Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 17, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8615204206
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8615204206.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Romana Lajoša v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX XXX/XX, XXX XX C., zastúpenej JUDr. Dušanom Maruščákom,
advokátom, so sídlom Námestie SNP 538/1, 091 01 Stropkov, IČO: 42 032 415 proti žalovaným: 1. D. D.
E., správca konkurznej podstaty úpadcu D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX XXX/XX, XXX XX C.
a 2. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX/XX, XXX XX C., zastúpenej MICHALOVČÍK advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Makovická 768/20, 089 01 Svidník, pracovisko: Moldavská cesta 10/8, 040
11 Košice, IČO: 55 943 659, o zaplatenie 3.190 eur, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku

Okresného súdu Bardejov č.k. SK-2C/161/2015-474 zo dňa 24.09.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade
v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že:

„I. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 3 190 eur s 9 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 3 190 eur od 24.11.2011 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
II. Žalovanému 1/ proti žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.
III. Žalovanej 2/ priznáva proti žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 55,08 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym
úradníkom.“
2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie podľa ust. § 60, § 75, § 77 ods. 1, § 124 ods.

2 § 144, § 145 ods. 2, § 147 ods. 1, 2, § 149, § 153 ods. 1, 2, 3, § 215 zákona č. 160/215 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 37 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 517 ods. 2, § 563, § 580, § 581
ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 3 ods. 1, § 10c Nariadenia vlády
č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení, okrem iného uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala,
aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade na zaplatenie sumy 14 200 eur s 9 % úrokom z omeškania

ročne od 14.7.2010 do zaplatenia z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnila tým, že na
základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností vedených G. H.
C., katastrálnym odborom pre Okres C., Obec C., k. ú. C. vedené na LV č. XXXX parcelné číslo
XXX/X, ostatné plochy o výmere 560 m2 a parcelné číslo XXX/X, ostatné plochy o výmere 197 m2.Na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobkyne sa nachádzajú stavby vedené G. H. C., katastrálnym
odborom pre Okres C., Obec C., k. ú. C. vedené na LV č. XXXX, súpisné číslo XXX, I. J. K., na parcele
XXX/X a súpisné číslo XXX, L. M., prevádzky L., N. L. XXX/X, ktoré boli vo vlastníctve žalovaných

v 1. a 2. rade. Žalovaní napriek viacerým výzvam žalobkyne odmietli zmluvne vyporiadať užívanie
nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne. Rozsudkom Okresného súdu Svidník zo dňa 8.7.2010, pod č. k.
5C/1058/1998-540vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvPrešove,č.k.10Co/48/210-574,predmetom
ktorého bolo vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, boli uvedené nehnuteľnosti
prikázané do vlastníctva D. D. E., správcu konkurznej podstaty úpadcu D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom

X. XXXX XXX/XX, XXX XX C.. Rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 21.06.2011. Žalovaní užívali až
do právoplatného rozhodnutia o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalobkyne bez právneho titulu, čím sa bezdôvodne obohatili. Obdobné nehnuteľnosti sa
v danom čase a mieste ako sú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne prenajímajú za sumu 10 eur
ročne za 1m2. Tým, že žalovaní 1/ a 2/ užívali nehnuteľnosti v celkovej výmere 757 m2, bezdôvodne
sa obohatili za obdobie od 5.8.2009 do 21.6.2011 o sumu spolu 14.200 eur. Z uvedeného dôvodu preto

žalobkyňa žiadala, aby súd prvej inštancie zaviazal žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť žalobkyni sumu 14.200
eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 14.200 eur od 14.07.2010 do zaplatenia. Žalobkyňa
v priebehu konania na základe predloženého súkromného znaleckého posudku zobrala žalobu o
zaplatenie sumy 11.010 eur späť a navrhla konanie sčasti zastaviť. Rozsudkom Okresného súdu Svidník
č. k. 2C/161/2015-302 zo dňa 27.6.2019 súd konanie o zaplatenie sumy 11 010 eur s príslušenstvom

zastavil (výrok I. rozsudku), žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni
sumu 3.190 eur s príslušenstvom (výrok II. rozsudku), žalovanému v 1. rade trovy konania zo strany
žalobkyne nepriznal (výrok III. rozsudku) a žalovanej v 2. rade priznal zo strany žalobkyne náhradu
trov konania v rozsahu 55,08 % (výrok IV. rozsudku). Žalovaní v 1. a 2. rade proti výrokom II. až
IV. uvedeného rozsudku podali odvolanie. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 5Co/123/2019-373

zo dňa 11.03.2021 zrušil rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku II., III. a IV. a v rozsahu
zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd mal za
to, že odvolacie námietky žalovaných v napadnutej časti sú dôvodné. Žalovaní boli ukrátení na svojich
procesných právach a tým bolo porušené ich právo na spravodlivý proces. Odvolací súd uviedol, že
súdy nemajú všeobecnú povinnosť vykonať všetky dôkazy, ktoré strany navrhli, no v rámci spravodlivého

procesu vyplýva v prvom rade požiadavka na odôvodnenie, ktoré viedlo súd k nevykonaniu dôkazu.
Nie je rozhodujúce to, či navrhovaný dôkaz mal, respektíve nemal súvis s prejednávaným sporom.
Rozhodujúce je to, že v odôvodnení rozsudku absentuje zmienka o dôvodoch, ktoré súd prvej inštancie
viedli k jeho nevykonaniu. V danom prípade sa javí, že ide o skutočnosť, ktorá je pre meritórne posúdenie
žalobného nároku významná, teda kto užíval nehnuteľnosť na pozemku žalobkyne a kto získal či

nezískal bezdôvodné obohatenie. Uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude vo veci riadne vykonať
dokazovanie, vo veci znova rozhodnúť a svoje rozhodnutie v zmysle § 220 CSP riadne odôvodniť.
Súdu prvej inštancie uložil, aby sa riadne vyporiadal aj s otázkou vzájomného započítania pohľadávok
s tým, že zoberie do úvahy judikatúru a riadne sa v odôvodnení svojho rozhodnutia bude zaoberať aj
právnym názorom žalovaných, ktorí k tejto otázke vyslovili vo svojich odvolaniach, pričom zoberie do

úvahy výsledky vykonaného dokazovania. Predmetom sporu tak zostalo rozhodnúť o nároku žalobkyne
na zaplatenie sumy 3.190 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 24.11.2011 do zaplatenia.

4. Súd prvej inštancie opätovne v spore vykonal dokazovanie a zistil, že v prejednávanom spore sa
žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie

sumy 3.190 eur z titulu ich bezdôvodného obohatenia za obdobie od 05.08.2009 do 21.06.2011. Z výpisu
z listu vlastníctva č. XXXX k. ú. C. mal za preukázané, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou parcely č.
XXX/X - ostatné plochy o výmere 560 m2, pričom je uvedené, že právny vzťah k stavbe evidovanej na
pozemku 225/1 je evidovaný na liste vlastníctve č. XXXX a parcely č. XXX/X - ostatné plochy o výmere
197 m2, pričom právny vzťah k stavbe evidovanej na pozemku XXX/X je evidovaný na liste vlastníctve č.

XXXX.Zvýpisuzlistuvlastníctvač.XXXXk.ú.C.malzapreukázané,žežalovaní(D.B.aF.B.,I.O.)ešte
ku dátumu vyhotovenia výpisu (05.08.2011) boli vlastníkmi stavieb súpisné číslo XXX, I. J. K., na parcele
č. XXX/X, pričom právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba súpisného čísla XXX, je evidovaný na liste
vlastníctve č. XXXX a súpisné číslo XXX, L. M., L. L., N. L. M. XXX/X, pričom právny vzťah k parcele na
ktorej leží stavba súpisného čísla XXX je evidovaný na liste vlastníctve č. XXXX. Z uvedených listinných

dôkazov mal súd prvej inštancie jednoznačne za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne a
pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných 1/ a 2/. Pri posudzovaní tejto otázky súd prvej inštancie poukázal
na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/186/2018 zo dňa 17.06.2019, v odôvodnení ktorého sa
okrem iného uvádza, že bezdôvodne sa obohacuje skutočný vlastník stavby na cudzom pozemku, kedyk jeho obohateniu dochádza už zo samotného titulu vlastníckeho práva, ktoré zakladá jeho oprávnenie
užívať stavbu. Možno dať za pravdu žalobkyni, že je úplne nezmyselné zaoberať sa tým, kto stavby
žalovaných užíval, nakoľko smerodajnou je otázka vlastníckeho práva či už stavby alebo pozemku, na

ktorom je stavba postavená. Bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa bola vlastníčkou parciel č.
XXX/X J. XXX/X a vlastníkmi stavieb postavených na jej pozemku v inkriminovanom období bol dlžník,
na ktorého bol vyhlásený konkurz a žalovaná 2/, pričom vlastníctvo k tejto stavbe v tom čase tvorilo
predmet už zrušeného, ale nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov a preto z toho
titulu sú žalovaní 1/ a 2/ pasívne legitimovaní a zodpovedajú podľa § 145 ods. 2 OZ za záväzky s tým

spojené spoločne a nerozdielne. Naviac, aj keď pre rozhodnutie súdu by to ani nemalo zmysel, žalovaní
nepreukázali svoje tvrdenie o tom, že žalobkyňa vykonávala svoje podnikanie v predmetných budovách.
Z výpisu zo živnostenského registra žalobkyne mal súd prvej inštancie totiž za preukázané, že žalobkyňa
od roku 1999 vykonávala okrem iného obchodnú činnosť v rozsahu voľných živnosti v prevádzkarni P. X/
XX, o ktorej je uvedené, že bola zrušená bez dátumu a od roku 2002 pohostinskú činnosť v prevádzkarni
P. X/XX, ktorá bola zrušená dňom 21.05.2008. Taktiež z predložených faktúr Q., J., R. J. C., J. bolo

preukázané, že faktúry sú vystavené na meno žalobkyne a jej trvalý pobyt, nie všetky sú však vystavené
na adresu odberného miesta P. a niektoré nie sú vystavené za sporné obdobie. Žalovaná v 2. rade
pôvodne navrhovala výsluch svedkov na preukázanie tvrdenia o podnikaní žalobkyne v budovách v jej
vlastníctve, avšak písomným podaním zo dňa 11.05.2023 prostredníctvom svojho právneho zástupcu
oznámila súdu, že netrvá na vykonaní dokazovania výsluchom svedkov a žiadne ďalšie dokazovanie

nenavrhovala vykonať.

5. Súd aj na základe už uvedeného považoval nárok uplatnený zo strany žalobkyne na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 3.190,- eur za dôvodný a preukázaný znaleckým posudkom znalca
A. F. S., ktorý stanovil všeobecnú hodnotu obvyklého nájmu pozemkov – parciel, a to T. XXX/X J. T.

XXX/X za obdobie od 05.08.2009 do 21.06.2011 vo výške 3.190 eur. Vzhľadom na uvedený znalecký
posudok súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku. Pretože žalovaní v 1.
a 2. rade svoj dlh žalobkyni včas nezaplatili, dostali sa do omeškania s plnením peňažného dlhu, a preto
žalobkyni vznikol nárok na úroky z omeškania o 8 % bodov vyššie ako je úroková sadzba ECB platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni požadované

úroky z omeškania od 24.11.2011 do zaplatenia tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku, nakoľko v
nadväznosti na § 563 Občianskeho zákonníka, ktorý ukladá dlžníkovi povinnosť plniť deň nasledujúci po
tom, ako ho o plnenie veriteľ požiadal. Súd prvej inštancie považoval za výzvu na plnenie žalobu, ktorá
bola doručená žalovaným dňa 22.11.2011 a teda dňom 23.11.2011 nastala splatnosť žalovanej istiny a
dňom 24.11.2011 došlo k omeškaniu s vydaním bezdôvodného obohatenia (viď Uznesenie NS SR sp.

zn. 7MCdo 5/2014 zo dňa 30. septembra 2014).

6. K započítaniu pohľadávok, teda ku kompenzačným námietkam vzneseným zo strany žalovaných, na
základe ktorých si žalovaný v 1. rade voči žalobkyni uplatňuje úroky z omeškania vo výške 1.191,31
eur a nedoplatok na nájomnom vo výške 2.655,52 eur a žalovaná v 2. rade sumu 3.190 eur z titulu

bezdôvodného obohatenia, súd prvej inštancie konštatoval, že ide o prostriedok procesnej obrany podľa
§ 149 CSP, hoci žalovaní primárne nárok žalobkyne uplatnený žalobou popierajú a žalovaný v 1. rade si
uplatňuje oproti žalovanej sume po čiastočnom zastavení konania vyššiu sumu. Uviedol, že podmienkou
platného jednostranného započítania je okrem iného aj pravosť a existencia (dôvodnosť) pohľadávky,
ktorá znamená súdnu vymáhateľnosť a pod ktorou je potrebné rozumieť spôsobilosť pohľadávky pre

úspešné súdne uplatnenie. Pokiaľ sa prejaví snaha započítať pohľadávku, ktorej pravosť a výška
sú sporné, zánik vzájomných pohľadávok môže nastať až po riadnom zistení pravosti a splatnosti
spornej pohľadávky. Z tohto dôvodu je možné jednostranne započítať aj takú pohľadávku, ktorú druhá
strana spochybnila, resp. ju neuznala, súd sa v takom prípade musí zaoberať dôvodnosťou tejto
pohľadávky, t. j. riadne ju posúdiť a až po tomto posúdení rozhodnúť. V žiadnom prípade nemôže a

priori odmietnuť túto procesnú obranu žalovaného bez náležitého preskúmania existencie a dôvodnosti
pohľadávky. Je povinnosťou súdu prejudiciálne posúdiť otázku (ne)spornosti pohľadávky z hľadiska
všetkých aspektov potrebných na vyhodnotenie, či táto pohľadávka existuje alebo nie (oprávnenosť
pohľadávky/právna existencia pohľadávky) a následne po tomto zistení v závislosti od jej posúdenia
rozhodnúť o dôvodnosti procesnej obrany spočívajúcej v kompenzačných námietkach vznesených zo

strany žalovaných. Započítanie je jednostranný právny úkon, ktorý musí spĺňať náležitosti právneho
úkonu, čiže musí byť učinený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, ináč je absolútne neplatný.
Z pohľadu určitosti mal súd prvej inštancie za to, že ani po odvolacom konaní nestačí špecifikácia
kompenzačnej námietky žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade mal presne špecifikovať a preukázať,kedy žalobkyňa zaplatila akú sumu, koľko mala zaplatiť, kedy sa dostala do omeškania a za aké obdobie
počíta úrok, pričom žalobkyňa uviedla, že dlžnú sumu zaplatila a nevie o žiadnom úroku z omeškania.

7. Čo sa týka započítania nájomného na základe nájomnej zmluvy, tak aj tento úkon je podľa názoru
súdu prvej inštancie neurčitý a hlavne žalovaný v 1. rade nepreukázal ani dôvodnosť nároku na tento
nájom, nie to jeho dlžnú sumu. Z nájomnej zmluvy predloženej žalovaným v 1. rade bolo preukázané,
že predmetom nájmu sú úplne iné nehnuteľnosti, za ktoré si žalovaný v 1. rade uplatňuje ako dlžnú
sumu nájomného kompenzačnú námietku. Naviac žalobkyňa uviedla, že žalovaný v 1. rade voči nej

neuplatňoval dlžné nájomné a ani o nijakom dlhu na nájomnom z nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX
nevie. Ani pohľadávka žalovanej v 2. rade podľa názoru súdu nie je spôsobilá na započítanie. Súd
prvej inštancie posúdil pohľadávku žalovanej v 2. rade a mal za preukázané, že žalovaná v 2. rade
nepreukázala existenciu a dôvodnosť tejto pohľadávky. Je pravdou, že na súde bolo vedené konanie,
v ktorom si žalovaná v 2. rade uplatnila proti žalobkyni nárok na zaplatenie sumy 14.200 eur tiež z
titulu bezdôvodného obohatenia, avšak súd žalobu žalovanej v 2. rade zamietol z dôvodu premlčania

nároku. V tomto konaní žalobkyňa popierala pohľadávku žalovanej v 2. rade na započítanie z dôvodu
jej neexistencie a neurčitosti. Preto bol súd prvej inštancie toho názoru, že žalovaná v 2. rade neuniesla
dôkazné bremeno na preukázaní pohľadávky voči žalobkyni, na jej existenciu, dôvodnosť a výšku. V
konaní vo veci vedenej pod sp. zn. 7C/67/2014 sa uplatnený nárok žalovanej v 2. rade neposudzoval,
žalovaná v tomto konaní nenavrhla žiadne dôkazy, ktoré by súd v rámci riešenia prejudiciálnej otázky

ohľadom kompenzačnej námietky bol povinný vykonať, nakoľko zánik vzájomných pohľadávok môže
nastať až po riadnom zistení pravosti a splatnosti spornej pohľadávky. Na základe uvedeného súd
prvej inštancie vyslovil názor, že nemohol rozhodnúť o vzájomnom započítaní pohľadávok žalobkyne
a žalovaných.

8. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil v zmysle § 255 CSP v spojení s § 262 ods. 1
CSP podľa pomeru úspechu strán sporu. Žalobkyňa bola v konaní z pôvodne žalovanej sumy 14.200,-
eur úspešná v rozsahu 22,46% (v časti vo výške 3.190,- eur, ktorej súd vyhovel). Žalovaní v 1. a 2.
rade boli úspešní v rozsahu 77,54% (v časti ktorej žalobkyňa zobrala svoju žalobu späť a súd konanie
z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyne o zaplatenie sumy 11.010,- eur zastavil), teda súd prvej inštancie

vyhodnotil úspech žalovaných na 55,08%. Žalovaní v 1. a 2. rade mali teda nárok na trovy konania proti
žalobkyni v rozsahu 55,08%. Keďže žalovaný v 1. rade si trovy konania voči žalobkyni neuplatnil, súd
prvej inštancie trovy konania žalovanému v 1. rade vo výroku II. rozsudku nepriznal. Žalovanej v 2. rade
vo výroku III. priznal proti žalobkyni nárok trov konania v rozsahu 55,08%, pričom vyslovil, že o výške
trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP.

9. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný v 1. rade. Namietal, že súd prvej inštancie bez
riadneho a logického vyhodnotenia predložených dôkazov prevzal tvrdenia žalobkyne o nevedomosti
o dlhu, pričom tieto tvrdenia nie sú pravdivé. Tvrdenia žalobkyne vyvracia Nájomná zmluva, ktorá je
signovaná žalobkyňou dňa 31.1.2007 a jej dodatku č. 1 zo dňa 14.11.2007, ktorá jedná o prenájme

obchodných priestorov STK s mesačným nájomným 20.000 Sk, teda 663,88 eur. Žalobkyňa sa dostala
do omeškania s úhradou nájmu za obdobie od 06/2010 do 01/2011, čím žalovanému v 1. rade vznikla
pohľadávka vo výške 5.311,04 eur. Túto pohľadávku si žalovaný v 1. rade uplatnil cestou príslušného
súdu. Podľa rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. 3Cb/20/2011 zo dňa 02.12.2011 potvrdeného
rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Cbo/24/2012 zo dňa 20.09.2012 bola žalobkyňa povinná

zaplatiť žalovanému v 1. rade istinu vo výške 5.311,04 eur spolu s 9 %-ným úrokom z omeškania
ročne do zaplatenia. Žalovaný v 1. rade vyzval žalobkyňu na úhradu predmetnej pohľadávky. Žalobkyňa
a žalovaný v 1. rade uzavreli dňa 22.11.2012 Dohodu o splátkach. Žalobkyňa sumu istiny 5.311,04
eur žalobcovi uhrádzala postupne v splátkach od roku 2012 až do roku 2019. Žalobkyňa sa však so
splatením dlhu v zmysle uvedených rozsudkov dostala do omeškania, pričom na úrokoch z omeškania

má žalobkyňa do dnešného dňa voči žalovanému v 1. rade záväzok vo výške 1.191,31 eur. Žalobkyni
ako nájomcovi na základe Nájomnej zmluvy zo dňa 31.01.2007, ktorá nepochybne svedčí o dôvodnosti
pohľadávky žalovaného v 1. rade voči žalobkyni, a bola tiež právnym dôvodom súdneho konania
vedeného na súde pod sp. zn. 3Cb/20/2011, vznikol v období od 31.01.2011 do 31.12.2011 ďalší
nedoplatok na nájomnom voči žalovanému v 1. rade ako prenajímateľovi, za obdobie od 02/2011 do

12/2011 (t.j. 4 x 663,88 eur) vo výške 2.655,52 eur. Tento nárok nebol žalovaným v 1. rade voči žalobkyni
uplatnenýsúdne,nakoľkoďalšísúdnysporbypredĺžilužajtakdlhotrvajúcekonkurznékonanie.Tvrdenie
žalobkyne, že voči nej si žalovaný v 1. rade neuplatňoval dlžné nájomné a ani o nijakom dlhu na
nájomnom z nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX nevie, nemôže právne obstáť. Tento dlh nebol zostrany žalobkyne doposiaľ zaplatený. Z dôvodov uvedených vyššie si preto žalovaný v 1. rade uplatnil
voči žalobkyni kompenzačnou námietkou pohľadávku spolu vo výške 3.846,83 eur, čo predstavuje
vyčíslený úrok z omeškania 1.193,31 eur a dlžné nájomné 2.655,52 eur. Žalovaný v 1. rade mal tiež

za to, že jeho pohľadávka spolu vo výške 3.846,83 eur je spôsobilá na započítanie, jej dôvodnosť
ako aj existencia vyplývajú z reálneho vzťahu medzi žalobkyňou ako nájomcom a žalovaným v 1.
rade ako prenajímateľom, na základe Nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, pričom aj čo do výšky je
pohľadávka plne dôvodná a táto aj bola zo strany žalovaného v 1. rade dostatočne vyšpecifikovaná.
Pokiaľ žalobkyňa spochybnila svoj dlh, toto tvrdenie nijako nepreukázala. Žalovaný poukázal na dôkazy

predložené v konaní, pričom mal za to, že o žiadne novoty v odvolacom konaní nejde. Navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamieta.

10. Proti rozsudku podala včas odvolanie aj žalovaná v 2. rade, ktorá namietala, že súd prvej inštancie
nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za arbitrárny.
V ďalšom namietala svoju pasívnu solidárnu legitimáciu, čo odôvodnila tým, že voči nej nemohol
vzniknúť záväzok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže takýto záväzok má sledovať majetkovú
podstatu, s ktorou je spájaný, čo v tomto prípade naplnené nebolo. Pasívne legitimovaný na vydanie
bezdôvodného obohatenia má byť skutočný vlastník stavieb. Žalovaná v 2. rade v rozhodnom čase

nebola skutočným vlastníkom takýchto stavieb. Za riadnu a skutočnú vlastníčku môže byť považovaná
len do momentu skončenia jej manželstva, kedy zaniklo aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Záverysúduprvejinštancieonerozlučnomspoločenstvežalovanýchvzmysleust.§77CSPspoukazom
na ust. § 145 ods. 2 OZ tak považuje za nesprávne. K bezdôvodnému obohateniu uviedla, že budovu
v k.ú. C. – stavbu súp. č. XXX na pozemku parc. XXX/X, popis stavby: prístavba M., L. L. (U. J. J. V.

K.), v rozhodujúcom čase, a to tiež v období od 05.08.2009 až do 21.06.2011, užívala práve žalobkyňa,
ktorá tam preukázane vykonávala podnikateľskú činnosť. Túto skutočnosť potvrdil aj žalovaný v 1.
rade. Užívanie predmetných budov žalobkyňou vyplýva z faktúr, ktorými boli žalobkyni účtované médiá.
Tieto dôkazy nevyhodnotil súd prvej inštancie správne. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani
s návrhom žalovanej v 2. rade na nariadenie znaleckého dokazovania k určeniu výšky obvyklého nájmu

za predmetné budovy užívané žalobkyňou v období od 05.08.2009 až do 21.06.2011. Čo sa týka
kompenzačných námietok, k týmto uviedla, že nárok, ktorý bránil žalovaný v 1. rade, vzišiel z jeho
vlastných vzťahov so žalobkyňou, v prebiehajúcom konkurze na majetok úpadcu D. B., a ktorý sa
nepochybne týkal len majetku tvoriaceho konkurznú podstatu. Mala za to, že nárok žalovaného v 1. rade
voči žalobkyni je určitý a jasný, zo strany žalobkyne nebol spochybnený, teda je potrebné považovať ho

za nesporný. Ak súd považuje žalovanú v 2. rade za pasívne legitimovanú, je potrebné prihliadať nie
len na kompenzačné námietky vznesené nie len žalovaným v 1. rade, ale aj žalovanou v 2. rade, ako
na samostatne vznesenú. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil
tak, že žalobu zamieta.

11. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení uviedol, že sa stotožňuje s odvolaním žalovanej v 2. rade.

12. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že v konaní opakovane poukazovala na
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/186/2018 zo dňa 17.06.2019, pričom jednoznačne
prezentovala svoju aktívnu legitimáciu v tomto spore. Z právneho názoru obsiahnutého v rozhodnutí

Najvyššieho súdu SR vyplýva, že vzájomné právne vzťahy úpadcu žalovaného v 1. rade a žalovanej
v 2. rade, súvisiace s majetkom, ktorý tvoril ich BSM, aj po rozvode manželstva spravovali primerane
tými ustanoveniami zákona, ktoré boli svojou právnou povahou najbližšie vzťahu účastníkov konania
k ich majetku, ako bývalých manželov, teda ustanoveniami upravujúcimi vzťah manželov k spoločnému
majetku. Vychádzajúc z ust. § 144 a § 853 OZ až do času vyporiadania BSM obaja účastníci, ako bývalí

manželia boli, aj po rozvode manželstva oprávnení na užívanie spoločných vecí a nakladanie s nimi,
čomu zodpovedá aj ich pasívna vecná legitimácia v tomto súdnom spore. Z vykonaného dokazovania
vyplýva, že žalobkyňa bola v období od 05.08.2009 do 21.06.2011 výlučnou vlastníčkou pozemkov,
na ktorých boli umiestnené stavby v zaniknutom a nevyporiadanom bezpodielovom spoluvlastníctve.
Užívanie pozemkov žalovanými vo vlastníctve žalobkyne bez právneho dôvodu zakladá na ich strane

bezdôvodné obohatenie tým, že neplatením úhrady za užívanie pozemkov nedošlo k zmenšeniu ich
majetku o úhrady, ktoré by inak museli na základe relevantného právneho titulu oprávňujúceho ich
k užívaniu pozemkov, žalobkyni platiť. K úvahám žalovaných o započítaniach na pohľadávky uviedla,
že v priebehu konania neboli z ich strany jednoznačne špecifikované nejaké pohľadávky, ktoré by bolomožné vôbec identifikovať, a ktoré by boli spôsobilé započítania. Poukázala na uznesenie NS ČR sp.zn.
33Cdo/4735/2010 zo dňa 26.06.2012, ktoré je podľa názoru žalobkyne použiteľné aj na daný prípad.
Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

13. Žalovaný v 1. rade k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že zotrváva na svojom stanovisku a navrhuje
žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

14. Ďalšie vyjadrenia do spisu predložené neboli.

15. Odvolací súd na základe podaných odvolaní preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúcich CSP
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 385 CSP a contrario s tým, že miesto
a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove
dňa 01.07.2025, zároveň bol termín verejného vyhlásenia rozsudku oznámený i právnemu zástupcovi

žalovaného v 2. rade tak ako o to požiadal (č.l. 510 spisu) a zistil, že odvolanie žalovaných v 1. a 2.
rade nie je dôvodné.

16. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

17. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a

zo zistených skutočností prijal správny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k
odvolacím námietkam uvádza.

18. Vo vzťahu k otázke pasívnej vecnej legitimácie žalovanej v 2. rade odvolací súd pre zdôraznenie
správnosti rozhodnutia súd prvej inštancie poukazuje na viaceré okolnosti prejednávanej veci. V konaní
bolo nesporné, že sa jedná o pohľadávku žalobkyne ako veriteľa voči žalovaným titulom bezdôvodného
obohatenia na tom skutkovom základe, že žalovaní užívali nehnuteľnosti vo svojom bezpodielovom
spoluvlastníctveaneskôrakopodielovívlastnícivžalovanomobdobí,kedyzároveňnebolobezpodielové

spoluvlastníctvo žalovaných ako manželov vysporiadané ani dohodou, ani rozhodnutím súdu a ani
uplynutím doby 3 rokov od zániku BSM. Podľa ustálenej judikatúry sa vzťahy manželov ohľadne vecí,
ktoré patria do ich bezpodielového spoluvlastníctva, a to v období, keď toto spoluvlastníctvo síce už
zaniklo, ale nebolo ešte vykonané jeho vyporiadanie, riadia ustanoveniami o BSM, ktoré upravujú vzťahy
svojím obsahom a účelom im najbližšie (§ 853 OZ).

19. Preto odvolací súd dospel k záveru, že obaja žalovaní, teda žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade
súpasívnevecnelegitimovanívzhľadomnanespornepreukázanúpohľadávku,ktorávzniklavobdobípo
zániku ich manželstva, avšak ešte pred vysporiadaním ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

20. Čo sa týka hmotnoprávnych námietok, tieto smerujú proti dôvodne uplatnenému nároku, ktorý
vyvoláva zánik nároku. Keďže žalovaní vzniesli námietku, uznali skutkový a právny dôvod nároku
protistrany. Týmto úkonom žalovanú pohľadávku považujú za existujúcu, teda za spôsobilú, aby voči nej
bolo započítané. Spornou už nie je žalovaná pohľadávka, ale pohľadávka, ktorou sa započítava. Aj keď
je takýto úkon započítacej námietky urobený v súdnom konaní, musí spĺňať všetky náležitosti právneho

úkonu v zmysle ustanovení hmotného práva vrátane požiadavky určitosti.

21. Keďže žalovaní vzniesli v sporovom konaní kompenzačnú námietku, súd ju posúdil podľa predpisov
hmotného práva. Samotná kompenzačná námietka je hmotnoprávnou námietkou v zmysle § 152 CSP,
ktorú zákon zaraďuje medzi prostriedky procesnej obrany (§ 149 CSP). V súlade s § 124 ods. 2 CSP

je hmotnoprávny úkon strany voči súdu účinný okamihom doručenia a voči ostatným subjektom od
okamihu, keď sa o ňom dozvedeli.22. Účinky započítania nastávajú v súlade s hmotným právom spätne ku dňu, kedy sa vzájomne
započítané pohľadávky stretli v zmysle § 580 OZ. V predmetnom prípade sa pohľadávky nestretli, resp.
žalovaní stret pohľadávok nepreukázali. Keďže započítanie pohľadávky je právne účinné iba proti reálne

existujúcej vzájomnej pohľadávke na plnenie rovnakého druhu, čo v tomto konaní bolo splnené, musí
sa súd pred definitívnym vyhodnotením účinkov započítania prednostne zaoberať dôvodnosťou podanej
žaloby.

23. Nárok ktorý si uplatňujú žalovaní, aj keď podľa názoru odvolacieho súdu nespĺňa základné

požiadavky žalovaného nároku v zmysle hmotného práva (spôsobilosť započítania pohľadávky), akou
je splatnosť nárokov, a z procesného hľadiska nepreskúmateľnosť nárokov. Súd prvej inštancie správne
ustálil, že takýto nárok bol z hľadiska súdu nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie nemal ani dôvod sa
zaoberať takouto pohľadávkou na započítanie, keďže bola nepreskúmateľná a súd ju považoval za
nesplatnú pohľadávku. Žalovaný bol povinný preukázať včas svoj nárok.

24. K námietke žalovanej v 2. rade týkajúcej sa nevysporiadania sa súdu prvej inštancie s návrhom na
vykonanie dokazovania, a to nariadením znaleckého dokazovania k určeniu výšky obvyklého nájmu za
predmetnébudovyužívanéžalobkyňouvobdobíod05.08.2009aždo21.06.2011,odvolacísúdpovažuje
za potrebné uviesť, že žalovaná v 2. rade svojim písomným podaním zo dňa 11.05.2023 oznámila, že na
vykonaní dokazovania výsluchom svedkov netrvá a žiadne ďalšie dokazovanie nenavrhovala vykonať.

Navyše žalovaná v 2. rade vzhľadom na čas, ktorý uplynul od podania žaloby v roku 2011, mala dostatok
času na to, aby predložila v konaní súkromný znalecký posudok na preukázanie svojho protinároku.
Z obsahu spisu vyplýva, že jej v tom nebránila žiadna prekážka.

25. Zo strany žalovaných nebol preukázaný stret pohľadávok a teda splatnosť žalovanej pohľadávky.

Taktiež nebola preukázaná výška úrokov z omeškania, ktorá má vyplývať len z tabuľky predloženej
žalovaným v 1. rade.

26. Odvolací súd súhlasí aj s ďalším dôvodom na zamietnutie žaloby. Jednalo sa o nesplnenie
hmotnoprávnej podmienky v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka a § 581 Občianskeho zákonníka,

spôsobilosť pohľadávky na započítanie z hľadiska splatnosti. Žalovaný v 1. rade v tomto smere skutočne
neuniesol dôkazné bremeno, žiadne listinné dôkazy nepredložil súdu prvej inštancie, hoci mu na to súd
poskytol dodatočnú lehotu. Žalovaný v konaní v žiadnom štádiu nenamietal výšku uplatneného nároku
žalobcom ani právny dôvod uplatneného nároku, o čom svedčí aj jeho započítacia námietka. Aj odvolací
súd má za to, že nárok žalobkyne spĺňal všetky požiadavky riadne uplatnenej pohľadávky na súde, ktorá

bola preukázaná či už skutkovými tvrdeniami a následne predloženými dôkazmi a bola preskúmateľná,
špecifikovaná bez najmenších pochybností.

27. I odvolací súd má za to, že žaloba žalobkyne je v celom rozsahu dôvodná. Nároky vyplývali
z režimu bezdôvodného obohatenia užívaním nebytových priestorov bez platne uzavretej nájomnej

zmluvy. Naopak nemožno priznať riadne právne účinky kompenzačnej námietke žalovaných, z hľadiska
jej právnych účinkov na záväzkový vzťah, ktorý je predmetom sporového konania. Odvolací súd súhlasí
s názorom súdu prvej inštancie, že započítaciu námietku, ktorá bola uplatnená počas konania v takej
forme, ako bola vznesená v priebehu konania, treba považovať za neplatnú z dôvodu jej neurčitosti.
Zároveň znova zdôrazňuje, že procesné započítanie sa neriadi inými pravidlami ako hmotnoprávnymi.

Započítacia námietka je v prvom rade hmotnoprávny úkon v zmysle § 152 CSP, ktorý vyvoláva zánik
nároku. Aj keď je takýto úkon urobený v súdnom konaní, musí spĺňať všetky náležitosti právneho úkonu
v zmysle hmotného práva ale aj v zmysle CSP. Taktiež, čo sa týka hmotného práva, na takúto námietku
sú kladené námietky určitosti. Žalovaný v 1. rade nepredložil žiadne dôkazy o tom, kedy bol vyhotovený
započítací prejav, či bol doručený žalobkyni, čo bolo na pojednávaní popreté, a kedy došlo k stretu

takéhoto prejavu.

28. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd námietku žalovanej v 2. rade týkajúcu sa znaleckého
dokazovania z vyššie uvedených dôvodov a nehospodárnosti, ako aj vzhľadom na právne posúdenie v
zmysle§37Občianskehozákonníka,považujezanedôvodnú,nakoľkobydokazovaniebolonadbytočné

pre tento spor.

29. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajúprocesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

30. K listinám predloženým žalovaným v 1. rade až v odvolacom konaní, a to výpisy z účtu, odvolací súd
poukazuje na § 366 CSP, pričom zdôrazňuje, že žalovaný nepreukázal splnenie podmienok uvedených
v citovanom ustanovení § 366 CSP, za ktorých by bolo možné prihliadať na tieto predložené listiny ako
tzv. novoty v odvolacom konaní.

31. Súd prvej inštancie správne rozhodol i o trovách konania. Na jeho odôvodnenie v tejto časti (bod 52)
odkazuje odvolací súd v celom rozsahu. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s

ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Úspešná žalobkyňa, ktorá zaslala vyjadrenie k odvolaniu má právo na
náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k neúspešným žalovaným v 1. a 2. rade. Preto odvolací
súd priznal úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči
neúspešnýmžalovanýmv1.a2.rade.Dôvodypreaplikáciuustanovenia§257CSPodvolacísúdnezistil
a stranami tvrdené ani neboli.

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).