Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 6, 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 8C/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325200129
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radka Laceková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:4325200129.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Radkou Lacekovou, v spore žalobcu: Mesto Levice, so sídlom

Nám. Hrdinov 1, Levice, IČO: 00 307 203, zastúpený splnomocneným zástupcom A. B. C., nar.
X.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, E., proti žalovanému v 1. rade: F. G., narodený X.X.XXXX, E. H. XXXX/
XX, E., žalovanej v 2. rade: I. G., narodená XX.X.XXXX, E. H. XXXX/XX, E., o vypratanie nehnuteľnosti,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní vypratať byt č. XX J. X- dvojgarsónka, ktorý sa nachádza v bytovom
dome so súpisným číslom XXXX K. L. E. H. XX B. E., ktorý je evidovaný na liste vlastníctva č.X vedenom
Okresným úradom E., katastrálnym odborom, pre katastrálne územie E. a odovzdať tento byt žalobcovi,

a to do 30 dní od poskytnutia náhradného ubytovania žalobcom žalovaným v 1. a 2.rade.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100%. O výške
trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na Okresnom súde Levice sa pod sp. zn. 8C/2/2025 vedie konanie v spore žalobcu: Mesto Levice, so
sídlom Nám. Hrdinov 1, Levice, IČO: 00 307 203, zastúpený splnomocneným zástupcom A. B. C., nar.
X.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, E., proti žalovanému v 1. rade: F. G., narodený X.X.XXXX, E. H. XXXX/
XX, E., žalovanej v 2. rade: I. G., narodená XX.X.XXXX, E. H. XXXX/XX, E., o vypratanie nehnuteľnosti.

2. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 13.1.2025 žiadal, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade
povinnosť vypratať byt č. XX J. X- dvojgarsónka, ktorý sa nachádza v bytovom dome so súpisným číslom
XXXX K. L. E. H. XX B. E., ktorý je evidovaný na liste vlastníctva č.X vedenom Okresným úradom E.,
katastrálnym odborom, pre katastrálne územie E. a odovzdať tento byt žalobcovi. Žalobca v podanú
žalobu odôvodnil nasledovne:

3. Žalobca je výlučným vlastníkom bytového domu so súpisným číslom XXXX, ktorý sa nachádza na
ulici E. H. J. B. E., ktorý je postavený na pozemku parcelné číslo: XXXXX/XX, výmera v m2: 344 druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria a je evidovaný na liste vlastníctva č. X vedenom Okresným
úradom E., katastrálnym odborom, pre katastrálne územie E. (ďalej len „Obytný dom"). V Obytnom dome
na ulici E. H. v Leviciach sa nachádza byt č. XX J. X, tup bytu: 2-garsónka (ďalej len „Byt"). Žalobca je
na základe udeleného splnomocnenia zastúpený konateľom spoločnosti SLUŽBYT LEVICE, spol. s r.o.
so sídlom Poľná 8, 934 03 Levice, IČO: 34 117 989, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu

Nitra, oddiel: Sro, vložka číslo: 1142/N (ďalej len „Správca"), ktorej predmetom činnosti (podnikania)
je okrem iného aj správa a údržba bytového a nebytového fondu v rozsahu voľných živností. Správca
vykonáva pre žalobcu správu obytného domu. Žalovaní sú fyzické osoby, ktoré uzatvorili so žalobcom
zastúpeným správcom Nájomnú zmluvu č. M. - XXXX/XXXX zo dňa 24.8.2021 (ďalej len „Nájomnázmluva"), na základe ktorej Žalobca prenechal Žalovaným Byt do užívania na dobu určitú od 1.9.2021
do 28.2.2022. Žalovaní napriek uplynutiu doby nájmu bytu a povinnosti odovzdať byt po skončení nájmu
v zmysle nájomnej zmluvy žalobcovi, do dňa podania žaloby na súd byt nevypratali a naďalej ho bez

právneho dôvodu užívajú, čím sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohacujú. Žalovaní nemajú nárok na
bytovú náhradu.

4. Podľa článku 4. (Doba nájmu) bod 4.1 Nájomnej zmluvy, prenajímateľ (Žalobca) prenajíma Byt
Nájomcovi (Žalovaným) na dobu určitú od 1.9.2021 do 28.2.2022 (ďalej len „Doba nájmu").

Podľa článku 7. (Zánik nájmu Bytu) bod 7.1 odsek 7.1.1 Nájomnej zmluvy, nájom Bytu zaniká uplynutím
Doby nájmu, ak nedošlo k opakovanému uzavretiu nájomnej zmluvy na Byt.
Podľa článku 7. (Zánik nájmu Bytu) bod 7.3 prvá veta Nájomnej zmluvy, k termínu skončenia nájmu je
Nájomca (Žalovaní) povinný Byt uvoľniť a odovzdať ho Správcovi v stave primeranom dobe užívania,
pričom zodpovedá za vzniknuté škody.
Podľa článku 7. (Zánik nájmu Bytu) bod 7 .4 Nájomnej zmluvy, nájomca (Žalovaní) po skončení nájmu

Bytu nemá nárok na poskytnutie náhradného ubytovania alebo inej bytovej náhrady.

5. Nakoľko na základe vyššie uvedených skutočností bolo žalobcom preukázané vlastnícke právo k bytu
ako aj to, že žalobcovi byt žalovaní zadržiavajú neprávom, čím boli naplnené dva predpoklady, ktorých
splnenie sa vyžaduje pre úspech žaloby na vypratanie nehnuteľnosti (bytu), žalobca v zmysle § 137

písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov požaduje, aby
Okresný súd Levice po zistení skutkového stavu jeho žalobe vyhovel.

6. Okresný súd Levice v zmysle § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“) vyzval žalovaných v 1. a 2. rade, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia

písomne vyjadrili k žalobe doručenej na Okresný súd Levice dňa 13.1.2025, uviedli vo vyjadrení
rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojili listiny, na ktoré sa odvolávajú, označili dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznávajú. Súd doručil žalovanému
v 1. rade žalobu s prílohami, poučenie, potvrdenie a uznesenie č.k. 8C/2/2025-24 zo dňa 15.1.2025
(čl. 30). Žalovanej v 2. rade súd doručil žalobu s prílohami, poučenie, potvrdenie a uznesenie č.k.

8C/2/2025-24 zo dňa 15.1.2025 (čl. 29). Žalovaní zostali voči výzve súdu pasívnymi.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 6.5.2025, na ktorom vec prejednal v prítomnosti
splnomocneného zástupcu žalobcu a bez prítomnosti žalovaných, ktorým bolo doručené predvolanie
na pojednávanie fikciou doručenia, no svoju neúčasť neospravedlnili. Súd pojednával v neprítomnosti

žalovaného v 1. a 2. rade podľa § 180 CSP. Splnomocnený zástupca žalobcu k veci uviedol, že
so žalovanými bola uzavretá nájomná zmluva na dobu určitú do 28.2.2022. Nakoľko počas platnosti
nájomnej zmluvy si neplnili povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy nebola so žalovanými uzatvorená
nová nájomná zmluva. V súčasnom období predmetnú nehnuteľnosť užívajú bez právneho titulu.
Z uvedeného dôvodu žalobca zotrval na podanej žalobe.

8. Po oboznámení sa s obsahom listinných dôkazov, a to najmä: žaloba č.l. 1, splnomocnenie č.l. 4,
výpis z OR č.l. 6-7, výpis z KN č.l. 8, nájomná zmluva č. M./XXXX zo dňa 24.8.202 č.l. 9-13, lustrácie
č.l. 15, XX, XX, XX, XX, XX, 22,23, uznesenie č.l. 24, poučenie o procesných právach a povinnostiach
strán sporu č.l. 27, doručenka č.l. 34, doručenka č.l. 36, súd ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

9. Ako vyplýva z aktuálneho listu vlastníctva č. X, vedeného pre katastrálne územie E., obec E., okres
E., žalobca je výlučným vlastníkom bytu č. č. XX J. X- dvojgarsónka, ktorý sa nachádza v bytovom dome
so súpisným číslom XXXX K. L. E. H. XX B. E., postaveného na parc. reg. „C“, parc. č. XXXXX/XX –
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 344 m2. Žalobca zastúpený správcom SLUŽBYT LEVICE, spol.

s r.o., so sídlom Poľná 8, Levice, IČO: 34 117 989 uzavrel dňa 24.8.2021 so žalovanými Nájomnú zmluvu
č. M./XXXX, v zmysle ktorej žalobca žalovaným prenechal sporný byt do užívania na dobu určitú, a to od
1.9.2021 do 28.2.2022. Z daného vyplýva, že uplynula doba nájmu spornej nehnuteľnosti a žalovaní ju
užívajú bez právneho dôvodu. Podľa článku 7. (Zánik nájmu Bytu) bod 7.1 odsek 7.1.1 Nájomnej zmluvy,
nájom Bytu zaniká uplynutím Doby nájmu, ak nedošlo k opakovanému uzavretiu nájomnej zmluvy na

Byt. Podľa článku 7. (Zánik nájmu Bytu) bod 7 .4 Nájomnej zmluvy, nájomca (Žalovaní) po skončení
nájmu Bytu nemá nárok na poskytnutie náhradného ubytovania alebo inej bytovej náhrady. Podľa článku
7. (Zánik nájmu Bytu) bod 7.3 prvá veta Nájomnej zmluvy, k termínu skončenia nájmu je Nájomca(Žalovaní) povinný Byt uvoľniť a odovzdať ho Správcovi v stave primeranom dobe užívania, pričom
zodpovedá za vzniknuté škody.

10. Podľa § 137 písm. a) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

11. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné..

12. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

13. Podľa § 685 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), nájom bytu
vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a
to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis

príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať
len z dôvodov ustanovených v zákone.

14. Podľa § 710 ods. 2 OZ, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto
času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

15.Podľa§676ods.2OZ,aknájomcaužívaveciajposkončenínájmuaprenajímateľprotitomunepodá
návrhnavydanievecialebonavypratanienehnuteľnostinasúdedo30dní,obnovujesanájomnázmluva
za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok
sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.

16. Podľa § 712 ods. 1 OZ, bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie.

17. Podľa § 712 ods. 3 OZ, náhradným ubytovaním je byt s jednou obytnou miestnosťou alebo obytná
miestnosť v slobodárni, ubytovni alebo v iných zariadeniach určených na trvalé bývanie alebo podnájom

v zariadenej alebo nezariadenej časti bytu u iného nájomcu. Byt alebo obytnú miestnosť môžu užívať
aj viacerí nájomcovia.

18. Podľa § 712a ods. 9 OZ, pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca právo na bytovú
náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má nájomca právo na bytovú

náhradu.5h)

19. Podľa § 712c ods. 1 OZ, ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je povinný vysťahovať
sa z bytu a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada. Spoloční
nájomcovia majú právo len na jednu bytovú náhradu.

20. Podľa § 712c ods. 3 OZ, nájomca, ktorý má byt vypratať, je povinný uzavrieť zmluvu o bytovej
náhrade do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady; ak nájomnú
zmluvu bezdôvodne neuzavrie, jeho nárok na bytovú náhradu zanikne.

21. Podľa § 717 ods. 1 OZ, v zariadeniach určených na trvalé bývanie vzniká nájom obytnej miestnosti
nájomnou zmluvou uzavretou medzi prenajímateľom a nájomcom.

22. Podľa § 718 OZ, ak je nájomca povinný sa z obytnej miestnosti sa vysťahovať, stačí mu poskytnúť
náhradné ubytovanie, pokiaľ nájomnou zmluvou nedohodli účastníci niečo iné.

23.Podľa§3ods.1OZ,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

24. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.25. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

26. Podľa Článku 20 ods. 1 Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, (ďalej len
„Ústava Slovenskej republiky“), každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov
má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu
nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

27. Podľa Článku 19 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,
osobnejcti,dobrejpovestianaochranumena.(ods.1).Každýmáprávonaochranupredneoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života (ods. 2).

28. Podľa Článku 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na
ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho

práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru
ustanovenú zákonom.

29. Podľa Článku 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň
vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.

30. Podľa prvej vety Článku 21 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, iné zásahy do nedotknuteľnosti
obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu
života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného
ohrozenia verejného poriadku.

31. Podľa Článku 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod
ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.

32. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.1.2025 domáhal ochrany svojho

vlastníckeho práva a to vyprataním bytu č. č. XX J. X- dvojgarsónka, ktorý sa nachádza v bytovom dome
so súpisným číslom XXXX K. L. E. H. XX B. E., ktorý je evidovaný na liste vlastníctva č.X vedenom
Okresným úradom E., katastrálnym odborom, pre katastrálne územie E., a to na tom skutkovom základe,
že medzi žalobcom a žalovanými bola dňa 24.8.2021 uzatvorená Nájomná zmluva č. M./XXXX, na
základe ktorej žalobca prenechal žalovaným byt do užívania na dobu určitú do 28.2.2022. V tejto zmluve

bolo dohodnuté, že nájomcovia po skončení nájmu nemajú nárok na zabezpečenie bytovej náhrady.
Ak teda bola nájomná zmluva uzavretá na určitý čas, končí sa uplynutím tohto času a nájomcovia
sú povinní sa z nehnuteľnosti vysťahovať a odovzdať ju prenajímateľovi v stave, v akom ju prevzali.
Užívaním nehnuteľnosti nájomcami aj po skončení nájmu nevzniká obnovený nájom podľa § 676 ods. 2
OZ. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že žalovaní užívajú vyššie citovaný byt po tom, čo nájom zanikol,

a preto ide o jeho užívanie bez právneho dôvodu.

33. Vlastnícke právo patrí do skupiny absolútnych práv, ktoré pôsobia voči všetkým („erga omnes“),
čomu zodpovedá povinnosť iných subjektov nerušiť oprávnený subjekt vo výkone jeho práv k veci.
Občiansky zákonník vymedzuje v § 123 obsah vlastníckeho práva tak, že vlastník je v medziach zákona

oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Ochrana vlastníckeho práva je garantovaná právnou normou najvyššej sily a to Ústavou SR, pričom
vecnoprávnu ochranu vlastníckeho práva zabezpečuje zákon prostredníctvom žalôb zakotvených v §
126 Občianskeho zákonníka. Osobitným druhom žaloby podľa § 126 Občianskeho zákonníka je žaloba
na vypratanie nehnuteľnosti, pričom predpokladom úspešnosti takejto žaloby je jednak preukázanie

vlastníckeho práva žalobcu k predmetu sporu (aktívna vecná legitimácia) a tiež preukázanie, že vec
sa nachádza vo faktickej moci tretej osoby (pasívna vecná legitimácia), ktorá zadržiava predmet sporu
neoprávnene, teda bez právneho dôvodu.

34. V konaní bolo preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom bytu č. 51 B 8- dvojgarsónka, ktorý

sa nachádza v bytovom dome so súpisným číslom XXXX na ulici E. H. XX B. E., ktorý je evidovaný
na liste vlastníctva č.X vedenom Okresným úradom E., katastrálnym odborom, pre katastrálne územie
E., v dôsledku čoho má tak súd otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní za preukázanú.
V konaní nebolo tiež sporné, že žalovaní majú predmetný byt vo svojej faktickej moci, keď sporný bytdoposiaľ užívajú, a to napriek tomu, že nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú a to do 28.2.2022,
na základe čoho má súd otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných za preukázanú tiež. Žalovaní
skutkové tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nepopreli. z lustrácie v Registri obyvateľov SR a Sociálnej

poisťovni vyplynulo, že žalovaní nemajú príjem a majú v osobnej starostlivosti 8 maloletých detí vo veku
od 2 do 16 rokov. V zmysle ústavou garantovaného práva na súkromie a rodinný život súd má za to, že
by bolo žiaduce, aby žalobca poskytol žalovaným náhradné ubytovanie.

35. Žalobca tak podanou žalobou o vypratanie nehnuteľnosti sleduje ochranu svojho základného práva

a to vlastníckeho práva (Čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), pričom právo na obydlie žalovaných
(Čl. 21 Ústavy Slovenskej republiky) je tiež právom základným, avšak ani jeho ochranu nemožno
považovať za bezhraničnú. Je tak nepochybné, že v prejednávanej veci sa dostalo do stretu právo
žalobcu, ktorý sa domáha ochrany svojho vlastníckeho práva voči žalovaným, ktorí do jeho vlastníckeho
práva neoprávnene zasahujú tým, že sporný byt užívajú a to napriek tomu, že im k tomu nesvedčí žiadny
právny dôvod a právo žalovaných na nedotknuteľnosť obydlia.

36. Zabezpečením bytovej náhrady je pre účely tohto zákona predloženie písomného vyhlásenia osoby,
ktorá poskytne náhradný byt alebo náhradné ubytovanie o tom, že uzavrie zmluvu o nájme alebo
podnájme bytu s osobou, ktorá má byt vypratať. Zákonné ustanovenie § 712c ods. 3 OZ stanovuje zánik
nároku na bytovú náhradu ako dôsledok (sankciu) bezdôvodného nesplnenia povinnosti nájomcu, ktorý

má byt vypratať, uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o jej
zabezpečení. Písomné vyhlásenie o zabezpečení bytovej náhrady je jednostranným adresným právnym
úkonom osoby, ktorá poskytne náhradný byt alebo náhradné ubytovanie v právnom záujme osoby, ktorú
zaťažuje povinnosť zabezpečiť bytovú náhradu. Zákonná úprava v ustanovení § 712c ods. 3 OZ, ktorá
má nárok na bytovú náhradu (nájomca). Uvedená požiadavka pramení z predpokladaných právnych

účinkov prejavu vôle určeného (adresovaného) v danom prípade nájomcovi, s ktorými zákon spája vznik,
zmenu alebo zánik vzájomných práv a povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu.

37. Súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého sa pojem "súkromný
a rodinný život" ani "obydlie" bližšie nedefinuje. Nakoľko základné práva a slobody podľa ústavy

je potrebné vykladať a uplatňovať v zmysle a duchu medzinárodných zmlúv o ľudských právach a
základných slobodách (PL. ÚS 5/93, PL. ÚS 15/98), ústavný súd pri vymedzení obsahu uvedených
pojmov prihliadal aj na príslušnú judikatúru týkajúcu sa predovšetkým čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor"). Pojem "súkromný život" je pojem široký a
nemožno ho vyčerpávajúcim spôsobom definovať, najmä ho nemožno obmedziť na "intímnu sféru",

v ktorej každý môže viesť svoj osobný život podľa svojej chuti, a úplne z neho vylúčiť vonkajší svet
tejto sféry. Ochrana súkromného života musí teda do istej miery zahŕňať právo jednotlivca nadväzovať
a rozvíjať vzťahy so svojimi blížnymi a vonkajším svetom, z ktorého nemožno vylúčiť ani profesijnú a
pracovnú činnosť. Obydlie možno definovať ako miesto, kde osoba býva alebo vykonáva svoju obvyklú
profesiu (napr. rozsudok G. z 24. novembra 1986, § 46; rozsudok K. zo 16. decembra 1992, § 29).

38. Z čl. 19 ods. 2, resp. čl. 21 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva povinnosť všeobecných
súdov v každom prípade, v ktorom hrozí zásah do základných práv, ktoré tieto články zaručujú, skúmať
s ohľadom na jeho konkrétne okolnosti, či tento zásah je nevyhnutný v demokratickej spoločnosti a
primeraný sledovanému cieľu. V tomto zmysle bolo potrebné aj v danej veci skúmať, či nie je vypratanie

obecného bytu žalobcom bez zabezpečenia bytovej náhrady v rozpore s dobrými mravmi v zmysle
ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

39. Podľa Nálezu ÚS Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 13/00-85 zo dňa 9.7.2001: „V prípade mesta
za tých okolností, ako tomu bolo v danej veci, je dosť ťažko oddeliť jeho práva vlastníka od jeho

povinnosti starať sa o základné potreby obyvateľov mesta, a preto nemožno a priori vychádzať z toho,
že na základe ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka aktom aplikácie práva sú v takomto
prípade konštituované dosiaľ neexistujúce povinnosti vlastníka. Toto ustanovenie vyžadovalo v danej
veci najmä zistiť, či mesto N. ako vlastník a zároveň správca komunálneho bytového fondu malo v čase
rozhodovania súdu taký dôvod dosiahnuť okamžité vypratanie navrhovateľky z bytu, ktorý bolo treba

považovať za jej "obydlie" v zmysle čl. 21 ods. 3 ústavy, že by nebolo od neho spravodlivé žiadať, aby
jeho vypratanie súd viazal na zabezpečenie bytovej náhrady...“40. Čo sa týka náhradného ubytovania súd dospel k záveru, že sú tu splnené dôvody hodné osobitného
zreteľa, pretože z lustrácie v Registri obyvateľov SR a Sociálnej poisťovni vyplynulo, že žalovaní nemajú
príjem, pričom majú v osobnej starostlivosti 8 maloletých detí vo veku od 2 do 16 rokov, súd určil lehotu

na plnenie pre žalovaných na vypratanie až do 30 dní po tom, čo im žalobca zabezpečí náhradné
ubytovanie. Je teda na žalobcovi, kedy žalovaným náhradné ubytovanie zabezpečí, od čoho sa odvíja
aj lehota žalovaných na vypratanie.

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

43. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

44. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

45. Súd zisťoval okolnosti na strane žalovaných, ktoré by mohli mať za následok postup súdu v zmysle
§ 257 CSP pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania. Zo žiadnych vyjadrení žalovaných ani
písomných dôkazov nevyplýva, že by na ich strane existovali dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré by
bolo možné uvažovať o možnosti nepriznať úspešnej strane tohto sporu nárok na náhradu trov konania.

46. Vzhľadom na to, že súd žalobe žalobcu vo veci samej vyhovel v plnom rozsahu, stal sa v tomto
spore žalobca úspešnou stranou sporu a neúspešnou stranou sporu sa stali žalovaní. Z dôvodu, že
žalobca mal vo veci plný úspech, keďže žaloba vo veci samej bola zamietnutá v plnom rozsahu, čo
svojim rozsudkom potvrdil aj odvolací súd v odvolacom konaní má nárok na náhradu trov 1. stupňového
a odvolacieho konania vo výške 100 % voči žalobcovi.

47. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol súd
tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti
tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Levice na Krajský súd v Nitre, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolanie dôvody) čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1/ ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení– Exekučný
poriadok).