Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, May 28, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: TT-20S/12/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2022200030
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:2022200030.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a sudcov Mgr.

Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: #APAGE SATANAS, so sídlom
Sládkovičova 1222/73, 024 04 Kysucké Nové Mesto, IČO: 51 428 148, proti žalovanému: Technický
skúšobný ústav Piešťany, a. s., so sídlom Krajinská cesta 2929/9, 921 01 Piešťany, IČO: 55 967 850,
právne zastúpený: JUDr. Adriana Ručkayová, advokátka so sídlom Malinovského 1252/36, 915 01 Nové
Mesto nad Váhom, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného
č. 3/2021 zo dňa 17.12.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutia Technického skúšobného ústavu Piešťany, štátny podnik č.

3/2021zo dňa 17.12.2021 a č. 2/2021 zo dňa 09.11.2021 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Správnysúd priznáva žalobcovivočižalovanémunároknanáhradutrovkonaniavcelomrozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Stručný priebeh administratívneho konania

1. Žalobca (ďalej „žalobca“, „žiadateľ“) podaním zo dňa 31.01.2021 (ďalej „žiadosť“, „infožiadosť“)
požiadal Technický skúšobný ústav Piešťany, š.p., IČO: 00 057 380 (ďalej „pôvodný žalovaný“)

o poskytnutie informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení účinnom v rozhodnom
čase (ďalej „zákon č. 211/2000 Z. z.“, „infozákon“). Konkrétne žiadal o sprístupnenie:
„Kópie rozhodnutí orgánov verejnej moci pre Technický skúšobný ústav Piešťany, š.p o povoleniach
na odborné posudzovanie výherných prístrojov, technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi,
terminálov videohier a ďalších zariadení využívaných pri prevádzkovaní videohier, iných technických
zariadení, zariadení využívaných pri prevádzkovaní číselných lotérií a binga, elektronických spojení

medzi jednotlivými miestami, na ktorých sa prevádzkujú hazardné hry a centrálnym miestom
vyhodnocovania priebehu a výsledkov hazardnej hry, prepojenia a zabezpečenia prepojenia na
elektronické komunikačné siete, ak sa používajú na prevádzkovanie hazardnej hry, softvéru, pomocou
ktorého sa prevádzkujú hazardné hry zákona o hazardných hrách, od roku 2000,
Kópie všetkých osvedčení na odborné posudzovanie výherných prístrojov, technických zariadení
obsluhovaných priamo hráčmi, terminálov videohier a ďalších zariadení využívaných pri prevádzkovaní
videohier, iných technických zariadení, zariadení využívaných pri prevádzkovaní číselných lotérií a

binga, elektronických spojení medzi jednotlivými miestami, na ktorých sa prevádzkujú hazardné hry a
centrálnym miestom vyhodnocovania priebehu a výsledkov hazardnej hry, prepojenia a zabezpečenia
prepojenia na elektronické komunikačné siete, ak sa používajú na prevádzkovanie hazardnej hry,softvéru, pomocou ktorého sa prevádzkujú hazardné hry zákona o hazardných hrách, vydaných do
dnešného dňa,
Informácie o metódach a spôsobe a postupe, overovania a kontroly funkčnosti a dodržiavania výherného

pomeru pri hazardnej hre na výherných prístrojoch, hazardnej hre na termináloch videohier, hazardnej
hre na technických zariadeniach obsluhovaných priamo hráčmi, ktoré využívajú generátor náhodných
čísiel, a hazardnej hre na iných technických zariadeniach je priemer podielu výšky výhier k výške
stávok zistený zo súboru najmenej 100 000 hier odohraných v rade za sebou; výherný pomer vyjadruje
pravdepodobnosť návratnosti vložených stávok, prípadne protokoly alebo iné výstupy z overovania

týchto prístrojov, + Informácie o prípadných najčastejších vadách, nedostatkoch a problémoch v
uvedenej problematike z doterajšej praxe povinnej osoby.“

2. Pôvodný žalovaný rozhodnutím č. 2/2021 zo dňa 09.11.2021 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) podľa
§ 18 ods. 2 infozákona požadované informácie odmietol sprístupniť. Poukázal pritom na znenie § 17
zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „obchodný

zákonník“) a uviedol, že žalobcom požadované informácie považoval za obchodné tajomstvo, ktoré by
ich sprístupnením mohol porušiť. Povinnosť mlčanlivosti odvodzoval pôvodný žalovaný aj z § 14 ods.
13 a § 82 zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
účinnom v rozhodnom čase (ďalej „zákon o hazardných hrách“).

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žiadateľ odvolanie, o ktorom rozhodol pôvodný žalovaný
uznesením rozkladovej komisie zo dňa 10.12.2021 a následne rozhodnutím zaopatreným podpisom
generálneho riaditeľa (resp. v zastúpení prvou zástupkyňou A. B.) č. 3/2021 zo dňa 17.12.2021 (ďalej
„napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žiadateľa zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

4. Pôvodný žalovaný v rámci napadnutého rozhodnutia poukázal na § 17 obchodného zákonníka ako
aj na teoretické východiská týkajúce sa posudzovania skutočností výrobnej a technickej povahy vo
vzťahu k riešenej problematike obchodného tajomstva. Dokumenty, ktoré žalobca v danom prípade
požadoval,obsahujúajinformácietýkajúcesavýskumno-vývojovéhozámeruapovinnáosobavykonáva
len odborné posudzovanie v zmysle zákona o hazardných hrách, ktorého výsledky sa nezverejňujú

a patria ako výsledok posudzovania výlučne osobe objednávajúcej si skúšku. Výsledky posudzovania
nemajúpovahuverejnejlistinyapovinnáosobajevýslovneviazanázmluvnýmiustanoveniamioochrane
obchodného tajomstva a know-how. Tak ako v rámci prvostupňového rozhodnutia, aj v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia poukázal pôvodný žalovaný na povinnosť mlčanlivosti vyplývajúcu z § 14 ods.
3 a § 82 zákona o hazardných hrách. Žalobcom žiadané informácie považoval pôvodný žalovaný za

obchodné tajomstvo, následkom čoho podľa § 10 ods. 1 infozákona nebol osobou povinnou predmetné
informácie sprístupniť.

II.
Správna žaloba (žalobné body)

5. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 15.02.2022 domáhal preskúmania napadnutého
(druhostupňového) ako aj prvostupňového rozhodnutia, ktoré navrhol zrušiť z dôvodov podľa § 191 ods.
1 písm. b), c), d, e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do
30.06.2023 (ďalej „SSP“) a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

6. Žalobca v konkrétnostiach namietal vo vzťahu k výroku prvostupňového rozhodnutia absenciu
konkrétneho zákonného ustanovenia, na základe ktorého došlo k odmietnutiu sprístupnenia
požadovaných informácii. Obsahové náležitosti namietal aj vo vzťahu k odôvodneniu prvostupňového
ako aj napadnutého rozhodnutia, keď tieto považoval za nepreskúmateľné a nedostatočne zdôvodnené.

Žalobná argumentácia žiadateľa smerovala aj voči orgánu verejnej správy, ktorý rozhodol o odvolaní
podanom proti prvostupňovému rozhodnutiu, kedy obe rozhodnutia podpísala nielen neznáma osoba
v zastúpení, ale zároveň konala a rozhodovala tá istá osoba – generálny riaditeľ pôvodného žalovaného.

III.

Vyjadrenie žalovaného

7. Pôvodný žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe túto navrhol ako nedôvodnú zamietnuť
podľa § 190 SSP.8. Vo vzťahu k námietkam žalobcu uviedol, že o odvolaní rozhodol oprávnený orgán, a to generálny
riaditeľ na základe výpisu z uznesení z rokovania rozkladovej komisie zo dňa 10.12.2021 v zmysle

ustanovenia čl. 5, bodu 5.9 Smernice pôvodného žalovaného č. SQ 01-300-01/13 o slobodnom prístupe
k informáciám (ďalej „smernica“) v spojení s § 58 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. zákon o správnom
konaní (správny poriadok) v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „správny poriadok“). Osoba, ktorá
prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutie za generálneho riaditeľa podpísala, bola prvá zástupkyňa,
ako to vyplývalo aj z informácií uvedených v Obchodnom registri. Pôvodný žalovaný zároveň zopakoval

argumentáciu o nemožnosti sprístupnenia požadovaných informácií z dôvodu, že tieto tvoria obchodné
tajomstvo a zároveň podliehajú mlčanlivosti.

IV.
Ďalšie vyjadrenia

9. Žalobca v podaní zo dňa 31.07.2022 navrhol zrušiť okrem prvostupňového ako aj napadnutého
rozhodnutia pôvodného žalovaného aj smernicu, menovacie dekréty rozkladovej komisie a uznesenia
rozkladovej komisie č. 1/2021 a č. 2/2021 zo dňa 10.12.2021.

10. Pôvodný žalovaný v reakcii zo dňa 30.01.2023 zotrval na svojej argumentácii o potrebe zamietnutia

podanej správnej žaloby a podaním zo dňa 10.01.2024 správnemu súdu oznámil transformáciu
vykonanú zákonom č. 188/2023 Z. z. o transformácii Technického skúšobného ústavu Piešťany, š. p.
na akciovú spoločnosť, kedy sa transformoval na Technický skúšobný ústav Piešťany, a.s., so sídlom
Krajinská cesta 2929/9, 921 01 Piešťany, IČO: 55 967 850 (ďalej „žalovaný“, „povinná osoba“).

V.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

11. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý

začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods.
1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná
právna vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 20S/12/2022 bola na základe

uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023
v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 4S Správneho
súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. TT-20S/12/2022. Na základe dodatku č. 4 k Rozvrhu práce
Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024 senát 4S koná a rozhoduje v zložení,
ktoré je uvedené v záhlaví tohto rozsudku.

12. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10,
§ 13 ods. 1 SSP) preskúmal žalobou napadnuté ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie,
vrátanepostupuvadministratívnomkonanívrozsahužalobnýchbodovtakakovyplývalizobsahužaloby
(§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, keď je

napadnuté rozhodnutie zaťažené vadami podľa § 191 ods. 1 písm. d) a g) SSP a jemu predchádzajúce
prvostupňové rozhodnutie zaťažené vadou podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.

13. O žalobe rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania rozsudkom podľa § 107 ods. 2 SSP,
keďžežalobcaanižalovaný(pôvodnýaniaktuálny)netrvalinanariadenípojednávania.Termínverejného

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na
webovom sídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.05.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).

14.Podľa§493ezák.č.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadokvzneníúčinnomod01.07.2023,konania
začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna

2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

15. Podľa § 10 ods. 1 infozákona, Informácie označené ako obchodné tajomstvo povinná osoba
nesprístupní.16. Podľa § 18 ods. 2 infozákona, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom
v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola

odložená (§ 14 ods. 3).

17. Podľa § 19 ods. 2 infozákona, o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený
povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Odvolací orgán upovedomí žiadateľa o
dátume, keď mu bolo odvolanie doručené. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje

starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o
ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.

18. Podľa § 58 ods. 2 správneho poriadku, o odvolaní proti rozhodnutiu orgánu právnickej osoby
rozhoduje útvar ustanovený zákonom, a ak ho zákon neustanovuje, útvar určený jej štatútom; ak taký
útvar nie je, rozhoduje orgán, ktorý ju zriadil alebo založil.

19. Podľa čl. 5.9 smernice, v prípade ak povinná osoba odmietne podať požadovanú informáciu, žiadateľ
môže podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na
rozhodnutie o žiadosti podľa § 17 zákona. Odvolanie sa podáva v TSÚ Piešťany ako u povinnej
osoby, ktorá rozhodnutie vydala. O odvolaní rozhoduje Rozkladová komisia TSÚ Piešťany do 15 dní od

doručenia odvolania. Rozkladovú komisiu zriaďuje a menuje jej členov generálny riaditeľ TSÚ Piešťany
v počte 3 členov, tak aby neprišlo ku konfliktu záujmov. Rozkladová komisia sa menuje vždy nová
a individuálne ku každému odvolaniu zvlášť. Rozkladová komisia je uznášania schopná, ak sú prítomní
všetci jej členovia a prijíma rozhodnutia nadpolovičnou väčšinou prítomných členov.

20. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. 3/2021 zo dňa 17.12.2021 vydané
podľa záhlavia rozkladovou komisiou podľa § 19 infozákona, ktoré je podpísané generálnym riaditeľom
žalovaného, resp. v zastúpení prvej zástupkyne generálneho riaditeľa.

21. Z predloženého administratívneho spisu správny súd zistil, že prvostupňové rozhodnutie č. 2/2021

zo dňa 09.11.2021 bolo vydané generálnym riaditeľom žalovaného, resp. v zastúpení prvej zástupkyne.

22. Na podklade odvolania podaného žalobcom generálny riaditeľ žalovaného podľa čl. 5.9 smernice
menoval dňa 08.12.2021 dvoch členov a jedného predsedu rozkladovej komisie. Rozkladová komisia
vo veci podaného opravného prostriedku žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu zasadla dňa

10.12.2021 a vydala uznesenie, ktorým podané odvolanie zamietla a prvostupňové rozhodnutie
potvrdila.

23. Súčasťou predloženého administratívneho spisu je aj napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 3/2021
zo dňa 17.12.2021, podľa záhlavia vydané rozkladovou komisiou v zmysle § 19 infozákona, ktoré je

podpísané generálnym riaditeľom žalovaného, resp. v zastúpení prvej zástupkyne.

24. Správny súd vzhľadom na uvedené musel skonštatovať existenciu porušenia ustanovení týkajúcich
sa konania pred orgánom verejnej správy, konkrétne ustanovení § 19 ods. 2 infozákona, § 58 ods. 2
správneho poriadku a relevantných ustanovení smernice žalovaného č. SQ 01-300-01/13 o slobodnom

prístupe k informáciám.

25. Za podstatné pochybenie správny súd považuje stav, kedy rozhodnutie o odvolaní žalobcu podanom
proti prvostupňovému rozhodnutiu de facto vydal generálny riaditeľ žalovaného, a to v rozpore s čl.
5.9 smernice v spojení s § 58 ods. 2 správneho poriadku. Rozkladová komisia bola v danom prípade

zriadená a vo veci vydala uznesenie č. 02/2021 zo dňa 10.12.2021, žalobou napadnuté druhostupňové
rozhodnutie ako formalizovaný správny akt obsahujúci aj odôvodnenie je však datované ku dňu
17.12.2021 (t. j. ku dňu rozdielnemu odo dňa uznesenia prijatého rozkladovou komisiou) a opatrené
podpisom generálneho riaditeľa. Uvedenému stavu zodpovedá aj časť vyjadrenia žalovaného k podanej
správnej žalobe, v rámci ktorej sám žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie vydal generálny riaditeľ

na základe uznesenia rozkladovej komisie č. 02/2021 (posledná veta časti II ods. 2.2 vyjadrenia).
V prejednávanom prípade sa však nemohol uplatniť postup rozhodovania o rozklade upravený v § 61
správneho poriadku (rozhodovanie vedúceho ústredného orgánu štátnej správy na základe návrhu ním
ustanovenej osobitnej komisie), keďže rozhodovanie o podanom opravnom prostriedku sa v danomprípade spravovalo úpravou obsiahnutou v § 58 ods. 2 predmetného zákona v spojení s čl. 5.9 vnútornej
smernice žalovaného, v zmysle ktorej o odvolaní rozhoduje rozkladová komisia.

26. V popísanom konaní v druhom stupni administratívneho konania (odvolacieho konania) vnímal
správny súd podstatnú vadu nezákonnosti spočívajúcu v rozpore konania povinného správneho orgánu
s relevantnou časťou vnútornej smernice žalovaného v spojení s § 19 ods. 2 infozákona a § 58 ods. 2
správneho poriadku, pre ktorú bolo nevyhnutné napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť podľa § 191
ods. 1 písm. g) SSP.

27. Za nedôvodnú považoval správny súd žalobnú argumentáciu žalobcu v tom smere, že napadnuté
ako aj prvostupňové rozhodnutie bolo podpísané neznámym subjektom – po preskúmaní obsahu
predložených listín tvoriacich administratívny spis žalovaného (vrátane výpisu z Obchodného registra)
v spojení s obsahom vyjadrenia žalovaného k podanej žalobe mal správny súd preukázané, že osoba
zastupujúca generálneho prokurátora, v danom prípade prvá zástupkyňa A. B., bola na takéto konanie

oprávnená.

28. Správny súd zároveň dospel k záveru o dôvodnosti žalobnej argumentácie žalobcu v časti, v ktorej
namietal nepreskúmateľnosť napadnutého ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia.

29. Žalobca v rámci podanej infožiadosti špecifikoval ním požadované informácie nasledovne:
„1/ kópie rozhodnutí orgánov verejnej moci pre Technický skúšobný ústav Piešťany, š.p o povoleniach
na odborné posudzovanie výherných prístrojov, technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi,
terminálov videohier a ďalších zariadení využívaných pri prevádzkovaní videohier, iných technických
zariadení, zariadení využívaných pri prevádzkovaní číselných lotérií a binga, elektronických spojení

medzi jednotlivými miestami, na ktorých sa prevádzkujú hazardné hry a centrálnym miestom
vyhodnocovania priebehu a výsledkov hazardnej hry, prepojenia a zabezpečenia prepojenia na
elektronické komunikačné siete, ak sa používajú na prevádzkovanie hazardnej hry, softvéru, pomocou
ktorého sa prevádzkujú hazardné hry zákona o hazardných hrách, od roku 2000,
2/ Kópie všetkých osvedčení na odborné posudzovanie výherných prístrojov, technických zariadení

obsluhovaných priamo hráčmi, terminálov videohier a ďalších zariadení využívaných pri prevádzkovaní
videohier, iných technických zariadení, zariadení využívaných pri prevádzkovaní číselných lotérií a
binga, elektronických spojení medzi jednotlivými miestami, na ktorých sa prevádzkujú hazardné hry a
centrálnym miestom vyhodnocovania priebehu a výsledkov hazardnej hry, prepojenia a zabezpečenia
prepojenia na elektronické komunikačné siete, ak sa používajú na prevádzkovanie hazardnej hry,

softvéru, pomocou ktorého sa prevádzkujú hazardné hry zákona o hazardných hrách, vydaných do
dnešného dňa,
3/ Informácie o metódach a spôsobe a postupe, overovania a kontroly funkčnosti a dodržiavania
výherného pomeru pri hazardnej hre na výherných prístrojoch, hazardnej hre na termináloch videohier,
hazardnej hre na technických zariadeniach obsluhovaných priamo hráčmi, ktoré využívajú generátor

náhodných čísiel, a hazardnej hre na iných technických zariadeniach je priemer podielu výšky výhier
k výške stávok zistený zo súboru najmenej 100 000 hier odohraných v rade za sebou; výherný
pomer vyjadruje pravdepodobnosť návratnosti vložených stávok, prípadne protokoly alebo iné výstupy
z overovania týchto prístrojov, + Informácie o prípadných najčastejších vadách, nedostatkoch a
problémoch v uvedenej problematike z doterajšej praxe povinnej osoby.“

30. Z odôvodnenia prvostupňového ako aj naň nadväzujúceho napadnutého rozhodnutia vyplýva, že
žalovaný podanú žiadosť posúdil metrikou existencie obchodného tajomstva či povinnosti žalovaného
zachovávať mlčanlivosť vo vzťahu k všetkým vyžiadaným informáciám, ktorý záver podľa správneho
súdu vzhľadom na rozsah a už zo zbežného pohľadu zrejmú nesúrodnosť požadovaných informácii

neobstojí.

31. Je zrejmé, že infožiadosť žalobcu sa týkala napr. aj informácií v rozsahu rozhodnutí orgánov
verejnej moci vydaných pre žalovaného (resp. jeho právneho predchodcu) o povoleniach na odborné
posudzovanie výherných prístrojov a iné (bližšie bod 1/ odseku 29. odôvodnenia tohto súdneho

rozhodnutia), teda informácii týkajúcich sa prípadne existujúcich dokumentov, ktorými bol žalovaný
poverený na výkon svojej činnosti a žalobca nežiadal poskytnutie informácii týkajúcich sa výlučne
výsledkov skúšok a odborných posudkov vykonávaných povinným. V súvislosti s uvádzaným okruhompožadovaných informácii preto podľa názoru správneho súdu ani len v hypotetickej rovine neobstojí
odôvodnenie nesprístupnenia s poukazom na obchodné tajomstvo či povinnosť mlčanlivosti.

32. Aj keď dôvodom pre odmietnutie sprístupnenia žalobcom žiadaných informácii bola primárne
tvrdená existencia obchodného tajomstva, žalovaný poukázal aj na povinnosť zachovávať mlčanlivosť
podľa § 82 zákona č. 30/2019 Z. z. bez toho, aby v odôvodnení vydaných rozhodnutí uviedol jasným
a zrozumiteľným spôsobom dopad tejto jeho povinnosti na žiadosť žalobcu, resp. neuviedol okruh
požadovaných informácii, ktorých sa uvedená povinnosť mala týkať. Správny súd v tejto súvislosti dáva

dopozornostiúpravuobsiahnutúv§11ods.3infozákonatýkajúcusainformáciízaťaženýchpovinnosťou
mlčanlivosti povinnej osoby, vo vzťahu ku ktorej prípadnej aplikácii či neaplikácii sa žalovaný v žiadnom
stupni administratívneho konania nevyjadril, hoci na povinnosť mlčanlivosti argumentačne poukazoval.

33. V neposlednom rade správny súd poukazuje aj na žalobcom namietanú výrokovú
časť prvostupňového rozhodnutia, v rámci ktorej povinný nekonkretizoval, na základe ktorých

hmotnoprávnych ustanovení infozákona k nesprístupneniu (resp. odmietnutiu) poskytnutia žiadaných
informácii došlo. V tejto súvislosti správy súd odkazuje na rozhodnutie tunajšieho súdu vo veci
BA-2S/326/2021 zo dňa 24.01.2025, v zmysle ktorého: „Správny súd sa stotožnil so žalobným
bodom žalobcu, podľa ktorého výrok rozhodnutia žalovaného v spojení s výrokom rozhodnutia
prvostupňového orgánu nevymedzuje ustanovenie zákona č. 211/2000 Z. z., na základe ktorého došlo

k nesprístupneniu žiadanej informácie. Výrok obsahuje odkaz len na § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000
Z. z., ktoré je procesnoprávnym ustanovením, avšak neobsahuje odkaz na konkrétne hmotnoprávne
ustanovenia zákona č. 211/2000 Z. z. (alebo osobitného právneho predpisu), na základe ktorého došlo
k nesprístupneniu informácie. Z daného dôvodu výrok žalovaného rozhodnutia v spojení s výrokom
prvostupňového orgánu nespĺňa požiadavky, ktoré sú na neho kladené zákonom č. 211/2000 Z. z. a

Správnym poriadkom“. Len na doplnenie správny súd uvádza, že k odkazu na § 10 ods. 1 infozákona
pristúpil žalovaný až v rámci vydaného druhostupňového rozhodnutia (predposledný odsek na str. 4
napadnutého rozhodnutia).

34. Súhrnom uvedeného dospel správny súd k záveru o existencii dôvodov pre zrušenie napadnutého

rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) a g) SSP, pričom podľa ods. 3 predmetného zákonného
ustanovenia pristúpil aj k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia pre vadu nepreskúmateľnosti podľa
§ 191 ods. 1 písm. d) SSP s následkom vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie podľa ods. 4
predmetného zákonného ustanovenia.

35. Primárnou úlohou žalovaného po vrátení veci bude riadnym spôsobom vyhodnotiť podanú žiadosť
žalobcu a svoje nové rozhodnutie vo veci odôvodniť tak, aby spĺňalo atribúty riadneho odôvodnenia
podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku ako aj náležitostí výrokovej časti podľa ods. 2 predmetného
zákonného ustanovenia. Vzhľadom na rôzny charakter žalobcom požadovaných informácií bude
zároveň potrebné zo strany povinnej osoby ustáliť, ktoré informácie je žiadateľovi prípadne možné

poskytnúť a naopak, vo vzťahu ku ktorým existuje zákonná limitácia pre ich poskytnutie (napr.
pre existenciu obchodného tajomstva či povinnosti mlčanlivosti). Uvedené úvahy bude potrebné
dostatočným spôsobom rozviesť v rámci odôvodnenia prípadne vydaného rozhodnutia. Podľa okolností
vzniknutých v rámci administratívneho konania, pokiaľ dôjde k podaniu opravného prostriedku zo
strany žiadateľa, úlohou žalovaného bude zvoliť procesný postup ako aj postup rozhodovania súladný

s vnútornou smernicou č. SQ 01-300-01/13 o slobodnom prístupe k informáciám v spojení s § 19 ods.
2 infozákona a § 58 ods. 2 správneho poriadku.

36. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy podľa
§ 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný.

37. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne súdny úradník
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

38. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho
súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho

doručenia (§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e SSP).

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).