Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 15, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8621200972
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8621200972.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne: A. B., C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. XXXX/X, E., zastúpená Mgr. Ondrejom Barnom, advokátom, so sídlom v Stropkove, Zámocká 529/34,
proti žalovanému: Agro Vojtovce, s.r.o., so sídlom Vojtovce 1, IČO: 36 678 384, zastúpený Advokátska
kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, IČO: 50 120 000,
onahradenieprejavuvôleuzavrieťkúpnuzmluvuspríslušenstvom,oodvolanístránsporuprotirozsudku
Okresného súdu Bardejov zo dňa 31.07.2024, č.k. 3C 15/2021-203, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a náhradu trov konania stranám
nepriznal.

2. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že nebolo sporné, že žalobkyňa je podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. B., žalovaný nerozporoval tvrdenie
žalobkyne, že jej neboli prevádzané podiely ako spoluvlastníčke ponúknuté a nerozporoval ani

jejtvrdenie,ženereagovalnajejpredžalobnúvýzvunavrátenietýchtopodielovznehnuteľnostízdôvodu
porušenia zákonného predkupného práva. Nároku žalobkyne sa bránil tým, že žaloba nerešpektuje
pravidlo pomerného uplatňovania nárokov z porušenia zákonného predkupného práva a že žalobkyňou
uvádzaný žalobný návrh je nevykonateľný a nezodpovedá zákonným požiadavkám pre vyhovenie
žalobe. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 140, § 853 ods. 1, § 603 ods. 3 Občianskeho
zákonníka a § 229 CSP. Zdôraznil, že žalovaný v súdenej veci vôbec nepopieral, že zákonné predkupné
právo žalobkyne porušené bolo. Dôvodne však namietal zásadné nedostatky žaloby. Uviedol, že žalobe

žalobkyne nemohlo byť vyhovené, keďže žalobkyňa napriek zastúpeniu advokátom a procesnému
poučeniu zo strany súdu vo vzťahu k formulácii žalobného návrhu, kde obsahom zmluvy musia byť
rovnaké podmienky, za ktorých nadobudol nadobúdateľ podiel na veci od pôvodného podielového
spoluvlastníka, počas celého konania nedokázala naformulovať žalobný návrh, tak aby zodpovedal
zákonnejúpraveapodmienkampôvodneuzavretýchzmlúv.Uviedol,žepetitžalobyuvedenýžalobkyňou
ani po opakovaných opravách a doplneniach nespĺňa zákonné požiadavky, keďže nezodpovedá
obsahu prevodných zmlúv č. D. XXX/XXXX, D. XXXX/XXXX a D. XXXX/XXXX a neobsahuje rovnaké

podmienky, za ktorých nadobúdateľ, v danom prípade žalovaný, nadobudol podiely na nehnuteľnostiach
od pôvodných podielových spoluvlastníkov. Neobsahuje správne a jasné vymedzenie vzájomného
plnenia, teda zaplatenia kúpnej ceny a vôbec neuvádza podiely vyjadrené zlomkom k celku, ktoré majú
byťpredmetomzmluvytak,abyrozsudokbolspôsobilýmnazápisprávaknehnuteľnostidokatastra.Súdprvej inštancie zdôraznil, že takto formulované nároky žalobkyne nebránili konaniu o žalobe, ale bránili
jej vyhoveniu. Poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vydané v konaní sp.
zn. 1Cdo 47/2022, 2Cdo 91/2008, ako aj uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 445/2016. Súd

prvej inštancie teda zdôraznil, že nemôže nič na podstatných náležitostiach budúcej zmluvy meniť,
dopĺňať, či upresňovať. O žalobe požadujúcej uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého obsahu
uvedeného v návrhu, môže súd rozhodnúť len tak, že návrhu úplne vyhovie alebo ho zamietne.
Zdôraznil, že nie je zástancom prílišného formalizmu, zároveň však musí dodržiavať procesné predpisy.
Preformulovanie petitu žaloby súdom by tu bolo neprípustné a v tomto smere poukázal na argumentáciu

vyjadrenú v rozhodnutí NS SR sp. zn. 9Cdo 245/2020. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru,
že žalobkyni sa nepodarilo petitom navrhovaného rozsudku urobiť zadosť v hmotnoprávnej úprave, ňou
navrhovaný žalobný návrh je nezrozumiteľný a obsahuje uvedenie iných a nevýhodnejších podmienok
pre žalovaného oproti pôvodnej zmluve, čo aj podľa záverov rozhodnutia ústavného súdu je dôvodom
pre zamietnutie žaloby, a preto ani súdu prvej inštancie neostávalo iné ako žalobu ako celok zamietnuť.
O trovách konania strán sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 257

CSP. So zreteľom na okolnosti prejednávanej veci mal za to, že priznanie náhrady trov konania
žalovanému proti žalobkyni by bolo neprimerane prísne, preto náhradu trov konania žalovanej strane
sporu nepriznal.

3. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok zrušiť a vrátiť vec

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Má za to, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav
a vec nesprávne právne posúdil. Súd prvej inštancie argumentuje neurčitosťou žalobného návrhu - petitu
žaloby, ktorým podľa jeho názoru nemohla byť úspešná napriek tomu, že súd mal vec dostatočne jasnú.
Zdôraznila, že ide v jej prípade o staršiu osobu, nemá možnosti na to, aby sa zúčastňovala pojednávaní
a nemá možnosť, aby si zabezpečovala viacerých právnych zástupcov. Uviedla, že z bodov 12 až 17

rozsudku sa javí, že súd prvej inštancie spravidla zaujíma prísne hodnotenie voči prípadnému stranami
vyvolanému vývoju vo veci, jeho postoj je pravdepodobne vždy rovnaký, najmä ak ide o prípadné zmeny
týkajúce sa možnosti odročiť pojednávanie z dôvodu náhlych udalostí. Súd nevyhovel požiadavke jej
právneho zástupcu na odročenie pojednávania, keď právna zástupkyňa zabezpečená na tento termín
pojednávania odriekla účasť z dôvodu, že jej maloleté dieťa začalo prejavovať v ranných hodinách

známky črevnej virózy, čo si vyžadovalo akútnu starostlivosť. Domnieva sa, že ani takéto upresnenie
by súd neodradilo v tom, aby neakceptoval žiadosť jej právneho zástupcu. Jej právny zástupca totiž
na pojednávanie riadne právne zastúpenie zabezpečil, lebo z hľadiska efektivity poskytovania právnych
služieb mal záujem obstarať ďalšie 3 pojednávania alebo aspoň 2 z nich. Súd tu akoby neuznával
vznik takýchto situácií, ktoré nemohli byť zneužívané, lebo objektívne existovali popri sebe a nemalo

ísť o vážny dôvod. Súd predtým však mal iný pohľad na podobnú požiadavku protistrany, kedy odročil
pojednávanie a tým vyhovel požiadavke právneho zástupcu žalovanej strany na odročenie pojednávania
z dôvodu dovolenky. Tu súd nehodnotil žiadne argumenty ani nežiadal žiadne dôkazy. Uvedené je
poukazom na jasný dvojaký a materiálne nespravodlivý prístup súdu k posudzovaniu dôvodnosti,
či nedôvodnosti odročenia pojednávania. Takýmto postupom jej súd odňal právo na prístup k súdu

na tomto pojednávaní, kedy by za ideálnych okolností bola na tomto pojednávaní aj právne zastúpená.

4. Pokiaľ ide o závery súdu o otázke neprípustnosti žalobného návrhu, poukázala žalobkyňa na právne
názory z rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Cdo 91/2008 a rozhodnutie KS v Košiciach, keď v bode 13. odkázal
súd na možnosť priznania menšieho rozsahu spoluvlastníckeho podielu a nestotožnil sa s tým, že súd

zamietolžalobuvcelomrozsahu.Vdanomprípadenietpodľajejnázorupochýbotom,žejezrejmé,čoho
sa žalobným návrhom domáhala. Žaloba podľa jej názoru obsahuje skutkový a právny stav konkrétnym
právnym úkonom, na ktorý sa viaže. Zdôraznila tiež, že súčasťou elektronického súdneho spisu v čase
vyhotovovania odvolania nie je zápisnica o pojednávaní z 31.07.2004, preto nie je možné verifikovať
aký procesný postup súd realizoval na tomto pojednávaní. Na základe uvedeného navrhla podanému

odvolaniu vyhovieť.

5. Proti výroku II. rozsudku podal včas odvolanie aj žalovaný, ktorý navrhol v tejto časti rozsudok
zmeniť tak, aby žalobkyni bola uložená povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.
Žalovaný uviedol, že základom rozhodovania o náhrade trov konania je § 255 CSP. Z tohto ustanovenia

je zrejmé, že v prípade plného úspechu v spore sa ma úspešnej strane priznať plná náhrada trov.
V spore bolo rozhodnuté v súlade s vyjadrením žalovaného, čo súd nepoprel, z čoho možno vyvodiť
záver, že žalovanému mala byť priznaná plná náhrada trov konania. Súd prvej inštancie však dospel
k tomu, že nie je dôvod na aplikovanie tejto normy a treba aplikovať § 257 CSP. Rozhodnutie súduo nepriznaní nároku na náhradu trov konania sa javí ako nelogické a nespravodlivé a má za to,
že žalobkyňa by mala znášať náklady za takto podanú žalobu, ktorá bola zamietnutá. Má za to,
že charakter konania ani procesnej situácie neodôvodňujú, aby súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní

o priznaní nároku na náhradu trov konania odchýlil od zásady zodpovednosti za výsledok. Súd
nepoprel, že nárok na náhradu trov konania z hľadiska úspechu patrí žalovanému, napriek tomu
však rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný má za to,
že v spore nenastali žiadne dôvody pre aplikáciu § 257 CSP. Žalobkyňa bola v spore právne zastúpená
advokátom, v priebehu sporu nenastali podstatné zmeny, na základe ktorých došlo k zamietnutiu

žaloby, žalovaný neporušil zákonné predkupné právo žalobkyne, ale svoju povinnosť porušil jeho
právny predchodca, nakoľko povinnosť ponúknuť svoj podiel sa vzťahovala na právneho predchodcu
žalovaného ako pôvodného podielového spoluvlastníka. Uvedené by preto nemalo byť pričítané
na ťarchu žalovaného, ktorý za nehnuteľnosti riadne zaplatil kúpnu cenu. Ani skutočnosť, že žalovaný
sa nevyjadril k predžalobnej výzve, nie je dôvod na rozhodnutie súdu o nepriznaní nároku na náhradu
trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Pri podaní žaloby by si mal každý žalobca vždy

dobre zvážiť, či je ochotný znášať trovy konania v prípade neúspechu v spore. Judikatúra a aplikačná
prax tiež zdôrazňuje, že ak má súd v úmysle použiť moderačné právo, musí umožniť protistrane, aby sa
k tomu vyjadrila, súd prvej inštancie v prípade použitia § 257 CSP nevytvoril žiaden procesný priestor,
ktorý by umožňoval žalovanému vyjadriť svoje stanovisko k použitiu tohto zákonného ustanovenia, čím
súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania pochybil.

6. Žalovaný sa v písomnom podaní z 03.01.2025 vyjadril k odvolaniu žalobkyne pokiaľ ide o vec samú
a má za to, že odvolanie žalobkyne dôvodné nie je a navrhol rozsudok vo výroku I. potvrdiť ako vecne
správny a pokiaľ ide o výrok II. rozsudku, navrhol ho zmeniť v zmysle ním podaného odvolania.

7. Žalobkyňa uviedla, že sa nestotožňuje s vyjadrením žalovaného zo dňa 03.01.2025 a v celom rozsahu
ho odmieta.

8. Žalovaný v podaní z 28.04.2025 zotrval na vyjadrenej právnej argumentácii v priebehu konania,
aj na podanom odvolaní proti výroku o trovách prvoinštančného konania.

9. Ďalšie vyjadrenia vo veci podanej neboli.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených
v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Zb. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) spolu s konaním,

ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel
k záveru, že odvolania strán sporu dôvodné nie sú.

11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejedná vec v medziach,
v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej

inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie
nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený
a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, inou vadou konania, ktorá by mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a neobstatím zisteného skutkového stavu.

13. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o veci v dostatočnom rozsahu
zistil skutkový stav, zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie zdôvodnil

v rozsahu, ktorý obstojí v konfrontácii s požiadavkami kladenými na kvalitu súdnych rozhodnutí.
Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonom
zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces, ale pre procesnú stranu nevyplýva

jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil
sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej
vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutéhospôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (do pozornosti rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. IV.
ÚS 252/04, I. ÚS 50/04 I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

14. Pod porušením práva na spravodlivý proces je potrebné rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktorý sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj ústavnoprávneho rámca a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie ústavou
zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Odvolací súd v napadnutom
rozsudku súdu prvej inštancie a v jeho postupe, ktorý vyústil do prijatia rozhodnutia, naznačené

pochybenia neidentifikoval.

15. Žalobkyňa sa v prejednávanej veci vo vzťahu k žalovanému domáhala nahradenia prejavu vôle
(§ 229 CSP) za žalovaného, aby s ňou uzatvoril kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľností - parciel registra
E čo do druhu a výmery špecifikovaných v upravenom petite žaloby, ktoré nehnuteľnosti sa nachádzajú
v kat. úz. B., sú vedené na LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č.

XXX a ktoré žalovaný nadobudol od podielových spoluvlastníkov na základe prevodných zmlúv č. D.
XXX/XXXX, D. XXXX/XXXX a D. XXXX/XXXX (č.l. 108 až 129).

16. Nebolo sporné, že žalobkyňa je spoluvlastníčkou týchto nehnuteľností ako ani to, že prevádzané
podiely jej ako spoluvlastníčke neboli ponúknuté, v dôsledku čoho nebolo rešpektované jej zákonné

predkupné právo tak, ako to určuje ust. § 140 Občianskeho zákonníka.

17. Predkupné právo je dlhodobo uplatňovaným inštitútom v slovenskom právnom poriadku.
Jeho predmetom je právny vzťah medzi oprávneným subjektom, ktorý má predkupné právo
a povinným subjektom, ktorý má predkupnú povinnosť - povinnosť ponúknuť prevod svojho

vlastníctva oprávnenému subjektu. V právnej úprave sa rozoznáva predkupné právo zákonné
a zmluvné (dobrovoľné alebo povinné). Zákonné predkupné právo je upravené vo viacerých právnych
predpisoch - v Občianskom zákonníku ako vo všeobecnom právnom predpise a v rade ďalších
špeciálnych zákonoch, napr. v zákone č. 182/1993 Zb., či v zákone č. 7/2005 Zb. K elementárnym typom
zákonného predkupného práva patrí predkupné právo spoluvlastníkov a jeho podstata je obsahom

už spomínaného ust. § 140 Občianskeho zákonníka, ktorého znenie od roku 1992 neprešlo žiadnou
legislatívnou zmenou (do pozornosti rozsudok NS SR sp.zn. 8Cdo/208/2019).

18. Za najdôležitejšiu funkciu predkupného práva je považovaná právna istota ostatných
spoluvlastníkov alebo inak znemožnenie vstupu spoluvlastníkom nepohodlnej tretej osoby

do spoluvlastníctva. Predkupné právo spoluvlastníkov tiež posilňuje ich postavenie vo vzťahu k spoločne
vlastnenej veci. Okrem toho predstavuje prevenciu právnych sporov, pretože zjednocuje vlastníctvo
k veci a zmenšuje počet spoluvlastníkov. Inštitút predkupného práva spoluvlastníkov však neslúži len
ako prevencia súdnych sporov, ale aj ako prevencia mimoprávnych tenzií. Navyše zjednocovaním
vlastníctva (zmenšovaním počtu spoluvlastníkov) sa zvyšuje samotná atraktivita spoluvlastníctva.

Právna rovnováha zabezpečovaná týmto inštitútom na jednej strane rešpektuje právo každého
spoluvlastníka previesť svoj podiel a na strane druhej rešpektuje oprávnený záujem ostatných
spoluvlastníkov.

19. Základné princípy predkupného práva spoluvlastníkov spočívajú najmä v tom, že predkupné právo:

a) vyplýva priamo zo zákona, b) má vecnú povahu, teda vzťahuje sa k veci, s ktorou prechádza
na nadobúdateľa, c) je časovo neobmedzené, d) vzniká až vtedy, keď povinná osoba reálne chce vec
predať alebo darovať, e) netýka sa prevodov na blízke osoby, f) nemá žiadny vplyv na užívanie veci,
teda vlastník môže neobmedzene realizovať všetky oprávnenia, ktoré mu ako vlastníkovi prináležia.

20. Napriek tomu, že slovenská právna úprava predkupného práva spoluvlastníkov je dlhodobo
nemenná (§ 140 Občianskeho zákonníka), nesporne má mimoriadne stručný rámcový charakter.
Postupnou judikatúrnou činnosťou súdov sa ustálilo, že ustanovenia o zmluvnom predkupnom práve
(§ 602 až § 606 Občianskeho zákonníka) sa primerane vzťahujú aj na predkupné právo spoluvlastníkov.
Týka sa to aj porušenia predkupného práva spoluvlastníkov, ktoré ako súčasť podielového

spoluvlastníctva prirodzene vedie k množstvu právnych sporov. K porušeniu povinností z predkupného
práva spoluvlastníkov najčastejšie dochádza v týchto prípadoch: a) ponuka voči oprávneným
spoluvlastníkom nebola vôbec urobená (teda vlastníci nemohli uplatniť svoje predkupné právo), b)
ponuka bola síce urobená, ale za podstatne vyššiu cenu, než za ktorú bol spoluvlastnícky podielnakoniec predaný, c) podiel bol prevedený na nového nadobúdateľa za podmienok výhodnejších oproti
ponuke, d) podiel bol prevedený skôr než uplynula dohodnutá doba na predaj uvedená v zákone, e) ak
ponuka doručená oprávnenému podielovému spoluvlastníkovi neobsahovala údaje o splatnosti kúpnych

cien a predávajúci uzavrel kúpne zmluvy, ktoré obsahovali individuálnu splatnosť kúpnych cien.

21. V tomto kontexte sa vyprofilovali ďalšie právne prostriedky, ktorými sa oprávnený spoluvlastník môže
domáhať nápravy porušenia predkupného práva spoluvlastníkov: a) možnosť domáhať sa vyslovenia
neplatnosti právneho úkonu medzi spoluvlastníkom (zaviazanou osobou) a nadobúdateľom (treťou

osobou) z dôvodu tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu (§ 40a OZ), b) možnosť domáhať sa
mimosúdne od tretej osoby (nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu), aby mu predaný spoluvlastnícky
podielponúkolnakúpu,atozarovnakýchpodmienok,zaktorýchkúpilspoluvlastníckypodielodpovinnej
osoby (§ 603 ods. 3 OZ); a ak tak tretia osoba - nadobúdateľ spoluvlastníckeho podielu neurobí
dobrovoľne, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa na súde vydania rozhodnutia, ktorým by bol
nahradený pri kúpnej zmluve prejav vôle nadobúdateľa (§ 229 CSP), c) naďalej si ponechať predkupné

právo, ktoré však začne pôsobiť od teraz voči novému nadobúdateľovi podielu. Výber právneho
prostriedku oprávneného vlastníka smerujúceho k náprave dôsledkov porušenia jeho predkupného
práva je plne v jeho autonómii.

22. Aj napriek tomu, že oprávnený spoluvlastník má možnosť výberu z uvedených právnych možností,

ich kumulácia je vylúčená (do pozornosti rozhodnutie NS SR sp.zn. 2Cdo/91/2008). Základný rozdiel
medzi uvedenými spôsobmi spočíva v rozsahu poskytnutej ochrany oprávnenému vlastníkovi. Kým
v prípade úspešnosti žaloby o relatívnu neplatnosť právneho úkonu sa na tento právny úkon hľadí
ako by k nemu nedošlo, teda dochádza k navráteniu veci do pôvodného stavu, ostatné prostriedky
nápravy poskytujú právnu ochranu len tej konkrétnej osobe, ktorá sa jej dovoláva, teda sa nevzťahuje

aj na ostatných „nečinných“ oprávnených spoluvlastníkov.
23. Účel predkupného práva, predmetom ktorého je spoluvlastnícky podiel a spôsob jeho realizácie,
vylučuje čiastočnú relatívnu neplatnosť právneho úkonu (rozsudok NS SR sp.zn. 8Cdo/208/2019).

24. Nie je sporné, že žalobkyňa z možností, ktoré má v takomto prípade ako spoluvlastníčka, predkupné

právo, ktorej bolo porušené, zvolila žalobu o nahradenie prejavu vôle za žalovaného, aby nadobudnuté
spoluvlastnícke podiely ponúkol na kúpu, a to za rovnakých podmienok, za ktorých kúpil spoluvlastnícky
podiel od povinných osôb (§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a keďže tak nový nadobúdateľ
spoluvlastníckych podielov neurobil dobrovoľne, má žalobkyňa ako oprávnená spoluvlastníčka právo
domáhať sa na súde vydania rozhodnutia, ktorým by bol nahradený pri kúpnej zmluve prejav vôle

nadobúdateľa.

25. Je ďalej potrebné uviesť, že skutočnosťou, či v prípade porušenia predkupného práva má opomenutý
spoluvlastník právo od nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu vykúpiť len takú časť prevedeného
spoluvlastníckeho podielu, ktorá zodpovedá pomernej časti k výške jeho spoluvlastníckeho

podielu alebo má právo na vykúpenie celého spoluvlastníckeho podielu od nadobúdateľa, sa zaoberali
viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne poukázal
na ich závery vyjadrené v rozhodnutiach sp.zn. 2Cdo/91/2008 a sp.zn. 8Cdo/124/2018 a to tak,
že ak podielový spoluvlastník prevedie svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti na iného bez toho,
aby ho písomne ponúkol ďalšiemu spoluvlastníkovi, resp. spoluvlastníkom, môže sa oprávnený

domáhať toho, aby mu spoluvlastnícky podiel ponúkol na predaj, avšak len pomerne do výšky svojho
spoluvlastníckeho podielu. Ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu je vyjadrená predovšetkým
v stanoviskách alebo rozhodnutiach Najvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR. Do tohto pojmu možno zaradiť aj prax
vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu alebo dokonca

aj v jednotlivom, doposiaľ nepublikovanom rozhodnutí pokiaľ niektoré neskôr vydané nepublikované
rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto
názory akceptovali a vecne na ne nadviazali.

26. V prejednávanej veci tak aj odvolací súd mal za to, že uvedená otázka bola riešená vo

viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu, a to rovnakým spôsobom, preto možno mať za to, že je
riešená ustálenou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu. Vo svojich rozhodnutiach Najvyšší súd
SR skonštatoval, že Občiansky zákonník obsahuje jednoznačnú právnu úpravu nároku oprávnených
spoluvlastníkov na vykúpenie ponúkaných podielov a je len na ich slobodnej vôli, ako sa na vykúpenípodielov dohodnú. Povinný spoluvlastník má povinnosť ponúknuť celý podiel, ktorý zamýšľa predať a je
na rozhodnutí oprávnených spoluvlastníkov, či a v akom rozsahu ponuku príjmu.

27. V už spomínanom ust. § 140 Občianskeho zákonníka je v prvej vete zakotvená povinnosť
spoluvlastníka ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel ostatným spoluvlastníkom. Títo sa majú
predovšetkým dohodnúť o výkone predkupného práva, iba v prípade, ak k takejto dohode medzi nimi
nedôjde, majú následne právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov.
Takáto postupnosť - po realizácii ponuky, dohoda a podmienenosť práva výkupu podielu, pomerne

podľa veľkosti podielov, skutočnosťou, že sa vlastníci nedohodnú, zodpovedá zneniu druhej vety tohto
ustanovenia.

28. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku postupoval uvedeným spôsobom, pričom
poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v ktorých sa najvyšší súd takouto právnou otázkou
zaoberal.

29. Ak má byť rozsudkom nahradené vyhlásenie vôle niektorého z účastníkov zmluvy o kúpe
nehnuteľnosti, musí byť obsah tejto zmluvy uvedený vo výroku rozsudku, poprípade musí byť výrok
rozsudku uvedený v odkaze na obsah pripojeného písomného vyhotovenia kúpnej zmluvy, ktorá sa
tak stáva súčasťou výroku rozsudku (R 53/1991). V prípade žaloby ukladajúcej povinnosť prejavu vôle

tak, ako to upravuje § 229 CSP, nejde o klasickú žalobu na splnenie povinností, ktorú by bolo možné
relatívne voľne (aj keď vždy v intenciách žalobcom požadovaného plnenia) preformulovať. Naopak tu
ide o vstup súdu do mechanizmu kontraktácie zmlúv a do zmluvnej voľností strán. Súd môže za splnenia
podmienok podľa hmotného práva vstúpiť do zmluvnej voľnosti žalovaného (to je podstata rozhodnutia
súdu nahrádzajúceho prejav vôle, resp. ukladajúceho povinnosť prejavu vôle), nemôže však vstupovať

do zmluvnej voľnosti žalobcu.

30. Text zmluvy, ku ktorej uzavretiu má byť nahradený prejav vôle žalovaného tak, ako ho predloží
žalobca v žalobe, je potrebné v zmysle § 43a Občianskeho zákonníka považovať za návrh na uzavretie
zmluvy, ktorý nemožno modifikovať bez súhlasu navrhovateľa. Súdne rozhodnutie potom nahrádza

akceptáciu tohto návrhu žalovaným. Je potrebné rozlišovať nahradenie prejavu vôle súdom (§ 50a
ods. 2 Občianskeho zákonníka) a určenie obsahu zmluvy súdom. V rámci občianskoprávnej zmluvy
o budúcej zmluve je povinnosťou súdu držať sa zmluvného dojednania a nič nezmeniť. Na rozdiel
od žaloby na určenie obsahu zmluvy, pri rozhodovaní o žalobe na nahradenie prejavu vôle súd nemôže
nič na podstatných náležitostiach budúcej zmluvy meniť, dopĺňať, či upresňovať. O žalobe požadujúcej

uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého obsahu uvedeného v návrhu môže súd rozhodnúť len tak,
že návrhu úplne vyhovie alebo ho zamietne. Nemôže modifikovať obsah zmluvy dopĺňaním chýbajúcich
podstatných náležitostí. Nie je úlohou súdu iniciatívne opravovať nedostatky v žalobcom predloženom
texte zmluvy. Neobstojí analógia s bežným kontraktačným mechanizmom medzi účastníkmi zmluvy,
keď adresát návrhu môže návrh modifikovať a ak navrhovateľ s takouto modifikáciou súhlasí, dôjde

k uzavretiu takto modifikovanej zmluvy. Súd totiž nie je zmluvnou stranou, ale verejným orgánom,
ktorý autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb (rozsudok NS SR
sp.zn. 1Cdo/47/2022).

31. Obsahom rozsudku, ktorý nahradzuje nedostatok vôle tretej osoby ako singulárneho právneho

nástupcu pôvodného podielového spoluvlastníka (nadobúdateľa) z predkupného práva na uzavretie
zmluvy o prevode podielu na oprávnenú osobu, je povinnosť urobiť konkrétnu ponuku - návrh
na uzavretie zmluvy. Vo výroku rozsudku súdu musí byť stanovené aj vzájomné plnenie oprávnenej
osoby voči nadobúdateľovi, teda zaplatenie kúpnej ceny. Obsahom zmluvy musia byť rovnaké
podmienky, za ktorých nadobudol nadobúdateľ podiel na veci od pôvodného podielového spoluvlastníka

(uznesenie ÚS SR sp.zn. III. ÚS 445/2016).

32. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalovaný v priebehu sporu dôvodne
namietal absenciu zákonných náležitostí potrebných pre platnosť navrhovanej zmluvy.

33. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti po dôslednom preskúmaní obsahu kúpnych zmlúv D. XXX/
XXXX, D. XXXX/XXXX a D. XXXX/XXXX (č.l. 108 až 129) a žalobkyňou požadovaného plnenia
opodstatnene akcentoval, že v petite žaloby nebola dostatočným, určitým a zrozumiteľným spôsobom
vyjadrená veľkosť podielov, ktoré majú byť predmetom zmluvy tak, aby výrok rozsudku bol zrozumiteľnýa zapisateľný do katastra nehnuteľností. Nie je totiž úlohou súdu v konaní, a následne ani správneho
orgánu pri zápise rozhodnutia, vypočítavať podiel, teda konkrétnu výšku spoluvlastníckeho podielu,
ktorý je predmetom zmluvy a nie je povinnosťou súdu nahrádzať obsah žaloby a právneho úkonu vo

vzťahu,kuktorémusažalobcadomáhanahradeniaprejavuvôležalovaného(dopozornostirozsudokKS
Žilina sp.zn. 6Co/869/2014 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR III. ÚS 445/2016). Tento záver
sa týka aj výšky kúpnej ceny za prevádzané spoluvlastnícke podiely k predmetným nehnuteľnostiam,
ktorá výška nezodpovedá podmienkam pôvodných kúpnych zmlúv a ktoré rozdiely prvoinštančný súd
podrobne vysvetlil v bodoch 39 až 43 preskúmavaného rozhodnutia, keď s týmito zisteniami sa odvolací

súd stotožnil v celom rozsahu.

34. Námietkou žalobkyne je, že súd mal z vlastnej iniciatívy upraviť, resp. opraviť údaje týkajúce sa
podstatných náležitostí kúpnej zmluvy, čo prípustné nie je a takto to vyjadril aj Najvyšší súd SR v
rozsudku sp.zn. 1Cdo/47/2022. Ako už bolo spomínané, o žalobe požadujúcej uloženie povinnosti
uzavrieť zmluvu určitého uvedeného obsahu môže súd rozhodnúť len tak, že návrhu úplne vyhovie,

pokiaľjenárokdôvodnýauplatnenývsprávnejvýške,resp.rozsahualebohozamietne.Pretoanivdanej
veci súd prvej inštancie nemohol podľa výsledkov dokazovania, resp. právneho posúdenia sporu,
navrhovanú kúpnu zmluvu modifikovať. Je potrebné zdôrazniť, že samotným obsahom zmluvy je daná
určitosť prejavu vôle, ktorého nahradenia sa žalobkyňa domáha, pričom navrhovaná kúpna zmluva
vytvára jednoliaty celok, ktorý súd podľa vlastného uváženia meniť nemôže (do pozornosti uznesenie

Krajský súd Prešov sp.zn. 3Co/63/2022).

35. Súd prvej inštancie preto za uvedenej situácie správne vec uzavrel v zmysle tom, že žalobkyňa
napriek zastúpeniu advokátom a procesnému poučeniu zo strany súdu vo vzťahu k formulácii žalobného
návrhu, v rámci ktorého obsahom zmluvy musia byť rovnaké podmienky, za ktorých nadobudol

nadobúdateľ spoluvlastnícke podiely na veci od pôvodného podielového spoluvlastníka, v priebehu
konania nepredložila žalobný návrh tak, aby zodpovedal zákonnej úprave a podmienkam pôvodne
uzavretých zmlúv (zmena petitu žaloby z 02.09.2021 č.l. 66, procesné poučenie žalobkyne súdom prvej
inštancie uznesením z 31.01.2023 č.l. 99, úprava petitu žaloby z 31.05.2023 č.l. 155 a úprava žalobného
petitu zo 07.03.2024 č.l. 168).

36. Súd prvej inštancie napokon nepochybil, pokiaľ nevyhovel návrhu právneho zástupcu žalobkyne
na odročenie pojednávania, ktoré sa konalo dňa 31.07.2024. Z obsahu zápisnice o tomto pojednávaní
je zrejmé, že právny zástupca žalobkyne v deň pojednávania, ktoré sa začalo o 9:30 hod. doručil
elektronickou formou o 9:14 hod. žiadosť o ospravedlnenie z neúčasti na tomto pojednávaní

s návrhom na jeho odročenie. Dôvodom neúčasti bola uvedená kolízia termínov viacerých pojednávaní,
v ktorých predvolania predložil v prílohe tohto podania s tým, že na vytýčené pojednávanie bol
zabezpečený substitučný právny zástupca, ktorý v ranných hodinách z osobných dôvodov odriekol
účasť na pojednávaní v tejto veci (č.l. 197). Súd prvej inštancie na tomto pojednávaní nevyhovel
žiadosti právneho zástupcu žalobkyne o odročenie pojednávania. Stručne toto rozhodnutie odôvodnil

na vykonanom pojednávaní a následne aj v písomnom vyhotovení rozsudku v bodoch 13 až 18 už
podrobným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré návrhu právneho zástupcu žalobkyne nevyhovel.
Opodstatnene zdôraznil, že predvolanie na tento termín pojednávania bolo právnemu zástupcovi
žalobkyne doručené ešte 20.06.2024. Zdôraznil, že všetky predvolania, ktoré právny zástupca
žalobkyne predložil na dôkaz kolízie sa týkali vecí podstatne mladších ako je súdená vec - išlo

o spotrebiteľské veci z rokov 2023 a 2022. Neuviedol, prečo sa rozhodol osobne nezúčastniť práve
tohto pojednávania a uprednostnil účasť na iných pojednávaniach v iných právnych veciach, ktoré
začali neskôr ako prejednávaná vec. Zároveň svoje tvrdenie, že mal zabezpečené na toto pojednávanie
substitučného zástupcu ani tvrdenie o odrieknutí účasti na pojednávaní substitučným zástupcom nijako
nepreukázal ani bližšie neuviedol, o akého zástupcu malo ísť tak, aby tieto tvrdenia mohol prvoinštančný

súd relevantne preveriť. Súd prvej inštancie preto správne ustálil, že neboli splnené zákonné podmienky
na odročenie tohto pojednávania v zmysle predpokladov vyjadrených v ust. § 183 ods. 1 - 3 CSP.

37. Ako vecne správne hodnotil odvolací súd tiež rozhodnutie o trovách konania strán sporu, v rámci
ktorého prvoinštančný súd aplikoval ust. § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu

trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

38. Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania strán platí zásada
zodpovednosti za výsledok a zásada zodpovednosti za zavinenie a náhodu, a teda ust. § 255a nasl. CSP. Keďže povinnosť nahradiť trovy konania sa môže v tom-ktorom konkrétnom prípade
javiť ako neprimeraná tvrdosť, ust. § 257 CSP umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch
z dôvodov hodných zvláštneho zreteľa strane, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, túto

náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody
zvláštneho zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci, prihliadne sa tiež
k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom strán sporu, keď je potrebné vziať zreteľ nielen
na pomery toho, kto by mal nahradiť trovy konania, ale musí sa uvážiť aj to, ako by sa takéto rozhodnutie
dotklo majetkových pomerov oprávnenej strany, k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu nároku a pod.

39. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nedefinuje, ale výklad
ponecháva na súdnu prax. K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno zahrnúť neprimeranú tvrdosť,
podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej
právnej problematiky, osobitné pomery strany sporu, či nízky príjem.

40. Je zrejmé, že súd prvej inštancie preskúmal a zvážil okolnosti prejednávanej veci a dospel k záveru
o potrebe aplikácie ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou
a žalovaným a s týmto záverom sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd. Súd prvej inštancie
v tejto súvislosti zohľadnil predovšetkým všeobecnú požiadavku spravodlivosti. Nebolo totiž sporné,
že žalovaný vôbec nepopieral, že zákonné predkupné právo žalobkyne nebolo rešpektované a na

jej predžalobnú výzvu na ponúknutie podielov na kúpu z dôvodu porušenia zákonného predkupného
práva žalovaný vôbec nereagoval. Nebolo by tak spravodlivé žalobkyňu popri sankcii straty sporu pre
nenaformulovaný správny žalobný návrh postihnúť aj tým, že by mala uhradiť vzniknuté trovy konania
žalovanému, ktorý porušenie predkupného práva nepoprel a z takéhoto postupu v konečnom dôsledku
profitoval. Aj odvolací súd má za to, že za daných okolností by bolo priznanie náhrady trov konania

žalovanému proti žalobkyni neprimerane prísne, načo opodstatnene poukázal aj prvoinštančný súd.

41. Žalovaný správne poukazuje na to, že rozhodovacia činnosť najvyššieho súdu i Ústavného súdu SR
dospela k záveru, že ak súd má v úmysle použiť moderačného právo podľa ust. § 257 CSP alebo ak ju
niektorázostránnavrhne,musísúdumožniťprotistrane,abysaktomuvyjadrila-kzámeruajkdôkazom.

Z obsahu spisu je však zrejmé, že súd prvej inštancie si túto povinnosť splnil, čo nepochybne vyplynulo
zo zápisnice o pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 07.02.2024, na ktorom právny
zástupca žalovaného bol prítomný. Súd prvej inštancie na konanom pojednávaní okrem iného uviedol,
že v rámci rozhodovania o trovách konania bude vyhodnocovať vzhľadom na existenciu ust. § 257
CSP dôvody hodné osobitného zreteľa aj to, či a prečo jednak žalovaný nereagoval na predžalobnú

výzvu žalobkyne a z akých dôvodov žalobkyňa postupovala v konaní spôsobom, ktorý viedol k tomu,
že jej procesný návrh, aj po tom, čo je zastúpená advokátom, obsahuje nesprávnosti pokiaľ ide o znenie
navrhovanej kúpnej zmluvy. Žalovaný tak mal možnosť vyjadriť svoje stanovisko k použitiu § 257 CSP
pri rozhodovaní o trovách konania a preto táto odvolacia námietka žalovaného dôvodná nie je.

42.Súdprvejinštancienapokonvykonalvšetkydôkazy,ktoréstranynavrhli,zichobsahuvyvodilsprávne
skutkové zistenia a rozhodnutie odôvodnil v zmysle predpokladov § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie
v preskúmavanom rozhodnutí dostatočným spôsobom odôvodnil svoje myšlienkové pochody, predstavy
a úvahy, ktorými sa riadil. Hodnotiaca úvaha súdu prvej inštancie zodpovedá zásadám formálnej logiky
a vychádza zo zisteného skutkového stavu.

43. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a rovnako
práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd je aj právo strany sporu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Toto právo však
nie je právom absolútnym a neznamená povinnosť súdu odpovedať na každý jeden argument strany

sporu. To znamená, že otázku, či súd splnil svoju povinnosť náležite odôvodniť svoje rozhodnutie, je
potrebné posúdiť vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej
inštancie si túto povinnosť v zásadných kontúrach splnil a v naznačených súvislostiach je potrebné jeho
rozhodnutie považovať za dostatočne a presvedčivo odôvodnené.

44. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
a nasl. CSP. Žiadna zo strán sporu nebola v štádiu odvolacieho konania úspešná, preto náhrada trov
im priznaná nebola.45. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).