Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, May 22, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/62/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200454
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1017200454.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členiek

senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. a Mgr. Miroslavy Fodor (sudkyňa spravodajkyňa), v právnej veci
žalobcu: SPARK, s.r.o., so sídlom Stredné Plachtince 353, IČO: 36 201 090, zastúpeného: Advokátska
kancelária JUDr. Alena Vyskočilová, s.r.o., so sídlom Banskobystrická 6, Bratislava, IČO: 36 808 539,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 21463680/2015 zo dňa 15. decembra 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 04.
februára 2016 z a m i e t a .

II. Správny súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

III. Správny súd žalobu z a m i e t a .

IV. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Trenčín (ďalej len „správca dane“) rozhodnutím č. 20733311/2015 zo dňa 26. augusta
2015 podľa § 90 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) začal daňové exekučné
konanie vo veci vymáhania daňového nedoplatku vo výške 1 101 560,93 eur od žalobcu na základe
exekučného titulu, ktorým je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov správcu dane č. 20697839/2015
zostavený z evidencie daní žalobcu ku dňu 19. augusta 2015, s tým, že daňovú exekúciu vykoná

prikázanímpohľadávkyzúčtuvedenéhovbankepodľa§108daňovéhoporiadku.Zároveňvzmysle§90
ods. 2 písm. g) a § 90 ods. 5 daňového poriadku zakázal Československej obchodnej banke a.s., Tatra
banke a.s. a Všeobecnej úverovej banke a.s., aby po doručení tohto rozhodnutia akokoľvek nakladali
s majetkom žalobcu, ktorý podľa daňového poriadku podlieha daňovej exekúcii, a to ani v jeho prospech
alebo na jeho príkaz vrátane jeho zaťaženia, a v súlade s § 108 ods. 5 daňového poriadku im prikázal,
aby zablokovali na účte žalobcu peňažné prostriedky do výšky daňového nedoplatku, a to aj vtedy, ak
peňažné prostriedky prichádzajú na účet žalobcu postupne.

2. Správca dane vydal dňa 16. septembra 2015 daňovú exekučnú výzvu č. 20831058/2015 (ďalej
aj „daňová exekučná výzva“) v zmysle § 91 daňového poriadku voči žalobcovi, v ktorej mu oznámil,
že na základe exekučného titulu - vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov správcu dane č.20697839/2015 zostaveného z evidencie daní žalobcu ku dňu 19. augusta 2015, začal v zmysle § 90
ods. 1 daňového poriadku daňové exekučné konanie vydaním rozhodnutia č. 20733311/2015 zo dňa
26. augusta 2015 na vymoženie daňového nedoplatku vo výške 1 101 560,93 eur. Zároveň žalobcu

vyzval v zmysle § 91 ods. 2 písm. f) daňového poriadku, aby v lehote 8 dní od odo dňa doručenia
daňovej exekučnej výzvy zaplatil daňový nedoplatok, podľa § 91 ods. 2 písm. g) daňového poriadku
ho upozornil, že v opačnom prípade vydá daňový exekučný príkaz na vykonanie daňovej exekúcie
prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke v zmysle § 108 daňového poriadku, a to na peňažné
prostriedky uložené na účtoch v Československej obchodnej banke a.s., Tatra banke a.s. a Všeobecnej

úverovej banke a.s., a podľa § 91 ods. 2 písm. i) daňového poriadku mu zakázal nakladať s peňažnými
prostriedkami zablokovanými v zmysle § 108 ods. 5 daňového poriadku uloženými na daných účtoch.

3. Proti predmetnej daňovej exekučnej výzve podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
rozhodnutím č. 21463680/2015 zo dňa 15. decembra 2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že
danú daňovú exekučnú výzvu potvrdil. Mal za to, že daňová exekučná výzva obsahuje všetky náležitosti

v zmysle § 91 ods. 2 daňového poriadku. V tejto súvislosti podotkol, že správca dane začal predmetné
daňové exekučné konanie vo veci vymáhania daňového nedoplatku prikázaním pohľadávky z účtov
v banke a nie predajom nehnuteľnosti, bytu alebo nebytového priestoru, a preto námietky žalobcu
týkajúce sa nedostatku náležitostí podľa § 91 ods. 2 písm. g) a i) daňového poriadku vyhodnotil ako
neopodstatnené. Za nedôvodné rovnako považoval námietky žalobcu, že sú aj iné dôvody, pre ktoré je

exekúcia neprípustná, a to najmä preto, že rozhodujúcu časť majetku a finančných zdrojov, ktoré majú
podliehať exekúcii, žalobca získal z rozpočtu Európskej únie a pokračovanie daňovej exekúcie spôsobí,
že mu v zmysle § 3b ods. 1 písm. a) zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie
a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 309/2009 Z. z.) zanikne nárok na podporu doplatkom, čo bude znamenať

jeho likvidáciu. Poukázal pritom na skutočnosť, že daňový poriadok odkazuje na zákon č. 309/2009
Z. z. iba v súvislosti s daňovým tajomstvom. Dospel k záveru, že žalobca v odvolaní neuviedol také
skutočnosti, ktoré by mohli byť dôvodom na zrušenie predmetnej daňovej exekučnej výzvy.

II.

Správna žaloba

4. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.
21463680/2015 zo dňa 15. decembra 2015 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Správnu
žalobu odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s právnymi predpismi a zisteným

skutkovým stavom, ako aj ďalšími dôvodmi, preukazujúcimi nesprávnosť a nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia. Mal za to, že vydaním napadnutého rozhodnutia boli porušené ústavné zásady, neboli
dodržané základné zásady správy daní a bolo ním zasiahnuté do jeho práv a právom chránených
záujmov. Namietal tiež závery, ku ktorým správca dane dospel na základe vykonaného dokazovania
a tvrdil, že predmetné rozhodnutie neobsahuje všetky náležitosti.

5. Bol toho názoru, že daňová exekučná výzva správcu dane č. 20831058/2015 zo dňa 16. septembra
2015 nie je formálne úplná, nakoľko neobsahuje náležitosti v zmysle § 91 ods. 2 písm. g) a i) daňového
poriadku, a to upozornenie, že ak daňový nedoplatok nebude zaplatený určenej v lehote, správca dane
vykoná daňovú exekúciu vydaním daňového exekučného príkazu na jeho majetok vrátane majetku, na

ktorýsazriadiloexekučnézáložnéprávosprávcudanepodľa§81daňovéhoporiadku,aupozornenie,že
je povinný umožniť správcovi dane vykonať súpis hnuteľného majetku. Poukázal pritom na skutočnosť,
že rozhodnutím správcu dane č. 20734435/2015 zo dňa 26. augusta 2015 došlo k zriadeniu záložného
práva na jeho nehnuteľný majetok, ktoré bolo zapísané do katastra nehnuteľností. V tejto súvislosti sa
nestotožnil so záverom žalovaného, že predmetná daňová exekučná výzva nemusí obsahovať uvedené

náležitosti z dôvodu, že sa nejedná o daňovú exekúciu predajom nehnuteľností ani hnuteľných vecí,
keďže náležitosti daňovej exekučnej výzvy sú výslovne uvedené v § 91 daňového poriadku a správny
orgán ich nie je oprávnený zúžiť s poukazom na ústavné princípy platné v Slovenskej republike.
Zdôraznil, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol, na základe čoho mohol
správca dane modifikovať zákonné náležitosti daňovej exekučnej výzvy, čím došlo k porušeniu jeho

práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

6. Zároveň tvrdil, že sú aj iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, a to najmä z dôvodu,
že rozhodujúca časť majetku a finančných zdrojov, ktoré majú podliehať exekúcii, sú prostriedkamizískanými z rozpočtu Európskej únie. Konkrétne uviedol, že na výstavbu a uvedenie do prevádzky ním
prevádzkovanej bioplynovej stanice boli doposiaľ použité dotačné prostriedky získané z Európskej únie
vo výške cca 3,6 mil. eur.

7. Žalobca sa v podanej správnej žalobe súčasne domáhal odkladu vykonateľnosti napadnutého
rozhodnutia s poukazom na § 250c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). Uviedol, že výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí
závažná ujma, ktorá môže mať za následok jeho likvidáciu ešte pred právoplatným ukončením súdneho

sporu. Vyjadril sa, že v prípade bioplynovej stanice nejde o priame energetické využitie odpadu,
ako je tomu v spaľovniach, ale jedná sa o komplikovaný proces, ktorý sa uskutočňuje vo viacerých
nadväzujúcich fázach, a nie je možné ho jednoducho odstaviť. Upozornil, že pri prevádzke BPS Stredné
Plachtincedochádzakvýrobebioplynuatýmajmetánu,ktorýmôžereagovaťexplozívneskyslíkom,ako
aj s plynným chlórom. Podotkol, že je nevyhnutné priebežne sledovať koncentráciu metánu a zabezpečiť
fungovanie BPS Stredné Plachtince v zmysle všetkých bezpečnostných predpisov, na čo je potrebné

zabezpečovať v pravidelných intervaloch technologický materiál, najmä mazivá, glykol, siláž a ostatný
drobný materiál, ako aj stálu činnosť ventilátorov, ktoré zabezpečujú funkčnosť napnutia plachiet. Mal
za to, že hrozba závažnej ujmy je reálna a je v príčinnej súvislosti s účinkom napadnutého rozhodnutia.
Tvrdil, že je objektívne možné, že v prípade jeho úspechu vo veci samej už nebude možné vzniknuté
škody napraviť.

8. Návrhom na prerušenie konania zo dňa 22. marca 2016 sa žalobca domáhal prerušenia predmetného
konania do právoplatného skončenia reštrukturalizačného konania vedeného na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. 3R/1/2016. Uviedol, že žalobca dňa 07. marca 2016 doručil Okresnému súdu
Bratislava I návrh na povolenie reštrukturalizácie na jeho majetok, pričom dňa 16. marca 2016 Okresný

súd Bratislava I rozhodol o začatí reštrukturalizačného konania vedeného pod sp. zn. 3R/1/2016.
Poukázal na skutočnosť, že dňom zverejnenia uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania sa
predmetné daňové exekučné konanie preruší a v prípade povolenia reštrukturalizácie sa toto daňové
exekučné konanie zastaví. Za daných okolností už pravdepodobne nebude mať záujem na preskúmaní
napadnutého rozhodnutia.

III.
Vyjadrenie žalovaného

9. Žalovaný sa k správnej žalobe písomne vyjadril v podaní zo dňa 01. apríla 2016, v ktorom žiadal

konanie zastaviť, alternatívne žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Trval na svojom názore vyslovenom
v napadnutom rozhodnutí, že predmetná daňová exekučná výzva obsahuje všetky náležitosti uvedené
v ustanovení § 91 ods. 2 daňového poriadku. Poukázal na skutočnosť, že v danej veci správca dane
začal v zmysle § 108 daňového poriadku daňové exekučné konanie vo veci vymáhania daňového
nedoplatku prikázaním pohľadávky z účtov vedených v Československej obchodnej banke a.s., Tatra

banke a.s. a Všeobecnej úverovej banke a.s., a teda predmetom tohto daňového exekučného konania
nie je daňová exekúcia predajom nehnuteľností, bytu alebo nebytového priestoru v zmysle § 130
daňového poriadku, t. j. ani predajom nehnuteľností, na ktoré správca dane zriadil záložné právo
rozhodnutím č. 20734435/2015 zo dňa 26. augusta 2015. Preto považoval za neopodstatnenú námietku
žalobcu, že daňová exekučná výzva neobsahuje náležitosti v zmysle § 91 ods. 2 písm. i) daňového

poriadku. Z rovnakých dôvodov nevyhodnotil ako relevantnú ani námietku žalobcu, že predmetná
daňová exekučná výzva neobsahuje náležitosti v zmysle § 91 ods. 2 písm. i) daňového poriadku. V tejto
súvislosti podotkol, že z ustanovenia § 81 ods. 5 daňového poriadku je zrejmé, že správca dane je
oprávnený a nie povinný vyzvať daňového dlžníka, aby predložil súpis majetku. Za neopodstatnené
pokladal aj námietky žalobcu, že sú aj iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.

10. Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/77/2012 zo
dňa 13. novembra 2012, z ktorého vyplýva, že daňová exekučná výzva podlieha súdnemu prieskumu
zákonnosti iba v obmedzenom rozsahu, a preto jej zákonnosť možno preskúmať iba v rozsahu dôvodov
uvedených v ustanovení § 91 ods. 5 písm. a) a b) daňového poriadku. Bol toho názoru, že žalobca

vo svojom odvolaní proti daňovej exekučnej výzve ani v správnej žalobe neuviedol žiadny dôvod, pre
ktorý by bola daňová exekučná výzva neprípustná, t. j. že nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik
vymáhaného daňového nedoplatku alebo by bránili jeho vykonateľnosti, alebo že nastali iné dôvody, pre
ktoré je daňová exekúcia neprípustná.11. Žalobca nevyužil právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného v súdom určenej lehote.

IV.
Konanie na správnom súde

12. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd

v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je
prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-6S/62/2017. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce
správneho súdu bola predmetná vec dňa 7. júna 2023 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon č. 757/2004 Z.z.“) náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom

spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a následne
bola dňa 22. mája 2024 rovnakým spôsobom pridelená novovzniknutému senátu 8S Správneho súdu
v Bratislave.

V.

Pojednávanie

13. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13
ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“)
rozhodol na pojednávaní dňa 22. mája 2025 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti poverenej

zástupkyne žalovaného a v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil a o odročenie
pojednávania nežiadal. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane konania,
ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v správnej žalobe a dospel k záveru, že žaloba
nie je dôvodná.

14. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na záveroch uvedených v napadnutom
rozhodnutí, ako aj vo vyjadrení k žalobe. Mala za to, že nie je dôvod na zrušenie daňovej exekučnej
výzvy, keď táto obsahuje všetky podstatné náležitosti, ktoré sa vzťahujú k výkonu daňovej exekúcie
prikázaním pohľadávky u poskytovateľov platobných služieb. Podotkla, že predmetné pohľadávky už aj
zanikli, boli odpísané na základe splnenia reštrukturalizačných splátok a daňové exekučné konanie bolo

zastavené. Preto navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, prípadne konanie zastaviť z dôvodu podľa
§ 99 písm. g) SSP bez nároku na náhradu trov konania.

VI.
Relevantné právne predpisy

15. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

16. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

17.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

18. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho
konaniabolarozhodnutímorgánuverejnejsprávyukrátenánasvojichprávachaleboprávomchránených

záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa
postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.19. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

20. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného
uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi
následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy
hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom
prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore

s verejným záujmom.

21. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

22. Podľa § 88 ods. 10 daňového poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2019 daňová exekúcia
je neprípustná na majetok, ktorý je vo vlastníctve inej osoby ako daňového dlžníka, ak tento zákon

neustanovuje inak. Právo na majetok, proti ktorému je daňová exekúcia neprípustná, môže daňový
dlžník alebo iná osoba uplatniť u správcu dane. Ak daňový dlžník alebo iná osoba uplatnia návrh na
vylúčenie majetku z daňovej exekúcie na súde, správca dane takýto majetok vylúči z daňovej exekúcie
až do právoplatného rozhodnutia súdu. Rozhodnutie o vylúčení majetku z daňovej exekúcie sa doručuje
daňovému dlžníkovi a inej osobe a je právoplatné dňom jeho doručenia. Daňovej exekúcii nepodlieha

majetok podľa osobitného predpisu. 56) (Napríklad zákon č. 523/2004 Z.z.o rozpočtových pravidlách
verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.
448/2008 Z.z.o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.)

23. Podľa § 91 ods. 1 daňového poriadku správca dane doručí daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po
doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania osobám uvedeným v § 90 ods. 2 písm. f).

24. Podľa § 91 ods. 2 daňového poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2016 daňová exekučná
výzva obsahuje

a) názov a sídlo správcu dane, ktorý daňovú exekučnú výzvu vydal,
b) číslo a dátum vydania daňovej exekučnej výzvy,
c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo daňového
dlžníka, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového dlžníka pridelené pri registrácii,
alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného

zákona alebo ak je to nevyhnutné podľa osobitných predpisov, 46)
d) oznámenie o začatí daňového exekučného konania,
e) výšku daňových nedoplatkov podľa výkazu daňových nedoplatkov alebo právoplatných a
vykonateľných rozhodnutí, ktorými bolo uložené peňažné plnenie,
f) výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku v lehote určenej správcom dane, pričom táto lehota nesmie

byť kratšia ako osem dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy,
g) upozornenie, že ak daňový nedoplatok nebude zaplatený v lehote určenej správcom dane, správca
dane vykoná daňovú exekúciu vydaním daňového exekučného príkazu na majetok daňového dlžníka
vrátane majetku, na ktorý sa zriadilo záložné právo správcu dane podľa § 81, na mzdu alebo plat, alebo
niektorý z príjmov uvedených v § 106 ods. 1,

h) označenie majetku, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie,
i) zákaz nakladania s majetkom, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie, a
upozornenie, že daňový dlžník je povinný umožniť správcovi dane vykonať súpis hnuteľného majetku,
j) poučenie o možnosti podať opravný prostriedok,
k) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad,

s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak ide o správcu dane, ktorým je
obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska
starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami,
vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom.

25. Podľa § 91 ods. 5 daňového poriadku do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže
daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie, ak
a) nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti,b) sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná.

26. Podľa § 98 ods. 1 daňového poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2019 správca dane môže

vykonať daňovú exekúciu
a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b) prikázaním pohľadávky,
c) predajom hnuteľných vecí,
d) odobratím peňazí v hotovosti a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju,

e) predajom cenných papierov,
f) predajom nehnuteľnosti,
g) predajom podniku alebo jeho časti,
h) postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoločnosti.

27. Podľa § 98 ods. 2 daňového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, správca dane môže vykonať

daňovú exekúciu spôsobom, ktorý si určí, a môže vykonať daňovú exekúciu u jedného daňového dlžníka
aj niekoľkými spôsobmi súčasne.

28. Podľa § 8 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. decembra 2016 (ďalej len „zákon o rozpočtových

pravidlách“) výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov 14) (Napríklad zákon Národnej rady
Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č.
511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení
neskoršíchpredpisov.)nepodliehajúprostriedkyposkytnutézoštátnehorozpočtuazrozpočtuEurópskej

únie. Hnuteľný majetok a nehnuteľný majetok obstaraný z prostriedkov poskytnutých zo štátneho
rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie nepodlieha výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov, 14)
s výnimkou výkonu rozhodnutia na majetok obstaraný z prostriedkov štátneho rozpočtu a z rozpočtu
Európskej únie, o ktorom tak ustanovuje zmluva podľa § 20 ods. 2.

VII.
Posúdenie veci správnym súdom

29. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného,
ktorým bola potvrdená daňová exekučná výzva správcu dane č. 20831058/2015 zo dňa 16. septembra

2015.

30.Správnysúdsavprvomradezaoberalnávrhomžalobcu,ktorýsavpodanejsprávnejžalobesúčasne
domáhal odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia s poukazom na § 250c ods. 1 OSP, t. j. podľa
procesnoprávneho predpisu účinného do 30. júna 2016, a teda aj v čase podania predmetnej žaloby dňa

05. februára 2016, pričom o danom návrhu nebolo doposiaľ rozhodnuté. V súlade s princípom okamžitej
aplikability nových procesnoprávnych noriem vyjadreným v ustanovení § 491 ods. 1 SSP a princípom
justifikácie účinkov procesných úkonov vyjadreným v § 491 ods. 2 SSP správny súd návrh žalobcu na
odkladvykonateľnostinapadnutéhorozhodnutiapodľa§250cods.1OSPposúdilakonávrhnapriznanie
odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a) SSP.

31. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním,
má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené
v § 185 SSP a zároveň má dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu
súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne

privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
Návrh nemôže byť formálny resp. abstraktný. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou
žalobcu. Rovnako nesmie byť ujma nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Správny súd poukazuje
na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30. mája 2017 z ktorého vyplýva,
že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.

Nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Sžsk/17/2018 zo dňa 30. mája 2018).32. Po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku súd nezistil existenciu
zákonného dôvodu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V kontexte vyššie uvedených
skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a

argumentácie žalobcu obsiahnutej v jeho návrhu na priznanie odkladného účinku dospel správny
súd k záveru, že žalobca v predmetnom návrhu hodnoverne neosvedčil, že by mu okamžitým
výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma. Žalobca
potrebu priznania odkladného účinku odôvodňoval tým, že v ním prevádzkovanej bioplynovej stanici
prebieha komplikovaný proces, ktorý nie je možné jednoducho odstaviť, s tým, že pri výrobe bioplynu

dochádza aj k výrobe metánu, ktorý môže reagovať explozívne s kyslíkom a plynným chlórom.
Podotkol, že je nevyhnutné priebežne sledovať koncentráciu metánu a zabezpečiť fungovanie BPS
Stredné Plachtince v zmysle bezpečnostných predpisov, na čo je potrebné zabezpečovať v pravidelných
intervaloch technologický materiál a ostatný drobný materiál, ako aj stálu činnosť ventilátorov. Na
podporu svojich tvrdení žalobca nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce, že okamžitým výkonom
rozhodnutia žalovaného môže na jeho strane dôjsť k vzniku závažnej ujmy.

33. Žalobca preto podľa právneho názoru správneho súdu neosvedčil, že došlo k naplneniu dôvodov
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a) SSP. Predmetné zákonné
ustanovenie podmieňuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe jednak hrozbou ujmy na
subjektívnych právach žalobcu, a to vo forme závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej

škody, závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iným vážnym nenapraviteľným následkom v dôsledku
okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy a súčasne splnením ďalšej
podmienky, a to, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Keďže žalobca
nepreukázal existenciu hrozby kvalifikovanej ujmy na jeho právach, správny súd sa už nezaoberal
druhou zákonnou podmienkou pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, t. j. či by priznanie

odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom.

34. Správny súd po preskúmaní návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe dospel
k záveru, že tento návrh nie je dôvodný, nakoľko neboli splnené podmienky obsiahnuté v ustanovení §
185 písm. a) SSP. Preto rozhodol s poukazom na § 188 SSP tak, že daný návrh zamietol.

35. Žalobca v podanej žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s právnymi predpismi
a zisteným skutkovým stavom, ako aj ďalšie dôvody preukazujúce jeho nesprávnosť a nezákonnosť.
Žalovanému, resp. správcovi dane predovšetkým vytkol, že predmetná daňová exekučná výzva
neobsahuje náležitosti v zmysle § 91 ods. 2 písm. g) a i) daňového poriadku, a to upozornenie,

že v prípade nezaplatenia daňového nedoplatku v určenej lehote správca dane vykoná daňovú
exekúciu vydaním daňového exekučného príkazu na jeho majetok vrátane majetku, na ktorý sa zriadilo
exekučné záložné právo správcu dane podľa § 81 daňového poriadku, a upozornenie, že je povinný
umožniť správcovi dane vykonať súpis hnuteľného majetku. Podotkol, že rozhodnutím správcu dane
č. 20734435/2015 zo dňa 26. augusta 2015 došlo k zriadeniu záložného práva na jeho nehnuteľný

majetok. Zdôraznil, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol, na základe čoho
mohol správca dane modifikovať zákonné náležitosti daňovej exekučnej výzvy, čím došlo k porušeniu
jeho práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Zároveň tvrdil, že sú aj iné dôvody, pre ktoré je exekúcia
neprípustná, pretože rozhodujúca časť majetku a finančných zdrojov, ktoré majú podliehať exekúcii, bola
získaná z rozpočtu Európskej únie, keďže na výstavbu a uvedenie do prevádzky ním prevádzkovanej

bioplynovej stanice boli použité dotačné prostriedky získané z Európskej únie vo výške cca 3,6 mil. eur.

36. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) v uznesení sp. zn. 3 Sžf 77/2012 zo dňa
13. novembra 2012 dospel k záveru, že: „daňová exekučná výzva podlieha v obmedzenom rozsahu
súdnemuprieskumuzákonnosti.Jejzákonnosťmožnopreskúmaťibavrozsahudôvodovpodľa§76ods.

5 písm. a) a b) zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, pričom podľa názoru najvyššieho súdu
ide v zásade o také okolnosti, ktoré nastali po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu. Opačný
výklad by viedol k duplicitnej možnosti súdneho prieskumu zákonnosti exekučného titulu aj v štádiu
exekučnéhokonania,čojevrozporesprincípomsubsidiarity,ktorýpriprechodedoďalšejúrovneprávnej
ochrany (§ 247 ods. 2 OSP) počíta s vyčerpaním právneho prostriedku nápravy v predchádzajúcom

štádiu.“

37. V rozhodnutí sp. zn. 4Sžfk/85/2014 zo dňa 06. októbra 2015 NS SR uviedol vo vzťahu k súdnemu
prieskumu daňovej exekučnej výzvy nasledovné:„Najvyšší súd považuje za potrebné poukázať na zmenu v judikatúre súdov vo vzťahu k daňovej
exekučnej výzve. Len donedávna bol zastávaný ten právny názor, že daňová exekučná výzva je len

procesným rozhodnutím, ktoré nepodlieha preskúmavaniu zákonnosti v správnom súdnictve. Vzhľadom
na všeobecný posun k stále sa zužujúcemu výkladu § 248 O.s.p. je nutné tento názor prehodnotiť a
prihliadnuť na hybridnú povahu daňovej exekučnej výzvy. Daňová exekučná výzva opúšťa charakter
procesného rozhodnutia, a to vzhľadom na jej následky v hmotnoprávnej rovine. Teda, nielenže zakladá
určitý vzťah medzi povinným a správcom dane, ale fakticky mení aj rozsah práv povinného k určitým

zložkám jeho majetku, jeho vlastníctva. Daňovou exekučnou výzvou sa totiž, bez ohľadu na reakciu
povinného subjektu ukladá tiež zákaz nakladania s majetkom, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon
daňovej exekúcie, ak sa zákaz nakladať s jeho majetkom neuložil už podľa § 71 ods. 2, a upozornenie,
že daňový dlžník je povinný umožniť správcovi dane vykonať súpis hnuteľného majetku (§ 76 ods. 2
písm. i/ zákona č. 511/1992 Zb.).

Práve toto obmedzenie dispozičného práva povinného subjektu vo vzťahu k jeho majetku je zásahom
do vlastníckeho práva, teda práva s priznanou osobitnou ochranou nielen na úrovni vnútroštátnej (čl. 20
a nasl. Ústavy Slovenskej republiky), ale aj medzinárodnej (čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 17 Charty základných práv Európskej únie).

Nemožno odhliadnuť ani od postavenia, ktoré má povinný v exekúcii vedenej podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len
„exekučný poriadok“), ktorý má možnosť sa proti výkonu exekúcie vedenej rovnako na podklade
právoplatných a vykonateľných exekučných titulov (§ 41 a nasl. exekučného poriadku) brániť priamo
prostredníctvom súdu, ako nestranného a nezávislého orgánu štátnej moci.

Daňová exekučná výzva podlieha len v obmedzenom rozsahu súdnemu prieskumu zákonnosti. Jej
zákonnosť možno preskúmať iba v rozsahu dôvodov podľa § 91 ods. 5 písm. a/ a b/ daňového
poriadku, pričom podľa názoru najvyššieho súdu ide o také okolnosti, ktoré nastali až po nadobudnutí
právoplatnosti exekučného titulu. Opačný výklad by viedol k duplicitnej možnosti súdneho prieskumu

zákonnosti exekučného titulu i v štádiu exekučného konania, čo je v rozpore s princípom subsidiarity,
ktorý pri prechode do ďalšej úrovne právnej ochrany (§ 247 ods. 2 O.s.p.), počíta s vyčerpaním právneho
prostriedku nápravy v predchádzajúcom štádiu jeho vymáhateľnosti.“

38. NS SR v rozhodnutí sp. zn. 2Sžf/63/2016 zo dňa 23. augusta 2016 v súvislosti so súdnym

prieskumom úkonov správcu dane v daňovom exekučnom konaní konštatoval, že:

„Daňové exekučné konanie je vykonávacím konaním, v ktorom sa vymáha daňový nedoplatok resp.
iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím v daňovom konaní. Rozhodnutiami preskúmateľnými podľa
druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sú rozhodnutia vydané v daňovom konaní, v

ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov. Jednotlivé úkony správcu dane
v štádiu daňového exekučného konania v zásade nie je možné kvalifikovať ako rozhodnutia v zmysle
§ 244 ods. 3 O.s.p., pretože tieto úkony smerujú k vykonaniu právoplatného exekučného titulu, ktorý
zakladá povinnosť daňového subjektu zaplatiť vyrubenú sumu. Z tejto zásady však existujú výnimky, s
ktorými počíta daňový poriadok ako s preskúmateľnými okolnosťami i počas exekučného konania, a to

v odvolacom daňovom konaní.

Vzhľadom na to, že daňová exekučná výzva spôsobuje aj hmotnoprávne následky, nemá výlučne len
charakter procesného rozhodnutia. Daňovou exekučnou výzvou sa totiž povinnému subjektu ukladá
tiež zákaz nakladania s majetkom, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie, a

upozornenie, že daňový dlžník je povinný umožniť správcovi dane vykonať súpis hnuteľného majetku.
Teda nielenže zakladá určitý vzťah medzi povinným a správcom dane, ale fakticky mení aj rozsah
práv povinného k určitým zložkám jeho majetku. Obmedzenie dispozičného práva povinného subjektu
nakladať so svojím majetkom možno právne kvalifikovať ako zásah do vlastníckeho práva, ktorému
je priznaná ochrana nielen na úrovni vnútroštátnej (čl. 20 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky), ale aj

medzinárodnej (čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
čl.17ChartyzákladnýchprávEurópskejúnie).Pokiaľbysúdyzotrvalinatom,žedaňováexekučnávýzva
je v zmysle § 248 písm. a/ O.s.p. vylúčená zo súdneho prieskumu, došlo by k stavu, kedy by rozhodnutievydané správnym orgánom, týkajúce sa základných práv a slobôd, bolo vylúčené z prieskumu v súdnom
súdnictve. Bol by takto tolerovaný stav v rozpore s čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Ako už Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, napr. vo svojich rozhodnutiach v konaniach
vedených pod sp. zn. 3Sžf/77/2012, 5Sžf/66/2012, či 2Sžf/65/2012, daňová exekučná výzva podlieha
v obmedzenom rozsahu súdnemu prieskumu. Zákonnosť daňovej exekučnej výzvy súd preskúmava
v rozsahu dôvodov uvedených v ustanovení § 91 ods. 5 daňového poriadku, pričom ide o také
okolnosti, ktoré nastali po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu. Opačný výklad by viedol k

duplicitnej možnosti súdneho prieskumu zákonnosti exekučného titulu i v štádiu exekučného konania,
čo je v rozpore s princípom subsidiarity, ktorý pri prechode do ďalšej úrovne právnej ochrany počíta s
vyčerpaním právneho prostriedku nápravy v predchádzajúcom štádiu.“

39. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a daňovej exekučnej výzvy
správcu dane, ako aj obsahu administratívneho spisu v medziach podanej žaloby dospel k záveru, že

napadnuté rozhodnutie nevykazuje také vady, ktoré by zakladali dôvod na jeho zrušenie. S poukazom na
citované rozhodnutia NS SR správny súd konštatuje, že v zmysle ustálenej judikatúry daňová exekučná
výzva podlieha súdnemu prieskumu len v obmedzenom režime, a to v rozsahu dôvodov podľa § 91
ods. 5 písm. a) a b) daňového poriadku, t. j. pokiaľ nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného
daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, resp. sú iné dôvody, pre ktoré je daňová

exekučná výzva neprípustná. Zásadne ide o okolnosti, ktoré nastali po nadobudnutí právoplatnosti
exekučného titulu.

40. Pokiaľ teda žalobca v správnej žalobe rovnako ako v podanom odvolaní namietal formálne
nedostatky predmetnej daňovej exekučnej výzvy, podľa názoru správneho súdu nejde o dôvod podľa §

91 ods. 5 písm. a) a b) daňového poriadku, pri ktorom je prípustný súdny prieskum daňovej exekučnej
výzvy. Napriek tomu sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí náležite vysporiadal s námietkami žalobcu
týkajúcimi sa nedostatkov vydanej daňovej exekučnej výzvy, pokiaľ ide o náležitosti v zmysle § 91 ods.
2 písm. g) a i) daňového poriadku. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že v danom prípade
správca dane začal daňové exekučné konanie vo veci vymáhania daňového nedoplatku prikázaním

pohľadávky z účtov vedených v banke a nie predajom nehnuteľnosti, bytu alebo nebytového priestoru,
a preto námietky žalobcu týkajúce sa nedostatku náležitostí podľa § 91 ods. 2 písm. g) a i) daňového
poriadku vyhodnotil ako neopodstatnené. Správny súd sa s touto argumentáciou žalovaného stotožňuje,
keďže s prihliadnutím na spôsob vykonania daňovej exekúcie, ktorú si v tomto prípade správca dane
zvolil s poukazom na § 98 ods. 1 písm. b) v spojení s § 98 ods. 2 daňového poriadku, t. j. prikázaním

z pohľadávky z účtov žalobcu vedených v Československej obchodnej banke a.s., Tatra banke a.s. a
Všeobecnej úverovej banke a.s., neuvedením upozornenia týkajúceho sa súpisu hnuteľného majetku,
resp. nehnuteľnosti žalobcu, na ktorú sa zriadilo záložné právo správcu dane, v predmetnej daňovej
exekučnej výzve, nemohlo dôjsť k žiadnej ujme na subjektívnych právach žalobcu, keďže správca dane
sivdanejvecinezvolilakospôsobvykonaniadaňovejexekúciepredajhnuteľnýchvecíaninehnuteľností.

41.Žalobcasúčasnetvrdil,žeexistujúinédôvody,prektoréjeexekúcianeprípustná,ato,žerozhodujúca
časť majetku a finančných zdrojov, ktoré majú podliehať exekúcii, sú prostriedkami, ktoré získal z
rozpočtu Európskej únie. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že v zmysle § 88 ods. 10 daňového
poriadku daňovej exekúcii nepodlieha majetok podľa osobitného predpisu, ktorým je okrem iného

zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorého § 8 ods. 10 ustanovuje, že daňovej exekúcii
nepodliehajúprostriedkyposkytnutézoštátnehorozpočtuazrozpočtuEurópskejúniestým,žehnuteľný
majetok a nehnuteľný majetok obstaraný z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu
Európskej únie daňovej exekúcii nepodlieha, s výnimkou výkonu rozhodnutia na majetok obstaraný z
prostriedkov štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie, o ktorom tak ustanovuje zmluva podľa § 20

ods. 2. Pokiaľ aj žalobca v podanej žalobe rovnako ako v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu
tvrdil, že rozhodujúcu časť jeho majetku a finančných zdrojov podliehajúcich exekúcii získal z rozpočtu
Európskej únie, na preukázanie týchto skutočností nepredložil žiadne dôkazy. Navyše tvrdenia žalobcu
v tomto smere sú zmätočné, keď na jednom mieste v rámci správnej žaloby sa vyjadril, že z rozpočtu
Európskej únie pochádza značná časť jeho finančných prostriedkov podliehajúcich exekúcii a na inom

mieste tvrdí, že prostriedky získané z rozpočtu Európskej únie boli použité na výstavbu a uvedenie
do prevádzky ním prevádzkovanej bioplynovej stanice. V prípade, ak prostriedky, ktoré žalobca získal
z rozpočtu Európskej únie, už boli použité, a teda už nie sú vedené na jeho bankových účtoch, v danom
prípade by vzhľadom na správcom dane zvolený spôsob vykonania daňovej exekúcie prikázanímpohľadávky z bankových účtov žalobcu ani nešlo o majetok podliehajúci daňovej exekúcii. S poukazom
na uvedené správny súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že existuje iný dôvod, pre ktorý je
predmetnádaňováexekúcianeprípustnávzmysle§91ods.5písm.b)vspojenís§88ods.10daňového

poriadku.

42. Vzhľadom na uvedené správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení
s daňovou exekučnou výzvou správcu dane dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju
s poukazom na § 190 SSP zamietol.

43. Správny súd napokon nepovažoval za dôvodný ani návrh žalobcu na prerušenie konania
do právoplatného skončenia reštrukturalizačného konania vo vzťahu k majetku žalobcu vedeného na
Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3R/1/2016, keďže správny súd lustráciou žalobcu v obchodnom
vestníku zistil, že dané reštrukturalizačné konanie bolo rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I sp.
zn. 3R/1/2016 zo dňa 20. decembra 2016 skončené, a preto predmetný návrh s poukazom na § 100

SSP zamietol.

44. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal
právonanáhradutrovkonania,pretoženezistildôvod,nazákladektoréhomožnoodžalobcuspravodlivo
požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.

45. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd

v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej

pomoci.