Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 23, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 112P/120/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125204819
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nikoleta Uhlíková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125204819.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, dieťa
rodičov – matky: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, právne zastúpená ADVOKÁTSKOU
KANCELÁRIOU ŠTRBÁŇ, s.r.o., so sídlom Dvory 1932, Púchov, v mene ktorej koná JUDr. Branislav
Štrbáň, advokát, a otca: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, o návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie nasledovného znenia:

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 150,00 Eur mesačne
k rukám matky maloletého, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do vykonateľnosti rozhodnutia súdu o
návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.06.2025 domáhala, aby súd nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým uloží otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého A. B., nar.
XX.XX.XXXX sumou 150,00 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že s ohľadom na skutočnosť, že otec maloletého dlhodobo

pravidelne neprispieva navrhovateľke na jeho výživu, súčasne s návrhom vo veci samej podáva aj návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd do rozhodnutia vo veci samej uloží otcovi povinnosť
prispievať na výživu maloletého A. B. aspoň v nevyhnutnej miere, pričom sa navrhovateľka domnieva,
že s ohľadom na vek, a s tým súvisiace odôvodnené potreby maloletého A., je výživné pokrývajúce
aspoň nevyhnutné náklady spojené s jeho výživou v sume minimálne 150,- € mesačne. Navrhovateľka
dodala, že mala záujem sa vyhnúť vedeniu súdnych konaní ohľadom úpravy rodičovských práv a

povinností o spoločného maloletého syna a s otcom sa na úprave rodičovských práv a povinností
dohodnúť aj v rámci rozvodového konania vedeného pod sp. zn. 14P/114/2024. Otec však akúkoľvek
iniciatívu matky – navrhovateľky v tomto smere odmieta, dokonca sa nezúčastnil ani súdom nariadeného
informatívneho stretnutia rodičov v konaní sp.zn. 14P/114/2024 a dobrovoľne pravidelne na výživu
spoločnéhomaloletéhosynaajnaďalejpravidelneneprispieva.Navrhovateľkatedazdôvoduvyčerpania
svojich úspor a s ohľadom na prístup otca k danej problematike, je fakticky nútená domáhať sa úpravy

rodičovských práv cestou súdnej ingerencie. S ohľadom na dĺžku rozvodového konania vedeného pod
sp. zn. 14P/114/2024, kedy návrh bol podaný ešte v septembri 2024, ako aj s ohľadom na limitované
finančné možnosti navrhovateľky a jej ekonomickú situáciu, kedy navrhovateľka od decembra 2023
žije v prenajatom byte s dvomi spoločnými synmi, ktorých výživu takmer v celom rozsahu zabezpečuje
práve ona sama a súčasne za situácie, že len na nájomné za byt vynakladá takmer polovicu zo svojho
príjmuzozamestnania,jepodľanavrhovateľkylegitímne,abysúdnavrhovanýmneodkladnýmopatrením

zaviazalotcakpoukazovaniuvýživnéhonamaloletéhoA.aspoňvnevyhnutnejmiere,ktorápodľanázoru
navrhovateľky zodpovedá sume minimálne vo výške 150,00 Eur mesačne.3. Zo súdom vyžiadanej správy Úradu práce a sociálnych vecí a rodiny Piešťany o prešetrení pomerov z
26.06.2025 vyplynulo, že šetrenie v domácnosti matky maloletého vykonali dňa 25.06.2025. Maloletý A.

býva spolu so svojou matkou a plnoletým bratom E. v prenajatom 2,5-izbovom byte na adrese F. G. X H.
I.. Nájomné matka hradí vo výške 570,00 Eur, v tejto sume sú zahrnuté aj poplatky za energie. Maloletý
A. má kompletne zariadenú menšiu izbičku účelovým nábytkom. Maloletý má v domácnosti vytvorené
vhodné podmienky na trávenie voľného času, ako aj prípravu na štúdium. Čistota a hygiena bytu bola v
čase šetrenia na požadovanej úrovni. Maloletý A. je študentom 1. ročníka Strednej záhradníckej školy

v Rakoviciach, odbor záhradná výroba a služby. Detskou lekárkou maloletého je MUDr. Rohoňová v
Piešťanoch, mal. je zdravý. Matka maloletého, pani C. B., nar. XX.XX.XXXX, pracuje ako poradca senior
v ČSOB v Trenčíne. Jej čistý mesačný príjem predstavuje čiastku cca 1 080,00 Eur vrátane daňového
bonusu, v určitých obdobiach sú jej vyplácané odmeny v rôznej výške. Okrem príjmu poberá čiastočný
invalidný dôchodok vo výške 320,00 Eur. Matka uviedla, že starší syn E. je študentom VŠ, otec mu
mesačne prispieva sumou 150,00 Eur, pričom jej na výživu maloletého A. neprispieva žiadnou čiastkou.

MaloletýA.sibrigádnickyprivyrábanarybníkuvBašovciachpočasvíkendov,príjemzbrigádpredstavuje
čiastku do 250,00 Eur mesačne. V čase šetrenia bol prítomný aj maloletý A.. S maloletým bol vykonaný
pohovor s poukazom na obsah §116 CMP bez prítomnosti matky a s jej súhlasom. Maloletý k veci
uviedol: „Chcem, aby to bolo ako to je, s otcom sa stretávame veľmi málo, takto mi to vyhovuje.“ S
otcom maloletého sa skontaktovali telefonicky dňa 26.06.2025. Otec uviedol, že pracuje ako operátor

vo firme Granelam v Ostrove, jeho čistý mesačný príjem predstavuje čiastku cca 1 200,00 Eur. Uviedol,
že má svoje deti rád, vždy sa o ne staral najlepšie ako vedel. S návrhom matky na určenie vyživovacej
povinnosti vo výške 150,00 Eur súhlasí, avšak nemá rád takúto formu príkazom, je za rozumnú dohodu.
Mrzí ho, že s ním syn A. nekomunikuje, je u neho vždy vítaný, bol by rád, keby sa vzťahy napravili,
jednanie manželky sa ho dotklo.

4. Podľa § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania,
účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa § 329 ods. 1 vety prvej CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

11. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

12. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany ich

právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút
neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné
prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní
starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletéhodieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd
jeprioritouzáujemmaloletéhodieťaťaavytvoreniestavuspravodlivejrovnováhymedzizáujmomdieťaťa
a jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý

má mať prednosť pred záujmom rodiča, resp. osobou blízkou a neumožňuje vynútiť si také opatrenia,
ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať
práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od
konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné
podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má za preukázané, že riešenie

situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť
situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým
je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. V konaniach vo veciach
starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany
zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných
ustanovení Zákona o rodine.

13. Cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) okamžitá úprava pomerov účastníkov
konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. To však neznamená, že ho
súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností,
ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený.
Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí
dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd

poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho
postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo
ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme
neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho
vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný

a môže rozhodnúť inak.

14. Prostriedkom na ochranu záujmu maloletého dieťaťa podľa Civilného mimosporového poriadku
je okrem iného aj inštitút neodkladného opatrenia. V zmysle Civilného sporového poriadku, ktorý je
potrebné subsidiárne použiť aj vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, je základnou podmienkou

na nariadenie neodkladného opatrenia, aby účastník konania osvedčil jednak uplatňovaný nárok a aj
potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti
situácie,alevprípadekonaniastarostlivostisúduomaloletýchajzexistenciezáujmumaloletéhodieťaťa.
Vzhľadom na skutočnosť, že pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia ide o predbežnú
úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie, súd pred samotným

nariadením neodkladného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie. To však
neznamená, že neodkladné opatrenie môže súd vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez
osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pre súd sú preto podstatné listinné dôkazy predložené
spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza. V návrhu popísané skutočnosti nemôžu

vyvolávať pochybnosti o bezodkladnej potrebe využitia procesného inštitútu neodkladného opatrenia,
pretože tento sa má uplatňovať len výnimočne, a to výlučne len v prípadoch riadneho osvedčenia stavu
bezodkladnej potreby úpravy pomerov tak, aby sa zamedzilo jeho zneužitiu.

15. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len

dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov, by bolo právo účastníka ohrozené. Toto ohrozenie
osvedčeného nároku účastníka musí byť konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne, keď existencia
nároku ešte sama o sebe nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Je nutné, aby boli
osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

16. Neodkladné opatrenie vo veci starostlivosti súdu o maloletých súd vydá vtedy, ak má preukázané, že
riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď
musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy.V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné uplatniť ho len výnimočne, a to
iba v prípadoch riadneho preukázanie stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov. Pre súd je prioritou
záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho

rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom
rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa.
Neodkladné opatrenie súd nariadi vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa
neznesie odklad. Úpravou neodkladných opatrení je umožnené urýchlené a pružné riešenie takých
situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých detí pôjde v zásade o zásah do takého

stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. Dôvodnosť
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť zrejmá z jeho samotného obsahu, resp. aj z
písomných dôkazov k nemu pripojených.

17. V súlade s § 366 CMP, podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach výživného je
osvedčenie skutočnosti, že bez zásahu súdu do pomerov účastníkov by bolo ohrozené zabezpečovanie

výživy oprávneného, v tomto prípade maloletého v nevyhnutnom rozsahu, ktorý rozsah je zásadne
odlišný od rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplývajúcich zo zákonných kritérií
uvedených v § 62 a nasl. Zákona o rodine. Podstatným je preukázanie, že potreby oprávneného
dieťaťa nie sú v konkrétnej situácii, v ktorej sa dieťa nachádza, uspokojované ani v nevyhnutnej miere.
(uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8CoP/343/2022, zo dňa 16.01.2023).

18. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má súd preukázané (osvedčené), že
riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a
pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah
do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. V

konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) je neodkladné opatrenie procesným
prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich
rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine (uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn.
14CoP/178/2023 zo dňa 19. decembra 2023).

19. Súd mal v danom prípade preukázané, že rodičmi maloletého dieťaťa A. B., nar. XX.XX.XXXX sú
C. B., nar. XX.XX.XXXX a D. B., nar. XX.XX.XXXX. Matka žije v spoločnej domácnosti s maloletým
dieťaťom a plnoletým synom E. v prenajatom 2,5-izbovom byte na adrese F. G. X H. I..

20. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré súd nariadi pri splnení vyššie

uvedenýchprocesnýchpodmienokvprípadepotrebybezodkladneupraviťpomery.Preaplikáciuinštitútu
neodkladného opatrenia sa vždy vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená.
Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí súd skúmať naplnenie formálnych
a vecných predpokladov uvedených v ust. § 324 a nasl. CSP. Prvoradou a zásadnou úlohou súdu
vo všetkých konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloletých je ochrana oprávnených záujmov

maloletého dieťaťa, ktorá vždy nemusí byť v súlade s vôľou jeho rodičov.

21. Súd uvádza, že pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa
vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie

neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).

22. Potreba zabezpečenia ochrany maloletého dieťaťa vyplýva z ustanovení zákona č. 36/2005 Z.z. o
rodine. Sleduje sa najmä záujem maloletého dieťaťa, ktorý bol ako zásada zakotvená prijatím zákona č.
175/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rodine. V zmysle uvedenej zásady je záujem maloletého
dieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní
záujmu maloletého dieťaťa sa, okrem iného, zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť

dieťaťa, ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj
duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa a pod. Zo zákonnej úpravy
neodkladného opatrenia (§ 360 a nasl. CMP) vo všeobecnosti vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého
základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok (prípadne právo), ktorému samá poskytnúť dočasná ochrana formou neodkladného opatrenia, nemusí byť nepochybne preukázaný,
musí byť však osvedčený.

23. Pokiaľ ide o návrh matky na uloženie povinnosti otcovi platiť do právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej výživné na maloleté dieťa vo výške 150,00 Eur mesačne, súd zdôrazňuje, že povinnosť platiť
výživné v nevyhnutnej miere podľa § 366 CMP je možné uložiť rodičovi, ktorý si svoju vyživovaciu
povinnosť dobrovoľne neplní v primeranom rozsahu, alebo ktorého zákonná vyživovacia povinnosť
nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená. Povinnosť platiť výživné je možné nariadiť len v

nevyhnutnej miere tak, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. To znamená, že výživné
určené neodkladným opatrením nevychádza z pomerov rodičov a maloletého dieťaťa zisťovaných v
zmysle hmotnoprávneho predpisu (Zákon o rodine),čo je povinnosťou meritórneho konania, ale zo
skutočností vyplývajúcich zo samotného návrhu, resp. jeho príloh. Celkové pomery, ktoré determinujú
spôsobilosť primárneho rodiča poskytovať dieťaťu výživu, sú rovnako ako u druhého rodiča, predmetom
dokazovania v konaní vo veci samej. Súčasťou toho, že výživné sa určuje len v nevyhnutnej miere je aj

to, že počiatkom plnenia vyživovacej povinnosti je deň vydania rozhodnutia o neodkladnom opatrení.

24. V danom prípade súd pri svojom rozhodovaní prihliadol na skutočnosť vyplývajúcu zo spisu o tom,
že otec na výživu maloletého dieťaťa dobrovoľne finančne neprispieva. S poukazom na uvedené má
súd za to, že pri faktickej realizácii výlučnej osobnej starostlivosti matky o maloleté dieťa, sa vydanie

takéhoto rozhodnutia v čase rozhodovania javí ako nanajvýš potrebné, nakoľko otec ponechal celú
ťarchu finančnej starostlivosti o maloleté dieťa na matku, pričom súd pri rozhodovaní vychádzal z
premisy osvedčenia tejto matkou tvrdenej skutočnosti. Súd dodáva, že zo správy o prešetrení pomerov
Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Trnava vyplýva, že otec s návrhom matky na určenie výživného
v nevyhnutnej miere vo výške 150,00 Eur súhlasí a zo skutočnosti, že sumou 150,00 Eur budú čiastočne

pokryté len nevyhnutné výdavky maloletého, pričom časť výdavkov bude hradená plnením vyživovacej
povinnosti matky. Otec je zamestnaný, má pravidelný príjem, preto súd má za to, že je v schopnostiach
otca hradiť túto sumu. Súd konštatuje, že súdom určená výška výživného v nevyhnutnej miere vo výške
150,00 Eur mesačne svojim charakterom zodpovedá pomerom oboch rodičov osvedčeným obsahom
spisu a aj pomerom maloletého dieťaťa, so zohľadnením jeho veku, výšky nevyhnutných potrieb. Súd

obom rodičom dáva do pozornosti, že tvrdenia týkajúce sa ich majetkových, zárobkových pomerov a
ich schopností a možností dosahovať príjem, ktoré doposiaľ produkovali v konaní, bude súd dôsledne
vyhodnocovať v konaní vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať na tunajšom súde v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie

(§ 357 písm. d) CSP). Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku; ďalej proti ktorému
rozhodnutiu odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením (§ 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove

maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.