Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, June 23, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 7Sas/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100549
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Kuruc

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100549.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom Tomášom Kurucom v právnej veci žalobcu: A. B., rod. C., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX E., právne zastúpená: JUDr. Tatiana Jánošíková,
advokátka, so sídlom E. X, XXX XX C., proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29
augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX
X zo dňa 05.06.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 05.06.2024 a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.

II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 20.05.2009 priznala žalobkyni
vdovský dôchodok od 12.08.2008 v sume 34,46 eura (1. 038,00 Sk) mesačne, podľa § 74, § 81 ods. 1
§ 82 ods. 2 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“).

2. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.03.2015 zastavila žalobkyni
výplatu vdovského dôchodku od 12.04.2015, podľa § 74 ods. 2 a 3, § 112 ods. 4 a 6 z dôvodu, že
z potvrdenia Technickej univerzity C. zo dňa 25.07.2012 vyplýva, že syn žalobkyne E. B. študoval
na Fakulte výrobných technológií so sídlom v Prešove od 01.09.2011 do 20.07.2012, kedy bol zo
štúdia vylúčený, t. j. od uvedeného dňa už nebol nezaopatreným dieťaťom podľa § 9 ods. 1 písm. b)
bodu 1 Zákona o sociálnom poistení a tiež s poukazom na potvrdenie posudkovej lekárky sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka F. G. H. zo dňa 03.11.2015, z ktorého vyplýva, že syna

žalobkyne nemožno považovať za nezaopatrené dieťa podľa § 9 ods. 1 písm. b) bodu 1 Zákona
o sociálnom poistení, pretože jeho zdravotný stav bol stabilizovaný, nebolo dokázané jeho zhoršenie
a tento neodôvodňoval osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2 Zákona o sociálnom poistení, t. j. že
menovaný nie je nezaopatreným dieťaťom ani podľa § 9 ods. 1 písm. b) bodu 2 a 3 Zákona o sociálnom
poistení.

3. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.06.2017 uložila žalobkyni

povinnosť vrátiť neprávom vyplatený vdovský dôchodok za obdobie od 12.09.2012 do 11.03.2013 v
celkovej sume 336,47 eur do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, podľa § 236 ods. 1 písm. b) Zákona
o sociálnom poistení. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie.4. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.10.2017 zamietol
odvolanie žalobkyne v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 06.06.2017, podľa § 218 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení.

5. Proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.10.2017
podala žalobkyňa správnu žalobu a Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 5Sa/45/2017-27 zo dňa
20.08.2019 správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

6. Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k 5Sa/45/2017-27 zo dňa 20.08.2019 podala žalobkyňa
kasačnú sťažnosť a Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 9Sk/1/2020 zo dňa 25.11.2020
napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k. 5Sa/45/2017-27 zo dňa 20.08.2019 zmenil tak,
že rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.10.2017 zrušil
a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že:

- zo strany orgánov verejnej správy nebol v správnom konaní posúdený zdravotný stav syna
sťažovateľky, pričom uviedol, že list posudkového lekára sociálneho poistenia zo dňa 04.02.2015, v
ktorom sa len stručne konštatuje, že postihnutie syna žalobkyne si nevyžaduje osobitnú starostlivosť,
nemožno považovať za dostačujúci podklad pre rozhodnutie
- žalovaný vo svojom rozhodnutí neodôvodnil, na základe akých skutočností dospel k záveru, že

žalobkyňa musela mať vedomosť, musela predpokladať, že jej vdovský dôchodok v čase starostlivosti
o zdravotne postihnuté dieťa, ktoré nedovŕšilo v období od 12.09.2012 do 11.03.2013 vek XX rokov
nepatrí, a že jej bol vyplácaný bez právneho dôvodu.
- rozhodnutia orgánov verejnej správy sú nepreskúmateľné, pretože svoju úvahu o tom, že žalobkyňa
vedela alebo musela z okolností predpokladať, že sa jej neprávom vyplatil vdovský dôchodok v období

od 12.09.2012 do 11.03.2013, podrobnejšie s ohľadom na jej prípadné odborné vedomosti neodôvodnili/
nerozviedli.

7. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.04.2021
opakovane rozhodol tak, že odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a potvrdil napadnuté

rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.06.2017, vo veci uloženia
povinnosti vrátiť neprávom vyplatený vdovský dôchodok za obdobie od 12.09.2012 do 11.03.2013 v
celkovej sume 336,47 Eur.

8. Proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.04.2021

podala žalobkyňa ďalšiu správnu žalobu a Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 10Sa/18/2021 zo
dňa 12.09.2022, správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

9. Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 10Sa/18/2021 zo dňa 12.09.2022 podala žalobkyňa
kasačnú sťažnosť a Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 6Ssk/35/2023 zo dňa

22.02.2024 napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 10Sa/18/2021 zo dňa 12.09.2022
zmenil tak, že rozhodnutie žalovanej číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 08.04.2021 zrušil a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie. Kasačný súd konštatoval, že žalovaný sa musí vysporiadať s právnymi
otázkami za každých okolností, t. j. žalovaný má povinnosť rozlišovať medzi dôsledkami rozhodnutia
o povinnosti vrátiť neprávom prijatú dávku, ktoré bolo predmetom preskúmania a medzi povinnosťami

žalobkyne uvedenú dávku vrátiť, ktorá jej bola vyplatená neprávom, čo žalobkyňa v rozsahu, v akom jej
to ukladá preskúmané rozhodnutie, nezavinila. Zdôraznil, že žalovaný nemôže rozhodovať o povinnosti
vrátiť neprávom vyplatenú dávku vdovského dôchodku na svojom protiprávnom postupe. Za takýto
postup možno považovať vyplatenie takej mesačnej splátky vdovského dôchodku a v čase, kedy už o
jej neodôvodnenej výplate správny orgán vedel.

10. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.06.2024
opakovane rozhodol tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa
06.06.2017, o povinnosti vrátiť neprávom vyplatený vdovský dôchodok potvrdil a odvolanie žalobkyne
v celom rozsahu zamietol. Toto rozhodnutie je predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní.

II.
Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov konania11. Žalobkyňa sa správnou žalobou, doručenou správnemu súdu dňa 19.08.2024 domáhala zrušenia
rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.06.2024, ako aj zrušenia rozhodnutia Sociálnej
poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.06.2017, vrátenia veci správnemu orgánu prvého

stupňa na ďalšie konanie a náhrady trov konania v rozsahu 100 %. V správnej žalobe uviedla, že dňa
05.09.2008 požiadala Sociálnu poisťovňu o priznanie vdovského dôchodku, ktorý jej bol rozhodnutím
Sociálnej poisťovne zo dňa 20.05.2009 priznaný, pričom podmienkou dávky bola starostlivosť o
nezaopatrené dieťa. Uviedla, že jej syn dňa XX.XX.XXXX ukončil zo zdravotných dôvodov štúdium na
Technickej univerzite v C.. Dňa 06.07.2017 Sociálna poisťovňa, ústredie uložila žalobkyni povinnosť

vrátiť vyplatený vdovský dôchodok vo výške 336,47 EUR, ktoré odôvodnila tak, žalobkyňa sa od
01.09.2012 nestarala od nezaopatrené dieťa a nepreukázala splnenie aspoň jednej z podmienok trvania
nároku na výplatu vdovského dôchodku, uvedenú v ust. § 74 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z., pričom
týmto rozhodnutím mal žalovaný realizovať rozsudok Krajského súdu v Košiciach 5Sd/37/2015 zo dňa
21.02.2017, proti ktorému podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom uviedla, že rozhodnutie o vylúčení
syna žalobkyne E. B. zo štúdia na Technickej univerzite v C. osobne doručila na pobočku Sociálnej

poisťovne, F. G. H. dňa 04.09.2012. O tomto odvolaní rozhodol generálny riaditeľ SP rozhodnutím zo dňa
13.10.2017 tak, že potvrdil rozhodnutie SP, ústredia zo dňa 06.06.2017 a následne podala žalobkyňa
správnu žalobu (prvá správna žaloba) proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa zo dňa 13.10.2017, ktorú
Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 5Sa/45/2017 zo dňa 20.08.2019 zamietol. Proti rozsudku
Krajského súdu Košice sp. zn. 5Sa/45/2017 podala žalobkyňa kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol

Najvyšší súd SR rozhodnutím sp. zn. 9Sk/1/2020 zo dňa tak, že rozhodnutie KS Košice 5Sa/45/2017
zo dňa 20.08.2019 zmenil tak, že rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa
13.10.2017 zrušil a vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie. Dňa 08.04.2021 generálny riaditeľ Sociálnej
poisťovne vydal nové rozhodnutie o odvolaní žalobkyne v administratívnom konaní tak, že opätovne
potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa opäť

správnu žalobu (druhá správna žaloba), ktorú Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 10Sa/18/2021
zo dňa 12.09.2022 zamietol a o kasačnej sťažnosti rozhodol Najvyšší správny súd SR rozsudkom
sp. zn. 6Ssk/35/2023 zo dňa 22.02.2024 tak, že zmenil rozsudok Krajského súdu 10Sa/18/2021 zo
dňa 12.09.2022 tak, že rozhodnutie zo dňa 08.04.2021 zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný v poradí tretím rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.06.2024 odvolanie žalobkyne

zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia zo dňa 06.06.2017 potvrdil. Žalobkyňa uviedla,
že týmto podáva v poradí už tretiu správnu žalobu vzťahujúcu sa k tej istej administratívnej právnej
veci, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.06.2024,
z dôvodov, že nesúhlasí so záverom žalovaného, že naplnila podmienku podľa § 236 ods. 1 písm. b)
zákona, a to, že prijímala dávku, hoci vedela alebo musela z okolností predpokladať, že sa vyplatila

neprávom. Poukázala na skutočnosť, že v konaní nebola sporná skutočnosť, že dňa 04.09.2012
osobne na pobočke Sociálnej poisťovne v F. G. H. odovzdala potvrdenie o ukončení štúdia svojho
syna E., nar. XX.XX.XXXX a tak si splnila oznamovaciu povinnosť a oznámila Sociálnej poisťovni
ukončenie štúdia jej syna E. na Technickej univerzite v C. a zároveň dňa 24.09.2012 spolu so synom
E. navštívila pobočku Sociálnej poisťovne v F. G. Vsi, kde podali žiadosť o dávky sociálneho poistenia

– sirotského a invalidného dôchodku, pričom aj tejto pracovníčke žalobkyňa odovzdala potvrdenie o
ukončení štúdia syna E. a oznámila pracovníčke, že poberá vdovský dôchodok a tiež uviedla, že okrem
toho syn E. posielal uvedené oznámenie Sociálnej poisťovni aj poštovou prepravou. Zdôraznila, že aj
napriek uvedenému, Sociálna poisťovňa naďalej pokračovala vo vyplácaní vdovského dôchodku a ona
dávku prijímala v presvedčení, že vdovský dôchodok jej právom patrí a oznamovaciu povinnosť voči

Sociálnej poisťovni si splnila. Namietala, že skutočnosť, že Sociálna poisťovňa jej vdovsky dôchodok
ďalej vyplácala, nie je jej pochybením, ale výlučne pochybením Sociálnej poisťovne, ktorej žalobkyňa
oznámila ukončenia štúdia syna E. a Sociálna poisťovňa mala povinnosť posúdiť, či má naďalej nárok
na dávku. Žalobkyňa ďalej namietala, že žalovaný svojou argumentáciou prenáša zodpovednosť za
jednoznačné pochybenie Sociálnej poisťovne, ústredia ako prvostupňového orgánu na ňu s tvrdením,

že ona mala vedieť, že jej dávka je vyplácaná neoprávnene, pričom uviedla, že je namieste otázka, či
možno od žalobkyne ako laika bez potrebných odborných vedomostí očakávať, že má vedomosť o tom,
že jej dávka nepatrí, hoci samotná Sociálna poisťovňa, ústredie odborne spôsobilá na vyhodnocovanie
splnenia podmienok na vyplávanie dávky nezistila, že žalobkyňa nemá nárok na dávku a to napriek
tomu, že je podstatné skutočnosti boli žalobkyňou oznámené, čo vylučuje u nej akúkoľvek formu

zavinenia, ani len nevedomej nedbanlivosti. Dôvodila, že nemožno spravodlivo očakávať, že ona bude
mať právne povedomie o právnych podmienkach nároku na výplatu vdovského dôchodku na vyššej
úrovni ako samotná Sociálna poisťovňa ústredie, ktorá o týchto dávkach rozhoduje. Namietala, že
bola presvedčená o tom, že keď si splnila zákonnú povinnosť oznámiť ukončenie štúdia syna E.F. poisťovni a táto jej dávku naďalej vyplácala, tak jej táto dávka aj naďalej patrí, čo umocňovalo
aj priznanie sirotského a invalidného dôchodku jej synovi E. rozhodnutím z 12.03.2013, ktorých
podmienkou priznania je nepriaznivý zdravotný stav (pre invalidný dôchodok) a stav nezaopatrenosti

(pre sirotský dôchodok) a tak vzhľadom na uvedené mala vedomosť takú, že syn E. spĺňa požiadavku
nezaopatrenosti a neexistovala žiadna skutočnosť, ktorá by u žalobkyne vyvolávala pochybnosť o
tom, že jej vdovský dôchodok patrí. Poukázala na to, že Sociálna poisťovňa, ústredie ako správny
orgán prvého stupňa v rozhodnutí zo dňa 06.06.2017 vyslovene klamal, keď uviedol, že potvrdenie o
ukončení štúdia mu bolo doručené až dňa 02.02.2013, pričom Najvyšší správny súd SR 6Ssk/35/2023

zo dňa 22.02.2024 konštatoval, že je nesporné, že žalobkyňa oznámenie o ukončení štúdia žalovaného
odovzdala Sociálnej poisťovni, pobočka Spišská Nová Ves už dňa 04.09.2012. Argumentovala, že to, že
Sociálna poisťovňa si neposúdila splnenie podmienky na výplatu vdovského dôchodku, nemôže byť na
jej žalobkyne, pretože sa to stalo pochybením interných procesov Sociálnej poisťovne, príp. pochybenie
konkrétneho pracovníka Sociálnej poisťovne, ak sa prijatý doklad založil do admin. spisu bez jeho
posúdenia. Žalobkyňa citovala ods. 33 odôvodnenia rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.

6Ssk/35/2023zodňa22.02.2024:„Kasačnýsúdpripomína,žežalovanásamusívysporiadaťzakaždých
okolností s otázkami právnymi. Znamená to teda, že jej povinnosť je rozlišovať medzi dôsledkami
rozhodnutia o povinnosti vrátiť neprávom prijatú dávku a medzi povinnosťami žalobkyne dávku vrátiť, čo
žalobkyňa v rozsahu, v akom jej to ukladá preskúmané rozhodnutia, nezavinila. Kasačný súd pripomína,
že žalovaná nemôže rozhodovať o povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú dávku vdovského dôchodku

na svojom protiprávnom postupe. Za takýto postup možno považovať vyplatenie takej mesačnej splátky
vdovského dôchodku a v čase, kedy už o jej neodôvodnenej výplate správny orgán vedel.“ Žalobkyňa
tiež žiadala správny súd o naradenie pojednávania.

12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 16.10.2024 uviedol, že rozhodnutím zo dňa

20.05.2009 bol žalobkyni priznaný vdovský dôchodok od 12.08.2008, v ktorom bola oboznámená,
za akých podmienok jej vdovský dôchodok patrí a jednou z podmienok nároku na jeho výplatu bola
nezaopatrenosť dieťaťa. Dôvodil, že v konaní bolo preukázané, že od 01.09.2012 ani jedno dieťa
žalobkyne nebolo nezaopatreným dieťaťom a žalobkyňa vedome a neoprávnene poberala vdovský
dôchodok, naďalej prijímala dávku a hoci vedela, že jej nepatrí, pričom podľa názoru žalovaného mala

vedomosť za akých podmienok jej vdovský dôchodok patrí. Žalovaný konštatoval, že od 12.09.2012
nárok žalobkyne na vdovský dôchodok zanikol a z tohto dôvodu bola naplnená skutková podstata
ustanovenia § 236 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého je žalobkyňa podľa
názoru žalovaného ako príjemca dávky povinná vrátiť dávku odo dňa, od ktorého jej nepatrila. Žalovaný
tiež poukázal na technickú zložitosť pri výplate dávok, ktorá mu neumožnila okamžité zastavenie

výplaty dávky v čase, kedy sa žalovaná o dôvode na zastavenie výplaty dávky dozvedela, avšak táto
skutočnosť podľa názoru žalovaného nezbavuje žalobkyňu povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú sumu
na vdovskom dôchodku. Konštatoval, že v konaní bolo preukázané, že vdovský dôchodok, ktorý bol
žalobkyni vyplácaný jej už nepatril, a preto je žalobkyňa povinná neprávom vyplatenú sumu vrátiť.
Uviedol tiež, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí a

trvá na správnosti svojho rozhodnutia, pretože podľa jeho názoru skutkový stav bol náležite zistený a
napadnuté rozhodnutie zákonné, vecne správne a vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi.
Navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a nežiadal správny súd o nariadenie pojednávania.

13. Žalobkyňa na výzvu replikou nereagovala.

III.
Konanie na správnom súde

14. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd po oboznámení sa s obsahom súdneho

spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý
existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia tak, ako to predpokladá § 135 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.
z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), neviazajúc žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2
SSP, postupom podľa § 107 ods. 2 SSP, žalobca žiadal vo veci nariadiť pojednávanie, a tak správny súd

na pojednávaní uskutočnenom dňa 23.06.2025 dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná, a preto
podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na
ďalšie konanie z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.15. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a na dôvodoch v nej uvedených,
pričom zdôraznil, že žalovaný sústavne ignoruje právne závery správnych súdov, najmä kasačného
súdu, kedy opakovane boli jeho rozhodnutia zrušené z rovnakého dôvodu. Zároveň na pojednávaní

vzniesol aj námietku premlčania, nakoľko žiadať vrátenie dávky, teda právo na vrátenie dávky sa premlčí
uplynutím troch rokov odo dňa, keď sociálna poisťovňa túto skutočnosť zistila, najneskôr uplynutím
desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila v zmysle § 236 ods. 2 zákona o sociálnom poistení.
Mal za to, že aj právo na vrátenie dávky je vzhľadom na toto ustanovenie premlčané. Navrhol, aby
správny súd vyhovel žalobe v plnom rozsahu, zrušil rozhodnutie žalovanej a vec vrátil žalovanému na

ďalšie konanie a priznal žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu.

16. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní rovnako tak zotrvala na všetkých skutkových a
právnych dôvodoch, ktoré sú uvedené v rozhodnutiach žalovaného. Žalobkyňa vedela alebo musela
z okolností predpokladať, že ukončením štúdia oboch jej detí došlo k zmene v skutočnostiach
rozhodujúcich na trvaní nároku na vdovecký dôchodok ako aj to, že uvedené je potrebné

sociálnej poisťovni v zákonom stanovenej lehote relevantným spôsobom oznámiť. Keďže žalobkyňa
požadovanýmspôsobomnepostupovalavzmysleustanovenia§236ods.1písm.b)zákonaosociálnom
poistení jej vznikla povinnosť neprávom vyplatenú sumu na vdovskom dôchodku vo výške 336,47 eur
vrátiť tak, ako to bolo uvedené v rozhodnutí generálneho riaditeľa sociálnej poisťovne. K námietke
premlčania uviedla, že predmetné konanie už trvá dlhé roky, čiže námietka premlčania nie je relevantná.

Žaloba je nedôvodná a navrhla, aby správny súd žalobu podľa § 190 Správneho súdneho poriadku ako
nedôvodnú zamietol.

IV.
Relevantná právna úprava

17.Podľa§2ods.1Zákonač.162/2015Z.z.Správnehosúdnehoporiadku(ďalejlen„SSP“),vsprávnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

19. Podľa § 5 ods. 2 SSP, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných
ľudskýchprávaslobôdaochranyprávaoprávnenýchzáujmovúčastníkov administratívnehokonania.

20.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

22. Podľa § 23 ods. 2 písm. a) SSP, sudca na správnom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách
v sociálnych veciach.

23. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie

Sociálnej poisťovne.

24. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

25. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo
vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

26.Podľa§202ods.2prvejvetySSP,správnužalobufyzickejosobysprávnysúdposudzujeneformálne.27. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

28. Podľa § 74 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení účinného od 01.05.2017 do 30.06.2017, vdova má
nárok na výplatu vdovského dôchodku počas jedného roka od smrti manžela.

29. Podľa § 74 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení účinného od 01.05.2017 do 30.06.2017, po uplynutí

obdobia uvedeného v odseku 2 má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku, ak
a) sa stará o nezaopatrené dieťa,
b) je invalidná z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo
c) vychovala aspoň tri deti,
d) dovŕšila vek 52 rokov a vychovala dve deti,
e) dovŕšila dôchodkový vek.

30. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení účinného od 01.05.2017 do 30.06.2017, nezaopatrené
dieťa podľa tohto zákona je dieťa
a) do skončenia povinnej školskej dochádzky,
b) po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak

1. sa sústavne pripravuje na povolanie,
2. pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2, sa nemôže sústavne
pripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť alebo
3. pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo
je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť.

31. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení účinného od 01.05.2017 do 30.06.2017, dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav nezaopatreného dieťaťa je choroba a stav uvedené v prílohe č. 2, ktoré
podľa poznatkov lekárskej vedy majú trvať alebo trvajú dlhšie ako jeden rok a ktoré si vyžadujú osobitnú
starostlivosť podľa tejto prílohy.

32. Podľa § 9 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení účinného od 01.05.2017 do 30.06.2017, nezaopatrené
dieťa nie je dieťa,
a) ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, ak už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého
stupňa a bol mu priznaný akademický titul podľa osobitného predpisu, alebo

b) ktoré je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.

33. Podľa § 227 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení účinného od 01.05.2017 do 30.06.2017, poistenec
je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na

vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.
Príjemca dávky je povinný do ôsmich dní oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne
zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na
jej výplatu a jej sumu. Ak bol poistenec alebo príjemca dávky písomne vyzvaný príslušnou organizačnou
zložkou Sociálnej poisťovne, aby preukázal tieto skutočnosti, je povinný výzve vyhovieť v lehote do

ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne neurčila inú lehotu.

34. Podľa § 236 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení účinného od 01.05.2017 do 30.06.2017, príjemca
dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v
poskytovanej sume, ak

a) nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom,
b) prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila
neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, alebo
c)vedomeinakspôsobil,žedávkaalebojejčasťsavyplatilaneprávomalebovovyššejsume,akopatrila.

35. Podľa § 153 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení účinného od 01.05.2017 do 30.06.2017, lekárska
posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie
a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu
nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.

36. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

V.
Právny názor správneho súdu

37. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov
verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom,

či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne
a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia
je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia

(porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/32/2014).

38. Správny súd z administratívneho spisu, správnej žaloby, vyjadrení žalovaného ako aj rozhodnutí,
ktorébolidoposiaľvydanévkonaniachvedenýchnaKrajskomsúdevKošiciachpodsp.zn.5Sa/45/2017
a sp. zn. 10Sa/18/2021 zistil, že Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa

20.05.2009 priznala žalobkyni vdovský dôchodok od 12.08.2008 v sume 34,46 eura (1. 038,00 Sk)
mesačne. Sociálna poisťovňa, ústredie následne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.03.2015
zastavila žalobkyni výplatu vdovského dôchodku od 12.04.2015 a rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 06.06.2017 uložila žalobkyni povinnosť vrátiť neprávom vyplatený vdovský dôchodok za obdobie
od 12.09.2012 do 11.03.2013 v celkovej sume 336,47 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa

odvolanie a generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.10.2017
toto odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 06.06.2017. Proti
tomuto rozhodnutiu generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 13.10.2017 podala žalobkyňa
správnu žalobu a Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 5Sa/45/2017-27 zo dňa 20.08.2019, správnu
žalobu ako nedôvodnú zamietol. Proti tomuto rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k 5Sa/45/2017-27

zo dňa 20.08.2019 podala žalobkyňa kasačnú sťažnosť a Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom
sp. zn. 9Sk/1/2020 zo dňa 25.11.2020 napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie generálneho
riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 13.10.2017 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, pričom
konštatoval, že zo strany orgánov verejnej správy nebol v správnom konaní posúdený zdravotný stav
syna sťažovateľky, pričom uviedol, že list posudkového lekára sociálneho poistenia zo dňa 04.02.2015,

v ktorom sa len stručne konštatuje, že postihnutie syna žalobkyne si nevyžaduje osobitnú starostlivosť,
nemožno považovať za dostačujúci podklad pre rozhodnutie, ďalej, že žalovaný vo svojom rozhodnutí
neodôvodnil, na základe akých skutočností dospel k záveru, že žalobkyňa musela mať vedomosť,
musela predpokladať, že jej vdovský dôchodok v čase starostlivosti o zdravotne postihnuté dieťa, ktoré
nedovŕšilo v období od 12.09.2012 do 11.03.2013 vek 26 rokov nepatrí, a že jej bol vyplácaný bez

právneho dôvodu ako aj skutočnosť, že rozhodnutia orgánov verejnej správy sú nepreskúmateľné,
pretože svoju úvahu o tom, že žalobkyňa vedela alebo musela z okolností predpokladať, že sa jej
neprávom vyplatil vdovský dôchodok v období od 12.09.2012 do 11.03.2013, podrobnejšie s ohľadom
na jej prípadné odborné vedomosti neodôvodnili/nerozviedli. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne
následne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.04.2021 opakovane rozhodol tak, že odvolanie

žalobkyne v celom rozsahu zamietol a potvrdil napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.06.2017, vo veci uloženia povinnosti vrátiť neprávom vyplatený
vdovský dôchodok za obdobie od 12.09.2012 do 11.03.2013 v celkovej sume 336,47 Eur. Proti tomuto
rozhodnutiu generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.04.2021 podala
žalobkyňa ďalšiu správnu žalobu a Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 10Sa/18/2021, zo

dňa 12.09.2022 správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 10Sa/18/2021, zo dňa 12.09.2022 podala žalobkyňa kasačnú sťažnosť a Najvyšší správny
súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 6Ssk/35/2023, zo dňa 22.02.2024 napadnutý rozsudok
Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 10Sa/18/2021, zo dňa 12.09.2022 zmenil tak, že rozhodnutiežalovanej číslo XXX XXX XXXX X, zo dňa 08.04.2021 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie,
pričom v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že žalovaný sa musí vysporiadať s právnymi otázkami
za každých okolností, t. j. žalovaný má povinnosť rozlišovať medzi dôsledkami rozhodnutia o povinnosti

vrátiť neprávom prijatú dávku, ktoré bolo predmetom preskúmania a medzi povinnosťami žalobkyne
uvedenú dávku vrátiť, ktorá jej bola vyplatená neprávom, čo žalobkyňa v rozsahu, v akom jej to
ukladá preskúmané rozhodnutie, nezavinila. Zdôraznil, že žalovaný nemôže rozhodovať o povinnosti
vrátiť neprávom vyplatenú dávku vdovského dôchodku na svojom protiprávnom postupe. Za takýto
postup možno považovať vyplatenie takej mesačnej splátky vdovského dôchodku a v čase, kedy už o

jej neodôvodnenej výplate správny orgán vedel. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.06.2024, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne
a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorá rozhodol tak, že uložil žalobkyni
povinnosť vrátiť neprávom vyplatený vdovský dôchodok v celkovej sume 336,47 eura do 30 dní od
doručenia rozhodnutia.

39. Základnou úlohou v predmetnej právnej veci bolo posúdiť a vyriešiť právnu otázku, či v prípade
žalobkyne, ktorá dňa 04.09.2012 osobne navštívila pobočku Sociálnej poisťovne a doručila potvrdenie o
ukončení štúdia syna dňom 20.07.2012, zakladá povinnosť ustanovenú v § 236 ods. 1 písm. b) zákona
č. 461/2003 Z. z., t. j. povinnosť vrátiť neprávom vyplatený vdovský dôchodok za obdobie od 12.09.2012
do 11.03.2013.

40. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že poberateľka dávky vdovského dôchodku osobne na
pobočke Sociálnej poisťovne v F. G. H. odovzdala potvrdenie o ukončení štúdia syna E. B. dňa 04.
septembra 2012. Nebolo sporné, že syn E. bol zo štúdia na fakulte výrobných technológií, so sídlom v
I. vylúčený 20.07.2012. Posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, pobočky F. G. H. určil, že syn

žalobkyne E. B. nie je nezaopatrené dieťa na účely § 76 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo nemá chorobu a
stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť, a preto sa môže sústavne pripravovať na povolanie alebo
môže vykonávať zárobkovú činnosť.

41. Žalobkyňa bola poučená o povinnosti oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne

zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej
výplatuajejsumu.Tútopovinnosťsícesplnila,alenievlehotedoôsmychdní,takakojejtoukladázákon.
Nedodržanie tejto lehoty však nemá za následok zodpovednosť za neprávom prijatú dávku vdovského
dôchodku v takom rozsahu, ako o nej správny orgán rozhodoval v rozpore s postupom podľa § 210
Zákona o sociálnom poistení.

42. Správny súd uvádza, že žalovaný sa musí vysporiadať s právnymi otázkami a rozlišovať medzi
dôsledkami rozhodnutia o povinnosti vrátiť neprávom prijatú dávku, ktoré bolo predmetom preskúmania
a medzi povinnosťami žalobkyne uvedenú dávku vrátiť, ktorá jej bola vyplatená neprávom, čo žalobkyňa
v rozsahu, v akom jej to ukladá preskúmané rozhodnutie, nezavinila. Žalovaný nemôže rozhodovať o

povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú dávku vdovského dôchodku na svojom protiprávnom postup ani
na skutočnosti, že podľa žalovaného z dôvodu, že mu technická zložitosť pri výplate dávok neumožnila
okamžité zastavenie výplaty dávky. Správny súd vidí protiprávny postup vo vyplatení takej mesačnej
splátky vdovského dôchodku a v čase, kedy už o jej neodôvodnenej výplate správny orgán vedel.
Správny súd tiež uvádza, že nemožno od žalobkyne, ktorá nie je odborníčkou v sociálno-právnej oblasti,

vyžadovať znalosť rozdielu medzi osobitnou starostlivosťou podľa prílohy č. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.
a opatrovaním osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 39 zákona č. 477/2008 Z. z..

43. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia správny súd dospel k
záveru,ženapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávyniejevsúladesozákonomapretorozhodnutie

žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

44. Vzhľadom na vyššie uvedené nedostatky, bude v ďalšom konaní povinnosťou žalovaného opätovne
konať a rozhodnúť vo veci s prihliadnutím na vyššie uvedené závery správneho súdu, vec správne
právne posúdiť v súlade s ustáleným právnym názorom vysloveným aj NSS SR s tým, že v zmysle

§ 191 ods. 6 SSP je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný právnym názorom vyjadreným
v zrušujúcom rozhodnutí súdu. Zároveň žalovaný správny orgán v opätovnom rozhodovaní vo veci
relevantným a zákonu zodpovedajúcim spôsobom dodržiavajúc všetky atribúty práva na spravodlivý
procesposúdianáležitevyargumentujeajžalobcomvznesenúnámietkupremlčaniavsprávnomkonaní.45. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého úspešnému
žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. V súlade s ustanovením

§ 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia
správneho súdu oprávnenému subjektu, podáva sa na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1/ SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo
konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej

sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažov;ateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).