Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 17, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 23Cb/129/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122209430
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8122209430.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov Mgr. Alenou Pavelekovou v spore žalobcu: MH Invest, s.r.o., so sídlom Mlynské

Nivy 44/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 724 530, v konaní právne zastúpený: JUDr. Allan Böhm, so sídlom
kancelárie Jesenského 2, 811 02 Bratislava, IČO: 30 845 238, proti žalovanému: SLOVSTAV, s.r.o., so
sídlom Medená 18, 811 02 Bratislava-mestská časť Staré Mesto, IČO: 46 592 814, v konaní právne
zastúpený: Mgr. Michal Zeman, advokát Advokátskej kancelárie Zárecký Zeman, so sídlom kancelárie
Medená 18, 811 02 Bratislava, IČO: 42 137 730, o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý vypratať nehnuteľnosť – pozemky nachádzajúce sa v k.ú. Orkucany,
obec Sabinov, okres Sabinov, evidované Okresným úradom Sabinov, katastrálny odbor, v katastri

nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemky parcely registra „E“:
- parc. č. XXXX o výmere 68 721 m2, druh pozemku: trvalý trávnatý porast, a to v rozsahu 283 m2
jej výmery,
- parc. č. XXXX//1 o výmere 411.144 m2, druh pozemku: orná pôda , a to v rozsahu 17447 m2 jej
výmery,
- parc. č. XXXX o výmere 1106 m2, druh pozemku: trvalý trávnatý porast, a to v rozsahu 130 m2
jej výmery,

určenom geometrickým plánom č. 9/2020, vyhotoveným dňa 17.02.2020 spoločnosťou Geoplán, spol.
s r. o., so sídlom L. Svobodu 91, 058 01 Poprad, IČO: 31 693 598, ktorý je súčasťou tohto rozsudku,
všetko v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov
konania, o ktorých výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.10.2022 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť vypratať nehnuteľnosť pozemky nachádzajúce sa v k. ú. Orkucany, obec Sabinov, okres

Sabinov, evidované Okresným úradom Sabinov, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX, ako
parcely registra „E“: parcela č. XXXX o výmere 68 721 m2, druh pozemku - trvalý trávnatý porast a to
v rozsahu 283 m2 jej výmery, parcely č. XXXX/X o výmere 411 144 m2, druh pozemku - orná pôda a
to v rozsahu 17 447 m2 jej výmery, parcely č. XXXX o výmere 1106 m2, druh pozemku - trvalý trávnatý
porast a to v rozsahu 130 m2jej výmery, určenom geometrickým plánom č. 9/2020 vyhotoveným dňa
17.02.2020 spoločnosťou Geoplán, spol. r. o., so sídlom L. Svobodu 91, 058 01 Poprad, IČO: 31 693
598, v lehote do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku a náhradu trov konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v
k. ú. Orkucany a to na zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely registra „E“ parcely č. XXXX
o výmere 68 721 m2 druh pozemku - trvalý trávnatý porast, č. XXXX/X o výmere 411 144 m2, druhpozemku - orná pôda, č. XXXX o výmere 1106 m2, druh pozemku - trvalý trávnatý porast. Uviedol, že
vlastnícke právo nadobudol od Prešovského samosprávneho kraja a to na základe kúpnej zmluvy č.
20220013, č. 1124/2022/OM uzatvorenej dňa 21.07.2022.

3. Kúpna zmluva bola v centrálnom registri zmlúv zverejnená 25.07.2022 a účinnosť nadobudla
26.07.2022. Vklad vlastníckeho práva k týmto pozemkom bol na základe kúpnej zmluvy povolený pod
č. V - 1839/2022.

4. Ďalej žalobca uviedol, že k dotknutým pozemkom uzatvoril ich predchádzajúci vlastník ako
prenajímateľ ešte v roku 2020 so žalovaným nájomnú zmluvu č. 1/2021/OM predmetom, ktorej bol
nájom v časti pozemkov a to parcely č. XXXX o výmere 283 m2, č. XXXX/X o výmere 17 m2, č. 1357
o výmere 130 m2. Uviedol, že to znamená, že časť pozemkov o celkovej výmere 17 860 m2 určená
geometrickým plánom č.9/2020 tvoril neoddeliteľnú súčasť nájomnej zmluvy ako jej príloha. Zmluvne
dohodnutým účelom nájmu bolo dočasné uloženie zeminy určenej na ďalšie použitie ako zásypov a

zemina s cieľom jej následného vyvezenia.

5. Nájomná zmluva bola uzatvorená dňa 29.12.2020 zverejnená na webovom sídle Prešovského
samosprávneho kraja dňa 07.01.2021 účinnosť nadobudla 08.01.2021. Dňa 01.03.2021 uzatvoril
Prešovský samosprávny kraj ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca dodatok č. 1 k nájomnej

zmluve zverejnený dňa 04.03.2021 a účinnosť nadobudol dňa 05.03.2021. Listom zo dňa 20.06.2022
označeným ako nájomná zmluva - výpoveď a doručením žalovanému 24.06.2022 vypovedal Prešovský
samosprávny kraj v súlade s článkom VI. ods. 2 písm. b) a ods. 3 nájomnú zmluvu. Výpovedná
lehota v súlade s dohodou zmluvných strán bola tri mesiace a začala plynúť prvým dňom kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede druhej zmluvnej strane, to znamená v tomto prípade

začala výpovedná lehota plynúť dňa 01.07.2022 a uplynula 30.09.2022. Listom zo dňa 20.06.2022
označeným ako „prístupová komunikácia k uloženej hmote„ po za Kaufland v Sabinove “ - udelenie
súhlasu“ a doručeným žalovanému 24.06.2022 udelil Prešovský samosprávny kraj súčasne súhlas s
použitím pozemkov vo vlastníctve Prešovského samosprávneho kraja ako nespevnenej prístupovej
cesty a to za účelom vypratania predmetu nájmu po skončení nájmu podľa nájomnej zmluvy, listom zo

dňa 24.08.2022 označeným ako výpoveď nájomnej zmluvy a výzva na návrh termínu na protokolárne
odovzdanie predmetu nájmu doručenému žalovanému dňa 30.08.2022 vyzval Prešovský samosprávny
kraj žalovaného na oznámenie časového harmonogramu vypratanie predmetu nájmu, pričom sám
iniciatívne navrhol termín na 12.10.2022 o 9,00 hod. Napriek uvedenému ostal žalovaný nečinný,
dotknutú časť pozemkov nevypratal a napriek skončeniu nájmu ich súčasnosti užíva za účelom

uskladnenia zeminy.

6. Uviedol, že okamihom nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemkom vstúpil žalobca do právneho
postavenia prenajímateľa v dôsledku čoho je daná aktívna legitimácia na podanie tejto žaloby.

7. Uviedol, že ako vyplýva z vyššie uvedeného žalovaný napriek skončeniu nájmu k dotknutej časti
pozemkov tieto naďalej užíva bez právneho titulu, respektíve bez toho, aby došlo k odstráneniu na nich
nachádzajúcej sa uskladnenej zeminy a uvedeniu tejto časti pozemkov do zmluvne dohodnutého stavu.
Žalobca nemá záujem na ďalšom pokračovaní nájmu je nútený riešiť vzniknutú situáciu podaním žaloby
o vypratanie v zmysle ustanovenia § 676 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení

neskorších právnych predpisov ( ďalej len Občianskeho zákonníka ).

8. Žalobca predložil spolu so žalobou výpoveď zo dňa 20.06.2022 č. listu 3, kópiu doručenky, výzvu
a návrh termínu na protokolárne odovzdanie predmetu nájmu zo dňa 24.08.2022 č. listu 4 a kópiu
doručenky, udelenie súhlasu zo dňa 20.06.2022 a kópiu doručenky č. listu 5, oznam o zverejnení zmluvy

č. listu 6, nájomnú zmluvu zo dňa 29.12.2020 č. listu 7 až 9, výpis z listu vlastníctva č. XXXX katastrálne
územie Orkucany č. listu 10 až 11, oznam o zverejnení kúpnej zmluvy č. listu 12, kúpnu zmluvu č. listu
13 až 19, oznam o zverejnení dodatku nájomnej zmluvy č. listu 20, dodatok k nájomnej zmluve zo dňa
01.03.2021 č. listu 21 až 22.

9. Súd uznesením zo dňa 14.12.2022 č.k. 23Cb/129/2022 - 38 vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k
žalobe, uznesenie bolo doručené žalovanému 30.12.2022.10. Žalovaný sa k žalobe vyjadril (č.l. 41) a vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti, s poukazom na
§ 13 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len
„CSP“), uviedol, že nie je daná výlučná miestna príslušnosť podľa § 20 písm. a) CSP. Poukázal na to, že

žalobca sa nedomáha určenia vecného práva k nehnuteľnosti. Navyše, táto skutočnosť (to, že žalobca
je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností) nie je medzi stranami ani sporná.

11. Pokiaľ ide o vec samú uviedol, že rozporuje všetky tvrdenia žalobcu s výnimkou tých, ktoré sú
výslovne potvrdené žalovaným v tomto vyjadrení.

12. Žalovaný ako nájomca a Prešovský samosprávny kraj (ďalej len „PSK“) ako prenajímateľ uzatvorili
dňa 29. 12. 2020 nájomnú zmluvu (ďalej len „Nájomná zmluva“), na základe ktorej PSK dal žalovanému
do nájmu nasledovné nehnuteľnosti v k. ú. Orkucany (ďalej len „Nehnuteľnosti“):
a) pozemok parcely registra „C“ č. 1357 o výmere 130 m2,
b) pozemok parcely registra „C“ č. 1348 o výmere 283 m2,

c) pozemok parcely registra „C“ č. 1350/1 o výmere 17 447 m2.

13. Žalovaný a PSK uzatvorili dňa 01.03.2021 dodatok č. 1 k tejto Nájomnej zmluve, ktorý bol
zverejnený v rozsahu, ako to dokladuje žalobca; uzatvorený dodatok však neobsahoval text „Tento
Dodatok bol zverejnený dňa: 04.03.2021“, ani text „Tento Dodatok nadobúda účinnosť dňa: 05.03.2021“.

PSK listom zo dňa 20.06.2022 , doručeným žalovanému v mesiaci jún 2022, vypovedal nájomnú
zmluvu bez uvedenia dôvodu. Výpoveď nadobudla účinnosť dňa 31.8.2022. Poukázal na to, že je
potrebné zdôrazniť, že žalovaný pri kontrole podkladov (po doručení žaloby) na webovom sídle PSK
zistil, že nájomná zmluva nebola riadne zverejnená tak, ako to požaduje § 5a zákona č. 211/2000
Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“). Prílohou

Nájomnej zmluvy boli: (i) LV č. XXX a (ii) geometrický plán č. 9/2020 zo 17. 2. 2020. Podľa § 67 ods. 1
zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“), geometrický plán je
technický podklad právnych úkonov, verejných listín a iných listín a slúži aj ako podklad na vklad a
záznam práv k nehnuteľnostiam.

14. Z uvedeného vyplýva, že geometrický plán zrejme teda nemusel byť s poukazom na § 5a ods. 4
zverejnený, avšak je to otázne, nakoľko uvedený geometrický plán vymedzoval to, čo je predmetom
nájomnej zmluvy, a teda nešlo len o technickú predlohu, ale o presné vymedzenie predmetu nájmu.
Avšak uvedená výnimka sa jednoznačne nevzťahovala na list vlastníctva č. XXX, ktorý predstavoval

prílohu nájomnej zmluvy, a ktorý tiež nebol zverejnený. Poukázal na ust. § 47a ods. 4 Občianskeho
zákonníka. Uviedol, že nakoľko do 29. 03. 2021 nedošlo k zverejneniu nájomnej zmluvy v rozsahu
tak, ako to požaduje § 5a zákona, má sa za to, že k uzatvoreniu nájomnej zmluvy nedošlo. Na vyššie
uvedenom nič nemení skutočnosť, že žalovaný považoval nájomnú zmluvu za riadne uzatvorenú a
účinnú, ani to, že zmluvné strany uzatvorili dodatok k nej. Nakoľko nájomná zmluva sa považovala za

neuzatvorenú, žalobca nemohol do nej vstúpiť. Poukázal na to, že je potrebné zdôrazniť, že ak by aj
nájomná zmluva nezanikla z dôvodu podľa § 47a ods. 4 Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva bola
vypovedaná pred tým, než žalobca nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, a preto žalobca
nemohol ani v takomto prípade vstúpiť do nájomnej zmluvy. Podľa informácii žalovaného, žalobca
nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam až po tom, čo došlo k uplynutiu výpovednej lehoty z

dôvodu výpovede PSK zo dňa 20. 6. 2022.

15. Žalovaný uviedol, že nehnuteľnosti vôbec neužíva a žalobcovi nič nebráni užívať tieto nehnuteľnosti.
Skutočnosť, že nehnuteľnosti neboli odovzdané protokolárne, nemá vplyv na to, že žalovaný
nehnuteľnosti už neužíva (ani v čase podania žaloby, dokonca ani v čase uplynutia výpovednej lehoty ich

už neužíval). Poukázal na to, že nebolo vôbec zrejmé, komu treba protokolárne odovzdať nehnuteľnosti,
a to napriek výzvam PSK, ktorý tieto výzvy len robil formálne, avšak reálne nemal záujem prevziať
nehnuteľnosti; čo je napr. zrejmé z toho, že PSK sa v termíne na prevzatie stanovenej v nájomnej zmluve
(čl. V. ods. 14) nedostavil na nehnuteľnosti za účelom ich prevzatia.

16. Zdôraznil, že žalobca, hoci sa považuje za právneho nástupcu z nájomnej zmluvy namiesto PSK,
túto skutočnosť nikdy neoznámil žalovanému a už vôbec nepreukázal tak, ako to vyžaduje § 680
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Namiesto toho, rovno podal žalobu proti žalovanému. Poukázal na to,
že žalobca neposkytol žalovanému potrebnú súčinnosť, aby žalovaný mohol žalobcovi protokolárneodovzdať predmet nájmu, a to najmä z dôvodu, že mu neoznámil a nepreukázal, že je vlastníkom
nehnuteľností (a rovno podal žalobu). Navrhol žalobu zamietnuť.

17. Súd následne doručoval vyjadrenie žalovaného k žalobe žalobcovi spolu s uznesením podľa
ustanovenia § 167 ods. 3CSP.

18. Žalobca sa vyjadril podaním zo dňa 10.02.2023 (č.l. 55) a uviedol, že zotrváva v celom rozsahu na
podanej žalobe, ktorá je podľa jeho názoru v súlade s príslušnými právnymi predpismi.

19. Žalobca poukázal na to, že žalovaný vo svojom vyjadrení síce v plnom rozsahu poprel žalobou
uplatnenýnárok,avšakakovyplývazďalšiehotextuargumentysúvrozporesdotknutýmiustanoveniami
aplikovateľných právnych predpisov, resp. zmluvy a sčasti aj priamo irelevantné až účelové.

20. Pokiaľ ide o absenciu miestnej príslušnosti Okresného súdu Prešov poukázal na ustanovenie §

20 písm. a) CSP, v zmysle, ktorého namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konanie príslušný
výlučne súd, v ktorého obvode je nehnuteľnosť, ak sa spor týka vecného práva k nej. Takýmto sporom
„týkajúcim sa vecného práva k nehnuteľnosti“ pritom nie je výlučne spor o určenie vlastníckeho práva k
tejto nehnuteľnosti, ako to nesprávne a v rozpore so znením príslušnej právnej normy uvádza žalovaný.
V tomto prípade sa žalobca domáha vypratania nehnuteľnosti podľa ust. § 676 ods. 2 Občianskeho

zákonníka; žaloba podľa tohto zákonného ustanovenia je osobitným druhom reivindikačnej žaloby (§
126 ods. 1 Občianskeho zákonníka), tzn. druhom žaloby ustanoveným na ochranu vlastníckeho práva.
Keďže vlastnícke právo je vecným právom, žaloba o vypratanie (vydanie) nehnuteľnosti podľa ust. § 676
ods.2Občianskehozákonníkajepotomnepochybnesporom„týkajúcimsavecnéhopráva“vzmysleust.
§ 20 písm. a) CSP. Na strane Okresného súdu Prešov je preto daná miestna príslušnosť a prejednanie

tohto sporu.

21. Pokiaľ ide o poukazovanie na domnelé formálne nedostatky, podľa žalobcu žalovaný sa snaží
ospravedlniť svoje svojvoľné a protiprávne užívanie dotknutých nehnuteľností (aj) po skončení nájomnej
zmluvy. Je pritom len symptomatické, že v tejto súvislosti sa žalovaný nijakým spôsobom nevyjadruje k

tej najpodstatnejšej aj rozhodujúcej skutočnosti, a to konkrétne k tomu, že do dnešného dňa aj napriek
zániku nájomnej zmluvy užíva pozemky vo vlastníctve žalobcu a odmieta ich vypratať odstránením jemu
patriacej zeminy.

22. Žalobca v tejto súvislosti na to, že žalovaný tieto skutočnosti vo svojom vyjadrení účinne nepoprel

(§ 151 CSP), konkrétne: nepoprel, že by pozemky neboli v súčasnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu,
nepoprel, že by sa na týchto pozemkoch aj v súčasnosti nachádzala jemu patriaca zemina, nepoprel,
že by túto zeminu z týchto pozemkov do dnešného dňa neodstránil, v dôsledku čoho a na základe ust.
§ 151 CSP je potrebné tieto skutkové tvrdenia žalobcu považovať za nesporné. Z uvedeného dôvodu
je potom rovnako neúčinné a nepravdivé aj tvrdenie žalovaného o tom, že „žalovaný nehnuteľnosti

vôbec neužíva“(viď str. 3 jeho vyjadrenia) – ak totiž žalovaný nepoprel, že by sa na týchto pozemkov
nachádzala jemu patriaca zemina, resp. že ju odtiaľ do dnešného dňa napriek ukončeniu nájomného
vzťahu neodstránil, je potom nesporné, že žalovaný tieto pozemky protiprávne užíva práve tým, že
tam bez akéhokoľvek právneho dôvodu skladuje svoju zeminu a tým bráni žalobcovi užívať tieto jeho
pozemky v celom rozsahu.

23. Žalobca ďalej uviedol, že uvedené nesporné skutkové okolnosti pritom bez ďalšieho preukazujú a
osvedčujú dôvodnosť žaloby žalobcu, a to či už na základe ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka
alebo – v prípade, ak by sa súd s akýchkoľvek dôvodov stotožnil s účelovými a nesprávnymi námietkami
žalovaného o neplatnosti (neexistencii) Nájomnej zmluvy – na základe ust. § 126 ods. 1 Občianskeho

zákonníka (viď nižšie v tomto vyjadrení).

24. Pokiaľ ide o námietku údajnej neplatnosti nájomnej zmluvy poukázal na to, že podľa jeho názoru bola
nájomná zmluva uzatvorená riadne a v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami a zverejnená,
a to dňa 07.01.2021 na webovom sídle Prešovského samosprávneho kraja, tzn. účinnosť nadobudla

dňa 08.01.2021. Pokiaľ ide o prílohy tejto nájomnej zmluvy, tzn. LV č. XXX a Geometrický plán č.
9/2020 tieto nebolo potrebné zverejniť. Obe tieto prílohy totiž podľa názoru žalobcu spĺňajú podmienky
výnimky stanovenej v ust. § 5a ods. 4 prvá a druhá veta zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k
informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“), podľa ktorého „ustanovenie povinne zverejňovanej
zmluvy, ktoré obsahuje informáciu, ktorá sa podľa tohto zákona nesprístupňuje, sa nezverejňuje.
Rovnako sa nemusia zverejniť časti povinne zverejňovanej zmluvy, ktorými sú technické predlohy,

návody, výkresy, projektové dokumentácie, modely, spôsob výpočtu jednotkových cien a vzory.“

25. Vo vzťahu ku Geometrickému plánu č. 9/2020 to pritom výslovne priznáva aj samotný žalovaný,
pričom nie je žiadny relevantný alebo zákonný dôvod, pre ktorý by sa rovnakým spôsobom nemala
(resp. nemohla) posudzovať aj druhá príloha nájomnej zmluvy, t.j. LV č. XXX. V tejto súvislosti poukázal,

že údaje katastra nehnuteľností, vrátane výpisov z listu vlastníctva, sú verejne dostupné (§ 68 a nasl.
zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, pričom aj samotný zákon o slobode informácií
považujetietoúdajezatzv.zverejnenéinformácie(§4ods.4zákonaoslobodeinformácií–„Zverejnenou
informáciou je informácia, ktorú môže každý opakovane vyhľadávať a získavať, najmä informácia
publikovaná v tlači alebo vydaná na inom hmotnom nosiči dát umožňujúcom zápis a uchovanie

informácie, alebo vystavená na úradnej tabuli s možnosťou voľného prístupu, alebo sprístupnená
pomocou zariadenia umožňujúceho hromadný prístup, alebo umiestnená vo verejnej knižnici.“).

26. Súčasne, účelovosť tejto námietky žalovaného je daná aj tým, že obe tieto prílohy boli, resp. museli
byť súčasťou rovnopisu nájomnej zmluvy, ktorú mal a má žalovaný k dispozícii – vo svojom vyjadrení

totiž žalovaný opak, tzn. že by mu nebol známy obsah týchto príloh, príp. že by ich nemal k dispozícii
– neuviedol.

27. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný nesprávne tvrdí, že k zániku nájmu (Nájomnej zmluvy) došlo
dňa 31.08.2022; toto tvrdenie žalovaného je v rozpore so zmluvnými dojednaniami. Poukázal na to, že

nájomnú zmluvu vypovedal Prešovský samosprávny kraj listom zo dňa 20.06.2022, označeným ako
„Nájomná zmluva – výpoveď“ a doručeným žalovanému dňa 24.06.2022, a to v súlade s čl. VI. ods. 2
písm. b) a ods. 3 tejto zmluvy. Výpovedná lehota bola v tomto prípade v súlade s dohodou zmluvných
strán(čl.VI.ods.4Nájomnejzmluvy)tri(3)mesiaceazačalaplynúťprvýmdňomkalendárnehomesiaca,
nasledujúceho po doručení výpovede druhej zmluvnej strane, tzn. v tomto prípade začala výpovedná

lehota plynúť dňa 01.07.2022 a uplynula dňa 30.09.2022.

28. Žalobca sa výlučným vlastníkom pozemkov stal dňa 12.09.2022, tzn. v čase platnosti nájomnej
zmluvy a existencie nájmu. V tejto súvislosti žalovaný účelovo „zabúda“, že výpoveďou sa zmluvný
vzťah nekončí – ten je predčasne ukončený až uplynutím výpovednej lehoty, pričom počas jej plynutia

je dotknutá zmluva i naďalej platná a účinná. Keďže žalobca sa stal vlastníkom dotknutých pozemkov
dňa 12.09.2022, tzn. v čase platnosti a účinnosti nájomnej zmluvy, okamihom nadobudnutia vlastníctva
k prenajatej veci (Pozemkov) vstúpil žalobca ex lege – v súlade s ust. § 680 ods. 2 Obč. zák. – do
právneho postavenia prenajímateľa z nájomnej zmluvy.

29. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že žiadne zákonné ustanovenie neukladá novému vlastníkovi
prenajatej nehnuteľnosti o tejto skutočnosti informovať nájomcu, ako to nepravdivo uvádza žalovaný.
Takúto povinnosť žalovaným tvrdené ustanovenie § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka v skutočnosti
novému prenajímateľovi vôbec neukladá. Žalovanému nič nebránilo a ani v súčasnosti nebráni vo
vyprataní a odovzdaní pozemkov – v skutočnosti to bol on, kto ignoroval všetky výzvy zaslané mu zo

strany Prešovského samosprávneho kraja (viď list zo dňa 24.08.2022), pričom tak robí aj v súčasnosti,
keď síce nepopiera, že má na dotknutých pozemkov uskladnenú svoju zeminu, ale aj tak účelovo a
najmä nepravdivo zavádza súd tvrdením, že tieto pozemky napriek tomu neužíva a že to je vina žalobcu,
resp. jeho právneho predchodcu.

30. Žalobca poukázal na to, že nájomná zmluva žiadny konkrétny termín (dátum) prevzatia pozemkov,
neobsahovala. Žalovaným spomínané ustanovenie čl. V ods. 14 nájomnej zmluvy žiadny takýto termín
nestanovovalo, „len“ stanovovalo povinnosť žalovaného (ako nájomcu) pozemky vypratať v lehote do
30 dní od skončenia nájmu, k čomu ale nikdy nedošlo, pričom žalovaný ignoroval návrh právneho
predchodcu žalobcu na protokolárne odovzdanie pozemkov na deň 12.10.2022 (viď list PSK zo dňa

24.08.2022), a iniciatívne žiadny iný termín odovzdania pozemkov nenavrhol. Jeho súčasné tvrdenia o
údajnom nedostavení sa na miesto prevzatia, resp. o neposkytnutí súčinnosti sú účelové a nepravdivé.31. Nesprávnym je aj názor žalovaného o tom, že k obnoveniu nájmu podľa ust. § 676 ods. 2 Obč.
zákonníka môže dôjsť len vtedy, ak nájom zanikne uplynutím doby nájmu. Uvedené tvrdenie nie je
pravdivé a je v rozpore s dotknutými zákonnými normami. Ustanovenie § 676 ods. 2 Obč. zákonníka

totiž hovorí všeobecne o „skončení nájmu“, a to bez ohľadu na to, ako k tomu skončeniu dôjde, tzn. či
už na základe uplynutia doby nájmu alebo na základe predčasného ukončenia nájmu, napr. výpoveďou.
Keďže v tomto prípade boli splnené podmienky tohto zákonného ustanovenia – došlo k ukončeniu nájmu
a nájomca predmet nájmu (Pozemky) užíva aj po skončení nájmu – pričom žalovaný predmet nájmu
nevypratal a neodovzdal, bol žalobca nepochybne nútený podať túto žalobu.

32. Pre úplnosť v tejto súvislosti žalobca uviedol, že žaloba je dôvodná aj v prípade, ak by sa súd
s akýchkoľvek dôvodov stotožnil s námietkami žalovaného a považoval nájomnú zmluvu za neplatnú
(neexistujúcu), resp. mal za to, že podmienky stanovené v ust. § 676 ods. 2 Obč. zákonníka neboli
splnené. V takomto prípade je dôvodnosť žaloby daná (aj) na základe ust. § 126 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého „vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva

neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.“ V
citovanomzákonnomustanovenísúupravenétzv.vlastníckežalobyprostredníctvomktorýchsarealizuje
ochrana vlastníckeho práva. jednou z tam upravených vlastníckych žalôb je aj žaloba na vydanie veci,
tzv. reivindikačná žaloba, zmyslom ktorej je dosiahnuť faktický výkon vlastníckeho práva k vlastnej veci,
t.j. aby vlastník veci mohol s vecou nielen právne, ale aj fakticky disponovať (aby mal vec vo svojej moci).

Z tohto dôvodu sa môže domáhať žalobou na vydanie veci od toho, kto mu ju neprávom zadržiava.
Žaloba o vydanie (vypratanie) nehnuteľnej veci predstavuje osobitný druh reivindikačnej žaloby (napr.
podľa § 676 ods. 2 Obč. zák. v súvislosti so skončením nájmu) – v praxi ide o žalobu na uvedenie
pozemku, domu alebo bytu do pôvodného stavu odstránením hnuteľných vecí vnesených na pozemok,
do domu, resp. bytu vlastníka. Žaloba na vypratanie pozemku poskytuje vlastníkovi pozemku ochranu

proti tomu, kto má neoprávnene na tomto pozemku umiestnené hnuteľné veci, príp. tento pozemok užíva
(porov. napr. uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27.07.2005, sp. zn. 22 Cdo 1646/2005). Hmotné
právo hovorí o práve vlastníka domáhať sa vydania veci, teda hnuteľnej aj nehnuteľnej (od toho, kto ju
neprávom zadržuje). Procesné právo naproti tomu hovorí o vydaní veci iba vo vzťahoch k hnuteľným
veciam a pri nehnuteľných veciach uvádza vypratanie. Z tohto dôvodu pri práve vlastníka domáhať sa

ochrany vlastníckeho práva vo vzťahu k nehnuteľnosti je potrebné sa domáhať vypratania nehnuteľnosti
(R 53/1973). V tomto konkrétnom prípade sú splnené všetky zákonom vyžadované podmienky pre
dôvodnéuplatnenie(aj)reivindikačnejžalobyovyprataniePozemkov:(i)žalobcajevýlučnýmvlastníkom
Pozemkov (čo žalovaný nerozporuje), (ii) žalovaný tieto pozemky i v súčasnosti užíva tým, že tam má
umiestnenú jemu patriacu zásypovú zeminu (čo vo svojom vyjadrení ani nepoprel), pričom (iii) na takéto

užívanie Pozemkom nemá žiadny právny dôvod alebo titul (čo taktiež vo svojom vyjadrení netvrdí). Z
uvedených dôvodov je tak daná dôvodnosť tejto žaloby.

33. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, v spojení so skutočnosťami a argumentmi
uvedenými v žalobe zo dňa 28.10.2022, žalobca mal za to, že nárok uplatnený touto žalobou je dôvodný.

34. Následne súd doručoval vyjadrenie žalobcu žalovanému podľa ustanovenia § 167 ods. 4 CSP
a žalovaný sa vyjadril podaním zo dňa 13.03.2023 (č.l. 65). Žalovaný uviedol, že trvá na námietke
miestnej nepríslušnosti. Uviedol, že žaloba žalobcu nemôže predstavovať žalobu podľa § 676 ods.
2 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, nakoľko uvedené

ustanovenie predstavuje len právne dôsledky nepodania žaloby na vypratanie. Ako vyplýva zo žaloby
(ako aj z vyjadrenia žalobcu), žalobca sa domáha vrátenia veci zo záväzkového vzťahu. Skutočnosť,
že petit znie na „vypratanie“ (keďže vypratanie znamená vydanie nehnuteľnosti, ako správne aj uvádza
žalobca vo svojom vyjadrení), ide reálne o vrátenie veci, a to zo záväzkového vzťahu. Účelom osobitnej
miestnej príslušnosti podľa § 20 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku, v

znení neskorších predpisov je rozhodovanie o vecnom práve, pričom vecné právo vôbec nie je sporné.
Žalovaný uviedol, že ako vyplýva zo žaloby, žalobca sa domáha vydania (vrátenia) veci, pričom táto
žaloba môže byť dôvodná len vtedy, ak žalobca danú vec skutočne drží. Žalovaný namietal, že žalobca
vôbec neuviedol skutkové tvrdenie, že žalovaný dané nehnuteľnosti má v držbe (žalovaný pre úplnosť
uviedol, že dané nehnuteľnosti nemá v držbe, ani v retencii). Žalobca však v žalobe uviedol, že žalovaný

nehnuteľnosti užíva, z čoho žalobca vyvodzuje dôvodnosť žaloby.

35. Žalovaný poukázal na to, že toto skutkové tvrdenie riadne poprel, nakoľko uviedol, že to nie je pravda
– uviedol, že nehnuteľnosti neužíva (t.j. nevyužíva žiadne oprávnenie ius utendi). Tvrdenia žalobcuv bode 6 jeho vydrenie o nespornosti tvrdení nie sú zjavne správne. Poukázal na to, že žalobca má
dôkazné bremeno.

36.Žalovanýuviedol,žepokiaľideojehoargumentáciuotom,ženedošlokzverejneniunájomnejzmluvy
v rozsahu tak, ako to požadujú právne predpisy, je nepodstatné, že žalovaný disponoval prílohami
nájomnej zmluvy. Veď ak by nájomná zmluva nemala žiadne prílohy a nebola by zverejnená, žalovaný
by ňou tiež disponoval. Ani skutočnosť, že údaje z listu vlastníctva sú verejné dostupné (čo nie je
úplne pravda, nakoľko nie všetky údaje sú verejne dostupné), nemá vplyv na povinnosť zverejnenia

danej prílohy – nejde o technickú predlohu a pod. Ako aj žalovaný už uviedol v predchádzajúcom
vyjadrení, žalovaný (pre neznalosť práva, resp. nevedomosť o rozsahu zverejnenia) považoval danú
nájomnú zmluvu za platnú. To však nič nemení na tom, že uvedená zmluva pre jej nezverejnenie zanikla,
hoci si to zmluvné strany neuvedomili. Žalovaný trval na tom, že žalobca nemohol vstúpil do nájomnej
zmluvy, nakoľko sa má za to, že k uzatvoreniu nájomnej zmluvy nedošlo, a navyše v čase nadobudnutia
vlastníckeho práva bola nájomná zmluva už vypovedaná.

37. Žalovaný uviedol, že je zrejmé, že žalovaný nemal ako protokolárne vrátiť nehnuteľnosti, keďže
pôvodný vlastník sa nedostavil na prevzatie (tým, že ide o nehnuteľnosť, miesto plnenia/odovzdania
mohla byť len daná nehnuteľnosť) a ani žalobca neposkytol žalovanému ani potrebnú súčinnosť, aby
žalovaný mohol žalobcovi protokolárne odovzdať predmet nájmu, a to najmä z dôvodu, že mu ani

neoznámil a nepreukázal, že vlastníkom nehnuteľností (a rovno podal žalobu).

38. Ďalej žalovaný namietal, že návrh PSK na protokolárne odovzdanie pozemkov na 12. 10. 2022 je
irelevantný z dôvodu, že nájomná zmluva stanovila lehotu 30 dní od skončenia nájmu (pričom podľa
tvrdení žalobcu k skončeniu nájmu došlo k 30.09. 2022) (navyše, v prvom rade z dôvodu zákonnej fikcie,

podľa ktorej sa má za to, že nedošlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy pre jej nezverejnenie v správnom
rozsahu). Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov
konania.

39. Súd nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinnými

dôkazmi.

40.Súdvykonaldokazovanievýpoveďouknájomnejzmluvezodňa20.06.2022č.l.3,kópioudoručenky,
výpoveďou nájomnej zmluvy a výzvou s návrhom termínu na protokolárnym odovzdaním predmetu
nájmu zo dňa 24.08.2022 č. l. 4, kópiou doručenky, udelením súhlasu k prístupovej komunikácii k

uloženej hmote zo dňa 20.06.2022 č. l. 5, kópiou doručenky, výpisom z registra zverejnenia zmlúv č. l. 6,
nájomnou zmluvou zo dňa 01.12.2020 č. l. 7 až 9, výpisom listu vlastníctva č.XXXX katastrálne územie
Orkucany č. l. 10 až 11, výpisom z centrálneho registra zmlúv o zverejnení kúpnej zmluvy č. l. 12, kúpnou
zmluvou č. l. 13 až 19, výpisom z registra zverejnených zmlúv Prešovského samosprávneho kraja od
31.03.2022 č. l. 20, dodatkom k nájomnej zmluve č. 1/2021/OM zo dňa 01.03.2021 z č. l. 21 až 22,

rozhodnutím o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 12.09.2022 č. l. 58,
geometrickým plánom zo dňa 17.02.2020 č .l. 59 a 60, fotodokumentáciou, ohliadkou na mieste samom.

41. Dôkazná povinnosť predstavuje špecifickú procesnú povinnosť, ktorou je zaťažená sporová strana
- nie je v tejto súvislosti správne uvažovať pri dôkaznej povinnosti len o žalobcovi. Inak povedané,

dôkazná povinnosť nestíha v kontradiktórnom spore len žalobcu. Dokazovať je povinný každý, kto v
spore niečo tvrdí. To znamená, že aj žalovaný v rámci svojej procesnej obrany znáša povinnosť tvrdenia,
a tým pádom i dôkaznú povinnosť. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného
bremena vedie v prípade žalovaného k procesnej pasivite, ktorá je rovnako sankcionovaná stratou
sporu. Vo všeobecnosti preto platí, že dôkaznú povinnosť a s ňou súvisiace dôkazné bremeno má v

spore každý, kto dostojí svojej procesnej povinnosti tvrdiť.“(viď CSP komentár Praha; C.H.BECK 2016,
komentár k čl. 8 CSP).

42. Strana sporu musí v závislosti od skutkovej podstaty (hypotézy) relevantnej právnej normy tvrdiť
skutočnostiaoznačiťdôkazy,nazákladektorýchmôžesúdrozhodnúťvjehoprospech.Rozsahdôkaznej

povinnosti je zásadne určený rozsahom povinnosti tvrdiť skutočnosti, pretože aby mohla strana nejakú
skutočnosť preukázať, musí ju najprv tvrdiť. Základnou procesnou povinnosťou strany sporu je teda
predniesť dostatočne konkrétne a určité skutkové tvrdenia významné podľa hmotného práva, následne
toto tvrdenie preukázať. Nesplnenie povinnosti relevantne tvrdiť rezultuje do procesnoprávnej sankciev podobe prehry sporu, čo vyplýva aj z dôvodovej správy k ustanoveniu § 150 Civilného sporového
poriadku, v zmysle ktorého „Právna úprava zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť,
ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty

sporu.“ V ustanovení § 150 ods. 1 CSP sa uvádza, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Procesné povinnosti strany sporu uviesť
skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti. Skutkové
tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné.

43. Súd poukazuje na to, že musí zároveň ísť o priame tvrdenia strany sporu. Civilný sporový
poriadok neumožňuje tvrdenia nepriame, prostredníctvom odkazu na označené alebo predložené
dôkazné prostriedky, práve naopak, takéto „zjednodušovanie“ povinnosti tvrdenia výslovne zakazuje
v ustanovení § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku: „Opísanie rozhodujúcich skutočností
nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“. Nestačí, že určité skutočnosti prípadne vyplývajú z
dôkazných prostriedkov. Bolo by v rozpore s požiadavkami rovnosti zbraní a kontradiktórnosti sporového

procesu, keby mala protistrana „hádať“, ktoré skutočnosti tvoria predmet sporu; je preto elementárnou
povinnosťou žalovaného skutkovo vymedziť tvrdenie, a následne preukázať tvrdené skutočnosti v rámci
dôkazného bremena.

44. Podľa nájomnej zmluvy (č.l.7), uzatvorenej medzi Prešovským samosprávnym krajom ako

prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom dňa 01.12.2020, predmetom zmluvy podľa čl. I. bodu 2
zmluvy bol prenájom nehnuteľností, ktorých v tom čase bol Prešovský samosprávny kraj vlastníkom,
zapísaných katastri nehnuteľností pre k.ú. Orkucany, okres Sabinov, obec Sabinov na liste vlastníctva č.
XXXatopozemkyparcelyregistra„E“:parc.č.XXXXovýmere68721m2,druhpozemku:trvalýtrávnatý
porast, a to v rozsahu 283 m2 jej výmery, parc. č. XXXX//1 o výmere 411.144 m2, druh pozemku:

orná pôda , a to v rozsahu 17447 m2 jej výmery, parc. č. XXXX o výmere 1106 m2, druh pozemku:
trvalý trávnatý porast, a to v rozsahu 130 m2 jej výmery, spolu o celkovej výmere 17860 m2 v zmysle
geometrického plánu č. 9/ 2020, vyhotoveným dňa 17.02.2020 spoločnosťou Geoplán, spol. s r. o., so
sídlom L. Svobodu 91, 058 01 Poprad, IČO: 31 693 598.

45. Podľa čl. I. bodu 2.4 nájomca pred uzatvorením nájomnej zmluvy sa oboznámil so stavom predmetu
nájmu a prebral ho v stave, v akom sa nachádzal ku dňu jeho podpisu.

46. Podľa čl. II. bodu 1. zmluvy prenajímateľ prenajal predmet zmluvy na dočasne uloženie zeminy,
ktorá je určená na ďalšie využitie ako zásypová zemina s cieľom jej následného vyvezenia.

47. Podľa čl. II. bodu. 2. zmluvy nájomca bol oprávnený užívať predmet nájmu len za účelom uvedeným
v odseku 1. tohto článku zmluvy. Na iný účel ako v zmluvne dojednaný bol nájomca oprávnený užívať
prenajaté nehnuteľnosti len s predchádzajúcim písomným súhlasom prenajímateľa.

48. Podľa čl. III. bodu 1. zmluvy nájomná zmluva sa uzatvorila na dobu určitú, odo dňa nadobudnutia
účinnosti tejto zmluvy do 30.9.2023.

49. Podľa čl. V. bodu 13. zmluvy nájomca bol povinný protokolárne odovzdať predmet nájmu
prenajímateľovi po skončení nájmu v stave rovinatom, kde prvá vrstva pôdy bude ornica v hĺbke 30

cm. V prípade zistenia rozdielneho stavu v odovzdávanom predmete nájmu od stavu, požadovanom
v predchádzajúcej vete, je prenajímateľ oprávnený požadovať od nájom úhradu všetkých nákladov na
uvedenie predmetu nájmu do stavu v zmysle prvej vety tohto odseku. Tým nie je dotknuté právo do
prenajímateľa na náhradu škody.

50. Podľa čl. V. bodu 14. zmluvy po skončení nájmu bol nájomca povinný vypratať predmet nájmu
najneskôr do 30 kalendárnych dní od skončenia nájmu a v tej istej lehote ho prenajímateľovi aj
protokolárne odovzdať. V prípade ak tak nájomca v stanovenom termíne Neurobí, bol povinný zaplatiť
prenajímateľovi zmluvnú pokutu vo výške 500 eur.

51. Podľa čl. VI. bod 2. zmluvy pred uplynutím doby nájmu možno zmluvný vzťah ukončiť : a/ písomnou
dohodou zmluvných strán, b/ písomnou výpoveďou, c/ odstúpením od zmluvy. Podľa bodu 4. výpovedná
lehota je troj mesačná a začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca, nasledujúcom po doručení
písomnej výpovede druhej strane52. K nájomnej zmluve bol uzatvorený dodatok číslo 1 (č. l. 21), pričom predmetom dodatku bola dohoda
o zmene zmluvy v rozsahu článku IV. týkajúca sa časti nájomného.

53. Podľa výtlačku z webovej stránky PSK časti – zmluvy úradu – na tejto bol zverejnený dodatok č. 14/
2021 ako dodatok č. 1 k nájomnej zmluve č. 1/2021/OM, s uvedeným predmetom dodatku upresnenia
ustanovení zmluvy v časti upravujúcej úhradu a nakladanie s depozitom a poznámkou viazanosť k
zmluve 1/2021/OM, prenajímateľ PSK, nájomca: Slovstav, s.r.o., s uvedeným uzatvorením dodatku

01.03.2021splatnosťoudodatkuod01.03.2021do30.09.2023.Dodatokbolzverejnenýdňa04.03.2021.

54. Súd mal preukázané, že právny predchodca žalobcu vypovedal zmluvu o nájme podaním zo dňa
20.06.2022, súčasne žalovanému oznámil, že vzhľadom na dojednania vyplývajúce zo zmluvy o nájme
ho vyzýva v lehote najneskôr do 30 kalendárnych dní od skončenia nájmu na vypratanie akýchkoľvek
stavebných úprav, na uvedenie pozemku do rovinatého stavu , kde prvá vrstva pôdy bude ornica v hĺbke

30 cm, a na protokolárne odovzdanie predmetu nájmu po predchádzajúcom odsúhlasení stavu pozemku
prenajímateľom s tým, že si tieto povinnosti má splniť voči PSK aj v prípade ak by k zmene vlastníckeho
práva došlo. Predmetná výpoveď bola doručená žalovanému podľa kópie doručenky 24.06.2022.

55. Súd tiež vykonal dokazovanie výzvou na stanovenie termínu na protokolárne odovzdanie predmetu

zo dňa 24.08.2022, ktoré bolo doručované zo strany právneho predchodcu žalobcu žalovanému s
tým, že PSK vyzval žalovaného na oznámenie časového harmonogramu vypratania predmetu nájmu
Nakoľko predmet nájmu nebol v teréne jednoznačne ohraničený a reálne oddelený všetko s tým, že by
v teréne bola vyznačená poloha hranice ku dňu protokolárneho odovzdania v súlade s geometrickým
plánom č. 9/2020 súčasne bol navrhnutý termín na deň 12.10.2022 .

56. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX (č .l. 10) katastrálne územie A., okres B., časti A je na tomto
liste vlastníctva vedená nehnuteľnosť ako parcely registra „C“ a to parcela číslo 702/18 - ostatná plocha,
spôsobom užívania pozemok na ktorom sú skaly, svahy, rokliny, výmole, vysoké medze s krovím alebo
kamením a iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok - o výmere 1153 m2, ďalej parcela číslo 702/24 o

výmere 138 m2 taktiež ostatná plocha, ďalej na tomto liste vlastníctva sú zapísané parcely registra „E“
parcelné číslo 1332/200 o výmere 42 m2 , ako trvalý trávnatý porast, č. 1332/201 o výmere 38 m2 -
ako trvalý trávnatý porast, č. 1341/1 o výmere 290373 m2 – orná pôda, č. 1341/201 o výmere 5028 m2,
č. 1341/202 o výmere 783 m2, č. 1332/203 o výmere 68 m2 - orná pôda, č. 1341/204 o výmere 82 m2
- orná pôda, č. 1346 o výmere 2313 m2 – trvalý trávnatý porast, č. 1347 o výmere 2797 m2 – trvalý

trávnatý porast, č. 1348 výmere 68721 m2 – trvalý trávnatý porast, č. 1350 / 1 o výmere 411144 m2
– orná pôda, č. 1350/4 o výmere 4343 m2 – orná pôda, č. 1357 o výmere 1106 m2 – trvalý trávnatý
porast, č. 1358 o výmere 1423 m2 – trvalý trávnatý porast, v časti B bol uvedený žalobca ako vlastník
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.07.2022.

57. Podľa kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcim - PSK a žalobcom ako kupujúcim uzatvorenej
dňa 21.07.2022 došlo k zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedených v článku II. bodu 2.,
okrem iného zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie Orkucany, parcely č. XXXX,
XXXX/X, XXXX, ktoré sú predmetom tohto konania, ktoré žalobca žiada vypratať.

58. Podľa výpisu z centrálneho registra zmlúv (č. l. 12) zmluva č. 20220013, 1124/2022/OM, bola
zverejnená dňa 25.07.2022 z uvedeným dátumom uzatvorenia dňa 21.07.2022 a účinnosťou dňa
26.07.2022.

59. Podľa rozhodnutia Okresného úradu Sabinov (č. l. 58), katastrálny odbor zo dňa 12.09.2022,

č. vkladu V 1839/ 2022, tento ako orgán príslušný, podľa zákona o katastri nehnuteľností o
zápise vlastníckych a iných práv na návrh navrhovateľa povolil vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností katastrálnom území Orkucany k nehnuteľnostiam okrem iného, ktoré sú predmetom tohto
konania.

60. Podľa geometrického plánu vyhotoveného dňa 17.02.2020 (č.l. 59, 60) vyhotoviteľom Geoplán spol.
s r.o. č. 9/2020, ktorý bol úradne overený pod číslom G1-129- 2020, pre katastrálne územie Orkucany,
okres Sabinov, obec Sabinov, na tomto je zakreslený rozsah predmetu nájmu.61. Podľa § 137 písm. a) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

62. Podľa § 126 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

63. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

64. Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal,
ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.

65. Podľa § 677 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu
možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou.

66. Podľa § 677 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak osobitný zákon neustanovuje inak, nájomnú zmluvu
možno vypovedať pri nájmoch nehnuteľností v trojmesačnej lehote a pri nájmoch hnuteľných vecí v
jednomesačnej lehote.

67. Podľa § 678 Občianskeho zákonníka ustanovenia o výpovednej dobe, vyprataní a odovzdaní platia
iba vtedy, ak zmluva alebo osobitné predpisy neustanovujú inak.

68. Podľa § 5a ods. 4 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon o slobode informácií), ustanovenie povinne zverejňovanej zmluvy, ktoré

obsahuje informáciu, ktorá sa podľa tohto zákona nesprístupňuje, sa nezverejňuje. Rovnako sa nemusia
zverejniť časti povinne zverejňovanej zmluvy, ktorými sú technické predlohy, návody, výkresy, projektové
dokumentácie, modely, spôsob výpočtu jednotkových cien a vzory.

69. V prvom rade sa súd zaoberal námietkou miestnej príslušnosti, ktorú uplatnil žalovaný pri svojom

prvom aj druhom úkone vo veci samej. Súd má za to, že v danom prípade ide o výlučnú miestnu
príslušnosť podľa ust. § 20 CSP, neprichádza do úvahy všeobecný súd žalobcu podľa ust.§ 13
CSP. Súd poukazuje na to, že vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom - subjektívnym
právom, ktoré sa viaže k určitej veci; absolútne právo. Ide o právo jednotné a rovnaké pre všetkých
vlastníkov. Vlastnícke právo zabezpečuje vlastníkovi najširší rozsah dispozičných oprávnení k veciam,

ktoré mupatria. Poskytuje vlastníkovi moc, aby s vecou nakladal podľa svojej vôle. Vlastník je v medziach
zákona osoba oprávnená vec držať, nakladať s ňou a užívať jej úžitkovú hodnotu (tieto tri základné
oprávnenia vlastníka tvoria obsah vlastníckeho práva (ius possidendi, disponendi, utendi et fruendi)) vo
svoj prospech a podľa svojho zámeru. Žaloba o vydanie veci, resp. jej vypratanie má hmotnoprávny
základ v § 126 ods.1 OZ a uplatňuje sa v prípade, ak vec má neoprávnene u seba v držbe iná

osoba. To znamená, žalobca sa v konaní domáha vypratania nehnuteľností z dôvodu neexistencie iného
právneho vzťahu a uplatňuje si ochranu svojho vlastníckeho práva vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré
sa nachádzajú v územnom obvode tunajšieho súdu. Súd z tohto dôvodu nemá pochybnosť o to, že
spor sa týka vecného práva žalobcu k dotknutým nehnuteľnostiam. Z tohto dôvodu súd na námietku
žalovaného o miestnej nepríslušnosti neprihliadal a vec prejednal. K námietke miestnej nepríslušnosti

žalovaného a jej odôvodneniu s poukazom na nájomnú zmluvu, ktorá nie je vecným právom súd uvádza,
že v konaní súd bude riešiť ako predbežnú ( prejudiciálnu ) otázku platnosti resp. neplatnosti nájomnej
zmluvy medzi stranami sporu, ale samotný petit- výrok rozhodnutia sa týka tak ako je vyššie uvedené
vypratania nehnuteľnosti.

70. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané že právny predchodca žalobcu a žalovaný
uzatvorili dňa 01.12.2020 nájomnú zmluvu č. 1/2021/OM, v znení jej dodatku č. 1 predmetom ktorej
bol nájom pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území Orkucany, okres Sabinov, obec Sabinov
zapísaných na liste vlastníctva č.XXXX. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 30.09.2023,
následne súd mal preukázané, že právny predchodca žalobcu PSK výpoveďou zo dňa 20.06.2022

vypovedal predmetnú nájomnú zmluvu a to z toho dôvodu, že dňa 13.06.2022 zastupiteľstvo PSK prijalo
uznesenie, ktorým bol schválený prevod vlastníckeho práva nehnuteľného majetku vrátane prenajatých
častí uvedených parciel do vlastníctva kupujúceho obchodnej spoločnosti MH Invest s.r.o. z dôvodu
hodných osobitného zreteľa – realizácie priemyselného parku v Sabinove. Výpoveď bola doručenážalovanému 24.06.2022. Výpovedná lehota začala plynúť dňa 01.07.2022 a uplynula dňa 30.09.2022,
žaloba bola doručená tunajšiemu súdu dňa 28.10.2022.

71. V danom prípade je zrejmé, že nedošlo k splneniu podmienky podľa ustanovenia § 676 ods.
2 Občianskeho zákonníka nakoľko prenajímateľ podal návrh na vydanie veci respektíve vypratanie
nehnuteľnosti na súde do 30 dní.

72. Žalovaný namietal platnosť nájomnej zmluvy z dôvodu absencie povinného zverejnenia

geometrického plánu ako technického podkladu a taktiež listu vlastníctva č. XXX, katastrálne územie A..
Súd má za to, že čo sa týka príloh nájomnej zmluvy tieto podľa názoru súdu spĺňajú podmienky výnimky
stanovenej v ustanovení § 5 ods. 4 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám podľa
ktorého ustanovenie povinne zverejňovanej zmluvy, ktoré obsahuje informáciu, ktorá sa podľa tohto
zákona Nesprístupňuje, sa nezverejňuje. Rovnako sa nemusia zverejniť časti povinne zverejňovanej
zmluvy, ktorými sú technické predlohy, návody, výkresy, projektové dokumentácie, modely, spôsob

výpočtu jednotkových cien a vzory. Argumentáciu žalovaného ohľadom neplatnosti zmluvy súd
považoval za účelovú. Ak by aj otázka platnosti nájomnej zmluvy bola posúdená inak sporné nebolo
vlastníctvo žalobcu a tým je daný nárok na ochranu jeho vlastníckeho práva ak je neoprávnene
nehnuteľnosť užívaná.

73. Súd poukazuje na to, že návrh na vydanie veci (v prípade nehnuteľnosti návrh na jej vypratanie),
slúži na ochranu najtypickejšieho absolútneho práva a je priamym vecnoprávnym prostriedkom ochrany
vlastníckeho práva so všetkými z toho vyplývajúcimi sprievodnými znakmi. Hmotnoprávnym základom
reivindikačného návrhu na začatie konania je skutočnosť, že určitá vec sa nachádza vo faktickej moci
inej osoby, než jej vlastníka, pričom táto osoba zadržiava vec bez právneho dôvodu.

74. Túto skutočnosť žalovaný namietal (viď 3 strana, 3 odsek vyjadrenia k žalobe zo dňa 16.01.2023)
uviedol, že nehnuteľnosť vôbec neužíva a žalobcovi nič nebráni užívať tieto nehnuteľnosti.

75. Súd nemal preukázané, že by žalovaný splnil povinnosti dohodnuté nájomnej zmluve čl. V. bodu 30,

t.j., a protokolárne odovzdal predmet nájmu. Žalovaný síce prostredníctvom právneho zástupcu tvrdil,
že vyzval prenajímateľa na odovzdanie a tento mu neposkytol dostatočnú súčinnosť v tomto smere však
neprodukoval žiadne dôkazy preukazujúce toto tvrdenie.

76. Ak nájomca odmieta vypratať a opustiť nehnuteľnosť po skončení nájmu, prenajímateľ má právo

podať návrh na súd na vypratanie nehnuteľnosti. Súd určí nájomcovi lehotu na vypratanie nehnuteľnosti.
Ak nájomca ani v súdom určenom čase nehnuteľnosť nevyprace a neodovzdá ju majiteľovi, prenajímateľ
má právo pristúpiť k podaniu návrhu na vypratanie nehnuteľnosti prostredníctvom exekútora.

77. Zmluvne dohodnutým účelom nájmu bolo dočasné uloženie zeminy určenej na ďalšie použitie ako

zásypov a zemina s cieľom jej následného vyvezenia. Žalobca trval na pojednávaní konanom dňa
14.11.2023 na tom, že stav je taký, že žalovaný na prenajatom pozemok uskladnil zeminu, navrhol na
preukázanie tohto tvrdenia vykonať ohliadku na mieste samom.

78. V konaní bola vykonaná ohliadka na mieste samom dňa 21.12.2023, ktorej sa zúčastnili za žalobcu

projektový manažér C. D., špecialistka inžinierskych činností E. F., prednosta mestského úradu Sabinov,
ako aj právny zástupca žalobcu a žalovaného. Počas ohliadky na mieste samom bola realizovaná
fotodokumentácia, ktorá je prílohou zápisnice o ohliadke, pričom aj z predložených polohopisných
plánov vyplývajú vrstevnice a zamerania, z ktorých spolu vyplynulo, že na mieste samom sa nachádza
násyp, ktorý evidentne je umelou vyvýšeninou v teréne, ktorá vznikla nasypávaním sypkého materiálu,

s tým, že uvedené je v súlade s tým, že žalovaný mal predmetnú nehnuteľnosť prenajatú za účelom
uloženia zeminy, ktorú mal následne ďalej využiť k čomu nedošlo a naďalej „okupuje“ nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalobcu.

79. Pokiaľ žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu po vykonaní ohliadky začal tvrdiť, že ide o

úplne inú štruktúru kopca s tým že niekto vykopal hlinu a jednoducho ju tam naviezol a teda ide o
úplne iný násyp čo má vyplynúť z fotografií na preukázanie týchto skutočností žalovaný neoznačil žiadne
dôkazy naopak je zrejmé, že žalovaný mal po ukončení nájomnej zmluvy v záujme svojej právnej istoty
protokolárneodovzdaťprenajatúnehnuteľnosťčovšaknevykonal.Tusúdpoukazujenato,žedokazovaťv sporovom konaní je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí. To znamená, že aj žalovaný v rámci svojej
procesnej obrany znáša povinnosť tvrdenia, a tým pádom i dôkaznú povinnosť. Žalovaný v tomto smere
ani nepreukázal, že inicioval preberacie konanie na ktoré sa podľa jeho tvrdenia právny predchodca

žalobcu teda zástupcovia Prešovského samosprávneho kraja nedostavili.

80. Žalobca bol preto oprávnený domáhať sa voči žalovanému vypratania predmetných nehnuteľností
a žalovaný je zasa povinný tieto nehnuteľnosti vypratať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.