Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 17, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/104/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1623200343
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jaroslav Šupa

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1623200343.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Jany Richterovej a Mgr. Jaroslava Šupu v právnej veci žalobcov: 1/. Z.. J. N., Q.. XX.XX.XXXX,
U. T.É. S. XX, X/ J.. Y. N., Q.. X.XX.XXXX, U. T. S. XX G. X/ N. Ď., Q.. XX.X.XXXX, U. I.. X. J.
XX, J., žalobcovia 1/ až 3/ právne zastúpení: TAX LAW, s. r. o., so sídlom Břeclavská 3, Malacky,
proti žalovanému: AGRO R, s.r.o., so sídlom Družstevná 4, Záhorská Ves, IČO: 35 812 958, právne
zastúpenému: JUDr. Marta Vícenová, advokátka, so sídlom Záhorácka 15B, Malacky, o zaplatenie 37
460,- € s príslušenstvom a 33 720,- € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcov 1/ až 3/ proti rozsudku
Okresného súdu Malacky č. k. 4C/16/2023-147 zo dňa 19. júla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má voči žalobcom 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali
voči žalovanému zaplatenia sumy 37 460,- € s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 37
460,- € od 1.1.2019 do zaplatenia a žalobca 3/ zaplatenia sumy 33 720,- € spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 33 720,- € od 1.1.2019 do zaplatenia. Žalovanému priznal voči žalobcom
1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a rovnako žalovanému priznal voči žalobcovi 3/

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Svoj rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami § 37 ods. 1, § 41, § 46 ods.
1, § 420 ods. 1 a ods. 3, § 451 ods. 1 a ods. 2, § 454, § 456, § 457, § 588 a § 589 Občianskeho
zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 8.3.2019 došlo k uzavretiu písomnej
kúpnej zmluvy medzi žalovaným ako predávajúcim a žalobcami 1/ a 2/ ako kupujúcimi. V článku I.
kúpnej zmluvy označenej ako „Úvodné ustanovenie“ sa uvádza, že predávajúci je výlučným vlastníkom

nehnuteľnosti: LV č. XXXX, parc. č. XXXXX/XX, reg. „C“, výmera 627 m2, orná pôda, vlastnícky podiel
1/1, uvedená nehnuteľnosť zapísaná v KN, reg. „C“ na Okresnom úrade Malacky, katastrálny odbor,
okres: Malacky, obec: Veľké Leváre, k. ú. T. S.. V článku II. kúpnej zmluvy označenom ako „Predmet
zmluvy“ sa uvádza, že predávajúci touto zmluvou odplatne prevádza a kupujúci nadobúdajú do BSM
prevádzanú nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva podľa článku I. tejto zmluvy: LV č. XXXX, parc.
č. XXXXX/XX, reg. „C“, výmera 627 m2, orná pôda, odpredávaný vlastnícky podiel 1/1, v KN reg. „C“ na
Okresnom úrade Malacky, katastrálny odbor, okres: Malacky, obec: Veľké Leváre, k. ú. T. S.. V článku

III. kúpnej zmluvy označenom ako „Kúpna cena“, v jeho odseku 1. sa uvádza, že predávajúci prevádza
kupujúcim (do BSM) prevádzanú nehnuteľnosť uvedenú v článku I. a II. tejto zmluvy za kúpnu cenu
dohodnutú zmluvnými stranami vo výške 50 000,- € a kupujúci prevádzanú nehnuteľnosť za uvedenú
kúpnu cenu kupujú. V odseku 2. tohto článku sa uvádza, že kupujúci sa zaväzujú zaplatiť predávajúcemukúpnu cenu 50 000,- € prevodom na bankový účet predávajúceho bezodkladne po podpise tejto zmluvy
nasledovne: 5 000,- € vkladom na bankový účet na základe rezervačnej zmluvy, 45 000,- € prevodom
na horeuvedený účet ihneď po podpise tejto zmluvy. V článku IV. kúpnej zmluvy označenom ako „Stav

prevádzaných nehnuteľností a ich odovzdanie“, v jeho odseku 1. sa uvádza, že kupujúci vyhlasujú,
že sa pred uzatvorením tejto zmluvy formou osobnej obhliadky oboznámili s technickým a právnym
stavom prevádzanej nehnuteľnosti, je im známy stav tejto nehnuteľnosti, nemajú voči nemu žiadne
výhrady a námietky a v stave, v akom sa prevádzaná nehnuteľnosť nachádza, ju kupujú. V odseku
2. tohto článku sa uvádza, že predávajúci vyhlasuje, že mu nie sú známe také závady a poškodenia

prevádzanej nehnuteľnosti, na ktoré by mal kupujúcich upozorniť a v stave, v akom sa nachádza, ju
prevádza na kupujúcich. V odseku 3. tohto článku sa uvádza, že predávajúci sa zaväzuje odovzdať
kupujúcim a kupujúci sa zaväzujú prevziať prevádzanú nehnuteľnosť v deň uhradenia kúpnej ceny.
V článku V. kúpnej zmluvy označenom ako „Osobitné ustanovenia“, v jeho odseku 7. sa uvádza, že
predávajúci sa zaväzuje dokončiť a odovzdať inžinierske siete pre potreby kupujúceho do 31.12.2019.
Z potvrdenia o vklade hotovosti vystaveného Tatra bankou, a.s. dňa 1.3.2019 vyplynulo, že žalobca 1/

vložil na účet žalovaného sumu 5 000,- €. Z potvrdenia VÚB banky o zrealizovaní transakcie vyplýva, že
dňa 8.3.2019 bola zaúčtovaná suma 45 000,- € na účet žalovaného uvedený v kúpnej zmluve, pričom v
informáciách pre príjemcu je uvedené „N. J.“. Z vyššie uvedeného mal súd preukázané, že žalobcovia 1/
a 2/ kúpnu cenu vyplývajúcu z kúpnej zmluvy zaplatili žalovanému riadne v plnej výške. Podľa výpisu z
listu vlastníctva č. XXXX, vedeného pre k. ú. T. S. žalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi

pozemku parcela registra „C“, parc. č. XXXXX/XX - ostatná plocha o výmere 627 m2. Vlastnícke právo
k tomuto pozemku nadobudli na základe kúpnej zmluvy, pričom vklad vlastníckeho práva v prospech
žalobcov 1/ a 2/ bol právoplatne povolený 28.3.2019 pod V-1256/2019. Z výpisu je zároveň zrejmé,
že rozhodnutím Okresného úradu Malacky OÚ-MA-PLO-2021/9345/4/Ze, právoplatným dňa 9.4.2021,
došlo k trvalému odňatiu pôdy tvoriacej tento pozemok z poľnohospodárskej pôdy.

3. Ďalej mal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa 5.4.2019 došlo k uzavretiu písomnej kúpnej
zmluvy medzi žalovaným ako predávajúcim a žalobcom 3/ ako kupujúcim. V článku I. kúpnej zmluvy
označenom ako „Úvodné ustanovenie“ sa uvádza, že predávajúci je výlučným vlastníkom nehnuteľností:
LV č. XXXX, pozemok parc. č. XXXXX/XX, reg. „C“, výmera 542 m2, orná pôda a pozemok parc.

č. XXXXX/XX, reg. „C“, výmera 20 m2, orná pôda, vlastnícky podiel 1/1, uvedené nehnuteľnosti sú
zapísané v KN, reg. „C“ na Okresnom úrade Malacky, katastrálny odbor, okres: Malacky, obec: Veľké
Leváre, k. ú. T. S.. V článku II. kúpnej zmluvy označenom ako „Predmet zmluvy“, v jeho odseku 1. sa
uvádza, že predávajúci touto zmluvou odplatne prevádza a kupujúci nadobúda do výlučného vlastníctva
prevádzané nehnuteľnosti, zapísané na listoch vlastníctva podľa článku I. tejto zmluvy nasledovne:

pozemok parc. č. XXXXX/XX, výmera 542 m2, druh pozemku orná pôda, odpredávaný vlastnícky podiel
1/1, pozemok parc. č. XXXXX/XX, výmera 20 m2, druh pozemku orná pôda, odpredávaný vlastnícky
podiel 1/1, vedené v KN reg. „C“ na LV č. 4871, Okresný úrad Malacky, katastrálny odbor, okres: Malacky,
obec: Veľké Leváre, k. ú.: T. S.. V článku III. kúpnej zmluvy označenom ako „Kúpna cena“, v jeho odseku
1. sa uvádza, že predávajúci prevádza kupujúcemu prevádzané nehnuteľnosti uvedené v článku I. a

II. ods. 1. tejto zmluvy za kúpnu cenu dohodnutú zmluvnými stranami vo výške 44 960,- € a kupujúci
prevádzané nehnuteľnosti za uvedenú kúpnu cenu kupuje. V odseku 2. tohto článku sa uvádza, že
kupujúcisazaväzujezaplatiťpredávajúcemukúpnucenu44960,-€bankovýmprevodomalebovkladom
na horeuvedený bankový účet kúpnej zmluvy nasledovne: a) sumu 22 500,- € uhradí kupujúci ihneď po
podpise tejto kúpnej zmluvy, b) sumu 22 460,- € uhradí z poskytnutého bankového úveru. V článku IV.

kúpnej zmluvy označenom ako „Stav prevádzaných nehnuteľností a ich odovzdanie“, v jeho odseku 1. sa
uvádza, že kupujúci vyhlasuje, že sa pred uzatvorením tejto zmluvy formou osobnej obhliadky oboznámil
s technickým a právnym stavom prevádzaných nehnuteľností, je mu známy stav týchto nehnuteľností,
nemá voči nemu žiadne výhrady a námietky a v stave, v akom sa prevádzané nehnuteľnosti nachádzajú
ichkupujesosúčasťamiapríslušenstvom.Vodseku2.tohtočlánkusauvádza,žepredávajúcivyhlasuje,

že mu nie sú známe také závady a poškodenia prevádzaných nehnuteľností, na ktoré by mal kupujúceho
upozorniť a v stave, v akom sa nachádzajú, ich so súčasťami a príslušenstvom prevádza na kupujúceho.
V odseku 3. tohto článku sa uvádza, že predávajúci sa zaväzuje odovzdať kupujúcemu a kupujúci sa
zaväzuje prevziať prevádzané nehnuteľnosti v deň uhradenia kúpnej ceny. Z výpisov z bankového účtu
M. Ď. vedeného v UniCredit Bank, a.s. vyplýva, že na účet žalovaného uvedený v kúpnej zmluve bola

dňa 5.4.2019 uhradená suma vo 22 500,- € s poznámkou „D. N. kupna zmluva“, dňa 18.4.2019 bola
uhradená suma 13 000,- € s poznámkou „Ď. N. doplatok č1 ku KZ“ a dňa 26.6.2018 bola uhradená
suma 9 460,- € s poznámkou „Ď. N., doplatok kúpnej zmluvy nehnuteľnosť 2019“. Z vyššie uvedeného
mal súd preukázané, že žalobca 3/ kúpnu cenu vyplývajúcu z kúpnej zmluvy zaplatil žalovanému riadnev plnej výške. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. 6322, vedeného pre k. ú. T. S., vyhotoveného dňa
12.8.2022 žalobca 3/ bol k 11.8.2022 výlučným vlastníkom pozemku parcela registra „C“, parc. č.
XXXXX/XX - ostatná plocha o výmere 542 m2 a pozemku parcela registra „C“ parc. č. XXXXX/XX -

ostatná plocha o výmere 20 m2. Vlastnícke právo k týmto pozemkom nadobudol na základe kúpnej
zmluvy, pričom vklad vlastníckeho práva k nim v prospech žalobcu 3/ bol právoplatne povolený dňa
6.5.2019 pod V-1798/2019. Z výpisu je zároveň zrejmé, že rozhodnutím Okresného úradu Malacky
OÚ-MA-PLO-2020/012270-2/ST, právoplatným dňa 10.8.2020, došlo k trvalému odňatiu pôdy tvoriacej
tieto pozemky z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Podľa výpisu z uvedeného listu vlastníctva

vyhotoveného dňa 3.1.2024 žalobca 3/ je výlučným vlastníkom pozemku parcela registra „C“ parc. č.
XXXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 230 m2, pozemku parcela registra „C“ parc. č.
XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 332 m2 a stavby - rozostavaného rodinného domu postaveného
na pozemku parc. č. XXXXX/XX. Z výpisu je zrejmé, že žalobcovi 3/ bolo na stavbu rodinného domu
vydané stavebné povolenie XXX/XX/XXXX/Bu, právoplatné dňa 4.2.2022.

4. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobcovia 1/ a 2/ sa domáhali voči žalovanému zaplatenia sumy
37 460,- € s príslušenstvom s odôvodnením, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z
kúpnej zmluvy uzavretej so žalobcami 1/ a 2/ dňa 8.3.2019, a to vybudovať na prevádzanom pozemku
inžinierske siete a cestné teleso, hoci dohodnutá kúpna cena vo výške 50 000,- € zodpovedala pozemku,
ktorý mal byť z ornej pôdy zmenený na stavebný pozemok, a to konkrétne vybudovaním inžinierskych

sietí a cesty, t.j. zahŕňala aj ich vybudovanie. Výšku žalovanej sumy žalobcovia 1/ a 2/ vyčíslili ako
rozdiel medzi dohodnutou a žalovanému uhradenou kúpnou cenou 50 000,- € (79,74 €/m2), ktorá podľa
nich zodpovedala cene prevádzaného pozemku po jeho zmene z ornej pôdy na stavebný pozemok
a nimi tvrdenou cenou tohto pozemku ako ornej pôdy, teda bez inžinierskych sietí a cesty (20 €/m2).
Podľa súdu prvej inštancie predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 8.3.2019, uzavretej medzi žalovaným ako

predávajúcim a žalobcami 1/ a 2/ ako kupujúcimi, (článku II. tejto kúpnej zmluvy) bol odplatný prevod
vlastníckeho práva k pozemku parcela registra „C“, parc. č. XXXXX/XX - orná pôda o výmere 627 m2,
zapísaného na liste vlastníctva č. 4871, vedenom pre k. ú. T.X. S., zo žalovaného na žalobcov 1/ a
2/ (do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov). Vyššie uvedený pozemok podľa článku III. ods.
1 kúpnej zmluvy žalovaný previedol do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov 1/ a 2/ za kúpnu

cenu dohodnutú medzi stranami vo výške 50 000,- €. V konaní bolo preukázané, že žalobcovia 1/ a
2/ dohodnutú kúpnu cenu žalovanému riadne zaplatili a následne nadobudli predmetný pozemok do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol, že predmetnú
kúpnu zmluvu nebolo možné považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom ku dňu jej uzatvorenia, keďže žalovaný pri jej uzatváraní a plnení nekonal

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (k tomu porovnaj výpis žalovaného z
obchodného registra) a nemal tak postavenie dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Žalobcovia 1/ a 2/ tvrdili, že dohodnutá kúpna cena zodpovedala pozemku, ktorý mal byť z ornej
pôdy zmenený na stavebný pozemok, a to konkrétne vybudovaním inžinierskych sietí na prevádzanom
pozemku a cesty, teda že zahŕňala aj ich vybudovanie. Toto ich tvrdenie je však v rozpore s obsahom

písomnej kúpnej zmluvy. Z jej obsahu je totiž zrejmé, že kúpnu cenu vo výške 50 000,- € si strany
dohodli ako odplatu za prevod vlastníckeho práva k vyššie spomínanému pozemku, pričom kupujúci v
článku IV. ods. 1 zmluvy výslovne vyhlásili, že túto nehnuteľnosť kupujú v stave, v akom sa nachádza
a rovnako aj predávajúci v ods. 2 tohto článku výslovne vyhlásil, že ju prevádza na kupujúcich v stave,
v akom sa nachádza. Keďže v konaní nebolo ničím preukázané, že by ku dňu 8.3.2019, kedy bola

kúpna zmluva uzavretá, boli na predmetnom pozemku čo i len sčasti vybudované inžinierske siete, resp.
cesta (uvedené žiadna zo strán sporu ani len netvrdila - zo znaleckého posudku predloženého v konaní
navyše vyplýva, že ešte ku dňu 15.11.2019, kedy bola vykonaná obhliadka predmetnej lokality, tam
neboli vybudované žiadne inžinierske siete a ani komunikácia), je zjavné, že predmetom prevodu tu
bol pozemok parcela č. XXXXX/XX - orná pôda o výmere 627 m2, a to bez akýchkoľvek inžinierskych

sietí a cesty a dohodnutá kúpna cena tak predstavovala odplatu len za takto definovaný predmet
kúpy. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na to, že samotná výška kúpnej ceny závisí
iba od dohody zmluvných strán. Uvedené neplatí len výnimočne, keď v zmysle § 589 Občianskeho
zákonníka sa kúpna cena musí dojednať v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom - o
takúto situáciu tu však nešlo. V danom prípade bol síce predmetom prevodu pozemok vedený ako

orná pôda, avšak dohodnutá kúpna cena bola zjavne vyššia, keďže v konaní nebolo sporné, že tento
pozemok sa nachádza v lokalite, ktorá je v územnom pláne obce Veľké Leváre určená na výstavbu
rodinných domov. Pokiaľ strany mienili do kúpnej ceny za spomínaný pozemok zahrnúť taktiež odplatu
žalovanému za vybudovanie inžinierskych sietí a cesty, so zreteľom na zákonnú požiadavku písomnejformy zmluvy vyplývajúcej z § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka bolo nevyhnutné, aby túto vôľu prejavili
v písomnej forme v kúpnej zmluve. Z obsahu kúpnej zmluvy však nijako nevyplýva, že by kúpna cena
zahŕňala aj odplatu žalovanému za vybudovanie inžinierskych sietí a cesty (cesta sa v kúpnej zmluve

ani len nespomína), resp. že by sa v rámci kúpnej zmluvy strany dohodli na akomkoľvek protiplnení
za splnenie takéhoto záväzku žalovaným. Žalovaný sa v článku 5. ods. 7 predmetnej kúpnej zmluvy
zaviazal dokončiť a odovzdať inžinierske siete pre potreby kupujúceho do 31.12.2019. Zmluvné strany
si však nijako bližšie nešpecifikovali, aké konkrétne inžinierske siete má žalovaný vybudovať. Uvedené
zmluvné dojednanie je preto treba vyhodnotiť ako neurčité. Tento záver by však platil aj v prípade,

keby si strany dohodli jednotlivé druhy inžinierskych sietí, ktoré sa majú vybudovať (napr. elektrinu,
vodu, plyn, kanalizáciu atď.). Jedná sa totiž všetko o stavby, ktoré sa vyhotovujú na základe stavebného
povolenia a podľa projektovej dokumentácie, takže na zachovanie určitosti dohody ohľadom predmetu
výstavby bolo nevyhnutné sa dohodnúť aspoň na tom, že sa zrealizujú podľa konkrétnej projektovej
dokumentácie, obsahujúcej technické parametre a presnú trasu (umiestnenie) týchto inžinierskych sietí.
Keďže žalobcovia 1/ a 2/ si v rámci spomínanej dohody so žalovaným nedostatočne konkretizovali

inžinierske siete, teda nedostatočne vymedzili predmet plnenia, na ktoré sa žalovaný zaviazal, súd
prvej inštancie vyhodnotil kúpnu zmluvu v časti týkajúcej sa tejto dohody ako absolútne neplatnú z
dôvodu neurčitosti (§ 37 ods. 1 v spojení s § 41 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ ide o cestné teleso,
ako už súd uviedol vyššie, žiadnu dohodu o vybudovaní cesty predmetná kúpna zmluva neobsahuje.
Keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalobcovia 1/ a 2/ poskytli žalovanému na základe tejto

neplatnejdohodyakékoľvekplnenie,bezdôvodnéobohateniežalovanéhonaúkoržalobcov1/a2/ztitulu
neplatného právneho úkonu neprichádza do úvahy. Rovnako podľa súdu prvej inštancie nešlo o plnenie
bez právneho dôvodu. Právnym dôvodom poskytnutia plnenia vo výške 50 000,- € zo strany žalobcov 1/
a2/bolichzáväzokzkúpnejzmluvyspočívajúcivpovinnostizaplatiťžalovanémudohodnutúkúpnucenu
za spomínaný predmet prevodu. Skutková podstata bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho

dôvodu tak v danom prípade nemohla byť naplnená. Zvyšné dve skutkové podstaty bezdôvodného
obohatenia (majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov a plnenie za iného v zmysle § 454
Občianskeho zákonníka) vzhľadom na skutkové okolnosti tohto prípadu neprichádzajú ani do úvahy.
Aj v prípade, ak by si záväzok vybudovať inžinierske siete so žalovaným dohodli platne a odplatu
za ich vybudovanie zahrnuli do kúpnej ceny, nemohlo by ísť o bezdôvodné obohatenie žalovaného

na úkor žalobcov 1/ a 2/. Žalobcovia 1/ a 2/ by sa v takomto prípade mohli domáhať len splnenia
dohodnutej povinnosti žalovaným. Pokiaľ žalobcovia 1/ a 2/ spomínali v súvislosti s uplatneným nárokom
aj škodu, žalobcovia 1/ a 2/ nepreukázali existenciu hneď prvého zákonného predpokladu pre vznik
zodpovednosti žalovaného za škodu, t.j. porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného. Aj keby súd
uvedenú dohodu vyhodnotil ako platnú, škodu by v žiadnom prípade nemohla predstavovať žalobcami

1/ a 2/ uvádzaná časť kúpnej ceny zaplatená žalovanému, keďže v zmysle kúpnej zmluvy bola celá
kúpna cena odplatou za prevod pozemku v stave, v akom sa nachádzal, teda bez inžinierskych sietí. V
konaní pritom bolo nesporné, že žalobcovia 1/ a 2/ v súčasnosti už majú predmetný pozemok vyňatý z
poľnohospodárskeho pôdneho fondu a vydané stavebné povolenie. Je teda zjavné, že žalobcom 1/ až
2/ v súčasnosti už nič nebráni použiť prevedený pozemok na zamýšľanú výstavbu rodinného domu. Pre

úplnosť prvoinštančný súd dodal, že v konaní nebolo ničím preukázané, že by si žalobcovia 1/ a 2/ v
súvislosti s predmetnou kúpnou zmluvou uplatnili voči žalovanému akékoľvek nároky zo zodpovednosti
za vady. S poukazom na vyššie uvedené závery súd prvej inštancie žalobu žalobcov 1/ a 2/ ako
nedôvodnú zamietol. Keďže žalovaný mal vo vzťahu k žalobe žalobcov 1/ a 2/ plný úspech, súd mu
priznal voči nim nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Vo vzťahu k žalobcovi 3/ súd prvej inštancie uviedol, že sa domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 33 720,- € s príslušenstvom s odôvodnením, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť vybudovať na
pozemkoch prevádzaných kúpnou zmluvou z 5.4.2019 inžinierske siete a cestu, hoci dohodnutá kúpna
cena vo výške 44 960,- € zodpovedala pozemkom, ktoré mali byť z ornej pôdy zmenené na stavebné

pozemky, a to konkrétne vybudovaním inžinierskych sietí a cesty, t.j. zahŕňala aj ich vybudovanie. Výšku
žalovanej sumy žalobca vyčíslil ako rozdiel medzi dohodnutou a žalovanému uhradenou kúpnou cenou
44 960,- € (80 €/m2), ktorá podľa neho zodpovedala cene prevádzaných pozemkov po ich zmene z
ornej pôdy na stavebné pozemky a ním tvrdenou cenou týchto pozemkov ako ornej pôdy, teda bez
inžinierskych sietí a cesty (20 €/m2). Predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 5.4.2019 uzavretej medzi

žalovaným ako predávajúcim a žalobcom 3/ ako kupujúcim, podľa článku II. ods. 1 tejto kúpnej zmluvy
bol odplatný prevod vlastníckeho práva k pozemkom parcela registra „C“, parc. č. XXXXX/XX - orná
pôda o výmere 542 m2 a parcela registra „C“, parc. č. XXXXX/XX - orná pôda o výmere 20 m2, oboch
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom pre k. ú. T. S., zo žalovaného na žalobcu 3/. Podľačlánku III. ods. 1 kúpnej zmluvy vyššie uvedené pozemky sa žalovaný zaviazal previesť na žalobcu 3/
za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 44 960,- € a kupujúci prevádzané nehnuteľnosti za túto kúpnu cenu
kúpil. V konaní bolo preukázané, že žalobca 3/ dohodnutú kúpnu cenu žalovanému riadne zaplatil a

následne nadobudol aj vlastnícke právo k predmetným pozemkom. Ani túto kúpnu zmluvu nebolo možné
považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu
jej uzavretia, a to z rovnakého dôvodu, ako v prípade vyššie spomínanej kúpnej zmluvy uzavretej medzi
žalovaným a žalobcami 1/ a 2/. Žalobca 3/ tvrdil, že dohodnutá kúpna cena zodpovedala pozemkom,
ktoré mali byť z ornej pôdy zmenené na stavebné pozemky, a to konkrétne vybudovaním inžinierskych

sietí na prevádzaných pozemkoch a cesty, teda že zahŕňala aj ich vybudovanie. Toto jeho tvrdenie je
však v rozpore s obsahom písomnej kúpnej zmluvy. Z jej obsahu je totiž zrejmé, že kúpnu cenu vo
výške 44 960,- € si strany dohodli ako odplatu za prevod vlastníckeho práva k vyššie spomínaným
pozemkom, pričom kupujúci v článku IV. ods. 1 zmluvy výslovne vyhlásil, že tieto nehnuteľnosti kupuje
v stave, v akom sa nachádzajú s ich súčasťami a príslušenstvom a rovnako aj predávajúci v ods. 2
tohto článku výslovne vyhlásil, že ich prevádza na kupujúceho v stave, v akom sa nachádzajú s ich

súčasťami a príslušenstvom. Keďže v konaní nebolo ničím preukázané, že by ku dňu 5.4.2019, kedy
bola kúpna zmluva uzavretá, boli na predmetných pozemkoch čo i len sčasti vybudované inžinierske
siete a cesta (uvedené žiadna zo strán sporu ani len netvrdila - zo znaleckého posudku predloženého v
konaní navyše vyplýva, že ešte ku dňu 15.11.2019, kedy bola vykonaná obhliadka predmetnej lokality,
tam neboli vybudované žiadne inžinierske siete a ani komunikácia), je zjavné, že predmetom prevodu

tu boli pozemky parcela č. XXXXX/XX - orná pôda o výmere 542 m2 a parcela č. XXXXX/XX - orná
pôda o výmere 20 m2, a to bez akýchkoľvek inžinierskych sietí a cesty a dohodnutá kúpna cena
tak predstavovala odplatu len za takto definovaný predmet kúpy. Samotná výška kúpnej ceny závisí
iba od dohody zmluvných strán. Uvedené neplatí len výnimočne, keď v zmysle § 589 Občianskeho
zákonníka sa kúpna cena musí dojednať v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom - o

takúto situáciu však ani tu nešlo. V danom prípade boli síce predmetom prevodu pozemky vedené ako
orná pôda, avšak dohodnutá kúpna cena bola zjavne vyššia, keďže v konaní nebolo sporné, že tieto
pozemky sa nachádzajú v lokalite, ktorá je v územnom pláne obce Veľké Leváre určená na výstavbu
rodinných domov. Pokiaľ strany mienili do kúpnej ceny za spomínané pozemky zahrnúť taktiež odplatu
žalovanému za vybudovanie inžinierskych sietí a cesty, so zreteľom na zákonnú požiadavku písomnej

formy zmluvy vyplývajúcej z § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka bolo nevyhnutné, aby túto vôľu prejavili
v písomnej forme v kúpnej zmluve. Z obsahu kúpnej zmluvy však nijako nevyplýva, že by kúpna cena
zahŕňala aj odplatu žalovanému za vybudovanie inžinierskych sietí a cesty. Žiaden záväzok žalovaného
vybudovať inžinierske siete na prevádzaných pozemkoch a cestu sa v kúpnej zmluve ani len nespomína.
Je tak nepochybné, že kúpna cena zaplatená žalobcom 3/ predstavovala výlučne len odplatu za prevod

vlastníckeho práva k predmetným pozemkom v stave, v akom sa v tom čase nachádzali, t.j. bez
inžinierskych sietí a cesty. Keďže právnym dôvodom poskytnutia plnenia vo výške 44 960,- € zo strany
žalobcu 3/ bol jeho záväzok z kúpnej zmluvy spočívajúci v povinnosti zaplatiť žalovanému dohodnutú
kúpnu cenu za predmet prevodu - vyššie uvedené pozemky, je zrejmé, že o bezdôvodné obohatenie
spočívajúce v plnení bez právneho dôvodu v zmysle 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka tu ísť nemohlo.

Rovnako o platnosti predmetnej kúpnej zmluvy niet žiadnych pochýb (žalobca 3/ jej neplatnosť ani len
netvrdil), takže neprichádza do úvahy ani vznik bezdôvodného obohatenia z titulu plnenia prijatého z
neplatného právneho úkonu. Keďže žalobca 3/ od kúpnej zmluvy neodstúpil (uvedené ani len netvrdil),
v danom prípade neprichádza do úvahy ani bezdôvodné obohatenie spočívajúce v plnení z právneho
dôvodu, ktorý dodatočne odpadol. Ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa bezdôvodného

obohatenia spočívajúceho v majetkovom prospechu získaného z nepoctivých zdrojov a poskytnutí
plnenia za iného na predmetnú vec zjavne nedopadajú. Vychádzajúc z uvedeného možno uzavrieť, že
v súvislosti s poskytnutím sumy 44 960,- € zo strany žalobcu 3/ sa žalovaný bezdôvodne neobohatil,
keďže toto plnenie mu bolo poskytnuté z dôvodu úhrady kúpnej ceny dohodnutej v predmetnej kúpnej
zmluve. Aj žalobca 3/ spomínal v súvislosti s uplatneným nárokom voči žalovanému škodu. Ani on však

nepreukázal hneď prvý zákonný predpoklad pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle §
420 Občianskeho zákonníka, a to porušenie právnej povinnosti žalovaným. Predmetná kúpna zmluva,
na ktorú žalobca 3/ v tejto spojitosti poukazuje, totiž neobsahuje ním tvrdenú povinnosť žalovaného
vybudovať inžinierske siete na prevádzaných pozemkoch a ani cestu. Taktiež škodu by v žiadnom
prípade nemohla predstavovať žalobcom 3/ uvádzaná časť kúpnej ceny zaplatená žalovanému, keďže

v zmysle kúpnej zmluvy bola celá kúpna cena odplatou za prevod pozemkov v stave, v akom sa
nachádzali, teda bez inžinierskych sietí a cesty. V konaní bolo navyše preukázané, že žalobca 3/ má
už predmetné pozemky vyňaté z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, vydané stavebné povolenie a
na jednom z prevedených pozemkov už aj rozostavaný rodinný dom. Je tak zjavné, že žalobca užv súčasnosti využíva predmetné pozemky na zamýšľaný účel. Aj vo vzťahu k žalobcovi 3/ súd prvej
inštanciedodal,ževkonaníneboloničímpreukázané,žebysivsúvislostispredmetnoukúpnouzmluvou
uplatnil voči žalovanému akékoľvek nároky zo zodpovednosti za vady. S poukazom na vyššie uvedené

závery súd prvej inštancie žalobu žalobcu 3/ ako nedôvodnú zamietol. Keďže žalovaný mal vo vzťahu k
žalobe žalobcu 3/ plný úspech, súd prvej inštancie mu priznal voči nemu nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

6. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia

1/ až 3/. Žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. V napadnutom rozsudku videli naplnenie odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a),
b), d), e), f) a h). Záver súdu prvej inštancie o tom, že kúpne zmluvy uzavreté medzi stranami sporu
nepredstavujú spotrebiteľské zmluvy, považovali žalobcovia za založený na prílišnom formalizme. Je
fakt, že žalovaná obchodná spoločnosť podniká v oblasti sceľovania pozemkov, budovania inžinierskych
sietí, parcelovania pozemkov a ich preklasifikáciu na stavebné a takto dosahuje zisk. Túto činnosť

realizuje opakovane a sústavne a teda nie je pochýb o tom, že koná ako dodávateľ. Všetci kupujúci v
kúpnych zmluvách vystupovali ako spotrebitelia a predávajúci, právnická osoba ako dodávateľ v rámci
svojej obchodnej činnosti. Skutočnosť, že túto nemá uvedené ako predmet podnikania, nemôže byť
na škodu spotrebiteľa, ktorého dodávateľ, žalovaný presvedčil, že je dodávateľom. Žalobcovia teda
vystupovali ako slabšia strana a súd tento aspekt vyložil na úkor slabšej strany - spotrebiteľa, teda

žalobcov. Ak by súd prvej inštancie skúmal tento aspekt, tak by vyhodnotil, že zmluvy, ktoré uzatvorili
žalobcovia so žalovaným, boli vyhotovené žalovaným, žalobcovia nemali možnosť do nich vstupovať
a teda by nemohla byť na škodu žalobcom/spotrebiteľom skutočnosť, že záväzky žalovaného sú
nezrozumiteľné. Došlo k zásadnému ukráteniu na procesných právach, ktoré má za následok zlý výrok
súdu. Súd prvej inštancie vyslovil záver, že záväzok z kúpnej zmluvy na vybudovanie sietí je absolútne

neplatný z dôvodu neurčitosti. Tento záver je v rozpore so súdom použitými zákonnými ustanoveniami
ako aj s vykonaným dokazovaním. V konaní nedošlo k aplikácii interpretačných pravidiel podľa § 35
ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda súd prvej inštancie neskúmal vôľu toho, kto právny úkon robil. Súd
vôľu účastníkov, a teda protistrán, ani nemal za spornú, pritom súd prvej inštancie ignoroval prejavy vôle
a vyslovením neplatnosti rozhodol v rozpore s dokazovaním. Žalovaný potvrdil priamo, že je preňho

záväzok zrozumiteľný a v celom konaní ho nikto relevantne nespochybňoval. Ak by súd vychádzal z
§ 35 Občianskeho zákonníka a skúmal by vôľu strán, tak by dospel k záveru, ktorý konštatuje práve v
bode 4, že žalovaný rozumie záväzku a dokonca aj tomu, že má vybudovať cestné teleso, a to explicitne
voči žalobcom 1/, 2/, ako aj 3/. Teda samotný žalovaný potvrdzuje existenciu záväzku a jeho obsahu s
čím žalobcovia súhlasia a nikdy v konaní o tomto nebol spor. Ak je konanie sporové, tak by súd nemal

sporovať skutočnosti, ktoré sú medzi stranami nesporné. Súd prvej inštancie opomenul vôľu strán a v
rozpore s touto a § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka konštatoval absolútnu neplatnosť právneho úkonu,
čím sa rozhodnutie stalo nezákonné, nakoľko nemá oporu ani v zákone ani v súdnom spise a je priamo
v rozpore s dokazovaním ako bolo uvedené vyššie. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa
4.1.2023 konštatoval, že kúpna cena je primeraná za stavebný pozemok, kde budú vybudované siete a

cestné teleso na ťarchu žalovaného. Ak žalovaný takto písomne explicitne potvrdí obsah záväzku, ktorý
sa tým stáva ex lege nesporným, nemôže tento záväzok súd označiť za nezrozumiteľný.

7. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný, ktorý považoval napadnutý rozsudok za vecne správny
a preto ho navrhol odvolaciemu súdu potvrdiť. Uviedol, že podľa výpisu z obchodného registra

je preukázané, že žalovaný nepodniká v oblasti, ktorú žalobcovia označili: sceľovania pozemkov,
budovania inžinierskych sietí, parcelovania pozemkov a ich prekvalifikáciou na stavebné pozemky.
So žalobcami boli individuálne dojednávané podmienky zmluvy, ktorej obsah mohli a aj ovplyvňovali.
Žalobcovia pri uzatváraní zmluvy nemali postavenie spotrebiteľa. Žalobcovia sa na jednej strane
domáhajú plnenia povinnosti žalovaného (konanie na Okresnom súde Malacky, sp. zn. 4C/96/2022) a

zároveň sa v napadnutom konaní domáhajú zaplatenia určenej sumy bez uvedenia právneho dôvodu
alebo bez uvedenia právne relevantných skutkových tvrdení, podľa ktorých by súd ako znalý práva
moholuplatnenýnárokpodriadiťpríslušnémuzákonnémuustanoveniu.Konaniežalobcovnebolomožné
posúdiť ani podľa konkrétnych dôvodov bezdôvodného obohatenia a ani podľa prípadných nárokov z
vád, nároky na náhradu škody.

8. Žalobcovia sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadrili.9. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods.
1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený
podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1/ až 3/ nie je dôvodné,

pretože súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav v zmysle § 215 ods. 1 CSP a vec tiež posúdil
správne po právnej stránke.

10. Odvolací súd považuje prvorado za potrebné ozrejmiť, že je to strana žalobcu, ktorá je povinná
pravdivo a úplne vo svojej žalobe opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na ich preukázanie

(§ 132 ods. 1 CSP), čo súvisí s tým, že je to žalobca, kto skutkovo vymedzuje obsah sporu. Právne
posúdenie žalobcom tvrdeného a v konaní preukázaného skutkového stavu je následne v súlade so
zásadouiuranovitcuriavecousúdu.Jevšakvkonečnomdôsledkunaprocesnejzodpovednostižalobcu,
aby sa mu podarilo substancovať skutkový stav, ktorý umožňuje súdu po jeho právnom posúdení vydať
žalobcompožadovanésúdnerozhodnutie.Vprípade,žesatožalobcovinepodarí,musíznášaťnásledky
svojho neúspechu v spore.

11. Zo skutkových tvrdení žalobcov produkovaných v spore možno v ich podstate ustáliť, že žalobcovia
založili svoje v žalobe uplatňované nároky na tom skutkovom základe, že žalovaný nesplnil svoju (podľa
žalobcov existujúcu) zmluvnú povinnosť voči žalobcom vybudovať inžinierske siete cestu k pozemkom,
vlastnícke právo ku ktorým zmluvne previedol na žalobcov. Žalobcovia 1/ a 2/ svoj nárok odvodzovali

od kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcami 1/ a 2/ ako kupujúcimi a žalovaným ako predávajúcim dňa
8.3.2019 a žalobca 3/ od kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom 3/ ako kupujúcim a žalovaným ako
predávajúcim dňa 5.4.2019, o ktorých treba uviesť, že tieto zmluvy neboli identické.

12.Vovšeobecnostimožnopreoblasťsúkromnéhoprávakonštatovať,žeporušeniesubjektívnejprávnej

povinnosti má u nositeľa tomu zodpovedajúceho subjektívneho práva bežne za následok možnosť
túto povinnosť vymáhať v súdnom konaní a následne prípadne vo vykonávacom konaní. Žalovaný
poukázal na to, že žalobcovia sa voči nemu splnenia nimi tvrdenej povinnosti aj domáhajú, a to v konaní
vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 4C/96/2022, čo žalobcovia nepopreli. Sekundárne
však porušenie primárnej právnej povinnosti môže zakladať taktiež zodpovednostný právny vzťah medzi

povinným a oprávneným, pričom to, aký zodpovednostný vzťah vznikne, závisí od povahy porušenej
povinnosti a následkov jej porušenia.

13. Vychádzajúc len zo skutočností tvrdených žalobcami (nateraz abstrahujúc od toho, čo sa žalobcom
v konaní podarilo aj preukázať), je potrebné konštatovať, že nesplnenie žalobcami tvrdenej zmluvnej

povinnosti vybudovať inžinierske siete a cestu k prevedeným pozemkom, nemôže bez ďalšieho zakladať
právo žalobcov na nimi požadované peňažné plnenie, a to vrátane žalobcami primárne označeného
práva domáhať sa voči žalovanému vydania bezdôvodné obohatenie získané na úkor žalobcov.

14. Ak žalobcovia tvrdia, že kúpna cena predstavovala cenu za pozemok s vybudovanými inžinierskymi

sieťami a prístupovou cestou, pričom nadobudli do svojho vlastníctva iba pozemky bez týchto sietí a
cesty, resp. že kúpna zmluva obsahuje aj odplatný záväzok žalovaného vybudovať inžinierske siete
a prístupovú cestu, mohlo by ísť zo strana žalovaného o vadné plnenie, ktoré by zakladalo jeho
zodpovednosť za vady. Vady si však kupujúci musí u predávajúceho bez zbytočného odkladu (§ 599
ods. 1 Občianskeho zákonníka), čo však žalobcovia neurobili, ako sa v konaní bránil žalovaný a

žalobcovia jeho tvrdenia v tomto rozsahu nepopreli. Postup podľa § 596 až 599 Občianskeho zákonníka,
v rámci ktorého kupujúci uplatní u predávajúceho vady a predávajúci má právo a súčasne povinnosť na
uplatnenévadyreagovať,niejemožnéobísťaihneďbezprostrednepristúpiťkdomáhaniusapeňažného
plnenia. Uvedené by pritom platilo, aj keby vadné plnenie bolo vyplývalo zo spotrebiteľskej zmluvy,
keďže aj v čase uzavretia oboch v tomto konaní skúmaných zmlúv účinný zákon č. 250/2007 Z. z. o

ochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvznení
neskorších predpisov upravuje vybavovania reklamácie ako určitý proces založený práve na uplatnení
vád (§ 2 písm. l, § 18).

15. Porušením právnej povinnosti môže dôjsť taktiež k vzniku škody a založeniu zodpovednosti

povinného (škodcu) za škodu. Nárok na náhradu škody však nemožno zamieňať s nárokmi zo
zodpovednosti za vadné plnenie. Ak dlžník plní vadne, vznikajú veriteľovi nároky zo zodpovednosti za
vady. Ak súčasne vadné plnenie vedie u veriteľa k vzniku škody, vzniká veriteľovi taktiež nárok na jej
náhradu. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že zo zmluvného vzťahu so žalovaným oni plnili, ale žalovaný sisvoj záväzok v plnom rozsahu nesplnil, z tohto tvrdenia bez ďalšieho nemožno vyvodiť, že by žalovaný
žalobcom súčasne tiež spôsobil vznik škody. Na to by žalobcovia museli tvrdiť a preukázať, že im v
príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaným vznikla škoda, čo však z toho, ako skutkovo

vymedzili svoju žalobu (pozri odsek 11 odôvodnenia), nevyplýva.

16. Vadné plnenie taktiež nezakladá priamo bez ďalšieho nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Povinnosť účastníkov zmluvy vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostali, v režime vydania
bezdôvodného obohatenia, nastupuje v prípadoch, keď zmluva bola zrušená (§ 457 Občianskeho

zákonníka) na základe odstúpenia od zmluvy. Právo na odstúpenie od zmluvy môže vyplývať zo
zodpovednosti za vady. Žalobcovia však netvrdili, že by od zmluvy so žalovaným (čo i len v časti)
odstúpili.

17. Odhliadnuc od vyššie uvedeného bezdôvodné obohatenie žalovaného neprichádza do úvahy ani
z dôvodov, ktorým sa podrobne venoval súd prvej inštancie, teda preto, že žalobcovia nepreukázali

naplnenie znakov žiadnej zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia. Tie sú vymedzené v § 451
ods. 2 a § 454 Občianskeho zákonníka ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ďalej ako majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov a napokon plnením za iného, pričom naplnenie žiadnej z nich
nebolo žalobcami skutkovo tvrdené, teda žalobcovia netvrdili žiadne skutočnosti, ktoré by mohli napĺňať

znaky ktorejkoľvek zo zákonom vymedzených skutkových podstát. Pokiaľ žalobcovia uvádzali, že plnili
žalovanému na základe zmluvy, prijatím ich plnenia sa žalovaný nemohol bezdôvodne obohatiť, a to
ani v prípade, že on svoje povinnosti zo zmluvy riadne a včas nesplnil. Pokiaľ zmluva trvá, trvá v
zásade aj právo žalovaného na prijatie plnenia zo zmluvy a prípadné následky porušenia povinností
zo zmluvy sa môžu riešiť iba v režime zodpovednosti za vady a prípadne zodpovednosti za škodu.

Bezdôvodné obohatenie má vo všeobecnosti subsidiárny charakter, predchádzajú mu iné inštitúty na
ochranu majetku.

18. Doterajší výklad možno v tejto časti uzavrieť tým, že z tvrdení žalobcov nie je možné vyvodiť nárok
na peňažné plnenie, ktorého sa domáhali, čo znamená, že žalobcovia v tomto spore neuniesli bremeno

tvrdenia. Pre zhrnutie možno uviesť, že pokiaľ nadobudli žalobcovia presvedčenie, že nedostali celé
plnenie, ktoré podľa zmluvy so žalovaným dostať mali, zakladalo by to u nich nároky zo zodpovednosti
za vady. Tento zodpovednostný inštitút nie je možné obísť tým, že si žalobcovia sami určia hodnotu
nevykonaného plnenia a domáhajú sa jej vydania ako bezdôvodného obohatenia. Tento záver (aj keď
vyjadrený inými slovami) možno abstrahovať aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku.

19. Súčasne odvolací súd zdôrazňuje, že nie je povinnosťou, ani právom súdu, formulovať skutkové
tvrdenia za žalobcov do takej formy, aby boli v konaní úspešní. Pokiaľ žalobcovia produkujú určité
skutkové tvrdenia a tieto neumožňujú súdu po ich právnom posúdení priznať im nárok, ktorého sa
domáhajú, je to dôvod na zamietnutie žaloby. Nie je to dôvod, aby súd, ktorý je povinný postupovať

v súlade so zásadou rovnosti strán, vyhľadával v žalobcami produkovaných dôkazoch skutkové
okolnosti v ich prospech. V civilnom sporovom konaní slúžia dôkazy na preukázanie skutkových tvrdení,
nenahrádzajú skutkové tvrdenia (porovnaj § 132 ods. 2 CSP).

20. Hoci už len na základe vyššie uvedeného právneho posúdenia žalobcami tvrdeného skutkového

stavu bolo potrebné žalobu zamietnuť, súd prvej inštancie sa podrobne vysporiadal aj s ním zisteným
skutkovým stavom. Odvolacie námietky žalobcov sa pritom týkali práve skutkovej roviny a právnych
záverov súdu prvej inštancie z nej vyvodených; obišli primárny dôvod pre zamietnutie ich žaloby, ktorým
bolo neunesenie bremena tvrdenia. Možno dodať, že už len z tohto dôvodu nemohlo byť odvolanie
žalobcovúspešné.Preúplnosťjevšakpotrebnékonštatovať,žeajpoprechodezrovinytvrdenížalobcov

do roviny dokazovaním zisteného skutkového stavu, musí odvolací súd prisvedčiť správnosti záverov
súdu prvej inštancie.

21. Kúpna zmluva zo dňa 8.3.2019 uzavretá medzi žalobcami 1/ a 2/ ako kupujúcimi a žalovaným ako
predávajúcim obsahuje iba neurčité dojednanie v článku V. ods. 7 v znení: „Predávajúci sa zaväzuje

dokončiť a odovzdať inžinierske siete pre potreby kupujúceho do 31.12.2019.“ V zmluve nie je vyjadrený
žiaden záväzok týkajúci sa cesty. Súd prvej inštancie citované zmluvné ustanovenie správne vyhodnotil
ako neplatné podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre jeho neurčitosť. Neurčitým sa rozumie
právny úkon, ktorý je síce z jazykového hľadiska zrozumiteľný, ale nie je jednoznačný jeho vecný obsah,pričom túto neurčitosť nie je možné odstrániť ani použitím výkladových pravidiel. Dôsledkom neurčitosti
právneho úkonu je, že nie je možné zistiť, čo je jeho predmetom, spravidla ide o prípady, kedy jeho
predmet nie je dostatočne presne vymedzený, takže ho nie je možné individualizovať a odlíšiť od iných

do úvahy prichádzajúcich predmetov. Nepostačuje, ak je predmet právneho úkonu známy iba jeho
účastníkom, musí byť objektívne poznateľný aj tretími osobami.

22. Žalobcovia v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie nepostupoval podľa § 35 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a článok V. ods. 7 zmluvy nepodrobil výkladu podľa vôle zmluvných strán. Z ustálenej

judikatúry nepochybne vyplýva prednosť konkretizácie právneho úkonu jeho výkladom pred jeho
vyhlásením za neplatný (porovnaj napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1.
apríla 2015). Žalobcovia však neuviedli, akými výkladovými prostriedkami by sa dalo dospieť k takej
interpretácií predmetného zmluvného ustanovenia, na základe ktorej by ho bolo možné považovať
za určité. Argumentovali iba tým, že vôľa strán nebola sporná, a že stranám bol predmet právneho
úkonu známy, tento záver je však nepostačujúci. Rovnako nie je relevantné dokonca ani to, že samotný

žalovaný vyjadril vôľu určité (nie je zrejmé aké) inžinierske siete zrealizovať. Súd prvej inštancie správne
konštatoval, že v prípade, ak je predmetom právneho úkon zhotovenie inžinierskych sietí, teda stavba,
pre svoju určitosť si právny úkon vyžaduje prinajmenšom odkaz na určitú projektovú dokumentáciu,
prípadne inú formu jednoznačnej identifikácie. Z predmetného zmluvného ustanovenia nie je ani
výkladom možné zistiť, aké inžinierske siete majú byť zrealizované, v akej kvalite a rozsahu a kde presne

majú byť postavené, tieto skutočnosť, ani spôsob, akou interpretáciou by sa k ich zisteniu dopracovať,
žalobcovia v odvolaní neuviedli a odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, k nim rovnako nie
je schopný dospieť. Odvolací súd podotýka, že výkladom možno zisťovať iba obsah právneho úkonu,
nemožno ním prejav vôle doplňovať (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2012, sp. zn. 3 Cdo
81/2011). Z týchto dôvodov bol záver súdu prvej inštancie o neplatnosti článku V. ods. 7 zmluvy zo dňa

8.3.2019 uzavretej medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovaným správny. Na absolútnu neplatnosť právneho
úkonu pritom súd prihliada z úradnej povinnosti, je teda bezvýznamné, či o nej účastníci právneho úkonu
vedia alebo či dokonca podľa neplatného právneho úkonu v domnienke o jeho platnosti konajú.

23. Absolútna neplatnosť zmluvy alebo určitého zmluvného ustanovenia znamená, že predmetné

ustanovenie, resp. jeho právne účinky nikdy nenastali a pokiaľ si účastníci zmluvy podľa neho navzájom
plnili, sú povinní vrátiť druhému všetko, čo podľa neho dostali, podľa zásad pre vydanie bezdôvodného
obohatenia v súlade s § 457 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd však zdôrazňuje, že žalobcovia 1/ a
2/ trvali na tom, že žalovaný povinnosť zhotoviť inžinierske siete mal, hoci to nepreukázali, keďže zmluva
zo dňa 8.3.2019, na ktorú žalobcovia 1/ a 2/ odkazovali, je v danej časti neplatná (určenie neplatnosti je

vecou právneho posúdenia, nie je to skutková otázka). Neplatnosť dotknutého zmluvného ustanovenia
bypritommohlabyťprávnymzákladomprenároknavydaniebezdôvodnéhoobohateniazapredpokladu,
že by v konaní bolo tvrdené a preukázané, že účastníci zmluvy podľa tohto neplatného zmluvného
ustanovenia plnili. Ani to však zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu nevyplýva, ako je
uvedené aj v napadnutom rozsudku, v článku II. predmetnej zmluvy zo dňa 8.3.2019 bol predmet kúpy -

tam špecifikovaný pozemok, riadne vymedzený, pričom v ňom nebola zmienka o tom, že jeho súčasťou
sú aj inžinierske siete a prístupová cesta, resp. že pozemok by bol alebo ma byť na ne napojený.
Z článku III. zmluvy zase vyplýva, že kúpnu cenu vo výške 50 000,- € sa kupujúci zaväzujú zaplatiť
za predmet kúpy vymedzený v článku II, a teda za nič iné. Tvrdenie žalobcov, že výška kúpnej ceny
zodpovedá cene pozemku s inžinierskymi sieťami, nie je v tomto smere podstatné, cena je výsledkom

dohody medzi predávajúcim a kupujúcim a až na výnimočné prípady súd nemá dôvod skúmať jej
primeranosť. Žalobcovia 1/ a 2/ teda nepreukázali, že by žalovanému na základe neplatného článku V.
ods. 7 zmluvy zo dňa 8.3.2019 plnili. Pokiaľ si účastníci zmluvy na základe jej neplatného ustanovenia
neplnili, prirodzene si nemajú ani aké plnenia vrátiť. Možno však dodať, že aj v prípade, ak by sa
žalobcom podarilo hypoteticky preukázať, že to, čo bolo v zmluve označené ako kúpna cena, bolo

odplatouajzaurčitýzáväzokpredávajúcehopostaviťinžinierskesieteaprípadneajcestu,bezdôvodným
obohatením by nebol automaticky rozdiel medzi kúpnou cenou pozemku bez prístupu k sieťami a ceste a
zaplatenou kúpnou cenou (takým spôsobom by bolo vhodné prípadne pristúpiť k výpočtu zľavy z kúpnej
ceny v prípade uplatnenia zodpovednosti za vady), ale bolo by potrebné dokazovaním ustáliť konkrétnu
hodnotu tohto záväzku.

24. Kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcom 3/ a žalovaným dňa 5.4.2019 (na rozdiel od kúpnej zmluvy
uzavretej medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovaným) žiaden záväzok žalovaného postaviť inžinierske siete
neobsahuje, čo správne zistil aj súd prvej inštancie. Rovnako ani v tejto zmluve nie je taktiež vyjadrenýžiaden záväzok postaviť prístupovú cestu. Žalobca 3/ v konaní tvrdil porušenie rovnakej povinnosti, akú
mal porušiť žalovaný vo vzťahu k žalobcom 1/ a 2/, ale v prípade žalobcu 3/ takýto zmluvný záväzok
nebol medzi stranami zmluvy zo dňa 5.4.2019 vôbec dojednaný. Zo žiadnych zmluvných ustanovení nie

je ani možné vyvodiť, že by kúpna cena, ktorú sa žalobca 3/ zaviazal uhradiť, predstavovala aj niečo
iné, než iba platbu za predmet kúpy. Žaloba v časti žalobcu 3/ je preto bez ďalšieho nedôvodná.

25. Žalobcovia vo svojom odvolaní namietali aj nesprávnosť právneho posúdenia otázky
spotrebiteľského charakteru kúpnych zmlúv zo dňa 8.3.2019 a 5.4.2019. Je potrebné súhlasiť so

žalobcami, že samotná skutočnosť, že žalovaný, ktorým je obchodná spoločnosť, nemá v obchodnom
registri zapísaný žiaden predmet činnosti, pod ktorý by bolo možné subsumovať jeho činnosť pri
uzatváraní predmetných zmlúv, nepostačuje pre urobenie záveru o tom, že predmetné zmluvy nie
sú spotrebiteľskými zmluvami. Nie je možné odoprieť spotrebiteľovi ochranu len preto, že dodávateľ
koná nad rámec svojho podnikateľského oprávnenia. Konanie v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti je potrebné posudzovať materiálne, nie formálne, preto za obchodnú,

resp. podnikateľskú činnosť je potrebné považovať akúkoľvek činnosť podnikateľa (alebo aj osoby
úplne bez podnikateľského oprávnenia), ktorá má znaky podnikateľskej činnosti, teda ide o sústavnú
činnosť vykonávanú samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom
dosiahnutia zisku. Pokiaľ vznikne v konaní spor o tom, či jedna zo strán konala v rámci svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti, táto otázka musí byť predmetom dokazovania. Nepostačuje na jednej

strane len poukázať na zápis v obchodnom registri a na druhej strane taktiež nepostačuje len tvrdiť, že
žalovaný má postavenie dodávateľa. Žalobcom nič nebránilo navrhnúť vykonanie dôkazov za účelom
preukázania, že žalovaný v danom predmetne činnosti fakticky podniká, čo však neurobili.

26. Žalobcovia navyše ani nešpecifikovali, ktoré ich práva ako spotrebiteľov by mali byť porušené,

resp. z akého ustanovenia, ktorého predmetom je ochrana spotrebiteľa, by pre seba odvodzovali
výhodnejšie postavenie; neoznačili v dotknutých zmluvách ani žiadne neprijateľné zmluvné podmienky
(§ 53 Občianskeho zákonníka). Žalobcovia teda neuviedli, z akého dôvodu by bolo pre rozhodnutie
súdu vôbec relevantné, či predmetné zmluvy predstavujú spotrebiteľské zmluvy. Ako už bolo uvedené,
v kúpnej zmluve uzavretej medzi žalobcom 3/ a žalovaným dňa 5.4.2019 nie je žiadne ustanovenie

o povinnosti žalovaného zhotoviť inžinierske siete, na čom nič nemení ani aplikácia akejkoľvek normy
spotrebiteľského práva. V prípade zmluvy zo dňa 8.3.2019 uzavretej medzi žalobcami 1/ a 2/ a
žalovaným akýkoľvek výklad článku V. ods. 7 tejto zmluvy, ani výklad priaznivejší pre spotrebiteľa podľa
§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, neumožňuje urobiť súdu záver o jeho dostatočnej určitosti.

27. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil,
pretože je vo výrokovej časti vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP).

28. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, preto mu vznikol voči žalobcom

1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.

10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods.1 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).