Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 1, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18C/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125200235
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krzysztofek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125200235.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Michaelou Krzysztofek v právnej veci sporu žalobcu: Všeobecná

zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti žalovanej: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XXXX, o zaplatenie sumy 113,10 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 113,10 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,40 % ročne zo sumy 113,10 Eur od 07.01.2025 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením
pohľadávky v sume 2,40 Eur, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažalobouzodňa08.01.2025,doručenoutunajšiemusúdudňa09.01.2025,domáhalvydania

rozhodnutia,ktorýmbysúduložilžalovanejpovinnosťzaplatiťžalobcovisumu113,10Eurspolusúrokom
z omeškania vo výške 8,40 % ročne zo sumy 113,10 Eur od 07.01.2025 do zaplatenia a náklady spojené
s uplatnením pohľadávky v sume 2,40 Eur.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca je akciová spoločnosť založená na účely
verejného zdravotného poistenia, ktorá vykonáva verejné zdravotné poistenie na základe povolenia na
vykonávanie verejného zdravotného poistenia. Žalovaná bola poistencom žalobcu. V praxi pomerne

často dochádza k situácii, že fyzickej osobe evidovanej ako poistenec v systéme verejného zdravotného
poistenia zanikne zdravotné poistenie a tým aj poistný vzťah s konkrétnou zdravotnou poisťovňou v
SR, avšak príslušná zdravotná poisťovňa sa túto rozhodujúcu skutočnosť, v prípade, ak si poistenec
nesplní oznamovaciu povinnosť, dozvie až s odstupom času niekoľkých rokov. Dôvodom tohto stavu
je skutočnosť, že získanie informácie o zániku poistného vzťahu je závislé od splnenia oznamovacej
povinnostipoistencom,resp.odnáhodnezískanejinformáciezinéhozdroja,keďžezdravotnépoisťovne,
ktoré vykonávajú verejné zdravotné poistenie v Slovenskej republike nemajú možnosť z vlastnej činnosti

získať túto rozhodnú informáciu. Počas obdobia, ktoré trvá od zániku zdravotného poistenia poistenca v
Slovenskej republike až do dňa oneskoreného splnenia oznamovacej povinnosti poistencom, zdravotná
poisťovňa dotknutú osobu nesprávne eviduje ako svojho poistenca a uhrádza za takúto osobu náklady
zdravotnej starostlivosti, hoci táto osoba v skutočnosti poistencom danej poisťovne nie je. Tým u
zdravotnej poisťovne dochádza ku vzniku majetkovej škody. Žalovanej v období od 01.10.2004 do
30.04.2021 zaniklo povinné zdravotné poistenie v SR ako osobe, ktorá má trvalý pobyt v SR, pričom
verejné zdravotné poistenie zaniká deň pred dňom, kedy nastali skutočnosti z § 3 ods. 3 písm. a) a c)

zákona č. 273/1994 Z.z., resp. z § 3 ods. 2 písm. a) až e) zákona č. 580/2004 Z.z.. Zákonný zástupca
žalovanej,anižalovaná,sizákonnúoznamovaciupovinnosťvočižalobcovinesplnili.Žalobcasaozániku
jej verejného zdravotného poistenia dozvedel až dňa 10.01.2023, keď žalovaná podala Prihlášku do
zdravotnej poisťovne. Žalovaná ako vecné dávky zdravotného poistenia (zdravotná starostlivosť akapitačné platby), hradené žalobcom z prostriedkov zdravotného poistenia v sume 621,93 Eur, čerpala
naúzemíSRajvobdobípozánikujejverejnéhozdravotnéhopoisteniavSR,hociužnanenemalanárok.
Žalobca si od žalovanej uplatňuje len pohľadávku vzniknutú za vecné dávky hradené od dosiahnutia

plnoletosti. Žalobca vyzval žalovanú na úhradu vecných dávok spolu v sume 113,10 Eur a nákladov
konania v sume 2,40 Eur výzvou zo dňa 17.12.2024 v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Výzvu žalovaná
prevzala dňa 20.12.2024. Lehota na zaplatenie žalovanej skončila dňa 04.01.2025, čo bola sobota.
V omeškaní je teda od 07.01.2025. V súvislosti s vymáhaním pohľadávky vznikli žalobcovi náklady
s doručovaním písomností žalovanej vo výške 2,40 Eur (1 x doporučená zásielka po 2,40 Eur).

3. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. 18C/2/2025-17 zo dňa
13.01.2025, voči ktorému podala žalovaná odpor zo dňa 22.01.2025, v ktorom uviedla, že danom
čase bola nezaopatrené dieťa, viazané na matku C. B., ktorá si splnila všetky svoje povinností pri
odchode do ČR, čo znamená, že bola riadne odhlásená i zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne SR a
následne prihlásená vo VZP ČR aj so žalovanou, s dieťaťom, ktoré je s matkou zviazané. Pri registrácii

k detskej doktorke v Českej republike, u C. F. G., bola vyžiadaná zdravotná dokumentácia žalovanej od
slovenskej pani doktorky C. A., aby nastavila náležitý plán povinného detského očkovania, povinných
pravidelných detských prehliadok a vyšetrení podľa českých štandardov. Nakoľko sú očkovania odlišné,
táto skutočnosť bola so slovenskou pani doktorkou C. A. i konzultovaná. Aj na základe tohoto, slovenská
doktorka C. A. musela mať znalosť o tom, že sa zmenil poskytovateľ zdravotnej starostlivosti zo

Slovenskej na Českú republiku. Na Slovensku sa žalovaná v tej dobe nezdržovala, keďže žila v
ČR, navštevovala materskú školu, plnila predškolskú i školskú dochádzku v Prahe, všetky vyšetrenia,
pravidelné lekárske prehliadky absolvovala u českej pani doktorky C. G.. Vzhľadom k tomu, že žalovaná
mala od presťahovania sa do Českej republiky iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, tak na
Slovensku vznikol konflikt v poberaní kapitačných poplatkov. Všetko nasvedčuje tomu, že tento konflikt

náležite nebol riešený správne slovenskou detskou doktorkou MUDr. Klampárovou, čo malo byť jej
povinnosťou. Z toho pre žalovanú vyplýva skutočnosť, že poberala naďalej kapitáciu za žalovanú
neprávom. O jej presune do Českej republiky bola informovaná. Žalovaná zároveň vzniesla námietku
premlčania vzhľadom na to, ž predmetné kapitačné platby sú staršie ako 3 roky. Zároveň navrhla
zamietnuť žalobu v celom rozsahu.

4. V replike zo dňa 27.02.2025 žalobca uviedol, že nespochybňuje vznik poistenia žalovanej v zahraničí.
Žalobca si uplatňuje voči žalovanej nárok na náhradu nákladov hradených v čase zániku poistného
vzťahu z dôvodu nesplnenia oznamovacej povinnosti, oznámiť žalobcovi v lehote 8 dní vznik poistenia
v zahraničí, ako je uvedené aj v žalobe. Dôkazy o tom, že by si zákonný zástupca žalovanej splnil

oznamovaciu povinnosť stanovenú zákonom, žalovaná doposiaľ nepredložila. Z uvedeného dôvodu
tvrdenia žalovanej o tom, že si jej matka C. B. riadne splnila svoje povinnosti pri odchode do ČR,
vrátane odhlásenia žalovanej z VŠZP, považoval žalobca za nepreukázané a nepodložené dôkazmi.
Z uvedeného dôvodu ich rozporoval. Čo sa týka poberania kapitačných platieb C. A. (všeobecnej
lekárky pre deti a dorast), žalobca eviduje pohľadávku z dôvodu, že za žalovanú v súlade s cenovým

opatrením MZ SR, ktoré upravuje spôsob financovania zdravotnej starostlivosti a zmluvami uzavretými
s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, hradil kapitačné platby, t.j. pravidelné mesačné platby, ktoré
dostáva všeobecný lekár pre deti a dorast za každého poistenca, s ktorým má uzavretú dohodu o
poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Samotná skutočnosť, že si poistenec od poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti vyžiada zdravotnú dokumentáciu, resp. výpis zo zdravotnej dokumentácie, ešte sama

o sebe neznamená zánik dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a odstúpenie od dohody o
poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Zákon spája zánik dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti
s úplné inými inštitútmi, pričom žalovaná doposiaľ nepredložila dôkaz o zániku dohody o poskytovaní
zdravotnej starostlivosti uzavretej predmetným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Z uvedeného
dôvodu jej tvrdenia o tom, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nemal nárok na zaplatené kapitácie,

považoval žalobca za nepodložené a bezpredmetné a z toho dôvodu jej tvrdenia rozporoval.

5. V duplike zo dňa 04.04.2025 žalovaná zotrvala na námietke premlčania.

6. Vo vyjadrení zo dňa 23.06.2025 žalobca uviedol, že žalovaný nárok žalobcu titulom náhrady nákladov

za poskytnutú zdravotnú starostlivosť sa posudzuje podľa § 9 ods. 7 písm. d) zákona o zdravotnom
poistení, pričom premlčanie sa spravuje § 21 ods. 6 zákona o zdravotnom poistení, podľa ktorého právo
zdravotnej poisťovne uplatniť si nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa
§ 9 ods. 7 písm. d) sa premlčí uplynutím dvoch rokov od splnenia oznamovacej povinnosti podľa § 23ods. 1 písm. c) alebo odo dňa, keď sa zdravotná poisťovňa dozvie o skutočnosti zakladajúcej zánik
verejnéhozdravotnéhopoisteniapoistencapodľa§5ods.2a3,najneskôruplynutímdesiatichrokovodo
dňa úhrady nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Žalobca sa dozvedel o zániku verejného

zdravotného poistenia žalovanej dňa 10.01.2023. Z uvedeného vyplýva, že nárok žalobcu na zaplatenie
náhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť nie je premlčaný a žalobca naďalej trval na podanej
žalobe.

7. Žalobca ako dôkazy označil a priložil Prehľad zaplatených vecných dávok v období zániku verejného

zdravotného poistenia za obdobie od 01.10.2004 do 30.04.2021, Výzvu na úhradu kapitačných platieb
hradených v čase zániku poistného vzťahu zo dňa 17.12.2024 i s doručenkou, Formulár zakladajúci
vznik poistenia vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni zo dňa 10.01.2023, priebeh poistiek poistenca.

8. Žalovaná ako dôkazy označila priložila Informace o pojištěnci zo dňa 20.01.2025.

9. Súd zhodnotil všetky podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu a žalovanej, vypočul si
ich prednesy, vykonal dokazovanie relevantnými listinami založenými stranami do spisu špecifikovanými
vyššie a za preukázané považoval nižšie opísané skutočnosti, z ktorých po právnom posúdení dospel
k záveru o dôvodnom podaní žaloby.

10. Žalovanej v období od 01.10.2004 do 30.04.2021 zaniklo povinné zdravotné poistenie v SR.
Žalovaná a jej zákonná zástupkyňa si zákonnú oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi o tejto skutočnosti
nesplnili v zákonom stanovenej lehote. Z Výzvy žalobcu žalovanej na úhradu kapitačných platieb
hradených v čase zániku poistného vzťahu zo dňa 17.12.2024 súd zistil, že za žalovanú žalobca uhradil
vecné dávky (kapitačné platby) C. C. A. aj v čase zániku poistného vzťahu od 01.10.2004 do 30.04.2021,

kedy už žalovaná na ne nemala nárok. Výzvu na úhradu kapitačných platieb si žalovaná prevzala dňa
20.12.2024.

11. Na pojednávaní žalovaná uviedla, že žila od troch rokov v ČR a bola tam riadne poistená. Jej matka
mala všetko vždy v poriadku, všetko riešila tak ako mala a žalovaná si nemyslí, že by to mala platiť,

keď to nie je jej chyba. Mala vtedy tri roky a nemala o tom vedomosť. Preto je toho názoru, že to nie
je opodstatnené a že je to tiež premlčané.

12. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká

povinnosť splniť záväzok.

13. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

14. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,
o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných,
odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní (ďalej len „zákon č. 273/1994
Z.z.), povinne zdravotne poistené sú osoby, ktoré majú na území Slovenskej republiky trvalý
pobyt, a ďalšie osoby uvedené v odseku 2.

15. Podľa § 3 ods. 3 písm. c) zákona 273/1994 Z.z., z povinného zdravotného poistenia sú vyňaté osoby,
ktoré sa dlhodobo zdržiavajú v cudzine a sú v cudzine zdravotne poistené. Za dlhodobý pobyt v cudzine
sa považuje pobyt dlhší ako šesť mesiacov.

16. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 273/1994 Z.z., zdravotné poistenie vzniká narodením, ak ide o osobu s
trvalým pobytom na území Slovenskej republiky.

17. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 273/1994 Z.z., narodenie dieťaťa má povinnosť oznámiť príslušnej
poisťovni rodič dieťaťa alebo jeho zákonný zástupca do 60 dní od jeho narodenia. Do splnenia

oznamovacej povinnosti je príslušnou poisťovňou dieťaťa tá poisťovňa, v ktorej je alebo bola poistená
jeho matka.18. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z.z., poistenec je povinný sa odhlásiť v príslušnej poisťovni
do ôsmich dní od vzniku alebo zániku účasti na verejnom zdravotnom poistení alebo zániku povinnosti
štátu platiť za neho poistné.

19. Podľa § 11 ods. 5 zákona č. 273/1994 Z.z., poistenec je povinný oznámiť príslušnej poisťovni
najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť poistné.
Za maloletých poistencov alebo osoby, ktoré nemajú spôsobilosť na právne úkony, plní túto povinnosť
ich zákonný zástupca.

20. Podľa § 27 písm. b) zákona č. 273/1994 Z.z., je poistenec povinný plniť v ustanovených lehotách
oznamovaciu povinnosť (§ 11) v príslušnej poisťovni.

21. Podľa § 27 písm. f) zákona č. 273/1994 Z.z., je poistenec povinný oznámiť príslušnej poisťovni
skutočnosť, že sa bude dlhodobo, najmenej počas šiestich mesiacov, zdržiavať v zahraničí a bude tam

aj zdravotne poistený, a vrátiť preukaz poistenca.

22. Podľa 3 ods. 2 písm. c) zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákona č. 580/2004 Z.z.“), verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt
na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak na území Slovenskej republiky nie je zamestnaná ani

nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, a ak dlhodobo sa zdržiava v cudzine; za dlhodobý pobyt v
cudzine sa považuje nepretržitý pobyt dlhší ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

23. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z., u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej
republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká deň pred dňom, keď nastali skutočnosti uvedené v § 3 ods.

2 písm. a) až d), alebo dňom zániku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky.

24. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z., poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti v
rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, ak ďalej nie je ustanovené inak.

25. Podľa § 22 ods. 2 písm. e) zákona č. 580/2004 Z.z., poistenec je povinný plniť oznamovacie
povinnosti podľa § 23 ods. 1, 3, 4, 6, 11, 12 a 15 a 16.

26. Podľa § 23 ods. 1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z.z., poistenec je povinný oznámiť príslušnej
zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného

poistenia ( § 5 ods. 2 a 3).

27. Podľa § 9 ods. 7 písm. a) zákona č. 580/2004 Z.z., zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj
nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči poistencovi po zániku verejného
zdravotného poistenia, ak si poistenec nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa § 23 ods. 1 písm. c).

28. Podľa § 21 ods. 6 zákona č. 5580/2004 Z.z., právo zdravotnej poisťovne uplatniť si voči poistencovi
nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa § 9 ods. 7 písm. d) sa premlčí
uplynutím dvoch rokov odo dňa splnenia oznamovacej povinnosti podľa § 23 ods. 1 písm. c) alebo
odo dňa, keď sa zdravotná poisťovňa dozvie o skutočnosti zakladajúcej zánik verejného zdravotného

poistenia poistenca podľa § 5 ods. 2 a 3, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa úhrady nákladov
za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.

29. V zmysle čl. 8 základných princípov zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť

svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

30. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

31. Podľa § 150 ods. 1 a 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné
a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. (1) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich
skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. (2)32. V zmysle § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana nepoprela sa považujú
za nesporné (1). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie

vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (2).

33. Podľa § 185 ods. 1 a 2 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (1). Súd môže
aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo
zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu

nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak (2).

34. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

35. V zmysle § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

36. Zákon č. 160/2015 Z. z. CSP (čl. 8 Základných princípov, § 132 ods. 1, § 150 ods. 1) ako zákonný
procesný predpis, ktorým sa riadi civilné sporové konanie, je postavený na zásade kontradiktórnosti
sporu dvoch rovnocenných strán, ktorý je potom ovládaný prejednacím princípom. Ten spočíva v tom, že
tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného prípadu a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto

skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie
skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov
leží zásadne na stranách a ukladá im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Strana
má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné
tvrdenia a dôkazy. Nie je jeho povinnosťou, a nemá ani právo vykonávať dokazovanie o rozhodujúcich

skutočnostiach bez návrhu strán sporu. Neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena vedie k
strate sporu. Dôkazné prostriedky možno navrhovať spôsobom a v lehotách v zmysle CSP v súlade s
princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

37. Vzhľadom ku skutočnosti, že predmetné konanie má charakter kontradiktórneho a sporového

konania, sú to práve sporové strany, ktorých zaťažuje povinnosť uviesť súdu skutočnosti osvedčujúce
vznik a dôvodnosť uplatneného nároku, resp. v prípade obrany, uviesť súdu skutočnosti uplatnený
nárok spochybňujúce, resp. úplne vylučujúce. Túto povinnosť právna teória označuje ako povinnosť
unesenia bremena tvrdenia, na ktoré následne nadväzuje aj povinnosť unesenia dôkazného bremena.
Znamená to, že sporové strany sú povinné nielen tvrdiť určité relevantné skutočnosti, ale zároveň na

ich preukázanie sú povinné označiť dôkazy. V prípade, že neunesú dôkazné bremeno, ani bremeno
tvrdenia, nemôžu byť v konaní úspešní.

38. Z ustanovenia § 151 CSP vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových
tvrdeníprotistrany.Napopretieskutkovýchtvrdenísakladúurčitékvalitatívnenároky.Popierajúcastrana

musí uviesť vlastné tvrdenia. Pre kvalitu popretia skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako
pre predkladanie skutkových tvrdení. Rovnako ako skutkové tvrdenia, aj popretie skutkových tvrdení
musí byť substancované. Ak strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany,
nastupuje ako procesný následok uplatnenia domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné.
(Civilný sporový poriadok, komentár, Števček M. a spol., 2016, str. 574).

39. Predmetom konania je náhrada škody, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku porušenia povinnosti
žalovanej, ako poistenca, vyplývajúcej jej zo zákona o zdravotnom poistení. Žalovaná si nesplnila
oznamovaciu povinnosť podľa § 23 ods. 1 písm. c) zák. č. 580/2004 Z.z. (resp. podľa § 11 ods. 5 zákona
č. 273/1994 Z.z.) v dôsledku čoho žalobca uhradil platby za poskytnutú zdravotnú starostlivosť žalovanej

(konkrétne kapitačné platby za žalovanú) v období od 16.01.2019 do 30.04.2021 v čase, keď nebola
poistencom žalobcu a táto starostlivosť z dôvodu skončenia poistného vzťahu už nemala byť hradená
žalobcom ako zdravotnou poisťovňou.

40. Z vyššie citovaných ustanovení zákona o zdravotnom poistení vyplýva, že právo na úhradu

poskytnutej zdravotnej starostlivosti príslušnou zdravotnou poisťovňou má iba osoba, ktorá je v čase
jej poskytnutia jej poistencom. Je teda zrejmé, že osoba, ktorej zaniklo verejné zdravotné poistenie na
území Slovenskej republiky, nemá nárok na úhradu poskytnutej zdravotnej starostlivosti z finančných
prostriedkov zdravotného poistenia v Slovenskej republike prostredníctvom žalobcu.41. V danom prípade bolo nesporné, že žalovaná bola poistencom žalobcu, že následne bola žalovaná
z dôvodu dlhodobého pobytu v cudzine poistená v zahraničí, konkrétne v ČR, kde navštevovala aj detskú

lekárku, že u žalovanej došlo k zániku verejného zdravotného poistenia v SR v období od 01.10.2004
do 30.04.2021 a že žalobca sa o tomto zániku dozvedel až 10.01.2023, kedy žalovaná podala prihlášku
do zdravotnej poisťovne. V konaní tak zostalo sporným, či žalovaná, resp. jej zákonný zástupca riadne
oznámila žalobcovi skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia, to znamená,
či si riadne splnila oznamovaciu povinnosť poistenca a či takúto povinnosť mala namiesto žalovanej

jej detská lekárka, ktorá poberala od žalobcu kapitačné platby za žalovanú. Tiež bolo sporné, či je
pohľadávka žalobcu premlčaná.

42. Súd má za to, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo z predložených dokladov,
že žalovanej zaniklo verejné zdravotné poistenie v SR v období od 01.10.2004 do 30.04.2021
z dôvodu dlhodobého, vyše 6 mesiacov pretrvávajúceho, pobytu v cudzine a že žalovaná, resp. jej

zákonný zástupca, si svoju povinnosť vyplývajúcu z § 23 ods. 1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z.z. o
zdravotnom poistení (resp. z § 11 ods. 5 zákona č. 273/1994 Z.z.), t.j. oznámiť túto skutočnosť žalobcovi
do 8 dní, nesplnili. Je nesporné, že po zániku verejného zdravotného poistenia boli zo strany žalobcu
uhrádzané kapitačné platby detskej lekárke žalovanej v sume 113,10 Eur, ktoré si žalobca uplatnil voči
žalovanej len za obdobie jej plnoletosti, t.j. od 16.01.2019.

43. Došlo tak k situácii, že u žalovanej, evidovanej ako poistenec v systéme verejného zdravotného
poistenia, zaniklo zdravotné poistenie v zmysle § 5 ods. 2 zákona a tým aj poistný vzťah s konkrétnou
zdravotnou poisťovňou - žalobcom, ale žalobca (ako príslušná zdravotná poisťovňa) sa túto rozhodujúcu
skutočnosť nedozvedel včas, ale až dňa 10.01.2023. Dôvodom uvedeného stavu je skutočnosť,

že získanie rozhodnej informácie o zániku poistného vzťahu bolo závislé od splnenia oznamovacej
povinnosti samotnou žalovanou, resp. jej zákonným zástupcom (splnenie povinnosti v zmysle § 23 ods.
1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z.z. alebo § 11 ods. 5 zákona č. 273/1994 Z.z.), pretože žalobca ako
zdravotná poisťovňa vykonávajúca verejné zdravotné poistenie v Slovenskej republike samotná nemala
možnosť z vlastnej činnosti získať takúto informáciu.

44. V dôsledku uvedeného počas obdobia trvajúceho od zániku zdravotného poistenia žalovanej v
Slovenskej republike do 30.04.2021, tak zdravotná poisťovňa žalovanú nesprávne evidovala ako svojho
poistenca a uhrádzala za ňu náklady kapitačných platieb, hoci žalovaná v tomto období v skutočnosti jej
poistencomnebola.Žalobcaplnilkapitačnéplatbyposkytovateľovizdravotnejstarostlivostibezprávneho

dôvodu. Týmto zdravotnej poisťovni vznikla majetková škoda, ktorej náhradu si dôvodne uplatnila voči
žalovanej ako zodpovednej osobe v tomto konaní.

45. Čo sa týka tvrdení žalovanej, že v tom čase bola nezaopatreným dieťaťom a je si istá, že jej matka
mala vždy všetko na poriadku, že všetko riešila ako mala, čo znamená, že bola riadne odhlásená i zo

Všeobecnej zdravotnej poisťovne SR a následne prihlásená vo VZP ČR aj so žalovanou a že zároveň
bolo povinnosťou detskej lekárky v SR nahlásiť žalobcovi zmenu detského lekára žalovanej do ČR,
súd je toho názoru, že žalovaná účinne nepoprela skutkové tvrdenia žalobcu, neuviedla skutočnosti
uplatnený nárok spochybňujúce, resp. úplne vylučujúce a zároveň ani neuniesla dôkazného bremeno.
Súd považuje takéto popretie skutkových tvrdení žalobcu žalovanou za neúčinné. Je povinnosťou

strany vyjadrovať sa konkrétne, tak aby bolo zrejmé ku ktorým konkrétnym skutočnostiam sa vyjadruje.
Formulácia typu „popieram tvrdenia žalobcu“ „lebo si stojím za svojim“ a pod. je popretím zmyslu a účelu
§ 151 CSP. Procesný predpis navyše v § 151 ods. 2 CSP presne uvádza akým spôsobom je potrebné
skutkové tvrdenia popierať, tak aby toto popretie bolo účinné. Preukázaný skutkový stav je v sporovom
konaní vždy výsledkom dôkaznej aktivity strán konania, ktoré sú povinné na preukázanie svojich tvrdení

predložiť alebo navrhnúť dôkazy.

46. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri
rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda
vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej

zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné
strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom
dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových
tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazomna § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za
vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením
súdneho konania ako je zrejmé z § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť

pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s
poukazom na § 151 a § 153 CSP.

47. Dokazovanie je procesným právom upravený postup súdu a strán, účelom ktorého je získanie
poznatkov dôležitých pre rozhodnutie súdu, ktorými sa overuje ne/pravdivosť tvrdení strán. Základnou

normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 132 CSP, podľa ktorého sú to
strany, ktoré označujú dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú
povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Preukázaný
skutkový stav je v sporovom konaní vždy výsledkom dôkaznej aktivity strán konania, ktoré sú povinné na
preukázanie svojich tvrdení predložiť alebo navrhnúť dôkazy. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží
zásadne na stranách sporu a každá strana je povinná označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Strana, ktorá neoznačila dôkazy
potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia
súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon
určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok sporu, pokiaľ je určovaný
výsledkom vykonaného dokazovania. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci

samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného
práva pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov (ako i na základe skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné), teda zisťuje skutkový stav
veci, ktorý je výsledkom dôkaznej aktivity strán konania, t. j. do akej miery si splnia svoju povinnosť
označiť alebo predložiť dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, pričom miera splnenia tejto

povinnosti zásadne predurčuje skutkový záver súdu, ako základ právneho posúdenia uplatneného
nároku. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za
pravdivé), je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie, teda strata sporu, nároku. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tej strane, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé
právne dôsledky, ide teda o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Nie je úlohou súdu,

aby ex offo nahrádzal procesnú aktivitu strán sporu ohľadne ich dôkazného bremena. Strana musí
preukázať to, čo tvrdí.

48. Súd je toho názoru, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno. Preukázaný skutkový stav
je v sporovom konaní vždy výsledkom dôkaznej aktivity strán sporu, ktoré sú povinné na

preukázanie svojich tvrdení predložiť alebo navrhnúť dôkazy. Svojimi tvrdeniami bez predloženia
akýchkoľvek dôkazov však žalovaná v žiadnom smere účinne nepoprela tvrdenia žalobcu, podložené
žalobcom i listinnými dôkazmi, z ktorých mal súd za jednoznačne preukázané, že žalovaná a ani
jej zákonná zástupkyňa si nesplnili oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi, keďže mu neoznámili
skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia, t.j. zánik trvalého pobytu na území

Slovenskej republiky a dlhodobý pobyt v cudzine.

49. V tejto súvislosti súd podotýka, že vznik poistenia žalovanej v zahraničí žalobca nespochybňoval
a nebolo to sporné. Sporné v konaní bolo, či si žalovaná a jej zákonný zástupca splnili oznamovaciu
povinnosť voči žalobcovi o skutočnostiach rozhodujúcich pre zánik verejného zdravotného poistenia na

území SR. Žalovaná síce tvrdila, že si svoju oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi riadne splnila (resp.
ju splnila jej matka ako jej zákonný zástupca), nepredložila súdu však žiaden dôkaz a tak v konaní
žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázala svoje tvrdenia o odhlásení sa z verejného zdravotného
poistenia na území SR.

50. Zároveň súd uvádza, že skutočnosť vyžiadania si zdravotnej dokumentácie od slovenskej detskej
lekárky pre detskú lekárku v ČR, je v tomto konaní absolútne irelevantná. Samotná skutočnosť, že
si poistenec od poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vyžiada zdravotnú dokumentáciu, resp. výpis
zo zdravotnej dokumentácie, ešte sama o sebe neznamená zánik dohody o poskytovaní zdravotnej
starostlivosti a odstúpenie od dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Zákon spája zánik dohody

oposkytovanízdravotnejstarostlivostisúplnéinýmiinštitútmi,pričomžalovanásúdunepredložilažiaden
dôkaz o zániku dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti uzavretej predmetným poskytovateľom
zdravotnej starostlivosti. Taktiež nie je správna úvaha žalovanej, že namiesto nej mala oznamovaciu
povinnosť voči žalobcovi v zmysle § 23 ods. 1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z.z. (resp. v zmysle § 11ods. 5 zákona č. 273/1994 Z.z.) jej detská lekárka na území SR, keďže túto oznamovaciu povinnosť
zákon ukladá len poistencovi, zo žiadneho výkladu ustanovenia tohto zákona nevyplýva, že by uložil
predmetnú povinnosť namiesto poistenca jeho lekárovi.

51. Čo sa týka námietky premlčania vznesenej žalovanou, tu súd poukazuje na to žalovaný nárok
žalobcusaposudzujepodľa§9ods.7písm.d)zákonač.580/2004Z.z.,pričompremlčaniesaspravuje§
21 ods. 6 zákona č. 580/2004 Z.z., podľa ktorého právo zdravotnej poisťovne uplatniť si nárok na úhradu
nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa § 9 ods. 7 písm. d) sa premlčí uplynutím dvoch

rokov od splnenia oznamovacej povinnosti podľa § 23 ods. 1 písm. c) alebo odo dňa, keď s zdravotná
poisťovňa dozvie o skutočnosti zakladajúcej zánik verejného zdravotného poistenia poistenca podľa §
5 ods. 2 a 3, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa úhrady nákladov za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť. Žalobca sa dozvedel o zániku verejného zdravotného poistenia žalovanej dňa 10.01.2023,
čo v konaní nebolo sporné, pričom žalobu podal dňa 09.01.2025, t.j. v rámci subjektívnej dvojročnej
premlčacej lehoty a zároveň si uplatnil tento nárok za obdobie od 16.01.2019, to znamená, že od tohto

dátumu neplynula ani 10 ročná objektívna premlčacia lehota. Z uvedeného vyplýva, že nárok žalobcu
nie je premlčaný.

XX. Keďže z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že žalovaná žalobcovi
dobrovoľne neuhradila predmetnú pohľadávku, súd jej vo výroku I. rozsudku uložil povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu 113,10 Eur. Súd žalobcovi priznal tiež sumu 2,40 Eur ako nesporne vynaložené náklady
spojené s uplatnením pohľadávky žalobcu voči žalovanej.

53.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

54. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

55. Pokiaľ ide o požadovaný úrok z omeškania v tejto časti považoval súd návrh za dôvodný, keď
sa stotožnil aj so vznikom omeškania s úhradou sumy 113,10 Eur od 07.01.2025, nakoľko žalovaná
nezaplatila dlžnú sumu do dátumu splatnosti dňa 04.01.2025, čo bola sobota, preto sa nasledujúci
pracovný deň dostala do omeškania. Súd sa stotožnil s výškou úroku z omeškania 8,40 % ročne, keď

mal preukázané, že ku dňu vzniku omeškania 07.01.2025 (s tým, že právny vzťah medzi stranami
sporu vznikol do 31.01.2013), bola všeobecná úroková sadzba vo výške 11,40 %, preto súd priznal
žalobcovi ním uplatnený úrok z omeškania vo výške 8,40 % ročne zo sumy 113,10 Eur od 07.01.2025
do zaplatenia, keď nemôže prekročiť žalobu.

56. Podľa § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), lehota na
plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu
lehotu.

57. S prihliadnutím na výšku istiny s príslušenstvom, na zaplatenie ktorých súd zaviazal žalovanú, určil

súd žalovanej v súlade s § 232 ods. 3 veta druhá CSP na plnenie primeranú dlhšiu lehotu 15 dní od
právoplatnosti rozsudku.

58. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

59. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

60. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

61. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštanciepo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

62. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého
ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva

tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)

63. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd aplikoval ustanovenia § 262 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v plnom rozsahu úspešný, čo v konečnom dôsledku
znamená nárok žalobcu voči žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov celého tohto konania v

rozsahu 100 % trov konania. Súd však žalobcovi s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP nárok na náhradu trov
konania vo výroku II. nepriznal, pretože mu v konaní doposiaľ žiadne trovy nevznikli a ani si nárok na
náhradu trov konania neuplatnil. Súd mal za to, že bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade
trov konania žalobcu uvedeným spôsobom za použitia čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia
niet), t.j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie

len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).