Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, July 31, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/33/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120357790
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6120357790.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu a členov

senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Františka Čisovského, v spore žalobcu: Buona s.r.o., sídlo:
Dolnopeterská 1456/8, 947 01 Hurbanovo, IČO: 31 420 877, zastúpený advokátkou: JUDr. Mgr. Andrea
Pállová, sídlo: Podzámska 2959/18A, 949 01 Nitra, IČO: 33 986 665, proti žalovanému: A. B., narodený:
XX.XX.XXXX, bytom: XXX XX C. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Štefan Práznovský, sídlo: Ul. 26.
novembra1,06601Humenné,IČO:31981003,ozaplatenie11.492,62eurspríslušenstvom,oodvolaní
žalobcu a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 17Cb/54/2021-354 zo
dňa 19. decembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 17Cb/54/2021-354 zo dňa 19. decembra
2023 v napadnutom treťom výroku tak, že žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov
odvolacieho konania na Krajskom súde v Prešove.

II. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 17Cb/54/2021-354 zo dňa 19. decembra 2023
v napadnutom prvom a druhom výroku.

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom č.k.
17Cb/54/2021-354 zo dňa 19. decembra 2023 (ďalej len „rozsudok“) rozhodol tak, že: 1, Žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi sumu 11.492,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo
sumy 5.851,85 eur od 6.9.2019 do 29.4.2020, zo sumy 2.648,15 eur od 30.4.2020 do zaplatenia, zo
sumy 28,03 eur od 28.9.2019 do zaplatenia, zo sumy 2.620,20 eur od 21.9.2019 do zaplatenia, zo sumy
2.414,16 eur od 25.9.2019 do zaplatenia, zo sumy 948,90 eur od 25.9.2019 do zaplatenia, zo sumy

249,70 eur od 25.9.2020 do zaplatenia, zo sumy 678,90 eur od 1.10.2019 do zaplatenia, zo sumy 539,76
eur od 2.10.2019 do zaplatenia, zo sumy 1.195,20 eur od 3.10.2019 do zaplatenia, zo sumy 169,62
eur od 29.5.2020 do zaplatenia ako aj náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške
40,- eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku; 2, Žalobcovi proti žalovanému priznáva
nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku a 3, Žalovanému proti žalobcovi
priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak v konaní, v ktorom žalobca žalobou žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi 11.492,62 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako dodávateľoma žalovaným ako odberateľom boli uzavreté viaceré ústne kúpne zmluvy, na základe ktorých žalobca
žalovanému dodal materiál (náhradné súčiastky do poľnohospodárskych strojov), špecifikovaný vo
faktúrach č.: 192101028, 192101029, 192101041, 192101080, 192101102, 192101104, 202100439 a

192600301. Kúpna cena za riadne dodaný materiál v celkovej výške 8.816,44 eur žalobcovi zo strany
žalovaného nebola uhradená. Medzi žalobcom a žalovaným bola tiež uzavretá ústna zmluva o dielo, na
základe ktorej žalobca pre žalovaného vykonal opravu poľnohospodárskeho stroja BIG X 600/865310.
Cenu za riadne a včas vykonaný servis žalobca žalovanému vyúčtoval faktúrou č. 192100982, splatnou
dňa 05.09.2019, znejúcou na sumu 5.851,85 eur. Cena za opravu bola platbou zo dňa 29.04.2020

vo výške 3.203,70 eur čiastočne (po lehote splatnosti) uhradená. Zvyšnú časť ceny za dielo vo výške
2.648,15 eur žalovaný neuhradil. Medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá aj ústna zmluva na
poskytnutie stravovania, na základe ktorej dňa 19.09.2019 žalobca žalovanému vystavil faktúru č.
191300092 znejúcu na sumu 28,03 eur, splatnú dňa 27.09.2019, ktorú žalovaný nezaplatil.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu,

pretožetentonárokneexistuje.Žalovanýtiežodmietaakceptovaťfakturácie,ktoréžalobcasúdupredložil
so žalobou, pretože sú založené na nepravdivých skutočnostiach. Uviedol tiež, že ohľadom žalobcom
uplatňovaného nároku mu bola doručená faktúra, žalobcom uplatňovaný nárok vedie v účtovníctve a
faktúru žalobcu, ktorá sa týka uplatneného nároku uviedol vo svojom kontrolnom výkaze.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu uviedol, že žalovaný v podanom odpore
v žiadnom rozsahu nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v návrhu na vydanie platobného
rozkazu, preto žalobca má zato, že tieto sú v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 CSP medzi stranami
nesporné. Žalobca mal povinnosť pravdivo a úplne uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu a na splnenie tejto povinnosti bol zo strany súdu riadne upozornený. Nesplnenie tejto

zákonnej povinnosti nemôže byť na ujmu žalobcovi. Žalobcovi nie je zrejmý dôvod, pre ktorý nárok
uplatnený žalobcom v tomto konaní žalovaný neuznáva. Žalovaný oprávnenosť vystavených faktúr
svojim vlastnoručným podpisom potvrdil. Žalovaný nikdy nepoprel, resp. nevrátil žalobcovi vystavené a
prevzaté faktúry, pričom prvýkrát až v podanom odpore uvádza, že fakturácie, ktoré žalobca predložil,
odmieta akceptovať, pretože sú založené na nepravdivých skutočnostiach. Keďže žalovaný neodôvodnil

toto tvrdenie, ani neuviedol žiaden dôkaz, ktorým by svoje tvrdenie preukázal, je potrebné považovať
vyjadrenia žalovaného za výlučne účelové, klamlivé a zavádzajúce, ktorých jediným cieľom je oddialiť
čas núteného výkonu rozhodnutia formou exekúcie. Uviedol tiež, že v súvislosti s uzavretou ústnou
zmluvou o dielo, na základe ktorej žalobca pre žalovaného vykonal opravu poľnohospodárskeho stroja
za cenu vo výške 5.851,85 eur, z ktorej žalovaný čiastočne plnil, poukazuje na § 407 ods. 3 Obchodného

zákonníka, v zmysle ktorého, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania
zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Na základe uvedeného
jepretopotrebnépovažovaťobranužalovanéhozaprávneirelevantnúanedostatočnúauplatnenýnárok
žalobcu za právne dôvodný.

5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odporu žalovaného uviedol, že odmieta tvrdenia žalobcu
uvedené v jeho vyjadrení ako nepravdivé a nepodložené. Zotrváva na svojich tvrdeniach, že žalobcovi
nič nedlhuje, ale naopak žalobca dlhuje žalovanému. Pokiaľ sa vo vyjadrení zo dňa 07.10.2021 spomína
pôžička 48.000,- eur, túto žalovaný dávno uhradil.

6. Žalovaný v priebehu konania dňa 15.06.2021 podal proti žalobcovi vzájomnú žalobu o zaplatenie
74.643,43 eur s príslušenstvom. Konanie o tejto vzájomnej žalobe bolo uznesením súdu prvej inštancie
č. k. 17Cb/54/2021-103 zo dňa 08.10.2021 zastavené (z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku).

7. Žalovaný v priebehu konania dňa 03.02.2022 podal proti žalobcovi ďalšiu vzájomnú žalobu o

zaplatenie 21.751,98 eur s príslušenstvom. Konanie o tejto vzájomnej žalobe žalovaného zo dňa
01.02.2022 o zaplatenie sumy 21.751,98 eur s príslušenstvom bolo uznesením súdu prvej inštancie č.
k. 17Cb/54/2021-199 zo dňa 20.05.2022 zastavené (z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku).

8. Súd prvej inštancie svojim rozsudkom č. k. 17Cb/54/2021-223 zo dňa 25.10.2022 (ďalej aj „prvý

rozsudok“) rozhodol tak, že prvým výrokom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
11.492,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 5.851,85 eur od 6.9.2019
do 29.4.2020, zo sumy 2.648,15 eur od 30.4.2020 do zaplatenia, zo sumy 28,03 eur od 28.9.2019
do zaplatenia, zo sumy 2.620,20 eur od 21.9.2019 do zaplatenia, zo sumy 2.414,16 eur od 25.9.2019do zaplatenia, zo sumy 948,90 eur od 25.9.2019 do zaplatenia, zo sumy 249,70 eur od 25.9.2020 do
zaplatenia, zo sumy 678,90 eur od 1.10.2019 do zaplatenia, zo sumy 539,76 eur od 2.10.2019 do
zaplatenia, zo sumy 1.195,20 eur od 3.10.2019 do zaplatenia, zo sumy 169,62 eur od 29.5.2020 do

zaplatenia ako aj náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a to všetko
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Druhým výrokom žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Tretím
výrokom žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

8.1. V odôvodnení prvého rozsudku súd dôvodil, že žalovaný faktúry, na základe ktorých si žalobca
uplatňuje svoj nárok, nikdy žalobcovi nevrátil, prvýkrát ich namietal až v podanom odpore. V priebehu
konania žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, v konaní na svoju obranu nepredložil žiadne
dôkazy, nenamietal žalobcom uplatnený nárok. Súd je toho názoru, že v časti (čiastočnou úhradou
faktúry č. 192100982) žalovaný svoj dlh voči žalobcovi aj uznal. Jediná obrana žalovaného v priebehu
celého konania spočívala iba v tom, že aj žalovaný eviduje niekoľko faktúr, ktoré vystavil žalobcovi, a

ktoré mu žalobca neuhradil, preto po ich započítaní v konečnom dôsledku on žalobcovi nič nedlhuje,
naopak žalobca dlhuje žalovanému. Nakoľko však žalovaný nezaplatil súdny poplatok za podané
vzájomné žaloby a konanie o vzájomných žalobách bolo právoplatne zastavené, súd na tieto tvrdenia
žalovaného neprihliadal. Žalovaný si svoje iné nároky proti žalobcovi môže uplatniť v samostatnom
konaní. Žalovaný na pojednávaní dňa 25.10.2022 navrhol, aby súd v konaní vypočul svedka D. E..

Súd uvedený návrh na výsluch svedka D. E. zamietol, s poukazom na zásadu koncentrácie konania,
nakoľko žalovaný prvýkrát navrhol vykonanie tohto dôkazu až na pojednávaní dňa 25.10.2022, teda
tento svoj prostriedok procesnej obrany neuplatnil včas. Uvedený svedok sa mal navyše vyjadrovať
k skutočnostiam, ktoré sa týkali vzájomnej žaloby, ktorú podal žalovaný, avšak nakoľko konanie o
vzájomnej žalobe bolo právoplatne zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku, výsluch tohto svedka

by bol preto v tomto konaní irelevantný.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací rozhodujúc o odvolaní žalovaného proti prvému a tretiemu
výroku prvého rozsudku uznesením č. k. 7Cob/10/2023-264 zo dňa 11.04.2023 rozhodol tak, že zrušil
rozsudok okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie.

9.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal
dokazovanie v potrebnom rozsahu, preto existujú pochybnosti o správnosti skutkových zistení
a právneho posúdenia nárokov. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že v žalobe

odôvodnilžalobcasvojnároknazaplateniesumy11.492,62eursprísl.fakturáciou,ktorúbližšierozviedol
v samotnej žalobe, ktorá sa mala opierať o viaceré ústne uzavreté kúpne zmluvy, na základe ktorých
žalobca dodal žalovanému materiál, najmä v podobe náhradných súčiastok do poľnohospodárskych
strojov, fakturácia sa týkala tiež zmluvy o dielo v podobe opravy poľnohospodárskeho stroja
BIGx600/865310 a napokon právnym dôvodom nárokov uplatňovaných v žalobe bola zmluva na

poskytnutie stravovania, pričom aj v tomto smere žalovaný dlhuje žalobcovi finančné prostriedky v
zmysle faktúry č. 191300092 (podľa tvrdenia žalobcu). V následnom vyjadrení v priebehu konania
žalobca uviedol, že pohľadávky žalobcu voči žalovanému predstavujú sumu 141.731,63 eur a
pohľadávky žalovaného voči žalobcovi sumu 130.239,01 eur a rozdiel takto predstavuje sumu 11.492,62
eur. Žalovaný v dvoch protižalobách uplatnených v tomto konaní voči žalobcovi poukazoval na to, že

v skutočnosti nároky žalovaného voči žalobcovi prevyšujú sumu, ktorá je uplatňovaná v tomto konaní,
pričom v prvej protižalobe, podanej na súd prvej inštancie 15.6.2021, žalovaný výslovne namietol aj
započítanie nárokov, ktoré má voči žalobcovi vo vzťahu k nárokom, ktoré si uplatňuje žalobca voči
žalovanému v tomto konaní. Podobnou argumentáciou disponuje aj druhá protižaloba podaná na sumu
21.751,98 eur. Súd prvej inštancie sa však týmito námietkami žalovaného nezaoberal a nevykonal

v tomto smere ani dokazovanie navrhnuté žalovaným (výsluch svedka Paľa), pričom v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia poukazuje súd prvej inštancie na to, že tieto nároky si môže žalovaný naďalej
uplatniť v osobitnom konaní. S týmto právnym záverom súdu prvej inštancie však nemožno súhlasiť,
pretože predovšetkým prvá žaloba podaná pôvodne na sumu 74.643,43 eur je zároveň započítacou
námietkou vo vzťahu k nárokom uplatňovaným žalobcom v tomto konaní a argumentáciou, ktorá

naznačuje, že žalovaný zotrváva na stanovisku, že jeho nároky vo vzťahu k žalobcovi prevyšujú nároky
uplatňované žalobcom. Túto argumentáciu žalovaného nie je možné vyriešiť len odkazom na možnosť
podania si osobitnej žaloby, pretože na základe podania doručeného na súd prvej inštancie 15.6.2021
došlo aj k možnému započítaniu nárokov uplatňovaných žalobcom v tomto konaní vo vzťahu k nárokom,ktoré má (podľa vlastného tvrdenia) žalovaný voči žalobcovi, s čím sa však súd prvej inštancie vôbec
nezaoberal,ajkeďtotozapočítaniemohlo(vprípadejehopreukázania)spôsobiťzánikpohľadávky,ktorá
je uplatňovaná žalobcom v tomto konaní. Súd prvej inštancie preto pochybil, pokiaľ o žalobe rozhodol v

danom štádiu konania bez vykonania náležitého dokazovania, pričom toto rozhodnutie je treba hodnotiť
ako predčasné a vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu.

9.2. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil s tým, že
úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude dôsledne vyhodnotiť podanie žalovaného (protižaloba

podaná na súd prvej inštancie 15.6.2021 na č.l. 51 a nasl. spisu) a vykonať aj dokazovanie na
základe návrhov žalovaného, ktoré by preukázalo, že skutočne na základe započítania došlo k zániku
pohľadávky, ktorú si žalobca uplatňuje proti žalovanému v tomto konaní. Dôkazné bremeno v tomto
smere leží na žalovanom, ktorý by mal prehľadným spôsobom uviesť v osobitnom vyjadrení, akým
spôsobom došlo k vzniku jeho pohľadávky v sume 74.643,43 eur a či skutočne táto pohľadávka
existovala v čase podania vzájomnej žaloby 15.6.2021 a mohla takto spôsobiť zánik nárokov

uplatňovaných žalobcom v tomto konaní započítaním. V tomto smere bude povinnosťou žalovaného
navrhnúť aj príslušné dôkazné prostriedky, či už výsluchy svedkov alebo listinné dôkazy, pričom bude
povinnosťousúduprvejinštancietakétodokazovanievykonaťzaúčelomnáležitéhoobjasnenia,čimohlo
dôjsť k zániku nárokov uplatňovaných žalobcom v tomto konaní. Až po takto doplnenom dokazovaní a
právnych úvahách bude možné vo veci zákonne rozhodnúť.

10. Súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konanie rozhodol vo veci rozsudkom
uvedeným v odseku 1 odôvodnenia tohto rozhodnutia. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej
inštancie zistil nižšie uvedený skutkový stav veci (odseky 10.1 až 10.4).

10.1. Medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim boli konkludentne uzatvorené
kúpne zmluvy podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorých žalobca dodal
žalovanému objednaný tovar a žalovaný sa zaviazal za tento tovar zaplatiť žalobcovi dohodnutú kúpnu
cenu. Faktúrami č. 192101028 zo dňa 10.09.2019, splatnou dňa 24.09.2019 vo výške 2 414,16 eur, č.
192101029 zo dňa 10.09.2019, splatnou dňa 24.09.2019 vo výške 948,90 eur, č. 192101041 zo dňa

10.09.2019, splatnou dňa 24.09.2019 vo výške 249,70 eur, č. 192101080 zo dňa 16.09.2019, splatnou
dňa 30.09.2019 vo výške 678,90 eur, č. 192101102 zo dňa 17.09.2019, splatnou dňa 01.10.2019 vo
výške 539,76 eur, č. 192101104 zo dňa 18.09.2019, splatnou dňa 02.10.2019 vo výške 1.195,20 eur,
č. 202100439 zo dňa 14.05.2020, splatnou dňa 28.05.2020 vo výške 169,62 eur, č. 192600301 zo
dňa 06.09.2019, splatnou dňa 20.09.2019 vo výške 2.620,20 eur žalobca žalovanému vyúčtoval cenu

dodaného materiálu.

10.2. Medzi žalobcom a žalovaným bola ústne uzatvorená zmluva na poskytnutie stravovania v zmysle
ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, na základe ktorej žalobca vystavil žalovanému
faktúru č. 191300092 zo dňa 13.09.2019, splatnú dňa 27.09.2019 vo výške 28,03 eur, ktorou žalobca

žalovanému vyúčtoval cenu za poskytnuté stravovanie a ktorú žalovaný neuhradil.

10.3. Žalobca ako zhotoviteľ so žalovaným ako objednávateľom ústne uzatvorili zmluvu o dielo v zmysle
§ 536 a nasl. Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bolo vykonanie opravy poľnohospodárskeho
stroja BIG X 600/865310. Žalobca si splnil svoju povinnosť a riadne a včas vykonal opravu uvedeného

poľnohospodárskeho stroja. Faktúrou č. 192100982 zo dňa 22.08.2019, splatnou dňa 05.09.2019
vo výške 5.851,85 eur žalobca žalovanému vyúčtoval cenu za vykonané dielo - opravu stroja
BIGx600/865310. Žalovaný si povinnosť zaplatiť žalobcovi dohodnutú cenu za vykonanie diela splnil iba
čiastočne vo výške 3.203,70 eur. Zvyšná neuhradená časť predmetnej faktúry vo výške 2.648,15 eur
je predmetom tohto konania.

10.4. Žalobca vyúčtoval žalovanému vyššie uvedenými faktúrami spolu sumu 14.696,32 eur.
Žalovaný čiastočne uhradil len faktúru č. 192100982 zo dňa 22.08.2019, pričom z celkovej sumy
faktúry uhradil sumu 3.203,70 eur dňa 29.04.2020. Na základe uvedeného sa žalobca v tomto
konaní domáha zaplatenia sumy 11.492,62 eur. Predžalobnou výzvou zo dňa 30.06.2020 žalobca

prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 11.492,62
eur s príslušenstvom. Žalovaný ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania ku
dňu 16.10.2021.11. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 409 ods. 1 a 2, § 411, § 443,
§ 447, § 448 ods. 1, § 536 ods. 1 až 3, § 537 ods. 1 a 2, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 554 ods. 1, §
407 ods. 3, § 269 ods. 2, § 358, § 364, § 365 ods. 1 a 2, § 369 ods. 1 a 3, § 369c ods. 1 zákona č.

513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“) a § 1 ods. 1 a 2,
§ 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z.

12. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku poukázal na pasivitu žalovaného v konaní po zrušení
prvého rozsudku odvolacím súdom. Žalobca vo svojich vyjadreniach ako aj na pojednávaniach dňa

15.08.2023 a dňa 21.11.2023 nenavrhol vykonanie žiadnych ďalších nových dôkazov, iba opätovne
žiadal vykonanie tých dôkazov, ktoré už skôr navrhoval, a ktorých vykonanie súd v prvom - zrušenom
rozhodnutí zamietol. Súd prvej inštancie v odsekoch 37. a 38. odôvodnenia poukázal na princípy
inštitútu dokazovania (najmä dôkazné bremeno) a princíp formálnej pravdy podľa CSP. Jediná obrana
žalovaného v priebehu celého konania spočívala iba v tom, že aj žalovaný eviduje niekoľko faktúr,
ktoré vystavil žalobcovi, a ktoré mu žalobca neuhradil, preto po ich započítaní v konečnom dôsledku on

žalobcovi nič nedlhuje, naopak žalobca dlhuje žalovanému, avšak uvedené tvrdenia neboli v priebehu
súdneho konania nijako preukázané.

13. Súd prvej inštancie poukázal nato, že žalovaný vo svojom podaní zo dňa 11.06.2021 označenom
ako vzájomná žaloba uviedol, že celková výška jeho pohľadávky, ktorú má voči žalobcovi súhrne

predstavuje čiastku 129.346,92 eur, pričom žalobca uskutočnil úhrady na peňažný účet spolu vo výške
43.210,87 eur. Zároveň uviedol, že po odpočítaní hodnoty nákladov žalovaného na dodanie náhradných
dielov a servis jeho pracovného stroja v čiastke 11.492,62 eur (žalobca riadne neuhrádzal platby za
žalovaným vykonané práce, preto žalobca svoje záväzky voči žalovanému kompenzoval dodaním
náhradných dielov a servisom pracovného stroja, resp. dodaním stravy celkom vo výške 11.492,62 eur),

podľa žalovaného mu žalobca ešte dlhuje sumu vo výške 74.643,43 eur. Žalovaný v priebehu konania
opakovane uvádzal, že má voči žalobcovi pohľadávku vo výške 74.643,43 eur. Na pojednávaní dňa
15.08.2023 však samotný žalovaný potvrdil, že žalobca mu požičal sumu 48.000,- eur na akontáciu
rezačky, ktorú žalovaný žalobcovi uhradil, pričom k úhrade došlo zápočtovým listom podpísaným
žalobcom aj žalovaným. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný nemá prehľad o tom, aká je výška jeho

pohľadávky, ktorú má voči žalobcovi.

13.1. Žalovaný v priebehu súdneho konania nepreukázal výšku jeho pohľadávky, ktorú by mal mať
voči žalobcovi. Na druhej strane však žalobca predložil súdu dostatočne jasný a zreteľný prehľad o
vystavených faktúrach, vykonaných úhradách ako aj vykonaných zápočtoch. Krajský súd v Prešove ako

súd odvolací vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol, že dôkazné bremeno leží na žalovanom, ktorý by
mal prehľadným spôsobom uviesť, akým spôsobom došlo k vzniku jeho pohľadávky v sume 74.643,43
eur, a či skutočne táto pohľadávka existovala v čase podania vzájomnej žaloby 15.06.2021 a mohla
takto spôsobiť zánik nárokov uplatňovaných žalobcom v tomto konaní započítaním. Zároveň uviedol,
že v tomto smere bude povinnosťou žalovaného navrhnúť aj príslušné dôkazné prostriedky. Žalovaný si

však túto povinnosť uloženú odvolacím súdom nesplnil a vo svojom vyjadrení zo dňa 11.08.2023, resp. v
ďalších písomných vyjadreniach ako aj na nariadených pojednávaniach iba opakoval tie isté skutočnosti,
ktoré uviedol aj v podanej vzájomnej žalobe. Súd na pojednávaní síce vypočul žalovaným navrhnutého
svedka, avšak súd nemal tvrdenia svedka potvrdené žiadnymi listinnými dôkazmi, navyše sám svedok
uviedol, že nemal prístup k účtovníctvu žalovaného a nemal ani prehľad o došlých a odchádzajúcich

faktúrachžalovaného,tedanemalprehľadostavejehopohľadávokazáväzkov.Zuvedenéhovyplýva,že
výpoveď uvedeného svedka bola len všeobecná a nijako konkrétne nepreukázala tvrdenia žalovaného.

14. Súd prvej inštancie dodal, že boli splnené podmienky aj na vykonanie jednostranného zápočtu
pohľadávok, preto nebolo potrebné podpísanie dohody o vzájomnom zápočte pohľadávok, a preto

je irelevantné, že žalovaný nepodpísal predložené dohody o vzájomnom započítaní záväzkov a
pohľadávok. Žalovaný faktúry, na základe ktorých si žalobca uplatňuje svoj nárok, nikdy žalobcovi
nevrátil, prvýkrát ich namietal až v podanom odpore. Navyše, pokiaľ ide o faktúru č. 192100982 zo dňa
22.08.2019, splatná dňa 05.09.2019 na sumu 5.851,85 eur, žalovaný túto faktúru čiastočne uhradil, a
to úhradou vo výške 3.203,70 dňa 29.04.2020. Súd bol toho názoru, že v tejto časti žalovaný svoj dlh

voči žalobcovi aj uznal. Preto na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie nárok žalobcu uplatnený
v tomto konaní v celom rozsahu uzavrel ako oprávnený a tiež mu priznal aj žalobou požadované
príslušenstvo pohľadávky.15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. Dôvodil,
že v danom prípade bol žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie úspešný v celom rozsahu, preto
súd priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v

celom rozsahu (2. výrok). V odvolacom konaní bol žalovaný úspešný v celom rozsahu, keďže odvolací
súd jeho odvolaniu vyhovel a rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, preto súd prvej inštancie priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 % (3. výrok).

16. Žalobca doručil súdu prvej inštancie včas odvolanie proti výroku III. rozsudku, z odvolacích dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Navrhol zmeniť napadnutý výrok rozsudku tak, že žalovanému súd
nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Svoje odvolanie žalobca odôvodnil spôsobom
uvedeným v nasledovných odsekoch 16.1 a 16.2.

16.1. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, keďže žalovaný navrhoval odvolaciemu súdu zmeniť

rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, pričom Krajský súd v
Prešove len napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil Okresnému súdu Humenné na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Odvolací súd teda návrhu žalovaného nevyhovel a nezamietol žalobu ako nedôvodnú, čím
by mu priznal procesný úspech v spore, práve naopak, Krajský súd v Prešove usmernil žalovaného,
aby si splnil svoju dôkaznú povinnosť, v opačnom prípade nemôže byť v spore úspešný. Uznesenie

Krajského súdu v Prešove č. k. 7Cob/10/2023 – 264 zo dňa 11.04.2023 bolo pre žalobcu prekvapujúce,
nakoľko odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie z dôvodu neunesenia dôkazného bremena
žalovaného (napriek tomu že súd prvej inštancie vyhovel žalobe), pričom sa absolútne nezaoberal
procesnou pasivitou žalovaného v celom prvostupňovom konaní, jeho nerešpektovaním sudcovskej
koncentrácie konania a dokonca, podľa názoru žalobcu Krajský súd v Prešove aj nesprávne vyhodnotil

vzájomnú žalobu žalovaného (o ktorej konanie bolo právoplatne z dôvodov na strane žalovaného
zastavené!) ako kompenzačnú námietku. V dôsledku tohto pomerne neštandardného rozhodnutia
odvolacieho súdu vznikli značné trovy konania práve žalobcovi (ktorý musel dvakrát vycestovať z Nitry
do Humenného na pojednávanie a vyhotovovať ďalšie písomné vyjadrenia vo veci), pričom žalovaný
svoje dôkazné bremeno samozrejme ani po vrátení veci na Okresný súd Humenné neuniesol.

16.2. Je nepochybné, že žalobca mal 100 % úspech v spore, nakoľko súd prvej inštancie (už po
druhýkrát)vcelomrozsahuvyhovelpodanejžalobe,atedažalovanémubynemalabyťpriznanánáhrada
trov ani odvolacieho konania. Žalovaný nežiadal v odvolaní zo dňa 30.11.2022 priznanie náhrady trov
odvolaciehokonania,apretomutietotrovyaniodvolacímsúdomvUzneseníč.k.7Cob/10/2023–264zo

dňa 11.04.2023 neboli priznané. Neexistuje teda žiaden právny dôvod, aby súd prvej inštancie po vrátení
veci suploval aktivitu žalovaného a tomuto spätne priznával nárok na náhradu. Po vrátení veci ako jediný
dôkaz súd vykonal len výsluch jedného svedka, ktorý bol v konečnom dôsledku absolútne neúčelný,
a teda žalobca by nemal byť za namietané konanie súdu zodpovedný a sankcionovaný povinnosťou
zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

17. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. Výzvou na vyjadrenie sa k nemu mu bola doručená dňa
9.1.2024.

18. Žalovaný doručil súdu prvej inštancie dňa 2.1.2024 elektronicky (s platným elektronickým podpisom)

podanie označené ako odvolanie proti rozsudku, ktorým napadol výroky I. a II. rozsudku. Uviedol, že
odvolanie v primeranej lehote dodatočne odôvodní.

18.1. Dňa 8.1.2024 bolo súdu prvej inštancie doručené (osobne) odôvodnenie odvolania žalovaného,
s uvedením odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žalovaný navrhol napadnutý

rozsudok v ním napadnutých výrokoch zmeniť a žalobu zamietnuť.

19. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 31.1.2024.
Napadnutý rozsudok označil v žalovaným napadnutom rozsahu za vecne správny. Tiež poukázal na
skutočnosť, že v odvolaní absentujú obligatórne náležitosti odvolania (odvolacie dôvody a odvolací

návrh), preto považoval za nevyhnutné takéto odvolanie odmietnuť. K podaniu žalovaného, ktoré bolo
doručené dňa 8.1.2024 uviedol, že naň nie je možné prihliadať, keďže bolo súdu doručené po uplynutí
odvolacej lehoty.20. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného uviedol, že je účelové a zavádzajúce
a k tomuto stanovisku žalovaného sa žalobca vyjadril tak, že zotrváva na svojom predchádzajúcom
vyjadrení.

21. Skôr ako Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd pristúpil k meritórnemu prieskumu odvolania
žalovaného, zaoberal sa otázkou, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom,
ktorý je na podanie odvolania oprávnený (oprávnenou osobou), ako aj tým, či smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa. Po preskúmaní veci dospel k záveru, že nie

sú dané podmienky pre vecný prieskum žalovaným napadnutých výrokov rozsudku odvolacím súdom,
čo vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný v zákonnej lehote na podanie odvolania neprezentoval žiadne
konkrétne dôvody svojho odvolania.

22. Podľa § 121 ods. 1 až 5 CSP, lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov,
mesiacov a rokov. Do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť

určujúca začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho
dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho
v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného
pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v
posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho

doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo
pracovného času.

23. Podľa § 219 ods. 2 CSP, rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení pojednávania, ktoré
vyhláseniu predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie

na 30 dní; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným stranám na pojednávaní, na ktorom bol
rozsudok vyhlásený; neprítomným stranám ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenia o odročení
pojednávania sa v tomto prípade nepoužijú.

24. Podľa § 362 ods. 1 veta prvá CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia

na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

25. Podľa § 386 písm. d) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak
pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

26.Zobsahusúdnehospisuvyplýva,žesúdnapojednávanídňa21.11.2023odročilpojednávanienadeň
19.12.2023zaúčelomvyhláseniarozsudku,čožalovanývzalnavedomie.Pojednávaniadňa19.12.2023
sa zúčastnil právny zástupca žalovaného a rozsudok mu bol doručený súdnym doručovateľom na
pojednávaní, o čom svedčí doručenka v súdnom spise. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok obsahuje
správne poučenie o lehote na podanie odvolania a jeho náležitostiach.

27. Zákonná lehota na podanie odvolania začala plynúť dňa 20.12.2023 a posledným dňom 15-dňovej
lehoty bola streda 3.1.2024. Najneskôr v tento deň bolo potrebné urobiť úkon – podať odvolanie so
zákonom predpísanými náležitosťami – na súde alebo podanie odovzdať orgánu, ktorý má povinnosť
ho doručiť (§ 121 ods. 5 CSP).

28. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

29. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

30. Podľa § 373 ods. 1 CSP, ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve
odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania.

Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

31. Žalovaný doručil v lehote podanie, ktoré označil ako odvolanie. Uviedol označenie rozhodnutia,
ktoré odvolaním napáda. V lehote 15 dní od doručenia rozsudku však v odvolaní neuviedol odvolaciedôvody. Podanie doručené súdu dňa 3.1.2024 teda nespĺňalo všetky zákonom stanovené náležitosti,
najmä neobsahovalo odvolacie dôvody. Tie žalovaný špecifikoval až po uplynutí zákonom stanovenej
lehoty, podaním osobne doručeným súdu dňa 8.1.2024.

32. V súvislosti s odvolaním žalovaného a jeho neskorším doplnením odvolací súd poukazuje na
rozhodnutie Veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1VCdo/2/2023 zo dňa 8. septembra 2023 (R 61/2023, uverejnené v Zbierke č. 5/2023), v zmysle ktorého
„Odvolacie dôvody v sporovom konaní je potrebné uviesť, prípadne ich doplniť v lehote na podanie

odvolania. Aj v prípade tzv. blanketového odvolania je odvolací súd povinný z úradnej moci rozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmať v rozsahu, či boli splnené procesné podmienky (§ 380 ods. 2 CSP).“
Veľký senát dospel k názoru, že ustanovenia § 365 ods. 3 CSP a § 373 ods. 1 CSP je potrebné vykladať
vovzájomnejsúvislosti,keďžesatýkajúrovnakejprocesnejsituácie,atodopĺňaniadôvodov.Veľkýsenát
uzavrel, že aj v prípade tzv. blanketového odvolania je odvolací súd povinný z úradnej moci rozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmať avšak iba v rozsahu, či boli splnené procesné podmienky (§ 380 ods. 2

CSP).Ďalej NSSRvyslovilnázor,žeakodvolacísúdvzmysleprieskumupodľa§380ods.2CSPnezistí
vadu v procesných podmienkach, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí podľa § 387 ods. 1 CSP,
za použitia základných princípov uvedených v čl. 4 ods. 1 CSP, keď toto ustanovenie upravuje postup
(spôsob rozhodnutia), najbližšie posudzovanej veci, a použitie tohto ustanovenia zároveň zodpovedá
účelu a zmyslu § 380 ods. 2 CSP vykonať prieskum procesných vád z úradnej moci odvolacieho súdu

aj pri tzv. blanketových odvolaniach.

33. Preto z dôvodu absencie odvolacích dôvodov, respektíve ich nedoplnenia v odvolacej zákonnej
lehote, nebolo možné napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolacom konaní meritórne
preskúmať. Naproti tomu vychádzajúc z ustanovenia § 380 ods. 2 CSP (na vady, ktoré sa týkajú

procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené)
odvolací súd v rámci tohto odvolacieho konania musel preskúmať existenciu procesných vád konania
v tom zmysle, či sú splnené procesné podmienky konania (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
a) CSP).

34. Procesné podmienky, resp. vady týkajúce sa procesných podmienok sú dané, ak konanie
a rozhodnutie súdom prvej inštancie trpí niektorou z vád súvisiacich s procesnými podmienkami,
ktorými sú najmä: nedostatok žaloby, právomoc a príslušnosť súdu, procesná subjektivita a procesná
spôsobilosť, procesná podmienka riadneho zastúpenia, prekážka začatého konania a prekážka
rozsúdenej veci. Niektoré nedostatky procesnej spôsobilosti sú pritom odstrániteľné, niektoré naopak

nie. Odvolací súd konštatuje, že v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku,
nezistil žiadnu z citovaných vád týkajúcich sa procesných podmienok. Z uvedeného dôvodu podaním
žalovaného napadnutý prvý a druhý výrok rozsudku potvrdil ako vecne správne.

35. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu proti III. výroku

rozsudku ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné,
bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario. Odvolanie prejednal podľa § 379
až § 385 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

36. Odvolateľ v odvolaní uviedol odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Ide o prípustné

odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal.

37. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde

logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.38.Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.h)CSP,jedanývtedy,aksúdvecnesprávneprávneposúdil.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu

pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

39. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť žalobcom tvrdených odvolacích dôvodov

v kontexte s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením a
preskúmal, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy
a tieto správny vyložil.

40. Podľa§388CSP,odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciezmení,akniesúsplnenépodmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

41. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v
Košiciach.

42. Súd prvej inštancie rozhodoval o trovách konania správne citujúc zásadu úspechu v spore.
Diferencoval však úspech žalobcu v konaní na súde prvej inštancie a úspech žalovaného v konaní na
odvolacom súde (keďže Krajský súd v Prešov na základe odvolania, ktoré podal žalovaný, zrušil prvý
rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie).

43.Odvolacísúduvádza,žezásadaúspechuvovecicharakteristickápresporovékonaniasauplatnítak,
že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej
strane vznikli. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom v spore. Plný úspech
v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým súd rozhodol vo veci samej.

U žalobcu je daný plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným
petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej (v prípade žaloby na plnenie ide nielen o istinu, ale
aj o príslušenstvo), t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v celom rozsahu.

44. V danom prípade nepochybne prvý výrok rozsudku (ktorým súd zaviazal žalovaného na zaplatenie

žalobcom požadovanej sumy s príslušenstvom) bol plne zhodný so žalobným návrhom, ktorým sa
žalobcadomáhalzaplateniaistiny11.492,62eurspríslušenstvom.Skutočnosť,žeKrajskýsúdvPrešove
na základe odvolania žalovaného zrušil prvý rozsudok, je pre konštatovanie plného úspechu žalobcu
v spore irelevantná. Relevantný je v tomto smere len celkový výsledok, t.j. celkový úspech v spore, ktorý
mal nepochybne žalobca. Odvolací súd poukazuje na ustálenou judikatúrou prijatý názor, že v prípade

trov dovolacieho konania je možné náhradu týchto trov separovať, t.j. že dovolacie konanie predstavuje
v tomto ohľade samostatnú, od ostatného konania nezávislú časť konania, čo zakladá súdu možnosť
nezávisle od celkového výsledku sporu rozhodnúť len o trovách dovolacieho konania, s prihliadnutím
na úspech sporovej strany v dovolacom konaní, bez ohľadu na definitívny výsledok sporu. V prípade
odvolacieho konania tomu však tak nie je. K námietke žalobcu, že žalovaný nežiadal trovy odvolacieho

konania na Krajskom súde v Prešove priznať, odvolací súd uvádza, že súdy rozhodujú o nároku na
náhradu trov konania bez návrhu (§ 262 ods. 1 CSP).

45. Z uvedeného dôvodu dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné tretí výrok napadnutého rozsudku
zmeniťtak,žežalobcamávočižalovanémunároknanáhradutrovodvolaciehokonania,ktoréprebiehalo

na Krajskom súde v Prešove na základe odvolania žalovaného zo dňa 30.11.2022.46. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

47. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 2 CSP. Nakoľko žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný v žiadnom rozsahu,
odvolací súd rozhodol o náhrade trov tohto odvolacieho konania tak, že ich náhradu priznal žalobcovi
voči žalovanému v plnom rozsahu.

50. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods.

2 CSP, ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).