Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, June 12, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/259/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201692
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201692.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov

senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu: KVN s.r.o.,
so sídlom Kostolište 613, IČO: 51 050 170, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu hazardných hier, so
sídlom Križkova 9, Bratislava, IČO: 52 265 021, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
URHH/002231/2020-110 zo dňa 28. októbra 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. URHH/002231/2020-110 zo dňa 28.
októbra 2020 Rada Úradu pre reguláciu hazardných hier podľa § 59 ods. 2 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny
poriadok“) odvolanie žalobcu zamietla a potvrdila rozhodnutie Úradu pre reguláciu hazardných hier č.
000164/2019 zo dňa 28. novembra 2019, ktorým bola žalobcovi uložená sankcia skončenia nepovolenej

činnosti alebo zakázanej činnosti podľa § 92 ods. 1 písm. c/ zákona č. 30/2019 Z.z. o hazardných hrách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 30/2019
Z.z.“), spočívajúca v povinnosti skončenia prevádzkovania všetkých hracích zariadení so softvérom s
názvom DIAMOND LEVEL, spolu so zákazom prevádzkovania hracích zariadení so softvérom s názvom
DIAMOND LEVEL, ako aj sankcia peňažnej pokuty vo výške 250.000,- eur podľa § 92 ods. 1 písm.
e/ v spojení s § 96 ods. 1 písm. k/ zákona č. 30/2019 Z.z. za spáchanie iného správneho deliktu –
prevádzkovania hazardnej hry, na ktorú nebola udelená alebo vydaná licencia, a to vo veľkom rozsahu

a dlhodobo.

2. Prvostupňovým rozhodnutím boli žalobcovi uložené vyššie uvedené sankcie z dôvodu zisteného
porušenia § 3 ods. 3 zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 171/2005 Z.z.“), tým, že prevádzkoval
hazardné hry bez udelenej individuálnej licencie, čo bolo zistené dozormi vykonanými v období od 14.
februára 2018 do 11. októbra 2018, konkrétne Daňovým úradom Bratislava v dňoch 28. júna 2018 a

29. júna 2018 v prevádzkach: Long Pub, Pribišova 2/3099, 841 05 Bratislava, U Blažeja, Cafe Šport
Bar, Železničná 1, Záhorská Ves, JUPITER, Gessayova 45, Bratislava, BAKKUS, Stachanovská 8,
Bratislava, BLUE CAFÉ, Vietnamská, Bratislava, PATAGÓNIA, V.Karadžiča 54, Bratislava, ARES 69,
Varšavská 22, Bratislava, JAKŠO BAR, Vlčie hrdlo 54, Bratislava, CLUB 21, Dudvážska 2/E, 82107 Bratislava, POLO GARDEN, Štúrová 59, Modra, Hostinec u Švagra, Myslenická 101, Pezinok a
dozormi vykonanými Daňovým úradom Trnava dňa 28. júna 2018 v prevádzkach Pohostinstvo Nyirfa,
Holice č. 55, Holice, Espresso pod Gaštanmi, Gazdovský rad 30, Štvrtok na Ostrove, KRČMA IRISZ,

Hlboká ul. 28/1058, Trhová Hradská, Reštaurácia na Špici, pplk. Pľjušťa 693, 909 01 Skalica, Krčma u
Tondy, L. Novomestského 1587, 905 01 Senica, JOGA BAR, Továrenská 804, Kúty, HO - TR, Potočná
27, 909 01 Skalica a dozormi vykonanými Daňovým úradom Trenčín v dňoch 24. mája 2018, 29.
mája 2018, 5. júna 2018, 20. júna 2018, 26. júna 2018, 7. augusta 2018, 14. augusta 2018, 12.
septembra 2018, 20. septembra 2018, 26. septembra 2018 v prevádzkach Pohostinstvo Relax Inn,

Trenčianske Bohuslavice č. 212, 913 07 Trenčianske Bohuslavice, AMICUS, Bottova 4, 911 01 Trenčín,
Bar Vrtuľa, Legionárska 85, 911 01 Trenčín, Moto Bar, Bratislavská 4051/40, 018 41 Dubnica nad
Váhom, Bistro Anabela, Ivanovce č. 266, 913 05 Ivanovce, Pohostinstvo Kopačka, Šišov 168, 956 38
Šišov, HOSTINEC U KOZY, Pivovarská 401, 019 01 Ilava, Bufet Pueblo, Západná 1, 911 08 Trenčín,
U Sedláka, Horovce č. 101, 020 62 Horovce, Kamil Bartek - KB, Lysá pod Makytou č. 157, 020
54 Lysá pod Makytou, Pohostinstvo pod Kaštieľom, Rožňavská 173, Lednické Rovne, Pizzéria pod

Hradom, Považské Podhradie 4, Považská Bystrica, POHOSTINSTVO Pod Brezím, Tuchyňa 221, 018
55 Tuchyňa, HOKEJ-KLUB JUVIL, Opatovská 78, 911 01 Trenčín, Silemon-Rudina, Rudina č. 446, 023
31 Rudina, Hostinec Kľače, Kľače 51, 013 19 Kľače a dozormi vykonanými Daňovým úradom Žilina dňa
28. júna 2018 v prevádzkach Penzión U Jozefka, Kukučínova 92, Čadca, STEPS PUB, Okružná 2838/4,
Čadca, Áčko Bar, 023 41 Nesluša č. 1052, Nesluša, ESPRESSO U MALINKU 349, 023 03 Zborov

nad Bysricou, Ľubomír Florek - FLORO, Námestie M. R. Štefánika 518/15, Trstená, Pohostinstvo Pavol
Veselovský, 034 72 Liptovská Lúžna č. 603, Hostinec U kapráľa, Poľná 58/32, 034 01 Ružomberok,
COFFEE & RELAX, generála Miloša Vesela 5304/3, Ružomberok, Francesco club, Nám. Š. N. Hýroša
1359/3, Ružomberok a dozormi vykonanými Daňovým úradom Košice v dňoch 14. februára 2018, 7.
marca 2018, 16. mája 2018, 17. mája 2018, 21. mája 2018, 4. júna 2018, 19. júna 2018, 20. júna 2018,

28. júna 2018, 10. júla 2018, 18. júla 2018, 7. augusta 2018, 5. septembra 2018, 6. septembra 2018, 18.
septembra 2018, 1. októbra 2018, 11. októbra 2018 v prevádzkach Pohostinstvo - Poľov, Poľovská 35,
Košice, Pohostinstvo Ihrisko, Rožňavská 1253, Moldava nad Bodvou, Baník, SNP 561, 049 25 Dobšiná,
Pohostinstvo Čajanka, Nižný Čaj č. 40, Nižný Čaj, Kelt Pub, Hlavná, Čečejovce, TRYSKÁČ, Čermeľská
cesta 1, Košice, PIZZA CLUB U ŠEBA, Sokoľany 38, Sokoľany, Pohostinstvo MINERÁL, Obchodná

95, Nižná Myšľa, Admiral, Mierova 777, Strážske, U Fujteky, A. Dubčeka 251, Strážske, RedWin Club,
Čsl. Armády 57, 049 11 Plešivec, POHOSTINSTVO, M.Hunyadiho 2623, 07701 Kráľovský Chlmec,
POHOSTINSTVO ESO, Hlavná 460/113, 053 33 Nálepkovo Piváreň Alfa, P.O.Hviezdoslavova 22, 071
01Michalovce,Bunker,Námestieslobody2,07301Sobrance,HOSTINECCENTRUM,Hradná158,049
41KrásnohorskéPodhradie,Baník,SNP561,04925Dobšiná,PohostinstvoRobotaClub,Krásnohorská

23, Rožňava. V zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 171/2005 Z.z. totiž hazardné hry možno prevádzkovať
len na základe licencie udelenej alebo vydanej podľa tohto zákona, za podmienok ustanovených týmto
zákonom a určených v individuálnej licencii alebo všeobecnej licencii a pri dodržaní povinností podľa
schváleného herného plánu vrátane pravidiel hazardnej hry. Prevádzkovať hazardnú hru a propagovať
hazardnú hru, na ktorú nebola udelená alebo vydaná licencia podľa tohto zákona, sa zakazuje. Z

vykonaných dozorov boli vyhotovené zápisnice a všetky zápisnice boli zaslané žalobcovi, v tom čase
dozorovanému subjektu, pričom dozorovaný subjekt zaslal orgánom dozoru námietky voči zápisniciam.
Jednotlivé daňové úrady, prostredníctvom ktorých boli vykonané dozory, zaujali stanovisko k námietkam
dozorovaného subjektu písomne v Oznámení o výsledku preverenia predložených námietok.

3. Vzhľadom na skutočnosť, že zistenia z dozoru preukázali porušenie zákona č. 171/2005 Z.z., Úrad
pre reguláciu hazardných hier, na ktorý podľa § 99 ods. 9 písm. d/ zákona č. 30/2019 Z.z. od 01. júna
2019 prešla právomoc pri výkone štátnej správy v oblasti hazardných hier, vypracoval Upovedomenie
o začatí správneho konania zo dňa 28. októbra 2019. Následne dňa 14. novembra 2019 bolo doručené
Úradu pre reguláciu hazardných hier vyjadrenie žalobcu zo dňa 12. novembra 2019.

4. Úrad pre reguláciu hazardných hier vydal dňa 28. novembra 2019 rozhodnutie č.
000164/2019, v ktorom konštatoval, že zistenia z dozoru preukázali porušenie zákona č. 171/2005 Z.
z. Taktiež sa zaoberal aj pochybnosťami žalobcu o objektívnosti Úradu pre reguláciu hazardných hier.
Uviedol, že Úrad pre reguláciu hazardných hier bol zriadený zákonom č. 30/2019 Z.z., pričom na základe

§ 77 ods. 9 písm. f/ zákona č. 30/2019 Z.z. úrad vykonáva dozor nad dodržiavaním ustanovení tohto
zákona a iných súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na dozorované
subjekty uvedené v § 80 písm. d/ až j/ alebo na ich činnosti, a to formou dozoru na mieste, dozoru na
diaľku a vyhľadávacej činnosti. Na základe § 77 ods. 9 písm. k/ zákona č. 30/2019 Z.z. úrad ukladásankcie podľa tohto zákona. Z citovaných ustanovení § 77 ods. 9 zákona č. 30/2019 Z.z. je zrejmé, že
úrad má právomoc vykonávať dozor podľa ustanovení zákona č. 30/2019 Z.z. a zároveň má právomoc
rozhodnúť o uložení sankcie za porušenie zákona. Zdôraznil, že Úrad pre reguláciu hazardných hier

vždy koná a postupuje v súlade so zákonom, či už pri výkone dozoru alebo v správnom konaní o uložení
sankcie. Postup úradu vychádza z konkrétnych zistení pri výkone dozoru a z konkrétnych porušení
zákona, ktoré boli pri výkone dozoru zistené a preukázané. Úrad pri ukladaní sankcie postupuje podľa
správneho poriadku, ktorý určuje procesný postup v správnom konaní, ktorým je úrad viazaný. To
znamená, že úrad vždy postupuje podľa zákona a spôsobom a v medziach, ktoré mu zákon vymedzuje.

V upovedomení o začatí správneho konania úrad upovedomil žalobcu ako osobu, ktorá je dozorovaným
subjektom podľa § 80 písm. d/ zákona č. 30/2019 Z.z. v spojení s § 12 písm. d/ zákona č. 171/2005 Z.z., o
začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty podľa § 92 ods. 1 písm. e/ zákona č. 30/2019 Z. z. a vo
veci uloženia sankcie podľa § 92 ods. 1 písm. c/ zákona č. 30/2019 Z.z. za porušenie § 3 ods. 3 zákona
č. 171/2005 Z.z. platného v čase spáchania správneho deliktu z dôvodu, že žalobca porušil povinnosti
ustanovené vo vtedy platnom § 3 ods. 3 zákona č. 171/2005 Z.z., tým že prevádzkoval hracie zariadenia

bez udelenej licencie. Uvedené upovedomenie bolo vydané v súlade so zákonom, úrad upovedomil
žalobcu o tom, z akého dôvodu je správne konanie začaté a zároveň o tom, aká sankcia mu hrozí.

5. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že Úrad pre reguláciu hazardných hier koná podľa zrušeného zákona
č. 171/2005 Z.z., uviedol, že podľa § 99 ods. 7 zákona č. 30/2019 Z.z. výkon dozoru, ktorý sa neskončil

do 28. februára 2019, sa dokončí podľa zákona účinného do 28. februára 2019, ak odseky 9 a 11
neustanovujú inak. Podľa § 99 ods. 9 písm. d/ zákona č. 30/2019 Z.z. výkon štátnej správy v oblasti
hazardných hier vykonáva úrad od 01. júna 2019. V období od 01. marca 2019 do 31. mája 2019 činnosti
úradu podľa § 77 ods. 9 písm. d/ až f/ a k/ vykonávajú Finančné riaditeľstvo SR, daňové úrady a colné
úrady. Podľa § 99 ods. 11 zákona č. 30/2019 Z.z. konania podľa odsekov 3, 5 a 6, vydania potvrdení o

splneníoznamovacejpovinnostinazákladevšeobecnejlicencieaúkonystýmsúvisiacepodľaodseku4,
výkon dozoru podľa odseku 7, výkon kontroly podľa odseku 8 a konania o uvoľnení finančnej zábezpeky
alebo jej časti podľa odseku 12 neskončené do 31. mája 2019 dokončí úrad podľa zákona účinného do
28. februára 2019, ak ide o konania v prvom stupni, alebo rada úradu podľa zákona účinného do 28.
februára 2019, ak sa rozhoduje v odvolacom konaní. Právne účinky úkonov vykonané podľa zákona

účinného do 28. februára 2019 zostávajú zachované. Rovnako tak akcentoval, že v upovedomení o
začatí správneho konania Úrad pre reguláciu hazardných hier oznámil žalobcovi začatie správneho
konania vo veci uloženia pokuty podľa § 92 ods. 1 písm. e/ zákona č. 30/2019 Z.z. a vo veci uloženia
sankcie podľa § 92 ods. 1 písm. c/ zákona č. 30/2019 Z.z. za porušenie vtedy platného § 3 ods. 3 zákona
č. 171/2005 Z.z. Žalobca porušil § 3 ods. 3 zákona č. 171/2005 Z.z. v znení účinnom ku dňu spáchania

správneho deliktu. Žalobca nemôže byť sankcionovaný za porušenie zákona č. 30/2019 Z.z., pretože
v čase vykonaných dozorov nebol zákon č. 30/2019 Z. z. ešte účinný. Žalobca teda nemohol v roku
2018 porušiť ustanovenia zákona č. 30/2019 Z.z., ale ustanovenia vtedy účinného zákona č. 171/2005
Z.z. Preto mal za to, že Úrad pre reguláciu hazardných hier nezačal správne konanie na základe už
neúčinného právneho predpisu, ale začal správne konanie podľa ustanovení správneho poriadku, a to

za porušenie vtedy platného zákona č. 171/2005 Z.z., za čo hrozí účastníkovi sankcia podľa zákona
č. 30/2019 Z.z., ako je to správne uvedené v upovedomení o začatí správneho konania. Keďže nová
právna úprava obsahuje zákaz prevádzkovania alebo propagovania hazardnej hry bez udelenej licencie
(viď § 4 ods. 4 zákona č. 30/2019 Z.z.) rovnako ako predchádzajúca právna úprava a tento správny
delikt (porušenie tohto zákazu) sankcionuje, Úrad pre reguláciu hazardných hier, na ktorý od 01. júna

2019 prešiel výkon štátnej správy v oblasti hazardných hier vrátane ukladania sankcií, uložil sankcie
podľa § 92 ods. 1 písm. c/ a e/ v spojení s § 96 ods. 1 písm. k/ zákona č. 30/2019 Z.z. platného v čase
začatia správneho konania.

6.Ohľadomnamietanejabsencierelevantnéhoznaleckéhoposudkuuviedol,ženerozumieargumentácii

žalobcu, že nedisponuje žiadnym relevantným posudkom poverenej skúšobne, pretože výsledky a
závery uvedeného odborného posúdenia boli zapracované do zápisníc orgánov dozoru a zároveň do
Oznámení o výsledku preverenia predložených námietok. Zároveň dal do pozornosti, že dňa 22. augusta
2019 o 14.00 – 15.00 hod. bola konateľka žalobcu pani A. B. a jej odborný poradca C. D., nahliadnuť do
spisu a bolo im sprístupnené Odborné posúdenie zn. 100/12/2019 zo dňa 15. apríla 2019, vypracované

Technickým skúšobným ústavom Piešťany, š. p. Žalobca si z odborného posudku vyhotovil výpisy a
fotografie do mobilného telefónu. O nahliadnutí bol vyhotovený záznam č. URHH/001103/2019-172,
003765/2019. Taktiež uviedol, že žalobca ako prílohu k vyjadreniu k upovedomeniu o začatí správneho
konania priložil Znalecký posudok č. 266/2017 zo dňa 08. decembra 2017 vypracovaný Ústavomsúdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorý má preukazovať, že žalobca neprevádzkuje
hazardnú hru. Úrad pre reguláciu hazardných hier pri rozhodovaní neprihliadol na predmetný znalecký
posudok, pretože podľa § 30 a nasl. zákona č. 171/2005 Z.z. ako aj podľa § 86 a nasl. zákona č. 30/2019

Z.z. je na odborné posúdenie oprávnená výlučne poverená skúšobňa.

7. K námietke, týkajúcej sa výšky uloženej pokuty a jej odôvodnenia uviedol, že prevádzkovanie
hazardných hier so softvérom DIAMOND LEVEL žalobcom bolo jednoznačne zdokumentované a
preukázané vykonanými dozormi. Skutočnosť, že hracie zariadenie so softvérom DIAMOND LEVEL

vykazujeznámkyhazardnejhryavýsledokhryniejeurčovanývprevažnejmierenazákladepreukázania
vedomostí alebo zručností, bola jednoznačne potvrdená aj Odborným posúdením zn. 100/12/2019
zo dňa 15. apríla 2019, vypracovaným Technickým skúšobným ústavom Piešťany, š. p. Výkonom
dozoru bolo zdokumentovaných 60 prevádzok pohostinstiev a reštauračných zariadení v rámci celej
Slovenskej republiky, v ktorých boli prevádzkované hracie zariadenia DIAMOND LEVEL umožňujúce
hráčom hrať hazardnú hru bez udelenej licencie a mimo priestoru zákonom povolených herní. Úrad pre

reguláciu hazardných hier výšku uloženej sankcie odôvodnil tým, že žalobca prevádzkoval hazardné
hry bez udelenej licencie mimo licencovaných herní v reštauračných zariadeniach a pohostinstvách
v rámci celého územia Slovenskej republiky, pričom dozormi bolo zdokladovaných 60 pohostinstiev a
reštauračných zariadení, v ktorých žalobca prevádzkoval nelegálne hazardné hry minimálne na jednom
hracom zariadení. Prevádzkovanie nelegálnych hazardných hier žalobcom prebiehalo počas dlhej doby

(minimálne 8 mesiacov), pričom žalobca spôsobil škodu Slovenskej republike tým, že za prevádzkovanie
hazardných hier neplatil žiadne poplatky za udelenie licencie ani odvody (ktoré prevádzkovatelia
legálnych licencovaných hracích zariadení museli platiť, čím boli títo prevádzkovatelia konkurenčne
znevýhodnení), ako aj samotným hráčom tým, že utrácali svoje financie v nelegálnom hracom zariadení.
Škoda bola spôsobená aj hráčom blízkym osobám tým, že k nelegálnym hracím zariadeniam mali

bezproblémový prístup aj osoby, ktoré nemali zo zákona umožnený vstup do herní alebo kasín (osoby
vylúčené z účasti na hazardných hrách). Dospel k záveru, že vyššie popísaným konaním žalobcu bol
vtedy platný zákon č. 171/2005 Z.z. porušený závažným spôsobom a vo veľkom rozsahu, pričom škoda
spôsobená Slovenskej republike, prevádzkovateľom legálnych herní a legálnych hazardných hier, ako aj
samotným hráčom a im blízkym osobám, je taká veľká, že Úrad pre reguláciu hazardných hier rozhodol

o uložení pokuty vo výške 250.000,- eur.

8. Dňa 12. decembra 2019 podal žalobca proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom
žalovaný rozhodol dňa 28. októbra 2020 rozhodnutím č.
URHH/002231/2020-110. Žalovaný dospel k záveru, že nie je možné prisvedčiť argumentácii žalobcu,

ktorý namietal nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia. Zdôraznil, že otázka, či ide o hazardnú hru
alebo nie, je výlučne právnou otázkou. Túto otázku môže podľa zákona č. 30/2019 Z.z. posúdiť v rámci
svojej rozhodovacej praxe príslušný regulačný orgán, ktorým je Úrad pre reguláciu hazardných hier, a
nie poverená skúšobňa alebo akýkoľvek znalec, či znalecký ústav. Poverená skúšobňa je oprávnená
výlučne na technické posúdenie hracieho zariadenia a na zodpovedanie čiastkovej otázky, či je výsledok

hry určený v prevažnej miere od náhody alebo v prevažnej miere od vedomostí alebo zručností hráča.
Úrad pri posúdení právnej otázky, či softvér s názvom DIAMOND LEVEL je hazardnou hrou, vychádzal
zo skutočností zdokumentovaných pri výkone dozorov, z popisu priebehu hry DIAMOND LEVEL a na
základe vlastnej úvahy, ktorá bola podložená zodpovedaním čiastkovej otázky v záveroch Odborného
posúdenia č. 100/12/2019 vypracovaného TSÚ Piešťany, š. p. ako poverenou skúšobňou.

9. Žalovaný konštatoval, že pokiaľ softvér s názvom DIAMOND LEVEL umožnil hráčovi nezodpovedať
na položené otázky a tieto nezodpovedané otázky odložiť do tzv. banku otázok a tieto následne vymeniť
za jednu otázku, je jednoznačné, že nejde o zručnostnú ani vedomostnú hru, pretože túto otázku môže
hráč zodpovedať nielen na základe vedomostí, ale jednoducho správnu odpoveď tipuje. Abstrahujúc

od zistení poverenej skúšobne táto skutočnosť jednoznačne dokazuje, že hra s názvom DIAMOND
LEVEL umožňuje účasť na hazardnej hre, ktorú je možné hrať bez akýchkoľvek vedomostí a zručností,
jednoduchým tipovaním správnej odpovede. Toto dokazuje aj samotné tvrdenie žalobcu v námietkach
k zápisniciam v rámci výkonu dozoru, podľa ktorého „účastník získa vopred mu známy finančný výnos
podľa jednotlivých otázok, len si vyberie možnosť kumulovať túto sumu do jednej ťažkej otázky a je

výlučne na jeho rozhodnutí, či toto riziko podstúpi, nakoľko ak by odpovedal nesprávne, stráca celú
výhru.“ Žalovaný taktiež poukázal na to, že pokiaľ žalobca sám použil pojem „riziko“, tento pojem priamo
preukazuje hazardnú stránku softvéru DIAMOND LEVEL. Ak hráč podstúpi riziko a všetky nahromadené
otázky vymení za jednu otázku a odpoveď na túto otázku tipuje stlačením tlačidla „áno“ alebo tlačidla„nie“, výsledok hry nie je určený v prevažnej miere na základe vedomostí a zručností hráča, ale výsledok
hry jednoznačne závisí len od náhody, teda od tipu hráča na správnu odpoveď. Uvedenú skutočnosť
žalovaný považoval za jednoznačný dôkaz toho, že hra so softvérom DIAMOND LEVEL umožňuje

hráčovi účasť na hazardnej hre, pretože softvér DIAMOND LEVEL umožňuje hrať hru nielen na základe
vedomostí a zručností alebo v prevažnej miere na základe vedomostí a zručností, ale aj čisto hazardným
spôsobom, a to náhodným tipovaním správnych odpovedí (výsledku).

10. Žalovaný k odvolacej námietke, spočívajúcej v tvrdení o nepreskúmateľnosti celého rozhodnutia z

dôvodu nedostatočného zdôvodnenia výšky uloženej pokuty uviedol, že na túto nie je možné prihliadnuť.
Odôvodnenie výšky uloženej pokuty, tak ako bolo vyslovené správnym orgánom prvého stupňa označil
sa podrobné a presvedčivé, keďže tento dostatočne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri uložení výšky
sankcie a z akých skutočností vychádzal. Žalovaný ohľadom otázky výšky uloženej pokuty zdôraznil,
že žalobca prevádzkovaním hazardných hier bez vydanej alebo udelenej licencie porušil § 3 ods. 3
vtedy platného zákona č. 171/2005 Z.z., čo žalovaný považoval za najhrubší možný spôsob porušenia

zákona č. 171/2005 Z.z. Skutočnosť, že žalobca neprevádzkuje v súčasnosti herné zariadenia s hrou
DIAMOND LEVEL, vyplýva len z jeho tvrdenia v odvolaní a táto skutočnosť nebola orgánom dozoru
preukázaná. Žalovaný nemá vedomosť o ukončení prevádzkovania tohto typu herného zariadenia
samotným žalobcom. Dodal, že ak žalobca dobrovoľne a z vlastnej iniciatívy po vykonaných dozoroch
ukončil prevádzkovanie tohto typu herného zariadenia, neznamená to, že v prevádzkovaní herných

zariadení so softvérom DIAMOND LEVEL nebude pokračovať v budúcnosti. Z uvedených dôvodov
nepokladal toto tvrdenie za relevantné pri preskúmavaní výšky sankcie. Takisto nebolo možné posúdiť
tvrdenie žalobcu, že výška uloženej pokuty je pre neho „priam likvidačná“, keďže toto svoje tvrdenie
žiadnym spôsobom nezdôvodnil, nepreukázal a nepodložil žiadnymi dôkazmi.

11. Žalovaný vyslovil, že správny orgán prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom č. 30/2019
Z.z., v súlade so zákonom č. 171/2005 Z.z., a tiež v súlade so správnym poriadkom. Rovnako tak v
rámci správneho konania sa zaoberal všetkými podstatnými skutočnosťami a predloženými dôkazmi,
preskúmal podané vyjadrenia a zaujal stanovisko k všetkým námietkam žalobcu. Súčasne konštatoval,
že podané odvolanie nie je dôvodné a tvrdenia v ňom obsiahnuté sú v rozpore s relevantnými zisteniami.

II.
Žaloba

12. Správnou žalobou zo dňa 25. októbra 2020 sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia

rozhodnutia žalovaného č. URHH/002231/2020-110 zo dňa 28. októbra 2020 v spojení s rozhodnutím
správneho orgánu prvého stupňa č. 000164/2019 zo dňa 28. novembra 2019 z dôvodov, že rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj, že došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

13. Vadu podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, žalobca videl v tom, že
v konaní pred vydaním predmetných rozhodnutí sa prvostupňový orgán dopustil nezákonného postupu,
spočívajúceho v nevyhotovení zápisnice resp. správy z vykonaného dozoru a v nesprávne zvolenom

procesnom prostriedku v štádiu dozoru.

14. Poukázal na skutočnosť, že dňa 31. júla 2020 Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu proti
žalovanému Úradu pre reguláciu hazardných hier vydal uznesenie č.k. 47Sa/18/2018-210, ktorým
rozhodol, že iný zásah orgánu verejnej správy, vykonaný právnym predchodcom žalovaného Daňovým

úradom Trnava dňa 28. júna 2018, spočívajúci v zapečatení zariadení s nainštalovanou hrou DIAMOND
LEVEL a pozastavení prevádzkovania predmetnej hry v konkrétne označených prevádzkach, bol
nezákonný. Zopakoval, že v predmetnom konaní namietal procesné pochybenia Daňového úradu
Trnava, následkom, ktorých bol žalobca ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmov
najmä, že pri výkone dozoru nebola spísaná žiadna zápisnica či správa o výkone dozoru na mieste

podľa zákona č. 171/2005 Z.z. a teda nie je možné zistiť o aký typ dozoru išlo.

15. Taktiež žalobca namietal nesprávnosť postupu Daňového úradu Trnava, ktorý vydal dňa 10. júla
2018 a 12. júla 2018 daňové záznamy o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry podľa § 54 ods. 3a 4 zákona č. 171/2005 Z.z. s tým, že podľa týchto záznamov pozastavuje prevádzkovanie technického
zariadenia DIAMOND LEVEL odo dňa 28. júna 2018, a to podľa § 54 ods. 3 písm. e/ zákona č. 171/2005
Z.z., pretože ustanovenie § 54 cit. zákona upravuje druh sankcie za zistené porušenia zákona a k

tomuto kroku môže orgán dozoru pristúpiť len vtedy, ak skutočne ide o hazardnú hru a len, ak pri výkone
dozoru zistí (nielen sa domnieva), že dozorovaný subjekt porušil ustanovenia cit. zákona. Tým, že orgán
dozoru využil na mieste samom oprávnenie zapečatiť zariadenia, uložil tým žalobcovi najskôr sankciu a
následne čakal niekoľko mesiacov na výsledok technického skúmania, označil tento zásah za absolútne
nezákonný a ústavne neudržateľný.

16. Tvrdil, že nezákonným postupom Daňového úradu Trnava ako právneho predchodcu Úradu pre
reguláciu hazardných hier došlo vo vzťahu k žalobcovi k odňatiu možnosti konať pred správnym
orgánom, čo malo za následok nezákonné rozhodnutie žalovaného. Nezákonný postup, ktorý mal za
následok nezákonné rozhodnutie, bol spôsobený viacnásobnými procesnými pochybeniami orgánu
dozoru v priebehu celého správneho konania.

17. Ďalej vadu nesprávneho právneho posúdenia videl v skutočnosti, že obe napadnuté rozhodnutia
vychádzali z nesprávneho právneho a skutkového zistenia. Dal do pozornosti, že prvostupňové správne
rozhodnutie bolo vyhotovené na podklade odborného posudku vypracovaného Technickým skúšobným
ústavom Piešťany, ktorý vo svojom odbornom posudku pod zn. 100/12/2019 zo dňa 15. apríla 2019

vyvodil záver, že softvér DIAMOND LEVEL vykazuje znaky hazardnej hry. V tejto súvislosti žalobca
namietal nesprávnosť záveru žalovaného, nakoľko tento podľa žalobcu nevychádzal z odborného
posudku Technického skúšobného ústavu Piešťany, ale žalovaný v danom prípade vyjadril svoje
subjektívne, nepravdivé a zavádzajúce stanovisko na podklade nie reálnych skutočností.

18. V kontexte uvedeného poukázal na ustanovenie § 4 zákona č. 30/2019 Z.z. v znení účinnom od
01. marca 2019, ktoré definuje pojem hazardná hra. Doplnil, že aby išlo o naplnenie definície hazardnej
hry je potrebné kumulatívne naplniť všetky podmienky zakotvené v tomto ustanovení. Preto pokladal
závery napádaných rozhodnutí za neodôvodnené a založené len na subjektívnom tvrdení. Na podporu
svojho tvrdenia poukázal na znalecký posudok č. 266/2017, vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva

Žilinskej univerzity v Žiline, znaleckým ústavom, v odbore elektrotechnika zo dňa 22. januára 2017,
ktorého predmetom bolo posúdenie softvéru vedomostnej súťaže DIAMOND LEVEL, pričom záver tohto
znaleckého posudku uvádza, že ide o vedomostnú hru a nie sú naplnené znaky hazardnej hry podľa
ustanovení zákona č. 171/2005 Z.z.

19. Taktiež namietal, že sankcia vo výške 250.000,- eur je neprimeraná, prísna a navyše nie je náležite
zdôvodnená, čo má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia v rozpore s § 47 ods. 3 správneho
poriadku. Zdôraznil, že bolo povinnosťou žalovaného odôvodniť rozsah uloženej sankcie. V konaní sa
mázohľadniťcharakterporušeniaavšetkyostatnézákonomobligatórnestanovenépredpokladyapoich
vyhodnotení a uvedení tohto vyhodnotenia v odôvodnení tohto rozhodnutia podľa § 47 ods. 3 správneho

poriadku tak, aby aj účastník konania mohol poznať všetky úvahy správneho orgánu a zároveň, aby tieto
úvahy boli objektívne preskúmateľné, sa má dospieť k primeranej výške sankcie za protiprávny skutok.
Určenie sankcie v rámci stanoveného rozpätia je síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že
môže byť uložená v ľubovoľnej výške.

III.
Vyjadrenie žalovaného

20. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 08. marca 2021, pričom navrhol žalobu podľa §
190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako

„SSP“) ako nedôvodnú zamietnuť. Vo vzťahu k namietanej vade podstatného porušenia ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
alebo opatrenia vo veci samej žalovaný uviedol, že orgány dozoru (v tom čase to boli daňové úrady)
vykonali v roku 2018 v spolupráci s Kriminálnym úradom finančnej správy – tzv. akciu s názvom
Diamant, ktorá bola zameraná na zistenie a zabezpečenie nelegálnych výherných prístrojov, ktoré

boli nainštalované v krčmách, pohostinstvách a reštauračných zariadeniach v rámci celého územia
Slovenskej republiky. Vzhľadom ku skutočnosti, že dozor bol vykonaný Daňovým úradom Bratislava,
Daňovým úradom Trnava, Daňovým úradom Trenčín, Daňovým úradom Nitra, Daňovým úradom Banská
Bystrica, Daňovým úradom Žilina, Daňovým úradom Košice, žalobca ako dozorovaný subjekt podalvoči postupu orgánov dozoru jednotlivé žaloby s identickým znením. Ďalej uviedol, že Krajský súd v
Nitre uznesením č.k. 23Sa/75/2018-100 zo dňa 30. mája 2019 v právnej veci žalobcu proti žalovanému
Daňový úrad Nitra žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy odmietol. Krajský súd v Banskej

Bystrici uznesením č.k. 30Sa/14/2018-92 zo dňa 28. februára 2019 v právnej veci žalobcu proti
žalovanému Daňový úrad Banská Bystrica žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy zamietol.
V ostatných konaniach vedených na základe žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy doposiaľ
nebolo rozhodnuté. Do pozornosti súdu taktiež dal tú skutočnosť, že predmetom podaných žalôb je
absencia správy alebo zápisnice z dozoru, ktorá podľa žalobcu mala byť vydaná bezodkladne pri

vykonaní dozoru a zároveň nezákonnosť postupu pri zapečatení výherných prístrojov pri výkone dozoru.
Uvedené konania sa však týkajú vykonaného dozoru a so správnym konaním vedeným na základe
vykonaných dozorov nemá uvedená žaloba priamy súvis, pretože predmetom správneho konania bolo
prejednanie iného správneho deliktu, ktorého sa dopustil žalobca a to tým, že prevádzkoval hazardné
hry bez udelenej alebo vydanej licencie a uloženie sankcie za spáchanie predmetného iného správneho
deliktu.

21.Knámietkežalobcu,žerozhodnutievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniavecisavyjadril,že
nijako nespochybňuje tvrdenie žalobcu, že všetky znaky hazardnej hry musia byť naplnené kumulatívne.
Znaky hazardnej hry v zmysle zákona č. 171/2005 Z.z. sú: hra, zaplatenie vkladu, možnosť získať výhru,
splnenie vopred určených podmienok, výsledok hry závisí výlučne alebo prevažne od náhody alebo od

vopred neznámeho výsledku určitej okolnosti alebo udalosti. Výsledok okolnosti alebo udalosti, ktorá
určuje výsledok hazardnej hry, nesmie byť vopred nikomu známy a nesmie byť nikým ovplyvniteľný
a nesmie byť v rozpore s pravidlami hazardnej hry. Žalovaný skúmal, či všetky znaky hazardnej hry
boli splnené, a to jednak na základe vlastného posúdenia hazardnej hry (vklad, možnosť získať výhru,
podmienky hry) a jednak na základe odborného posúdenia, a to či výsledok hry závisí výlučne alebo

prevažne od náhody. Orgán dozoru ďalej zisťoval, či bola na predmetnú hru vydaná alebo udelená
licencia a vzhľadom ku skutočnosti, že nebola, dospel k záveru, že žalobca prevádzkuje hazardné hry
bez udelenej alebo vydanej licencie a za tento správny delikt udelil žalobcovi v správnom konaní sankciu
v zmysle zákona.

22. Ohľadom námietky nedostatočného odôvodnenia uloženej pokuty uviedol, že správny orgán prvého
stupňa sa v odôvodnení rozhodnutia podrobne vysporiadal s odôvodnením výšky uloženej sankcie.

23. Žalobca právo podať repliku nevyužil.

IV.
Konanie na správnom súde

24. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny

súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave
je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-6S/259/2020. V súlade s platným a účinným rozvrhom
práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových

prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 8S správneho súdu.

V.
Pojednávanie

25. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP rozhodol na pojednávaní dňa 12. júna 2025 rozsudkom, ktorý
verejne vyhlásil v prítomnosti povereného zástupcu žalovaného a v neprítomnosti žalobcu. Žalobca bol
na pojednávanie riadne a včas predvolaný, svoju neprítomnosť neospravedlnil, ani nežiadal o odročenie
pojednávania. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré

predchádzalojehovydaniu,zdôvodovuplatnenýchvžalobeadospelkzáveru,žežalobaniejedôvodná.

26. Poverený zástupca žalovaného pred súdom uviedol, že zákonodarca od 01. januára 2018 zakázal
prevádzkovanie hazardných hier mimo herní a kasín, pričom za krátko na to začala prevádzkakvízomatov. Ďalej uviedol, že ešte za účinnosti zákona č. 171/1995 Z.z. žalovaný pozbieral prístroje,
ohľadom ktorých právny predchodca žalovaného daňový úrad nevedel určiť, či je na nich prevádzkovaná
hazardná hra, ktorú zákon v tom čase definoval tak, že časť náhody musí prevažovať, preto oslovil

Technický skúšobný ústav v Piešťanoch, tento potom vydal odborné stanovisko, v zmysle ktorého
v tomto prípade sú naplnené znaky hazardnej hry. Dodal, že žalovaný jednoznačne preukázal, že
ide o hazardnú hru. Výška uloženej pokuty je v strede zákonného rozpätia a pokuta je podrobne
odôvodnená.

VI.
Relevantné právne predpisy

27. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.

28. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

29. Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach
správneho trestania.

30. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 171/2005 Z.z. (v znení účinnom do 28. februára 2019) hazardné hry sú

hry, v ktorých hráč po zaplatení vkladu, ak § 4a ods. 5 neustanovuje inak, môže získať výhru, ak splní
vopred určené podmienky. Hazardnou hrou je aj hra, pri ktorej vklad do hry predstavuje rozdiel medzi
cenou volania, cenou krátkej textovej správy alebo cenou multimediálnej správy určenou pre účasť na
tejto hre a cenou volania, cenou krátkej textovej správy alebo cenou multimediálnej správy určenou
poskytovateľom elektronickej komunikačnej služby pre odchádzajúce volania, odosielanie krátkych

textových správ a odosielanie multimediálnych správ na geografické čísla alebo na čísla účastníkov
mobilnej siete vrátane ceny za volanie alebo za odosielanie krátkej textovej správy alebo multimediálnej
správy, ktorá je potvrdením účasti v hre. Výsledok hazardnej hry závisí výlučne alebo prevažne od
náhody alebo od vopred neznámeho výsledku určitej okolnosti alebo udalosti. Výsledok okolnosti alebo
udalosti, ktorá určuje výsledok hazardnej hry, nesmie byť vopred nikomu známy a nesmie byť nikým

ovplyvniteľný a nesmie byť v rozpore s pravidlami hazardnej hry.

31. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 171/2005 Z.z. (v znení účinnom do 28. februára 2019) hazardné hry
možno prevádzkovať len na základe licencie udelenej alebo vydanej podľa tohto zákona, za podmienok
ustanovených týmto zákonom a určených v individuálnej licencii alebo všeobecnej licencii a pri dodržaní

povinností podľa schváleného herného plánu vrátane pravidiel hazardnej hry, pričom hazardné hry podľa
§ 3 ods. 2 písm. b/, d/, e/ a i/ možno prevádzkovať len na území obce, na ktorom ich prevádzkovanie
nie je obmedzené všeobecne záväzným nariadením obce, na ktoré sa uplatňuje § 58m ods. 20 a pri
hazardných hrách prevádzkovaných v herni možno umiestniť herňu v budovách uvedených v § 38
ods. 4 len na území obce, na ktorom v týchto budovách jej umiestnenie nie je obmedzené všeobecne

záväzným nariadením obce podľa § 10 ods. 5 písm. d/; zostavenie, podanie alebo vybavenie petície
podľa § 10 ods. 6 nie je dôvodom na neudelenie individuálnej licencie. Propagovať hazardnú hru, na
ktorú bola udelená alebo vydaná licencia podľa tohto zákona, možno len v súlade s týmto zákonom,
podmienkami prevádzkovania hazardnej hry ustanovenými týmto zákonom a určenými v individuálnej
licencii alebo všeobecnej licencii a so schváleným herným plánom, pričom propagovanie tejto hazardnej

hry je dovolené, len ak je prevádzkovaná za podmienok podľa prvej vety. Prevádzkovať hazardnú hru
a propagovať hazardnú hru, na ktorú nebola udelená alebo vydaná licencia podľa tohto zákona, sa
zakazuje.

32. Podľa § 92 ods. 1 písm. c/ zákona č. 30/2019 Z.z. ak úrad pri výkone dozoru zistí, že dozorovaný

subjekt porušil ustanovenia tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
ktoré sa vzťahujú na prevádzkovanie hazardných hier, propagovanie hazardných hier, podmienky
prevádzkovania hazardných hier ustanovené v tomto zákone alebo určené v individuálnej licencii alebo
všeobecnej licencii, povinnosti podľa schváleného herného plánu alebo nesplní povinnosti, ktoré muboli uložené právoplatným rozhodnutím úradu, uloží mu jednu alebo viacero z týchto sankcií: skončenie
nepovolenej činnosti alebo zakázanej činnosti.

33. Podľa § 92 ods. 1 písm. e/ zákona č. 30/2019 Z.z. ak úrad pri výkone dozoru zistí, že dozorovaný
subjekt porušil ustanovenia tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
ktoré sa vzťahujú na prevádzkovanie hazardných hier, propagovanie hazardných hier, podmienky
prevádzkovania hazardných hier ustanovené v tomto zákone alebo určené v individuálnej licencii alebo
všeobecnej licencii, povinnosti podľa schváleného herného plánu alebo nesplní povinnosti, ktoré mu boli

uložené právoplatným rozhodnutím úradu, uloží mu jednu alebo viacero z týchto sankcií: pokutu.

34. Podľa § 96 ods. 1 písm. k/ zákona č. 30/2019 Z.z. úrad uloží za iný správny delikt pokutu od 20 000
eur do 500 000 eur právnickej osobe, ktorá je dozorovaným subjektom podľa § 80 písm. b/, d/, g/, i/
alebo písm. j/, za prevádzkovanie hazardnej hry alebo za podieľanie sa na prevádzkovaní hazardnej hry
alebo za napomáhanie pri prevádzkovaní hazardnej hry, na ktorú nebola udelená individuálna licencia

alebo vydaná všeobecná licencia.

VII.
Posúdenie veci správnym súdom

35. V prejednávanom prípade bolo úlohou správneho súdu posúdiť, či Rada Úradu pre reguláciu
hazardných hier rozhodla správne, keď zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie vydané v
prvom stupni Úradom pre reguláciu hazardných hier č. 000164/2019 zo dňa 28. novembra 2019, ktorým
bola žalobcovi uložená sankcia skončenia nepovolenej činnosti alebo zakázanej činnosti podľa § 92
ods. 1 písm. c/ zákona č. 30/2019 Z.z., spočívajúca v povinnosti skončenia prevádzkovania všetkých

hracích zariadení so softvérom s názvom DIAMOND LEVEL, spolu so zákazom prevádzkovania hracích
zariadení so softvérom s názvom DIAMOND LEVEL, a sankcia peňažnej pokuty vo výške 250.000,- eur
podľa § 92 ods. 1 písm. e/ v spojení s § 96 ods. 1 písm. k/ zákona č. 30/2019 Z.z. za spáchanie iného
správneho deliktu – prevádzkovania hazardnej hry, na ktorú nebola udelená alebo vydaná licencia, a to
vo veľkom rozsahu a dlhodobo. Uvedeným konaním žalobcu došlo k porušeniu § 3 ods. 3 zákona č.

171/2005 Z. z.

36. Spornou otázkou medzi účastníkmi konania bolo, či v prípade hry so softvérom s názvom DIAMOND
LEVEL ide o hazardnú hru.

37. Z dikcie ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 171/2005 Z.z. vyplýva, že v prípade hazardných hier
ide o hry, v ktorých hráč po zaplatení vkladu môže získať výhru, ak splní vopred určené podmienky.
Výsledok hazardnej hry závisí výlučne alebo prevažne od náhody alebo od vopred neznámeho výsledku
určitej okolnosti alebo udalosti. Výsledok tejto okolnosti alebo udalosti nesmie byť vopred nikomu známy
a nesmie byť nikým ovplyvniteľný a nesmie byť v rozpore s pravidlami hazardnej hry.

38. Na základe uvedeného je možné konštatovať, že pre posúdenie hazardnej hry je rozhodujúcich
niekoľko znakov:
1. musí ísť o hru, ktorú aktivuje hráč,
2. hra sa aktivuje zaplatením peňažného vkladu,

3. hra sa riadi určitými vopred určenými podmienkami,
4. hra dáva šancu získania výhry,
5. výhra je nenaplánovateľná, teda je závislá od náhody alebo od neznámeho výsledku určitej okolnosti
alebo udalosti.

39. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že v zmysle § 3 ods. 2 písm. d/ zákona č. 171/2005 Z.z. sú
hazardnými hrami aj hazardné hry prevádzkované prostredníctvom výherných prístrojov. Podľa § 7
zákona č. 171/2005 Z.z. výherný prístroj je elektronicky, elektronickomechanicky alebo mechanicky
riadený prístroj a tvorí kompaktné, funkčne nerozdeliteľné a programovo riadené technické zariadenie s
ovládaním určeným len pre jedného hráča. Ak má výherný prístroj programové vybavenie umožňujúce

súčasnú hru na viacerých hracích miestach viacerým hráčom a tieto hracie miesta môžu fungovať
navzájom nezávisle a samostatne, považuje sa každé také hracie miesto za samostatný výherný prístroj.
Zákon v citovaných ustanoveniach predpokladá, že výherný prístroj je určitým spôsobom riadený, teda
postupuje podľa vopred naprogramovaných algoritmov. Napriek tomu však hry na takýchto prístrojochpovažuje za hazardné hry. Pojem „náhody“ v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 171/2005 Z.z. tak nemožno
vykladať ako náhodu v objektívnom (technickom) zmysle, teda ako niečo, čo nepodlieha akýmkoľvek
pravidlám. Technické zariadenie, ktoré je riadené programovým vybavením, sa vždy bude správať v

súlade s príkazmi, ktoré sú súčasťou tohto programového vybavenia. Pre posúdenie prvku náhody je
však rozhodujúce, aký je priebeh hry z pohľadu hráča, teda či je v hre prítomná určitá okolnosť, ktorú
nevie ovplyvniť a ktorá má vplyv na jeho výhru alebo prehru (porov. k podobnému ustanoveniu právnych
predpisov Českej republiky napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 1 As 136/2018).

40. Pokiaľ pre posúdenie, či hra je založená na náhode, je rozhodujúci pohľad hráča, možno takýto
pohľad použiť aj všeobecnejšie pri posudzovaní toho, či je určitá hra od „faktoru nepredvídateľnosti“
závislá celkom alebo sčasti alebo či je prevažne závislá od preukázania vedomostí alebo zručností v
zmysle § 3 ods. 1 a ods. 2 písm. d/ zákona č. 171/2005 Z.z. Pri tomto posudzovaní je predovšetkým
potrebné vychádzať z toho, že účasť na hazardných hrách je v zásade dovolená každej osobe staršej
ako 18 rokov (porov. § 35 ods. 6 zákona č. 171/2005 Z.z.). Účasť na hazardných hrách prevádzkovaných

prostredníctvom hracích zariadení je navyše špecificky podmienená dostupnosťou príslušného prístroja,
ako aj miestami, na ktorých sa takéto prístroje umiestňujú. Do úvahy sa musí brať najmä to, že
hracie zariadenia sa spravidla neumiestňujú v priestoroch špičkových vedeckých pracovísk, univerzít či
iných miest, kde by bola nadpriemerná koncentrácia mimoriadne vzdelaných alebo talentovaných ľudí.
Naopak, ako dosvedčuje aj prejednávaná vec, umiestňujú sa v rôznych ubytovacích či pohostinských

zariadeniach, kde k nim majú prístup návštevníci týchto zariadení, teda mimoriadne široká a rôznorodá
skupina ľudí.

41. Ako už bolo uvedené, účasť na hazardných hrách je v zásade dovolená každej osobe staršej ako 18
rokov,rovnakoumiestneniehracíchzariadenídávamožnosťúčastiľudomsveľmirôznorodýmivekovými

a sociálno-ekonomickými vlastnosťami. Predovšetkým tak ide o hráčov, ktorých vedomosti a skúsenosti
zodpovedajú vedomostiam a skúsenostiam bežného (priemerného) človeka, a ktorí sa nešpecializujú
na určité typy hracích zariadení, ale využívajú ich ako prostriedok zábavy, rozptýlenia alebo všeobecne
vyplnenia voľného času popri pobyte v prevádzkarni, v ktorej je takýto prístroj umiestnený. Zároveň treba
vychádzať z obvyklých podmienok, za ktorých sa hra na takýchto prístrojoch môže hrať.

42. Z uvedeného tak možno vyvodiť, ako už bolo konštatované aj v uznesení Najvyššieho správneho
súdu SR sp. zn. 4Sžk/29/2019 zo dňa 26. januára 2022, že „posúdenie, či hra je alebo nie je
hazardná, je otázkou právnou“. Zároveň tiež v predmetnom uznesení vyslovil: „Kasačný súd sa tak
nestotožňuje s názorom žalobcu, že pre posúdenie týchto otázok sú rozhodujúce znalecké posudky a

nie „senzorické pozorovanie“, ale logicky ani s názorom žalovaného, že je pre ne rozhodné odborné
posúdenie poverenou skúšobňou podľa § 30 zákona o hazardných hrách. Podľa § 32 ods. 1 cit.
zák. totiž poverená skúšobňa pri odbornom posudzovaní overí a osvedčí, že určité zariadenia a) sú
spôsobilé na prevádzkovanie hazardných hier, b) sú bezpečné z hľadiska ochrany údajov, ktoré budú
prostredníctvom nich prijímané, odosielané a spracúvané, c) spĺňajú technické požiadavky ustanovené

technickými predpismi a že d) prevádzkovanie hazardnej hry prostredníctvom nich bude v súlade s
pravidlami hazardnej hry. Podľa ods. 2 cit. paragrafu zasa pri iných zariadeniach poverená skúšobňa
odborne posudzuje systém vytvárania prémiovej výhry a podmienky spôsobu evidencie a vyplácania
prémiových výhier. Takto vymedzené úlohy poverenej skúšobne zjavne nezahŕňajú všeobecnú otázku,
či je hra prevažne závislá od náhody alebo od vedomostí a zručností hráča.“

43. Posúdením prvku náhody pri skúmaní otázky, či v prípade určitej hry sa jedná o hru hazardnú,
sa zaoberal aj Najvyšší správny súd ČR v rozsudku č. k. 1As 335/2021-67 zo dňa 01. apríla
2022, keď konštatoval: Nejvyšší správní soud se k posuzování prvku náhody u hazardních
her vyjádřil například v rozsudku ze dne 17. 10. 2018, č. j. 1 As 136/2018 - 32, ve kterém

vyslovil, že „[ú]kolem správních orgánů bylo, zjednodušeně řečeno, posoudit, jak se tato
technická zařízení projevují „navenek“, tedy jakým způsobem hra probíhá a zda je průběh
hry takový, že je v něm přítomen prvek náhody. Z tohoto pohledu je proto podružné, jakým
softwarem jsou technická zařízení vybavena a jak tento software funguje. (…) Pro posouzení
přítomnosti prvku náhody je však rozhodující, jaký je průběh hry z pohledu jejího

účastníka, tedy zda je při hraní přítomna nějaká jemu neznámá okolnost, kterou nemůže
ovlivnit a která má vliv na výhru nebo prohru“ (podtržení doplněno; právě citovaný judikát se sice
vztahuje k předešlé právní úpravě, tj. zákonu č. 202/1990 Sb., o loteriích a jiných podobných
hrách, je však aplikovatelný též na posuzovaný případ, na který dopadá zákon o hazardníchhrách, jelikož požadavek existence procesu nahodilosti zůstal zachován i ve stávající právní
úpravě). Důvodová zpráva k zákonu o hazardních hrách pak k prvku náhody nebo neznámé
okolnosti blíže uvádí: „Prvek náhody nebo neznámé okolnosti musí být u hazardní hry

zastoupen výlučně nebo zčásti, kdy se tak na výhře nebo prohře mohou podílet v určité
míře i jiné okolnosti, jež má sázející možnost prostřednictvím své osoby ovlivnit. Náhoda
nemusí být v hazardní hře zastoupena ve většinovém podílu, ale její podíl musí mít určitou
váhu (není zanedbatelný) a musí ovlivňovat výsledek hry. Účelem tohoto zákona je ochrana
sázejícího, a proto je nutno prvek náhody (tedy jeho míru zastoupení) vnímat právě z pohledu sázejícího

(hráče). Z hlediska toho, jaký podíl na naději potencionální výhry mají náhodné procesy na straně
jedné a znalosti nebo dovednosti sázejícího na straně druhé, rozlišujeme: hry založené na náhodném
procesu, hry založené na náhodném procesu ovlivněném znalostmi či dovednostmi a hry
založené na kombinaci náhody a znalosti či dovednosti. Předmětem úpravy jsou tak i hazardní
hry, které jsou založeny na kombinaci náhodného a znalostního či dovednostního principu. Úprava
obsaženávtomtozákonětaknedopadánačistěvědomostníaznalostníhry,unichžsenajejichvýsledku

jakkoliv nepodílí prvek náhody“ (podtržení doplněno).

44. V ďalšej časti rozsudku č. k. 1As 335/2021-67 zo dňa 01. apríla 2022 Najvyšší správny
súd ČR pri posudzovaní otázky, či sa v danom prípade jedná o hazardnú hru vyslovil:
„V této souvislosti považuje Nejvyšší správní soud za vhodné odkázat i na nález Ústavního

soudu ze dne 5. 11. 2018, sp. zn. III. ÚS 4072/17, v němž se zmiňuje, že „lze uvést příklad
abdukce podle známého anglického rčení o něčem, co se projevuje jako kachna, tak jí také zpravidla
bude (If it looks like a duck, swims like a duck, and quacks like a duck, then it probably is a duck).“ Tuto
triviálně znějící poučku přitom lze beze zbytku aplikovat i na nyní posuzovaný případ. Zařízení Diamond
Level a iStars totiž vypadají jako výherní automaty, chovají se jako výherní automaty a intuitivním

způsobem umožňují hazardní hru jako výherní automaty (k tomu viz videozáznamy a fotodokumentace
založená ve správním spise). Skutečnost, že jejich výrobce je v účelové snaze vyhnout se regulaci
hazardních her doplnil o některé nehazardní prvky, přitom na tomto závěru nemůže nic změnit, neboť
jejich primární využití je nadále veskrze totožné jako u výherních automatů, a to z hlediska jejich
zákazníků i provozovatelů. Hazardní způsob hry přitom není jen možný, nýbrž s ohledem na výše

uvedené je nutné mít za to, že jde o způsob nejpřirozenější, a tedy velmi pravděpodobně volený
naprostou většinou hráčů. Výše uvedené platí i přesto, že grafické pozadí her ve skutečnosti nemá
vliv na průběh hry (shodně viz rozsudek NSS ze dne 25. 1. 2022, č. j. 4 As 288/2021 - 111).“

45. Zároveň s dôrazom na skúmanie prvku náhody uviedol: „Nutno

zdůraznit, že správní orgány ani krajský soud při posuzování předmětných soutěží nikterak
nezpochybňovaly, že před vsazením na další otázku lze pod tlačítkem Info nahlédnout na její
hodnotu a v tomto okamžiku ze hry případně vystoupit (srov. zejm. bod 52 a následující napadeného
rozsudku). Tato skutečnost však nemá na závěr ohledně existence prvku náhody v herním
procesu, tak jak byl nastíněn výše, žádný vliv. Náhodný proces generování bonusových otázek, tak jak

byl demonstrován výše, je totiž v případě obou soutěží přítomen bez ohledu na informace poskytnuté
pod tlačítkem Info, které sdělují hráči pouze hodnotu následující otázky, a nezbavují tak hráče
„naděje“, že v některém z dalších kol „nepřijde“ bonusová otázka. Ze stejných důvodů
je nutno shledat nepřípadnou polemiku stěžovatele, že u soutěže Diamond Level je navíc
soutěžícímu známo postavení symbolů na válcích v dalším kole, jelikož ani tato skutečnost

není způsobilá zvrátit existenci nahodilosti při generování bonusových otázek v rámci celého
průběhu soutěže. Na výše uvedených závěrech nemůžou ničeho změnit ani námitky stran chybné
interpretace závěrů správních soudů týkající se staršího typu soutěží – vědomostního kvízu (viz
rozsudek Nejvyššího správního soudu č. j. 1 As 136/2018 - 32, jakož i rozsudek Krajského soudu
v Ostravě ze dne 8. 3. 2018, č. j. 22 Af 19/2015 – 150). Jak již konstatoval soud v napadeném

rozsudku (bod 46) tyto nejsou na posuzovaný případ zcela přiléhavé. V posuzované věci ovšem
orgány celní správy identifikovaly prvek náhody v poněkud odlišném principu hry a tyto úvahy
obstojí i bez odkazované judikatury.“

46. Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom,

keď pri posudzovaní otázky medzi účastníkmi konania spornej, teda či v prípade hry so softvérom s
názvom DIAMOND LEVEL ide o hazardnú hru, vychádzal z ustanovení zákona, ktoré charakterizujú
znaky hazardnej hry, a takto skúmal, či došlo k naplneniu jednotlivých pojmových znakov hazardnej
hry, a to s osobitným dôrazom na prítomnosť prvku náhody. Poukázal na skutočnosť, že pokiaľ hraso softvérom s názvom DIAMOND LEVEL, hoci žalobca tvrdil, že ide o hru vedomostného charakteru,
umožňuje hráčovi nezodpovedať na položené otázky a tieto nezodpovedané otázky odložiť do tzv. banku
otázok a tieto následne vymeniť za jednu otázku, niet pochýb, že nejde o zručnostnú ani vedomostnú

hru, nakoľko túto otázku môže hráč zodpovedať nielen na základe vedomostí, ale jednoducho správnu
odpoveď tipuje. Z uvedeného teda vyplýva, že hra so softvérom s názvom DIAMOND LEVEL týmto
umožňuje účasť na hre, ktorú je možné hrať bez akýchkoľvek vedomostí a zručností prostredníctvom
jednoduchého tipovania správnej odpovede. Žalovaný tiež zdôraznil, že samotný žalobca v podaných
námietkach k zápisniciam v rámci výkonu dozoru tvrdil, že „účastník získa vopred mu známy finančný

výnos podľa jednotlivých otázok, len si vyberie možnosť kumulovať túto sumu do jednej ťažkej otázky
a je výlučne na jeho rozhodnutí, či toto riziko podstúpi, nakoľko ak by odpovedal nesprávne, stráca
celú výhru.“ Žalovaný teda správne dal do pozornosti, že aj sám žalobca používa pojem „riziko“, ktorý
priamo preukazuje hazardnú stránku hry so softvérom DIAMOND LEVEL. Taktiež akcentoval, že ak hráč
podstúpi riziko a všetky nahromadené otázky vymení za jednu otázku a odpoveď na túto otázku tipuje
stlačením tlačidla „áno“ alebo tlačidla „nie“, výsledok hry nie je určený v prevažnej miere na základe

vedomostí a zručností hráča, ale výsledok hry jednoznačne závisí len od náhody, teda od tipu hráča
na správnu odpoveď. Žalovaný preto konštatoval, že hra so softvérom DIAMOND LEVEL umožňuje
hráčovi účasť na hazardnej hre, pretože softvér DIAMOND LEVEL umožňuje hrať hru nielen na základe
vedomostí a zručností alebo v prevažnej miere na základe vedomostí a zručností, ale aj čisto hazardným
spôsobom, a to náhodným tipovaním správnych odpovedí (výsledku).

47. Vzhľadom na uvedené sa správny súd stotožnil so záverom žalovaného, že hra so softvérom
DIAMOND LEVEL je skutočne hazardnou hrou. Správny súd preto nemohol prihliadnuť na žalobnú
námietku, spočívajúcu v tvrdení, že pri hre so softvérom DIAMOND LEVEL nie sú naplnené pojmové
znaky hazardnej hry.

48. K uvedenému správny súd dodáva, že na správnosť tohto záveru žalovaného nemá vplyv
skutočnosť, že správny orgán prvého stupňa založil posúdenie charakteru hry so softvérom DIAMOND
LEVEL na Odbornom posúdení zn. 100/12/2019 zo dňa 15. apríla 2019, vypracovanom Technickým
skúšobným ústavom Piešťany, š. p., keďže žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí dostatočným

spôsobom vysporiadal s posúdením tejto otázky. Odvolací správny orgán je totiž v rámci odvolacieho
konania oprávnený a súčasne i povinný preskúmavať zákonnosť postupu prvostupňového správneho
orgánu ako aj zákonnosť a vecnú správnosť jeho rozhodnutia. Odvolacie konanie tvorí s konaním
prvostupňovým jeden celok.

49. Relevanciu nemohol správny súd priznať ani žalobnej námietke, týkajúcej sa nedostatočného
odôvodnenia výšky uloženej pokuty. Vo vzťahu k uvedenému dáva do pozornosti ustanovenie § 91
ods. 5, vetu prvú zákona č. 30/2019 Z.z., podľa ktorého pri ukladaní sankcií úrad vychádza z povahy,
závažnosti, spôsobu a miery zavinenia, dĺžky trvania a následkov protiprávneho konania. Správny súd
dospel k záveru, že uvedené zákonné kritériá boli v danom prípade naplnené, keď žalovaný ohľadom

povahy a závažnosti správneho deliktu konštatoval, že žalobca prevádzkoval hazardné hry bez udelenej
licenciemimolicencovanýchhernívreštauračnýchzariadeniachapohostinstváchvrámciceléhoúzemia
Slovenskej republiky, pričom dozormi bolo zdokladovaných 60 pohostinstiev a reštauračných zariadení,
v ktorých žalobca prevádzkoval nelegálne hazardné hry minimálne na jednom hracom zariadení. Dĺžka
trvania je charakterizovaná tým, že prevádzkovanie nelegálnych hazardných hier žalobcom prebiehalo

počas dlhej doby (minimálne 8 mesiacov). K spôsobu a miere zavinenia uviedol, že v danom prípade
je žalobca za porušenie predmetného ustanovenia zodpovedný bez ohľadu na zavinenie (objektívna
zodpovednosť za správny delikt). A ohľadom následkov protiprávneho konania uviedol, že žalobca
spôsobil škodu jednak Slovenskej republike tým, že za hazardné hry neplatil žiadne poplatky za licencie
ani odvody (ktoré prevádzkovatelia legálnych licencovaných hracích zariadení museli platiť, čím boli

títo prevádzkovatelia konkurenčne znevýhodnení), jednak spôsoboval škodu samotným hráčom, ktorý
utrácali svoje financie v nelegálnom hracom zariadení. Škoda bola spôsobená hráčom aj tým, že k
nelegálnymhracímzariadeniammalibezproblémovýprístupajosoby,ktorénemalizozákonaumožnený
vstup do herní alebo kasín (vylúčené osoby). Preto vzhľadom na vyššie popísané konanie žalobcu,
ktorým bol zákon č. 171/2005 Z. z. porušený tak závažným spôsobom, vo veľkom rozsahu a škoda

spôsobená či už Slovenskej republike, prevádzkovateľom legálnych herní a legálnych hazardných hier
a zároveň aj samotným hráčom je tak veľká, že žalovaný dospel k záveru o potrebe uloženia pokuty
vo výške 250.000,- eur.50. S ohľadom na uvedené správny súd konštatuje, že správny orgán diskrečnú právomoc použil v rámci
zákonného rámca, z tohto rámca nijakým spôsobom nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneužil, pričom
žalovaný tiež svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnil, a preto správna úvaha pri výške

pokuty (aj vzhľadom na represívno-výchovnú funkciu tejto pokuty) bola použitá v súlade so zákonom.
Preventívna úloha postihu nespočíva iba v účinku voči žalobcovi (individuálne pôsobenie). Postih musí
mať silu odradiť od nezákonného postupu aj iných nositeľov rovnakých zákonných povinností (generálne
pôsobenie). Tento účinok potom môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu.
V prípade, ak ide o finančný postih, musí byť tento citeľný v majetkovej sfére delikventa, a teda musí v

sebe obsahovať aj zložku represívnu. V opačnom prípade by totiž postih delikventa postrádal akýkoľvek
zmysel (viď napr. rozsudok Mestského súdu v Prahe zo 16. novembra 2004, č.j. 10 Ca 250/2003-48).

51. Ďalej správny súd uvádza, že pokuta 250.000,- eur je uložená v strednej časti zákonného rozpätia
(od 20.000 eur do 500.000 eur), je podrobne odôvodnená, nevybočuje z medzí a hľadísk určených
zákonom a správny orgán podrobne odôvodnil svoj postup v rámci správnej úvahy. Aj správny súd

považuje pokutu v sume 250.000,- eur vzhľadom na všetky okolnosti prípadu za primeranú, pričom táto
plní úlohu výchovnú, ako aj represívnu. Nemôže sa jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa
nedá predpokladať, že by splnila svoj účel. Uložená pokuta plní taktiež preventívnu úlohu, najmä vo
vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností (generálne pôsobenie), ktorých musí mať
silu odradiť od protiprávneho postupu (bližšie pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn.

2Sžo/57/2013 vo vzťahu k rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1S/284/2011).

52. Napokon správny súd nepokladal za opodstatnenú ani žalobnú námietku, vychádzajúcu z tvrdenia,
že v konaní nastala vada podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,
ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191

ods. 1 písm. g/ SSP), keď v konaní pred vydaním predmetných rozhodnutí sa prvostupňový orgán
dopustil nezákonného postupu, spočívajúceho v nevyhotovení zápisnice resp. správy z vykonaného
dozoru a v nesprávne zvolenom procesnom prostriedku v štádiu dozoru. Správny súd sa stotožnil
s tvrdením žalovaného, že uvedené konania sa týkajú vykonaného dozoru a so správnym konaním
vedeným na základe vykonaných dozorov nemajú priamy súvis, pretože predmetom správneho konania

bolo prejednanie iného správneho deliktu, ktorého sa dopustil žalobca a to tým, že prevádzkoval
hazardné hry bez udelenej alebo vydanej licencie a uloženie sankcie za spáchanie predmetného iného
správneho deliktu.

53. Správny súd ďalej uvádza, že ustanovenie § 191 ods. 1 písm. g/ SSP nie je možné vykladať

tým spôsobom, že dôvodom pre zrušenie rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy bude
akékoľvek porušenie procesného predpisu, ale len také, ktoré je podstatné, teda porušenie určitej
intenzity, ktoré zároveň mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo
veci samej. Takáto vada bude spravidla spočívať v porušení práv žalobcu ako účastníka konania (napr.
pochybenie pri vykonávaní dokazovania alebo nesprávna alebo nedostatočná realizácia poučovacej

povinnosti). Najmä sa však musí jednať o pochybenie resp. porušenie procesného predpisu, ktoré
nastalo v konaní pred orgánom verejnej správy, nie ešte pred jeho začatím.

54.Správnysúdvšaknajmäzdôrazňuje,žehociKrajskýsúdvTrnaveuznesenímč.k.47Sa/18/2018-210
zo dňa 31. júla 2020 rozhodol, že iný zásah orgánu verejnej správy, vykonaný Daňovým úradom

Trnava ako právnym predchodcom žalovaného dňa 28. júna 2018, spočívajúci v zapečatení zariadení
s nainštalovanou hrou DIAMOND LEVEL a pozastavení prevádzkovania predmetnej hry v presne
špecifikovaných prevádzkarňach, bol nezákonný, pričom Najvyšší správny súd SR svojím uznesením
sp.zn. 10Sžk/9/2021 zo dňa 31. mája 2023 kasačnú sťažnosť proti tomuto uzneseniu zamietol, Najvyšší
správny súd SR práve v tomto uznesení vyslovil, že „pozastavenie prevádzkovania hazardnej hry podľa

§ 54 ods. 3 zákona č. 171/2005 Z.z. nebolo automaticky previazané so sankčným konaním“. Taktiež
vyslovil, že „zákon č. 171/2005 Z.z. nepredpokladá, že by orgán dozoru v následnom administratívnom
konaní potvrdil alebo zrušil uložené pozastavenie prevádzkovania. Podobne zákon nepredpokladá,
že by pozastavenie zanikalo uložením inej sankcie, napríklad pokuty. Pozastavenie prevádzkovania
hazardnej hry je tak samostatným typom sankcie a nepredstavuje len úkon, ktorý tvorí podklad

neskoršieho konania“.

55. Vychádzajúc z uvedeného je potrebné prisvedčiť už citovanému záveru žalovaného, že postup jeho
právneho predchodcu, ktorý síce nesprávne využil zisťovací inštitút (vyhľadávacia činnosť) v spojení sadministratívnou sankciou, a to bez toho, že by mal na mieste riadne ustálený skutkový stav, či teda
ide o hazardnú hru, pričom zároveň opomenul vyhotoviť zápisnice, však vo vzťahu k tomuto konaniu,
ktorého predmetom bolo prejednanie iného správneho deliktu žalobcu, nepredstavuje vadu, ktorá by

mala vplyv na jeho zákonnosť.

56. Správny súd vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci dospel k záveru, že správne orgány
oboch stupňov v danom prípade postupovali v súlade s citovanou právnou úpravou, vo veci si zadovážili
dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v odôvodnení rozhodnutia uviedli

dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodli, námietkami žalobcu sa náležite zaoberali a žalovaný
(Rada Úradu pre reguláciu hazardných hier) sa súčasne v dôvodoch svojho rozhodnutia náležite
vysporiadal s odvolacími námietkami. Zo strany správnych orgánov oboch stupňov v prípade žalobcu
nedošlo k postupu, ktorý by bol nad rámec zákona. Napadnuté rozhodnutia žalovaného správny súd
teda považuje za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.

57.Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodolsprávnysúdpodľa§168vspojenís §175
ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli,
žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

58. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139

ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v
Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.