priestupková vec riadne skončená
zaplatením pokuty, čo vytvára prekážku ne bis in idem, ktorú nie je možné prelomiť v konaní o proteste
prokurátora.

3. Žalovaný rozhodnutím KRPZ-BA-KDI21-36/2019-P z 20.03.2020 (ďalej aj preskúmavané
rozhodnutie) odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie o proteste prokurátora potvrdil.

II.
Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného, replika, vyjadrenie prokurátora

4. Dňa 01.06.2020 bola správnemu súdu doručená správna žaloba žalobkyne, v ktorej žalobkyňa žiadala
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o proteste žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím5. Po zhrnutí priebehu administratívneho konania žalobkyňa uviedla, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nezrozumiteľnosť, nedostatočné zistenie
a vyhodnotenie skutkového stavu. Žalovaný sa v odôvodnení obmedzil na laxné konštatovanie, že

prvostupňový orgán presne zistil skutočný stav veci, pričom tento zodpovedá reálnej skutočnosti.
Žalovaný taktiež v napadnutom rozhodnutí nedostatočným spôsobom odôvodnil, akým spôsobom a na
základe akých podkladov dospel k záveru, že protest prokurátora Pd 202/18/1103- 5 zo dňa 13.12.2018
je dôvodný, konštatovanie, že bol podaný za účelom riadneho prešetrenia podozrenia zo spáchania
prečinu ublíženia na zdraví nemožno akceptovať ako dostatočne odôvodnené rozhodnutie vo vzťahu

k zisteniu a vyhodnoteniu skutkového stavu. Dňa 23.01.2018 v čase o 08.00 h došlo v obci Ivánka pri
Dunaji na Bernolákovskej ulici pri E. F. XX k dopravnej nehode tým spôsobom, že žalobkyňa ako vodička
viedla osobné motorové vozidlo tov. zn. Volvo S40 ev. č.: G. po Bernolákovskej ulici v smere od obce
Bernolákovo na obec Ivánka pri Dunaji, pričom narazila do osobného motorového vozidla tov. zn. Škoda
Felícia ev. č. H., ktoré viedol vodič A. C. G., ktorý t.č. nemal platný vodičský preukaz a dôsledkom nárazu
jeho vozidlo narazilo do kovového oplotenia E. F. XX v obci Ivánka pri Dunaji na Bernolákovskej ulici,

pričom bezprostredne po nehode vodič A. C. G. neudával žiadne zranenie, čo je potvrdené aj v Uznesení
ČVS: ORP - 30/DI-SC-2018 zo dňa 15.08.2018. V súvislosti so zisteným skutkovým stavom žalobkyňa
ďalej uviedla, že vec dopravnej nehody naplnila znaky škodovej udalosti, na mieste bol spísaný záznam
o škodovej udalosti, ktorý účastníci riadne podpísali a žalobkyni ako vinníčke, bola za priestupok uložená
bloková pokuta vo výške 20,- €. Na miesto škodovej udalosti bola privolaná taktiež zdravotná pomoc, A.

C. G. sa nesťažoval na žiadne zdravotné problémy, resp. úraz, zdravotná pomoc po vykonanej obhliadke
nekonštatovala u A. C. G. žiadne poškodenie zdravia v súvislosti s predmetnou škodovou udalosťou.
Odhliadnuc od tejto skutočnosti je vysoko nepravdepodobné, aby osoba s poškodenou miechou, tak
ako je tvrdené v lekárskej správe, bola schopná riadne komunikovať a podpísať zápisnicu zo škodovej
udalosti, bez známok zhoršenia zdravotného stavu. Okrem toho je predmetná lekárska správa sporným

dôkazom, nakoľko z nej nie je zrejmá predpokladaná dĺžka liečenia a nie je spôsobilá vyvrátiť správnosť
záverov pri hodnotení splnenia predpokladov na blokové konanie, nakoľko bola vyhotovená s odstupom
času a nie priamo po škodovej udalosti. Na základe uvedeného žalobkyňa konštatuje, že boli splnené
predpoklady na blokové konanie v zmysle § 84 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov (ďalej aj len zákon o priestupkoch), nakoľko priestupok bol zistený spoľahlivo a

žalobkyňa bola ochotná pokutu zaplatiť a aj ju zaplatila, čím bola vec právoplatne skončená. Žalovaný vo
svojich rozhodnutiach vôbec nevysvetlil, prečo podradil konkrétny skutkový stav pod hypotézu právnej
normy. Keďže hypotézy aplikovaných právnych noriem obsahujú neurčité právne pojmy („skutočný stav
veci“, „jednoznačne zistený skutkový stav“), rozhodnutia žalovaného neobsahujú premostenie týchto
pojmov s konkrétnymi skutkovými situáciami.

6. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej aj
len zákon o prokuratúre): „Orgán verejnej správy zašle protest účastníkom konania s výzvou, aby sa v
určenej lehote k jeho obsahu vyjadrili, a s poučením, že inak sa na ich vyjadrenie nebude prihliadať.“
V konaní nebol dodržaný zákonný postup, nakoľko žalobkyni nebol v zmysle § 24 ods. 4 zákona o

prokuratúre doručený protest prokurátora č. konania Pd 202/18/1103-5 zo dňa 13.12.2018

7. Žalovaný sa k žalobe vyjadril, tak že ju navrhol zamietnuť. Žalovaný uviedol, že po preskúmaní
trestného oznámenia vodiča ako aj ním predložených lekárskych správ sa plne stotožnil so závermi
podaného protestu prokurátora a preto mu vyhovel. Z dodatočne získaných podkladov možno dospieť

k záveru, že vzniklo dôvodného podozrenie že žalobkyňa nevenovaním sa vedeniu motorového vozidla
a následným nárazom do iného motorového vozidla naplnila skutkovú podstatu trestné činu.

8. Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava III navrhol žalobu zamietnuť. Pre vydanie rozhodnutia
o uložení blokovej pokuty za priestupok neboli splnené podmienky. Predmetom konania o proteste

prokurátora sú predovšetkým otázky právne a dokazovanie sa v podstate nevykonáva. Žalobkyňa mala
o konaní o proteste prokurátora vedomosť a mohla uplatniť svoje právo účastníčky a nahliadnuť do
administratívneho spisu.

9. V replike žalobkyňa uviedla, že slovník súčasného slovenského jazyka uvádza výklad príslovky

„bezprostredne“, ktorým označuje okamih, „vo veľmi malej priestorovej alebo časovej vzdialenosti; v
ktorého kontexte je možné použiť synonymá „priamo, blízko, tesne“. „Pojem „bezprostredne“ je preto
potrebné vykladať tak, že už došlo k spáchaniu prečinu, pri ktorom bola zadržaná osoba, ktorá je
podozrivá práve preto, že buď bola zadržaná priamo na mieste činu alebo ihneď v jeho blízkosti. Obezprostrednomzadržanípospáchaníprečinupretonemožnohovoriťvprípadoch,akspáchanieprečinu
vyplýva len z osamotenej výpovede poškodeného a ak páchateľ nebol políciou zadržaný na mieste
činu, či aspoň spozorovaný pri odchode z miesta činu a zadržaný v jeho bezprostrednej blízkosti.

Uvedené vyplýva aj zo znenia § 204 ods. 1 Trestného poriadku, ktoré vyžaduje, aby podozrivú osobu
spojilo so spáchaným prečinom zadržanie a nie výpoveď poškodeného. „(Uznesenie Okresného súdu
Pezinok sp.zn. 0T 19/2010 zo dňa 03.12.2010) V zmysle uvedeného výkladu je potom podľa žalobkyne
potrebné analogicky konštatovať, že údajné poškodenie miechy A. C. G. nemožno jednoznačne spájať
s predmetnou dopravnou nehodou, nakoľko nebola preukázaná bezprostredná príčinná súvislosť medzi

tvrdeným poškodením zdravia A. G. a dopravnou nehodou. Na miesto dopravnej nehody sa dostavila
RZP, hasiči a polícia. RZP nezistila žiadne zranenia a poškodenia zdravia A. G., čo dotyčný na
mieste potvrdil. Uvedené potvrdzuje sám A. G. ako oznamovateľ v Zápisnici o trestnom oznámení
ČVS: ORP-30/DI-SC?2018: „Dňa 29.01.2018 som išiel k svojej lekárke a tá ma poslala na neurológiu,
kde som išiel dňa 01.02.2018. Stade ma poslali na RTG a CT mozgu, ktoré som absolvoval dna
06.02.2018, tu mi povedali, že po CT vyšetrení tam nie je vidieť poškodenie miechy a ani stavcov a

predpísali mi rehabilitácie a predpísali mi lieky. Dňa 07.03.2018 som absolvoval vyšetrenie a ani tam sa
nezobrazilo žiadne poškodenie nervového systému miechy 2 a ani stavcov. Následne po výsledku dňa
11.04.2018somišielznovunaneurológiudoNsPMilosrdnýchbratovBratislavaatumipovedali,žemám
poškodenie miechy a odporučili mi kúpeľnú liečbu.“ Záver lekárskej správe neurológa z vyšetrenia dňa
06.02.2018 je: bez nálezu traumatologických zmien. V Znaleckom posudku č. 39/2020 MUDr. I. B., PhD.

jekonštatované:„Rovnakojevzdravotnejdokumentáciiuvedené,žeupoškodenéhoužpredúrazomboli
prítomné zdravotné problémy, ktoré mohli mať vplyv na neurologické prejavy, ťažkého podvrtnutia krčnej
chrbtice, ktoré vzniklo pri dopravnej nehode dňa 23.01.2018.(Tinnitus – pocit pískania v ušiach, Vertigo
– pocit točenia sa hlavy so stratou rovnováhy, Diabetická polyneuropatia dolných končatín – poškodenie
periférnych nervov následkom diabetu).“ Z uvedeného je zrejmé, že A. G. už pred dopravnou nehodou

trpel zdravotnými ťažkosťami, na ktoré sa sťažoval aj po dopravnej nehode. Žalobkyňa vo svojich
svedeckých výpovediach uviedla, že A. G. ju po dopravnej nehode kontaktoval a pod hrozbou podania
trestného oznámenia voči jej osobe ju žiadal o kúpu nového motorového vozidla. Priateľ žalobkyne
bezprostredne po dopravnej nehode a nasledujúci týždeň vozil A. G., nakoľko mal nepojazdné auto,
pričom A. G. sa nesťažoval na akútne zdravotné problémy súvisiace s predmetnou dopravnou nehodou.

Máme za to, že poukazovanie na skutkový stav súvisiaci so zdravotným stavom A. C. G., je v každom
štádiu konania relevantné, nakoľko z uvedeného ja zrejmé, že boli splnené predpoklady na blokové
konanie v zmysle § 84 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o priestupkoch“), nakoľko priestupok bol zistený spoľahlivo a žalobkyňa bola ochotná pokutu
zaplatiť a aj ju zaplatila, čím bola vec právoplatne skončená. Ustanovenie § 22 ods. 1 písm. a) zákona o

prokuratúre umožňuje prokurátorovi podať protest proti rozhodnutiu, ktorým bol porušený zákon alebo
iný všeobecne záväzný predpis. Je zjavné, že uloženou pokutou nebol zákon porušený, keďže v danom
prípade, v danom čase a na danom mieste došlo k správnemu posúdeniu konania žalobkyne, a to vo
vzťahu ku rozsahu škodovej udalosti a okolnostiam jej vyhodnotenia na mieste príslušníkmi policajného
zboru. Žalovaný sa v odôvodnení obmedzil na laxné konštatovanie, že prvostupňový orgán presne

zistil aj skutočný stav veci, pričom tento zodpovedá reálnej skutočnosti. Žalovaný taktiež v napadnutom
rozhodnutí nedostatočným spôsobom odôvodnil, akým spôsobom a na základe akých podkladov dospel
k záveru, že protest prokurátora Pd 202/18/1103-5 zo dňa 13.12.2018 je dôvodný, konštatovanie, že bol
podaný za účelom riadneho prešetrenia podozrenia zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví nemožno
akceptovať ako dostatočne odôvodnené rozhodnutie vo vzťahu k zisteniu a vyhodnoteniu skutkového

stavu.

10. K replike žalobkyne sa žalovaný a prokurátor nevyjadrili.

III.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

11. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej aj len zákon o správnych súdoch) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý
začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. V zmysle § 3 písm. b) zákona o správnych súdoch ak § 4 ods.
1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu vBratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná
vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 4Sa/49/2020 bola na základe uvedenej
zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení

Dodatku č. 7 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 20Sa Správneho súdu
v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-4Sa/49/2020.

12. Správny súd v Bratislave (ďalej aj len správny súd), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP, po preskúmaní podanej žaloby žalobcov v rozsahu a z dôvodov

uvádzaných žalobcami (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario) a zároveň po posúdení podanej
všeobecnej správnej žaloby podľa jej obsahu (§ 55 ods. 3 SSP) dospel k záveru o absencii tvrdenia
a zároveň preukázania žalobnej legitimácie žalobcov podľa § 178 ods. 1 SSP, v dôsledku čoho žalobu
podľa § 190 SSP ako nedôvodne podanú zamietol.

13. Žiadna zo strán nežiadala nariadenia pojednávania, preto súd rozhodol bez nariadenia pojednávania

dňa 30. 05. 2025, nakoľko boli splnené podmienky podľa §137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase
vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na
úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu.

14.Podľa§493ezákonač.162/2015Z.z.Správnehosúdnehoporiadkuvzneníúčinnomod01.07.2023,

konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.
júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

15. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

17. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

18. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

19. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu rozhodnutia alebo opatrenia

orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s
negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo
opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti
fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré výslovne z

prieskumuvylučuje(§7SSP).Zároveňplatí,žesprávnesúdnictvovsystémeprávnehoštátunemáslúžiť
naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej
nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého, ale účinnej ochrane subjektívnych práv fyzickej
osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná. Preto
nemožno vyhovieť takému návrhu na začatie konania v správnom súdnictve, ktorého prejednanie síce

vedie k zisteniu formálneho rozporu činnosti verejnej správy so zákonom, no zároveň v ňom nebude
preukázaný žiaden zásah do individuálnej sféry navrhovateľa (bližšie rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 245/2016 zo dňa 19.04.2016).

20. Správny súdny poriadok vo vzťahu k žalobnej legitimácii fyzickej a právnickej osoby podávajúcej

správnu žalobu ustanovuje dve podmienky, ktoré musia byť kumulatívne splnené: 1/ postavenie
účastníka v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané žalobou napadnuté rozhodnutie alebo
opatrenie orgánu verejnej správy a 2/ tvrdenie o ukrátení na subjektívnych právach spojené s vydaním
žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Na splnenie zákonomstanovenej podmienky žalobnej legitimácie fyzickej resp. právnickej osoby nestačí iba to, že žalobca
bol účastníkom správneho konania (alebo sa s ním v správnom konaní malo ako s účastníkom konať),
ale zároveň musí byť ako účastník správneho konania rozhodnutím, preskúmania zákonnosti ktorého

sa domáha, ako aj postupom správneho orgánu, na svojich právach ukrátený (bližšie napr. odsek
34. odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/29/2018 zo dňa
30.01.2019).

21. Správny súdny poriadok v § 178 ods. 1 priznáva žalobnú legitimáciu fyzickej resp. právnickej

osobe, ktorá o sebe tvrdí, že bola ako účastník administratívneho konania na svojich právach alebo
právom chránených záujmoch ukrátená rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy. Iný
subjekt (okrem prípadov uvedených v § 178 ods. 2 a 3 SSP) nie je aktívne legitimovaný na podanie
takej žaloby v prospech inej osoby. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že nevyhnutnou
obsahovou náležitosťou správnej žaloby je aj konkrétne tvrdenie žalobcu o tom, že bol ukrátený na
svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva

vyplývajúce z právneho predpisu. Len tak môže správny súd plnohodnotne posúdiť otázku žalobnej
legitimácie žalobcu (bližšie napr. odsek 9 a nasl. odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 9Sžsk/32/2020 zo dňa 25.11.2020).

22. V súvislosti s teoretickými východiskami žalobnej legitimácie správny súd dáva do pozornosti aj

rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 228/2011 zo dňa 02.06.2011, v zmysle
ktorého „správne súdnictvo nie je založené na verejnej žalobe (actio popularis), ktorá by umožnila
komukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Ukrátenie práv žalobcu musí
byť v žalobe tvrdené a podložené a aspoň potenciálne možné“.

23. Vzhľadom na to, že preukázanie ukrátenia na subjektívnych právach alebo právom chránených
záujmoch je conditio sine qua non v súvislosti s podaním všeobecnej správnej žaloby fyzickou resp.
právnickou osobou, bolo v okolnostiach prejednávanej správnej žaloby, s poukazom na § 178 ods. 1
SSP nevyhnutné, aby žalobkyňa v podanej správnej žalobe uviedla konkrétne tvrdenie o tom, že bola
nezákonným rozhodnutím orgánu verenej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených

záujmoch a toto tvrdenie zároveň špecifikovala uvedením relevantných skutkových a právnych dôvodov.

24. Splnenie prvej z uvádzaných podmienok mal správny súd preukázané, keď postavenie žalobkyne
ako účastníka administratívneho konania vyplýva priamo z predloženého administratívneho spisu.

25. Čo sa týka podmienky tvrdenia a následného preukázania existencie ukrátenia na subjektívnych
právach vydaním napadnutého rozhodnutia, daný aspekt žalobnej legitimácie žalobkyne nemal správny
súd v danom prípade preukázaný. Žalobkyňa síce v rámci podanej žaloby smerujúcej voči meritórnemu
rozhodnutiu žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia poukázala na ňou vnímané a v rámci
žalobyobsahovodostatočnýmspôsobomšpecifikovanédôvody,prektorépovažujerozhodnutiaorgánov

verejnej správy za nezákonné. V rámci podanej správnej žaloby však žiadnym spôsobom netvrdila,
akým konkrétnym spôsobom mala byť vydaním napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím ako účastník administratívneho konania ukrátená na svojich právach alebo právom
chránených záujmoch. Správny súd v danom prípade, keď žalobkyňa podala správnu žalobu majúcu
subjektívny charakter preskúmavania zákonnosti napadnutých rozhodnutí, vzhľadom na absenciu

tvrdení žalobcov o ukrátení na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, ďalej nemohol
skúmať ani to, či postupom správnych orgánov zavŕšeným vydaním napadnutého rozhodnutia, jemu
predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, došlo k potenciálnemu zásahu do subjektívnych práv
žalobkyne.

26. Správny súd v danom prípade nepristúpil k odmietnutiu správnej žaloby ako podanej zjavne
neoprávnenou osobou podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, keďže problematiku žalobnej legitimácie je
potrebné vyhodnocovať dôsledne, správny súd v danom prípade posudzoval podanú správnu žalobu
nielen z hľadiska formálneho (teda či sa v texte žaloby nachádzajú gramaticky jasne vyjadrené tvrdenia
žalobkyne o ňou tvrdených zásahoch do práv a právom chránených záujmov), ale v zmysle § 55 ods. 3

SSP svoj prieskum plnohodnotne venoval aj obsahovému vyzneniu podanej žaloby, pričom až po tomto
procese dospel ku konečnému záveru o tom, že žalobkyňa v danom prípade netvrdila (a tým pádom ani
nepreukázala) podmienku žalobnej legitimácie podľa § 178 ods. 1 SSP. Už samotná potreba popísanéhopostupu správneho súdu tak priamo neguje splnenie požiadavky zjavnosti, ktorá musí byť pri prípadnom
postupe podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP splnená.

27. Vzhľadom na uvedené, keď žalobkyňa netvrdila (a ani nepreukázala) dopad napadnutého
rozhodnutia v podobe ukrátenia na svojich subjektívnych právach, a teda nebola splnená podmienka
žalobnej legitimácie podľa § 178 ods. 1 SSP, správny súd podanú žalobu podľa § 190 SSP ako
nedôvodne podanú zamietol.

28. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 a § 169 SSP, keď žalovanému, prokurátorovi
ako ďalšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznal. Vo vzťahu k úspešnému žalovanému
ako ani vo vzťahu k prokurátorovi správny súd nevzhliadol existenciu výnimočných okolností, za
ktorých by bolo možné pristúpiť k priznaniu nároku na náhradu trov tohto súdneho konania. Pokiaľ ide
o prokurátora ako ďalšieho účastníka, tomuto nebola v súvislosti s týmto súdnym konaním uložená
žiadna povinnosť, ktorá by priznanie náhrady v zmysle § 169 SSP odôvodňovala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho
súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia /§
439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 1 a § 493e SSP/.

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je

žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).