Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 15, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22C/31/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125202737
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Greguš, PhD., LL.M.
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125202737.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D.,
v zast.: JUDr. Marcel Ružarovský, advokát so sídlom A. Žarnova 11C, 917 02 Trnava, proti žalovanej:
E. F., nar.: XX.XX.XXXX, bytom G. G. XXXX/XX, XXX XX C., o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým žalovanej ukladá dočasne povinnosť:

- zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by bránila žalobkyni v prejazde motorovým vozidlom do 3,5
tony po pozemku parcely registra „H.“, parc. č. XX/X o výmere 63 m2, druh pozemku: záhrada, ktorý je
zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. D., obec D., okres C. na pozemok vo vlastníctve žalobkyne parcely
registra „C“, parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný
na LV č. XXXX pre kat. úz. D., obec D., okres C..

II. Toto neodkladné opatrenie sa nariaďuje na obdobie od vydania tohto rozhodnutia do právoplatného
rozhodnutia v konaní o žalobe žalobkyne o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez
priľahlý pozemok voči žalovanej.

III. Súd ukladá žalobkyni povinnosť, aby do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia
podala na príslušnom súde žalobu o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý
pozemok voči žalovanej.

IV. Súd poučuje žalovanú, že môže podať v postavení žalobkyne proti žalobkyni v postavení žalovanej
žalobu vo veci samej, a to o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného

opatrenia vznikla.

V. Vo zvyšnej časti sa návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

VI. Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 14.04.2025 bol Okresnému súdu Trnava doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

zo dňa 11.04.2025, ktorým sa žalobkyňa domáha, aby bola žalovanej uložená povinnosť zdržať sa
konania, ktorým by bránila žalobkyni v prejazde motorovým vozidlom do 3,5 tony po pozemku parcely
registra „H.“, parc. č. XX/X o výmere XX m2, druh pozemku: záhrada, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX
pre kat. úz. D., obec D., okres Trnava na pozemok vo vlastníctve žalobkyne parcely registra „I.“, parc.
č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný na LV č. XXXX pre
kat. úz. D., obec D., okres Trnava.2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že je vlastníčkou rodinného
domu so súp. č. XXX a pozemkov parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie a parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie. Rodinný

dom je dvojpodlažný, pričom garáž je súčasťou rodinného domu na prízemí. Žalovaná je výlučnou
vlastníčkoupozemkuparc.č.XX/XovýmereXXm2,druhpozemku:záhrada.Tentopozemokobkolesuje
z dvoch strán pozemky žalobkyne, teda pri každom jednom vstupe peši alebo motorovým vozidlom musí
prejsť niekoľko centimetrov aj po pozemku žalovanej. Žalovaná nadobudla tento pozemok na základe
darovacej zmluvy od jej rodičov (starí rodičia žalobkyne z otcovej strany) dňa 11.03.2025. Starí rodičia

majúsúčasnezriadenénanehnuteľnostiachžalobkynevecnébremenospočívajúcevprávedoživotného
užívania nehnuteľností žalobkyne. Posledný mesiac však nehnuteľnosť neužívajú z dôvodu zhoršenia
vzťahov, ktoré podľa názoru žalobkyne zapríčinila žalovaná a jej dcéra B. G. (sestrenica žalobkyne).
Pre úplnosť žalobkyňa uvádza, že pokiaľ boli vlastníkmi pozemku parc. č. XX/X starí rodičia žalobkyne,
nikdy jej nebránili v prejazde motorovým vozidlom po tomto pozemku, nakoľko je nevyhnutné cez neho
prejsť, ak sa chce žalobkyňa dostať do garáže, prípadne peši do domu. Žalobkyňa považuje za potrebné

stručne uviesť aj širšie súvislosti, ktoré predchádzali neoprávnenému konaniu žalovanej. Žalobkyňa
začala užívať rodinný dom od roku 2023, kedy sa začala sťahovať do domu a od roku 2024 rodinný
dom predstavuje jej stále bydlisko. Rodinný dom a pozemky zdedila po svojom otcovi v roku 2018 a v
roku 2020 uzatvorila zmluvu so starými rodičmi (v zastúpení jej matkou) o zriadení vecného bremena
(ktorí ako odplatu zaplatili všetky dlhy po otcovi žalobkyne). Starí rodičia investovali do rodinného

domu finančné prostriedky, ktoré získali z predaja ich vlastného bytu. Žalovaná a jej dcéra B. G. to
nevedeli „prekusnúť“, nakoľko byt starých rodičov žalobkyne mala zdediť práve žalovaná, resp. po nej jej
dcéra B. G.. Žalobkyni teda dávali pocítiť, že ich „obrala“ o dedičstvo. Začiatkom roka 2025 navrhovala
žalovaná s jej dcérou výmenu nehnuteľností tak, že žalobkyňa mala zameniť svoj rodinný dom za byt
v Trnave, ktorého cena bola podstatne nižšia. S touto výmenou žalobkyňa nesúhlasila, pretože bola

pre ňu nevýhodná. Navyše nebola povinná nič zamieňať a počínanie žalovanej a jej dcéry vnímala iba
ako ziskuchtivosť, nakoľko po starých rodičoch už nebolo čo dediť (žiadna nehnuteľnosť). Viď napr.
komunikácia medzi žalobkyňou a B. G., kde p. G. napísala „základné morálne zásady a s ohľadom na
to čo tam dala babka a dedičstvo mojej mamy ktoré jej bolo zobraté v tvoj prospech je naivné si myslieť
že ti dáme ešte 150000 a byt za 150000 preboha“. Žalovaná a jej dcéra preto teraz vydierajú žalobkyňu

1.000 EUR mesačnou odplatou za vecné bremeno. Po odmietnutí tejto výmeny sa žalovaná stala
vlastníčkou pozemku parc. č. XX/X, okamžite zamkla bránu pre motorové vozidlo ako aj pre peší vstup
zámkom, od ktorého žalobkyňa nemá kľúče a dožadovala sa zriadenia vecného bremena za odplatu
1.000 EUR mesačne. Peší vstup bol neskôr umožnený, avšak žalobkyňa sa stále nemohla dostať s
vozidlom do garáže, nakoľko brána bola zamknutá zámkom. Múr a brána sú postavené na pozemku

parc. č. XX/X. V tejto súvislosti žalobkyňa podala aj oznámenie o priestupku, ktoré bolo kvalifikované ako
schválnosť podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. Žalobkyňa prostredníctvom
právneho zástupcu navrhovala zriadenie vecného bremena za odplatu vo výške 200 EUR jednorazovo,
nakoľko sa v skutočnosti jedná iba o niekoľko centimetrov pozemku žalovanej, po ktorej potrebuje
žalobkyňa prejsť pešo alebo s vozidlom. Žalovaná bola tiež vyzvaná, aby odstránila zámok, ktorý

bráni žalobkyni otvoriť vstupnú bránu na jej vlastný pozemok a parkovať v garáži. Cena bola určená s
prihliadnutím na cenu porovnateľného pozemku v obci D. za 1 m2. Žalovaná pôvodne na túto výzvu
nereagovala a v e-maily zo dňa 08.04.2025 uviedla, že trvá výlučne na pešom prístupe do nehnuteľnosti.
Žalovaná tak dala najavo, že vo svojom protiprávnom konaní mieni pokračovať. Z uvedených dôvodov
je žalobkyňa nútená domáhať sa ochrany súdnou cestou, nakoľko mimosúdna dohoda so žalovanou

nie je možná. Snaha žalovanej dohodnúť sa je iba na oko, pretože ponúka také riešenia, o ktorých vie,
že budú vopred odmietnuté, pretože sú zjavne nespravodlivé a nelogické (platba 1 000 EUR mesačne
a neskôr 200 EUR mesačne za to, že sa prejde niekoľko centimetrov po jej pozemku, navyše keď
Občiansky zákonník predpokladá jednorazovú odplatu za zriadenie vecného bremena). Žalobkyňa sa
domáha vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa konania,

ktorým by bránila prejazdu motorovým vozidlom po jej pozemku parc. č. XX/X, ktorý predstavuje jedinú
prístupovú cestu k rodinnému domu (a garáži). Vo veci je potrebné bezodkladne upraviť pomery, pretože
žalobkyňa tak nemôže s vlastným motorovým vozidlom parkovať vo vlastnej garáži, teda sa jej bráni v
užívaní nehnuteľnosti (garáže). Súčasne sa žalobkyňa nachádza v situácii, že musí s vozidlom parkovať
pred bránou, na ulici, kde môže byť jej majetok (motorové vozidlo) vystavené negatívnym vplyvom v

podobe protiprávneho konania tretích osôb. Práve na tento účel slúži garáž, ktorá poskytuje ochranu
vlastníkovi vozidla a súčasne komfort (napr. v zimných mesiacoch nie je potrebné vozidlo rozmrazovať).
Žalobkyňa sa snažila so žalovanou dohodnúť, ponúkala možnosť zriadenia vecného bremena za
rozumnú a adekvátnu odplatu, zatiaľ čo žalovaná tieto možnosti odmietala a vynucovala si neprimeranémajetkové protiplnenie. Rovnako žalovaná odmietala aj možnosť uzatvorenia kúpnej zmluvy, ktorá jej
bola navrhnutá. Žalobkyňa tak nemá inú možnosť, než podanie tohto návrhu, nakoľko žalovaná odmieta
sprístupniť vjazd cez jej pozemok a vstupnú bránu na pozemok žalobkyne a parkovanie v garáži.

Podľa Občianskeho zákonníka by sa žalobkyňa mohla domáhať zriadenia vecného bremena v práve
cesty cez priľahlý pozemok (parc. č. XX/X), čo žalobkyňa hodlá aj urobiť, avšak súčasne je potrebné
nariadiť aj neodkladné opatrenie, pretože pre správanie žalovanej nemá možnosť užívať garáž na
parkovanie vozidla. Táto situácia si vyžaduje okamžitú ingerenciu súdu a od žalobkyne nie je možné
spravodlivožiadať,abypodalaibažalobuvovecisamej.Pomery,ktorémajúbyťneodkladnýmopatrením

upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo
zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. V danej veci je nevyhnutné, aby bolo neodkladné opatrenie
nariadené, pretože žalobkyňa nemá iný prístup do nehnuteľnosti (garáže) s vozidlom, a súčasne je
naliehavá, pretože žalovaná sa odmieta so žalobkyňou dohodnúť na usporiadaní práv a povinností,
odmieta jej umožniť prejazd s vozidlom, čo explicitne uviedla v e-mailovej komunikácii a vynucuje si
tisícové finančné nároky, za ktorých je ochotná rokovať (pre pár centimetrov užívania jej pozemku).

Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie
škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov,
prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú
súdnu ochranu (napr. v konaní o ochranu proti nekalej súťaži, v odporovacom konaní, v konaniach
o ochranu vlastníckeho práva a pod.). Nariadené neodkladné opatrenie bude súčasne aj primerané,

pretože nebude obmedzovať žalovanú nad prípustnú mieru. Sama žalobkyňa navrhla žalovanej odplatu
(jednorazovú, v zmysle Občianskeho zákonníka) za zriadenia vecného bremena, čo žalovaná odmieta.
Okrem toho žalovaná nebude obmedzovaná po celej výmere jej pozemku (XX m2), ale iba v časti, ktorá
slúži ako vstup na pozemok žalobkyne cez príjazdovú bránu (inú časť pozemku by na prejazd logicky
ani nemohla využiť). Napokon žalovaná vytvorila protiprávny stav, ktorý musí odstrániť, teda povinnosť

zdržať sa obmedzovania žalobkyne iba obnoví predošlý stav. Žalovanej nebude uložená taká povinnosť,
ktorá by ju neprimerane znevýhodňovala alebo zaťažovala. Okrem toho je konanie žalovanej potrebné
vnímať ako odporujúce dobrým mravom, pretože niekoľko mesiacov pred tým, keď pozemok parc. č. XX/
X vlastnili starí rodičia žalobkyne, nebol problém s prejazdom cez tento pozemok, nikto bránu nezamykal
ani tam nedával reťaz, nebola požadovaná žiadna odplata. Žalovaná pritom vedela, že tento pozemok je

využívaný ako prejazd do nehnuteľnosti žalobkyne, teda ho prijala s vedomím, že ho užíva tretia osoba.
Za tohto stavu je uzamknutie brány reťazou a dožadovanie sa odplaty 1000 EUR mesačne či 200 EUR
mesačne šikanózne a toto konanie nemôže požívať ochranu. Predpokladom nariadenia neodkladných
opatrení je:
a) osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,

b) osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia
bude ohrozená, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy,
c) preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej
(splnenie tejto podmienky sa vyžaduje iba u neodkladných opatrení nariadených počas konania).

3. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo/65/2023).
Žalobkyňa osvedčila, že jej nárok je daný a trvá, čo vyplýva z fotografií zámku na vstupnej bráne
do jej nehnuteľnosti, priloženej komunikácie, v ktorej žalovaná nielen že nepopiera uzamknutie brány,

ale dokonca trvá na jej uzamknutí a neumožnenie prejazdu s vozidlom. Ďalej je osvedčené, že je
potrebné upraviť pomery bezodkladným spôsobom, pretože žalobkyňa nemá možnosť dostať sa s
vozidlom do garáže pre správanie žalovanej. Žalovaná odmieta rozumné dohody na usporiadaní práv
a povinností a vynucuje si neprimerané protiplnenie, ktoré má pôvod v tom, že starí rodičia predali
ich vlastný byt, ktorý mal byť potenciálnym dedičstvom v prospech žalovanej a jej dcéry. Žalovaná

podnikla šikanózne kroky po tom, čo žalobkyňa odmieta nevýhodnú výmenu jej rodinného domu za byt
v C.. Uvedené potvrdzuje aj časová súvislosť – začiatkom roka 2025 odmietnutie výmeny, následne
uzatvorenie darovacej zmluvy zo starých rodičov v prospech žalovanej na pozemok parc. č. XX/X,
uzamknutie brány a výzva na uzatvorenie nevýhodnej dohody o zriadení vecného bremena. Žalobkyňa
má za to, že opisom skutkového stavu a predložením všetkých písomností je dostatočne osvedčené, že

nárok žalobkyne je dôvodný a je potrebné mu poskytnúť ochranu.

4. Žalobkyňa k svojmu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložila list vlastníctva č. XXXX
katastrálne územie D., list vlastníctva č. XXXX katastrálne územie D., fotografie zámku na bráne, e-mailovú komunikáciu, výzvu žalovanej zo dňa 25.03.2025, potvrdenie o podaní oznámenia o priestupku
zo dňa 27.03.2025 a komunikáciu medzi žalobkyňou a p. G. ohľadom výmeny nehnuteľností.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len: „Civilný sporový poriadok“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd
môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je

potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7.Podľa§325ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku,neodkladnýmopatrenímmožnostraneuložiťnajmä,
aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,

b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,

f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním

ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

8. Podľa § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za

predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené
na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu.
Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej

úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá.
Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť
neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí
existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia
neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby

dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho
nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia
apriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovenýnadokazovanie,čoprekrátkosť
času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre
nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo

existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i
naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav
v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením
neodkladného opatrenia získa druhá strana. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd
pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky

rozhodujúce skutočnosti).

10. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „súd môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.“

11. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn..: 5 Cdo/25/2019 zo dňa 25. júna 2019
vyplýva, že: „pred rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre
vykonanie dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, pričom zároveň nesmú existovaťvážnejšie pochybnosti o potrebe tejto úpravy, a preto rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel
a podstatu neodkladného opatrenia a nevykonáva sa dokazovanie v rozsahu ako v základnom konaní.“

12. Podľa § 185 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „súd môže aj bez návrhu vykonať
dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že
skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon
neustanovuje inak.“
13. Súd na základe skutočností tvrdených žalobkyňou v jej návrhu a prostredníctvom nahliadnutia

do verejne prístupného katastra nehnuteľnosti zistil nasledovný skutkový stav. Súd nahliadnutie do
verejneprístupnéhokatastranehnuteľnostiavzhliadnutímtvarupozemkužalobkyneažalovanejvykonal
v súlade s § 185 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pričom usporiadanie pozemkov žalobkyne
a žalovanej bolo z hľadiska posúdenia návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia kľúčové
a rozhodujúce. Iné dokazovanie súd pre krátkosť času v súlade so záverom vyplývajúcim z uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn..: 5 Cdo/25/2019 zo dňa 25. júna 2019 nevykonal.

14. Súd si ustálil, že žalobkyňa je vlastníčkou rodinného domu so súp. č. XXX a pozemkov parc. č. XXX/
X o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. XXX/X o výmere XXX m2,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie. Rodinný dom je dvojpodlažný, pričom garáž je súčasťou
rodinného domu na prízemí. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou pozemku parc. č. XX/X o výmere XX

m2, druh pozemku: záhrada. Tento pozemok obkolesuje z dvoch strán pozemky žalobkyne, teda pri
každom jednom vstupe peši alebo motorovým vozidlom musí prejsť niekoľko centimetrov aj po pozemku
žalovanej. Uvedené mal súd za preukázané nahliadnutím do katastra nehnuteľností a vyhotovením
printscreenu z usporiadania pozemkov žalobkyne a žalovanej, pričom tento prinscreen je súčasťou
spisového materiálu. Uvedené skutočností technického charakteru súčasne vyplývajú z výpisu z LV

č. XXXX E. XXXX. Na pozemku žalovanej sa nachádza veľká železná brána, ktorá je vo vlastníctve
žalobkyne. Uvedená mal súd za preukázané výzvou právneho zástupcu žalobkyne žalovanej na č.l. XX
súdneho spisu. Žalovaná na túto veľkú železnú bránu umiestnila železnú reťaz so zámkom, v dôsledku
čoho docielila, že žalobkyňa nemá ako otvoriť túto želenú bránu a dostať sa svojím vozidlom do svojej
garáže rodinného domu. Uvedené mal súd za preukázané fotodokumentáciu žalobkyne na č.l. 15 a 16

súdneho spisu. Súčasne mal súd za preukázané, že podstatou susedského sporu medzi žalobkyňou
a žalovanou je, že sa nevedia dohodnúť na odplate za zriadení vecného bremena, resp. inom spôsobe
úpravy vzájomných vzťahov napríklad vo forme uzatvorenia kúpnej alebo zámennej zmluvy. Uvedené
mal súd za preukázané na základe vzájomnej komunikácie medzi žalobkyňou a žalovanou.

15. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: I. ÚS 358/2021 zo dňa 06. novembra
2021 vyplýva, že: „v prípade neodkladného opatrenia ide o procesný inštitút, ktorý má osobitný charakter
vyznačujúci sa najmä nevyhnutnosťou jeho vydania. Povinnosťou navrhovateľa je v návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré hodnoverne osvedčujú dôvodnosť a
trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z pojmu ,,osvedčenie dôvodnosti“ vyplýva, že v

danom prípade ide o rozhodovanie súdu bez nutnosti vykonať dokazovanie, ako aj bez povinnosti
zisťovať všetky konkrétne skutočnosti, ktoré je potrebné verifikovať pri vydávaní rozhodnutia vo veci
samej.“

16. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: III. ÚS 422/2021 zo dňa 13. januára 2022

vyplýva, že: „podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie možno nariadiť, ak
je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Tento atribút však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a
jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj dlhší čas a nemožno ju
považovať za nesplnenú len preto, že strana sa nedomáhala ochrany neodkladným opatrením ihneď po
reálnom vzniku potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia len z tohto dôvodu je porušením základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky.“

17. V súlade s vyššiu citovanou konštantnou judikatúrou najvyšších súdnych autorít v Slovenskej
republike v spojení s § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku sa súd na úvod zameral na skúmanie,

či je medzi žalobkyňou a žalovanou daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Na základe všetkých
dostupných informácií od žalobkyne súd dospel k právnemu záveru, že medzi žalobkyňou a žalovanou
je potrebné dočasne upraviť vzájomné práva a povinnosti, ktoré majú svoj pôvod v negatívnych
rokovaniach o zriadení vecného bremena, resp. inej vhodnej forme vyriešenia sporného prechodu cezcudzí pozemok. Neodkladnosť súd videl v konaní žalovanej, ktorá tým, že umiestnila železnú reťaz so
zámkom na cudzom majetku, docielila protiprávny stav, ktorý sa môže medzi žalobkyňou a žalovanou
len zhoršovať. Zo spisového materiálu totiž okrem iného vyplývali aj iné skutočnosti odôvodňujúce

záver, že medzi žalobkyňou a žalovanou môže v dôsledku susedského sporu dôjsť k iným závažnejším
následkom, ako len umiestnenie reťaze na cudzom majetku. Typickým príkladom je nebezpečné
prenasledovanie alebo snaha o akési „vydieranie“ lepšej pozície, čo vyplýva z predloženej vzájomnej
komunikácie. Na základe uvedeného súd dospel k čiastočnému právnemu záveru, že podmienka
potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobkyňou a žalovanou bola jednoznačne v tomto prípade

splnená. V ďalšej časti sa súd zameral na skúmanie osvedčenia nároku žalobkyne.

18. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: III. ÚS 406/2023 zo dňa 07. novembra
2023 vyplýva, že: „neodkladné opatrenie, v dôsledku ktorého sa má zabezpečiť prístup sťažovateľa k
jeho nehnuteľnostiam, nijak nenahrádza konanie, ktorým sa má určiť existencia alebo má byť zriadené
vecné bremeno. Účelom neodkladného opatrenia je poskytnúť rýchlu a účinnú ochranu, pričom jedným

z možným návrhov je aj návrh na uloženie povinnosti niečo konať alebo niečo strpieť. Súdom pritom
nič nebránilo, aby sťažovateľovi uložili povinnosť podať žalobu či už o určenie alebo zriadenie vecného
bremena. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku,
ktorémusaneodkladnýmopatrenímposkytujeochrana.Osvedčenienárokuneznamenálenosvedčenie,
čo sa stalo a čo je medzi stranami skutkovo nesporné, ale aj osvedčenie toho, že po právnom posúdení

osvedčeného skutkového stavu možno predpokladať danosť práva, ktorému sa poskytuje neodkladná
ochrana.“

19. Navrhovateľ musí rozhodujúce skutočnosti opísať tak, aby súd presvedčil o potrebe nariadenia
neodkladného opatrenia (musí hodnoverne osvedčiť samotný nárok, a to jeho dôvodnosť a trvanie,

a potrebu bezodkladne upraviť pomery alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená). Súd nemôže
poskytnúťochranuprostredníctvomnariadenianeodkladnéhoopatrenia,aksanárokjavíbyťnedôvodný.
Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej znamená, že súd musí byť presvedčený o tom, že miera
pravdepodobnosti vyhovenia návrhu je vyššia ako pravdepodobnosť jeho zamietnutia. (Bližšie pozri:
ŠTEVČEK, M. a kol.: Civilné právo procesné. Úvod do civilného procesu a sporové konanie. 1 vydanie.

Praha: C. H. Beck, 2022, str.449, ISBN: 978-80-7400-876-4.)

20. V prejednávanom prípade osvedčenie nároku žalobkyne mal súd za preukázané usporiadaním
pozemkov žalobkyne a žalovanej. Z opisu rozhodujúcich skutočností ako aj vykonaného dokazovania
bolo nanajvýš súdu zrejmé, že pokiaľ má žalobkyňa záujem dostať sa do svojej garáže umiestnenej

vo svojom rodinnom dome na prízemí, musí automaticky prejsť cez úzky pás pozemku žalovanej, na
ktorom stojí vstupná železná brána žalobkyne. Pozemok žalovanej tvorí úzky pás do tvaru šikmého
písmena „L“, resp. tvorí dve strany z trojuholníka, ktorý obkolesuje z dvoch strán pozemok a rodinný dom
žalobkyne. Žalobkyňa nemá inú možnosť, ako sa z príjazdovej obecnej cesty dostať na svoj pozemok,
len cez pozemok žalovanej. Inými slovami po právnej stránke vyjadrené, vo svojej podstate žalobkyňa

nemá právo prechodu a prejazdu ku svojej stavbe.

21. Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho zákonníka platí, že: „ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom
priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka
stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý

pozemok.“

22. Hmotnoprávne podmienky pre zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka, ktoré musia byť kumulatívne splnené, sú nasledovné. Navrhovateľ musí byť výslovne
vlastníkom stavby, ku ktorej chce zriadiť prístup. Nie je možné sa domáhať na základe vyššie citovaného

ustanovenia prístupu iba napríklad k pozemku. Vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého
pozemku. Pod pojmom „priľahlý pozemok” má zákon na mysli nielen bezprostredne priľahlý pozemok,
ale aj pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže dostať k verejnej komunikácii (ceste), príp. k pozemku,
z ktorého sa môže dostať k verejnej komunikácii. Prístup vlastníka k jeho stavbe nie je možné zabezpečiť
inak. Vecné bremeno nevyhnutnej cesty súd nezriadi v prípade, ak má jeho navrhovateľ zabezpečený

prístup na základe obligačného práva (napríklad zmluva so susedom na dobu určitú umožňujúca prístup
k stavbe kvôli stavebným úpravám po susediacom pozemku alebo konkludentná dohoda so susedom o
práve chodiť cez jeho pozemok), alebo ak môže na prístup využiť iné pozemky vo svojom vlastníctve.
Relevantným pre zriadenie tohoto vecného bremena nie je ani zabezpečenie pohodlnejšieho alebohospodárnejšieho prístupu vlastníka stavby alebo skutočnosť, že by pre realizáciu prístupu nemusel
vykonať stavebné úpravy.

23. Zo skutočností tvrdených žalobkyňou a z vykonaného dokazovania formou nahliadnutia do verejne
prístupného katastra nehnuteľností súd dospel k právnemu záveru, že žalobkyňa svoj nárok spočívajúci
v práve cesty k svojmu rodinnému domu dostatočne osvedčila. Osvedčila, že je vlastníčkou rodinného
domu, pozemok žalovanej z dvoch veľkých strán obkolesuje pozemok žalobkyne, v dôsledku čoho
nemá právo cesty k svojmu rodinnému domu, a súčasne osvedčila, že prístup k rodinnému domu nie

je možné zabezpečiť inak. Žalobkyňa sa pokúšala uzatvoriť zmluvu o zriadení vecného bremena so
žalovanou, avšak bezúspešne, pretože žalovaná pri odplate za zriadenie vecného bremena navrhla
neprimerane vysoké sumy. Žalovaná nemala záujem o inú vhodnú formu zabezpečenia práva cesty
žalobkyne k svojmu rodinnému domu, napríklad vo forme zámennej zmluvy. Z uvedeného dôvodu
súd dospel k právnemu záveru, že žalobkyňa dostatočne jasne osvedčila hodnovernosť svojho nároku
spočívajúceho v práve cesty k svojmu rodinnému domu vo forme zriadenia vecného bremena.

24. Jednou z podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia je skúmanie proporcionality
navrhovaného neodkladného opatrenia. Skúmanie proporcionality navrhovaného neodkladného
opatrenia predstavuje jeden zo základných atribútov pre nariadenie neodkladného opatrenia.
Prostredníctvom proporcionality súd zabezpečí, že navrhované neodkladné opatrenie nespôsobí medzi

žalobkyňou a žalovanou trvalú nerovnováhu v právach a povinnostiach. Proporcionalitu súd skúma
z hľadiska času nariadenia neodkladného opatrenia ako aj z hľadiska vecného obsahu.

25. Z vecného obsahu navrhovaného neodkladného opatrenia súd dospel k právnemu záveru, že takto
naformulované neodkladné oparenie nespôsobí nevyváženosť práv a povinností medzi žalobkyňou

a žalovanou. Je tomu tak preto, pretože miera využitia pozemku žalovanej v mieste prechodu
na pozemok žalobkyne a k domu žalobkyne je minimálna a zanedbateľná. Uvedené jednoznačne
potvrdzuje fakt, že na pozemku žalovanej je postavený múr a železná brána vo vlastníctve žalobkyne.
Žalovaná nemá pozemok pod stavbou múru a železnej brány vo vlastníctve žalobkyne ako využívať.

26. Žalobkyňa navrhla neodkladné opatrenie nariadiť na celú výmeru pozemku žalovanej o veľkosti
parcely registra „E“, parc. č. XX/X o výmere XX m2, druh pozemku: záhrada, pričom je zrejmé, že právo
prechodu osobného motorového vozidla sa môže týkať len inkriminovanej časti pozemku žalovanej
v mieste, kde je umiestnená železná brána so zámkom. Na druhej strane súd musel posudzovať
doterajšie správanie žalovanej, ktoré malo stupňujúcu sa tendenciu, počnúc zjavne nevýhodným

návrhom na zriadenie vecného bremena až po umiestnenie zámku na železnej bráne žalobkyne v jej
vlastníctve.

27. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

28. Zo skutočností tvrdených žalobkyňou ako aj priložených príloh mal súd za preukázané, že konanie
žalovanej je priamo v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je tomu
tak preto, pretože najprv sa žalovaná domáhala výmeny bytu v Trnave za rodinný dom v Bučanoch.

Keď k takejto zámene nedošlo, prijala predmetný pozemok do svojho vlastníctva s vedomím, že tento
pozemok je využívaný ako prejazd do nehnuteľnosti žalobkyne, že ho užíva tretia osoba. Následne
uzamknutie brány železnou reťazou a dožadovanie sa odplaty 1.000,00 EUR mesačne či 200,00 EUR
mesačne za zriadenie vecného bremena súd vyhodnotil ako konanie žalovanej v rozpore s dobrými
mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré za žiadnych okolností nemôže požívať právnu

ochranu.

29. Pri rozhodovaní o nariadení alebo nenariadení takto formulovaného neodkladného opatrenia súd
vzal do úvahy neprijateľné a neakceptovateľné konanie žalovanej, ktorá sa prostredníctvom umiestnenia
železnej reťaze na cudzí majetok rozhodla zobrať spravodlivosť do svojich rúk a takýmto spôsobom

sa domôcť uzatvorenia dohody o zriadení vecného bremena za zjavne nevýhodných podmienok pre
žalobkyňu. Z uvedeného dôvodu súd takto formulované neodkladné opatrenie nariadil, aj keď touto
cestou upozorňuje žalobkyňu, že súčasne môže alebo nemusí dôjsť ku škode na strane žalovanejna zvyšnej časti pozemku žalovanej, aj keď z opisu rozhodujúcich skutočností žalobkyňou je to málo
pravdepodobné.

30. Na základe vyššie uvedených skutočností súd vyhovel návrhu žalobkyne a vydal neodkladné
opatrenie tak, ako je naformulované vo výroku č. I tohto uznesenia.

31. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: II. ÚS 712/2017 zo dňa 15. novembra 2017
vyplýva, že: „všeobecný súd neodkladným opatrením dočasne upravuje pomery účastníkov konania,

pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia
domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje.“

32. Z hľadiska skúmania trvania neodkladného opatrenia súd musel prihliadnuť na podstatu tohto sporu,
ktorý spočíva v neexistencii vecného bremena v prospech priľahlého pozemku žalobkyne cez pozemok
žalovanej. Podstata tohto sporu medzi žalobkyňou a žalovanou nie je v umiestnení železnej reťaze cez

železnú bránu žalobkyne. Uvedené má priamy vplyv na trvanie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa
navrhovala súdu vydať časovo neobmedzené neodkladné opatrenie, čo by zjavne znevýhodňovalo
žalovanú tým, že musí strpieť právo prejazdu cez svoj pozemok bez podania žaloby vo veci samej a bez
toho, aby mala primeranú peňažnú náhradu za prechod cez svoj pozemok.

33. Z uvedeného dôvodu súd vo výroku č. II tohto uznesenia obmedzil trvanie neodkladného opatrenia
tak, že ho nariadil do právoplatného rozhodnutia v konaní o žalobe žalobkyne o zriadení vecného
bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok voči žalovanej. Súčasne vo výroku č. III
tohto uznesenia v súlade s § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku uložil žalobkyni povinnosť, aby
do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia podala na príslušnom súde žalobu o zriadení

vecného bremena spočívajúceho v práve
cestycezpriľahlýpozemokvočižalovanej.Pokiaľnebudežalobažalobkynevuvedenejlehotepodanána
príslušnom súd, súd v súlade s § 336 ods. 3 Civilného sporového poriadku ex offo nariadené neodkladné
opatrenie zruší.

34. Aj týmto spôsobom súd zaručil proporcionalitu medzi právami a povinnosťami medzi žalobkyňou
a žalovanou tak, aby nariadené neodkladné opatrenie nastolilo stav právnej istoty medzi žalobkyňou
a žalovanou a prispelo k stabilizácii vzájomných vzťahov do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
Keďže žalobkyňa navrhovala nariadiť časovo neobmedzené neodkladné opatrenie, ale súd jeho trvanie
časovo obmedzil, bolo potrebné vo zvyšnej časti návrh žalobkyne zamietnuť, o čom konajúci súd

rozhodol vo výroku č. V tohto uznesenia. Súčasne súd vo výroku č. IV tohto uznesenia poučil žalovanú,
že v prípade, že jej nariadením neodkladného opatrenia vznikla škoda, resp. ujma, môže podať v
postavení žalobkyne proti súčasnej žalobkyni v postavení žalovanej žalobu o náhradu škody, resp. ujmy,
ktorá jej prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla. Následne sa súd zameral na rozhodovanie
o nároku na náhradu trov konania.

35. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (1). O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (2).

37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového

poriadku v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď žalobkyňa bola v zásade úspešná,
pričom neúspešná bola iba v nepatrnom rozsahu (časové vymedzenie trvania neodkladného opatrenia),
z čoho súd vyvodil nárok žalobkyne voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého
konania v rozsahu 100,00 %, o čom súd rozhodol vo výroku VI. tohto uznesenia. V konaní nebol pritom
tvrdený a súd sám nezistil dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku. O

výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.38. K rozhodnutiu o náhrade trov konania pri neodkladnom opatrení súd uvádza, že Civilný sporový
poriadok neobsahuje samostatné ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu trov konania v súvislosti
s neodkladnými opatreniami. Súd preto analogicky (čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku) použil

ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ktoré je v spojení s § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku potrebné vykladať tak, že takýmto rozhodnutím nemusí byť iba rozhodnutie vo veci
samej. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teoreticky môže byť tiež konečným
v konaní, ak by nebola vo veci podaná žaloba, prípadne by žaloba podaná vo veci samej bola
vzatá späť. Ďalej súd poukazuje na to, že výsledok konania o nariadení neodkladného opatrenia

nezávisí od výsledku konania vo veci samej. Keďže konanie o nariadenie neodkladného opatrenia môže
byť samostatným konaním, so samostatným návrhom, a toto konanie samostatne končí nariadením
neodkladného opatrenia, súd mal za to, že s poukazom na § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku je
povinnosťou súdu rozhodnúť o náhrade trov tohto konania v tomto uznesení. Podporne súd poukazuje
aktuálnu rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov, ako napríklad na rozhodnutia Krajského súdu v
Trnave sp.zn. 25Co/147/2017 zo dňa 03.08.2017, Krajského súdu v Prešove sp.zn. 17Co/52/2017 zo

dňa 02.05.2017 a sp.zn. 19Co/27/2017 zo dňa 13.04.2017.

39. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d) a m) Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového
poriadku).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 Civilného sporového
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)

(§ 363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa § 48 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. zákon o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov.