Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 12, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 28C/13/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123207617
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Longauer

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2123207617.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom Mgr. Jánom Longauerom v právnej veci sporu žalobkyne: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XX, zastúpený: PATÁČ & PARTNERS s.r.o., so sídlom: Karadžičova 16,
Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 779 509, proti žalovaným: 1/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom: C. XX, 2/ F. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných 1/ a 2/ k nehnuteľnostiam, ktoré
sa nachádzajú v okrese Piešťany, obci C., v katastrálnom území C. a to:
- pozemku s parc. č. XXX, o výmere 1626 m2, záhrada, parcela registra „C“, ktorý je evidovaný na LV

č. XXX pre kat. úz. C.;
- pozemku s parc. č. XXX, o výmere 648 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C“, ktorý
je evidovaný na LV č. XXX pre kat. úz. C.;
- stavbe so súp. č. XX, popis stavby: dom, postavený na pozemku parc. č. XXX, o výmere 648 m2, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, ktorý je evidovaný na LV č. XXX pre kat. úz. C..

II. Súd p r i k a z u j e nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v okrese Piešťany, obci C., v katastrálnom

území C. a to:
- pozemok s parc. č. XXX, o výmere 1626 m2, záhrada, parcela registra „C“, ktorý je
evidovaný na LV č. XXX pre kat. úz. C.;
- pozemok s parc. č. XXX, o výmere 648 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcela
registra „C“, ktorý je evidovaný na LV č. XXX pre kat. úz. C.;
- stavbu so súp. č. 58, popis stavby: dom, postavený na pozemku parc. č. XXX, o výmere 648 m2, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, ktorý je evidovaný na LV č. XXX pre kat. úz. C. do výlučného
vlastníctva žalovanej 1/.

III. Žalovaná 1/ je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 7.000,- eur a to do dvoch mesiacov odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaná 1/ je povinná zaplatiť žalovanej 2/ sumu 35.000,- eur a to dvoch mesiacov odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalobkyni sa voči žalovaným nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 02.10.2023 domáhala zrušenia podielového
spoluvlastníctva žalobkyne, žalovanej 1/ a žalovanej 2/ k nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v okrese
Piešťany, G. C., kat. úz. C., a to k pozemku, parc. č. XXX, záhrada o výmere 1626 m2, pozemku, parc.č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 648 m2, stavbe, parc. č. 799, rodinný dom so súpisným
číslom XX, ktoré sú evidované na LV č. XXX pre kat. úz. C.. Žalobkyňa navrhla, aby nehnuteľnosti
súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej 1/ a uložil povinnosť žalovanej 1/ uhradiť žalobkyni za

jej spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach náhradu vo výške 6.000,- eur, v lehote 2 mesiacov od
právoplatnosti rozsudku, uhradiť žalovanej 2/ za jej spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach náhradu
vo výške 30.000,- eur, v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku zložením do súdnej úschovy.
O nároku na náhradu trov konania navrhol rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu
trov konania.

2. Žalobkyňa svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi
nasledovnej nehnuteľnosti: a) pozemok reg. C s parc. č. XXX, o výmere 1626 m2, druh pozemku:
záhrada; b) pozemok reg. C s parc. č. XXX, o výmere 648 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie; c) stavba so súp. č. XX, druh stavby 10, popis stavby dom, zhotovená na pozemku reg.
C s parc. č. XXX, o výmere 648 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie nachádzajúcich

sa v okrese C., v obci Pečeňady, v katastrálnom území C. a sú zapísané na liste vlastníctva č.
XXX vedenom Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor (ďalej len „Nehnuteľnosť“). Sporové
stranysúpodielovýmispoluvlastníkmiNehnuteľnostivnasledovnýchpodieloch:žalobkyňajepodielovou
spoluvlastníčkou v rozsahu X/XX-XXX vzhľadom k celku; žalovaná 1/ je podielovou spoluvlastníčkou
v rozsahu 3/5-iny vzhľadom k celku; žalovaná 2/ je podielovou spoluvlastníčkou v rozsahu 1/3-

ina vzhľadom k celku. Žalobkyňa nadobudla podiel na nehnuteľnosti darovaním časti podielu od
žalovanej 1/ z titulu darovacej zmluvy. Žalovaní však pôvodne nadobudli Nehnuteľnosť do podielového
spoluvlastníctva z titulu dedičstva po ich matke D. E., H. E., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom č.
XX, XXX XX C., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX. Uznesením o dedičstve prejednávaného pod sp.
zn. 23D/6/2020 notárom JUDr. Miroslavom Holčíkom bolo na základe dohody dedičov o vyporiadaní

dedičstva dohodnuté nadobudnutie nehnuteľnosti žalovanou 1/ v rozsahu 1/3-ina, žalovanou 2/ v
rozsahu 1/3-ina a bratom žalovaných v rozsahu 1/3-ina. Neskôr však žalovaná 1/ kúpila podiel od brata
žalovaných, čím sa žalovaná 1/ stala vlastníkom nehnuteľnosti v rozsahu 2/3-iny. Nehnuteľnosť bola
notárom ohodnotená na sumu približne 90.000,- eur, čo predstavuje všeobecnú hodnotu v danom mieste
s ohľadom na jej stav, ktorý je pôvodný a ktorý vyžaduje nákladnú a rozsiahlu rekonštrukciu. Žalobkyňa

získala spoluvlastnícky podiel na základe darovacej zmluvy z dôvodu prejavenia vďaky žalovanej 2/ za
prejavenú podporu a znášanie nákladov spojených s nehnuteľnosťou, keďže žalovaná 2/ nikdy žiadny
náklad na nehnuteľnosti neuhradila. Žalovaná 2/ dlhoročne so žalobkyňou a žalovanou 1/ nekomunikuje,
dokonca žalobkyni a žalovanej 1/ nie je známy ani jej pobyt. Po darovaní si však žalobkyňa a žalovaná
1/ uvedomili, že ďalšie dlhoročné znášanie všetkých nákladov a opráv na nehnuteľnosti aj za žalovanú

2/ nie je pre nich ďalej akceptovateľné a rozhodli sa, že podielové spoluvlastníctvo na nehnuteľnosti
je potrebné raz a navždy vyriešiť. Keďže žalovaná 1/ v nehnuteľnosti býva spolu so žalobkyňou a
pobyt žalovanej 2/ nie je známy, je zrejmé, že nehnuteľnosť by mala byť prikázaná do vlastníctva
žalovanej 1/ za uhradenie primeraných nákladov zvyšným vlastníkom. S ohľadom na uvedené tak v
súčasnostivzniklasituácia,kedyžalobkyňaažalovaná1/považujúzapotrebnénehnuteľnosťvyporiadať

tým spôsobom, aby bola priznaná do vlastníctva žalovanej 1/, ktorá uhradí žalobkyni a žalovanej
2/ náhradu za ich spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti. Žalovanej 2/ je pritom potrebné uhradiť
finančné prostriedky do úschovy súdu, nakoľko zvyšné sporové strany nemajú žiadnu vedomosť,
kam by tieto prostriedky mali zaslať. Pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva sa vychádza zo
zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Jedným zo spôsobov zániku

je dohoda spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní. Ak k tejto dohode spoluvlastníkov nedôjde,
zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého z nich súd svojim autoritatívnym
rozhodnutím. Vzhľadom na popísaný skutkový stav žalobkyňa navrhuje vyporiadanie podielového
spoluvlastníctvapriznanímnehnuteľnostizaprimeranúnáhradujednejzospoluvlastníčok–žalovanej1/.

3. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobkyňa predložila súdu LV č. XXX pre kat. úz. C.,
uznesenie Okresného súdu Piešťany pod č. k. 23D/6/2020-72 zo dňa 27.07.2020, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 27.07.2020.

4. Žalovaná 1/ sa k podanej žalobe vyjadrila dňa 17.06.2024, podaním doručeným súdu dňa 19.06.2024

tak, že vyjadrila súhlas v celom rozsahu s predmetnou žalobou a pripojila sa ku navrhovanému riešeniu
žalobkyne. Skutkový stav je taký, aký je v žalobe uvedený. Ďalej uviedla, že nemá poznatok o tom, kde
sa žalovaná 2/ nachádza, a teda považuje za správne riešenie uhradenie tejto časti prostriedkov doúschovy. Na základe vyššie uvedeného navrhla tunajšiemu súdu vydať rozsudok v znení navrhovanom
žalobkyňou.

5. Súd zaslal vyjadrenie žalovanej 1/ na vedomie žalobkyni, pričom táto sa už k predmetnému podaniu
nevyjadrila.

6. Dňa 17.02.2025 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobkyne uviedol,
že žalovaná 2/ dlhodobo nekomunikuje a nevie, kde sa dlhodobo zdržuje. Mimosúdne rokovanie

prebiehalo v rokoch 2019 – 2022, a to neúspešne. Žalovaná 1/ uviedla, že žalovaná 2/ nikdy v
predmetnej nehnuteľnosti nebývala. Pobyt žalovanej 2/ nie je známy. Od devätnásteho roku života sa
pracovne zdržiavala v Nemecku. K mimosúdnej dohode so žalovanou 2/ nedošlo. Právny zástupca
žalobkyne uviedol, že sa pridržiava žaloby a žalovaná 1/ uviedla, že súhlasí so žalobou. Súd pristúpil
k určeniu, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, pričom dospel k záveru, že v konaní
nevidí žiadne sporné skutkové tvrdenia, keďže žalovaná 1/ súhlasí so žalobou a žalovaná 2/ sa k veci

nevyjadrila. Súd v rámci predbežného právneho posúdenia veci uviedol, že v konaní doposiaľ nebola
preukázaná solventnosť žalovanej 1/, ktorá súhlasí s navrhnutým spôsobom vyporiadania, a teda s
vyplatením ostatných podielových spoluvlastníčok, v konaní nebola preukázaná cena nehnuteľnosti v
čase vyporiadania, v konaní nebola preukázaná ani tvrdená možnosť reálneho rozdelenia nehnuteľnosti
– pozemky a stavba. Súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp.

zn. 7Cdo/303/2021, podľa ktorého k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva predchádza pokus o
uzavretie dohody o vyporiadanie spoluvlastníctva. Taktiež súd považoval za potrebné objasniť procesnú
podmienku konania, a to je doručenie žaloby žalovanej 2/. K uvedenému právnemu posúdeniu sa
vyjadril právny zástupca žalobkyne, pričom uviedol, že solventnosť žalovanej 1/ sa dá preukázať aj
na pojednávaní. Stavba je na celej parcele, rozdeliteľnosť reálne nie je ani horizontálne ani vertikálne

možná. Čo sa týka mimosúdneho rokovania, tak bola snaha počas notárskeho konania. Aj súd vyzýval
žalovanú 2/, to či si prebrala alebo neprebrala nedokážu ovplyvniť.

7. V podaní zo dňa 05.03.2025, doručenom súdu dňa 05.03.2025, žalobkyňa uviedla, že preukázanie
solventnosti žalovanej 1/ postačuje prostredníctvom vyhlásenia, že je ochotná a schopná predmetnú

náhradu za spoluvlastnícke podiely uhradiť. Žalovaná 1/ túto skutočnosť môže a mohla vyhlásiť aj na
pojednávaní. Nie je pritom potrebné, aby preukázala napríklad prostredníctvom výpisu z účtu alebo iným
spôsobom toto tvrdenie. Zákon takúto požiadavku nevyžaduje, pričom z logického hľadiska žalovaná 1/
spredmetnýmiprostriedkamivtomtomomentenemusíanidisponovať.Postačuje,akbudepredmetnými
prostriedkami disponovať až v čase, kedy má dôjsť k splneniu tejto povinnosti. Žalobkyňa si týmto

dovoľuje predložiť osobitné vyhlásenie žalovanej 1/, ktorá túto skutočnosť potvrdzuje. Pokiaľ ide o
preukázanie hodnoty nehnuteľnosti, poukázala na odborný posudok realitnej kancelárie SOLICITOR
s.r.o., ktorá uviedla, že približná hodnota nehnuteľnosti je vo výške 90.000,- až 105.000,- eur, avšak
s ohľadom na havarijný stav nehnuteľnosti (aj z dôvodu dĺžky vedenia tohto konania), je možné
predpokladať skôr trhovú cenu na úrovni 90.000 eur. Pokiaľ ide o otázku deliteľnosti, ide o rodinný dom

o jednej bytovej jednotke (nie je pripravená na rozdelenie na dve bytové jednotky ani z pohľadu sietí),
ktorý sa nachádza na pozemku, ktorý tvorí z veľkej časti súčasť rodinného domu, pričom na zadnej
časti pozemku nie je možné zhotoviť ďalší rodinný dom ani z dôvodov územného plánu, ani z dôvodu
terénu. Faktická deliteľnosť tým pádom neprichádza do úvahy. Pokiaľ ide o deliteľnosť poukazujeme
tiež na skutočnosť, že jedným z významných faktorov pri posudzovaní reálnej deliteľnosti je faktor

finančnej nákladnosti. Tento faktor je nutné posudzovať z dvoch hľadísk. Prvým z nich je nákladnosť
prác nevyhnutných pre reálne rozdelenie veci. Druhým z nich je ochota spoluvlastníkov sa finančne
podieľať na prácach potrebných na rozdelenie veci. Nakoľko do dnešného dňa žalovaná 2/ prispela na
všetky náklady na nehnuteľnosť sumou 0,- eur, je dôvodné predpokladať, že tento stav bude pokračovať.
Takáto ochota však neexistuje ani zo strany žalobkyne, ani zo strany žalovanej 1/. Pokiaľ takáto vôľa

spoluvlastníkov absentuje, je vec nutné aj v tomto prípade považovať za reálne nedeliteľnú. Žalobkyňa
si zároveň dovoľuje doplniť do spisu sumár mailov, ktoré boli komunikované v minulosti medzi žalovanou
1/ a žalovanou 2/. Tento stav je konečný, pričom napriek deklarovanému záujmu zo strany žalovanej 2/
komunikáciu prerušila a už sa nikdy neobnovila. Z dôkazu, ktorý súd vyžiadal priamo od pošty vyplynulo,
že žalovaná 1/ omylom prevzal žalobu adresovanú žalovanej 2/. Na základe tejto skutočnosti je zrejme

potrebné, aby došlo ku opätovnému doručeniu žaloby žalovanej 2/, a to najmä formou zverejnenia na
úradnej tabuli.8. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobkyňa predložila súdu vyhlásenie o solventnosti
žalovanej 1/ zo dňa 04.03.2025, fotodokumentáciu nehnuteľností, e-mailovú komunikáciu v súvislosti so
zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, odhad ceny nehnuteľností zo dňa 27.02.2025.

9. Súd na pojednávaní z vyjadrení žalovanej 2/ zistil, že žaloba s prílohami nebola žalovanej 2/
riadne doručená, keďže táto sa má dlhodobo zdržiavať v zahraničí. Napriek tomu, že žalovaná mala
riadne vykázané doručenie žaloby, po overení u doručovateľa súd zistil, že zásielku prevzala namiesto
žalovanej 2/ žalovaná 1/, ktorá má trvalý pobyt na rovnakej adrese. Súd preto uskutočnil ich opätovné

doručovanie, pričom listiny boli žalovanej 2/ riadne doručené prostredníctvom úradnej tabule súdu dňa
25.04.2025.

10. Dňa 12.06.2025 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom sa súd oboznámil s podstatným obsahom
spisového materiálu. Žalovaná 1/ k predloženým dôkazom uviedla, že rokovania medzi právnymi
zástupcami prebiehali dlho a keďže mala nehnuteľnosť, kde bola potrebná rekonštrukcia, v tom období

prebiehal rozvod, kúpila novú nehnuteľnosť, ktorú musela rekonštruovať. Ďalej uviedla, že musela
tie peniaze použiť tam. Nakoniec nehnuteľnosť musela predať a presťahovať sa do tohto, lebo to
nebolo možné, nakoľko to vysporiadanie trvá 6 rokov. Žalovaná 1/ predložila súdu krátkou cestou
výpis zo sporenia, na ktorom je uvedená suma 30.070,- eur a potvrdenie od starostu obce Pečeňady,
v ktorom obecný úrad potvrdzuje, že žalovaná 1/ je jedinou zo spoluvlastníčok, ktorej je vyrubovaná

daň z nehnuteľnosti, ktorá ju riadne platí. Právny zástupca žalobkyne odkázal na svoje predchádzajúce
vyjadrenia a nemal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

11. Súd z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci. Žalobkyňa, žalovaná
1/ a žalovaná 2/ sú podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. C. podielovými spoluvlastníčkami

nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v okrese Piešťany, obci C., v katastrálnom území C. a to: pozemku
s parc. č. XXX, o výmere 1626 m2, záhrada, parcela registra „C“; pozemku s parc. č. XXX, o výmere
648 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C“; stavby so súp. č. XX, popis stavby: dom,
postavený na pozemku parc. č. XXX, o výmere 648 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
pričom žalobkyňa vlastní v podielovom spoluvlastníctve podiel na predmetných nehnuteľnostiach o

veľkosti X/XX-XXX vzhľadom k celku, žalovaná 1/ vlastní v podielovom spoluvlastníctve podiel na
predmetných nehnuteľnostiach o veľkosti 3/5-iny vzhľadom k celku, žalovaná 2/ vlastní v podielovom
spoluvlastníctve podiel na predmetných nehnuteľnostiach o veľkosti 1/3-iny vzhľadom k celku.

12. Z odhadu ceny nehnuteľností zo dňa 27.02.2025, vypracovaného obchodnou spoločnosťou

SOLICITOR s.r.o., so sídlom: Vápenná 7, Bratislava, IČO: 35 896 329 vyplýva, že celková cena
nehnuteľností je vo výške 90.000,- eur až 105.000,- eur, pričom predajná cena bude na spodnej hranici.
Uvedené je zapríčinené predovšetkým havarijným stavom nehnuteľnosti vo vnútorných priestoroch,
ktorú je potrebné nutne a rozsiahlo rekonštruovať. Je preto možné predpokladať, že jej reálna trhová
hodnota bude dosahovať cenu 90.000,- eur, keďže potencionálny záujemca bude mať záujem výhradne

o pozemok a vybudovanie novej nehnuteľnosti na pozemku. Nehnuteľnosť je skôr mínusová položka,
náklad pre potencionálneho záujemcu.

13. Z uznesenia Okresného súdu Piešťany pod č. k. 23D/6/2020-72 zo dňa 27.07.2020, právoplatného
dňa 27.07.2020, vyplýva, že cena nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre kat. úz. C. bola stanovená

vo výške 90.000,- eur, a to podľa odborného vyjadrenia vypracovaného dňa 20.02.2020 obchodnou
spoločnosťou RK VESTAREAL, s.r.o., so sídlom: Štefánikova 5, Trnava.

14. Podľa § 137 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý

spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

15. Podľa § 136 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vec môže
byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov (1). Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.
Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

16. Podľa § 141 ods. 1 a 2 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o
vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná
(1). Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, akosa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú
formu (2).

17. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na
návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,

súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

18. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Žiadna osoba nie je povinná zotrvávať v
podielovom spoluvlastníctve proti svojej vôli.

19. Súd je pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo zákona viazaný záväzným poradím spôsobov
vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa § 142 OZ, a to v tomto poradí: 1. rozdelenie veci,
2. prikázanie veci za primeranú náhradu, 3. nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku. Reálne
rozdelenie prichádza do úvahy tam, kde predmet spoluvlastníctva je fakticky aj funkčne deliteľný,

čo je dané predovšetkým u nezastavaných pozemkov. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd
použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.

20. Súd musí predtým ako prikáže vec spoluvlastníkovi skúmať subjektívne a objektívne predpoklady

vyplývajúce priamo zo zákona a z ustálenej rozhodovacej praxe súdov, ktoré umožnia vyhodnotiť, či
takýto spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva je prípustný. Medzi subjektívne predpoklady
patrí súhlas spoluvlastníka, ktorému má byť vec prikázaná a jeho ochota a objektívna schopnosť
vyplatiť náhradu (solventnosť). Objektívnymi predpokladmi sú veľkosť podielov, účelné využitie veci,
násilné správanie spoluvlastníka. Pri prikázaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je nutné

prihliadať aj na to, aby sa vytvorili priaznivé podmienky na nerušené využitie veci a vznikom nového
spoluvlastníckeho vzťahu nedochádzalo k vzniku nových sporných situácií. Podmienkou prikázania veci
jednému spoluvlastníkovi je poskytnutie primeranej náhrady. Zákon neuvádza, čo treba považovať za
primeranú náhradu. Aplikačná prax dospela k záveru, že treba vychádzať zo všeobecnej trhovej ceny
celej veci v čase jej vyporiadania. Primeranou náhradou je potom príslušný podiel všeobecnej ceny.

Rozhodnutím o zrušení podielového spoluvlastníctva a prikázaní veci vzniká nový (spolu)vlastnícky
vzťah k veci.

21. Súd mal za preukázané, že pozemky sú v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne, žalovanej
1/, žalovanej 2/ a sporové strany spoločne nedospeli k zrušeniu a vyporiadaniu podielového

spoluvlastníctva dohodou, pričom z predloženej e-mailovej komunikácie vyplýva, že žalovaná 2/, brat
žalovaných a žalovaná 1/ sa pokúšali v období od 18.08.2020 do 21.12.2020 uzatvoriť dohodu o
zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní, pričom k uzatvoreniu dohody doposiaľ nedošlo.
Z vyjadrenia žalovanej 1/ zo dňa 17.06.2024 a z vyjadrenia na pojednávaní uskutočnenom dňa
17.02.2025 vyplýva, že súhlasí v celom rozsahu so žalobou, a teda so zrušením podielového

spoluvlastníctva a s vyporiadaním - prikázaním nehnuteľností za primeranú náhradu tak, ako navrhol
žalobca v žalobe zo dňa 28.09.2023. Žalovaná 1/ preukázala svoju solventnosť výpisom z bankového
účtu a čestným vyhlásením zo dňa 04.03.2025. Žalovaná 1/ a žalovaná 2/ nevyjadrili nesúhlas
so zrušením podielového spoluvlastníctva a skutočnosti uvádzané žalobkyňou žiadnym spôsobom
nepopreli. Uvedené skutočnosti v konaní tak neboli medzi stranami sporné.

22. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/303/2021 zo dňa 24.08.2022,
rozhodnutiu súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, musí predchádzať neúspešná
snaha podielových spoluvlastníkov o uzavretie dohody o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní. Vychádzajúc z dikcie § 142 OZ, toto neurčuje, že o predmetnú dohodu sa musí žalobca

pokúsiť pred podaním žaloby na súd, na základe čoho pre splnenie tejto podmienky stačí, ak sa žalobca
pokúsil uzavrieť mimosúdnu dohodu so žalovaným až počas súdneho konania, avšak pred vydaním
rozhodnutia súdom prvej inštancie. Súd v prvom rade skúmal naplnenie podmienky pokusu uzatvorenia
dohody, ktorá je základným predpokladom pre zrušenie a vyporiadnaie spoluvlastníctva súdom,pričom zistil, že žalovaná 2/, brat žalovaných a žalovaná 1/ sa pokúšali v období od 18.08.2020 do
21.12.2020uzatvoriťdohoduozrušenípodielovéhospoluvlastníctvaaovzájomnomvyporiadaní,pričom
k uzatvoreniu dohody doposiaľ nedošlo, a to najmä z dôvodu absencie snahy žalovanej 2/ o uzavretie

tejto dohody. Z vyjadrení žalobkyne a žalovanej 1/ má súd za preukázanú snahu sporových strán o
uzatvorenie dohody o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva, avšak poukazujú na nezáujem žalovanej
2/ o uzatvorenie takejto dohody. Súd prihliadol na vyjadrenie žalobkyne, ktoré nebolo spochybnené
sporovými stranami, a teda že žalovaná 2/ dlhodobo nekomunikuje, žalobkyňa nevie, na akej adrese sa
dlhodobo zdržiava, jej pobyt nie je známy, avšak má vedomosť o tom, že od devätnásteho roku života

sa pracovne zdržiavala v Nemecku. Súd rovnako prihliadol na vyjadrenie žalovanej 1/, ktorá uviedla,
že nemá poznatok o tom, kde sa žalovaná 2/ nachádza. Súd pri doručovaní žaloby zistil skutočnosti,
ktoré potvrdzujú vyjadrenia žalobcu a žalovanej 1/, a teda zistil, že žalovaná 2/ sa nezdržiava na adrese
svojho trvalého pobytu a podľa šetrenia súdu ani na inej známej adrese na území Slovenskej republiky.
Má ukončený poistný vzťah ku dňu 15.05.2011 z dôvodu, že vykonáva prácu v inom členskom štáte
Európskej únie. Napriek vykonanému šetreniu, súdu sa nepodarilo žalobu a prílohy doučiť žalovanej 2/

do vlastných rúk, a preto musel žalobu a prílohy doručiť prostredníctvom úradnej tabule súdu. Z obsahu
spisového materiálu, z vyjadrenia strán sporu, z predložených listinných dôkazov - najmä z predloženej
e-mailovej komunikácie, z procesnej aktivity strán sporu, mal súd za preukázané, že sporové strany sa
pred vydaním rozhodnutia vo veci samej pokúšali o uzatvorenie dohody, ktorej predmetom malo byť
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnutiaľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre

kat. úz. C., avšak tieto pokusy boli neúspešné. Preto súd pristúpil podľa § 142 ods. 1 OZ k zrušeniu a
vyporiadaniu podielového spoluvlastnícva.

23. Pokiaľ ide o spôsob vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva, súd mal za to, že reálne
rozdelenie pozemkov a nehnuteľností nie je dobre možné, a to s prihliadnutím na rôznu veľkosť

spoluvlastníckych podielov a ich účelne využitie. V tejto súvislosti sa súd po preskúmaní obsahu
spisového materiálu, a to najmä žaloby, vyjadrení, príloh, odhadu ceny nehnuteľností, fotodokumentácie
nehnuteľností priklonil k argumentácii žalobcu, ktorý uviedol, že v predmetnej veci ide o rodinný dom
o jednej bytovej jednotke, ktorá nie je pripravená na rozdelenie na dve bytové jednotky ani z pohľadu
sietí, pričom sa nachádza na pozemku, ktorý tvorí z veľkej časti súčasť rodinného domu a na zadnej

časti pozemku nie je možné zhotoviť ďalší rodinný dom ani z dôvodov územného plánu, ani z dôvodu
charakteru terénu. Faktická deliteľnosť preto neprichádza do úvahy. Jedným z významných faktorov
pri posudzovaní reálnej deliteľnosti je faktor finančnej nákladnosti. Tento faktor je nutné posudzovať
z dvoch hľadísk. Prvým z nich je nákladnosť prác nevyhnutných pre reálne rozdelenie veci. Druhým
z nich je ochota spoluvlastníkov sa finančne podieľať na prácach potrebných na rozdelenie veci.

Nakoľko do dnešného dňa žalovaná 2/ prispela na všetky náklady na nehnuteľnosťou sumou 0,- eur, je
dôvodné predpokladať, že tento stav bude pokračovať. Súd v zmysle uvedeného tak dospel k záveru,
že rozdelenie nehnuteľností nie je účelné a možné, keďže predmet spoluvlastníctva – nehnuteľnosti
- záhrada, zastavaná plocha a nádvore, rodinný dom, nie sú fakticky aj funkčne deliteľné. Zároveň
neexistuje predpoklad záujmu žalovanej 2/ finančne sa podieľať na rozdelení nehnuteľností, čo vyplýva

z predložených dôkazov a procesnej aktivity žalovanej 2/ počas celého konania. Ak by súd rozhodol
o reálnom rozdelení týchto nehnuteľností, právne vzťahy vyplývajúce z podielového spoluvlastníctva
by nemohli byť považované za riadne vyporiadané, keďže takéto vyporiadanie by viedlo k novým
sporom medzi žalobkyňou a žalovanými, čo by bolo v rozpore základným princípom civilného sporového
konania, podľa ktorého ochrana ohrozených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá

a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

24. Následne preto prichádzal do úvahy žalobkyňou navrhnutý spôsob vyporiadania spoluvlastníctva, a
to prikázanie sporných pozemkov do výlučného vlastníctva žalovanej 1/ za primeranú náhradu, keďže
táto prejavila záujem o ich prikázanie do jej vlastníctva, čo dáva predpoklad následného účelného

využitia vyporiadavaných nehnuteľností.

25. Súd sa zaoberal výškou primeranej náhrady, ktorú by mala žalovaná 1/ uhradiť po zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prikázaním do jej vylučného vlastníctva, pričom vychádzal z
hodnoty nehnuteľností stanovenej podľa odhadu ceny nehnuteľností zo dňa 27.02.2025, vypracovaného

obchodnou spoločnosťou SOLICITOR s.r.o., so sídlom: Vápenná 7, Bratislava, IČO: 35 896 329, kde
bola hodnota nehnuteľností stanovená vo výške 90.000,- eur až 105.000,- eur a z uznesenia Okresného
súdu Piešťany pod č. k. 23D/6/2020-72 zo dňa 27.07.2020, právoplatného dňa 27.07.2020, kde bola
hodnota nehnuteľností stanovená vo výške 90.000,- eur. Súd sa zaoberal otázkou hodnoty týchtonehnuteľností v čase zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pričom pri určení výšky
primeranej náhrady vychádzal zo stúpajúceho trendu hodnôt indexu vývoja cien, ktorý má každým
rokom za následok zvyšovanie ceny predmetných nehnuteľností a ďalej vychádzal z predložených

listín a priloženej fotodokumentácie nehnuteľností, ktoré zachytávajú ich stav. Súd tiež prihliadol na
veľkosť vyporiadavaných pozemkov, ktorých spoločná výmere je až 2274 m2. Súd sa nestotožnil s
názorom spoločnosti SOLICITOR s.r.o., ktorá vo svojom odhade ceny vyporiadavaných nehnuteľností
uviedla, že sa prikláňa k celkovej cene nehnuteľností vo výške 90.000,- eur vzhľadom na havarijný stav
nehnuteľností vo vnútorných priestoroch, ktorú je potrebné nutne a rozsiahlo rekonštruovať. Predložená

fotografickádokumentáciajednoznačnenepreukázalauvedenýhavarijnýstavnehnuteľností,pričomsúd
mal za to, že už samotná veľkosť pozemkov bez ohľadu na stav rodinného domu je taká rozsiahla,
že odôvodňuje odhad ceny nehnuteľnosti vo vyššej hranici určenej odhadcom. Súd tiež poukazuje
na to, že ak v dedičskom konaní v roku 2020 bol stanovená hodnota nehnuteľnosti na 90.000,- eur,
tak v čase vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu, hodnota nehnuteľnosti vzhľadom
na stúpajúcu hodnotu indexu vývoja cien nehnuteľností, ktorú pravidelne stanovuje Štatistický úrad

Slovenskej republiky, musí byť v roku 2025 vyššia. V zmysle uvedeného tak súd dospel k záveru, že
primeranou náhradou za prikázané podiely na vyporiadavaných nehnuteľnostiach bude suma vo výške
42.000,- eur. Celková suma nehnuteľností bola určená na základe odhadu ceny nehnuteľností zo dňa
27.02.2025 v hornom pásme odhadu a to 105.000,- eur, pričom v zmysle uvedeného tak hodnota podielu
žalobkyne (1/15-ina) je vo výške 7.000,- eur a hodnota podielu žalovanej 2/ (1/3-ina) je vo výške

35.000,- eur.

26. Súd ďalej skúmal objektívnu schopnosť žalovanej 1/ vyplatiť finančnú náhradu, t. j. jej solventnosť,
pričom z predloženého potvrdenia o sporení zistil, že žalovaná 1/ by mala disponovať finančnými
prostriedkami na sporiacom účte vo výške 30.070,- eur. Tento dôkaz žiadna zo strán nespochybnila,

pričom zvyšok sumy vo výške 11.930,- eur podľa uváženia súdu je žalovaná schopná zabezpečiť aj z
iných zdrojov ako je spotrebiteľský úver, pričom súd zastáva názor, že absencia finančných prostriedkov
v tejto výške nepreukazuje nesolventnosť žalovanej 1/, naopak z jej vyhlásenia a predložených listinných
dôkazov vyplýva schopnosť a najmä záujem vyplatiť finančnú náhradu za predmetné nehnuteľnosti
riadne a včas.

27. Žalovaná 1/ s navrhnutým spôsobom vyporiadania vyjadrila súhlas, pričom zároveň nerozporovala
v konaní výšku hodnoty nehnuteľností podľa odborných stanovísk. Súd mal preto za preukázané, že
sú splnené všetky objektívne aj subjektívne predpoklady pre prikázanie predmetných nehnuteľností do
výlučného vlastníctva žalovanej 1/, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

28. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

31. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (2).

32. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni

sa voči žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznáva, keďže v predmetnom konaní žiadala
rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Súd zistil, že žalobkyňa bola
v konaní úspešná, pričom týmto jej vzniká nárok na náhradu trov konania. Zásada úspechu však musí
ustúpiť zásade spravodlivého a rozumného usporiadania vzťahov strán sporu, kedy si každá zo strán
bude znášať v tomto konaní vzniknuté trovy sama, keďže žalobkyňa si neuplatnila nárok na náhradu trov

konania a výslovne žiadala v žalobe zo dňa 28.09.2023 o vydania rozhodnutia, podľa ktorého žiadna
zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).