Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 7, 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 12Csp/53/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4324202167
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Gkortsilas

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:4324202167.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Ľubicou Gkortsilas, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so

sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zastúpený Remedium
Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739,
proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.: XXX XX D., o zaplatenie 1.403,74 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou (návrhom na vydanie platobného rozkazu) doručenou tunajšiemu súdu dňa

11.06.2024 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť istinu vo výške 1.403,74 eur spolu
s úrokom vo výške 10,90% ročne zo sumy 1.325,28 eur od 27.05.2023 do 15.09.2024 a s úrokom z
omeškania po zosplatnení vo výške 8,75% ročne zo sumy 1.325,28 eur od 27.05.2023 do zaplatenia.
Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX medzi
postupcom E. C. C. F. G., zapísaná v C. H. I. J. G. pod č. XXX XXX XXX, konajúca v Slovenskej republike
prostredníctvom svojej organizačnej zložky E. C. C. F. G., pobočka zahraničnej banky, so sídlom K. X,
XXX XX E., L.: XXXXXXXX a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému.

Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní
so splnením svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní.
Postupca uzatvoril so žalovaným dňa XX.XX.XXXX Zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXX, ktorej súčasťou
sú Všeobecné obchodné podmienky. Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné
prostriedky. Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere.
Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho postupca v súlade s ust. § 53 ods. 9
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník upozorňoval na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie

mimoriadnejsplatnostiúveru,neplnilvstanovenýchtermínochsplátky,čímporušilsvojupovinnosťpodľa
Zmluvy. Postupca v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy a ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník k 26.05.2023 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pre neuhradenie splátky,
ktorá bola splatná 3 mesiace pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru, pričom vyzval žalovaného
na úhradu dlžnej sumy. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 1.403,74 eur, pričom pozostáva z
neuhradenej istiny úveru vo výške 1 325,28 eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 55,16 eur,
z neuhradeného poistenia splátok vo výške 23,30 eur. Žalovaný po vyhlásení mimoriadnej splatnosti

úveru nevykonal žiadnu úhradu. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou dlhu, žalobca si
uplatnil aj úroky z omeškania a náhradu trov konania.2. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil žalobca spolu so žalobou listinné dôkazy,
a to zmluvu o postúpení pohľadávok z nesplácaných úverov s prílohou zo dňa XX.XX.XXXX,
oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu

o revolvingovom spotrebiteľskom úvere zo dňa XX.XX.XXXX, obchodné podmienky o poskytovaní
platobných služieb, sadzobník poplatkov, platobnú históriu, výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky úveru
s podacím hárkom, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s doručenkou, pokus o zmier
s podacím hárkom.

3. K výzve súdu na špecifikáciu uplatneného nároku doručil žalobca prostredníctvom právneho zástupcu
súdu dňa 08.07.2024 podanie, v ktorom uviedol, že žalovaný dňa XX.XX.XXXX čerpal peňažné
prostriedky v celkovej výške 2.500,- eur, žalovaný z poskytnutého úveru uhradil sumu v celkovej výške
1.713,36 eur, pričom suma 1.174,72 eur bola započítaná na istinu a na istine zostal neuhradený rozdiel
vo výške 1.325,28 eur (2.500 - 1.174,72 = 1.325,28). Z úhrad žalovaného bola na zmluvný úrok
započítaná suma vo výške 426,80 eur. Na zmluvnom úroku zostal neuhradený rozdiel vo výške 55,16

eur. Žalobca si uplatňuje riadny úrok 10,90% (zmluvný úrok) ročne zo sumy 1.325,28 eur od 27.05.2023
(nasledujúci deň po zosplatnení úveru) do 15.09.2024 (do konečnej splatnosti zmluvy). Žalovanému
bolo vyúčtované poistenie v celkovej výške 135,14 eur, z úhrad žalovaného bola na poistenie započítaná
suma 111,84 eur, na poistení zostal neuhradený rozdiel vo výške 23,30 eur.

4. Súd vydal vo veci platobný rozkaz, ktorým návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Z dôvodu, že platobný
rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, súd platobný rozkaz zrušil a doručil
žalovanému žalobu do vlastných rúk fikciou doručenia v súlade s § 116 ods. 2 CSP spolu s výzvou
na vyjadrenie sa, uvedenie rozhodujúcich skutočností na svoju obranu, pripojenie listín, na ktoré sa
odvoláva a označenie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril

a nepoprel žiadne skutkové tvrdenia žalobcu.

5. K výzve súdu na preukázanie skúmania schopnosti žalovaného splácať úver, ako aj vyhodnotenie
bonity žalovaného doručil žalobca prostredníctvom právneho zástupcu súdu dňa 04.12.2024 podanie,
v ktorom uviedol, že z úverového registra mal veriteľ informáciu o existujúcich úverových záväzkoch

žalovaného, a to kreditné karty splátkové s úverovým rámcom 500,- eur s mesačnou splátkou vo
výške 25,- eur. Nový úver bol poskytnutý s mesačnou splátkou 71,39 eur. Výdavky na peňažné záväzky
spotrebiteľa teda boli vo výške 96,39 eur (25 + 71,39). Veriteľ počítal s mesačným čistým príjmom
spotrebiteľa vo výške XXX eur. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral
veriteľ do úvahy životné minimum spotrebiteľa a vyživovaných osôb v celkovej sume XXX,XX eur.

Veriteľ zároveň bral do úvahy paušálne výdavky, ktoré v zmysle opatrenia NBS spolu so životným
minimom reprezentujú obvyklé mesačné výdavky spotrebiteľov na stravu, bývanie, ošatenie a pod. Tie
boli vypočítané ako rozdiel medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom
spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť zvýšený o 40 %,
teda XXX,XX eur (XXX M. - XXX,XX M.) * XX %). Celková výška nákladov na zabezpečenie základných

životných potrieb spotrebiteľa bola teda vo výške XXX,XX eur (XXX,XX + XXX,XX). Veriteľ preveril
limit ukazovateľa schopnosti splácať (DSTI) dosadením zistených údajov do vzorca (podiel výdavkov
a rozdielu príjmu a nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb, do ktorých započítal
aj paušálne výdavky /40% rozdielu medzi čistým príjmom žalovaného a jeho životným minimom/)
s výslednou hodnotou DSTI X,XX (XX,XX : /XXX – XXX,XX/). S predmetným podaním doručil žalobca

súdu potvrdenie o príjme žalovaného a výstup z interných aplikácií veriteľa ohľadne skúmania bonity
a overenia schopnosti splácať úver žiadateľa.

6. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení na výzvu súdu podľa § 138 CSP poukázal
na závery dovolacieho súdu vyjadrené v uznesení z 30. januára 2024, sp. zn. 1Cdo/123/2022, ktoré

sú v rozpore so závermi dovolacieho súdu v rozhodnutí sp.zn. 5Cdo/197/2022, pričom podľa žalobcu
za vecne správny, majúci podklad v dotknutých ustanoveniach OZ možno považovať názor vyjadrený
senátom 1Cdo. Zákon povinnosť označenia splátky v zosplatňujúcom úkone, resp. výzve podľa § 53
ods. 9 OZ veriteľovi neukladá. Priemerný spotrebiteľ musí mať vedomosť o čerpaní úveru, o jeho
výške, o tom, ako ho splácal a predovšetkým na akej výške mesačnej splátky sa s veriteľom dohodol,

preto je postačujúce vo výzve uviesť celkovú dlžnú sumu, s ktorou bol dlžník toho času v omeškaní.
Absencia špecifikácie splátky nestavia spotrebiteľa do nevýhodnejšieho postavenia. Z rozhodovacej
praxe súdov od roku 2008 – do roku 2024 požiadavka na špecifikáciu splátky vo výzve zosplatňujúcej
resp. pred zosplatnením nevyplynula. Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že predmetné znenieOZ bolo s účinnosťou od 01.11.2024 novelizované, pričom ani po ich novelizácii nebude „obligatórnou“
náležitosťou výzvy uvedenie konkrétnej splátky, resp. jej špecifikácia, ale postačujúcim údajom na platné
zosplatnenie bude uvedenie sumy, s ktorou je dlžník v omeškaní (obdobne ako je splnené v danom

prípade a napokon ako činili veritelia resp. banky vždy). Riešenie uvedenej právnej otázky zo strany
senátu 5Cdo v predmetnej problematike je právne neudržateľné, pričom naopak senát 1Cdo predmetnú
právnu otázku vyriešil zákonne a správne. Zároveň poukázal na ústavnoprávne východiská priority
platnosti právneho úkonu a právomoci súdu zákonné predpisy aplikovať, nie novelizovať.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 07.07.2025, na ktorom vec v zmysle § 180 CSP prejednal
v neprítomnosti strán sporu a zástupcu žalobcu, ktorý svoju neúčasť a neúčasť žalobcu vopred
ospravedlnil a požiadal, aby súd rozhodol o žalobe na základe predložených dôkazov bez ich osobnej
účasti. Žalovaný sa na pojednávanie napriek riadnemu predvolaniu nedostavil a svoju neúčasť na
pojednávaní vopred neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, ďalšími písomnými vyjadreniami strán sporu
a s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré si
súd zaobstaral postupom podľa § 185 ods. 2 a § 295 CSP ako aj s obsahom celého spisového materiálu,
pričom zistil nasledovný skutkový stav:

9. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník
uzatvorili dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere (časť 1.) a zmluvu o revolvingovom úvere
a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb (časť 2.) so spoločnými
ustanoveniami (časť 3.). Predmetom sporu je nárok žalobcu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (časť
1.), na základe ktorej predchodca žalobcu, banka, poskytla žalovanému peňažné prostriedky vo forme

bezúčelového úveru vo výške 2.500,00 eur, s úrokovou sadzbou úveru vo výške 10,90 % p.a., RPMN
11,46 %, celkové náklady spotrebiteľa 3.069,58 eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť peňažné prostriedky
spolu s úrokom v pravidelných 46 mesačných splátkach po 71,39 eur, so splatnosťou vždy do 15. dňa
príslušného kalendárneho mesiaca. Dátum splatnosti prvej splátky bol dohodnutý do 15. dňa v mesiaci
nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý. Výška mesačnej splátky bez poistenia bola

vo výške 66,73 eur, poplatok za poistenie bol dohodnutý vo výške 6,99 %, pričom mesačná splátka
s poplatkom za poistenie bola 71,39 eur. Termín konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý na 15.09.2024.
V zmysle článku 3. zmluvy (následky porušenia povinností klienta) bod 3.1 a) zmluvy, v prípade ak klient
nespláca poskytnutý úver riadne a včas, bola banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru.

10. Z platobnej histórii úveru vyplýva, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo
výške 2.500,- eur bezhotovostným prevodom dňa XX.XX.XXXX, pričom žalovaný vykonal úhrady
vo výške 71,39 eur v dňoch XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX,
XX.XX.XXXX, XX.X.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX.
Dokopy uhradil žalovaný na úver sumu v celkovej výške 1.713,36 eur so saldom 1.423,74 eur.

11. Právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 03.04.2023 označenej ako „Výzva na zaplatenie dlžnej
čiastky úveru“ oznámil žalovanému, že aj napriek opakovaným výzvam na úhradu omeškaných splátok
jeho úveru č. XXXXXXXXXXXXXX, nie je riadne a včas splácaný a ku dňu vystavenia výzvy eviduje
aktuálnu dlžnú čiastku na predmetnom úvere vo výške 234,17 eur. Žalovaného zároveň upozornil, že

pokiaľ nedôjde k okamžitej úhrade omeškaných mesačných splátok, bude banka požadovať splatenie
celej nesplatenej časti úveru vrátane príslušenstva. Z podacieho hárka vyplýva, že predchodca žalobcu
zaslal žalovanému predmetnú výzvu dňa XX.XX.XXXX, č. zásielky H., pričom z výstupu sledovania
zásielky G. C. vyplýva, že zásielka č. H. bola vrátená odosielateľovi dňa X.X.XXXX ako neprevzatá
v odbernej lehote.

12. Právny predchodca žalobcu následne listom zo dňa 26.05.2023 označenom ako „Oznámenie
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXX predžalobná výzva “ oznámil
žalovanému, že mu na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol spotrebiteľský úver vo výške
1.423,74 eur. Z úverovej zmluvy vyplýva jeho záväzok riadne a včas splácať poskytnutý úver. Vzhľadom

na to, že poskytnutý úver nesplácal riadne a včas, a to ani po opakovaných výzvach na úhradu, veriteľ
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle uzatvorenej úverovej zmluvy. Ku dňu 26.05.2023 sa
stal jeho záväzok splatný v celom rozsahu. Veriteľ preto vyzval žalovaného na úhradu jeho dlhu vo
výške 1.423,74 eur, pozostávajúci z úverovej istiny vo výške 1.325,28 eur, dlžných úrokov, poplatkova poistného vo výške 78,46 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 20,00 eur
na účet uvedený v oznámení. Zároveň žalovaného upozornil, že odo dňa 27.05.2023 mu účtuje aj
úrok z omeškania vo výške ustanovenej platnými právnymi predpismi. Z vrátenej obálky s doručenkou

vyplýva, že predchodca žalobcu zaslal žalovanému predmetné oznámenie pod č. zásielky H., pričom
zvýstupusledovaniazásielkyG.C.vyplýva,žezásielkač.H.bolaodoslanáadresátovidňaXX.XX.XXXX
a vrátená odosielateľovi dňa XX.XX.XXXX ako neprevzatá v odbernej lehote, čo vyplýva aj z predloženej
doručenky.

13. Zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a
pobočkami zahraničných bánk za 3.štvrťrok 2020 so stavom ku dňu 30.09.2020 zverejnené MFSR súd
zistil, že pre obdobný spotrebiteľský úver ako úver, ktorý je predmetom sporu (pri úveroch s dobou
splatnosti nad 1 do 5 rokov vrátane) bola hodnota priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov vo
výške 11,27 %, pričom dvojnásobok tejto je 22,54 %.

14. Výška životného minima zistená náhľadom na webovú stránku Ministerstva práce, sociálnych vecí
a rodiny Slovenskej republiky v čase poskytnutia úveru (I. X.XX.XXXX) bola vo výške XXX,XX eur, ak
ide o jednu plnoletú fyzickú osobu.

15. Z potvrdenia o výške príjmu žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že zamestnávateľ žalovaného

potvrdil, že hrubý ročný príjem žalovaného za posledných 12 mesiacov bol vo výške XX.XXX,XX eur
a čistý ročný príjem žalovaného za posledných 12 mesiacov bol vo výške X.XXX,XX eur. Z uvedeného
vyplýva, že mesačný čistý príjem žalovaného za posledných 12 mesiacov bol vo výške XXX,XX eur.

16. Z výstupu interných aplikácii postupcu obsahujúci údaje z úverového registra a Sociálnej poisťovne

vyplýva, že žalovaný mal v čase žiadosti o poskytnutie úveru jeden existujúci úverový záväzok, a to
kreditné karty splátkové s úverovým rámcom 500,- eur s mesačnou splátkou vo výške 25,- eur. Nový
úver bol poskytnutý s mesačnou splátkou 71,39 eur.

17. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že E. C. C. F. G., zapísaná v C. H.

I. J. G. C. N. XXX XXX XXX, konajúca v Slovenskej republike prostredníctvom svojej organizačnej zložky
E. C. C. F. G., pobočka zahraničnej banky, so sídlom K. X, XXX XX E., L.: XXXXXXXX ako postupca
odplatne postúpil na žalobcu ako postupníka pohľadávky spolu so všetkými právami a výhodami a iným
príslušenstvom špecifikované v prílohe k tejto zmluve za podmienok ustanovených v zmluve, pričom
z prílohy k zmluve vyplýva, že na žalobcu bola postúpená aj pohľadávka postupcu voči žalovanému ako

dlžníkovi, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporového konania.

18. Na takto zistený skutkový stav súd aplikoval nasledovné ustanovenia právnych predpisov:

19. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len "ObZ"), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na

požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Podľa § 499 ObZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky
možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

21. Podľa § 502 ods. 1 ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než

je prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

22. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
(ďalej len ako „OZ“), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu

alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky inéustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

24. Podľa § 52 ods. 3 a 4 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí
peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia

a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

26. Podľa § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom ku dňu zosplatnenia úveru, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie

kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

27. Podľa § 54a OZ, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne
zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo
spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na

základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

28. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

29. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

30.Podľa§565OZvzneníúčinnomkudňuzosplatneniaúveru,akideoplnenievsplátkach,môževeriteľ

žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v
rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky.

31. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky, veriteľ môže svoju

pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

32. Podľa § 525 ods. 2 OZ, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo
dohode s dlžníkom.

33. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom v čase prvého postúpenia pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo

pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže

uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnejbanky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky

a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

34. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzavretia zmluvy
(ďalej len „ZoSU“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby
alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet
spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ
alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné
poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru

bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať
úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský
úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a
nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na
bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú

dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahujú.

35. Podľa § 2 písm. a), b), d), g), h), i) a l) ZoSU na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona,
ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných

podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov, celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,

l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných
prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

36. Podľa § 7 ods. 1 ZoSU, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou

schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

37. Podľa § 7 ods. 2 ZoSU, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné

a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

38. Podľa § 7 ods. 16ZoSU,veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a)
spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej
starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.39. Podľa § 7 ods. 17 ZoSU, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ-
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4
a 5; b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o

spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje
získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa
rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v

čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

40. Podľa § 7 ods. 19 ZoSU, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.

41. Podľa § 7 ods. 20 ZoSU, Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných
životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky
spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

42. Podľa § 7 ods. 21 ZoSU, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
určiť tak, aby súčet hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver podľa odseku 20 písm. b) až d) neprevyšoval hodnotu položky podľa odseku 20
písm. a).

43. Podľa § 7 ods. 23 ZoSU, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky môžu poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len ak spotrebiteľ spĺňa limit
pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej
zadlženosti k príjmu.

44. Podľa § 7 ods. 27 ZoSU, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne
informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb,
voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej

zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme
podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov
alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a),
banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na
splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku

19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa
v Sociálnej poisťovni, a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1
písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s
príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať
spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči

ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum
ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa.

45. Podľa § 7 ods. 41 ZoSU, opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska, sa ustanoví a)
metodika na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, náklady na

zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a ich minimálna výška, a spôsob určenia
limitov pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, výška a spôsob zohľadnenia
možného nárastu úrokových sadzieb a čo sa rozumie výrazným prevyšovaním súčtu zostávajúcich
výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov podľa odsekov 24 a 31, b) požiadavky na
zisťovanie informácií a predkladanie dokladov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa a na overovanie

údajov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa, c) limit pre lehotu splatnosti spotrebiteľského úveru a výška
tohto limitu, d) podrobnosti o podmienkach na postupné splácanie spotrebiteľského úveru, e) limit na
podiel spotrebiteľských úverov poskytnutých prostredníctvom samostatných finančných agentov podľaosobitného predpisu voči celkovému objemu poskytnutých spotrebiteľských úverov a výška tohto limitu,
f) limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu a metodika na výpočet tohto podielu.

46. Podľa § 9 ods. 1 ZoSU, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu,
ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená
názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare.

47. Podľa § 9 ods. 2 ZoSU, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené
rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,

d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým

nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiťčerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,

48. Podľa § 11 ods. 1 ZoSU, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm.
b) a c)
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov

na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu,

f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.

49. Podľa § 11 ods. 2 ZoSU, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia

na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.

50. Podľa § 17 ods. 1 ZoSU, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a

veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka
so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného
poskytovaťspotrebiteľskýúverpodľatohtozákonaaleboosobitnéhopredpisunaveriteľapodľa§20ods.
1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje
sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala

splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

51. Podľa § 20 ods. 1 písm. a) ZoSU, veriteľ je oprávnený ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery len
na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska, a to v závislosti od udeleného povolenia
v tomto rozsahu: a) bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20a.

52. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

53. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu

a žalovaným vznikol záväzkový právny vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa
XX.XX.XXXX, ktorá spadá pod úpravu zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka.
Nebolo sporné, že predchodca žalobcu ako veriteľ uzatváral zmluvu v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti a mal postavenie dodávateľa a žalovaný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba,
pričom nekonal v rámci svojej obchodnej či podnikateľskej činnosti, teda mal postavenie spotrebiteľa.

Uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere tak súd posúdil jednak ako zmluvu o úvere podľa §
497 Obchodného zákonníka, ale zároveň ako zmluvu spotrebiteľskú podľa ustanovení § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a predmetný zmluvný vzťah súd posúdil aj v zmysle ustanovení zákona č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.

54. V súlade s prílohou Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, zákon uvádza príkladne podmienky zakotvené v spotrebiteľských zmluvách, ktoré je
potrebné považovať za neprijateľné. Podľa článku 5 uvedenej smernice, všetky písomné ustanovenia
spotrebiteľských zmlúv musia byť vyjadrené zrozumiteľne, v prípade nezrozumiteľnosti sa podmienka
má vykladať v prospech spotrebiteľa. Podľa článku 4 ods. 2 smernice, ak hlavný predmet zmluvy,

cena alebo úhrada, prípadne tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom nie sú vyjadrené
zrozumiteľne, je potrebné preskúmať, či tieto podmienky nie sú nekalé.

55. Súd konštatuje, že napriek skutočnosti, že zmluva o spotrebiteľskom úvere mala formulárový
charakter, bola vopred pripravená žalobcom a žalovaný nemohol ovplyvniť jej obsah, táto obsahuje
všetky potrebné náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, strany sporu sa

predpísanou písomnou formou dohodli na predmete zmluvy, spôsobe splácania úveru a pri uzavretí
zmluvy neboli obídené príslušné ustanovenia vnútroštátneho práva ani ustanovenia smernice č. 93/13/
EHS. Zároveň obsah zmluvy nebol medzi stranami sporu sporný. Súd podrobil zmluvu o úvere aj ex offo
prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok a preskúmal zmluvu ako celok, pričom nezistil žiadne
zmluvné podmienky, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa, či neplatnosť zmluvy od jej počiatku. Súd poukazuje na ustanovenie §
41 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho
úkonu,jeneplatnoulentátočasť,pokiaľzpovahyprávnehoúkonualebozjehoobsahualebozokolností,
za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Ak by sa
teda v zmluve aj nachádzali nejaké neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by boli neplatné (existenciu

ktorých súd v konaní nezistil), nespôsobovalo by to neplatnosť celej zmluvy. Súd tak dospel k záveru,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by spôsobili jej
neplatnosť ako celku.

56. Súd ďalej preskúmal dojednanú výšku odplaty v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, keďže

prekročenie najvyššej prípustnej odplaty spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy. V zmysle zmluvy
o úvere pozostáva odplata z úroku vo výške 10,90 % a poplatku za poistenie vo výške 6,99 %. Súd
konštatuje, že odplata za úver vo výške 17,89 % neprevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu s poukazom
na § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a § 1 a § 1a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., keď
priemerná RPMN pre spotrebiteľské úvery nad 1 do 5 rokov vrátane poskytnutých bankami a pobočkami

zahraničných bánk za 3. štvrťrok roku 2020, predstavovala hodnotu 11,27 %, v dôsledku čoho tak
najvyššia prípustná odplata predstavuje hodnotu 22,54 % (11,27 x 2). Odplata za úver vo výške 17,89
% tak neprevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu 22,54 %.

57. Žalobca svoje nároky voči žalovanému odvodzuje zo zmluvy, ktorú žalovaný uzavrel s právnym

predchodcom žalobcu, E. C. C. F. G., konajúca v Slovenskej republike prostredníctvom svojej
organizačnej zložky E. C. C. F. G., pobočka zahraničnej banky. Pohľadávka právneho predchodcu
žalobcubolanažalobcupostúpenázmluvouopostúpenípohľadávokzodňaXX.XX.XXXX.Zuvedeného
dôvodu sa súd zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci
z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom

hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej
procesnejstrane(žalovaný)jesubjektomhmotnoprávnejpovinnosti,tedajepasívnevecnelegitimovaný.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého
konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žalovaný nenamieta.

Zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby bez vecného prejednania (viď
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2021, sp. zn. 4Cdo/162/2020 zo dňa
27.10.2021, ktorý je publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 2/2022,
pod č. 6).

58. V prípade postúpenia bankových pohľadávok je potrebné okrem § 524 Občianskeho zákonníka
aplikovať aj § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len ako „ZoB“), a žalobcu v
tomto konaní zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie podmienok uvedených v tomto ustanovení,
a to, aby bol klient banky s plnením svojho záväzku v omeškaní aspoň 90 dní, a aby banka nasplnenie záväzku klienta písomne vyzvala, keďže splnenie týchto podmienok je predpokladom platného
postúpenia pohľadávky banky voči dlžníkovi na tretí subjekt. Z dikcie § 92 ods. 8 ZoB okrem iného
vyplýva,žebankamôžepostúpiťinémusubjektuibatúčasťpohľadávky,ktorázodpovedánesplácanému

dlhu, pričom tiež uvádza, že týmto ustanovením nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok
zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Súd v súvislosti
s posudzovaním platného postúpenia pohľadávky banky na nebankový subjekt vychádzal z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR z 15.12.2020, sp. zn. 5 Cdo 36/2020, publikovanom v zbierke stanovísk NS a
rozhodnutí súdov SR č. 1/2021 pod č. R 4/2021, z ktorého vyplýva, že ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB

oprávňovalo banku postúpiť tretej osobe len pohľadávku, ktorá bola v čase postúpenia splatná.

59. Podmienka splatnosti postupovanej pohľadávky banky tiež vyplýva z ustanovenia § 17 ods. 1 a
2 zákona č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého veriteľ nemôže previesť práva vyplývajúce zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu okrem prípadu, ak sa postupuje pohľadávka so všetkými právami
s ňou spojenými a ide postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto

zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), a postupuje sa pohľadávka
po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred
termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že
konečný termín splatnosti úveru mal nastať dňa XX.XX.XXXX, pričom k postúpeniu pohľadávky došlo
XX.XX.XXXX, preto bolo potrebné skúmať, či sa postupovaná pohľadávka stala splatnou pred termínom

konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

60. Súd preto skúmal, či banka postúpila na žalobcu splatnú pohľadávku a pri vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru dodržala zákonný postup podľa ust. § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho
zákonníka.

61. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, platného a
účinného v čase omeškania žalovaného s plnením splátok, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré sa má vykonať v splátkach, mohol veriteľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej

ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Z hľadiska tejto formulácie uvedeného ustanovenia je zrejmé, že
toto ustanovenie dopĺňa ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka, takže otázku zosplatnenia úveru je
potrebné vykladať skrz text oboch uvedených ustanovení súčasne. Zákon prísne stanovuje kritériá, za
akých podmienok môže prísť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, pričom tieto podmienky musia
byť splnené kumulatívne.

62. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka uplatnenie práva na splatenie celej pohľadávky (tzv. strata
výhody splátok) je viazané na splnenie týchto podmienok: a) možnosť straty výhody splátok bola
výslovne určená v dohode medzi veriteľom a dlžníkom alebo v súdnom rozhodnutí, b) dlžník nesplní
niektorú zo splátok v deň jej splatnosti, c) veriteľ požiada dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky do

splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Splatnosť celej pohľadávky tak nenastáva priamo zo zákona,
ale záleží na veriteľovi, či toto právo uplatní, teda či vyzve dlžníka na zaplatenie celého zvyšku dlhu,
prípadne či podá na súde žalobu na plnenie.

63. Účelom právnej úpravy v ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je zamedziť „zosplatňovaniu“

záväzkov spotrebiteľov zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorých plnenie je dojednané v splátkach z dôvodu
len krátko trvajúceho omeškania spotrebiteľa so zaplatením splátky a súčasne dať spotrebiteľovi ešte
poslednú možnosť k splateniu dlžnej splátky predtým, ako dodávateľ využije svoje právo na zosplatnenie
celého dlhu. Spotrebiteľ musí byť nepochybne informovaný, pre nezaplatenie ktorej splátky mu hrozí
uplatnenie práva veriteľa podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka.

64. Súd poukazuje na najnovšiu rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Cdo/188/2023, sp.zn. 5Cdo/197/2022, sp. zn. 2Cdo/149/2021, sp. zn. 5Cdo/2/2023,
sp. zn. 6Cdo/15/2023 ako aj rozhodnutie I.ÚS/528/2024), podľa ktorej upozornenie podľa § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka na to, aby ho bolo možné považovať za kvalifikované, musí obsahovať

označenie konkrétnej splátky, vo vzťahu ku ktorej veriteľ mieni dané právo uplatniť. Bez uvedenia tejto
identifikácie nie je možné následne preskúmať splnenie podmienok na uplatnenie práva na vyhlásenie
predčasnej splatnosti dlhu a platnosť tohto úkonu. Jedná sa o notifikačnú povinnosť dodávateľa
voči spotrebiteľovi, ktorá má umožniť spotrebiteľovi reálne sa "dozvedieť" o hroziacom následkuspočívajúcom vo vyhlásení predčasnej splatnosti dlhu a "spôsobe" ako tento následok odvrátiť. Práve
uvedenie konkrétnej splátky je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť spotrebiteľovi určito
vyjadrená, nakoľko uvedenie "iba" výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú

mieru abstrakcie a spotrebiteľ z takto vyjadreného údaja nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka
môže v budúcnosti založiť, resp. zakladá dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku
považujedodávateľzasplátkurozhodnú,prektorúplánujepredčasnezosplatniťdlh.Ztohodôvodumusí
dodávateľ jednostranný úkon - výzvu na zaplatenie omeškanej splátky oznámiť spotrebiteľovi určitým
spôsobom, aby tento konkrétne mal vedomosť, ku ktorej splátke mieni následne dodávateľ zosplatniť

úver v prípade, že uvedenú splátku spotrebiteľ v dodatočne stanovenej lehote neuhradí. Vyhláseniu
predčasnej splatnosti úveru musí predchádzať upozornenie pre spotrebiteľa, ktoré je konštruované ako
jednostranný právny úkon veriteľa adresovaný dlžníkovi, ktorým sa oznamuje, že na základe ich dohody
uplatní svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka, pretože dlžník je v omeškaní so zaplatením
splátky. Z obsahu tohto úkonu musí byť zrejmé jednak splnenie zákonných podmienok - uplatnenia
režimu § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a jednak výslovné upozornenie spotrebiteľa na vykonanie

práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Zo znenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
vyplýva požiadavka konkrétnosti upozornenia, určenia omeškanej splátky, ku ktorej sa uplatňované
právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka týka, t.j., že dlžník nesplatil niektorú (teda nie
niektoré) svoju splátku. Určitosť, čo do identifikácie omeškanej splátky, je podstatná pre vyhodnotenie
dodržania lehôt, ako tieto vyplývajú z § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka s ohľadom na určenie, kedy

sa stáva zročný celý dlh naraz.

65. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024 vyplýva, že v prípade,
ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565
Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný úkon zosplatnenia je zo

strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne
môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia
premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu
úveru(porovnajrozhodnutienajvyššiehosúdusp.zn.2Cdo/149/2021).Jetopodstatnáinformácianajmä

v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť
aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ
oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ
pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.

66. Súd sa stotožňuje s právnymi závermi Najvyššieho súdu SR uvedenými v rozhodnutiach sp. zn.
5Cdo/188/2023, sp. zn. 5Cdo/2/2023, sp. zn. 6Cdo/15/2023, sp. zn. 5Cdo/197/2022, nakoľko podľa
názoru súdu už zo samotnej výzvy na možnosť zosplatnenia spotrebiteľského peňažného dlhu v zmysle
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka musí byť zrejmé, pre omeškanie ktorej konkrétnej splátky môže
byť predmetný dlh predčasne zosplatnený. Napriek tomu, že Občiansky zákonník presne nedefinuje

obsah predmetnej výzvy, tento obsah možno vydedukovať z podmienok, ktoré musia byť splnené pre
realizáciu mimoriadneho zosplatnenia peňažného dlhu veriteľom. Ak teda ustanovenie § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka možnosť predčasného zosplatnenia dlhu podmieňuje uplynutím 3-mesačnej
doby od omeškania so zaplatením splátky, tak je zrejmé, že táto konkrétna splátka musí byť jednoznačne
uvedená, čomu zodpovedá povinnosť vedieť ju i konkretizovať. Veriteľ predsa musí vedieť, pre ktorú

splátku svoje právo zosplatniť dlh uplatnil a nie je dôvod, prečo by touto informáciou nemal disponovať
aj dlžník. Keďže v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka sa hovorí o možnosti uplatnenia práva podľa
§565 Občianskeho zákonníka najskôr v lehote po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, musí ísť vždy o konkrétnu splátku, pretože len v takomto
prípade je možné posúdiť, či bola dodržaná zákonom stanovená minimálna lehota troch mesiacov

pre uplatnenie takéhoto práva veriteľom. Ak má ísť teda o riadne a platné upozornenie na možnosť
uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
nestačí spotrebiteľa iba všeobecne upozorniť na to, že je v omeškaní so zaplatením viacerých splátok
(uvedením výšky sumy omeškaných splátok), ale upozornenie musí obsahovať uvedenie tej konkrétnej
splátky, pre ktorú veriteľ upozorňuje spotrebiteľa/dlžníka, že nezaplatením tej konkrétnej splátky využije

oprávnenie vyhlásiť mimoriadne zosplatnenie dlhu. Z upozornenia veriteľa musí jasne vyplývať, že
zaplatením ktorej konkrétnej splátky vie spotrebiteľ odvrátiť zosplatnenie dlhu.67. Z písomnej výzvy zo dňa 03.04.2023 označenej ako „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“
vyplýva, že týmto úkonom predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že aj napriek opakovaným výzvam
na úhradu omeškaných splátok jeho úver č. XXXXXXXXXXXXXX nie je riadne a včas splácaný a ku dňu

vystavenia výzvy eviduje aktuálnu dlžnú čiastku na predmetnom úvere vo výške 234,17 eur. Žalovaného
zároveň upozornil, že pokiaľ nedôjde k okamžitej úhrade omeškaných mesačných splátok, bude banka
požadovať splatenie celej nesplatenej časti úveru vrátane príslušenstva.

68. Z obsahu výzvy zo dňa 03.04.2023 nevyplýva identifikácia konkrétnej splátky, s úhradou ktorej bol

žalovaný v omeškaní, a pre ktorú predchodca žalobcu mohol, resp. plánoval jednorazovo a predčasne
zosplatniť úver. S poukazom na vyššie uvedené tak súd dospel k záveru, že Výzva na zaplatenie dlžnej
čiastky úveru zo dňa 03.04.2023, ktorým mala byť realizovaná výzva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, je neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre jeho rozpor s ust. § 37
ods.1Občianskehozákonníka,zdôvoduneurčitostianezrozumiteľnosti,nakoľkozjejobsahunevyplýva
označenie konkrétnej splátky úveru, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, vo vzťahu ku ktorej predchodca

žalobcu mienil uplatniť právo predčasne ukončiť výhodu v podobe splátok úveru (predčasne zosplatniť
úver) vyplývajúce mu z § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka platnom v znení zosplatnenia.
Preto túto výzvu nemožno považovať za kvalifikovanú, teda vyvolávajúcu právne účinky predpokladané
zák. ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že predchodca
žalobcu poskytol žalovanému na základe zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX jednak spotrebiteľský úver, ako

aj revolvingový úver, pričom z obsahu predmetnej výzvy nie je zrejmé, ktorého úveru sa dlžná čiastka vo
výške 234,17 eur týka, teda či spotrebiteľského úveru alebo revolvingového úveru, resp. oboch úverov.

69. Podľa názoru súdu aj z právneho úkonu veriteľa podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka by malo
byť zrejmé naplnenie podmienok podľa tohto ustanovenia a súčasne aj ust. § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka, nakoľko v opačnom prípade nemôže objektívne zakladať vedomosť dlžníka o dôvodnosti
zosplatnenia a reálnej možnosti odvrátenia tohto (hroziaceho) následku, ale stáva sa iba formálnym
„upozornením“ nenapĺňajúcim účel predmetného ustanovenia. Bez uvedenia splátky, pre ktorú veriteľ
dlh mienil zosplatniť, nie je dostatočne určitým ani právny úkon, ktorým veriteľ realizoval predčasné
zosplatnenie úveru. Len takýto výklad je spôsobilý korešpondovať s vyššie uvedeným zmyslom ust.

§ 53 ods. 9 v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Ak právny úkon zosplatnenia neobsahuje
konkretizáciu splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol peňažný dlh zosplatniť, je nejasný a teda neurčitý,
keďže vyvoláva dôvodné pochybnosti o tom, či došlo k dodržaniu zákonom stanovenej minimálnej
lehoty troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľa, ako aj o tom, kedy začala plynúť trojročná
premlčacia doba upravená v § 103 vety druhej a § 101 Občianskeho zákonníka.

70. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 26.05.2023
vyplýva,žepredchodcažalobcuoznámilžalovanému,žemunazákladeZmluvyospotrebiteľskomúvere
poskytol spotrebiteľský úver vo výške 1.423,74 eur. Vzhľadom na to, že poskytnutý úver nesplácal riadne
a včas, a to ani po opakovaných výzvach na úhradu, vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle

uzatvorenej úverovej zmluvy a ku dňu 26.05.2023 sa stal jeho záväzok splatný v celom rozsahu a vyzval
žalovaného na úhradu dlhu vo výške 1.423,74 eur, pozostávajúci z úverovej istiny vo výške 1.325,28
eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 78,46 eur a nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 20,00 eur na účet uvedený v oznámení. Zároveň žalovaného upozornil, že odo
dňa 27.05.2023 mu účtuje aj úrok z omeškania vo výške ustanovenej platnými právnymi predpismi.

71. Z konštrukcie predmetného oznámenia je zrejmé, že neobsahuje identifikáciu splátky, s ktorou
je spotrebiteľ (v prejednávanom spore žalovaný) v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru. Na základe uvedeného nemožno oznámenie zo dňa 26.05.2023
považovať za kvalifikované oznámenie o predčasnej splatnosti úveru. Súd tak konštatuje, že aj

výzva k splateniu celého úveru zo dňa 26.05.2023, realizovaná predchodcom žalobcu oznámením
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXX, je neplatným právnym úkonom
pre jej rozpor s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti,
nakoľko neobsahuje (identifikáciu) splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, a ktorá zakladá
dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, preto ju nemožno považovať za kvalifikovanú,

teda vyvolávajúcu predchodcom žalobcu zamýšľané právne účinky, teda predčasnú splatnosť úveru
poskytnutého žalovanému predpokladané zák. ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Súd tiež poukazuje
na skutočnosť, že predchodca žalobcu poskytol žalovanému na základe zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX
jednak spotrebiteľský úver ako aj revolvingový úver, pričom z obsahu predmetnej výzvy nie je zrejmé,ktorého úveru sa táto výzva týka, pričom na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, z ktorej nároky
si žalobca v spore uplatňuje, poskytol predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 2.500,- eur a
z obsahu výzvy je zrejmé, že sa týka zmluvy o úvere, na základe ktorej poskytol predchodca žalobcu

úver vo výške 1.423,74 eur. Z uvedených dôvodov súd nad rámec uvedeného poznamenáva, že žalobca
nepreukázal, že by sa predmetné oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru týkalo zmluvy
o úvere, nároky z ktorej sú predmetom tohto konania.

72. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že predchodca žalobcu nepostupoval pri

vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka,
dôsledkom čoho súd posúdil právny úkon vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru ako neplatný právny
úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre jeho rozpor so zákonom.

73. Hoci ust. § 53 ods. 9 a ust. § 565 Občianskeho zákonníka neustanovujú ako náležitosť výzvy na
zaplatenie alebo oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ

dlh zosplatnil, nemožno neprihliadnuť na všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych
úkonoch; právny úkon musí byť určitý, inak je neplatný. Vzhľadom na uvedené (absencia kvalifikovanej
výzvy v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ako aj absencia kvalifikovanej výzvy k splateniu
celého úveru v zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka) možno vyvodiť záver, že vo veci nedošlo
k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru (k platnému zosplatneniu úveru) zo spotrebiteľskej

zmluvy. Uvedené znamená, že žalovaný bol povinný splácať splátky úveru i potom, ako žalobca neplatne
zosplatnil celý úver, nakoľko neplatné zosplatnenie nemalo žiadny vplyv na povinnosť žalovaného
pokračovať v splácaní úveru v dohodnutých splátkach.

74. Pokiaľ ale nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru v súlade so zákonom, nie je možné prijať

záver o tom, že by predmetný úver bol ku dňu postúpenia splatný, tak ako to vyžaduje § 92 ods. 8 ZoB
ako aj § 17 zákona o spotrebiteľských úveroch. Banka ako postupca tak postúpila na žalobcu v rozpore
sustanoveniami§92ods.8ZoBa§17ods.1 zákonaospotrebiteľskýchúverochnesplatnúpohľadávku.
Keďže v čase postúpenia pohľadávky z predchodcu žalobcu na žalobcu neboli splnené predpoklady
ustanovené v § 92 ods. 8 ZoB, pohľadávka banky bola nepostupiteľná. Ak určitá pohľadávka nie je

postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojim
obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka.

75. Na základe uvedeného a vykonaného dokazovania tak súd dospel k záveru, že žalobca v konaní

nepreukázal, že postupovaná pohľadávka bola v čase jej postúpenia splatná a došlo k platnému
postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu. Postúpenie bankovej pohľadávky
z postupcu na žalobcu (nebankový subjekt) zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, bez splnenia podmienok
uvedených v § 92 ods. 8 ZoB ako aj v § 17 zákona č. 129/2010 Z. z., je potrebné považovať za
konanie v rozpore so zákonom podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka a tento právny úkon je

absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, na ktorú neplatnosť súd ex offo prihliada. Keďže
postúpenie predmetnej pohľadávky je neplatným právnym úkonom, žalobca uplatňovanej pohľadávky
nie je veriteľom žalovaného. Preto súd žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
zamietol.

76. Z dôvodov, že súd dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby
a žalobu výrokom I. rozsudku zamietol, súd následne v konaní neskúmal (z dôvodu hospodárnosti
konania), či predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere splnil povinnosť uloženú
mu zákonom a posudzoval schopnosť žalovaného splácať úver s odbornou starostlivosťou, či uplatnený
nárok žalobcu nie je premlčaný, ani či nemožno poskytnutý úver posúdiť ako úver bezúročný a bez

poplatkovvzmysleustanovenízákonač.129/2010Z.z.Takétoposúdenie,ajkebysúdučinil,bynemohlo
nič zmeniť na závere, že žalobe nie je možné ako celku z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu vyhovieť.

77. Súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že špecifikovanie splátky, s ktorou je spotrebiteľ

v omeškaní, a ktorá zakladá právo veriteľa mimoriadne zosplatniť dlh, nie je podmienkou platnosti
úkonov realizovaných podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a podľa § 565 Občianskeho zákonníka
poukazujúc na paragrafové znenie citovaných zákonných ustanovení, ktoré podľa názoru žalobcu
nevyžadujú povinnosť označenia splátky v zosplatňujúcom úkone, resp. výzve podľa § 53 ods. 9Občianskeho zákonníka. Súd poukazuje na podrobné zdôvodnenie svojich právnych záverov o nutnosti
špecifikácie splátky, ktorá zakladá právo veriteľa mimoriadne zosplatniť dlh vo výzve podľa § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka a podľa § 565 Občianskeho zákonníka, pri ktorých súd vychádzal z vyššie

citovanej ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

78. K poukazu žalobcu na právne závery najvyššieho súdu uvedené v rozhodnutí sp.zn. 1Cdo/123/2022
zo dňa 30.01.2024, podľa ktorých nie je špecifikácia splátky vo výzve podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka potrebná, je nutné uviesť, že za ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších

súdnych autorít nemožno považovať jediné rozhodnutie najvyššieho súdu. Podľa judikatúry Najvyššieho
súdu SR (napr. rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/6/2017, 3Cdo/158/2017, 4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017,
6Cdo/21/2017, 6Cdo/129/2017, 8Cdo/33/2017), je ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu
vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty)
publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto
pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach

najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré
neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí
nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali. Za ustálenú prax možno
považovať aj nepublikované rozhodnutie, ale musí spĺňať ďalšie predpoklady, a to, že je tento názor
vyjadrený opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach, alebo ide o názor, ktorý je vyjadrený

aj v jednotlivom nepublikovanom rozhodnutí, ale na toto rozhodnutie (resp. právny názor v ňom
vyjadrený) nadviazali niektoré neskôr vydané rozhodnutia, t. j. opäť musí ísť o akceptáciu právneho
názoru vo viacerých ďalších rozhodnutiach najvyššieho súdu. Rozhodnutie, na ktoré poukazuje žalobca
je skôr ojedinelým na rozdiel od iných rozhodnutí dovolacieho súdu, ktoré judikovali záver o potrebe
konkretizovania splátky už vo výzve podľa § 53 ods. 9 OZ (napr. sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa

26.06.2024, 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024 5Cdo/188/2023 zo dňa 31.07.2024, 6Cdo/15/2023 zo dňa
25.09.2024) a z ktorých súd pri rozhodovaní v predmetnej veci vychádzal.

79. V súvislosti s poukazom žalobcu na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2024, sp.
zn. 1Cdo/123/2022 súd upriamuje pozornosť žalobcu na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS

157/2025, ktorým ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/188/2023 z 31. júla 2024, v ktorom ústavný súd okrem iného
uviedol: „nemožno dospieť k záveru, že by v tomto rozhodnutí (sp. zn. 1Cdo/123/2022, pozn. súdu) súd
popri riešení nosnej otázky, ktorou bol začiatok plynutia premlčacej lehoty predčasne zosplatneného
spotrebiteľského úveru, záväzne vyriešil aj otázku, či pod sankciou neplatnosti musí byť v oznámení o

zosplatnení konkretizovaná omeškaná splátka. Najvyšší súd právny názor o nadbytočnosti konkretizácie
omeškanej splátky vo výzve či oznámení o zosplatnení, aplikácie ktorého sa sťažovateľka dožaduje,
vyslovil len ako protiargument k nie pre vec rozhodujúcej argumentácii dovolateľov o špecifikácii
omeškanej splátky ako podmienky platnosti zosplatnenia. Tieto len na okraj a doplnkovo vyjadrené
právne názory senátov najvyššieho súdu, ktoré hoci sú súčasťou odôvodnení rozhodnutí dovolacieho

súdu, nemožno považovať za záväzné právne názory, keďže neboli dôvodom, bez vyriešenia ktorých
by dané veci nebolo možné rozhodnúť. To bola v oboch prípadoch otázka začiatku plynutia premlčacej
lehoty predčasne zosplatneného spotrebiteľského úveru.“

80. Z uvedených dôvodov súd námietku žalobcu o neudržateľnosti a vecnej nesprávnosti

právnych záverov najvyššieho súdu vyjadrenom v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/197/2022 ako aj
v ostatných rozhodnutiach senátu najvyššieho súdu 5 Cdo vyhodnotil ako neopodstatnenú, pričom s
neopodstatnenosťou tejto námietky by mal byť žalobca oboznámený, keďže rozhodnutím Ústavného
súdu SR, sp. zn. III. ÚS 157/2025, ústavný súd zamietol sťažnosť žalobcu v inej skutkovo obdobnej veci.

81. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

82. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.83. Podľa článku 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb.

84. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalovaný bol
v konaní úspešný v plnom rozsahu, zatiaľ čo žalobca nedosiahol žiadny materiálne merateľný úspech,
vznikla žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v celom rozsahu. Súd však vzhľadom ku
skutočnosti, že žalovanému žiadne trovy konania preukázateľne nevznikli ani mu zo spisu nevyplývali,

v súlade so zásadou hospodárnosti konania rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania
nepriznal, a teda o výške náhrady trov konania už nie je potrebné samostatne rozhodovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).