Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/58/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620200176
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1620200176.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : X. V., nar. X. X.
XXXX, bytom M. XXX, zastúpeného : JUDr. Juraj Procházka, advokát, Lakšárska Nová Ves 403, proti
žalovanej : STAVMAT STAVEBNINY, s.r.o., Pezinská 56, Malacky, IČO : 34 116 125, zastúpená : BK
ADVO PARTNERS, s.r.o., Štúrova 884/24, Šaľa, IČO : 51 074 150, o zaplatenie 1.151,65 €, na odvolanie

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 10. 5. 2024 sp. zn. 4C/4/2020 - 171, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch p o t v r d z u j e.
Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.050,33
€ do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol. Žalobcovi zároveň priznal
voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82,4 %. V odôvodnení svojho rozsudku súd
prvej inštancie uviedol, že sa žalobca žalobou voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 1.151,65 €

titulom náhrady škody za bolesť a náhrady liečebných nákladov. Žalobcovi škoda vznikla v dôsledku
úrazu pádom na vstupnom zľadovatelom schodišti do predajne žalovanej v meste Senica, Priemyselná
283, dňa 22.1.2018 v čase okolo 12.15 hod. V predajni hodlal zakúpiť stavebný materiál - Rigips tmel 5
kg. Na schodišti do predajne sa nachádzala tenká vrstva ľadu, na ktorom sa pošmykol a spadol. Vedúcu
predajne upozornil na svoj úraz a na stav schodišťa a priestoru pred ním a táto následne dala príkaz
zamestnancovi X. Q. na zneprístupnenie schodišťa. Žalobca pri páde utrpel podľa lekárskej správy W..

L. K.Ž. zo dňa 23.1.2018 úraz chrbta a pravého ramena a pravého predkolenia s vytvorením veľkého
hematómu pod krížovou časťou chrbtice. Ďalej žalobca uviedol, že jeho liečba trvala do 18.6.2018, kedy
bola podľa predložených nákupných dokladov o nákupe liečiv ukončená. Podľa lekárskeho posudku
W.. Y. X. o bolestnom zo 16.10.2019, bola diagnóza žalobcu obodovaná na 45 bodov, čo v roku 2018
predstavovalo čiastku 19,08 € za 1 bod, celkom teda sumu 858,60 €. Podľa pokladničných dokladov
o nákupe liekov a o iných liečebných nákladoch, predstavovali tieto náklady čiastku 234,05 €. Za
spotrebované pohonné hmoty zaplatil 59 €. Náhrada za bolesť a náhrada liečebných nákladov činila

celkom sumu 1.151,65 €.

2/ Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že vstup do priestorov predajne v Senici je možný z dvoch
vchodov-vchodzparkoviskaavchodsmeromodhlavnejbrány.Dotknutéschodiskovstupudopredajne,
na ktoré žalobca v žalobe poukazuje, je vždy počas zimného obdobia, ako to bolo aj v období, kedy
malo dôjsť k úrazu žalobcu, označené výstražnou páskou, upozorňujúcou všetkých okoloidúcich, aby

tento vstup nepoužívali z dôvodu šmykľavého povrchu. Okrem zaistenia schodiska lemovanou bielo-
červenou výstražnou páskou, je dané schodisko riadne a zo všetkých strán označené taktiež viacerými
výstražnými značkami nalepenými na schodoch, označujúcimi nebezpečenstvo pádu. Žalovaná má tedaschodisko vždy riadne označené v záujme zabezpečenia ochrany zdravia osôb navštevujúcich jeho
predajňu. Ako dôkaz predkladá súdu fotodokumentáciu vyhotovenú v zimnom období zo začiatku roka
2018 zachytávajúcu dané schodisko. Ďalej žalovaná uviedla, že žalobca navštívil jej predajňu v Senici

v dotknutom čase pri viacerých príležitostiach, avšak pri prvom stretnutí oslovil vedúcu predajne len so
slovami: „Posypte si vchod, šmýka sa Vám tu.“ Z daného tvrdenia žalobcu vedúca predajne nevyvodila
záver, že by došlo k úrazu zákazníka, a preto o tomto údajnom incidente nebol spísaný žiadny záznam,
dala však pokyn zamestnancovi, pánovi Q., aby okrem výstražných pások umiestnil k danému vchodu
aj žltú prenosnú výstražnú tabuľu s nápisom „Pozor šmýka sa“. Až následne po cca týždni od času,

kedy sa mal podľa údajných tvrdení žalobcu úraz stať, sa žalobca dostavil do jej predajne a dopytoval
sa, prečo sa nezaujíma o zdravotný stav svojho zákazníka. Až z tejto návštevy žalobcu sa dozvedela,
že došlo k úrazu žalobcu a že za vzniknutý stav by mala údajne zodpovedať. Žalovaná mala za to,
že žalobca z predložených dôkazov žiadnym spôsobom nepreukázal, že k jeho úrazu malo dôjsť v jej
predajni v Senici. Ním predložené pokladničné bloky, či lekárske správy nepreukazujú skutočnosť, kde k
úrazu žalobcu došlo. Taktiež si nie je vedomá porušenia akejkoľvek svojej povinnosti, v dôsledku ktorej

by mal byť založený zodpovednostný vzťah voči žalobcovi za vzniknutú škodu. Žalovaná poukázala
na to, že na vznik nároku na náhradu škody musia byť splnené tri predpoklady (§ 420 Obč. zák. : a/
porušenie právnej povinnosti, b/ vznik škody, c/ existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej
povinnosti a vznikom škody. Napriek tomu, že žalobca preukázal vznik ujmy na zdraví, nepreukázal
miesto, kde ku vzniku jeho úrazu malo dôjsť a rovnako nepreukázal ani porušenie právnej povinnosti

žalovaného, a preto nie je daná ani príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou.
Dávala do pozornosti, že si v celom rozsahu splnila svoju prevenčnú povinnosť zakotvenú v § 415
Obč. zák., keď odstavený vchod, kde údajne malo dôjsť k úrazu žalobcu, bol opatrený výstražnými
páskami naznačujúcimi, aby sa tento odstavený vchod nepoužíval. Navyše odstavené schodisko vstupu
bolo opatrené i viacerými výstražnými značkami zobrazujúcimi nebezpečenstvo pádu. V prípade, že

by sa aj údajný úraz stal pred predajňou žalovaného, táto skutočnosť sama o sebe nepreukazuje
zavinenie žalovanej, a to ani v jeho najmiernejšej forme - nevedomej nedbanlivosti. V súvislosti s výškou
liečebnýchnákladovžalovanápopieralaniektorépoložkyvovýškecelkom28,38€,ktoréžalobcazahrnul
vo vyčíslení nákupu liekov, ktoré však podľa jej názoru nesúvisia s liečbou daného úrazu. Konkrétne
Cannaderm v sume 9,25 € zo dňa 10.4.2018, Legalon 70 v sume 5,50 € zo dňa 10.4.2018, Guajacuran

v sume 5,93 € zo dňa 2.5.2018 a Magnerot v sume 7,70 € zo dňa 17.5.2018. Žalovaná taktiež popierala
v celom rozsahu ničím nepodloženú sumu 59 €, ktorú mal žalobca vyčísliť ako spotrebované pohonné
hmoty na dopravu. Na základe uvedeného navrhla, aby súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietol.

3/ Z lekárskeho posudku o bolestnom vystaveného dňa 16.10.2019 W.. Y. X., všeobecnou lekárkou pre
dospelých, vyplýva, že k poškodeniu zdravia žalobcu došlo 22.1.2018, pričom ako príčina poškodenia
na zdraví je uvedený pád na schodoch. V rámci hodnotenia bolestného lekárka uviedla začiatok liečenia
poškodenia na zdraví 23.1.2018 a koniec liečenia k 18.6.2018. Uviedla tieto diagnózy : a/ položka 103d -
pohmoždenie sakrálnej oblasti ťažšieho stupňa s počtom bodov 20, zvýšených o 50 % v zmysle § 9 ods.

5 a 6 zákona č. 437/2004 Z.z. na 30 bodov, a to z dôvodu opakovaných punkcií hematómu v sakrálnej
oblasti, b/ položka 113a - pomliaždenie pravého ramena s počtom bodov 15. Spolu lekárka ohodnotila
bolestné na celkový počet 45 bodov.

4/ZvyjadreniaF.N.(nedatovaného),pracovníčkyspoločnostiTAMYKO,s.r.o,ktorávrozhodnomobdobí

poskytovala služby žalovanej v oblasti BOZP, okrem iného vyplýva, že vedúca predajne žalovanej jej
volala na mobilný telefón. Spomenula si, že jej oznámila udalosť na predajni, ktorá sa týkala zákazníka,
ktorý údajne spadol v priestoroch areálu predajne. Zákazník ju vraj upozornil na to, aby viac posypala
priestoryvstupudopredajne,pretožesašmýka,alejejnepovedal,žespadolaporanilsa.Nakoľkonejavil
žiadne známky poranenia, tak to neriešila. V tom období bolo veľmi nepriaznivé počasie a šmýkalo

sa v dôsledku sneženia a námrazy. Vedúca upozornila zákazníka, že vstup pre zákazníkov pravidelne
posýpajú.

5/ Žalobca v rámci svojej výpovede uviedol, že v obci B. vlastní chalupu - rodičovský dom. Robili tam
sadrokartónové stropy a chýbal mu tmel, tak išiel do tých stavebnín kúpiť Rigips. Išiel do predajne

schodiskom z južnej strany, schody boli suché a nebolo na nich žiadne označenie. Kúpil Rigips, zaplatil
a išiel preč k autu, ale inými schodmi zo severnej strany. To spravil chybu, lebo z tej strany boli schody
zľadovatelé. Akonáhle stúpil na prvý schod, tak bol hneď na chrbte, horko ťažko sa pozviechal a vrátil sa
do predajne. Hneď išiel za predavačom, bol to nejaký pán Q. a povedal mu, aby tie schody posypal aleboich označil, aby tade ľudia nechodili. Na to mu odvetil, že tie schody bývajú označené, ale zákazníci to
vždycky zhodia alebo odtrhnú. Povedal mu, aby to riadne a zodpovedne zabezpečili, nech tam napríklad
dajú železné rohože. Vchod do predajne nebol uzamknutý, keby bol uzamknutý, tak by sa tam nedostal.

Potom išiel naspäť k autu a následne autom do skladu pre ten tovar. Chrbát ho bolel „sakramentsky“,
ale k doktorovi išiel až ďalší deň, a to na chirurgiu do Senice. Po týždni sa zastavil v predajni a vedúcej
povedal, že ju ani nezaujíma, či žije alebo nežije? Vedúca mu ponúkla, že mu môže poskytnúť 100
€. On jej povedal, že nevie, či to bude dosť, až keď sa vylieči, až potom sa môže o tom baviť. Ešte
jej navrhol, že taký obchod má predsa poistenie proti úrazom zákazníka, že by sa to mohlo vyplatiť z

poistenia.Vedúcasavšakktomuveľminemala,keďževedela,žepochybilianemaliriadnezabezpečené
schodisko. Jeho liečba skončila až 18.6.2018. Ďalej žalobca upresnil, že vchod, cez ktorý vstúpil do
predajne, je hlavným vchodom pre zákazníkov. Je tam ešte jeden vchod pre zamestnancov a to z boku,
ku ktorému vedie rampa. Stalo sa to v januári, približne o 12:15. Počasie bolo také, že mrzlo a cez deň
sa to rozpustilo, taktiež snežilo. Slnko svietilo len z južnej strany, preto schodisko z tej strany, odkiaľ
išiel do predajne, už bolo rozmrznuté a suché a schodisko zo severnej strany, po ktorom vychádzal z

predajne, ešte zamrznuté, keďže tam slnko nesvietilo. Schodisko nebolo nijako zabezpečené, keby tam
bola páska, musel by ju podliezať alebo preskočiť. Po úraze chodieval ešte na rehabilitácie a cvičenia
a trvalo to až do 6. mesiaca. Následky má doteraz.

6/ Svedok W. I. v rámci svojej výpovede uviedol, že žalobcu dobre pozná, sú priatelia a susedia z

chalupy. On sa v ten deň chystal na Podbranč k mamke a išiel na autobus. Stretol náhodou X., ktorý pri
ňom zastavil autom, že ho zoberie. Išiel nakupovať nejaký materiál do stavebnín STAVMAT. Prišiel tam,
odstavil auto na parkovisku oproti hlavnému vchodu. Pýtal sa ho, či mu má pomôcť, odvetil mu že nie,
tak zostal sedieť v aute. Cez okno ho videl ako vchádzal ľavým schodiskom do vchodu a keď sa vracal
proťajším schodiskom z predajne s papierom v ruke, tak mu zrazu zmizol. Tak vedel, že asi spadol. Keď

sa postavil s tým papierom, čo mal v ruke, vrátil sa do predajne a potom si pamätá už len to, že sa vrátil
do auta a išiel si vybrať do skladu materiál, ktorý mal zaplatený. V rámci odpovedí na otázky svedok
doplnil, že vie o dvoch vchodoch do predajne. Ten, ktorý spomenul, považuje za hlavný. Potom je tam aj
bočný vchod z rampy, ktorý ale býva zamknutý. Bol potom v predajni znovu o niekoľko dní a ten bočný
vchod bol označený páskou. Hlavný vchod však v čase incidentu nebol označený páskou, nebola tam

žiadna zábrana a či tam bola nejaká tabuľka, to nevedel, z auta si to nevšimol. Spomenul si, že v ten deň
mrzlo. K pádu žalobcu ešte doplnil, že vyšiel z predajne a po dvoch schodoch mu zmizol, zosunul sa
na schodoch. Po incidente mu žalobca hovoril, u akých všetkých doktorov bol a že mu to neprechádza.
Takto sa sťažoval okolo pol roka, že to cíti. V súvislosti s týmto sporom sa stretli len ohľadne písomnej
výpovede. Bavili sa o tom, či je ochotný svedčiť pred súdom. Povedal mu, že momentálne nie je v takom

zdravotnom stave. Nejako to spolu napísali a potom to nechali u notára overiť.

7/ Svedkyňa W. O. N. v rámci svojej výpovede uviedla, že žalobcu pozná, chodil občas do ich predajne
ako zákazník. Ona je zamestnankyňou žalovanej, robí vedúcu pobočky v Senici. Čo si ona pamätá,
pán V. bol u nich ako zákazník, pýtal sa kolegu nejaké informácie ohľadom materiálu. Odišiel od nich

z predajne a po chvíli sa vrátil s tým, že si majú dať do poriadku schody, lebo na nich spadol. Kolega
mu oznámil, že oni majú v zime 2 vchody a vchádza sa tým bočným vchodom, že prečo nešiel týmto
vchodom. Následne sa išiel zamestnanec presvedčiť, či pri hlavnom vchode sú pásky zachované, tá
páska bola pretrhnutá, dal to do poriadku a vec tak bola viac menej v poriadku. Prešiel asi týždeň a pán
V. prišiel do predajne znovu, že u nich spadol a že musel chodiť kvôli tomu k lekárovi až do Skalice. Pýtal

sa, či mu neposkytnú kompenzáciu aspoň za cestu, čo vždy meria do Skalice, teda na benzín. Vedia,
že spadol, nič vážne sa však nestalo, inak by to riešili. Pokiaľ ide o náhradu škody, ona mu povedala,
že žiadne také peniaze nemá a takúto vec nemôže a nevie preňho spraviť. Potom už žalobcu ohľadne
tejto záležitosti nevidela. V rámci odpovedí na otázky svedkyňa doplnila, že tam majú dva vchody a v
zimnom období používajú len ten bočný, ktorý je z vymývaného betónu. Majú tam aj označenie, aby

zákazníci v zime používali tento bočný vchod. V zimnom období schody vždy posypú soľou. Pokiaľ ide
o hlavný vchod, dávajú tam v zime pásky, aby sa nepoužíval. Pásky sú tam vždy, bolo to zabezpečené
ako každý iný deň, avšak nechodia kontrolovať po každom zákazníkovi, či je páska pretrhnutá alebo
nie. Zákazníci sú však veľmi nevšímaví. Hlavné vchodové dvere neboli zamknuté, keďže tam chodia aj
oni, keď si kontrolujú dochádzku.

8/ Súd prvej inštancie nevykonal výsluch ďalších zamestnancov žalovanej, keďže takýto postup
považoval za nehospodárny. K okolnostiam na predmetnej prevádzke v čase pádu žalobcu bola totiž
podrobne vypočutá vedúca predajne svedkyňa N.. Výsluch svedkyne F. N. súd nevykonal preto, ženebola v čase pádu žalobcu prítomná na predajni žalovanej a akékoľvek vedomosti o tejto udalosti mala
získané len od svedkyne N..

9/ Súd prvej inštancie na návrh žalovanej nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalca MUDr.
Michala Božíka, z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia úrazová chirurgia, ktorého úlohou bolo
zodpovedať nasledovné otázky : 1/ uviesť, aké konkrétne poranenia utrpel žalobca dňa 22.1.2018 a
zároveň aj možný mechanizmus vzniku týchto poranení a ich možnú príčinu, 2/ či mohlo dôjsť k takýmto
poraneniam žalobcu v dôsledku ním opísaného pádu na šmykľavom a zľadovatelom schodisku pred

predajňou žalovanej, 3/ akú dobu liečenia si vyžiadali poranenia žalobcu zo dňa 22.1.2018, 4/ vykonať
bodové hodnotenie bolesti vzniknutej žalobcovi v dôsledku jeho poranení zo dňa 22.1.2018, 5/ vyjadriť
sa k dôvodnosti bodového hodnotenia bolesti žalobcu v lekárskom posudku MUDr. Lujzy Dederovej
zo dňa 16.10.2019. Znalec pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu v kontexte úrazu, ktorý sa stal
22.1.2018, vychádzal výhradne z údajov uvedených v dostupnej zdravotnej dokumentácii, ktorá bola
vypracovaná od 23.1.2018 do 15.2.2018 (č.l. 7 spisu).

10/ V odpovedi na prvé dve otázky znalec uviedol, že v rámci dostupnej zdravotnej dokumentácie
v súvislosti s úrazom, ktorý žalobca utrpel dňa 22.1.2018, bolo možné identifikovať dve poranenia
zachytené v náleze zo dňa 23.1.2018. V prvom rade to bolo pomliaždenie driekovo-krížovej oblasti,
ktoré bolo následne komplikované vznikom hematómu (zakrvácania do tkanív), ktorý bol opakovane

(4x) odsávaný. Druhým poranením bolo pomliaždenie oblasti pravého ramena. Znalec skonštatoval, že
tieto poranenia mohli vzniknúť mechanizmom, ktorý žalobca popísal vo svojej výpovedi. Vychádzajúc z
výpovede žalobcu, svedka W. I. a lekárskej správy z 23.1.2018, znalec uviedol nasledujúcu sekvenciu
úrazového deja a pravdepodobný mechanizmus vzniku zranení žalobcu pri predmetnom úraze. Žalobca
vychádzal z predajne po exteriérovom schodisku. Podľa žalobcu bola na povrchu schodov vrstva

ľadu, na ktorej sa pošmykol. Vzhľadom na smer pohybu, pravdepodobným mechanizmom pádu bola
strata rovnováhy v dôsledku pošmyknutia sa na klzkom povrchu schodov a pád v smere pohybu
dole schodmi na zadnú časť tela. Pri páde poškodený pravou driekovo-krížovou oblasťou narazil
na schodisko (pravdepodobne hranu schodu), čím došlo k vzniku pomliaždenia a hematómu pravej
driekovo-krížovej oblasti. Pri páde sa žalobca pravdepodobne snažil inštinktívne zachytiť alebo stlmiť

pád pravou hornou končatinou, pričom oblasťou pravej hornej končatiny narazil na schodisko, čím došlo
k vzniku pomliaždenia oblasti pravého ramena. Toto mohlo vzniknúť dvoma mechanizmami: a/ priamym
nárazom oblasti pravého ramena na teleso schodov (pravdepodobnejšia možnosť), b/ nepriamym
mechanizmom, pri ktorom žalobca spadol na pravú ruku. Všetky dokumentované poranenia žalobcu boli
lokalizované na pravej strane tela, čo je konzistentné s mechanizmom pádu na pravú zdanú stranu tela.

11/ V odpovedi na tretiu otázku znalec uviedol, že podľa jeho názoru, žalobca pri úraze zo dňa
22.1.2018, vzhľadom na prítomnosť hematómu, utrpel pomliaždenie driekovo-krížovej oblasti chrbtice
vpravoťažšiehostupňa.Dĺžkaliečbytakéhotopomliaždeniasapohybujevintervale6-8týždňov.Žalobca
pritom udával dĺžku liečby 5 mesiacov. V súvislosti s touto diskrepanciou znalec poukázal na to, že v

rámci dostupnej zdravotnej dokumentácie nie je prítomné žiadne relevantné medicínske zdôvodnenie
dĺžky liečby v trvaní 5 mesiacov. Výrazný vplyv na dĺžku liečby však mohol mať aj predúrazový
stav driekovo-krížovej oblasti chrbtice, t.j. rozsah degeneratívnych zmien driekovo-krížového prechodu
chrbtice. Orientačný rozsah týchto zmien bolo možné zistiť röntgenologickým vyšetrením, ktoré ale
nebolo realizované. Znalec však poukázal na to, že v rámci spektra liekov, ktoré žalobca v súvislosti

s úrazom podľa svojich tvrdení užíval, sú aj lieky, ktoré sa často v klinickej praxi používajú práve pri
liečbe bolestivých stavov pri degeneratívnych ochoreniach chrbtice (Pregabalin, Milgamma). V dôsledku
absencie röntgenologického vyšetrenia mohlo byť taktiež prehliadnuté aj menej závažné poranenie
skeletu typu praskliny, ktorého dĺžka liečby je dlhšia. Pomliaždenie oblasti pravého ramena bola menej
závažným poranením a spôsobovalo žalobcovi menej závažné problémy. Keďže jediná zmienka o ňom

je len v lekárskej správe z 23.1.2018 a nie sú zaznamenané ani signifikantnejšie problémy v súvislosti
s týmto poranením, predpokladaná dĺžka jeho liečby bola podľa znalca 2 až 4 týždne.

12/ Znalec taktiež uviedol, že v zozname liečiv, ktoré mal žalobca v súvislosti so spomínanými
poraneniami užívať, sú uvedené aj liečivá, ktoré sa v rámci klinickej praxe liečby pomliaždení muskulo-

skeletálneho aparátu nepoužívajú. Konkrétne ide o Vessel Due (používa sa pri chorobách žilového
systému), Pregabalin (typicky sa používa pri liečbe tzv. neuropatickej bolesti), Enelbin 100 (cievy
rozširujúce liečivo), Sulfasalazin (protizápalové liečivo používané pri liečbe zápalových ochorení čreva
a zápalového ochorenia kĺbov reumatického pôvodu), Cannaderm A (lokálny kozmetický prípravok),Magnerot (používa sa pri poruchách svalovej a srdcovej činnosti spôsobenej nedostatkom horčíka),
Legalon 70 (liečba ochorení pečene), Septonex (lokálne antiseptikum), Transpore (náplasť).

13/ Pokiaľ ide o bodové hodnotenie bolesti, znalec sa v plnom rozsahu stotožnil s jej hodnotením
uvedenom v lekárskom posudku MUDr. Lujzy Dederovej zo dňa 16.10.2019, ktoré považoval za
relevantné a dôvodné, t.j. 45 bodov.

14/ Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa § 415, § 420 ods. 1, ods. 3, §

449, ods. 1, ods. 3 Obč. zák., ďalej podľa § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, ods. 2, § 5 ods. 2, ods. 4, § 9 ods. 1,
ods. 5 zák. č. 434/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.
15/ Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že sa žalobca domáhal v konaní s poukazom na
§420ods.1Obč.zák.vočižalovanejnáhradyškodynazdraví,tvrdiac,žemuvzniklavdôsledkuúrazuzo
dňa 22.1.2018, kedy spadol na vstupnom zľadovatelom schodišti do predajne žalovanej nachádzajúcej
sa v meste Senica, na Priemyselnej ulici č. 283. Konkrétne požadoval sumu 858,60 € titulom bolestného

a zvyšných 283,05 € titulom náhrady účelných nákladov spojených s jeho liečením.

16/ Z ustanovenia § 420 ods. 1 Obč. zák. vyplýva, že základným predpokladom zodpovednosti za
škodu je porušenie právnej povinnosti zo strany škodcu. Za takéto porušenie právnej povinnosti možno
považovať aj nesplnenie všeobecnej prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 Obč. zák. Toto ustanovenie

ukladá povinnosť každému postupovať vzhľadom na konkrétne okolnosti tak, aby nezapríčinil vznik
škody, pričom jeho použitie prichádza do úvahy v prípade, ak neexistuje iná konkrétna právna úprava
vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje. Zakladá tzv. preventívnu povinnosť
každému počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku a na iných hodnotách.
Je teda všeobecnou povinnosťou každého počínať si v konkrétnej situácii pozorne a obozretne,

aby nespôsobil škodu nielen inému, ale ani svojej vlastnej osobe. Porušenie preventívnej povinnosti
vyplývajúcej z § 415 Obč. zák. má za následok vznik zodpovednosti za škodu podľa § 420 Obč. zák.
len vtedy, ak sú súčasne splnené ďalšie zákonom stanovené podmienky, t. j. existencia škody, príčinná
súvislosť medzi škodou a porušením preventívnej povinnosti a zavinenie škodcu.

17/ Z výpovedí žalobcu a svedka I. mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca dňa 22.1.2018
približne o 12:15 hod. spadol na schodisku pred hlavným vchodom do predajne žalovanej na
Priemyselnej 283 v Senici, a to keď sa vracal z predajne po schodisku z jeho severnej strany. Pokiaľ
žalovaná tvrdila, že svedok I. nevidel, že žalobca spadol a podľa jeho slov mu mal len „zmiznúť z
dohľadu“, s týmto jej tvrdením sa súd nestotožnil. Svedok I. totiž výslovne uviedol, že žalobcu videl

vracať sa schodiskom z predajne s papierom v ruke a zrazu mu zmizol z dohľadu, tak vedel, že spadol,
následne sa žalobca zdvihol a vrátil sa do predajne. Z uvedeného je nepochybné, že svedok opísal
pád žalobcu. Žalobca svedkovi „zmizol z dohľadu“ zjavne len preto, že v predmetnej časti schodiska
bolo zábradlie a múrik z tehál (viď fotografie doložené žalovanou na č.l. 48-49 spisu), spoza ktorého ho
mohol svedok dobre vidieť, až keď sa po páde zdvíhal. Pokiaľ žalovaná bola toho názoru, že výpoveď

svedka I. v tomto konaní je nevierohodná, majúc za to, že na nej participoval žalobca, súd prvej inštancie
uviedol, že z výpovede tohto svedka je zrejmé, že v súvislosti s týmto sporom sa so žalobcom síce
stretol, ale iba pred spísaním vyjadrenia z 31.10.2022 (označeného ako „Svedectvo“, majúceho však len
povahu čestného vyhlásenia), kedy sa rozprávali o tom, či je ochotný svedčiť pred súdom. Z výpovede
svedka nijako nevyplynulo, že by ho žalobca ovplyvňoval pred jeho výsluchom. Uvedené nemožno bez

ďalšieho vyvodzovať ani z vyjadrenia svedka, že nejako to vyhlásenie (z ktorého súd napokon v konaní
ani nevychádzal, keďže vykonal výsluch) spolu napísali. Je potrebné zdôrazniť, že svedok I. počas
svojho výsluchu pôsobil presvedčivo, celý čas bol pokojný, vypovedal s istotou a plynule, pričom ochotne
odpovedal na množstvo otázok (spolu až 17) právneho zástupcu žalovanej. Súd prvej inštancie preto
jeho výpoveď vyhodnotil ako vierohodnú.

18/ Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že nemal žiaden rozumný dôvod pochybovať ani o pravdivosti
výpovede žalobcu, že k jeho pádu na schodisku došlo v dôsledku pošmyknutia sa na zľadovatelom
povrchu tohto schodiska, a to na jeho severnej strane, po ktorej vychádzal z predajne. Existenciu
námrazy v deň pádu žalobcu totiž potvrdil aj svedok I., pričom žalobca logicky vysvetlil, prečo bolo

schodisko šmykľavé len z tejto severnej strany - slnko na túto stranu schodiska dovtedy nesvietilo.
Pravdivosti výpovede žalobcu, že sa pošmykol na zľadovatelých schodoch nasvedčuje aj výpoveď
svedkyne N., ktorá uviedla, že žalobca odišiel z predajne a po chvíli sa vrátil s tým, že si majú dať do
poriadku schody (posypať ich), lebo na nich spadol. Taktiež z písomného vyjadrenia F. N. vyplýva, žejej svedkyňa N. povedala, že zákazník (žalobca) ju upozornil na to, aby viac posypala priestory vstupu
do predajne, pretože sa šmýka. Na uvedené upozornenie by žalobca nemal žiaden rozumný dôvod,
keby celé schodisko bolo riadne udržiavané (teda nebolo zľadovatelé), alebo keby na ňom spadol len

preto, že zle stúpil. Súd prvej inštancie mal pritom z výpovedí žalobcu a svedka I. za preukázané, že
žalobca mal v čase pádu obutú riadnu obuv a nemal žiadne problémy s pohybom. Pokiaľ svedkyňa
N. vo svojej výpovedi uviedla, že celé schodisko bolo určite priechodné a posypané soľou, súd prvej
inštancie jej výpoveď v tejto časti vyhodnotil ako nevierohodnú. Jednak preto, že išlo len o všeobecné
vyjadrenie svedkyne v tom zmysle, že v zimnom období je tomu tak vždy, teda bez toho, aby sa vedela

vyjadriť k skutočnému stavu schodiska k predmetnému dňu (svedkyňa len poukazovala na to, že tade
chodili aj skladníci, ktorí vždy pred otváracou dobou musia schodisko upraviť), a tiež so zreteľom na jej
zamestnanecký vzťah k žalovanej, navyše v pozícii vedúcej tejto predajne, nepochybne nesúcej svoj
diel zodpovednosti za bezpečný prístup zákazníkov do predajne.

19/ Kým žalobca a svedok I. vo svojich výpovediach tvrdili, že schodisko nebolo zabezpečené žiadnou

páskou, ani inou zábranou, svedkyňa N. uviedla, že tam páska bola, tak ako obvykle v zimnom období,
len bola pretrhnutá, zákazníci sú totiž veľmi nevšímaví, pričom oni nechodili kontrolovať po každom
zákazníkovi, či je páska pretrhnutá alebo nie. Fotografie doložené žalovanou, na ktorých sú pred
schodiskom z obidvoch strán pásky a na niektorých schodoch drobné značky (podľa žalovanej má ísť o
výstražné značky zobrazujúce nebezpečenstvo pádu) nepreukazujú, že tam tieto pásky a značky boli aj

v čase pádu žalobcu, keďže na fotografiách nie je dátum a mohli tak byť urobené aj dodatočne. Nakoľko
existenciu spomínaných výstražných značiek na schodoch netvrdila ani svedkyňa N., súd prvej inštancie
nemal dôvod neveriť výpovedi žalobcu, že na schodoch v tom čase žiadne takéto označenie nebolo.
Bez ohľadu na to, či na predmetnom schodisku pásky v čase pádu žalobcu vôbec neboli (ako uviedol
žalobca a svedok I.), alebo boli, ale pretrhnuté predchádzajúcimi zákazníkmi (ako uviedla svedkyňa

N.), súd dospel k záveru, že žalovaná v danom prípade porušila prevenčnú povinnosť v zmysle §
415 Obč. zák. (každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví...), pretože
o takéto porušenie zo strany žalovanej by išlo nepochybne aj v prípade existencie stavu opísaného
svedkyňouN.,t.j.žežalovanávdeňúrazužalobcusícešmykľavé,zľadovateléschodiskomalaoznačené
páskami, ale i napriek vedomosti, že zákazníci zvyknú pásky pretrhnúť, na predchádzanie pošmyknutiu

sa zákazníkov na predmetnom schodisku neboli prijaté dostatočné opatrenia. Na zabránenie samotného
vstupu zákazníkov na toto schodisko sa pritom núkalo jednoduché riešenie, a to pred pásky a schodisko
umiestniť aj tabuľku s jasným upozornením, z ktorého by bolo zrejmé, že tento vchod je uzamknutý
a je treba použiť iný. Za týchto okolností by žiadneho zákazníka nenapadlo pásku odtrhnúť, či inak
prekonávať. Žalovaná tak neurobila a rezignovala dokonca aj na riadnu kontrolu toho, či sú pásky na

schodisku stále umiestnené. Podľa tvrdenia svedkyne N. totiž v ten deň zamestnanec išiel skontrolovať
pásku až po upozornení žalobcu, ktorý (ako mal súd bezpečne preukázané) sa tesne predtým na
tomto zľadovatelom schodisku pošmykol a spadol. Pošmyknutiu sa zákazníka na schodisku sa dalo
samozrejme zabrániť aj riadnym udržiavaním celého schodiska, t.j. jeho pravidelným posypovaním
soľou.Akoužsúdskonštatovalvyššie,zvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žeminimálnesevernáčasť

schodiska, po ktorej sa žalobca vracal z predajne, nebola v uvedený deň dostatočne udržiavaná, teda
riadne posypaná soľou. Bezpečnosť schodiska mohla žalovaná už v tom čase zabezpečiť aj položením
železných rohoží (tzv. škrabákov) na schody. Žalovaná tak ale urobila až po úraze žalobcu. Žalovaná
síce tvrdila, že v zime majú pre zákazníkov určený len bočný vchod z rampy, hlavný vchod do predajne
však v deň pádu žalobcu nechala pre zákazníkov otvorený (hoci jej nič nebránilo ho uzamknúť), z čoho

je zjavné, že v tom čase ani nemala záujem nebezpečný stav na schodisku zodpovedne riešiť.

20/ Z výpovede žalobcu vyplynulo, že pri spomínanom páde na schodisku pred predajňou žalovanej si
udrel chrbát. Z lekárskej správy z chirurgickej ambulancie zo dňa 23.1.2018 vyplýva, že žalobca deň po
úraze uviedol, že v dôsledku pádu na schodoch má bolesti chrbta a pravého ramena, v noci sa budil na

bolesti. Lekár pri vyšetrení zistil žalobcovi hematóm, oderku v LS prechode, palpačnú bolestivosť. Zo
znaleckého posudku znalca MUDr. Michala Božíka, PhD., opierajúceho sa o lekárske správy z vyšetrení
žalobcu po úraze, mal súd preukázané, že žalobca v súvislosti s úrazom zo dňa 22.1.2018 utrpel
pomliaždenie driekovo-krížovej oblasti vpravo ťažšieho stupňa a pomliaždenie pravého ramena. Znalec
skonštatoval, že uvedené poranenia mohli vzniknúť mechanizmom, ktorý žalobca popísal vo svojej

výpovedi, t.j. v dôsledku jeho pádu na šmykľavom a zľadovatelom schodisku pred predajňou žalovanej.
Pravdepodobný mechanizmus vzniku zranení žalobcu znalec popísal tak, že pri páde poškodený pravou
driekovo-krížovou oblasťou narazil na schodisko (pravdepodobne na hranu schodu), čím došlo k vzniku
pomliaždenia a hematómu pravej driekovo-krížnej oblasti a pravdepodobne sa tiež snažil inštinktívnezachytiť alebo stlmiť pád pravou hornou končatinou, pričom ňou narazil na schodisko, čím došlo k
vzniku pomliaždenia pravého ramena. Z vyššie uvedenej výpovede žalobcu v spojení so spomínanými
závermi znaleckého posudku tak mal súd mimo rozumných pochybností preukázané, že predmetné

poranenia, t.j. pomliaždenie driekovo-krížovej oblasti vpravo ťažšieho stupňa a pomliaždenie pravého
ramena, žalobcovi vznikli v dôsledku jeho pádu dňa 22.1.2018 na šmykľavom, zľadovatelom schodisku
pred vstupom do predajne žalovanej.

21/ Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v konaní preukázal

existenciu všetkých zákonných predpokladov pre zodpovednosť žalovanej za škodu podľa § 420 ods. 1
Obč. zák., a to porušenie prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 Obč. zák. žalovanou (žalovaná neprijala
dostatočné opatrenia na predchádzanie pošmyknutiu sa zákazníkov na predmetnom schodisku, či už
zabránením samotného vstupu na schodisko alebo jeho riadnym udržiavaním pre prípad, že by k
vstupu zákazníkov na schodisko predsa len došlo), existenciu škody na zdraví žalobcu (pomliaždenie
driekovo-krížovej oblasti vpravo ťažšieho stupňa a pomliaždenie pravého ramena), príčinnú súvislosť

medziporušenímprevenčnejpovinnostižalovanejapoškodenímzdraviažalobcu(spomínanéporanenia
žalobcovi vznikli v dôsledku pádu na šmykľavom, zľadovatelom schodisku pred vstupom do predajne
žalovanej)anapokonajzavineniežalovanej,atovoformevedomejnedbanlivosti(žalovanánepochybne
vedela, že na šmykľavých, zľadovatelých schodoch môže dôjsť k pošmyknutiu zákazníka, ale bez
primeraných dôvodov sa spoliehala, že k nemu nedôjde).

22/ V zmysle Občianskeho zákonníka sa pri škode na zdraví jednorazovo odškodňujú okrem iného aj
bolesti poškodeného (§ 444) a tiež účelné náklady spojené s liečením, a to tomu, kto ich vynaložil (§ 449
ods. 1 a 3). Podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť sú upravené osobitným zákonom č.
437/2004 Z.z. V zmysle tohto zákona sa bolesťou rozumie ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho

liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho
posudku, pričom sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe tohto zákona. Pri
určení výšky náhrady za bolesť sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť ohodnotila v
lekárskomposudku.VdanomprípadeposudzujúcalekárkaMUDr.LujzaDederovávlekárskomposudku
zo dňa 16.10.2019 v súvislosti s predmetným úrazom žalobcu určila tieto diagnózy: 1/ položka 103d -

pohmoždenie sakrálnej oblasti ťažšieho stupňa s počtom bodov 20, pričom toto hodnotenie zvýšila o
50 % na 30 bodov v zmysle § 9 ods. 5 písm. b/ zákona č. 437/2004 Z.z., a to z dôvodu bolestivejšieho
spôsobu liečby s poukazom na opakované punkcie hematómu v sakrálnej oblasti, 2/ položka 113a -
pomliaždenie pravého ramena s počtom bodov 15. Celkovo tak ohodnotila bolesť žalobcu spôsobenú
mu predmetným úrazom na 45 bodov. K rovnakému záveru ohľadom bodového hodnotenia bolestného

dospel aj znalec MUDr. Michal Božík, PhD. v znaleckom posudku zo dňa 26.1.2024. Pochybnosti
žalovanej o správnosti bodového hodnotenia bolestného v lekárskom posudku sa tak ukázali ako
neopodstatnené.

23/ Výška náhrady za bolesť sa podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. určuje sumou 2 % z

priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým
úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu
podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor. Výšku
náhrady za bolesť podľa spomínaného ustanovenia zákona ustanovuje Ministerstvo zdravotníctva SR
opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní

najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka. V zmysle opatrenia Ministerstva zdravotníctva
SR zo dňa 16. mája 2018 č. S05091-2018-OL o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2018, ktoré bolo vyhlásené v zbierke zákonov pod č.
152/2018, bola výška náhrady za bolesť na rok 2018 (kedy žalobcovi vznikol nárok na jej náhradu) za
jeden bod v sume 19,08 €. Pri počte bodov 45 tak žalobcovi v súvislosti s predmetným úrazom vznikol

voči žalovanej nárok na náhradu za bolesť (na bolestné) v sume 859 € (po zaokrúhlení sumy 858,60
€ na celé najbližšie € nahor v zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z). Súd prvej inštancie viazaný
petitom žaloby však z titulu bolestného mohol žalobcovi priznať len ním požadovaných 858,60 €.

24/Titulomnáhradyúčelnevynaloženýchnákladovspojenýchsliečenímporanenívzniknutýchžalobcovi

v dôsledku predmetného úrazu v zmysle § 449 ods. 1 a 3 Obč. zák. si žalobca uplatnil celkom sumu
293,05 €. Z toho sumu 59 € predstavovali náklady na spotrebované pohonné hmoty na dopravu.
Žalovaná túto sumu v celom rozsahu popierala ako ničím nepodloženú. Vzhľadom na to, že žalobca na
preukázanie vynaloženia nákladov na pohonné hmoty nedoložil súdu žiadne dôkazy, súdu neostalo iné,lenžalobuvtejtočastiakonedôvodnúzamietnuť.Zvyšných234,05€podľatvrdenížalobcupredstavovali
náklady na lieky, resp. iné liečebné náklady vynaložené v súvislosti s liečením predmetných poranení v
období od 13.3.2018 do 26.6.2018. Žalobca v uvedenej spojitosti predložil súdu doklady o vynaložení

týchto nákladov, pričom žalovaná popierala ich časť, tvrdiac, že niektoré lieky (na ktoré poukázal aj
znalec v znaleckom posudku) sa na liečbu pomliaždenia muskuloskeletálneho aparátu nepoužívajú.
Vychádzajúc zo záverov znalca tak v rámci liečiv vyplývajúcich z predložených dokladov išlo konkrétne
o Vessel Due (používa sa pri chorobách žilového systému) v cene 26,86 € (10,65 € + 10,80 € + 5,41 €),
Pregabalin (používa sa pri liečbe tzv. neuropatickej bolesti) v cene 0,02 €, Enelbin 100 (cievy rozširujúce

liečivo) v cene 2,24 €, Magnerot (používa sa pri poruchách svalovej a srdcovej činnosti spôsobenej
nedostatkom horčíka) v cene 7,70 €, Transpore (náplasť) v cene 2,10 € (0,70 € + 1,40 €) a Septonex
AE (lokálne antiseptikum) v cene 3,40 €. Celkovo sa tak liečby pomliaždení žalobcu vzniknutých mu pri
predmetnom úraze netýkali uplatnené náklady v sume 42,32 €. Aj v časti tejto sumy preto súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol. Znalec v rámci skupiny liečiv, ktoré sa nepoužívajú pri liečbe pomliaždenia
muskuloskeletálneho aparátu, uviedol aj Sulfasalazin (používa sa pri liečbe zápalových ochorení čreva

a kĺbov reumatického pôvodu), Cannaderm A (lokálny kozmetický prípravok) a Legalon 70 (používa
sa na liečbu ochorení pečene). Náklady vynaložené na ich kúpu však žalobca uhradiť nežiadal - na
predmetnom pokladničnom bloku ich totiž vyškrtol. Pokiaľ žalovaná vo vyjadrení k žalobe namietala aj
liek Guajacuran v cene 5,93 €, zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že tento liek sa pri liečbe
takýchto pomliaždení používa. Žalobcovi preto vznikol nárok na úhradu nákladov vynaložených na

jeho kúpu. Vynaloženie zvyšnej časti uplatnených nákladov na lieky, resp. iných liečebných nákladov
žalobcom v súvislosti s liečením jeho poranení vzniknutých mu pri predmetnom úraze v celkovej sume
185,80 € (234,05 € - 42,32 € - 5,93 €) bolo v konaní nesporné, keďže žalovaná v tejto časti skutkové
tvrdenia žalobcu nepoprela. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd priznal žalobcovi titulom náhrady
nákladov spojených s liečením predmetných poranení sumu 191,73 € (185,80 € + 5,93 €). Celkovo tak

uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 050,33 € (858,60 € + 191,73 €).

25/ O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie na základe ust. § 255 ods. 1, ods. 2, § 262 ods. 1
CSP. V prejednávanej veci bolo predmetom konania zaplatenie sumy 1 151,65 €. Žalobca mal úspech v
časti sumy 1 050,33 €, v ktorej bolo jeho žalobe vyhovené, čo predstavuje 91,2 % z predmetu konania.

Vo zvyšnej časti týkajúcej sa sumy 101,32 €, v ktorej bola žaloba zamietnutá (8,8 % z predmetu konania),
bola úspešná žalovaná. Celkovo tak bol v konaní úspešnejší žalobca, ktorému sú priznal voči žalovanej
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82,4 % (91,2 - 8,8). O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

26/ Uvedený rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná; jej odvolanie smerovalo zjavne proti
výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel a ďalej proti výroku o náhrade trov konania;
žalovaná odvolanie odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, t.j., že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že

došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; ďalej ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, t.j., že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; ďalej ust. § 365 ods. 1 písm.
e/ CSP, t.j., že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností a napokon ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym k skutkovým zisteniam.

27/ Žalovaná vo svojom odvolaní uviedla, že nesporuje skutočnosť, že žalobca mohol v období januára
2018 skutočne utrpieť úraz, tvrdí však, že do dnešného dňa nebolo riadne a nado všetku pochybnosť
preukázané, kedy a kde k danému úrazu žalobcu došlo a z akých dôvodov. Kľúčovým a prakticky
jediným dôkazom preukazujúcim, že k tvrdenému pádu malo dôjsť tak, ako to popisoval žalobca, malo
byť svedectvo p. W. I., ktorého písomnú svedeckú výpoveď žalobca predložil súdu až dňa 3. 11. 2022,

t.j. jeden deň pred prvým pojednávaním v predmetnej veci a takmer až 5 rokov odo dňa tvrdeného
úrazu. Dovtedy bola informácia žalobcu o jeho páde iba ničím nepodloženým jednostranným tvrdením
žalobcu. Keďže súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 4. 11. 2022 pripustil výsluch svedka W. I.Č.,
pričom súd nevyhovel námietke žalovanej o sudcovskej koncentrácii konania, žalovaná s poukazom na
princíp rovnosti zbraní a v zmysle zásady rovnosti strán podľa čl. 6 CSP navrhla vypočuť zamestnancov

prevádzky v Senici za účelom preukázania stavu schodiska v daný deň, kedy sa mal úraz stať. Jedným
z nich by bol p. Q., s ktorým mal žalobca ohľadom pádu údajne komunikovať, čo však súd zamietol
ako nehospodárny postup. Výsluch zamestnancov žalovaná navrhla až priamo na pojednávaní dňa
4. 11. 2022 ako priamu reakciu na úplne nové a dovtedy nevznesené návrhy žalobcu na vykonaniedokazovania, ktoré žalobca dovtedy nenavrhoval. Dovtedy žalovaná výsluchy iných osôb ako p. W. O.
N. nepovažovala za potrebný s ohľadom na hospodárnosť a rýchlosť konania.
28/ Podľa názoru žalovanej, keďže súd pripustil výsluch svedka I., čo žalobca navrhol až priamo

na pojednávaní po takmer troch rokoch od podania žaloby, avšak na druhej strane nezachoval
zásadu rovnosti strán a bez bližšieho odôvodnenia nepripustil rovnaký návrh na výsluch svedkov -
zamestnancov prevádzky žalovanej v Senci, súd tým porušil právo žalovanej na spravodlivý proces.
Platí, že strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Tieto nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom

na rýchlosť a hospodárnosť konania. Žalobca sa pritom počas obdobia viac ako dvoch rokov nijako
nevyjadril k tvrdeniam a dôkazom žalovanej, ktorými žalovaná poprela tvrdenia žalobcu vo svojom
vyjadrení z 25. 5. 2020. Pokiaľ mal žalobca vedomosť o tom, že disponuje svedkom na podporu svojich
tvrdení, mohol navrhnúť jeho výsluch už pri podaní žaloby, najneskôr však vo svojej replike k vyjadreniu
žalovanej, ktorú však do konania ani nepredostrel. Keďže žalobca účinne, riadne a včas nepoprel
tvrdenia žalovanej, ktorými žalovaná poprela tvrdenia žalobcu, mali sa tvrdenia žalovanej považovať za

nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP; súd mal tak podľa názoru žalovanej žalobu žalobcu zamietnuť už
na prvom pojednávaní dňa 22. 11. 2022. Zo popretie zásady rovnosti strán, princípu rovnosti zbraní
a teda aj za porušenie práva na spravodlivý proces vníma žalovaná aj skutočnosť, že na pojednávaní
dňa 4. 11. 2022 súd z vlastnej iniciatívy dal právnemu zástupcovi žalobcu podnet vo forme otázky,
či navrhuje výsluch žalobcu; pritom ani žalobca, jeho právny zástupca, ani žalovaná či jeho právny

zástupca výsluch žalobcu nenavrhovali. Uvedené vyplýva zo zápisnice z pojednávania, ako aj záznamu
technického zariadenia určeného na zaznamenávanie zvuku. Zástupca žalobcu až na podnet súdu
navrhol výsluch žalobcu. Súd môže vykonať dôkazy bez návrhu len v zákonom presne špecifikovaných
prípadoch,pričomsúdvzmysleposlednejvety§185ods.1CSPinédôkazybeznávrhuvykonaťnemôže
súd pri rozhodovaní môže vychádzať iba z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. K porušeniu zásady

rovnosti strán, rovnosti zbraní došlo iniciatívnym konaním súdu, ktorý dal právnemu zástupcovi žalobcu
vnuknutie na vykonanie výsluchu žalobcu.
29/ Žalovaná ďalej v odvolaní namietala, že žalobca nijakým spôsobom v konaní nepreukázal, aký bol
faktický dôvod a príčina jeho pádu, ani zľadovatelosť schodiska, nepreukázal ani porušenie akejkoľvek
povinnosti žalovanej a ani príčinnú súvislosť medzi ním uvádzaným úrazom a porušením akejkoľvek

povinnosti žalovanej. Žalobca doposiaľ nepreukázal, prečo spadol, či to bolo jeho vlastným zavinením,
či sa skutočne pošmykol, alebo či len zle nestúpil alebo či sa predmetný úraz žalobcovi nestal v
súvislosti so spomínanými prácami na jeho chalupe v obci Podbranč. Ak by zábradlie bolo bývalo
zľadovatelé, nie je jasné, prečo sa žalobca napr. nepridŕžal zábradlia/steny, aby tak sám predišiel pádu
a tým by splnil generálnu prevenčnú povinnosť podľa § 415 Obč. zák., ani to, či sa presvedčil, v

akom stave je dotknuté schodisko skôr, než naň stúpil. V ďalšom texte odvolania sa žalovaná zamýšľa
nad tým, že existuje mnoho dôvodov, pre ktoré by žalobca mohol upozorňovať žalovanú na to, že sa
na schodisku šmýka, napr. z hľadiska možnej finančnej motivácie pre vytvorenie priestoru práve na
uplatnenie nároku na náhradu škody. Žalovaná tvrdenia žalobcu o zľadovatelom schodisku opakovane
výslovne poprela, uviedla vlastné tvrdenia, ktoré podložila dôkazmi, pričom tvrdenie žalobcu zostalo

v rovine ničím nepodloženého a neverifikovaného tvrdenia. Súd sa tiež nedostatočne vysporiadal s
nedôveryhodnosťou svedka I., keď žalovaná poukazovala na zrejmú nezhodu medzi tvrdeniami žalobcu
a svedka I. - svedok vypovedal, že nedovidel na schodisko a ani nevidel samotný pád; vyjadril sa len
v tom zmysle, že mu mal žalobca zrazu zmiznúť z dohľadu, pričom sa nemohol nijako vyjadriť k stavu
schodiska pred predajňou žalovaného, kde malo dôjsť k údajnému pádu žalobcu. Svedok sám uviedol,

že žalobca asi spadol. Rozpor vo výpovedi žalobcu a svedka I. spočíva aj v tom, že žalobca tvrdil, že
spadol na schodisku už keď vchádzal do predajne, zatiaľ čo svedok vypovedal, že žalobca mu mal
zmiznúť z dohľadu, keď z predajne žalovanej vychádzal. Osobitne žalovaná v odvolaní zdôraznila, že sa
žalobca so svedkom stretol pred pojednávaním na súde dňa 20. 1. 2023, kedy spolu spísali svedeckú
výpoveď a túto následne overili u notára. Výpoveď svedka I. tak nebola poskytnutá nestranne, bez

intervencie žalobcu. Navyše svedok sám uviedol vo výpovedi, že sú so žalobcom priatelia. Nie je známe,
prečožalobcaneupozornilžalovanúnajehotvrdenýpádhneďdňa 22.1.2018,prečosvedokneposkytol
svoje svedectvo bezodkladne po tvrdenom úraze, alebo ho žalobca nepriložil hneď k predžalobnej výzve
žalovanej.
30/ Žalovaná v odvolaní ďalej zdôraznila obsah svedeckej výpovede p. N., podľa ktorej žalovaná vždy

riadne udržiavala a posypávala schodisko a to aj v deň údajného incidentu, zamestnanci tadiaľ chodili
bez problémov a pred žalobcom a ani po ňom tam nikto nespadol, nezranil sa ani neutrpel žiadny
úraz. Jej výpoveď však súd vyhodnotil ako nedôveryhodnú s odôvodnením, že jej vyjadrenie je len
všeobecné a zohľadňovalo aj jej zamestnanecký pomer voči žalovanému, v pozícii vedúcej predajne.Túto skutočnosť však nemožno vyhodnotiť ako dôvod jej nedôveryhodnosti. Žalovaná navrhovala
odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobu žalobcu zamietne a žalovanej prizná
náhradu trov konania v celom rozsahu.

31/ Žalobca na odvolanie žalovanej vyjadrenie nepodal.
32/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t.j. vo výroku, ktorým súd
žalobežalobcuvyhovelavovýrokuotrováchkonania)vzmysle§379a§380ods.1CSP,beznariadenia
odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a §
219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

33/ Žalovaná v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie v rámci svojho procesného postupu
nerešpektoval zásadu koncentrácie konania, keď pripustil vykonať dokazovanie svedeckou výpoveďou
svedka I. na návrh žalobcu až na pojednávaní dňa 20. 1. 2023, keď žaloba žalobcu vykonanie takéhoto
dôkazu neobsahovala. Žalovaná bola tiež názoru, že súd prvej inštancie mal vychádzať z písomného
vyjadrenia žalovanej k žalobe žalobcu, v ktorom žalovaná poprela žalobcove tvrdenia, pričom následne
žalobca účinne, riadne a včas nepoprel tvrdenia žalovanej, ktorými žalovaná poprela tvrdenia žalobcu,

tak sa mali tvrdenia žalovanej považovať za nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP; súd mal tak podľa
názoru žalovanej žalobu žalobcu zamietnuť už na prvom pojednávaní. Uvedená argumentácia žalovanej
je mylná.
34/ Je pravdou, že v zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP sa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, považujú za nesporné. Identifikácia toho, či je skutkové tvrdenie strany sporné

alebo nesporné, sa vykoná podľa toho, či bolo tvrdenie účinne popreté protistranou. Iba účinne popreté
skutkové tvrdenie sa považuje za sporné. Ak strana sporu predloží iné skutkové tvrdenie o predmetných
skutkových okolnostiach ako protistrana, je toto iné skutkové tvrdenie vždy považované za sporné
skutkové tvrdenie a nie je potrebné, aby ho protistrana ďalej popierala, alebo aby sa k nemu formálne
vyjadrovala. Znamená to, že žalobca nemusí popierať tie skutkové tvrdenia žalovaného, ktorými

žalovaný už poprel skutkové tvrdenia žalobcu. V súdenej právnej veci žalovaná vo svojom vyjadrení k
žalobe žalobcu poprela jeho skutkové tvrdenia, a teda skutkové tvrdenia žalobcu sa stali spornými. 35/
Ak žalobca nereagoval ďalším vyjadrením na vyjadrenie žalovanej, a teda nepoprel skutkové tvrdenia
žalovanej uvedené v jej písomnom vyjadrení, nemalo to za následok, že mal súd hľadieť na tvrdenia
žalovanej v jej vyjadrení ako na nesporné. Takéto posudzovanie opakovaného popierania skutkových

tvrdení vo vzájomných vyjadreniach, ako žiada žalovaná, by vlastne znamenalo, že by bolo nutné
skutkové tvrdenia vzájomne popierať donekonečna, aby ich súd nemohol vyhodnotiť ako nesporné.
Keďže žalovaná vo svojom vyjadrení skutkové tvrdenia žalobcu poprela, žalobcove skutkové tvrdenia
sa stali spornými, nebolo ich nutné žalobcom nanovo popierať, ale sa stali predmetom dokazovania v
konaní.

36/ Procesného pochybenia sa súd prvej inštancie nedopustil ani tým, že pripustil výsluch svedka,
navrhnutého až na ústnom pojednávaní. Žalovaná má pravdu v tom, že sporové konanie (akým je
aj konanie v predmetnej právnej veci) sa spravuje zásadou koncentrácie konania, čo znamená, že
strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale
iba v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je

vykonaný včas, nespôsobuje procesnoprávne účinky, t.j. súd na taký procesný úkon neprihliada. Takými
procesnými úkonmi strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania, sú prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany. Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania,
zabrániť zdržiavaniu konania a motivovať strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. Napriek
uvedenej koncentračnej zásade je v diskrečnej právomoci súdu poskytnúť strane sporu na pojednávaní

lehotu na dodatočné splnenie povinnosti tvrdiť a navrhnúť dôkazy (§ 181 ods. 4 CSP);
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sa v takom prípade považujú za uplatnené
včas. V súlade s tým súd prvej inštancie umožnil žalobcovi v rámci dokazovania doplniť dokazovanie
aj výsluchom svedka na v poradí druhom termíne pojednávania, a teda sa nedopustil procesného
pochybenia, ktoré by malo za následok porušenie práva žalovanej na spravodlivý proces.

37/ Za neopodstatnenú považuje odvolací súd námietku žalovanej o tom, že žalobca v konaní
nepreukázal, že sa mu úraz stal v dôsledku pádu po pošmyknutí sa na zľadovatelom schodisku na
prevádzke patriacej žalovanej. Žalovaná svoju obranu v spore založila v tomto smere na spochybňovaní
svedeckej výpovede svedka I.. V zhode so záverom súdu prvej inštancie aj podľa odvolacieho súdu
výsledky vykonaného dokazovania preukázali skutkový stav, tvrdený žalobcom, t.j., že dňa 22. 1. 2018

sa pri návšteve prevádzky žalovaného v Senici žalobca pošmykol na zľadovatelom schodisku pred
predajňou žalovanej na Priemyselnej ul. č. 283 v čase okolo 12. 15 hod.
38/ Súd prvej inštancie sa podrobne venoval dôvodom, pre ktoré dospel k záveru, že boli v danom
prípade splnené všetky zákonom vyžadované predpoklady na vznik zodpovednosti žalovaného zaškodu na zdraví, ktorú utrpel žalobca pri páde na zľadovatelom schodisku žalovanej jednak na svojom
zdraví (§ 444 Obč. zák.) a tiež náhrady účelných nákladov spojených s liečením (§ 449 ods. 1, ods.
2 Obč. zák.), keď žalovaná porušila svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť (§ 415 v spojení s § 420

Obč. zák.) tým, že nevykonala dostatočné opatrenia na to, aby predišla zraneniu návštevníkov (aj
vlastných zamestnancov) jej predajne. Z ust. § 415 Obč. zák. vyplýva povinnosť každého počínať si
podľa konkrétnych okolností tak, aby nebola inému spôsobená škoda. V ust. § 415 Obč. zák. teda
zákon ukladá každému prevenčnú povinnosť, ktorá znamená, že každý je povinný zachovávať taký
stupeň opatrnosti, ktorý možno od neho vzhľadom na konkrétne časové a miestne situácie rozumne

požadovať a ktorý je spôsobilý zabrániť alebo aspoň čo najviac obmedziť riziko vzniku škôd. Všeobecná
občianskoprávna prevencia podľa § 415 Obč. zák. je právnou povinnosťou, ktorej porušenie predstavuje
protiprávne konanie a má za následok (pri splnení ďalších zákonných podmienok) vznik všeobecnej
občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 Obč. zák.
39/ Súd prvej inštancie dôkladne vyhodnocoval svedecké výpovede ako svedka W. I. tak aj svedkyne
W. O. N., pričom sa dostatočne hĺbkovo venoval obsahu oboch svedeckých výpovedí, posudzoval ich

vierohodnosť v súvise s ďalšími vykonanými dôkazmi, osobitne s obsahom znaleckého posudku MUDr.
Michala Božíka z odvetvia úrazovej chirurgie, v ktorom žalobcom popísaný úrazový dej korešponduje so
znalcom popísaným mechanizmom vzniku zranení žalobcu a samotnými utrpenými zraneniami žalobcu.
Znalec sa napokon v znaleckom posudku podrobne zaoberal aj účelnosťou nákladov vynaložených na
liečbu žalobcu, pokiaľ ide o nákup jednotlivých liečiv. Rozpor vo výpovedi žalobcu a svedka I., či k

pádu žalobcu došlo pri jeho vstupe do predajne, alebo pri odchode z predajne, nepovažuje odvolací
súd za natoľko významný, aby spochybnil dokazovaním preukázané tvrdenie žalobcu, že sa zranil na
zľadovateľom schodisku žalovanej.
40/ Odvolací súd považuje v súhrne odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie za presvedčivé
a vyčerpávajúce; súd prvej inštancie dal v odôvodnení rozhodnutia odpoveď aj na otázku, prečo

nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie vypočutím ďalších žalovaným navrhovaných svedkov.
Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne také námietky a argumenty, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu
či zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutých častiach. Fakt, že sa žalovaná nestotožňuje s
právnymi závermi prvoinštančného súdu, nemôže viesť k záveru o ich nedostatočnosti a neznamená
ani oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie jej vlastnými,

len preto, že nezodpovedajú predstavám žalovanej o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť. Súd prvej
inštancie sa pri svojom rozhodovaní neodchýlil od znenia príslušných ustanovení právneho predpisu, ani
nepoprel ich účel a význam. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva síce povinnosť všeobecného
súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak len potiaľ, pokiaľ
majú význam pre rozhodnutie (porovnaj I.ÚS 46/05, I.ÚS 352/06, II.ÚS 220/08, III.ÚS 12/07, IV.ÚS

163/08). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto
odôvodnenie takého rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že došlo k plnej realizácii práva účastníka na spravodlivé

súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II.ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I.ÚS 117/05, IV.ÚS 112/05). Odvolací
súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach ako vecne správny
potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP).
41/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP; žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal odvolací

súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalovanej v rozsahu 100 %.
42/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 10
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).