Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/310/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201816
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201816.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek

senátuJUDr.BarboryVrbovejaMgr.SimonyKočišovej,PhD.,vprávnejvecižalobcu:TERNOrealestate
s.r.o.,sosídlomBratská3,85101Bratislava,IČO:50020188,zastúpený:SOUKENÍK-ŠTRPKA,s.r.o.,
advokátska kancelária, so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému:
ŠtátnaveterinárnaapotravinovásprávaSlovenskejrepubliky,sosídlomBotanická17,84213Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 5534/2021 zo dňa 07.10.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky č. 5534/2021 zo dňa
07.10.2021 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Dňa 29.07.2020 vykonali inšpektori Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bratislava-
mesto (ďalej aj „RVPS“) na podnet spotrebiteľa úradnú kontrolu potravín v prevádzkarni TERNO 1016,
Pivonková 1, 821 01 Bratislava, pri ktorej bolo zistené umiestňovanie na trh dvadsiatich druhov potravín
pouplynutídátumuspotreby(ďalejaj„DS“)adátumuminimálnejtrvanlivosti(ďalejaj„DMT“).Skutočnosti

zistenépočasúradnejkontrolypotravínbolipopísanévZáznameoúradnejkontrolepotravínč.BA/2020/
ML,LČ/57/347ST zo dňa 29.07.2020, ktorý bol prerokovaný so zástupcom vedúcej prevádzky, pani A. B.,
prítomnou pri úradnej kontrole, ktorá bola oboznámená s obsahom záznamu a uloženými opatreniami,
voči ktorým nevzniesla námietky a záznam podpísala s vyjadrením: „Svojim podpisom nevyjadrujem
stanovisko spoločnosti TERNO real estate s. r. o. k obsahu záznamu o úradnej kontrole a priebehu
kontroly. Záznam preberám a zabezpečím jeho doručenie na centrálne oddelenie kvality. Spoločnosť
TERNO real estate s. r. o. sa vyjadrí k záznamu a k priebehu kontroly v zákonom stanovenej lehote.“

Na základe týchto zistení začala RVPS Bratislava-mesto správne konanie a žalobcovi ako účastníkovi
konania dala možnosť vyjadriť sa k podkladu pre rozhodnutie. Žalobca svoje procesné právo využil
vyjadrením k upovedomeniu o začatí správneho konania zo dňa 14.07.2021.
2. Dňa 10.08.2021 RVPS Bratislava-mesto vydala prvostupňové rozhodnutie č. k.: 564/1766/2021-161,
ktorým žalobcu uznala zodpovedným zo spáchania správnych deliktov podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona
č.152/1995Z.z.opotravináchvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„zákonopotravinách“)opakovane
a podľa § 28 ods. 4 písm. i) v jednočinnom súbehu s § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách a uložila

mu úhrnnú pokutu vo výške 1 000 000,- Eur podľa § 28 ods. 4 písm. i) v spojení s § 28 ods. 8 citovaného
zákona. V odôvodnení rozhodnutia sa RVPS Bratislava-mesto vyjadrila k námietkami žalobcu konania
zo dňa 14.07.2021.3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktoré bolo spolu so
spisovým materiálom postúpené druhostupňovému správnemu orgánu (žalovanej). S poukazom na
uplatnené námietky žiadal o zrušenie rozhodnutia.

4. Žalovaná Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky ako druhostupňový správny
orgán v konaní o odvolaní rozhodla podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „správny poriadok“) rozhodnutím č. k.: 5534/2021 zo
dňa 07.10.2021, ktorým odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové administratívne rozhodnutie č. k.:
564/1766/2021-161 zo dňa 10.08.2021 potvrdila.

5. Správne orgány oboch stupňov na základe zisteného skutkového stavu zhodne ustálili hmotnoprávne
závery, že z dôkazov získaných zákonným spôsobom počas úradnej kontroly potravín dňa 29.07.2020
vo vyššie uvedenej prevádzkarni žalobcu bolo preukázané, že žalobca v rozpore s § 6 ods. 5 písm. d)
a § 12 ods. 1 písm. h) zákona o potravinách umiestňoval na trh 14 druhov potravín (špecifikovaných
v prvostupňovom rozhodnutí) po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti (DMT), ktorým konaním
naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o

potravinách. V súvislosti s výškou uloženej pokuty dôvodili, že rozhodnutím RVPS Bratislava-mesto č.
k.: 158/653/2020-161 zo dňa 28.04.2020 (právoplatným dňa 14.05.2020), bola žalobcovi podľa § 28 ods.
4 písm. i) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách uložená úhrnná pokuta v sume 10 000,- Eur aj za
opakované umiestňovanie na trh potravín po uplynutom dátume minimálnej trvanlivosti (7 druhov), preto
konajúci správny orgán konštatoval, že do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto

rozhodnutia (14.05.2020), došlo k opätovnému porušeniu tých istých povinností (29.07.2020), za ktoré
bola uložená pokuta podľa § 28 ods. 4 písm. i) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách, čím boli
splnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby sankcie podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách.
6. Ďalej správne orgány zhodne konštatovali v konaní dostatočné preukázanie konania žalobcu v
rozpore s § 4 ods. 1, § 6 ods. 5 písm. a), d), § 12 ods. 1 písm. h) zákona o potravinách a čl. 14 ods. 1

Nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú
všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín
a ustanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (ďalej len „Nariadenie (ES) č. 178/2002“),
keď v predmetnej prevádzkarni umiestňoval na trh 6 druhov potravín (špecifikovaných v prvostupňovom
rozhodnutí) po uplynutí dátumu spotreby (DS), ktoré sa podľa čl. 24 ods. 1 druhá veta Nariadenia

Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o
potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica komisie 87/250/EHS, smernica Rady
90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES,
smernicaKomisie2002/67/ESa2008/5/ESanariadenieKomisie(ES)č.608/2004(ďalejlen„Nariadenie

(EÚ) č. 1169/2011“) považujú za nebezpečné v súlade s článkom 14 ods. 2 až 5 Nariadenia (ES) č.
178/2002. Vo vzťahu k tomuto konaniu správne orgány oboch stupňov ustálili kvalifikačný záver, že boli
konaním žalobcu naplnené všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4
písm. i) v jednočinnom súbehu so správnym deliktom podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách.

II. Rozsah a dôvody žaloby

7. Včas podanou žalobou na Krajský súd v Bratislave sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého
rozhodnutia žalovanej a prvostupňového rozhodnutia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), f) a
g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“)

a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo
na náhradu trov konania. Eventuálnym petitom navrhol moderáciu výšky pokuty tak, aby správny súd
rozsudkom zmenil rozhodnutie žalovanej v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v časti výšky uloženej
pokuty tak, že sa žalobcovi ukladá pokutu v sume 15 000,- Eur.
8. Žalobca namietal porušenie zásady materiálne pravdy, nedodržanie určeného procesného postupu

pre porušenie práva na obhajobu a nedodržanie povinnosti prerušiť správne konanie, uloženie pokuty
v rozpore so zásadou ne bis in idem a zákazu dvojitého pričítania a v neposlednom rade namietal
neprimeranosť výšky uloženej pokuty a rozpor § 28 ods. 8 zákona o potravinách s Ústavou Slovenskej
republiky.
9. V súvislosti s napádaným nesprávnym právnym posúdením veci mal za to, že v predmetnom konaní

nebolo preukázané naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákon
o potravinách, dodajúc, že žalovaný v danej veci uplatnil extenzívny výklad uvedeného zákonného
ustanovenia. Žalobný dôvod podporil poukazom na právne závery vyplývajúce z rozhodnutí správnychsúdov (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/200/2017 z 02.05.2018, rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky spis. zn. 6 Asan 1/2017 z 21.02.2018)
10. Vzhľadom k tomu, že konajúce správne orgány nepredložili žiaden dôkaz, ktorý by jasne

dokumentoval, že 6 druhov potravín identifikovaných po uplynutom DS v čase úradnej kontroly potravín
bolo zdraviu škodlivých, nevhodných na ľudskú spotrebu alebo skazených, žalobca považuje právnu
kvalifikáciuumiestňovaniatýchtopotravínakoinéhosprávnehodeliktupodľa§28ods.4písm.a)zákona
o potravinách za nesprávnu, a teda napadnuté rozhodnutia oboch stupňov za nezákonné.
11. V súvislosti s porušením procesných práv žalobca namietal porušenie jeho práva na obhajobu a to

tým, že bolo porušené jeho právo získať všetky relevantné informácie tvoriace podklad prvostupňového
rozhodnutia a k nim sa vyjadriť, pretože v upovedomení o začatí správneho konania nebola uvedená
zmienka o tom, že RVPS plánuje uplatniť sprísnenú sadzbu podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách a
ani aké skutočnosti bude hodnotiť ako priťažujúce/poľahčujúce okolnosti.
12. Žalobca taktiež namietal porušenie povinnosti prerušiť správne konanie až do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci týkajúcej sa vyslovenia súladu/nesúladu

ustanovenia § 28 ods. 8 zákona o potravinách s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, vedenom na Ústavnom súde SR pod č. PL. ÚS 3/2019.
13. V tejto súvislosti napádal, že žalovaná nevyhodnotila postup RVPS za nesprávny, keď RVPS
neprerušila správne konanie a ani sama žalovaná správne konanie neprerušila, hoci bola nato povinná.
Týmto postupom došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,

ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Zároveň žalobca považuje
za nesprávne právne posúdenie názor žalovanej vyjadrený v rozhodnutí o odvolaní, že prebiehajúce
konanie o súlade § 28 ods. 8 zákona o potravinách s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských
práv a základných slobôd nie je dôvodom pre obligatórne prerušenie správneho konania. V nadväznosti
na uvedené žalobca argumentoval, že žalovaná interpretuje definíciu predbežnej otázky podľa § 40

správneho poriadku izolovane bez súvislosti s § 29 ods. 1 správneho poriadku, pritom však § 40
správneho poriadku upravuje viazanosť správneho orgánu predbežnými otázkami, nie podmienky pre
prerušenie konania.
14. V vzťahu k právnej otázke povinnosti prerušenia administratívneho konania žalobca považuje
rozhodnutie žalovanej taktiež za nedostatočne odôvodnené, pretože nie je ani jasné, či žalovaná

považuje otázku súladu § 28 ods. 8 zákona o potravinách s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane
ľudských práv a základných slobôd za predbežnú otázku. Žalovaná sa dostatočne nevysporiadala s
argumentom žalobcu a nereagovala tak na jeho podstatný argument.
15. Žalobca argumentoval, že ustanovenie § 29 ods. 1 správneho poriadku upravuje podmienky pre
obligatórne prerušenie správneho konania, t. j. situácie, v ktorých je správny orgán povinný prerušiť

správne konanie. Takým je aj prípad, keď sa začalo konanie o predbežnej otázke. Žalobca mal za to,
že pre aktivovanie povinnosti správneho orgánu prerušiť konanie postačuje, že sa začalo konanie o
predbežnej otázke, nie je nevyhnutné, aby o predbežnej otázke bolo právoplatne rozhodnuté, dodajúc
poukaz na záver Krajského súdu v Nitre z rozhodnutia sp. zn. 15S/90/2012 zo dňa 31.01.2013.
16. V rámci porušenia zásad trestania namietal žalobca porušenie zásady ne bis in idem a zákaz

dvojitého pričítania. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že už pri určovaní pokuty rozhodnutím
RVPS Bratislava-mesto č. k.: 158/653/2020-161 zo dňa 28.04.2020 boli ako priťažujúce okolnosti
zohľadnené predchádzajúce rozhodnutia RVPS Bratislava-mesto č. k.: 147/1263/2018-161 zo dňa
18.04.2018, č. k.: 190/734/2019-161 zo dňa 11.03.2019, č. k.: 352/1962/2019-161 zo dňa 13.06.2019.
17. S poukazom na § 195 písm. d) SSP a na § 38 ods. 1 až 5 Trestného zákona dal žalobca do pozornosti

právny záver, podľa ktorého okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, nemožno znovu
hodnotiť ako všeobecnú priťažujúcu okolnosť, ktorá ovplyvňuje výmer trestu v rámci tejto vyššej trestnej
sadzby.
18. V nadväznosti na uvedené poukázal na to, že porovnaním hodnotenia minulosti obsiahnutého v
rozhodnutí o odvolaní (str. 19-20) a hodnotenia minulosti obsiahnutého v rozhodnutí o uložení pokuty 10

000,- Eur (str. 10) možno konštatovať, že žalovaná a RVPS prihliadali na totožné staršie rozhodnutia ako
na priťažujúce okolnosti. To podľa názoru žalobcu znamená, že žalovaná pri ukladaní pokuty priťažila
žalobcovi s ohľadom na tie isté rozhodnutia o uložení pokuty (Rozhodnutie o uložení pokuty 1 000,- Eur,
rozhodnutie RVPS č. k. 147/1263/2018-161, rozhodnutie RVPS č. k. 352/1962/2019-161), ktoré už v
minulosti v rámci ukladania pokuty zohľadnila a na základe ktorých už žalobcovi sankciu sprísnila.

19. Vo vzťahu k deliktuálnej minulosti žalobca tiež namietal, že rozhodnutie žalovanej nie je v
súvislosti s hľadiskom minulosti dostatočné odôvodnené, pretože správny orgán iba mechanicky opísal
predchádzajúce rozhodnutia bez toho, aby vyhodnotil, či je badateľný progres v plnení určených
povinností zo strany žalobcu.20. Vsúvislostisožalobnýmbodomnapádajúcimneprimeranosťvýškyuloženejsankcie(sprihliadnutím
na závažnosť sankcionovaného porušenia a predchádzajúce sankcie) a rozpor aplikovaného
ustanovenia § 28 ods. 8 zákona o potravinách s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a

základných slobôd, žalobca argumentoval, že pokuta je neprimeraná aj s ohľadom na menej závažný
charakter umiestňovania na trh potravín po DMT, ktoré sú stále potravinami bezpečnými. Rovnako tak
považuje žalobca za neprimeranú uloženú pokutu aj z pohľadu porovnania predchádzajúcich sankcií,
ktoré mu boli uložené v minulosti za obdobné porušenia.
21. Taktiež podľa názoru žalobcu konajúce správne orgány oboch stupňov nezohľadnili požiadavku

proporcionality trestu k povahe skutku a jeho následkom. Zastal názor, že správne orgány pri ukladaní
pokuty zohľadňujú najmä minulosť a opakovanosť protiprávneho konania žalobcu, a nie závažnosť
protiprávneho konania. S poukazom na znenie § 198 ods. 1 Správneho súdneho poriadku argumentoval,
že hoci môže dôjsť k zníženiu kvality potravín, potraviny po uplynutom DMT nie sú automaticky
považovanézanebezpečnéaanizostranyRVPSnebolopreukázanéporušeniezdravotnejbezpečnosti.
V tejto súvislosti dal do pozornosti konštatovanie žalovanej na str. 18 napadnutého rozhodnutia

o odvolaní, „priame následky na zdravie spotrebiteľa umiestňovaním na trh takýchto potravín neboli
preukázané.“
22. V nadväznosti na uvedené žalobca dôvodil, že uložená pokuta vo výške 1 000 000,- Eur teda nie
je úmerná závažnosti sankcionovaných porušení, má tvrdý represívny charakter a je možné považovať
ju za likvidačnú. Ak je minimálna sadzba pokuty stanovená v neprimeranej výške, ktorá neumožňuje

správnemu orgánu pri ukladaní pokuty prihliadnuť na všetky okolnosti prípadu a posúdiť celkovú
závažnosť skutku, dochádza tým zároveň k eliminácii ďalšej dôležitej zásady, na ktorej je Európska únia
a každý právny štát postavený, a to zásady spravodlivosti.
23. Žalobca zároveň vyjadril dôvodné pochybnosti o súlade § 28 ods. 8 zákona o potravinách s Ústavou
SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to z dôvodu, že stanovenie spodnej

sadzby pokuty vo výške 1 000 000,- Eur
· je likvidačné a diskriminačné,
· neumožňuje správnemu orgánu uplatniť správnu úvahu a prihliadnuť na okolnosti konkrétneho prípadu,
· dochádza k paušalizácii závažnosti protiprávneho konania a môže byť neprimeranou sankciou za
protiprávne konanie,

· neprimerané z pohľadu porovnania výšky sankcií stanovených inými právnymi predpismi, ktorých
cieľom je ochrana rovnakých spoločenských záujmov,
· je na úrovni sankcie za trestné činy právnických osôb, ktoré sú považované za najzávažnejšie
protispoločenské činy.
24. V tejto súvislosti namietal, že uloženie pokuty vo výške 1 000 000,- Eur zasahuje do vlastníckych

práv žalobcu tak značným spôsobom, že dochádza k zmene jeho majetkových pomerov, ktoré vedú k
tomu, že sankcia je pre žalobcu likvidačná. Výšku uloženej pokuty ako aj pokuty legislatívne vymedzenej
v § 28 ods. 8 zákona o potravinách je podľa jeho názoru potrebné vnímať ako neprimeranú aj z pohľadu
porovnania výšky sankcií stanovených inými právnymi predpismi, ktorých cieľom je ochrana rovnakých
spoločenských záujmov a tiež aj z pohľadu porovnania výšky sankcií stanovených právnymi predpismi

trestného práva.
25. Záverom žaloby žalobca navrhol Krajskému súdu v Bratislave, aby prerušil správne súdne konanie
o tejto správnej žalobe buď postupom podľa § 100 ods. 1 písm. b) Správneho súdneho poriadku, ak
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade § 28 ods. 8
zákona o potravinách s Ústavou SR a aby podal na Ústavný súd SR príslušný návrh, alebo postupom

podľa § 100 ods. 2 písm. a) Správneho súdneho poriadku, a to do právoplatného skončenia konania na
Ústavnom súde SR vedeného pod spis. zn.: PL. ÚS 3/2019.
III. Vyjadrenia žalovanej a žalobcu

26. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

27. Zrekapitulovala priebeh administratívneho konania predchádzajúci vydaniu napadnutých rozhodnutí
a zotrvala na ich správnosti a zákonnosti.
28. S poukazom na aplikované zákonné ustanovenia a ustanovenia Nariadenia (ES) č. 178/2002
a Nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 zotrvala na správnosti skutkového a právneho záveru konajúcich
správnych orgánov. Zopakovala, že zisteným konaním žalobcu v skutku 1. boli naplnené všetky znaky

skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách a v skutku
2. (umiestňovanie na trh 6 druhov potravín, špecifikovaných v prvostupňovom rozhodnutí, po uplynutí
dátumuspotreby-DS)bolinaplnenévšetkyznakyskutkovejpodstatyinéhosprávnehodeliktupodľa§28
ods. 4 písm. i) citovaného zákona v jednočinnom súbehu so správnym deliktom podľa § 28 ods. 4 písm.a) zákona o potravinách, pričom pri skutku 1. (umiestňovanie na trh 14 druhov potravín, špecifikovaných
v prvostupňovom rozhodnutí, po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti - DMT) boli splnené podmienky
pre uplatnenie zvýšenej sadzby sankcie podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách, ktorú správny orgán

prvého stupňa uložil na spodnej hranici zákonného rozpätia pokuty vo výške 1 000 000,- Eur.
29. V súvislosti s námietkou napádajúcou porušenie procesných práv žalobcu žalovaná poukázala
na obsah administratívneho spisu, že RVPS Bratislava-mesto listom č. k. 564/1498/2021-161 zo dňa
28.06.2021 upovedomila prevádzkovateľa o začatí správneho konania a dala mu možnosť, aby sa pred
vydaním rozhodnutia v lehote 5 pracovných dní od doručenia upovedomenia o začatí správneho konania

vyjadril k skutočnostiam, zisteným pri výkone úradnej kontroly dňa 29.07.2020, uvedeným v Zázname o
úradnej kontrole potravín č. BA/2020/ ML,LČ/57/347ST, aby navrhol dôkazy, prípadne navrhol doplnenie
dokazovania vo veci, pričom uviedla a popísala zistené skutočnosti, ktorými malo dôjsť k porušeniu
zákona o potravinách, predpisov vydaných na jeho vykonanie alebo priamo aplikovateľných právnych
aktov Európskej únie, ich predbežné právne posúdenie a dotknuté právne predpisy; zároveň poučila
účastníka konania o jeho procesných právach a povinnostiach. Záznam o úradnej kontrole potravín a

vyhotovená fotodokumentácia boli žalobcovi poskytnuté počas kontroly. Samotné upovedomenie bolo
žalobcovi doručené dňa 14.07.2021 a tento sa k upovedomeniu vyjadril listom zn. 32-2021-1016 zo dňa
14.07.2021.
30. Vyjadrila nesúhlas s tvrdením žalobcu, že bolo porušené jeho právo získať všetky relevantné
informácie tvoriace podklad prvostupňového rozhodnutia a k nim sa vyjadriť, pretože v upovedomení

o začatí správneho konania nebola uvedená zmienka o tom, že RVPS plánuje uplatniť sprísnenú
sadzbu podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách a ani aké skutočnosti bude hodnotiť ako priťažujúce/
poľahčujúce okolnosti. V tejto súvislosti žalovaná zastala názor, že vyhodnocovanie priťažujúcich a
poľahčujúcich okolností, minulosti, či opakovateľnosti protiprávneho konania už v upovedomení, je
irelevantné. Upovedomenie o začatí správneho konania nemôže obsahovať tieto účastníkom konania

požadované údaje, pretože k výške pokuty môže správny orgán dospieť až po záverečnom vyhodnotení
všetkých dôkazov a kritérií určených zákonom (závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania,
minulosť prevádzkovateľa, opakovanosť konania, súbeh viacerých deliktov). Až v konečnom rozhodnutí
správny orgán vysloví záver, spáchanie ktorých skutkov má za preukázané a či zistil ich recidívu.
Všeobecná informácia o možnej sankcii je však zrejmá už z predbežného zaradenia jednotlivých

konaní pod príslušné skutkové podstaty iných správnych deliktov podľa § 28 zákona o potravinách v
upovedomení o začatí konania. Žalovaná mala zo to, že žalobca, čo sa týka sankcií a zohľadňovania
minulosti, musí mať vedomosti o pokutách ukladaných mu v minulosti, dodajúc poukaz na právne
závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžo/262/2015 zo dňa
27.09.2017vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvBratislaveč.k.1S141/2014-117zodňa18.06.2015.

31. K námietke napádajúcej neprerušenie preskúmavaného administratívneho konania žalovaná
uviedla, že postavenie správnych orgánov v otázkach prerušenia konania z dôvodu prebiehajúceho
konania o súlade právnych predpisov na ústavnom súde je rozdielne od konania súdneho, kedy je
súd povinný takéto konanie prerušiť. Vyjadrila názor, že správny orgán obligatórnu povinnosť prerušiť
správne konanie podľa § 29 ods. 1 zákona o správnom konaní z tohto dôvodu nemá.

32. V nadväznosti na uvedené dodala, že žalovanej je známe, že v čase vydávania preskúmavaného
rozhodnutia o odvolaní boli návrhy o súlade ustanovenia § 28 ods. 8 zákona o potravinách s čl. 1
ods. 1, čl. 20 ods. 1 a ods. 4, čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ako
aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, prijaté na
ďalšie konanie, argumentujúc, že uznesenie o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov

podľa § 38 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred
ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, však neboli v danom prípade zatiaľ
vydané. Dodala, že správne orgány sú povinné vykonávať platné a účinné právne predpisy a Ústavný
súd Slovenskej republiky nepozastavil účinnosť napadnutých zákonných ustanovení, preto žalovaná s
poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 290/2014-17 zo dňa 24.04.2014 a

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 10Sžso/4/2015 zo dňa 30.03.2016 vyjadrila právny
názor, že dôvod, že na Ústavnom súde Slovenskej republiky prebieha konanie o súlade uvedených
právnych predpisov, nie je sám osebe obligatórnym dôvodom na prerušenie správneho konania vo veci
odvolania účastníka konania TERNO real estate s. r. o. proti rozhodnutiu RVPS Bratislava-mesto č.
k.: 564/1766/2021-161 dňa 10.08.2021 o uložení pokuty vo výške 1 000 000,- Eur podľa § 28 ods. 4

písm. i) v spojení s § 28 ods. 8 zákona o potravinách. Ak Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodne
o pozastavení účinnosti napadnutých zákonných ustanovení alebo vydá nález o ich nesúlade, jeho
rozhodnutia budú záväzné aj pre príslušné správne orgány.33. Vo vzťahu k neprimeranosti výšky uloženej pokuty žalovaná dôvodila poukazom na zásadu legality
(čl. 2 ods. 2 Ústavy SR), uplatňovanú v konaní a rozhodovaní štátnych orgánov, ako aj poukazom na
platné a účinné ustanovenia zákona o potravinách v relevantnom čase, upravujúce právne povinnosti

prevádzkovateľov, skutkové podstaty predmetných správnych deliktov a ukladanie trestov.
34. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovanej zotrval na rozsahu a dôvodoch správnej žaloby, pričom vo
vzťahu k eventuálnemu petitu na uplatnenie moderačného práva správneho súdu navrhol znížiť pokutu
na 9 000,- Eur.

IV. Relevantná právna úprava

35.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

36. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

37. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti

rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

38. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

39.Podľa§194ods.1SSPsprávnymtrestanímsanaúčelytohtozákonarozumierozhodovanieorgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

40. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach

správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

41. Podľa § 195 písm. d) SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a
dôvodmi žaloby, ak ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné
použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania.

42. Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy SR trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

43. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

44. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona
účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku
nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý

je pre páchateľa priaznivejší.

45. Podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej
osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto
zákonom alebo osobitnými predpismi vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné,

sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené.

46. Podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej
osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000 eur, ak umiestňuje na
trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby alebo po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti okrem

bezodplatného prevodu podľa § 6 ods. 7.

47. Podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách, ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokutapodľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa
odseku 4.

48. Podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách, ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta
podľa odseku 7, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu od 1 000 000 eur do 5 000 000 eur.

49. Podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách v znení účinnom od 01.07.2022 (zákon č. 211/2022 Z.

z.), ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k
opakovanému porušeniu tých istých povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4, orgán
úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4.

50. Podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách v znení účinnom od 01.07.2022 (zákon č. 211/2022
Z. z.), ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde

k opakovanému porušeniu povinnosti, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 8, orgán úradnej
kontroly potravín uloží pokutu až do štvornásobku sadzby pokuty podľa odseku 4.

51. Podľa § 31ai ods. 1 zákona o potravinách v znení účinnom od 01.07.2022 (zákon č. 211/2022 Z.
z.) prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2022 - konanie o uložení pokuty podľa § 28 a

§ 29, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30.06.2022, sa dokončí podľa tohto zákona v znení
účinnom od 01.07.2022.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci

52. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 5S/310/2021-125 zo dňa 04.07.2022 rozhodol o prerušení
konania sp. zn. 5S/310/2021 do právoplatného skončenia konania na Ústavnom súde Slovenskej
republiky vedenom pod sp. zn. PL. ÚS 3/2019 o návrhu Krajského súdu v Bratislave podľa čl. 125 ods.
1 písm. a) a čl. 130 ods. 1 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky na konanie o súlade ustanovenia § 28

ods. 8 zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1
a ods. 4, čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
53. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť

Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského
súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v
ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola zo zákonných
dôvodov podľa predchádzajúcej vety, v súlade s platným a účinným rozvrhom práce Správneho
súdu v Bratislave na rok 2023 a podľa § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v júni 2023 náhodným výberom
pridelená pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky na prejednanie a rozhodnutie do senátu 1S Správneho súdu
v Bratislave (ďalej v texte rozsudku aj „správny súd“, príp. „súd“). Pred Správnym súdom v Bratislave je
prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-5S/310/2021.

54. Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol o návrhu Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn.
5S/161/2017 uznesením č. k. PL. ÚS 3/2019-86 zo dňa 12.10.2022, ktorým konanie zastavil z dôvodu,
že preskúmavané ustanovenie zákona o potravinách stratilo platnosť pred vyhlásením nálezu vo veci.
Konkrétne, napadnuté ustanovenie § 28 ods. 8 zákona o potravinách stratilo platnosť dňa 30.06.2022,
atoprijatímzákonač.211/2022Z.z.,ktorýmsameníadopĺňazákonNárodnejradySlovenskejrepubliky

č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších
predpisov.
55. Predsedníčka senátu 1S Správneho súdu v Bratislave uznesením č. k. č. k. 5S/310/2021-142 zo
dňa 15.05.2025 rozhodla podľa § 100 ods. 3 SSP o pokračovaní v konaní z dôvodu, že odpadol dôvod

prerušenia konania vzhľadom na to, že vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp.
zn. PL. ÚS 3/2019 bolo vydané uznesenie č. PL. ÚS 3/2019-86 zo dňa 12.10.2022, ktorým Ústavný súd
Slovenskej republiky konanie o návrhu Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. 5S/161/2017 zastavil,
a teda odpadla prekážka, pre ktorú bolo konanie prerušené.56. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,
preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP)
napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu,

vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e
SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 2 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP) vec prejednal
bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.
57. Správny súd sa tak pri prieskume zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia zameral na
posúdenie zásadnej právnej otázky, či došlo konaním žalobcu k naplneniu skutkovej podstaty iného

správneho deliktu, a teda, či žalobca svojim konaním porušil povinnosti uložené zákonom, za ktoré
porušenie právnej povinnosti, spočívajúcej v zákaze umiestňovať na trh potraviny iné ako bezpečné,
po uplynutom dátume spotreby alebo dátume minimálnej trvanlivosti, okrem výnimiek stanovených
zákonom (§ 6 ods. 5 písm. a/ a d/ zákona o potravinách). Taktiež, či boli splnené podmienky na zvýšenie
sadzby podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách v nadväznosti na opakované porušenie už opakovane
sankcionovaného porušenia povinnosti. Správny súd dospel k záveru, že žalovaná v konaní postupovala

v súlade so zákonom (v tom čase v účinnom znení), svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnila, pričom
vychádzala z dostatočne zisteného skutkového stavu a vec správne právne posúdila. Správny súd, hoci
sa nestotožnil s námietkami žalobcu a tieto považoval za nedôvodné či irelevantné, žalobou napadnuté
rozhodnutie považoval za potrebné, vzhľadom na zmenu právnej úpravy, zrušiť a vec vrátiť žalovanej
na ďalšie konanie.

58. Správny súd prihliadol na právnu skutočnosť, že v priebehu konania zákonodarca prijal zákon, ktorý
s účinnosťou od 01.07.2022 (okrem iného) v ustanovení § 28 ods. 8 zákona o potravinách vypustil
spodnú hranicu pokuty vo výške 1 000 000,- Eur. Zákonodarca zároveň do zákona o potravinách
zakomponoval prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa konania o uložení pokuty začaté a právoplatne
neskončené do 30.06.2022 dokončia podľa zákona o potravinách v znení novely. K podstatnej zmene

právneho predpisu, ktorý bol aplikovaný na predmetnú vec, došlo v súvislosti so sadzbou pokuty, ktorú
môže správny orgán v rámci správnej úvahy aplikovať.
59. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) uznesením č. k. PL. ÚS 3/2019-86 zo dňa
12.10.2022 zastavil konanie v súlade s § 87 prvej vety zákona o ústavnom súde, pretože preskúmavaný
právny predpis stratil platnosť pred vyhlásením nálezu vo veci. Napadnuté ustanovenie § 28 ods. 8

zákonaopotravináchstratiloplatnosťdňa30.06.2022prijatímzákonač.211/2022Z.z.abolonahradené
novou právnou úpravou - aktuálne § 28 ods. 9 zákona o potravinách. Ústavný súd zdôraznil vôľu
zákonodarcu zmeniť neprimerané sankcie a poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 211/2022 Z. z.
k bodu 17 tohto zákona: „V ustanovení dochádza k úprave dolnej hranice sadzby pokuty pri opakovanom
porušení povinností podľa § 28 ods. 8, za ktoré bola orgánom úradnej kontroly potravín uložená pokuta,

a to z dôvodu, že ustanovená dolná hranica pokuty by mohla byť pre viaceré subjekty likvidačná a
neumožňovala v rámci správnej úvahy aplikovanej príslušným správnym orgánom uložiť primeranú
pokutu. Napríklad aj pri subjektoch s obratom pod 1 000 000 Eur ukladalo ustanovenie orgánu úradnej
kontroly potravín povinnosť uložiť minimálnu pokutu 1 000 000 Eur. Od roku 2014 bolo uložených podľa
predmetného paragrafu 33 miliónových pokút, pričom nenadobudli právoplatnosť a sú v súčasnosti

predmetom konania na vecne a miestne príslušných súdoch a na Ústavnom súde Slovenskej republiky.“
60. Ústavný súd ďalej konštatoval, že podstatou plnej jurisdikcie je požiadavka, aby správny súd nebol
viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby a aby disponoval právomocou napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy preskúmať v plnom rozsahu. Správny súd teda musí mať právomoc v takom rozsahu,
aby bol objektívne schopný posúdiť všetky relevantné skutkové, ako aj právne okolnosti (rozhodnutie

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) z 2. apríla 1995 vo veci Fischer v. Rakúsko,
sťažnosťč.16922/90).Plnájurisdikciapredstavujedôležitýatribútprávanaspravodlivýprocesavýznam
tohto inštitútu sa osobitne prejavuje práve v oblasti správneho trestania. Skutočnosť, že správny delikt
má trestnú povahu, nebráni tomu, aby o vine a sankcii za protiprávne konanie rozhodoval správny orgán.
ESĽP však k tomu dôvodí, že pre nastolenie súladu s dohovorom prichádzajú do úvahy dve alternatívy.

Tou prvou je, že orgány vyvodzujúce zodpovednosť za správne delikty majú povahu nezávislého a
nestranného tribunálu (súdu), a teda spĺňajú požiadavky zakotvené 6 ods. 1 Dohovoru. V opačnom
prípade (absencia postavenia nezávislého a nestranného súdu), ako to je aj v podmienkach Slovenskej
republiky, musia ich rozhodnutia byť preskúmateľné nezávislým a nestranným súdom v plnom rozsahu
(rozhodnutie ESĽP z 28. 1. 1983 vo veci Albert Le Compte v. Belgicko, sťažnosť č. 7299/75, 7496/76).

Práve preto je nevyhnutná plná jurisdikcia správnych súdov. Požiadavka konania súdu v plnej jurisdikcii
oslabuje rozhraničovací význam pojmu právoplatnosť použitý v § 3lai ods. 1 zákona č. 152/1995 Z.
z. natoľko, že záujem na ochrane základných práv a slobôd podnikateľov postihnutých neprimerane
prísnymi sankciami, ktorí sa obrátili na navrhovateľov (krajské súdy), vyžaduje interpretáciu slovnéhospojenia „konanie o uložení pokuty,... ktoré sa právoplatne neskončilo“ tak, že toto konanie zahŕňa
nielen správne konanie, v ktorom sa ukladala sankcia podľa napadnutého ustanovenia, ale aj správny
súdny prieskum na základe správnej žaloby podanej vo veci správneho trestania. Od krajských súdov

sa tak očakáva, že ustanovenie § 3lai ods. 1 zákona č. 152/1995 Z. z. zinterpretujú rozširujúco, nie
formalisticky, s prísnym rešpektom k podústavne definovanej kategórii právoplatnosti, a tým aj ústretovo
k základným právam, vyslovenia porušenia ktorých sa napadnutým ustanovením navrhovatelia (krajské
súdy) domáhali. (bod 19, 20, 26 uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS 3/2019-86
zo dňa 12.10.2022 ).

61. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vyslovený v rozsudku sp. zn. 4Asan/2/2019 zo dňa 05.11.2019, publikovaný tiež v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 20/2021, ktorého právna veta znie:
„Rešpektujúc princípy správneho trestania, ak správne orgány v rámci konania o správnom delikte
uložili sankciu v súlade s právnou úpravou účinnou v čase, keď o tejto sankcii rozhodovali, avšak
následne v priebehu súdneho prieskumu došlo k zmene právnej úpravy v prospech páchateľa, ktorý

namietol neprimeranosť (neproporcionálnosť) peňažnej sankcie, pôvodne uloženej správnym orgánom,
je povinnosťou správneho súdu prihliadať na zmenu v právnej úprave sankcie, a to aj v prípade, že táto
nastala hoci až po právoplatnosti rozhodnutí správnych orgánov vo veci samej.“
62. Správnym trestaním sa na účely Správneho súdneho poriadku rozumie rozhodovanie orgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie (§

194 ods. 1 SSP). Deliktom je protiprávne konanie, ktorého znaky sú uvedené v zákone, za ktoré orgán
verejnej správy, resp. správny orgán ukladá sankcie ustanovené administratívno-právnou formou.
63. Správny súd uvádza, že výnimkou zo všeobecného princípu zákazu retroaktivity je zásada
prípustnosti retroaktivity v prospech páchateľa, v zmysle ktorej, ak je v budúcnosti prijatá právna
úprava, podľa ktorej by bolo možné sankcionovať miernejšie, resp. je v iných ohľadoch pre

páchateľa priaznivejšia, prihliada sa práve na túto neskoršiu právnu úpravu. Tým má byť zaručená aj
predvídateľnosť rozhodovania, pretože páchateľovi musí byť v dobe jeho konania zrejmé, aký postih mu
hrozí. Rozhodujúci je stav právnej úpravy v dobe spáchania deliktu, s možnosťou neskoršej priaznivejšej
právnej úpravy.
64. Rešpektujúc princípy správneho trestania, ak správne orgány v rámci konania o správnom delikte

uložili sankciu v súlade s právnou úpravou účinnou v čase, keď o tejto sankcii rozhodovali, avšak
následne v priebehu súdneho prieskumu došlo k zmene právnej úpravy v prospech páchateľa, ktorý
namietol jej neprimeranosť a neproporcionálnosť, je povinnosťou správneho súdu prihliadať na zmenu
v právnej úprave sankcie, a to aj v prípade, že táto zmena nastala až po právoplatnosti rozhodnutí
správnych orgánov vo veci samej. Správny súd preto nad rámec žalobných bodov prihliadol na zmenu

právnej úpravy.
65. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu konštatuje, že
žalobca namietol neprimeranosť (neproporcionálnosť) peňažnej sankcie uloženej mu napadnutým
rozhodnutím žalovanej a rozhodnutím prvostupňového orgánu. So zreteľom na základnú zásadu
trestania upravenú v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky je potrebné uzavrieť, že napadnuté

rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňové rozhodnutie trpia vadou, pre ktorú je potrebné ich zrušiť,
keďže vzhľadom na vývoj v právnej úprave je potrebné na uloženie trestu žalobcovi použiť neskorší
zákon, ktorý je pre žalobcu priaznivejší.
66. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd, postupujúc v súlade s čl. 50 ods. 6 a čl.
152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 2 ods. 1 Trestného zákona a § 195 písm. d)

SSP aplikujúc ustanovenie § 191 ods. 1 písm. c) SSP per analogiam v spojení s čl. 4 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci a vec jej vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa žalovaná vysporiada s novou právnou
úpravou, pre žalobcu priaznivejšou vo vzťahu k výške sankcie.
67. V súvislosti s ďalším administratívnym konaním správny súd dáva žalovanej taktiež do pozornosti,

že v zmysle zásad posudzovania trestnosti skutku a ukladania trestu (pri zohľadnení čl. 50 ods. 6 a čl.
152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 2 ods. 1 Trestného zákona), bude potrebné, aby
konajúce správne orgány prihliadli na zmenu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 28 ods. 4
písm. i) v spojení s § 6 ods. 5 písm. d) zákona o potravinách v znení účinnom od 01.07.2022 (body 6.
a 26. Čl. I zákona č. 211/2022 Z. z.).

68. Vzhľadom k tomu, že správny súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 SSP,
sankčná moderácia v zmysle § 198 SSP sa stala bezpredmetnou, rovnako tak, ako aj ďalšie žalobné
body.69. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej

správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
70.Žalovaná,spoukazomnaprávnynázorsprávnehosúduvyslovenývtomtorozsudku,budepovrátení
veci povinná sa vysporiadať s novou právnou úpravou, ktorá je priaznivejšia pre žalobcu, postupovať
v konaní v súlade so znením prechodných ustanovení v zákone o potravinách k úpravám účinným od

01.07.2022, a teda opätovne posúdiť zistené nedostatky v kontexte priaznivejšej právnej úpravy. Ide tu
o rešpektovanie princípov správneho trestania a aplikáciu nepravej retroaktivity, ktorá je prípustná, ak je
v prospech páchateľa. Zároveň je orgán verejnej správy povinný nové rozhodnutie náležite odôvodniť
s poukazom na ustanovenie § 47 ods. 3 správneho poriadku, podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia
správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie a akými úvahami bol vedený
pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých

rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k
podkladom rozhodnutia.
71. Správny súd zdôrazňuje, že ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy
správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom
správny orgán v zákonom stanovených medziach uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom

použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je
výsledkom tohto procesu (uváženia), musí byť náležite odôvodnené (R 90/2012).
72. Vzhľadom na to, že žalovanou bude aplikovaná nová právna úprava, ktorá je pre žalobcu
priaznivejšia, odôvodnenie žalovanej a jej správna úvaha uvedená v napadnutom rozhodnutí nie je
konečná vo vzťahu k meritu veci a k výške trestu žalobcu.

73. Správny súd, vo vzťahu k námietke žalobcu o neprimeranosti výšky uloženej sankcie považuje
za potrebné uviesť, že žalovaný v čase vydania rozhodnutia postupoval pri ukladaní sankcie za
zistené porušenia v súlade s vtedy platným a účinným zákonom o potravinách, účelom ktorého
bolo zabezpečiť ochranu ľudského života a zdravia a potravinovej bezpečnosti ako najvyššej
hodnoty verejného záujmu sledovaného legislatívou komunitárneho a vnútroštátneho potravinového

práva. Tomu zodpovedala dôsledná kontrola dodržiavania zákonných povinností prevádzkovateľmi
potravinových podnikov a dôsledné sledovanie nápravy, ktorá by sa mala prejaviť elimináciou
protiprávnych konaní kontrolovaných subjektov. Odstupňovanie sprísnenia administratívneho trestania
pri opakovanom porušovaní vyššie uvedených zákonných povinností, resp. zákazov v priebehu
relevantného časového obdobia kontrolovaným subjektom, je vyjadrením vysokej hodnoty uvedených

objektov chránených zákonom, čo bolo i dôvodom na uzákonenie týchto kvalifikovaných skutkových
podstát administratívneho trestania podľa § 28 ods. 7 a ods. 8 zákona o potravinách. Zároveň správny
orgán riadne odôvodnil uloženie pokuty na spodnej hranici zákonom prípustnej sadzby. Dôsledkom
zmeny právnej úpravy sa správnemu orgánu naskytá možnosť na základe svojej riadne odôvodnenej
správnej úvahy uložiť páchateľom iného správneho deliktu pokutu v takej výške, aby nebola likvidačná

a aby bola primeraná.
74. O náhrade trov v konaní úspešného žalobcu rozhodol súd podľa § 167 ods.1 SSP s tým, že podľa
§ 175 ods. 2 SSP o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
75. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho
doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c/ SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.