Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 11, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-39Cb/73/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1121208747
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Brídziková

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2023:1121208747.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou Mgr. Janou Brídzikovou v spore žalobcu: Park - Dom

Žilinská, s.r.o., so sídlom Šulekova 19, 811 03 Bratislava, IČO: 45 302 472, právne zastúpený: KUTAN &
PARTNERS s.r.o., so sídlom Rajská 15/A, 811 08 Bratislava, IČO: 36 861 308, proti žalovanému: SOUK,
a.s., so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 35 772 735, právne zastúpený: Mgr. Oliver Krist,
advokát, so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, o zaplatenie 2.185.792,00 EUR

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súd dňa 10.11.2021 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.185.792,00 EUR.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je obchodnou spoločnosťou, ktorej cieľom bola realizácia
developerského projektu - novostavby Polyfunkčného objektu „Žilinská - Kýčerského, Bratislava“ (ďalej
tiež len ako „polyfunkčný dom“), pričom žalobca vystupoval ako investor projektu a zabezpečoval
vypracovanie a obstaranie kompletnej dokumentácie nevyhnutnej k riadnemu uskutočneniu
zamýšľaného projektu. Polyfunkčný dom mal byť umiestnený na pozemkoch zapísaných v katastri

nehnuteľností vedenom Okresným úradom Bratislava, Katastrálnym odborom, nachádzajúcich sa v
okrese Bratislava I, obec BA - m. č. Staré Mesto, katastrálne územie Staré Mesto, a to
- parcela CKN č. XXXX/X o výmere 172 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, evidovaná na
LV č. XXXX, vo vlastníctve I.. J. T. (štatutárneho zástupcu žalovaného);
- parcela CKN č. XXXX/X o výmere 858 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, evidovaná na
LV č. XXXX, vo vlastníctve žalovaného;
- parcela CKN č. XXXX/X o výmere 31 m2, druh pozemku ostatná plocha, evidovaná na LV č. XXXX,

vo vlastníctve žalovaného;
- parcela CKN č. XXXX/X o výmere 84 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, evidovaná na
LV č. XXXX, vo vlastníctve I.. J. T. (štatutárneho zástupcu žalovaného);
- parcela CKN č. XXXX o výmere 894 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, evidovaná na LV
č. XXXX, vo vlastníctve spoločnosti United Investment., a.s., ktorá je personálne prepojená so žalobcom,
a to rovnakou osobou vo funkcii štatutárneho orgánu pri oboch spoločnostiach;
- parcela CKN č. XXXX/X o výmere 267 m2, druh pozemku záhrada, evidovaná na LV č. XXXX, vo

vlastníctve I.. J. T. (štatutárneho zástupcu žalovaného),
(ďalej tiež všetky spolu ako „pozemky“ alebo „nehnuteľnosti“). Žalobca ďalej poukázal na to, že ku
dňu vzniku žalobcu (08.01.2010) bol spoločníkom a konateľom žalobcu aj I.. J. T., ktorý je aktuálne
štatutárnym orgánom žalovaného. Žalobca uviedol, že na základe súhlasu vlastníkov predmetnýchpozemkov začal žalobca dobromyseľne vyvíjať aktívnu činnosť smerujúcu k realizácii polyfunkčného
domu spočívajúcu v obstaraní kompletnej dokumentácie nevyhnutnej k vydaniu územného rozhodnutia
o umiestnení stavby. Za týmto účelom žalobca oslovil spoločnosť Artplan spol. s.r.o., s ktorou

uzatvoril Zmluvu o dielo č. 001/2010. Žalobca uviedol, že súhlas vlastníkov predmetných pozemkov
s umiestnením polyfunkčného domu bol vopred daný, nakoľko štatutárny orgán žalovaného I.. J. T.
bol v danom čase jedným z konateľov žalobcu a on osobne uvedenú zmluvu o dielo podpisoval. Z
jeho podpisu podľa žalobcu vyplýva, že s obsahom predmetnej zmluvy súhlasil, a teda súhlasil aj so
samotnou realizáciou projektu. Žalobca uviedol, že v nadväznosti na aktivitu žalobcu v časti prípravy

na realizáciu polyfunkčného domu a obstarania potrebnej dokumentácie v zmysle zmluvy o dielo, dňa
15.08.2011 vydala Mestská časť Bratislava - Staré Mesto Rozhodnutie o umiestnení stavby č. XXXX
- novostavba polyfunkčného objektu „Žilinská - Kýčerského, Bratislava“ pre navrhovateľa - žalobcu
(ďalej tiež len ako „Rozhodnutie o umiestnení stavby“), ktoré bolo platné dva roky od nadobudnutia
právoplatnostidňa12.10.2011.Následnenazákladepodanýchžiadostíopredĺženieplatnostiúzemného
rozhodnutia boli vydané Mestskou časťou Bratislava - Staré Mesto rozhodnutia, ktoré predĺžili platnosť

predtým vydaného Rozhodnutia o umiestnení stavby, a to do 12.10.2015 a do 12.10.2017. Žiadny z
účastníkov v tomto konaní neuplatnil námietky a boli udelené súhlasy zo strany vlastníkov pozemkov s
predĺžením platnosti Rozhodnutia o umiestnení stavby, a to zo strany žalovaného, ako aj zo strany I..
J. T. zo dňa 18.07.2013 a zo dňa 16.06.2014. Dňa 30.05.2017 Mestská časť Bratislava - Staré Mesto
vydalaRozhodnutie,ktorýmsazmenilopredtýmvydanéRozhodnutieoumiestnenístavby.Žalobcaďalej

uviedol, že sa následne dozvedel, že žalovaný dňa 29.12.2016 uzatvoril so spoločnosťou Technické
služby Starého Mesta, a.s. Zmluvu o nájme pozemkov, ktorou žalovaný prenajal pozemky (parcela
CKN č. XXXX/X a parcela CKN č. XXXX/X), na ktorých mal byť postavený polyfunkčný dom, a to do
31.12.2020. Dňa 05.10.2018 bol uzatvorený Dodatok č. 1 k Zmluve o nájme, ktorým bola doba nájmu
pozemkov predĺžená až do 31.12.2028. Žalobca mal za to, že takéto konanie žalovaného, kedy na

jednejstraneudelilsúhlassumiestnenímstavbypolyfunkčnéhodomu,nonáslednenaložilspozemkami,
na ktorých mala byť umiestnená stavba tak, že nemohla byť v konečnom dôsledku uskutočnená, je
účelovým konaním v rozpore s dobrými mravmi a uvedeným výkonom vlastníckeho práva žalovaného
k pozemkom v jeho vlastníctve v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku bola žalobcovi
spôsobená škoda. Žalobca mal za to, že prenájmom pozemkov, na ktorých mal byť umiestnený projekt

polyfunkčného domu a následným stanoviskom žalovaného, v zmysle ktorého odmietol zmluvu o nájme
vypovedať a na veci ďalej spolupracovať, resp. zmluvu o nájme predčasne ukončiť, žalovaný de facto
znemožnil samotnú realizáciu polyfunkčného domu a spôsobil vznik škody. Žalobca uviedol, že počas
celej doby developerského zámeru postupoval dobromyseľne, opierajúc sa o súhlasy udeľované zo
strany žalovaného, ako aj I.. J. T., na základe ktorých vyvíjal aktívnu činnosť smerujúcu k realizácii

polyfunkčného domu. Nakoľko uzatvorením zmluvy o nájme a stanoviskom, že vzniknutú situáciu
odmieta napraviť, došlo zo strany žalovaného k zmareniu samotnej realizácie projektu, došlo tým k
vzniku škody spočívajúcej v strate investovaných nákladov žalobcu do samotného projektu. Konanie
žalovaného, keď v priamom rozpore s ním udeleným súhlasom na výstavbu polyfunkčného domu na
jeho pozemkoch, tieto pozemky následne prenajal tretej osobe, žalobca považoval za porušenie hranice

výkonu svojich práv a za konanie v rozpore s dobrými mravmi, s prihliadnutím na skutočnosť, že
týmto konaním žalovaného žalobca prišiel o značný obnos finančných prostriedkov investovaných do
realizácie projektu. Žalobca mal za to, že sú splnené všetky predpoklady náhrady škody. Ak by žalovaný
vzniknutú situáciu napravil (napr. prejavil záujem zmluvu o nájme vypovedať), projekt by bol realizovaný
a k vzniku škody by nedošlo. K výške škody žalobca poukázal na znalecký posudok č. 43/2020, v zmysle

záverov ktorého skutočná škoda, ktorá žalobcovi vznikla je vo výške 71.621,50 EUR a ušlý zisk bol
vyčíslený na sumu 2.114.171,00 EUR.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 02.01.2023. Žalobu žalobcu považoval
žalovaný za nedôvodnú v celom rozsahu. Žalovaný uviedol, že žalobca nikdy nebol investorom projektu

Polyfunkčný objekt „Žilinská - Kýčerského, Bratislava“ (ďalej len „polyfunkčný dom“), ktorý mal realizovať
tento developerský projekt. Uviedol, že žalobca nikdy nedisponoval žiadnymi finančnými prostriedkami,
na základe ktorých by mohol ako investor realizovať projekt polyfunkčného domu, a preto nebol a
ani nemohol byť investorom polyfunkčného domu. Žalobca nikdy nevlastnil vôbec žiadne pozemky, na
ktorých sa mal polyfunkčný dom realizovať a tiež nikdy nemal žiadne vlastné ale ani cudzie finančné

zdroje, ktoré by mohol použiť na realizáciu projektu polyfunkčný dom. Žalovaný poukazoval na to,
že žalobca od svojho vzniku nedisponoval žiadnym finančným majetkom, žalobca od svojho vzniku
nedisponoval vôbec žiadnym majetkom, žalobca od svojho vzniku neuskutočňoval žiadnu hospodársku
činnosť a žalobca bol od svojho vzniku vysoko zadlženou firmou. Žalovaný ďalej poukazoval nato, že žalobca nie je vlastníkom parciel, na ktorých mal byť polyfunkčný dom postavený. Na to,
aby mohol žalobca realizovať stavbu polyfunkčného domu, by musel mať najskôr vydané stavebné
povolenie. Bez stavebného povolenia nie je možné uskutočniť žiadnu stavbu, pričom ako vyplýva

z ustanovenia § 58 ods. 2 Stavebného zákona na získanie stavebného povolenia musí stavebník
preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo. Keďže žalobca preukázateľne
nebol vlastníkom uvedených pozemkov, na ktorých sa mala realizovať stavba polyfunkčného domu
a ani nebolo v jeho prospech zriadené žiadne vecné bremeno, tak by musel v stavebnom konaní
preukázať, že mal s ostatnými vlastníkmi pozemkov uzatvorenú zmluvu podľa Obchodného alebo

Občianskeho zákonníka v zmysle uvedeného ustanovenia Stavebného zákona. Bez takýchto zmlúv
žalobca nemohol získať stavebné povolenie a nikdy nemohol realizovať stavbu polyfunkčného domu.
Takúto zmluvu by pritom žalobca musel mať uzatvorenú so všetkými vlastníkmi dotknutých pozemkov.
Žalovaný mal za to, že nijakým spôsobom nezodpovedá za škodu a ušlý zisk žalobcu, pretože žalobca
nikdy nedisponoval súhlasom (zmluvou) od neho, ale ani od ostatných vlastníkov dotknutých pozemkov
pre účely vydania stavebného povolenia. Ak by aj žalovaný uzatvoril s žalobcom takúto zmluvu a

teda by súhlasil s realizáciou projektu, tak bez zmluvy s ostatnými vlastníkmi pozemkov by nikdy
nemohlo byť vydané stavebné povolenie na realizáciu polyfunkčného domu a teda by nikdy nemohol
byť takýto projekt polyfunkčného domu uskutočnený. Pretože však žalobca takými zmluvami nikdy
nedisponoval, tak nikdy ani nepodal žiadosť o stavebné povolenie, resp. nikdy ani len nezačal vybavovať
podklady a dokumentáciu pre stavebné povolenie. Žalovaný ďalej zdôraznil, že akékoľvek konanie

žalovaného pri výkone jeho vlastníckeho práva, nemohlo mať vôbec žiadny vplyv na uskutočnenie
projektu polyfunkčného domu, pretože žalobca nikdy nedisponoval ani len projektovou dokumentáciou
pre stavebné povolenie, bez ktorej nie je možné vydať stavebné povolenie a teda realizovať akúkoľvek
výstavbu. Žalovaný uviedol, že jeho súhlas s umiestnením stavby z roku 2014 bol súhlas v zmysle
ustanovenia § 38 Stavebného zákona a vôbec nijako nesúvisí s jeho súhlasom - zmluvou, ktorá by

musela byť uzatvorená v zmysle ustanovenia § 58 ods. 2 Stavebného zákona. Žalovaný ako vlastník
pozemku síce predbežne súhlasil s umiestnením stavby - polyfunkčného domu na jeho pozemku, avšak
nijako sa nezaviazal a ani nedohodol na uzatvorení akejkoľvek budúcej zmluvy, na základe ktorej by
mal previesť svoje vlastníctvo na žalobcu, alebo ktorou by sa žalobcovi zaviazal využiť jeho pozemok na
účely vydania stavebného povolenia a výstavby polyfunkčného domu. Súhlas v zmysle ustanovenia §

38 pre účely územného konania nijako nezaväzuje žiadneho vlastníka pozemku do budúcnosti odpredať
svoj pozemok alebo akokoľvek inak sa zmluvne zaviazať navrhovateľovi územného konania na využitie
jeho pozemku pre účely stavebného povolenia. Žalovaný uviedol, že žalovaný ako vlastník nie je povinný
dať súhlas na využitie jeho pozemku na účely výstavby iba preto, že súhlasil v územnom konaní s
umiestnením stavby na jeho pozemku. Súhlas žalovaného s umiestnením stavby polyfunkčného domu

na jeho pozemku preto nemá a nemôže mať žiadny vplyv na vznik akejkoľvek škody, či ušlého zisku
na strane žalobcu z titulu neuskutočnenia stavby polyfunkčného domu, pretože takýto jeho súhlas
nijako neoprávňuje žalobcu stavať na jeho pozemku, resp. ani len požiadať o stavebné povolenie,
ktoré jediné by mohlo oprávňovať žalobcu uskutočniť stavbu polyfunkčného domu. Žalovaný mal za
to, že Zmluva o nájme pozemku zo dňa 29.12.2016 so spoločnosťou Technické služby Starého mesta,

a.s. bola uzatvorená v súlade so zákonom a nijakým spôsobom nezasiahla akýmkoľvek spôsobom do
práv žalobcu, a jej uzatvorenie nebolo ani v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný ako výlučný vlastník
pozemku mal právo takúto zmluvu uzatvoriť, pričom sa nikdy nijakým spôsobom žalobcovi nezaviazal,
že žalobca bude akýmkoľvek spôsobom oprávnený nakladať s jeho pozemkom, t.j. že by bol oprávnený
na ňom stavať a taktiež sa nijako nezaviazal obmedziť výkon svojho vlastníckeho práva k svojmu

pozemku. Uzatvorenie Zmlúv o nájme pozemkov zo strany žalovaného ako vlastníka týchto pozemkov
preto nijakým spôsobom nemohlo zasiahnuť do práv žalobcu, ani byť v rozpore s dobrými mravmi,
keďže žalovaný sa nijakým spôsobom žalobcovi nezaviazal, že nebude disponovať a nakladať so svojim
majetkom. Žalovaný tiež uviedol, že nájomná zmluva má iba dočasný charakter a ak by bol žalobca
schopný získať finančné prostriedky na kúpu jeho pozemku a financovanie polyfunkčného domu, tak

žalovaný bol schopný a mohol kedykoľvek vyvolať rokovanie o ukončení uzatvorenej nájomnej zmluvy,
avšak takýto stav nikdy nenastal. Žalovaný mal ďalej za to, že stavba nemohla byť uskutočnená v
dôsledku toho, že žalobca nikdy ani len nepožiadal o stavebné povolenie, keď na uskutočnenie takejto
stavby nemal žiadne finančné prostriedky a nemal vlastnícke ani iné právo k pozemkom, na ktorých mala
byťstavbaumiestnená.Žalobcazuvedenéhodôvodunemoholpretostavburealizovaťanikebyžalovaný

uvedené pozemky neprenajal Technickým službám Starého Mesta, a.s., pretože na to nemal stavebné
povolenie a nemal žiadne právo k pozemkom, na ktorých by sa malo stavať. Nemožnosť uskutočniť
stavbu polyfunkčného domu výslovne znemožňuje neexistencia stavebného povolania a stavebnej
dokumentácie pre uskutočnenie stavby, čo nemá nijaký súvis s nájmom pozemkov na účely trhoviska.Žalovaný nad rámec uvedeného uviedol, že po odchode p. T. zo spoločnosti Park - Dom Žilinská s.r.o.
ešte asi rok prebiehali viaceré rokovania medzi ním a p. Y. (súčasným štatutárnym zástupcom žalobcu),
ktoré sa týkali najmä spoločného predaja pozemkov na Žilinskej ulici. Keďže p. Y. nevedel zohnať

žiadneho investora ani finančné prostriedky na realizáciu polyfunkčného domu, tak boli oslovené v tejto
veci viaceré realitné spoločnosti, ktoré sa snažili takéhoto investora získať, ktorý by buď odkúpil všetky
pozemkyvtejtolokalite(t.j.pozemkyp.T.,pozemkyGBSTRADE,s.r.o.apozemkySOUK,a.s.),aleboby
ako spoluinvestor zastrešil celú výstavbu a pozemky vlastníkov by boli považované za investičný vklad
zo strany p. T., GBS TRADE, s.r.o. a SOUK, a.s.. Takto bola získaná investičná ponuka prostredníctvom

realitnej kancelárie Herrys. Uskutočnenie vstupu investora, resp. odpredaja pozemkov však stroskotalo
napožiadavkáchp.Y..Keďužboloccaniekedyvroku2016zrejmé,žesp.Y.vtejtovecikžiadnejdohode
nedôjde, tak žalovaný, prostredníctvom predsedu predstavenstva p. T. prenajal pozemky vo svojom
vlastníctve Technickým službám Starého Mesta, a.s. na prevádzkovanie trhoviska. Žalovaný zdôraznil,
že na predmetných pozemkoch stálo trhovisko celé roky a celé roky boli trhové miesta ako pozemok
prenajímané na účely trhového predaja. Rozdiel bol len v tom, že do konca roku 2016 tento prenájom

trhových miest zabezpečoval žalovaný ako správca trhoviska, avšak po tom, čo tieto pozemky prenajal
ichzačalizabezpečovaťTechnickéslužbyStaréhoMestaa.s..Žalovanýpoukázalnato,žetakistoakosa
na pozemkoch žalovaného prevádzkuje trhovisko, tak na pozemkoch p. T. sa prevádzkujú a sú prenajaté
predajné stánky a parkovisko, a na pozemku United Investment, a.s. (predtým GBS TRADE, s.r.o.) sa
prevádzkuje - je prenajatá reštaurácia - Viecha a taktiež sa tu prevádzkujú - sú prenajaté ďalšie predajné

stánky. Žalovaný teda uvedeným prenájmom iba uskutočňuje výkon svojho vlastníckeho práva úplne
rovnakým spôsobom ako to uskutočňujú všetci ostatní vlastníci pozemkov, na ktorých pozemok bolo
vydané Rozhodnutie o umiestnení stavby č. XXXX. Žalovaný ďalej poukázal na to, že napriek tomu, že
žalovaný prenajal svoj pozemok Technickým službám Starého Mesta a.s., tak žalovaný prostredníctvom
p. T. opakovane deklaroval p. Y. ochotu predať tieto pozemky na účely výstavby Polyfunkčného domu

a že pri serióznej ponuke by za tým účelom vedel vyvolať rokovanie o ukončení nájmu pozemkov,
avšak k takémuto niečomu zo strany p. Y. nikdy nedošlo. Žalovaný tiež uviedol, že nie je zrejmá ani
príčinná súvislosť, na základe čoho mala žalobcovi vzniknúť škoda, keďže žalobca nikdy nežiadal ani
nevyzval žalovaného, aby zrušil nájomnú zmluvu, žalobca nemal stavebné povolenie, nevlastnil žiadny
pozemok, ani právo k pozemku a nemal ani žiadne finančné prostriedky, takže stavbu polyfunkčného

domu nemohol nikdy realizovať.

4. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril v replike doručenej súdu dňa 13.02.2023. Žalobca
uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným dlhodobo existovala dohoda o spoločnom zámere vybudovať
developerský projekt na pozemkoch, ktoré sú umiestnené na Žilinskej ulici v Bratislave; vedomým

konaním žalovaného došlo k niekoľkonásobnému porušeniu spoločnej dohody medzi žalobcom a
žalovaným a v priamej príčinnej súvislosti s porušením dohody zo strany žalovaného vznikla žalobcovi
ako osobe, ktorá bola navrhovateľom vydania územného rozhodnutia k zámeru na pozemku a neskôr
potenciálnym stavebníkom škoda spolu s ušlým ziskom v celkovej výške 2.185.792,00 EUR. Žalobca
ďalej popísal vývoj dohody so žalovaným ohľadom plánovaného developerského projektu na Žilinskej

ulici. Žalobca uviedol, že iniciatíva ohľadom spoločného postupu začala ešte v roku 2008, kedy sa p. I..
J. T. snažil získať pozemok na parcele CKN č. XXXX do svojho výlučného vlastníctva, aby tak prepojil
ostatné pozemky (parcely CKN č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X), ktoré boli v tom čase
vo vlastníctve p. I.. J. T. a Žalovaného a tieto pozemky ďalej zhodnotil. Dňa 20.06.2008 nadobudla
predmetný pozemok spoločnosť GBS TRADE, s.r.o., so sídlom Smetanov háj 282, 929 01 Dunajská

Streda, IČO: 36 227 226, ktorá bola spriaznená s p. C.. P. Y.. V roku 2009 sa vlastníci pozemkov
rozhodli vybudovať na predmetných pozemkoch parkovací dom spolu s polyfunkčným objektom, a
za týmto účelom začali spoločne kontaktovať záujemcov o priestory v budúcom komplexe. Žalobca
uviedol že záujem o tieto budúce priestory prejavilo napríklad Ministerstvo financií Slovenskej republiky,
spoločnosť Tesco a spoločnosť BILLA. V roku 2010 pristúpili vlastníci pozemkov za účelom realizácie

výstavbyparkovaciehodomunaŽilinskejulicikzaloženiuspoločnostižalobcu,pričomkaždýzvlastníkov
nominoval aj osoby, ktoré mali vykonávať riadenie tejto spoločnosti. Od tohto momentu bol žalobca
navrhovateľom všetkých konaní smerujúcich k realizácii zámeru dohodnutého zúčastnenými stranami
sporu a ďalšími vlastníkmi pozemkov. Dňa 10.01.2010 žalobca, za ktorého vtedy konal p. I.. J. T. (osoba
nominovaná do funkcie konateľa žalovaným) uzatvoril Zmluvu o dielo s architektonickou kanceláriou,

pričom predmetom tejto dohody bolo vypracovanie projektovej dokumentácie a ďalších dokumentov
potrebných k vydaniu územného rozhodnutia o umiestnení stavby - v tom čase parkovacieho domu.
Dňa 15.08.2011 príslušný stavebnú úrad vydal územné rozhodnutie o umiestnený stavby polyfunkčného
objektu a parkovacieho domu na Žilinskej ulici, ku ktorého predĺženiu platnosti došlo v roku 2013,pričom žalobca požiadal vlastníkov pozemkov vrátane žalovaného o poskytnutie súhlasu s predĺžením
platnosti územného rozhodnutia. Vlastníci pozemkov, vrátane žalovaného, v súlade s dohodou udelili
žalobcovi svoje súhlasy s predĺžením platnosti územného rozhodnutia dňa 18.07.2013. Žalobca mal za

to, že k tomuto dňu žalovaný deklaroval existenciu dohody medzi ním, ostatnými vlastníkmi pozemkov
a žalobcom, smerujúcej k realizácii stavebného zámeru na pozemkoch. Žalobca ďalej uviedol, že dňa
10.02.2017 žalobca požiadal príslušný stavebný úrad o zmenu územného rozhodnutia z parkovacieho
domu na polyfunkčný objekt, ktorého súčasťou mal byť pakovací dom. S touto zmenou územného
rozhodnutia taktiež vyslovili súhlas všetci vlastníci pozemkov, vrátane žalovaného. Žalobca mal za to, že

vlastníci pozemkov, vrátane žalovaného, v súlade s dohodou opätovne udelili žalobcovi svoje súhlasy
s predĺžením platnosti územného rozhodnutia, a to dňa 16.06.2014, z čoho je zrejmé, že k tomuto
dňu žalovaný opätovne deklaroval existenciu dohody medzi ním, ostatnými vlastníkmi pozemkov a
žalobcom, smerujúcej k realizácii stavebného zámeru na pozemkoch. Dňa 30.05.2017 stavebný úrad
vyhovel žiadosti o zmenu územného rozhodnutia. Toto rozhodnutie bolo neskôr potvrdené Rozhodnutím
Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2018/38099-KAZ zo

dňa 26. 03. 2018, ktoré bolo vyvesené na úradnej tabuli dňa 09.04.2018, a teda územné rozhodnutie
bolo žalovanému doručené dňa 20.04.2018. V zmysle uvedeného mal žalobca za to, že žalobca a
žalovaný mali uzatvorenú dohodu o realizácii developerského projektu, pričom súčasťou tejto dohody
bol aj záväzok žalovaného nezaťažovať svoje pozemky právami tretích osôb. O existencii dohody medzi
žalobcom a žalovaným svedčalo podľa žalobcu najmä to, že žalovaný navonok niekoľkokrát deklaroval

existenciu tejto dohody (napr. v rokoch 2013 a 2014 ako vlastník pozemkov udelil súhlasy v súvislosti
s vydaním územného rozhodnutia); žalobca so žalovaným od roku 2010 niekoľkokrát rokovali najmä
o realizácii developerského projektu; na obchodných rokovaniach zástupcov žalobcu a žalovaného
boli prítomné aj ďalšie osoby. Žalobca mal za to, že uvedenú dohodu žalovaný porušil tým, že (i)
uzatvoril nájomnú zmluvu s tretím subjektom k pozemkom, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu projektu,

a to na dobu do 31.12.2020 a následne (ii) predĺžením nájomnej zmluvy (Dodatok č. 1 k nájomnej
zmluve) do 31.12.2028. O uzatvorení nájomného vzťahu žalovaný žalobcu nijako neinformoval, pričom
mal vedomosť, že žalobca neustále pokračuje na realizácii developerského projektu. Uzatvorením
dodatku k nájomnej zmluve žalovaný žalobcovi zabránil ďalej pokračovať v realizácii projektu a tým
aj v podaní žiadosti o vydanie stavebného povolenia. Uzatvorením Dodatku č. 1 k nájomnej zmluve

žalovaný porušil nielen dohodu medzi žalobcom a žalovaným ale tiež prevenčnú povinnosť podľa
§ 415 Občianskeho zákonníka. Porušením dohody zo strany žalovaného žalobcovi vznikla skutočná
škoda vo výške 71.621,50 EUR a ušlý zisk vo výške 2.114.171,00 EUR. K otázke príčinnej súvislosti
medzi porušením dohody a vznikom škody na strane žalobcu žalobca uviedol, že v prípade, ak by
žalovaný neporušil svoju povinnosť vyplývajúcu z dohody so žalobcom a neprenajal by pozemky tretej

osobe, žalobca mohol nerušene pokračovať v realizácii ďalších krokov, napríklad k podaniu žiadosti o
vydaniestavebnéhopovolenia,keďževšakkporušeniupovinnostižalovanýmdošloalenjehozavinením
nemôže žalobca v projekte pokračovať, žalobcovi vznikol nárok na náhradu skutočnej škody a ušlého
zisku v celkovej výške 2.185.792,00 EUR. Žalobca ďalej uviedol, že tvrdenia žalovaného ohľadom
jeho finančnej situácie považoval za bezpredmetné. Poukázal na to, že realizácia developerského

projektu mala byť financovaná aj z externých zdrojov, či už zo strany obchodných partnerov žalobcu
alebo zo strany bánk, či iných investorov. Žalobca ďalej poukazoval na to, že vlastníci pozemkov,
na ktorých mal byť developerský projekt postavený, sami tento projekt iniciovali a preto pôvodne
neexistoval predpoklad, že by niektorí z vlastníkov pozemkov porušili tento spoločný zámer a neudelili
by súhlas s využitím pozemkov na účely konania o vydanie stavebného povolenia. Mal za to, že ak by

žalovaný nechcel udeliť súhlas s výstavbou projektu na jeho pozemku, nemal by dôvod ani na udelenie
súhlasu s jeho umiestnením. Žalovaný však svojim konaním dlhodobo deklaroval, že s výstavbou
developerského projektu súhlasí. Žalobca tiež poukazoval na to, že územné rozhodnutie je stále
platné. Žalobca mal za to, že pri takto rozsiahlych developerských projektoch je územné rozhodnutie
najdôležitejším podkladom pre vydanie stavebného povolenia. Žalobca uviedol, že žiadosť o vydanie

stavebného povolenia doteraz nebola podaná z dôvodu, že žalovaný začal s porušovaním spoločnej
dohody o realizácii developerského projektu. Žalobca zároveň zdôraznil, že rešpektuje skutočnosť, že
žalovaný ako vlastník predmetných pozemkov je oprávnený vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce
z jeho vlastníckeho práva, avšak limitom pri výkone vlastníckeho práva bola pre žalovaného práve
dohoda medzi Žalobcom a Žalovaným o spoločnej realizácií developerského projektu, ktorú zástupcovia

oboch spoločností (žalobcu a žalovaného) od začiatku projektu deklarovali. Žalobca poukázal na to, že
nájomná zmluva k pozemkom uzavretá medzi žalovaným a treťou osobou neobsahuje ustanovenia o
možnosti jednostranného ukončenia zmluvy zo strany prenajímateľa bez uvedenia dôvodu, a zmluvu
možno ukončiť, okrem prípadov závažného porušenia zmluvy, iba dohodou zmluvných strán. UkončenieNájomnej zmluvy si teda žalovaný ako prenajímateľ nemôže nárokovať a celé ukončenie nájomného
vzťahu by záviselo len od vôle nájomcu. Žalobca tiež poukázal na to, že spoločnosť United Investment
síce tiež prenajíma svoje pozemky na parcele CKN č. XXXX, avšak doba nájmu je dohodnutá vždy na 1

rok, prípadne 1 a pol roka a v prípade potreby spoločnosť tieto pozemky zabezpečí na účely realizácie
plánovaného projektu.

5. Žalovaný sa k duplike žalobcu vyjadril v replike doručenej súdu dňa 27.02.2023. Žalovaný namietal,
že k žiadnej konkrétnej dohode medzi žalobcom a žalovaným o spoločnom zámere vybudovať

developerský projekt nedošlo. Žalovaný mal za to, že tvrdenia žalobcu si odporujú, keď žalobca vo
vyjadrení uvádza, že existovala iba dvojstranná Dohoda medzi žalobcom a žalovaným, potom, že
existovala iba Dohoda medzi vlastníkmi pozemkov a žalobca bol iba realizátor tejto Dohody a následne,
že existovala Dohoda medzi vlastníkmi pozemkov aj so žalobcom. Žalovaný mal za to, že uvedené
preukazuje, že samotný žalobca nevie špecifikovať ani len údajných účastníkov Dohody a sám sebe si
protirečí v tom čo tvrdí, čo samé o sebe preukazuje nepravdivosť jeho tvrdení a neexistenciu Dohody v

tejto veci. Žalovaný ďalej poukázal na to, že viaceré predložené dôkazy, ktoré mali preukazovať údajnú
Dohodu boli uskutočnené v čase, kedy žalobca ešte neexistoval. Ak by teda mala existovať akákoľvek
dohoda o výstavbe developerského projektu, tak táto by musela existovať ešte pred vznikom žalobcu
medzi vlastníkmi pozemkov a žalobca mohol byť iba jej realizátorom, ktorý vznikol až na základe takej
dohody. Žalovaný mal za to, že tvrdenia samotného žalobcu v jeho vyjadrení a v nadväznosti na ním

predložené dôkazy preukazujú, že (i) Dohoda mohla existovať výlučne medzi vlastníkmi pozemkov a
žalobca nebol účastníkom Dohody, ale jej realizátor, ktorý vznikol na základe tejto Dohody, (ii) žalobca
z tohto dôvodu nemohol byť ani investorom polyfunkčného domu, ako to ale iba realizátorom Dohody
vlastníkov pozemkov, (iii) žalobca nemohol mať so žalovaným uzatvorenú žiadnu Dohodu, keďže mal
byť iba realizátorom Dohody vlastníkov pozemkov. Žalovaný ďalej uviedol, že z vyjadrení žalobcu sa

nedalo zistiť, čo malo byť predmetom údajnej dohody medzi žalobcom a žalovaným, čo malo byť jej
konkrétnym obsahom a aké práva a povinnosti mali z takejto dohody vyplynúť žalobcovi a žalovanému.
Medzi žalobcom a žalovaným tak k žiadnej dohode nikdy nedošlo, pretože žalobcom tvrdená dohoda
bez akéhokoľvek konkrétneho obsahu je neurčitá a z tohto dôvodu absolútne neplatná. Žalovaný ďalej
uviedol, že nakoľko žalobca nebol vlastníkom pozemkov, tak akákoľvek dohoda so žalovaným na

výstavbe polyfunkčného domu na pozemku žalovaného by musela byť písomná, keďže akékoľvek právo
k nehnuteľnosti sa dá podľa zákona platne zriadiť výlučne písomnou formou. Dohoda, ktorú prezentuje
žalobcavžalobe(ktorejuzatvoreniežalovanýpopiera)bytakbolaabsolútneneplatná,pretožebynebola
uzatvorená v písomnej forme, ako to vyžadujú zákony o nakladaní s nehnuteľnosťami. Žalovaný tiež
mal za to, že žalobca nevedel ani definovať, kedy mala byť údajná dohoda uzatvorená s tým, že jeho

tvrdenia si vzájomne odporujú. Pokiaľ žalobca tvrdil, že dohoda mala existovať výlučne medzi žalobcom
a žalovaným, žalovaný toto považoval za vylúčené, nakoľko s dohodou o realizácii developerského
projektu museli bezpodmienečne súhlasiť všetci vlastníci pozemkov, na ktorých mal stáť polyfunkčný
objekt, bez ktorých by nebolo možné ho realizovať. Nerealizáciou polyfunkčného domu by potom podľa
žalovaného škoda a ušlý zisk vznikli v prvom rade všetkým ostatným spoluvlastníkom, ako účastníkom

takejto dohody, ktorý nie sú nijako majetkovo prepojení so žalobcom. Žalovaný tak mal za to, že
žalobca na podanie takejto žaloby nebol ani aktívne legitimovaný, pretože sa nemôže domáhať práva
za ostatných účastníkov Dohody - vlastníkov pozemkov bez ich súhlasu a poverenia. Žalovaný ďalej
poukázal na to, že prenájom pozemkov bol realizovaný aj zo strany ostatných vlastníkov pozemkov.
Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ došlo v roku 2013 k predĺženiu územného rozhodnutia, tak toto bolo

platné do roku 2015. Súhlas žalovaného v roku 2014 sa tak vzťahoval výlučne na zmenu územného
rozhodnutia platného do roku 2015 a na základe tohto súhlasu žalovaného bolo územné rozhodnutie
predĺžené do 12.10.2017. Žalovaný uviedol, že súhlas žalovaného z roku 2014 s predlžením a zmenou
územného rozhodnutia objektívne mohol byť udelený výlučne s predĺžením územného rozhodnutia,
ktoré v tom čase existovalo a to bolo územné rozhodnutie z roku 2013 platné do roku 2015. Súhlas

žalovaného z 16.06.2014 so zmenou územného rozhodnutia nemohol byť súhlasom s dokumentáciou
pre územné rozhodnutie zo septembra 2014, ako ani jej doplnením z júla 2015, keďže táto v čase
súhlasu žalovaného neexistovala. Žalovaný uviedol, že ďalšie zmeny v dokumentácii pre územné
rozhodnutie týkajúce sa projektu polyfunkčného domu, robil žalobca bez vedomia a súhlasu žalovaného.
Žalovaný poukázal na to, že žalobca neuviedol, v čom malo spočívať údajné niekoľkonásobné porušenie

dohody, teda aký obsah dohody mal žalobca porušiť, čo malo byť konkrétnou povinnosťou žalobcu
vyplývajúcou z takejto dohody. Žalovaný mal za to, že pokiaľ žalobca tvrdil, že súčasťou tejto dohody
bol aj „záväzok nezaťažovať svoje pozemky právami tretích osôb“, tak si protirečí, pretože spoločnosť
United Investment rovnako ako žalovaný prenajíma pozemky, ale len na rok, čo vraj nemá byť porušenímtakejto Dohody. To by znamenalo, že všetci vlastníci pozemkov porušovali dohodu, ktorú sami uzatvorili.
To by podľa žalovaného súčasne preukazovalo, že ak všetci vlastníci pozemkov porušovali takúto
dohodu, tak nemohla vzniknúť žalobcovi škoda a ušlý zisk výlučne konaním Žalovaného, ale konaním

všetkých vlastníkov pozemkov. Žalovaný ďalej zdôraznil, že žalovaný sa so žalobcom nikdy na ničom
nedohadoval, pretože žalobca mal byť iba realizátor dohody medzi vlastníkmi pozemkov, ktorá ale bola
uzatvorená a aj realizovaná iba vo vzťahu k založeniu žalobcu a realizácii územného rozhodnutia, tak
údajná dohoda o realizácii polyfunkčného domu nebola a ani nemohla byť nikdy uzatvorená, pretože
žiadny z vlastníkov pozemkov nemal vlastné ani cudzie finančné prostriedky na jej realizáciu, žiadny z

vlastníkov pozemkov nemal takéto finančné prostriedky ani prisľúbené. Žalovaný mal za to, že žalobca
sám svojimi vyjadreniami a dôkazmi preukázal, že medzi žalobcom a žalovaným nebola uzatvorená
žiadna dohoda, že žalovaný výkonom svojho vlastníckeho práva - prenájmu pozemku nič neporušil, a
teda že celá žaloba žalobcu je nedôvodná, založená na nepravdivých skutkových tvrdeniach o porušení
neexistujúceho a neurčitého záväzku. Žalovaný poukazoval na list Mgr. Y. z 28.01.2016 s tým, že
vyjadrenie Mgr. Y. preukazuje, že v roku 2016 neexistovala medzi vlastníkmi pozemkov žiadna dohoda

o spoločnej realizácii polyfunkčného domu a že v tejto veci existovali len nezáväzné ponuky na možnú
dohodu a že žalobca nebol a nemal byť investorom daného projektu, ale ním mal byť C.. Y.. Žalovaný
tiež poukazoval na to, že C.. Y. koncom roku 2018 a začiatkom roku 2019 nemal žiadny problém s
uzatváraním zmluvy o nájme pozemkov. Poukázal na to, že Mgr. Halák, ktorý je súčasne aj štatutárnym
orgánom žalobcu výslovne uviedol, že dodatok nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a

Technickými službami Starého Mesta. a.s. rešpektuje, a že spoločnosť United Investment, a.s. má
naplánované realizovať na svojej časti pozemku vlastné aktivity. Tieto tvrdenia tak podľa žalovaného
potvrdzovali neexistenciu akejkoľvek dohody medzi vlastníkmi pozemkov o realizácii polyfunkčného
domu, keďže spoločnosť United Investment, a.s. si plánovala sama riešiť na svojom pozemku vlastné
aktivity, čo by nemohla, pokiaľ by bola viazaná spoločnou dohodou. Žalovaný zdôraznil, že vo veci

údajnej dohody o realizácii polyfunkčného domu, t.j. ohľadne konkrétne dohodnutej spolupráce, či jej
porušenia, neexistuje od roku 2014 do roku 2019 vôbec žiadna korešpondencia, čo podľa názoru
žalovaného preukazovalo, že žiadna takáto dohoda nikdy nebola uzatvorená.

6. Súd vo veci nariadil termíny pojednávania na deň 27.01.2023, 25.04.2023 a 16.06.2023, na ktorých

spor prejednal za účasti strán sporu, resp. ich právnych zástupcov.

7. Žalobca na pojednávaniach zotrval na žalobe a písomných vyjadreniach a žiadal žalobe v celom
rozsahu vyhovieť. Žalobca uviedol, že o existencii dohody o vybudovaní developerského projektu svedčí
list adresovaný Ministerstvu financií Slovenskej republiky zo dňa 11.03.2009. Vlastníci pozemkov sa

zároveň dohodli na založení samostatnej spoločnosti, ktorá mala realizáciu projektu zastrešiť. Počnúc
vznikom spoločnosti - žalobcu, sa žalobca stal účastníkom dohody vlastníkov pozemkov. Žalobca bol v
postavení realizátora a investora projektu. Vlastníci pozemkov mali záujem na realizácii stavby a žalobca
zabezpečoval túto realizáciu, a teda vlastníci pozemkov boli zaviazaní voči žalobcovi na poskytovanie
súčinnosti. Z tejto dohody vlastníci pozemkov plnili svoje záväzky voči žalobcovi, najmä tým, že mu

poskytovali súhlasy na vydanie, predĺženie platnosti a zmenu územného rozhodnutia. Žalobca uviedol,
že predmetná dohoda bola rámcovou dohodou o spoločnom postupe a zámere zúčastnených strán,
pričom na platnosť takejto dohody sa nevyžaduje písomná forma. Poskytnutie písomného súhlasu s
využitím nehnuteľnosti na účely stavebného konania bolo súčasťou záväzku žalovaného poskytovať
žalobcovi súčinnosť pri realizácii projektu. K aktívnej vecnej legitimácii žalobca uviedol, že práve žalobca

mal byť stavebníkom daného developerského projektu, preto škoda a ušlý zisk, ktorý si žalobca žalobou
uplatnil, mohli vzniknúť len žalobcovi ako stavebníkovi a budúcemu vlastníkovi polyfunkčného objektu.
Žalobca uviedol, že žalovaný bol tiež jediným subjektom, ktorý porušil dohodu vo vzťahu k žalobcovi,
nakoľko spoločnosť United Investment, a.s. uzatvorila nájomné vzťahy vždy len na obdobie 1 roka a je
pripravená ich kedykoľvek ukončiť v prípade začatia konania o vydanie stavebného povolenia, avšak

žalovaný svoj nájomný vzťah uzatvorený do konca roka 2028 predčasne ukončiť nevie. K listu zo dňa
28.01.2016 žalobca uviedol, že p. Halák vystupoval v mene žalobcu, pričom ponuka zo strany žalobcu
mala predstavovať návrh na špecifikáciu, resp. doplnenie dohody o realizácii developerského projektu.

8. Žalovaný na pojednávaniach zotrval na procesnej obrane uvedenej v písomných vyjadreniach a žiadal

žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný sporoval, že žiadna dohoda medzi žalobcom a žalovaným
neexistovala. Poukázal na to, že súhlas s predĺžením územného rozhodnutia nemôže preukazovať
existenciu dohody, o ktorej v danom súhlase nebola žiadna zmienka. Žalovaný uviedol, že žalobca na
účely podania žiadosti o stavebné povolenie nepreukázal existenciu žiadneho titulu k daným pozemkom.Poukázal na to, že neexistuje žiadna písomná zmienka o existencii tvrdenej dohody a nie je známy ani
jej obsah a kto mal byť účastníkom danej dohody. Mal za to, že akékoľvek jednania medzi p. Y. a p.
T. nepreukazujú dohodu medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný mal za to, že aj z výpovede svedkov

vyplynulo, že medzi žalobcom a žalovaným žiadna dohoda neexistovala a nebolo preukázané porušenie
žiadnej povinnosti žalovaného.

9. Na pojednávaní konanom dňa 25.04.2023 súd vykonal dokazovanie výsluchom strany sporu - žalobcu
prostredníctvom štatutárneho zástupcu C.. P. Y.. Žalobca v rámci svojho výsluchu uviedol, že od začiatku

existoval spoločný cieľ strán sporu, aj ich štatutárov ako fyzických osôb, na čo najlepšie zužitkovanie
prospechu z daného developerského projektu. Vzhľadom na veľmi dobré vzťahy nebola nutnosť na
uzatváraní písomných dohôd. Uviedol, že cieľ bol vždy naplniť developerský projekt a mať z toho
najlepší výnos. Najskôr išlo o parkovací dom a polyfunkčný objekt. Následne bol projekt vylepšený a
vznikol projekt polyfunkčného objektu - bytového domu, spolu s obchodnou časťou a prevádzkami a
parkovacím domom, čo bol bonitnejší a ekonomicky lepšie využiteľnejší projekt. Žalobca uviedol, že

na podanie stavebného povolenia musel preukázať disponovanie so všetkými pozemkami a zároveň
toto vyžadovalo precíznejšiu prípravu. Zámerom však vždy bolo mať platné územné rozhodnutie, ktorý
tvorí 90 % stavebného povolenia. Na naplnenie spoločného cieľa bola založená spoločnosť žalobcu,
čo odrážala aj majetková účasť v spoločnosti žalobcu. Žalobca v súčasnosti disponuje platným územný
rozhodnutím na daný projekt. Na otázky právneho zástupcu žalovaného žalobca doplnil, že ústna

dohodabolauzatvorenáodokamihuspoločnéhovstupudoprojektu,tedavrokoch2008-2009.Obsahom
dohodybolarealizáciaprojektov-parkovaciehoalebonáslednebytovéhopolyfunkčnéhoobjektu.Termín
realizácie projektu nebol špecifikovaný, samotné územné rozhodnutie a vizualizácia projektov vždy
popisovali podrobne daný projekt. Žalobca má právoplatné územné rozhodnutie a kedykoľvek by mohol
požiadať o stavebné povolenie, ak by boli naplnené všetky dohody s pánom T. a so žalovaným. Žalobca

uviedol, že pán T., aj cez žalovaného, viackrát deklaroval udelenie súhlasu na realizáciu stavby. Žalobca
bez stavebného povolenia stavať nemohol.

10. Na pojednávaní konanom dňa 16.06.2023 súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka O.. I. G. a
výsluchom svedkyne W. D..

11. Svedok O.. I. G. pri svojom výsluchu uviedol, že s pánom Y. sú priatelia. Do procesu vstúpil v roku
2009/2010, kedy sa daný projekt začal pripravovať s tým, že na trhovisku Žilinská by sa zrealizoval
developerský projekt. Svedka oslovil pán C.. Y.. Vtedy sa svedok stretol aj s pánom T.. Pán Y. s pánom
T. vystupovali priateľsky. Najskôr sa mal postaviť parkovací dom, po stanoviskách odborníkov sa zámer

zmenil na multifunkčný dom. Približne v tejto fáze, v roku 2014 svedok z osobných dôvodov z tohto
projektu odstúpil. Na otázky právneho zástupcu žalobcu svedok uviedol, že v čase, keď bol konateľom
žalobcu, vlastníkom pozemkov bol aj pán T., bol to jeho vklad do projektu a bol v zásade súčinný. Na
otázky právneho zástupcu žalovaného svedok uviedol, že vklad pána T., ktorý bol majiteľom pozemku,
spočíval v tom, že on investuje tento pozemok do projektu, ale zmluva o tom nebola. Rozprávali sa o tom

osobne aj s pánom Y.. V tom čase začínali prípravné práce. Svedok uviedol, že pán T. nikdy nepovedal,
že by daný projekt nepodporoval. Svedok pôsobil ako konateľ žalobcu od roku 2010 do roku 2014, aj s
pánom T.. Svedok ako konateľ žalobcu nikdy neuzatvoril žiadnu dohodu so spoločnosťou SOUK, a.s..
Svedok uviedol, že vždy jednal s pánom T. napriamo.
12. alá

13. Svedkyňa W. D. pri svojom výsluchu uviedla, že so žalobcom spolupracovala a spolupracuje ako
živnostníčka a spoločnosť s ručením obmedzeným a venuje sa správe nehnuteľností a spoločnosť
SOUK, a.s. v projekte vystupovala ako vlastník pozemkov. Svedkyňa uviedla, že bola konateľka
spoločnosti GBS TRADE, ktorá bola vlastníkom pozemku, ktorého vlastníkom je teraz spoločnosť

United Investment. Pozemok sa kupoval s vidinou budúceho projektu, ktorý sa začal budovať v roku
2009/2010, a to štúdiami a vyjadreniami príslušných orgánov a dobudoval sa do súčasného štádia.
Na otázky právneho zástupcu žalobcu svedkyňa uviedla, že bola priamo prítomná na stretnutiach
žalobcu a žalovaného, resp. p Y. a p. T.. Na daných stretnutiach sa preberala vizualizácia, aktuálne
témy, obchodné vzťahy, vypočítavali sa budúce zisky a venovali sa vždy konkrétnej téme. Riešili sa aj

zmeny, ak to vyžadovala situácia. Spoločnosť GBS TRADE zakúpila pozemok s tým úmyslom, že sa
bude vytvárať daný projekt. Odplatnosť za pozemky bola rokovaná tak, že by mali byť pánovi Kristovi,
resp. spoločnosti SOUK, ponúknuté nehnuteľnosti. Na otázky právneho zástupcu žalovaného svedkyňa
uviedla,žeúzemnérozhodnutiebolonaúčelydeveloperskéhoprojektuvydanéokoloroku2010.Dohodao odplatnosti s pánom Kristom bola už od počiatku projektu. Táto dohoda bola medzi pánom T. a pánom
Y..

14. Súd sa oboznámil so žalobou a vyjadreniami strán sporu a vykonal vo veci dokazovanie výsluchom
strany sporu - žalobcu, výsluchom svedkov O.. I. G. a W. D., dokazovanie súkromným znaleckým
posudkom č. 43/2020 vypracovaným znaleckou organizáciou value4you, s.r.o. dňa 27.05.2020 a
dokazovanie listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu, a to najmä: Dodatkom č. 1 k Zmluve
o nájme pozemkov zo dňa 05.10.2018, Kúpnou zmluvou zo dňa 20.06.2008, čiastočnými výpismi

z listu vlastníctva č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, listom žalobcu adresovaným
žalovanému zo dňa 04.04.2019, listom žalobcu adresovaným žalovanému zo dňa 27.02.2019, listom
žalobcu adresovaným žalovanému zo dňa 14.05.2019 - Predžalobná výzva, listom žalovaného zo
dňa 11.06.2019 - SOUK a.s. - predžalobná výzva - odpoveď, rozhodnutím Mestskej časti Bratislava -
Staré Mesto o umiestnení stavby č. 1214 zo dňa 15.05.2011, rozhodnutím Mestskej časti Bratislava
- Staré Mesto zo dňa 30.09.2013, listom I.. J. T. zo dňa 18.07.2013, listom žalovaného zo dňa

18.07.2013 - Súhlas vlastníka pozemkov parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X v k. ú. Staré Mesto s
predĺžením platnosti ÚR č. XXXX, listom žalovaného adresovaným žalobcovi zo dňa 12.03.2019, listom
žalovaného adresovaným žalobcovi zo dňa 14.02.2019, listom žalobcu adresovaným žalovanému zo
dňa 04.02.2019, listom I.. J. T. zo dňa 16.06.2014, listom žalovaného zo dňa 16.06.2014 - Žiadosť
o udelenie súhlasu - odpoveď, Zmluvou o dielo č. 001/2010 zo dňa 10.01.2010, Zmluvou o nájme

pozemkov zo dňa 29.12.2016, výkazom ziskov a strát žalobcu za roky 2013 až 2021, súvahou žalobcu
za roky 2013 až 2021, článkami z internetových portálov, výdavkovým pokladničným dokladom č. vX/
XXXX, emailom spoločnosti HERRYS zo dňa 08.04.2014, emailom P. Y. zo dňa 30.04.2014, Prílohou
č. 2 k všeobecne záväznému nariadeniu č. 5/2005 - Trhový poriadok pre trhovisko na Žilinskej ulici,
listom I.. J. T. zo dňa 23.10.2006, listom I.. J. T. zo dňa 07.02.2006, listom I.. J. T. zo dňa 04.10.2004,

listom žalovaného zo dňa 28.01.2003, emailom od spoločnosti TESCO zo dňa 27.01.2010, listom
spoločností GBS TRADE s.r.o. a žalovaného zo dňa 11.03.2009 adresovaným Ministerstvu financií
Slovenskej republiky - Žiadosť o poskytnutie informácie, listom žalobcu adresovaným Ministerstvu
financií Slovenskej republiky zo dňa 17.02.2010, listom Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa
17.03.2009, medializovanými informáciami o developerských projektoch, rozhodnutím Mestskej časti

Bratislava - Staré Mesto zo dňa 22.06.2020 o predĺžení platnosti územného rozhodnutia o umiestnení
stavby č. XXXX vydaného pod číslom XXXX/XXXXX/STA/Kam zo dňa 30.05.2017, ktoré bolo potvrdené
rozhodnutím OU-BA-C zo dňa 26.06.2018, právoplatné dňa 20.04.2018 o 2 roky, rozhodnutím Mestskej
časti Bratislava - Staré Mesto o umiestnení stavby č. XXXX zo dňa 30.05.2017, rozhodnutím Okresného
úradu Bratislava č. OU-BA-M zo dňa 26.03.2018, listom žalobcu zo dňa 29.05.2014, listom C.. P. Y.

adresovaným I.. J. T. zo dňa 28.01.2016, listom Mgr. P. Y. adresovaným I.. J. T. zo dňa 14.03.2016,
listom spoločnosti United Investment, a.s. adresovaným spoločnosti K.O.B. s.r.o. zo dňa 14.08.2018,
listom spoločnosti United Investment, a.s. adresovaným spoločnosti K.O.B. s.r.o. zo dňa 03.09.2018,
listom spoločnosti United Investment, a.s. adresovaným žalovanému zo dňa 10.12.2018, listom
žalovaného adresovaným spoločnosti United Investment, a.s. zo dňa 12.12.2018, listom spoločnosti

United Investment, a.s. adresovaným žalovanému zo dňa 27.12.2018, listom žalovaného adresovaným
spoločnosti United Investment, a.s. zo dňa 04.01.2019, listom spoločnosti United Investment, a.s.
adresovaným žalovanému zo dňa 14.01.2019, žiadosťou spoločnosti ARTPLAN spol. s.r.o. o stavebné
povolenie podľa § 58 stavebného zákona na stavbu „POLYFUNKČNÝ OBJEKT“ Žilinská - Kýčerského
ulica, Bratislava - Staré Mesto zo dňa 12.09.2015, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými do

súdneho spisu.

15. Na pojednávaní dňa 16.06.2023, po poučení súdom podľa § 154 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov („CSP“) strany sporu vyhlásili, že vo veci nemajú žiadne
ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

16. Dňa 30.06.2023 bolo súdu doručené podanie žalobcu označené ako Sumarizácia hlavných
argumentov žalobcu v konaní.

17. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť

najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

18. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že na pojednávaní konanom dňa 16.06.2023 súd vyhlásil
uznesenie o skončení dokazovania. Zároveň na uvedenom pojednávaní súd poučil prítomné stranysporu (resp. ich právnych zástupcov) podľa § 154 CSP. Zákonná koncentrácia konania (§ 154 CSP)
znamená, že procesné úkony strán sporu, ktoré koncentrácii podliehajú, teda jednak prostriedky
procesného útoku žalobcu, ako aj prostriedky procesnej obrany žalovaného, ex lege nespôsobujú

procesnoprávne účinky a súd na ne neprihliada, ak sú uplatnené po vyhlásení uznesenia, ktorým
sa dokazovanie končí. Zároveň platí, že strana sporu by bola oprávnená oznámiť súdu takú právnu
skutočnosť, ktorá nastala v čase od vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania do vyhlásenia
rozsudku. Je nepochybné, že podanie žalobcu doručené súdu dňa 30.06.2023, bolo súdu doručené
po tom, ako súd na pojednávaní dňa 16.06.2023 vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania, a to za

účasti oboch strán sporu, resp. ich právnych zástupcov, a zároveň z obsahu podania žalobcu vyplýva,
že obsahom podania nie sú také právne skutočnosti, ktoré by nastali v konkrétnom čase od vyhlásenia
uznesenia o skončení dokazovania po vyhlásenie rozsudku vo veci samej. Zároveň sa na daný spor
neaplikujú ustanovenia § 290 až 300 CSP. Vzhľadom na uvedené súd na daný procesný úkon žalobcu
doručený súdu dňa 30.06.2023 s poukazom na ustanovenie § 154 CSP neprihliadal.

19. Súd spor právne posúdil nasledovne:

20. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov
(„Obchodný zákonník“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy,
ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú

ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

21. Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého

obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

22. Podľa § 373 zákona č. 513/1991 Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov („Obchodný
zákonník“), kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým
spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami

vylučujúcimi zodpovednosť.

23. Podľa § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka a okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje
prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno
rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala,

a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

24. Podľa § 376 Občianskeho zákonníka poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak
nesplnenie povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom
súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná.

25. Podľa § 378 Obchodného zákonníka škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana
požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

26. Podľa § 379 Obchodného zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná

škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku
záväzkovéhovzťahuakomožnýdôsledokporušeniasvojejpovinnostipredvídalaaleboktorúbolomožné
predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala
poznať pri obvyklej starostlivosti.

27. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(„Občiansky zákonník“) výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

28. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.29. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

30. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

31. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

32.Podľa§424Občianskehozákonníkazaškoduzodpovedáajten,ktojuspôsobilúmyselnýmkonaním
proti dobrým mravom.

33. Na základe vykonaného dokazovania a po posúdení vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj vo
vzájomných súvislostiach, súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.

34. V konaní nebolo medzi stranami sporným, že žalovaný je vlastníkom pozemkov zapísaných v
katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Bratislava, Katastrálnym odborom, nachádzajúcich
sa v okrese Bratislava I, obec BA - m. č. Staré Mesto, katastrálne územie Staré Mesto, a to parcely
CKN č. XXXX/X o výmere 858 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, evidovanej na LV

č. XXXX a parcely CKN č. XXXX/X o výmere 31 m2, druh pozemku ostatná plocha, evidovanej na
LV č. XXXX. V konaní ďalej nebolo sporné, že štatutárny zástupca žalovaného I.. J. T. je vlastníkom
pozemkov zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Bratislava, Katastrálnym
odborom, nachádzajúcich sa v okrese Bratislava I, obec BA - m. č. Staré Mesto, katastrálne územie
Staré Mesto, a to parcely CKN č. XXXX/X o výmere 172 m2, parcely CKN č. XXXX/X o výmere 84

m2 a parcely CKN č. XXXX/X o výmere 267 m2. Nebolo sporné, že vlastníkom pozemku zapísaného
v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Bratislava, Katastrálnym odborom, nachádzajúci
sa v okrese Bratislava I, obec BA - m. č. Staré Mesto, katastrálne územie Staré Mesto, a to parcely
CKN č. XXXX o výmere 894 m2 je spoločnosť United Investment, a.s. (predtým od roku 2008 bola
vlastníkom pozemku spoločnosť GBS TRADE, s.r.o.). V konaní nebolo sporné, že žalobca vznikol dňa

08.01.2010 zápisom do obchodného registra, pričom spoločníkmi a konateľmi žalobcu boli odo dňa
vzniku (od 08.01.2010) I.. J. T. (tiež štatutárny orgán žalovaného), a to do 23.01.2014 a O.. I. G.
do 23.12.2014. V konaní nebolo sporné, že dňa 15.08.2011 Mestská časť Staré Mesto ako príslušný
stavebný úrad I. stupňa na návrh navrhovateľa - žalobcu vydal Rozhodnutie o umiestnení stavby č.
XXXX - novostavby polyfunkčného objektu „Žilinská Kýčerského, Bratislava“. K predĺženiu platnosti

Rozhodnutia o umiestnení stavby č. XXXX došlo v roku 2013 a v roku 2015, do termínu 12.10.2017. V
roku 2017 žalobca ako navrhovateľ požiadal príslušný stavebný úrad o zmenu územného rozhodnutia
s tým, že dňa 30.05.2017 Mestská časť Bratislava Staré Mesto ako príslušný stavebný úrad vydala
Rozhodnutie o umiestnení stavby č. XXXX, ktorým zmenila rozhodnutie o umiestení stavby zo dňa
15.08.2011. Rozhodnutím zo dňa 22.06.2020 Mestská časť Bratislava - Staré Mesto ako príslušný

stavebný úrad predĺžila platnosť územného rozhodnutia o umiestnení stavby číslo XXXX vydaného
pod číslom XXXX/XXXXX/STA/Kam zo dňa 30.05.2017, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím OU-BA-
M zo dňa 26.03.2018, právoplatné 20.04.2018, o 2 roky (ďalej tiež všetky rozhodnutia spolu len ako
„rozhodnutie o umiestnení stavby“ alebo „územné rozhodnutie“). V konaní nebolo sporné, že žalovaný
listom zo dňa 18.07.2013 vyslovil súhlas s predĺžením platnosti rozhodnutia o umiestnení stavby č.

XXXX pre stavebníka - žalobcu vydaného Mestskou časťou Bratislava - Staré Mesto zo dňa 15.08.2011
pod č. XXXX/XXXXX/XXXX/URS/Gal-UR, právoplatné dňa 12.10.2011, na stavbu „Polyfunkčný dom
Žilinská - Kýčerského ulica“. Listom zo dňa 16.06.2014 žalovaný udelil súhlas so zmenou územného
rozhodnutia stavby č. XXXX „polyfunkčný dom Žilinská/Kýčerského ulica“ - Bratislava - Staré Mesto,
parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, k. ú. Staré Mesto, v súlade s upravenou

architektonickou štúdiou spracovanou W.. arch. W. D. zo dňa 12/2013 a projektovou dokumentáciou
spracovanou spoločnosťou ARTPLAN spol. s.r.o.. V konaní nebolo sporné, že žalovaný v právnom
postavení prenajímateľa uzatvoril dňa 29.12.2016 so spoločnosťou Technické služby Starého Mesta,
a.s. v právnom postavení nájomcu Zmluvu o nájme pozemkov, predmetom ktorej bolo prenechanie
pozemkov vo výlučnom vlastníctve žalovaného (parcely č. Z./X a č. XXXX/X) do nájmu nájomcovi

na prevádzkovanie trhoviska na Žilinskej ulici v Bratislave, a to na dobu určitú do 31.12.2020. Dňa
05.10.2018 uzatvorili žalovaný ako prenajímateľ a spoločnosť Technické služby Starého Mesta, a.s. ako
nájomca Dodatok č. 1 k Zmluve o nájme pozemkov zo dňa 29.12.2016, v zmysle ktorého sa predmet
nájmu prenechal nájomcovi na dobu určitú do 31.12.2028.35. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy vo výške 2.185.792,00 EUR, ako nároku na zaplatenie
skutočnej škody vo výške 71.622,00 EUR (po zaokrúhlení) a ušlého zisku v sume 2.114.171,00 EUR.

Žalobca v rámci procesného útoku argumentoval, že k vzniku škody na strane žalobcu malo dôjsť
v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalovaného porušením povinnosti žalovaného vyplývajúcej z
ústnejrámcovejdohodyuzavretejmedzižalobcomažalovaným,atotým,žežalovanýuzatvorilNájomnú
zmluvu so spoločnosťou Technické služby Starého Mesta, a.s. k pozemkom, ktoré sú nevyhnutné na
realizáciu developerského projektu na dobu do 31.12.2020 a následne predĺžením Nájomnej zmluvy

do 31.12.2028. Žalobca tiež argumentoval, že predĺžením nájomnej zmluvy k predmetným pozemkom
mal žalovaný porušiť aj všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka. Žalobca
ďalej namietal, že konanie žalovaného, kedy udelil súhlas s umiestnením stavby polyfunkčného domu,
no následne naložil s pozemkami, na ktorých mala byť umiestnená stavba tak, že nemohla byť v
konečnom dôsledku uskutočnená, bolo účelovým konaním žalovaného v rozpore s dobrými mravmi
a uvedeným výkonom vlastníckeho práva žalovaného k pozemkom v jeho vlastníctve v rozpore so

zásadami poctivého obchodného styku bola žalobcovi spôsobená škoda.

36. Žalovaný v rámci procesnej obrany namietal, že medzi žalobcom a žalovaným neexistovala
žiadna ústna rámcová dohoda o spoločnom zámere vybudovať developerský projekt na pozemkoch
nachádzajúcich sa na Žilinskej ulici. Sporoval, že nie je zrejmé, kedy, medzi akými zmluvnými stranami

a s akým obsahom mala byť žalobcom tvrdená dohoda uzavretá. Žalovaný v tejto súvislosti namietol
aktívnu legitimáciu žalobcu v spore. Žalovaný ďalej sporoval, že neporušil žiadnu povinnosť, ktorá by
z dohody mala vyplývať. Žalovaný tiež sporoval, že neporušil ani všeobecnú prevenčnú povinnosť, ani
nekonalvrozporesdobrýmimravmi,atedasanedopustilžiadnehokonania,vpriamejpríčinnejsúvislosti
s ktorým žalobcovi mohla vzniknúť škoda.

37. Pokiaľ žalobca tvrdil existenciu dohody medzi žalobcom a žalovaným, ktorá mala mať charakter
rámcovejzmluvyuzatvorenejvústnejformeapredmetomktorejmalabyťdohodaospoločnompostupea
zámere zúčastnených strán vo vzťahu k developerskému projektu, kedy žalobca a žalovaný vystupovali
ako právnické osoby pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, súd pri posudzovaní žalobou uplatneného

nároku žalobcu na náhradu škody voči žalovanému z titulu porušenia zmluvnej povinnosti z uvedenej
tvrdenej zmluvy (dohody) vychádzal z právnej úpravy § 373 a nasl. Obchodného zákonníka a spravoval
sa ustanoveniami Obchodného zákonníka. V otázkach Obchodným zákonníkom neupravených sa súd
spravoval predpismi občianskeho práva (§ 1 ods. 2 Obchodného zákonníka).

38. Zodpovednosť za škodu v zmysle Obchodného zákonníka je objektívnou zodpovednosťou, kde
pre vznik zodpovednosti sa nevyžaduje zavinenie. Predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu
je porušenie zo záväzku (alebo inej právnej povinnosti ustanovenej Obchodným zákonníkom), vznik
škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Existenciu týchto predpokladov
musí preukázať poškodený, pričom predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu musia byť naplnené

kumulatívne.

39. V nadväznosti na uvedené súd pristúpil k posudzovaniu, či žalobca v konaní uniesol dôkazné
bremeno a preukázal naplnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu žalovaným.
Primárne, zohľadňujúc procesný útok žalobcu a procesnú obranu žalovaného, súd pristúpil k

posudzovaniu, či bola v konaní zo strany žalobcu preukázaná existencia dohody majúcej charakter
rámcovej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v ústnej forme o spoločnom zámere vybudovať
developerský projekt na pozemkoch nachádzajúcich sa na Žilinskej ulici v Bratislave, ktorej obsahom
bola povinnosť žalovaného voči žalobcovi neprenajať pozemky (parcely CKN č. XXXX/X a XXXX/X)
tretej osobe, resp. záväzok žalovaného voči žalobcovi nezaťažovať svoje pozemky právami tretích

osôb. O existencii dohody medzi žalobcom a žalovaným svedčalo podľa žalobcu najmä to, že žalovaný
navonok niekoľkokrát deklaroval existenciu danej dohody napríklad tým, že v rokoch 2013 a 2014
udelil písomné súhlasy s predĺžením platnosti, resp. zmenou územného rozhodnutia. Z vykonaného
dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný skutočne listom zo dňa 18.07.2013 vyslovil ako vlastník
dotknutých pozemkov súhlas s predĺžením platnosti územného rozhodnutia zo dňa 15.08.2011 a

listom zo dňa 16.06.2014 vyslovil ako vlastník dotknutých pozemkov súhlas so zmenou územného
rozhodnutia č. XXXX, avšak samotné súhlasy poskytnuté žalovaným ako vlastníkom daných pozemkov
s predĺžením platnosti, resp. zmenou rozhodnutia o umiestnení stavby - polyfunkčného domu, bez
ďalšieho nepreukazujú existenciu dohody medzi žalobcom a žalovaným, súčasťou ktorej by bol ajzáväzok žalovaného nezaťažovať svoje pozemky nachádzajúce sa na ulici Žilinskej v Bratislave právami
tretích osôb. Uvedené listy žalovaného zo dňa 18.07.2013 a zo dňa 16.06.2014 preukazujú len udelenie
súhlasu vlastníka pozemkov - žalovaného v listoch vyjadreného a obsiahnutého a tieto sa neodvolávali

na žiadnu konkrétnu dohodu medzi žalobcom a žalovaným, ktorou by bol žalovaný zaviazaný a na
základe ktorej k poskytnutiu súhlasu došlo. Zároveň súd poukazuje na to, že po liste žalovaného zo dňa
16.06.2014 už nebol predložený žiadny listinný dôkaz, ktorý by preukazoval akúkoľvek aktivitu (súhlas)
žalovaného vo vzťahu k developerskému projektu. V zmysle uvedeného bolo nesporné a preukázané,
že žalovaný listami zo dňa 18.07.2013 a 16.06.2014 udelil žalobcovi súhlas s predĺžením platnosti, resp.

zmenou rozhodnutia o umiestnení stavby k pozemkom v jeho vlastníctve vo vzťahu k predmetnému
developerskému projektu, uvedené však podľa názoru súdu nepreukazuje existenciu dohody medzi
žalobcom a žalovaným o realizácii developerského projektu, ako rámcovej zmluvy v ústnej forme, s
jednoznačne určenými právami a povinnosťami strán tvrdenej dohody, obsahom ktorej bol aj záväzok
žalovaného nezaťažovať predmetné pozemky právami tretích osôb.

40. Pokiaľ žalobca existenciu dohody odôvodňoval tým, že žalobca so žalovaným od roku 2010
niekoľkokrát rokovali o realizácii developerského projektu, a to aj za účasti tretích osôb, súd konštatuje,
že po vykonanom dokazovaní výsluchmi svedkov O. a W., uvedené nemal preukázané. Z výsluchov
svedkov mal súd preukázané, že uvedené rokovania, ktoré sa týkali daného developerského projektu,
ale aj otázky odmeny za vklad do projektu vo forme pozemkov, sa odohrávali medzi fyzickými osobami,

teda pánom C.. Y. a pánom I.. T. a týkali sa priamo I.. T. ako fyzickej osoby. Svedok O.. I. G., ktorý pôsobil
ako štatutárny orgán žalobcu v rokoch 2010 až 2014 pri svojej výpovedi uviedol, že on za žalobcu vždy
jednal s pánom T. napriamo. Rovnako svedkyňa W. D. pri výsluchu uviedla, že rokovania a dohody
ohľadom odplaty prebiehali medzi pánom C.. Y. a pánom I.. T., teda osobami odlišnými od žalobcu a
žalovaného ako právnických osôb. V zmysle uvedeného súd konštatuje, že z výsluchu svedkov nemal

preukázanú existenciu dohody medzi žalobcom a žalovaným, ktorá by sa navonok prejavila rokovaniami
orealizáciideveloperskéhoprojektu,nakoľkozvýsluchusvedkovvyplynulo,žetietorokovaniaprebiehali
medzi žalobcom, resp. pánom Y. a pánom T. ako fyzickou osobou (a tiež vlastníkom ďalších pozemkov
na Žilinskej ulici v Bratislave).

41. Pokiaľ žalobca existenciu dohody medzi žalobcom a žalovaným odôvodňoval tým, že v roku
2009 žalovaný oslovoval potenciálnych zákazníkov, súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že takéto
konanie žalovaného nemohlo byť výsledkom, resp. záväzkom žalovaného vyplývajúcim z dohody
medzi žalobcom a žalovaným, nakoľko žalobca vznikol až dňa 08.01.2010 zápisom do obchodného
registra, a teda v roku 2009 neexistoval. Súd v danom prípade po vykonanom dokazovaní považoval

za potrebné prisvedčiť žalovanému v tom, že uvedená aktivita - listy žalovaného, preukazujú spoločný
zámer vlastníkov dotknutých pozemkov (žalovaný, JUDr. T., spoločnosť GBS TRADE, s.r.o.) v danom
konkrétnom čase na vybudovaní parkovacieho domu. Nepreukazuje však žiadnu dohodu medzi
žalovaným a žalobcom, ktorý v danom čase ešte neexistoval. Nebolo sporné, že vlastníci pozemkov sa
v danom čase dohodli na založení spoločnosti žalobcu, ktorý vznikol dňa 08.01.2010. V konaní však

vykonaným dokazovaním nebolo nijako preukázané, že by sa samotný žalobca stal účastníkom dohody
so žalovaným, alebo ostatnými vlastníkmi, z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že činnosť
žalobcu ako navrhovateľa smerovala k zabezpečeniu dokumentov a realizácii úkonov potrebných k
vydaniu územného rozhodnutia o umiestnení stavby, a teda pôsobil ako realizátor projektu, nie jedna
zo zmluvných strán dohody.

42. O neexistencii konkrétnej dohody medzi žalobcom a žalovaným o spoločnom zámere vybudovať
developerský projekt podľa názoru súdu svedčia aj listinné dôkazy predložené žalovaným, a to listy
zo dňa 28.01.2016, zo dňa 14.03.2016 a zo dňa 10.12.2018 (č.l. 324, 325 a 328) medzi pánom C..
Y. a pánom I.. T., resp. medzi spoločnosťou United Investment, a.s. a žalovaným. Z predmetných

listinných dôkazov vyplynul záujem spoločnosti United Investment, a.s. o vysporiadanie vzájomných
vzťahov na pozemkoch, na ktorých sa nachádza trhovisko na Žilinskej ulici, resp. záujem konateľa
žalobcu o odkúpenie akcií žalovaného a pozemkov vo vlastníctve žalovaného, a teda súd nemal
preukázanú existenciu konkrétnej dohody medzi žalobcom a žalovaným na spoločnom postupe vo
vzťahu k developerskému projektu v uvedenom čase.

43. Zároveň súd poukazuje na to, že v konaní nebolo sporné, že aj ďalší vlastník predmetných
pozemkov (parcely CKN č. XXXX), spoločnosť United Investment, a.s., uzatvoril s tretím subjektom
nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom dotknutého pozemku. Z uvedeného vyplýva, že ajpokiaľ by bola v konaní preukázaná existencia dohody medzi žalobcom a žalovaným, resp. medzi
žalobcom a vlastníkmi dotknutých pozemkov, jej obsahom celkom zjavne nebol záväzok vlastníkov
nezaťažovať svoje pozemky právami tretích osôb. Pokiaľ sa žalobca odvolával na tvrdenie, že nájomná

zmluva uzavretá medzi spoločnosťou United Investment, a.s. ako prenajímateľom a treťou osobou ako
nájomcom, bola uzatvorená len na obdobie jedného roka (resp. jedného a pol roka) a nájomná zmluva
žalovaného uzatvorená so spoločnosťou Technické služby Starého Mesta, a.s. až do 31.12.2028 súd
konštatuje, že žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť, a to povinnosť
nezaťažovať svoje pozemky právami tretích osôb, teda už tým, že k uzatvoreniu samotnej nájomnej

zmluvy došlo. Žalobca údajne žalovaným porušenú povinnosť inak nešpecifikoval ani netvrdil, že by
dohoda žalobcu a žalovaného ako tvrdených zmluvných strán dohody síce umožnila žalovanému zaťažiť
pozemky právami tretích osôb, ale len na určitý čas, alebo za určitých podmienok. Takýto obsah dohody
nebol žalobcom ani tvrdený ani preukázaný.

44. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobca vo vzťahu k tvrdeniu o existencii

dohody medzi žalobcom a žalovaným vo forme ústne uzatvorenej rámcovej zmluvy o spoločnom
zámere vybudovať developerský projekt na pozemkoch, ktoré sú umiestnené na Žilinskej ulici, obsahom
ktorej mal byť záväzok žalovaného voči žalobcovi nezaťažovať svoje pozemky právami tretích osôb
neuniesol dôkazné bremeno a vzhľadom na uvedené dôvody existenciu takejto dohody medzi stranami
sporu s takto konkrétne dojednanou povinnosťou, ktorú mal žalovaný porušiť, v konaní nepreukázal.

Z vykonaného dokazovania súd nepovažoval za zrejmé a preukázané zo strany žalobcu, kto mal byť
zmluvnou stranou takejto dohody a hlavne aký bol obsah takejto dohody. Nebolo preukázané, že by
bolo medzi žalobcom a žalovaným dojednané, že sa žalovaný zaviazal žalobcovi nezaťažovať svoje
pozemky právami tretích osôb, a to aj zohľadňujúc skutočnosť, že iný vlastník pozemkov, spoločnosť
United Investment, a.s., takýmto záväzkom zjavne zaviazaný nebol. Žalobca tak v konaní nepreukázal

existenciu dohody, porušením ktorej zo strany žalovaného (zaťažením pozemku žalovaného právami
tretích osôb) by žalobcovi mohla vzniknú škoda, ktorej sa v konaní domáhal, preto ani žalobca nebol v
konaní aktívne vecne legitimovaným subjektom, ktorý by bol oprávnený si uplatňovať voči žalovanému
nárok na náhradu škody porušením povinnosti, ktorá mala žalovanému z nepreukázanej dohody
vyplývať. Pokiaľ nebola v konaní preukázaná existencia dohody medzi stranami sporu, resp. existencia

dohody, ktorej obsahom by bol záväzok žalovaného voči žalobcovi nezaťažovať svoje nehnuteľnosti
(pozemky - parcela č. XXXX/X a XXXX/X) právami tretích osôb, žalovaný tak uzatvorením Nájomnej
zmluvy so spoločnosťou Technické služby Starého Mesta, a.s. zo dňa 29.12.2016, ako ani uzatvorením
Dodatku č. 1 k Zmluve o nájme pozemkov zo dňa 29.12.2016, predmetom ktorých boli dotknuté pozemky
vo vlastníctve žalovaného, žiadnu dojednanú povinnosť voči žalobcovi neporušil, preto súd dospel k

záveru, že žalobca na uplatnenie nároku na náhradu škody z uvedeného titulu nebol aktívne vecne
legitimovaným subjektom a zároveň nedošlo k naplneniu už prvého predpokladu vzniku zodpovednosti
za škodu, a to porušenia právnej povinnosti zo strany žalovaného.

45. Žalobca ďalej svoj nárok na náhradu škody odôvodňoval tiež tým, že konanie žalovaného, kedy

udelil súhlas s umiestnením stavby polyfunkčného domu a následne naložil s pozemkami, na ktorých
mala byť umiestnená stavba tak, že nemohla byť v konečnom dôsledku uskutočnená, bolo účelovým
konaním žalovaného v rozpore s dobrými mravmi a uvedeným výkonom vlastníckeho práva žalovaného
k pozemkom v jeho vlastníctve v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku bola žalobcovi
spôsobenáškoda.Vzmysleosobitnéhoustanovenia§424Občianskehozákonníkazaškoduzodpovedá

ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom. Pre vznik zodpovednosti za škodu
spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom sa vyžaduje súčasné splnenie troch podmienok,
a to: 1. úmyselné konanie proti dobrým mravom, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi úmyselným
konaním proti dobrým mravom a vznikom škody, pričom k vzniku povinnosti nahradiť škodu je potrebné,
aby tieto predpoklady boli naplnené všetky súčasne, pokiaľ niektorá z nich chýba nárok na náhradu

škody nevzniká. Pod úmyselným konaním proti dobrým mravom je potrebné rozumieť úmyselné
konanie priečiace sa morálnym normám a pravidlám, ktoré sú uznávané v demokratickej spoločnosti
presadzujúcej slušnosť, ohľaduplnosť, vzájomné rešpektovania a pod. Úmyselné konanie proti dobrým
mravom tieto etické normy nerešpektuje a nesie znaky neslušnosti, nepoctivosti, bezohľadnosti. Po
vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že takéto konanie žalovaného s následkom vzniku škody

na strane žalobcu preukázané v konaní nebolo. Ako bolo konštatované, súd nemal v konaní preukázanú
existenciu konkrétnej dohody medzi žalobcom a žalovaným, obsahom ktorej by bol záväzok žalovaného
voči žalobcovi nezaťažovať svoje pozemky právami tretích osôb. Keďže existencia uvedenej dohody
nebola v konaní preukázaná, táto nemohla byť ani limitom pri výkone vlastníckeho práva žalovanéhok dotknutým pozemkom. Zároveň mal súd preukázané, že žalovaný poslednýkrát aktívne a konkrétne
jednal so žalobcom ohľadom developerského projektu prostredníctvom listu zo dňa 16.06.2014, kedy
udelil súhlas so zmenou územného rozhodnutia č. XXXX. Z uvedeného listu však nevyplynula odvolávka

na akúkoľvek konkrétnu dohodu medzi stranami sporu. Pokiaľ potom žalobca v roku 2016 (29.12.2016)
uzatvoril ako prenajímateľ nájomnú zmluvu s tretím subjektom ako nájomcom, predmetom ktorej boli
pozemky v jeho vlastníctve nachádzajúce sa na ulici Žilinská v Bratislave (a 05.10.2018 dodatok č. 1 k
nájomnej zmluve), nemožno takýto výkon vlastníckeho práva žalovaného považovať za výkon práva v
rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom, ktorý by zakladal nárok na náhradu škody na

stranežalobcu.Zpredloženýchlistinnýchdôkazovmalsúdpreukázané,žeexistencianájomnéhovzťahu
na dotknutých pozemkoch žalovaného nebola zjavne prekážkou pri predlžovaní platnosti vydaného
územného rozhodnutia (naposledy predĺžené rozhodnutím zo dňa 22.06.2020). Zároveň z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že žalobca ako stavebník podával prostredníctvom spoločnosti ARTPLAN
spol. s.r.o. na príslušný stavebný úrad Žiadosť o stavebné povolenie dňa 12.09.2015, doručené dňa
18.09.2015, teda ešte v čase pre vznikom nájomného vzťahu k pozemkom žalovaného, pričom v konaní

nebolo ďalej tvrdené ani preukázané, akým spôsobom bola daná žiadosť zo dňa 12.09.2015 vybavená.
V konaní nebolo preukázané, že by žalobca ako stavebník daného developerského projektu aj po roku
2016 podal na príslušný stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie, pričom prekážkou jeho vydania
zo strany príslušného orgánu by bol existujúci nájomný vzťah na pozemkoch žalovaného. Z vykonaného
dokazovania tak súd nemal preukázaný taký stav rozpracovanosti developerského zámeru, že by bolo

možné považovať zaťaženie pozemkov žalovaného predmetným nájomným vzťahom s treťou osobou
za výkon jeho vlastníckeho práva v rozpore s dobrými mravmi. V konaní tak nebolo preukázané také
konanie žalovaného, ktoré by bolo možné posúdiť ako úmyselné konanie proti dobrým mravom, resp.
konanievrozporesozásadoupoctivéhoobchodnéhostykusnásledkomvznikuškodynastranežalobcu.

46. Žalobca ďalej v rámci procesného útoku v konaní argumentoval, že žalovaný tiež vo vzťahu
k žalobcovi porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť, a to uzatvorením Dodatku č. 1 k nájomnej
zmluve, na základe čoho došlo na strane žalobcu k vzniku škody v žalovanej výške. V ustanovení §
415 Občianskeho zákonníka je vyjadrená povinnosť každého účastníka občianskoprávnych vzťahov
predchádzať škodám, pričom ide o povinnosť nielen dodržiavať to, čo je ustanovené zákonom (alebo

zmluvou), ale aj o povinnosť konať tak, aby nedochádzalo ku škodám. Z ustanovenia § 415 Občianskeho
zákonníka možno vyvodiť právnu povinnosť každého počínať si podľa konkrétnych okolností tak, aby
nebola inému spôsobená škoda a ak si niekto nepočína v súlade s touto povinnosťou, chová sa
protiprávne a postihuje ho za to, pri splnení ďalších predpokladov, občianskoprávna zodpovednosť
za škodu. Porušenie prevenčnej povinnosti je zároveň porušením právnej povinnosti v zmysle §

420 Občianskeho zákonníka. Porušenie ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka môže viesť iba
k zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Reflektujúc uvedené, súd po vykonanom
dokazovanínemalpreukázané,žezostranyžalovanéhodošlokporušeniuakejkoľvekprávnejpovinnosti
v zmysle ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka, a to ani jeho konaním, ani opomenutím, ktoré
by mohlo mať za následok vznik škody na strane žalobcu. Na účely posúdenia porušenia všeobecnej

prevenčnej povinnosti súd konštatuje, že výkon vlastníckeho práva žalovaného, ktorý spočíval v
uzatvorenínájomnejzmluvynapozemkyvjehovlastníctvenachádzajúcesanaŽilinskejulicivBratislave
s treťou osobou, nemožno posudzovať ako protiprávne konanie, v príčinnej súvislosti s ktorým by
žalobcovi vznikla škoda. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalovaný uzatvorením nájomnej
zmluvy k daným pozemkom s treťou osobou len realizoval svoje vlastnícke právo, pričom existencia

dohody o tom, že žalovaný svoje vlastnícke právo k pozemkom obmedzí v tom zmysle, že tieto nezaťaží
právami tretích osôb, v konaní preukázaná nebola. Žalovaný tak bol v rámci výkonu vlastníckeho práva
k daným pozemkom oprávnený s týmito nakladať a disponovať, a to aj prostredníctvom uzatvorenia
nájomnej zmluvy s treťou osobou a naopak nemôže byť pre ostatné subjekty prekvapivé, že vlastník
uvedeným spôsobom realizuje svoje vlastnícke právo. Zároveň súd opätovne poukazuje na to, že

existencia nájomného vzťahu k daným pozemkom celkom zrejme nebola prekážkou na predĺženie
platnosti vydaného územného rozhodnutia a uskutočnenie ďalších krokov realizácie developerského
projektu po 29.12.2016 (napr. žiadosť o vydanie stavebného povolenia) nebolo v konaní preukázané.
Preto ani nebolo preukázané, že by žalovaný prípadne mohol predvídať, že jeho konaním - uzatvorením
nájomnej zmluvy a dodatku č. 1 k nej vo vzťahu k pozemkom nachádzajúcim sa na ulici Žilinskej v

Bratislave,bymohlažalobcovivzniknúťškoda.Vzmysleuvedenéhosúddospelkzáveru,ževkonanítak
nebolopreukázanétakékonaniežalovaného,ktorébymohlobyťkvalifikovanéakoporušenieprevenčnej
povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka s následkom vzniku škody na strane žalobcu.47. Sumarizujúc uvedené súd dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a
nepreukázal existenciu konkrétnej dohody medzi žalobcom a žalovaným uzatvorenej v ústnej forme,
ktorej obsahom by bol záväzok žalovaného voči žalobcovi nezaťažovať svoje pozemky (parcela CKN č.

XXXX/X a č. XXXX/X) právami tretích osôb. Z neexistujúcej dohody si tak žalobca nemohol uplatňovať
voči žalovanému žiadne nároky, preto súd dospel k záveru, že vo vzťahu k nároku na náhradu škody
tvrdeným porušením zmluvnej (dojednanej) povinnosti žalovaným, žalobca nebol v konaní aktívne
vecne legitimovaným subjektom a zároveň tak žalovaný uzatvorením nájomnej zmluvy s treťou osobou,
predmetomktorejbolipozemkyvovlastníctvežalovanéhonachádzajúcesanaŽilinskejulicivBratislave,

neporušil žiadnu zmluvnú povinnosť. V konaní tak nebolo preukázané porušenie právnej (zmluvnej)
povinnosti na strane žalovaného, ako ani povinnosti v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, a
povinnosti konať súladne s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. Pokiaľ nebol preukázaný
a naplnený už prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, pričom všetky predpoklady vzniku
zodpovednosti za škodu musia byť naplnené kumulatívne, súd s poukazom na hospodárnosť konania
meritórne neposudzoval existenciu ďalších predpokladov, teda vznik škody, jej výšku, resp. príčinnú

súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru,
že žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal žalobou uplatnený nárok na náhradu
škody voči žalovanému, preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

48. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

50. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

51. Žalovaný bol v predmetnom konaní úspešný v celom rozsahu, keďže súd žalobu zamietol. S
poukazom na uvedené a s odkazom na citované ustanovenia CSP dospel súd k záveru, že žalovaný má
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne

súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestskom súde Bratislava III.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 CSP ( t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v

akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto

podanie urobil.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. v platnom znení).