Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 25, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-4Sa/51/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200645
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Michaláč

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200645.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Markom Michaláčom, v právnej veci žalobkyne: A.

B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom: A. XX, E., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny,
so sídlom: Špitálska 8, Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. F./G.-XXXX H. I. J. XX. XXXXXXXX XXXX, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. F./G.-XXXX H. I. J.
XX. XXXXXXXX XXXX z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

II. Správny súd v Bratislave p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov

konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Prvostupňovým rozhodnutím č. E._E./G.-X I. J. XX. XXXXXXXX XXXX Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny (ďalej aj ako „orgán prvého stupňa“) v zmysle § 5 ods.
7 písm. a/ bod 1 a písm. b) zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí,
rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
§ 11 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 383/2013 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac
súčasne narodených deti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o príspevku pri narodení dieťaťa“) a podľa §46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v
znení neskorších predpisov vo veci nároku na príspevok pri narodení dieťaťa rozhodol tak, že nevyhovel
žiadosti o príspevok pri narodení dieťaťa zo dňa 16.11.2020 podanej oprávnenou osobou - žalobkyňou
na dieťa K. L., nar. XX.XX.XXXX.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 2 ods. 1, písm. a), § 2 ods. 4, § 3 ods. 1, § 7 ods. 1, 2
zákona o príspevku pri narodení dieťaťa a vecne tým, že žalobkyni nevznikol nárok na tento príspevok

pretože podľa § 3 ods. 1 zákona o príspevku pri narodení dieťaťa oprávnená osoba - nesplnila uvedenú
podmienku nároku na príspevok pri narodení dieťaťa.

3. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny rozhodol o nevyhovení
štátnej sociálnej dávky - príspevok pri narodení dieťaťa žalobkyne dieťa: K. L., nar. XX.XX.XXXX na
základe toho, že bolo zistené, že žalobkyňa nemá trvalý pobyt na Slovensku. Nespĺňa podmienky nároku
na príspevok pri narodení dieťaťa.

4. Proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podala žalobkyňa odvolanie.5.ŽalovanýÚstrediepráce,sociálnychvecíarodiny,odborpomocivhmotnejnúdziaštátnychsociálnych
dávok svojím rozhodnutím M./F./XXXX/XXXX-XXXX H. I. J. XX. XXXXXXXX XXXX podľa § 59 ods.
2 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku (ďalej len ako „Správny poriadok“) odvolanie žalobkyne

zamietol a potvrdil rozhodnutie orgánu prvého stupňa.

6. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil podľa § 12, § 1 ods. 2, § 2 ods. 1 písm. a/, § 2 ods. 4, § 3
ods. 1, § 7 ods. 1, § 10 ods. 1 zákona o príspevku pri narodení dieťaťa, § 3 ods. 1, 2, § 3 ods. 3 písm.
a/ ohlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky a vecne

tým, že dňa 04.02.2021 bolo odvolaciemu orgánu doručené odvolanie. V odvolaní oprávnená osoba
dala platiteľovi na vedomie zmenu jej adresy v rámci Bratislavy, aktuálna adresa oprávnenej osoby je A.
XXXXX/XX, XXX XX E. a navrhuje, aby odvolací orgán v nadväznosti na dodané dokumenty rozhodol
o odvolaní tak, rozhodnutie platiteľa zmení a to tak, že žiadosti oprávnenej osoby o priznanie príspevku
pri narodení dieťaťa v celom rozsahu vyhovie. V tejto súvislosti poukázala na komentár C.H.Beck k
zákonu o správnom konaní, 3. vydanie, 2019 (Potásch, Hašanová. Vallová, Milučký, Medžová) týkajúci

sa aplikácie § 54 ods. 1 zákona o správnom konaní.

7. K odvolaniu oprávnená osoba doložila:
- potvrdenie ošetrujúceho lekára dieťaťa v SR (L. E.) na účely posúdenia nároku na príspevok pri
narodení dieťaťa zo dňa 11.06.2020.

- kópiu povolenia na pobyt oprávnenej osoby v SR ako osobe s dlhodobým pobytom v EÚ, na adrese A.
XXXXX/XX, E. D. L., vydaného dňa 21.01.2021 v Bratislave, povolenie na pobyt je platné do 20.01.2031,
- vyhlásenie o bydlisku, v ktorom oprávnená osoba uviedla, že má trvalý pobyt v SR. na adrese A. XX,
E., nevykonáva pracovnú činnosť na území ani mimo územia SR, nie je vyslaným zamestnancom v
SR ani mimo územia SR, nevykonáva aktívne živnosť v SR, býva na území SR, v prenajatom byte,

nemá vyplácané dávky - materské, dôchodok ani dávku v nezamestnanosti a štát v ktorom je uhrádzané
zdravotné poistenie je SR, dieťa má trvalé bydlisko v SR, na adrese N. X, L., ošetrujúceho lekára má
dieťa v SR (L. E.), v predmetnom vyhlásení oprávnená osoba taktiež uviedla, že otec dieťaťa má trvalý
pobyt v SR. na adrese O. P. X, L., vykonáva pracovnú činnosť v SR, nie je vyslaným zamestnancom
v SR ani mimo územia v SR. nevykonáva aktívne živnosť v SR, býva na území SR v prenajatom byte,

nie sú mu vyplácané dávky - dôchodok, materské, dávka v nezamestnanosti a názov štátu, v ktorom je
uhrádzané zdravotné poistenie nie je uvedený, je len uvedené, že trvá,
- čestné vyhlásenie o bydlisku zo dňa 29.01.2021, žiadosť o príspevok pri narodení dieťaťa, kde je na
jej prvých troch stranách uvedené „Duplikát“, oprávnená osoba v tejto žiadosti uviedla adresu trvalého
pobytu v SR, na adrese A. XX, XXX XX E., meno, priezvisko a rodné číslo dieťaťa, vyhlásenie zo dňa

29.01.2021 (časť „F“ v žiadosti), podpísané oprávnenou osobou, údaje o narodenom dieťati (časť „II“ v
žiadosti) vyplnené dňa 27.01.2021 matričným úradom mesta Martin.

8. Odvolací orgán uviedol, že ak si oprávnená osoba podá žiadosť o príspevok pri narodení dieťaťa v
lehote do šiestich mesiacov od narodenia dieťaťa a aspoň k poslednému dňu tejto lehoty sú splnené

podmienky nároku na príspevok pri narodení dieťaťa, platiteľ príspevok pri narodení dieťaťa vyplatí.
Dieťa oprávnenej osoby sa stalo 6-mesačným dňa 13.11.2020. Oprávnená osoba podala žiadosť
prostredníctvom poštovej prepravy dňa 13.11.2020, teda v deň, keď sa dieťa stalo 6- mesačným, avšak
jej podanie (žiadosť) došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť, teda platiteľovi až dňa
16.11.2020. Oprávnená osoba však ani k poslednému dňu lehoty (šesť mesiacov od narodenia dieťaťa),

teda k 13.11.2020 nesplnila podmienku nároku na príspevok pri narodení dieťaťa, ktorými je trvalý pobyt
a bydlisko na území SR, pretože trvalý pobyt a bydlisko na území SR má oprávnená osoba až od
19.01.2021.

9. Odvolací orgán po preskúmaní doloženej spisovej dokumentácie, odvolania oprávnenej osoby a

všetkých zistených skutočností dospel k záveru, že oprávnená osoba nespĺňa podmienku nároku na
príspevok pri narodení dieťaťa podľa § 3 ods. 1 zákona o príspevku pri narodení dieťaťa, ktorou je trvalý
pobyt a bydlisko oprávnenej osoby na území SR. Platiteľ síce správne rozhodol o nevyhovení žiadosti
oprávnenej osoby a nepriznaní príspevku pri narodení dieťaťa podľa § 3 ods. 1 zákona o príspevku
pri narodení dieťaťa, ale nesprávne vyhodnotil dôvod nevyhovenia žiadosti a nepriznania príspevku

pri narodení dieťaťa oprávnenej osobe, keď v rozhodnutí uviedol ako dôvod nepriznania uvedeného
príspevku nesplnenie podmienky trvalého pobytu na území SR, pretože oprávnená osoba nespĺňa
podmienku trvalého pobytu a bydliska na území SR.10. K námietkam oprávnenej osoby, odvolací orgán uviedol, že pri každej podanej žiadosti si platiteľ
vždy overuje správnosť údajov a informácií uvedených oprávnenou osobou v predmetnej žiadosti z
dostupných informačných systémov verejnej správy (informačný systém sociálnej poisťovne, informačný

systém úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, informačný systém registra fyzických osôb v
SR) ako aj z vlastného informačného systému riadenia sociálnych dávok. V nadväznosti na uvedené
mal platiteľ v čase vydania napadnutého rozhodnutia zo dňa 07.12.2020 preukázanú z informačného
systému - register fyzických osôb skutočnosť, že oprávnená osoba nemá trvalý pobyt na území SR, ale
ako cudzinec je prihlásená na pobyt v SR, konkrétne na prechodný pobyt, na adrese Q. XX/XX, E. M. D.

L. a zároveň platiteľ disponoval dokladmi z konania vo veci uplatnenia si nároku oprávnenej osoby na
rodičovský príspevok (nárok uplatňovaný otcom dieťaťa v mesiaci august 2020 ako splnomocnencom
oprávnenej osoby), konkrétne žiadosťou o rodičovský príspevok, v ktorej oprávnená osoba uviedla
prechodný pobyt v SR. na adrese Q. XX/XX, XXX XX E., ako aj k žiadosti o rodičovský príspevok
doloženom povolení na pobyt oprávnenej osoby v SR. konkrétne na prechodný pobyt, na adrese Q. XX/
XX, E. L., povolenie na pobyt bolo vydané dňa 19.01.2020 v Bratislave, s platnosťou do 14.01.2021. Z

uvedeného vyplýva, že aj keď oprávnená osoba k žiadosti nedoložila občiansky preukaz (identifikačnú
kartu) alebo Preukaz - povolenie na pobyt cudzinca, vyhlásenie o bydlisku, doklad o pobyte, potvrdenie
ošetrujúceho lekára dieťaťa o dožití sa 28 dní veku dieťaťa a matričným úradom vyplnenú časť „H“ v
žiadosti, mal platiteľ jednoznačne preukázané, že oprávnená osoba nemá na území SR trvalý pobyt, ale
len pobyt prechodný (na adrese Q. XX/XX, E. L.). Vzhľadom na uvedené skutočnosti nemohol námietke

oprávnenej osoby vyhovieť. Vzhľadom k tomu, že platiteľ disponoval pred vydaním napadnutého
rozhodnutia zo dňa 07.12.2020 relevantnými informáciami a dokladmi týkajúcimi sa len prechodného
pobytu oprávnenej osoby, nie pobytu trvalého na území SR, nebolo potrebné vyzývať oprávnenú osobu
na odstránenie nedostatkov podania.

II. Správna žaloba

11. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave sa žalobkyňa domáhala preskúmania
zákonnosti rozhodnutia zo dňa 24.02.2021 v spojení s rozhodnutím zo dňa 07.12.2020.

12. Svoju žalobu odôvodnila tým, že považuje rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie za
nesprávne. Poukazuje na to, že jej žiadosť nebola kompletná a aj samotný formulár žiadosti nebol

vyplnený správne. V zmysle uvedeného teda platí, že žiadosť celkom zjavne nemala zákonom
predpísané náležitosti, pričom podľa § 12 zákona o príspevku platí, že „Na konanie vo veciach príspevku
pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí sa vzťahujú všeobecné predpisy o
správnom konaní okrem § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 62 až 68 všeobecného predpisu o správnom
konaní, ak v § 8 ods. 1 nie je ustanovené inak.“ V zmysle § 19 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. Zákon o

správnom konaní (správny poriadok), v platnom znení (ďalej len „správny poriadok“) platí, že: „Pokiaľ
podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť,
prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví.“ V
zmysle citovaného ustanovenia správneho poriadku teda platí, že ak podanie účastníka konania nemá
predpísané náležitosti, správny orgán ich pomôže účastníkovi odstrániť. Ide o povinnosť správneho

orgánu, nie jeho právo (možnosť). Platí teda, že pokiaľ má podanie vady správny orgán je vždy povinný
primárne účastníkovi pomôcť tieto vady odstrániť. V prípade vád podania, ktoré nevie (nemôže) správny
orgán sám odstrániť, resp. pomôcť účastníkovi pri ich odstraňovaní, je správny orgán vždy povinný.
V prípade žalobkyne však Úrad práce v rozpore s jedným zo základných pravidiel správneho konania
obsiahnutom v § 3 ods. 2 správneho poriadku, a bez akejkoľvek predchádzajúcej snahy o súčinnosť

so žalobkyňou priamo zamietol jej žiadosť a to bez ohľadu na skutočnosť, že žiadosť zjavne nespĺňala
predpísané náležitosti a boli tak jasne naplnené predpoklady na postup podľa § 19 ods. 3 správneho
poriadku. Rozhodovacia prax súdov, ale aj doktrína správneho práva pritom na riadnu aplikáciu ust. §
19 ods. 3 kladie veľký dôraz.

13. S prihliadnutím na epidemiologickú situáciu, ale aj prax správnych orgánov, sa ako dostatočný
javí postup, kedy by Úrad práce vyzval žalobkyňu na odstránenie vád podania. V prípade, ak by
žalobkyňa v určenej lehote nedodala chýbajúce doklady, vrátane dokladu o pobyte a vyhlásení o
bydlisku, Úrad práce mal potom konanie zastaviť. V prípade, ak by žalobkyňa tieto dokumenty v určenejlehote dodala a vyplynulo by z nich, že podmienky na priznanie príspevku nespĺňa, Úrad práce mal
žiadosti nevyhovieť. Úrad práce namiesto toho však nepochopiteľne bez akejkoľvek snahy o súčinnosť
priamo vydal prvostupňové rozhodnutie. Podmienka trvalého pobytu a bydliska žalobkyne na území

Slovenskej republiky je pritom len jednou z mnohých podmienok priznania nároku, ktorá sa tak ako
ostatné podmienky preukazuje predložením predpísaného tlačiva, resp. dokladu o pobyte a jej skúmanie
je teda logicky súčasťou druhej etapy správneho konania, t.j. konania vo veci samej. Úrad práce
svojim postupom vytvoril veľmi absurdný precedens, podľa ktorého by správne orgány mohli konať
vo veci samej a vydávať meritórne rozhodnutia na základe neúplných podaní, resp. podaní s vadami,

bez akejkoľvek súčinnosti s účastníkom vo forme pomoci s odstránením vád podania, resp. výzvy na
odstránenie vád, a teda jeden zo základných princípov správneho konania obsiahnutý v § 3 ods. 2
správneho poriadku by úplne stratil zmysel.

14. V dôsledku vyššie uvedeného postupu Úradu práce pri spracovaní žiadosti došlo k podstatnému
porušeniu ustanovení správneho poriadku, čo malo za následok vydanie nezákonného prvostupňového

rozhodnutie a preto je potrebné prvostupňové rozhodnutie zrušiť. Žalobkyňa prvostupňové rozhodnutie
napadla odvolaním. Žalobkyňa je však presvedčená, že Ústredie práce sa s jej odvolacími námietkami
vysporiadalo nesprávne, resp. nevysporiadalo vôbec. Rozhodnutie je na mnohých miestach vnútorne
rozporuplné a nezrozumiteľné a nedáva jasnú odpoveď na to prečo žiadosti nebolo vyhovené.

15. Za zásadnú vadu rozhodnutia žalobkyňa považuje najmä skutočnosť, že počas odvolacieho konania
odstránila všetky vady svojej žiadosti a jej odvolaniu napriek tomu nielenže nebolo vyhotovené, ale
rozhodnutie ani neodôvodňuje prečo doloženie týchto dokladov nebolo zohľadnené. Samotný žalovaný
v poslednom ods. str. 5 a prvom ods. str. 6 rozhodnutia konštatuje, že mu dňa 04.02.2021 bola
doručená písomnosť (doplnenie dokazovania), ku ktorej boli priložené dokumenty (konkrétne potvrdenie

ošetrujúceho lekára, kópia povolenia na oprávnenej osoby v SR ako osobe s dlhodobým pobytom v
EÚ, vyhlásenie o bydlisku, v ktorom oprávnená osoba okrem iného uviedla, že má trvalý pobyt v SR,
čestné vyhlásenie o bydlisku a žiadosť o príspevok pri narodení dieťaťa vyplnená matričným úradom
mesta Martin). Žalovaný sa týmto dokumentami však nijak nezaoberal a na účely rozhodovania ich úplne
opomenul zohľadniť a rovnako absentuje akákoľvek vysvetlenie prečo tak postupoval. Tento nedostatok

má za následok, že rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné a je preto potrebné ho zrušiť.

16. Žalobkyňa poukazuje na to, že žalovaný najmä opakovane konštatoval a dokonca v tomto rozsahu
aj opravil Úradom práce nesprávne vyhodnotený dôvod nevyhovenia žiadosti a nepriznania príspevku,
keď podľa žalovaného dôvod nepriznania nebola len absencia trvalého pobytu žalobkyne, ale aj to,

že žalobkyňa na území SR nemala bydlisko. Bydlisko pritom, ako sám žalovaný uvádza je definované
zákonom o príspevku pri narodení dieťaťa, ako miesto, kde má oprávnená osoba a dieťa sústredené
najdôležitejšie záujmy na základe objektívnych kritérií, ktorými sú najmä dĺžka pobytu, výkon zárobkovej
činnosti, povinné verejné zdravotné poistenie, poskytovanie zdravotnej starostlivosti, bývanie s rodinou,
návšteva predškolského zariadenia, plnenie povinnej školskej dochádzky. Žalovaný však záver o tom,

že žalobkyňa na území SR nemá bydlisko vyvodil bez akejkoľvek opory v administratívnom spise,
resp. v priamom rozpore s ním. Otázka bydliska oprávnenej osoby sa totiž preukazuje osobitnou
prílohou - čestné vyhlásenie o bydlisku, ktorá bola žalobkyňou žalovanému v odvolacom konaní
predložená, avšak ktorú žalovaný (spolu s ďalšími doloženými dokladmi) absolútne bez akéhokoľvek
odôvodnenia v rozhodnutí opomenul zohľadniť. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že žalobkyňa nemala v SR

bydlisko v čase podávania žiadosti na Úrade práce, takéto tvrdenie je rovnako nepresné a nemá oporu v
administratívnomspise.VčasepodaniažiadostinaÚradeprácetotižžalobkyňakusvojejžiadostičestné
vyhlásenie o bydlisku nepripojila, a teda toto nebolo Úradu práce preukázané, avšak to neznamená, že
v tom čase bydlisko na území SR nemala. Na tomto mieste možno ilustrovať možné následky porušenia
§ 3 ods. 2 premietnutej do § 19 ods. 3 správneho poriadku a aj to akým spôsobom by mohlo byť správne

konania deformovaná ak by sa na dodržiavanie tých zásad dôsledne nedbalo.

17. Rovnako nesprávne a na účely posúdenia veci veľmi dôležité je však tvrdenie žalovaného, s
poukazom na § 10 ods. 1 zákona o príspevku pri narodení dieťaťa, konštatuje, že oprávnená osoba ani
k poslednému dňu lehoty (šesť mesiacov od narodenia dieťaťa), teda k 13.11.2020 nesplnila podmienku

nároku na príspevok pri narodení dieťaťa, ktorým je trvalý pobyt a bydlisko na území SR, pretože trvalý
pobyt a bydlisko na území SR má oprávnená osoba až od 19.01.2021 Samotný žalovaný v 3. ods. str.
8 Rozhodnutia poukazuje na § 18 ods. Nariadenia vlády č. 102/2020 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej
republiky o niektorých opatreniach v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v časemimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením
COVID-19 (ďalej len „Nariadenie“), podľa ktorého: „Lehota, uplynutím ktorej zaniká nárok na prídavok na
dieťa, príplatok k prídavku na dieťa, rodičovský príspevok, príspevok na starostlivosť o dieťa, príspevok

pri narodení dieťaťa, príspevok na viac súčasne narodených detí a na príspevok na pohreb podľa
osobitných predpisov v čase odo dňa účinnosti tohto nariadenia vlády do skončenia krízovej situácie
neplynie.“ Nariadenie je účinné odo dňa 30.04.2020 a ostáva v účinnosti aj ku dňu prípravy tejto žaloby
(až do dňa skončenia krízovej situácie). Nariadenie sa teda stalo účinným ešte pred narodením dieťaťa,
bolo účinné pri podávaní žiadosti o príspevok pri narodení dieťaťa, ako aj počas rozhodovania o tejto

žiadosti. A tiež počas odvolacieho konania Inými slovami, 6 mesačná prekluzívna lehota v tomto prípade
nikdy nezačala plynúť, čiže nemohla uplynúť a teda ani nárok nemohol zaniknúť. V kontexte uvedeného
potom vyznieva nepochopiteľne, že žalovaný práve na tomto zakladá svoje odôvodnenie rozhodnutia,
keďže takéto tvrdenie je zjavne nesprávne. V dôsledku uvedeného je potrebné rozhodnutie zrušiť ako
za nezákonné keďže zjavne vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. Taktiež žalobkyňa nesúhlasí s názorom žalovaného, ktorý je prezentovaný v poslednom odstavci
na str. 8 rozhodnutia, kde žalovaný reaguje na výčitku žalobkyne ohľadne toho, že ju Úrad práce po
podaní žiadosti s vadami nevyzval k odstráneniu vád podania žiadosti akcentovanú skutočnosťou, že je
zraniteľnou osobou a ešte aj cudzej štátnej príslušnosti. Žalovaný sa k tomuto odvolaciemu bodu vyjadril
spôsobom, že oprávnenej osobe mohol pri kompletizácii ako aj pri podávaní žiadosti o príspevok pri

narodení dieťaťa pomôcť rodinný príslušník, v tomto prípade otec dieťaťa, ktorý už v minulosti tak urobil
(vmesiaciaugust2020akosplnomocnenecoprávnenejosobyvyplnilazaslalplatiteľoviprostredníctvom
e-mailu žiadosť o rodičovský príspevok aj s prílohami). Takýto prístup žalovaného je neakceptovateľný.
V zmysle zákona prislúchajú oprávnenej osobe určité práva, ktoré musia byť za každých okolností
zachované. Akási domnienka, resp. úvaha žalovaného o tom, že tieto práva nemusia byť rešpektované,

pretože podanie nemuselo mať vady, ak pri jeho podávaní pomohla oprávnenej osobe tretia osoba (bez
akejkoľvek procesnej subjektivity vo vzťahu k prejednávanej veci) sú absolútne neprípustné, a to bez
ohľadu na to, či táto osoba skutočne objektívne mohla, alebo nemohla pomôcť.

III. Vyjadrenie žalovaného

19. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý uvádza, že podľa § 13 zákona o príspevku pri narodení dieťaťa,
oprávnená osoba, ktorá si uplatňuje nárok na príspevok pri narodení dieťaťa, a oprávnená osoba,

ktorá si uplatňuje nárok na príspevok na viac súčasne narodených detí, sú povinné preukázať splnenie
podmienok nároku na príspevok pri narodení dieťaťa a splnenie podmienok nároku na príspevok na viac
súčasne narodených detí, to neplatí na preukazovanie skutočnosti, ktoré sú úradu známe z výkonu inej
činnosti úradu alebo ktoré môže úrad získať z dostupného informačného systému verejnej správy.

20. Žalovaný poukazuje na to, že z dostupných informačných systémov verejnej správy ako aj z
vlastného informačného systému riadenia sociálnych dávok. V nadväznosti na uvedené mal úrad v čase
vydania rozhodnutia zo dňa 07.12.2020 preukázanú z informačného systému – register fyzických osôb
skutočnosť, že žalobkyňa nemá trvalý pobyt na území SR, ale ako cudzinec je prihlásená na pobyt
v SR, konkrétne na prechodný pobyt, na adrese Q. XX/XX, E. M. D. L. a zároveň platiteľ disponoval

dokladmi z iného konania - konania vo veci uplatnenia si nároku žalobkyne na rodičovský príspevok
(nárok uplatňovaný otcom dieťaťa v mesiaci august 2020 ako splnomocnencom žalobkyne), konkrétne
žiadosťou o rodičovský príspevok, v ktorej žalobkyňa uviedla prechodný pobyt v SR, na adrese Q. XX/
XX, XXX XX E., ako aj k žiadosti o rodičovský príspevok doloženom povolení na pobyt žalobkyne v
SR, konkrétne na prechodný pobyt, na adrese Q. XX/XX, E. - D. L., povolenie na pobyt bolo vydané

dňa 19.01.2020 v Bratislave, s platnosťou do 14.01.2021. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že úrad mal
jednoznačne preukázané, že žalobkyňa nemá na území SR trvalý pobyt, ale len pobyt prechodný (na
adrese Q. XX/XX, E. - D. L.).

21. Žalovaný zdôrazňuje, že osoba (rodič dieťaťa) má nárok na príspevok pri narodení dieťaťa, ak

má trvalý pobyt a bydlisko na území a dieťa sa narodilo. Podmienka trvalého pobytu a bydliska musí
byť splnená súčasne. Trvalý pobyt a bydlisko v zmysle platného právneho predpisu nemožno chápať
identicky. Zákon o príspevku pri narodení dieťaťa neumožňuje správnemu orgánu individuálne priznať
nárok na tento príspevok bez splnenia zákonom stanovených podmienok nároku na príspevok prinarodení dieťaťa. Základnou podmienkou nároku na príspevok pri narodení dieťaťa je podľa § 3 ods.
1 zákona o príspevku pri narodení dieťaťa, trvalý pobyt a bydlisko oprávnenej osoby na území SR.
Vzhľadom k tomu, že nebola žalobkyňou splnená táto základná podmienka nároku na príspevok pri

narodení dieťaťa, nebolo potrebné skúmať splnenie ďalších kritérií nároku na uvedený príspevok.

IV. Replika žalobkyne

22. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá aj po vyjadrení žalovaného zotrvala na svojej
žalobe.Uvádza,žeúradpráce,resp.žalovanýevidovalpodaniežalobkyne,ktorýmžalobkyňavpriebehu
odvolacieho konania iniciatívne odstránila všetky vady svojho podania (žiadosti o príspevok pri narodení
dieťaťa), s odstránením ktorých jej úrad práce v rozpore so správnym poriadkom nepomohol, a ani ju na
odstránenie vád nevyzval, avšak správny orgán 1. stupňa a rovnako aj odvolací orgán túto skutočnosť

úplne odignorovali a nijako ju pri vydávaní rozhodnutia nielenže nezohľadnili, ale ani takýto svoj postup
nijako neodôvodnili, napriek tomu, že išlo o otázku rozhodujúceho charakteru.

23. Žalobkyňa je presvedčená, že argumentácia žalovaného je vnútorne rozporná. Žalovaný na jednej
strane uznáva, že k zániku nároku na príspevok nedošlo (v dôsledku úpravy obsiahnutej v Nariadení),

avšak súčasne nárok nevznikol lebo nedošlo k splneniu hmotnoprávnych podmienok na jeho vznik
v 6-mesačnej lehote od narodenia dieťaťa a príspevok preto nemohol byť priznaný (hoci Nariadenie
dočasne suspendovalo právne následky spojené s uplynutím prekluzívnej lehoty a zároveň prekluzívna
lehota obsiahnutá v § 10 je procesného charakteru a nemá vplyv na vznik nároku, na rozdiel od iných
podmienok ustanovených v § 3 zákona o príspevku pri narodení dieťaťa). Žalovaný ďalej na str. 8

vyjadrenia uvádza: „Zákon o príspevku pri narodení dieťaťa neumožňuje správnemu orgánu individuálne
priznať nárok na tento príspevok bez splnenia zákonom stanovených podmienok nároku na príspevok
pri narodení dieťaťa. Základnou podmienkou nároku na príspevok pri narodení dieťaťa je podľa § 3
ods. 1 zákona o príspevku pri narodení dieťaťa, trvalý pobyt a bydlisko oprávnenej osoby na území
SR. Vzhľadom k tomu, že nebola žalobkyňou splnená táto základná podmienka nároku na príspevok

pri narodení dieťaťa, nebolo potrebné skúmať splnenie ďalších kritérií nároku na uvedený príspevok.“
Uvedené tvrdenie žalovaného nie je pravdivé, keďže z obsahu nášho vyjadrenia je zrejme, že žalobkyňa
podmienky na priznanie nároku spĺňala, a pokiaľ by žalovaný, resp. úrad práce rešpektoval základné
pravidlá správneho konania, príspevok pri narodení dieťaťa mal byť žalobkyni priznaný.

V. Duplika žalovaného

24. Žalovaný k námietke žalobkyne o nezohľadnení informácie o trvalom pobyte žalobkyne, poukazuje

na 7. stranu ods. 3 preskúmavaného rozhodnutia v ktorom je uvedené: „Ak si oprávnená osoba podá
žiadosť o príspevok pri narodení dieťaťa v lehote do šiestich mesiacov od narodenia dieťaťa a aspoň k
poslednému dňu tejto lehoty sú splnené podmienky nároku na príspevok pri narodení dieťaťa, platiteľ
príspevok vyplatí. Dieťa oprávnenej osoby sa stalo 6- mesčným dňa 13.11.2020. Oprávnená osoba
podala žiadosť prostredníctvom poštovej prepravy dňa 13.11.2020, teda v deň, keď sa dieťa stalo 6-

mesačným, jej žiadosť prišla správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť, teda platiteľovi dňa
16.11.2020. Oprávnená osoba však ani k poslednému dňu (šesť mesiacov od narodenia dieťaťa), teda
k 13.11.2020 nesplnila podmienku nároku na príspevok pri narodení dieťaťa, ktorou je trvalý pobyt
a bydlisko na území SR, pretože trvalý pobyt a bydlisko na území SR má oprávnená osoba až od
19.01.2021.“

25. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že námietka žalobkyne je nedôvodná, nakoľko žalovaný sa s
informáciou o trvalom pobyte žalobkyne v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia vysporiadal a
neodignoroval ju, tak ako uvádza žalobkyňa vo svojom vyjadrení.

26. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení ďalej namieta nesprávny postup správnych orgánov, žalobkyňa
namieta, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava žalobkyni s odstránením vád podania
nepomohol ani ju na odstránenie vád nevyzval, pričom orgány oboch stupňov túto skutočnosť
odignorovali a nijako ju pri vydávaní rozhodnutia nezohľadnili a takýto postup nijako neodôvodnili,napriek tomu, že podľa názoru žalobkyne išlo o otázku rozhodujúceho charakteru. Žalobkyňa zároveň
uvádza, že správne orgány oboch stupňov porušili § 19 ods. 2 Správneho poriadku. Žalovaný poukazuje
na 8. stranu ods. 2 preskúmavaného rozhodnutia v ktorom je uvedené : „Podľa § 19 ods. 2 zákona o

správnom konaní, podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu a musí byť z neho zrejmé, kto ho podáva,
akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Uvedené znamená, že ak z podania vyplýva, že oprávnená osoba
podaním žiadosti žiada platiteľa o príspevok pri narodení dieťaťa, musí platiteľ zahájiť správne konanie
vo veci, ak je z jeho obsahu zrejmý jeho procesný charakter, čo aj úrad urobil. Vzhľadom k tomu, že
úrad disponoval pred vydaním napadnutého rozhodnutia zo dňa 07.12.2020 relevantnými informáciami

a dokladmi týkajúcimi sa len prechodného pobytu oprávnenej osoby, nie pobytu trvalého na území SR,
nebolo potrebné vyzývať oprávnenú osobu na odstránenie nedostatkov podania preto nie je možné
vyhovieť tejto námietke oprávnenej osoby.“

27. Ohľadom ďalšej námietky, kde sa žalobkyňa zaoberá ustanovením § 10 ods. 1 zákona o príspevku
pri narodení, žalovaný na jednej strane uznáva, že sa s právnym názorom žalobkyne nestotožňuje.

Ustanovenie § 18 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 102/2020 Z.z., na ktoré poukazuje žalobkyňa a ktoré
v preskúmavanom rozhodnutí zohľadnil aj žalovaný malo za cieľ zabezpečiť aby oprávneným osobám
v čase krízovej situácie nezanikol nárok na dávky, nakoľko v čase krízovej situácie majú tieto osoby
sťažené možnosti uplatnenia nároku. Žalovaný poukazuje na dôvodovú správu k § 18 nariadenia vlády
SR č. 102/2020 Z.z. „navrhuje sa aby lehoty zániku nároku na rodičovský príspevok, prídavok na dieťa,

príplatok k prídavku na dieťa, príspevok pri narodení dieťaťa, príspevok na viac súčasne narodených
detí, príspevok na starostlivosť o dieťa, príspevok na pohreb, odo dňa účinnosti tohto nariadenia vlády,
až do skončenia krízovej situácie neplynuli. Uvedené má za cieľ zabezpečiť aby oprávneným osobám
v čase krízovej situácie nezanikol nárok na dávky, nakoľko v čase krízovej situácie majú tieto osoby
sťažené možnosti uplatnenia nároku.“

28. Ďalej žalovaný uzatvára, že žalobkyňa nemala trvalý pobyt na území SR, ale ako cudzinec bola
prihlásená na pobyt v SR, konkrétne na prechodný pobyt, na adrese Q. XX/XX, E. M. D. L. a zároveň
platiteľ disponoval dokladmi z iného konania - konania vo veci uplatnenia si nároku žalobkyne na
rodičovský príspevok (nárok uplatňovaný otcom dieťaťa v mesiaci august 2020 ako splnomocnencom

žalobkyne), konkrétne žiadosťou o rodičovský príspevok, v ktorej žalobkyňa uviedla prechodný pobyt
v SR, na adrese Q. XX/XX, XXX XX E., ako aj k žiadosti o rodičovský príspevok doloženom povolení
na pobyt žalobkyne v SR, konkrétne na prechodný pobyt, na adrese Q. XX/XX, E. L., povolenie na
pobyt bolo vydané dňa 19.01.2020 v Bratislave, s platnosťou do 14.01.2021. Dieťa žalobkyne sa stalo
6-mesačným dňa 13.11.2020.

VI. Relevantná právna úprava

29. Podľa § 1 ods. 2 zákona o príspevku pri narodení dieťaťa, príspevok pri narodení dieťaťa je štátna
sociálna dávka, ktorou štát prispieva na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných
potrieb novorodenca.

30. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona o príspevku pri narodení dieťaťa, oprávnená osoba na uplatnenie

nároku na príspevok pri narodení dieťaťa je matka dieťaťa.

31. Podľa § 2 ods. 4 zákona o príspevku pri narodení dieťaťa, bydlisko na účely tohto zákona je
miesto, kde má oprávnená osoba a dieťa sústredené najdôležitejšie záujmy na základe objektívnych
kritérií, ktorými sú najmä dĺžka pobytu, výkon zárobkovej činnosti, povinné verejné zdravotné poistenie,

poskytovanie zdravotnej starostlivosti, bývanie s rodinou, návšteva predškolského zariadenia, plnenie
povinnej školskej dochádzky.

32. Podľa § 3 ods. 1 zákona o príspevku pri narodení dieťaťa, oprávnená osoba podľa § 2 ods. 1 má
nárok na príspevok, ak má trvalý pobyt a bydlisko na území Slovenskej republiky a dieťa sa narodilo.

33. Podľa § 10 ods. 1 zákona o príspevku pri narodení dieťaťa, nárok na príspevok pri narodení dieťaťa
zaniká uplynutím šiestich mesiacov od narodenia dieťaťa.34. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z. z. ohlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri
obyvateľov Slovenskej republiky, trvalý pobyt je pobyt v mieste stáleho bydliska občana. Občan môže
mať v tom istom čase iba jeden trvalý pobyt a na jednom mieste.

35. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri
obyvateľov Slovenskej republiky, trvalý pobyt je povinný hlásiť každý občan; pritom hlási údaje uvedené
v § 11 písm. a) až c), g) až i) ak). Pri hlásení môže občan uviesť aj svoju národnosť a akademický titul.

36. Podľa § 3 ods. 3 písm. a/ zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a
registriobyvateľovSlovenskejrepubliky,občanjepovinnýprihlásenítrvaléhopobytupredložiťobčiansky
preukaz, ak ho nemá, iný doklad preukazujúci jeho totožnosť a obsahujúci údaje uvedené v § 11 písm.
a) až c) a u dieťaťa do 15 rokov rodný list.

37. Podľa § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky

a registri obyvateľov Slovenskej republiky, občan je povinný pri hlásení trvalého pobytu predložiť doklad
o oprávnení užívať byt alebo inú obytnú miestnosť alebo písomný súhlas vlastníka bytu alebo nájomcu
bytu alebo inej obytnej miestnosti vo vzťahu k »ným občanom, ktorých vo svojom byte alebo v inej
obytnej miestnosti ubytoval, alebo písomný súhlas prevádzkovateľa ubytovacieho zariadenia vo vzťahu
k občanom, ktorých vo svojom ubytovacom zariadení ubytoval.

38. Podľa § 7 ods. 1 zákona o príspevku pri narodení dieťaťa, nárok na príspevok pri narodení dieťaťa
a nárok na príspevok na viac súčasne narodených detí vzniká splnením podmienok ustanovených
týmto zákonom na nárok na príspevok pri narodení dieťaťa a na nárok na príspevok na viac súčasne
narodených detí

39. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

40. Podľa § 18 Nariadenia vlády SR č. 102/2020 Z.z. o niektorých opatreniach v oblasti sociálnych vecí,
rodiny a služieb zamestnanosti v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu
vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Nariadenia
vlády SR č. 102/2020 Z.z.“),

Lehota, uplynutím ktorej zaniká nárok na prídavok na dieťa, príplatok k prídavku na dieťa, rodičovský
príspevok, príspevok na starostlivosť o dieťa, príspevok pri narodení dieťaťa, príspevok na viac súčasne
narodených detí a na príspevok na pohreb podľa osobitných predpisov v čase odo dňa účinnosti tohto
nariadenia vlády do skončenia krízovej situácie neplynie.

VII. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

41. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol

s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z
Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane
prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci
podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a rozhodnutie
orgánu prvého stupňa, ako aj postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu

a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu
žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle §
203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP a vo veci dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.

42. Správny súd v Bratislave rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené

podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP.

43. Predmetom prieskumu zo strany správneho súdu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zamietnuté
odvolanie žalobkyne voči rozhodnutiu orgánu prvého stupňa, ktorým nebolo vyhovené žiadostižalobkyne o príspevok pri narodení dieťaťa, pretože na základe informácií získaných z dostupných
informačných systémov a dokladov predložených žalobkyňou dospel správny orgán k záveru, že
žalobkyňa nemá trvalý pobyt na území SR a preto nespĺňa podmienky nároku na príspevok pri narodení

dieťaťa uvedené v zákone o príspevku pri narodení dieťaťa. V druhostupňovom rozhodnutí žalovaný
okremtoho,žemalzato,žežalobkyňanemalatrvalýpobytnaúzemíSR,zároveňuviedol,žejepotrebné
zamietnuť návrh žalobkyne aj z dôvodu absencie bydliska na území SR.

Vo veci mal tunajší súd z administratívneho spisu preukázané, že žalobkyni sa dňa 13.05.2020 narodilo

dieťaťa, na ktoré si žalobkyňa žiadosťou zo dňa 16.11.2020 požiadala o príspevok pri narodení dieťaťa
v zmysle zákona o príspevku pri narodení dieťaťa. Žiadosť žalobkyne zo dňa 16.11.2020 nebola
kompletná a aj samotný formulár žiadosti nebol vyplnený správne, pričom správny orgán jej v zmysle
§ 19 ods. 3 Správneho poriadku nepomohol tieto nedostatky odstrániť, ani ju na ich odstránenie
nevyzval. Tunajší súd k tejto námietke uvádza, že podľa § 13 zákona o príspevku pri narodení dieťaťa,
oprávnená osoba, ktorá si uplatňuje nárok na príspevok pri narodení dieťaťa, a oprávnená osoba,

ktorá si uplatňuje nárok na príspevok na viac súčasne narodených detí, je povinná preukázať splnenie
podmienok nároku na príspevok pri narodení dieťaťa a splnenie podmienok nároku na príspevok na viac
súčasne narodených detí, to však neplatí na preukazovanie skutočnosti, ktoré sú správnemu orgánu
známe z výkonu inej činnosti úradu alebo ktoré môže úrad získať z dostupného informačného systému
verejnej správy.

44. Správny orgán pri žiadostiach overuje správnosť údajov a informácií uvedených oprávnenou
osobou z dostupných informačných systémov verejnej správy (informačný systém sociálnej poisťovne,
informačný systém úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, informačný systém registra
fyzických osôb v SR) ako aj z vlastného informačného systému riadenia sociálnych dávok. Rovnako to

bolo aj v prípade žalobkyne, keď úrad vlastným konaním v čase vydania rozhodnutia zo dňa 07.12.2020
malpreukázanúzinformačnéhosystému–registerfyzickýchosôbskutočnosť,žežalobkyňanemátrvalý
pobyt na území SR, ale ako cudzinec je prihlásená na pobyt v SR, konkrétne na prechodný pobyt, na
adrese Q. XX/XX, E. M. D. L. a zároveň správny orgán disponoval dokladmi z iného konania - konania
vo veci uplatnenia si nároku žalobkyne na rodičovský príspevok (nárok uplatňovaný otcom dieťaťa v

mesiaci august 2020 ako splnomocnencom žalobkyne), konkrétne žiadosťou o rodičovský príspevok, v
ktorej žalobkyňa uviedla prechodný pobyt v SR, na adrese Q. XX/XX, XXX XX E., ako aj k žiadosti o
rodičovský príspevok doloženom povolení na pobyt žalobkyne v SR, konkrétne na prechodný pobyt, na
adrese Q. XX/XX, E. D. L., povolenie na pobyt bolo vydané dňa 19.01.2020 v Bratislave, s platnosťou
do 14.01.2021.

45. Správny orgán, teda neporušil žiadne práva žalobkyne tým, že ju v zmysle § 19 ods. 3 Správneho
poriadku neupozornil resp. nevyzval na odstránenie vád jej podania. Nakoľko pre absenciu náležitostí
jej žiadosti potrebných pre priznanie predmetnej dávky nebolo konanie v správnej veci žalobkyne
správnym orgánom zastavené. Naopak správny orgán tieto nedostatky odstránil sám a vlastnou aktivitou

si zabezpečil potrebné údaje vo veci žalobkyne na riadne posúdenie jej žiadosti.

46. Zároveň v zmysle § 19 ods. 2 zákona o správnom konaní, podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Osobitné právne predpisy
môžu ustanoviť ďalšie náležitosti. Pre správny orgán bolo zrejmé, že oprávnená osoba podaním žiadosti

žiada platiteľa o príspevok pri narodení dieťaťa, teda správny orgán musel zahájiť správne konanie vo
veci, keďže z obsahu podania žalobkyne bol zrejmý procesný charakter, čo aj úrad urobil. Vzhľadom
k tomu, že úrad disponoval pred vydaním rozhodnutia zo dňa 07.12.2020 relevantnými informáciami
a dokladmi úrad rozhodol na základe nich a preto nebolo potrebné vyzývať žalobkyňu na súčinnosť
(odstránenie nedostatkov).

47. V tejto súvislosti tunajší súd dodáva, že podľa § 3 ods. 1 zákona o príspevku pri narodení dieťaťa má
oprávnená osoba (rodič dieťaťa) nárok na príspevok pri narodení dieťaťa, ak má trvalý pobyt a bydlisko
na území a dieťa sa narodilo.

48. Podmienka trvalého pobytu a bydliska musí byť splnená. Trvalý pobyt a bydlisko v zmysle platného
právneho predpisu nemožno chápať identicky. Zároveň je súdu zrejmé, že dieťa žalobkyne sa stalo 6-
mesčným dňa 13.11.2020, žiadosť o príspevok žalobkyňa podala na správnom orgáne dňa 16.11.2020,prvostupňové rozhodnutie vo veci žalobkyne bolo vydané dňa 07.12.2020, žalované rozhodnutie bolo
vydané dňa 24.02.2021 a trvalý pobyt na území SR má žalobkyňa až od 19.01.2021.

49. Teda žalobkyňa v čase rozhodovania orgánu verejnej správy prvého stupňa ešte nemala trvalý
pobyt na území SR a nesplnila jednu z podmienok § 3 zákona o príspevku pri narodení dieťaťa.
Avšak trvalý pobyt na území SR žalobkyňa získala dňa 19.01.2021, teda ešte v rámci prebiehajúceho
administratívneho konania a pred rozhodnutím odvolacieho orgánu o odvolaní proti rozhodnutiu prvého
stupňa (24.02.2021). Podľa právneho názoru súdu mal odvolací orgán na túto skutočnosť vo svojom

rozhodnutí reflektovať a keďže jediným dôvodom, pre ktorý nebol žalobkyni priznaný predmetný
príspevok bola práve absencia trvalého pobytu na území SR, mal preskúmavané rozhodnutie sám
zmeniť vzhľadom na zmenu v skutkovom stave.

50. Znenie ustanovenia § 3 zákona o príspevku pri narodení dieťaťa však podľa názoru súdu
neobsahuje určenie časového hľadiska, v ktorom trvalý pobyt žalobkyňa na území SR musí mať, podľa

názoru tunajšieho súdu, postačuje ak už v začatom administratívnom konaní o priznanie príspevku
pri narodení dieťaťa nadobudne žalobkyňa trvalý pobyt a to najneskôr do rozhodnutia odvolacieho
orgánu vo veci (ako tomu je v prejednávanom prípade). V tomto smere tunajší súd poukazuje aj
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/4/2016 zo dňa 14.12.2017, podľa
ktorého „Príspevok pri narodení dieťaťa je štátnou sociálnou dávkou, ktorou štát prispieva na pokrytie

výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca (§ 1 ods. 2 zákona č.
383/2013 Z.z. o príspevku pri narodení dieťaťa, ďalej len „zákon č. 383/2013 Z.z.). Podľa dôvodovej
správy k návrhu zákona, účelom tejto dávky je prispieť rodičovi na pokrytie výdavkov súvisiacich so
zabezpečením výbavičky novorodenca. Zákonodarca zároveň stanovil podmienky, pri splnení ktorých
vznikne oprávnenej osobe (najčastejšie matke) nárok na priznanie uvedeného príspevku. Cieľom

zákonodarcu bola podpora zodpovedného rodičovstva, starostlivosti o zdravie matky počas tehotenstva
a zamedzenie zneužitia tejto sociálnej dávky. Účelom zákonodarcu bolo prispieť na pokrytie výdavkov
novorodenca. Ak je účelom zákona o príspevku pri narodení dieťaťa úprava poskytovania príspevku
pri narodení dieťaťa, ako štátnej sociálnej dávky, ktorou štát prispieva na pokrytie výdavkov spojených
so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca, potom základným predpokladom posúdenia

podmienok na jeho poskytnutie je zabezpečenie lepšej starostlivosti o novorodenca. Medzi oprávnenými
osobami na poskytnutie príspevku je okrem iných osôb matka dieťaťa. Príspevok pri narodení dieťaťa
je určený na zlepšenie materiálnych podmienok novorodenca poskytnutím príspevku osobe, ktorá sa
o neho stará, t.j. matke (prípadne otcovi, alebo osobe, ktorej bol novorodenec zverený do náhradnej
osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, resp. osvojiteľovi). Pre posúdenie vzniku nároku na

príspevok musí žalovaný zistiť, či boli splnené všetky predpoklady pre jej poskytnutie. Zákonodarca
v zákone č. 383/2013 Z.z. bydlisko pre účely tohto zákona explicitne upravil v § 2 ods. 4 zákona.
Znenie tohto ustanovenia však podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom žalobkyne v podanom
odvolaní, neobsahuje určenie časového hľadiska, v ktorom bydlisko, v zmysle intencií § 2 ods. 4, je
potrebné skúmať z hľadiska priznania nároku na príspevok pri narodení dieťaťa. Pokiaľ žalovaný a

prvostupňový správny orgán poukazovali na bydlisko žalobkyne počas tehotenstva (od štvrtého mesiaca
tehotenstva a po pôrode) v kontexte ustanovenia § 3 ods. 4 písm. a/ zákona, tak odvolací súd poukazuje,
že zo znenia tohto zákonného ustanovenia, pre kumulatívne splnenie podmienok pre priznanie nároku
na príspevok pri narodení dieťaťa, vyplýva povinnosť matky vykonávať mesačne od štvrtého mesiaca
tehotenstva do pôrodu preventívne prehliadky u príslušného odborného lekára na území Slovenskej

republiky alebo v cudzine. Z ustanovenia § 3 ods. 4 písm. a/ zákona nevyplýva iná povinnosť, ani znenie
tohto ustanovenia nemožno považovať za určenie kritérií pre posudzovanie bydliska (§ 2 ods. 4) na
území Slovenskej republiky.“

51. Ohľadom včasnosti podanie žiadosti žalobkyne o priznanie príspevku pri narodení dieťaťa tunajší

súd uvádza, že žalobkyňa porodila dieťa dňa 13.05.2020, žiadosť o príspevok bolo potrebné uplatniť
v zmysle § 10 ods. 1 zákona o príspevku pri narodení dieťaťa do šiestich mesiacov od narodenia dieťaťa,
teda do 13.11.2020. Žiadosť o príspevok žalobkyňa zaslala orgánu verejnej správy poštovou prepravou
dňa 13.11.2020, doručenou dňa 16.11.2020. Zároveň v rozhodnom období bolo účinné Nariadenie
vlády Slovenskej republiky č. 102/2020 Z.z., ktoré v rámci svojho ustanovenia § 18 ustanovovalo, že

lehota, uplynutím ktorej zaniká nárok na príspevok pri narodení dieťaťa, v čase odo dňa účinnosti tohto
nariadenia vlády do skončenia krízovej situácie neplynie. V čase od narodenia dieťaťa žalobkyne -
13.11.2020 a aj v čase doručenia žiadosti žalobkyne orgánu verejnej správy 16.11.2020 bolo uvedenénariadenie vlády a jeho § 18 účinné, teda žalobkyni nemohla uplynúť lehota, ktorou zaniká jej nárok na
príspevok pri narodení dieťaťa.

52. Zároveň žalovaný vo svojom rozhodnutí zo dňa 24.02.2021 uvádza, že platiteľ síce správne rozhodol
o nevyhovení žiadosti žalobkyne, ale nesprávne vyhodnotil dôvod nevyhovenia žiadosti, keďže okrem
absencie trvalého pobytu žalobkyne na území SR, žalobkyňa nemala na území SR ani bydlisko. V tomto
ohľade tunajší súd je toho právneho názoru, že je v tejto časti rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné.
Súčasťou predpísaného formulára – žiadosti o príspevok pri narodení dieťaťa je na strane 4. uvedený

zoznam dokladov a potvrdení, ktoré má žiadateľ k žiadosti priložiť. V súvislosti s preukázaním bydliska
žalobkyňa mala k žiadosti priložiť „vyhlásenie o bydlisku“, čo žalobkyňa aj v odvolacom konaní splnila,
keďksvojmuodvolaniupriložilavyplnené„vyhlásenieobydlisku“vrámciktoréhookreminéhouviedla,že
býva na území SR v prenájme, hradí na území SR zdravotné poistenie. Zároveň k odvolaniu žalobkyňa
priložila aj čestné vyhlásenie o bydlisku na území SR – v Bratislave. S týmito dôkazmi predloženými
v administratívnom konaní sa žalovaný vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevyporiadal, nijako

ich nespochybnil, obmedzil sa len na konštatovanie, že žalobkyňa nemá na území SR bydlisko bez
uvedenia dôvodov prečo tomu tak je. Pričom v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku bol žalovaný
povinný uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie a akými úvahami bol vedený pri
hodnotení dôkazov. Správnemu súdu chýba odôvodnenie žalovaného ohľadom nesplnenia podmienky
bydliska na území SR žalobkyňou a to zvlášť v tomto prípade, keď orgán verejnej správy prvého stupňa

vo svojom zamietajúcom rozhodnutí vôbec nespochybnil bydlisko žalobkyne na území SR.

53. V tejto súvislosti tunajší súd poukazuje napr. na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. mája
2015, sp. zn. 1 Sžd 16/2014, podľa ktorého: „V súvislosti s uvedeným je nutné uviesť, že súdna
judikatúra na prvom mieste nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu spája s nedostatkom

dôvodov, a to aj keď bol tento závažný argument účastníkmi zamlčaný (pozri sp. zn. 1Sžr 8/2011 z
15. mája 2012). Na tomto mieste je nutné opätovne spomenúť (pozri aj bod č. 47) klasickú judikatúru
ESĽP, najmä vo veci účastníkov García Ruiz v. Španielsko (rozsudok z 21. januára 1999, sťažnosť
č. 30544/96), ktorej dodržiavanie pri poskytovaní súdnej ochrany ESĽP starostlivo preveruje. Podľa
spomenutej konštantnej judikatúry bola nastolená trvalá požiadavka vysporiadať sa nie so všetkými, ale

iba s relevantnými argumentmi účastníka konania. Z uvedenej judikatúry preto pre správne súdnictvo
vyplýva záver, že: na každý relevantný argument účastníka musí správny orgán primerane reagovať,
teda vo svojom odôvodnení musí presvedčivým spôsobom ponúknuť účastníkovi konania odpoveď,
či je jeho argument dôvodný a aký záver z toho pre konanie o jeho návrhu (resp. nároku) vyplýva;
aj na každý irelevantný argument žiadateľa musí správny orgán reagovať minimálnym spôsobom,

t.j. stručne objasniť, prečo je argument žiadateľa nedôvodný. Iba ak preskúmavané rozhodnutie
orgánu verejnej správy nebude spĺňať uvedenú definíciu, bude nepreskúmateľné, čo však, ako bolo
odôvodnené, v prejednávanej veci nenastalo“. Taktiež tunajší súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 1Sžd/10/2013: „Nedostatok v odôvodnení správneho rozhodnutia nemožno odstrániť
dodatočným doplnením dôvodov či spresnením skutku kladeného za vinu žalobcovi zo strany správnych

orgánov (dodatočné poukazovanie na príslušné ustanovenia zákona č. 725/2004 Z. z.). Pokiaľ má mať
rozhodnutie o uznaní priestupcu vinným a o uložení sankcie nielen represívny ale aj nápravný charakter,
musí byť z neho bez akýchkoľvek pochybností jasné a zrejmé, akým spôsobom, konaním či nekonaním
priestupku k priestupku došlo a konkrétne čím bola naplnená skutková podstata priestupku... Dôvody
správneho orgánu musia byť účastníkom konania zrejmé už zo samotného správneho rozhodnutia a

ich nedostatok nemožno odstrániť dodatočne, napríklad doplnením či spresnením odôvodnenia na
pojednávaní v rámci preskúmavacieho konania pred krajským súdom, či uvedenom v odvolaní proti
rozsudku krajského súdu“. Teda pokiaľ v žalobou napadnutom rozhodnutí absentuje v časti odôvodnenia
vyporiadanie sa žalovaného s námietkami žalobkyne, je takéto rozhodnutie súdom nepreskúmateľne,
pričom v tomto smere súd poukazuje najmä na to, že Správne súdy nenahrádzajú činnosť správnych

orgánov.

54. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa
§ 191 ods. 1 písm. c/ a d/ SSP, keďže rozhodnutie žalovaného zo dňa 24.02.2021 vychádzalo z
nesprávneho právneho posúdenia veci a taktiež preto, lebo

je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov,55. Úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní bude v intenciách uvedeného právneho názoru
správneho súdu znovu posúdiť nárok žalobkyne. Vec žalobkyne opätovne posúdi a svoje rozhodnutie
následne riadne odôvodní.

56. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 SSP, a žalobkyni, ktorá bola v konaní
úspešná v celom rozsahu priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov
konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho
súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná
na kasačnom súde (§ 444 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu
je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.

1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o
dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je

žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).