Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 12, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-20C/7/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2522200468
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Longauer

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2522200468.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom Mgr. Jánom Longauerom v právnej veci sporu žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XXX/XX, D., zastúpený: JUDr. Katarína Galová, advokát, so sídlom
kancelárie: E. Belluša 10, Piešťany, IČO: 42 164 460, proti žalovanej: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom: Chtelnica, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnostiam, ktoré sa
nachádzajú v okrese Piešťany, obci D., v katastrálnom území D. a to k:
- bytu č. X na 1. poschodí vo vchode č. X bytového domu so súp. č. XXX postavený na parc. CKN
č. XXX/X na F. C. G. D., vrátane k bytu prislúchajúceho podielu na spoločných častiach a spoločných

zariadeniachbytovéhodomuanapríslušenstvebytovéhodomuoveľkosti718/3516aspoluvlastníckeho
podielu na pozemku, parcela CKN č. XXX/X, o výmere 176 m2, zastavaná plocha a nádvorie, o veľkosti
718/3516,
- nebytovému priestoru č. 3 v suteréne vo vchode č. 1 bytového domu so súp. č. XXX postavený
na parc. CKN č. XXX/X na ul. C. G. D., vrátane k nebytovému priestoru prislúchajúceho podielu na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a na príslušenstve bytového domu o
veľkosti 170/3516 a spoluvlastníckeho podielu na pozemku, parcela CKN č. XXX/X, o výmere 176 m2,

zastavaná plocha a nádvorie, o veľkosti 170/3516.

II. Súd p r i k a z u j e nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v okrese Piešťany, obci D., v katastrálnom
území D. a to:
- byt č. X na 1. poschodí vo vchode č. 1 bytového domu so súp. č. XXX postavený na parc. CKN č. XXX/X
naul.C.G.D.,vrátanekbytuprislúchajúcehopodielunaspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniach
bytového domu a na príslušenstve bytového domu o veľkosti 718/3516 a spoluvlastníckeho podielu na
pozemku, parcela CKN č. XXX/X, o výmere 176 m2, zastavaná plocha a nádvorie, o veľkosti 718/3516,

-nebytovýpriestorč.Xvsuterénevovchodeč.Xbytovéhodomusosúp.č.XXXpostavenýnaparc.CKN
č. XXX/X na ul. C. G. D., vrátane k nebytovému priestoru prislúchajúceho podielu na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach bytového domu a na príslušenstve bytového domu o veľkosti 170/3516 a
spoluvlastníckeho podielu na pozemku, parcela CKN č. XXX/X, o výmere 176 m2, zastavaná plocha a
nádvorie, o veľkosti 170/3516.

do výlučného vlastníctva žalobcu.

III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej sumu 51 000,- eur, a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2 429,02 eur, a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalobcovi sa voči žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 14.03.2022 domáhal zrušenia podielového
spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej k nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v okrese H., obci D., v

katastrálnom území D. a to k: bytu č. X na 1. poschodí vo vchode č. 1 bytového domu so súp. č.
XXX postavený na parc. CKN č. XXX/X na ul. C. G. D., vrátane k bytu prislúchajúceho podielu na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a na príslušenstve bytového domu o
veľkosti 718/3516 a spoluvlastníckeho podielu na pozemku, parcela CKN č. 971/6, o výmere 176 m2,
zastavaná plocha a nádvorie, o veľkosti 718/3516, nebytovému priestoru č. 3 v suteréne vo vchode č. 1
bytového domu so súp. č. XXX postavený na parc. CKN č. XXX/X na ul. Družstevná v Chtelnici, vrátane

k nebytovému priestoru prislúchajúceho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
bytového domu a na príslušenstve bytového domu o veľkosti 170/3516 a spoluvlastníckeho podielu na
pozemku, parcela CKN č. XXX/X, o výmere 176 m2, zastavaná plocha a nádvorie, o veľkosti 170/3516.
Žalobca navrhol, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnostiam
nachádzajúcimsavk.ú.D.,obecChtelnica,okresH.,zapísanýmnaLVč.XXXXaprikázalnehnuteľnosti

do výlučného vlastníctva žalobcu a uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť žalovanej primeranú náhradu za
zrušený spoluvlastnícky podiel 1/2 žalovanej vo výške 44.500,- eur, a to do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku. Žalobca ďalej navrhol, aby súd uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.867,50 eur,
a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov konania navrhol rozhodnúť
tak, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.

2. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná sú podľa LV č. XXXX Okresného
úradu Piešťany, katastrálny odbor, podielovými spoluvlastníkmi bytu č. X na X. poschodí vo vchode
č. X bytového domu so súp. č. XXX postavený na parc. CKN č. XXX/X na ul. C. G. D., každý o
veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2, nachádzajúceho sa v k. ú. D., obec D., okres H., vrátane

k bytu prislúchajúceho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu
a na príslušenstve bytového domu o veľkosti 718/3516 a spoluvlastníckeho podielu na pozemku,
parcela CKN č. XXX/X, o výmere 176 m2, zastavaná plocha a nádvorie, o veľkosti 718/3516 (ďalej
len „spoločný byt“). Žalobca a žalovaná sú podľa LV č. XXXX Okresného úradu Piešťany, katastrálny
odbor, podielovými spoluvlastníkmi nebytového priestoru č. 3 v suteréne vo vchode č. 1 bytového

domu so súp. č. XXX postavený na parc. CKN č. XXX/X na ul. Družstevná v Chtelnici, každý o
veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2, nachádzajúceho sa v k. ú. D., obec D., okres H., vrátane
k nebytovému priestoru prislúchajúceho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
bytového domu a na príslušenstve bytového domu o veľkosti 170/3516 a spoluvlastníckeho podielu
na pozemku, parcela CKN č. XXX/X, o výmere 176m2, zastavaná plocha a nádvorie, o veľkosti

170/3516 (ďalej len „spoločný nebytový priestor“). Strany sporu nadobudli spoluvlastnícke podiely k
spoločnému bytu a spoločnému nebytovému priestoru smrťou svojho otca na základe Osvedčenia o
dedičstve 6D/518/2015, Dnot 274/2015. Rodičia strán sporu boli rozvedení. Žalovaná ako 17 ročná
odišla z domu, odsťahovala sa do Bratislavy, nedokončila strednú školu. Žalobca nemal o žalovanej a
jej živote žiadne informácie, resp. iba sporadické. Žalobca žil a užíval spoločný byt a spoločný nebytový

priestor pred smrťou otca spolu s otcom. Tento na vlastné náklady (hoci byt a nebytový priestor ešte
v tom čase nevlastnil) aj zveľaďoval. Žalovaná sa nijako nezaujímala o otca ani o rodinu. Naopak
žalovaná viedla záhaľčivý spôsob života a v roku 2007 bola žalovaná uznaná vinou a odsúdená za
spáchanie trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby a bol jej uložený podmienečný trest
odňatia slobody na dobu 3 rokov. Žalovaná sa dopustila agresívneho konania (fyzického a psychického

týrania) voči svojej matke, u ktorej v roku 2003/2004 prebývala. Túto opakovane verbálne a najmenej
6- krát fyzicky napádala. Matku fackovala, vyhrážala sa zabitím nožom, matku vyháňala z bytu, čo
aj 2 krát učinila, vyhrážala sa podpálením bytu, ničila zariadenie, vulgárne a oplzlo matke nadávala,
čím ju ponižovala. Po smrti otca strán sporu v roku 2015 sa uskutočnilo dedičské konanie. Žalobca
mal záujem vysporiadať sa so žalovanou ohľadom spoločného bytu a nebytového priestoru už na

dedičskom konaní, keďže bolo zrejmé, že žalovaná nemá záujem užívať nehnuteľnosti a žila si svojim
vlastným životom bez záujmu o rodinu. Po skončení dedičského konania v roku 2016 (keď žalovaná
nebola ochotná sa vysporiadať na dedičskom konaní a ponechala si svoj zákonný dedičský podiel 1 k
spoločnému bytu a nebytovému priestoru) žalovaná nijako nekontaktovala žalobcu, o byt a nebytový
priestor a jeho užívanie nejavila záujem a ako podielová spoluvlastníčka si neplnila povinnosti spojené

s podieľaním sa na úhradách nákladov spojených s „vlastníctvom“ spoločného bytu a nebytovéhopriestoru. Dňa 08.07.2021 bez predchádzajúceho ohlásenia alebo oznámenia žalovaná dožadovala
užívania spoločného bytu a nebytového priestoru, čo žalobca žalovanej umožnil, keďže je rovnocennou
vlastníčkou ako žalobca. Žalobca dúfal, že sa týmto dočasným spoločným užívaním vytvorí priestor

na to, aby sa so žalovanou dohodol na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva dohodou.
Žalovaná nemá v spoločnom byte evidovaný trvalý pobyt. Žalobcove snahy o uzatvorenie dohody so
žalovanou boli márne a neúspešné. Ihneď ako žalovaná začala užívať spoločný byt a nebytový priestor,
začala sa správať voči žalobcovi agresívne a vulgárne. Jej konanie začalo vykazovať podobné znaky
ako konanie žalovanej voči matke, za ktoré bola odsúdená. Žalobca má podozrenie, že žalovaná trpí

i určitou psychickou poruchou/chorobou. Žalovaná rovnako tak požíva v neprimeranej miere alkohol
(z uvedeného dôvodu bola volaná i rýchla zdravotná služba), poškodzuje nielen spoločný byt tým,
že napr. kladivom rozbíja obklady, dvere, ale poškodzuje i zariadenia v byte, ktoré zakúpil výlučne
žalobca. Rovnako tak od doby ako sa žalovaná nasťahovala do spoločného bytu neuhrádza žalobcovi
náhradu žiadnych nákladov za užívanie spoločného bytu a nebytovému priestoru zodpovedajúcu jej
spoluvlastníckemu podielu (mesačné úhrady správcovi bytového domu, elektrika, plyn, voda). Agresivita

a neprístojné správanie žalovanej sa stupňuje. Žalobca urobil niekoľko oznámení (dňa 14.12.2021,
03.01.2022) na Obvodnom oddelení PZ vo Vrbovom, pričom prístup polície bol v danej veci veľmi
vlažný. Rovnako tak susedia žijúci v bytovom dome, v ktorom sa spoločný byt a nebytový priestor
nachádza trpia neprístojným správaním žalovanej a urobili vlastné vyhlásenie o správaní sa žalovanej.
Okrem toho má žalobca informácie z internetu, že žalovaná, ktorá vykonávala povolanie opatrovateľky

nemá dobrú povesť i v tomto kruhu. Ľudia z tohto oboru žalovanú nazvali „podvodníčkou“. Žalobca má
naliehavý právny záujem na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k spoločnému bytu a
nebytovému priestoru. Žalobca má záujem nadobudnúť spoločný byt a nebytový priestor do výlučného
vlastníctva, keďže spolužitie so žalovanou je neudržateľné a neúnosné, pre žalobcu psychicky náročné.
Žalovaná zneužíva postavenie podielového spoluvlastníka a jej konanie voči vlastníctvu ale najmä voči

žalobcovi je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca si dal za účelom vyplatenia primeranej náhrady
za spoluvlastnícky podiel žalovanej a pre objektivizovanie všeobecnej hodnoty (VšH) spoločného bytu
a nebytového priestoru vypracovať súkromný znalecký posudok. Znalec I. J. K. vypracoval znalecký
posudok č. 3/2022, ktorým určil všeobecnú hodnotu spoločného bytu a nebytového priestoru na sumu
89.000,-eur. Na spoluvlastnícky podiel 1 žalovanej pripadá hodnota 44.500 eur. Žalobca sa pokúšal o

dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva so žalovanou avšak bezúspešne. Žalobca
vyhľadal za tým účelom právnu pomoc u advokáta, prostredníctvom ktorého (keďže komunikácia so
žalovanoujenemožná)zaslalžalobkynidňa07.01.2022ponukunazrušenieavyporiadaniapodielového
spoluvlastníctva, na základe ktorej mal záujem odkúpiť jej spoluvlastnícky podiel. Pri objektivizovaní
všeobecnej hodnoty znaleckým posudkom, má žalobca záujem vyplatiť žalovanú na primeranej hodnote

za jej spoluvlastnícky podiel vo výške 44.500,-eur. Avšak vzhľadom na to, že žalovaná od nadobudnutia
spoluvlastníckeho podielu v 1 vzhľadom k celku si neplní svoje povinnosti spojené s vlastníctvom
spoločného bytu a nebytového priestoru, žalobca si uplatňuje zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva v širšom slova zmysle a žiada, aby žalovaná nahradila žalobcovi sumu 1867,50 eur.
Tátosumapozostáva:platbysprávcovibytovéhodomu(spoločenstvu)spojenésvlastníctvombytu–50,-

eur mesačne od 01.08.2016 – 28.02.2022 = 67 mesiacov x 50,- eur = 3.350,- eur/2= 1675,- eur. Platby
za energie (elektrika, plyn) vo výške 55,- eur od 08.07.2021 (kedy začala žalovaná užívať nehnuteľnosť)
– 28.02.2022 = 7 mesiacov x 55,- eur= 385,- eur/2= 192,50 eur. Spolu nárok žalobcu voči žalovanej -
1867,50 eur.

3. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobca predložil súdu LV č. XXXX pre kat. úz. D.,
2x potvrdenie o pobyte zo dňa 03.12.2021, potvrdenie o oznámení týkajúce sa priestupku zo dňa
14.12.2021,záznamopodaníoznámeniazodňa14.12.2021,potvrdenieooznámenízodňa03.01.2022,
2x čestné vyhlásenie, výpis z internetového portálu E., znalecký posudok č. 3/2022 zo dňa 10.01.2022,
neprevzatú doporučenú obálku adresovanú žalovanej.

4. Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila dňa 12.09.2022, prostredníctvom podania doručeného súdu
dňa 20.09.2022, pričom vo svojom vyjadrení uviedla, že súhlasí s vyjadrením žalobcu, že medzi
spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností sa v minulosti objavovali a aj v súčasnosti existujú rozpory
týkajúce sa rozsahu a spôsobu výkonu spoluvlastníckych práv, pričom ale odmieta, že by tieto boli

spôsobené výlučne zo strany žalovanej. Predmetné konflikty majú svoj pôvod v rodinných vzťahoch
žalovanej a žalobcu, ktoré ale nie sú predmetom tohto konania. Žalobca bez riadneho dôkazu tvrdí,
že snahy o uzatvorenie dohody so žalovanou boli márne a neúspešné, dokonca krivo obvinil žalovanú
z poškodzovania spoločného bytu. Do dnešného dňa žalobca v skutočnosti nepodnikol žiadne krokysmerujúce k riadnemu vysporiadaniu. Práve naopak predložil súdu znalecký posudok, kde bol žalovanej
vypočítaný podiel vo výške 44.500,- eur, čo považuje za účelové konanie žalobcu, ktorý sa snaží týmito
krokmi pripraviť žalovanú o skutočný podiel na nehnuteľnosti, obohatiť sa a spôsobiť finančnú ujmu

žalovanej. Dôkazom je samotné tvrdenie žalobcu, že posudok bol vypracovaný bez predchádzajúceho
dôkazu, snahy žalobcu vec riešiť mimosúdne. K tejto veci uvádza, že žalobca od smrti otca (2015)
nevykonal žiadne snahy vec vysporiadať, práve naopak bránil a doteraz bráni žalovanej v riadnom
užívaní bytu, úmyselne vypína teplú vodu, kúrenie, robí schválnosti, zakazuje jej návštevy a dokonca
jej obmedzuje prístup do kuchyne. Na druhej strane žiada od nej platbu vo výške 1867,50 eur za

energie od 01.08.2016 - 28.02.2022, pričom sám priznáva, že v tom čase v domácnosti nebývala a
tým nespotrebovávala žiadne energie. Pokiaľ chcel žalobca platby, mal vykonávať pravidelné riadne
vyúčtovania s ohľadom na jeho vlastnú spotrebu, nakoľko v nehnuteľnosti nebývala. Aj napriek tomu
bola ochotná prispievať, ale žalobca nejavil žiadnu iniciatívu vec riadne riešiť. Práve naopak žalobca
sa žalobou snaží z jej osoby urobiť bezdomovca, nakoľko za sumu 44.500 eur za 3-izbový byt +
prislúchajúci podiel na spoločných častiach a zariadeniach + podiel na pozemku + pivnica + garáž +

podiel na parcele, čo je hlboko poddimenzovaná suma a za túto sa nedá kúpiť ani len 1-izbový byt
v uvedenej lokalite. Poukazuje na to, že obdobné 3-izbové byty v lokalite sa pohybujú okolo sumy
150.000,- eur, čo je vlastne ďalším dôkazom toho, že žalobca je schopný urobiť všetko preto, aby zničil
jej osobu, pričom zneužíva jej zdravotný stav, diagnostikovaný mozgový infarkt. Tento záznam, o ktorom
žalobca má vedomosť je pred dátumom podania žaloby, čo je vlastne ďalším dôkazom bezcitnosti a

vypočítavosti žalobcu, ktorý sa snaží žalovanú všemožne urobiť bezdomovcom a obohatiť sa na jej úkor
zneužívajúcjejsúčasnúzlúpredovšetkýmzdravotnúsituáciu.Takistotvrdeniežalobcu,žemáinformácie
z internetu o jej povesti ako podvodníčky sú neopodstatnené, vyfabulované a účelové. Okrem iného
hrubo poškodzujú jej osobu, ako aj česť a sú dôkazom, že žalobca sa neštíti zavádzať, spolieha sa na
neoverené informácie zo sociálnych sietí a tieto podsúva súdu. Je toho názoru, že ak by žalobca mal

záujem o riadne vysporiadanie spoluvlastníckych podielov, podnikol by počas viac ako šiestich rokov
aktivitu smerujúcu k riadnemu vysporiadaniu podielov a nielen údajnú ponuku na odkúpenie podielu
vo výške 44.500,- eur zo dňa 07.01.2022, o ktorej ani nemala vedomosť. O tejto ponuke sa dozvedela
až zo samotnej žaloby. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca podniká voči žalovanej kroky smerujúce
k jej poškodeniu ako podielovej spoluvlastníčky nehnuteľnosti a navrhuje, aby na toto jeho správanie

bolo prihliadnuté zo strany tunajšieho súdu. Ak by žalobca postupoval tak, aby ešte pred podaním
žaloby zaslal žalovanej riadny návrh, dozvedel by sa, že žalovaná má záujem predať žalobcovi svoj
podiel za sumu 75.000,- alebo jej žalobca kúpi 1-izbový byt v blízkej lokalite, ktorý bude v osobnom
vlastníctve žalovanej bez tiarch a záznamov. Namiesto týchto krokov nanútil žalobca žalovanej odpredaj
za smiešnych 45.500,- eur, pričom jej nedal na výber. Z dôvodu preukázania skutočnej hodnoty podielov

predmetnej nehnuteľnosti, ochoty žalovanej dohodnúť sa na odpredaji jej podielu k nehnuteľnosti,
navrhuje, aby bolo vykonané nasledovné dokazovanie: Vykonanie znaleckého posudku, ktorý určí
skutočnú hodnotu podielov predmetnej nehnuteľnosti za priameho dozoru príslušného súdu. Na základe
uvedeného, t.j. nakoľko aj žalovaná je ochotná podiel v nehnuteľnosti odpredať a nikdy nevyjadrila svoj
nesúhlas s vysporiadaním podielov, navrhuje, aby tunajší súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.

V uvedenom prípade totiž medzi žalobcom a žalovanou neexistuje žiaden spor. V prípade zamietnutia
žaloby navrhuje, aby tunajší súd zaviazal žalobcu nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %.

5. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalovaná predložila súdu lekársku správu zo dňa
25.11.2021.

6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril podaním zo dňa 03.11.2022, doručeným súdu dňa
03.11.2022, v ktorom uviedol, že vyjadrenie žalovanej považuje žalobca za zmätočné, nezrozumiteľné a
za nepravdivé. Žalovaná tvrdí, že medzi stranami sporu existujú rozpory týkajúce sa rozsahu a spôsobu
výkonu spoluvlastníckych práv, pričom odmieta, že by tieto boli spôsobené výlučne z jej strany. V ďalšom

texte vyjadrenia žalovaná tvrdí, že jej žalobca údajne bráni v riadnom užívaní bytu, úmyselne vypína
teplú vodu, kúrenie, robí schválnosti, zakazuje jej návštevy a dokonca obmedzuje prístup do kuchyne.
Žalobca zopakuje, že neprístojne sa správa výlučne žalovaná tak, ako opísal žalobca v žalobe a predložil
(označil) o tom dôkazy (čestné prehlásenie susedov, oznámenia na polícii, internetový úryvok, trestná
minulosť žalovanej voči vlastnej matke). Tieto skutočnosti žalovaná účinne nepoprela - ani tvrdením na

vyvrátenie jednotlivých žalobcom tvrdených skutočností o neprístojnosti jej správania, a ani tým, že by
žalovaná označila alebo navrhla vykonať dôkaz, ktorý by potvrdil jej tvrdenia o tom, že z jej strany k
neprístojnému správaniu nedochádza. Čo sa týka tvrdení žalovanej o tom, že jej má žalobca údajne
brániť v riadnom užívaní bytu, úmyselne vypínať teplú vodu, kúrenie, robiť schválnosti, zakazovať jejnávštevy a dokonca obmedzovať prístup do kuchyne, tieto tvrdenia žalovanej sú nepravdivé, Takto sa
žalobca voči žalovanej nespráva, tieto tvrdenia žalovanej žalobca popiera. Žalobca nemôže dokazovať
niečo čo neexistuje/sa nestalo. Žalovaná neoznačila ani nenavrhla žiadny dôkaz na preukázanie svojich

tvrdení k správaniu sa žalobcu. Žalobca zopakuje, že žalovaná nadmerne požíva alkoholické nápoje, čo
spôsobuje jej neprístojné správanie. Z dôvodu nadmerného požitia alkoholu bola aj rýchlou zdravotnou
službou transportovaná do Nemocnice Alexandra Wintera v Piešťanoch v dňoch 22.-24.11.2021.
Lekárska správa, ktorú žalovaná predložila k svojmu vyjadreniu zo dňa 25.11.2021 je lekárskou správou
všeobecného lekára, u ktorého nebola žalovaná pacientkou, a zamlčala lekárovi dôležitú informáciu,

že bola hospitalizovaná z dôvodu požitia alkoholu a z toho dôvodu si aj spôsobila/privodila zranenia.
Nie je teda pravdou tvrdenie žalovanej, že žalobca má údajne „zneužívať“ zdravotný stav žalovanej,
ktorej bol diagnostikovaný mozgový infarkt, keď nie je zrejmé, a žalovaná riadne a zrozumiteľne
neopísala, akým spôsobom má žalobca „zneužívať“ zdravotný stav žalovanej, a ako má mať toto
„zneužívanie“ vplyv na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Okrem toho diagnóza -
mozgový infarkt - je diagnostikovaná iba všeobecným lekárom „bližšie neurčeným“, to znamená, že

žalovaná ani len neuviedla v čom ju má mozgový infarkt obmedzovať v bežnom živote avšak žalobca
zopakuje, že vyšetreniu u všeobecného lekára predchádzala hospitalizácia žalovanej kvôli nadmernému
požitiu alkoholu. Žalobca v súvislosti s nadmerným požívaním alkoholu žalovanej dopĺňa, že žalovaná
opakovane vyvoláva polícii s tým, že polícii oznamuje, že ju žalobca údajne týra. Rovnako tak to
uviedla i do všeobecnej správy lekára dňa 25.11.2021, čo sú opäť a opakovane zo strany žalovanej

úmyselne, alebo z dôvodu určitej duševnej nespôsobilosti žalovanej, nepravdivé vyjadrenia o žalobcovi
tretím osobám. Za účelom preverenia povesti žalovanej u polície, žalobca navrhuje vyžiadať správu od
oddelenia PZ vo Vrbovom, oddelenie ktoré žalovaná „obťažuje“ oznámeniami v podnapitom stave. V
prípade správania sa žalovanej sa totiž stalo, že ak sa polícia dostaví do miesta bydliska žalovanej,
táto odmieta policajta vpustiť alebo dňa 26.06.2022 sa policajti dostavili na zavolanie žalovanej. Počas

čakania na rýchlu zdravotnú službu polícia vyzvala žalovanú, aby sa podrobila testu na prítomnosť
alkoholu. U žalovanej bolo zistené 1,5 promile alkoholu, pričom rýchla zdravotná služba vyšetrila
žalovanú, avšak zistila, že žalovaná netrpí žiadnymi zdravotnými problémami. Uvedené skutočnosti by
mali byť zaznamenané tak u príslušníkov PZ ako aj u rýchlej zdravotnej služby. Žalobca k preukázaniu
neprístojného správania dokladá právoplatný a vykonateľný rozsudok, ktorým bola žalovaná uznaná za

vinnú z týrania blízkej osoby (svojej matky), na trestné konanie, ktoré sa žalobca odvolával v žalobe.
Žalobca má vedomosť, že žalovaná bola následne po právoplatnom odsúdení hospitalizovaná i na
pár dní v psychiatrickom zariadení vo Veľkom Záluží. A ako vyplýva z predloženého rozsudku (na str.
4), v trestnom konaní bol vypracovaný psychiatrický posudok, z ktorého vyplynulo, že žalovaná trpí
zmiešanou poruchou osobnosti. Žalobca má obavu, že táto porucha osobnosti sa u žalovanej od roku

2007, a to aj z dôvodu nadmerného požívania alkoholu, zhoršila. Negatívne prejavy tejto poruchy sa u
žalovanej stupňujú aj voči samotnému žalobcovi, a takýmto negatívnym správaním zasahuje žalovaná
do práva žalobcu na pokojné užívanie obydlia, resp. výkon práv žalovanej ako podielovej spoluvlastníčky
bytu a nebytového priestoru je v rozpore s dobrými mravmi a je na úkor rovnakých práv žalobcu. K
tvrdeniu žalovanej o tom, ako žalobca údajne nepodnikol kroky smerujúce k riadnemu vyporiadaniu

podielového spoluvlastníctva. Opakovane nepravdivé a ničím nepodložené tvrdenia žalovanej, ktoré sú
v priamom rozpore s tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe ako aj s dôkazmi predloženými žalobcom
k žalobe. Žalobca tvrdil, že sa so žalovanou mal záujem vyporiadať už v dedičskom konaní (rok 2016).
Žalovaná po dedičskom konaní odišla, nezaujímala sa o rodinu, ani o spoločný majetok, a bez ohlásenia
sa „objavila“ až v 7/2021 (o 5 rokov). Pre žalobcu to bol doslova šok, avšak rešpektoval spoluvlastnícke

právo žalovanej. Následne vzhľadom na to, že neprístojné správanie žalovanej spôsobovalo resp.
zasahovalo do kvality života žalobcu, resp. dovtedajšieho pokojného stavu užívania, žalobca urobil
všetky potrebné kroky k tomu, aby sa so žalovanou vysporiadal – najskôr ju oslovil ústne, ponúkol
jej sumu za jej spoluvlastnícky podiel. Keďže žalovaná na ponuku žalobcu nereflektovala, žalobca
požiadal právneho zástupcu o právnu pomoc, dal si vypracovať znalecký posudok, zaslal žalovanej

písomný návrh, ktorý žalovaná úmyselne neprevzala (o čom predložil žalobca dôkazy). Teda bol to
žalobca, ktorý urobil všetko čo bolo v jeho možnostiach a schopnostiach aby došlo k majetkovému
vyporiadaniu, pričom žalovaná neurobila v tejto záležitosti nič (pasívne agresívna). A ako strana sporu
má žalovaná povinnosť tvrdenia ako i povinnosť preukazovať svoje tvrdenia. A ak žalovaná tvrdí, že
suma podľa znaleckého posudku predloženého žalobcom je „poddimenzovaná“, žalovaná nepredložila

žiadny dôkaz o tom, že tomu tak je. Žalovaná mala možnosť (kedykoľvek) dať si vypracovať súkromný
znalecký posudok na preukázanie svojich tvrdení o cene, čo neurobila. V tejto súvislosti je potom aj
nezrozumiteľné tvrdenie žalovanej, že ju žalobca poškodzuje, keď žalobca žalovanej ponúka finančné
vyrovnanie podľa znaleckého posudku. Žalovaná zrejme nedopatrením neprečítala celý obsah žalobyžalobcu, v ktorom žalobca poukázal na to, že pred podaním žaloby zaslal žalovanej písomný návrh
na uzatvorenie dohody, a to prostredníctvom právneho zástupcu, aby záležitosť bola správne právne
vyriešená a sama žalovaná si neprevzala zásielku adresovanú do vlastných rúk, hoci je nezamestnaná

a trvalo sa zdržuje počas dňa v mieste svojho bydliska. Rovnako to platí (nedostatočné prečítanie
alebo nepochopenie obsahu žaloby) i o platbách spojených s vlastníctvom a užívaním bytu. Žalovaná
nesprávne neodlišuje platby 1. platby spoločenstvu vlastníkov bytov ako správcovi bytového domu,
ktoré sú povinní platiť všetci podieloví spoluvlastníci bytu (nebytového priestoru) rovným dielom, bez
ohľadu na to či byt užívajú alebo nie (od 2016, kedy sa žalovaná stala podielovou spoluvlastníčkou bola

povinná platiť polovicu týchto platieb do 28.02.2022 - mesiac predchádzajúci podaniu žaloby žalobcom),
a 2. platby spojené so spotrebou elektriky, plynu, ktoré žalobca v žalobe riadne oddelil a špecifikoval
(od 08.07.2021 žalovaná vstúpila do užívania bytu a spotrebovávala elektrickú energiu a plyn, do
28.02.2022 - mesiac predchádzajúci podaniu žaloby žalobcom). Bez ohľadu na nesprávne pochopenie
obsahu zákonných povinností ako podielového vlastníka bytu a nebytového priestoru, žalovaná svojim
tvrdením účinne nepoprela skutočnosť, že žalobcovi nezaplatila na žalobcom špecifikované nároky

čo do právneho dôvodu a výšky žiadnu sumu. A ak žalovaná tvrdí, že bola ochotná prispievať (čo
žalobca popiera), nič žalovanej nebránilo, aby si vyžiadala od správcu bytového domu informáciu v akej
výške a na aké platobné miesto má žalovaná platiť svojmu spoluvlastníckemu podielu prislúchajúcu
časť platby spoločenstvu vlastníkov bytov, a žalobcovi posielať (hoci aj poštovou poukážkou) sumu za
spotrebu elektriky a plynu. Žalovaný rozširuje žalobu o nárok na náhradu za platby spoločenstvu za

ďalšie obdobie od 01.03.2022- 31.10.2022 a to: 8 mesiacov x 50,- eur (platby spoločenstvu vlastníkov
bytov a nebytových priestorov) = 400,- eur 4 mesiace (3/2022-6/2022) x 55,80 eur (elektrika – 20,70
eur, plyn – 35,10 eur) = 223,20 eur (viď inkaso 6/2022). Nedoplatok elektrika + plyn = 332,44 eur
(viď inkaso - 8/2022) 2 mesiace (9/2022, 10/2022 nové zálohové platby 42,80 eur - plyn, 40,90 eur –
elektrika) = 167,40 eur (viď inkaso 9/2022). Spolu: 1.123,04 eur 1 z 1.123,04 eur = 561,52 eur. Doposiaľ

žalobou uplatnený finančný nárok žalobcom voči žalovanej predstavuje 1.867,50 eur. Tento rozširuje
o sumu 561,52 eur za obdobie od 01.03.2022 – 31.10.2022, teda spolu 2429,02 eur. V tejto súvislosti
žalobca poukazuje, že žalovaná sa vyjadrila k žalobe dňa 12.09.2022 o tom, ako bola ochotná prispievať
na vyššie uvedené náklady spojené s vlastníctvom a užívaním bytu a doposiaľ žalobcovi aj napriek
vedomosti a špecifikácie jednotlivých platieb nič neuhradila a ani nevyvinula žiadnu iniciatívu k tomu,

aby žalovaný nárok žalobcovi uhradila. Záverom k vyjadreniu žalovanej k žalobe, keď žiada aby súd
rozhodol tak, že žalobu zamietne, žalobca uvádza, že „zamietnuť“ žalobu je možné iba v prípade, ak z
vykonaného dokazovania vyplynie nedôvodnosť žaloby, čo daný prípad nie je. A takýto návrh žalovanej
je i nezrozumiteľný, keď na jednej strane žalovaná žiada žalobu zamietnuť a na druhej strane navrhuje
vykonaťznaleckédokazovanie.Avzhľadomnato,žepredmetnékonaniejekonanímsporovým,vktorom

majú strany sporu svoje práva a povinnosti, žalobca má za to, že riadne preukázal všeobecnú hodnotu
nehnuteľností a žalovaná nepredložila žiadny dôkaz, ktorým by túto objektivizovanú všeobecnú hodnotu
spoločných nehnuteľností spochybnila, a rovnako tak nepredložila dôkaz, ktorým by preukázala, že by
žalobcovi zaplatila náklady spojené s vlastníctvom a užívaním bytu, na úhradu ktorých je ako podielová
spoluvlastníčka povinná, a ktoré za žalovanú (v rozsahu jej podielu) uhradil žalobca. Žalobca žiada,

aby súd žalobe vyhovel v celom rozsahu (vrátane rozšírenia žaloby) a priznal žalobcovi voči žalovanej
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

7. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobca predložil súdu rozsudok Okresného súdu v Trnave
pod sp. zn. 30T/14/2005 zo dňa 18.09.2007, právoplatný dňa 18.09.2007, platobný doklad za obdobie

0622, platobný doklad za obdobie 0822, platobný doklad za obdobie 0922, výpis z osobného účtu
žalobcu, výpis z registra spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

8. Okresný súd Piešťany uznesením pod č. k. 20C/7/2022-144 zo dňa 25.05.2023, právoplatným dňa
22.08.2023 pripustil navrhovanú zmenu žaloby tak, že namiesto pôvodnej žaloby v časti o zaplatenie

1.867,50 eur sa žalobca domáha, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.429,02
eur spolu s úrokmi. Vo zvyšnej podanej časti, žaloba žalobcu zostáva bezo zmeny.

9. Dňa 12.05.2025 sa uskutočnilo pojednávanie, ktorého sa zúčastnil iba právny zástupca žalobcu,
pričom na pojednávaní uviedol, že v plnom rozsahu odkazuje na žalobu žalobcu ako aj na repliku

žalobcu v tomto konaní. Má za to, že v konaní bolo preukázané doposiaľ, že žaloba žalobcu je dôvodná.
Žalovaná mala možnosť uplatniť prostriedky procesného útoku a obrany riadne a včas. Túto možnosť
však nevyužila. V konaní nepoprela účinne všeobecnú hodnotu nehnuteľností, ktoré sú predmetom
zrušenia a vyporiadania podľa žaloby žalobcu, taktiež v konaní účinne nepoprela ani finančný nárokžalobcu, ktorý si žalobca uplatňuje v rámci tzv. širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva.
Žalovaná je v konaní pasívna, avšak v konaní platí stará rímska zásada. Právo patrí bdelým, opatrným,
starostlivým a hoci žaloba nie je typom žaloby, kde by mohlo byť rozhodnuté z dôvodu neprítomnosti

žalovanej rozsudkom o zmeškanie, vzhľadom na to, že v konaní žalovaný žiada vykonať listinné dôkazy,
ktoré boli doložené v spise, má žalobca za to, že v danom štádiu konania je preukázaná hodnota tak,
ako bolo už uvedené. Súd je oprávnený vykonať listinné dôkazy v neprítomnosti žalovanej a rovnako
tak rozhodnúť vo veci v neprítomnosti žalovanej. Preto záverečný návrh žalobcu je, aby súd vyhovel
žalobe žalobcu v celom rozsahu a na dnešnom pojednávaní vykonal všetky listinné dôkazy, ktoré boli

doložené v konaní a rozhodol vo veci samej.

10. Po vykonanom dokazovaní a z nesporných tvrdení strán sporu mal súd za preukázané, že žalobca,
žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi (každý v 1-ici vzhľadom k celku) nehnuteľností - bytu č. X na
X. poschodí vo vchode č. X bytového domu so súp. č. XXX postavený na parc. CKN č. XXX/X na ul.
C. G. D., vrátane k bytu prislúchajúceho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

bytového domu a na príslušenstve bytového domu o veľkosti 718/3516 a spoluvlastníckeho podielu na
pozemku, parcela CKN č. XXX/X, o výmere 176m2, zastavaná plocha a nádvorie, o veľkosti 718/3516 a-
nebytového priestoru č. X v suteréne vo vchode č. X bytového domu so súp. č. XXX postavený na parc.
CKN č. XXX/X na ul. C. G. D., vrátane k nebytovému priestoru prislúchajúceho podielu na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a na príslušenstve bytového domu o veľkosti

170/3516 a spoluvlastníckeho podielu na pozemku, parcela CKN č. XXX/X, o výmere 176m2, zastavaná
plocha a nádvorie, o veľkosti 170/3516, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. D.. Súd ďalej
považuje za nesporné, že žalovaná bývala spolu so žalobcom vo vyššie citovaných nehnuteľnostiach
v období od 08.07.2021 – 31.10.2022 a to vzhľadom na to, že tvrdenie žalobcu samotná žalovaná
nepoprela.

11. Sporným bola v konaní solventnosť žalobcu, ktorá doposiaľ nebola preukázaná, a teda jeho
schopnosť vyplatiť žalovanej navrhovanú sumu za vyporiadanie spoluvlastníckeho podielu a tiež
aktuálna hodnota bytu, keďže v zmysle platnej judikatúry sa podielové spoluvlastníctvo vyporiadava v
cenách v čase rozhodovania súdu.

12. Dňa 10.06.2025 bolo súdu doručené podanie, v ktorom žalobca uviedol, že v konaní doložil k žalobe
ako dôkaz k všeobecnej hodnote bytu znalecký posudok č. 3/2022, ktorý určil všeobecnú hodnotu
v tom čase na sumu 89.000,- eur. Vzhľadom k tomu, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
sa vykonáva ku dňu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, žalobca si dal vypracovať aktuálny

znalecký posudok, podľa ktorého všeobecná hodnotu nehnuteľností, ktoré sú predmetom zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva v tomto konaní, predstavuje k dnešnému dňu sumu 102.000,-
eur. Žalobca uvádza, že je schopný vyplatiť žalovanú sumou 51.000,- eur (1-icu zo 102.000,- eur).
Žalobca disponuje disponibilnými finančnými prostriedkami vo výške cca 40.000,- eur na bankovom účte
a vo výške 15.000,- eur ako úsporami v hotovosti. Žalobca si v rámci konania uplatnil aj nárok v rámci

širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

13. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobca predložil súdu platobný doklad za obdobie 0921,
platobný doklad za obdobie 1021, platobný doklad za obdobie 0721, platobný doklad za obdobie 0821,
platobný doklad za obdobie 1121, platobný doklad za obdobie 1221, platobný doklad za obdobie 0122,

platobný doklad za obdobie 0222, znalecký posudok č. 80/2025 zo dňa 04.06.2025, výpis z osobného
účtu žalobcu, zmluvu o združenej dodávke elektriny zo dňa 14.09.2018, zmluvu o združenej dodávke
plynu zo dňa 06.08.2018.

14. Dňa 12.06.2025 sa uskutočnilo pojednávanie, ktorého sa zúčastnil iba právny zástupca žalobcu,

pričom na pojednávaní právny zástupca žalobcu predložila súdu k nahliadnutiu platobné doklady SIPO
za obdobie marec 2022 až október 2022, z ktorých vyplývalo, že za mesiace marec, apríl, máj, jún
bola uskutočnená platba vo výške 60,44 eur, za mesiac júl platba vo výške 4,64 eur, za mesiac
august vo výške 337,08 eur, za mesiac september vo výške 88,34 eur, za mesiac október vo výške
88,34 eur. Právny zástupca žalobcu uviedol, že na základe vykonaných dôkazov má za to, že žaloba

na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k spoločnému bytu v rámci tzv. širšieho
vyporiadaniajedôvodná,žalobcapožadovalzrušeniepodielovéhospoluvlastníctvakpredmetnémubytu
a vyporiadanie takým spôsobom, že predmetný byt nadobudne do výlučného vlastníctva a bude povinný
nahradiť žalovanej primeranú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel, ktorá sa v konaní určuje na základevšeobecnejhodnoty,ktorámusíbyťpreukázanárelevantnýmidôkazmi.Žalobcapreukázalževšeobecná
hodnota vyporadúvaných nehnuteľností k dnešnému dňu je podľa doloženého znaleckého posudku
vo výške 102.000,- eur. Žalobca si je preto vedomý, že žalovaná má nárok na polovicu tejto hodnoty,

a to 51.000,- eur. Žalobca si v konaní uplatňuje aj tzv. širšie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
uplatnil si finančný nárok vo výške 2.429,02 eur. V tomto konaní predložil aj relevantné dôkazy k tomuto
finančnému nároku, najmä k jeho výške a k jeho dôvodnosti. Vzhľadom na vykonané dokazovanie
v tomto konaní žalobca žiada, aby súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovanú zaviazal na
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

15. Súd z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci. Žalobca a žalovaná
sú podielovými spoluvlastníkmi vyššie citovaných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre kat.
úz. D., pričom žalobca vlastní v podielovom spoluvlastníctve podiel na predmetných nehnuteľnostiach
o veľkosti 1-ica vzhľadom k celku a žalovaná vlastní v podielovom spoluvlastníctve podiel na
predmetných nehnuteľnostiach o veľkosti 1-ica vzhľadom. Žalovaná bývala spolu so žalobcom vo vyššie

citovaných nehnuteľnostiach v období od 08.07.2021 – 31.10.2022, pričom vlastníctvo k predmetným
nehnuteľnostiam obaja nadobudli vkladom do katastra nehnuteľností v júli 2016.

16. Zo znaleckého posudku č. 3/2022 zo dňa 10.01.2022, vypracovaného znalcom – I. J. K., zapísaným
v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pre odbor stavebníctvo,

odvetvie pozemné stavby, vyplýva, že celková hodnota nehnuteľností bola stanovená vo výške 89.000,-
eur.

17. Zo znaleckého posudku č. 80/2025 zo dňa 04.06.2025, vypracovaného znalcom – I. J. K., zapísaným
v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pre odbor stavebníctvo,

odvetviepozemnéstavby,vyplýva,žecelkováhodnotanehnuteľnostíbolastanovenávovýške102.000,-
eur.

18. Podľa § 137 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý

spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

19. Podľa § 136 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vec môže
byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov (1). Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.
Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

20. Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

21. Podľa § 139 ods. 1 a 2 OZ, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a

povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. (1) O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú
spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo
dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. (2)

22. Podľa § 141 ods. 1 a 2 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o

vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná
(1). Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako
sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú
formu (2).

23. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na
návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,

súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

24. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadaťsúd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Žiadna osoba nie je povinná zotrvávať v
podielovom spoluvlastníctve proti svojej vôli.

25. Súd je pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo zákona viazaný záväzným poradím spôsobov
vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa § 142 OZ, a to v tomto poradí: 1. rozdelenie veci,
2. prikázanie veci za primeranú náhradu, 3. nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku. Reálne
rozdelenie prichádza do úvahy tam, kde predmet spoluvlastníctva je fakticky aj funkčne deliteľný,
čo je dané predovšetkým u nezastavaných pozemkov. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd

použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.

26. Súd musí predtým ako prikáže vec spoluvlastníkovi skúmať subjektívne a objektívne predpoklady
vyplývajúce priamo zo zákona a z ustálenej rozhodovacej praxe súdov, ktoré umožnia vyhodnotiť, či
takýto spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva je prípustný. Medzi subjektívne predpoklady

patrí súhlas spoluvlastníka, ktorému má byť vec prikázaná a jeho ochota a objektívna schopnosť
vyplatiť náhradu (solventnosť). Objektívnymi predpokladmi sú veľkosť podielov, účelné využitie veci,
násilné správanie spoluvlastníka. Pri prikázaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je nutné
prihliadať aj na to, aby sa vytvorili priaznivé podmienky na nerušené využitie veci a vznikom nového
spoluvlastníckeho vzťahu nedochádzalo k vzniku nových sporných situácií. Podmienkou prikázania veci

jednému spoluvlastníkovi je poskytnutie primeranej náhrady. Zákon neuvádza, čo treba považovať za
primeranú náhradu. Aplikačná prax dospela k záveru, že treba vychádzať zo všeobecnej trhovej ceny
celej veci v čase jej vyporiadania. Primeranou náhradou je potom príslušný podiel všeobecnej ceny.
Rozhodnutím o zrušení podielového spoluvlastníctva a prikázaní veci vzniká nový (spolu)vlastnícky
vzťah k veci.

27. Súd mal za preukázané, že nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej
a sporové strany spoločne doposiaľ nedospeli k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva
dohodou. Z vyjadrenia žalovanej zo dňa 12.09.2022 okrem iného vyplýva, že má záujem na
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k vyššie citovaným nehnuteľnostiam tak ako

navrhol žalobca, avšak nesúhlasí s predloženým návrhom žalobcu, a teda so stanovenou hodnotou
nehnuteľností vo výške 89.000,- eur a najmä s výškou primeranej náhrady pripadajúcej na jej
spoluvlastnícky podiel vo výške 44.500,- eur. Žalovaná nevyjadrila nesúhlas so zrušením podielového
spoluvlastníctva.

28. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/303/2021 zo dňa 24.08.2022,
rozhodnutiu súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, musí predchádzať neúspešná
snaha podielových spoluvlastníkov o uzavretie dohody o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní. Vychádzajúc z dikcie § 142 OZ, toto neurčuje, že o predmetnú dohodu sa musí žalobca
pokúsiť pred podaním žaloby na súd, na základe čoho pre splnenie tejto podmienky stačí, ak sa

žalobca pokúsil uzavrieť mimosúdnu dohodu so žalovaným až počas súdneho konania, avšak pred
vydaním rozhodnutia súdom prvej inštancie. Súd v prvom rade skúmal naplnenie podmienky pokusu
uzatvorenia dohody, ktorá je základným predpokladom pre zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva
súdom, pričom zistil, že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslal žalovanej návrh
na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pričom táto si predmetný návrh neprevzala

a zásielka sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote právnemu zástupcovi žalobcu dňa 21.01.2022,
čo žalobca preukázal v predmetnom konaní predložením fotokópie neprevzatej doporučenej zásielky
adresovanej žalovanej. Z vyjadrení žalobcu okrem uvedeného ďalej vyplýva, že sa opakovane pokúšal
uzatvoriť so žalovanou dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, či už v rámci
dedičského konania vedeného pod sp. zn. 6D/518/2015 alebo v rámci obdobia od 08.07.2021 do

31.10.2022, t.j. v čase bývania žalobcu a žalovanej v spoločnej domácnosti, keďže ho k tomu okrem
inéhomotivovaliokolnostivzájomnýchnezhôdvspoločnejdomácnosti,pričomuvedenépotvrdilisusedia
žalobcu a žalovanej ako aj v rámci svojich vyjadrení sporové strany. V zmysle uvedeného je tak
predpoklad, že už pred podaním žaloby žalobca adresoval žalovanej viac návrhov za účelom zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Žalovanej bola doručená žaloba s prílohami, ku ktorej sa

vyjadrila podaním zo dňa 12.09.2022, z ktorého bolo zrejmé, že žalovaná nemá záujem na uzatvorení
mimosúdnej dohody za podmienok navrhnutých žalobcom. Preto súd pristúpil podľa § 142 ods. 1 OZ k
zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva.29. Pokiaľ ide o spôsob vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva, súd mal za to, že reálne
rozdelenie nehnuteľností nie je možné. Predmetný byt je z pohľadu súdu reálne nedeliteľný vzhľadom
na jeho funkčné využitie, keďže predstavuje iba jednu bytovú jednotku. Ani po stavebných úpravách

by nemohli vzniknúť rozdelením samostatné nehnuteľnosti a časti vzniknuté rozdelením by nemohli
slúžiť vlastníkovi takým spôsobom, aký zodpovedá ich povahe a spoločenskému záujmu (R 54/1973).
Ak by predsa rozdelenie bolo možné, súd má za preukázané aj ďalšie dôvody nemožnosti rozdelenia
nehnuteľností, a to skutočnosť, že žalovaná nemá záujem udržať si vlastnícke právo k nehnuteľnostiam,
hoci len k určitej časti a z predložených listinných dôkazov, z procesnej aktivity žalovanej vyplýva

predpoklad, že žalovaná by nemala záujem finančne sa podieľať na prácach potrebných na rozdelenie
veci. Naopak z vyjadrenia žalovanej vyplýva jej záujem svoj podiel predovšetkým speňažiť za primeranú
finančnú náhradu. Z listinných dôkazov vyplýva existencia neustálych sporov medzi sporovými stranami,
a teda právne vzťahy vyplývajúce z podielového spoluvlastníctva by nemohli byť považované za
riadne vyporiadané, keďže takéto vyporiadanie by viedlo k novým a ďalším sporom medzi žalobcom
a žalovanou, čo by bolo v rozpore so základným princípom civilného sporového konania, podľa ktorého

ochrana ohrozených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby
bol naplnený princíp právnej istoty (Rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 22 Cdo
559/2004).

30. Následne preto prichádzal do úvahy žalobcom navrhnutý spôsob vyporiadania spoluvlastníctva, a to

prikázanie sporných nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu, keďže tento
prejavil záujem o ich prikázanie do jeho vlastníctva, čo dáva predpoklad následného účelného využitia
vyporiadavaných nehnuteľností. Zároveň žalovaná prejavila vo vyjadrení k žalobe zo dňa 12.09.2022
záujem na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k vyššie citovaným nehnuteľnostiam tak
ako navrhol žalobca, avšak nesúhlasila s výškou primeranej náhrady pripadajúcej na jej spoluvlastnícky

podiel vo výške 44.500,- eur.

31.Podľa§207ods.1,akrozhodnutiezávisíodposúdeniaskutočností,naktorétrebavedecképoznatky,
a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi znalecké
dokazovanieaustanovíznalca.Aksúdustanovilviacerýchznalcov,môžuvypracovaťspoločnýposudok.

32. Podľa § 209 ods. 1 až 3 CSP, súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou
bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. (1) Ak je spolu so žalobou predložený súkromný
znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec
si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto

dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. (2) Ak sa súkromný znalecký
posudok vyhotovuje v priebehu konania, súd umožní znalcovi nahliadnuť do spisu alebo sa inak
oboznámiť s informáciami potrebnými na vypracovanie znaleckého posudku. (3)

33. Podľa § 253 ods. 1 a 3 CSP, ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené

výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok. (1) Ak strana v lehote určenej súdom preddavok
nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná. (2)

34. Súd sa zaoberal výškou primeranej náhrady, ktorú by mal žalobca uhradiť po zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva prikázaním do jeho výlučného vlastníctva, pričom vychádzal z hodnoty

nehnuteľností stanovenej podľa súkromno-znaleckého posudku č. 3/2022 zo dňa 10.01.2022, kde bola
celková hodnota nehnuteľností stanovená vo výške 89.000,- eur a ďalej zo súkromno-znaleckého
posudku č. 80/2025 zo dňa 04.06.2025, kde bola celková hodnota nehnuteľností stanovená vo výške
102.000,- eur. Okrem toho samotná žalobkyňa navrhla súdu vykonanie znaleckého dokazovania za
účelom preukázania skutočnej hodnoty podielov predmetnej nehnuteľnosti. Súd preto vydal uznesenie,

ktorým žalovanú zaviazal zložiť na účet tunajšieho súdu preddavok na znalecké dokazovanie vo výške
1.000,- eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, inak súd žalovanou navrhnuté znalecké
dokazovanie nevykoná. Uznesenie 20C/7/2022-148, ktorým súd žalovanej uložil povinnosť uhradiť
preddavok na znalecké dokazovanie nadobudlo právoplatnosť 17.7.2023, pričom žalovaná v uvedenej
lehote a ani neskôr preddavok na účet súdu nezložila, preto súd ňou navrhnuté dokazovanie nevykonal

a pri svojom rozhodovaní vychádzal iba z vyššie uvedených súkromno-znaleckých posudkov.

35. Súd sa zaoberal najmä otázkou hodnoty týchto nehnuteľností v čase zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, pričom pri určení výšky primeranej náhrady vychádzal najmä z aktuálnehoznaleckého posudku č. 80/2025 zo dňa 04.06.2025, z ktorého vyplýva, že hodnota nehnuteľností stúpla.
V zmysle uvedeného tak súd dospel k záveru, že primeranou náhradou za prikázané nehnuteľnosti bude
suma vo výške 51.000,- eur. Celková suma nehnuteľností bola určená vo výške 102.000,- eur, v zmysle

uvedeného tak hodnota podielu žalovanej (1/2-ica vzhľadom k celku) je vo výške 51.000,- eur.

36. Súd ďalej skúmal objektívnu schopnosť žalobcu vyplatiť finančnú náhradu, t. j. jeho
solventnosť, pričom z predložených listinných dôkazov zistil, že žalobca by mal ku dňu 30.04.2025
disponovať finančnými prostriedkami na osobnom účte vo výške 40.228,05 eur a podľa vlastného

vyjadrenia hotovosťou vo výške 15.000,- eur. Bez ohľadu na skutočnosť, že žalobca nepreukázal
v konaní existenciu úspor vo forme hotovosti vo výške 15.000,- eur, súd považuje podmienku
solventnosti žalobcu za splnenú, a to preukázaním zostatku finančných prostriedkov na jeho osobnom
účte, ktoré sú spôsobilé pokryť väčšinu primeranej náhrady, ktorú je povinný vyplatiť za spoluvlastnícky
podiel žalovanej na predmetných nehnuteľnostiach, pričom zvyšok sumy potrebnej na vyplatenie
primeranej náhrady žalovanej vo výške 10.771,95 eur podľa uváženia súdu je žalobca schopný

zabezpečiť aj z iných zdrojov ako je spotrebiteľský úver. Z vyjadrenia žalobcu a z predložených
listinných dôkazov vyplýva schopnosť a najmä záujem žalobcu vyplatiť finančnú náhradu za predmetné
nehnuteľnosti riadne a včas a jeho tvrdenie o úsporách vo výške 15.000,- eur nebolo v konaní žalovanou
spochybnené.

37. Žalovaná s uvedeným spôsobom vyporiadania nevyjadrila nesúhlas, pričom zároveň nerozporovala
v konaní výšku hodnoty nehnuteľností stanovených v znaleckom posudku č. 80/2025 zo dňa 04.06.2025.
Súd mal preto za preukázané, že sú splnené všetky objektívne aj subjektívne predpoklady pre prikázanie
predmetných nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobcu, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku tohto rozsudku.

38. Žalobca okrem zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva žiadal aj o vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle, t.j. uplatnil si peňažný nárok z titulu uhradených
platieb spoločenstvu vlastníkov bytov do fondu prevádzky, údržby a opráv a z titulu uhradených platieb
za energie (elektrinu a plyn).

39. Súd v súvislosti s uplatnením nárokom na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom
zmysle poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 M Cdo 12/2011 zo dňa 27. februára
2012, zmyslom vyporiadania spôsobom podľa § 142 ods. 1 vety tretej Občianskeho zákonníka nie je
len poskytnutie primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel, ale vyriešenie všetkých vzťahov, ktoré

sa vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou podielového spoluvlastníctva.
So zreteľom na to sa toto vyporiadanie vykonáva ako vyporiadanie v širšom slova zmysle, v rámci
ktorého sa prihliada aj k tomu, či a do akej miery ten-ktorý spoluvlastník zhodnotil spoločnú nehnuteľnosť
investíciami, príp. iným spôsobom. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle
je možné vykonať na základe návrhu účastníka (§ 79 ods. 1 O.s.p.) alebo vzájomného návrhu (§ 97

ods. 1, § 98 O.s.p.). O návrhu (vzájomnom návrhu) požadujúcom zaplatenie určitej čiastky z dôvodu
širšieho vyporiadania je však vždy treba rozhodnúť samostatným výrokom rozsudku, nie len v rámci
náhrady za spoluvlastnícky podiel a to z dôvodu, že pohľadávka z dôvodu zaplatenia náhrady za
spoluvlastnícky podiel vzniká až na základe právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Pri vyporiadaní
zrušovaného podielového spoluvlastníctva, ktoré súd vyporiadava podľa § 142 ods. 1 veta tretia

Občianskeho zákonníka, ako vyporiadanie v širšom zmysle na návrh účastníka, je totiž treba z hľadiska
povahy nárokov a ich premlčania rozlišovať medzi nákladmi na nutnú opravu a údržbu veci a nákladmi
na opravu a údržbu veci, ktoré neboli nevyhnutné, medzi nákladmi v bežnej záležitosti a v ostatných
záležitostiach (§ 139 Občianskeho zákonníka), medzi nákladmi, s ktorými spoluvlastníci vyslovili súhlas
alebo ktoré boli niektorým spoluvlastníkom vynaložené bez tohto súhlasu. Treba tiež zisťovať, či za

trvania podielového spoluvlastníctva došlo medzi spoluvlastníkmi k dohode o spôsobe úhrady týchto
nákladov, pretože až vtedy by bolo možné správne posúdiť aj prípadnú námietku premlčania (ktorú
žalovaná aj vzniesla) voči takejto pohľadávke. S prihliadnutím k tomu potom pôjde buď o majetkové
právo investujúceho spoluvlastníka uplatňované voči druhému spoluvlastníkovi podľa § 511 ods. 3, §
137 ods. 1 a § 139 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, ktoré sa premlčí v trojročnej premlčacej dobe

podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pre ktorej počiatok je rozhodujúca doba vynaloženia nákladov
na opravu a údržbu, alebo o právo na vydanie bezdôvodného obohatenia ktoré môže uplatňovať
investujúci spoluvlastník už za trvania spoluvlastníckeho vzťahu, ktoré sa premlčí v dobe podľa § 107
Občianskeho zákonníka v súvislosti s vynaložením nákladov na opravu alebo údržbu, alebo o právo navydanie neoprávneného majetkového prospechu vo výške zhodnotenia podielu druhého spoluvlastníka
v súvislosti so zánikom podielového spoluvlastníctva, ktoré sa premlčí v dvojročnej premlčacej dobe
podľa § 107 Občianskeho zákonníka od zániku tohto spoluvlastníctva.

40. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov“), vlastníci bytov a
nebytovýchpriestorovvdomesúpovinnívsúladesozmluvouospoločenstvealebosozmluvouovýkone
správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého

dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku
do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla
vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy
spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva
a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov
a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti

spoluvlastníckeho podielu; ak k bytu alebo nebytovému priestoru v dome prilieha podľa § 19 ods.
4 balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava
do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25 % z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy. Pri
určení preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome
zohľadnia mieru využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových

priestorov.

41. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(1) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov. (2)

42. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

43. Žalobca svoj návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle odôvodnil
tým, že žalovaná si od nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu 1 neplní svoje povinnosti spojené
s vlastníctvom spoločného bytu a nebytového priestoru, pričom žalobca vykonal vyčíslenie nákladov
v žalobe zo dňa 11.03.2022, v podaní zo dňa 03.11.2022 a toto vyčíslenie preukázal predloženými
platobnými dokladmi. Žalovaná nepredložila súdu žiadne skutkové tvrdenia a dôkazy, ktorými by účinne

poprelauplatnenúpohľadávkuabránilasatým,žepokiaľchcelžalobcaplatby,malvykonávaťpravidelné
riadne vyúčtovania s ohľadom na jeho vlastnú spotrebu a tiež uviedla, že bola ochotná prispievať,
ale žalobca nejavil žiadnu iniciatívu vec riadne riešiť. Keďže žalobca svoj nárok dodatočne upravoval
a v konečnom dôsledku žiadal uhradiť sumu vo výške 2.429,02 eur, súd uznesením 20C/7/2022-144 zo
dňa 25.5.2023 pripustil zmenu žaloby a ďalej konal o pohľadávke žalobcu v uvedenej výške.

44. Súd mal za preukázané z predložených platobných dokladov, že žalobca vynaložil na základe
mesačnýchpreddavkovdofonduprevádzky,údržbyaoprávpodľa§10ods.1zákonaovlastníctvebytov
a nebytových priestorov za obdobie od 01.08.2016 do 31.10.2022 (t.j. vrátane rozšírenia žaloby) sumu
3.750,- Eur, pričom v zmysle citovaného ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve

bytovanebytovýchpriestorovsúpovinnívsúladesozmluvouospoločenstvealebosozmluvouovýkone
správypoukazovaťpreddavkymesačnevopreddofonduprevádzky,údržbyaoprávobajaspoluvlastníci,
a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
Povinnosť žalovanej podieľať sa na úhradách do fondu prevádzky, údržby a opráv vznikla ex lege odo
dňa nadobudnutia dedičstva, ktoré jej bolo potvrdené v konaní 6D 518/2015. V prípade ak hradil tieto

úhrady iba žalobca, je povinná na tieto úhrady prispievať aj žalovaná, keďže ustanovenie § 139 ods.
1 OZ zakladá zo zákona pasívnu solidaritu spoluvlastníkov, pre ktorú platí všeobecný režim pasívnej
solidarity podľa § 511 OZ, z čoho vyplýva, že ak spoluvlastník splnil dlh, medzi sebou sa spoluvlastníci
vyporiadajú podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, ak nebola medzi nimi iná dohoda. Žalobca má
preto voči žalovanej nárok z titulu pasívnej solidarity spoluvlastníkov na polovicu nákladov vynaložených

na úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv v sume 1.875,- eur.

45. Žalobca si ďalej uplatnil peňažný nárok z titulu uhradených platieb za energie v období od 08.07.2021
do 31.10.2022, v ktorom žalovaná byt užívala a podieľala sa na spotrebe týchto energií. Ako už uviedolsúd vyššie, súd mal skutočnosť, že žalovaná v uvedenom období užívala spoločné nehnuteľnosti
za preukázanú na základe predložených vyjadrení, pričom žalovaná uvedené skutočnosti nepoprela.
Keďže žalovaná byt užívala v predmetnom období, podieľala sa aj na spotrebe energií. V konaní bolo

preukázané na základe zmluvy o združenej dodávke elektriny zo dňa 14.09.2018 a zmluvy o združenej
dodávke plynu zo dňa 06.08.2018, že žalovaná nie je zmluvnou stranou a k úhrade spotreby týchto
energií sa zaviazal iba žalobca. V konaní tiež nebola tvrdená existencia dohody medzi stranami,
na základe ktorej by sa žalovaná zaviazala žalobcovi prispievať na úhradu platieb energií. Napriek
uvedenému má súd za to, že žalobcovi vznikol nárok na úhradu polovice uskutočnených platieb za

energie a to z titulu bezdôvodného obohatenia sa žalovanej na úkor žalobcu, keďže bezdôvodným
obohatením je aj majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Žalobca preukázal súdu,
že uhradil platby na energie v celkovej výške 1.108,04 eur, preto súd uznal vznik povinnosti žalovanej
vo výške polovice uhradených platieb v sume 554,02 eur. Celková pohľadávka žalobcu voči žalovanej
v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle tak predstavuje sumu 2.429,02 eur
(fond prevádzky, údržby a opráv 1875,- a platby za energie 554,02 eur) a súd zaviazal žalovanú na

úhradu tejto sumy vo výroku IV. tohto rozhodnutia.

46. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

47. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

49. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (2).

50. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Najvyšší
súdSRvosvojomrozhodnutíz26.júla2012,sp.zn.4MCdo10/2012uviedol,akpodielovýspoluvlastník
dosiahol v súdnom konaní zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu
spresnetakýmspôsobomvyporiadania,naakomsamárnepokúšalsdruhýmspoluvlastníkomdohodnúť
a aký následne navrhol v súdnom konaní, bol v súdnom konaní v plnom rozsahu úspešný.

51. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 2 CSP, keď žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, čo v konečnom dôsledku znamená
nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100%,
o čom súd rozhodol vo výroku V. rozsudku. Úspech vo veci zistil súd porovnaním žalobného návrhu

s výrokom rozhodnutia vo veci samej. Návrh žaloby aj výrok rozsudku sú zhodné v tom, že súd rozhodol
vo veci tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu, žalovanej a prikázal predmetné nehnuteľnosti
do výlučného vlastníctva žalobcu. V konaní nebol pritom tvrdený a súd sám nezistil dôvod na aplikáciu
ustanovenia § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa

rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).