Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 16, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 21Sas/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100599
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bc. Marián Haladej

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100599.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom Mgr. Bc. Mariánom Haladejom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D. E., Slovenská republika, proti žalovanému: Ústredie
práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska ulica 8, 812 67 Bratislava, Slovenská republika,
IČO: 30794536 v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/OPHNNVD/
SOC/2024/1091-0019Pf zo dňa 01.08.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny číslo UPS/US1/OPHNNVD/
SOC/2024/1091-0019Pf zo dňa 01.08.2024 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správnou žalobou zo dňa 30.08.2024, doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 03.09.2024
sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/OPHNNVD/SOC/2024/1091-0019Pf
zo dňa 01.08.2024 ( ďalej aj „ preskúmavané rozhodnutie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) ako aj
rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) č.
RV1/OHNNVaŠSD/ SOC/2024/4477-137 zo dňa 03.06.2024 ( ďalej aj „ prvostupňové rozhodnutie“).

2. Napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov (ďalej „správny poriadok“) zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že podľa § 25
ods. 6 zák. č. 417/2013 o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov ( ďalej „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“) tak, že uložil žalobcovi povinnosť vrátiť
pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú neprávom za obdobie od 01.05.2020 do 31.07.2021 v sume 3 870,80
EUR, od 01.04.2022 do 30.04.2022 v sume 201,90 EUR, od 01.06.2022 do 30.09.2022 v sume 429,70

EUR, t.j. spolu v sume 4 502,40 EUR, zvýšenú o 10 % v sume 450,24 EUR, t.j. celkom v sume 4 952,64
EUR do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

II.
Administratívne konanie

3. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. RV1/OHNNVaŠSD/SOC/2024/4477-137 zo dňa

03.06.2024 uložil žalobcovi podľa § 25 ods. 6 zákona o pomoci v hmotnej núdzi povinnosť vrátiť pomoc
v hmotnej núdzi poskytnutú neprávom za obdobie od 01.05.2020 do 31.07.2021 v sume 3.870,80
EUR, od 01.04.2022 do 30.04.2022 v sume 201,90 EUR, od 01.06.2022 do 30.09.2022 v sume 429,70
EUR, t.j. spolu v sume 4 502,40 EUR, do 15 dní odo dňa doručenia prvostupňového rozhodnutia.Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi vznikla z dôvodu zmeny
skutočností, ktoré mali vplyv na poberanie pomoci v hmotnej núdzi.

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol,
že lustráciou v systéme ESSI neboli zodpovedané otázky, ktoré mal prvostupňový správny orgán zistiť
na základe povinnosti, ktorú mu uložil žalovaný v predchádzajúcom konaní. Z uvedeného dôvodu,
preto nebolo možné posúdiť, či v čase poberania pomoci v hmotnej núdzi týmto príjmom domácnosť
disponovala a teda, či bola pomoc v hmotnej núdzi vyplatená neprávom. Ďalej poukázal na skutočnosť

vyplývajúcu z prvostupňového rozhodnutia, že v rámci poberania pomoci v hmotnej núdzi poberal aj
aktivačný príspevok spolu za obdobie povinnosti vrátiť pomoc v hmotnej núdzi v sume 820,80 EUR. V
tejtosúvislostiuviedol,žeaktivačnýpríspevokpatrípoberateľovipomocivhmotnejnúdzi,ktorývykonáva
menšie obecné práce. Mal za to, že pokiaľ sa zúčastnil týchto prác nie je možné spätné vrátenie
aktivačného príspevku, pretože by takto išlo o nútené práce, ústavne zakázané. Ako dôkaz k podanému
odvolaniu ďalej žalobca predložil zoznam transakcií z bankového účtu ( ďalej „výpis“), na ktorý boli

poukázané prídavky na deti z Nemecka. Z predloženého výpisu vyplývalo, že finančné prostriedky za
prídavky na deti z Nemecka boli na účet pripísané až dňa 21.07.2021, a teda je podľa žalobcu nesporné,
že v období, za ktoré mu bola uložená povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi - sporná suma vo výške
3870,80 EUR, nepoberal pomoc v hmotnej núdzi neprávom.

Napadnuté rozhodnutie
5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný zhrnul priebeh doterajšieho administratívneho
konania (vrátane predchádzajúceho administratívneho konania) a uviedol, že mal zo spisovej
dokumentácie a zo systému riadenia sociálnych dávok preukázané, že žalobca bol v období od
mesiaca január 2004 do mesiaca september 2022 opakovane poberateľom pomoci v hmotnej núdzi.

Na účely zákona o pomoci v hmotnej núdzi bol v čase poberania pomoci v hmotnej núdzi v domácnosti
posudzovaný spolu so zaopatreným dieťaťom do 25 rokov A. B. a nezaopatreným dieťaťom F. B.. Ďalej
uviedol, že z medzinárodnej aplikácie EESSI RINA zistil, že v období od mesiaca máj 2020 až do jeho
rozhodnutia, teda v období kedy žalobca poberal pomoc v hmotnej núdzi, bol tento aj poberateľom
prídavkov na detí ( pozn. oboch detí) z Nemecka. Zároveň mal za preukázané, že žalobcovi boli

poskytované prídavky na dieťa z Nemecka ( pozn. už len na jedno dieťa) od mesiaca máj 2020. Žalovaný
tvrdil, že žalobca dňa 21.01.2021 prijal platbu v sume 2864,80 EUR za obdobie máj 2020 do decembra
2020 a v sume 2516,- Eur, za obdobie od januára 2021 až júla 2021, t.j. spolu v sume 5380,80 EUR.
V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že priznaniu prídavkov predchádzalo konanie o ich nároku,
ktoré však žalobca prvostupňovému správnemu orgánu neoznámil, napriek tomu, že mu táto povinnosť

vyplývala zo zákona o pomoci v hmotnej núdzi. K uvedenému žalovaný ďalej uviedol, že dňa 28.07.2021,
teda týždeň po tom, ako bola žalobcovi zaslaná platba vo výške 5380,80 EUR, tento požiadal o
odňatie pomoci v hmotnej núdzi s účinnosťou od 01.08.2021, pričom príjem v podobe prídavkov z
Nemecka neoznámil ani v tomto čase. Na základe informácií, ktoré boli získané z medzinárodnej
aplikácie EESSI RINA zo dňa 26.06.2024, žalovaný zistil, že od augusta 2021 bol prídavok na dieťa

poukazovanýmesačne.Napriektomužalobcavžiadostiachopomocvhmotnejnúdzi zodňa20.06.2022
a 27.04.2022, že prídavok na detí zo zahraničia nepoberá a v dvoch čestných prehláseniach vyhlásil, že
nepoberá prídavky z Nemecka a okrem sirotských dôchodkov, nemá žiadny príjem. Na základe vyššie
uvedených zistených skutočností bolo podľa tvrdenia orgánu prvého stupňa potrebné prehodnotiť nárok
na pomoc v hmotnej núdzi pre domácnosť žalobcu s ohľadom na jeho príjem. Vychádzajúc z platnej

právnej úpravy a zo zistených skutočností, dospel žalovaný k záveru, že žalobca poberal pomoc v
hmotnej núdzi neprávom, túto situáciu spôsobil svojim konaním a preto zvýšil sumu, ktorú je povinný
vrátiť o 10 %. K námietke žalobcu, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že lustráciou
v systéme ESSI neboli zodpovedané otázky, ktoré mal orgán prvého stupňa povinnosť zodpovedať
v zmysle záverov žalovaného v predchádzajúcom administratívnom konaní žalovaný uviedol, že v

odvolacom konaní boli všetky informácie z Nemecka získané prostredníctvom medzinárodnej aplikácie
EESSI RINA dňa 26.06.2024. K námietke týkajúcej sa vrátenia aktivačného príspevku žalovaný uviedol,
že aktivačný príspevok je po splnení zákonom stanovených podmienok poskytovaný iba poberateľovi
pomoci v hmotnej núdzi.

III.
Konanie pred správnym súdom6. Žalobca podal voči napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu. V podanej žalobe
poukázal na svoju životnú situáciu ( samoživiteľ s dvoma deťmi) a skutočnosť, že jeho jediným
príjmom je náhradné výživné a prídavok na dieťa z Nemecka. Ďalej uviedol, že mu nebola nikdy

daná možnosť vyjadriť sa k spisu pred vydaním rozhodnutia. Zároveň poukázal aj na nedostatočnú
poučovaciu povinnosť správneho orgánu, ktorý mu nič nevysvetlil a len mu dal podpísať papiere, ktoré
teraz odôvodňujú vrátenie údajne neoprávnene poberanej dávky v hmotnej núdzi. O jeho čestných
úmysloch podľa žalobcu svedčí aj to, že týždeň na to ako dostal peniaze z Nemecka požiadal o odňatie
dávky. Rozhodne nesúhlasil s tým, že v období od 01.05.2020 do 21.07.2021 poberal dávku v hmotnej

núdzi neoprávnene. Rovnako ako v odvolacom konaní poukázal žalobca na nedostatočne zodpovedané
otázky, ktoré mal povinnosť orgán prvého stupňa zodpovedať v zmysle záverov žalovaného v
predchádzajúcom administratívnom konaní. Za protizákonné považoval aj vrátenie sumy za aktivačné
práce. Mal za to, že pokiaľ v čase od mája 2020 do 21.07.2021 nedisponoval s peniazmi z Nemecka
nemohol v období máj – jún 2020, júl – decembra 2020, január – marec 2021, apríl – júl 2021 poberať
pomoc v hmotnej núdzi neprávom.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 26.09.2024 zotrval na právnej argumentácii
obsiahnutej v napadnutom rozhodnutí a navrhol podanú žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Opätovne
uviedol, že mal za preukázané, že žalobca bol v rozhodujúcom období poberateľom prídavkov na detí a
sirotských dôchodkov z Nemecka, že pomoc v hmotnej núdzi poberal neprávom a naviac túto situáciu

svojim konaní spôsobil. V súvislosti s námietkou žalobcu, že pred vydaním rozhodnutia mu nebola
daná možnosť vyjadriť sa k spisu, žalovaný uviedol, že táto je nedôvodná. Žalovaný tvrdil, že v danom
prípade nie je možné aplikovať § 33 ods. 2 správneho poriadku ( právo účastníkov konania sa pred
vydaním rozhodnutia oboznámiť s podkladmi a vyjadriť sa k nim), pretože jeho aplikáciu vylučuje zákon
o pomoci v hmotnej núdzi. K námietke žalobcu, že dávku v hmotnej núdzi nepoberal neoprávnene,

pretože od 01.05.2020 do 21.07.2021 nedisponoval peniazmi nakoľko až 21.07.2021 mu boli pripísané
na účet, žalovaný uviedol, že žalobca prijal dňa 21.07.2021 platbu vo výške 2864, 80 Eur za obdobie
od mája 2020 do decembra 2020 a vo výške 2516,- Eur za obdobie od januára 2021 do júla 2021. V
súvislosti s námietkou žalobcu o nedostatočnom poučení zo strany správneho orgánu žalovaný uviedol,
že poučenie, ktoré na znak porozumenia žalobca potvrdil svojim podpisom je súčasťou každej žiadosti

o pomoc v hmotnej núdzi. V súvislosti s tvrdením žalobcu o protizákonnom vrátení sumy za aktivačné
práce žalovaný poukázal na svoje závery v napadnutom rozhodnutí.

8. V replike zo dňa 17.12.2024 žalobca uviedol, že trvá na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, že
pomoc v hmotnej núdzi nepoberal neprávom, pretože v čase, keď o ňu žiadal nemal príjem.

9. Žalovanývyužilsvojeprávoakreplikežalobcusavyjadrilpodanímzodňa10.01.2025(podaldupliku),
pričom uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia k žalobe zo dňa 26.09.2024 v plnom rozsahu.

10. Žalobca podaním zo dňa 28.01.2025, ktoré bolo podané bez výzvy súdu, sa vyjadril k vyjadreniu

žalovaného a opakovane vyjadril nesúhlas s tvrdením žalovaného, že poberal dávku v hmotnej núdzi
neprávom.

11. Správny súd v Košiciach uznesením zo dňa 16.10.2024, č.k. 21Sas/8/2024 – 18, priznal odkladný
účinok správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, a to až do právoplatného

rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. Za účelom zabezpečenia ochrany práv žalovaného správny
súduvsúlades §187ods.1SSProzhodolvpredmetnejvecidošiestichmesiacovodvydaniauznesenia
o priznaní odkladného účinku.

12. Správny súd v danej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, rozsudok dňa 16.04.2025 verejne

vyhlásil podľa § 137 ods. 2 SSP, po splnení zákonnej podmienky podľa § 124 ods. 3 SSP a podľa
§ 137 ods. 4 SSP, keďže žalobca v žalobe a ani žalovaný vo svojom vyjadrení nežiadali nariadenie
pojednávania, a súčasne nenastal ani jeden zo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania.
Správny súd v danej veci nevykonával žiadne dokazovanie, ktoré by zohľadňoval ako podklad pre
svoje rozhodnutie a s ktorým by mal oboznámiť účastníkov konania. Oznámenie o verejnom vyhlásení

rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli Správneho súdu v Košiciach dňa 08.04.2025.

Relevantné právne predpisy13. Podľa § 135 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. v platnom znení (ďalej len „SSP“) na rozhodnutie
správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v
čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

14. Podľa§199ods.1písm.c)SSPvsociálnymivecamisanaúčelytohtozákonarozumierozhodovanie
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

15. Podľa § 2 ods. 1 zákona o hmotnej núdzi hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti

podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom3) a členovia
domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k
majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Pri posudzovaní hmotnej núdze a
poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa na účely tohto zákona započítavajú príjmy členov domácnosti.

16. Podľa § 4 ods. 1 zákona o hmotnej núdzi pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v

hmotnej núdzi sa na účely tohto zákona započítavajú príjmy členov domácnosti.

17. Podľa § 4 ods. 3 písm. c./ zákona o hmotnej núdzi príjem na účely tohto zákona nie je 25 %
z materského, invalidného dôchodku bez jeho zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku, sociálneho
dôchodku priznaného z dôvodu invalidity, sirotského dôchodku, vdovského dôchodku a vdoveckého

dôchodku, ak vdova alebo vdovec dovŕšil dôchodkový vek a z vyrovnávacieho príplatku,

18. Podľa § 15 ods. 1 zákona o hmotnej núdzi suma pomoci v hmotnej núdzi sa určí ako rozdiel medzi
úhrnom súm uvedených v § 10 ods. 2, 3 a 6, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 a
úhrnom súm príjmu podľa § 4.

19. Podľa § 25 ods. 6 zákona o hmotnej núdzi fyzická osoba je povinná vrátiť pomoc v hmotnej núdzi
alebo jej časť poskytnutú neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila. Ak fyzická osoba spôsobila, že sa
jej poskytovala alebo poskytuje pomoc v hmotnej núdzi alebo jej časť neprávom alebo vo vyššej sume,
ako patrila, je povinná vrátiť poskytnutú pomoc v hmotnej núdzi alebo jej časť zvýšenú o 10 %.

20. Podľa § 22 ods. 1 zákona o hmotnej núdzi na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní okrem § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 62 až 68 všeobecného predpisu o
správnom konaní, ak v odseku 3, § 19 ods. 1 a v § 28 ods. 2 písm. a) nie je ustanovené inak.

21. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku v platnom znení (ďalej len „správny
poriadok“) , správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať
potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

22. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi

predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

23. Podľa § 191 SSP ods. 1 písm. d./ správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrení orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť

alebo nedostatok dôvodov.

Právny názor správneho súdu

24. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaniach o žalobách

v sociálnych veciach, po konštatovaní, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou, včas,
preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane
prvostupňového) nielen v rozsahu a dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov,
keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný
žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP a v nadväznosti na jej

dôvody a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum
zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavuveci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený a dospel k záveru, že správna žaloba
je dôvodná.

25. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov
verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom,
či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne
a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok

skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia
je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia
(napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/32/2014 z 28.09.2015).

26. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu

namietané v žalobe, či sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým
sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych
noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo
skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový

stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k
nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis,
ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne
závery. Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad
a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či

mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel zákonom chráneného záujmu,
nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol
a zvolil výklad v duchu zákona.

27 . Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie

prvostupňovéhosprávnehoorgánuauložilpovinnosťvrátiťpomocvhmotnejnúdziposkytnutúneprávom
zvýšenú o 10 % a to podľa § 25 ods. 6 zákona v hmotnej núdzi.

28. Správny súd úvodom považuje za podstatné zdôrazniť a v tomto ohľade odkázať na závery
rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/31/2021 zo dňa

02.07.2021, v ktorom najvyšší správny súd vymedzil podstatu systému sociálneho zabezpečenia. Ide
o pomerne rozsiahlu časť z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia, avšak správny súd ju považuje
za podstatnú, nakoľko ide o východiskové hľadiská, z ktorých je potrebné pri prieskume správnou
žalobou napadnutých rozhodnutí vychádzať. Systém sociálneho zabezpečenia v Slovenskej republike
je založený na troch pilieroch, ktorými sú poisťovací systém, systém štátnej sociálnej podpory a systém

sociálnej pomoci. Poisťovací systém je príspevkovým systémom viažucim sa na výkon ekonomickej
činnosti umožňujúcej fyzickej osobe byť poistencom, a teda aj plniť si povinnosti súvisiace s odvodovými
povinnosťami pre prípad vzniku sociálnej udalosti, v dôsledku ktorej dochádza k strate výkonu
zárobkovej činnosti. Účastník poistného vzťahu teda nárok na dávku má za predpokladu, že si platí
poistné. V tomto systéme sa uplatňuje princíp zásluhovosti. Na rozdiel od uvedeného systém štátnej

sociálnej podpory je systém, v rámci ktorého, ak nastane určitá a štátom uznaná sociálna situácia,
poskytnú sa štátne dávky. Na rozdiel od poisťovacieho systému sa tu nevyžaduje plnenie odvodovej
povinnosti, nárok na tento typ dávky nie je podmienený účasťou na sociálno-poisťovacích právnych
vzťahoch a ani príjmovými pomermi oprávnených osôb; platí zásada rovnakého zabezpečenia pre
všetkých, t.j. uplatňuje sa predovšetkým princíp rovnakosti. Systém štátnej sociálnej pomoci vychádza

predovšetkým z príjmových pomerov, ide o takzvané testované dávky poskytované tým osobám,
ktoré to vzhľadom na svoju sociálnu a ekonomickú situáciu reálne potrebujú. V tomto systéme sa
uplatňuje predovšetkým princíp potrebnosti. Účel tohto systému spočíva v sociálnej pomoci a to tak,
aby príjemcu tejto pomoci a jeho spoločenské prostredie, čo možno najviac podnecovali k aktívnemu
riešeniu nepriaznivej tak sociálnej, ako aj materiálnej situácie. V tomto type sociálneho systému sa

uplatňuje princíp subsidiarity, čo znamená, že sociálna pomoc sa poskytne iba tomu, kto si nevie pomôcť
sám alebo nedostáva potrebnú pomoc z inej strany. Zároveň dotvára systém náhradných zdrojov a
je založený na preukázaní nielen jeho opodstatnenosti (potrebnosti), ale zároveň aj na preukázaní
chýbajúcej schopnosti zabezpečiť sa vlastným pričinením. Sociálna pomoc je financovaná zo štátnehorozpočtu pre osoby so zdravotným postihnutím a osoby v hmotnej núdzi na základe životného minima,
ktoré je upravené v zákone č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. V tomto prípade životné minimum ako spoločensky uznaná hranica príjmov fyzickej osoby

predstavuje kľúčový pojem, od ktorého sa odvodzuje určovanie hmotnej núdze, ako aj poskytovanie
dávky a príspevkov podľa zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.

29. Vo svetle vyššie uvedeného je možno rozčleniť rozhodnutie žalovaného na dva základné logické

celky a to časť týkajúcu sa povinnosti vrátiť pomoc v hmotnej núdzi, ktorá bola poskytnutá neprávom
a druhý celok týkajúci sa zvýšenia o 10 % povinnosti vrátiť pomoc v hmotnej núdzi z dôvodu údajného
spôsobenia žalobcu, že táto dávka bola poskytnutá neprávom. Správny súd rozhodnutie žalovaného
zrušilzdôvodunedostatočnéhozdôvodneniačasti,vktorejzaviazalžalobcuvrátiťdávkuvhmotnejnúdzi
poskytnutúneprávomzvýšenúo10%,pričomnámietkyžalobcu,ktoréprodukovalužvadministratívnom
konaní, a ktoré boli aj jedným z dôvodov jeho predchádzajúceho zrušenia žalovaným v rámci

administratívneho konania. Žalovaný sa s týmito námietkami dostatočne nevysporiadal, nezdôvodnil ich,
neuviedol, ktoré námietky považoval za dôvodné, ktoré považoval za nedôvodné, a nezdôvodnil, prečo
ich nepovažoval za dôvodné a neprevzal ich do rozhodnutia. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že
v rámci prvostupňového rozhodnutia žalobca nebol zaviazaný vrátiť zvýšenú časť pomoci v hmotnej
núdzi (myslí sa tým navýšenie o 10 % v sume 450,24 Eur), ale o tejto povinnosti rozhodol až

žalovaný, preto je v tomto konkrétnom prípade potrebné, až žiadúce, aby rozhodnutie, prečo rozhodol
o navýšení povinnosti vrátiť dávku v hmotnej núdzi bolo riadne zdôvodnené, odkazom na konkrétne
podklady obsiahnuté v administratívnom spise, a ktoré viedli žalovaného k takémuto záveru a náležite
sa vysporiadal s tvrdeniami žalobcu produkovanými už v predchádzajúcom konaní (či už v tomto
konkrétnom odvolaní alebo v predchádzajúcom odvolaní ). Správny súd uvádza, že tento postup je

potrebný najmä preto, pretože žalobca v čase, keď podával svoje odvolanie voči prvostupňovému
rozhodnutiu (v poradí už opakované odvolanie), nebol zaviazaný vrátiť pomoc v hmotnej núdzi zvýšenú
o 10 % a po rozhodnutí žalovaného, sa nemohol voči tomuto rozhodnutiu riadnym spôsobom brániť,
nemohol využiť riadne opravné prostriedky. K argumentácii žalovaného, že v spise existujú čestné
vyhlásenia žalobcu o skutočnosti, že nepoberá iný príjem, ako i poučenie žalobcu o povinnosti oznámiť

zmenu rozhodujúcich skutočností, ktoré môžu mať vplyv na dávku, správny súd dáva do pozornosti
žalovanému, že čestné vyhlásenia, poučenia, iné listiny sú len jedným z dôkazov na podklade, ktorých
môže založiť svoje rozhodnutie. Správny súd nevylučuje, že v určitých prípadoch postačuje iba čestné
vyhlásenie, aby sa nahradilo zložité dokazovanie vo veci, čo prispieva k rýchlemu a hospodárnemu
konaniu, na druhej strane nemôže správny orgán v prípade, keď žalobca produkuje dôkazy, poukazuje

na nedostatky, postaviť svoje rozhodnutie len na tomto jednom dôkaze, a to že žalobca podpísal
čestné vyhlásenie, podpísal poučenie o dôsledkoch nesplnenia povinnosti a úplne upomenie sa
vysporiadať so skutočnosťami, že žalobca nerozumel podkladom, nebol oboznámený s nimi, že síce
oznámil ukončenie dávky, ale ukončenie vykonal z iného dôvodu a podobne. K uvedeným tvrdeniam
žalobcu je potrebné zaujať postoj, vysporiadať sa s nimi v rozhodnutí, prípadne vykonať ďalšie dôkazy.

Správny súd upriamuje pozornosť žalovaného aj na skutočnosť, že z administratívneho spisu vyplýva,
že žalobca, napríklad požiadal o ukončenie výplaty dávky v hmotnej núdzi, síce z iného dôvodu, a
to z dôvodu presťahovania sa do Nemeckej spolkovej republiky, čoho faktickým dôsledkom bolo
zastavenie vyplácania týchto dávok. Preto je nevyhnutné, aby aj vo vzťahu k týmto skutočnostiam,
správny orgán zaujal svoj postoj a vysvetlil, prečo neakceptoval toto oznámenie. Rovnako správny súd

mal za preukázané, že síce žalobca poberal dávky v Nemeckej spolkovej republike, je však potrebné
poznamenať, že ich skutočná výplata, teda z pohľadu bežného občana nastala ( obdŕžal peňažné
prostriedky) oneskorene, teda uvedená skutočnosť môže svedčiť o určitom stupni dobrej viery u žalobcu,
že dávky z Nemeckej spolkovej republiky skutočne nepoberá. Príslušné zákonné ustanovenie, ktoré
zvyšuje povinnosť vrátiť dávku neprávom vyplatenú, predstavuje akúsi formu sankcie vo vzťahu k

žalobcovi za nesplnenie si svojich povinností, respektíve konanie, nekonanie, nesprávne uvedenie,
neúplné uvedenie všetky skutočnosti, ktoré sú dôležité a rozhodujúce pre posúdenie nároku na dávku
sociálnej pomoci.

30. Správny súd nepopiera, že žalovaný mohol zmeniť svoje rozhodnutie aj v rámci odvolacieho

konania, čo aj učinil, je však potrebné poznamenať, že ak dôjde k zmene rozhodnutia, najmä v
neprospech žalobcu, je potrebné, aby rozhodnutie a postup, ktorý zvolil odvolací orgán, bol náležite
odôvodnený, pretože žalobca už nemá možnosť voči takémuto rozhodnutiu sa v rámci administratívneho
konania riadnym spôsobom brániť. Jedným z imanentných predpokladov zákonnosti rozhodnutiaje atribút preskúmateľnosti správneho aktu a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v
ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií.
Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho

rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania – posilňovať dôveru občana v
správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých
orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť
zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia správny
akt orgánu verejnej správy nenapĺňa, potom správny súd nemôže správny akt (preskúmať, nemôže

si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti
nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky). Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej
správy je predpokladom predovšetkým pre to, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom
súde, ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť. Z
odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na
strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť správneho orgánu je presvedčivo a

správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pričom starostlivo prihliadať na
všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Vychádzajúc z § 46 a § 47
Správneho poriadku, povinnosťou orgánu verejnej správy je rozhodnutie odôvodniť tak, aby jasným,
určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov orgán verejnej správy pri svojom
rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a z akých dôvodov,

aby jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností
namietaných v konaní a aby odpovedal na najdôležitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku,
ktorý bol predmetom príslušného administratívneho konania (v tomto prípade navýšenie povinnosti vrátiť
dávku o 10%). Zároveň musí byť z odôvodnenia zrejmé, ako sa orgán verejnej správy vysporiadal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia, resp. ako

sa odvolací orgán verejnej správy vysporiadal s odvolacími námietkami účastníkov konania uvedenými
v odvolaní. Správny súd sú tomto ohľade dáva do pozornosti správnemu orgánu, že je potrebné sa
vysporiadať, najmä v prípade, ak ide meniť časť prvostupňového rozhodnutia v neprospech žalobcu,
zohľadniť aj námietky, ktoré boli produkované už v predošlom odvolaní, ktorými sa domáhal zmeny
rozhodnutia, o to viac, ak ide o rozhodnutie, ktoré je z pohľadu administratívneho konania konečné.

31. Vo vzťahu k ďalším žalobným námietkam, správny súd uvádza, že pre pravidlá systému sociálnej
pomoci je kľúčová otázka skúmania a vyhodnotenia príjmu žalobcu, respektíve členov spoločnej
domácnosti. Žalobca má teda v tomto prípade nielen práva (právo na priznanie nároku na dávku v
hmotnej núdzi), ale aj povinnosti, najmä oznamovacie, kde účelom tejto povinnosti je zamedziť vzniku

situácie, že danému poberateľovi bude pomoc v hmotnej núdzi vyplatená neprávom, alebo vo vyššej
sume, ako mu patrí.

32. Správny súd z rozhodnutia žalovaného, prvostupňového rozhodnutia a dôkazov, doposiaľ
obsiahnutých v administratívnom spise sa stotožnil so záverom, že pomoc v hmotnej núdzi za obdobie

od mája 2020 do júla 2021, v mesiaci apríl 2022, od júna 2022 do septembra 2022 bola poskytnutá
neprávom, teda neboli splnené zákonné predpoklady na jej priznanie, teda bolo možné aplikovať §
25 zákona o hmotnej núdzi. Pre spresnenie a vyvrátenie pochybností, správny súd uvádza, že z
administratívneho spisu a z rozhodnutia žalovaného, je možné zatiaľ vyvodiť záver o poskytnutí dávky
v hmotnej núdzi poskytnutej neprávom, nie však záver o skutočnosti, že žalobca spôsobil v celom

rozsahu jej neoprávnené poskytnutie. Zo strany žalobcu neboli doposiaľ poskytnuté dôkazy o tom, že
by žalobca spĺňal podmienky na poskytnutie dávky v hmotnej núdzi, pretože v rámci dokazovania bolo
preukázané zo strany prvostupňového správneho orgánu i prostredníctvom aplikácie EESSI RINA zo
strany Nemeckej spolkovej republiky, že žalobca poberal dávky, ktoré sa započítavali ako príjem do
domácnosti. Z aplikácie EESSI RINA bolo zistené, že žalobca z Nemeckej spolkovej republiky za

obdobie máj 2020 až december 2020 poberal prídavok na dve deti vo výške 179,05 Eur mesačne na
každé dieťa a od januára 2021 do júna 2022 vo výške 193,50 Eur mesačne na každé dieťa. Od júla
2022 do decembra 2022 poberal prídavok na jedno dieťa. Na základe uvedeného teda je zrejmé, že
došlo k zmene príjmových pomerov žalobcu v rozhodujúcom období, po vykonaní kontrolného prepočtu,
po zohľadnení dávok vyplácaných z Nemeckej spolkovej republiky, žalobca by nemal nárok na dávku

a dávka bola poskytnutá neprávom, preto v zmysle § 25 ods. 6 zákona o hmotnej núdzi vznikla tu
zákonná povinnosť vrátiť neprávom poskytnutú pomoc v hmotnej núdzi. Doposiaľ dôkazy obsiahnuté
v administratívnom spise, preukazujú tento záver. Ak sa žalobca nestotožnil s uvedeným záverom, jepotrebné, aby ho preukázal, teda predložil dôkazy, ktoré spochybňujú dôkazy doposiaľ obsiahnuté v
administratívnom spise, čo sa nestalo.

33. Žalobca ďalej v podanej žalobe namietal, že sa nemal možnosť vyjadriť ku konaniu pred vydaním
rozhodnutia. K tejto námietke správny súd odkazuje na zákonnú úpravu zákona o hmotnej núdzi, že na
konania podľa zákona o hmotnej núdzi sa vzťahuje správny poriadok, okrem § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, §
60, § 62 až 68 správneho poriadku, ak v odseku 3, § 19 ods. 1 a v § 28 ods. 2 písm. a) zákona v hmotnej
núdzi nie je ustanovené inak. Z uvedeného vyplýva, že aplikácia § 33 ods. 2 správneho poriadku,

ktorý zakotvuje povinnosť dať účastníkom konania, aby sa mohli vyjadriť pred vydaním rozhodnutia k
podkladom, ako i k spôsobu jeho zistenia, navrhnúť dôkazy, je v tomto prípade vylúčená. Preto i táto
námietka nie je dôvodná.

34. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného vo vzťahu údajnému neoprávnenému
poberaniu dávok v hmotnej núdzi v čase od 01.05.2020 do 21.07.2021, keď 21.07.2021 došlo k

výplate dávky z Nemeckej spolkovej republiky v peniazoch pripísanej na účet žalobcu. Prijatie dávky,
síce oneskorenie, korešponduje so záverom žalovaného a administratívnym spisom a nepopiera a
nespochybňuje to ani žalobcom predložený výpis z účtu, že by k poberaní dávky v predmetnom období
nedošlo.

35. K námietke žalobcu ohľadom protizákonného vrátenia dávky za aktivačné práce, správny súd
uvádza, že aktivačný príspevok je po splnení zákonom stanovených podmienok poskytovaný iba
poberateľovi pomoci v hmotnej núdzi. Aktivačný príspevok, ako aj ostatné príspevky pomoci v hmotnej
núdzi, sa neposkytujú samostatne, nie je možné ich odčleniť. Aktivačný príspevok po splnení zákonných
podmienok obdrží žiadateľ a jednou z podmienok je, že nemôže dosahovať zákonom stanovený príjem,

ďalšou podmienkou je, že môže byť krátený, ak sa neúčastní na prácach, ktoré sú realizované napríklad
obcou. Nakoľko z administratívneho spisu a z dôkazov doposiaľ predložených v administratívnom
konaní vyplýva, že žalobca nesplnil prvú podmienku(podmienku príjmu) a to, že jeho príjem presiahol
zákonom stanovený príjem, táto dávka mu nepatrila. Splnenie druhej povinnosti účasti na drobných
prácach, aby dávka nebola krátená, bola v minulosti posudzovaná aj Ústavným súdom Slovenskej

republiky. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 8/2014 z 27.05.2015 z pohľadu
ústavného súdu nie je v rozpore s ústavným príkazom vyjadreným v čl. 39 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky vyžadovať aktívnu participáciu osôb na zabezpečovaní ich základných životných potrieb,
pokiaľ požadované činnosti nebudú neprimerané, neodôvodnené alebo zbytočne zaťažujúce.

36. Správny súd sa vo vzťahu k žalobným námietkam zaoberal, najmä podstatnými námietkami
majúcimi vzťah k zákonnosti rozhodnutia, pričom nezodpovedal sa všetkými námietkami, najmä z
dôvodu, že časť rozhodnutia nie je riadne odôvodnená, teda tak, ako je uvedené vyššie, žalobca dôkazy
a tvrdenia, ktoré produkoval v rámci administratívneho konania, ako i v rámci podaného odvolania,
žalovaný mu na ne nedal relevantnú odpoveď a preto sa správny súd nemohol vyjadriť v kontexte

všetkých námietok. Úlohou správneho súdu nie je dopĺňať argumentáciu žalovaného, ale je posudzovať,
či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil
vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti ale je posudzovať zákonnosť a odôvodnenosť rozhodnutia, či toto rozhodnutie
korešponduje s administratívnym spisom.

37. Podľa § 119 SSP v znení účinnom v rozhodnom čase správny súd vychádza zo skutkového stavu
zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak.

38. Z uvedených dôvodov preto správny súd žalobnému návrhu súd vyhovel, rozhodnutie žalovaného

podľa § 191 ods.1 písm d./, SSP zrušil.

39. V ďalšom konaní úlohou žalovaného bude sa náležite vysporiadať s námietkami žalobcu vo vzťahu
k prípadnej povinnosti vrátiť poskytnutú dávku pomoci zvýšenú podľa §25 ods. 6 zákona o hmotnej
núdzi o 10%.

40. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.41. Podľa § 167 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú
náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech

42. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 SSP tak, že priznal ich náhradu žalobcovi v
celom rozsahu, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude
rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci samej (§ 175 ods. 2
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach

v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.
(§ 443 ods. 1 a 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).
Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).