Rozsudok Judgement was issued on Monday, July 14, 2025

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 25P/48/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2625204604
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Guček

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2025:2625204604.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudcom Mgr. Petrom Gučkom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. A.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Senica, dieťa rodičov: B. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A., A. XXXX/X, právne zastúpená:
JUDr. Kristína Žúrková, advokátka so sídlom Holíč, Námestie sv. Martina 9 a D. A., nar. X.XX.XXXX,
trvale bytom A., A.. E. XXXX/XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

I. Súd zvyšuje výživné otca na maloleté dieťa A. A., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 180,- eur mesačne na
sumu 350,- eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k
rukám matky, s účinnosťou od 7.5.2025.

II. Nedoplatok na zročnom výživnom na maloleté dieťa za obdobie od 7.5.2025 do 30.6.2025 v sume
296,13 eura, je otec povinný zaplatiť k rukám matky do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku súd návrh zamieta.

IV. Súd tým mení rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. 6P/96/2014-87 zo dňa 24.9.2014 v časti

bežného výživného na maloleté dieťa.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 7.5.2025 domáha, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca
na maloleté dieťa A. A., nar. XX.XX.XXXX na sumu 480,- eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2024. Návrh
odôvodnila tým, že od poslednej úpravy ubehlo desať a pol roka a doteraz určené výživné považuje za
nedostačujúce, zvýšenie výživného je teda v záujme maloletej A..

2. Rodičia na informatívnom stretnutí dňa 30.6.2025 uzatvorili rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa
otec zaviazal prispievať na maloletú A. zvýšeným výživným 350,- eur mesačne s účinnosťou od 7.5.2025
a zároveň na uhradení nedoplatku na zročnom výživnom za čas od 7.5.2025 do 30.6.2025 vo výške
296,13 eura. Na pojednávaní dňa 14.7.2025 otec uviedol, že s návrhom nesúhlasí, výšku výživného
350,-eurpovažujezavysokú,navrholvýživnévovýške250,-euraž300,-eur.Kolíznyopatrovníknavrhol
zvýšiť výživné na maloleté dieťa primerane jeho potrebám a možnostiam a schopnostiam otca (č.l. 78).

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, písomným vyjadrením otca, rodnými listami,
potvrdeniami o platbách, správami a potvrdeniami zamestnávateľov rodičov, sociálnej poisťovne, úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny, daňovým priznaním matky, výpisom z účtu, potvrdením otca o podaní
daňového priznania, záznamom z informatívneho stretnutia rodičov, rodičovskou dohodou, lustráciami,rozsudkom Okresného súdu Skalica sp. zn. 7P/138/2016, spisom Okresného súdu Senica sp. zn.
SI-6P/96/2014 a zistil tento skutkový stav veci:

4. Rozsudkom Okresného súdu Skalica č. k. 6P/96/2014-87 zo dňa 24.9.2014, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 11.10.2014, bolo zvýšené výživné otca na maloletú A. zo sumy 80,- eur mesačne na
sumu 180,- eur mesačne právoplatnosťou tohto rozsudku, ktoré výživné bol otec povinný platiť vždy do
15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Druhým výrokom súd zmenil rozsudok Okresného
súdu Skalica č. k. 6P/100/2012-53 zo dňa 1.8.2012 v časti výšky výživného otca na maloletú A.. Tretím

výrokom rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

5. Z potvrdenia zamestnávateľa F. G. H. A. A. I. G. zo dňa 11.6.2025 vyplýva, že matka je u neho
zamestnaná od 1.5.2025, pričom dosiahla čistý mesačný príjem 1.197,47 eura. Okrem toho jej bol
vyplatený daňový bonus na dve deti celkom v sume 200,- eur mesačne (viď č.l. 41-43). Otec pracuje
u zamestnávateľa C. A. J. K. A. A. K. (Rakúska republika), kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem

2.091,33 eura (viď č.l. 53, č.l. 61-62, č.l. 73-75).

6. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 18.6.2025 (č.l. 47) mal súd
preukázané, že otec v období posledných 12 mesiacov nepoberal prídavok na dieťa ani žiadne iné
štátne dávky, pričom matka poberá prídavok na deti A. C. a A. A. vo výške 60,- eur mesačne na každé

dieťa. Zo správy a z potvrdenia Sociálnej poisťovne, ústredia zo dňa 23.6.2025 (č.l. 49-50) vyplýva, že
otec v období posledných 12 mesiacov nepoberal žiadne dávky vyplácané sociálnou poisťovňou, matka
poberala nemocenské v období od 06/2024 do 12/2024, celkovo jej bola vyplatená suma 4.000,40 eura.

7. Pred súdom matka vypovedala, že na návrhu trvá, a to jednak z dôvodu, že výživné bolo naposledy

upravené, keď maloletá navštevovala škôlku, poukázala tiež na zhoršený zrak maloletej. Vyjadrila sa,
že otec sa nepodieľa na všetkých platbách maloletej. Uviedla svoje príjmy a výdavky a vyjadrila sa k
svojim celkovým majetkovým pomerom. Dodala, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť plní, s maloletou
sa veľmi často nestretáva.

8. Otec vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že s návrhom súhlasí čiastočne, a to so zvýšením na
sumu 250,- eur až 300,- eur. Uviedol svoje príjmy a výdavky a vyjadril sa k svojim celkovým majetkovým
pomerom. Výdavky matky na maloletú uznal. Vyživovaciu povinnosť voči maloletej si plní, prispieva aj
nad rámec výživného. Vyjadril sa tiež k priebehu a frekvencii stretávania sa s maloletou.

9. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len
zákon o rodine) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá
do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť

svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13) Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného

rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

11. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.13. Podľa § 78 ods. 1, ods. 3 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné

len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

14. Zo zisteného skutkového stavu veci a z vykonaného dokazovania súd vyvodil záver, že návrh matky
na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný. V danom konaní sa jedná o zmenu výživného na maloleté
dieťa, a preto súd v prvom rade skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene

pomerov, ktorá by bola podstatnou zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania
súdu o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 zákona o rodine. Zmena pomerov môže byť odôvodnená
jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti,
zhoršeniemajetkovýchpomerov),aletiežnastraneoprávneného(napr.zmenapotriebuškolopovinných
detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej
schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom

prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne, sú
závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania
dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Pod
odôvodnenými potrebami oprávneného je nutné rozumieť základné potreby, ktorými sú strava, ošatenie,
hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky a podobne,

ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Výraznou mierou sú potreby maloletého dieťaťa
bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda
oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov,
bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému
zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú

schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.
Možnosti a schopnosti povinného sú dané jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom,
celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej
aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii.

15. Súd konštatuje, že u maloletého dieťaťa došlo k zmene pomerov, nakoľko od poslednej úpravy
výživného uplynulo desať rokov a táto zmena je závažnejšieho a výrazného významu. Zmena pomerov
na strane maloletej A. súvisí jednak s jej vyšším vekom, kedy objektívne dochádza k zvýšeniu výdavkov
na stravu, oblečenie, hygienické potreby, ale tiež záujmy a voľnočasové aktivity, pričom zmena nastala
aj v súvislosti s prechodom na vyšší stupeň školského systému. Z vykonaného dokazovania je zrejmé,

že navrhovateľke nepochybne vzrástli náklady na starostlivosť o maloletú, jej osobné potreby a celkový
rozvoj. Pri poslednej úprave vyživovacej povinnosti maloletá Sára navštevovala materskú školu a jej
výdavky boli vo výške cca. 358,- eur mesačne. V školskom roku 2024/2025 bola maloletá žiačkou
7. ročníka základnej školy a jej aktuálne odôvodnené mesačné výdavky pozostávajú z nasledovných
položiek – strava 150,- eur, strava v škole cca. 5,- eur, oblečenie, obuv, športové potreby 50,- eur,

hygienické potreby 50,- eur, kaderník 10,- eur, školské aktivity (výlety a pod.) 10,- eur, telefón 20,- eur,
lieky a vitamíny 50,- eur, lekárske ošetrenia (zubár a pod.) 30,- eur, výdavky na okuliare 11,- eur, školské
potreby (učebnice a pod.) 10,- eur, vreckové 50,- eur, poplatok za hodiny klavíra 52,- eur, pomerné
náklady na bývanie cca. 116,67 eura mesačne, t.j. v sume cca. 615,- eur mesačne. Okrem toho mala
matka v poslednom období (t.j. v období jedného roka) mimoriadne výdavky, a to ZRPŠ 15,- eur ročne,

lyžiarsky výcvik 100,- eur (otec prispel takisto sumou 100,- eur) a školský výlet do Nemecka 130,- eur.
Z uvedeného je zrejmé, že oproti poslednej úprave vyživovacej povinnosti došlo k zmene pomerov na
strane maloletého dieťaťa spočívajúcej vo zvýšení pravidelných výdavkov o sumu cca. 257,- eur (615,-
eur mínus 358,- eur). Uvedené skutočnosti možno považovať za objektívne skutočnosti, na základe
ktorých dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 zákona o rodine.

16. Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Matka dosahuje
u svojho zamestnávateľa F. G. H. A. A. I. G. priemerný čistý mesačný príjem vo výške cca. 1.200,- eur.
Okrem toho poberá daňový bonus vo výške 200,- eur mesačne a prídavky na dve maloleté deti, t.j. spolu
vo výške 120,- eur. Pravidelné mesačné výdavky matky sú vo výške asi 1.113,- eur, z toho strava 500,-

eur, náklady na auto 193,- eur (cestovné, poistenie, servis), príspevok na bývanie 350,- eur (s maloletými
deťmibývavdomácnostijejpriateľa),telefón20,-eur,drogéria50,-eur.Zmenapomerovnastranematky
spočíva vo vyššom príjme, nakoľko pri poslednej úprave výživného jej príjem pozostával z prídavkov nadieťa v sume 47,04 eura a z rodičovského príspevku v sume 203,20 eura. U matky nedošlo k zmene
počtu vyživovacích povinností, okrem maloletej A. má vyživovaciu povinnosť k maloletej A., nar. XXXX.

17. Súd má za to, že na strane povinného otca nastala podstatná zmena pomerov. V čase poslednej
úpravy vyživovacej povinnosti (v roku 2014) mal príjem 1.380,- eur, v súčasnosti u zamestnávateľa C. A.
J. K. A. A. K. (Rakúska republika) dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 2.091,- eur, okrem toho je
mu vyplácaný 13. a 14. plat celkom vo výške 8.200,- ročne (viď č.l. 67). Jeho výdavky sú vo výške cca.
1.840,- eur mesačne a pozostávajú z nasledovných položiek – nájom 200,- eur, nájom garáže 15,- eur,

splátka hypotéky 369,28 eura, plyn 7,- eur, elektrina 50,- eur, strava 400,- eur, poistenie 97,57 eura, TV,
internet, telefón 140,- eur, náklady na auto 150,- eur až 200,- eur, výživné na deti 360,- eur. Možno teda
konštatovať,žeodposlednéhorozhodovaniaovýživnomdošlokzvýšeniunastranejehovýdavkov,ktoré
predstavovali sumu cca. 1.092,- eur mesačne a pozostávali s nasledovných položiek – nájom 205,95
eura, elektrina 34,78 eura, TV a internet 21,60 eura, mobil 35,- eur až 50,- eur, splátky auta 198,93 eura,
cestovné 200,- eur, výživné 80,- eur, strava a potreby do domácnosti 250,- eur až 300,- eur.

18. Povinný otec uhrádza na maloleté dieťa výživné v sume 180,- eur mesačne, pričom za mesiac júl
2025 uhradil výživné v sume 350,- eur. Na výživu maloletého dieťaťa prispieva aj nad rámec určeného
výživného, keď maloletej kupuje oblečenie a obuv (naposledy topánky v sume 50,- eur), dáva jej darčeky
či už na narodeniny alebo iné sviatky (napríklad na Vianoce), vreckové 10,- eur až 20,- eur, okrem toho

sa podieľa aj na úhrade mimoriadnych výdavkov (prispel polovicou sumy na lyžiarsky výcvik, a to vo
výške 100,- eur). Od posledného rozhodovania o výživnom mu pribudli dve vyživovacie povinnosti, a to
k maloletým deťom I., nar. XXXX a L., nar. XXXX. Býva spolu s partnerkou a ich spoločným dieťaťom
v byte, ktorého je výlučným vlastníkom (viď č.l. 67). Okrem toho nie je vlastníkom inej nehnuteľnosti, je
vlastníkom motorového vozidla I. M., rok výroby 2014. Má stredoškolské vzdelanie s maturitou v odbore

manažment, v odbore nikdy nepracoval. Zdravotný stav má dobrý.

19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol o zvýšení výživného otca na maloleté dieťa zo
sumy 180,- eur na sumu 350,- eur mesačne, a to s účinnosťou od 7.5.2025, t.j. od podania návrhu. Na
strane maloletej A. preukázateľne došlo k podstatnej zmene pomerov uplynutím času desiatich rokov

od ostatnej úpravy výživného, kedy matke vzrástli náklady na starostlivosť o maloletú, čo odôvodňuje
zvýšenie výživného otca. Súd za podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu predchádzajúceho
rozhodnutia považoval vyšší vek maloletej a s tým spojené vyššie životné náklady, prechod na vyšší
stupeň štúdia, s ktorým sú spojené zvýšené výdavky na jej starostlivosť a všestranný vývoj. Stanovené
výživné vo výške 350,- eur mesačne súd považuje za primerané veku a odôvodneným potrebám

maloletého dieťaťa, ako aj schopnostiam a možnostiam oboch rodičov.

20. Súd zamietol návrh matky na určenie výživného za obdobie od 1.9.2024, nakoľko nemal preukázané
dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia § 77 ods. 1 zákona o rodine. Jedná sa o výnimku
objektívneho charakteru zo zásady upravenej citovaným ustanovením, že výživné možno priznať od

začatia konania. Má teda ísť o okolnosti objektívne znemožňujúce podať návrh skôr, t.j. napríklad
preto, že navrhovateľ sa zo závažných dôvodov nemohol venovať takémuto konaniu skôr. Relevantným
dôvodom by mohol byť napríklad aj zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť
nárok. V zmysle uvedeného súd konštatuje, že nemožno akceptovať dôvody, ktorými sa matka domáha
spätného priznania výživného. Svoj nárok odôvodnila tým, že približne od mesiaca september 2024 bola

práceneschopná, nezamestnaná a nemala dostatok finančných prostriedkov na kontaktovanie právneho
zástupcu. Následne sa sťahovala k priateľovi, pričom s otcom sa snažila dohodnúť pred Vianocami 2024
mimosúdne, ktorý návrh otec odmietol. V tejto súvislosti však súd uvádza, že dostatočným spôsobom
neodôvodnila, že práceneschopnosť jej bránila v podaní návrhu na súd ako ani priebeh mimosúdnych
rokovaní s otcom, matka sa nevedela jednoznačne vyjadriť, v ktorom období sa sťahovala k priateľovi,

resp. ako jej uvedená okolnosť bránila v podaní návrhu na súd už skôr, t.j. v čase, keď na strane
maloletého dieťaťa podľa jej vyjadrenia prišlo k zvýšeniu výdavkov na začiatku školského roka. Zároveň
súd poukazuje na skutočnosť, že konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je oslobodené od
súdnych poplatkov a teda nemožno akceptovať ani argumentáciu matky spočívajúcu v tom, že nemala
dostatok finančných prostriedkov na právneho zástupcu, pričom návrh na zvýšenie výživného na súd je

možné podať aj prostredníctvom pošty. Bolo teda zodpovednosťou matky, aby bezodkladne po zvýšení
výdavkov na maloleté dieťa kontaktovala otca a v prípade neúspešného rokovania a neuzatvorenia
rodičovskej dohody podala návrh na súd. Ako už súd uviedol vyššie, matka uvedené skutočnostidostatočným spôsobom nepreukázala. Dodáva, že dôvody hodné osobitného zreteľa majú zásadne
objektívny charakter, pričom v danom prípade matka nárok odôvodňuje subjektívnymi skutočnosťami.

21. S poukazom na skutočnosť, že súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca spätne
s účinnosťou od 7.5.2025, vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie od 7.5.2025 do 30.6.2025
vo výške 307,11 eura. V uvedenom období maloletému dieťaťu vznikol nárok na výživné v celkovej
sume 667,11 eura (t.j. výživné za 6 dní v mesiaci máj 2025 v sume 34,86 eura, keď súd vychádzal
zo sumy 5,81 eura na deň, za 25 dní v mesiaci máj 2025 v sume 282,25 eura, keď súd vychádzal zo

sumy 11,29 eura na deň a za mesiac jún 2025 v sume 350,- eur), pričom otec uhradil na výživnom
sumu 360,- eur (máj 180,- eur, jún 180,- eur), teda nedoplatok za uvedené obdobie predstavuje sumu
307,11 eura. Zo zhodných tvrdení rodičov vyplýva, že otcom zaplatená suma 350,- eur na výživnom
za mesiac júl 2025 bola uhradená ešte pred splatnosťou výživného za daný mesiac, z ktorého dôvodu
súd túto sumu nezohľadnil pri výpočte sumy nedoplatku na zročnom výživnom. Súd konštatuje, že otec
síce maloletej prispieva nad rámec výživného, napríklad jej kupuje oblečenie a obuv, dáva darčeky či

vreckové, okrem toho sa podieľa aj na úhrade mimoriadnych výdavkov. Súd však na účely zistenia
nedoplatku na zročnom výživnom za minulé obdobie nezohľadnil platby, ktoré uhradil otec od podania
návrhu (t.j. nákup topánok v sume 50,- eur, rádia v sume 60,- eur ako ani vreckového), nakoľko ich
nemožno považovať za pravidelne uhrádzané výživné, ale príspevky nad rámec výživného, ktoré otec
uhradil dobrovoľne. Súd otcovi v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 CSP uložil povinnosť zaplatiť

nedoplatok v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, nakoľko nezistil dôvody na uloženie dlhšej
lehoty na plnenie, a to s poukazom na majetkové pomery otca.

22. Súd konštatuje, že je v schopnostiach a možnostiach povinného otca plniť si svoju vyživovaciu
povinnosť voči dieťaťu vo väčšom rozsahu ako doteraz. Pribudli mu síce dve vyživovacie povinnosti,

pričom podstatná zmena pomerov však spočíva vo výraznom zvýšení jeho príjmu. Súd pri určení
výšky vyživovacej povinnosti vychádzal z priemerného čistého mesačného príjmu otca vypočítaného
za obdobie posledného kalendárneho roka, ktorý ustálil vo výške 2.774,33 eura, t.j. pravidelný čistý
mesačný príjem v sume 2.091,- eur (vychádzajúc z vyjadrenia otca pred súdom ako aj z potvrdení
opríjme,viďč.l.61-62,ajč.l.73-75)spolus13.a14.platomvypočítanýmnasledovne-8.200,-eurdeleno

12 mesiacov, t.j. 683,33 eura mesačne. V čase posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti
dosahoval príjem 1.380,- eur, jeho priemerný mesačný príjem mu tak výrazne vzrástol o sumu cca.
1.394,- eur (2.774,- eura mínus 1.380,- eur). Súd zobral do úvahy takisto celkovú životnú úroveň otca.
Z uvedeného dôvodu neprihliadol na výdavky, ktoré nebol povinný vynaložiť, t.j. výdavky súvisiace so
spoločenským vyžitím vo výške 100,- eur až 150,- eur mesačne (č.l. 77). Poukazuje tiež na skutočnosť,

že otec je vlastníkom bytu a motorového vozidla. Konštatuje, že osobné a majetkové pomery otca možno
považovať za veľmi dobré, vychádzajúc jednak z vyššie uvedených skutočností a jednak z toho, že po
odpočítaní výdavkov mu zostáva finančná rezerva vo výške 764,- eur mesačne (po započítaní sumy
výživného 350,- eur, bez výdavkov súvisiacich so spoločenským vyžitím 150,- eur, a to na základe
výpočtu: príjem 2.774,- eur mínus výdavky 1.660,- eur mínus výživné 350,- eur).

23. Pokiaľ ide o určenie rozsahu vyživovacej povinnosti povinného otca vo vzťahu k jeho príjmu, súd
vychádzal z metodiky vypracovanej Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorá zohľadňuje vek dieťaťa
a počet vyživovacích povinností povinného rodiča. V jej zmysle konštatuje, že stanovené výživné je
primerané schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného otca a zohľadňuje vyššie

uvedené kritériá, keďže predstavuje cca. 13 % z jeho príjmu ustáleného na účely výpočtu výživného
na sumu 2.774,- eur (viď bod 22. odôvodnenia). Súd určil sumu výživného vo výške v zmysle uvedenej
metodiky (pre dieťa na druhom stupni základnej školy, ak má povinný rodič tri vyživovacie povinnosti má
byť výživné určené vo výške 13 % zo mzdy povinného rodiča), a to jednak s poukazom na odôvodnené
výdavky maloletého dieťaťa ako aj na skutočnosť, že by mala byť zachovaná kontinuita, t.j. podľa

názoru súdu by nemalo dochádzať k výraznejšej zmene rozsahu vyživovacej povinnosti, ale je žiaduce
zachovanie jej stability oboch zúčastnených strán, t.j. oprávneného aj povinného. Bolo zistené, že
mesačné výdavky na maloleté dieťa dosahujú sumu cca. 615,- eur (spolu s pomernými nákladmi na
bývanie a stravu), pričom na úhrade nevyhnutných potrieb maloletých detí majú povinnosť podieľať
sa obaja rodičia. Otec výdavky matky na maloleté dieťa uznal v celom rozsahu, pričom súd uvádza,

že výšku pravidelných mesačných výdavkov považuje za primerané veku a odôvodneným potrebám
maloletého dieťaťa. Súd dodáva, že rozsudky o výživnom sú v zmysle § 44 CMP predbežne vykonateľné
(t.j. ich doručením). Povinný je teda povinný platiť súdom stanovené výživné ešte pred nadobudnutím
právoplatnosti rozsudku (t.j. nie sú viazané na jeho právoplatnosť).24. S poukazom na judikatúru (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 88/2017) pri určovaní
výšky výživného súd prihliada aj na tú skutočnosť, do akej miery sú potreby maloletého dieťaťa hradené

zo štátnych sociálnych dávok, t.j. v danom prípade z rodinných prídavkov, ktorých výška je v sume 60,-
eurnanezaopatrenédieťa.Pojehoodčítanízosumy615,-eursapotomrodičiamusiaspoločnepodieľať
na finančnom zabezpečovaní potrieb maloletej sumou vo výške 555,- eur. Výživné určené otcovi vo
výške 350,- eur tak predstavuje vyšší podiel otca na úhrade týchto výdavkov (otec 350,- eur vs. matka
205,- eur). Súd však uvádza, že je potrebné zohľadniť, že v sumách výdavkov na maloleté dieťa nie

sú zahrnuté ďalšie náklady súvisiace s výchovou a s celkovou starostlivosťou o maloleté dieťa, ktoré je
povinná zabezpečovať matka či podiel na výdavkoch súvisiacich s chodom domácnosti (napr. energie
a pod.) či na iných ďalších aktivitách súvisiacich s trávením voľného času maloletého dieťaťa. Takisto
však má súd za to, že výrazným zvýšením vyživovacej povinnosti nebude ohrozená doterajšia životná
úroveň povinného otca, a to s poukazom na jeho celkové majetkové a zárobkové pomery.

25.Súdnevykonaldokazovaniedopytomnazamestnávateľaotcazaúčelomdoloženiapotvrdeniaojeho
príjmezaposlednýkalendárnyrokzdôvodu,žematkanauvedenomdokazovanínetrvala,pričomsúdpri
rozhodovaní vychádzal zo skutkových tvrdení otca podložených listinnými dôkazmi (viď listinné dôkazy
v cudzom jazyku z č.l. 61-62, ktoré obsahujú názov zamestnávateľa, meno a priezvisko otca a položku
Netto € 2.091,33), ktoré matka nepoprela.

26. Ďalším výrokom súd zmenil rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. 6P/96/2014-87 zo dňa 24.9.2014
naposledy upravujúci vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému dieťaťu.

27. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na

náhradu trov konania, nakoľko neboli naplnené podmienky, v zmysle ktorých by podľa CMP bolo možné
účastníkovi trovy konania priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie zo strany kolízneho opatrovníka, pretože sa vzdal práva
podať odvolanie po jeho vyhlásení v zmysle § 368 CSP.

Proti tomuto rozsudku majú právo podať odvolanie rodičia v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na
súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,

b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri

neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zákona č. 233/1995 Z. z.
v spojení s § 48 zákona č. 233/1995 Z. z.).