Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 19, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-6S/79/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200590
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7021200590.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martina Ľudevíta Fafaľáka a

členov senátu JUDr. Zuzany Berežnej a Mgr. Slavomíra Podhorského, v právnej veci žalobcu: LUGO
Trans s.r.o., so sídlom Tolstého 5, 811 06 Bratislava, IČO: 50 800 817, právne zastúpený: Advokátska
kancelária Juristi s.r.o., so sídlom Krivá 3, 040 01 Košice, IČO: 51 941 244, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101127059/2021 zo dňa 30.06.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Správca dane na základe oznámenia o začatí daňovej kontroly č. 102439067/2019 zo dňa 25.10.2019
začal dňa 15.11.2019 u žalobcu daňovú kontrolu vo vzťahu k DPH za zdaňovacie obdobie júl 2019.
Oznámenie o začatí daňovej kontroly (ďalej len „Oznámenie“) bolo doručené žalobcovi dňa 29.10.2019.

2. V deň začatia daňovej kontroly sa daňový subjekt ani splnomocnená zástupkyňa na Daňový úrad
Košice nedostavili a nepredložili účtovné a daňové doklady.

3. V rámci daňovej kontroly správca dane výzvou, ktorá bola súčasťou Oznámenia v spojitosti s výzvou
zo dňa 16.12.20219, doručenou žalobcovi dňa 19.12.2019 vyzval žalobcu na predloženie účtovných
dokladov a iných podkladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly, najmä daňové priznanie k DPH,
evidenciu DPH, dodávateľské a odberateľské faktúry, pokladničné doklady, výpis z podnikateľského

účtu, hlavnú knihu analytickej evidencie, účtovný denník, všetko za zdaňovacie obdobie júl 2019, zmluvy
s obchodnými partnermi.

4. V prvotnej výzve (ktorá je súčasťou Oznámenia) správca dane poučil žalobcu v prípade, ak si nesplní
povinnosti ním uložené, je oprávnený zistiť základ dane na základe pomôcok v súlade s § 48 a §49
Daňového poriadku. Správca dane predmetnú výzvu opakoval, a to výzvou zo dňa 29.01.2020, ktorá
bola žalobcovi doručená dňa 04.02.2020, na predmetnú výzvu opätovne žalobca nereagoval.

5. Oznámením zo dňa 24.02.2020 správca dane žalobcovi oznámil, že určí DPH za zdaňovacie obdobie
júl 2019 postupom podľa § 48 ods. 2 Daňového poriadku, a teda určí daň podľa pomôcok.6. Správca dane vyhotovil protokol č. 100772188/2020 zo dňa 16.04.2020 (ďalej aj „protokol“), v ktorom
určil daň podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie júl 2019, v ktorom uviedol, že neboli zo strany žalobcu
predloženéžiadnepodklady,pričomvychádzalzpodkladu,ktorýmalsprávcadanekdispozícii,atovýpis

z Obchodného registra a podané daňové priznanie za mesiac júl 2019, v ktorom uviedol sumu príjmu
64.963,61 Eur, z čoho bola určená DPH 12.992,72 Eur. Správca dane nemal k dispozícii žiadne doklady
z deklarovaných daňových plnení, pričom určil výšku DPH za mesiac júl 2019 vo výške 25.778,44 Eur,
pretože neboli zo strany žalobcu predložené žiadne faktúry, na základe ktorých by bolo možné odôvodniť
právo na odpočítanie dane. Správca dane vyčíslil celkový rozdiel dane z pridanej hodnoty ako rozdiel

výsledného vzťahu k štátnemu rozpočtu určeným správcom dane /25.778,44 Eur/ a sumou vyplývajúcou
z daňového priznania podľa daňového subjektu /2445,38 Eur/, teda vo výške 23.333,06 Eur. Správca
dane nezistil žiadne okolnosti, z ktorých by vyplynuli výhody pre daňový subjekt a určil sumu odpočítanej
dane v celkovej hodnote 0,- Eur.

7. Správca dane rozhodnutím č. 100464534/2021 zo dňa 22.02.2021 (ďalej aj „rozhodnutie správneho

orgánu prvého stupňa alebo rozhodnutie správcu dane“) rozhodol o vyrubení rozdielu dane na DPH
v sume 23.333,06 Eur za zdaňovacie obdobie júl 2019, pričom podkladom na vyrubenie dane bol
spomínaný protokol č. 100772188/2020 zo dňa 16.04.2020, ktorý bol výsledkom daňovej kontroly o
určení dane na základe pomôcok.

8. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 09.05.2021.

9. Žalovaný rozhodnutím č. 101127059/2021 zo dňa 30.06.2021 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie
žalovaného“) odvolaniu žalobcu nevyhovel a rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný preskúmal
postup správcu dane, pričom zistil, že žalobca si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a nepredložil účtovné,

daňové ani iné podklady na to, aby bolo možné vykonať daňovú kontrolu, aby mohol preukázať, že
daňová povinnosť uvedená v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie júl 2019 je uvedená v
správnej výške. Správca dane pristúpil k vykonaniu určenia dane podľa pomôcok, a to až vtedy, keď
objektívne bolo v konaní zistené, že nemožné určiť daň z dôvodu, že podklady na daňovú kontrolu
neboli predložené. Pri určovaní dane podľa pomôcok, podľa žalovaného, nedochádza k preverovaniu

a zisťovaniu rozhodujúcich skutočností, ale k samotnému určeniu dane, a to pomocou pomôcok, ktoré
má k dispozícii.

10. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, že nebol dodržaný postup podľa ustanovenia § 48 ods. 5
Daňového poriadku žalovaný uviedol, že daňový subjekt si po začatí výkonu daňovej kontroly nesplnil

svoju dôkaznú povinnosť a nepredložil žiadne účtovné a daňové doklady potrebné na vykonanie daňovej
kontroly, a preto správca dane objektívne nemal k dispozícii podklady a informácie, na základe ktorých
by mohol dokazovaním preveriť pravdivosť údajov uvedených daňovým subjektom na jednotlivých
riadkoch podaného daňového priznania. Len daňový subjekt disponuje informáciami o svojich vlastných
dodávateľskoodberateľských vzťahoch. Žalobca týmto konaním neumožnil správcovi dane vykonať

daňovú kontrolu, čím došlo k naplneniu podmienok pre určenie dane podľa pomôcok uvedených v
ustanovení § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku. Správca dane na určenie dane za zdaňovacie
obdobie júl 2019 použil pomôcky, ktoré mal k dispozícii a ktoré si zaobstaral aj bez súčinnosti s
daňovým subjektom, predovšetkým daňové priznanie k DPH za preverované zdaňovacie obdobie, výpis
zobchodnéhoregistraaúdajezinformačnéhosystémufinančnejsprávy.Žalobcasícenar.21podaného

daňového priznania deklaroval, že mu boli dodané tovary a služby, na základe čoho si v preverovanom
zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane v sume 23.333,06 Eur, avšak žalobca k výkonu daňovej
kontroly nepredložil žiadne doklady a správcovi dane sa nepodarilo získať pomôcky, ktoré by preukázali
splnenie podmienok pre odpočítanie dane.

11. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že správca dane neuskutočnil výsluch konateľa daňového subjektu
ani zástupcov dodávateľov daňového subjektu, uvádza, že správca dane je pri získavaní pomôcok
oprávnený riadiť sa vlastným uvážením, pričom v tomto konaní daňový subjekt nemá právo namietať,
ktoré pomôcky správca dane má a ktoré nemá použiť pri zisťovaní základu dane a určení daňovej
povinnosti. Z charakteru procesu určovania dane podľa pomôcok podľa žalovaného vyplýva, že

v takomto prípade správcovi dane konanie daňového subjektu neumožňuje uplatniť zásadu úzkej
súčinnosti s daňovým subjektom. Týmto však nie je vylúčené, aby daňový subjekt správcovi dane
predložil napr. faktúry, alebo listiny, ktoré má k dispozícii. Žalobca však správcovi dane počas daňovej
kontroly a ani počas procesu určovania dane podľa pomôcok nepredložil žiadne daňové doklady, ktoréby správca dane mohol použiť pri určovaní základu dane a určovaní daňovej povinnosti. Žalovaný mal
za to, že malo byť v prvom rade v záujme daňového subjektu, ktorý podaným daňovým priznaním k DPH
deklarovalvykonávanieekonomickejčinnostiadodanietovarovaslužieboddodávateľov,abypreukázal,

že do daňového priznania uviedol pravdivé, správne a úplné informácie, pretože ak dôkazné bremeno
v tomto smere neunesie, nemôže byť úspešný pri uplatňovaní si nárokov a úľav v oblasti DPH.

12.Knámietkežalobcu,ženedostatoksplnomocneniajevrámciprávnehoporiadkuvždyodstrániteľným
nedostatkom a prílišným formalizmom mu bolo odňaté právo na vyjadrenie sa v rámci daňového

konania, žalovaný uviedol, že z obsahu predloženého plnomocenstva: ,, ... vo veci daňovej kontroly
na dani z pridanej hodnoty konanej u splnomocniteľa za zdaňovacie obdobie júl 2019 a v následnom
daňovom konaní na túto daňovú kontrolu nadväzujúcom vyplýva, že plnomocenstvo je obmedzené
len na konanie/činnosti výslovne uvedené v plnomocenstve. Konštatoval, že proces určovania dane
podľa pomôcok v zmysle ustanovenia § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku nie je daňovým
konaním z dôvodu, že určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doručenia protokolu, ktorým sa

ešte nerozhoduje o právach a povinnostiach daňového subjektu. Osobitným daňovým konaním je až
vyrubovacie konanie, ktoré nasleduje po doručení protokolu o určení dane podľa pomôcok s výzvou na
vyjadrenie sa podľa § 49 ods. 1 Daňového poriadku. Poukázal na tú skutočnosť, že v zmysle Daňového
poriadku vyrubovacie konanie, v ktorom správca dane vydal napadnuté rozhodnutie a vyrubil rozdiel
dane bolo daňovým konaním, avšak nasledujúcim a nadväzujúcim na proces určovania dane podľa

pomôcok a nie na daňovú kontrolu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správca dane neakceptoval
vyjadrenie k protokolu podané na základe plnomocenstva č. 101812/2021 zo dňa 08.03.2021 z dôvodu,
že vyjadrenie nebolo podané oprávnenou osobou. V plnomocenstve, ktoré splnomocnený zástupca
priložil k odvolaniu proti napadnutému rozhodnutiu č. 217032/2021 zo dňa 10.05.2021, bol rozsah plnej
moci uvedený jednoznačne, a preto správca dane akceptoval uvedené podanie ako odvolanie podané

oprávnenou osobou. Po preskúmaní Vyjadrenia zo dňa 08.03.2021 žalovaný uviedol, že vyjadrenie je
obsahovo zhodné s námietkami uvedenými v podanom odvolaní, ktoré odvolací orgán vyhodnotil ako
neopodstatnené.

13. Záverom žalovaný konštatoval, že dospel k záveru, že všetky námietky žalobcu sú neopodstatnené

a nepreukazujú nezákonnosť prechodu z procesu daňovej kontroly na určovanie dane podľa pomôcok.
Žalovaný mal za to, že správca dane postupoval zákonne, odvolaniu nevyhovel a rozhodnutie potvrdil.

II.

Správna žaloba

14. Správnou žalobou zo dňa 03.09.2021, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 06.09.2021
sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia správcu dane a priznania
nároku na náhradu trov konania.

15. Žalobca poukázal na zásadu prednosti komunitárneho práva pred vnútroštátnym právom členských
štátov Európskej únie a poukázal na opodstatnenosť podanej správnej žaloby.

16. Uviedol, že žalovaný porušil základné zásady daňového konania a že napadnuté rozhodnutie je

nepreskúmateľné. Žalobca predložil odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane, pričom žalovaný sa
ako odvolací orgán vyjadril k námietkam žalobcu len okrajovo v zmysle potvrdenia názoru správcu
dane a k niektorým námietkam sa nevyjadril vôbec. Predložené dôkazy podľa právneho názoru
žalobcupreukazujú,žerozhodnutiežalovanéhoneobsahujevysporiadaniesaskonkrétnyminámietkami
žalobcu, uvedenými v podanom odvolaní, čo znamená, že preskúmavané rozhodnutie je vydané v

rozpore s citovaným ustanovením § 74 ods. 2 a § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Mal za to, že
preskúmavané rozhodnutie žalovaného je vydané bez odstránenia pochybností a bez úvah o dôkazoch,
ktoré preukazujú tvrdenia žalobcu a ktoré vyplývajú z právnych noriem a vykonaných úkonov správcu
dane ako štátneho orgánu. Nakoľko žalovaný ako odvolací orgán podľa žalobcu dospel bez akéhokoľvek
vysvetlenia či zdôvodnenia k protichodnému právnemu záveru ako preukazujú vykonané dôkazy a

právne normy, je predmetné preskúmavané rozhodnutie podľa jeho názoru arbitrárne.

17. Poukázal na tú skutočnosť, že správca dane v rámci napadnutého protokolu uviedol, že postupoval
v súlade s § 48 ods. 5 Daňového poriadku a s prihliadnutím na zistené okolnosti nezistil žiadnevýhody vyplývajúce pre žalobcu a určil sumu odpočítanej dane vo výške 0,00 Eur. Zdôraznil, že ak má
správca dane pochybnosti o určitej skutočnosti, táto situácia neznamená, že jeho závery zodpovedajú
skutkovému stavu, a to až do času, kedy sú jednoznačne preukázané. Žalovaný, ako aj správca dane

v rámci odôvodnenia neuviedol, na základe akých skutočností dospel k uvedenému záveru ani to, ako
došlo k preskúmaniu okolností, z ktorých vyplývajú výhody pre žalobcu, aj keď ním neboli uplatnené
v zmysle § 48 ods. 5 Daňového poriadku. V zmysle uvedeného je takéto odôvodnenie podľa žalobcu
nepreskúmateľné.

18. Zároveň správca dane neuskutočnil výsluch konateľa žalobcu ani zástupcov dodávateľov
žalobcu, hoci správca dane disponuje príslušnými procesnými prostriedkami na zabezpečenie účasti
vyplývajúcimi z Daňového poriadku, ktoré však správca dane nevyužil.

19. Nesúhlasil so závermi žalovaného, ktorý potvrdil závery správcu dane uvedenými v preskúmavanom
rozhodnutí, nakoľko ich považuje za predčasné. Tieto závery naviac vychádzajú podľa jeho názoru z

nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu, ktorý má za následok aj nesprávne posúdenie
právneho nároku žalobcu. Mal za to, že správca dane svojím konaním, okrem iného, porušil článok 2
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, § 3 ods. 1 a ods. 3 Daňového poriadku, § 24 ods. 2 Daňového
poriadku, § 63 ods. 5 Daňového poriadku.

20. Konštatoval, že nedostatok splnomocnenia je v rámci právneho poriadku vždy odstrániteľným
nedostatkom a prílišným formalizmom mu bolo odňaté právo na vyjadrenie v rámci daňového konania.
Navyše, žalobca vyjadrenie podal, a to prostredníctvom na to splnomocneného zástupcu. Žalobca
sa nestotožnil ani so záverom žalovaného a správcu dane, že nedostatok plnomocenstva spočíval
vo formulácii o nadväzujúcich konaniach na daňovú kontrolu, ktoré nemali byť realizované, a to

predovšetkým z toho dôvodu, že aj konanie v ktorom došlo k vyrubeniu rozdielu dane je konaním
nadväzujúcim na daňovú kontrolu a správca dane tak v rozpore s daňovým poriadkom ignoroval
vyjadrenie žalobcu.

III.
Vyjadrenie žalovaného

21. K podanej správnej žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 02.02.2022 a mal za to, že v
žalobounapadnutomrozhodnutísadôkladnezaoberalavysporiadalsovšetkýminámietkamiuvedenými

v odvolaní, ktoré vo svojej podstate korešpondujú aj so žalobnými dôvodmi.

22. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že vo všetkých prípadoch žalovaný bez výhrad prijíma postup a
argumenty správcu dane a že práve žalovaný je orgánom, ktorý nezákonne koordinuje celý postup
daňových kontrol vedených voči žalobcovi. Žalovaný, ako odvolací orgán, preskúmal odvolaním

napadnuté rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane v rozsahu požadovanom v odvolaní a
dospel k záveru, že všetky námietky žalobcu uvedené v odvolaní sú neopodstatnené a nepreukazujú
nezákonnosťprechoduzprocesudaňovejkontrolynaurčovaniedanepodľapomôcok.Žalovanýrovnako
nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že sa k niektorým podstatným námietkam vyjadril len okrajovo a k
niektorým námietkam sa nevyjadril dokonca vôbec. Žalovaný mal za to, že sa k všetkým námietkam

žalobcu vyjadril, pričom pri odôvodnení vychádzal z platných a účinných ustanovení Daňového poriadku,
ktoré v napadnutom rozhodnutí aj citoval. Z uvedeného dôvodu nie je podľa žalovaného opodstatnené
tvrdenie žalobcu, že odvolací orgán v rámci odvolacieho konania vykonal len opis skutkového stavu a
konštatoval, že závery správneho orgánu na prvom stupni sú pravdivé, bez toho, aby sa vysporiadal so
všetkými námietkami žalobcu.

23. K žalobnému dôvodu žalobcu, že správca dane porušil ustanovenia § 24 ods. 2 a § 47 písm. h)
Daňovéhoporiadkužalovanýuvádza,žežalobcanepredložilaanineuviedolžiadneskutočnosti,ktoréby
správcovi dane umožnili vykonať akékoľvek dokazovanie. Žalobca so správcom dane nespolupracoval
a nepredložil žiadne doklady na preukázanie skutočností uvedených v daňovom priznaní, a tým žalobca

neumožnil vykonať daňovú kontrolu. Z uvedeného dôvodu začal správca dane proces určovania dane
podľa pomôcok. Podľa ustanovenia § 49 ods. 1 Daňového poriadku sa na obsah protokolu o určení
dane podľa pomôcok primerane vzťahuje § 47 cit. zákona. Správca dane v protokole uviedol dôvody,
na základe ktorých pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok, súpis použitých pomôcok a uviedolspôsob zistenia vyrubeného rozdielu dane. Žalovaný uvádza, že protokol o určení dane podľa pomôcok
obsahuje všetky náležitosti v zmysle ustanovenia § 47 v nadväznosti na § 49 ods. 1 Daňového poriadku.

24. Vo vzťahu k žalobnému dôvodu, že správca dane neuskutočnil výsluch konateľa ani zástupcov
dodávateľov žalobcu poukázal na to, že charakteristickým znakom postupu správcu dane pri určení
dane podľa pomôcok je, že sa tu neuplatňuje zásada súčinnosti (§ 3 ods. 2 Daňového poriadku).
Určovanie dane podľa pomôcok je postup, ktorý správca dane môže uplatniť v dôsledku neplnenia,
resp. nesplnenia si povinností daňovým subjektom. Ak nie je možné stanoviť základ dane a výšku

dane v súčinnosti s daňovým subjektom, správca dane môže zistiť základ dane a určiť daň sám, a to
na základe pomôcok, ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si sám zaobstará. Pomôcky teda obstaráva
správca dane bez súčinnosti s daňovým subjektom. Posúdenie pomôcok je ponechané taktiež na
úvahe správcu dane (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Sžf/57/2015 z 30.05.2017). Použitie
pomôcok predstavuje náhradný spôsob určenia dane v tých prípadoch, keď nemožno stanoviť daň v
rámci riadneho dokazovania. Ak teda na základe pomôcok, ktoré mal správca dane k dispozícii, nebolo

možné uznať právo na odpočítanie dane, nebolo povinnosťou správcu dane v rámci procesu určovania
dane podľa pomôcok vykonať dokazovanie na jeho preukázanie. V zmysle Daňového poriadku, ako aj v
zmysle vyššie uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu SR podľa žalovaného vyplýva, že správca dane
nebol povinný viesť dokazovanie v rámci procesu určovania dane podľa pomôcok s cieľom preukázania
oprávnenosti nároku na odpočítanie dane a že žalobca nie je oprávnený namietať, ktoré pomôcky

správca dane má a ktoré nemá použiť v rámci procesu určovania dane podľa pomôcok. Žalobca je v
zmysle ustanovenia § 49 ods. 2 Daňového poriadku oprávnený vyjadriť sa len k dodržaniu zákonných
podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 cit. zákona.

25. K žalobnému dôvodu, že správca dane nedodržal postup podľa ustanovenia § 48 ods. 5 Daňového

poriadkuuviedol,žežalobcasícevdaňovompriznaníkDPHzapríslušnézdaňovacieobdobiedeklaroval
odpočítanie dane na riadku 21 vo výške 23.333,06 Eur, avšak uvedenie tejto skutočnosti v daňovom
priznaní neznamená, že platiteľovi automaticky vzniklo právo na odpočítanie uvedenej dane. Keďže
žalobca k daňovej kontrole nepredložil žiadne doklady a správcovi dane sa nepodarilo získať pomôcky,
ktoré by preukázali opodstatnenosť odpočítania dane z tovarov a služieb vo výške 23.333,06 Eur,

správca dane neuznal právo na odpočítanie dane v uvedenej výške.

26. Žiadal, aby správny súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.

IV.
Replika žalobcu

27. K vyjadreniu žalovaného k žalobe sa už žalobca ďalej nevyjadril.

V.
Relevantná právna úprava

28. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Daňový poriadok“), pri správe daní sa
postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa
pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

29. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

30. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných

podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,
ktoré je povinný viesť.31.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku,správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

32. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

33. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.

34. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

35. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

36. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon

neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

37. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v príslušnom

zdaňovacom období (ďalej len ,,zákon o DPH“), daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.

Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

38. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

39. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a
7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je
povinnýplatiťdaňpodľa§69ods.2až4,7a9až12,c)nímuplatnenáprinadobudnutítovaruvtuzemsku

z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

40. Podľa § 51 ods. 1 písmeno a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

41. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

42. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.43.Podľa§19vetaprváSSPsprávnesúdykonajúarozhodujúvsenátoch,aktentozákonneustanovuje,
že rozhoduje sudca alebo predseda senátu.

44. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

VI.

Konanie na správnom súde

45. S účinnosťou ku dňu 1. júna 2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3
písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského
súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorý je od 01.06.2023 daná

právomoc správnych súdov. V predmetnej veci je preto na konanie od 01.06.2023 príslušný Správny
súd v Košiciach.

46. Správny súd v Košiciach preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 177 ods. 1 SSP v
medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou

osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správnu
žalobu žalobcu je potrebné zamietnuť s poukazom na ustanovenie § 190 SSP pre jej nedôvodnosť.

47. Správny súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 06.03.2025 v súlade s
ustanovením § 107 ods. 1, 2 SSP, v zmysle ktorého predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej

pojednávanie, len vtedy ak
a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania,
b) vykonáva dokazovanie,
c) to vyžaduje verejný záujem,
d) je to na prejednanie veci potrebné alebo

e) tak ustanovuje tento zákon.
V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.

48. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko žiaden z účastníkov nepožiadal
o nariadenie pojednávania, zároveň sa nevykonávalo dokazovanie, nevyžadoval to verejný záujem,

nariadenie pojednávania nebolo potrebné na prejednanie veci a nejde o prípad obligatórneho nariadenia
pojednávania podľa ustanovení SSP.

49. Podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez
nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli

súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením.

50. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 6. júna 2025.

VII.
Právny názor správneho súdu

51. Predmetom súdneho prieskumu správneho súdu je rozhodnutie žalovaného č. 101127059/2021 zo
dňa 30.06.2021 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie žalovaného“), ktorým odvolaniu žalobcu nevyhovel

a potvrdil rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane na DPH v sume 23.333,06 Eur za
zdaňovacie obdobie júl 2019, pričom podkladom na vyrubenie dane bol protokol č. 100772188/2020 zo
dňa 16.04.2020, ktorý bol výsledkom daňovej kontroly o určení dane na základe pomôcok.

52. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu

podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či
obsahovalozákonompredpísanénáležitosti,tedačirozhodnutiesprávnehoorgánubolovydanévsúlades hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu

namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

53. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci konania skúmal aj rozhodnutie správneho

orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z pohľadu, či sa správny orgán
druhého stupňa - žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného
rozsahučisprávneposúdilzákonnosťasprávnosťodvolanímnapadnutéhorozhodnutia.Správnaúvaha,
resp. voľná úvaha správneho orgánu vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu,
ktoré mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie, a to s
prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Správny orgán má však povinnosť náležite túto svoju správnu

úvahu vysvetliť, a to dostatočne jasným, zrozumiteľným a logickým spôsobom tak, aby predovšetkým
samotnému účastníkovi konania ozrejmil, prečo, z akých konkrétnych dôvodov a vzhľadom na ktoré
okolnosti v jeho právnej veci dospel k záveru uvedenému vo výroku svojho rozhodnutia.

54. Správny súd sa v prvom rade zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých

preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum
je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom
napadnutého rozhodnutia podľa § 191 písm. d) SSP ), keďže táto je základnou prekážkou každého
súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017).
Správny súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia

v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy
jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a
nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide, okrem
iného, aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania,
prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z vyššie citovaného ustanovenia § 63 ods. 5 Daňového

poriadku vyplýva, že z odôvodnenia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou
náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi.
Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z
odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto

náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo
vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie
nejasné alebo protirečivé.

55. Žalobca v žalobe namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného a správcu dane z dôvodu,

že neuviedli, na základe akých skutočností dospeli k záveru, že s poukazom na ustanovenie § 48
ods. 5 Daňového poriadku nezistili žiadne výhody vyplývajúce pre žalobcu a určili sumu odpočítanej
dane vo výške 0,- Eur. Uvedenú námietku správny súd považuje za nedôvodnú, nakoľko nie je
podloženáuvedenímžiadnychkonkrétnychpochybení,resp.žiadnejkonkrétnejdoúvahyprichádzajúcej
výhody, ktorá by mala byť správcom dane zohľadnená, pričom túto skutočnosť by žalobca mal vedieť

vyšpecifikovať v rámci náležitostí žalobného návrhu. Správca dane v protokole uviedol, že nemal k
dispozícii žiadne doklady z deklarovaných daňových plnení, pri určení výšky DPH za mesiac júl 2019,
tak vychádzal len z daňového priznania žalobcu, pretože neboli zo strany žalobcu predložené žiadne
faktúry, na základe ktorých by bolo možné odôvodniť právo na odpočítanie dane. Správca dane zároveň
nezistil žiadne okolnosti, z ktorých by vyplynuli výhody pre žalobcu a určil preto sumu odpočítanej dane

v celkovej hodnote 0,- Eur. Uvedené konštatovanie žalovaný doplnil v preskúmavanom rozhodnutí, keď
uviedol, že žalobca síce na r. 21 podaného daňového priznania deklaroval, že mu boli dodané tovary
a služby, na základe čoho si v preverovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane v sume
23.333,06 Eur, avšak žalobca k výkonu daňovej kontroly nepredložil žiadne doklady a správcovi dane
sa nepodarilo získať pomôcky, ktoré by preukázali splnenie podmienok pre odpočítanie dane. Uvedené

odôvodnenie považuje správny súd za dostatočné, vychádzajúce z listín, ktoré mal správca dane a
žalovaný k dispozícii.56. Zároveň žalobca namietal arbitrárnosť preskúmavaného rozhodnutia, a to z dôvodu, že bol toho
názoru, že sa žalovaný vyjadril k námietkam žalobcu len okrajovo a k niektorým námietkam sa nevyjadril
vôbec. Mal za to, že preskúmavané rozhodnutie je vydané bez odstránenia pochybností a bez úvah

o dôkazoch, ktoré preukazujú tvrdenia žalobcu a že žalovaný dospel bez akéhokoľvek vysvetlenia či
zdôvodnenia k protichodnému právnemu záveru ako preukazujú vykonané dôkazy a právne normy.
K uvedenému správny súd uvádza, že predmetné námietky žalobcu sú formulované veľmi všeobecne
a nie sú konkretizované, z uvedeného dôvodu k ním nie je možné ani zaujať konkrétne stanovisko,
resp. tieto skutočnosti náležite preskúmať. Žalobca absolútne nekonkretizoval, ku ktorým námietkam

žalobcu sa žalovaný vyjadril len okrajovo a ku ktorým sa nevyjadril vôbec. Naopak, správny súd má
za to, že žalovaný sa náležite venoval námietkam, ktoré uviedol žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu
správcu dane a dal žalobcovi odpoveď na všetky ním vznesené námietky. Zároveň žalobca neuviedol,
aké pochybností zostali podľa jeho právneho názoru neodstránené po rozhodnutí správcu dane
a žalovaného, a taktiež nevysvetlil, aký protichodný právny záver majú preukazovať vykonané dôkazy
(ktoré žalobcom ani neboli predložené) a právne normy. Obzvlášť za právnej situácie, keď správca dane

postupoval pri vykonávaní dokazovania, nie v „tradičnom“ právnom režime v zmysle § 24 Daňového
poriadku, ale v prísnejšom právnom režime určenie dane na základe pomôcok v zmysle ustanovenia
§ 48 a 49 Daňového poriadku.

57. Z ustanovenia § 63 ods. 2 Daňového poriadku vyplýva, že rozhodnutie musí vychádzať zo stavu

zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané
príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. V súlade so zákonom
postupoval žalovaný, ak napadnutým rozhodnutím rozhodnutie správcu dane ako správne potvrdil.
Rozhodnutia oboch správnych orgánov sú dostatočne a presvedčivo odôvodnené tak, ako to upravuje
Daňový poriadok v § 63 ods. 1 až 11, § 74 ods. 1 až 9. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí

vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane,
dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, tento správne právne posúdil, rozhodnutie
náležite a zrozumiteľne odôvodnil. Nepochybil preto ani žalovaný, ak po vysporiadaní sa s odvolacími
námietkami žalobcu a rozhodnutie správcu dane potvrdil. Preto uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil
správny súd ako nedôvodnú.

58. Správny súd poukazuje na tú skutočnosť, že subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH má dve povinnosti,
a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení
práva na odpočet DPH za splnenia zákonom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať
svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je verifikovať

skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený
zisteniamisprávcudane.Toznamená,ženepostačujelenodôvodneniesprávcudane,žedaňovýsubjekt
neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ zmysluplne a logicky nespochybní predložené tvrdenia a dôkazy. V
tomto kontexte správca dane tiež nesie dôkazné bremeno, ktoré unesie len v prípade, že dokáže vážny
a dôvodný nesúlad skutočnosti s účtovníctvom daňového subjektu. Aby správca dane svoje dôkazné

bremeno uniesol je nutné, aby identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú jeho pochybnosti
o tvrdeniach daňového subjektu. V prípade, že správny orgán unesie svoje dôkazné bremeno, tak je
opäť povinnosť preukazovať svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane daňového subjektu, pričom
spravidla využíva iné dôkazy než tie, ktoré už správca dane vierohodne spochybnil. Zároveň je tiež
potrebné pripomenúť, že daňový subjekt je povinný preukazovať len skutočnosti, ktoré sám tvrdí a

deklaruje. Dôkazné bremeno sa teda prerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od faktického a dôkazného
stavu konania.

59. Vychádzajúc z predmetu správnej žaloby správny súd konštatuje, že účelom daňového konania je
zistenie, či si daňové subjekty splnili svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu v súlade s príslušnými

hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú
právnu úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre
správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Špecifikom preskúmavaného
konania je, že dovyrubenie DPH bolo určené inštitútom, ktorý zákon dovoľuje, a to určenie dane na
základe pomôcok v zmysle ustanovenia § 48 a 49 Daňového poriadku. Žalobca tak napriek vedomosti

o nutnosti predložiť doklady uvedené v oznámení o daňovej kontrole, ale i výzvam správcu dane na
predloženie dokladov správcovi dane všetky požadované doklady nepredložil. Správca dane pritom
žalobcu upozornil na to, že v prípade nepredloženia požadovaných dokladov je oprávnený určiť daňpodľa pomôcok v zmysle § 48 a § 49 Daňového poriadku (viď Oznámenie o daňovej kontrole zo dňa
25.10.2019 nachádzajúce sa v administratívnom spise žalovaného).

60. Za stavu, že žalobca správcovi dane nepredložil požadované doklady potrebné na účely výkonu
daňovej kontroly (na základe ktorých by preukázal oprávnenosť uplatnenia nároku na odpočet DPH)
možno konštatovať, že znemožnil správcovi dane vykonať daňovú kontrolu a overiť tak správnosť
daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2019. Išlo tak o zistenie
objektívnej nemožnosti určiť daň „štandardným spôsobom“ v procese daňovej kontroly, a to práve z

dôvodu nepredloženia účtovných dokladov v stanovenej lehote. Uvedené nutne vyústilo do procesu
určenia dane podľa pomôcok po tom, čo zo strany správcu dane bolo vydané a doručené oznámenie
o určovaní dane podľa pomôcok zo dňa 24.02.2020 s tým, že správca dane postupoval v zmysle § 48
a § 49 Daňového poriadku a pri tomto spôsobe určenia dane využil pomôcky, ktoré mal k dispozícii,
resp. ktoré si zadovážil bez súčinnosti so žalobcom a zároveň správny súd má za to, že správca dane
v súlade s § 48 ods. 5 Daňového poriadku aj prihliadol na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody

pre daňovníka - žalobcu, aj keď ním neboli v konaní uplatnené a v konečnom dôsledku mu ani neboli
žiadne priznané, nakoľko žiadne neboli u žalobcu zistené.

61. Zo skutkových zistení nesporne vyplýva, že správca dane v danom prípade k určeniu dane podľa
pomôcok pristúpil až po zistení objektívnej nemožnosti určiť daň, v dôsledku nepredloženia daňových

dokladov v stanovenej lehote, t. j. do ukončenia daňovej kontroly. Je povinnosťou daňového subjektu
preukázať, že skutočnosti, t. j. rozhodné údaje, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, to platí aj
pre údaje uvedené v daňovom priznaní, sú úplné a správne. Ak daňový subjekt nesplní svoju dôkaznú
povinnosťpriurčenívýškydane,daňurčísprávcadanepodľapomôcok.Správcadanepritomvychádzaz
dostupných podkladov. Ak daňový subjekt nesplní niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku

čoho v súčinnosti s ním nemožno daň určiť (napr. nepodá daňové priznanie, urobí úkon dôsledkom,
ktorého je zníženie dane alebo neumožní vykonať daňovú kontrolu a pod.), správca dane je oprávnený
určiť daň sám, pričom vychádza z dokladov, ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si sám zaobstará. V
preskúmavanej veci daňový subjekt so správcom dane nespolupracoval, preto boli splnené zákonom
stanovené podmienky na určenie dane podľa pomôcok.

62. Správny súd konštatuje, že tak z preskúmavaného rozhodnutia, ako aj z rozhodnutia správcu dane,
aj zo samotného administratívneho spisu objektívne vyplýva logický záver správcu dane, že došlo k
naplneniu predpokladaných skutočností, ktoré sú uvedené v § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku,
teda že správca dane vykonal a určil daň podľa pomôcok. Rovnako platný zákon striktne uvádza, že

prípadný prieskum rozhodnutia správcu dane žalovaným, je obmedzený a zameria sa len na dodržanie
podmienok na určenie dane podľa pomôcok.

63. Posúdenie pomôcok je tak v konečnom dôsledku len na úvahe správcu dane. Vzhľadom na to,
že k určovaniu dane podľa pomôcok dochádza vtedy, ak daňovú povinnosť nebolo možné stanoviť

dokazovaním, v priebehu určenia dane podľa pomôcok už k dokazovaniu nedochádza spôsobom tak,
ako to predpokladá § 24 Daňového poriadku a daňový subjekt už nemá povinnosť ani preukázať svoje
tvrdenia. Taktiež potom daňový subjekt ani nemá dosah na prípadnú úpravu/zmenu záverov správcu
dane vyvodených z týchto pomôcok. Použitie pomôcok teda predstavuje náhradný spôsob určenia dane
vtýchprípadoch,keďnemožnostanoviťdaňvrámciriadnehodokazovania.Pomôckyobstarávasprávca

dane bez súčinnosti s daňovým subjektom a posúdenie pomôcok je ponechané na úvahe správcu dane.
Ide o prísnejší právny režim, keďže v zmysle ust. § 49 ods. 2 Daňového poriadku sú práva daňového
subjektu obmedzené tak, že daňový subjekt je oprávnený sa vyjadriť len k dodržovaniu zákonných
podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane. Použitie pomôcok teda predstavuje náhradný
spôsob určenia dane, a to za situácie, keď nie je možné stanoviť daň v rámci riadneho dokazovania.

64. Správny súd dáva do pozornosti skutočnosť, že pri určení dane podľa pomôcok sa neuplatňuje ani
zásada súčinnosti (§ 3 ods. 2 Daňového poriadku). Z dôvodu neuplatňovania zásady súčinnosti správcu
dane a žalobcu, ako aj z dôvodu nevykonávania dokazovania „tradičným“ spôsobom v daňovom konaní
v zmysle § 24 Daňového poriadku, ale len v „prísnejšom režime dokazovania“ v zmysle ustanovenia § 49

ods. 2 Daňového poriadku, preto nemohla obstáť ani argumentácia žalobcu (žalobná námietka žalobcu),
že správca dane nenariadil ústne pojednávanie a neuskutočnil výsluch konateľa žalobcu ani zástupcov
dodávateľov žalobcu, nakoľko pri určení dane podľa pomôcok uvedenú povinnosť správca dane nemá.65.SpoukazomnarozsudokNajvyššiehosprávnehosúduČRsp.zn.2Afs/207/2005zodňa27.06.2006,
z ktorého vyplýva, že „... k použitiu pomôcok je ďalej vhodné uviesť, že sa jedná o nástroje slúžiace ku
kvalifikovanému odhadu daňovej povinnosti a musia preto mať racionálnu povahu a musia v maximálne

reálne v dostupnej miere usilovať o presnosť nimi určovaných povinností. Pomôcky nie sú nástrojom k
trestaniudaňovéhosubjektu,alepredstavujúpodkladprekvalifikovanýodhadrelevantnýchskutočností.“

66. Vo vzťahu k žalobným námietkam žalobcu, a to nutnosti aplikovať právo Európskej únie prednostne
pred právnym poriadkom Slovenskej republiky, správny súd uvádza, že tieto námietky neboli vo vzťahu

k posudzovanému prípadu bližšie rozvinuté, nebolo určené, čo je nesprávne, resp. čo má žalovaný,
resp. správca dane prednostne vykonať. Aplikácia ustanovenia § 48 Daňového poriadku je z pohľadu
správneho súdu súladná i s komunitárnym právom.

67. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že závery žalovaného, ktorými potvrdil závery správcu dane
v preskúmavanom rozhodnutí sú predčasné, vychádzajú z nedostatočne a nesprávne zisteného

skutkového stavu, ktorý má za následok aj nesprávne posúdenie právneho nároku žalobcu správny
súd uvádza, že uvedená žalobná námietka je všeobecná a nie je žiadnym spôsobom konkretizovaná
a z uvedeného dôvodu nie je preskúmateľná správnym súdom. V ďalšom správny súd odkazuje na bod
č. 50 odôvodnenia tohto rozsudku.

68. Žalobca vo svojej správnej žalobe namietal aj postup správcu dane, keď neprihliadol k vyjadreniu
právneho zástupcu žalobcu zo dňa 05.03.2021 k protokolu, ktoré bolo prvým vyjadrením žalobcu
v prebiehajúcom konaní pred správcom dane, a to z dôvodu, že vyjadrenie bolo podľa správcu dane
podané neoprávnenou osobou, nakoľko dospel k záveru, že plná moc udelená právnemu zástupcovi zo
dňa 24.02.2021 bola udelená len na zastupovanie v daňovej kontrole na DPH za zdaňovacie obdobie

júl 2019 a nadväzujúce konanie. Správca dane v tejto súvislosti uviedol, že daňová kontrola, na ktorú sa
predmetná plná moc vzťahuje, bola ukončená v súlade s ustanovením § 46 ods. 9 písm. b) Daňového
poriadku dňa 12.03.2020 doručením Oznámenia zo dňa 24.02.2020 o určovaní dane podľa pomôcok,
pričomvyrubovaciekonanie,ktorézačalodoručenímprotokolujepodľasprávcudanedaňovýmkonaním
nadväzujúcim na proces určenia dane podľa pomôcok.

69. Z ustálenej judikatúry ústavného, ako aj najvyššieho súdu vyplýva, že konanie pred správnym
orgánom prvého stupňa a konanie pred odvolacím správnym orgánom je treba posudzovať ako jeden
celok. Podľa správneho súdu správca dane použil prísne formálny výklad obsahu udelenej spornej
plnej moci na zastupovanie žalobcu v daňovom konaní a v nadväzujúcom konaní. Z obsahu podaného

vyjadrenia zo dňa 05.03.2021, ktoré sa nachádza v administratívnom spise žalovaného, nevyplýva, že
by ho podala zjavne neoprávnená osoba, ktorá sa dosiaľ v konaní pred správcom dane v predmetnom
konaní nevyskytla, napr. iná tretia osoba alebo právnická osoba bez udelenej plnej moci na tento úkon.
Odvolanie bolo podané v mene žalobcu podpísaným ním zvoleným právnym zástupcom. Vzhľadom
na okolnosti prípadu, kedy žalovaný počas daňového konania konal s právnym zástupcom žalobcu,

sa javí rigorózny výklad rozsahu udelenej plnej moci zo dňa 24.02.2021 ako formalistický, ktorý je
v rozpore s právami a zrejmými oprávnenými záujmami žalobcu. Z uvedeného dôvodu správny súd
dospelkzáveru,ženaobsahpredmetnéhovyjadreniamalobyťsprávcomdaneprihliadnutévrozhodnutí
správneho orgánu prvého stupňa a uvedený procesný postup správcu dane považuje správny súd za
vecne nesprávny, pričom uvedenú žalobnú námietku žalobcu považuje za dôvodnú.

70. Aj keď správca dane vychádzal pri skúmaní podmienok podaného vyjadrenia z výkladu zákona vo
vzťahu k určeniu momentu ukončenia daňového konania, mal brať do úvahy skutočný obsah právneho
úkonu, t. j. plnej moci (§ 2 ods. 6 zákona o správe daní) s využitím úzkej súčinnosti s daňovým subjektom
(§2ods.2zákonaosprávedaní),vyzvaťžalobcunaschválenieprávnehoúkonuurobenéhovjehomene

formou podaného vyjadrenia, prípadne vyzvať právneho zástupcu na predloženie plnej moci na podanie
tohto vyjadrenia. V kontexte dosiaľ vedeného daňového konania bolo zjavné, že žalobcu zastupuje
splnomocnený zástupca. Ak tento právny zástupca podal vyjadrenie v mene žalobcu, celkom oprávnene
mohla u daňových orgánov vzniknúť pochybnosť, či si vykladajú správne vôľu žalobcu ohľadne rozsahu
udelenej plnej moci. Nakoľko základným výkladovým pravidlom pre orgány štátnej moci je čl. 152 ods.

4 Ústavy SR, tzv. princíp ústavne konformného výkladu, mal žalovaný, s ohľadom na zachovanie práv
žalobcu vyplývajúcich z čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR, odstrániť nedostatky predloženého plnomocenstva
vyššie uvedeným spôsobom, a nie neprihliadnuť na toto vyjadrenie žalobcu bez ďalšieho, bez toho, aby
si overil skutočnú vôľu žalobcu.71. Napriek uvedenému zjavnému pochybeniu správcu dane, správny súd uvádza, že nie každé
pochybenie správneho orgánu bez ďalšieho spôsobuje nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia,

resp. rozhodnutia správcu dane. Ústavný súd Slovenskej republiky, ako aj Najvyšší súd Slovenskej
republiky vo svojej konštantnej judikatúre stanovili, že nie je možné zrušiť rozhodnutie žalovaného
správneho orgánu a vec vrátiť na ďalšie konanie, aby sa zopakovalo konanie, v ktorom sa odstránia
pochybenia správneho orgánu, pokiaľ nové rozhodnutie nemôže privodiť účastníkovi priaznivejší
výsledok v konaní. Vchádzajúc zo zásady hospodárnosti a materiálnej spravodlivosti preskúmavajúceho

konania v danom prípade novým konaním a rozhodnutím by sa nemohol privodiť žalobcovi priaznivejší
výsledok. Podstatným je v tomto prípade tá skutočnosť, že žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí
prejednal námietky, ktoré boli predmetom vyjadrenia žalobcu zo dňa 05.03.2021 k protokolu, a tieto
boli v zásade obsahovo zhodnými s odvolacími námietkami žalobcu v rámci odvolania proti rozhodnutiu
správneho orgánu prvého stupňa, s ktorými sa žalovaný náležite vysporiadal, a tým fakticky „napravil“
pochybenie správcu dane.

72. Správny súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr.
rozsudok zo dňa 21.01.2009 vo veci A. B. proti C., rozsudok zo dňa 19.04.1994 vo veci Van de Hurk
proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS
209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06), podľa ktorých nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na

každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia
na zásadnú a relevantnú námietku.

73. Správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného a konania, ktoré mu predchádzalo na základe
vyššie uvedených skutočností, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP

zamietol.

74. Vzhľadom k tomu, že v konaní žalobca nemal úspech správny súd v súlade s ustanovením § 167
SSP náhradu trov konania žalobcovi nepriznal, pričom nevzhliadol ani výnimočné dôvody na vynaložené
trovy konania v zmysle § 168 SSP na strane žalovaného, a preto rozhodol tak, že náhradu trov konania

účastníkom nepriznal.

75. Predmetné rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere 3 : 0 hlasov (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho

doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo

pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenýv§440ods.1písm.g)aži)Správnehosúdnehoporiadkusavymedzí

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.